Alexander Vencel mladší na poste trénera brankárov Jordánskej reprezentácie sa predstaví 7. júna zrejme v Bratislave počas prípravného stretnutia našej reprezentácie pred kvalifikačným zápasom v Baku.
Foto. Milan Valko
Hotel Bratislava bol v piatok 18. januára dejiskom slávnostného vyhlásenia VII. ročníka ankety Jedenástka roka 2018 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Veľká a milá slávnosť zároveň bola spojená s piatym reprezentačným plesom Bratislavského futbalového zväzu.
Zúčastnilo sa na nej cez 170 pozvaných hostí a medzi nimi boli Ján Kováčik, prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ), Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Ladislav Gádoši, predseda Západoslovenského futbalového zväzu, Jozef Paršo, predseda Stredoslovenského futbalového zväzu, Ivan Kozák, prezident Únie ligových klubov (ÚLK), Štefan Tarkovič, nový technický riaditeľ SFZ, Branislav Gröhling, poslanec NR SR a poradca predsedu BSK Juraja Drobu, Igor Urbančík, riaditeľ odboru školstva, mládeže a športu BSK, Jana Lysáková, riaditeľka kancelárie predsedu BSK, Miroslav Baxa, predseda ObFZ Bratislava-vidiek, Ján Farbula, sekretár BFZ a mnohí ďalší.
Na obidvoch akciách sa zúčastnili aj šiesti fanklubáci. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho zástupca Miloš Kopča a členovia Vladimír Randa, Rudolf Janček, Rudolf Liška a Ladislav Lipták, ktorý je predsedom pre komisie a ihriská SFZ. Predovšetkým prví štyria sú pravidelnými účastníkmi Jedenástky roka a reprezentačného plesu BFZ.
Po skončení vyhlásenia ankety Jedenástka roka 2018 odštartoval V. reprezentačný ples BFZ. Pred polnocou organizátori vyžrebovali pestrú tombolu, v ktorej rozdali 43 pekných cien v hodnote niekoľko tisíc eur. Hlavnou cenou bol televízor JVC. Celá, tradične výborne zorganizovaná futbalová paráda sa niesla v duchu dobrej zábavy a v uvoľnenej atmosfére, ktorú si futbaloví činovníci počas roka príliš často nevychutnávajú. O dobrú náladu sa starali skupina GIN-TONIC, Terchovská muzika z Dolniakov a vystúpenie tanečnej skupiny Klimo Dance Štúdio.
Vstupenky na zápas Slovensko – Maďarsko a Wales – Slovensko si môžete rezervovať po aktivácií svojho konta a úhrade členského poplatku na rok 2019. Mail: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk
Aktivácia konta www.fanklubfutbalsvk.eu / www.fanklubfutbalsvk.sk
| Číslo účtu: | SK38 0900 0000 0006 3494 8418 | OFSFR | OZ RIVVIS |
| BIC: | GIBASKBX |
Platba členského poplatku je na uvedené číslo účtu a variabilný symbol je číslo člena a rok. XXX2019 Popis – meno a priezvisko
Vstupenky na zápas Slovensko – Maďarsko v Trnave budú na meno – predpokladaný sektor bude ako obvykle zrejme číslo 3.
Vstupenky na zápas Wales – Slovensko budú v cene cca 35-40€.
Platby za vstupenky budú až po upresnení ceny. Členovia fanklubu, ktorí idú spoločným zájazdom si vstupenky rezervovať nemusia – sú v očakávanej cene. (letecky z Bratislavy – 2x ubytovanie, transfery, vstupenka / Oxford – Bath – Caerphilly Castle ) Náklady sú aktuálne vo výške cca 400€. Z Viedne cca 350€…Ceny sú informatívne.
Fanklub SVK
Na Štadióne Antona Malatinského v Trnave sa v piatok 4. januára rozlúčili s futbalovou legendou Jozefom Adamcom, ktorý zomrel v pondelok 24. decembra vo veku 76 rokov po ťažkej chorobe. Posledné zbohom mu prišli okrem rodiny, priateľov povedať aj ľudia z celého Slovenska a hlavne futbalové osobnosti všetkých generácií od čias slávneho ,,Hatrla“ až po súčasnosť. S futbalovým velikánom sa prišlo rozlúčiť viac ako päťtisíc fanúšíkov. Medzi nimi bolo aj niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Všetci si uctili skvelého hráča a Miloš Kopča spoločne s Petrom Špilákom na pietne miesto položili veniec od fanklubu.
