Slovenská futbalová reprezentácia sa v premiérovej edícii Ligy národov stretne v 1. skupine B-divízie s Ukrajinou a Českom. Rozhodol o tom stredajší žreb vo švajčiarskom Lausanne. Skupinová fáza novovytvorenej súťaže prebehne od septembra do novembra tohto roka.

Pred žrebom figurovali Slováci v prvom z troch košov B-divízie spolu s Rakúskom, Walesom a Ruskom. Prvý súper zverencov trénera Jána Kozáka tak mohol vzísť z kvarteta Švédsko, Ukrajina, Írsko, Bosna a Hercegovina, druhý zo štvorice Severné Írsko, Dánsko, Česko, Turecko. Žreb v podaní bývalého útočníka českej reprezentácie Vladimíra Šmicera napokon rozhodol, že ich čakajú derby súboje s reprezentáciami susedných krajín. S Ukrajincami majú Slováci čerstvú skúsenosť, 10. novembra 2017 s nimi v prípravnom zápase v Ľvove prehrali 1:2.

Federálne derby sa bude hrať po vyše troch rokoch. Naposledy sa Slováci stretli s Čechmi v prípravnom zápase 31. marca 2015, v Žiline vďaka gólu Ondreja Dudu zvíťazili 1:0.

Liga národov je nový projekt UEFA, ktorý prinesie viac súťažných konfrontácií na úkor prípravných zápasov. Za samotnú účasť zinkasuje Slovenský futbalový zväz (SFZ) milión eur, ak Slováci vyhrajú svoju skupinu, zarobia ďalší milión eur.

Päťdesiatpäť krajín rozdelila Európska futbalová únia (UEFA) pred žrebom do výkonnostných skupín podľa umiestnenia v rebríčku národných tímov. Prepočet koeficientu každej krajiny vznikol na základe výsledkov z MS 2014 vrátane kvalifikácie, ME 2016 vrátane kvalifikácie a z kvalifikácie MS 2018. Pred žrebom platili dve obmedzenia – Rusi sa nemohli stretnúť s Ukrajinou a Azerbajdžan z politických dôvodov nesmel figurovať v jednej skupine spolu s Arménskom.

Termíny skupinovej fázy Ligy národov 2018/2019:

1. kolo: 6.-8. septembra 2018
2. kolo: 9.-11. septembra 2018
3. kolo: 11.-13. októbra 2018
4. kolo: 14.-16. októbra 2018
5. kolo: 15.-17. novembra 2018
6. kolo: 18.-20. novembra 2018

Ďalšie termíny:

žreb finálového turnaja: začiatok decembra 2018
finálový turnaj: 5.-9. júna 2019
žreb play off ME 2020: 22. novembra 2019
play off ME 2020: 26.-31. marca 2020

Reakcie na žreb:

Ján Kozák, tréner SR: ,,Je to zaujímavá skupina aj z toho dôvodu, že ide o našich geografických susedov. S Čechmi sme dlhé roky tvorili spoločný národ, z tohto pohľadu tam rivalita vždy bola, je a bude. S Ukrajincami sme sa v nedávnej minulosti stretli trikrát a dobre ich poznáme. Majú mužstvo s veľmi kvalitnými hráčmi, ktorí sú dlhšie pohromade. V prípade oboch našich súperov je predpoklad, že zápasy s nimi budú mať náboj a dobrú divácku kulisu. Bude pre nás výzva popasovať sa s nimi o postup do A-divízie, kde sa sústreďuje absolútna európska smotánka. Keď chceme byť úspešní, musíme sa zodpovedne pripraviť a hráči musia byť v dobrej športovej forme. Myslím si, že naša skupina nemá vyloženého favorita. Kostra ukrajinského mužstva disponuje obrovskou silou, Česi si zasa prešli náročnejším obdobím hľadania správnych hráčov. Už ich však našli, viacerí z nich pôsobia v kvalitných zahraničných ligách.“

