Ladislav Harsányi

Konečne medzi nás prišiel! Michal Hipp, bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie, patril medzi našich čestných hostí na oslavách 13. narodenín fanklubu v Topoľčiankach (4. – 5. júl 2023). Nielenže sme mu zagratulovali k šesťdesiatke, ktorú dovŕšil ešte v marci, ale sme ho aj slávnostne prijali za člena oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie s poradovým číslom 888.

Fanklub vás pozýval aj v minulosti na svoje akcie, ale pre pracovné povinnosti ste sa nemohli na nich zúčastniť. Až teraz to konečne vyšlo. Ako ste sa cítili na narodeninových oslavách fanklubu v Topoľčiankach?

„Fanklub organizuje svoje akcie väčšinou v asociačnom termíne a keďže ja som v posledných rokoch pracoval v zahraničí, či už pri reprezentácii Kazachstanu a v klube Astana, respektíve v maďarskom Szombathelyi Haladás, nemohol som v tom čase pricestovať domov a prijať pozvanie fanklubistov. Bol som však s nimi v kontakte, či už s Romanom Táborským alebo Milošom Kopčom. Vážim si každé jedno pozvanie a som rád, že som sa mohol zúčastniť na tejto peknej akcii, na ktorej panovala fantastická nálada. Fanklubu veľmi fandím.“

Mali ste sa možnosť porozprávať aj s Ladislavom Jurkemikom či Jánom Kocianom, ktorí taktiež viedli slovenský reprezentačný tím. Predpokladáme, že bolo o čom…

„Či sa stretneme na nejakom zápase, školení, vždy si máme čo povedať. Zakaždým sa to, samozrejme, zvrtne na futbal. Inak to nebolo ani v Topoľčiankach, som rád, že som tam mohol stretnúť oboch kolegov.“

Čo hovoríte na akcie takéhoto charakteru, aké organizuje fanklub – ocenenie jubilantov, pripomínanie si slávnych výročí?

„Je veľmi dobré, že takéto akcie robia. Kvitujem to. Ako tréner či člen realizačného tímu pri reprezentácii som vnímal ich podporu, predovšetkým pri zahraničných výjazdoch. Kto tvrdí, že také niečo neregistroval, klame. Je príjemné zistenie, keď niekto za vami vycestuje na zápas aj ďaleko od domova a v hľadisku vám drží palce.“

Nedávno ste skončili svoje druhé pôsobenie v maďarskom klube Szombathelyi Haladás, kam ste vrátili po približne štyroch rokoch. Ako hodnotíte druhé dejstvo?

„Kým pri prvom pôsobení som zažil prvú ligu, pri druhom sa mužstvo nachádzalo v druhej. Vlani, po 8. kole, si na mňa spomenuli. V tabuľke stále veľmi zle  ̶  hlboko dolu, na 14. mieste. Mojou úlohou bolo po príchode mužstvo čo najskôr stabilizovať a dostať ho z pásma, z ktorého mu hrozil zostup. Po jeseni sme boli dokonca piati v tabuľke. Potom prišli nejaké problémy, zranenia, odchody hráčov… Nakoniec sme skončili na 9. mieste, čo bolo vzhľadom na možnosti a hráčsky materiál dobré vysvedčenie. Klub si nakoniec neuplatnil opciu na predĺženie mojej zmluvy. Mali sme odlišné názory na ďalšie účinkovanie mužstva, chcel som, aby niektorí hráči, ktorým sa končili zmluvy, zostali, klub s tým nesúhlasil, nuž sme nenašli spoločnú reč čo sa týka ďalšieho môjho trénerského pôsobenia v Haladási.“

Akú úroveň má táto súťaž, s akými podmienkami pre futbal ste sa stretli v Maďarsku?

„Druhá liga sa hrá po celom Maďarsku, kluby ako Diósgyör, Gyirmót, MTK majú svoju históriu, kto sleduje maďarský futbal, vie, o čom rozprávam. Hrá sa na krásnych štadiónoch, infraštruktúra je na vysokej úrovni, a tie akadémie… Stačí prejsť pár kilometrov cez hranice. Fantázia.“

Kam budú smerovať vaše ďalšie trénerské kroky?

