Ikona Ikona Ikona
Jozef Čapkovič

Jozef Čapkovič

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 
Jozef Čapkovič, rodák z Bratislavy, sa významne zapísal do dejín československého a slovenského futbalu. Je majstrom Európy z roku 1976 v Belehrade. Od roku 1967 hral s dvojičkou Jánom v bratislavskom Slovane, kde odohral dvanásť sezón. V rokoch 1970, 1974 a 1975 sa tešil z majstrovských titulov. V roku 1969 sa stal víťazom PVP, keď Slovan vo finále v Bazileji zdolal slávnu Barcelonu 3:2. Za Československo odohral 16 zápasov, po skončení aktívnej činnosti bol aj poslancom Národnej rady SR, trénerom i delegátom SFZ aj šéfom inšpektorátu práce Bratislavského kraja.

Futbalovú abecedu sa spolu s bratom Jánom učili v Červenej Hviezde. „Otec a dedo mali slovanistické korene. Bývali sme však v Petržalke a na štadión ČH nám stačilo z domu iba prebehnúť. Otec zašiel za Arnoštom Hložekom a povedal mu: mám dvoch malých krpcov, no strašne radi hrajú futbal. On odvetil: tak ich doneste,“ vysvetľuje Jozef Čapkovič.

Je to neuveriteľné, ale zároveň aj obdivuhodné, že za celú svoju kariéru nedostal ani jednu žltú kartu. ,,Vždy som sa snažil byť lepší ako súper a viac predvídať, takže málokedy som sa dostával do kontaktu a nekopal som súpera. Skôr sa stalo, že mňa dokopali, alebo udreli lakťom. Lebo som mal štyrikrát zlomenú lícnu kosť, spánkovú kosť a všetko to bolo po nepríjemných zákrokoch protihráčov, ktorí si nevážili súpera,“ spomína si. Jozef sa však k jednej červenej priznáva: „Proti Plzni. A dodnes neviem za čo.“
Jozef Čapkovič bol široko-ďaleko známy svojimi žartíkmi. Nešetril ani legendárneho a prostorekého trénera Michala Vičana. Napríklad na marockom zájazde si kúpil prášok na kýchanie a posypal ním chlebíčky. A keď Miško báči chcel zahryznúť do chlebíčka, kýchol a viete si predstaviť tie následky. „Soso, zabijem ťa,“ odhalil hneď vinníka. ,,Volal ma Nosek. Soso, Sosko a výnimočne aj Sosenko. Keď ma tak oslovil, vedel som: buď som tak dobre hral, alebo niečo odo mňa potrebuje,“ spomína Jozef.

Jozef už prekonal dva infarkty a po druhom mu hrozili bajpasmi. Neopustil ho však zmysel pre humor a ani nekonečná láska k futbalu. ,,Vždy keď je príležitosť, tak sa stretávame stará partia majstrov Európy z Belehradu. Spolu s Dobiašom, Panenkom, Jurkemikom a ďalšími chalanmi sa zabavíme, pospomíname a zasmejeme a ja im robím z lavičky aj osviežovača a podpichujem ich pri futbalových akciách,“ dodal s úsmevom.