Marek Hamšík, stredopoliar SR: ,,Čakajú na nás veľmi ťažké a vyrovnané zápasy. S oboma súpermi sa dobre poznáme. K Čechom netreba nič dodať a Ukrajiny sa asi nezbavíme… Veď za uplynulé tri roky sme hrali proti nej až trikrát.“

Štefan Tarkovič, asistent trénera SR: ,,Žreb nemôžete ovplyvniť, museli sme len počkať, koho nám vyžrebujú. Pravdepodobne veľa fanúšikov si prialo derby proti ČR, osud nás dal do jednej skupiny. Či už Ukrajina, alebo Česko sú veľmi silní súperi, ťažko sme si mohli vyberať ľahších alebo ťažších protivníkov, keďže všetky mužstvá sú veľmi vyrovnané.“

Ján Kováčik, prezident SFZ: ,,Som spokojný s ČR, namiesto Ukrajiny by som si želal iného súpera, ale ťažko je vyberať. Prial som si Švédsko. Myslím si, že s Českom to bude dôstojná oslava 100 rokov vzniku Československa aj na tejto úrovni.“

Miloš Kopča, člen predstavenstva fanklubu: ,,Podľa mňa pre nás ako fanúšikov nie sú to atraktívni súperi, skôr som čakal Dánsko, Švédsko, či nejakého ostrovného súpera. Pravda, ale zasa na druhej strane iste bude veľký záujem o súboje medzi Slovenskom a Českom, v ktorých čakám plné štadióny a výbornú futbalovú atmosféru. Ukrajina je pre nás tiež dostatočne známy súper, s ktorým sme sa v poslednom čase stretli viackrát. Takže kocky sú hodené, treba sa len dobre pripraviť na náročnú skupinu.“

Zdenko Jurkemik, člen fanklubu: ,,So žrebom som spokojný, aj keď Česko a Ukrajina sú v súčasnosti troška menej atraktívni súperi. S Českom to však bude určite zaujímavé derby, čo vítam. S Ukrajinou sme sa v poslednom čase niekoľkokrát stretli. Je to nepríjemný súper, ale dá sa poraziť. Očakávam vyrovnanú skupinu, ale pokiaľ sa naše mužstvo poučí z niekoľkých chýb z poslednej kvalifikácie MS 2018 a bude mať dobrú športovú formu, tak by ju malo vyhrať. Viacerí z fanklubu vycestujeme do Česka i na Ukrajinu, takže naša reprezentácia bude mať podporu fanúšikov aj vonku.“

Ján Fülöp, člen fanklubu: ,,Túto skupinu považujem za veľmi vyrovnanú, lebo všetky tri mužstvá majú približne rovnakú výkonnosť. Hociktoré z nich ju môže vyhrať a postúpiť ďalej. Som rád, že sa znova stretneme s Českom, bude to určite zaujímavú konfrontácia a mali by sme v nej potvrdiť, že máme o niečo lepšie mužstvo ako naši západní susedia. Z Ukrajiny mám troška obavy, myslím si, že jej tím ide kvalitou znova hore. Pokiaľ sa bude dať, tak rád by som išiel na nejaké zápasy aj na pôdu súperov.“

História slovenského futbalu prezentuje každý rok niekoľko jubilantov, ktorí písali nezabudnuteľné stránky. Aj z tohto dôvodu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pozval v sobotu 20. januára do reštaurácie Parlamentka na bratislavskom Hrade na milé stretnutie hneď štyroch: legendárneho brankára z východu Antona Švajlena, vždy elegantného majstra Európy 1976 z Belehradu Jána Pivarníka, tvrdého bojovníka Vladimíra Ekhardta a kapitána strieborného čs. mužstva na OH v Tokiu 1964 Antona Urbana. Prvý vlani oslávil osemdesiatku, druhý sedemdesiatku a tretí pred niekoľkými dňami šesťdesiatku. Anton Urban bol krstným otcom všetkých troch jubilantov.

