Pobyt oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie na Eure 2024 v Nemecku po pondelkovej eufórii z víťazstva nad Belgickom vo Frankfurte pokračoval v utorok exkluzívnym programom. Na zámku Johannisberg neďaleko Mainzu, obklopeného vinicami, v prekrásnom prostredí, sme privítali našich vzácnych hostí – Jána Kociana a Miroslava Karhana. Bývalých futbalistov – reprezentantov, ktorí v Nemecku urobili svojho času nášmu futbalu skvelú reklamu.
Kocian ako prvý slovenský futbalista v bundeslige a hráč St. Pauli, Karhan ako hráč Wolfsburgu či Mainz počas celého desaťročia. Karhan prišiel na Euro 2024 na výlet spolu s takmer kompletnou rodinou – manželkou Danielou, dcérou Emmou a synom Alexom, iba druhý syn Patrick nepricestoval, lebo sa mu už začala príprava na novú sezónu. Ján Kocian zase mal v nasledujúcich dňoch v pláne návštevu dcéry v Düsseldorfe (tam žije dlhodobo) – s ňou aj jeho partnerom sa chystajú na návštevu zápasu Slovenska proti Ukrajine v tomto meste. Potom zamieri na sever do Hamburgu, kde navštívi syna a dvoch vnukov. Ak mu to čas a sily dovolia, cestou domov si ešte pozrie zápas Slovákov vo Frankfurte s Rumunskom.
Na zámku nás privítal Štefan Doktor, Slovák žijúci v Nemecku od roku 1996, ktorý šéfuje najstaršiemu rizlingovému vinárstvu na svete – konkrétne rýnskemu. Výhradne táto značka tam začala svoju púť v roku 1720. No hrozno sa tam pestovalo už oveľa skôr – približne od roku 817. V roku 1100 tam benediktíni založili kláštor, vzniklo pri ňom centrum vinohradníctva. V roku 1816 už ako zámok venoval Napoleon rakúskemu štátnemu tajomníkovi Fürstovi von Metternichovi. Až do roku 2016 platilo, že desatinu úrody museli Nemci odvádzať habsburským dedičom. Dnes patrí zámok a vinárstvo koncernu Dr. Oetkera. To všetko, a ešte veľa zaujímavého, sme sa dozvedeli z úst 51-ročného Štefana Doktora, ktorý nás previedol vinicou. Prezradil o sebe aj to, že bol slovenským sánkarským reprezentantom a po dlhej pauze sa vracia do národného tímu v tomto športe, ktorý svoje tréningy absolvujú v Nemecku, nakoľko na Slovensku nemáme vytvorené dokonalé podmienky na tréningový proces.
Potom už nasledovala degustácia skvelých tamojších vín a perfektná trojchodová večera. Počas nich sa debatovalo najmä o futbale, keď sme využili prítomnosť našich vzácnych hostí.
Aspoň pár ich myšlienok o zápase s Belgickom a ich prognózach do ďalšieho priebehu šampionátu.
Miroslav Karhan: „Ak si odmyslím prvých päť minút, keď Belgičania nevyužili svoje dve šance a priebeh sa po našom góle zlomil, chalani sa toho zhostili veľmi dobre. Hoci v druhom polčase Belgičania mali nejakú tú šancu, naši odolali. Belgičania boli zaskočení naším prvým gólom a dlho sa z toho nevedeli vymotať. Bolo na nich vidieť frustráciu, nedokázali sa dostať až do našej kuchyne. V druhom polčase mali síce závary pred našou bránkou, ale myslel som, že to bude v oveľa väčšom rozsahu. Nechcel by som z našich nikoho vyzdvihovať, dôležité bolo, že sme na ihrisku nemali slabého hráča. Každý vedel, čo má hrať. Som veľký odporca VAR-u, no musím uznať – v pondelok nám pomohol. Myslím si, že nás proti Ukrajine čaká rovnako ťažký zápas ako s Belgičanmi. Ukrajina musí vyhrať, kým nám bude dobrý aj bod, čo považujem za našu výhodu. Keď takticky zvládneme zápas, tak ako sme to dokázali proti Belgicku, môžeme duel proti Ukrajine dotiahnuť aj do víťazného konca. Všetko je otvorené. Všetky zápasy budú ťažké, tak proti Ukrajine, ako aj Rumunsku. Tri body, ktoré sme získali v prvom zápase, však môžu byť veľmi dôležité v konečnom účtovaní pri postupe zo skupiny. Nik nečakal, že vyhráme nad Belgickom, takisto väčšina ľudí predpokladala, že si Ukrajina poradí s Rumunskom, tak to môže byť ešte zaujímavé.“
Ján Kocian: „Úvodný zápas s Belgickom ma potešil. Zápas som si užil, nádherná atmosféra, či už na trávniku alebo na tribúnach. Neočakával som, že príde toľko fanúšikov. Keď Dortmund hovorí o svojej žltej stene, vo Frankfurte bola modro-biela, ktorá pomáhala slovenským hráčom. Tí to ocenili po zápase. Veľmi dobrý výkon našich, zdolali favorita skupiny, východisková pozícia pred ďalšími zápasmi je optimálna. Verím, že si to už nepokazíme a uhráme body potrebné na postup. Hráči oproti predchádzajúcemu šampionátu dozreli. Kým v tých časoch veľa našich futbalistov vo svojich kluboch nehrávalo, teraz skoro všetci nastupujú v dobrých kluboch a až na Petra Pekaríka sú aj zápasovo vyťažení. Na hráčoch vidno, že majú zápasovú prax a sú naladení na dobrej emočnej vlne. Tiež je to práca trénera, že u hráčov sú emócie a dajú ich zo seba von. Reprezentácia je v dobrom stave, čo sa týka herného systému i prístupu hráčov. Nerátal som s tým, že by Rumuni boli schopní zdolať Ukrajinu 3:0. Skôr som predpokladal víťazstvo Ukrajincov. Bude našou výhodu, že Ukrajina bude musieť ísť proti nám viac za víťazstvom. Nájdeme cestičky, protiútoky, aby sme im dali gól a znervóznili ich ešte viac. Mám také tušenie, že pri našej dobrej organizácii hry by sme už nemuseli v skupine prehrať, preto tipujem dve remízy. To by nás posunulo na postupovú pozíciu a nemuseli by sme sa triasť, či pôjdeme ďalej z tretieho miesta.“
Karhan & Kocian
Riaditeľ s pôvodom zo Slovenska p. Doktor
Ján Kocian
Rodina Miroslava Karhana
Výhľad zo zámku
Vinice
Degustácia
Ochutnávka
Fanklub SVK
Sima Magušinová a kaplán Adam Štefanec vypravili fanklub na Euro 2024
Z Veľkého Orvišťa so zastávkou v Bratislave vyštartoval v nedeľu večer na Euro 2024 takmer do posledného miesta zaplnený autobus s členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. V ňom fanúšikovia z rôznych kútov Slovenska od Skalice až po Kežmarok.
Ešte predtým sa viacerí z nich zúčastnili na koncerte speváčky Simy Magušinovej, ktorý sa konal v Kostole Panny Márie Nanebovzatej vo Veľkom Orvišti. Vo veľmi príjemnej atmosfére boli vzácnymi hosťami spoločensko-kultúrneho-športového podujatia majstri Európy z roku 1976 v drese Československa – Jánovia Pivarník a Švehlík. Na ich spomienky sa pýtal v role moderátora bývalý hráč MŠK Žilina i bratislavského Slovana Adam Štefanec, ktorý pôsobí ako kaplán v Turzovke.
„Do Belehradu sme odchádzali ako outsideri. Zásluhou skvelej partie i trénerskej dvojice Václav Ježek – Jozef Vengloš sa nám podarilo dobyť Európu. V tíme bola drvivá väčšina slovenských hráčov,“ zaspomínali si na rok 1976 autor finálového gólu Švehlík i pravý obranca Pivarník. So súčasným mužstvom Slovenska našli paralelu v tom, že tiež nepatrí medzi favoritov a vyslovili vieru, že sa postará prekvapenie. Mimichodom, Švehlík by bol bral remízu 1:1 s Belgičanmi všetkými desiatimi. Netradičná kombinácia kostol – spev – futbal príjemne naladila všetkých pred cestou do Frankfurtu, kam sa vydali aj s Božím požehnaním od kňaza Štefanca. Z prijatia vo Veľkom Orvišti i z celej atmosféry, v akej prebehlo podujatie, bola dojatá aj Sima Magušinová.
Predseda Roman Táborský a spol. potom v Bratislave naložili do autobusy sektorovú vlajky, ďalšie vlajky, žrde a ďalšie fanúšikovské príslušenstvo a autobus nabral kurz Frankfurt.
Vo fanzóne pred generálkou slovenskej futbalovej reprezentácie na Euro 2024 proti Walesu sme v hoteli Phoenix v Trnave, ktorú moderoval bývalý rozhlasový reportér René Stern, sme v nedeľu 9. júna privítali Futbalových machrov. Taký je totiž názov najnovšej knihy autora Ladislava Harsányiho, ktorá na 112 stranách bohato ilustrovaných fotografiami zachytáva príbehy a profily najlepších svetových futbalistov súčasnosti, ale aj výber 15 aktuálnych slovenských reprezentantov. Publikáciu v rámci našej fanzóny uviedli do života niekdajší futbaloví machri, bývalí tréneri nášho národného tímu, Ladislav Jurkemik a Ján Kocian. Jurkemik napísal do knihy úvodné slovo a pridal aj charakteristiky našich hráčov. „Opísal som ich, ak ich vidím a vnímam, s ich prednosťami, ale aj rezervami. Nemyslím si, že som bol k nim až taký kritický. Ak niekto nedokáže prijať kritiku, nemal by byť futbalistom,“ vyslovil sa Jurkemik.
Debatovalo sa aj o nadchádzajúcich majstrovstvách Európy. „Nie sme favoriti, v Nemecku môžeme iba prekvapiť,“ poznamenal Jurkemik. „Wales nás pred turnajom, žiaľ, nepreveril,“ dodal po zápase s týmto súperom. Ján Kocian, ako znalec nemeckého futbalu, dostal otázku, ako vidí výber domácich na turnaji. „V poslednom období ich postihla istá kríza. Faktom je aj to, že kým v minulosti bolo v mužstve množstvo zvučných mien, teraz sú tam možno 2-3, aj z toho jeden končí – Toni Kroos. Sám som zvedavý, ako sa bude prezentovať nemecké mužstvo pod vedením trénera Juliana Nagelsmanna.“
Ešte predtým, ako Jurkemik a Kocian pokrstili knihu slovenskou borovičkou, autor knihy prečítal humorný text z pera principála Radošinského naivného divadla Stanislava Štepku (pre pracovnú zaneprázdnenosť sa na podujatí nemohol osobne zúčastniť), v ktorom babička (svojho času v podaní Kataríny Kolníkovej) píše svojmu vnukovi (toho času na prácach v Nemecku) list o stave obecného futbalu.
Ešte na začiatku fanzóny predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie Roman Táborský zablahoželal narodeninovým oslávencom z radov fanklubu a daroval im knižnú publikáciu Futbaloví machri.
Oslávenci: Ján Helík, Gabriel Tanuška, Jozef Košút.
Futbalový predzápas Slovensko – Wales skončil nerozhodne 4:4
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pokračuje vo svojej tradícii – organizovaní osláv jubileí legiend československého a slovenského futbalu. Takáto oslava sa konala 9. februára v Hoteli Matyšák pri príležitosti 80. narodenín dvoch bývalých slávnych hráčov bratislavského Slovana a československej reprezentácie: Alexandra Vencela st. (nar. 8. februára 1944) a Ivana Hrdličku (20. november 1943). Tí si na oslavu pozvali svojich bývalých spoluhráčov i priateľov, medzi ktorými dominovali víťazi PVP z roku 1969 či majstri Európy z roku 1976. Oslávenci Vencel a Hrdlička vyzdvihli, že tieto jedinečné úspechy boli dielom nielen výborných hráčov, ale predovšetkým skvelej partie. Žiadna iná to okrem nich nedokázala.
Jedným z pozvaných hostí bol aj Ladislav Jurkemik, najmladší člen z belehradskej partie európskych šampiónov. „Som rád, že existuje skupina takýchto zanietencov, ktorí nezabúdajú na nás, bývalých hráčov. Organizujú to na vysokej úrovni, bolo to tak aj na mojich narodeninách i v prípade osláv jubilea Šaňa Vencela a Ivana Hrdličku. Je to obdivuhodné, kvitujem to a som fanklubistom za to veľmi vďačný. Človek sa zíde s bývalými kolegami, ktorých na ulici bežne nestretne a je sa o čom porozprávať,“ povedal Jurkemik po podujatí.
Na margo oslávencov, Alexandra Vencela a Ivana Hrdličku dodal: „Bol som rád, že ma Šaňo Vencel pozval na túto akciu, dá sa povedať, že do kuchyne Slovana. Bol som na oslave jediný interista. Hoci medzi nami v rámci súperenia bratislavských klubov vládla veľká rivalita, vždy to bolo na férovej úrovni a stali sme sa priateľmi. Isteže, so Šaňom sme prežili spoločný čas aj v reprezentácii Československa, dlhé roky, poznáme sa veľmi dobre. Čo sa týka Ivana Hrdličku, je to skromný, inteligentný človek, taký bol aj ako hráč, fantastický. A dodnes hrá futbal! Keď som ho nedávno videl zahrať si v zápase v Piešťanoch, vravím si, paráda! V osemdesiatke je to niečo mimoriadne. Vyžaruje z neho srdečnosť, vďačnosť. Má v sebe veľkú pokoru a to isté platí o Vencelovi. Aj preto som prijal jeho pozvanie.“
S rovnakou láskou si obliekal biely lekársky plášť a nosil futbalový (ale aj hokejový) dres. Prvý slovenský ligový futbalista – doktor medicíny. Prvý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie. Džentlmen na ihrisku i mimo neho. Všestranný športovec a človek s nevídaným zmyslom pre fair play. Taký bol počas svojho života dolnokubínsky rodák Ivan Chodák. V sobotu 3. februára 2024 uplynulo 110 rokov od jeho narodenia. Zomrel pred tridsiatimi rokmi, 14. februára 1994.
Bol to Ivan Chodák, ktorý 27. augusta 1939 s kapitánskou páskou na rukáve priviedol futbalovú reprezentáciu Slovenska v Bratislave na prvý oficiálny medzištátny zápas proti Nemecku. Jedenásť rokov si obliekal dres Slovana (pod názvami I. ČSŠK Bratislava a ŠK Bratislava), bol jeho kapitánom. Ním bol aj v hokejovom tíme ŠK Bratislava.
Na ihrisku, ale aj mimo neho bol vzorom slušnosti a ohľaduplnosti, dostal prezývku Rytier v kopačkách. Futbalové ocenenie SFZ Cena fair play nesie právom meno po MUDr. Ivanovi Chodákovi.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil v roku 2019 svoje 9. narodeniny v jeho rodnom kraji – v Oravskom Podzámku – pri príležitosti 80. výročia od spomenutého zápasu Slovenska s Nemeckom.
Vďaka fanklubu má dnes MUDr. Ivan Chodák pamätnú tabuľu s bustou v Dolnom Kubíne, ktorú slávnostne odhalili pri jeho rodnom dome na Hviezdoslavovom námestí 23. septembra 2022.
Titulná fotografia – Peter vo svojom živle prvý vľavo.
Foto: Anton Holienčin – 70 Ladislav Jurkemik
Dnes sa krásneho životného jubilea dožíva aktívny člen fanklubu Peter Špilák.
Viete si vôbec predstaviť, že pri hráčoch všetkých kategórií nebude chlap s modrou taškou plnou kníh, či kariet a pripravenými fixkami? Pozná hráčov všetkých kategórií a je už málo erudovaných ľudí, ktorí poznajú problematiku futbalu a celkovo športu v Bratislave …
Peter Špilák všetko najlepšie od fanklubu…
„Dlhoročná funkcionárska práca mala vo futbalovom hnutí na rôznych úrovniach význam,“ vraví Peter Špilák. Jeho funkcionárska kariéra je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Vargu sa stal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový, strieborný a už aj zlatý odznak SFZ.
Peter podporuje fanklub v mnohých oblastiach – pozná sa a je priateľ s mnohými legendami, s mnohými hral v jednom mužstve na Trnávke – predchodcu dnešného Domina. Pomohol pri návšteve fanklubákov FIFA a UEFA vo Švajčiarsku, alebo podnietil snahou a potrebnými informáciami pri peknom splnenom sne dvoch kamarátov, aby sa ešte raz mohli v živote osobne stretnúť – Vladimír Weiss najst. a Adolf Scherer…
Peter Špilák bol napríklad spolu s Dušanom Tittelom krstným otcom maskota OFSFR Ďuryho…
Róbert Polievka sa presadil do reprezentácie z domácej ligovej súťaže. Rozhovor s nádejným útočníkom pripravil člen fanklubu a nový zástupca médií pre fanklub Patrik Lendel.
OFSFR – Veľké Orvište
Autor: Patrik Lendel
Foto: Archív z článku – Luxembursko / ESz
V reprezentácii si začínal v zápase s Luxemburskom pred prázdnymi tribúnami. Napriek tomu, že diváci prejavovali počas celého zápasu veľkú nespokojnosť s naším slabším výkonom, tebe po vystriedaní mohutne aplaudovali. Čomu to pripisuješ?
„Divákom ďakujem za podporu, vážime si každého jedného. Veľmi nám svojim povzbudzovaním pomáhajú. Verím, že záujem o reprezentáciu bude stále narastať. Vnímal som ich potlesk, potešil ma. Rovnako prijímam aj kritiku, uvedomujem si, že som útočník, od ktorého sa očakávajú góly.“
Ako ťa prijal kolektív na prvom marcovom zraze?
„Kolektív nových spoluhráčov ma prijal skvele. Sme výborná partia. Pri mojom predstavovaní som zaspieval „Na Kráľovej holi,“ bolo to smiešne.“
Aký je tréner Francesco Calzona?
„Veľký detailista, venujeme sa dopodrobna každej hernej situácii. Posunulo ma to, ako aj celé mužstvo. Zlepšili sme sa po taktickej stránke, myslím si, že sa uberáme správnym smerom.“
Pri debute si zažil prázdne tribúny, pri tvojom ostatnom piatom reprezentačnom vystúpení vypredaný štadión. Je za diváckym záujmom hlavne atraktivita súperov?
„Nemyslím si, veď aj na Lichtenštajnsko bolo vyše 13 tisíc ľudí. Zaznamenali sme za krátky čas obrovský posun. Je to skvelý pocit hrať pred plným štadiónom – splneným snom pre každého jedného z nás.
V ktorom zápase si bol najbližšie k streleniu gólu?
„V Lichtenštajnsku som mal až tri dobré príležitosti. Pevne verím, že gól strelím v tom správnom momente, keď to mužstvo bude najviac potrebovať. Na ihrisku to nie je také jednoduché, tiež by som chcel premeniť každú šancu, ako veľkí hráči. Budem sa však vždy snažiť najlepšie, ako viem.“
V spolupráci s veľvyslanectvom SR v Lisabone a slovensky hovoriacimi sprievodcami.
Lisabon – Panoramatická a aj pešia prehliadka s výkladom
Návšteva Sportingu Lisabon – prehliadka štadióna, múzea – hľadáme stopu Dr. Jozefa Vengloša.
Fototermín fanklubu – pocta legende a členovi OFSFR
Mestá: Sintra, Obidos, Nazaré a Aveiro symbolický súvis s uvedeným mestom – prvý slogan fanklub je inšpirovaný práve štadiónom v Aveire. Fanklub vo farbách rešpektu a vášne…Vyrobili sa aj fanúšikovské suveníry / šál/ v rôznych kombináciách farieb – spájanie klubov malých aj veľkých pre spoločný cieľ – reprezentáciu.
Porto – Futbalový zápas POR- SVK, plavba loďou, vinice, ochutnávka vín, prehliadka mesta s výkladom a spoločná večera v reštaurácií u Mareka Čecha.
Tradičná predzápasová fanzóna na zápas s Islandom 16.11.2023 bude v pokračovaní programu stretnutí s najlepšími… kniha : Králi slovenského futbalu autora Michala Zemana.
Miesto Tower 5 NFŠ
Osobnosti futbalu: Ján Geleta, Jozef Chovanec, Ľubomír Moravčík a zároveň si pripomenieme životné jubileum významných členov fanklubu. Ján Geleta 80 a Ľudovít Cvetler 85.
Skvelá správa pre členov fanklubu….
prihlášky na rivvis@fanklubfutbalsvk.sk
Bližšie info bude zasielané internou komunikáciou OFSFR. Zoznam hostí nie je úplný a bude zverejnený dodatočne, nakoľko hostia majú možnosť pozvania priateľov futbalu…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie organizuje pre svojich členov autobusový zájazd do Vaduzu na súboj kvalifikácie ME 2024 Lichtenštajnsko – Slovensko, ktorý sa odohrá 20. júna. Z doterajších deviatich zápasov naše mužstvo sedem vyhralo a dva remizovalo. OFSFR pripravuje malú fanzónu – ak bude vhodný priestor na organizovanie priamo vo Vaduze. Inšpiráciu sme práve načerpali na organizovanom zájazde fanklub BayernRivvis FC Bayern Mníchov – Hertha Berlín.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub LIE – SVK 2005 Vaduz
Zaujímavé je však, že tieto dve remízy v rokoch 2005 a 2013 sa na lichtenštanjskej pôde zakaždým zrodili pred zrakmi našich fanklubákov. Najprv to bolo v kvalifikácii MS 2006, keď sa stretnutie skončilo 0:0 a potom v kvalifikácii MS 2014 sme tam hrali 1:1 a remízu zachraňoval stopér Ján Ďurica. ,,Keďže sme už organizovali oficiálne výjazdy do Vaduzu a v roku 2005 bol oficiálne prvý na národnú reprezentáciu, ešte pod hlavičkou TJ Slovan Veľké Orvište, tak po futbalovej stránke to neboli tie najkrajšie zážitky a cesta domov bola neskutočne dlhá,“ pripomína šéf fanklubu Roman Táborský. Nielen on, ale všetci fanklubáci, ktorí pôjdu do Vaduzu sú presvedčení, že do tretice pred ich zrakmi už musíme vyhrať!
Zaujímavosťou bolo, že veľká časť fanúšikov bola aktívna aj pri vzniku fanklubu aj na základe skúseností z Vaduzu, či MS v JAR 2010, ktoré dali impulz na vznik fanklubu…Veď v autobuse boli napríklad Miloš Kopča, Peter Ivanov, Róbert Lamprecht, či na MS Vladimír Strieženec, Zdenko Jurkemik. Jozef Rak rád, snáď ako jediný rád spomína na zájazd z roku 2013, pretože sa mu cesta vyplatila. Vyhral totiž súťaž na správny výsledok a ako jediný tipoval 1:1…
Jozef Plank, rodák z Modranky je predovšetkým veľkým futbalovým fanúšikom a hlavne zberateľom rôznych suvenírov. S fanklubom prešiel kus sveta, bol s ním na ME 2016 vo Francúzsku i na MS 2018 v Rusku a dlhú cestu absolvoval v minulosti aj do Vaduzu. Ako si na toto dobrodružstvo spomína? ,,V roku 2005 ešte fanklub neexistoval, ale na základe malého inzerátu v denníku Šport som sa prihlásil na zájazd do Vaduzu. V podstate sme sa medzi sebou nepoznali, ale v autobuse vládla dobrá priateľská atmosféra. Po dlhej ceste sme prišli do Vaduzu a rozhodli sme sa ísť pozdraviť naše mužstvo do hotela, v ktorom bývalo. Žiaľ, nikto nejavil o nás záujem, dokonca vtedajší šéf ligovej komisie Vladimír Wänke nám povedal, že tu nemáme čo robiť. Počas zápasu prišiel za nami na tribúnu Dušan Tittel, generálny sekretár SFZ a veľmi sa nám ospravedlnil za vzniknutú nepríjemnú situáciu. Futbal nestál za nič, s amatérmi Lichtenštajnska, ktorí sa schádzali na zápas rôznymi spôsobmi, hlavne na bicykloch, sme iba remizovali, keď sme nevyužili niekoľko výborných gólových šancí.“
Jozef Plank idúci na štadión vo Vadúze…Pred chvíľou prišiel hráč na bicykli s ruksakom…
V roku 2013 zájazd do Vaduzu už usporiadal oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Vo výprave bol znova Jozef Plank, ktorý nám povedal: ,,Všetko bolo dobre zabezpečené, partia takisto, takže ľahšie sme zvládli náročnú cestu. Žiaľ, aj tento zápas nám vôbec nevyšiel, absolútne sme nezvládli úlohu veľkého favorita. Zbytočne sme stratili ďalšie body a tým aj šancu zabojovať o postup na MS 2014 do Brazílie. Mužstvo totálne vybuchlo a napokon si to odniesli obidvaja tréneri, lebo výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (VV SFZ) odvolal Stanislava Grigu a Michala Hippa z pozícií reprezentačných trénerov A-tímu.“
Ľudovít Liška z Veľkého Orvišťa bol tiež účastníkom zájazdu v roku 2005. ,,Začali sme ho úsmevnou príhodou, keď sme na ceste zabudli na Jožka Planka a tak sme sa museli otočiť a ísť pre neho do Zelenča. Z Veľkého Orvišťa sme vyrazili podvečer, cesta bola veľmi dlhá, do Vaduzu sme išli v noci a nič sme nevideli. Do dejiska zápasu sme prišli o ôsmej hodine ráno a ďalších dvanásť hodín sme čakali na jeho výkop. Čas nám veľmi pomaly utekal, lebo nebolo tam čo pozerať. Takže sme sa tam celý deň nudili, akurát sme sa poprechádzali. Zápas sa pre nás bezgólovou remízou skončil veľkým sklamaním. Domov sme išli znova v noci, takže počas dvoch dní sme nič poriadne nevideli, napríklad Alpy.“
Pavol Táborský jeden zo zakladajúcich členov fanklubu. „Bol som na oboch stretnutiach a obidva boli herne strašné a pivo a obed veľmi drahé. Mesto sa dá prejsť za pár hodín. Čo viac dodať tretíkrát už necestujem bolia ma kolená a fandiť musia v prvom rade Tí čo majú pod sedemdesiat…
Na fotografii Pavol Táborský, Facian alias Vojtech Mitošinka – fanklubový šofér čo vedel dať do poriadku aj ultras Spartaka a Slovana a Jozef Valo – Vaduz 2005
Ľudovít Liška spolu s Romanom Táborským boli od roku 1993 aj funkcionármi vo Veľkom Orvišti, ale futbal sa mu tak znechutil, že už dvadsať rokov naň nechodí. ,,Naposledy som bol na zápase v roku 2007 v Mníchove na Bayerne. Nechodím ani na reprezentáciu a futbal nepozerám ani v televízii. Jednoducho po tom všetkom, čo som zažil, som tak na neho zanevrel, že ma absolútne nezaujíma.“ Na fotografii je Ľudovít Líška vpravo.
