Ladislav Jurkemik,  majster Európy z roku 1976, bronzový na ME 1980, účastník MS 1982 v minulosti trénoval viaceré ligové mužstvá. V rokoch 2002 a 2003 viedol aj slovenskú reprezentáciu a v tomto roku vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. V súčasnosti síce rodák z Jacoviec už netrénuje, ale futbal pozorne sleduje a jeho názory sú pre fanúšikov stále veľmi zaujímavé a pozoruhodné. Ako hráč šiel vždy vzorom. Bol nesmierne náročný voči sebe i ostatným. A v tom pokračoval ako tréner. Ladislav Jurkemik hral vždy s otvorenými kartami. Čo na srdci, to na jazyku. V jeho prípade slovo chlapa platilo stopercentne. Keď sa rozhodol, svoje rozhodnutie už nemenil, neodvolal. V tom bol nekompromisný. Bez pardonu. Klubom jeho života bol Inter Bratislava, za ktorý hral 12 rokov.

Ladislav Jurkemik – Alexander Vencel spolubývajúci na reprezentačných zrazoch a Rudolf Janček ako kolega s Interu…

Pamätný bol (nielen) pre neho zápas o titul medzi Interom a Slovanom v poslednom kole ročníka 1974/1975, v ktorom žlto-čierni podľahli rivalovi 2:4. „Mnohí mi dodnes hovoria, že taký futbal v Bratislave odvtedy nevideli. Mrzelo ma, že nám titul unikol. Hrialo ma však, že sme hrali pekný futbal, pre ľudí. Hoci sme neboli takí úspešní ako Slovan, samotní fanúšikovia belasých mi v tých časoch hovorili, že Inter hrá krajší futbal ako ich tím. Bola to partia, ktorá držala spolu ako rodina a chcela niečo dosiahnuť,“ spomína 66-ročný L. Jurkemik.

Žiaľ, súčasnosť nie je pre Inter ružová. Žltočierni po dvoch rokoch pôsobenia v II. lige znova spadli do III. ligy. ,,Myslím si, že je to  škoda, že sa spojili s Trenčínom, neprinieslo im to nič dobré. Inter sa už raz popálil s fúziou s Petržalkou a teraz urobil ďalšiu chybu. To je môj názor, nech je na mňa nahnevaný hocikto. Najdôležitejší je vlastný klub, ktorý si vychováva svojich hráčov a má tam svoju krv. Ďalším veľkým nezmyslom je, že Inter stále hráva v Stupave. Kto tam bude chodiť, na jeho zápasy prídu iba najvernejší fanúšikovia! Žiaľ, dlhodobo veľkým problémom sú ihriská, ktoré v Bratislave neustále ubúdajú a kompetentní nič nerobia proti tomu,“ vraví legenda slovenského futbalu.

Slovensko v tomto roku malo v pohárovej Európe štvornásobné zastúpenie – ŠK Slovan Bratislava, DAC Dunajská Streda, Spartak Trnava a MFK Ružomberok. Z nich pokračuje v Európskej lige iba Slovan, ďalší traja už vypadli. ,,Je to obraz slovenského klubového futbalu, raz za čas vystrelí motyka a niektoré naše mužstvo sa prebojuje do skupinovej fázy Ligy majstrov, alebo Európskej ligy. Naše kluby nemajú stabilitu, hráčske kádre sa veľmi menia, za takejto situácie tréneri nie sú schopní poskladať dobré mužstvo. Každý polrok v tímoch  dochádza k veľkým presunom, 5-6 hráčov odíde a rovnaký počet príde. Na tomto všetko padá, v podstate neexistuje žiadna koncepčná práca.“

L. Jurkemik tiež nepovažuje za správne, že  v našich mužstvách je veľa legionárov na úkor  domácich hráčov. ,,Nedávno som čítal, že popredný účastník bundesligy RB Lipsko dostane pokutu za to, že v kádri nemá dvanásť hráčov nemeckej národnosti. Považujem to za správne, podľa mňa u nás by mali hrávať traja zahraniční hráči a dovidenia. Tak je to vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Nikto nie je zvedaví na cudzincov tretej kategórie. K nám chodia takí, ktorých sme učili hrať futbal, napríklad z Rakúska. Nie som fanúšik hráča, ktorí si nevie zastaviť loptu, alebo mu ujde pod nohou. Taký musí zahodiť kopačky a skončiť s futbalom. To je iba zabíjanie času. Na ligu nechodím, naposledy som navštívil pred niekoľkými rokmi zápas Slovan – Dukla Banská Bystrica, to bolo ešte na Pasienkoch. Úroveň niektorých vtedajších hráčov sa neoplatí komentovať.“

