Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali v Cardiffe s domácimi Walesanmi 0:1 v nedeľňajšom kvalifikačnom dueli kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy 2020. V tabuľke E-skupiny majú Slováci po dvoch stretnutiach na konte tri body za štvrtkový triumf nad Maďarmi (2:0) v Trnave.
Rozhodujúci moment stretnutia na Cardiff City Stadium sa zrodil už v 5. min. Po rýchlej akcii domácich z pravej strany sa lopta dostala k Pekaríkovi, ktorý ale spravil veľkú chybu, loptu mu šikovne zobral James a z hranice šestnástky presne trafil k pravej žrdi bezmocného Dúbravku. Domáci boli v zápase lepší a vytvorili si aj ďalšie nebezpečné príležitosti, ktoré však už nevyužili.
Slováci sa do prestávky neprezentovali ani jednou strelou do priestoru troch žrdí, v druhom polčase si však predsa len vypracovali nejaké šance. Rusnák si nabehol na kolmicu za stopérov Walesu, ale zakončil iba do Hennesseyho. Po prihrávke Hamšíka sa k strele dostal aj Mak, no domáci gólman bol opäť pozorný. V 82. min mal slovenský tím najväčšiu príležitosť v zápase – M. Ďuriš po centri Rusnáka z pravej strany hlavou trafil do Hennesseyho a odrazenú loptu neusmernil do siete Hancko.
Reprezentačný tím spod Tatier sa najbližšie predstaví v júnovom asociačnom termíne. Najskôr v piatok 7. júna nastúpi na Štadióne Antona Malatinského v Trnave v medzištátnom prípravnom zápase proti Jordánsku. Následne odohrá ďalší kvalifikačný duel v azerbajdžanskom Baku v utorok 11. júna.
V druhom nedeľňajšom zápase „slovenskej“ E-skupiny kvalifikácie EURO 2020 Maďarsko zdolalo favorizované Chorvátsko 2:1. Úradujúci vicemajstri sveta viedli v Budapešti gólom Anteho Rebiča. Domáci vyrovnali ešte v prvom polčase vďaka Adamovi Szalaiovi, po zmene strán rozhodol Mate Patkai.
Hlasy po zápase:
Pavel Hapal, tréner SR: ,,Výsledok nebol dobrý. V prvom polčase sme spravili veľa nepresností a súperovi darovali gól, prehrávali sme osobné súboje. V druhom polčase sme boli lepší, zahodili sme však šance. Pozitívom z úvodných dvoch zápasov sú tri body, aj keď sme mohli získať viac. V Cardiffe sme nepodali zlý výkon, ale chýbala efektivita.“
Marek Hamšík, kapitán SR: ,,Prvý polčas nám nevyšiel, druhý bol lepší. Vypracovali sme si aj šance, ale nevyšlo to. Cez prestávku sme si povedali veci a v druhom polčase sme boli aktívnejší. Mišo Ďuriš mal dobrú príležitosť, Hancko netrafil loptu, škoda. Chceli sme tu uhrať aspoň bod, ale ešte zostáva dosť zápasov.“
Milan Škriniar, obranca SR: ,,Nemali sme dobrý vstup do zápasu. Potom sme pridali v agresivite a zlepšili sme sa. Chýbala však lepšia koncovka. Súper nám robil problémy loptami za obranu, ktoré sa potom snažili zbierať. Škoda najmä našej slabej efektivity. Tiež sme dostali veľa žltých kariet, hoci niektoré boli príliš prísne. Možno keby sme uhrali lepší výsledok, bolo by ich menej.“
Peter Pekarík, obranca SR: ,,Spravil som chybu, ktorá rozhodla zápas. Chalanom som sa ospravedlnil a ospravedlňujem sa aj slovenským fanúšikom, ktorí prišli do Cardiffu. Teraz musíme bojovať v ďalších zápasoch.“
Ryan Giggs, tréner Walesu: ,,Pred zápasom tam bolo cítiť určitý tlak, pretože to bol náš úvodný zápas v kvalifikácii. Viacerí moji hráči podali výborne výkony. V prvom polčase sme hrali s veľkým pokojom a náš náskok mohol byť aj výraznejší. V závere sme museli tuho bojovať o to, aby sme si udržali čisté konto. Som rád, že sa nám to podarilo. V tíme máme veľmi dobrú symbiózu starších hráčov s mladšími, ktorí sú veľmi talentovaní.“
Gareth Bale, kapitán Walesu: „Potrebným minimom je odovzdať zo seba minimálne 110 percent, a to dokázal každý z hráčov. Náš úspech sme si dokázali vybudovať vďaka skvelej defenzíve. Hoci sme sa v druhom dejstve dostali pod tlak, pomohol nám skorý gól a vieme, ako v takýchto situáciách pokračovať. Darovali sme fanúšikom dôležité víťazstvo a je to skvelý spôsob, ako odštartovať kvalifikáciu. V tomto musíme pokračovať aj naďalej.”
E-skupina:
Wales – Slovensko 1:0 (1:0)
gól: 5. James
ŽK: Allen, C. Roberts – Mak, Vavro, Lobotka, Ďuriš, Hamšík, Stoch, Kucka
Prvá tohtoročná fanzóna v tradičnom trnavskom hoteli Phoenix pred úvodným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko bola znova úspešná. A to aj napriek tomu, že medzi nás neprišlo sľubované veľké prekvapenie, kapitán majstrov Európy z roku 1976 Anton Ondruš. Jeho náročný program a ďalšie okolnosti tomu zabránili, azda to vyjde nabudúce, najskôr proti Chorvátsku.
Úlohu moderátora si znova zobral na starosť redaktor denníka Šport Mojmír Staško, ktorý štyroch našich hostí – trénerských veličín Jozefa Jankecha a Karola Peczeho, bývalého asistenta trénera slovenskej reprezentácie a nového technického riaditeľa SFZ Štefana Tarkoviča a niekdajšieho prezidenta Ozeta Dukla Trenčín Pavla Hozlára zaujímavými otázkami vyobracal zo všetkých strán. A beseda s nimi, rovnako ako aj tá posledná pred súbojom Ligy národov Slovensko – Ukrajina trvala viac než hodinu a cez 60 fanklubákov mala z nej veľmi dobrý pocit.
Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský a potom sa rozprúdila veľká diskusia. Mojmír Staško sa spýtal, aké skúsenosti naši hostia mali s Maďarskom a hlavne jeho futbalom? ,,Pamätám si, že do I. triedy som začal chodiť do maďarskej a do II. triedy do slovenskej školy. V mojej futbalovej kariére bolo zaujímavé, že som sa v Šali stretol s Alexandrom Vencelom starším. Dali sme ho medzi tri žrde a nakoniec sa z neho stal výborný brankár. Ako tréner VSS, Lokomotívy Košice, Žiliny, Slovana hrávali sme Interpohár a v rôznych priateľských zápasoch sme sa často stretávali s maďarskými mužstvami. Reprezentácia Slovenska hrala s Maďarskom v kvalifikácii ME 2000, tej som sa už ako tréner národného mužstva nedočkal, lebo dva týždne pred prvým zápasom ma odvolali z funkcie,“ vraví Jozef Jankech, ktorý má na konte má 576 odkoučovaných zápasov v najvyššej československej a slovenskej súťaži, čo je absolútny rekord. Od 4. júla 1995 do 23. októbra 1998 bol trénerom slovenskej reprezentácie, ktorú viedol v 34 zápasoch. S národným tímom mal pozitívnu bilanciu 18 víťazstiev, 6 remíz a 10 prehier so skóre 51:33.