Futbal prináša samozrejme aj prehry, či negatíva a je pekné, že mnohí, ktorí boli v tom čase v autobuse naň nezanevreli. Naozaj bolo veľa zápasov, ktoré po futbalovej stránke nestáli za nič, nepotešili a niekedy unudili bezbojovným výkonom a znechutenými hráčmi bez empatie voči fanúšikom, stáli veľa peňazí a času. Naopak keď fanúšikov naháňa polícia, lebo kradnú rozbíjajú štadión a to bol bohužiaľ aj vo Vaduze prípad fanúšikov zo Slovenska… Zápas, ktorý aj po ekonomickej stránke musel byť dotovaný bol zrkadlom, kde treba pracovať na Slovensku s fanúšikmi. Nie sme naučený chodiť na neatraktívne zápasy a ak sa pridajú všetky negatíva tak, v mnohom sa zmenilo a máme aj keď neveľkú základňu slušných fanúšikov, ktorí sú ochotný fandiť na každom stretnutí reprezentácie doma , či vonku… Chodili sme ako jednotlivci, ktorí sa vzájomne viac, či menej poznali – tak Vaduz bol prvým krokom ísť na futbal organizovane. Treba si uvedomiť, že v tom čase ešte športové CK boli na okraji podnikateľských záujmov a stále je to u nich zámer ekonomickej stability, teda organizovať podujatia, ktoré im prinesú úžitok. Prirodzene hľadajú iba produkty, ktoré majú svoju cenu.
Futbal je pekný aj prináša radosť, emóciu, ochotu obetovať sa, ale to patrí k životu všeobecne… Poďme sa pokúsiť o radosť z futbalu do Vaduzu, Porta, Sarajeva…kdekoľvek na svete.
Pekarík má pekné spomienky na slovenskú ligu, na Dubnicu a Žilinu
Koncom tohto týždňa sa v Cinemax Bory Mall v Bratislave uskutočnila slávnostná premiéra nového dokumentu s názvom 30: Príbeh ligy, ktorý mapuje uplynulých tridsať rokov našej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Na premiére nechýbali viacerí súčasní i bývalí hráči našej najvyššej futbalovej ligy ako napríklad Ladislav Molnár, Dušan Tittel, Vladimír Kinder, Samuel Slovák, Igor Žofčák či Róbert Vittek.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub Milan Valko a Peter Pekarík
Na slávnosti sa zúčastnil aj obranca nemeckej Herthy Berlín a tiež čestný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Peter Pekarík, ktorý v drese Slovenska nastúpil už 117. razy, najviac po rekordnom Marekovi Hamšíkovi. Napriek tomu, že berlínska Hertha po desiatich rokoch zostúpila z najvyššej nemeckej súťaže a slovenský reprezentačný obranca v jej drese tiež neprežil práve ideálnu sezónu, rodák z Dolného Hričova ukázal aj na vyhlásení skutočný profesionálny prístup, keď poskytol jeden rozhovor za druhým.
Aký dojem zanechal tento dokument vo vás? ,,Keď som videl jeho 30-ročnú históriu, okamžite sa mi vrátili spomienky na moje začiatky, na Žilinu, na Dubnicu. Výkony na slovenských prvoligových trávnikoch ma naozaj dostali do slovenskej reprezentácie aj veľkého futbalu. Našej lige teda vďačím za všetko a najmä jej dvom klubom – Dubnici a Žiline. S Dubnicou som v ročníku 2004/2005 skončil štvrtý, čo je jej najlepšie umiestnenie medzi slovenskou elitou. A so Žilinou okrem zisku majstrovského titulu v roku 2007 sme ako prvý slovenský klub postúpili v sezóne 2008/2009 do skupiny niekdajšieho Pohára UEFA.“
Napriek tomu, že Peter Pekarík má už 36 rokov v Herthe bude pokračovať ďalší rok, aby pomohol mladému mužstvu k návratu do bundesligy. A slovenskej reprezentácii, ktorá v druhej polovici júna odohrá zápasy kvalifikácie ME 2024 na Islande a v Lichtenštajnsku zasa k dobrým výsledkom, ktoré ju udržia v hre o postup. Pripomenieme, že 30. apríla sme zorganizovali spoločne s fanklubom FC BayernRuvvis výjazd pre slovenských fanúšikov na bundesligový zápas FC Bayern Mníchov – Hertha Berlín. Pre FC Bayern v konečnom dôsledku znamenajúci 11 – ty titul , pre Herthu zostup o súťaž nižšie. Dúfajme, že sa podarí nejakému slovenskému zástupcovi z radov hráčov preukazovať svoje futbalové schopnosti v jednej najkvalitnejších súťaži…
Slovenskí futbalisti nepostúpili do štvrťfinále na MS do 20 rokov v Argentíne. V stredajšom osemfinále nestačili na Kolumbiu 1:5, keď favorit zaznamenal tri góly krátko po začiatku druhého polčasu. Zverenci Alberta Rusnáka vyrovnali maximum Slovenska na šampionáte v tejto vekovej kategórii z roku 2003.
OFSFR – San Juan/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Favorit ukázal kvalitu v druhom polčase, keď slovenských futbalistov dostal pod tlak. Dvakrát sa presadili Oscar Cortes s Tomasom Angelom a raz Jaser Asprilla. Jediný gól Slovenska zaznamenal Timotej Jambor v 87. minúte. Kolumbia sa v boji o semifinále stretne s Talianskom.
osemfinále MS do 20 rokov
Kolumbia – SLOVENSKO 5:1 (0:0). Góly: 48. a 90.+4 Cortes, 52. a 63. Angel, 50. Asprilla – 87. Jambor. Rozhodovali: Al Hoish – Yasir, Al Sultan (všetci S. Arábia), ŽK: Šnajder, Jambor (obaja SR)
Prvé minúty duelu sa niesli v znamení prevahy Slovákov, ale šancu si nevypracovali. Kolumbijčania hrozili najmä po rýchlych kontrách a z nich mali oveľa nebezpečnejšie šance. Najskôr v 11. minúte výborne prečítal ich úmysel Ujlaky a obranným zákrokom odvrátil nebezpečenstvo. Potom sa dostal do úniku Asprilla, jeho prihrávku zastavil Kóša. Najväčšiu šancu mali Kolumbijčania v 28. minúte, keď po chybe Gajdoša a spätnej prihrávke priamo na nohu Angela išiel juhoamerický útočník sám na bránu, lopta však skončila vedľa pravej žrde. Na túto šancu odpovedal Kopásek, spoza šestnástky napriahol na bránku, no Marquinez zasiahol. Slovenský brankár Danko musel do konca polčasu vyriešiť ešte jednu nebezpečnú situáciu, keď zmaril pokus Puertu z bezprostrednej blízkosti.
Hráči Kolumbie udreli hneď po zmene strán a počas štyroch minút zaznamenali tri góly. Najprv Cortes využil chybu Ujlakyho, potom sa Asprilla presadil strelou z hranice šestnástky a v 52. minúte Angel zvýšil na 3:0. Favorit naďalej dominoval a o jedenásť minút pridal Angel druhý gól v stretnutí. Kolumbičania mohli zvýšiť aj na 5:0, no Castilla netrafil prázdnu bránu. Tréner Rusnák sa ešte snažil urobiť niečo so zápasom a vystriedal štyroch hráčov. V 87. minúte Slováci znížili na 1:4. Gajdoš odcentroval z pravej strany a Jambor hlavičkou prekonal brankára Marquineza. Cortes v štvrtej minúte nadstaveného času svojím druhým presným zásahom v stretnutí upravil na konečných 5:1.
Hlas po zápase /zdroj: RTVS/:
Albert Rusnák, tréner slovenskej reprezentácie: ,,Tento zápas nám ukázal veľa pozitívnych aj negatívnych vecí. V úvode druhého polčasu prišli hrubé chyby a strácali sme lopty. To nás sprevádzalo aj v predošlých zápasoch. Samozrejme som sklamaný, ale hráči sa z takýchto zápasov poučia. Videli medzinárodný futbal a máme kopec materiálu, ktorý môže posunúť náš futbal.“
Slovenskí futbalisti prehrali v treťom zápase na MS do 20 rokov v Argentíne s USA 0:2. V tabuľke B-skupiny obsadili s tromi bodmi tretie miesto za stopercentnými Američanmi a Ekvádorom, ktorý v piatok deklasoval Fidži 9:0. O postupe Slovákov do osemfinále rozhodne vývoj vo zvyšných skupinách.
OFSFR – San Juan/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Favorit ukázal v zápase svoju kvalitu, súpera dostal pod tlak najmä v prvom polčase a bol oveľa nebezpečnejší. Najväčší problém robil slovenským futbalistom Cade Cowell, ktorý v 38. minúte poslal USA do vedenia. Druhý gól prišiel po ofenzívnej epizóde v podaní Slovákov, skóroval striedajúci Niko Tsakiris.
Američania nestratili v základnej skupine ani bod a neinkasovali ani jeden gól. Spolu s Ekvádorom postúpili priamo do osemfinále. O účasti Slovákov medzi najlepšou šestnástkou rozhodne ďalší vývoj turnaja – miestenku dostanú štyri najlepšie tímy, ktoré obsadili tretie miesto. V šesťčlennej tabuľke figurujú momentálne na druhom mieste.
MS do 20 rokov:
B-skupina:
SLOVENSKO – USA 0:2 (0:1. Gól: 38. Cowell, 90.+6. Tsakiris. Rozhodoval: Ramon Abatti (Braz.)
Američania v úvode aktívne napádali súpera na jeho polovici. Už v tretej minúte strieľal Caleb Wiley, ktorý trafil len Hrdinu. O chvíľu to skúšal na druhej strane Máté Szolgai spoza šestnástky a mieril nad. USA naďalej nedávali Slovákom veľa priestoru, tí sa snažili založiť útočnú akciu. Favorit dokázal postupne súpera zatlačiť pred bránu, väčšiu šancu si vytvoril v 23. minúte z rohového kopu. Prudkú hlavičku Cheho vyrazil Hrdina, ktorý mal opäť prácu po kombinácii Wileya, Cowella a Vargasa. Prvú strelu zablokovala slovenská defenzíva, ďalšiu brankár neskrotil, no stihol prikryť loptu pred opakovaným pokusom. Veľkú šancu zahodili Američania v 28. minúte – Cowell prešprintoval slovenskú obranu, preloboval brankára a pre prázdnou bránou trafil vlastnú nohu. Ten istý hráč skóroval o sedem minút neskôr z úniku, bol však v ofsajde. Medzitým si pripísali prvú strelu aj Slováci, po priamom kope to skúsil z blízka Mario Sauer. Cowell uspel na tretí pokus v 38. minúte, loptu viedol z polovice ihriska a nezastavil ho ani jeden zo štyroch obrancov. Hrdinu prekonal z ľavej strany, mieril k bližšej žrdi. Na konci prvého dejstva dokázali vyvinúť ofenzívny tlak aj Slováci – nebezpečnú strelu na Sloninovu bránu vyslal Leo Sauer, ktorý mieril z diaľky do ľavého horného rohu.
Tréner Rusnák pristúpil v polčase k trojnásobnému striedaniu. Po prestávke sa hralo zväčša medzi šestnástkami a ako prvý si z brankárov opäť siahol na loptu Hrdina. Ten zneškodnil prudkú prihrávku do malého vápna, ktorá prišla po prihrávke do behu na pravé krídlo. O niečo podobné sa pokúsili vzápätí aj Slováci a spoza šestnástky to skúsil i Szolgai. O chvíľu prepadli v polovici ihriska cez Ovšonku a veľkú príležitosť mal opäť Cowell. Jeho pokus po zemi k pravej žrdi kvalitne zlikvidoval Hrdina. Útočník San Jose Earthquakes robil problémy slovenskej obrane aj naďalej, obranu takmer vyškolil zasekávačkami a jeho pokus zastavil Šnajder. O niečo neskôr trafil žrď slovenskej brány Luna a po ďalšom zaváhaní defenzívy sa dostal k nádejnej strele striedajúci Sullivan. Jeho pokus obetavo tečoval Ovšonka. Ku koncu stretnutia mali niekoľko šancí Slováci, strieľal Jambor a brvno zasiahol center z rohového kopu. Práve po tomto nápore spečatili svoj triumf Američania. Opäť strelou k bližšej žrdi, ktorej autorom bol Tsakiris.
hlas po zápase/zdroj: SFZ/:
Albert Rusnák, tréner Slovenska: ,,Dnešný výkon nebol dobrý, najmä v prvom polčase. Pôsobili sme veľmi zakríknuto a chýbala mi kvalita. V polčase sme urobili tri zmeny a veci začali fungovať. Treba však povedať, že USA boli veľmi kvalitné a mali dobrých hráčov. My sme zas v druhom dejstve ukázali, že vieme a chceme hrať futbal. Pred zápasom sme mali aj zdravotné problémy, na chalanoch bolo vidieť únavu.“
Slovenskí futbalisti prehrali v druhom zápase MS do 20 rokov s Ekvádorom 1:2. Jediným gólom Slovákov otvoril v 29. minúte skóre Máté Szolgai, o víťazný sa postaral v druhom polčase Jose Sosa. Slováci si prehrou skomplikovali cestu za postupom z B-skupiny do osemfinále.
V úvodnom dejstve mali herne navrch Juhoameričania, no prvú strelu na bránu v zápase premenil z diaľky Szolgai. Obhajca bronzu spred štyroch rokov zvýšili tlak a podarilo sa mu vsietiť gól do šatne. Obrat dokončil v 59. minúte Sosa. Favorit si v stretnutí paradoxne pripísal prvé strely na bránu na šampionáte – proti USA (0:1) mal sedem streleckých pokusov mimo.
Slováci sú priebežne na postupovom druhom mieste, o skóre pred svojím utorňajším súperom. Toho však čaká v závere B-skupiny Fidži, ktoré doposiaľ nezískalo ani bod. Slováci nastúpia v piatok o 20.00 SELČ proti favorizovanému USA – to naopak ešte nestratilo ani bod. Okrem prvých dvoch tímov z každej skupiny postupujú medzi najlepšiu šestnástku aj štyri najlepšie mužstvá z tretích miest.
MS do 20 rokov: B-skupina:
Ekvádor – Slovensko 2:1 (1:1). Góly: 45.+1. Cuero, 59. Klinger – 29. Szolgai. ŽK: Paez – Kopásek, M. Sauer, Bagín. Rozhodoval: Al Hoish (Saud. Arab.)
Ekvádor: Napa – De la Cruz, Garcia, Ordonez, De La Cruz Borja – O. Zambrano, Gonzalez Baquero – Klinger (78. Mina), Paez (90.+2. K. Zambrano), Angulo (89. Cortez) – Cuero (89. Renteria)
Ekvádorčania boli v úvode aktívnejší a útočili, viackrát však prepadli a do šestnástky sa dostal ich súper. Kombináciám Slovákov však chýbala presnosť, ako prvý tak poslal strelu na bránu favorit zásluhou Daniela de la Cruza. Krajný obranca to skúsil spoza šestnástky, Hrdina loptu vyrazil a následný pokus išiel nad. Juhoameričania potom prevzali kontrolu nad hrou, no výraznejšiu šancu si dlho nevedeli vytvoriť. Prišla v 26. minúte, keď napádali počas rozohrávky Slovákov a z diaľky to skúsil Paez. Ekvádor mal po necelej polhodine hry už piaty rohový kop, štandardkám však chýbal nápad a slovenská defenzíva si s nimi poradila. Práve po tomto rohu založili Slováci akciu, ktorá viedla k prvému gólu – Sauer si potiahol loptu z krídla a po kľučke ju posunul Szolgaiovi. Ten poslal z diaľky prvú strelu do priestoru ekvádorskej brány a na jeho pokus k ľavej žrdi Napa nestačil. Slováci ešte vytvárali ofenzívnu aktivitu, no strely prišli na bránu Hrdinu – Angulo mieril najprv z hranice šestnástky tesne nad a v nadstavení ušiel slovenskej obrane Cuero, ktorý vyrovnal.
Do druhého dejstva vstúpili aktívne obe strany. Slovákom najprv nevyšiel center v blízkosti brány, ich súperom nádejná kombinácia na hranici pokutového územia. O chvíľu takmer poslal svoj tím prvýkrát do vedenia Zambrano – využil pozíciu Hrdinu ďaleko od brány a z polovice ihriska trafil brvno. To o chvíľu znova opečiatkoval Paez a v rovnakej akcii strelil výstavný gól Sosa. Jeho tím následne kontroloval hru a do ničoho veľkého sa nepúšťal. Prípadnú ofenzívnu snahu riešili Slováci aj nedovolenými zákrokmi a žlté karty si tak vyslúžili Kopásek, Mario Sauer i Bagín. Na začiatku nadstavenia mal veľkú šancu práve Sauer – po kombinácii s Kopáskom a Jamborom však trafil z bezprostrednej blízkosti brankára Napu, ktorý následne prikryl loptu. Jeho tím si už dokázal ustrážiť tesný náskok.
hlas po zápase/zdroj: SFZ/:
Albert Rusnák, tréner Slovenska: ,,Mali sme celkom dobrý vstup do zápasu, boli sme na lopte. Súper trocha prevzal iniciatívu, ale všeobecne to bolo fajn, dali sme gól. Nesmieme však dopustiť góly do šatne. Na začiatku druhého polčasu sme eliminovali súpera, mali sme optickú prevahu ale len jednu príležitosť. Výkon bol v určitých pasážach veľmi slušný a na tom budeme stavať aj v ďalších zápasoch. Hráči do toho dali všetko a siahli si na dno svojich síl.“
ďalší výsledok: B-skupina: USA – Fidži 3:0 (0:0)
tabuľka:
1. USA 2 2 0 0 4:0 6
2. SLOVENSKO 2 1 0 1 5:2 3
3. Ekvádor 2 1 0 1 2:2 3
4. Fidži 2 0 0 2 0:7 0
V Jedenástke sezóny Fortuna ligy dominuje ŠK Slovan
Len deň po skončení posledného kola Fortuna ligy sa futbalová verejnosť i hráči stretli v Hoteli Senec na slávnostnom vyhlásení ankety Jedenástka sezóny Fortuna ligy 2022/23. V nej má zastúpenie päť klubov našej ligy, no dominujú v nej najmä futbalisti aktuálneho majstra ŠK Slovan Bratislava. Za oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa na slávnosti zúčastnili zástupca predsedu Miloš Kopča, mediálny manažér Milan Valko a členovia Ladislav Lipták, Peter Špilák a Velimir Adžič.
OFSFR – Senec/mv
Foto: Velimir Adzič
Slovan získal už piaty titul v rade, aj preto je v najlepšej jedenástke až šesť futbalistov belasých, dvojnásobné zastúpenie má DAC Dunajská Streda a po jednom hráčovi Podbrezová, Dukla Banská Bystrica a MŠK Žilina.
Najlepším hráčom uplynulého ročníka futbalovej Fortuna ligy sa stal rovnako ako vlani Vladimír Weiss mladší. Kapitán bratislavského Slovana, ktorý priviedol svoj tím k obhajobe titulu, triumfoval v ankete pred útočníkom Róbertom Polievkom (Dukla Banská Bystrica) a spoluhráčom Jurajom Kuckom.
,,Ocenenie si veľmi vážim a ďakujem zaň. Sezóna bola veľmi dlhá a náročná. Cena pre najlepšieho hráča je pre mňa takou čerešničkou na torte. Samozrejme, že sa v prvom rade pozerám na tímové úspechy, ale cenu som obhájil. Je to výsledok tvrdej práce, ktorú odvádzam pre Slovan. Vážim si to a ďakujem,“ citovala tlačová správa Únie ligových klubov Weissa ml., ktorý sa na galavečeri nezúčastnil, ospravedlnil sa z osobných dôvodov.
Najlepším brankárom sa stal Ľubomír Belko z MŠK Žilina, ktorý získal len o dva hlasy viac ako Samuel Petráš z DAC 1904 na druhom mieste. Obrana je takmer čisto „belasá“, napravo je Jurij Medveděv (Slovan), stopérsku dvojicu tvoria Guram Kašia (Slovan) a Marek Kristián Bartoš (Podbrezová), post ľavého obrancu zastáva Lucas Lovat (Slovan). Najlepším pravým stredopoliarom sa stal 15-gólový Aleksandar Čavrič (Slovan), v strede figurujú Juraj Kucka (Slovan) a Miroslav Káčer (DAC 1904), najlepším ľavým stredopoliarom sa stal Vladimír Weiss (Slovan). Za najlepšieho ofenzívneho stredopoliara/útočníka bol vyhlásený Róbert Polievka z Banskej Bystrice, ktorý získal od poroty najviac hlasov (až 25). Na hrote svieti najlepší strelec súťaže, 18-gólový Nikola Krstovič z DAC 1904.
Ocenenie najlepší tréner Fortuna ligy obhájil Vladimír Weiss st., objavom sezóny sa stal Artur Gajdoš z AS Trenčín. Cenu fanúšika pre osobnosť Fortuna ligy, ktorú volia fanúšikovia prostredníctvom online hlasovania na webe tvnoviny.sk, získal dunajskostredský kanonier Nikola Krstovič.
Únia ligových klubov odštartovala pri príležitosti tridsiateho výročia samostatnej ligy novú tradíciu. Významné osobnosti ligového futbalu uvedie na tzv. Tribúnu slávy, čo je obdoba Siene slávy. V sezóne 2022/23 svoje čestné miesto na Tribúne slávy zaujali Pavol Diňa v kategórii hráč, Jozef Jankech v kategórii tréner a Jozef Adamec in memoriam v kategórii osobnosť. ,,Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu. Tribúna je niečo, čo k futbalu a športu neodmysliteľne patrí. Na Tribúne slávy našej ligy majú svoje čestné miesta prvé tri mená. Zároveň však prízvukujem, že ide o naštartovanie novej tradície. Každý rok na Tribúnu slávy pribudnú ďalšie mená ligového futbalu,“vysvetľuje prezident ÚLK Ivan Kozák.
V ankete Jedenástka sezóny hlasovali hlavní tréneri účastníkov Fortuna ligy, prezident Únie ligových klubov, zástupcovia SFZ (tréner reprezentácie SR „A“, tréner SR „21“, technický riaditeľ a zástupca trénerov vo Výkonnom výbore), prezident Únie futbalových trénerov Slovenska, prezident Klubu ligových kanonierov, prezident Únie futbalových profesionálov a predstavitelia médií. O najlepších arbitroch rozhodovali svojimi hlasmi aj pozorovatelia rozhodcov SFZ v spolupráci s Asociáciou rozhodcov SFZ.
PREHĽAD OCENENÝCH:
Najlepší hráč: Vladimír Weiss ml. (ŠK Slovan Bratislava)
Najlepší tréner: Vladimír Weiss st. (ŠK Slovan Bratislava)
Najlepší strelec: Nikola Krstovič (DAC 1904 Dunajská Streda) – 18 gólov
Cena fanúšika, osobnosť Fortuna ligy: Nikola Krstovič (DAC 1904 Dunajská Streda)
Objav sezóny: Artur Gajdoš (AS Trenčín)
Cena fair play: MFK Ružomberok
Najlepší rozhodca: Ivan Kružliak
Najlepší asistent rozhodcu: Branislav Hancko
TRIBÚNA SLÁVY:
Pavol Diňa: v kategórii hráč
Jozef Jankech: v kategórii tréner
Jozef Adamec (in memoriam): v kategórii osobnosť
JEDENÁSTKA SEZÓNY FORTUNA LIGY 2022/23:
Brankár: Ľubomír Belko (MŠK Žilina, 9 hlasov)
Obrana sprava: Jurij Medveděv (Slovan, 9 hlasov), Guram Kashia (Slovan, 18 hlasov), Marek Kristián Bartoš (Podbrezová, 10 hlasov), Lucas Lovat (13 hlasov)
Záloha sprava: Aleksandar Čavrič (Slovan, 16 hlasov), Juraj Kucka (Slovan, 18 hlasov), Miroslav Káčer (DAC 1904, 13 hlasov), Vladimír Weiss (Slovan, 23 hlasov)
Ofenzívny stredopoliar: Róbert Polievka (MFK Dukla, 25 hlasov)
Útočník: Nikola Krstovič (DAC 1904, 23 hlasov)
Výsledky hlasovania (individuálne ocenenia):
Najlepší hráč:
Vladimír Weiss ml. (Slovan): 15 hlasov
Róbert Polievka (MFK Dukla): 7 hlasov
Juraj Kucka (Slovan): 2 hlasy
Najlepší tréner:
Vladimír Weiss st. (Slovan): 14 hlasov
Adrián Guľa (DAC 1904): 5 hlasov
Roman Skuhravý (Podbrezová): 3 hlasy
Objav sezóny:
Artur Gajdoš (Trenčín): 7 hlasov
Šimon Faško (Podbrezová): 6 hlasov
Jakub Uhrinčať, Róbert Polievka (obaja MFK Dukla): 2 hlasy
Slovenská futbalová reprezentácia úspešne vstúpila do majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov v Argentíne. V úvodnom stretnutí B-skupiny zvíťazila v noci na nedeľu v San Juane nad Fidži 4:0 a ziskom troch bodov si posilnila šance na postup do osemfinále. Góly slovenského tímu strelili Adam Gaži a Máté Szolgai, po prestávke sa presadili Artur Gajdoš a kapitán Timotej Jambor.
