Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie organizuje pre svojich členov autobusový zájazd do Vaduzu na súboj kvalifikácie ME 2024 Lichtenštajnsko – Slovensko, ktorý sa odohrá 20. júna. Z doterajších deviatich zápasov naše mužstvo sedem vyhralo a dva remizovalo. OFSFR pripravuje malú fanzónu – ak bude vhodný priestor na organizovanie priamo vo Vaduze. Inšpiráciu sme práve načerpali na organizovanom zájazde fanklub BayernRivvis  FC Bayern Mníchov – Hertha Berlín.

OFSFR – Bratislava/mv

Foto: fanklub LIE – SVK 2005 Vaduz

Zaujímavé je však, že tieto dve remízy v rokoch 2005 a 2013 sa na lichtenštanjskej pôde zakaždým zrodili pred zrakmi našich fanklubákov. Najprv to bolo v kvalifikácii MS 2006, keď sa stretnutie skončilo 0:0 a potom v kvalifikácii MS 2014 sme tam hrali 1:1 a remízu zachraňoval stopér Ján Ďurica. ,,Keďže sme už organizovali oficiálne výjazdy do Vaduzu a v roku 2005 bol oficiálne prvý na národnú reprezentáciu, ešte pod hlavičkou TJ Slovan Veľké Orvište, tak po futbalovej stránke to neboli tie najkrajšie zážitky a cesta domov bola neskutočne dlhá,“ pripomína šéf fanklubu Roman Táborský. Nielen on, ale všetci fanklubáci, ktorí pôjdu do Vaduzu sú presvedčení, že do tretice pred ich zrakmi už musíme vyhrať!

Zaujímavosťou bolo, že veľká časť fanúšikov bola  aktívna aj pri vzniku fanklubu aj na základe skúseností z Vaduzu, či MS v JAR 2010, ktoré dali impulz na vznik fanklubu…Veď v autobuse boli napríklad Miloš Kopča, Peter Ivanov, Róbert Lamprecht, či na MS Vladimír Strieženec, Zdenko Jurkemik. Jozef Rak rád, snáď ako jediný rád spomína na zájazd z roku 2013, pretože sa mu cesta vyplatila. Vyhral totiž súťaž na správny výsledok a ako jediný tipoval  1:1…

Jozef Plank, rodák z Modranky je predovšetkým veľkým futbalovým fanúšikom a hlavne zberateľom rôznych suvenírov. S fanklubom prešiel kus sveta, bol  s ním na ME 2016 vo Francúzsku i na MS 2018 v Rusku a dlhú cestu absolvoval v minulosti aj do Vaduzu. Ako si na toto dobrodružstvo spomína? ,,V roku 2005 ešte fanklub neexistoval, ale na základe malého inzerátu v denníku Šport som sa prihlásil na zájazd do Vaduzu. V podstate sme sa medzi sebou nepoznali, ale v autobuse vládla dobrá priateľská atmosféra. Po dlhej  ceste sme prišli do Vaduzu a rozhodli sme sa ísť pozdraviť naše mužstvo do hotela, v ktorom bývalo. Žiaľ, nikto nejavil o nás záujem, dokonca vtedajší šéf ligovej komisie Vladimír Wänke  nám povedal, že tu nemáme čo robiť. Počas zápasu prišiel za nami na tribúnu Dušan Tittel, generálny sekretár SFZ a veľmi sa nám ospravedlnil za vzniknutú nepríjemnú situáciu. Futbal nestál za nič, s amatérmi Lichtenštajnska, ktorí sa schádzali na zápas rôznymi spôsobmi, hlavne na bicykloch, sme iba remizovali, keď sme nevyužili niekoľko výborných gólových šancí.“

Jozef Plank idúci na štadión vo Vadúze…Pred chvíľou prišiel hráč na bicykli s ruksakom…

V roku 2013 zájazd do Vaduzu už usporiadal oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Vo výprave bol znova Jozef Plank, ktorý nám povedal: ,,Všetko bolo dobre zabezpečené, partia takisto, takže ľahšie sme zvládli náročnú cestu.  Žiaľ, aj tento zápas nám vôbec nevyšiel,  absolútne sme nezvládli úlohu veľkého favorita. Zbytočne sme stratili ďalšie body a tým aj šancu zabojovať o postup na MS 2014 do Brazílie.  Mužstvo totálne vybuchlo a napokon si to odniesli obidvaja tréneri, lebo výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (VV SFZ) odvolal Stanislava Grigu a Michala Hippa z pozícií reprezentačných trénerov A-tímu.“

