V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú rôzni zaujímaví ľudia a skutoční priaznivci najpopulárnejšieho športu na svete. Medzi patrí nich aj Jaroslav Psota st., ktorý neraz aj s celou svojou početnou rodinou navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie doma i v zahraničí.
OFSFR – Lehota pri Nitre/ Milan Valko sa porozprával s Jaroslavom Psotom st.
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Narodil som sa v Lehote pri Nitre, kde žijem prakticky celý život. V minulosti som hrával futbal vo viacerých tímoch, okrem iného napríklad v doraste Nitry a Zlatých Moraviec. Neskôr za mužov krajské súťaže a niekoľko sezón v 3. rakúskej lige. Sme taká futbalová rodina, každý z troch synov aj vnuk hrávajú, alebo hrávali súťažne a my s manželkou sme chodili pravidelne na ich zápasy už od žiackych turnajov.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Do tej doby som naživo videl iba zopár zápasov, ale od EURA 2016 sme boli spolu s manželkou na každom domácom stretnutí a vonku sme ich vynechali len niekoľko. Niekedy chodia spolu s nami na zápasy aj synovia a ich vnúčatá. Dokonca na EURO 2016 vo Francúzsku sme boli na osemfinále s Nemeckom celá rodina a najmladším účastníkom celého zájazdu fanklubu bol môj vnuk, ktorý mal vtedy 8 rokov. Takéto podobné rodinné výjazdy sme mali napríklad aj v kvalifikačných zápasoch v Anglicku, Litve, Slovinsku a pod.
Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom máme veľa spomienok a zážitkov, ktoré sa spájajú hlavne s „výjazdami“ – spomeniem hlavne Štokholm, Litvu, vo Švajčiarsku Ženevu, Zürich a Nyon, alebo Londýn. Vždy tam bola dobrá partia a atmosféra, veľa sa pochodilo z týchto miest a krajín, spoznali sme ich pamiatky, kultúru, ľudí… Okrem futbalu je tam aj táto pridaná hodnota, že je na čo spomínať. Vypichol by som možno ešte Baku – pekné mesto aj krajina, plno zážitkov (napr. z ochutnávky vína alebo zo zápasu fanklubu) a potom víťazstvo našich futbalistov 5:1… Nezabudnuteľný je aj jeden zážitok z letiska, kedy Jožovi („Čárovi“) manželka pribalila nôž do batožiny a nič mu o tom nepovedala. Potom jeho museli prehľadávať ako nejakého teroristu..
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Tých pamätných zápasov našich futbalistov bolo tiež veľa. Asi najviac ten z MS 2010 proti Taliansku, kedy sme na úkor úradujúcich majstrov sveta postúpili do osemfinále a to hneď pri našej prvej účasti – to vtedy asi málokto čakal. Nezabudnuteľné sú ale aj výhry v kvalifikácii na MS 2010 s Českom a Poľskom (najmä ten v Chorzowe), alebo výhra s ďalšími úradujúcimi majstrami sveta Španielmi v kvalifikácii Eura 2016, či víťazstvo nad Rusmi na ME 2016 vo Francúzsku.
V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Okrem známych futbalistov zo staršej generácie by som možno privítal aj niektorých z tej mladšej generácie. Môžem spomenúť Róberta Vitteka, Mareka Mintála, Szilárda Németha, Martina Škrtela, Jána Ďuricu, Jána Muchu, Stanislava Šestáka, Dušana Tittela, Vladimíra Janočka, Tomáša Hubočana, Vratislava Greška a podobne. Sú to všetko bývalí výborní dlhoroční reprezentanti a Škrtel s Hubočanom stále ešte hrajú v tureckej a cyperskej lige.
Slovenská reprezentácia má stále šancu postúpiť na budúcoročné EURO. Myslíš si, že dokáže zdolať najprv v semifinále play-off Írsko a potom víťaza zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko?
Verím, že na EURO sa kvalifikujeme, aj keď to bude ťažké. S ostrovnými súpermi nám to veľmi nejde, ale výhodou môže byť naše domáce prostredie, lebo v Írsku by to bolo ešte náročnejšie. Ak by sme cez Írov postúpili, potom je to 50:50 a je jedno, proti komu by sme hrali – v tej fáze sa už môže stať čokoľvek.
V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú aj niekoľkí bývalí známi futbalisti. Jedným z nich je niekdajší útočník ČH Bratislava Ján Gálik, s ktorým sme sa porozprávali na viaceré futbalové témy.
OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jánom Gálikom
Predstav sa nám, povedz nám hlavne niečo o tvojej známej kariére v ČH Bratislava?
