V nedeľu 29. apríla oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti životného jubilea skvelých bratov Čapkovičovcov zorganizoval v penzióne Pálenica v Bernolákove ďalšie skvelé stretnutie. Ján a Jozef Čapkovičovci oslávili síce 70 rokov už 11. januára, ale z rôznych dôvodov, hlavne kvôli Jánovej operácii kĺbu, až teraz im členovia fanklubu mohli zagratulovať k veľkému jubileu.
Jozef Čapkovič je jediným československým futbalistom, ktorý vyhral majstrovstvá Európy i slávnu kontinentálnu klubovú trofej. A takisto je členom Siene slávy slovenského futbalu. So Slovanom získal tri majstrovské tituly, dve víťazstvá v Čs. Pohári a štyri v Slovenskom pohári. Jeho brat Ján, o pol hodiny mladší, bol taktiež pri pohárovom triumfe „belasých“ v roku 1969, jeho gól na 3:1 proti FC Barcelona sa dokonca ukázal ako víťazný. Hral aj na MS 1970 v Mexiku a je členom Klubu ligových kanonierov.
Spolu s Čapkovičovcami na oslave boli aj ich niekoľkí spoluhráči z nezabudnuteľného bazilejského finále PVP, v ktorom Slovan 21. mája zdolal slávny Barcelona 3:2. Ľudovít Cvetler, Alexander Vencel st., Ivan Hrdlička, ale aj majster Európy 1976 z Belehradu Ján Švehlík. Na stretnutí sa zúčastnili aj legendárny Jozef Adamec, ktorý v lige odohral 383 zápasov, v ktorých strelil 170 gólov (Trnava – 138, Dukla Praha – 17, Slovan Bratislava – 15). Pod Tatrami by ste márne hľadali futbalistu, ktorý by ich zaznamenal viac, štyrikrát sa stal kráľom ligových strelcov (1967, 1968, 1970, 1971) a je členom elitného Klubu ligových kanonierov. Takisto Dušan Tittel, trojnásobný Futbalista roka a poslanec NR SR a tiež Ján Luža, bývalý hráč Lokomotívy Košice či Slávie Praha. Mimochodom, s futbalom začal už ako 7-ročný práve s bratmi Čapkovičovcami.
Prítomných okolo 30 hostí privítal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. ,,Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s dôvodom dnešného významného stretnutia. Dlho sme hľadali tento termín, som veľmi rád, že sme ho nakoniec našli a mohli sme sa stretnúť v tejto zostave v najhonosnejšej pivárni v Bernolákove. Keď ešte naše stretnutia moderovala športová komentátorská legenda Karol Polák, tak vo svojich historkách vždy spomenul Janka a Jožka Čapkovičovcov. Obyčajne tieto stretnutia robíme v oblekoch, dnes sme prišli väčšinou športovo oblečení, v dresoch, aj so šálmi, ale je to poriadku. Som veľmi rád, že vedľa legendárnych bratov v Bernolákove sedia aj ich spoluhráči z veľkého bazilejského finále – Alexander Vencel st., Ľudovít Cvetler a Ivan Hrdlička.“
Jubilanti dostali darčekové koše a tiež kvalitnú flašu slivovice, na ktorej je vygravírované ich meno a tiež fanklubu. Skutočnou čerešničkou bola krásna torta pre obidvoch bratov s ich podobizňou, ktorú vyrobili vo Vajnoroch a všetci prítomní si na nej ohromne pochutili. ,,Sme veľmi radi, že si na nás spomenuli aj fanklubáci. Veľmi dobre nám to padlo, my už k životu veľa nepotrebujeme, želáme si iba zdravie pre seba a pre naše rodiny,“ zdôraznili obaja bratia.
Na konci stretnutia z Pálenice sa prítomní presunuli na miestny cintorín. Jozef Čapkovič a Roman Táborský položili kyticu kvetov na hrobe Jána Popluhára, najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia. V útulnom penzióne Pálenica sme strávili niekoľko príjemných hodín a aj touto cestou ďakujeme jeho majiteľovi, Petrovi Guldanovi, tiež fanklubákovi, ako sa o hostí jeho personál vzorne staral.
