Ikona Ikona Ikona

Vladimír Randa jubiluje, dnes má nádherných 80 rokov

Autor: admin

Bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie sa v utorok 10. septembra dožíva významného jubilea 80 rokov. Stretávame sa s ním na futbalových ihriskách a vidieť ho aj na rôznych turnajoch. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.

Predstav sa a povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ si rodákom a akému šport si sa v mladosti venoval? 

Pochádzam z obce Dolný Hričov a v mladosti od 6 rokov som hrával futbal. Najskôr v obci odkiaľ pochádzam a po nastúpení do mešťanky v Žiline som hrával za žiakov a neskôr za dorast krajskú súťaž vo vtedajšom ŽVL Žilina. Po maturite som pôsobil v TJ Sokol Dolný Hričov, kde som robil aj tajomníka. Keď som začal študovať vysokú školu, tak som hral 2 roky za Slovan Národné divadlo a v  roku 1958 sme sa zlúčili so Slovanom Pravda Bratislava. Bola to vtedy tzv. električková súťaž. Tvorili sme veľmi dobrý kolektív, zložený zo študentov a novinárov (už nebohý Janko Novák, Epe Křepela, Rado Burián a myslím, že ešte žijúceho Frico Zagar), hokejistov  (Vlado Malec – neskôr i šéfredaktor Športu a Karol Fako). Počas štúdia na JSŠ, terajšie gymnázium som hral za školu všetky športy, azda okrem gymnastiky. Venoval so sa i hokeju v doraste TJ ZVL Žilina. Boli to tvrdé podmienky. Tréningy sme mali 2 x do týždňa na otvorenom štadióne o 23 hod. často aj pri 11 stupňových mrazoch.

Známa je hlavne tvoja rozhodcovská kariéra, povedz nám o nej niečo zaujímavé?

K rozhodovaniu som sa dostal v roku 1965 a to náhodou. Robil som stavby vedúceho v Pozemných stavbách. Kolega Ing. Aubrecht prišiel raz ráno za mnou s tým, že popoludní sú skúšky na rozhodcu a že mohli by sme ísť skúsiť šťastie. On neskôr po inzultácii v Kalaje, okr Galanta, kde sme vypomáhali, futbal nechal a v hokeji sa postupne vypracoval na ligového rozhodcu. Ako rozhodca som začínal v MFZ Bratislava v rokoch 1965 -1966, v rokoch 1966 – 1968 som postúpil do MK a v rokoch 1968 – 1970 som pôsobil v II. a v I. SNL. Najkrajšie roky som zažil v II. celoštátnej lige, kde som účinkoval ako hlavný rozhodca a na I. ligu som chodil v funkcii asistenta rozhodcu. Najviac zápasov som rozhodoval Dukle Banská Bystrica a VP Frýdek Místek. S Duklou Banská Bystrica mám z viacerých jeden zážitok. Hrala zápas doma a pripravená bola veľká hostina, ak vyhrá nad mužstvom z dolnej polovice tabuľky, zvýši sa jej šanca na postup do I. ligy. Výsledok bol však veľkým sklamaním – prehrala 2:3. Podozrivo slabé výkony podali 3 hráči, podozrivo hrajúci v prospech súpera a tak hneď po zápase boli preradení do bojového útvaru. Počas rozhodovania som pracoval vo viacerých komisiách. V komisii rozhodcov BFZ a SFZ. V ČSFZ som bol členom hospodárskej komisii spolu s nebohým Jozefom Hupkom z Jura, Štefanom Sapárom z Nitry a Jankom Prochádzkom zo Slovana CHZJD Bratislava. Tu som mal možnosť vycestovať na viaceré medzinárodné stretnutia nášho mužstva a na niektoré ak išla manželka nebohého pána Baťu, tak aj s manželkou. Určite najväčším zážitkom pre mňa boli MS v Španielsku v roku 1982. Veľmi rád spomínam i na Jozefa Barmoša, ktorý z Interu odišiel hrať do Rancingu Brusel, kde hralo i naše národné mužstvo. Bol som tam spolu so synom. J. Barmoš sa nám celý deň venoval, autom sme prešli celé mesto a na večer nás pozval k nemu domov, kde jeho manželka pripravila dobrú večeru. Treba však povedať, že po odchode do dôchodku už nebol záujem o moju prácu v komisii rozhodcov. Potom som na SFZ pracoval ako tajomník Etickej komisie, ktorá bola na čele s JUDr. Kandráčom zložená z vysoko kvalifikovaných odborníkov. Bola však bez udania dôvodu zrušená.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a ktoré zápasy národného tímu v tebe zanechali najväčší dojem?

Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od jeho založenia v roku 2010 a mám číslo 13. Postupne sa stali jeho členmi moja manželka, syn i dvaja vnukovia. S našim národným mužstvom mám veľmi pekný zážitok z Moskvy, kde sme na štadióne Lokomotívu Moskva 7. septembra 2010 vyhrali 1:0. Napriek prehre Ruska sa domáci fanúškovia k nám zachovali fér a doslova si vynútili, aby sme sa s nimi odfotili pri starej lokomotíve, ktorá bola umiestnená v areáli. Pred stretnutím na Červenom námestí, kde sme sa chceli odfotiť, okamžite zasiahla ruská polícia.

Na stretnutiach Slovenska, vo fanzónach a na rôznych spoločenských akciách ťa sprevádza aj tvoja manželka. To je taká veľká fanynka futbalu?

Manželka, môžem povedať, že rozumie futbalu a hlavne vie kritizovať rozhodcov, lebo počas mojej rozhodcovskej kariéry ma často sprevádzala. Dobre mi padlo, keď viacerí funkcionári konštatovali, že som jeden z rozhodcov, ktorý chodí stále s tou istou manželkou.

Ako hodnotíš posledné kľúčové vystúpenia slovenskej reprezentácie v   náročných  jesenných zápasoch kvalifikácie MS 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku?

Po vysokej domáce  prehre s Chorvátskom a najmä prevedenou hrou, naše mužstvo sklamalo tisíce slovenských priaznivcov. Naopak, v Budapešti zabralo, vytiahlo sa, dosiahlo veľmi cenné víťazstvo a znova drží v rukách postupové karty na ME 2020.  Teraz bude veľmi dôležité, aby sme doma vyhrali nad Walesom a Azerbajdžanom.

Je skvelé, že stále ešte rozhoduješ mládežnícke súťaže ObFZ Bratislava-mesto…

Dobrú kondíciu si udržujem rozhodovaním žiackych stretnutí a prípraviek. Pritom robím aj delegáta. Napriek môjmu veku mi to umožňuje ObFZ Bratislava-mesto a v minulosti i ObFZ Bratislava-vidiek. Zato im patrí moje poďakovanie. Aj keď je v meste nedostatok delegátov, vraj môžem byť delegovaný iba na VI. ligu a nie na V. ligu, ale žiadne uznesenie som o tom nenašiel…

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimírovi Randovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.