„Trénerský chlebík je ťažký. Nielen na Slovensku, ale všade. Čakám na nejakú vhodnú ponuku. Chcem naďalej pracovať vo futbale, uvidím, čo sa podarí. Ničomu sa nebránim.“

Poďme k súčasnej futbalovej reprezentácii Slovenska. Čo sa týka získaných bodov, kvalifikácia sa vyvíja sľubne. V odborných kruhoch sa však rozprúdila polemika o hernej stránke mužstva: jedni hovoria, že pod trénerom Francescom Calzonom už mužstvo vie, čo má hrať a snaží sa aplikovať aj moderné prvky, druhí zase tvrdia, že nevidia žiaden progres. Na ktorú strany „barikády“ sa prikláňate vy?

„Videl som len dva zápasy mužstva: na Islande a s Lichtenštajnskom. Ťažko mi je preto hlbšie analyzovať, keď nie som bližšie pri mužstve a mám iba sprostredkované informácie. Aby ste mi rozumeli, nebojím sa povedať svoj názor, ale musí byť o niečo opretý a ani by nebolo z mojej strany korektné robiť na základe dvoch videných zápasov nejaké závery či súdy. Práca pri reprezentácii nie je jednoduchá, presvedčil som sa o tom na vlastnej koži ako tréner či člen realizačného tímu. Je to viac o skladaní mužstva, než o budovaní.“

Rozhovor sme začali fanklubom a k nemu smeruje aj naša posledná otázka: Čo mu želáte do ďalších mesiacov a rokov?

„Aby robili podobné akcie, akú som mal možnosť zažiť v Topoľčiankach. Ak mi to čas dovolí, veľmi rád sa na nich aj v budúcnosti zúčastním. Aby mali takéto fantastické videnie futbalu a radosť v očiach. Ako som už povedal, viacerých ľudí z fanklubu poznám osobne a fandím im. Nech to robia tak ako doteraz, či už na tribúnach alebo spoločenských akciách. A, samozrejme, spoločným naším želaním je, aby reprezentácia nechýbala na budúcoročnom Eure v Nemecku. Fanklub jej v tomto môže iba držať palce, ale postup musia vybojovať hráči – na ihrisku.“

Kto je Michal Hipp

Narodil sa 13. marca 1963, pochádza z  Hornej Kráľovej, kde začínal s futbalom v žiackom tíme a prežil aj dorastenecké časy. Už ako dospelý pokračoval v Šali, vyhliadol si ho Jozef Adamec a nastupoval ako ľavý záložník. Rok pobudol v Hurbanove (v rámci ZVS v Komárne), kde ho tréner Anton Dragúň „prerobil“ na stopéra. V roku 1984 sa stal hráčom Plastiky Nitra, ktorá sa o dva roky na to vrátila do najvyššej súťaže. V roku 1989 si zaň zahral aj v Pohári UEFA. V rokoch 1990 a 1991 nastúpil 5-krát za reprezentáciu Československa. V roku 1991 pol roka hosťoval v FC First Vienna. Potom sa vrátil do Nitry a v roku 1993 prestúpil do pražskej Slavie a odtiaľ sa vydal do 1. FC Košice. V tých časoch si aj 5-krát obliekol dres slovenskej reprezentácie, debutoval v prvom zápase SR proti SAE. V roku 1995 sa vrátil do Nitry, jeho poslednými dvoma hráčskymi zastávkami boli MFK Piešťany a Fels USC (Rakúsko). Trénerskú dráhu začal v Gabčíkove, chvíľu bol asistent v Nitre, aby do rovnakej pozície prešiel na 6 rokov do petržalskej Artmedie. Ako pravá ruka Vladimíra Weissa, s ktorým získal dva majstrovské tituly a bol aj pri spanilej jazde mužstva v Lige majstrov. Chvíľu sa ocitol aj v pozícii hlavného trénera Artmedie, aby putoval za Weissom do Saturnu Ramenskoje. Títo dvaja sa v roku 2007 opäť stretli na petržalskej lavičke, po menovaní Weissa za trénera reprezentácie viedol Hipp Artmediu ako hlavný tréner. Túto funkciou okúsil krátko aj v Slovane, potom sa už venoval naplno asistentskej funkcii pri reprezentácii, kde už pôsobil aj predtým pri Dušanovi Galisovi a Jánovi Kocianovi. Po Weissovom odchode z reprezentácie bol dočasne povereným hlavným trénerom, v rokoch 2012  ̶  2013 viedol slovenskú reprezentáciu so Stanislavom Grigom (obaja hlavní tréneri). Ďalšie trénerské zastávky: FC Nitra, Vysočina Jihlava (hlavný tréner, asistent), Szombathelyi Haladás, reprezentácia Kazachstanu a  Astana (asistent trénera), Slovan Galanta, opäť Szombathelyi Haladás.