V pondelok ráno 23. apríla po dlhej chorobe zomrel vo veku 79 rokov bývalý československý futbalový reprezentant Vladimír Weiss najstarší.
Otec bývalého reprezentanta a trénera národného tímu i starý otec člena súčasného kádra výberu Jána Kozáka bol zakladateľom výnimočnej futbalovej dynastie. Je len málo rodín, ktorých zástupcovia troch generácii si zahrali na vrcholných svetových súťažiach – Weiss najstarší hral na OH 1964 a priviezol si odtiaľ striebornú medailu, Weiss starší sa zúčastnil na MS 1990 a prebojoval sa s tímom do štvrťfinále, Weiss najmladší bol aktérom osemfinále MS 2010, kde jeho otec mužstvo viedol, resp. hral aj na finálovom turnaji EURO 2016 vo Francúzsku.
Vladimír Weiss najst. sa narodil 21. septembra 1939 vo Vrútkach. Rodičia boli hospodári tamojšieho klubu Lokomotívy, takže futbalové ihrisko bolo pre neho samozrejmé miesto každodenných hier, najmä futbalu. Vyrástlo z neho šikovné ľavé krídlo, v doraste boli spoluhráčmi s Adolfom Schererom, ktorý šiel do ČH Bratislava v 1957 ako prvý, Weiss ho po roku nasledoval. Podľa jeho vlastného rozprávania zaplatila za neho „Červenka“ osemtisíc korún. Začal v rezerve, postupne sa presunul do prvého tímu, kde udávali tón Buberník, Kačáni či Mráz a ťahali mužstvo, vedené trénerom Borhym, k titulu. Keď ho ČH skutočne získala, Weiss mal len 19 rokov a bol najmladší v kádri šampióna. Trikrát si obliekol dres reprezentačného áčka.
Do tridsiatky hral za svoj klub, na konto mu pribudlo 236 štartov v najvyššej súťaži a šesť strelených gólov. Dal sa potom na trénerskú dráhu, viedol menšie kluby Trnávku, Rapid Bratislava, Slovenský Grob, Pezinok a Limbach, pretože ako vdovec sa staral o dve deti a nemal priestor ísť ďalej od domova. Jeho ďalší život poznačila cukrovka, na ktorú mal dedičnú dispozíciu, prišiel o časť nohy a utiahol sa do Limbachu.
Česť jeho pamiatke!
Dúbravka vychytal ďalšie víťazstvo, Newcastle je zachránený
Slovenský reprezentant a futbalový brankár Martin Dúbravka pokračuje vo výborných výkonoch v drese Newcastlu United. V nedeľňajšom stretnutí 34. kola anglickej Premier League proti londýnskemu Arsenalu predviedol viacero bravúrnych zákrokov a prispel k víťazstvu „Magpies“ 2:1.
V 14. minúte inkasoval vôbec prvý gól v St. James‘ Parku od Alexandra Lacazetta, ktorý zblízka dorazil center Pierrea-Emericka Aubameyanga, no domáci o štvrťhodinu vyrovnali zásluhou Ayozea Pereza. Španielsky útočník si dobre nabehol do šestnástky na center a strelou na bližšiu žrď prekonal Petra Čecha. O zisku troch bodov pre Newcastle rozhodol v 68. minúte razantnou strelou Matt Ritchie.
Newcastle je v tabuľke na 10. mieste so 41 bodmi a záchranu má prakticky vo vrecku. ,,Myslím si, že Premier League máme aj pre budúcu sezónu v suchu. Je to obrovský úspech pre klub, pre mesto, pre hráčov i pre našich skvelých fanúšikov. Treba pogratulovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o tento výsledok. Proti Arsenalu sme nehrali najlepší futbal, no získali sme skalp popredného tímu, čo si veľmi cením,“ netajil spokojnosť tréner Newcastlu Rafael Benitez.