Na pohrebe sa zúčastnili aj prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik, generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, niekdajší tréner slovenskej reprezentácie Vladimír Weiss, bývalý šéf „andelov“ a blízky priateľ zosnulého Adamca Vladimír Poór, bývalý premiér Slovenskej republiky Robert Fico či niekdajší prezident SR Ivan Gašparovič. Nechýbali ani bývalí spoluhráči Adamca z čias veľkej Trnavy – František Kozinka, Dušan Keketi, Karol Dobiáš, Stanislav Jarábek, Kamil Majerník, Alojz Fandel, Emil Brumovský, Jaroslav Masrna a Valér Švec. Z Česka prišli na pohreb jeho bývalí spoluhráči z Dukly Praha – Jan Geleta, Jose f Vaceno vský, Josef Jelínek či Jan Brumovský. V silnej zostave prišli do Trnavy aj niekdajší skvelí hráči ŠK Slovan Bratislava – Alexander Vencel st., Ján Pivarník, Anton Ondruš, bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Jaroslav Černil, Peter Mutkovič a Ján Švehlík. Samozrejme, nechýbal ani majster Európy z roku 1976 Ladislav Jurkemik a ďalšie známe mená.
Na poslednej rozlúčke s druhým najlepším slovenským futbalistom storočia zazneli smútočné prejavy riaditeľa trnavského klubu Mareka Ondrejku, šéfa slovenského futbalu a na záver Adamcovej dcéry Jany. ,,Jozef Adamec sa stal žijúcou legendou a symbolom futbalového umenia spojeného s vlastenectvom a láskou k svojmu rodisku. Jeho výsledkom boli nezabudnuteľné góly, skvelé výkony na ihrisku a po skončení hráčskej aj dlhoročná trénerská kariéra, ktorej vrchol bol na reprezentačnej lavičke svojej krajiny. Jozef Adamec miloval futbal a miloval život. Bolo pre mňa cťou, že som v jeho spoločnosti mohol stráviť veľa chvíľ pri stretnutiach futbalových internacionálov, keď rozdával radosť na ihriskách a &scar on;tadiónoch po celom Slovensku. Bol som jeho obdivovateľ i priateľ. Naposledy sme sa videli 11. decembra, keď sme ho boli s Lacom Petrášom pozrieť v nemocnici. Bola to emocionálna a súčasne chlapská rozlúčka. Nikdy na ňu nezabudnem. Jozef Adamec zostane navždy v našich srdciach. Česť jeho pamiatke,“ znel úryvok z príhovoru prezidenta SFZ, ktorý za Jána Kováčika prečítal generálny sekretár Jozef Kliment.
Po obľúbených skladbách Jednoho dne se vrátiš od Věry Špinarovej, Volám ťa láska od Karola Duchoňa a Ave Maria od Lucii Bílej nasledoval cirkevný obrad, ktorý celebroval rímskokatolícky arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch. Na záver zaznela skladba Il Silenzio, počas ktorej fanúšikovia „andelov“ predviedli veľkolepú choreografiu a zapálili bengálske ohne. Na tribúne tiež vyvesili špeciálny transparent s nápisom „Legendy sú večné! Jozef ‚Hatrlo‘ Adamec“, venovaný ich obľúbenej trnavskej „desine“. Rakva s Jozefom Adamcom následne za sprievodu súčasných i bývalých futbalistov a hostí opustila trnavský štadión. Pietnu scénu dotvorila veľká fotografia zos nulej le gendy, dres s číslom 10, mládežnícki hráči Spartaka s vlajkami a dokrútky na veľkoplošných obrazovkách. Na záver si zobrala slovo dcéra Jana, ktorá sa dojímavým príhovorom rozlúčila so svojim otcom.