Prítomných okolo 30 hostí privítal Roman Táborský, predseda fanklubu. ,,Som rád, že všetci traja naši jubilanti a k tomu ešte aj Anton Urban prijali naše pozvanie. Tento deň je významný aj v tom, že Ján Pivarník sa stal 700. členom nášho oficiálneho fanklubu a nadviazal tak na naše osobnosti, akými boli náš prvý člen Janko Popoluhár, najlepší slovenský futbalista 20. storočia či 500. člen Janko Kozák st., tréner reprezentácie Slovenska. Chceli sme urobiť ešte okrem Antona Urbana jedno veľké prekvapenie, verím, že pri ďalšom stretnutí sa nám to podarí a medzi nás príde aj Marián Masný,“ vraví R. Táborský.

,,K mojim mladším dorastencom sa musím úctivo a seriózne správať. Mali sme tú česť hrať v čs. a slovenských kluboch a kde sme sa predstavili, všade bolo vypredané. Od Prešova až po Karlove Vary, v nás jednoducho žilo také povedomie hrdosti a nesmiernej pokory. Keď sme hrali v čs. futbale, tak Česi boli kdesi inde ako my Slováci. My sme si hovorili ako kamikadze, žiješ, alebo umieraš. Preto v tom čase bol čs. futbal zaujímavý a ľudia ho navštevovali vo veľkom počte. A v tom prostredia vyrástli takí velikáni, ako sú tu dnes,“ povedal A. Urban. Všetci traja jubilanti dostali darčekové koše, gravírované flaše s osobným venovaním od fanklubu a kvalitné víno.

,,Som dojatý a poctený, že si ma pri mojich okrúhlych narodenín fanklub slovenskej reprezentácie takto uctil. Som veľmi rád, že sa znova s vami všetkými môžem stretnúť. Osobitne za pozvanie ďakujem hlavnému organizátorovi, predsedovi fanklubu Romanovi Táborskému. Spolu s manželkou nám umožnil vidieť lepšiu Bratislavu. Z hlavného mesta Slovenska si domov odnesieme veľa pekných zážitkov. Na zdravie nám všetkým,“ vraví A. Švajlen.

,,Veľmi ma potešilo, že som strávil niekoľko príjemných hodín s výbornými ľuďmi a so športovými nadšencami. Sedemdesiatka je už nejaký vek, našťastie som v dobrej fyzickej a psychickej pohode,“ hovorí Ján Pivarník, elegantný na ihrisku, kultivovaný v súkromí. Ako to už býva zvykom, Ján Pivarník ako nový člen dostal odznak a šál oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Aj na tomto stretnutí bol čas na spomienky a úvahy, pretože v Parlamentke sa na niekoľko hodín čas zastavil.

FOTO: Holienčin

Hamšík sa stal najlepším slovenským futbalistom štvrťstoročia (1993 – 2017) v modernej ére samostatnosti. V hlasovaní vyše 15 000 fanúšikov v ankete denníka Pravda nazbieral špílmacher slovenskej reprezentácie a kapitán SSC Neapol 42 421 bodov. S odstupom takmer 8000 bodov skončil druhý tragicky zosnulý futbalový elegán Peter Dubovský a na tretie miesto fanúšikovia zaradili Ľubomíra Moravčíka. Na priečkach od štvrtej po šiestu sa umiestnili Martin Škrtel, Miroslav Karhan a Marek Mintál. V najlepšej desiatke figurujú aj Dušan Tittel, Peter Pekarík, Ján Ďurica a Szilárd Németh.