Dúbravka je v Newcastle na hosťovaní zo Sparty Praha, ale podľa vlastných slov by veľmi rád zotrvanie v tomto klube v lete premenil na trvalý prestup.
Maradona prijal od Hamšíka dres a daroval mu ten svoj
Argentínska legenda Diego Maradona prijal podpísaný dres od slovenského stredopoliara a dlhoročného reprezentanta Mareka Hamšíka a rozhodol sa na oplátku venovať mu ten svoj z čias, keď bol hviezdou talianskeho klubu SSC Neapol. Súčasný kapitán futbalistov SSC Marek Hamšík minulý týždeň daroval Maradonovi svoj dres, v ktorom najlepší futbalista SR za rok 2017 vyrovnal Argentínčanov rekord v počte gólov strelených za Neapol. Päťdesiatsedemročný Maradona sa v drese „Partenopei“ strelecky presadil 115-krát, Hamšík má na konte v tíme z mesta na pobreží Tyrrhenského mora už 119 gólov.
,,Marek, pre mňa bola veľkou cťou, že si mi venoval dres, v ktorom si vyrovnal môj rekord v počte gólov za Neapol. Veľa hráčov pôsobilo v modrom drese, no výraznejšie sa nepresadili. My sme dvaja, ktorí milujú modrý dres SSC a zapísali sme sa aj do histórie klubu. Marek, ešte raz ti gratulujem k prekonaniu rekordu. Veľké objatie od Tvojho priateľa Diega!“ povedal Maradona vo videu, ktoré zverejnil na facebooku a držal v rukách podpísaný dres z čias minulých.
Presne pred týždňom Hamšík Maradonovi odkázal: ,,Ahoj Diego. Som tu s týmto dresom, ktorý je pre mňa veľmi špeciálny. Práve v ňom som totiž strelil 115. gól a vyrovnal tvoj rekord. Bola pre mňa veľká česť byť po tvojom boku, keď som skóroval proti FC Turín. Myslel som na teba a chcel by som ti dať tento malý darček s venovaním: ‚Diego, ten najlepší‘. Dúfam, že sa ti to bude páčiť, posielam silné objatie. Forza Napoli navždy.“
Na nedávnom turnaji o Kráľovský pohár v thajskom Bangkoku, ktorý vyhrala slovenská futbalová reprezentácia sa zúčastnili aj piati členovia oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, Zdenko Jurkemik, Jozef Krupa a Miro Hlinka. S Romanom Táborským sme sa podelili o dojmy z tejto krajiny.
,,Iniciatórom tohto zájazdu bol Zdenko Jurkemik, ktorý od vzniku fanklubu v podstate nevynechal žiadny zápas našej reprezentácie doma a vonku!!! Do Thajska som spolu s M. Kopčom išiel prvý raz, ostatní traja naši členovia už tam v minulosti boli. Chceli sme tiež spoznať niečo nové, poviem otvorene, Thajsko ma príjemne prekvapilo. Bangkok je oslnivé niekoľkomiliónové mesto s mnohými pamiatkami. Zaujímavé a krásne je hlavne to, že tam žijú spolu bohatí s chudobnými. Nie sú tam teda bohaté a chudobné štvrte, je to taký mix. Keď sme boli na výlete po kanáli s loďou, tak sme videli honosnú vilu a vedľa chatrč na sp adnutie. Ľudia sú v Thajsku veľmi milí, úslužní, väčšina vie aspoň základy angličtiny. A úplne fantastické bolo, že každý poznal Slovensko. Každý vedel, že sa Československo rozdelilo a každý vedel vymenovať troch našich hráčov – Hamšíka, Škrtela a