Mimochodom, Jozef Jankech pôsobil vo futbalovo exotických krajinách – na Cypre, v Malajzii, Katare a dvakrát na Maldivách. Práve na Maldivách pod jeho vedením národný tím dosiahol vôbec prvé víťazstvo v medzištátnom zápase. ,,V roku 2008 sme vyhrali Pohár južnej Ázie, čo bol historický úspech, pretože sme zdolali Indiu, ktorá mala oveľa viac profesionálnych klubov i futbalistov. Dodnes sa tam o tom hovorí,“ spomína Jozef Jankech. A čo si myslí o tom, že v roku 2022 budú v Katare MS? ,,Je to veľmi bohatá krajina, bol som tam v rokoch 1994 a 1995, už vtedy tam mali všetky mužstvá vybudované výborné tréningové podmienky, vrátane krásnych ihrísk. Keď už dostali možnosť usporiadať svetový šampionát, tak urobia všetko preto, aby MS boli čo najlepšie pripravené. Sú schopní prekonať všetky hranice a očakávam aj vysoké návštevy. Hráči v katarskej lige majú takmer také finančné podmienky ako v anglickej Premier League. Pritom ich najvyššia súťaž je asi na úrovni našej slovenskej.“
Pavol Hozlár sa zviditeľnil v pozícii prezidenta klubu Ozeta Dukla Trenčín (1995–2002), dva roky bol členom Rady SFZ, tri roky (1999–2002) zastával funkciu viceprezidenta SFZ pre štátnu reprezentáciu. Od roku 2014 je na čele Siene slávy trenčianskeho futbalu. ,,Dobre si pamätám na dva kvalifikačné zápasy ME 2000 s Maďarskom. V Bratislave sme hrali 0:0, v Győri sme vyhrali 1:0 už pod vedením nového trénera Jozefa Adamca.
Víťazný gól strelil Martin Fabuš po prihrávke Jozefa Valachoviča, mimochodom, vtedy obliekali dres Trenčína. Takže súboj na maďarskej pôde 9. júna 1999 som prežíval dosť emotívne. Zaujímavý bol aj tým, že nebolo počuť slovenskú hymnu. Vtedy bola polarizovaná spoločnosť, o čo sa, žiaľ, postarali aj politici Ján Slota a Pál Csáky. Na stretnutie prišlo veľa ľudí aj zo Slovenska fandiť Maďarom, atmosféra bola veľmi nevraživá. Dokonca vtedajší prezident Spartaka Trnava Jozef Bachratý obdržal aj nejaký šrám. Pravda, v súčasnosti je spoločnosť už niekde inde, takže verím, že v tomto súboji Slovensko – Maďarsko si v pokoji vypočujeme obidve hymny.“
Karol Pecze má tiež veľmi bohatý futbalový životopis, v zahraničí pôsobil v Maďarsku, Poľsku, Turecku a Grécku, v rokoch 1989 a 1991 viedol Győri ETO. Ako sa dostal do tohto popredného maďarského klubu? ,,Môjmu angažmánu v Győri ETO predchádzalo päťročné úspešné pôsobenie v DAC Dunajská Streda, s ktorým som postúpil do najvyššej súťaže a v zápase storočia sme sa v II. kole Pohára UEFA na jeseň 1988 stretli s Bayernom Mníchov. Vtedy som sa stal aj zásluhou Pragosportu prvým zahraničným trénerom v maďarskej lige. Pre mňa to bola veľká výzva dobre obstáť, v tých časoch boli rozdielne podmienky na Slovensku a v Maďarsku. Mal som teda možnosť trénovať v klube trojnásobného maďarského majstra. V mojej kariére to bola významná zastávka. Mohol som tak prispieť ku skvalitneniu tréningového procesu, hlavne z toho pohľadu, že naša metodika bola v tom čase stále uznávaná,“ vraví košický rodák.
Rukami mu prešlo stovky futbalistov, boli medzi nimi mnohí, ktorých talent posunul nad všeobecný priemer. Najbližšie bol k tomuto označeniu Kamerunčan Geremi, s ním pracoval v Genclerbirligi. A veľmi bol rád, keď sa dočítal, že prestupuje do Realu Madrid. Karol Pecze má za sebou skvelých 812 súťažných zápasov na domácej a zahraničnej scéne. Je medzi nimi taký, ktorý by sa dal nejako špeciálne vyzdvihnúť a potom taký, o ktorom by nechcel hovoriť? ,,V mojej bohatej kariére sa určite nedá vyhnúť zápasu v Rimavskej Sobote, kde Spartak Trnava v poslednom kole ročníka 1996/97 prehral 1:2 a prišiel tak za zvláštnych okolností o majstrovský titul. O to viac som a tešil, keď po 45 rokoch Trnava predsa len získala majstrovský titul. Pravda, oveľa lepšie sa mi spomína na viaceré pôsobiská u nás na Slovensku. S DAC Dunajská Streda som postúpil do federálnej ligy a vyhral Československý pohár. Tri sezóny v Spartaku Trnava boli skvelé preto, lebo som nadobudol pocit, že svojou príťažlivou hrou sme si úplne získali divákov, keď na domácich stretnutiach sme mali aj 20-tisícové návštevy.“ A my dodávame ešte, že majstrom Slovenska sa stal s 1. FC Košice, klub z rodného mesta viedol aj v zápasoch Ligy majstrov proti takým svetovým gigantom, ako sú Manchester United, Juventus Turín či Feynoord Rotterdam.
Štefan Tarkovič je od 1. januára 2019 technickým riaditeľom Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Ako bývalý asistent trénera Jána Kozáka vníma nedávny odchod z reprezentácie tria opôr, dlhoročného kapitána Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca? ,,Dlhé roky boli súčasťou reprezentácie Slovenska, hlavne bez Škrtela sme si našu zostavu nevedeli predstaviť. Pre trénera Pavla Hapala teda pred týmto súbojom s Maďarskom nastala ťažká situácia. Samozrejme, je mi ľúto, že sa títo hráči rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru, ale ich rozhodnutie treba rešpektovať. Osobne si myslím, že ich nahradiť na ihrisku, alebo mimo neho bude dosť náročné. Maďarsko považujem za náročného súpera, pod vedením trénera Marca Rossiho hrá organizovaný a agresívny futbal,“ hovorí 45-ročný rodák z Prešova.
