Ondrej Trnovský, člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a verný fanúšik našej reprezentácie, je aj popredný funkcionár Bratislavského futbalového zväzu. Rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku tam aj ako žiak začal hrávať futbal. Potom vo väčšej dedine Kúpele Lúčky pôsobil v dorasteneckej, ale aj v seniorskej kategórii.

V roku 1969 narukoval do Pezinka k vojenskému útvaru a tam na štadióne Lokomotívy v súboji dvoch vybraných jedenástok a ešte v ďalšom bol vybraný do tohto tímu. ,,Hrali sme Oblastné majstrovstvá, trénoval nás pán Jankovič. Pre mňa to bolo veľmi dobré, lebo ešte ako holub pred prísahou som chodil na tréningy. Mali sme ich trikrát do týždňa, okrem toho sme hrali zápasy a po nich sme si pochutnali v Zámockej vinárni na večeri . Boli to pekné časy, hrával som na viacerých postoch,“ spomína na vojenčinu O. Trnovský.

Po jej skončení sa vrátil domov na Liptov, začal chodiť do Ružomberka na tréningy, kde strávil asi rok. ,,Chcel som ísť však na vysokú školu a v roku 1975 som do Bratislavy prišiel študovať ekonómiu a odvtedy som tu natrvalo. V tom období sa rušili ,,béčka“, celé zo Slovana prešlo aj so mnou do klubu Spartak Kablo Bratislava. Začal ho trénovať nezabudnuteľný pán futbalista Karol Jokl, ktorý bol mojim prvým trénerom v tomto meste. Jeho ľavá noha bola famózna, často nám to dokazoval na tréningoch. Pod jeho vedením som hrával krajské majstrovstvá na pravej strane útoku. V Kablovke som pôsobil asi tri roky, potom som utrpel vážne zranenie kolena a futbal išiel na vedľajšiu koľaj. Keď so m s ním v 31 rokoch skončil, tak som sa ako inžinier ekonómie zamestnal,“ vraví O. Trnovský.

Urobil si trénerský kurz, získal druhú najvyššiu kvalifikáciu a postupne v Kablovke viedol žiakov, dorastencov, potom na krátku dobu odišiel do Tomášova. Neskôr ho úplne ovládla práca, v roku 1990 po zmene režimu začal podnikať.

Ondrej Trnovský má za sebou bohatú funkcionársku kariéru. ,,Už ako 18-ročný som bol tajomníkom TJ v obci, v ktorej som sa narodil. Po skončení kariéry som funkcionárčil v Spartaku Kablo, kde som sa stal predsedom futbalového klubu. Okrem toho som bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil som aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol som štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu. A tretie volebné obdobie som predseda ekonomickej komisie BFZ,“ pokračuje ďalej O. Trnovský.

Členom fanklubu je štyri roky. Navštívil doma a vonku viaceré zápasy, už teraz sa teší na zaujímavú kvalifikačnú E-skupinu ME 2020, v ktorej Slovensko sa stretne s Chorvátskom, Walesom, Maďarskom a Azerbajdžanom. Jeho syn Martin Trnovský pravidelne chytá za ligový dorast ŠK Slovan Bratislava. Už trénuje aj so seniorským ,,áčkom“. ,,Všetci rodičia majú nejaké sny a očakávania. Beriem to triezvo, chlapec, študent súkromnej strednej športovej školy v Petržalke sa naplno venuje futbalu, žiadne diskotéky, dôsledná životospráva, držím mu palce. Záleží aj od šťastia, či sa neskôr presadí medzi seniormi. Brankári majú nevýhodu v tom, že chytá iba jeden, zakončil našu debatu Ondrej Trnovský.

Foto: Holienčin / FIFA