Posledná fanzóna v trnavskom hoteli Phoenix pred zápasom Ligy národov Slovensko – Ukrajina sa vydarila. A to aj napriek tomu, že medzi nás neprišli bývalí známi ukrajinskí futbalisti Anatolij Demjanenko a Oleh Protasov.

Úlohy moderátora sa výborne zhostil redaktor denníka Šport Mojmír Staško, ktorý trom našim hosťom – Jozefovi Barmošovi, Vladimírovi Ekhardtovi a Jánovu Lužovi položil rôzne zaujímavé otázky z ich bohatej športovej kariéry. Napokon beseda s nimi trvala hodinu a na takú dlhú dobu si nespomínajú ani najväčší pamätníci všetkých doterajších fanzón.

Všetkých prítomných okolo 50 hostí, hlavne bývalých výborných futbalistov a tiež redaktora Pravdy Michala Zemana privítal predseda oficiálneho fanklubu Roman Táborský. Všetci traja v minulosti mali do činenia s vtedajším sovietskym futbalom, takže je pochopiteľné, že si zaspomínali na tie časy a hlavne na zápasy proti ,,zbornej“ či iným sovietskym klubovým mužstvám. Najväčšie skúsenosti s nimi mal bronzový medailista z ME 1980 Jozef Barmoš, lebo v osemdesiatych rokoch mal jeho Inter Bratislava aj družbu s Dynamom Kyjev. ,,V tom čase bolo Dynamo špičkové európske mužstvo, pod vedením legendárneho trénera Valerija Lobanovského tréningovými metódami, hlavne regeneráci ou a str avovaním predbehlo dobu o niekoľko rokov. ,,Počas návštevy v Kyjeve sme boli na sústredení a spoznali sme aj ich obávané bázy. Boli sme totiž ubytovaní v olympijskej báze, kde vládli sparťanské podmienky. Lobanovský hráčov držal poriadne na uzde, mali kasárenský režim, ale zažili sme, že keď boli u nás v Bratislave, tak sa vedeli poriadne odviazať aj také hviezdy, akými boli Blochin, Burjak a ďalší. Základom sovietskej reprezentácie vtedy bolo Dynamo Kyjev, ktoré malo veľmi silnú generáciu skvelých hráčov. Nečudo, že sa presadilo aj na európskej scéne, keď dvakrát vyhralo bývalý PVP. Proti zbornej som nastúpil dvakrát, stále mám pred očami neudržateľného Blochina, ktorý vynikal neskutočnou rýchlosťou. V Bratislave v kvalifikácii MS 1982 nám dal gól, ale stopér Vojáček nám napokon zachránil remízu 1:1 a tým aj postup na šampionát do Španielska. A ešte predtým v Tbilisi mi zasa narobil obrovské problémy poriadnou vrtkosťou Šengelija ktorý strelil obidva góly a súper vyhral 2:0,“ spomína J. Barmoš.

Vladimír Ekhardt 27. apríla 1988 počas medzištátneho zápasu ČSSR – Sovietsky zväz (1:1) presedel v Trnave celých 90 minút na lavičke náhradníkov. ,,Je to už dávno, preto si na všetky detaily nespomínam. Tréner Jozef Vengloš tvoril nové mužstvo a zaradil do neho aj viacerých hráčov, ktorí sa zúčastnili na OH v Soule. Hrať proti Sovietom bola vždy pre nás veľká motivácia, súper mal v bráne výborného Dasajeva a v poli veľa hráčov z kyjevského Dynama. Samozrejme, mrzelo ma, že som sa ani na minútu nedostal na ihrisko,“ vraví V. Ekhardt.

Ján Luža za československú reprezentáciu odohral v roku 1972 dve priateľské stretnutia a bol kapitánom mužstva Československa do 23 rokov. V tom čase sa tento náš tím so Sovietmi stretol dvakrát vo finále tejto vekovej kategórie v rámci ME. ,,Z ôsmich stretnutí som šesťkrát mal pásku na ruke, ale veková kategória do 23 rokov pre mňa skončila v máji, lebo vtedy som sa narodil a z toho mužstva som pre vekový limit vypadol aj s ďalšími hráčmi. Takže za titul majstra Európy sme nedostali žiadny diplom a ani medaile.“

Čo si naši hostia mysleli o nečakanom odchode trénera Jána Kozáka z postu A-tímu Slovenska? ,,Kozáka poznám veľmi dobre z pôsobenia z Košíc, kde som šesť rokov hrával za Lokomotívu. Poviem otvorene, som sklamaný z toho, že jeho nástupcom sa nestal Pišta Tarkovič, ktorý bol s ním celý čas pri mužstve a dokonale ho poznal. Na druhej strane sa veľmi teším na Mira Stocha, ktorý má v Slávii Praha fantastickú formu,“ vraví J. Luža.

,,Nepoznáme detaily, prečo Ján Kozák skončil. Všetci vieme, že bol výborný hráč i tréner, neraz emotívny, možno to bol z jeho strany unáhlený krok. Podľa mňa mal pri mužstve ešte vydržať a vzniknutú situáciu so siedmimi hráčmi ináč riešiť,“ myslí si V. Ekhardt.

,,My sme s Jánom rovesníci, spolu sme strávili veľa času na reprezentačných sústredeniach. Bol to špičkový hráč, v reprezentácii ako tréner sa vedel ovládať, choval sa dôstojnejšie ako na ligovej lavičke. Myslím si, že neexistujú svätí, rozumní, inteligentní a poslušní hráči, ale sem-tam aj tí najlepší uletia. Tiež si myslím, že jeho rozhodnutie skončiť pri reprezentačnom mužstve bolo troška unáhlené, bolo to neobvyklé riešenie,“ myslí si J. Barmoš.

A ako dopadne slovenská reprezentácia v záverečných dvoch stretnutiach Ligy národov? ,,Potrebujeme, aby sa upokojila a vyčistila atmosféra okolo reprezentačného mužstva, aby chlapci znova nabrali sebavedomie. Nad Ukrajinou potrebujeme vyhrať aspoň o gól a v Prahe s Českom si to rozdať ako rovný s rovným. Čakajú nás dva náročné zápasy, ktoré by sme mohli zvládnuť. Zvedavý som hlavne na pražskú odvetu,“ hovorí J. Barmoš.

,,Najradšej by som bol, keby sme vyhrali obidva zápasy. Česko prišlo k nám s novým trénerom a hneď vyhralo. My máme tiež nového trénera, takže by sme to mohli zopakovať. Máme dobrú generáciu futbalistov, takže verím nášmu tímu,“ myslí si V. Ekhardt.

,,V piatok dopoludnia na turnaji fanklubov sme s Ukrajinou prehrali 2:3, takže si želám, aby im to naši ,,áčkari“ vrátili a v pondelok proti Česku sa chlapci vytiahli k dobrému výkonu a úspešným výsledkom urobili radosť celému Slovensku,“ povedal na záver hodnotnej besedy J. Luža.

Všetci naši hostia v rámci debaty si pospomínali na rôzne zážitky z ich bohatej futbalovej kariéry a po jej skončení dostali kvalitné víno od nášho sponzora z Topoľčianok Vlada Striežinca. ,,Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa v tomto roku zúčastnili poslednej fanzóny a tiež posledného zápasu slovenskej reprezentácie na domácej pôde,“ povedal Roman Táborský.