OFSFR – San Juane/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Na šampionáte štartuje 24 tímov rozdelených do šiestich skupín po štyroch. Do osemfinále postúpia prví dvaja z každej skupiny plus štyria najlepší z tretích miest. Pôvodne sa mali MS konať v Indonézii, Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) jej však odobrala organizátorstvo po protestoch proti účasti izraelskej reprezentácie.
Druhý zápas odohrajú mladí Slováci v utorok 23. mája o 23.00 SELČ proti Ekvádoru. Účinkovanie v základnej skupine uzavrú v piatok 26. mája o 20.00 SELČ súbojom s USA.
MS do 20 rokov: B-skupina:
Fidži – Slovensko 0:4 (0:2). Góly: 17. Gaži, 25. Szolgai, 70. Gajdoš, 79. Jambor. ŽK: Rabuka – Šnajder. Rozhodoval: Sy (Sen.)
Tréner Rusnák nemohol pre trest koučovať slovenský tím z lavičky, ale jeho zverencom to vôbec neprekážalo a od úvodného výkopu sa pustili do súpera. Výsledkom bola ich jasná prevaha a tri strelecké pokusy v úvodnej desaťminútovke, ani jedna však nemierila medzi žrde. Až hlavička Jambora prinútila Mustahiba k zákroku, loptu vyrazil na roh. Po aktívnom vstupe do zápasu sa Slovákom podarilo relatívne rýchlo otvoriť skóre. Presný center L. Sauera z ľavej strany našiel pred bránou Gažiho a ten prudkou hlavičkou zblízka nezaváhal – 0:1. V 25. minúte už bol náskok favorita dvojgólový. Po aktívnom napádaní rozohrávky sa dostal k lopte Szolgai a brankára Fidži prekonal kurióznym spôsobom ľahkou strelou medzi nohy – 0:2. Slováci pokračovali v tlaku, v prvom polčase sa hralo prakticky iba na polovici outsidera z Oceánie. Po polhodine Jambor vo výskoku hlavičkoval do brvna a Šnajder z diaľky tesne minul pravú žrď. Jamborovi nebolo súdené tešiť sa, hoci bol strelecky jasne najaktívnejší hráč.
V 52. minúte sa slovenský kapitán rozhodol prihrať lepšie postavenému L. Sauerovi, ktorý v čistej šanci neprekonal Mustahiba. Mladí Slováci sa predbiehali v zahadzovaní šancí. Minimálne šesť či sedem si ich pýtalo cestu do siete, smoliarom v tomto smere bol Jambor. Hráči Fidži aj so šťastím odolávali, v 69. minúte Mustahib vyškriabal na roh pokus Gajdoša. Slovenský stredopoliar sa dočkal o pár desiatok sekúnd neskôr, keď zakrútená lopta z jeho kopačky pristála v sieti – 0:3. Fidži sa pokúsilo o prvý strelecký pokus až v 76. minúte, Slováci ich v tej chvíli mali na konte 30. Jambor predsa len zlomil prekliatie a v 79. minúte hlavičkou po rohovom kope pridal štvrtý gól svojho tímu – 0:4. Slováci si pripísali povinné víťazstvo, môže ich však mrzieť plejáda nepremenených tutoviek.
hlas po zápase /zdroj: SFZ/:
Marek Ondrík, asistent trénera SR: ,,Škoda nepremenených gólových príležitostí, skóre mohlo byť oveľa lepšie. Je to však krásny pocit na úvod šampionátu. Vyhrali sme 4:0, chlapci mali množstvo streleckých pokusov a ukázali množstvo krásnych herných kombinácií. Chlapci si to zaslúžili, môžu si vychutnať pocit víťazstva. Sme relatívne spokojní, tých šancí bolo naozaj veľmi veľa, mali sme ich premeniť viac. Veľakrát chýbali iba milimetre, aby lopta skončila v sieti. V ďalších zápasoch nemôžeme poľaviť v tempe. Veríme, že získame ďalšie body a nebudeme sa spoliehať na skóre.“
ďalšie výsledky: B-skupina
USA – Ekvádor 1:0 (0:0), gól: 90.+3 Gomez
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie má ďalšieho jubilanta. Ján Luža, bývalý československý reprezentant a dlhoročný kvalitný obranca sa v stredu 16. mája dožil 75 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub Ján Luža s Rastislavom Kostkom na podujatí v Čiernom Balogu
Futbal začal hrať ako sedemročný v ČH Bratislava s bratmi Jánom a Jozefom Čapkovičovcami. A tiež s Hamarom, Hudcom, Keketim a Ivančíkom, z ktorých vyrástli známi ligoví hráči. Odtiaľ si to namieril do Lokomotívy Košice, ale najväčšiu kariéru urobil v Slavii Praha. V hlavnom meste Československa potom zapustil futbalové korene na trinásť rokov. A stal sa legendou zošívaných. Dodnes má na ich štadióne dokorán otvorené dvere a na čestnej tribúne svoje miesto. K osudovému spojeniu Ján Luža a Slavia Praha prišlo pred vyše polstoročím.
V červenobielom drese utvoril s Marešom stenu v strede obrany, na ktorej sa rozbíjali útoky Adamca, Petráša, Nehodu, Masného, Švehlíka a ďalších skvelých útočníkov. Fanúšikovia poctivého futbalistu milovali a považujú ho stále za slavistu s veľkým srdcom. „Slovákov mali v Slavii radi. Boli sezóny, keď sme nastupovali v zostave aj štyria-piati. Spomeniem aspoň reprezentantov Pavla Biroša, ktorý už žiaľ zomrel či bratov Dušana a Petra Herdovcov.“
Za československú reprezentáciu odohral v roku 1972 dve priateľské stretnutia. Bol kapitánom mužstva Československa do 23 rokov. V Pohári UEFA nastúpil na jedno stretnutie. Ján Luža po návrate na Slovensko začal pracovať ako právnik v niekoľkých podnikoch a družstvách, kde zároveň aj trénoval mužov, alebo mládež. Veľa rokov pôsobil ako manažér pri mužstve FK Vinohrady Bratislava a takisto bol v Akadémii Jozefa Vengloša.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
Janko, živió!
Skutočne vážny dôvod na veľkú oslavu: Adolf Scherer, strieborný medailista z Čile ’62, člen Klubu ligových kanonierov, legenda slovenského, československého i európskeho futbalu, slávi 5. mája 85 rokov!
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Adolf Scherer, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patril k hlavným strojcom československého striebra na svetovom šampionáte v Čile v roku 1962. Vyhlásený strelec dal totiž tri zo siedmich gólov čs. reprezentácie. Jeho góly vtedy poslali Čechoslovákov do finále. ,,Proti Maďarom bol jediný, a teda víťazný,“ spomínal ešte po rokoch fenomenálny futbalista – jeden z piatich dodnes žijúcich členov strieborného tímu – na podarené štvrťfinále. Nemenej dôležité dva góly dal Scherer aj v semifinále proti Juhoslávii. Po vyrovnaní, ktoré súperovi zariadil Dražan Jerković, totiž zvýšil na 2:1 a potom pridal z penalty aj tretí upokojujúci gól.
Cesta rodáka zo slovenského Martina do reprezentácie bola priam blesková. Národný dres totiž Adolf Scherer prvýkrát obliekol už v septembri 1958, tri mesiace po tom, čo talentovaného hráča získala Červená hviezda Bratislava (dnešný Inter). Po desiatich sezónach v československej lige, kde nastupoval aj za košické kluby, odišiel Scherer hrať do Francúzska. Po štyroch rokoch sa vrátil, kvôli rozčarovaniu z prijatia, ale emigroval späť k Azúrovmu pobrežiu. Normalizačný režim sa ho potom snažil vymazať z histórie čs. futbalu, až po novembri 1989 ho dodatočne zaradili do Klubu ligových kanonierov.
Martinský rodák bol naposledy na Slovensku vlani začiatkom júna, keď v Bernolákove odhalil pamätnú tabuľu s bustou pre jeho slávneho bývalého spoluhráča Jána Popluhára. ,,Bola to pre mňa a pre celú moju rodinu veľká pocta, nesmierne som si to vážil,“ povedal nám vtedy A. Scherer. A nikdy nezanevrel na vlasť. ,,Slovákom som sa narodil, Slovákom som bol, som a budem! Vyše 50 rokov žijem vo Francúzsku, ale keď prídem na Slovensko, som doma,“opakuje pri každej návšteve rodnej hrudy.
Skvelý človek Adolf „Dolfi“ Scherer si dnes s najbližšími pripije pri príležitosti 85. narodenín na ďalšie roky. Na diaľku sa ku všetkým gratulantom pridáva aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
KTO JE ADOLF SCHERER
DÁTUM NARODENIA: 5. mája 1938 v Priekope HRÁČSKA KARIÉRA: ČH Bratislava (1957 – 1962), Inter Bratislava (1962 – 1965), Lokomotíva Košice (1965 – 1967), VSS Košice (1967 – 1968), Olympique Nimes (1968 – 1972), Strojárne Martin (1972), Olympique Avignonais (1973 – 1975) BILANCIA: čs. liga 258 zápasov/128 gólov, francúzska I. liga 65/23 REPREZENTÁCIA: 36 zápasov/22 gólov ÚSPECHY: 2. miesto na MS 1962, 3. miesto na ME 1960, účastník MS 1958 (bez zápasu), 1x majster Československa (1958/59), kráľ strelcov 1961/62
Jaroslav Psota starší oslávil životné jubileum 60 rokov
Jaroslav Psota starší, veľký nadšenec futbalu a verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie 22. apríla oslávil veľké životné jubileum 60 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Archív fanklub Jaroslav s manželkou Helenkou
Rodák z Lehoty pri Nitre je známy tým, že navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie neraz s celou svojou početnou rodinou. Bol účastníkom ME 2016 vo Francúzsku i odložených ME 2021 v Petrohrade a v Seville. Čerstvý jubilant neoslávil ešte svoje narodeniny, lebo jeho 86-ročná mama dostala infarkt a tak sa oslava presunula na iný termín.
Slovenská reprezentácia do novej kvalifikácie ME 2024 vstúpila ziskom štyroch bodov v domácich súbojoch proti Luxembursku a Bosne a Hercegovine. Postúpime na kontinentálny šampionát aj tretí raz v rade? ,,Veľmi by som si to želal, hlavne pokiaľ by sme podali taký dobrý výkon, ako v prvom polčase proti Bosne a Hercegovine. Premiéra v súboji s Luxemburskom nám vôbec nevyšla, ale proti súperovi z Balkánu sme predviedli oveľa lepšiu hru. Ešte pred týmto súbojom sa mi veľmi páčila fanzóna s Jánom Pivarníkom na počesť jeho 75. narodenín,“ povedal nám Jaroslav Psota starší.
Najbližšie sa Slovensko predstaví na ihriskách súperov, najprv 17. júna na Islande a potom 20. júna v Lichtenštajnsku. ,,Verím, že v nich uspejeme, do Lichtenštajnska pôjdem osobne podporiť našu reprezentáciu. A potom 8. septembra v Bratislave privítame Ronaldove Portugalsko, megafavorita celej našej skupiny a na tento sviatok futbalu sa chystám s celou rodinou,“ hovorí ešte čerstvý oslávenec.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia a šťastia v osobnom a pracovnom živote!
Od septembra 2020 je šéfom hokejistov Dukly Trenčín Miloš Radosa. Tento predseda predstavenstva a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie 10. apríla oslávil veľké životné jubileum 60 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Dukla Trenčín – Miloš Radosa prvý zľava – prezentácia loga
,,Prebral som vedenie Dukly v neľahkom období poznačenom hospodárskou krízou a neistotou, spôsobenou pandémiou Covid 19. Zasiahla všetky športové odvetvia, ale obzvlášť ľadový hokej, ktorý je bytostne ekonomicky závislý jak na sponzoroch, tak aj na príjmoch zo vstupeniek. Našťastie sme všetky problémy ustáli, takisto aj to, že v uplynulej sezóne sme kvôli rekonštrukcii nášho štadióna odohrali viac ako polovicu zápasov vonku,“ hovorí čerstvý jubilant.
Miloš patrí k ľudom so širokým pôsobiskom záujmov. Pred desiatimi rokmi sme boli pozvaní na Trenčiansky hrad, kde na jednom mieste bolo cítiť charitu cirkvi, rešpekt ľudí, Duklu Trenčín, ale aj rockové srdce fanúšika skupiny Nazareth. Miloš pomohol aj fanklubu, kedy nám zabezpečil doplatenie nákladov na podujatie MS 1962 Chile 50 v Bernolákove…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa pracovných a športových úspechov, zdravia a šťastia v náročnej funkcii!
Ján Pivarník: Najlepším trénerom bol Vengloš a najtalentovanejšími hráčmi Jokl a Szikora
Pred medzištátnym kvalifikačným zápasom ME 2024 Slovensko – Bosna a Hercegovina sa v priestoroch Tower NFŠ Bratislava uskutočnila zaujímavá fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Stretnutie malo slávnostný rámec, lebo fanklubáci a hostia zagratulovali Jánovi Pivarníkovi, Futbalistovi roka 1974, majstrovi Európy z roku 1976 v Belehrade a členovi Siene slávy slovenského futbalu k jeho 75. narodeninám.
OFSFR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Anton Holienčin
Ján Pivarník si pozval do fanzóny jedenásť hostí, teda kompletnú jedenástku, medzi nimi bol syn Tomáš a tiež aj vnuk Tomáš. Takisto aj Jozef Kontír st., bývalý brankár ŠK Slovan, Jozef Kontír ml., niekdajší tréner Slovana, dlhoročný riaditeľ Závodiska Marián Šurda, či úspešný futsalový tréner Ján Janík.
,,Vážení prítomní, dovoľte mi v mene oficiálneho fanklubu privítať skvelú osobnosť československého a slovenského futbalu, kapitána čs. reprezentácie a Slovana Bratislava a jubilanta Janka Pivarníka. Takisto mi dovoľte privítať moderátora Miroslava Tomášika,“ povedal šéf fanklubu Roman Táborský. Jánovi Pivarníkovi darčekový kôš a knihu Dvanásty hráč odovzdali Jozef Kontír st. a Jozef Kontír ml. a všetci prítomní pripili si na jubileum nášho oslávenca.
Po tomto slávnostnom akte si už Miroslav Tomášik zobral do parády Janka Pivarníka a to v abecednom poradí od A po Z! V úvode sa ho opýtal, či rád spomína? ,,Hlavne myslím na svoje začiatky a na môj prvý klub Slavoj Trebišov s výborným trénerom Rudolfom Zibrínyim. Odtiaľ som prestúpil do VSS Košice, kde ma viedol Štefan Jačiansky a tam som sa stretol s viacerými mojimi rovesníkmi. V tomto klube som strávil šesť rokov a pod vedením Jozefa Vengloša sme v roku 1971 skončili o bod na druhom mieste za Trnavou. Potom som urobil najdôležitejší prestup vo svojej kariére, keď som z VSS odišiel do Slovana. Do Bratislavy som prišiel z viacerých dôvodov, pokračovať v štúdiu práva, oženiť sa s herečkou Jarmilou Koleničovou a dosiahnuť skutočný úspech. To sa mi aj podarilo, lebo so Slovanom som sa stal dvakrát majstrom ČSSR,“ hovorí J. Pivarník, ktorý nikdy nedostal žltú alebo červenú kartu!
Je neuveriteľné, že Janko Pivarník s futbalom začínal šestnástich rokoch, v devätnástich hral najvyššiu súťaž a v dvadsiatich debutoval v reprezentácii Československa. ,,Mal som za sebou iba bežnú telesnú výchovu na základnej škole. V tých časoch to fungovalo, venovala sa jej oveľa viac pozornosti ako dnes. Bol som navyše zo športovej rodiny, môj brat Imrich, behával na vrcholovej úrovni 100 a 200 metrov, stovku zabehol za 10,4 sekundy. Pohyblivosť a rýchlosť – dve úžasné vlastnosti pre futbal, som mal dané od pánaboha. Ja som na oficiálnych krajských pretekoch dosiahol čas 10,9, vtedy sa to meralo ručne. Na týchto vlastnostiach sa dalo stavať. Aj keď som mal voči ostatným hendikep, čo je pochopiteľné, keďže som prišiel na prvý tréning v šestnástich rokoch. Dnes je to už nemysliteľné, chlapci začínajú v piatich-šiestich rokoch. Keďže všetci moji rovesníci v mužstve boli technicky i futbalovo lepší, veď mali náskok piatich či šiestich rokov, pred očami sa mi mihal cieľ dobehnúť ich vo všetkých futbalových činnostiach. Tak som si robil také fajočky sám pre seba: v tomto som ich už dohonil, ale v tamtom ešte zaostávam… Mal som teda motiváciu.“
Rodák z Cejkova, kde jedna ulica nesie meno Jána Pivarníka, dedinky pri Trebišove s niečo viac ako tisíc obyvateľmi, to dotiahol až na európsky piedestál. Pravý obranca ako vyšitý z dnešného moderného futbalu, behavý, bleskurýchly, maximálne podporujúci útok, centrujúci do „ohňa“… A to hral futbal vo vrcholnej forme pred takmer piatimi desaťročiami. ,,Pred ME v Belehrade našou výhodou bolo, že sme dlho neprehrali a že kostru mužstva tvorili hráči zo Slovana. Favoritmi v konkurencii Nemecka, Holandska a Juhoslávie sme však neboli. Boli sme skromní, ale aj sebavedomí. S jedlom rastie chuť, po víťazstve nad Holandskom sme si trúfali aj na Nemcov. V poslednej minúte sme dostali gól na 2:2 a keďže sa v predĺžení o víťazovi nerozhodlo, tak na rad prišiel penaltový rozstrel. Naši si počínali skvele, s istotou dávali góly a keď išiel ako posledný kopať Panenka, tak sme mu kričali, aby to ukončil. Bol som ako na ihlách, lebo na šiestu penaltu som bol určený ja, našťastie Tondo prekabátil Maiera vršovickým dloubákom,“ vraví ďalej náš jubilant, ktorý za najlepšieho trénera považuje Jozefa Vengloša a za najtalentovanejších hráčov Karola Jokla a Juraja Szikoru. ,,Vengloš bol jediný tréner, ktorý nás podporoval, aby sme študovali a zabezpečili si dobrú budúcnosť.“
Ako tréner strávil bezmála štvrť storočie v arabskom svete – v Kuvajte, Saudskej Arábii, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch. Čo vám dala táto exotika z futbalovej stránky? ,,Pomohol mi do nej dostať sa bývalý minister zahraničných vecí Bohumil Chňoupek. Výhodou vtedy bolo, že som ešte bol mladý, takže som mohol rôzne cvičenia ukázať svojim novým zverencom. Mesiac sme strávili na sústredení v Trenčianskych Tepliciach, k dispozícii som mal 35 hráčov, naháňali sme kondíciu a hrali prípravné zápasy. Mojim šťastím bolo najmä to, že s úplne neznámym mužstvom Al Fahaheel Sport Club sa mi podaril neuveriteľný úspech, keď sme vyhrali Emirov pohár. To bol pre mňa odrazový mostík ako hrom. Preto som v arabskom futbalovom dianí vydržal tak dlho.Arabskí šejkovia ovládajú niektoré európske veľkokluby, volajú si domov hráčov hlavne z Brazílie. Po futbalovej stránke napredujú, ich nevýhodou je, že trénovať sa dá iba večer, aj to v 40-stupňových horúčavách.“
Ján Pivarník z piatich top európskych súťaží najviac uznáva anglickú Premier League. Za čias legendárneho manažéra Sira Alexa Fergusona obdivoval Manchester United, v súčasnosti je to jeho mestský sused City, ktorý vedie jeho dobrý priateľ Pep Guardiola. V slovenskej lige mu chýbajú také bašty, akými boli Nitra, Prešov, VSS a Lokomotíva Košice, Inter či Petržalka. ,,Vo Fortuna lige sú teraz mužstvá s treťoligovou minulosťou. Slovan má krásny štadión a ešte lepšie by bolo, keby za tento klub hrali najlepší slovenskí hráči! Keď bol silný Slovan, tak vtedy najviac z toho ťažila aj reprezentácia,“ povedal na záver debaty J. Pivarník.
Jánovi Pivarníkovi ďakujeme za oprášenie jeho spomienok, futbalové zážitky jednej veľkej legendy a Mirovi Tomášikovi za moderovanie celej akcie!
Juraj Soboňa, dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, podpredseda ObFZ Topoľčany a predseda OFK Solčany si v nedeľu 5. marca v Senci prevzal cenu za dlhoročnú príkladnú funkcionársku činnosť a prínos pre futbal v súlade s princípmi fair play – CENU FAIR PLAY MUDr. Ivana Chodáka.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: facebook
,,Túto cenu som obdržal na podujatí Gala Grassrootsu futbalu 2022, ktorý usporiadal SFZ v hoteli Senec. Som dlhoročným funkcionárom – predseda OFK Solčany od decembra 1994, podpredseda VV ObFZ Topoľčany od roku 2017 a člen VV ZsFZ. Ako starosta obce Solčany od roku 1999, poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja od roku 2005 a poslanec NR SR v rokoch 2018 a 2020 sa snažím podporovať futbal na vidieku. Toto ocenenie si veľmi vážim, prijal som ho s pokorou a patrí tiež všetkým mojim kolegom, priateľom, zanieteným funkcionárom, ktorí v tejto dobe, ktorá vôbec nepraje športu, vykonávajú dobrovoľnú činnosť v športe, vo futbalom hnutí v regiónoch naprieč celým Slovenskom,“ vraví Juraj Soboňa.
Fanklubáci zagratulovali k jubileu futbalovým legendám
Vlani v decembri a v januári tohto roku oslávili futbalové legendy česko-slovenského futbalu, členovia Siene slávy slovenského futbalu, Karol Dobiaš, bratia Jozef a Ján Čapkovičovci krásne 75. narodeniny. V sobotu 25. marca im oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského pripravil krásnu oslavu tohto jubilea!
OFSFR – Bernolákovo/Milan Valko
Foto: Anton Holienčin
Konala sa v Bernolákove v známej pohostinnej reštaurácii Pálenica a o chutnú gastronómiu sa postaral náš člen a majiteľ tohto zariadenia Peter Guldan. Legendárnym bratom prišli zagratulovať niekoľkí bývalí spoluhráči zo Slovana Bratislava. Alexander Vencel st., Ľudovít Zlocha, Jozef Filo a Ján Švehlík. Karola Dobiaša, ktorý roky žije v Prahe sprevádzal bývalý známy rozhodca Pavlín Jirku. A samozrejme, na oslave nechýbali Trnavčania, náš verný člen Jozef Štibrányi a bývalý hráč niekdajšieho veľkého Spartaka Alojz Fandel.
Všetkých prítomných pozdravil Roman Táborský, ktorý vo svojom krátkom príhovore povedal: ,,Takto sa nestretávame prvýkrát, ale táto oslava je pre vás troch, takže vám veľmi pekne ďakujem, že ste prišli. Veľmi som nadšený z toho, že môžeme byť spolu niekoľko hodín s takými osobnosťami a že si takto vychutnáme spoločné chvíle. Z fanklubu je nás tu na prstoch necelých dvoch rúk, o to viac si vážime, že sa znova stretávame s víťazmi PVP v roku 1969 a takisto s majstrami Európy z Belehradu v roku 1976.“ Potom Anna Randová za asistencie Romana Táborského, naša známa fanklubáčka odovzdala našim oslávencom darčekové koše, všetci prítomní im pripili na zdravie a zaspievali živióóó!
Roman Táborský ešte raz a naposledy prehovoril: ,,Všetci čo ste tu, ste veľa urobili pre slovenský a československý futbal. Vďaka vám sa nám veľa vecí podarilo realizovať, za čo vám ďakujeme. Určite sme niečo posunuli na Slovensku dopredu, aj keď v súčasnosti sa slovenská reprezentácia neteší veľkému záujmu fanúšikov. Na vás sme však hrdí a ešte raz ďakujem, že sme sa takto stretli. “
Nikto mu nepovie ináč ako Paša. Pavlín Jirku patril k najvýraznejším postavám českých futbalových trávnikov. S píšťalkou v ruke sa stal aj rozhodcom FIFA. ,,S Patinom Dobiašom som dlhoročný kamarát, lebo som mu ešte rozhodoval aj zápasy vo federálnej lige, ktorú som pískal dva roky. Sprevádzam ho teda na rôznych akciách, počas roka je ich v Česku celkom dosť. Po rozdelení republiky som viedol najvyššiu českú súťaž. Od vás zo Slovenska som mal veľmi dobrého kamaráta, rozhodcu Ľuboša Michela. V roku 1995 sme boli spolu aj na turnaji v Japonsku. Takisto mám dobré spomienky aj na Vojtecha Christova a Jozefa Chocholouša,“ povedal nám Pavlín Jirku.
