Jaroslav Kornaj, jeden z najvernejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v pondelok 7.10.2019 dožíva významného životného jubilea 70 rokov. Pri tejto príležitosti s ním prinášame zaujímavý rozhovor na rôzne témy.

Povedzte nám niečo o vašej futbalovej kariére?
Som už starý ako Tatranský Národný park, ktorý má v týchto dňoch tiež 70 rokov. Futbal som začal hrávať doma v Spišskej Belej a keďže mi celkom išiel, tak ma na moje prekvapenie na vojenčinu vybrali do Dukly Brno. Na toto obdobie mám pekné spomienky, lebo sme postúpili z vtedajšej III. ligy do druhej najvyššej súťaže. Po návrate domov som mal niekoľko ponúk zakotviť v lepších mužstvách, ale otec ma prehovoril k prestupu do TJ Kežmarok. V divízii sme si počínali celkom slušne a v roku 1976 som sa stal najlepším strelcom súťaže. Žiaľ, v tom čase som utrpel zlomeninu nohy a zároveň sa v Spišskej Novej Vsi objavil neskôr výborný futbalista Ján Kozák. Po vystrábení zo zranenia už to nebolo ono a v 28 rokoch som odišiel do TJ Vysoké Tatry. V Starom Smokovci sme mali krásne ihrisko a za čias trénerov Jozefa Vengloša a Václava Ježka chodila k nám na sústredenia pred veľkými zápasmi československá reprezentácia. Pravidelne sme proti nej hrávali prípravné zápasy. Dokonca som dal Stromšíkovi gól, keď sme prehrali 1:8. Tu som hrával futbal pre radosť, darilo sa mi, lebo som dával veľa gólov. Ešte predtým, ako som v 35 rokoch ukončil aktívnu činnosť, čo čert nechcel, druhý raz som si zlomil nohu. Mimochodom, veľmi ma prekvapuje, že ligové mužstvá už nechodia na sústredenia do Vysokých Tatier, ale prednosť v zimnej príprave dávajú hlavne Turecku. Ján Kozák ml. to zrejme prvý pochopil, možno mu to pošepol jeho otec, lebo nedávno Slovan absolvoval niekoľko dní vo Vysokých Tatrách. Myslím si, že taký týždeň vo vysokohorskom prostredí na výbornom vzduchu prospeje každému športovcovi.

Čomu ste sa venovali po skončení futbalovej kariéry?
Už počas mojej hráčskej kariéry v Kežmarku som sa stal spoluzakladateľom Hydinárskych závodov, kde som bol dvadsaťdva rokov a denne som zabíjal 40 tisíc kurčiat. Potom som v Poprade v akadémii vykonával funkciu športového manažéra a vedúceho mužstva. Neskôr som trošku podnikal a potom som bol zástupcom riaditeľa hotela Horizont v Starej Lesnej. Kežmarok sa mi po rokoch znova ozval, kde som vykonával funkciu riaditeľa v TJ Kežmarok.

V Spišskej Belej svojou troškou ste prispeli k postaveniu nového štadióna…
Futbalový pánboh rozhodol, že po mnohých rokoch som v tejto obci pomohol postaviť na mokrých lúkach nový krásny štadiónik s umelou trávou a s umelých osvetlením. V máji v roku 2012 sme ho otvorili spolu so skvelým športovým komentátorom a moderátorom Karolom Polákom. Keďže bývam v Kežmarku, chodím do Spišskej Belej na futbal z času na čas a vždy skontrolujem v akom stave sú sociálne zariadenia a samozrejme, aj ihrisko. V bufete zakaždým zaplatím 15 poldeci tým ľuďom, ktorí majú radi futbal.