,,Je to obrovská pocta. Viem, že si fanúšikovia mohli vyberať zo zoznamu naozaj skvelých hráčov, bývalých i súčasných, bola to veľmi silná zostava a konkurencia. Futbal hrám pre divákov a ak ma práve oni takýmto spôsobom ocenia, je to asi najviac, čo si môžem priať,“ uviedol Marek Hamšík v rozhovore pre Pravdu. V ankete o najlepšieho futbalistu štvrťstoročia sa mohli vyjadriť odborníci aj futbalisti. Pre koho sa rozhodol Hamšík? ,,Nebolo to ľahké rozhodovanie. Vážim si viacerých futbalistov, ale uprednostnil som napokon Maťa Škrtela, ktorého najlepšie poznám. Stretávame sa už dlho v reprezentácii,“ dodal Hamšík.

Najlepší futbalista štvrťstoročia na Slovensku podľa fanúšikov (zdroj: denník Pravda):

1. Marek Hamšík 42 421 bodov, 2. Peter Dubovský 34 620, 3. Ľubomír Moravčík 29 711, 4. Martin Škrtel 16 950, 5. Miroslav Karhan 14 375, 6. Marek Mintál 10 456, 7. Dušan Tittel 9360, 8. Peter Pekarík 6036, 9. Ján Ďurica 6022, 10. Szilárd Németh 5979.

Vladimír Ekhardt, rodák z Topoľčian a člen fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje dnes 17. januára pekné jubileum – 60 rokov. S futbalom začal v Tovarníkoch, okrem toho do 18 rokov hrával futbal i hokej za Topoľčany. Odtiaľ narukoval do Dukly Prešov, po vojenčine tri roky pôsobil v Baníku Prievidza pod vedením známeho trénera Jozefa Marka.

S Baníkom veľmi pracovitý a energický stredopoliar postúpil do II. ligy. V. Ekhardt z Prievidze prestúpil do DAC Dunajská Streda a potom nasledovali zastávky v dvoch najúspešnejších slovenských kluboch, v Spartaku Trnava a v Slovane Bratislava. S Trnavou vyhral v roku 1986 Slovenský a Československý pohár, so Slovanom triumfoval v Slovenskom pohári a v sezóne 1989/90 hral s belasými v bývalom PVP proti Grasshoppers Zürich. Okrem toho za olympijský výber ČSSR pod vedením trénerov Miloša Kvačeka a Jozefa Jankecha nastúpil sedemkrát. Zo Slovana odišiel do Rakúska, kde pôsobil desať rokov v nižších súťažiach a istý čas hrával aj s Mariánom Masným.

V. Ekhardt sa po skončení aktívnej činnosti vydal na trénerskú kariéru, začal ako hrajúci tréner v Rakúsku, na Slovensku pôsobil v Smoleniciach, Topoľčanoch, viedol B-tím Trnavy, s ktorým postúpil do II. ligy, ale aj A-mužstvo Spartaka v deviatich stretnutiach. V sezóne 2012/2013 ho zachránil pred zostupom, keď v poslednom kole v Prešove zlatý záchranársky gól Trnavy strelil Ján Vlasko. Nasledovali Sereď, Jaslovské Bohunice, v Senci robil asistenta J. Valovičovi, keď SFM postúpil do najvyššej súťaže, Pezinok, Jablonec a znova sa vrátil do Jaslovských Bohuníc. S Pezinkom postúpil do vtedajšej II. ligy skupina západ a s Jabloncom vyhral majstrovstvá regiónu. V súčasnosti je tr é nerom treťoligovej juniorky Spartaka Trnava.
K počerným gratulantom sa pripája aj fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

Dvojčatá, ktoré nemajú páru. Jozef a Ján Čapkovičovci, víťazi Pohára víťazov pohárov, jediné dvojčatá v histórii československej futbalovej ligy, sa vo štvrtok dožili životného jubilea – 70 rokov.

Čapkovičovci sa narodili v bratislavskej Petržalke 11. januára 1948, Jozef o pol hodiny skôr ako jeho brat Ján. Ked mali osem rokov, starší brat Miro ich došikoval na bicykli na neďalekú Červenú hviezdu, kde sa „krpcov“ ujal tréner Arnošt Hložek. Prešli všetkými žiackymi i dorasteneckými kategóriami ČH a v devätnástich zaklopali na dvere Tehelného poľa.