A počas podvečera zaznelo z legendárneho tria (Patino Dobiaš, Ján a Jozef Čapkovičovci) množstvo slovných humorných prekáračiek, podpichovačiek, takže o smiech nebola núdza… Tón udávali najmä Karol a starší Jožo, prezývaný ,,Soso“, ktorý poznamenal, že musí mať hlavné slovo, pretože je o pol hodiny starší, ako brat Ján. Samozrejme, spomínali sa na historické zápasy veľkej Trnavy a veľkého Slovana. Ako napríklad na to, keď po góle Módera na jar 1968 padla v Trnave bariéra a súboj sa nedohral. V týchto derby-zápasoch nepoznali zľutovanie, ale po nich boli vždy dobrí kamaráti a ich pekný vzťah vydržal dodnes. Takisto Patino znova rozpovedal príhodu, prečo nebol na vojenčine, modrú knižku dostal za to, že nepočul dobre na obidve uši. Musel však absolvovať niekoľko rozličných kontrol v Bratislave a v Prahe.
Na záver posedenia si všetci prítomní pochutili na krásnej torte s podobizňami bratov Čapkovičovcov a Karola Dobiáša. ,,V posledných rokoch už málo chodím na Slovensku, preto sa vám všetkých chcem poďakovať za to, že som sa mohol stretnúť po čase s vynikajúcimi hráčmi, väčšinou mojimi súpermi. Verím, že možno do konca tohto roka sa takto ešte raz stretneme. Fanklubu veľmi pekne ďakujem za pozvanie, nech sa mu darí v jeho činnosti, vždy veľmi rád medzi vás prídem,“ vraví Karol Dobiaš.
Štyri hodiny spoločného posedenia utiekli ako voda. Znova sme sa presvedčili, že takéto stretnutia majú veľký význam pre futbalistov so staršími ročníkmi, lebo verejnosť a hlavne najvyššie inštitúcie pomaly už na nich zabúdajú. Keď sme videli ich dojatie a najmä, ako sa im zaiskrilo v očiach, povedali sme si, že oplatí sa robiť takéto akcie! Na záver patrí poďakovanie pre všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli zabezpečiť podujatie. Špeciálne však členovi OFSFR Milanovi Reiterovi z Bernolákova, ktorý pokryl viac ako polovicu nákladov spojených z podujatím. Ďakujeme…
Ľuboš Galovič si veľmi cenil účasť na vyhlásení ankety Futbalista roka 2022
Na vyhlásení 30. ročníka ankety Futbalista roka 2022 sa zúčastnili aj niektorí členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Peter Špilák, Martin Soboňa a Ľuboš Galovič. Posledne menovaný bol vyžrebovaný z radov členov fanklubu na túto slávnosť do Senca.
OFSFR – Senec/mv
Foto: Milina Strihovská
Foto: zľava Galovič , Valko, Táborský, Zeman
Pán Galovič býva vo Viničnom a už 30 rokov robí na tamojšom ihrisku hospodára a trávnikára. ,,Futbal je moja srdcovka, hrával som ho iba do dorastu, lebo potom mi povedali, že aj trenky sú mi veľké. Keď som sa vrátil z vojenčiny, tak som túto funkciu zobral po svojom otcovi, ktorý ju tiež vykonával. Je to u nás už taká rodinná tradícia,“ povedal nám 55-ročný Ľuboš Galovič.
Členom fanklubu je už vyše desať rokov, za ten čas navštívil dosť zápasov slovenskej reprezentácie. Najmä v domácom prostredí v Žiline, Trnave a teraz už aj znova v Bratislave. Najviac mu vyhovuje vidieť ich na jeseň, lebo v lete má veľa práce. Takisto bol aj na zápasoch Slovenska vo Walese, Luxembursku a niekoľkokrát aj v Anglicku.
,,Bol som veľmi rád, že som sa zúčastnil tohto galavečera, zblízka som videl našich najlepších hráčov. Viacerí známi mi hovorili, aby som si toto vyhlásenie užil. Už teraz rozmýšľam, ako by som sa sem dostal aj na budúci rok. Účasť na tomto vyhlásení bola pre mňa veľká pocta,“ dodal ešte Ľuboš Galovič.
V ankete futbalista roka rozhodlo 18 bodov, Weiss ml. je najlepší vo Fortuna lige
Stredopoliar Vladimír Weiss ml. sa stal najlepším hráčom Fortuna ligy v ankete Futbalista roka 2022. Kapitán Slovana Bratislava obdržal v hlasovaní odborníkov a novinárov 143 hlasov a bol prvý na 37 z 92 hlasovacích lístkov.
Vladimír Weiss ml. obhájil minuloročné prvenstvo v kategórii Najlepší hráč Fortuna ligy. Stal sa druhým hráčom v histórii ankety, ktorý obhájil prvenstvo v tejto kategórii. Viktor Pečovský bol najlepším ligovým hráčom ligy v roku 2012, 2014 a 2015 (delené 1. mieste s Matúšom Berom), čo je rekord.
,,Vlado Weiss je významná osobnosť slovenskej ligy, odkedy sa vrátil do Slovana. V každom zápase má momenty, na ktoré sme zvyknutí zo zahraničných líg, takže si myslím, že tento výsledok je úplne prirodzený,“ povedal prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik (na snímke vľavo) na stredajšej tlačovej konferencii. Za stredopoliarom úradujúceho slovenského majstra sa umiestnili Nikola Krstovič (DAC) a Martin Regáli (MFK Ružomberok).
Anketa Futbalista roka 2022 je jubilejná tridsiata a vôbec prvá v gescii výlučne SFZ, ktorý priniesol tento rok novinku v podobe vytvorenia akadémie slovenského futbalu. Tá dala možnosť hlasovať bývalým laureátom, reprezentantom a bývalým i súčasným reprezentačným trénerom. Zo 73 oslovených využilo možnosť 58 hlasujúcich, ktorých doplnili 34 zástupcovia médií.
V hlavnej kategórii sa do najlepšej desiatky dostali Martin Dúbravka (Newcastle United/Manchester United), Marek Hamšík (Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha/Feyenoord Rotterdam), Patrik Hrošovský (K.R.C. Genk), Juraj Kucka (Watford/Slovan Bratislava), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Ľubomír Šatka (Lech Poznaň), Martin Valjent (RCD Mallorca), Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) a Milan Škriniar (Inter Miláno), ktorý obhajuje prvenstvo z vlaňajška. Víťaz hlavnej časti ankety bol prvý na 25 hlasovacích lístkoch a rozdiel medzi dvoma najúspešnejšími bol len 18 bodov. V najlepšej desiatke je šesť futbalistov z minulého ročníka, novými tvárami sú Hrošovský, Weiss, Valjent a Šatka, posledný z nich je medzi najlepšími vôbec prvý raz.
Slávnostné odovzdávanie cien je na programe v pondelok 20. marca o 20.30 h v Hoteli Senec. Okrem dvoch spomenutých kategórií bude vyhlásený aj laureát Ceny Petra Dubovského, tréner roka a futbalistka roka. Podujatie odvysiela v priamom prenose televízia JOJ Šport.
Kandidáti Cena Petra Dubovského 2022
Adrián Kaprálik (MŠK Žilina), Sebastián Kóša (Trnava), Adam Obert (Cagliari Calcio), David Strelec (Spezia Calcio), Tomáš Suslov (FC Groningen)
Kandidáti – tréner roka 2022
Michal Gašparík (Spartak Trnava), Adrian Guľa (Wisla Krakov/DAC), Pavol Staňo (Wisla Plock), Peter Struhár (Ružomberok), Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava)
Najlepší hráč Fortuna ligy 2022:
Konečné poradie: 1. Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) 143 b, 2. Nikola Krstovič (DAC) 131, 3. Martin Regáli (Ružomberok) 37, 4. Jaba Kankava (Slovan Bratislava), Róbert Polievka (Banská Bystrica) obaja 34, 6. Giorgi Čakvetadze 32, 7. Myenty Abena 22, 8. Guram Kašia 21, 9. Juraj Kucka 20, 10. Aleksandar Čavrič (všetci Slovan Bratislava) 19, 11. Adrián Kaprálik (Žilina) 12, 12. Kyriakos Savvidis (Spartak Trnava) 10, 13. David Hrnčár (Slovan Bratislava) 7, 14. Igor Žofčák (Zemplín Michalovce), Zsolt Kalmár (DAC) obaja 4, 16. Moses David Cobnan (Podbrezová), Martin Škrtel (Spartak Trnava) obaja 3, 18. Ľubomír Belko (Žilina), Samuel Petráš (Žilina/DAC), Patrik Myslovič (Žilina), Boris Godál (Podbrezová), Filip Blažek (Skalica), Sebastián Kóša (Spartak Trnava) všetci 2, 24. Jakub Kadák (AS Trenčín), Dominik Veselovský (DAC), David Depetris (Banská Bystrica), Tigran Barseghjan (Slovan Bratislava) všetci 1
V úvode pracovnej časti riadnej konferencie Slovenského futbalového zväzu, ktorá sa konala v Poprade 24. februára, si prevzali Zlatý odznak SFZ Alexander Marczell, Bartolomej Magyar, Ladislav Danyi, Stanislav Bomba, Andrej Machovič, Ján Fašung, Pavol Šuhaj, Karol Ihring, Eduard Hric, Jozef Hrdlička, Štefan Pastorek.
OFSFR – Poprad/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Medzi ocenenými je aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Alexander Marczell, ktorý je bývalý dlhoročný úspešný rozhodca a do roku 2020 bol delegát a pozorovateľ III. a IV. ligy BFZ. V živote toho dokázal veľa, s úsmevom na tvári, odhodlaním v očiach a s vierou v srdci pokračuje vo svojej záslužnej práci vo futbale ďalej.
A. Marczell pri príležitosti svojho veľkého jubilea 70 rokov pred takmer siedmi rokmi vydal publikáciu pod názvom Vernosť a láska, v ktorej zobrazuje svoju bohatú rozhodcovskú kariéru, ale s veľkou láskou spomína aj na svoje jediné civilné zamestnanie na železnici. ,,Touto publikáciou, na ktorej som pracoval tri mesiace odmenil som celú svoju rodinu. Manželka Magda je z ôsmich súrodencov, ja zo šiestich, na oslave mojich narodením každý člen rodiny dostal túto publikáciu.“
Peter Zeman, pracovník PR oddelenia na Slovenskom futbalovom zväze, zakladateľ a tajomník Siene slávy slovenského futbalu a jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie v utorok 21. februára oslávil životné jubileum 50 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub Peter Zeman s manželkou
Rodák z Piešťan aktívne hral futbal za TJ Slovan Veľké Orvište na amatérskej úrovni. Absolvent konzervatória, VŠ UK v Bratislave, bývalý profesionálny hudobník orchestrov ÚH Praha a VH OS SR a prezidenta SR v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí na PR oddelení SFZ, autor štatistických častí knižných publikácií prevažne o záverečných turnajoch MS a ME a biografií futbalových osobností, v súčasnosti PR manažér SFZ.
V sobotu 8. decembra 2012 sa v bratislavskom hoteli Bôrik uskutočnil krst skladby „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Úlohy sa zhostil Peter Zeman, ktorý okrem textu a realizácie nahrávky s prispením hudobnej agentúry MUSIC PRODUCTION 2PM skladbu aj naspieval. Refrén naspievala v tom čase štvorica popredných futbalových reprezentantov Marek Hamšík, Juraj Kucka, Marek Sapara a Radoslav Zabavník.
Peter Zeman nahral viacero športových songov. Pre TJ Slovan Veľké Orvište – 11 Apoštolov, Spartak Trnava a dva venoval slovenskej reprezentácií spomínaný Veľa tých čo nechcú byť zlí a ten posledný s názvom Fandíme sokolom pred odchodom na posledné ME vo futbale s podporou osobností a fanúšikov z celého Slovenska.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa pracovných úspechov, zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov z vystúpenia slovenskej reprezentácie!
Vladimír Ekhardt, rodák z Topoľčian a aktívny člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje dnes 17. januára pekné jubileum – 65 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Známa je predovšetkým jeho futbalová kariéra. V Tovarníkoch okrem futbalu hrával aj hokej. Ďalšími jeho zastávkami boli Dukla Prešov, po vojenčine tri roky pôsobil v Baníku Prievidza pod vedením známeho trénera Jozefa Marka. S Baníkom veľmi pracovitý a energický stredopoliar postúpil do II. ligy. V. Ekhardt z Prievidze prestúpil do DAC Dunajská Streda a potom hrával v dvoch najúspešnejších slovenských kluboch, v Spartaku Trnava a v Slovane Bratislava.
S Trnavou vyhral v roku 1986 Slovenský a Československý pohár, so Slovanom triumfoval v Slovenskom pohári a v sezóne 1989/90 hral s belasými v bývalom PVP proti Grasshoppers Zürich. Okrem toho za olympijský výber ČSSR pod vedením trénerov Miloša Kvačeka a Jozefa Jankecha nastúpil sedemkrát. Zo Slovana odišiel do Rakúska, kde pôsobil desať rokov v nižších súťažiach a istý čas hrával aj s Mariánom Masným.
V. Ekhardt sa po skončení aktívnej činnosti vydal na trénerskú kariéru, začal ako hrajúci tréner v Rakúsku, na Slovensku pôsobil v Smoleniciach, Topoľčanoch, viedol B-tím Trnavy, s ktorým postúpil do II. ligy, ale aj A-mužstvo Spartaka v deviatich stretnutiach. V sezóne 2012/2013 ho zachránil pred zostupom, keď v poslednom kole v Prešove zlatý záchranársky gól Trnavy strelil Ján Vlasko. Nasledovali Sereď, Jaslovské Bohunice, v Senci robil asistenta J. Valovičovi, keď SFM postúpil do najvyššej súťaže, Pezinok, Jablonec a znova sa vrátil do Jaslovských Bohuníc. S Pezinkom postúpil do vtedajšej II. ligy skupina západ a s Jabloncom vyhral majstrovstvá regiónu. Bol aj športovým riaditeľom a trénerom treťoligovej juniorky Spartaka Trnava.
Vladimír Ekhatdt sa pravidelne zúčastňuje na rôznych akciách fanklubu, vždy mu keď treba podá pomocnú ruku, vo všetkom sa môžeme na neho spoľahnúť.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa pripája k početným gratulantom, oslávencovi k peknému životnému jubileu praje najmä veľa zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov zo stretnutí slovenskej reprezentácie!
Bratia Čapkovičovci oslavujú významné jubileum 75 rokov
Najznámejšie slovenské futbalové dvojčatá Jozef a Ján Čapkovičovci sa dožívajú významného jubilea. V stredu 11. januára oslávili bývalé opory Slovana Bratislava, československej reprezentácie a členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie 75. narodeniny.
OFSFR – Bratislava/mv Foto: fanklub
Bratov Čapkovičovcov nespája len súrodenecké puto, ale aj takmer identická futbalová kariéra, ktorá bola spojená predovšetkým s bratislavským Slovanom. V belasom drese dvojčatá oslavovali v roku 1969 triumf v Pohári víťazov pohárov, keď Slovan v bazilejskom finále zdolal slávnu Barcelonu 3:2. Obaja bratia získali so Slovanom tri tituly majstra Československa a dvakrát triumfovali v Československom pohári.
V najvyššej domácej súťaži nastúpil Jozef Čapkovič za Slovan v 268 zápasoch. Ján Čapkovič si belasý dres obliekol v 286 dueloch, v ktorých ako útočník nastrieľal celkovo 100 gólov, čím sa stal nielen členom Klubu ligových kanonierov, ale po Jánovi Arpášovi (146) a Jozefovi Luknárovi (119) aj tretím najlepším strelcom v histórii Slovana Bratislav
Jozef Čapkovič sa narodil 11. januára 1948 v Bratislave a vo svojej dobe patril k dôrazným a najrýchlejším obrancom. Traduje sa, že dokázal stovku zabehnúť tesne pod 11 sekúnd. Aj napriek tomu, že bol obranca, nedostal počas svojej kariéry ani jednu žltú kartu.
O približne hodinu mladší Ján Čapkovič vynikal ako rýchly krídelník s výborným zakončením, čoho dôkazom je aj stovka strelených ligových gólov. Podobne ako jeho brat dokázal zabehnúť 100 metrov za 11 sekúnd.
Ich spoločná slovanistická dráha sa prerušila len na krátky čas. Po skončení Vysokej školy ekonomickej v roku 1977 nastúpili na základnú vojenskú službu, Jozef do Dukly Praha a Ján do vtedajšej Červenej hviezdy Bratislava.
To, že hrávali na iných postoch, pravdepodobne spôsobilo, že si spoločne nezahrali v národnom tíme. Ján Čapkovič za československú reprezentáciu prvýkrát nastúpil 25. septembra 1968 v zápase proti Dánsku. Zúčastnil sa aj na MS 1970 v Mexiku, celkovo v reprezentácii odohral 20 zápasov a strelil šesť gólov.
Jozef Čapkovič si reprezentačný debut odkrútil 25. septembra 1974 v dueli proti NDR. V roku 1976 sa v Belehrade stal majstrom Európy. Reprezentačný dres si obliekol v 16 zápasoch.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencom k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov zo stretnutí slovenskej reprezentácie!
Marek Hamšík si prevzal od prezidentky štátne vyznamenanie
Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil na Nový rok v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: rtvs
Bývalý dlhoročný kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík dostal od prezidentky štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. ,,Nečakal som to, veľmi ma to potešilo, keď som dostal pozvanie od pani prezidentky na túto ceremóniu. Je to ocenenie za celoživotnú kariéru. Je to najkrajšie ocenenie, aké som dostal, Je to pre mňa obrovská česť, že som sa ocitol v spoločnosti významných ľudí. Síce sezóna v tureckej lige ide na plné obrátky, som vďačný môjmu klubu Trabzonspor, ktorý ma na túto ceremóniu uvoľnil,“ povedal Marek.
Výročná správa o činnosti OFSFR – RIVVIS za rok 2022
Slovenská futbalová reprezentácia v roku 2022 odohrala dohromady 10 zápasov. Štyri prípravné a šesť v Lige národov. Trikrát vyhrala, rovnako tri zápasy remizovala a štyrikrát prehrala. Liga národov nám vôbec nevyšla podľa predstáv, lebo sme nepostúpili z C-divízie do B. Na zlé výsledky doplatil tréner Štefan Tarkovič, ktorého nahradil taliansky tréner Francesco Calzona. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie však povzbudzoval ,,sokolov“ vo viacerých týchto zápasoch a usporiadal niekoľko najhodnotnejších top podujatí vo svojej histórii.
Foto: Archív OFSFR
JANUÁR
Dlho očakávaná kniha k 10. výročiu založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie je už na svete. Kniha pod názvom 12. hráč má 144 strán, sú v nej predstavené najväčšie legendy slovenského futbalu, top podujatia fanklubu, pamätné zájazdy, hlavne z ME 2016 a 2020, najlepšie fanzóny, oslavy jubileí, príbehy našich fanklubistov a ďalšie zaujímavosti.
Na začiatku roka 2022 sme priniesli s predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským tradičný novoročný rozhovor. Porozprávali sme sa v ňom o najzávažnejších témach, ktoré sa týkali fanklubu.
Štefan Tarkovič bude pokračovať na poste trénera slovenskej futbalovej reprezentácie. Potvrdil to prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik po zasadnutí výkonného výboru v Bratislave.
Staronový tréner Štefan Tarkovič hodlá pokračovať a nadviazať na svojom poste v práci, ktorú pri mužstve doposiaľ vykonal. Ciele stanovené vedením Slovenského futbalového zväzu (SFZ) postúpiť z C-divízie Ligy národov, resp, na EURO 2024 vníma ako výzvu. Na stretnutí s médiami odpovedal na niekoľko ich otázok.
Predĺženie zmluvy so Štefanom Tarkovičom rezonovalo aj medzi fanklubákmi, ktorým sme v našej ankete položili jednu otázku a viacerí sa vyjadrili v tom zmysle, že tréner by mal razantnejšie prebudovať káder.
Bratislavský futbalový zväz si cez tento víkend volil nového predsedu. Jediným kandidátom a teda víťazom sa stal Juraj Jánošík, člen nášho fanklubu, ktorý šéfuje BFZ po štvrtý raz za sebou.
FEBRUÁR
Ako výraz ocenenia si členovia fanklubu uctia celoživotný prístup k futbalu od Jána Popluhára.
Malými a rovnakými príspevkami si chceme v skromnosti pripomínať nášho čestného predsedu fanklubu.
Reliéf bude mať miesto v rodnom Bernolákove.
Symbolicky budú príspevky prijímané iba od členov OFSFR. Autorom reliéfu bude akademický sochár Stanislav Kľúčik.
Dejiskom júnových zápasov slovenskej futbalovej reprezentácie v Lige národov 2022/2023 proti Bielorusku (3. júna) a Kazachstanu (6. júna), bude Štadión Antona Malatinského v Trnave.
Desiatku na drese nosia v klube či v reprezentácii väčšinou výnimoční futbalisti a lídri tímu. S týmto číslom prežil celú svoju úspešnú kariéru aj legendárny slovenský futbalista a neskôr tréner Jozef Adamec, ktorý by v sobotu 26. februára oslávil 80 rokov.
Staronovým prezidentom Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa stal Ján Kováčik. Delegáti konferencie SFZ ho v Senci zvolili do funkcie na nasledujúce štvorročné obdobie už štvrtýkrát za sebou. Post prvého muža slovenského futbalu zastáva od konca septembra 2010.
Výsledky 29. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2021 vyhlásia 22. marca v Šamoríne. Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza Ceny Jána Popluhára figurujú opäť výlučne legionári, vrátane najhorúcejšieho kandidáta na obhajobu Milana Škriniara z Interu Miláno.
MAREC
Juraj Jánošík, predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ), poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil v sobotu 5. marca významné životné jubileu 60 rokov. Pri tejto príležitosti známemu funkcionárovi v sídle BFZ zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča a mediálny manažér Milan Valko.
Slovenská futbalová reprezentácia sa v marcovom asociačnom termíne predstaví bez zraneného kapitána Mareka Hamšíka. Na dva prípravné zápasy v Nórsku (25. marca o 18.00 h v Osle) a v španielskej Murcii proti Fínsku (29. marca o 18.00 h) nominoval tréner Štefan Tarkovič 24 hráčov. Okrem stredopoliara Trabzonsporu chýbajú v kádri aj ďalšie tradičné opory – Peter Pekarík, Juraj Kucka, Vladimír Weiss či Róbert Mak.
Vo štvrtok 17. marca Jozef Rak, spolumajiteľ firmy Agrodeal a dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil významné životné jubileum 60 rokov.
Najlepším futbalistom Slovenska za rok 2021 sa stal obranca Milan Škriniar z Interu Miláno. V 29. ročníku tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) obhájil prvenstvá z minulého i predminulého roka. Cenu Jána Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, získal 27-ročný obranca tretíkrát za sebou. Slávnostný galavečer sa konal v šamorínskom rezorte X-Bionic.
Slovenskí futbalisti do 21 rokov zvíťazili v stretnutí C-skupiny kvalifikácie ME 2023 nad severoírskymi rovesníkmi 2:1. V Žiline strelili góly domácich Matej Trusa a z jedenástky Jakub Kadák.
Slovenskí futbalisti prehrali v prípravnom zápase s Nórskom v Osle 0:2. Oba góly inkasovali v druhom polčase v priebehu dvoch minút, najprv sa presadil hviezdny Erling Haaland, ktorého nasledoval kapitán severanov Martin Ödergaard.
Slovenský futbal postihla veľmi smutná správa. Vo veku 88 rokov zomrel strieborný medailista z MS 1962 v Čile a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – legendárny Titus Buberník. Okrem toho získal na prvých ME 1960 s Československom bronz, zúčastnil sa aj na MS 1958 vo Švédsku a na MS 1962 v Čile bol členom strieborného mužstva. V ročníku 1958/59 sa stal majstrom ČSR s ČH Bratislava.
Na prvý medzištátny tohtoročný zápas slovenskú reprezentáciu v Oslo proti Nórsku prišli povzbudiť aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Výsledok ich nepotešil, lebo Slováci prehrali s dobrým súperom 0:2.
Slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov prehrali v domácom stretnutí kvalifikácie ME 2023 so španielskymi rovesníkmi 2:3. V Žiline im proti veľkému favoritovi nestačili góly Jána Bernáta z jedenástky a Sebastiána Nebylu.
Slovenská futbalová reprezentácia zvíťazila v prípravnom zápase v španielskej Murcii nad Fínskom 2:0. V 38. minúte otvoril skóre Ondrej Duda, po prestávke spečatil triumf zverencov Štefana Tarkoviča premiérovým gólom v národnom tíme Erik Jirka.
APRÍL
V piatok 1. apríla sa Slovensko rozlúčilo s Titusom Buberníkom, účastníkom MS 1958, 1962, ME 1960 a členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Na poslednej ceste ho odprevadili aj zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Predseda Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, členovia Peter Špilák a Róbert Lambrecht. Spoločne na pietne miesto položili veniec od fanklubu.
Začiatkom apríla sa za účasti známych hráčov Jozefa Štibrányiho, Martina Škrtela, Vlada Ekhardta a šéfa nášho fanklubu Romana Táborského uskutočnilo na štadióne Antona Malatinského v Trnave pekné stretnutie. Martin Škrtel, bývalý dlhoročný kapitán slovenskej reprezentácie, štvornásobný Futbalista roka a hráč Spartaka Trnava odovzdal knihu Dvanásty hráč Jozefovi Štibrányimu.
Jozefovi Rakovi ku krásnemu životnému jubileu 60 rokov zablahoželali futbalové legendy fanklubu, Jozef Štibrányi a Vladimír Ekhardt.
Róbert Vittek, odchovanec Slovana Bratislava, ktorý počas svojej kariéry hral vo viacerých zahraničných kluboch a za slovenskú reprezentáciu odohral 82 zápasov a strelil 23 gólov, úspešne dokončil školu futbalového manažmentu.
Vladimír Kyselica, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil v stredu 20. apríla významné životné jubileu 60 rokov.
MÁJ
Vo štvrtok 5. mája v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa stretli legendy slovenského futbalu a najúspešnejšieho nášho klubu ŠK Slovan Bratislava. Vladimír Kinder a Ladislav Pecko za účasti predsedu oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romana Táborského, mediálneho manažéra Milana Valka a členov fanklubu Petra Špiláka a Antona Holienčína odovzdali bratom Jánovi a Jozefovi Čapkovičovcom knihu Dvanásty hráč.
