Raz by chcel legendárnu zástavu darovať do Siene slávy slovenského futbalu
Autor: majkaVladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.
Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Nitre a voľakedy ako mladý chlapec som bol členom Zväzarmu a venoval som sa tiež plávaniu. Futbal som hrával so svojimi rovesníkmi len rekreačne. V Nitre som absolvoval základnú a strednú školu. Vysokú školu potravinársku som v rokoch 1978-1983 vyštudoval v Moskve. Na vlastné oči som tam videl aj letné OH v roku 1980. Zaoberám sa technológiou piva a vína a tomuto povolaniu sa venujem doteraz. Som jeden z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky. Mimochodom, sme najväčšími výrobcami slovenského akostného vína zo slovenského hrozna. Bývam v Norovciach, odkiaľ pochádza môj otec. Od roku 1999 do roku 2009 som bol predsedom futbalového klubu TJ Družstevník Norovce.
Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?
Keď sme boli na MS 2010 v Juhoafrickej republike, vtedy sme začali reálne uvažovať o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. V Afrike som sa zoznámil s Romanom Táborským a Milošom Kopčom, lebo sme boli v spoločnom zájazde. A keď po MS vznikol oficiálny fanklub, tak som sa stal jeden z jeho prvých členov. Pokiaľ mi to dovolili moje pracovné povinnosti, väčšinou som sa vždy zúčastnil na zápasoch našej reprezentácie. Videl som veľa vydarených súbojov, taký najpamätnejší pre mňa bol v Moskve, kde Slovensko v kvalifikácii ME 2012 nádherným gólom Stocha vyhralo nad Ruskom 1:0.
Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?
Na MS v JAR sme vyhrávali nad Novým Zélandom 1:0, už som balil zástavu a ani som nevidel, ako súper v závere vyrovnal na 1:1. V druhom zápase s Paraguajom sme prehrali 0:2, na trénera V. Weissa a na mužstvo sa zniesla až neoprávnená kritika, že v našom tábore veľa vecí neladí a že hráči sú rozhádaní. Nebola to pravda, býval som Prétorií, dostal som sa k mužstvu, od trénerov a hráčov mám podpísanú zástavu a odvtedy ju nosím so sebou. Mužstvo na túto prehru zareagovalo najlepším možným spôsobom, víťazstvom nad úradujúcim majstrom sveta Talianskom a Slovensko napokon postúpilo do osemfinále, čo bol pekný úspech. Bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku, zo St. Etienne, kde sme hrali s Anglickom, mám tiež pekný zážitok.
Fotka vašej tváre so slovenskou zástavou obletela po zápase Slovensko – Taliansko (3:2) na MS 2010 celý svet. Vidieť vás bolo aj v Rusku, kde slovenskí futbalisti vyhrali 1:0…
Zástava je neprehliadnuteľná, pravda, dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, šikovná krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať,“ a vzorne reprezentovať našu krajinu. Na šampionáte som bol stredobodom pozornosti televízií z Francúzska, USA, lebo je na nej parochňa mojej hlavy. A po návrate slovenská televízia ma predstavila v krátkych šotoch zo šampionátu. Zástava na pravej strane je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. Chodím s ňou stále na všetky zápasy našej reprezentácie. Raz by som ju chcel darovať SFZ do Siene slávy slovenského futbalu.
Zverencov trénera Pavla Hapala v prvej polovici septembra čakali dva veľmi dôležité zápasy v rámci kvalifikácie ME 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku. S vicemajstrami sveta sme doma jednoznačne prehrali 0:4, ale v Budapešti nad Maďarskom vyhrali 2:1…
Na zápasy našej reprezentácie chodím hlavne preto, lebo jej verím a hlavne, že sa znova prebojuje na významné podujatie. Samozrejme, stretnutie s Chorvátskom nám absolútne nevyšlo, bol to jednoducho deň blbec. Do Budapešti som išiel hlavne preto, lebo som bol zvedavý, ako naše mužstvo zareaguje na túto vysokú prehru. Kvalitným a koncentrovaným výkonom odčinilo výbuch z Trnavy a v Budapešti dosiahlo veľmi dôležité víťazstvo. Pred týmito dvomi zápasmi som rátal so ziskom šiestich bodov, ale aj tri majú veľkú cenu.
Zrejme ste rád, že slovenská reprezentácia sa konečne predstaví v októbrovom zápase proti Paraguaju na novom Tehelnom poli?
Isteže, veľmi ma to teší, že sa tak konečne stane, lebo na novom Tehelnom poli som ešte nebol. Veľmi sa teším na pekný štadión a tiež na výbornú atmosféru. Už dopredu som sa pýtal na lístky, aby som ich čo najskôr mal.
Nedávno ste veľké jubileum 60 rokov vraj oslávili vo veľkom štýle, z kamarátmi z celého sveta. Čo nám k tomu môžete povedať?
K jubileu mi prišli zagratulovať kamaráti z Ruska, Bulharska, Moldavka a Česka. Na oslave vo vinárskych závodoch v Topoľčiankách sa zúčastnilo 130 hostí a to som ešte musel ďalších záujemcov okresať. Zahrala mi kapela z Moravy a aj zo Slovenska. Potom som z určitými ľuďmi zo zahraničia navštívil Prahu, urobili sme si taký výlet, či exkurziu.
Foto: Milina Strihovská