,,Neuveriteľne rýchlo sa adaptovali, na ihrisku i v kabíne. Akoby na Slovane vyrastali,“ hovorí o nich spoluhráč z belasého bratislavského tímu Alexander Vencel starší. Ako 21-roční pomohli Slovanu vyhrať v roku 1969 druhú najcennejšiu európsku futbalovú súťaž PVP, keď obaja si zahrali v bazilejskom finále a Ján prispel k výhre nad FC Barcelona (3:2) aj gólom. V Slovane prežili spolu desať rokov, trikrát sa stali majstrami Československa a dvakrát víťazmi Čs. pohára. Spoluhráči vyzdvihovali ich prínos do kolektívu a tímovosť, na ihrisku i mimo neho, veselú povahu. Vedeli odľahčiť atmosféru v mužstve. Kým Ján bol ľavák, Jozef pravák, oboch zdobila mimoriadna rýchlosť.

,,Jediné, čo je nám ľúto a mrzí dodnes, že sme si nikdy nezahrali spolu v reprezentácii,“ tvrdia Čapkovičovci unisono. Najprv si svoju zápasovú porciu v československej reprezentácii odkrútil Ján (20 zápasov, 6 gólov), potom Jozef (16). Obaja začínali futbalovú kariéru v útoku, Ján sa z ľavého krídla „nepohol“ prakticky celú kariéru, so 100 gólmi (všetky v drese Slovana) sa stal členom Klubu ligových kanonierov, v ročníku 1971/1972 bol kráľom strelcom „federálnej“ ligy. Ján má na konte 286 ligových zápasov, Jozef 268 (strelil 25 gólov). Obaja sú držiteľmi Ceny fair play Ivana Chodáka. Jozef lige nastúpil na 268 zápasov a je jediným československým futbalistom, ktorý vyhral majstrovstvá Európy i slávnu kontinentálnu klubovú trofej.
A takisto je členom Siene slávy slovenského futbalu.

Ján Čapkovič pracoval tri desiatky rokov ako tajomník ČH, respektíve ŠKP Bratislava (začínal ako hrajúci tajomník), v klube vypomáhal aj trénersky.

Jozef Čapkovič, ktorý si krátky čas v rámci vojenčiny obliekol dres pražskej Dukly, trénoval mužstvá nižšej súťaže. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol poslancom NR SR, dlhé roky šéfoval Inšpektorátu práce Bratislava.

,,Sme radi, že sme sa dožili takého pekného veku. K súčasnému životu už veľa nepotrebujeme, čo treba to máme, preto si želáme to najdôležitejšie – zdravie,“ povedali nám obidvaja slávni bratia.

Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie veľkým jubilantom srdečne blahoželá!

Rok 2017 je už za nami a to je jeden z hlavných dôvodov, aby sme sa na prahu Nového roka 2018 na aktuálne témy porozprávali s predsedom Oficiálneho fanklubu Slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským.

Ako by si rok 2017 zhodnotil z pohľadu fanklubu Slovenskej reprezentácie?