Futbalisti ŠK Slovan Bratislava na čele s trénermi Dušanom Galisom a Jozefom Valovičom si v známom pube ,,U belasých“ pripomenuli 30 rokov od zisku federálneho titulu.
V utorok 17. mája tesne sa v priestoroch Siene slávy slovenského futbalu uskutočnilo ďalšie pekné stretnutie s tromi legendami slovenského futbalu. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie odovzdal knihu Dvanásty hráč, majstrom Európy z roku 1976 Alexandrovi Vencelovi st., Jánovi Švehlíkovi a Ladislavovi Jurkemikovi. Na stretnutí boli aj ďalší niekoľkí členovia fanklubu, Peter Zeman, Peter Špilák, Anton Holienčin a mediálny manažér Milan Valko.
Pred zápasom 10. kola nadstavby o titul ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina na Tehelnom poli slávnostne pokrstili publikáciu o legendárnom Ivanovi Chodákovi. Bývalému skvelému športovcovi a uznávanému lekárovi bol venovaný 13. diel edície Belasé legendy. Na krste sa zúčastnili aj predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Peter Špilák, Anton Holienčin a Ladislav Harsányi, jeden z autorov knihy.
Kapitán slovenských futbalistov Marek Hamšík ukončil reprezentačnú kariéru. Rozhodnutie oznámil na svojej oficiálnej webstránke v deň nominácie národného tímu na júnové stretnutia Ligy národov. Hamšík odohral v rokoch 2007 až 2021 v najcennejšom drese 135 zápasov a strelil v nich 26 gólov. Debut absolvoval 7. februára 2007 v Jereze v prípravnom stretnutí Slovensko – Poľsko (2:2). Zúčastnil sa na MS 2010, aj ME 2016 a 2020, na posledný duel nastúpil vlani 11. novembra v kvalifikácii MS 2022 v Trnave proti Slovinsku (2:2).
Tréner Štefan Tarkovič tvoril nomináciu na júnové stretnutia Ligy národov už bez Mareka Hamšíka, ktorý ukončil reprezentačnú kariéru. Zo zdravotných dôvodov chýbal aj brankár Martin Dúbravka z Newcastlu United, nováčikmi boli trnavský brankár Dominik Takáč a obranca Juraj Chvátal z Olomouca.
JÚN
V športovom areáli v Bernolákove nesúcom meno po tamojšom rodákovi, Futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi, odhalia v sobotu 4. júna práve tejto osobnosti československého futbalu reliéf – pamätnú tabuľu s bustou. Na tento počin sa podujal oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti 60. výročia zisku strieborných medailí Československa na majstrovstvách sveta 1962 v Čile.
Slovenskí futbalisti do 21 rokov postúpili do baráže o účasť na ME 2023. Definitívne o tom rozhodlo ich víťazstvo na ihrisku Malty 3:1. V kvalifikačnej C-skupine obsadili konečné 2. miesto za istým účastníkom ME Španielskom.
Slovenskí futbalisti zvíťazili nad Bieloruskom 1:0 vo svojom úvodnom zápase 3. skupiny C-divízie Ligy národov. Na neutrálnej pôde v Novom Sade sa prvým reprezentačným gólom zaskvel Tomáš Suslov, ktorý centrom v 61. minúte prekvapil bieloruského brankára.
V sobotu 4. júna z iniciatívy oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Adolf Scherer slávnostne odhalil bustu legendárnemu Jánovi Popluhárovi, reliéf – pamätnú tabuľu. Stalo sa tak pri príležitosti 60. výročia zisku strieborných medailí národného tímu Československa na MS 1962 v Čile. Okrem toho v Bernolákove sa uskutočnil aj krst knihy Dvanásty hráč, ktorá mapuje doterajšiu históriu fanklubu. Program vyvrcholil zápasom bývalých internacionálov Slovenska proti výberu fanklubu a internacionálom Bernolákova. K prítomným sa prihovorila vnučka Dolfiho Petra a tiež Iveta Palovčíková, dcéra Jána Popluhára, ktorá vyzdvihla iniciatívu fanklubu a hlavne Romana Táborského, ktorému sa podaril veľký zámer odhaliť bustu najlepšiemu Futbalistovi 20. storočia.
Slávnostný akt sa udial pred zrakmi Antona Švajlena, Jana Geletu, Alexandra Vencela st., Karola Peczeho, Ivana Hrdličku, Jána Medviďa, Jána Pivarníka, bratov Jána a Jozefa Čapkovičovcov, Ľudovíta Cvetlera, Jána Lužu, Jána Švehlíka, Jána Kociana, Vladimíra Ekhardta, Karla Stromšíka, Dušana Tittela, Jozefa Majoroša, Tibora Jančulu, Rastislava Kostku, Karla Stromšíka a Jozefa Kontíra, veľkých osobností nášho futbalu. Záverečné slovo patrilo kňazovi Alojzovi Lackovičovi, ktorý znova vyzdvihol obrovský prínos Jána Popluhára pre čs. a slovenský futbal a jeho bustu pokropil svätenou vodou.
Slovenskí futbalisti neuspeli vo svojom druhom vystúpení v 3. skupine C-divízie Ligy národov, keď v Trnave podľahli Kazachstanu 0:1. Jediný gól v historicky prvom meraní síl tímov dal v 26. minúte hráč FC Astana Aslan Darabajev.
Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (VV SFZ) Štefana Tarkovičaho odvolal z postu na svojom zasadnutí, deň po prehre v domácom stretnutí Ligy národov s Kazachstanom 0:1. V zostávajúcich dvoch júnových dueloch 3. skupiny C-divízie LN viedli národný tím doterajší asistenti Samuel Slovák a Marek Mintál.
Slovenskí futbaloví reprezentanti zvíťazili na ihrisku Azerbajdžanu 1:0 v treťom zápase v 3. skupine C-divízie Ligy národov pred zrakmi trinástich členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jediný gól tohto stretnutia strelil v 81. minúte Vladimír Weiss ml.
Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali vo štvrtom zápase 3. skupiny C-divízie Ligy národov na pôde Kazachstanu 1:2. Znova ich povzbudzovalo niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Duel dohrávali v desiatich, keď v 87. minúte dostal červenú kartu Ondrej Duda. Jediný gól SR strelil v 51. minúte za stavu 0:2 Matúš Bero, pre ktorého to bol premiérový zásah v reprezentačnom A-tíme.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov sa v dvojzápase baráže majstrovstiev Európy stretne s ukrajinskými rovesníkmi. O zostávajúce štyri miestenky na budúcoročný finálový turnaj v Gruzínsku a Rumunsku (21. júna až 8. júla 2023) sa bude bojovať od 19. do 27. septembra 2022, Slovensko odohrá prvý zápas doma.
Slovenský futbalový reprezentant Juraj Kucka sa stal novou posilou úradujúceho majstra Fortuna ligy ŠK Slovan Bratislava, s ktorým podpísal dvojročnú zmluvu.
JÚL
Slovenská futbalová reprezentácia do 19 rokov sa cez domáce ME rovnakej vekovej kategórie dokázala prebojovať na MS 2023 do 20 rokov v Indonézii (20. mája až 11. júna). Všetky štyri zápasy v Trnave proti Francúzsku (0:5), Taliansku 0:1), Rumunsku (1:0) a Rakúsku (1:0) navštívili aj niektorí členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Trinástim členom fanklubu sa nakoniec podarilo reálne vycestovať na náročný dvojzápas Ligy národov do Baku a Nur-Sultanu. ,,Podarilo sa nám aspoň krátke stretnutie po zápase v Baku na odovzdanie kroniky fanklubu a poďakovanie za poslednú návštevu v tejto krajine. Saleziáni ako komunita nám vo viacerých prípadoch veľmi pomohli…Ďakujeme,“ povedal Roman Táborský.
Marek Hamšík, bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie, skvelý stredopoliar a 8-násobný Futbalista roka dnes 27. júla oslávil 35 rokov. S 26 gólmi je historicky najlepším strelcom reprezentácie Slovenska, za ktorú odohral rekordných 135 zápasov. Bol účastníkom MS 2010, ME 2016 a 2020.
AUGUST
Tri dni plné zábavy, pohybu, športu, ale aj spoznávania nových ľudí, miest a vecí. Takto vyzerali oslavy 12. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, čiže jej dvanásteho hráča. Epicentrom osláv sa stali v dňoch 5. – 7. augusta 2022 mesto Kežmarok a Vysoké Tatry.
Jedinou posilou nášho futbalového tímu v Kežmarku s ligovou minulosťou bol bývalý futbalista Dunajskej Stredy, Spartaka Trnava i Slovana Bratislava, 64-ročný Vladimír Ekhardt. Kedysi nesmierne tvrdý až nekompromisný stredopoliar, dlhoročný člen nášho fanklubu, sa stále udržuje v dobrej kondícii a proti starým pánom 1. MFK Kežmarok veľmi dobre „zametal“ na poste stredného obrancu a hral s veľkým prehľadom.
Miroslav Maco, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v piatok 12. augusta dožil významného životného jubilea – 50 rokov.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje v piatok 23. septembra v Dolnom Kubíne v spolupráci s ŠK Slovan Bratislava a tamojším miestnym úradom, kde v minulosti krstil maskota Ďuryho a oslávil 9. výročie svojho vzniku, ďalšiu veľkú a významnú akciu. V tento deň sa uskutoční odhalenie reliéfu v rodnom dome MUDr. Ivana Chodáka, bývalého výborného futbalistu a lekára.
Na tlačovej konferencii pred premiérou dokumentárneho filmu o veľmi úspešnom hráčovi a najlepšom strelcovi v novodobej histórii českého futbalu Janovi Kollerovi ,,Príbeh obyčajného chlapca“ sme sa dozvedeli, že približne o rok príde do kín dokumentárny film aj o bývalom dlhoročnom kapitánovi slovenskej reprezentácie Martinovi Škrtelovi. Na akcii sa zúčastnili aj dvaja naši členovia, mediálny manažér Milan Valko a známy novinár Ladislav Harsányi.
Novým trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie sa stal Francesco Calzona. Slovenský futbalový zväz (SFZ) podpísal kontrakt s 53-ročným Talianom do 31. decembra 2023 s tým, že v prípade postupu na ME 2024 sa automaticky predĺži aj na EURO.
Slovenská futbalová reprezentácia aj odvetný zápas proti Bielorusku v C-skupine Ligy národov odohrá v Srbsku. Prvý sa uskutočnil začiatkom júna v Novom Sade, kde Slováci vyhrali 1:0 gólom Suslova. Pôvodne sa malo hrať v Trnave, ale Európska futbalová únia (UEFA) potvrdila sankcie za inváziu Ruska na Ukrajinu, ktoré sa týkajú aj Bieloruska. Jeho národný výber môže hrať medzinárodné zápasy iba na neutrálnej pôde.
SEPTEMBER
Na tlačovej konferencii prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik a viceprezident pre štátnu reprezentáciu Karol Belaník predstavili nového trénera reprezentácie Slovenska, 53-ročného Taliana Francesca Calzonu. Zmluva medzi SFZ a novým koučom je datovaná 19. augustom 2022 a 31. decembrom 2023, v prípade postupu na majstrovstvá Európy 2024 bude automaticky predĺžená do konca šampionátu.
Bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík je presvedčený, že nastal správny čas vyskúšať zahraničného trénera. Stredopoliar Trabzonsporu verí, že Talian Francesco Calzona prinesie do slovenského národného tímu nový impulz.
Ladislav Šimurka, ktorý od založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí medzi jeho najaktívnejších členov, v utorok 6. septembra oslávil významné životné jubileu 50 rokov. Okrem športu je aj veľkým vyznávačom hudby, hlavne rockovej a metalovej. Aj z tohto dôvodu navštívil veľa koncertov doma a v zahraničí.
V nedeľu 11. septembra sa náš člen Rastislav Kostka tiež dožil životného jubilea 50. rokov. Každý kto sa zaujíma o futbal, vie, že hral za Spartak Trnava, Ozetu Duklu Trenčín, 1. FC Synot Staré Město, Artmediu Petržalka a DAC Dunajská Streda.
Nový tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona zaradil do svojej prvej nominácie štyroch nováčikov. Pozvánku na zápasy Ligy národov proti Azerbajdžanu (vo štvrtok 22. septembra o 20.45 v Trnave) a Bielorusku (v nedeľu 25. septembra o 18.00 v Bačke Topole) si vyslúžili obrancovia Kristián Vallo a Matúš Rusnák, stredopoliar Miroslav Káčer a krídelník Dávid Ďuriš.
Jozef Móder, rodák z Tvrdošoviec, výborný technický rozohrávač a bývalý hráč Interu, Dukly a Lokomotívy Košice sa v pondelok 19. septembra dožil 75 rokov. Vrcholom jeho kariéry bolo zlato z ME 1976 v Juhoslávii, ku ktorému prispel výdatnou mierou.
Hlavnou témou vo fanzóne pred zápasom Ligy národov Slovensko – Azerbajdžan bolo odovzdanie kníh Dvanásty hráč našim hosťom, známym komentátorom Marcelovi Merčiakovi, Ľubošovi Hlavenovi, dlhoročnému redaktorovi denníka Šport Mojmírovi Staškovi a bývalému reprezentantovi Kamilovi Kopúnkovi. Samozrejme, na akciu prišiel aj náš verný člen a bývalý výborný futbalista Vladimír Ekhardt, známy a dlhoročný kronikár trnavského Spartaka Mikuláš Rožňák.
Slovenská futbalová reprezentácia neuspela v premiérovom vystúpení pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu. V stretnutí 3. skupiny C-divízie Ligy národov prehrala v Trnave s Azerbajdžanom 1:2. Hostí poslal do vedenia v 44. minúte Renat Dadašov, v nadstavenom čase druhého polčasu vyrovnal z jedenástky Erik Jirka, ale v 90.+5 min rozhodol o výsledku Hodžat Haghverdi.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov triumfovala v úvodnom stretnutí baráže ME 2023 nad ukrajinskými rovesníkmi v Žiline 3:2. Dvojgólovým hrdinom domácich bol v druhom polčase David Strelec, skóre otvoril Tomáš Suslov. Za hostí sa presadili Bohdan Viunnyk a Dmytro Kryskiv.
Slovenskí futbaloví reprezentanti ukončili svoje pôsobenie v 3. skupine C-divízie Ligy národov remízou s Bieloruskom 1:1. Skóre otvoril v srbskom meste Bačka Topola tesne pred prestávkou Ivan Bachar, v 65. minúte vyrovnal Adam Zreľák, ktorý prišiel na trávnik iba päť minút predtým.
Oficiálnemu fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa podaril ďalší pozoruhodný počin. Zásluhou jeho členov uzrela v piatok 23. septembra svetlo sveta už druhá pamätná tabuľa s bustou pre veľkú futbalovú osobnosť našej histórie. Po Jánovi Popluhárovi, ktorému odhalili v rodnom Bernolákove reliéf začiatkom júna, sa rovnakej pocty dostalo aj MUDr. Ivanovi Chodákovi v jeho rodisku v Dolnom Kubíne.
Pred rodným domom Ivana Chodáka na Hviezdoslavovom námestí sa stretli okrem jeho najbližšej rodiny – dcéry Oľgy Janíkovej a syna Ivana Chodáka ml., dvoch vnučiek, aj slávne športové osobnosti pochádzajúceho z tohto mesta na Orave. Majster Európy a úspešný futbalový tréner Dušan Galis, trojnásobný najlepší Futbalista Slovenska Dušan Tittel, či 5-násobná olympionička, biatlonistka Martina Halinárová, Miroslav Dráb člen VV SZĽH, boli svedkami, ako ich rodákovi odhalili pamätnú tabuľu. Na podujatie ich pozval a privítal Roman Táborský, predseda fanklubu našej reprezentácie.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov sa neprebojovala na ME 2023. V odvete baráže v poľskom meste Bielsko-Biala prehrala s ukrajinskými rovesníkmi 0:3 a nezúročila náskok 3:2 z domáceho úvodného stretnutia. Hrdinom súpera bol autor hetriku Danylo Sikan.
OKTÓBER
V tomto roku uplynulo už 60 rokov od senzačného striebra československých futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962. Na takýto úspech sa nezabúda, preto v Prahe vo štvrtok 28. septembra posledným piatim žijúcim členom národného mužstva bola udelená medaila predsedu Senátu Miloša Vystrčila. Osobne sa na ceremoniáli zúčastnili Josef Jelínek, Jan Lála, Václav Mašek a zo Slovenska Jozef Štibrányi. Za Adolfa Scherera, ktorý už viac ako polstoročie žije vo Francúzsku prevzala ocenenie vnučka Karin.
Spolupráca medzi oficiálnym fanklubom Bayern&Rivvis (predchodcom fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a nemeckým gigantom FC Bayern Mníchov) je už roky taká dobrá, že aj v tomto týždni fanklubáci už tradične navštívili v bavorskej metropole zápas Ligy majstrov, tentoraz rovnako ako aj pred deviatimi rokmi duel Bayern Mníchov – Viktoria Plzeň a takisto aj centrálu Bayernu!
Súpermi slovenských futbalových reprezentantov v kvalifikácii ME 2024 budú tímy Portugalska na čele s Ronaldom, Bosny a Hercegoviny, Islandu, Luxemburska a Lichtenštajnska. Rozhodol o tom žreb vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý Slovákov posunul do šesťčlennej J-skupiny. Slováci boli pred žrebom v piatom výkonnostnom koši.
Žreb kvalifikácie ME 2024 vo Frankfurte nad Mohanom zaradil slovenskú futbalovú reprezentáciu do 6-člennej skupiny J. V našej ankete niekoľkí fanklubáci povedali, že veria v náš postup na ME 2024 v Nemecku.
Slovenská futbalová reprezentácia ukončí kalendárny rok 2022 domácim prípravným duelom proti Čile. Zápas na štadióne NFŠ v Bratislave sa uskutoční 20. novembra o 14.00 h a bude zároveň oficiálnou rozlúčkou dlhoročného kapitána národného mužstva Mareka Hamšíka s reprezentačnou kariérou.
V druhej polovici októbra štyria členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho predseda Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Jozef Plank a mediálny manažér Milan Valko absolvovali päťdňový zájazd do kolísky futbalu Anglicka, kde videli na vlastné oči štyri zápasy. Vrátane veľkého šlágra Manchester United – Tottenham. A za ten čas najazdili viac ako 800 kilometrov. Domov si však priniesli hodnotné zážitky a mohli sa presvedčiť, akým veľkým fenoménom je futbal v Anglicku!
NOVEMBER
Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona chce počas novembrového zrazu lepšie pochopiť mužstvo a určiť smer, ktorým sa bude uberať do budúcna. Slovákov čaká prípravný zápas na pôde Čiernej Hory (17.11.) a o tri dni neskôr privíta Čile, proti ktorému nastúpi na svoj posledný reprezentačný zápas dlhoročný kapitán národného tímu Marek Hamšík.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil pred rozlúčkovým zápasom Mareka Hamšíka sprievodný program. V priestoroch Tower NFŠ Bratislava od 11.30 h medzi hosťami budú Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, Stanislav Griga, bývalí tréneri Slovenska a Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant, ktorý otvorí program poďakovaním za všetko, čo Marek Hamšík urobil pre slovenský futbal. Celý program s besedou bude moderovať Miroslav Michalech a potrvá 40 minút.
Slovenskí futbaloví reprezentanti remizovali v prípravnom zápase na pôde Čiernej Hory 2:2, hoci ešte štvrťhodinu pred koncom viedli 2:0 po góloch Hancka a Kucku. V nadstavenom čase o tom rozhodol svojím druhým gólom kapitán domácich Stefan Savič, ktorý premenil pokutový kop. Takže ani do tretice sa slovenský tím, vedený talianskym trénerom Francescom Calzonom, víťazstva nedočkal.
Posledná fanzóna v tomto roku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pred medzištátnym zápasom Slovensko – Čile sa niesla v slávnostnom duchu. Bola na počesť ikonickej sedemnástky Mareka Hamšíka, ktorý uzavrel fantastickú reprezentačnú kapitolu. V priestoroch Tower NFŠ Bratislava medzi hosťami boli Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, Stanislav Griga, Štefan Tarkovič, bývalí tréneri Slovenska, Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant. Celý program s besedou moderoval Miroslav Michalech a trval okolo 40 minút.
Slovenskí futbalisti remizovali v prípravnom zápase s Čile 0:0. V stretnutí na Tehelnom poli sa rozlúčil s reprezentačnou kariérou dlhoročný kapitán Marek Hamšík, ktorý odišiel z ihriska v 89. minúte za mohutného potlesku domácich fanúšikov.
Slovenská futbalová reprezentácia odštartuje zápolenia v J-skupine kvalifikácie ME 2024 domácim zápasom s Luxemburskom 23. marca 2023 na Štadióne Antona Malatinského v Trnave. O tri dni neskôr sa zverenci Francesca Calzonu predstavia proti Bosne a Hercegovine na Národnom futbalovom štadióne v Bratislave. Oba duely majú úvodný výkop o 20.45 h.
DECEMBER
V sobotu 3. decembra oslávil 85. narodeniny bývalý legendárny brankár, člen strieborného tímu z OH 1964 v Tokiu a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anton Švajlen.
V piatok 2. decembra X-Bionic v Šamoríne sa uskutočnilo tradičné predvianočné stretnutie predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu s funkcionármi, trénermi, bývalými reprezentantmi, ale aj so zástupcami médií a tiež niektorými členmi fanklubu.
Ján Kováčik, ktorý šéfuje Slovenskému futbalovému zväzu už viac ako 12 rokov, v nedeľu 4. decembra oslávil významné životné jubileum 60 rokov.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil pod vedením svojho predsedu Romana Táborského v stredu 7. decembra na pravé poludnie na základnej škole Komenského v Bernolákove ďalšiu peknú akciu. Začiatkom júna tohto roka sme v tejto obci odhalili bustu legendárnemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi a tentoraz sme slávnostne odovzdali do tamojšej ZŠ sadrový odliatok z tohto reliéfu. Prebrala si ho Iveta Palovčíková, dcéra Jána Popluhára.
Súčasťou tohto stretnutia bola beseda na základnej škole v telocvični za účasti okolo 60 žiakov, dvoch šiestich a jednej siedmej triedy. Okrem Romana Táborského zúčastnili sa na ňom ďalší fanklubáci, žijúca legenda Jozef Štibrányi, strelec víťazného čs. gólu na MS 1962 v Čile proti Španielsku, Milan Valko, mediálny manažér a člen Peter Špilák. Celé podujatie moderoval René Stern, ktorý na jeho začiatku predstavil všetkých prítomných hostí za potlesku žiakov a ich pedagógov.
Medzi prvých 11 legiend slovenského futbalu, ktoré uviedli 27. marca 2016 do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), patril aj Karol Dobiaš. Hráč Spartaka Trnava, Bohemiansu Praha, československý reprezentant a majster Európy z roku 1976 mal 18. decembra 75 rokov.
Medzi prvých 11 legiend slovenského futbalu, ktoré uviedli 27. marca 2016 do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), patril aj Karol Dobiaš. Hráč Spartaka Trnava, Bohemiansu Praha, československý reprezentant a majster Európy z roku 1976 má 18. decembra 75 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Výnimočný futbalista prezývaný „Patino“ patril popri Jozefovi Adamcovi, či Ladislavovi Kunovi k objavom legendárneho trénera Spartaka Antona Malatinského. Svojou ofenzívnou obrannou hrou sa nemalou mierou zaslúžil o všetky úspechy Spartaka koncom 60. a v 70. rokoch minulého storočia.
V červeno-čiernom drese získal Dobiaš päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) titulov majstra Československa, tri (1967, 1971, 1975) víťazstvá v Československom pohári, ale zažil aj sklamanie po neúspechu v semifinále Európskeho pohára majstrov v roku 1969, keď „bíli andeli“ nešťastným spôsobom neprešli cez Ajax Amsterdam.
Ofenzívneho obrancu, respektíve stredopoliara dvakrát (1970, 1971) vyhlásili za Futbalistu Československa. Na ME 1976 patril k oporám reprezentácie, vo finále proti Nemecku strelil druhý gól Československa. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 2:2. Bol aj účastníkom MS 1970 v Mexiku.
V ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia obsadil Dobiaš tretie miesto. Predbehli ho iba slovanista Ján Popluhár a nemenej slávny spartakovec Jozef Adamec. V najvyššej československej súťaži odohral celkovo 344 zápasov, z toho 277 v drese Trnavy a 67 v zeleno-bielom drese Bohemiansu Praha. Strelil 28 gólov, z toho deväť za pražskú „Bohemku“. Po ukončení hráčskej kariéry sa z Dobiaša stal tréner. Bol kormidelníkom viacerých českých klubov (Hradec Králové, Brno, Sparta Praha). S pražským tímom vyhral aj českú ligu.
Karolovi Dobiášovi minulý mesiac zomrela milovaná manželka Alica a Tondo Panenka prišiel zasa o dcéru. Dve obrovské legendy českého futbalu a dvaja skvelí kamaráti Antonín Panenka a Karol Dobiaš zdieľali podobný smutný osud. „Musím to tak povedať. Sme obaja v pr*eli. Tonda prišiel o dcéru a mne zomrela manželka,“ hovoril čerstvý vdovec Dobiaš pre český Blesk. „Stále plačem. Zrútil sa mi život. Plány, ktoré sme spolu mali, sú preč,“ netajil legendárny obranca obrovský žiaľ. „Vzorne sa vždy starala o deti aj o domácnosť. Mali sme radosť z vnúčat,“ dodal.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov zo stretnutí českej a slovenskej reprezentácie!