Škriniara. Hlavne taxikári, Slováci určite toľko nevedia o Thajsku, ako oni o nás. V tejto krajine sa dá celkom lacno najesť, ceny sú približne rovnaké ako u nás, zato pivo je tam veľmi drahé, jeho cena sa pohybuje v podnikoch od 3 do 7 eur. V čase našej návštevy teploty v Bangkoku dosahovali až 35 stupňov celzia, hlavne vlhkosť vzduchu bola veľká. Samozrejme, navštívili sme rôzne tamojšie pamiatky, Kráľovský palác a najvýznamnejšie chrámy.“
Slovenská reprezentácia vyhrala na turnaji obidva zápasy, najprv v prvom zdolala Spojené arabské emiráty 2:1 a vo finále domácu reprezentáciu 3:2. ,,V prvom súboji tréner Ján Kozák poslal na ihrisko silnú zostavu so skúsenými hráčmi. Postupne sa na výkone nášho mužstva prejavila veľká horúčava a nedostatočná aklimatizácia. Futbalovo sme však prevýšili snaživého súpera. Vo finále sa na ihrisku objavili aj všetci štyria nováčikovia. Z nich najviac zaujal Erik Pačinda, ktorý prihral na druhý gól a tretí dal nádhernou strelou. Osobne sa mi páčil aj Šatka. Pravda, tiež som si u nich všimol zlozvyky z našej ligy, keď sa po strate lopty pomalšie vracali na našu polovicu. Takže v reprezentácii si musia zvyknúť na oveľa väčšie nároky. Diváci na zaplnenou štadióne zápasu vytvorili výbornú atmosféru. Thajčania futbal milujú, sledujú ligy od 2. japonskej až po najlepšie európske, ako sú nemecká bundesliga, talianska Séria A, španielska La Liga a anglická Premier League. Takže potom o mnohých hráčoch majú dokonalým prehľad, v tomto smere sa môžeme od nich tiež dosť učiť.“
R. Táborský nám ešte povedal, že na prvom zápase boli zo Slovenska iba vedenie výpravy a členovia fanklubu. Na finálový s Thajskom však prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny. Medzi nimi bola aj vedúca slovenského konzulárneho oddelenia v Thajsku ,,Boli to ľudia rôznych profesií, po zápase sme si šli sadnúť do podniku a v družnej debate sme vydržali až niekoľko hodín a niektorí až do rána. Troška ich sklamalo, že naše mužstvo neprišlo k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov. “
Pobyt v Thajsku však splnil predstavy našich fanklubákov, spojili turistiku so športom a hlavne si odtiaľ priniesli veľa pekných zážitkov!
Slovenskí futbalisti vyhrali Kráľovský pohár (King’s Cup) v Bangkoku keď po štvrtkovom triumfe nad Spojenými arabskými emirátmi 2:1 v nedeľňajšom finálovom zápase zdolali Thajsko 3:2.
Na góly Ondreja Dudu a Róberta Maka v závere prvého polčasu po chybe brankára Michala Šullu odpovedal Jakkaphan Kaewprom. V druhom polčase pri svojom debute v národnom mužstve skóroval Erik Pačinda, posledné slovo patrilo Pansovi Hemviboonovi.
V nedeľu debut v oficiálnom medzištátnom stretnutí absolvovalo kvarteto Michal Šulla, Boris Sekulič, Ľubomír Šatka, Erik Pačinda. V dueli zdolaných semifinalistov o 3. miesto na Národnom štadióne Rajamangala Gabon zvíťazil 1:0 nad Spojenými arabskými emirátmi.