Povedali o Adamcovi:
Jozef Vengloš: „Bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského športu, najmä futbalu. Zažil som s ním veľa príjemných a veselých chvíľ. Vedeli sme sa tešiť jeden z druhého.“
Pelé, legendárny Brazílčan a najlepší futbalista všetkých čias: ,,Na zlé správy človek nikdy nemôže byť dosť dobre pripravený a na smrť blízkeho človeka z rodiny už vôbec nie. A my bývalí hráči sme jedna veľká futbalová rodina. Roky sme sa stretávali na rôznych štadiónoch sveta. Na ihrisku sme boli súperi, ale vždy aj futbaloví džentlmeni, ktorí sa navzájom uznávali a utvárali priateľstvá na celý život.“
Ladislav Petráš: ,,Minimálne päťdesiat rokov sme to spolu s Jožkom ťahali, či už ako súperi, spoločne tréneri, ale väčšinou ako kamaráti. Bude mi veľmi chýbať, hlavne naše spoločné stretnutia v obchodnom centre v Poluse, kde sme sa pravidelne stretávali a kde sme sa bavili o všetkom možnom, ale hlavne o futbale.“
Vladimír Poór: ,,Z tohto sveta odišiel jeden z mojich najväčších priateľov. Nebudem hovoriť, čo všetko dosiahol vo svojej jedinečnej kariére. To už všetci vedia, ale mne bude strašne chýbať jeho charizma a oduševnenie, s akým zaujatím hral a hovoril o futbale.“
Karol Dobiáš: ,,Bude mi veľmi chýbať, na ,,Hatrla“ budem mať až do konca svojho života len tie najlepšie spomienky. Bol to vynikajúci futbalista, jeho famózna ľavačka bola postrachom pre všetkých brankárov. Skvele zahrával priame a pokutové kopy, z ktorých dal veľa gólov. Rovnako bol aj výborný tréner, lebo svojmu remeslu skutočne rozumel.“
Ján Pivarník: ,,Jožko Adamec bol komplexný hráč, futbalovú abecedu ovládal na jednotku s hviezdičkou. Svojim nenapodobniteľným umení rozdával radosť z futbalu, svojimi skúsenosťami pomáhal aj mladších hráčom. Myslím si, že v súčasnosti takými vlastnosťami nevynikajú ani Messi či Ronaldo.“
Anton Dragúň: Mám naňho veľa spomienok. Bol emotívny človek, to bola jeho obrovská vlastnosť, vedel strhnúť hráčov a vybičovať ich k výkonu. Bol to profík, futbalu venoval celý život. Prežili sme spolu dva roky pri národnom tíme. Je o ňom všeobecne známe, že sa bál lietať. Keď sme spolu išli do Japonska či do Ameriky, tak to bola hrôza. Len sa pozeral do jedného miesta, ani sa nepohol. Napokon, keď sme znova cestovali do Južnej a Strednej Ameriky, tak zo zdravotných dôvodov neletel a ja som viedol reprezentáciu v štyroch zápasoch – v Peru, Kolumbii, Guatemale a Kostarike Vtedy sme nalietali 50 hodín… Musím sa priznať, zostal mi po ňom ten strach z lietania.“
Ľubomír Luhový: „Pre mňa je to najväčšia legenda československého futbalu. Mali sme silný a veľmi blízky vzťah. Ako osemnásťročný som narukoval do Banskej Bystrice, kde si ma práve Adamec vyžiadal. Potom sme sa celkovo stretli štyrikrát na klubovej úrovni, ešte dva razy v Interi, v Trnave, bol pri mojich prestupoch do zahraničia. Vysoko som si ho vážil ako trénera, mal som ho rád ako človeka. Je mi nesmierne ľúto, že už nie je medzi nami.“
Ladislav Hudec: ,,Jožko ma trénoval v Banskej Bystrici, kde som bol chvíľu na základnej vojenskej službe. Potom som v jej juniorke robil hrajúceho trénera. Najviac si pamätám, keď som ako 18-ročný v drese Interu tu nastúpil proti stále ešte veľkej Trnave. Prehrali sme síce 0:2, ale ľudia tlieskali obidvom mužstvám za dobrý výkon.“
Alexander Vencel st.: „Vždy bolo lepšie mať Adamca za spoluhráča ako za súpera. Pre brankára to platilo dvojnásobne. Keď si postavil loptu, tak brankár, ktorý ho nemal prečítaného, mal minimálnu šancu. Najmä jeho ľavačka bola famózna a nevyspytateľná. Vedeli sme, čo na neho platí a aj tak nám strelil množstvo gólov. Bol to jednoznačne najlepší strelec, ktorý proti mne hral.“
Vladimír Weiss st.: ,,Veľa som sa od neho naučil. Vždy mi vravel, že keď raz budem tréner, musím byť na každý tréning perfektne pripravený. Prípravy si robil večer alebo si privstal a vždy mal v ruke malé papieriky a na nich poznámky v troch i štyroch farbách, aby aj hráči videli, že najbližšiemu tréningu venoval veľkú pozornosť.“
Jožko odpočívaj v pokoji!
Vážení členovia fanklubu !
Prosíme o akceptáciu informácie a žiadame o úpravu / aktualizáciu / aktiváciu svojich účtov člena fanklubu a následne uhradiť členský poplatok na rok 2019.
Svoju platbu si následne môžete skontrolovať pomocou aktívneho konta a úhrady členského v mesačnom výpise fanklubu z banky fanklubu. Ak uhradíte v januárovom termíne – možnosť nahliadnutia – február 2019.