V Mufuza Pube sa stretli a bilancovali skvelí kanonieri
V Rusovciach sa vo štvrtok 8. decembra stretli viacerí bývalí výborní futbalisti. Klub ligových kanonierov tam bilancoval úspešnú sezónu. Predstavil aj kalendár na budúci rok.
OFSFR Bratislava/mv
Foto: fanklub
V Mufuza Pube sa to len tak hemžilo futbalovými osobnosťami, viacerými bývalými reprezentantmi, ktorí rozdávali radosť a zapĺňali hľadiská po nežnej revolúcii. Skvelú akciu zorganizoval Klub ligových kanonierov na čele s jeho riaditeľom a členom VV SFZ Tomášom Medveďom. Hlavne vďaka nemu sa za posledné roky podarilo oživiť zašlú slávu kanonierov pod Tatrami… ,,Máme za sebou najlepšiu sezónu v histórii Klubu ligových kanonierov. Odohrali sme dvadsať zápasov v rôznych mestách a dedinách. Pospomínali sme si so staršími na veľké roky československého a slovenského futbalu,“ povedal Tomáš Medveď.
Klub ligových kanonierov predstavil aj vkusný kalendár na rok 2023. Sú v ňom fotografie 35 členov a budúci rok oslávi 10. rokov svojej existencie. Pekné od neho bolo, že si uctil 80. narodeniny niekdajšieho kanoniera Interu Bratislava Jozefa Levického a pri tejto príležitosti veľkého životného jubilea mu Tomáš Medveď odovzdal dres.
Celú akciu moderoval Gregor Mareš a medzi futbalovými legendami boli viacerí, ktorí sa v minulosti zúčastnili na akciách oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Mená ako Griga, Luhový, Diňa, Medveď, Šimon, Zvara, Semeník, Faktor, Hološko, Kinder, Pecko, Glonek, Krištofík, Praženica, Obšitník, Hollý, Lešický a ďalší si vyslúžili veľký aplauz prítomných. O výbornú zábavu sa postaral spevák Igor ,,Diego“ Kmeťo, ktorý spestril večer futbalovým songom Marado Marado Diego Diego.
Ján Kováčik oslavuje významné životné jubileum 60 rokov
Ján Kováčik, ktorý šéfuje Slovenskému futbalovému zväzu už viac ako 12 rokov, v nedeľu 4. decembra oslavuje významné životné jubileum 60 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Ján Kováčik je na čele Slovenského futbalového zväzu od septembra 2010 a v súčasnosti patrí medzi desať najdlhšie slúžiacich hláv futbalových zväzov v Európe. Po zvolení na ďalšie štyri roky má reálnu možnosť prepracovať sa na vrchol tohto rebríčka. Koncom februára 2022 ho totiž delegáti konferencie SFZ zvolili do funkcie na nasledujúce štvorročné obdobie už štvrtýkrát za sebou.
Rodák z Banskej Bystrice si hneď po nástupe do funkcie určil ako priority infraštruktúru štadiónov, systém štandardnej komunikácie s médiami, transparentnosť vo všetkých sférach a urovnať dlhy zväzu. Veľa z týchto predsavzatí sa mu podarilo splniť. Ligový futbal dobre pozná, lebo v minulosti bol prezidentom a majiteľom Dukly Banská Bystrica. Jeho správanie a vystupovanie pred médiami a na verejnosti je priam ukážkové. Pod jeho vedením slovenská reprezentácia postúpila a ME 2016 a 2020.
„Od nástupu do funkcie musel prezident riešiť existenčnéotázky, no už v tom čase sme sa zapájali do mnohých programov a projektov UEFA, čo umožnilo viacerým funkcionárom a pracovníkom SFZ rozširovať svoje vedomosti a naberať praktické skúsenosti. na medzinárodnom fóre. Vďaka tomu máme dnes sedem členov komisií UEFA, 17 ľudí v systéme UEFA ako delegátov, observerov, dopingových komisárov a bezpečnostného manažéra, vyše 50 ľudí sa zúčastnilo na kurzoch, školeniach a seminároch pod gesciou Nyonu.Dôležité tiež bolo, že Ján Kováčik sa zásadne zaslúžil o celkový rozvoj futbalu, čo sa pozorne vníma aj za hranicami našej vlasti,“ opísal „európsky“ krok dnes poradca pre národné zväzy UEFA a bývalý generálny sekretár SFZ Jozef Kliment pre webovu stránku futbalsfz.sk. Ján Kováčik je čestným členom fanklubu a zúčastnil sa aj tradičnej predzápasovej fanzóny v Žiline.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie veľkému jubilantovi Jánovi Kováčikovi želá veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a najmä dobré výsledky zo slovenskou reprezentáciou!
V piatok 2. decembra X-Bionic v Šamoríne sa uskutočnilo tradičné predvianočné stretnutie predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu s funkcionármi, trénermi, bývalými reprezentantmi, ale aj so zástupcami médií.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
,,Pandémia koronavírusu zapríčinila, že takto sa stretávame až po troch rokoch, ale najdôležitejšie je, že sa tak stalo,“ povedal Juraj Čurný a prezident SFZ Ján Kováčik ho doplnil: ,,Ako vždy, dnes nepracujeme, vychutnajme si troška zábavy a som rád, že medzi nás prišiel Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja (KSK).“
Medzi množstvami pozvanými hosťami boli napríklad Francesco Calzona, nový taliansky tréner slovenskej reprezentácie, Karol Belaník, viceprezident SFZ, Ivan Kozák, prezident ÚLK, Ladislav Jurkemik, majster Európy z roku 1976 v Belehrade, ale aj viacerí bývalí uznávaní tréneri, ako Karol Pecze a Dušan Radolský. Z mladšej generácie to boli Samuel Slovák a Miro Hýll. V rôznych debatných krúžkoch sa reč točila najmä o futbale a hlavne o tom, či slovenská reprezentácia zvládne na jar prvé dva domáce zápasy proti Luxembursku a Bosne a Hercegovine v kvalifikácii ME 2024.
Na stretnutí boli aj niekoľkí zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, členovia Juraj Jánošík, Ondrej Trnovský, Peter Špilák, Július Šefčík, Ladislav Lipták a mediálny manažér Milan Valko. Domov sme sa rozchádzali s nádejou, že azda takto o rok budeme oslavovať postup na ME 2024 do Nemecka.
Legendárny brankár Anton Švajlen oslávil 85. narodeniny
V sobotu 3. decembra oslávil 85. narodeniny bývalý legendárny brankár, člen strieborného tímu z OH 1964 v Tokiu a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anton Švajlen.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Rodák zo Solčian je veľmi významná postava olympijského hnutia – čestný člen Slovenského olympijského a športového výboru (SOV, od roku 2008), bývalý dlhoročný predseda Olympijského klubu Košice (do roku 2013, odvtedy čestný predseda) aj Združenia olympijských klubov SR, držiteľ Zlatých kruhov SOV (2003), výročnej trofeje Medzinárodného olympijského výboru „Storočnica olympijských hier“ (1996), najvyššieho slovenského ocenenia za celoživotné vystupovanie v duchu fair play – Ceny Jana Popluhára (2010), aj Zlatého odznaku SOV (2011). Je aj držiteľ Zlatého odznaku Slovenského futbalového zväzu a najvyššieho futbalového ocenenia za fair play – Ceny Ivana Chodáka.
Bývalý dlhoročný brankár VSS Košice, za ktorý odchytal 336 zápasov a strelil 11 gólov, si obliekol aj československý dres, ale vzhľadom na veľmi silnú konkurenciu v bránke (Viliam Schrojf, Ivo Viktor a Alexander Vencel) dostal viac šancí len v olympijskom tíme. Za olympijský výber ČSSR nastúpil Anton Švajlen päťkrát (na OH v Tokiu proti Brazílii) a za B-tím ČSSR trikrát, v A-tíme sedel počas viacerých medzištátnych zápasov na lavičke ako náhradník.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Oslávencovi želá veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a aby sme sa s ním naďalej stretávali na rôznych našich akciách!
Fanzóna na počesť Mareka Hamšíka sa vydarila po všetkých stránkach
Posledná fanzóna v tomto roku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pred medzištátnym zápasom Slovensko – Čile sa niesla v slávnostnom duchu. Bola na počesť ikonickej sedemnástky Mareka Hamšíka, ktorý uzavrel fantastickú reprezentačnú kapitolu.
V priestoroch Tower NFŠ Bratislava medzi hosťami boli Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, bývalý tréner Slovenska v rokoch 2006-2008, Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant a tiež ďalší niekdajší tréneri našej reprezentácie Stanislav Griga a Štefan Tarkovič. Celý program s besedou moderoval Miroslav Michalech a trval okolo 40 minút.
Všetkých prítomných privítal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu a zároveň odovzdal slovo Jánovi Ďuricovi, ktorý v mene fanklubákov vyzdvihol obrovský prínos Mareka Hamšíka pre slovenský futbal. ,,Marek mal vždy v sebe niečo výnimočné, presvedčil som sa o tom hneď, keď prvý raz prišiel medzi nás na sústredenie slovenskej reprezentácie. Isteže, na začiatku nesmierne náročnej cesty tiež to nemal ľahké, najmä keď sa stal kapitánom Slovenska na MS v JAR v roku 2010. Všetci sme však videli a vedeli, že je to hráč s obrovským talentom a preto to napokon tak ďaleko dotiahol vo svojej kariére. Taký hráč, ako je Marek Hamšík sa už nenarodí. Stal sa symbolom, osobnosťou a legendou slovenského futbalu, zapísal sa do jeho histórie tak, ako nikto iný. Jeho rekordy v reprezentačnom drese ťažko niekto prekoná. Aj touto cestou mu úprimne ďakujem, čo všetko urobil pre slovenský futbal. Pre mňa bola veľká česť, že som s ním mohol dlhé roky hrať v reprezentačnom mužstve.“
Jeho otec Richard Hamšík, bývalý futbalista výrazne formoval Marekovu kariéru najmä v mládežníckych rokov v Jupie Podlavice, v Slovane Bratislava i v Brescii. Pomyslel si niekedy, že z Mareka vyrastie taký úžasný hráč? ,,Samozrejme, celá rodina sme nesmierne hrdí na to, ako to ďaleko vo futbale dotiahol. Musím však úprimne zdôrazniť, že som nerátal s takou jeho dlhou a úspešnou kariérou. Bola to však veľmi dlhá, náročná, ba až šialená cesta, lebo sa vypracoval na špičkového hráča. To odriekanie z jeho strany však stálo za to, najmä jeho reprezentačnú kariéru som si poriadne užil. Každý krok v jeho kariére mal veľký zmysel. Najprv to bol odchod z Jupie Podlavice do Slovana Bratislava, potom do Brescie, odkiaľ po dlhých ťahaniciach prestúpil do Neapola. Príchod do tohto klubu bol zlomom v jeho kariére, kde naplno rozvinul svoj veľký talent a na dlhé roky sa stal jeho oporou. Akurát sa mu s SSC nepodarilo získať majstrovský titul, našťastie si to vynahradil v minulej sezóne v Trabzonspore.“
Ján Kocian bol trénerom reprezentácie Slovenska v rokoch 2006-2008 a Marekovi Hamšíkovi dal prvú šancu v A- mužstve 7. februára 2007 v Španielsku proti Poľsku (2:2). ,,Po nástupe do funkcie som mal na zozname okolo 40 hráčov. Marek medzi nimi nebol, lebo som o ňom nevedel. Až Juraj Vengloš ma na neho upozornil a tak sme sa išli na neho pozrieť do Brescie. Ukázal veľký potenciál, začal chodiť na reprezentačné sústredenia a v zápase s Nemeckom v kvalifikácii ME 2008 v Hamburgu kvalitným výkonom dokázal, že mu patrí miesto v národnom tíme. Okrem Mareka som postupne do mužstva zaradil aj Pekaríka, Hubočana a ďalších mladých hráčov.“
Juraj Vengloš, známy hráčsky agent spolupracuje s Marekom Hamšíkom a s jeho rodinou už dvadsať rokov. ,,Nesmierne si to vážim, lebo Hamšíkovci, tiež športová rodina, vychovali nielen skvelého futbalistu, ale aj človeka. Vyšiel im prestup do Slovana, kde Mareka viedli výborní mládežnícki tréneri Anton Valovič a Igor Bôbik. Potom sa ozvala Brescia so záujmom o Marekove služby. Vtedy som sa korektne dohodol s jeho rodičmi na káve v Senci, podpísali zmluvu a odvtedy som jeho manažérom, na čo som veľmi hrdý.“
Stanislav Griga tiež ocenil veľkú osobnosť Mareka Hamšíka. ,,Je obdivuhodné koľko rokov si udržuje vysokú výkonnosť. Svojim futbalovým umením, charizmou, pokorou a slušným vystupovaním je veľkým vzorom pre mládež. Za to, čo všetko dosiahol vo futbale vďačí tvrdej každodennej práci, oprávnene mu patrí miesto medzi najlepšími hráčmi slovenskej histórie.“
Marek Hamšík, účastník MS 2010 a účastník ME 2016 a 2021 v najcennejšom drese dosiahol všetko, čo mohol. Reprezentoval 136. razy, dal 26 gólov. Podarilo sa mu to vďaka vlastnej výnimočnosti. Hráčskej a najmä ľudskej. Hoci sa dlhé roky radil k najväčším hviezdam európskeho futbalu, nikdy sa nad druhých nepovyšoval. Ani nad posledného spoluhráča v reprezentačnom kádri. A zato mu patrí obrovské uznanie!
Na záver besedy Richard Hamšík všetkým hosťom a dvom našim fanklubákom Romanovi Táborskému a Milošovi Kopčovi odovzdal pekný dar, dres Mareka Hamšíka s venovaním a fľašku prosecca.
Celá beseda trvala síce menej ako jeden polčas. Splnila však účel, bola dobrá, zaujímavá, našla veľkú odozvu u všetkých fanklubákov. A preto môžeme konštatovať, že fanzóna na počesť Mareka Hamšíka sa vydarila po všetkých stránkach!
Slovenská futbalová reprezentácia ukončí kalendárny rok 2022 domácim prípravným duelom proti Čile. Zápas na štadióne NFŠ v Bratislave sa uskutoční 20. novembra o 13.30 h a bude zároveň oficiálnou rozlúčkou dlhoročného kapitána národného mužstva Mareka Hamšíka s reprezentačnou kariérou.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil pred rozlúčkovým zápasom Mareka Hamšíka sprievodný program. V priestoroch Tower NFŠ Bratislava od 11.30 h medzi hosťami budú Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, bývalý tréner Slovenska v rokoch 2006-2008 a Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant, ktorý otvorí program poďakovaním za všetko, čo Marek Hamšík urobil pre slovenský futbal. Celý program s besedou bude moderovať Miroslav Michalech a potrvá 40 minút.
,,Fanzóny robíme pravidelne a túto venujeme vyslovene Marekovi Hamšíkovi ako poďakovanie za to, ako skvele zviditeľnil slovenský futbal vo svete. Pre nás je to pocta, že tiež prispejeme k jeho rozlúčke s ohromnou kariérou v národnom mužstve. Zároveň si chceme spomenúť na tých, čo počas kariéry boli a sú pri ňom. Aj preto verím, že štadión na NFŠ bude plný a diváci Marekovi pripravia krásnu rozlúčku s najcennejším dresom. Fanúšikovia môžu sledovať besedu naživo na tomto linku.“
https://youtu.be/Aaf0NjeLxn4
vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Ján Pivarník, skvelý pravý obranca VSS Košice, Slovana Bratislava i česko-slovenskej reprezentácie, najlepší futbalista ČSSR za rok 1974 a majster Európy 1976, sa 13. novembra 2022 dožil vzácneho životného jubilea 75 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Ján Pivarník začínal so športom v rodnom Cejkove na Zemplíne a k organizovanému futbalu sa dostal v neďalekom Slavoji Trebišov, kde pomerne neskoro začal svoju bohatú futbalovú kariéru. Bol už vekom dorastenec, keď od atletiky prešiel k futbalu. Atletické základy však dopomohli k jeho vynikajúcim výkonom, keďže vždy patril k najrýchlejším a kondične najlepšie pripraveným hráčom v rámci celej Európy. V 19 rokoch už hral najvyššiu súťaž v drese VSS Košice, kde strávil šesť rokov, počas ktorých sa dostal do reprezentácie i na majstrovstvá sveta 1970 v Mexiku. Potom ho Jozef Vengloš pritiahol do Slovana Bratislava, v ktorom obaja spoločne dosiahli veľké úspechy.
Celkovo si Ján Pivarník pripísal 39 reprezentačných štartov, v ktorých strelil jeden gól, v I. lige dal v 267 zápasoch 14 gólov. So Slovanom získal majstrovský titul v rokoch 1974 a 1975 a takisto aj Československý pohár. Trénerskú kariéru začínal v Kittsee, pôsobil ako asistent trénera v Austrii Viedeň a Sportingu Lisabon, kde bol hlavným trénerom Jozef Vengloš. Viac ako dvadsať rokov sa úspešne pohyboval v arabskom futbale. Vyhral Emirov i Ázijský pohár. Pôsobil aj v Katare, kde sa onedlho začne finálový turnaj MS.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie jubilantovi úprimne blahoželá k narodeninám a aj touto cestou mu ďakuje, čo všetko urobil pre čs. a slovenský futbal.
Fanklubáci si z kolísky futbalu priniesli veľa zážitkov
Minulý týždeň štyria členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho predseda Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Jozef Plank a mediálny manažér Milan Valko absolvovali päťdňový zájazd do kolísky futbalu Anglicka, kde videli na vlastné oči štyri zápasy. A za ten čas najazdili viac ako 800 kilometrov. Domov si však priniesli hodnotné zážitky a mohli sa presvedčiť, akým veľkým fenoménom je futbal v Anglicku!
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Po prílete do Leedsu sme si prenajali auto a na ceste do Manchestru sme postupne navštívili kluby Huddersfield Town, FC Rochdale a Oldham Athletic. Do Manchestru sme načas dorazili, rovnako aj na zápas. Mali sme šťastie, lebo United v šlágri 12. kola Premier League proti Tottenhamu podal jeden z najlepších výkonov za posledné roky a jeho víťazstvo aj bez hviezdneho Ronalda pred takmer 75-tisíc divákmi bolo absolútne zaslúžené. Znova sme sa presvedčili o ohromnej fanúšikovskej základni United, keď prakticky každý jeho zápas je vypredavý.
Na druhý deň po odchode z hotela sme si to namierili do megastore United. V tomto obchode dostať všetko možné od výmyslu sveta. Potom sme pokračovali do Liverpoolu, kde sme sa zastavili na legendárnom štadióne Anfield Road. Samozrejme, navštívili sme hlavne miestny skvelý fanshop. Na ceste do Leicesteru sme si ešte urobili menšiu prestávku na peknom štadióne Stoke City bet365 Stadium. Do našej cieľovej stanice sme dorazili niekoľko hodín pred zápasom. Leicester v súboji s Leeds United veľmi potreboval vyhrať, aby sa odpútal z pásma zostupu. Podarilo sa mu to, lebo svojho súpera zdolal 2:0. Ešte pred začiatkom súboja nás upútalo príťažlivé choreo na spôsob ohňostroja, ohňovej šou, spojené s osvetlením , zvukom tepu srdca a emotívne doprevádzané očami líšky, ktoré vyburcovalo divákov k mohutného povzbudzovaniu.
Víkend sme začali návštevou fanshopu ķedysi slávneho klubu Derby County, na ktorý nemajú dobré spomienky Trnava a Slovan, lebo s ním vypadli v PEM. Po príchode do Nottinghamu sme sa zastavili v miestnom fanshope Forest, ktorý už žil veľký sobotňajším duelom s Liverpoolom. Večer sme sledovali zápas najstaršieho profesionálneho klubu na svete Notts County proti Maidstone. Domáci vyhrali 3:0 a účastníka V. ligy prišlo povzbudiť 6765 divákov, hostí 279 fanúšikov, hoci merali 300-kilometrovú cestu. Na Slovensku viaceré prvoligové kluby môžu snívať o takejto návšteve!!! Notts County nás prekvapil nielen dobrou hrou, ale aj celkovou peknou atmosférou na štadióne, určite by mu pristal postup do vyššej súťaže.
V sobotu na ceste z Nottinghamu do Middlesbroughu sme sa zastavili na pôde FC Sheffield, najstaršieho amatérskeho klubu na svete. V Sheffielde sme si pozreli aj obidva štadióny a tiež fanshopy, najprv United a potom Wednesday. Jeho štadión Hillsborough pripomína obrovskú tragédiu z 15. apríla 1989, keď v semifinále FA Cupu medzi LIverpoolom a Nottinghamom bolo ušlapaných k smrti 96 ľudí! Jedine v Middlebroughu sme gól nevideli, lebo domáci sa s Huddersfieldom rozišli zmierlivo 0:0. Ako je známe za Boro v minulosti hrali Slováci Vlado Kinder a Szili Németh. Na Riverside Stadium tiež vládla výborná atmosféra, najviac nás však prekvapilo, koľko mužov a žien vo veľmi pokročilom veku boli na zápase.
,,Našou ambíciou je stále navštíviť dva najstaršie futbalové kluby na svete FC Sheffield a Notts County. Proti Sheffieldu odohrať futbalový zápas a potom si pozrieť majstrovský duel Notts County. Na vlastné oči sme sa presvedčili, aká dobrá atmosféra vládne na jeho štadióne, ktorý dýcha veľkou históriou. Takže z toho pohľadu považujem tento zájazd za taký prieskum. Chceli sme vidieť, hlavne Notts County, kde sídli, ako to u neho funguje, aké má zázemie, aby sme mali predstavu o tom, koľko trvá cesta napríklad z hotela na jeho štadión a ďalšie záležitosti. Výhodou je, že vzdialenosť medzi Nottinghamom a Sheffieldom nie je veľká. Zorganizovať takýto zájazd s väčším počtom ľudí je veľmi náročné, keď ho chceme raz zrealizovať, tak musíme pamätať na každý detail,“ hovorí Roman Táborský.
Záverom veľmi pekne ďakujeme bývalému prezidentovi SFZ a členovi výkonného výboru UEFA Františkovi Laurincovi, ktorý nám zabezpečil lístky na zápas do Manchestru a z výborného miesta sme si mohli vychutnať skvelú atmosféru v Divadle snov, na svetoznámom štadióne Old Trafforde!
Program našej kvalifikačnej skupiny na ME do Nemecka
OFSFR plánuje výjazdy na všetky zápasy kvalifikácie, tak ako je zvykom. Island a Portugalsko letecky a Luxembursko, Lichtenštajnsko a Bosna a Hercegovina autobusom.
Pred domácimi stretnutiami sa budú organizovať predzápasové fanzóny.
Žreb kvalifikácie ME 2024 vo Frankfurte nad Mohanom zaradil slovenskú futbalovú reprezentáciu do 6-člennej skupiny J. Súpermi zverencov trénera Francesca Calzonu budú Portugalsko, Bosna a Hercegovina, Island, Luxembursko a Lichtenštajnsko. Niektorým členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sme položili jednu otázku:
1. Aké má podľa vás Slovensko v kvalifikačnej skupine-J šance v boji o postup na ME 2024?
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub KAZ – SVK
Roman Táborský, predseda fanklubu: V našej skupine mi troška chýba ekonomicky silný líder. Portugalsko je síce veľké mužstvo, deviate vo svetovom rebríčku FIFA, ale nepovažujem ho za top tím. Má síce Ronalda, ktorý však predsa len už to najlepšie má za sebou. Dostali sme podľa mňa celkom dobrú a šťastnú skupinu. Dokonca podľa odborníkov by sme mali postúpiť z druhého miesta. Za najdôležitejšie považujem, aby sa vzťahy medzi hráčmi a vedením SFZ vyjasnili a všetci pochopili zodpovednosť za reprezentáciu Slovenska a v konečnom dôsledku prišlo k znormalizovaniu vzťahov, priorít a jasných plánov čo po neúspechu má nasledovať, aby mužstvo do kvalifikácie vstúpilo s presvedčením, že ju odohrá s maximálnym nasadením a s veľkou túžbou dosiahnuť v každom zápase čo najlepší výsledok. Zodpovednosť musí prísť zo strany vedenia SFZ – veď v minulosti odstúpilo za oveľa menších neúspechoch a iba zvolenie výkonného výboru konferenciou absolútne nestačí. Nefunguje kvalitná a odborná voľba trénera, ak sa na zrazoch neplnia povinnosti a fanúšikovia sú na druhej koľaji – tak spokojný nemôže byť nikto.
Stanislav Šesták, bývalý reprezentant: Po nevydarenej Lige národov som povedal, že súčasná výkonnosť slovenskej reprezentácie je taká zlá, že je úplne jedno s kým sa stretneme v kvalifikácii ME 2024. Hovoriť o tom, že máme prijateľnú skupinu by som si ozaj nedovolil. Pre nás každý jeden zápas bude veľmi náročný a dôležitý, lebo sa hrá o tri body. Nemôžeme nič podceniť, pravda, tiež si však myslím, že táto skupina je hrateľná, ale všetko sa ukáže na ihrisku. Hlavne, aby reprezentanti vo svojich kluboch pravidelne hrávali a mali dobrú športovú formu. Možno menšou výhodou pre nás je, že s výnimkou Islandu sme sa s ostatnými reprezentáciami už stretli v kvalifikáciách ME či MS.
