Slovenskú futbalovú reprezentáciu v poslednom zápase nevydarenej kvalifikácie MS 2022 proti Malte na malom ostrove v Stredozemnom mori povzbudzovali tri partie dvadsiatich fanklubákov a celkovo v sektore hostí bolo okolo 50 Slovákov. O tomto štvordňovom zájazde nám viac povedal šéf oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: www.fanklub.sk

,,Ak si odmyslíme tohtoročné ME, tak to bol ďalší väčší výjazd na kvalifikačný zápas na súperovom ihrisku. Na Malte sme boli od soboty 13. novembra do stredy 17. novembra. V pondelok sme navštívili ostrov Gozo ako spomienku na zosnulého nášho bývalého člena Vincenta Brestovanského. V príjemnom počasí sme sa počas celého dňa aj kúpali v Modrej Lagune. V utorok sme absolvovali plavbu loďou okolo ostrova, navštívili aj akvárium, botanickú záhradu a rôzne pamiatky. Videli sme na mori aj tornádo. Zaujímavé je, že počas celého nášho pobytu malo pršať, ale mali sme krásne slnečné počasie s teplotou 25 stupňov celzia,“ hovorí R. Táborský.

Keďže na Malte je teplo, tak nemajú taký problém s pandémiou koronavírusu, ako v iných častiach Európy. ,,Majú veľmi dobré čísla, rúška sa nosia iba v uzavretých priestoroch. Fanúškovia Malty dokonca viac drukujú súperom, ako svojmu mužstvu. Doslova sú unesení našim Milanom Škriniarom, ktorý hráva v Interi Miláno. Na loď sme dostali aj zľavu, keď sa dotyčný pán dozvedel, že sme zo Slovenska.“

Naše mužstvo fanklubákov potešilo vysokým víťazstvom a dobrým výkonom. Škoda len, že hráči po zápase sa neprišli našim fanúšikom poďakovať za priazeň, z čoho boli oprávnene sklamaní. ,,Prekvapilo to aj divákov z iných krajín, ktorí boli na zápase, takéto niečo by sa nemalo stávať. Veď počas celého stretnutia nás bolo aj počuť. Tentoraz v tíme chýbal kapitán Marek Hamšík, zrejme aj preto si nás nikto nevšimol. Milan Škriniar a Ondrej Duda robili pre RTVS rozhovory, ostatných hráčov však nenapadlo prísť za nami,“ vraví ďalej Roman Táborský, ktorý sa podrobnejšie vyjadril k celej záležitosti.

,,Potešil nás výkon a herný prejav nášho mužstva. Futbalom sme sa bavili a viacerí z domácich fanúšikov si prišli pozrieť našu hviezdu Milana Škriniara. V podstate sme sa všetci tešili na koniec zápasu a spoločné poďakovanie aj keď po neúspešnej kvalifikácií. Namiesto slnka však prišlo nečakané tornádo, ktoré sme videli po návšteve ostrova Gozo z lode na Sicílií. Hráči odišli ako po zápase bez divákov, ako keby ho ani nevyhrali a to na tribúnach spôsobilo nečakané tornádo nevôle a aj spravodlivého hnevu. Musím podotknúť nielen zo slovenského sektora…Na futbale bolo veľa nefutbalových fanúšikov, pracujúcich s nami boli aj cudzinci, ktorí iba išli na futbal vyplniť čas a hlavne naozaj oduševnených fanúšikov zo Slovenska. Vidieť bývalého ligového hráča v rokoch a s ním aj iných fanúšikov v rokoch sa hnevať na našich hráčov bolo veľmi smutné a musím podotknúť, že toto nebolo prvýkrát. Rovnako sme museli našim fanúšikom v Thajsku, ktorí mimochodom prišli z Austrálie, Singapúru, pracovníci konzulátu vysvetľovať veci, kedy domáci hráči po prehratom zápase obkrúžia štadión a naši jednoducho odídu bez aspoň kývnutí, či pohľadu na vlastný sektor, ktorý je navyše počuť a aj vidieť…Nie všetci milujú futbal, ale idú naň pretože cítia domovinu, hrdosť idú si oddýchnuť od práce a je jedno či je to na Malte, v Thajsku, alebo na Slovensku, kedy v tejto ťažkej dobe, by mnohí aj chceli, ale jednoducho na futbal nemôžu ísť a vtedy je dobré im to povedať, ukázať a povzbudiť…“