REGISTRÁCIA
PRIHLÁSENIE
ZABUDNUTÉ HESLO
IBAN číslo účtu: Slovenská sporiteľňa, a.s. – SK3809000000000634948418
VS – číslo člena fanklubu a rok
Príklad: Ján Popluhár poradové číslo člena fanklubu 100 – VS 1002019
Popis Priezvisko a meno
V prípade hromadnej platby napr. rodina je VS príslušný rok – teda 2019 a do popisu sa uvedie číslo každého člena a Priezvisko.
Rok 2018 sa niesol v očakávaní záverečného turnaja MS , ktorý sa v tomto roku konal v Rusku. Naša reprezentácia sa na naň nekvalifikovala, nakoľko v roku minulom zbabrala kvalifikačné zápasy v Slovinsku a v Škótsku. Preto aj naša futbalová reprezentácia musela hľadať náhradný program. UEFA to vyriešila pragmaticky a vytvorila Ligu národov s tým, že jednotlivé federácie si nemusia dohadovať počas celého roka priateľské stretnutia a súťaživosť ostane zachovaná.
ROK 2018
Hneď v januári štyria fanklubáci tradične navštívili 3 stretnutia Anglickej Ligy. Najmä stretnutie FC Liverpool – Manchester City im poskytlo neopakovateľný zážitok.
Neskôr aj so svojimi polovičkami všetci reprezentovali náš fanklub na tradičnom plese BFZ.
V druhej polovici januára sme si v Parlamentnej reštaurácii v Bratislave pripomenuli okrúhle narodeninové výročia bývalých futbalistov – Švajlena 80, Pivarníka 70 a Ekharda 60. V príjemnom prostredí sme strávili krásne popoludnie aj v prítomnosti Antona Urbana. Všetkým sme odovzdali darčekoví koše, ako spomienku na ich nezabudnuteľné chvíle, ktoré nám – futbalovým nadšencom – v priebehu ich futbalovej kariéry pripravili.
Zážitkom bol autobusový zájazd do Talianska s cieľom účasti na futbalovom stretnutí Inter Miláno – SSC Neapol. Cestou sme navštívili prehliadku miest Vicenza, Verona a Sirmione, ktorá bola pohladením duše aj pre ostatných rodinných príslušníkov našich fanklubákov, ktorých si počas roka doma veľmi neužijú. Lepšie, ako upršané počasie už Roman vybaviť nevedel. Niektorí fanklubáci si dopriali vzhliadnuť aj mestské derby vo Verone medzi Hellasom a Chievom. Bonbónik aj s našimi reprezentantmi Škriniarom a Hamšíkom prišiel na druhý deň večer. Zmierlivá remíza nevyhovovala hlavne Neapolu, nakoľko stratil ďalšie body v súboji o titul v Taliansku.
V marci sa štyria fanklubáci / Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Jozef Krupa a Miloš Kopča / rozhodli absolvovať výjazd do ďalekého Thajska, kde naša reprezentácia prijala pozvanie na Kráľovský pohár. V pre nás takmer neznesiteľnom teplom a vlhkom počasí naša reprezentácia vyhrala obe stretnutia. So Spojenými Arabskými Emirátmi 2:1 a vo finále s domácim Thajskom 3:2. Zaslúžene si domov odniesli Kráľovský pohár aj s patričnou finančnou odmenou.
Rok 2018 bol tiež významným životným jubileom bratov – dvojičiek Jána Jozefa Čapkovičovcov. Aj náš fanklub prispel k ostatným gratulantom a zorganizoval spoločný obed v Pálenici Petra Guldana v Bernolákove. Obaja si pozvali svojich najlepších spoluhráčov z čias ich vydarenej kariéry. Pozvanie prijali Vencel, Hrdlička, Švehlík, Cvetler, ale i Jozef Adamec, Dušan Titel a Ján Luža. Rozprávanie zábavných historiek oboch oslávencov nemalo konca kraja. Po skončení všetci spoločne položili kyticu kvetov na hrob Janka Popluhára – futbalistu storočia na Slovensku.
Na oslavu významného životného jubilea – 80 rokov pozval fanklubákov aj Dolfi Scherer. Oslava sa konala vo Francúzsku. Fanklubáci Miloš Kopča, Daniela Cenká a Róbert Lamprecht priniesli aj darčeky zo Slovenska. Plaketu, darčekový kôš, ako i povestnú slivovicu s vygravírovaným menom a dátumom životného jubilea. Celá oslava sa uskutočnila na ranči neďaleko mesta St.Gilles, kde Dolfi žije. Skutočnosť, že fanklubáci prijali jeho pozvanie, ho nesmierne potešila. Pri ďalšej návšteve na Slovensku o tejto udalosti s radosťou spomínal.