Ľudovít Liška  z Veľkého Orvišťa bol tiež účastníkom zájazdu v roku 2005. ,,Začali sme ho úsmevnou príhodou, keď sme na ceste zabudli na Jožka Planka a tak sme sa museli otočiť  a ísť pre neho do Zelenča. Z Veľkého Orvišťa sme vyrazili  podvečer, cesta bola veľmi dlhá, do Vaduzu sme išli v noci a nič sme nevideli. Do dejiska zápasu sme prišli o ôsmej hodine ráno a ďalších dvanásť hodín sme čakali na jeho výkop.  Čas nám veľmi pomaly utekal, lebo nebolo tam čo pozerať. Takže sme sa tam celý deň nudili, akurát sme sa poprechádzali.  Zápas sa pre nás bezgólovou remízou skončil veľkým sklamaním. Domov sme išli znova v noci, takže počas dvoch dní sme nič poriadne nevideli, napríklad Alpy.“

Pavol Táborský jeden zo zakladajúcich členov fanklubu. „Bol som na oboch stretnutiach a obidva boli herne strašné a pivo a obed veľmi drahé. Mesto sa dá prejsť za pár hodín. Čo viac dodať tretíkrát už necestujem bolia ma kolená a fandiť musia v prvom rade Tí čo majú pod sedemdesiat… 

Na fotografii Pavol Táborský, Facian alias Vojtech Mitošinka – fanklubový šofér čo vedel dať do poriadku aj ultras Spartaka a Slovana a Jozef Valo – Vaduz 2005

Ľudovít Liška spolu s Romanom Táborským boli od roku 1993 aj funkcionármi vo Veľkom Orvišti, ale futbal sa mu tak znechutil, že už dvadsať rokov naň nechodí. ,,Naposledy som  bol na zápase v roku 2007 v Mníchove na Bayerne. Nechodím ani na reprezentáciu a futbal nepozerám ani v televízii. Jednoducho po tom všetkom, čo som zažil, som tak na neho zanevrel,  že ma absolútne nezaujíma.“ Na fotografii je Ľudovít Líška vpravo.

Futbal prináša samozrejme aj prehry, či negatíva a je pekné, že mnohí, ktorí boli v tom čase v autobuse naň nezanevreli. Naozaj bolo veľa zápasov, ktoré po futbalovej stránke nestáli za nič, nepotešili a niekedy unudili bezbojovným výkonom a znechutenými hráčmi bez empatie voči fanúšikom, stáli veľa peňazí a času. Naopak keď fanúšikov naháňa polícia, lebo kradnú rozbíjajú štadión a to bol bohužiaľ aj vo Vaduze prípad fanúšikov zo Slovenska… Zápas, ktorý aj po ekonomickej stránke musel byť dotovaný bol zrkadlom, kde treba pracovať na Slovensku s fanúšikmi. Nie sme naučený chodiť na neatraktívne zápasy a ak sa pridajú všetky negatíva tak, v mnohom sa zmenilo a máme aj keď neveľkú základňu slušných fanúšikov, ktorí sú ochotný fandiť na každom stretnutí reprezentácie doma , či vonku… Chodili sme ako jednotlivci, ktorí sa vzájomne viac, či menej poznali – tak Vaduz bol prvým krokom ísť na futbal organizovane. Treba si uvedomiť, že v tom čase ešte športové CK boli na okraji podnikateľských záujmov a stále je to u nich zámer ekonomickej stability, teda organizovať podujatia, ktoré im prinesú úžitok. Prirodzene hľadajú iba produkty, ktoré majú svoju cenu.

Futbal je pekný aj prináša radosť, emóciu, ochotu obetovať sa, ale to patrí k životu všeobecne… Poďme sa pokúsiť o radosť z futbalu do Vaduzu, Porta, Sarajeva…kdekoľvek na svete.