Ako Jozef Jankech vnímal prvé historické víťazstvo Slovenska nad Českom (2:1) v kvalifikácii MS 1998, ktorý bol po Jozefovi Venglošovi druhý tréner v ére samostatnosti Slovenska? ,,Vtedy to bol veľký triumf, výborne zahrali Trnavčania Bališ a Karhan a strelecky sa presadili Majoroš a Jančula. Bolo to prvé víťazstvo nad silným súperom, ktorý bol účastníkom záverečného turnaja a dokonca vicemajster Európy. V kvalifikácii MS 1998 sme mali veľmi ťažkú skupinu so Španielskom, Českom a Juhosláviou. Takmer sme doma zdolali aj Juhoslovanov, vyrovnávajúci gól na 1:1 sme inkasovali až desať minút pred koncom z trestného kopu Mihajloviča.“
V tomto derby zápase nás verejnosť a odborníci považujú za mierneho favorita. Čo teda naši hostia od neho očakávajú? ,,Myslím si, že nebude to nejako veľmi kvalitný zápas, skôr bude bojovný a možno aj nervózny. Verím však, že naše mužstvo ukáže viac kvality, odhodlania a pokiaľ si vypracuje nejaké dobré príležitosti a aj ich premení, tak víťazstvo by nám nemalo ujsť,“ hovorí Jozef Jankech.
,,Tieto súboje vždy vyžadujú veľkú pozornosť verejnosti a médií. Inak tomu nebude ani dnes v Trnave, lebo každý bude chcieť vyhrať. Osobne si však myslím, že naša reprezentácia disponuje kvalitnejšími futbalistami. To je fakt, otázne je iba, ako mužstvo zareaguje na známe zmeny, či bude tvoriť jednoliaty tím. Futbal je nevyspytateľný, verím však, že aj keď zrejme veľa gólov nepadne, tak vyhráme,“ mieni Karol Pecze.
,,Pravdupovediac silu maďarského mužstva nepoznám, v našom tíme je podľa mňa otáznik, ako zvládne pozíciu hrotového útočníka. Tréneri do tejto formácie nemali veľký výber, s odstupom času si treba vážiť prácu Jána Kozáka a Štefana Tarkoviča v tom, že z Adama Nemca vytvorili kvalitného útočníka. Tento hráč v reprezentácii odohral svoje najlepšie zápasy. Všetci tipujeme naše víťazstvo, takže si myslím, že úspešne vstúpime do kvalifikácie,“ myslí si Pavol Hozlár.
,,Vstup do každej kvalifikácie je veľmi dôležitý, sprevádzajú ho veľké očakávania fanúšikov, ale celej širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma o futbal. Verím, že tréneri pošlú na ihrisko takú zostavu, ktorá nahradí niekdajšie opory a zaknihujeme si na úvod náročnej kvalifikácie ME 2020 aj za podpory domáceho prostredia cenné víťazstvo,“ vraví Štefan Tarkovič.
,,Dovoľte mi, aby som sa v mojom, ale aj v mene mojich kolegov mohol poďakovať za pozvanie do vašej fanzóny a prajem vám ďalšie takéto hodnotné besedy,“ povedal na záver dojatý 81-ročný Jozef Jankech.
Strieborní chlapci z Čile 1962 sa zúčastnia dnešného priateľského futbalového zápasu v Edene medzi Českom a Brazíliou. Sú medzi pozvanými osobnosťami futbalu. Bohužiaľ nie je možná účasť spoluhráčov z Brazílie zo zdravotných dôvodov.
Jozef Štibrányi (na titulnej fotografii prvý sprava): Do Prahy sa teším cestujem vnukom s vlakom, kde máme zabezpečené vstupenky a ubytovanie. Ísť na Brazíliu je vždy sviatok a navyše mám osobné spomienky.
Josef Jelínek: Na Jožka sa teším, veď sme kamaráti. Včera sme mali karneval v brazílskom nádychu a za účasti veľvyslanca Brazílie. Žijeme týmto zápasom už niekoľko dní…
Slovensko vstúpilo do kvalifikácie ME 2020 víťazstvom nad Maďarskom
Slovenskí futbaloví reprezentanti vstúpili do kvalifikácie o postup na ME 2020 víťazne. Vo štvrtkovom zápase triumfovali na trnavskom Štadióne Antona Malatinského nad Maďarmi 2:0 a v E-skupine si pripísali do tabuľky prvé tri body. Skóre stretnutia otvoril v 42. min Ondrej Duda, triumf zverencov trénera Pavla Hapala poistil v 85. min Albert Rusnák. Slovenské mužstvo v marcovom asociačnom termíne ešte nastúpi v nedeľu v ďalšom eliminačnom dueli v Cardiffe proti domácemu Walesu (začiatok o 15.00 h SEČ).
Úvodné minúty priniesli boj o stred ihriska, ktorý nemal víťaza. Maďari boli vzadu sformovaní, predsa ich však mohla prekvapiť Hanckova ľavačka spoza šestnástky, ktorá „lízla“ brvno. Domáci skôr hrozili v zábleskoch ako po súvislom tlaku, ktorý si v úvodnej 45-minútovke nedokázali vytvoriť. Do prestávky však bezgólové skóre nevydržalo. V 42. minúte Rusnákov prudký center z pravej strany našiel pred bránou stojaceho Dudu, ktorý loptu usmernil do siete – 1:0.
Po prestávke tempo zápasu narástlo, v 73. minúte sa ocitol Orban pred Dúbravkom, ten si s jeho slabou hlavičkou bez problémov poradil. Proti strele Dzsudzsáka zasahovať nemusel, pretože preletela tesne nad brvnom jeho brány. V 85. minúte nepripustil drámu a strachovanie sa o tesný náskok Rusnák, ktorý filigránsky k ľavej žrdi prekonal Gulácsiho a rozhodol – 2:0. Slovensko si v piatom vzájomnom zápase s Maďarskom pripísalo pri dvoch remízach už tretiu výhru.