Ján Kozák (tréner SR): „Hralo sa vo fantastickej atmosfére, diváci boli vďační za každú peknú akciu. Prvý polčas sme mali hru pod kontrolou; vedeli sme, čo chceme hrať a dali sme dva pekné góly. Vyzeralo to celé v poriadku, lenže prišla jedna chyba a súper znížil. Preto sme museli v druhom polčase po jednej pasáži reagovať z lavičky. Príchodom Lobotku na ihrisko sme zas dostali hru do svojich rúk, dali sme tretí gól, veľmi dôležitý. Zápas sme zvládli. Som veľmi rád.“
Róbert Mak (krídelník SR, autor gólu): „Vyhrať takýto turnaj je pekný pocit, pretože finále bolo veľmi náročné. Thajčania hrali veľmi dobre, no my sme dali tri góly. Žiaľ, dostali sme dva góly, ktoré sme nemuseli dostať. Najdôležitejšie v týchto náročných podmienkach však je, že sme zvíťazili. Všetky naše góly boli veľmi pekné; zásah Erika Pačindu bol ešte krajší, spravil to excelentne. Sme na ihrisku jedenásti a každý gól i asistencia sa rátajú. Sme veľmi radi, že sme to zvládli ako mužstvo, aj s realizačným tímom. Opakujem, sme radi, že sme zvíťazili, lebo všetci si myslia, že to je jednoduché, ale bolo to veľmi ná ;ročné. Vo finále sme sa cítili lepšie než v prvom dueli, zvykli sme si. Nebolo ľahké zvládnuť let, časový posun i teplo, no každý hráč to zvládol výborne a sme veľmi šťastní.“
Erik Pačinda (krídelník SR, autor gólu, debutant): „Myslím si, že premiéra mi vyšla celkom dobre – dal som gól a prihral som na gól. Najviac ma však teší, že sme vyhrali turnaj. Tréner mi deň pred duelom povedal, že sa mám pripraviť a ja som sa pripravil ako na každý iný zápas. Napokon nám to vyšlo. Som spokojný. Teší ma najmä to, že som si mohol zahrať s takými kvalitnými hráčmi. Partia je super. Dúfam, že som sa trénerovi ukázal v dobrom svetle; uvidíme, čo bude ďalej.“
Zverenci trénera Jána Kozáka vo štvrtkovom semifinále na turnaji o Kráľovský pohár (King’s Cup) Bangkoku aj bez zraneného úradujúceho najlepšieho futbalistu SR, špílmachra Mareka Hamšíka zdolali pred takmer 10 000 divákmi výber Spojených arabských emirátov 2:1 a postúpili do finále. O góly tímu Jána Kozáka sa tesne pred koncom I. polčasu postarali Albert Rusnák a Michal Ďuriš.
V súboji o celkové prvenstvo na tomto podujatí si v nedeľu 25. marca od 14.30 h SELČ zmerajú sily s domácim Thajskom, ktoré po bezgólovej remíze s Gabonom uspelo 4:2 z 11 metrov.
Futbalisti SR si poradili so SAE aj v tretej vzájomnej konfrontácii: v premiérovej pred 24 rokmi (2. februára 1994) zvíťazili gólom Vladimíra Weissa st. 1:0, v druhom meraní síl 10. decembra 2006 si poradili s týmto protivníkom 2:1 (góly SR: Michal Jonáš, Ľubomír Michalík).
„Teší ma každý gól, som rád. Verím, že tá séria bude pokračovať aj ďalej a góly v mojom podaní budú padať,“ poznamenal Ďuriš po svojom piatom góle v 37.zápase v najcennejšom drese. Dvadsaťdeväťročný zakončovateľ však priznal, že v závere už toho malo mužstvo plné zuby.
„Zápas bol taký, ako sme pred jeho začiatkom aj predpokladali. Pre nás veľmi ťažké počasie, bolo to aj vidieť, že od 70. min sme boli všetci úplne hotoví. Prvý polčas sme zvládli, strelili dva góly a náš náskok sme si potom aj postrážili. Počasie tu nie je na futbal, skôr na dovolenku. Na turnaji v Thajsku však máme najmä futbalové povinnosti a určite sa zodpovedne pripravíme aj na nedeľňajšie finále.“
Slovensko – SAE 2:1 (2:0) – Slovensko postúpilo do finále, SAE bude hrať o 3. miesto
Góly: 42. A. Rusnák, 45.+ M. Ďuriš – 73. Ahmed Chalil, ŽK: 90.+ F. Kiss, 90.+ A. Rusnák – 89. Alhasan Saleh, rozhodoval: Letchman (Sing.)
Slovensko: M. Dúbravka – Pekarík, Škriniar, Škrtel, Hubočan (78. Mazáň) – Lobotka, Hrošovský – Mak (65. J. Mihalík), Duda (72. F. Kiss), A. Rusnák – M. Ďuriš.
