Ikona Ikona Ikona

Oslavy 11. výročia fanklubu: Horehronská rozprávka

Autor: admin

Počasie ako z rozprávky, výborná partia i nálada, pripravení a pozorní domáci usporiadatelia. V takomto duchu sa niesli víkendové oslavy (11. a 12. septembra 2021) 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Ich dejiskom bolo Horehronie, konkrétne Čierny Balog (dozvedeli sme sa, že ho tvorí 13 osád a tiahne sa po dĺžke 11 kilometrov), Šumiac a Kráľova hoľa.

OFSR – Čierny Balog, Kráľova hoľa, Šumiac/Ladislav Harsányi

Foto: Anton Holienčin

Potom, ako sa posádka dvoch desiatok členov fanklubu „vylodila“ z autobusu cestovnej kancelárie Awertour v Čiernom Balogu, presadla priamo na vláčik Čiernohorskej železnice (trať bola otvorená pred 112 rokmi!). V ňom sa nám dostalo aj privítania kalištekom domácej pálenky.

Absolvovali sme trať Čierny Balog – Dobroč (a späť) a krátko po poludní  sa stal našou konečnou stanicou miestny štadión TJ Tatran, cez ktorý trať prechádza, čo robí z tohto útulného futbalového stánku svetovú raritu.

Nasledoval futbalový zápas 2×30 minút medzi výberom nášho fanklubu a domácimi Old Boys. Náš tím posilnili aj dvaja bývalí ligoví futbalisti – Ján Luža a Rastislav Kostka, hnacím motorom tímu boli aj naši kamaráti futbalisti z Družstevníka Sobotište, ktorí sa k nám pripojili v Čiernom Balogu.

„Majú tu skvelý  trávnik, lepší ako na Tehelnom poli,“ usmieval sa po zápase už 73-ročný Luža, bývalý skvelý stopér Lokomotívy Košice a Slavie Praha, ktorý si aj v tomto veku zastal miesto na ihrisku.

„Hral som futbal asi po piatich rokoch. Trocha mi trvalo, kým som sa rozhýbal, rozohral, ale hádam som trochu pomohol tímu. Kondične to už nie je bohviečo (smiech), ale čo sa dalo, som uhral“ povedal Rastislav Kostka, v deň zápasu oslavujúci 49. narodeniny. Trojnásobný reprezentant Slovenska a člen nášho fanklubu, ktorý najlepšie futbalové roky prežil v trnavskom Spartaku, sa chystal na operáciu menisku… Ešte predtým však stihol gólom prispieť k remíze 3:3 v Čiernom Balogu.

Po skvelom guláši z diviny, ktorý ukuchtili usporiadatelia (na záver zápasu sa prišiel pozrieť aj starosta Čierneho Balogu František Budovec), sme sa presunuli do miestneho kostola, kde sa konala omša za zosnulých členov fanklubu. Slávil ju duchovný z Liptovskej Osady Martin Mojžiš. Spomínali sme na Jána Popluhára, Jozefa Adamca, Jozefa Vengloša, Igora Šramku, Jána Strausza, Josefa Geryka, Karola Poláka, Pavla Biroša, Antona Urbana, Josefa Kadrabu, Jiřího Tichého, Viliama Dubovského, Petra Ivanova st., Vincenta Brestovanského, Petra Valenta, Dušana Lamoša, Jozefa Bokora, Štefana Kováča a Ľubomíra Konečného.

Večer sme si príjemne posedeli v spoločenskej miestnosti v ubytovacom zariadení Koliba pod Urbanovým vrchom v Čiernom Balogu pri Château Topoľčianky, sponzorskom dare od nášho člena Vladimíra Strieženca, ktorý stojí za touto značkou.

Nedeľa patrila výstupu na Kráľovu hoľu, keď sa funkcie turistického vodcu či sprievodcu ujal Rastislav Kostka, ktorého najväčšími koníčkami sú včelárstvo a turistika. „Tatry som pochodil krížom-krážom. V zahraničí mám výškový rekord Piramide Vincent v masíve Monte Rosa 4215 metrov nad morom,“ hovorí.  Býva v Bošanoch a pracuje ako skladník pre výrobu pracovnej obuvi vo Veľkých Bieliciach.

Na Kráľovu hoľu dorazil ako prvý Ondrej Trnovský, bývalý hráča Spartaka Kablo Bratislava, popredný funkcionár BFZ a jeden zo sponzorov akcie. V sedemdesiatke má neuveriteľnú kondíciu. Postupne sme za ním prichádzali my ostatní a vrchol vo výške 1946 metrov sme dosiahli všetci. Hoci to bola celkom slušná zaberačka zo Šumiaca až na vrchol, s neustálym stúpaním a prevýšením približne tisíc metrov.

Priamo na vrchu sme si zanôtili pri symboloch nášho fanklubu pieseň na Kráľovej holi. Akurát sme zelený strom neobjavili.

Rasťo Kostka nás na vrchole zabavil svojimi kreáciami v prevlečení za Spidermana. „Keď mám čas, tak s fanklubom chodím rád, som navyše jeho člen a má v ňom aj kamarátov. Takže spojím príjemné s užitočným.  Počasie nám vyšlo fantasticky a máme odtiaľto krásne výhľady,“ povedal nám priamo na Kráľovej holi.

Akciu si pochvaľoval aj Ján Luža: „Rád chodím na takéto akcie, človek spoznáva nových ľudí. Trocha sme si zahrali aj futbal, bolo to fajn.“

Šéf fanklubu Roman Táborský zhrnul svoje poznatky takto: „Na oslavy sme si vybrali Čierny Balog pre raritnú železnicu, ktorá vedie cez štadión a Kráľovu hoľu zase preto, že každý Slovák by si ju mal aspoň raz za život vyšliapať, zaspievať si tam, je to také splnenie slovenského sna. Cením si, že účasť prijali aj bývalí hráči Ján Luža a Rastislav Kostka, ktorý prišiel, hoci ho o pár dní čakala plánovaná operácia menisku. Vďaka patrí domácim usporiadateľom – z radov nášho fanklubu, ktorí všetko potrebné pripravili, zabezpečili, zorganizovali a my sme prišli, ako sa hovorí, na hotové. A veľmi ma potešilo na tejto akcii, že bola početná účasť žien a dievčat, rodinných príslušníkov. To ma prekvapilo a potešilo, na našich podujatiach to nebýva bežné.“

Oslavy mali ešte jeden, dalo by sa povedať,  zlatý klinec. Tým bola návšteva Múzea zvoncov v Šumiaci (obec s pôvodným osídlením rusinským obyvateľstvom). Previedol nás ním jeho zriaďovateľ, tvorca a sprievodca v jednej osobe, 75-ročný Mikuláš Gigac, ktorý zbieraniu zvoncov venoval 50 rokov života, pričom v jeho múzeu nájdeme 2-tisíc najrôznejších zvoncov od kravských cez konské až po slonie. Krásne nám porozprával o svojom koníčku i o Šumiaci. Hudobník a folklorista (so svojimi krajanmi účinkoval pri hudobnej zložke vo viacerých slovenských filmoch, z ktorých najznámejší je Pacho hybský zbojník) nám zaspieval i zahral na heligónke a špeciálnych nástrojoch z tohto kraja, predviedol nám zvonkohru, zarecitoval. Pochválil sa, že do jeho múzea zavítali návštevníci už z 38 krajín sveta, ale smutne dodal, že iba ôsmi zo Šumiaca.

Naposledy zazvonil zvonec, a našej horehronskej rozprávke bol koniec.