Myslím si, že sa nám podarilo splniť záväzok byť na každom zápase reprezentácie a zároveň sme plne podporili mužstvo do 21 rokov počas ME 21 v Poľsku a hlavne aj pri tých stretnutiach, ktoré neboli atraktívne pre cestovné kancelárie. Na tom musíme neustále stavať a vytvárať tým väčšie jadro verných fanúšikov. Samozrejme, na druhej strane sa vyskytli aj chyby a jednou z nich bol predaj vstupeniek na kvalifikáciu MS 2018 a nevôľa fanúšikov, do ktorej sa pridali aj hráči a to predaj vstupeniek hneď na prvý zápas s Anglickom. V predchádzajúcej kvalifikácii ME 2016 sa veľmi osvedčili permanentky a nielen marketingovo, ale hlavne finančne sme mohli mať automaticky vypredané všetky zápasy. Väčšina klubov práve využíva svoj potenciál na prepracovanom systéme predaja a stavia všetko na atraktivite vopred a nie neskôr, tam sa potom veľa môže zmeniť a záujem jednoducho opadne. Ďalším problémom je zabezpečovanie vstupeniek pre našich členov hlavne na atraktívne zápasy, alebo na ME či MS. Nevieme im
ich garantovať. Teší ma však, že veľa fanklubákov sa snaží byť čoraz častejšie na zápasoch slovenskej reprezentácie a sú aj takí, ktorí nevynechali ani jeden.

Slovenská reprezentácia síce nepostúpila na MS do Ruska 2018, ale vo viacerých zápasoch podala dobrý výkon. Skutočne je veľká škoda, že táto dobrá generácia bude na svetovom šampionáte chýbať…

O tejto téme sa už toho hovorilo dosť či už v odborných kruhoch, alebo popísalo v médiách. Mnohí po zápase v Anglicku povedali, že aj napriek prehre si chlapci zaslúžia za svoj výkon uznanie, lebo to bol jeden z vrcholných výkonov našej reprezentácie. V prvom rade pre hráčov a trénerov je veľká
škoda, že sa nezúčastnia na MS v Rusku, ich tvrdá niekoľkoročná práca vyšla nazmar. Pritom sme mali veľmi dobre skĺbenú staršiu generáciu s mladšou. Takisto je to škoda pre zväz a našich fanúšikov. Isteže, slovenskí priaznivci môžu ísť vždy na MS, ME, či iné vrcholné podujatie, ale motiváciou je vždy fandiť vlastnej reprezentácii a nie Brazílii, Argentíne, alebo inym top mužstvám sveta. Je lepšie vidieť hviezdy futbalu proti vlastnej reprezentácii. Po MS budú ME v roku 2020 a pokiaľ popracujeme na drobnostiach, verím, že postúpime na kontinentálny šampionát. S odstupom času si myslím, že minimálne baráž sme mali hrať a v nej by sme určite neboli ďaleko ani od postupu na MS do Ruska.

Reprezentácia do 21 rokov na ME v Poľsku potešila výbornou hrou a iba zhodou nešťastných okolností nepostúpila do semifinále…

Náš fanklub bol na všetkých zápasoch slovenskej ,,21″, povzbudzovali sme ju národnými vlajkami a azda ako jediní zo všetkých účastníkov sme mali choreo na každé stretnutie. Nezainteresovaný fanúšik síce nevie, že toto všetko organizuje fanklub, ale fotografie v médiách rôznych CK a zväzu nás
potešili, ale aj zaväzujú. Posunuli sme slovenskú hrdosť o niečo dopredu. Škoda veľkej šance v posledných minútach proti Švédsku, mohli sme vyhrať 4:0 a žiaden dohodnutý výsledok Nemecko – Taliansko (0:1) by nebol možný. Takéto niečo sa však nestalo prvý raz. Osobne som bol už na ME 2004 v Portugalsku, kde sa podobný prípad stal a dokonca zápas musel skončiť 2:2 medzi Švédskom a Dánskom. Táto remíza znamenala vyradenie Talianska a jeho odchod domov zo šampionátu. O neuveriteľných 13 rokov sme zažili to isté na vlastnej koži. Aj taký je futbal, šport či život. Na druhej strane sa nesmieme ľutovať, ale naopak sa učiť bojovať a ísť výkonom tak dopredu, že naše sebavedomie a skúsenosti nás nezlomia voči favoritom, ktorým v
oboch prípadoch bolo Anglicko. Boli sme lepším mužstvom iba časť zápasov, možno sme chceli brániť, možno sme kondične nedokázali odohrať vyrovnanú partiu celých 90 minút. To vedia tréneri a hráči lepšie ako my. Toto by mala byť cesta a zároveň cieľ. Treba však vidieť realitu, taký schopný káder len ťažko dokáže Slovensko neustále produkovať. Náš systém a spoločnosť nie sú nastavené tak, aby to tak bolo. Futbal nie je zdravo fungujúci ekonomicky, športovo, ale na druhej strane sme toto nevedeli produkovať nikdy dlhodobo. Nevedia to zabezpečiť ani také veľmoci, akými sú Nemecko, Brazília a ani Anglicko, hoci ich ciele a méty sú s našimi rozdielne. My však na rozdiel od iných málo pracujeme na chybách , ktoré vidíme a oveľa ťažšie sa presadzujú zmeny napríklad oproti precíznym Nemcom. Po neúspechu na ME 2004 v Portugalsku stanovili jasne pravidlá pre kluby a
reprezentácii sa musela prispôsobiť bundesliga (počet cudzincov a zameranie na prácu s mládežou) a zrazu prišla generácia Müllera, Lahma a ďalších skvelých hráčov, ktorí vrátili Nemecko na výslnie svetového futbalu.