Naša, ale i holandská reprezentácia sa na MS 2018 do Ruska neprebojovali. Preto si zmerali sily v priateľskom stretnutí v Trnave. V posledný májový deň sme vo fanzóne privítali čerstvého šesťdesiatnika Jána Kociana a Stanislava Grigu. Z Čiech prijali pozvanie nášho fanklubu aj majstri Európy Antonín Panenka a Karol Dobiáš. V príjemnej atmosfére všetkých dokonale vyspovedal moderátor Marcel Forgáč. Remízu 1:1 so silným súperom sme všetci prijali.
Účastník MS 2018 Maroko sa na záverečný turnaj pripravovalo v Európe. Rozhodli sa pozvať na prípravné stretnutie do Ženevy našu reprezentáciu. Na stretnutie s netradičným súperom sa aj naši fanklubáci rozhodli vycestovať autobusom. Spoločne absolvovali prehliadku múzea FIFA v Zurichu, ale i sídla UEFA V Nyone. Zážitkov bolo dosť, preto ani prehra 2:1 našu fanklubácku výpravu nemrzela .
Blížil sa záverečný turnaj MS 2018. Napriek neúčasti našej reprezentácie na ňom, sa členovia fanklubu rozhodli navštíviť niektoré stretnutia hrané na rôznych štadiónoch na ruskom území.
Preto partia Romana Táborského s Jurkemikom, Baňásom, Plankom, Strečanskými a Psotovcami navštívili stretnutie Chorvátsko – Nigéria hrané v Kaliningrade. Neskôr v pozmenenej zostave zápas osemfinále Švédsko – Švajčiarsko hrané v Petrohrade, ako i semifinálové stretnutie Chorvátsko – Anglicko v moskovských Lužnikách. Iná partia pod vedením Miloša Kopču navštívila v Moskve stretnutia Argentína – Island a Nemecko –Mexiko . Miloš Kopča, Daniela Cenká a Róbert Lamprecht neskôr dovolenkovali na pobreží Čierneho mora v Soči aj s návštevou štvrťfinálového stretnutia Rusko – Chorvátsko. Po ukončení MS všetci s úžasom spomínali na tieto, veľmi vydarené Majstrovstvá sveta.
V druhej polovici roka 2018 nás čakali súťažné stretnutia v Lige národov.
Milou udalosťou bol krst nového maskota fanklubu Ďuriho v Dolnom Kubíne. Akciu zorganizoval Jožko Krupa. Autorom maskota je Ľuboš Zubák – fanklubák z Ostrova pri Piešťanoch. Dušan Titel spolu s Petrom Špilákom pokrstili Ďuriho vodou zo studničky, z ktorej pijával aj doktor Ivan Chodák.
Začiatkom septembra sme absolvovali ešte priateľské stretnutie s reprezentáciou Dánska. Po nedoriešených problémoch s odmeňovaním hráčov Dánska, títo na Slovensko pricestovali s výberom 3 ligy. Preto aj fanzóna bola bez pozvaných hostí. Vedenie však ostatným fanklubákom predstavilo nového maskota Ďuryho. Predovšetkým deti mali z neho obrovskú radosť. Výhra 3:0 nad Dánskom bola síce pekná, ale výkonnosť našich pred dôležitými súbojmi v rámci Ligy národov ich nijako nepreverila.
Hneď na druhý deň sa Liga národov v našej skupine začínala v Česku. Proti domácim sa predstavila stále výkonnostne nahor posúvajúca sa reprezentácia Ukrajiny. Pozvanie na spoločný turnaj fanklubákov prijal i náš fanklub. Návštevou detského ústavu v Kunoviciach v spoločnosti fanklubov Ukrajiny a Česka bol milou povinnosťou. Futbalový turnaj vyhrali naši posilnení Rasťom Kostkom a Vladom Ekhardom, pred Ukrajinou a Čechmi. Ten oficiálny zápas Ligy národov však Česi s Ukrajinou prehrali.
O 4 dni po stretnutí s Dánskom nasledovalo stretnutie našej reprezentácie na Ukrajine. Oficiálne – z nariadenia UEFA – bez divákov. Napriek tomu sa štyria naši fanklubáci -– Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Tonko Holienčin a Miroslav Eliáš do Ľvova presúvali autom. Prehrali sme po nešťastnom zákroku Milana Škriniara gólom z pokutového kopu.
Koncom septembra zavítal na Slovensko Dolfi Scherer za účelom prevzatia ocenení v Martine pri príležitosti dožitia jeho 80 narodenín. Využili sme jeho prítomnosť v Bratislave a pri príležitosti životného jubilea manželky nášho predsedu Romana Táborského – Majky, sme prijali ich pozvanie na posedenie v príjemnom prostredí pivárne u Deda. Prianie spoločného stretnutia s Titusom Buberníkom sme Dolfimu splnili tiež.
