Ikona Ikona Ikona

Navštívil všetky domáce zápasy slovenskej reprezentácie!

Autor: majka

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Mariánom Goňom

Foto Anton Holienčin –  Marián ako kapitán fanklubákov v zápase s Walesom

Hoci na Slovensku nezúri pandémia koronavírusu tak silno ako v západnej Európe, športový svet zastal aj u nás. Nehrá sa futbalová liga, ktorej šíriace sa ochorenie COVID-19 vystavilo stopku po základnej časti a reprezentácia Slovenska nezohrala prvý semifinálový barážový duel s Írskom o postup na EURO 2020. Máme teda viac času pokračovať v našom tradičnom seriáli o predstavovaní verných členov fanklubu, ktorí sú spätí hlavne s futbalom. Jedným z nich je aj Marián Goňo, s ktorým sme sa porozprávali na viaceré témy.

Predstav sa nám, odkiaľ pochádzaš, hrával si v minulosti futbal a čomu sa v súčasnosti venuješ?

Pochádzam z Považskej Bystrice, v tomto meste som žil do ukončenia strednej školy a odtiaľ som odišiel študovať vysokú školu dopravnú do Žiliny. Od roku 1993 bývam v Bratislave a odvtedy aj stále pracujem v štátnej správe. Venoval som sa plávaniu na vrcholovej úrovni od 10 do 25 rokov. V Považskej Bystrici v klube ZVL a v Žiline v Lokomotíve. Zúčastnil som sa na majstrovstvách Slovenska a Československa a po vojenčine v Liptovskom Mikuláši som s veľmi náročným športom skončil. Futbal hrávam rekreačne trikrát do týždňa za starých pánov ŠK Slovan Bratislava. V tomto mužstve sú takí známi hráči, ako Ivan Hrdlička, víťaz PVP z roku 1969, Jaro Timko, Vlado Kinier a ďalší. Môj otec aktívne hral futbal za Radošinú.

Kedy si sa stal členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a koľko jej stretnutí si doteraz navštívil?

Myšlienka založil oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa zrodila počas kvalifikačného zápasu ME 2012 Rusko – Slovensko (0:1). Predtým sme s Gabom Fúskom, Romanom Táborským a Jozefom Plankom boli v Londýne na zápase Premier League Chelsea – Manchester United. V anglickej metropole sa nám páčilo a rozhodli sme sa, že budeme chodiť za futbalom po rôznych častiach Európy. Takto sme okrem futbalu mohli spoznať aj kultúry iných krajín. Do fanklubu som vstúpil v roku 2010, krátko po jeho založení, takže patrím medzi jeho prvých členov. A skutočne najvernejších, lebo som odvtedy navštívil všetky domáce zápasy slovenskej reprezentácie a väčšinou aj v zahraničí vrátane ME 2016 vo Francúzsku. V krajine galského kohúta som videl naše zápasy proti Anglicku a Walesu. Vždy som veľmi rád, keď s fanklubákmi cestujeme do novej krajiny a aj preto sa veľmi teším na žreb kvalifikácie ME, MS a najmä na to, keď Slovensko hrá na významných podujatiach. Spolu sme vytvorili fantastickú partiu, popri futbale zažijeme veľa srandy a nových zážitkov. Samozrejme, keď sa vyhráva, tak sa spolu tešíme a keď sa prehrá, tak si troška poplačeme a ideme ďalej.

Ktorý je tvoj najobľúbenejší slovenský a zahraničný hráč?

Z našich hráčov je to jednoznačne Peter Dubovský. Stretol som sa s ním krátko pred jeho odchodom do Thajska, kde tragicky zahynul na dovolenke 23. júna 2000. Zoznámil ma s ním, ale aj s ďalšími hráčmi veľkej éry Slovana (Laco Pecko, Dušan Tittel, Miloš Glonek, Jaro Timko, Štefan Maixner) v deväťdesiatych rokoch Ondrej Krištofík. Je to pre mňa veľká česť, že sa môžem s nimi stretávať. Zo zahraničných hráčov najviac uznávam Cristiana Ronalda. Päťnásobný víťaz ankety Zlatá lopta FIFA pre mňa spĺňa najvyššie kritériá komplexného futbalistu.

Aké sú tvoje najväčšie zážitky zo stretnutí slovenskej reprezentácie?

Najviac mi utkvelo v pamäti víťazstvo Slovenska nad Španielskom 2:1 v kvalifikácii ME 2016. V Žiline vládla skvelá atmosféra v hľadisku a náš výber vtedy podal jeden z najlepších výkonov v dejinách samostatnosti. Hral drzo, sebavedome, odvážne. A ešte niečo, Španieli vtedy úradujúci majstri Európy a jedno z najlepších mužstiev sveta prehrali v kvalifikáciách MS či ME po dlhých 27 zápasoch až v Žiline!

Máš nejaký nesplnený fanúšikovský sen, ktorý by sa mohol stať aj realitou?

Myslím si, že väčšinou každý fanúšik má nejaký sen. Keby reprezentácia Slovenska na ME alebo na MS získala nejakú medailu, tak to by bolo niečo úžasné. Hokejisti to už v ére samostatnosti dokázali, takže zopakovať úspech z Belehradu v roku 1976 na ME, kde sme získali zlato, alebo bronz z Talianska 1980 na tiež kontinentálnom šampionáte, by pre slovenský futbal znamenal strašne veľa. Isteže, konkurencia vo futbale je ohromná, ale Slovensko má talentované mužstvo a pokiaľ bude napredovať a vytvorí jednoliatu partiu, prečo by nemohla vystreliť motyka? A samozrejme, veľmi by ma tiež potešila účasť Slovenska na budúcoročných ME.

Semifinálový barážový súboj Slovensko – Írsko na EURO 2020 sa zrejme zohrá až na jeseň, považuješ to za našu výhodu?

Žiaľ, pandémia koronavírusu spôsobila, že UEFA už dvakrát preložila termín tohto zápasu. Považujem to pre nás za výhodu, že sa bude hrať niekedy v októbri. Budeme mať viac času sa dôkladne pripraviť na ťažký duel. Verím, že vyhráme a Írov pošleme domov s dlhým nosom aj za veľkej podpory divákov a fanklubákov. Finále proti úspešnému z dua Bosna a Hercegovina – Severné Írsko bude už lotéria na pôde súpera.

Foto: archív Marián Goňo