Hlasy po zápase:
Pavel Hapal, tréner SR: ,,Bol to veľmi odpracovaný výkon. Tento výsledok sa vôbec nerodil jednoducho, ťažko sme sa dostávali do brejkových príležitostí. To, čo sme mali, sme nepremenili, nakoniec sa nám podarilo dať vytúžený gól do polčasu. Celý zápas sme pôsobili veľmi kompaktne, skutočne ma teší nula na našom konte. Vavro hráva silnú ligu a pravidelne, navyše so Škriniarom majú toho spoločne odkopaného ešte za Žilinu dosť, nebál som sa postaviť ho. Štyri žlté karty ma mrzia, ale pri väčšej zhovievavosti ich mohlo byť na oboch stranách menej, pri očakávanej agresivite to v zápase napokon nebolo vôbec často za hranicou pravidiel. Bol to veľmi dôležitý zápas a dosiahli sme dôležité víťazstvo, ale dôležité bude konečné poradie v skupine, nie po 1. kole.“
Marco Rossi, tréner Maďarska: ,,Myslím si, že si Slováci zaslúžili zvíťaziť. Ukázali viac umenia v strede poľa. My sme tam urobili viac chýb, prehrávali sme súboje. Inkasovali sme v prvom polčase po jednej chybe. Hrali sme bez toho správneho nasadenia. V druhom polčase sme mali viacero šancí vyrovnať. Zápas to bol tesný, ale my sme im dovolili dať aj druhý gól. Na tejto úrovni rozhodujú detaily, my sme strácali veľa loptu. Myslím si, že sa ale môžeme zlepšiť. Gratulujem Slovensku k výhre, zaslúžilo si ju. My sa ale nevzdáme.“
Ondrej Duda, autor gólu SR: ,,Musím povedať, že som sa necítil optimálne, pretože na hrote to nie je moja pozícia. Robil som, čo som mohol, aj keď som loptu nemal na kopačkách tak často, ako keď hrám v klube trocha nižšie. Som rád, že som dal gól a že som pomohol mužstvu.“
Albert Rusnák, autor druhého gólu: ,,Maďari po prvom góle museli viac otvoriť hru a vznikal tam väčší priestor pre naše kombinácie. Čo sa týka môjho gólu, dostal som dobrú loptu za obranu od Ondreja Dudu, hodil som si loptu na ľavačku a mieril som obrancovi medzi nohy. Nedostali sme gól, dva sme doma dali a po každej stránke sme splnili, čo od nás tréner chcel.“
Denis Vavro, stopér SR: ,,Debut som si užil výborne, sú to neopísateľné pocity. Prvý kvalifikačný zápas a víťazstvo, takže spokojnosť. Verím, že budeme ako mužstvo pokračovať v týchto výkonoch. Prvých 5-10 minút som mal stres, bol to môj prvý zápas, ale pomohli mi chalani aj diváci, ktorí ma povzbudili. Teraz treba dobre zregenerovať pred zápasom vo Walese, ktorý nás čaká už o tri dni.“
E-skupina:
Slovensko – Maďarsko 2 : 0 (1 : 0)
góly: 42. Duda, 85. Rusnák
ŽK: Vavro, Kucka, Hamšík, Škriniar – Kalmár, Korhut, Á. Nagy
Vo veľkom štýle sa v pondelok 18. marca večer v komplexe x-bionic v Šamoríne uskutočnilo vyhlásenie výsledkov 26. ročníka ankety denníka Pravda, na ktorej po 17. raz participoval aj Slovenský futbalový zväz (SFZ), Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018. Jej víťazom sa stal obhajca Marek Hamšík, druhé miesto obsadil Milan Škriniar, tretí je Stanislav Lobotka. Rovnaké poradie na „medailových“ priečkach bolo aj za rok 2017.
Tridsaťjedenročný stredopoliar Marek Hamšík (nar. 27. júla 1987), ktorý po takmer dvanástich rokoch strávených v talianskom klube SSC Neapol odišiel pred mesiacom v polovici februára do Číny a dohodol sa s účastníkom tamojšej najvyššej súťaže Ta-lien I-fang na zmluve na tri roky, získal rekordné ôsme prvenstvo (ešte aj za roky 2009, 2010, 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017), čím sa výraznejšie odpútal od tradičného konkurenta Martina Škrtela. Bývalý dlhoročný stopér anglického FC Liverpool a v súčasnosti hráč tureckého Fenerbahce Istanbul triumfoval štyrikrát – za roky 2007, 2008, 2011 a 2012. Tri razy v tejto ankete dominoval Dušan Tittel (1995, 1996 a 1997), Hamšík ho za rok 2015 „hetrikom“ vyrovnal, o rok neskôr predstihol a potom ešte dva razy posunul rekordný zápis tým, že uspel šiestykrát v sérii. Z celkového primátu sa dosiaľ tešilo naďalej 13 slovenských futbalistov, v ostatných dvanástich ročníkoch nebol iný víťaz ako Hamšík alebo Škrtel. ,,Je to úžasné, čo sa mi podarilo. Musím určite poďakovať spoluhráčom z reprezentácie, klubu, ale aj trénerom, rodine, mojej manželke a mojim krásnym trom deťom. Je to už ôsmykrát. Veľmi ťažko sa to obhajuje, toto ocenenie si veľmi vážim. Chýbajú mi dva triumfy do desiatky, ale mojím prestupom do Číny sa to asi skomplikuje. Tlačia sa už na mňa mladší a budúcnosť patrí im. Budúci rok sa už nemusím v ankete umiestniť tak vysoko, ale možno strelím 30 gólov a budem na tróne opäť,“ povedal nám priamo na pódiu Marek Hamšík.
Rodák z Banskej Bystrice mal v hlasovaní 36 odborníkov (20 trénerov a 16 novinárov) z 360 možných spolu 350 bodov a prevzal víťaznú trofej s vyobrazenou loptou na podnose. V hlavnej ankete „Futbalista roka 2018″, ktorá má názov Cena Jána Popluhára (najlepší slovenský futbalista 20. storočia zomrel 6. marca 2011 vo veku 75 rokov, pozn.), skončil na druhej priečke s odstupom 36 bodov obranca Interu Miláno Milan Škriniar, ktorý prišiel na San Siro v lete 2017 z konkurenčnej Sampdorie Janov za odstupné 25 miliónov eur, stal sa tak najdrahším slovenským futbalistom v histórii. ,,Hovorím na rovinu, nie som smutný, druhé miesto je skvelé a teším sa. Som za ´Hamšom´, ktorý to vyhral ôsmykrát. Chcem sa poďakovať spoluhráčom aj trénerom, mojej rodine, priateľke, ktorí stoja pri mne. V reprezentácii si s Marekom rozumiem, rovnako aj mimo ihriska. Mám motiváciu byť najlepší, ale konkurencia je veľká a každý hráč po tom túži. V budúcej sezóne by som chcel vyhrať nejakú klubovú trofej,“ povedal po obhájení striebornej pozície v ankete 24-ročný Škriniar, o ktorého sa zaujímajú svetové veľkokluby FC Barcelona a Manchester United. Tretie miesto už s výraznejším 82-bodovým odstupom za víťazným Hamšíkom patrí defenzívnemu stredopoliarovi Stanislavovi Lobotkovi, hráčovi španielskej Celty Vigo. ,,Je to pre mňa ocenenie driny za celý rok, aj keď na klubovej úrovni sa nám veľmi nedarilo. Na budúci rok by som chcel skončiť v prvej dvadsiatke,“ vraví S. Lobotka. Za medailovými stupňami štvrtý s 27-bodovým mankom na tretieho Lobotku skončil brankár anglického klubu Newcastle United Martin Dúbravka, piaty je spomenutý štvornásobný držiteľ hlavného ocenenia Martin Škrtel a najlepší poltucet dopĺňa krídelník ruského Zenitu Petrohrad Róbert Mak.