Čo nám poviete o vašich dvoch synoch?
Starší Jaroslav vyštudoval vo Švajčiarku právo a už dvadsať rokov žije v Zurichu. Mladší Viktor zdedil po mne nejaký talent, už v mladom veku začal hrávať v Poprade a potom šestnástich v Rakúsku. V klube SF Horn bol dva roky najlepším strelcom a potom prestúpil do Austrie Viedeň. Vyzeralo to, že tam urobí peknú kariéru, hral za dorast, béčko a dva zápasy za áčko. Do Austrie v tom čase však prišiel strašne bohatý majiteľ, ktorý chcel z nej vytvoriť veľkoklub a začal kupovať drahých hráčov. Mladí chlapci vrátane môjho Viktora sa dostali na vedľajšiu koľaj a z Austrie odišli. Odvtedy je stále v Rakúsku, vystriedal viaceré kluby v nižších súťažiach. Môžem však povedať, že v nich a hlavne v Austrii je stopercentný poriadok, čistota a hlavne úcta hráčov voči trénerovi a klubu. Toto na Slovensku veľmi chýba, malo by sa to zmeniť.

Kedy ste sa stali členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie?
Bolo to v roku 2015, keď fanklub v Senci oslavoval piate výročie svojho vzniku. Som rád, že som jeho členom, vždy sa veľmi teším na stretnutia vo fanzónach, kde sa rôzni ľudia na nič nehrajú, nemajú žiadne maniere. Spoločne máme futbal veľmi radi a preto sa s nimi dobre cítim. Teším sa, že viacerí kamaráti už na mňa čakajú, lebo im sypem jeden vtip za druhým. Za tie štyri roky som navštívil všetky domáce zápasy našej reprezentácie a veľa som ich videl aj na súperových ihriskách. Skutočný top zážitok mám zo súboja kvalifikácie MS 2018 Anglicko – Slovensko (2:1) a najmä keď malý Lobotka na londýnskom Wembley dal náš prvý gól. To bolo pre mňa viac, ako keby som našiel na zemi 2000 eur.

Dobre poznáte Jána Kozáka st. a Jána Kozáka ml., ktorí vyorali hlbokú brázdu v slovenskom futbale. Myslíte si, že jeho syn ide v šľapajách svojho úspešného otca, keď so Slovanom postúpil do skupinovej fázy Európskej ligy?
Mužstvo prebral v neľahkej situácii, ale pod jeho vedením sa Slovanu darí vo Fortuna lige i v Európskej lige. V náročných skúškach teda Ján Kozák ml. obstál na výbornú a už je z neho natrvalo hlavný tréner, keď vedenie Slovana s ním podpísalo ročnú zmluvu. Myslím si, že má všetky predpoklady napodobniť svojho uznávaného otca. Takisto želám majiteľovi Slovana pánovi Ivanovi Kmotríkovi, aby ešte posilnil mužstvo a pri nákupe dobrých hráčov mal šťastnú ruku. Je pekné, že Slovan hrá s dvomi slovenskými hráčmi a odchovancami (Greif a Strelec) skupinovú fázu Európskej ligy, ale určite všetci túžia, aby sa konečne prebojoval aj do skupinovej fázy Ligy majstrov, najprestížnejšej klubovej súťaže na svete.

Vo štvrtok 10. októbra slovenská reprezentácia zohrá v Trnave kľúčový zápas kvalifikácie ME 2020 proti Walesu. Ako sa podľa vás skončí?
Bol som na našich stretnutiach v Cardiffe a aj v Budapešti a keď futbalový pán boh bude po tom čo som videl spravodlivý, tak verím, že Slovensko tento zápas zvládne a vyhrá. V Cardiffe som zažil slušné a športové prostredie a také si želám aj v Trnave.

Aké je vaše najväčšie želanie do ďalších rokov?
Mám také vyznanie pre amatérsky futbal, v ktorom sa najlepšie vyznám. Nič nie je krajšie v amatérskom futbale, ako doma prehrať a pri dobrom pohostení tečie vínko aj pivko, spieva sa aj s manželkami, rozoberá sa zápas a pripravuje sa taktika na ďalší víťazný súboj. Súdržnosť je podľa mňa najdôležitejšia v amatérskom futbale.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Jaroslavovi Kornajovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.