Októbrový program našej reprezentácie začal stretnutím proti reprezentácii Česka. V predvečer tohto stretnutia oslávil Titus Buberník v hoteli Albrecht svoje 85 narodeniny. Gratulantmi boli aj Josef Jelínek, Peter Mutkovič, Ján Pivarník a Ivan Hrdlička a Vladimír Táborský. V deň zápasu bola Fanzóna naplnená známymi osobnosťami českého a slovenského futbalu. Pozvanie prijali: Josef Jelínek, Titus Buberník, Jozef Adamec, Alexander Vencel , Jozef Štibrányi, Anton Švajlen, Ivan Hrdlička, Ladislav Jurkemik, Ľubo Moravčík, ako i ďalší. Krstila sa kniha Ladislava Harsányiho „Kronika štvrťstoročia“. Po tomto krste sa všetci odobrali do City Arény v očakávaní nášho víťazstva. Česi prišli k nám zabojovať a ukázať pred novým trénerom Šilhavým, že futbal hrať nezabudli. To sa im aj podarilo. Zvíťazili 1:2 a nás posunuli až na dno priebežnej tabuľky.
Ďalším prípravným stretnutím našej reprezentácie bolo stretnutie so Švédskom v Štokholme. Početná skupina fanklubákov pod vedením Romana Táborského pricestovala do Švédska letecky. Boli však aj traja takí, čo sa na sever vybrali karavanom. Miloš Kopča, Róbert Lamprecht a Stanislav Lešo cestovali 2 dni. Prírodu severu si dokonale užívali. Tu sa dozvedeli o odstúpení trénera Kozáka z postu trénera našej futbalovej reprezentácie. Na námestí Štokholme si pripili na jeho úspechy, ale i prianie dobrých výkonov našich v blízkej budúcnosti. V našom sektore sa na stretnutí objavil aj jediný „Švéd“ v žlto-modrom drese. Bol to Stano. Nefandil však domácim. Mal na sebe dres jeho milovaného klubu – Zemplína Michalovce. Remíza 1:1 dávala našim nádej pred posledným stretnutím v Lige národov. Veľká časť fanklubákov vycestovala individuálne. Niektorí v krojoch, niektorí z manželkami a spestrili sme pobyt so skupinou ABBA.
Aj ženský futbal sa na Slovensku neustále zlepšuje. Dve najlepšie hráčky našej ženskej reprezentácie boli oficiálni predstavitelia nášho fanklubu v sprievode novinára Milana Valka vyspovedať na ich v sústredení v Senci pred ich vycestovaním do Grécka, kde ich čakali dve priateľské stretnutia s domácou ženskou reprezentáciou. Dominika Škorvánková – 7 násobná najlepšia futbalistka Slovenska, momentálne hrajúca za FC Bayern Mníchov prisľúbila členom nášho fanklubu vybavenie návštevy futbalového centra Bayernu počas ich návštevy Mníchova. Veľký krok do veľkého futbalu urobila aj brankárka Mária Koreničová, ktorá prestúpila do Milána a chytá za miestny ženský tím AC. Na záver návštevy vedenia nášho fanklubu obe zorganizovali spoločné fotografovanie s celou ženskou reprezentáciou.
V polovici novembra fanklubáci žili v očakávaní dvoch záverečných stretnutí našej reprezentácie v našej skupine Ligy národov. Prvý z nich s reprezentáciou Ukrajiny nás čakal v Trnave. Ako odvetu za stretnutia v Kunoviciach sme podobný turnaj zorganizovali my na štadióne Lokomotívy v Trnave. Tentoraz sa z víťazstva radovali českí fanklubáci. I teraz sme spoločne navštívili Denné detské sanatórium v trnave. Vo fanzóne v hoteli Phoenix sme privítali Jozefa Barmoša, Jána Lužu a Vlada Ekhardta. Očakávané legendy z Ukrajiny Anatolij Demjanenko a Oleg Protasov do hotela nakoniec neprišli. Napriek tomu, dobre naladení, sme odišli povzbudiť našich futbalistov na štadión. Povzbudzovali sme dobre, pretože naši vyhrali 4:1. Ukrajinci, vedomí si už víťazstva v našej skupine zrejeme toto stretnutie trochu podcenili. V nádeji, že v Česku zvíťazíme sme odcestovali do Prahy.
Tam sme za veľkej pomoci nášho českého priateľa Petra Švonca zorganizovali v predvečer posledného stretnutia našej skupiny plavbu po Vltave. V príjemnom prostredí sme si pospomínali na spoločné stretnutia najoddanejších fanklubákov. V pondelkový večer na štadióne pražskej Slávie sme sa cítili „ako doma“. Početná enkláva Slovákov mohutne povzbudzovala. Na víťazstvo to však nestačilo. Prehra 1:0 nás posunula do 3.koša pri žrebovaní kvalifikačných skupín o EURO 2020.