Na lístkoch v hlavnej ankete sa tentoraz objavilo dovedna 24 hráčov s minimálne jedným hlasom, historické minimum bolo za rok 2014 – len 21 hráčov, v uplynulom ročníku figurovalo v hlavnej ankete 23 futbalistov. Najviac mien bolo v nominácii za rok 1999 – až 46, vtedy však hlasovalo až 50 ľudí. Dvojici Patrik Hrošovský a Adam Nemec, ktorí obsadili 11. miesto, chýbalo 20 bodov na umiestnenie v prvej desiatke. V siedmich prípadoch ide o rovnaký menoslov futbalistov v Top 10 ako v uplynulom ročníku, novými v porovnaní s minulým rokom sú Martin Dúbravka, Ondrej Duda (obaja sú aj absolútnymi nováčikmi v prvej desiatke) a Miroslav Stoch (do elitnej desiatky sa vracia po piatich rokoch), ktorí vystriedali medzi elitou Jána Ďuricu, Petra Pekaríka a Adama Nemca.
V 26. ročníku ankety posunul svoj rekordný zápis Martin Škrtel, ktorý je v hlavnej kategórii štrnástykrát po sebe v prvej desiatke, čo ešte nikto nedokázal a dosiaľ sa to nikomu nepodarilo. Škrtel sa výraznejšie odpútal od Miroslava Karhana, ktorý bol deväťkrát v rade medzi najlepšími. Karhana už predvlani predstihol Hamšík, teraz je už 12. raz za sebou v elitnej desiatke, navyše keď Marek Hamšík bodoval v hlavnej ankete, vždy skončil na prvom alebo druhom mieste v celkovom poradí. Karhan však zostáva rekordérom v tom, že bodoval v hlavnej ankete až 18-krát. Po ôsmy raz (predtým aj za roky 2003, 2006, 2009, 2010, 2013, 2016, 2017) sa v histórii ankety stalo, že v Top 10 figurujú iba futbalisti, pôsobiaci v zahraničných kluboch. Za rok 2011 to legionárom „pokazil“ Karhan (po návrate z nemeckého Mainzu v lete 2011 bol oporou FC Spartak Trnava) a za roky 2012, 2014 a 2015 Viktor Pečovský z MŠK Žilina.
Ďalším vrcholom pondelňajšieho galavečera v Šamoríne bolo uvedenie laureátov do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), kde po premiére a jedenástich legendách zaradili za roky 2016 a 2017 päticu, doterajší počet 21 sa teraz zvýšil o ďalších päť mien. Do dvorany celospoločenského rešpektu a všeobecného uznania sa dostali tri žijúce osobnosti Ladislav Jurkemik (bývalý tréner slovenskej reprezentácie, majster Európy 1976 v Belehrade), Alexander Vencel (víťaz PVP 1969 v drese Slovana Bratislava a majster Európy 1976) a Milan Služanič (prvý šéf Slovenského futbalového zväzu v jeho novodobej samostatnej histórii) a dvaja in memoriam: jedna z najväčších postáv svetového futbalu v 50. rokoch 20. storočia, legenda FC Barcelona Ladislav Kubala (reprezentoval tri krajiny – Československo, Maďarsko a Španielsko) a futbalista, tréner i pedagóg Ladislav Kačáni (ako hráč účastník MS 1954). Tento menoslov vybrala čestná rada SSSF v súlade so štatútom SSSF na základe nominačnej listiny navrhnutých tzv. výkonnou komisiou Siene slávy slovenského futbalu.
Na slávnosti v Šamoríne vyhlásili aj výsledky ďalšej „známej“ ankety Cena Petra Dubovského pre najlepšieho mladého futbalistu do 21 rokov. Víťazom sa stal po prvý raz Dávid Hancko (nar. 13. decembra 1997). Dvadsaťjedenročný ľavý obranca talianskeho klubu AC Fiorentina získal v ankete Pravdy a SFZ 16 bodov a pred druhým v poradí, Samuelom Mrázom z talianskeho FC Empoli (v súčasnosti hosťuje v druholigovom FC Crotone), mal náskok 10 bodov. Hancko prevzal zarámovaný dres s číslom 10 Petra Dubovského. ktorý mu odovzdala mama tragicky zosnulého bývalého útočníka ŠK Slovan Bratislava Darina. ,,Nesmierne si vážim toto ocenenie. Ďakujem trénerom, spoluhráčom i rodine, bez nich by to nezískal,“ skonštatoval na pódiu Dávid Hancko.
Okrem spomenutých dvoch ankiet a laureátov do Siene slávy slovenského futbalu vyhlásili v Senci aj najlepšiu slovenskú futbalistku – Dominiku Škorvánkovú. V súčasnosti hráčka nemeckého klubu Bayern Mníchov obhájila svoje prvenstvo a celkovo jej patrí už ôsmy primát, siedmy za sebou (aj za roky 2009, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017). Trénerom roka 2018 v SR je Nestor El Maestro, ktorý po 45 rokoch doviedol vlani v lete FC Spartak Trnava k majstrovskému titulu v najvyššej slovenskej súťaži. Druhé miesto obsadil kouč ŠK Slovan Bratislava Martin Ševela, tretí medzi trénermi za rok 2018 je Vladimír Weiss, pôsobiaci na lavičke gruzínskej reprezentácie. Zaujímavosťou je, že za rok 2017 uspeli hneď dvaja kandidáti. O cenu sa delili Pavel Hapal a Ján Kozák, ktorí dostali zhodne 60 bodov. V tejto edícii sa však ani jeden z nich nedostal do najlepšej trojky.
„Cenu fanúšikov“ za rok 2018 dostal v internetovom hlasovaní Milan Škriniar a obhájil prvenstvo z predchádzajúceho ročníka, predtým sa dva razy tešil Marek Hamšík, ten zasa narušil hegemóniu Martina Škrtela (uspel trikrát za sebou – v rokoch 2012, 2013 a 2014). ,,Som rád, že moje výkony vedia oceniť fanúšikovia. Veľmi si to vážim,“ poznamenal Škriniar.
Už dlhšie boli známe a organizátormi zverejnené výsledky ďalšej ankety. Najlepším hráčom účinkujúcim v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži Fortuna lige sa stal za rok 2018 obranca Boris Godál z majstrovského Spartaka Trnava (v januári prestúpil do zahraničia – cyperského AEL Limassol, pozn.) so ziskom 47 bodov tesne pred slovinským kanonierom v službách ŠK Slovan Bratislava Andražom Šporarom (46 b.), tretí s 35 bodmi skončil marocký krídelník „belasých“ Moha. Obhajca prvenstva – stredopoliar MŠK Žilina Michal Škvarka figuruje na piatej priečke.
Na vyhlásení sa zúčastnili aj niekoľkí členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, mediálny manažér Milan Valko, Ondrej Trnovský, Peter Špilák a taktiež Petra Zsigray a Jozef Krutý, ktorí boli na toto vyhlásenie vyžrebovaní.