Rozrastá sa členská základňa podľa tvojich predstáv? Koľko má v súčasnosti členov?

Stabilne nám pribúda 100 členov ročne, takže je nás súčasnosti 700 a to už je dosť na zvládnutie prevádzky fanklubu ako takého. Systém dobrovoľnosti už prestáva byť funkčný a treba sa pozrieť inak – jednoducho nemôže fungovať na pár dobrovoľníkoch. Môže, ale potom sa nebude rozvíjať.

Aké akcie fanklub chystá v nasledujúcom období?

Pracujeme na stabilných fanzónach, výjazdoch, krstoch zaujímavých kníh a v najbližšom období budú či boli výrazne jubileá skvelých futbalových osobností, z ktorých sa zrazu stali priatelia Sú to bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Vladimír Ekhardt, Adolf Scherer, Anton Švajlen, Karol Dobiáš a ďalší. Tento rok sa začne Európska liga národov a niektorí navštívime aj MS v Rusku.

Aké je tvoje najväčšie želanie do roku 2018?

V tomto roku po futbalovej stránke nie sú žiadne méty, čo sa týka reprezentácie – všetko podstatné príde až v roku 2019 a následne vyvrcholí v roku 2020 na ME. Určite si však želáme atraktívnych súperov, nové krajiny na ich spoznávanie. V novom roku 2018 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosť, pohodu v rodinnom kruhu a v práci. Novozvolenému predstavenstvu fanklubu veľa nápadov a sily do ďaľšieho fanklubového obdobia.

foto: Roman s rodinou

Hokejová legenda Jozef Golonka od soboty 6. januára nosí na chrbte osem krížikov. Niekdajší skvelý hráč bratislavského Slovana s číslom 9 oslavuje svoje 80. narodeniny stále v celkom dobrom zdraví.

Útočník s číslom deväť bol skvelý technik, veľký bojovník, kanonier, miláčik tribún, ktorého vlastní milovali a súperi preklínali. Golonka ako dlhoročný center bratislavského Slovana, ale aj hrdý reprezentant Československa vynikal na ľade ostrosťou vo všetkých herných činnostiach a aj preto si vyslúžil prezývku „Žiletka“.

Legendárny hokejista štartoval na ôsmich MS a troch ZOH. Z MS si odniesol štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Na ZOH 1968 v Grenobli priviedol ako kapitán československú reprezentáciu k strieborným medailám, štyri roky predtým získal na olympiáde v Innsbrucku bronz.

Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy.

Jozef Golonka je aj veľký priaznivec futbalu, dobre sa pozná s viacerými svojimi rovesníkmi, hlavne s Jožkom Adamcom. V minulosti sa tiež zúčastnil na viacerých akciách fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.