Slovensko začiatkom budúceho mesiaca čakajú v kvalifikácii ME 2020 dva veľmi dôležité zápasy, najprv 6. septembra v Trnave proti Chorvátsku a 9. septembra v Budapešti proti Maďarsku. ,,Škoda, že sa nehrá na novom Tehelnom poli, na ktorom som ešte stále nebol. Som však rád, že v októbrovom asociačnom termíne Slovensko konečne na Tehelnom poli sa v prípravnom zápase stretne s reprezentáciou Paraguaja. Mal by som teda navštíviť ten stánok, ktorý  toľko chvália. Pochodil som veľa štadiónov, podľa mňa tento je malý pre Slovensko. Keď raz budeme hrať proti Anglicku či Nemecku, kapacita nepostačí takému veľkému záujmu. Slovensko má stále šancu postúpiť na ME. Na Chorvátov musíme vyletieť, keď ich Maďari porazili, musíme to dokázať aj my. A pritom Maďarsko u nás neukázalo vôbec nič.  Nemôžeme hrať tak ustráchane ako Walese, budeme doma a pokiaľ podáme kvalitný výkon, verím, že sa zápas pre nás dobre skončí.“

Jurkemik aj nám pri našej debate zdôraznil, že keď povie pravdu, tak mnohí ľudia sú urazení.  Jeho zásadovosť, disciplína, priamosť, nároky, sa nie vždy stretli s pochopením u hráčov. Ako futbalista behal, jazdil, šmýkal sa po zadku. A to žiadal aj od svojich zverencov. Rovnako má výhrady aj k súčasným ligovým.,,Keď som nedávno od jedného hráča Trnavy počul, že za mesiac odohrali päť zápasov a že sú unavení, tak potom nech idú viete kde! Však to je choré, keby to povedal v novembri, alebo začiatkom decembra na konci jesennej časti, tak by som to pochopil. Tak potom, akú mali letnú prípravu, že sú už unavení? Jeho generácia trénerov počas kondičnej prípravy používala aj medicinbaly na získavanie sily. ,,Na dovolenke som si prečítal knihu o Zinedinovi Zidane a z nej som sa dozvedel, ako tvrdo trénoval počas pôsobenia v Bordeaux, Juventuse a v Reale Madrid.

Rovnako vo svojej knihe legenda Liverpoolu Steven Gerrard opisuje, že len tvrdým tréningom sa dá dostať na vrchol. Videl som, ako trénoval AS Rím na sústredení v Rakúsku. Hráči do kopca behali s pneumatikami, ktoré mali uviazané na chrbte a to preto, aby mali silu v nohách. Rovnako sa na silu využívajú aj medicinbaly. Súčasní hráči padajú ako hniličky a simulujú. V Anglicku by takto nemohli v živote hrať.“

Na ihrisku stále podáva zodpovedné výkony…Najvyššia slovenská súťaž Fortuna liga v porovnaní  s okolitými krajinami zaostáva v pomalšom tempe, celkovej úrovni hry a kondičnej pripravenosti. ,,V zimnej príprave sme tri týždne behali, väčšinou vo Vysokých Tatrách a v Piešťanoch.  A potom sme už pracovali iba s loptami, tréningy striedali zápasy a tak to išlo.  Hráči môžu jedine vtedy podávať špičkové výkony, keď sú perfektne pripravení aj po fyzickej stránke,“ zakončil našu debatu Ladislav Jurkemik, ktorý na ME 1980 v Taliansku prekonal v súboji o bronz nezabudnuteľnou bombou legendárneho Dina Zoffa. Gól, ktorý obletel svet. UEFA vybrala „bronzový“ gól medzi najkrajšie momenty histórie majstrovstiev Európy a dva roky bol ozdobou zvučky spravodajskej relácie Československej televízie Góly – body – sekundy.

Ladislav Jurkemik na fanklubovej akcii v Piešťanoch