V sobotu 5. mája Adolf Scherer, strieborný medailista z Čile 1962, člen Klubu ligových kanonierov, legenda slovenského, československého i európskeho futbalu, oslávila veľké jubileum – 80. narodeniny! Keďže už martinský rodák žije takmer 50 rokov vo Francúzsku, do krajiny galského kohúta mu osobne prišli zablahoželať traja členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – Miloš Kopča, jeho partnerka Danka a Robert Lamprecht.

,,Do Francúzska sme sa vydali vo štvrtok 3. mája a keďže táto štreka predstavovala až 1500 kilometrov, prespali sme v Taliansku a do St. Gilles, do domu ,,Dolfiho“ sme dorazili v piatok popoludní. Po krátkom zvítaní sme chceli ísť na zápas II. ligy Nimes – Ajaccio, za ktorý Scherer hrával a ktorý hral rozhodujúci zápas v boji o postup medzi francúzsku elitu. Nimes vyhral 4:0 a mohol sa tak tešiť z postupu. Žiaľ, na stretnutie sme nezohnali lístky, lebo bolo beznádejne vypredané. V piatok večer sme teda strávili u Schererovcov v takom úzkom kruhu. Boli sme tam prví, ďalšia rodina na oslavu prišla v sobotu,“ vraví Miloš Kopča.

Slovenská trojica v sobotu absolvovala pekný výlet po blízkom okolí a do St. Gilles sa vrátila večer. V tom čase už tam bola aj Dolfiho rodina zo Slovenska, dcéry s manželmi, s vnukmi a s vnučkami. ,,Vtedy sme sa dozvedeli, že oslava bude až v nedeľu. Zaujímavé je, že začala sa už dopoludnia o 10.30 h, čo bolo dosť nezvyčajné, lebo u nás sa väčšinou oslavuje až večer. Oslava ,,Dolfiho“ narodením sa uskutočnila na jednom obrovskom ranči, kde chovajú býkov pre býčie zápasy do určitých arén. Aj preto na tomto veľkom priestore premáva miestny vláčik, na ktorom sme sa viezli a videli sme veľa zaujímavého. Najprv sme sa zvítali a každý predstavili, nasledoval slávnostný prípitok a po ňom sme išli na také pasienky, kde nám na tejto chovnej stanici ukázali asi 50 býkov. Sú však tak vycvičené, že sme sa nemuseli ničoho báť. Potom sme sa vrátili do priestorov ranču, kde nasledoval obed, voľná zábava a fotenie. Na oslave sa zúčastnilo 80 hostí a popoludní z ďalších programov bolo, ako tieto býky naháňajú ľudí. Troška nás prekvapilo, že na oslave nebola žiadna oficiálna gratulácia. Každý účastník oslavy doniesol nejaký dar, položil ho na stôl a tým to skončilo. Celý program bol však veľmi zaujímavý a dojímavý,“ hovorí ďalej Miloš Kopča.

,,Takisto bolo zaujímavé, že Dolfi mal tak spravené stoly, že na každom boli napísané vizitky, na ktorých vrcholných podujatiach sa zúčastnil. Účastník MS 1958 vo Švédsku, ME 1960 vo Francúzsku a MS 1962 v Čile. Na nich bola jeho fotku a zoznam ľudí, ktorí tam sedeli. Pri jednom stole sedeli bývalí spoluhráči, pri druhom my Slováci, pri treťom nejaký novinár z rozhlasu a atď.

Oslávenec dostal od Miloša Kopču zarámované fotografie dvoch jeho veľkých kamarátov, Vladimíra Weissa najstaršieho, ktorý, žiaľ, 23. apríla vo veku 78 rokov zomrel a Titusa Buberníka. Od slovenského fanklubu dostal darčekový kôš, loptu s číslom 80 a fľašu slivovice, na ktorej je vygravírované jeho meno. ,,Od nás troch ,,Dolfi“ Scherer dostal ešte poukaz na liečebný pobyt v Rajeckých Tepliciach. Zatiaľ však ešte nevie, kedy najbližšie príde na Slovensko,“ dodal na záver našej debaty Miloš Kopča.

Adolf Scherer si veľmi vážil návštevu troch fanklubákov, už po ich návrate do Bratislavy dvakrát volal Milošovi Kopčovi a ešte raz mu zdôraznil, ako veľmi si cení, že mu osobne prišli zagratulovať k jeho veľkému jubileu. Skvelý človek Adolf „Dolfi“ Scherer si skutočne zaslúžil takúto oslavu veľkého jubilea!