Okolo 1500 odznakov, z toho 300 anglických zo všetkých súťaží, profesionálnych i amatérskych, takmer 100 šálov z celého sveta, bezmála 60 dresov a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. Takáto pozoruhodná zbierka sa skvie v dome v Modranke u verného člena oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Jozefa Planka. Nielen o kolekcii jeho futbalových relikvií, ale aj o blížiacom sa finále baráže o postup na ME Severné Írsko – Slovensko, sme sa s ním rozprávali.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: fanklub

Odkiaľ pochádzaš, venoval si sa v minulosti aj nejakému športu, čo robíš a odkedy si členom fanklubu?

Narodil som sa v Modranke a v tejto časti Trnavy som prežil svoj doterajší život s manželkou a so synom. Priženil som sa a bývam u bývalého známeho brankára Spartaka Trnava Františka Kozinku, ktorý je mojím švagrom. Venoval som sa iba futbalu, v Modranke ako brankár som prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný som chytal za A-mužstvo. Aktívnym hráčom som bol až do päťdesiatky v krajských majstrovstvách a rok som pôsobil v Malženiciach. Som absolventom strojníckej priemyslovky, do roku 1989 som pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 som založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom som vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracujem v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.

Známa je tvoja zberateľská vášeň odznakov, dresov a šálov, čo pre teba tento koníček znamená?

Začal som sa mu venovať už v rannej mladosti, keď som mal 14 rokov.
V tom čase vychádzal týždenník Štart a na jeho zadnej strane mali vždy nejaké športové osobnosti. Napríklad boli tam Slava Metreveli, Vsevolod Bobrov a ďalší. Tak som si začal s nimi dopisovať a poslali mi odznaky Dinama Tbilisi a CSKA Moskva. Ďalšie suveníry som dostal od rôznych klubov, predovšetkým som sa sústredil na anglické. Odoberal som známe časopisy World Soccer, Don Balón a La Gazzetta Sport. Poslal som im svoju adresu a odvtedy sa moja zberateľská vášeň rozrástla do ohromných rozmerov. Zbieram hlavne vlajky, odznaky, šále a dresy. Veľa som ich kúpil aj na rôznych zájazdoch s fanklubom. Všetko to mám uložené doma na jednom mieste, dresy a šále som dal do skrine a odznaky sú zarámované,

Ako zháňaš tieto predmety, chodíš na burzy, alebo máš vybudovanú sieť rôznych kamarátov, s ktorými si vymieňaš odznaky, dresy a šále?

Keďže som už v dôchodkovom veku, tak som v tejto mojej aktivite výrazne poľavil, neviem čo ešte by som zbieral. Pred takými 10-15 rokmi som chodil na burzy do Prahy, Brna a Bratislavy. Podarilo sa mi tiež skontaktovať so známymi novinármi Petrom Telekom a Igorom Telekym, ktorí mi v tejto činnosti tiež pomohli.

Si veľkým fanúšikov Spartaka Trnava, čo pre teba znamenalo, keď po 45 rokoch získal majstrovský titul?

Spartaku drukujem od roku 1964, za ten čas som videl množstvo jeho zápasov. Na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige nikdy nezabudnem. Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po takej dlhej dobe bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy.
Žiaľ, súčasnosť už nie je taká ružová, mužstvo bez nejakého progresu prešľapuje na mieste. Bývalý dlhoročný majiteľ Vladimír Póor veľa urobil pre trnavský futbal, doteraz nepochopím, keď sa u nás otváral nový štadión, prečo ľudia na neho pískali.

S fanklubom si prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov máš z toho, keď ti pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v Ríme…

Predseda fanklubu Roman Táborský zorganizoval zájazd do Ríma na zápas Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon. Jeho súčasťou bola aj audiencia u pápeža na námestí svätého Petra. Pápež práve išiel z kaplnky, troška som sa v dave pretlačil k nemu a podal mi ruku.
Samozrejme, bol to pre mňa veľký zážitok, hoci naviac si cením tie futbalové. S fanklubom som totiž od jeho založenia navštívil prevažnú časť zápasov slovenskej reprezentácie, vrátane ME 2016 vo Francúzsku.

Slovenská reprezentácia v tomto roku v piatich stretnutiach ešte v riadnom hracom čase nevyhrala. Myslíš si, že sa jej to podarí v najdôležitejšom súboji vo finále play-off o postup na ME vo štvrtok 12. novembra Belfaste proti Severnému Írsku?

Na ostrovoch, kde sa nám nikdy nedarilo, nás čaká veľmi ťažký zápas. Veľmi neverím novému trénerovi Štefanovi Tarkovičovi, lebo jeho nominácia vo mne vyvolala niekoľko otáznikov. Pokiaľ by sa však predsa len do mužstva vrátil bývalý kapitán Martin Škrtel, tak by sme mali väčšiu šancu na postup. Myslím si, že by sa mohol zopakovať scenár zo súboja s Írskom a postúpime na pokutové kopy. Mimochodom, na Belfast mám výborné spomienky, lebo som na tam videl naše víťazstvo 2:0 v kvalifikácii MS 2010.

Čo si o tom myslíš, že UEFA sa údajne zaoberá možnosťou reorganizovať budúcoročné EURO, ktoré sa má uskutočniť v dvanástich krajinách. Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu však zvažuje určiť iba jedného hostiteľa. Najväčším favoritom patrí Rusko, v ktorom sa v roku 2018 uskutočnili majstrovstvá sveta…

Bola by to dobrá alternatíva, lebo Rusko skvele zvládlo organizáciu MS 2018. Má krásne a veľké štadióny, osobne som s menšou skupinkou našich fanklubákov navštívil šampionát v Kaliningrade a v Petrohrade, kde som videl dva zápasy. Túto možnosť teda absolútne schvaľujem, Rusko by úspešne obstálo v organizácii ďalšieho veľkého šampionátu.

Pokiaľ Slovensko postúpi na EURO, pôjdeš našu reprezentáciu povzbudiť na kontinentálny šampionát?

Na ME určite pôjdem a to bez ohľadu na to, či Slovensko postúpi, alebo sa tam nedostane. Prvoradé je, aby som bol zdravý a potom sa dá všetko možné plánovať.