Ikona Ikona Ikona
Jozef Štibrányi

Jozef Štibrányi

 

Štibrányi

 
Aj keby vo futbalovej kariére nestihol nič iné, doživotná sláva by ho neminula. Strelil jediný gól v reprezentačnom drese, ale patrí medzi päť najslávnejších v histórii československého futbalu. Trnavský útočník Jozef Štibrányi (75) začal víťaznú cestu v Čile. Prvý gól čs. tímu na šampionáte znamenal senzačné víťazstvo nad hviezdnymi Španielmi. Najdôležitejšie je však, že stále rozdáva svoj typický optimizmus a dobrú náladu. V júni 1962 dotiahli československí futbalisti svoje ťaženie na majstrovstvách sveta v Chile až do finále, v ktorom prehrali s Brazíliou. V reprezentácii odohral 9 zápasov, strelil jeden gól a práve ten na svetovom šampionáte v Čile. Svoju futbalovú kariéru spojil hlavne so Spartakom Trnava.
Dostať sa do nominácie do Čile nebolo jednoduché. Čím ste si ju zaslúžili ako jeden z najmladších hráčov v tíme? ,,Na sústredení na začiatku sezóny sa robil prvý výber a zišlo sa nás asi päťdesiat futbalistov. Postupne sa káder zužoval. Dva alebo tri týždne pred odletom na majstrovstvá sveta sme hrali prípravný zápas proti Uruguaju v Prahe. Vyšiel mi ako nikdy, súperovi hráči ma nemohli udržať. Všetko mi vychádzalo, bol to môj životný zápas. Tréner súpera po stretnutí vyhlásil, že Čechoslováci majú najrýchlejšie krídlo na svete. Kľučkoval som, centroval, po mojich prihrávkach padali góly, vyhrali sme 3:1.“

„Vasil“, ako znie jeho prezývka, sa 11. januára 2015 dožil krásnych 75. narodenín. Hrával na ľavom krídle, to bola jeho parketa. ,,Tu som bol doma,“ ukazoval hrdo jubilant popri čiare na trnavskom štadióne pri poslednom stretnutí, „tu som prebral loptu, urobil kľučku, zrýchlil a z krídla som to posielal do šestnástky. Jožo Adamec a pred ním nebohý Šturdík vedeli, čo s takou loptou urobiť. Padáčiky im padali pekne na kopačky,“ spomína Štibrányi, rodák z Vlčkoviec.

Štibrányiho kopačky, v ktorých odohral trnavský futbalista tri zápasy na majstrovstvách sveta a dal nimi gól do španielskej siete, starostlivo opatruje športový nadšenec Anton Javorka. ,,Nepatria mne, ale Trnavskému olympijskému klubu,“ dodáva šéf tejto organizácie a vysvetľuje ako sa ku vzácnemu suveníru dostal. „Od študentských čias sme s Jožkom výborní kamaráti a boli sme na pedagogickom inštitúte aj spolužiaci. Dodnes mám odloženú vzácnu pohľadnicu, ktorú mi poslal z Čile a sú na nej podpisy všetkých našich reprezentantov. Pred odchodom sme často debatovali o tom, čo ich čaká a len tak zo švandy mu vravím, či mi venuje kopačky, keď sa mužstvo prebojuje do finále. So smiechom mi to sľúbil, samozrejme, ani jeden z nás netušil, čo sa o niekoľko týždňov stane.“ Na kopačky čakal dlho, pretože Štibrányi v nich dlho hrával. A ani keď doslúžili, ešte dlho sa z nich Javorka netešil. ,,Nebol som taký drzý a netrúfal som si mu dlho pripomenúť, čo kedysi sľúbil. Vedel som, čo pre neho znamenajú. Až raz, keď sme spomínali, na to prišla reč a on mi ich venoval,“ dodal.

Po rokoch strávených vo Vítkoviciach sa s manželkou Lydkou vrátili domov na Slovensko, do Križovian. ,,Celé roky som bola cez víkendy sama, Jožko hrával futbal, športoval a nikdy s tým neprestal. Aj dnes zbalí tenisovú tašku s raketou a bojuje o každú loptičku na dvorci a doma rozoberá, ako súpera zdolať a zlepšiť sa. Žiadna choroba, žiadne okolnosti ho nezastavia keď ide o šport. To je celý on, vždy si išiel za svojim cieľom,“ hovorí manželka Lydka s láskou a úsmevom. Mimochodom, Jozef Štibrányi po skončení kariéry vrcholového futbalistu bol 33 rokov učiteľom doma v Križovanoch neďaleko Trnavy.