Ladislav Harsanyi: Vzhľadom na to, že Slovensko žrebovali až z piateho kvalifikačného koša, sme dostali jednu z najľahších možných skupín. Za normálnych okolností by sme sa nemuseli baviť o tom, že musíme atakovať druhé postupové miesto. Ak si však nedokážeme poradiť so súpermi rangu Arménska či Azerbajdžanu, nemôžeme hovoriť o normálnych okolnostiach. Po odchode Hamšíka nám chýba špílmacher, čo je citeľná strata, nahradiť ho možno iba kolektívnym spôsobom hry. Musí tam byť veľké nasadenie, ochota behať a vyhrávať osobné súboje. Verím však, že nový taliansky tréner našich chlapcov niečo naučí, že naša hra bude mať systém, tvár, skrátka, že budú vedieť, čo hrať, ako hrať. Verím, že mužstvo budované za pochodu sa bude zlepšovať, a tak sa nádejam, že sa s Islandom pobijeme o druhú, teda postupovú priečku v tabuľke.“
Natalia Kučerová: Žreb navonok vyzerá celkom sľubne. Lebo v skupine je iba jedno skutočne silné mužstvo, majster Európy z roku 2016 Portugalsko. S ostatnými výbermi sa môžeme rovnať. Isteže, aj vo futbale sa mení situácia, Luxembursko a Lichtenštanjsko už nie sú trpaslíci, ale aj tak s týmito tímami si jednoducho musíme poradiť. Najdôležitejšie bude, aby slovenská reprezentácia na začiatku kvalifikácie v marci budúceho roku ukázala veľké odhodlanie zabojovať o postup. Vo výbere trénera Francesca Calzonu musia byť hráči v najlepšej športovej forme s dostatočnou minutážou vo svojich kluboch.
Miloš Kopča: Podľa mňa je to hrateľná skupina. Oba domáce marcové termíny s Luxemburskom a Bosnou-Hercegovinou musíme využiť na získanie sebavedomia. V júni na Islande sa pobiť o remízu a vonku s Lichtenštajskom potvrdiť víťazstvom nádej na postupové ambície. V septembri nás čaká domáci zápas pravdy s Portugalskom. Po ňom vonku Lichtenštajnsko. Ani prípadná októbrová prehra v Portugalsku nám neuškodí, pretože o 3 dni v Luxembursku vyhráme. V novembri už budeme vedieť na čom sme, ale hlavne mužstvo už bude mať vžitý rukopis s prvkami trénera Calzoneho. Verím, že porazíme Island, postup budeme mať vo vrecku a do Bosny a Hercegoviny pôjdeme na predvianočné trhy…
Marek Psota, st.: Vzhľadom na to, že sme boli žrebovaní až z 5. koša je skupina relatívne prijateľná. Hlavne ak prvé dva tímy postupujú priamo na Euro. Favoritom bude určite Portugalsko a my zrejme budeme bojovať o druhé miesto s Bosnou a Islandom. Luxembursko má posledné roky dobré výsledky, takže nás tiež môže potrápiť. Z tejto skupiny sa reálne dá postúpiť, ale hra aj výkony musia byť oveľa lepšie ako posledné zápasy v kvalifikácii MS 2022, či v Lige národov. Uvidíme, ako to bude vyzerať pod novým trénerom.
Peter Špilák: Slovákov čaká štrnásta kvalifikácia v ére samostatnosti. Nezačína sa nešťastne. Žreb nesklamal, prihral im súperov, ktorí sú celkom zaujímaví a zároveň prijateľní. Je to fajn. Vyskakovať nemôžeme, do vody sa hádzať nemusíme. Na druhej strane v tomto ročníku v Lige národov sme úplne prepadli, pod novým trénerom Francescom Calzonom sme absolvovali nevydarený záver tejto súťaže. Taliansky kouč si veľmi dobre uvedomuje, že sa musíme v mnohých činnostiach veľmi zlepšiť. Jednako súhlasím s jeho slovami, že môžeme postúpiť, čo vedie len cez tvrdú prácu a to je náš cieľ.
Petr Švonc: Myslím, že Portugalci sú hlavným a jasným favoritom, ale boj o druhé miesto by malo byť pre Slovensko otvorené, hlavne pokiaľ sa zlepší jeho herný prejav a hlavne koncovka. Takže bude to zrejme dosť vyrovnaná a otvorená skupina.
Anton Holienčin: Dostali sme celkom dobrých a zaujímavých súperov. Určite máme celkom slušné šance zabojovať o postup na ME 2024. Verím, že skončíme na druhom mieste, alebo budeme hrať baráž.
Gabriel Tanuška: Myslím si, že máme celkom hrateľnú skupinu. Žreb bol pre nás milosrdný. Na facebooku som žartom napísal, že náš tréner Francesco Calzona asi poprosil žrebujúceho o to. Na cestovanie sú to atraktívne krajiny. Mohli by sme postúpiť aj z druhého miesta. Ale prečo sa nepokúsiť vymyslieť nejakú ,,habaďúru“ aj na Portugalčanov na čele s Ronaldom?
Jaroslav Kornaj: Slovensko by veľmi potrebovalo nejaký väčší úspech vo futbale. Preto verím, že nové mužstvo pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu nám vyčarí na tvári úsmev a znova budeme mať radosť z hry našich chlapcov. Ako verný fanúšik pôjdem za nimi na každý zápas vonku autobusom, lietadlom a keď bude treba aj loďou!
Jozef Štibrányi bol ocenený striebornou medailou Senátu Českej republiky
V tomto roku uplynulo už 60 rokov od senzačného striebra československých futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962. Na takýto úspech sa nezabúda, preto v Prahe vo štvrtok 28. septembra posledným piatim žijúcim členom národného mužstva bola udelená medaila predsedu Senátu Miloša Vystrčila.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: jš
Osobne sa na ceremoniáli zúčastnili Josef Jelínek, Jan Lála, Václav Mašek a Jozef Štibrányi. Za Adolfa Scherera, ktorý už viac ako polstoročie žije vo Francúzsku prevzala ocenenie vnučka Karin. ,,Keď sa na to pozriem z nadhľadu, tak ma už náš štát nezaujíma. V Čechách som totiž vážený človek, prijal ma predseda Senátu Miloš Vystrčil na najvyššej štátnej úrovni, kde sa hrali hymny. Dostal som krásnu striebornú medailu Senátu Českej republiky. Bol som v spoločnosti mnohých významných ľudí. Žiaľ, na Slovensku sa na mňa každý vykašle. Slovenská vláda a športové organizácie sa môžu hanbiť, ako sa ku mne zachovali. Pritom u nás ide všetko dole vodou, vrátane futbalu, ktorý na úrovni reprezentácie padol na dno,“ hovorí posledný žijúci Čilan na Slovensku.
Jozefa Štibányiho v českej metropole sprevádzal 27-ročný vnuk Matej, ktorý s ním chodí na rôzne akcie a je takým jeho bodygardom. ,,Bolo o nás skvele postarané po všetkých stránkach, už na stanici nás čakalo pripravené auto. Som nesmierne poctený, veľmi pekne ďakujem českej vláde a jej Senátu, že mi dali takéto ocenenie. Pre mňa je to niečo neuveriteľné a desať rokov života,“ povedal dojatý J. Štibrányi.
Skvelá partia okolo nášho futbalistu 20. storočia Jána Popluhára sa z outsidera turnaja prebojovala až do finále. Všetci spoločne dosiahli najväčší úspech vo svojej kariére. Práve rodák z Vlčkoviec naštartoval spanilú jazdu čs. tímu v našom prvom zápase jediným a víťazným gólom proti favorizovanému Španielsku (1:0).
,,Veľmi dobre si pamätám, ako mi nebohý Vilko Schrojff povedal, Vasilko (tak znela prezývka Štibrányiho), keby nebolo teba, tak nie som najlepší brankár na svete,“ vraví J. Štibrányi. Z 22-členného kádra bolo až sedemnásť Slovákov, ktorí sa sklonili iba pred víťaznou Brazíliou, s ktorou prehrali vo finále 1:3. ,,Aj my sme mali vtedy skvelé mužstvo s viacerými veľkými individualitami, takže oprávnene sme sa dostali až tak ďaleko, hoci s nami nikto nerátal,“ dodal ešte J. Štibrányi.
Slováci remizovali s Bieloruskom, Calzona: Čakal som iný zápas
Slovenskí futbaloví reprezentanti ukončili svoje pôsobenie v 3. skupine C-divízie Ligy národov remízou s Bieloruskom 1:1. Skóre otvoril v srbskom meste Bačka Topola tesne pred prestávkou Ivan Bachar, v 65. minúte vyrovnal Adam Zreľák, ktorý prišiel na trávnik iba päť minút predtým. V „slovenskej“ skupine zdolal Azerbajdžan na domácej pôde Kazachstan 3:0.
OFSFR – Bačka Topola/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Tréner Francesco Calzona si tak pri svojom druhom vystúpení na lavičke Slovenska pripísal prvý bod. Slovensko získalo v šiestich zápasoch celkovo sedem bodov. V tabuľke obsadilo tretiu priečku za Kazachstanom, ktorý postúpil do béčka a Azerbajdžanom. V ďalšej edícii Ligy národov sa opäť predstaví v C-divízii.
Tréner Calzona pripravil na rozdiel od predchádzajúceho neúspešného duelu s Azerbajdžanom v Trnave tri zmeny v základnej zostave. Na kraj obrany sa postavil Peter Pekarík, na kraji zálohy nastúpil Juraj Kucka a v útoku hral Dávid Ďuriš. Oba tímy hrali od úvodu uvoľnene, výsledok duelu nemohol zmeniť fakt, že Bielorusi z C-divízie vypadávajú a Slováci v nej zostávajú.
Ako prvý trafil priestor medzi tromi žrďami Boženík, no s jeho hlavičkou nemal brankár Plotnikov problémy. Bielorusi sa snažili hrať rýchlo a dostávať sa do protiútokov, no pred slovenskú bránu sa vôbec nedokázali dostať. Na druhej strane však kvalitne bránili, častokrát aj v kompletnej zostave a Slovákov do vyložených šancí veľmi nepúšťali. Až v 23. min sa po priamom kope dostal k strele Jirka, no jeho prízemný pokus brankára Bieloruska nechal chladným. V 28. min Chadarkevič namiesto odohratia lopty zazmätkoval a Jirka sa dostal do prvej veľkej príležitosti, z uhla však bránu netrafil. V 33. min zahrával Bénes priamy kop, lopta sa poodrážala k Boženíkovi, ktorého pokus Plotnikov zneškodnil, no Kucka loptu do siete dorazil. Gól z toho však napokon nebol, pretože videoasistent rozhodcu odhalil ruku Boženíka. V úplnom závere prvého polčasu sa Bielorusi vôbec prvýkrát objavili pred bránou súpera a dostali sa k prvému rohovému kopu. Bachar po ňom zblízka rozvlnil sieť a do šatne odchádzali s náskokom nečakane hráči v zelenom.
Po zmene strán Slováci nastúpili s jednoznačným zámerom streliť gól. Vytvorili si výrazný tlak a viacero šancí. Na ich kopačkách však bola vidno i premotivovanosť, strely Ďuriša, či Bénesa v sieti neskončili. Dvadsať minút po zmene strán sa Bielorusi iba bránili a napokon kapitulovali, Zreľák skóroval zvnútra šestnástky po centri Hancka. Slováci aj po góle ďalej dobýjali zámok súpera. V 81. min zahrával priamy kop Hancko, brankár Bielorusov však bol na mieste. Vzápätí to skúsil individuálne striedajúci Bero. Preštrikoval sa až pred brankára, no Plotnikov opäť ukázal svoje kvality. Napriek viditeľnej prevahe Slováci víťazný gól nedokázali dať.
Francesco Calzona, tréner SR: ,,Čakal som iný zápas, hoci sme vedeli, že súper je orientovaný na defenzívu. Veril som, že receptom k úspechu sú krátke prihrávky. V prvom polčase sme však stanovený plán vôbec nenapĺňali. Dobrý futbal sme hrali tridsať minút po zmene strán, ale to nestačí. Možno to bola aj moja chyba. V zápase s Azerbajdžanom sme minuli veľa energie. Možno som mohol urobiť viac zmien. Chcel som však deklarovať kontinuitu a ubezpečiť hráčov, čo hrali, že s nimi počítam. Vedeli sme ako súper kope roh, podobný gól už v skupine takýmto spôsobom dal. Napriek tomu hráči v šestnástke iba stáli. Takéto góly dostávať nemôžeme.“
Georgij Kondratiev, tréner Bieloruska: ,,Slovensko hralo dnes veľmi dobre. Je to veľmi technicky založená reprezentácia. Súper dobre pracoval s loptou a mal výraznú prevahu. Naša obrana však bola veľmi dobre organizovaná.“
Adam Zreľák, autor gólu: ,,Som rád, že ma tréner nominoval. Snažil som sa podať maximum v tomto zápase a aj v minulom. Bielorusi hrali jedenásti na 30 metroch štvorcových. Bolo ťažké do nich búšiť. Mrzí nás to, ale musíme sa pozerať dopredu. V polčase sme si povedali, že chceme hrať rýchlejšie. Jeden gól som dal, mal som tam ešte dve hlavičky. Škoda, ale progres vidno.“
Prvá fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v tomto roku uskutočnila až v septembri pred zápasom Ligy národov Slovensko – Azerbajdžan. V známom trnavskom hoteli Phoenix sa zišlo okolo tridsať fanklubákov, ktorí aj za takýto krátky čas vytvorili súdržnú a peknú atmosféru.
OFSR – Trnava/mv
Foto: Anton Holienčin
Hlavnou témou bolo odovzdanie kníh Dvanásty hráč našim hosťom, známym komentátorom Marcelovi Merčiakovi, Ľubošovi Hlavenovi, dlhoročnému redaktorovi denníka Šport Mojmírovi Staškovi a bývalému reprezentantovi Kamilovi Kopúnkovi. Samozrejme, na akciu prišiel aj náš verný člen a bývalý výborný futbalista Vladimír Ekhardt, známy a dlhoročný kronikár trnavského Spartaka Mikuláš Rožňák.
Všetkých prítomných pozdravil a privítal šéf fanklubu Roman Táborský, ktorý povedal: ,,Dnes sme tu síce v skromnejšom počte, ale obsadili sme celú vybratú miestnosť. Táto fanzóna je na rozdiel od predchádzajúcich iná v tom, že oceníme knihou ľudí, ktorí robia pre nás od našej existencie, teda už 12 rokov. Mojmír Staško nám vždy ochotne vo všetkom vyhovel, Ľuboš Hlavena je taký náš parťák a Kamil Kopúnek nás poctil svojou účasťou už na prvej fanzóne, ktorá prebehla v bratislavskom Dome športu.“
Roman Táborský sa vrátil do dávnej minulosti, keď na ME 2004 v Portugalsku v zápase Česko – Holandsko naši západní susedia prehrávali 0:2, aby nakoniec otočili výsledok a vyhrali 3:2. Vtedy Milošovi Kopčovi povedal, kedy aj my zažijeme také stretnutie, v ktorom Slovensko pokorí nejaké veľké mužstvo. A vďaka Robovi Vittekovi a Kamilovi Kopúnkovi sa mu splnil detský sen, keď na MS 2010 v JAR Slovensko porazilo úradujúcich majstrov sveta Talianov 3:2 a tento súboj vošiel do dejín slovenského futbalu. ,,Emočne pre mňa tento zápas znamenal splnený sen,“ dodal R. Táborský.
,,Pre mňa moja účasť vo fanzónach vždy bola taká krkolomná, lebo mám vždy povinnosti pred zápasom, nie vždy mi to vyšlo, ale pokiaľ som len na chvíľu mohol prísť, urobil som tak. Ospravedlňujem Marcela Merčiaka, ktorý je na ceste. Klobúk dole pred vami za vašu prácu, lebo nebyť vás, tak aj tie najmenej lukratívne zápasy by sa hrali v komornej atmosfére. Staráte sa nielen o dobrú atmosféru, ale držíte fanúšikovské jadro, za čo vám patrí veľké uznanie,“ povedal Ľuboš Hlavena.
,,Nemám už veľmi čo dodať, celému fanklubu želám všetko dobré a hlavne aby vás slovenská reprezentácia v najbližšom období potešila dobrou hrou a výsledkami,“ dodal Mojmír Staško.
Na záver fanzóny Roman Táborský odovzdal knihu Dvanásty hráč našim hosťom a fanklubáci si na pamiatku urobili niekoľko fotiek.
Jozef Móder (na snímke vpravo), rodák z Tvrdošoviec, výborný technický rozohrávač a bývalý hráč Interu, Dukly a Lokomotívy Košice sa v pondelok 19. septembra dožíva 75 rokov. Vrcholom jeho kariéry bolo zlato z ME 1976 v Juhoslávii, ku ktorému prispel výdatnou mierou.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Móder začal svoju kariéru v Interi Bratislava, potom hral za Lokomotívu Košice. Počas vojenčiny v Dukle Praha debutoval ako záložník v roku 1972 v československej reprezentácii. V rokoch 1973 – 1980 hral zasa v Košiciach. V reprezentácii odohral 17 zápasov a dal 3 góly. Na konci kariéry hral rokoch 1980 a 1982 v rakúskom Grazer AK. Móder bol obávaný strelec pokutových kopov, v Grazi dosiahol aj priamy gól z rohového kopu. Najväčšie chvíle ofenzívneho stredopoliara v drese s levom na hrudi prišli vo štvrťfinále v kvalifikácii ME 1976 proti Sovietskemu zväzu, ktorému pri výsledkoch 2:0 a 2:2 nastrieľal tri zo štyroch gólov. Boli to jeho jediné presné zásahy v reprezentácii. V lige zaznamenal vo farbách Interu Bratislava, Lokomotívy Košice a Dukly Praha 80 gólov v 346 stretnutiach. Po konci aktívnej činnosti trénoval napríklad v Kuvajte alebo Košiciach.
V roku 2021 bol uvedený spolu s ďalšími osobnosťami slovenského futbalu do Siene slávy. ,,Čakal som na to dosť dlho, v Sieni slávy sú už aj mladší hráči z mojej éry. Človeka poteší takéto vyjadrenie úcty zo strany ľudí, ktorí riadia slovenský futbal. Stále je to pre mňa dosť čerstvá udalosť. Sošku mám vystavenú na dobrom mieste, je dostatočne viditeľná a každý deň mi pripomína moju futbalovú kariéru,“ vraví čerstvý oslávenec.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje v Košiciach stretnutie s Jozefom Móderom a pri príležitosti jeho jubilea mu želá veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody!
V tomto týždni má oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie až dvoch jubilantov. V nedeľu 11. septembra sa náš člen Rastislav Kostka tiež dožíva životného jubilea 50. rokov. Každý kto sa zaujíma o futbal, vie, že hral za Spartak Trnava, Ozetu Duklu Trenčín, 1. FC Synot Staré Město, Artmediu Petržalka a DAC Dunajská Streda.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub – Rastislav Kostka v strede s obľúbenými legendami Karolom Polákom a Jozefom Štibrányim – Iron Maiden 2013
Za reprezentáciu Slovenska nastúpil v dvoch stretnutiach. Hrával na poste stredného obrancu. S futbalom začínal ako 9-ročný v Bošanoch, najskôr ako ako útočník v jednej sezóne nastrieľal 30 gólov. Dorasteneckú ligu hrával v Bánovciach nad Bebravou a do Trnavy ho priviedol tréner Richard Matovič. Prvý zápas za Spartak Trnava odohral v domácom zápase 14. augusta 1991, keď Spartak remizoval s Baníkom Ostrava 2:2. Svoj premiérový gól zaznamenal v nasledujúcej sezóne proti Slavii Praha. Po vojenskej službe v Trenčíne sa vrátil v lete 1994 opäť do Trnavy, kde patril stabilne do základnej jedenástky.
Rastislav Kostka je tiež aktívnym členom nášho fanklubu, v minulosti mal aj svoj vlastný v Trnave. Zúčastnil sa niekoľkých medzinárodných futbalových stretnutí v rámci fanklubov, takisto fanzón a iných spoločenských akcií. Ako napríklad vlani počas osláv 11. výročia fanklubu na Horehroní, keď sa ujal funkcie turistického vodcu výstupu na Kráľovu hoľu. Jeho najväčšími koníčkami sú včelárstvo a turistika. „Tatry som pochodil krížom-krážom. V zahraničí mám výškový rekord Piramide Vincent v masíve Monte Rosa 4215 metrov nad morom,“ hovorí. Býva v Bošanoch a pracuje ako skladník pre výrobu pracovnej obuvi vo Veľkých Bieliciach.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Oslávencovi želá veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a aby sme sa s ním pravidelne stretávali na rôznych našich akciách!
Ladislav Šimurka oslavuje významné životné jubileum 50 rokov
Ladislav Šimurka, ktorý od založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí medzi jeho najaktívnejších členov, v utorok 6. septembra oslavuje významné životné jubileu 50 rokov. Okrem športu je aj veľkým vyznávačom hudby, hlavne rockovej a metalovej. Aj z tohto dôvodu navštívil veľa koncertov doma a v zahraničí.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub /Ladislav Šimurka prvý zľava na koncerte Iron Maiden – ako odmena za futbalový zápas OFSFR vs. Iron Maiden fans 2013 aj s Rastislavom Kostkom prvý vpravo.
Zaujímavé je, že rodák z Veľkého Orvišťa dlhé roky býval na jednej ulici so súčasným predsedom fanklubu Romanom Táborským. Aktuálne však už vyše dvadsať rokov žije vo Vrbovom, neďaleko Piešťan. S manželkou Marcelkou, ktorá mu toleruje jeho veľkú vášeň pre šport má dvoch synov. Pravidelne navštevuje zápasy Spartaka Trnava. Futbal hrával za mládež vo Veľkom Orvišti a neskôr ju aj spoločne s Romanom Táborským trénoval.
Ladislav Šimurka je členom fanklubu prakticky od jeho založenia, za ten čas navštívil veľa zápasov reprezentácie Slovenska v podstate iba na domácej pôde. Veľmi si však cení, že pred viacerými významnými stretnutiami fanklub fanklub pripravil veľa fanzón, kde sa stretávajú nielen jeho členovia, ale aj mnohí významní hostia, hlavne bývalí hráči a tréneri, skutočné kapacity slovenského futbalu! Najviac mu utkvela v pamäti akcia z hotela Bôrik, kde sa v roku 2012 krstila fanklubová hymna za účasti Jozefa Vengloša a Márie Královičovej.
,,Najprv ma cez víkend čaká záhradná rodinná oslava a potom taká pracovná, voláme to fantastická štvorka, na ktorej budú spolu s našimi partnerkami Roman Táborský, Peter Zeman a Rastislav Kostka. Mimochodom, na konci tohto týždňa Rasťo tiež má päťdesiatku, takže si to vymeníme a pôjdeme tiež k nemu na oslavu,“ povedal nám čerstvý oslávenec Ladislav Šimurka.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a veľa pekných zážitkov zo stretnutí našej reprezentácie!
Hamšík o Calzonovi: Je to futbalový maniak a detailista
Bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík je presvedčený, že nastal správny čas vyskúšať zahraničného trénera. Stredopoliar Trabzonsporu verí, že Talian Francesco Calzona prinesie do slovenského národného tímu nový impulz.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
,,Keď som videl, že sme odvolali pána trénera Štefana Tarkoviča, tak mi napadol práve Francesco Calzona. Zavolal som pánovi prezidentovi zväzu Jánovi Kováčikovi, či sa mu páči taká myšlienka. Následne som sa ozval aj Francescovi. Všetkým sa tento nápad páčil. Prvé dva zrazy budú určite náročné pre všetkých. Či pre neho, alebo aj hráčov. Predsa je to zahraničný tréner a komunikácia bude hrať asi najdôležitejšiu úlohu. Je len dobre, že veľa hráčov hrá alebo hralo v Taliansku a poznajú prácu talianskych trénerov,“ uviedol Hamšík pre svoju oficiálnu webovú stránku.
Počas pôsobenia v SSC Neapol pracoval s Calzonom tri roky. ,,Je to futbalový maniak, detailista. Myslím si, že mužstvu dá tvar a vyrovnané výkony, čo bol náš najväčší problém. Naše výkony boli ako na hojdačke. Po taktickej stránke urobíme veľký krok dopredu,“ tvrdí Hamšík.
Podľa jeho slov Calzonu oslovila myšlienka viesť Slovensko: ,,Vidí v mužstve veľký potenciál. Viem, že to neboli jednoduché rokovania, ale som veľmi rad, že je nakoniec oficiálne trénerom Slovenska. Ešte sa chcem rozlúčiť s národným dresom posledným zápasom v reprezentácií pred domácim publikom. Takže hádam to bude v novembri.“
Slovenská futbalová reprezentácia aj odvetný zápas proti Bielorusku v C-skupine Ligy národov odohrá v Srbsku. Prvý sa uskutočnil začiatkom júna v Novom Sade, kde Slováci vyhrali 1:0 gólom Suslova. Pôvodne sa malo hrať v Trnave, ale Európska futbalová únia (UEFA) potvrdila sankcie za inváziu Ruska na Ukrajinu, ktoré sa týkajú aj Bieloruska. Jeho národný výber môže hrať medzinárodné zápasy iba na neutrálnej pôde.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Súboj proti Bielorusku sa uskutoční v nedeľu 25. septembra o 18.00 h na štadióne popredného srbského klubu TSC Bačka Topola, do ktorého nedávno prestúpil slovenský krídelník Nikolas Špalek. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje do Srbska zájazd autobusom.
Bližšie informácie budú komunikované internou formou fanklubu.
Svoj predbežný záujem hláste na: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk
Neobyčajný príbeh Jana Kollera, o rok bude film aj o Martinovi Škrtelovi
Na včerajšej tlačovej konferencii pred premiérou dokumentárneho filmu o veľmi úspešnom hráčovi a najlepšom strelcovi v novodobej histórii českého futbalu Janovi Kollerovi ,,Príbeh obyčajného chlapca“ sme sa dozvedeli, že približne o rok príde do kín dokumentárny film aj o bývalom dlhoročnom kapitánovi slovenskej reprezentácie Martinovi Škrtelovi. Na akcii sa zúčastnili aj dvaja naši členovia, mediálny manažér Milan Valko a známy novinár Ladislav Harsányi.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Film o legendárnom českom kanonierovi prišiel na Slovensko osobne predstaviť aj Jan Koller, asistoval mu pri tom jeho futbalový priateľ, Martin Škrtel. Jan Koller, rodák z Prahy prezývaný Dino napriek svojej výške 202 centimetrov mal ťažké začiatky, ale postupne sa z neho stal útočník európskej triedy. Od ranného detstva futbal hrával v dedinke Smetanova Lhota. ,,Ani vo sne ma nenapadlo, že sa o mne nakrúti film. Asi ako by mi nenapadlo, že budem mať takú skvelú kariéru profesionálneho futbalistu,“ hovorí Koller, ktorý hrával za Spartu, Lokeren, Anderlecht, Dortmund, Monaco, 1. FC Norimberg, Samaru a Cannes.
