OFSFR – Kežmarok

Potulky za futbalom do chorvátskej Rijeky na kvalifikáciu ME

Pandémia koronavírusu zrušila futbalový kalendár v podstate na celom svete, väčšina ľudí dodržuje prísne nariadenia a zdržuje sa hlavne doma. Jaroslav Kornaj, verný fanúšik oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie nám poslal zážitky a príhody z cesty na kvalifikáciu ME Chorvátsko – Slovensko vlani v novembri.

,,Ešte pred skorou rannou cestou do Rijeky som v Bratislave na Laurinskej navštívil tanečný klub a znova som sa presvedčil, že čašníci by zákazníkom z vrecka pri platení vytiahli aj umelé zuby. Tie som si skrýval pri tancovaní, po polnoci som to však vzdal a išiel som si troška pospať. Už som sa nevedel dočkať nielen na futbal, ale aj na krásnu krajinu, akou je Chorvátsko a ešte krajšie more. Počas cesty ma upútali krásne diaľnice a do dejiska zápasu sme sa dotrmácali až večer. Na druhý deň sme sa prešli pekným starým mestom. Pred zápasom sme si s kamarátom objednali námornícky guláš. Pivo bolo ľadové a v guláši by celý Jadran hľadal kúsok mäsa, alebo ryby. Pri platení sme to nemali ľahké, lebo čašník nám pripočítal bohviečo, ale účet zaplatil dobrý človek Jožko Plank. A radšej sme si spomenuli na známu pesničku Pohoda, klídek, tabáček. Tak mu teda na oplátku donesiem Tatranský čaj a to aj keby som mal vykradnúť suseda.“

Prejdime však radšej na futbal, na vypredanom štadióne organizátori Slovákom vyhradili miesta za bránou a strážili ich ako nejakých bojovníkov. A k tomu ešte lialo ako z krhle. Prvý polčas priniesol do našich radov pohodu, lebo zásluhou Boženíka, nášho kostolníka, ktorý je väčšinou vždy na správnom mieste, sme vyhrávali 1:0. ,,Lenže v druhom polčase na trávnik vybehlo iné Chorvátsko, akoby si spočítalo, aké veľké peniaze by stratilo neúčasťou na ME. Nahrnuli sa na nás ako červené mravce, štípali, kúsali, strieľali a malý všadebol Modrič nášmu súperovi vyčaroval dôležité víťazstvo.“

Chorváti oslavovali postup na ME a Slovákom bez hanby a úcty zavreli brány. Nemohli sa hodinu a pol dostať zo štadióna a ani skryť pred vytrvalým dažďom. ,,Za komunistov som chodil každý rok na dovolenku do bývalej Juhoslávie. Upútal ma nielen krásny Split, ale aj dobrí ľudia. Teraz by však každého zodrali aj z kože. A keď píšem tieto riadky, máme tu koronavírus a budeme ešte všetci plakať. Blázni Srbi a Chorváti sa zabíjali, my s bratmi Čechmi zabíjame len nudu. Počítače a internet nám nedovolia klamať a pritom sa nikdy toľko neklamalo ako teraz.“

,,Konečne sme zo štadióna vyšli mokrí ako myši a divadlo pokračovalo. Žiadny taxík nás nezobral, žiadny autobus neprišiel a tak mokrí sme putovali 7 kilometrov do mesta. Úplne všetci, mladí, starí, vládzeš, nevládzeš, musel si ísť.“

Na ceste domov fanklubáci navštívili Opatiu, vraj Monte Carlo Jadranu. ,,Snívajte s nami , kto tam bol a videl pochopí, že urobili kus práce a keby nebola vojna na Balkáne, mohli mať skutočné Monte Carlo. Cez prestávku ma čašník vyhnal zo stoličky z výhľadom na Jadran a tak som si urobil okružnú prehliadku po meste. Stretol som staré Nemky, pokecali sme si a tvrdili sme, že v lete je tu fajn. Majú oveľa lepšie penzie, ale neplačeme.“

,,V autobuse ako vždy sa krásne spievalo, prím hrali Záhoráci, trošku som si poplakal a aj niečo popil. Cesta ubehla a už sme mali pred sebou krásavicu na celom toku Dunaja. Žiaľ, ani v Bratislave som nezohnal taxík, tak som si to namieril cez park a šťastne prišiel do bytu na Riazanskej ulici.“

Rok 2020 je zlý, koronavírus všetko ničí okolo nás, žiadny futbal, žiadna krčma a žena je furt doma. Tak čas zabíjam písaním rozprávok pre fanklubákov a teším sa, že prinesiem ďalších 7 Tatranských čajov na nejaký zápas.

,,A celkom na záver. Chodím do kostola ako v Cardiffe, na Malte, tak aj doma pri telke. Modlím sa za ľudí, mojich kamarátov, Romana, Jožka, Vlada, Milana, fotografku Milinku a všetkých členov fanklubu, aby koronavírus odišiel z našich životov. Verím, že sa všetko na dobré obráti a víťazne vstúpime do bojov o postup na ME 2021. Teda zdoláme Írsko a potom aj jedného z dvojice Bosna a Hercegovina, alebo Severné Írsko. My Tatranci spolu so Záhorákmi a s celým krásnym Slovenskom sa len tak ľahko nedáme zlomiť, zaspievame si, popijeme a vyhráme.“

,,Slnko konečne vyšlo, sneh spred domu som odpratal a najradšej by som kade ľahšie poslal aj ten Koronavírus!!!“

Všetkým fanklubákom silné zdravie želá Tatranec Jaro Kornaj!