Konečné výsledky futbalových ankiet denníka Pravda a SFZ za rok 2018:
Cena Jána Popluhára 2018:
1. Marek Hamšík (SSC Neapol) 350 bodov, 2. Milan Škriniar (Inter Miláno) 314, 3. Stanislav Lobotka (Celta Vigo) 268, 4. Martin Dúbravka (Newcastle) 241, 5. Martin Škrtel (Fenerbahce Istanbul) 209, 6. Róbert Mak (Zenit PetrohradPAOK Solún) 144, 7. Albert Rusnák (Real Salt Lake) 130, 8. Ondrej Duda (Hertha Berlín) 124, 9. Miroslav Stoch (Slavia Praha) 73, 10. Juraj Kucka (Trabzonspor) 41. Ďalšie poradie: 11. Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň), Adam Nemec (FC Pafos/Dynamo Bukurešť) po 21 bodov, 13. Peter Pekarík (Hertha Berlín) 16, 14. Vladimír Weiss (Al Gharaffa) 12, 15. Adam Zreľák (1. FC Norimberg), Denis Vavro (FC Kodaň) po 3, 17. Boris Godál (Spartak Trnava), Ján Greguš (FC Kodaň) po 2, 19. Matúš Bero (Vitesse Arnhem/Trabzonspor), Dávid Hancko (ACF Fiorentina/MŠK Žilina), Lukáš Haraslín (Lechia Gdansk), Samuel Mráz (FC Empoli/MŠK Žilina), Erik Pačinda (Viktoria Plzeň/FC DAC 1904 Dunajská Streda), Michal Škvarka (MŠK Žilina) po 1.
Cena Petra Dubovského 2018:
1. Dávid Hancko (ACF Fiorentina/MŠK Žilina) 16, 2. Samuel Mráz (FC Empoli/MŠK Žilina) 6. Ďalšie poradie: 3. Róbert Boženík (MŠK Žilina), Andrej Fábry (FC Nitra) a Christián Herc (FC DAC 1904 Dunajská Streda) po 3, 6. Dominik Greif (Slovan Bratislava), László Bénes (Borussia Mönchengladbach) po 2, 8. Erik Jirka (Spartak Trnava) 1
Najlepší tréner 2018:
1. Nestor El Maestro (Spartak Trnava) 60, 2. Martin Ševela (Slovan Bratislava) 44, 3. Vladimír Weiss (reprezentácia Gruzínska) 36
Futbalistka roka 2018:
1. Dominika Škorvánková (Bayern Mníchov) 183, 2. Mária Korenčiová (AC Miláno) 144, 3. Alexandra Biróová (SKN St. Pölten) 122
Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý boli medzi tými, ktorí nielen boli vyžrebovaní, ale aj potvrdili svoju účasť na podujatí Futbalista roka 2018. Vďaka ako každý rok patrí SFZ za poskytnutie vstupeniek pre členov fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Dnes žreboval čísla Ondrej Trnovský – avšak Ján Farbuľa a Marián Ježík sa už zúčastňujú podujatia. Nasledovali napríklad Ladislav Horváth, Dušan Kováč, alebo aj Margita Táborská…možnosti im však nedovoľovali účasť.
Výhercov účasť veľmi potešila a ako každý rok veríme, že členom ešte veľmi urobí radosť stretnutie s reprezentantmi…
Čísla vyžrebované Ondrejom Trnovským boli 2 a 9. Poradie je dané poradím uhradeného členského v roku 2019.
Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Pavel Hapal nominoval 24 hráčov na blížiace sa zápasy proti Maďarsku (21. marca v Trnave) a Walesu (24. marca v Cardiffe) v E-skupine kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. V tíme 49-ročného rodáka z českého Kroměříža nechýba ani stredopoliar Marek Hamšík, ktorý vo februári prestúpil z talianskeho SSC Neapol do čínskeho Ta-lien I-fang. Do Hapalovho menoslovu sa dostali aj brankár Marek Rodák z anglického Rotherhamu United, obranca Michal Sipľak z poľského klubu Cracovia Krakov či žilinský stredopoliar Jaroslav Mihalík.
Pozvánku do A-mužstva SR dostali viacerí Hapalovi bývalí zverenci z „dvadsaťjednotky“ – okrem spomenutého Sipľaka aj útočník Pavol Šafranko zo škótskeho druholigového tímu Dundee United či stredopoliar Martin Chrien, ktorý ako kmeňový hráč portugalského klubu Benfica Lisabon je v tejto sezóne na hosťovaní v mužstve CD Santa Clara z Azorských ostrovov.
Naopak, v slovenskej nominácii absentujú dlhoročné stálice Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec. Spomenuté trio sa vo februári rozhodlo ukončiť kariéru v národnom mužstve. Už vlani v novembri po zápase Ligy národov 2018/2019 v Česku sa vzdal možnosti reprezentovať pod trénerom Hapalom aj krídelník Vladimír Weiss. Tímu spod Tatier v marcových kvalifikačných dueloch nepomôže ani zranený útočník nemeckého 1. FC Norimberg Adam Zreľák.
,,Máme rôzne alternatívy. Do útoku sme hľadali súbojového hráča, keďže sa zranil Adam Zreľák a zvolili sme Pavla Šafranka. Je to podobný typ hráča. Neznamená to však, že nastúpi. Máme rôzne varianty. V útoku môže hrať aj Róbert Mak. Pre Šafranka sme sa rozhodli preto, že v zápasoch môže nastať situácia, keď ho budeme potrebovať. V niektorom z nich môže nastúpiť aj od začiatku. Máme tiež alternatívy, že niektorý z hráčov zo stredu poľa môže nastúpiť vyššie, ako napríklad v minulosti Marek Hamšík alebo Ondrej Duda. Maťo Chrien sa dostal do základnej zostavy vo svojom portugalskom mužstve. V strede poľa dodáva hre tzv. fyzickosť a dobre hrá hlavou. Pre Mi&s caron;a Sipľaka sme sa rozhodli preto, že je to prakticky druhý ľavák z celého kádra. Uvažovali sme aj o Robovi Mazáňovi, ale napokon sme vybrali Sipľaka,“ zdôvodnil Hapal na utorňajšej tlačovej konferencii voľbu niektorých nominovaných.
V krátkosti sa pristavil aj pri hráčoch, ktorí už nie sú v reprezentácii, no v minulosti v nej patrili medzi hlavné piliere. ,,Čo sa týka Weissa, už je to uzavreté, bolo to jeho rozhodnutie. Adama Nemca sme chceli ešte presvedčiť, preto sme za ním aj vycestovali. Boli sme prekvapení z Martina Škrtela, v prípade Tomáša Hubočana ani až tak nie. Nemec, Škrtel a Hubočan však mali pádne dôvody na to, prečo sa rozhodli skončiť a ja to rešpektujem. Verím tomu, že hráči, ktorí ich zastúpia, podajú také výkony, s ktorými budeme všetci spokojní,“ doplnil Hapal.