,,Na Malte sme boli štyria z jedného mesta cez fanklub slovenskej reprezentácie, aby sme podporili našich ,,sokolov“ v poslednom stretnutí kvalifikačnej skupiny na MS 2022 v Katare, aj keď už o veľa nešlo. Vývoj zápasu bol pre nás veľmi dobrý, mladí hráči bojovali, osvedčili sa, takže sa nám dobre fandilo a s priebehom hry sme boli veľmi spokojní. Chceli sme sa našim chlapcom po stretnutí poďakovať za výkon, za trochu tej radosti po spackanej kvalifikácií. Zhromaždili sme sa pri zábradlí, oddeľujúcom ihrisko od hľadiska, v nádeji, že nás naši hráči prídu pozdraviť a spolu si ešte niečo zakričať. Na naše veľké prekvapenie sa hráči na nás ani našim smerom nepozreli a odišli do kabín. Svoju nespokojnosť s ich chovaním sme vyjadrovali pokrikmi – musím podotknúť slušnými, pretože fanklub nie sú ultras. Zlízol si to najmä Duda a neskôr aj Škriniar, keď dávali rozhovory v rohu štadióna, kde sme čakali my. Duda nám síce poďakoval a ospravedlňoval ostatných hráčov. Ale to nebolo ono. Aký kontrast voči hráčom Malty, ktorí si s divákmi tľapkali, niektorí aj dresy darovali. A to prosím po debakli 0:6. Je mi to veľmi ľúto. Chápeme to ako pohrdnutie nami, ktorí sme po sfušovanej kvalifikácií išli povzbudzovať naše mužstvo cez pol Európy na takmer bezvýznamný zápas. Je to škoda v situácií, keď slovenský futbal musí bojovať o každého fanúšika. Iné mužstvá sa takto nechovajú. Spomínam si na podobnú situáciu, keď bývalý tréner reprezentácie Ján Kozák vrátil hráčov spred vchodu do šatní k fanúškom. Aj to o niečom svedčí. O zrelosti trénera? Kapitána? Vedenia mužstva, zväzu? Nech si kompetentní odpovedia.“ Takto sa vyjadril k celej situácii Gabriel Tanuška z Púchova. Mimochodom, po stretnutí naša skupina narazila na trojicu fanúšikov z Česka, ktorí to zhodnotili veľmi trefne: ,,Tohle by naši nikdy neudělali.“

,,Našim futbalistom gratulujem k zaslúženému vysokému víťazstvu. Niekto môže povedať, že to bol ľahký súper, ale pred vyše polrokom sme doma s Maltou iba remizovali. Všetko bolo fajn, až na ten záver. Naša malá skupinka (60-70 fanúšikov) očakávala, že za naše povzbudzovanie sa hráči prídu aspoň poďakovať. Stačilo iba zdvihnúť ruky, že nás vnímate a že ste si nás aj všimli. Neviem čo vám lietalo v hlavách, ale poďakovanie za podporu, čo len jednému fanúšikovi sa patrí. Leteli sme za vami naprieč Európou, vynaložili chuť a odhodlanie vás podporiť, ale záverečná odozva neprišla. Ignoranstvo by sa v tejto ťažkej dobe nemalo nosiť. V Európe nás považujú za malú futbalovú krajinu, ale my sme na ňu hrdí , rovnako aj na vás. A aj keď prehráme vieme oceniť váš výkon i kvalitu súpera. Chodíme vás povzbudzovať do blízkych i ďalekých krajín, vynakladáme na cestu i ubytovanie nemalé finančné prostriedky a preto si myslím, že troška úcty k nám by z vašej strany nezaškodilo. Napriek tejto nepeknej udalosti vám želám veľa športových a osobných úspechov,“ vraví Vlado Kyselica z Hrnčiaroviec nad Parnou.

,,Už niekoľko rokov chodím s fanklubom na zápasy reprezentácie, ale toto som ešte nezažil. Po zápase sa ani jeden hráč neprišiel poďakovať fanúšikom, ktorí ich prišli povzbudiť, hoci už o nič nešlo. Všetci odišli z ihriska aa ni jeden ani len nezakýval fanúšikom, totálne nás odignorovali. Pre mňa, ako fanúšika to bolo veľké sklamanie, dlho som sa z toho spamätával. Neviem pre koho hrajú futbal, ak nie pre fanúšikov,“ hovorí Jaroslav Psota z Lehoty pri Nitre.