Vianočné trhy v Mníchove sú tradičnou predvianočnou zástavkou našich fanklubákov. Teraz sme využili možnosť účasti na stretnutí Ligy šampiónov Bayern Mníchov – Benfika Lisabon. To, čo hráčka Bayernu Dominika Škorvánková sľúbila, to aj dodržala. Vydržala s nami celý deň, dokonca aj v známej pivárni Hofbräuhaus. Samotné futbalové stretnutie bolo už len „čerešničkou na torte“ a po jednoznačnom víťazstve Bayernu 5:1 sme odcestovali domov.
Oslavu 75 narodenín Ivana Hrdličku sme naplánovali na termín žrebovania účastníkov kvalifikačných skupín o EURO 2020. Na oslavu pozval všetkých spoluhráčov, s ktorými vybojoval najväčší klubový úspech v histórii slovenského futbalu – víťazstvo PVP v roku 1969. Spoločne sme posedeli a očakávali samotné žrebovanie. Ihneď po ňom začali fanklubáci kuť plány ako a kedy vycestujú hlavne na štadióny súperov – Walesu, Azerbajdžanu, Maďarska a Chorvátska.
Blížil sa koniec roka. Čas pripomínaní úspechov, ale i rôznych významných životných jubileí. Na peknej akcii v príjemnom prostredí bratislavskej Reduty, ktorú zorganizoval Július Šefčík, veľký futbalový fanatik a vydavateľ knižných publikácií „Športové legendy“, sa zúčastnili aj zástupcovia nášho fanklubu – Roman Táborský, Miloš Kopča a Peter Špilák. V prítomnosti viacerých futbalových osobností, ale i olympijských víťazov, hlavne ale syna legendárneho Ladislava Kubalu sme tento rok ukončili prípitkom s nádejou, že v roku 2019 bude spoločných fanklubáckych akcií viac ako v roku 2018.
Spracoval: Miloš KOPČA, revízor v OZ „Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – RIVVIS“
S predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským prinášame tradičný novoročný rozhovor, v ktorom sme sa obzreli za futbalovým rokom 2018, ale načrtli sme aj iné aktuálne témy.
Aký bol rok 2018 v podaní oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Bol oveľa náročnejší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, lebo sme usporiadali veľa dobrých športovo-spoločenských akcií. Medzi najvýznamnejšie patrili predstavenie a krst maskota Ďuryho, či krst knihy Slovenský futbal. Hlavne na tej druhej akcii sa zúčastnilo veľa osobností slovenského a československého futbalu. V minulosti sme pozývali do fanzóny dve-tri osobnosti, v roku 2018 sme ich mali neraz aj cez dvadsať. Takže organizácia týchto podujatí je oveľa náročnejšia. Teší ma však, že osobnosti slovenskému futbalu boli voči nám veľmi ústretové. Niektoré si naše pozvania aj veľmi vážia. Prišli medzi nás aj také, ktoré už majú podlomené zdravie, ako Titus Buberník, Jozef Vengloš či už, žiaľ, nedávno zosnulý Jozef Adamec. Máme teda vo fanklube za sebou úspešný rok, hoci slovenská reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu.
Bohatý na rôzne udalosti, akcie a hlavne zápasy bude aj rok 2019…
Slovenskú reprezentáciu čaká v tomto roku kvalifikácia ME 2020. K tomu treba pripočítať ešte aj nejaké medzištátne priateľské stretnutia. Bude to teda veľmi náročný rok hlavne na čas a peniaze. Keby sme totiž zrátali, koľko peňazí najvernejší fanúšikovia investovali od vzniku nášho fanklubu do zápasov slovenskej reprezentácie, tak by to boli veľmi zaujímavé čísla, tri, štyri a aj päťtisíc eur. Niekedy na všetky stretnutia doma aj vonku chodili jeden- dvaja priaznivci, teraz ich je už oveľa viac a to je niečo obdivuhodné. Pred každým kvalifikačným súbojom doma budú fanzóny.
Slovenskú reprezentáciu budú fanklubáci v kvalifikácii ME 2020 podporovať nielen doma, ale aj na ihriskách súperov?
Už máme pripravené zájazdy do Cardiffu a do Baku. V takýchto prípadoch keďže ide o väčšie vzdialenosti spolupracujeme s cestovnými kanceláriami, ktoré nám pomôžu zabezpečiť všetko potrebné. A pokiaľ zájazdy organizuje fanklub, tak je to cenovo výhodnejšie, niektorí členovia si ich zabezpečujú aj individuálne. Do Budapešti a do Záhrebu pôjdeme po vlastnej linke, fankluby Slovenska a Chorvátska zohrajú medzi sebou zápasy doma i vonku a možno si zahráme aj proti Maďarom.
