15/11/2017

V čestnej pozícii kapitána sa Ján Ďurica rozlúčil v utorňajšom prípravnom zápase s Nórskom s kariérou v slovenskej futbalovej reprezentácii. Tridsaťpäťročnému stopérovi pripravili spoluhráči víťaznú bodku a emócie na trnavskom štadióne vystupňovalo aj takmer 6-tisíc divákov, ktorí po konečnom hvizde rozhodcu vyvolávali opore zadných radov národného tímu na slávu – Ďuricu vytlieskali postojačky a kričali z plných hrdiel „Ďakujeme!“.

Ďurica popustil uzdu emóciám, plakal už pred stretnutím pri tónoch štátnej hymny. Po zápase si na trávniku spravil „čestné kolo“ spolu so svojou dcérkou Ninkou a v obkolesení svojich dnes už exspoluhráčov si naposledy užíval atmosféru medzištátneho zápasu.

,,Za celý týždeň sa vo mne nahromadili emócie a pri hymne sa mi ich nepodarilo udržať. Musel som to zo seba dostať von… Potom už som neplakal. Takto nejako sme si ten zápas predstavovali, bola to pekná a víťazná rozlúčka. Nóri ukázali svoju silu v defenzíve, ale som rád, že sme ich zlomili,“ povedal Ďurica. Po zápase špeciálne oslavy v Trnave nechystal. So spoluhráčmi si sadne zrejme až v marcovom asociačnom termíne, keďže sa teraz všetci rozlietajú do svojich klubov.

,,Ťažko sa odchádza od tejto vynikajúcej partie hráčov. Tých 13 a pol roka v reprezentácii mi dalo veľmi veľa, chalanom budem držať palce a pozorne ich sledovať. Budem ich dvanásty hráč,“ dodal Ďurica, ktorého rozlúčku na tribúne si vychutnalo 70-80 rodinných príslušníkov a kamarátov. ,,Riadne som sa buchol po vrecku, aby som každého uspokojil a vybavil lístky,“ dodal.

Ďurica bol súčasťou reprezentácie od roku 2004. Debut si odkrútil v Hirošime, kde Slováci v rámci Kirin Cupu prehrali 1:3. Celkovo si na seba obliekol najcennejší dres 91-krát, na konte má štyri góly v medzištátnych zápasoch – proti San Marínu, Írsku, Lichtenštajnsku a Izraelu. Zahral si na oboch šampionátoch, na ktoré sa Slovensko v novodobej histórii prebojovalo – na MS 2010 v Juhoafrickej republike a na EURO 2016 vo Francúzsku. S Martinom Škrtelom vytvoril skalopevnú stopérsku dvojicu.