Kormidelník futbalovej slovenskej reprezentácie prezradil, že kapitánsku pásku po Škrtelovi prevezme jeho doterajší zástupca Marek Hamšík. Na otázku, či mu robia starosti kraje defenzívnej formácie, odvetil: ,,Peter Pekarík po zranení lýtkového svalu je už v poriadku. Ak by najbližší víkend nenastúpil za Herthu v bundesligovom stretnutí, pôjde sa rozohrať za ´béčko´. Je to veľký profesionál. Robí všetko preto, aby bol pripravený, keď mu to zdravotný stav dovolí. Hráči z obidvoch krajov obrany nám nehrávajú. Máme v hlave alternatívu, že keby bolo treba, na pravej strane by mohol nastúpiť aj Šatka.“
Nominácia slovenskej futbalovej reprezentácie na zápasy proti Maďarsku (21. marca v Trnave) a Walesu (24. marca v Cardiffe) v E-skupine kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy:
brankári: Martin Dúbravka (Newcastle United), Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň), Marek Rodák (Rotherham United)
obrancovia: Peter Pekarík (Hertha Berlín), Lukáš Štetina (Sparta Praha), Ľubomír Šatka (FC DAC 1904 Dunajská Streda), Milan Škriniar (Inter Miláno), Denis Vavro (FC Kodaň), Dávid Hancko (ACF Fiorentina), Michal Sipľak (Cracovia Krakov)
stredopoliari: Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň), Stanislav Lobotka (Celta Vigo), Ján Greguš (Minnesota United), Juraj Kucka (FC Parma), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Martin Chrien (Santa Clara), Albert Rusnák (Real Salt Lake), Róbert Mak (Zenit Petrohrad), Jaroslav Mihalík (MŠK Žilina), Miroslav Stoch (Slavia Praha)
útočníci: Michal Ďuriš (Anorthosis Famagusta), Pavol Šafranko (Dundee United)
Jozef Chocholouš a Peter Špilák boli ocenení Zlatým odznakom SFZ
Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorá sa uskutočnila v piatok 1. marca v Poprade, udelili vysoké ocenenie, zlatý odznak SFZ piatim významným osobnostiam nášho futbalu. Bývalým hráčom a neskôr trénerom Ľudovítovi Cvetlerovi a Ivanovi Hrdličkovi, hráčovi, trénerovi, rozhodcovi, funkcionárovi a delegátovi Jozefovi Chocholoušovi, dlhoročnému funkcionárovi Petrovi Špilákovi a výraznej persóne predovšetkým z rozhodcovského prostredia Jánovi Šuniarovi. Mimochodom, Jozef Chocholouš a Peter Špilák sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.
Bratislavský rodák Jozef Chocholouš celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.
Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).
V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.
,,Som veľmi dojatý z tohto ocenenia, predsa sa len ukázalo, že moja dlhoročná funkcionárska práca mala vo futbalovom hnutí na rôznych úrovniach význam,“ vraví Peter Špilák. Jeho funkcionárska kariéra je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Va rgu sa s tal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový, strieborný a už aj zlatý odznak SFZ.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie gratuluje Jozefovi Chocholoušovi a Petrovi Špilákovi k tomuto významnému oceneniu.
foto: www.sfz.sk
Juraj Soboňa a jeho traja synovia sú posadnutí futbalom
Juraj Soboňa, ktorý od decembra 1994 je predsedom Obecného futbalového klubu v Solčanoch a od januára 1999 starostom obce Solčany, patrí medzi najvýznamnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Od mája 2018 je aj poslancom NR SR. Pracuje aj ako podpredseda ObFZ Topoľčany a tri roky zastupoval tento okres vo VV ZsFZ. S Jurajom Soboňom sme sa porozprávali na aktuálne témy.
Predstavte sa nám, venovali ste sa v minulosti nejakému športu a vzhľadom na vašu veľkú pracovnú vyťaženosť máte čas aj na nejaký koníček?
K športu som mal od detstva veľmi blízky vzťah, každú nedeľu, keď sa hrával futbal u nás v Solčanoch, či už A alebo B mužstvo, som chodieval na ihrisko. Tak, ako to bolo v minulosti zvykom klasicky na dedinách, ráno sa išlo do kostola a v popoludňajších hodinách na futbalový zápas. Futbal som hrával za žiakov i za dorast v Solčanoch. V kategórii dospelých som už nepokračoval z jednoduchého dôvodu. Keď som dovŕšil 19 rokov, tak som išiel študovať na 5-ročné zahraničné štúdium do Plovdivu, ale, samozrejme, venoval som sa aj tam na vysokej škole športu. Aktívne som hrával futbal, stolný tenis i tenis. Mojim koníčkom okrem športu a futbalu je cestovanie, geografia, história a zaujímajú ma tiež dejiny. Mám troch synov, ktorí sú viac menej prepojení a „postihnutí“ futbalom. Najstarší Martin je vo fanklube od začiatku a má cestovnú kanceláriu na športové zahraničné zájazdy. Stredný Dárius od 8 rokov sa venuje futbalu a je dlhoročný kapitán a strelec OFK Solčany. A aby toho nebolo málo, ako hovorí moja manželka, najmladší syn Juraj je od 15 rokov futbalovým rozhodcom a teraz pôsobí v krajských súťažiach.
Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od leta 2012, kedy som v spolupráci s jeho vedením zorganizoval v obci Solčany II. výročie založenia tohto združenia.
Koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste navštívili, ktoré vo vás zanechali najväčší dojem?
Na zápasy slovenskej reprezentácie chodím pravidelne doma a aj v zahraničí, samozrejme, ak mi to čas dovolí. Určite najväčší dojem u mňa vyvolal zápas v kvalifikácii o postup na MS 2014 do Brazílie, kde sme v Zenici nad favorizovanou Bosnou a Hercegovinou zvíťazili 1:0 gólom Viktora Pečovského. Na tomto zápase som bol vtedy s oficiálnom delegáciou SFZ a v hoteli v Sarajeve sme to patrične oslávili. Škoda len, že toto víťazstvo nám nestačilo na postup, nakoľko sme neskôr prehrali s Bosnou v Žiline 0:1. Dodnes spomínam na nezabudnuteľný triumf našej reprezentácie v Žiline nad Španielskom 2:1 a víťazný gól Miňa Stocha mám doteraz pred očami.
Slovensko do kvalifikácie ME 2020 vstúpi bez štyroch osvedčených a dlhoročných hráčov – Škrtela, Hubočana, Weissa ml. a Nemca. Dokážeme ich nahradiť?
V prvom rade by som veľmi chcel, aby táto kvalifikácia ME 2020 bola úspešná. Myslím si, že káder na to máme, a či dokážeme nahradiť týchto štyroch hráčov? Verím, že v mužstve do 21 rokov bolo a je aj dosť talentovaných a schopných hráčov, ktorí ich dokážu nahradiť. Treba rešpektovať slobodné rozhodnutie tohto kvarteta, aj keď si myslím, že ešte v tejto kvalifikácii ME 2020 mohli byť prínosom.