Koľko má v súčasnosti fanklub členov a kedy dosiahne magické číslo 1000?
Momentálne máme 750 členov, tento rok nám pribudlo iba 50, je to menej hlavne preto, že reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu. Fanúšikovia sú oveľa viac motivovaní vstúpiť do fanklubu vtedy, keď sa hrá kvalifikácia MS a ME. Predpokladám však, že v tomto roku získame viac členov a v roku 2020 by sme mohli dosiahnuť na spomínanú tisícku. Po založení fanklubu v roku 2010 bolo našim cieľom za desať rokov dosiahnuť základňu 1000 členov.
V tomto fanklube sú členmi nielen bývalí výborní hráči, tréneri a funkcionári, ale aj ľudia z iných oblastí, ktorí ho neraz podporujú…
V našej činnosti nás sústavne podporujú a pomáhajú Ján Fülöp, Ľubomír Pšenka, Jozef Krupa, Zdenko Jurkemik, Ondrej Trnovský, Vladimír Strieženec, Peter Guldan a viacerí ďalší ľudia. Počas fanzón nám nezištne pomáhajú Peter Špilák a Velimir Adžič. Ich pomoc a priazeň si veľmi vážime.
Slovenská reprezentácia v minulých rokoch hrávala v Žiline a v Trnave, ale v tomto sa konečne vráti do Bratislavy, na Národný futbalový štadión (NFŠ). Čo to bude pre fanklub znamenať?
To je ťažká otázka, ale pre nás je to nová výzva. Uvidíme, ako sa k tomu všetkému postaví vedenie ŠK Slovan, ako s ním budeme spolupracovať, lebo so Spartakom Trnava sme veľmi dobre vychádzali, hlavne s Marekom Ondrejkom. Verím, že to bude tak aj v prípade Slovana. Niektorí naši členovia, hlavne z východu, budú musieť merať do Bratislavy dlhšiu cestu, ako tomu bolo do Žiliny a Trnavy. Samozrejme, na nový a krásny NFŠ sa všetci tešíme, dúfam, že slovenskej reprezentácii sa bude na ňom dariť!
Ako je spolupráca fanklubu so SFZ?
Je to taká systémová spolupráca, na ktorej sme sa dohodli po našom vzniku. Funguje distribúcia vstupeniek a ostatné základné veci. V Trnave máme svoj vyhradený sektor, pred novým kvalifikačným cyklom ME 2020 sa s vedením SFZ stretneme a dohodneme sa na niektorých záležitostiach. Podľa mňa robíme veľa pre potreby reprezentácie. V minulosti sme do fanzóny pozvali aj predsedu SFZ Jána Kováčika. Veľmi radi by sme medzi nami privítali aj generálneho sekretára SFZ Jozefa Klimenta. Žiaľ, pred zápasmi je neskutočne zaneprázdnený, má toho na pleciach strašne veľa, takže jeho povinnosti rešpektujeme.
Aké je tvoje najväčšie želanie v roku 2019?
Stále ma veľmi mrzí aj s odstupom roka a pol, že sme nepostúpili na MS 2018 do Ruska. To bola veľká chyba, že sme nevyužili veľký potenciál skúsených a mladých hráčov. Mali sme byť náročnejší na seba, našim cieľom nemala byť iba účasť v baráži. Neboli sme pripravení na štart kvalifikácie MS, keď sme prvé dva zápasy prehrali a v ďalších sme už ťahali zajaca za chvost. Toto sa nesmie stať v tejto kvalifikácii ME 2020! Naša E-skupina sa síce ukazuje ako hrateľná, ale podľa mňa je veľmi vyrovnaná. Verím však, že hlavne pre mladých hráčov, ktorí ešte neboli na MS a ME bude táto kvalifikácia ohromnou motiváciou na to, aby sa prvý raz vo svojej kariére prebojovali na kontinentálny šampionát. Takisto by som bol rád, keby medzi hráčmi a fanúšikmi bolo väčšie puto a súlad. V marci na turnaji v Thajsku o Kráľovský na finálový súboj s domácou reprezentáciou prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny, ale aj z iných častí sveta, z Austrálie či zo Singapúru povzbudiť naše mužstvo. Boli sklamaní z toho, že naši hráči neprišli k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov a nepozdravili ich. Pritom domáci tím, ktorý nevyhral turnaj, obišiel celý štadión. V novom roku 2019 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosti, pohody v rodinnom kruhu a v práci.
