17/01/2015

Dnes ráno zastihla náš fanklub veľmi smutná správa. Vo veku 81 rokov nás po ťažkej chorobe navždy opustil Karol Polák. Moderátorská legenda, ak to bolo len trochu možné, nikdy neodmietla pomoc nášmu fanklubu a bol súčasťou mnohých akcií ktoré sme organizovali.

Česť jeho pamiatke!!!

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – RIVVIS týmto zároveň vyslovuje úprimnú sústrasť všetkým pozostalým.

Roman Táborský (predseda fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – RIVVIS): Pán Karol Polák bol aktívnym členom fanklubu a nevynechal ani jedno výročie fanklubu, vrátane toho v Čiernom ktoré sme venovali iba jemu.  Až na to posledné, ktorého sa nemohol zúčastniť a bolo mu to veľmi ľúto. Karol bol jedným s iniciátorov fanzón ako ich poznáme až doteraz a zúčastnil sa veľkého počtu našich akcií či už v Čechách, alebo počas Topfestu na počesť Iron Maiden atď. Mnohé jeho vtipy sme počuli niekoľko krát a spomeňme na explóziu vtipov pri príležitosti Belehradu, kde sa pridali a Marcel Merčiak, Ladislav Jurkemik či Karol Dobiáš a program trval cez 4 hodiny a povedal jeden z jeho repertoára  obľúbených, ktorý venoval Tonkovi Holienčinovi pre hluchonemých. Akcií bolo naozaj veľmi veľa a nedá mi nespomenúť výborný program na Bôriku, či spontánny program so skupinou Medicimbal atď. Karol bolo toho veľa a budeš nám chýbať…

Prečítajte si o Karolovi Polákovi krátky článok, ktorý sme prevzali zo stránky sme.sk…

Dlhé roky bol synonymom športového komentovania v bývalom Československu najmä v oblasti futbalu a krasokorčuľovania. Karol Polák v nedeľu po ťažkej chorobe vo veku 81 rokov zomrel.

Slovenská športová scéna prišla o legendu. Po ťažkej chorobe v nedeľu v Podunajských Biskupiciach o pol piatej ráno zomrel dlhoročný známy televízny komentátor Karol Polák. Mal 81 rokov. Potvrdila to jeho manželka Agáta.

Karol Polák sa narodil 7. septembra 1934 v Bratislave. Jeho otec – bývalý ligový futbalista – ho odmalička viedol k športu. V mladosti bol brankárom vo vtedajšej Červenej hviezde Bratislava, potom hral šesť rokov druhú basketbalovú ligu.

Mohol byť huslistom, operným spevákom, potom vyštudoval herectvo. Nakoniec sa z neho stal jeden z najznámejších športových komentátorov v Československu. Prvý prenos komentoval v roku 1959, bolo to krasokorčuľovanie. Jeho temperamentný a hlboký hlas sa potom vryl do pamäti generácií.
Karol Polák má ale vyštudovaný spev, mal byť barytón. Po prvom ročníku hrali jednu jednoaktovku.

„Vzadu tam stál jeden veľmi slávny herec a povedal mi, nech sa vykašlem na operu a dám sa na herectvo. Mal som už zaručené miesto do divadla, keď ma stretol bývalý kolega z rádia, kde som v tom čase občas pôsobil. A povedal mi, že je teraz v televízii a že im ochorel hlásateľ a že im musím aspoň na týždeň pomôcť. To bolo ráno a večer som už čítal správy,“ rozprával o svojich hlásateľských začiatkoch.
Bol preslávený tým, že opisoval farby na oblečení športovcov, pretože väčšina ľudí mala v tom čase iba čiernobielu televíziu.

„Raz som povedal, že už má každý farebný televízor a že už to farebné oblečenie nebudem popisovať. A akonáhle som to povedal, tak prišlo cez tisíc listov: Ty debil, kde ja by som vzal na farebný televízor? Tak som to zase musel prehodnotiť a popisovať, čo majú pretekári na sebe, „spomínal Polák.
Jeho najslávnejší výrok sa viaže k atletickému mítingu v Berlíne. Šprint na sto metrov vtedy vyhral domáci šprintér Manfred Kokot.

„Nemecký šprinter Kokot bezkonkurenčne víťazí a kde sú naši? Ďaleko za ním. Bodaj by sme aj my mali takých Kokotov! “

Občas pobavil i nechtiac. Napríklad keď počas futbalovej kvalifikácie o majstrovstvá sveta 2006 vyhlásil: „Čontofalský prihrávať Škrtelovi, spoluhráčovi zo Zenitu Leningrad.“ Počas iného stretnutia sa zase čudoval: „Nejako v druhom polčase nevidieť Vaščáka …“ spolukomentátor mu našepkal: „No možno preto, že striedal.“

V roku 1962 sa stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. V priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov svojím charakteristickým štýlom komentoval nespočetné množstvo športových prenosov najmä v oblasti futbalu a krasokorčuľovania.

Bol na dvanástich olympijských hrách, deviatich majstrovstvách sveta vo futbale či dvadsiatich šiestich majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní.

Zúčastnil sa tiež tridsiatich majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní a aj na množstve ďalších turnajov, medzištátnych futbalových zápasoch a európskych klubových futbalových súťažiach.

Bol to hlas Karola Poláka, ktorý komentoval druhé miesto česko-slovenských futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962, víťazstvo Slovana v Pohári víťazov pohárov v roku 1969 či nezabudnuteľnú triumfálnu jedenástku Antonína Panenku vo finále ME v Belehrade v roku 1976.

S pravidelným komentovaním skončil v roku 1992. Neskôr moderoval športovú reláciu Retro Šport na súkromnej rozhlasovej stanici Rádio Hornet. Potom príležitostne spolupracoval s niektorými televíznymi a rozhlasovými stanicami.

Moderoval aj rôzne spoločenské akcie. Bol držiteľom televízneho ocenenia Zlatý krokodíl (1972), ceny Československej televízie (1981) alebo ceny Slovenského olympijského výboru.

Spolu s českým kolegom Vítom Holubcom napísal knihu Pripútaný k mikrofónu (1972). Po dovŕšení osemdesiatky mu zomrela manželka a vlani v septembri sa stihol ešte raz oženiť. Má dve deti.

zdroj: www.sme.sk