Pochádzam z dedinky Žitavany kilometer od Zlatých Moraviec. Tam som vyrastal a hrával futbal od žiakov až po seniorov. Môj otec bol mojim veľkým fanúšikom, všade chodil za mnou, kde som hral. Už v 17 rokoch som debutoval za mužstvo dospelých. V Žitavanoch ma formovali viacerí tréneri, Ernest Chren ma naučil všetky základy, ďalšími boli Štefan Rosinský a Michal Ondráš. Po skončení základnej školy som absolvoval stredné odborné učilište s maturitou v Calex v Zlatých Moravciach. Vojenčinu som si odkrútil v ČH Bratislava, do tohto klubu som narukoval v sezóne 1985/86. Práve vtedy tu končil s kariérou výborný futbalista a Člen klubu ligových kanonierov Ján Čapkovič. Stretol som sa tu s výbornými trénermi, akými boli Vladimír Hrivnák, Anton Urban, Juraj Szikora, Jaroslav Kravárik, Dušan Jacko a Jaroslav Baláž. Takisto s hráčmi, medzi ktorých patrili Ľuboš Harvánek, Milan Gabura, Stanislav Orth, Augustín Antalík, Jozef Pukalovič a ďalší. Veľa som sa od nich naučil a s Pukalovičom sme vytvorili úderný útok. Keďže tu boli dobré podmienky na futbalový rast, v ČH som ostal aj po skončení vojenčiny. Dostal som byt a odvtedy som sa stal Bratislavčanom. V ČH som pôsobil sedem rokov, zažil som s ňou dobré i horšie časy, postup do I. SNL, ale aj zostup do II. SNL. Dlhší čas som bol civilným zamestnancom na ministerstve vnútra a od roku 2000 podnikám v oblasti tabakového priemyslu.
Tvoju kariéru poznačilo aj niekoľko ťažkých zranení…
V ČH po zrážke s brankárom som si zlomil kľúčnu kosť. Po pol roku som išiel znova trénovať, šmykol som sa a opäť sa mi obnovilo zranenie. Keď sa otvorili hranice išiel som po stopách svojich kamarátov a spoluhráčov a od roku 1992 do roku 2003 som hrával v nižších rakúskych súťažiach. Vtedy som mal 38 rokov a potom ešte na rok som sa vrátil do rodnej dediny Žitavany.
V súčasnosti si členom tímu Old Boys ŠK Slovan Bratislava, s ktorým každý rok zohráš dosť exhibičných zápasov a turnajov po celom Slovensku. Čo to pre teba znamená?
Hrávam za nich sedem rokov, prišiel som do skvelej partie, ktorá sa za tie roky vybudovala. Silná značka Slovana stále rezonuje po celom Slovensku, ľudia si tento klub veľmi vážia. Old Boys výborne vedú Otto Frišták s Palom Jančovičom a sú v ňom také osobnosti, ako Ivan Hrdlička, Stanislav Fišan, Jaroslav Timko, Marián Pochaba, Miroslav Veselý, Vladimír Kinier, Jaroslav Černil, Pavol Sedlák, Samuel Slovák, Martin Karnas a ďalší. Ako napríklad Marián Goňo, ktorý ma priviedol do tohto tímu. Toto združenie funguje na vysokej úrovni, každý pondelok do vypuknutia koronavírusu sme sa stretávali na ihrisku Rapidu. Som veľmi rád, že som v tomto mužstve a už sa neviem dočkať, kedy sa znova stretneme a začneme trénovať.
Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Aj v tomto mojom členstve má prsty Marián Goňo, s ktorým som dobrý kamarát, takže mne a ďalším, ako napríklad Mariánovi Ježíkovi navrhol, aby sme vstúpili do tohto fanklubu. Keď Slovensko v minulosti hrávalo v Bratislave, tak som nevynechal ani jeden jeho zápas. Do Žiliny som takmer vôbec nechodil, nejaké stretnutia som videl v Trnave, ale väčšinou všetky som si pozrel v televízii.
S fanklubom si navštívil zápas slovenskej reprezentácie v Štokholme proti Švédsku. Aký zážitok si mal z neho?
Veľmi pekný, hoci išlo iba o priateľský medzištátny zápas. Štokholm zanechal vo mne veľmi silný dojem, teda celková jeho kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi svetoznámej skupiny ABBA. Samozrejme, krásnym zážitkom bolo aj samotné stretnutie v nádhernej Friends aréne. Na zápasy do zahraničia málo cestujem, lebo sa bojím lietania. Veľký zážitok však mám z nášho víťazstva v kvalifikačnom zápase C-skupiny o postup na MS 2010 v Prahe nad Českom 2:1. Videl som ho na vlastné oči a keď strelil Jendrišek náš víťazný gól, radosť mužstva na Letnej bola obrovská a nadšene mu aplaudovala aj početná skupina slovenských fanúšikov, ktorých bolo celý zápas viac počuť ako domácich.
Fortuna liga je prerušená od marca pre pandémiu koronavírusu. Podľa Prezídia Únie ligových klubov (ÚLK) sa neobnoví skôr ako začiatkom júna. Myslíš si, že sa dohrá jej ročník?
Futbal mi veľmi chýba, chodím na takmer každý ligový zápas ŠK Slovan, jednako si myslím, že po vzore Francúzska a Holandska lepšie by už bolo asi ukončiť sezónu a dôkladne sa pripraviť novú. Podľa mňa to nemá význam už nejako siliť. Slovan by bol vyhlásený za majstra a z Fortuna ligy by nikto nevypadol.