Zo Solčian v minulosti vyšli do veľkého futbalu obrovské postavy slovenského a československého futbalu, brankári Anton Švajlen, Ivan Ondruška a stopér svetovej úrovne Anton Ondruš, kapitán majstrov Európy z roku 1976. Čo to pre vašu obec znamená?
Solčany, ako najväčšia obec v Topoľčianskom okrese, je známa folklórom, ako i futbalom. Futbalový klub vznikol už v roku 1930. Som zástanca toho, že kultúrne a športové tradície našich predkov treba rozvíjať a udržiavať. Samozrejme „ Slížari“, taká je prezývka našich občanov, sme hrdí na to, že tu pod Tríbečom vyrástli také obrovské futbalové osobnosti, ako bol Anton Švajlen, Anton Ondruš, Ivan Ondruška, Ivan Horn a ďalší. Verím, že v budúcnosti nadviažu i ďalšie naše talenty na tieto známe osobnosti.
Ako sa darí futbalu v Solčanoch, aké má miestny OFK zázemie a koľko máte mužstiev?
Aj keď si myslím, že v oblasti športu a futbalu sa v poslednej dobe udialo veľa pozitívneho, stále zaostávame za podmienkami, aké sú v okolitých krajinách, či už v Maďarsku alebo v Česku. Tešia ma hlavne investície do futbalovej infraštruktúry, ktoré sa v ostatnom čase uskutočnili. Mojim snom je zobrať deti, vnukov na vypredaný štadión a kultúrne stráviť 90 minút. Keď to dokázali urobiť v Anglicku, Nemecku a v iných krajinách, prečo by sme to nedokázali aj my Slováci? V Solčanoch okrem A-mužstva, ktoré hrá v súčasnosti V. ligu Stred ZsFZ máme ešte tri mládežnícke tímy, ktoré pôsobia v regionálnych súťažiach. Je veľmi ťažké robiť v súčasnosti funkcionára na amatérskej úrovni, treba ešte vylepšiť hlavne legislatívno- sponzorské podmienky na zlepšenie zázemia profesionálneho i amatérskeho futbalu a športu v regiónoch. O to sa snažím a chcem presadzovať tieto športové myšlienky aj v Národnej rade Slovenskej republiky aj s mojimi priateľmi v poslaneckých laviciach, Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom.
Kluby: ŠK Dolný Kubín, FC Vrútky, VŠ Bratislava, ŠK Bratislava
Odohral 193 ligových zápasov a dal v nich 23 gólov
Reprezentoval Slovensko v rokoch 1939 – 1943
Prvý zápas: 27. augusta 1939
Posledný zápas: 7. júna 1943
Počet zápasov: 11
Počet gólov: 0
Vo februári 2019 sme si pripomenuli 105 rokov od narodenia a 25 rokov do úmrtia MUDr. Ivana Chodáka. MUDr. Ivan Chodák bol známy svojou športovou všestrannosťou, venoval sa futbalu, hokeju, atletike, plávaniu, tenisu, krasokorčuľovaniu a lyžovaniu. Najväčšiu stopu vyryl do slovenského futbalu. Okrem brankárskeho postu, nastúpil na všetkých postoch. Patril k najznámejším a najnavštevovanejším bratislavským lekárom chorôb ušných, nosových a krčných. Dlhé roky bol prvým richtárom Obce Oravcov v Bratislave. Preslávil sa futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.
Jeho osobnosť od detstva formovala drsná oravská príroda, ktorá však vytvárala podmienky na športový rast v letných aj zimných športoch. Po štvorročnom štúdiu na gymnáziu v rodisku, študoval na gymnáziu v Ružomberku, kde pokračoval jeho športový rast. Gymnaziálne štúdiá zakončil maturitou, ktorú absolvoval s vyznamenaním. Následne sa rozhodol pre štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde patril k najlepším študentom. Štúdium medicíny úspešne zakončil a za doktora medicíny bol promovaný v roku 1938. V roku 1938 bol zaradený do širšieho výberu ČSR na majstrovstvá sveta vo futbale. V dobe jeho aktívnej športovej kariéry nebolo výnimkou, že futbalisti hrali úspešne ľadový hokej a naopak. MUDr. Ivan Chodák sa stal v roku 1939 prvým kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie v histórii. Od roku 1940 reprezentoval Slovensko aj v ľadovom hokeji.
Za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený a ani napomínaný. Za postoj k hre, spoluhráčom, rozhodcom, divákom, ale predovšetkým k súperovi mal prívlastok „rytier v kopačkách“.
Za VŠ Bratislava behal na pretekoch trate od 800 do 5 000 m, venoval sa i skoku do výšky. Majstrovsky hral i na tenisových dvorcoch, patril k vynikajúcim plavcom.
V roku 1934 získal v behu na lyžiach titul akademického majstra Československa, ktorý mu zabezpečil účasť na zimných svetových hrách študentstva vo švajčiarskom St. Moritzi. V behu na 18 km na nich obsadil 3. miesto.
Ako študent hral ľadový hokej za VŠ Bratislava a neskôr po skončení štúdia za ŠK Bratislava. Dva krát bol majstrom Slovenska, dva razy bol vo finále. Za slovenskú hokejovú reprezentáciu nastúpil tri razy. Po príchode Hildy Múdrej do Bratislavy bol jej prvým krasokorčuliarskym partnerom. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry trénoval všetky futbalové mužstvá Slovana Bratislava od áčka cez dorastencov po neregistrovaných hráčov. Trénoval aj futbalistov ŠK Kablo Bratislava.
Od roku 1994 Slovenský futbalový zväz pravidelne udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorej takmer všetky ročníky boli vyhlásené v Dolnom Kubíne.
Už niekoľko dní je známe, že slovenská futbalová reprezentácia nastúpi 7. júna v medzištátnom prípravnom zápase proti hráčom Jordánska. Ako vo štvrtok prostredníctvom svojej oficiálnej stránky informoval Slovenský futbalový zväz (SFZ), hrať sa bude na Štadióne Antona Malatinského v Trnave.
Prezident SFZ Ján Kováčik síce minulý týždeň pripustil možnosť, že by sa duel s účastníkom tohtoročného Ázijského pohára mohol uskutočniť na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) na bratislavskom Tehelnom poli, dejiskom premiérového vzájomného duelu Slovenska a Jordánska však bude napokon Trnava. V júnovom asociačnom termíne čaká na zverencov trénera Pavla Hapala aj kvalifikačný zápas o postup na majstrovstvá Európy 2020 na ihrisku Azerbajdžanu (11. júna, pozn.). Predtým v marci vstúpia Slováci do eliminácie ME 2020 duelmi s Maďarmi (21. marca v Trnave) a Walesanmi (24. marca v Cardiffe).
