Na konci tohto týždňa v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa to len tak hemžilo veľkými osobnosťami slovenského futbalu. Najprv oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa stretol s bratmi Jánom a Jozefom Čapkovičovcami, Ladislavom Peckom a Vladimírom Kinderom a pred víkendom zorganizoval denník Nový Čas za asistencie markentingového šéfa Vlada Kroupu a športového redaktora Mariána Korbela v spolupráci s majiteľom pubu Tomáša Beneša skvelú akciu…

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: fanklub

O takmer mesiac, presne 3. júna totiž uplynie presne tridsať rokov od zisku posledného federálneho majstrovského titulu futbalistov bratislavského Slovana, keď v poslednom dueli pod vedením trénera Dušana Galisa a Jozefa Valoviča pred takmer 35 000 divákmi zdolali Vítkovice 3:0 dvoma gólmi Petra Dubovského a Jara Timka. Na stretnutie prišli takmer všetci… Chýbali akurát z rôznych dôvodov Alexander Vencel ml., Erik Chytil, Ondrej Krištofík a Haraoui. Bývalí hráči si pripomenuli túto veľkú udalosť a zároveň zaspomínali na Petra Dubovského, ktorý by v sobotu oslávil 50. narodeniny. Jeho krátky život však ukončila tragická smrť počas dovolenky v Thajsku v roku 2000, keď spadol zo skaly pri fotení vodopádov.

Prvý sa k všetkým prítomným prihovoril tvorca veľkých úspechov belasých tréner Dušan Galis, ktorý s nimi získal jeden federálny a štyri slovenské tituly. Po úvodných slovách nevládal hovoriť, chvel sa mu hlas, leskli sa mu oči, ronil slzy. Na počesť jedinečného futbalistu zapálil sviečku a rovnako tak urobil aj v prípade Ľudovíta Lancza, ktorý v roku 2004 spáchal samovraždu. ,,Vtedy sme mali výhodu v tom, že viacerí hráči boli pokorní a pochádzali z našej liahne. Mali veľkú túžbu hrať v Slovane a najviac inklinoval k tomuto klubu Peter Dubovský. Bol to najlepší hráč, akého som v kariére trénoval,“ zdôraznil Galis.

,,Ani sa mi nechce veriť, že odvtedy už uplynulo tridsať rokov. Spomienky na tento veľký úspech sú stále živé, tento titul bol pre nás krásnou odmenou za tvrdú drinu, ktorú sme vtedy podstúpili,“ hovorí Ladislav Pecko. ,,Získať titul v ťažkej konkurencii pražských mužstiev, hlavne Sparty, ktorá nám najviac šliapala na päty, ale aj ďalších nebolo jednoduché, nám sa to však podarilo preto, lebo sme boli výborná partia a rovnako všetko aj kvalitní futbalisti,“ vraví Futbalista roka 1994 Vladimír Kinder.

Mimochodom, Slovan po rozdelení republiky od roku 1994 tvoril v jej začiatkoch kostru reprezentácie Slovenska. Vencel, L. Molnár, Stúpala, Glonek, Tittel, Zeman, Kinder, Krištofík, Tomaschek, Dubovský, Pecko, J. Timko a Gostič nastupovali pod vedením Jozefa Vengoša.

Nálada postupne gradovala, všetky stoly sa spojili, aby futbalisti sedeli vedľa seba a mohli tak spomínať na veľa príhod, huncústiev, ktoré povystrájali v tom čase. Väčšinou pri dobrom pivku sa prejavili aj viacerí ľudoví rozprávači (Chvíla, Kinder, Pecko, Timko). Všade bolo plno smiechu, chalani sa navzájom doberali, podpichovali, ale znova preukázali, že sú stále skvelá partia výnimočných ľudí…

Všetci prítomní prežili skvelý večer, na ktorý budú ešte dlho spomínať. Toto stretnutie len ukázalo, ako sa oplatí takéto akcie organizovať, lebo pri nich všetci pookrejú. ,,V tejto ťažkej dobe to boli v posledných mesiacoch moje najkrajšie chvíle, ktoré som s vami strávil,“ povedal pred odchodom domov Alexander Vencel st., ktorý na stretnutí zastupoval syna Alexandra ml. Ten ako je známe už roky žije vo Francúzsku.