Koller nechal režiséra Petra Větrovského nahliadnuť hlboko do svojho súkromia. Bývalý český futbalový útočník a reprezentant tak filmárskemu štábu umožnil porozprávať príbeh, ktorý obdivujú státisíce futbalových fanúšikov na celom svete. ,,Zvykol som si svoje súkromie strážiť, kamery som si veľmi do života nepúšťal, musel som si zvyknúť na to, že celý štáb nakrúca u mňa doma, chvíľu to trvalo,“ priznal na tlačovej konferencii pred premiérou filmu Koller.
Režisér oboch filmov Čech Petr Větrovský už pred dvomi rokmi uviedol do kín aj športový film o MMA zápasníkovi Attilovi Véghovi. Tridsaťsedemročný Škrtel ukončil profesionálnu kariéru po uplynulom ročníku. V nedeľu splnil sľub a takmer po dvadsiatich rokoch si obliekol dres rodnej obce Ráztočno, v ktorom aj skóroval.
,,Budem mať peknú pamiatku na moju kariéru a takto raz budem môcť ukázať mojim deťom a mojim vnúčatám, čo dedo dokázal vo futbale. Pozerám sa na to aj ako na príbeh chalana z dediny, ktorý keď podriadi svojmu cieľu všetko, tak potom sa mu ten cieľ môže splniť,“ povedal na tlačovej konferencii bývalý stopér AS Trenčín, Zenitu Petrohrad, FC Liverpool či Basaksehiru Istanbul.
Větrovský priznal, že tvorcovia boli v šoku z toho, čo za rok v slovenskom futbale po Škrtelovom boku zažili. Či už išlo o násilnosti na derby so Slovanom alebo o urážky, ktoré si Škrtel vypočul v Bratislave na adresu seba a svojej rodiny.
,,Dva roky dozadu som mal v hlave, že by som natočil film o Martinovi, ešte skôr ako o Honzovi. Hralo sa derby Trnava – Bratislava, dovtedy si to mal rozmyslieť. Vzal som kamery, napokon sme ešte museli dávať slovenskej polícii naše zábery. Martin to podľa mňa najprv nebral vážne, čo chápem, lebo pre športovca je najťažšie natáčať počas kariéry.
Honzovi sme narušili civilný, Martinovi pracovný život. Potom to už fungovalo, pôjdeme natáčať do Liverpoolu a do Turecka, do konca roka by sme chceli mať všetky zahraničné destinácie, potom budeme strihať,“ povedal český režisér.
V Dolnom Kubíne fanklubáci odhalia reliéf Ivanovi Chodákovi
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje v piatok 23. septembra v Dolnom Kubíne v spolupráci s ŠK Slovan Bratislava a tamojším miestnym úradom, kde v minulosti krstil maskota Ďuryho a oslávil 9. výročie svojho vzniku, ďalšiu veľkú a významnú akciu. V tento deň sa uskutoční odhalenie reliéfu v rodnom dome MUDr. Ivana Chodáka, bývalého výborného futbalistu a lekára.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
,,Je fajn, že sme našli vhodný termín na usporiadanie tejto udalosti, lebo v tom čase bude reprezentačná prestávka, takže všetci môžu prísť na toto stretnutie. Fanklub organizuje odhalenie reliéfu v rodnom dome Ivana Chodáka. ŠK Slovan bude prezentovať knihu o Ivanovi Chodákovi a mesto Dolný Kubín sa zasa postará o spoločenské posedenie. Zúčastnia sa na ňom významne osobnosti, ktoré s Ivanom Chodákom spolupracovali, ako chemik Prof.Ing. Milan Remko, DrSc. ,svetový kardiochirurg profesor MUDr. Viliam Fischer, CSc.FICS. Trojnásobný Futbalista roka Dušan Tittel, súčasný richtár Obce Oravcov v Bratislave JUDr. Milan Galanda a ďalší. Takisto rátame aj s účasťou bývalého uznávaného hokejového reprezentanta a s Martinou Halinárovou. Mesto Dolný Kubín chce do tejto akcie zapojiť aj deti, takže predpokladám, že sa na nej zúčastní minimálne viac ako sto ľudí,“ vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Autorom reliéfu je oravský reštaurátor, Mgr. art. Stanislav Kľúčik mladší., ktorý vytvoril rovnaké dielo aj Jánovi Popluhárovi, slovenskému futbalistovi 20. storočia. Fanklub sa zúčastní na odhalení reliéfu, krstu knihy a spoločnej večeri. Tento reliéf zaplatili naši členovia Jozef Krupa a Milan Kurnota a ďalší členovia môžu naň môžu prispieť dobrovoľným príspevkom.
Mimochodom, MUDr. Ivan Chodák bol vlastne prvým futbalistom promovaným lekárom a veľkým príkladom pre ďalších nasledovníkov. Preslávil sa nielen futbalovým a hokejovým umením, ale aj džentlmenským športovým vystupovaním. Za postoj k hre, spoluhráčom, rozhodcom, divákom, ale predovšetkým k súperovi mal prívlastok „rytier v kopačkách“. Za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Je symbolom slušnosti, preto sa aj v Dolnom Kubíne v minulosti vyhlasovala prestížna Cena fair-play Ivana Chodáka.
S futbalom začínal v Dolnom Kubíne. Začiatkom roka 1935 ho prepožičali do FC Vrútky, na jeseň krátky čas pobudol vo VŠ Bratislava. Prvé ligové stretnutie za klubové farby I. Československý ŠK Bratislava zohral 1. decembra 1935 proti Teplitzer FK. V lige odohral 193 zápasov, dal 23 gólov, okrem brankárskeho vystriedal všetky hráčske posty. Bohatstvo futbalového umenia ukázal jedenásťkrát ako reprezentant Slovenska. Aktívnu futbalovú kariéru ukončil v roku 1946.
Miroslav Maco, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v piatok 12. augusta dožil významného životného jubilea – 50 rokov.
Takisto je oddaný fanúšik slovenskej reprezentácie a preto ho veľmi potešil postup na MS 2010, na ME 2016 a 2020. Pochádza z Piešťan, od štyroch do dvadsiatich rokov žil v Bratislave. Potom sa presťahoval do obce Veľké Kostoľany, kde býva doteraz. Tam aj podniká, má stavebnú firmu. V mladosti sa venoval futbalu, hokeju, basketbalu, šport vypĺňal všetok jeho voľný čas. Od prípravky až po seniorov hrával za Inter Bratislava. Keďže sa neuplatnil vo vrcholovom futbale, dostal ponuku hrať za Veľké Kostoľany. Bol to vydarený krok, hrával na viacerých pozíciach, keď bolo treba bol brankár, stopér, stredopoliar, či útočník.
,,Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010. Na vlastné oči som videl väčšinou zápasov našej reprezentácie doma i vonku, bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku a tiež na odložených ME 2020. Fanúšikom futbalu som už od šiestich rokov, keď ma otec zobral na derby Inter – Slovan a vtedy som si vybral žltočierne farby. A potom to už tak išlo, že som chodil na takmer všetky zápasy reprezentácie. Šport ma baví, úprimne drukujem všetkým našim športovcom. Navštívil som MS v hokeji, hádzanárske a basketbalové zápasy. Teší ma, keď Slovensko vyhráva a keď sa spoločne s fanúšikmi stretávame na takýchto športových podujatiach,“ vraví Miroslav Maco.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.
Foto: Vladimír Ekhardt (vľavo) a Jaroslav Psota ml.
Jedinou posilou nášho futbalového tímu v Kežmarku s ligovou minulosťou bol bývalý futbalista Dunajskej Stredy, Spartaka Trnava i Slovana Bratislava, 64-ročný Vladimír Ekhardt. Kedysi nesmierne tvrdý až nekompromisný stredopoliar, dlhoročný člen nášho fanklubu, sa stále udržuje v dobrej kondícii a proti starým pánom 1. MFK Kežmarok veľmi dobre „zametal“ na poste stredného obrancu a hral s veľkým prehľadom.
„Futbal hrávam dosť často s priateľmi z radov bývalých futbalistov. So starými pánmi chodíme po rôznych oslavách a výročiach klubov. Každý zápas je iný, aj partia sa obmieňa. Futbal berieme skôr ak zábavu, ale vždy sa hrá aj o určitú prestíž. Mne sa ako bývalému futbalistovi hrá lepšie, keď mám okolo seba seberovných partnerov. Neprekáža mi však ani to, keď niektorí nie sú takí zdatní vo futbale. Baví ma to, teší ma, že môžem byť v kolektíve, medzi kamarátmi. To je dôvod, prečo chodím rád medzi fanklubistov a rád si s nimi zahrám,“ vysvetlil, prečo prijal pozvanie na oslavy 12. výročia fanklubu.
„Je veľmi dobré, že vďaka Romanovi Táborskému, Milošovi Kopčovami a ďalším vznikol takýto fanklub. Nielen že chodia podporovať tím v každom zápase, keď cítiť spolupatričnosť fanklubu s reprezentačným mužstvom, ale robia aj spoločenské udalosti, akou bolo napríklad nedávno inštalovanie busty Jána Popluhára v Bernolákove. Je to pekné, že to funguje a udržiava sa to. Má to svoju logiku. Chodia spolu na podujatia, utužuje sa tým kamarátstvo,“ pochvaľuje si činnosť fanklubu.
S fanklubom zažil už veľa a počas troch dní v Kežmarku, respektíve vo Vysokých Tatrách, pribudli ďalšie zážitky. „Tých bolo za tie roky veľa. Tento výlet mal aj pridanú hodnotu v tom, že sme si zahrali futbal. Návšteva TATRATEA bola tiež veľmi zaujímavá. Človek nemá ani predstavu, čo sa za takým produktom skrýva. Že to nie je len o pití alkoholu a človek získal z úst najpovolanejších zaujímavé informácie a poznatky. Sú to pekné akcie.“
Trénerskú kariéru už zavesil na klinec: „Budem mať 65, už sa nechystám aktívne trénovať, hoci ponuky z nižších súťaží stále dostávam. Futbalu sa venujem rekreačne. Chodievam na takmer každý domáci zápas Spartaka. Bolo by super zopakovať úspech z roku 2018, keď Spartak získal titul a celé mesto a región žili futbalom.“
Ako vidí budúcnosť našej reprezentácie a trénerskú otázku v nej? „Všetko sa vyvíja. Aj reprezentačné mužstvo. Po úspechoch, keď sa dostalo na MS i ME, prišlo slabšie obdobie. Obmena hráčskeho kádra je prirodzená. Musíme počkať, kým vyrastú hráči, ktorí to budú schopní zopakovať. Treba byť trpezliví. Čo sa týka trénera reprezentácie, myslím si, že by bolo potrebné veriť našim slovenským, dať im dôveru. Možno by sa výsledok dostavil rovnako, ako keby mal prísť niekto z cudziny.“
Bývalý kapitán reprezentácie Marek Hamšík oslávil 35 rokov
Marek Hamšík, bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie, skvelý stredopoliar a 8-násobný Futbalista roka dnes 27. júla oslávil 35 rokov. S 26 gólmi je historicky najlepším strelcom reprezentácie Slovenska, za ktorú odohral rekordných 135 zápasov. Bol účastníkom MS 2010, ME 2016 a 2020.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Reprezentačnú kariéru ukončil v súčasnosti stredopoliar tureckého Trabzonsporu, s ktorým sa na konci uplynulej sezóny tešil z majstrovského titulu, tento rok v máji. Rodák z Banskej Bystrice začínal s futbalom v rodnom meste, v roku 2002 prestúpil ešte ako dorastenec do bratislavského Slovana, s ktorým získal slovenský dorastenecký titul. Do A-mužstva Slovana sa dostal v roku 2004, kedy prestúpil do talianskeho klubu Brescia Calcio.
Najlepšie roky kariéry v Neapole, za ktorú nastupoval v rokoch 2007-2019. Pod Vezuvom bol kapitánom a stal sa klubovým rekordmanom v počte odohraných zápasov, jednu dobu držal aj rekord v počte strelených gólov. S Neapolom získal dvakrát Taliansky pohár a raz Taliansky superpohár. Od vlaňajška pôsobí v Trabzonspore.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody a hlavne športových úspechov na klubovom poli!
Kronika12 hráč je už aj v Baku u saleziánov zo Slovenska
OFSFR – Fotoobjektívom fanklubu z Baku a Nur-Sultanu.
Trinástim členom fanklubu sa nakoniec podarilo reálne vycestovať na náročný dvojzápas do Baku a Nur-Sultanu. Podarilo sa nám aspoň krátke stretnutie po zápase v Baku na odovzdanie kroniky fanklubu a poďakovanie za poslednú návštevu v Baku. Saleziáni ako komunita nám vo viacerých prípadoch veľmi pomohli…Ďakujeme…
Aj fanklubáci prispeli k postupu slovenských mladíkov na MS
Cieľ splnený. Slovenská futbalová reprezentácia do 19 rokov sa cez domáce ME rovnakej vekovej kategórie dokázala prebojovať na MS 2023 do 20 rokov v Indonézii (20. mája až 11. júna). Stane sa tak druhý raz v histórii presne po dvadsiatich rokoch. Tréner „sokolíkov” Albert Rusnák st. vyhlásil, že jeho mužstvo významným úspechom vlialo slovenskému futbalu novú nádej.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub / Bednárik Stropkov
fanklubák Jozef Hracho z Kátloviec v národnom oblečení
Postup je vo vrecku, aj keď po ohromne dramatickom priebehu zápasu, ktorý určite neponúkol veľa krásy. Slovenskí mladíci napokon dokázali zdolať rakúskych rovesníkov najtesnejším možným rozdielom 1:0 a uspieť v baráži o účasť na MS 2023 do 20 rokov.
Všetky štyri zápasy v Trnave proti Francúzsku (0:5), Taliansku 0:1), Rumunsku (1:0) a Rakúsku (1:0) navštívili aj niektorí členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Keďže sa tieto ME hrali na Slovensku, využili sme možnosť povzbudiť našich mladíkov v náročných meraniach síl proti skutočne kvalitným súperom. Vždy nás na každom stretnutí bolo aspoň päťdesiat. Najsilnejšie zastúpenie mali fanklubáci z okolia Trnavy, ale aj z iných častí Slovenska. Pred zápasmi sme sa stretli v hoteli Phoenix, v ktorom organizujeme fanzóny pred medzištátnymi súboji reprezentačného A-tímu. V hľadisku sme síce boli roztrúsení, ale mali sme naše vlajky a okrem jedného súboja prišiel Marián Póša povzbudiť naše mužstvo aj so svojím legendárnym bubnom,“ povedal nám Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Mladí Slováci v štyroch stretnutiach dali iba dva góly a herne svojimi výkonmi tiež neoslnili. So skóre 2:6 sa prebojovali na svetový šampionát. Vedeli, čoho sú schopní Rakúšania, ale takisto v čom spočívala ich slabina. Domácim sa podarilo všetko využiť a napokon zdolali papierového favorita. ,,Po dvoch prehrách sa naše mužstvo natoľko zmobilizovalo, že vyhralo dva najťažšie a najdôležitejšie zápasy. Dosiahlo veľký úspech, ktorý si zrejme uvedomí až s odstupom času. Vo futbale málokedy chodíme v rôznych kategóriách na MS a tak by sme to mali aj hodnotiť. A možno našich mladíkov pôjdeme do Indonézie aj povzbudiť,“ dodal ešte Roman Táborský.
Potvrdené, spečatené a oficiálne. Slovenský futbalový reprezentant Juraj Kucka sa stal novou posilou úradujúceho majstra Fortuna ligy ŠK Slovan Bratislava. Špekulovalo sa o tom už dlhší čas, no bolo to potvrdené až vo štvrtok 23. júna krátko popoludní priamo na Tehelnom poli. Skúsený 35-ročný stredný záložník Juraj Kucka sa stal oficiálne novou tvárou tímu Slovana Bratislava. S rekordným dvanásťnásobným slovenským majstrom podpísal dvojročnú zmluvu.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Tridsaťpäťročný Kucka sa na domáce trávniky vracia po 13,5-ročnom pôsobení v zahraničných kluboch. V januári 2009 zamieril z Ružomberka do pražskej Sparty, potom si obliekal aj dresy FC Janov, AC Miláno, Trabzonsporu, Parmy a Watfordu. ,,Je to pekný pocit, vraciam sa na Slovensko, kde som začínal. Teším sa na spoluprácu a chcel by som poďakovať za túto príležitosť. Verím, že bude všetko fungovať a že dosiahneme tie najväčšie úspechy,“ uviedol Kucka na štvrtkovej tlačovej konferencii. ,,Bolo to náročné rokovanie, o Juraja bol veľký záujem a ja som rád, že sa nám podarilo uspieť a že sme to dnes spečatili. Verím, že bude oporou pre tím a lákadlom pre fanúšikov,“ uviedol generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík mladší.
Ligový titul získal v kariére len so Spartou (2010), teraz si zvolil Slovan, ktorý sa stal majstrom Fortuna ligy v predchádzajúcich štyroch ročníkoch. ,,Mali sme viaceré možnosti, ale Juraj vyjadril túžbu vrátiť sa na Slovensko. Som presvedčený, že pre klub bude hráčskou, ako aj morálnou oporou,“ uviedol Kuckov agent Karol Csontó. Sám hráč sa chcel podľa vlastných slov vrátiť bližšie k svojmu rodisku už dlhodobejšie. Miesto v kádri trénera Vladimíra Weissa staršieho však neberie ako samozrejmosť. ,,Čím kvalitnejší hráči, tým lepšie. Zdravá konkurencia spôsobuje, že musia na sebe pracovať. Od Vlada (Weissa ml., pozn. red.) som počul, že je tu veľmi dobrá partia, a teším sa sem,“ dodal Kucka.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov sa v dvojzápase baráže majstrovstiev Európy stretne s ukrajinskými rovesníkmi. O zostávajúce štyri miestenky na budúcoročný finálový turnaj v Gruzínsku a Rumunsku (21. júna až 8. júla 2023) sa bude bojovať od 19. do 27. septembra 2022, Slovensko odohrá prvý zápas doma. Utorňajší žreb v sídle Európskej futbalovej únie (UEFA) vo švajčiarskom Nyone rozhodol aj o ďalších dvojiciach Chorvátsko – Dánsko, Írsko – Izrael a Island – Česko.
OFSR – Nyon/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Istotu účasti na šampionáte už majú dve organizátorské krajiny, víťazi deviatich kvalifikačných skupín Nórsko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Taliansko, Anglicko, Francúzsko a Belgicko, ale aj Švajčiarsko ako najlepší tím z druhých miest. Mladí Slováci obsadili po diskvalifikácii Ruska druhú pozíciu v C-skupine za stopercentnými Španielmi, keď päťkrát zvíťazili a trikrát prehrali. Ukrajinci skončili na druhej priečke v „háčku“ iba o tri body za Francúzmi. V desiatich vystúpeniach mali bilanciu sedem víťazstiev, dve remízy a jedna prehra, do tabuľky druhých tímov sa v šesťčlenných skupinách počítali výsledky s mužstvami na prvom, treťom, štvrtom a piatom mieste. Ukrajina si preniesla sedemnásť bodov, o dva viac ako Slovensko z päťčlenného „céčka“.
,,Čaká nás ťažký súper, ale každý jeden tím, ktorý sa dostal do baráže, je kvalitný. My sa na dvojzápas pripravíme a máme veľkú túžbu postúpiť. Musíme si urobiť detailnú analýzu, na to sa teraz sústredíme,“ povedal na webe futbalsfz.sk tréner Jaroslav Kentoš, ktorého zverenci zdolali Ukrajincov 3:2 vlani v marci na prípravnom Antalya Cupe v Turecku: ,,Od toho zápasu už uplynul nejaký čas. Ukrajinský tím do 21 rokov má veľkú kvalitu, sú v ňom hráči zo Šachtaru Doneck či Dinama Kyjev. Myslím si, že tento barážový dvojzápas bude mať málo spoločné s tým z Antalya Cupu. Všetky mužstvá sú kvalitné, rešpektujeme súpera, ktorého nám žreb určil, a dobre sa naňho pripravíme.“
Slovenská „dvadsaťjednotka“ hrala na záverečnom turnaji ME tejto vekovej kategórie iba dva razy v ére samostatnosti. V roku 2000 obsadila v domácom prostredí štvrtú priečku, v roku 2017 v Poľsku pod vedením českého trénera Pavla Hapala po dvoch víťazstvách a jednej prehre tesne nepostúpila zo skupiny a skončila na piatej pozícii.
dvojice baráže (19. až 27. septembra 2022):
Chorvátsko – Dánsko
Slovensko – Ukrajina
Írsko – Izrael
Island – Česko
už istí účastníci ME (21. júna až 8. júla 2023):
Gruzínsko, Rumunsko (organizátori), Nórsko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Taliansko, Anglicko, Francúzsko, Belgicko (víťazi kvalifikačných skupín), Švajčiarsko (najlepší tím z druhých miest)
V Kroměříži sa uskutočnilo jedinečné podujatie legiend českého a slovenského futbalu
Strieborní olympionici z Tokia 1964 Ján Geleta a Jan Brumovský, zlatí olympionici z Moskvy z roku 1980 Jindřich Svoboda (autor finálového gólu), Josef Mazura, Zdeněk Rygel, Petr Němec a Verner Lička, zlatí z ME Belehradu 1976 Alexander Vencel st., Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Karol Dobiáš, Antonín Panenka, Dušan Galis, Zdeněk Nehoda, Pavol Michalík, Dušan Herda a plejáda ďalších top bývalých futbalistov, ktorí čosi v minulosti na trávnikoch dokázali…Vidieť takto všetkých spolu bolo niečo úžasné a ktovie či sa to ešte niekedy podarí.
OFSR – Kroměříž/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
Krásne mesto Kroměříž s nádhernými záhradami si pripomenulo 120 rokov od narodenia bývalého špičkového futbalistu a ich rodáka Josefa Silného, strieborného z MS 1934, neskôr hráča Slavie a Sparty, po ktorom pomenovali svoj štadión. Zároveň Klub ligových kanonierov oslávil 50 rokov od svojho založenia, takže sa zrodila v hlavách Vaška Tichého a Tomáša Medveďa ideálna myšlienka zorganizovať v sobotu 18. júna stretnutie všetkých žijúcich ligových kanonierov pod názvom – ,,Kanonýři v Kroměříži.“
Na Hanu prišli bývalí skvelí hráči zo všetkých kútov Česka a Slovenska. Na akcii sa zúčastnil aj rodák zo slovenských Horných Motešíc, už vyše polstoročia žijúci v Česku, 78-ročný Ján Geleta. ,,Pred dvomi týždňami som sa v Bernolákove zúčastnil na odhalení busty Jána Popluhára. Túto skvelú akciu pripravil oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie a som veľmi rád, že som mohol byť aj v Kroměříži na ďalšom výnimočnom podujatí. Pred rokom mi operovali srdce, mám tri bajpasy. Z domu už chodím málo, ale v prípade Jána Popluhára a ,,Kanonieri v Kroměříži“ som urobil výnimku,“ vravel strieborný medailista z tokijskej olympiády 1964, ktorý napriek zdravotným patáliám nestráca zmysel pre humor a životný optimizmus.
O futbale sa na Hanej nielen rozprávalo, ale sa aj hral. Na ihrisku sme mohli vidieť v akcii skutočné legendy českého a slovenského futbalu. Najprv v predzápase nastúpili proti sebe staré gardy Kroměříža a Bohemians, keď v drese ,,klokanov“ končil Silný ligovú kariéru. Vicemajster sveta z roku 1934 sa stal prvým hráčom, ktorý dosiahol 100 gólov v domácej najvyššej súťaži. Bohemians aj s majstrami Európy z roku 1976 Karolom Dobiášom a Antonínom Panenkom porazili domácu Hanácku Slaviu 7:2.
V hlavnom exhibičnom zápase členov Klubu ligových kanonierov pre autorov 100 a viac gólov v najvyšších súťažiach slovenskí internacionáli pod vedením trénerov Dušana Galisa a Ladislava Petráša porazili českých internacionálov 8:6 (3:4). Čestný výkop zápasu mal tréner českej reprezentácie Jaroslav Šilhavý. Vo víťaznom tíme vo veľkej horúčave zaznamenal štyri góly Jozef Kožlej, výborným výkonom sa však blysol brankár Kamil Čontofalský. Na druhej strane hetrik dosiahol David Lafata. Za český tím nastúpili aj štyria Slováci, Ľuboš Luhový (dal dva góly), Ján Kocian, Vladimír Kinder a Pavol Diňa. V kádri mal aj Antonína Panenku a hrajúcim koučom bol bývalý tréner slovenskej reprezentácie Pavol Hapal.
Za Slovákov nastúpili: Kamil Čontofalský – Ladislav Pecko, František Hanc, Jozef Valachovič, Marián Had, Ľubomír Orabinec, Marek Hollý, Stanislav Šesták, Milan Ivana, Martin Obšitník, Július Šimon, Róbert Semeník, Jaroslav Timko, Jozef Kožlej, Tomáš Medveď, Filip Hološko, Andrej Porázik. Slováci víťazstvo zapili obrovskou šesťlitrovou fľašou Prosecca, ktoré zabezpečil bývalý dlhoročný kapitán slovenskej reprezentácie Marek Hamšík. A k víťazstvu im zablahoželali aj bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Stanislav Griga a Milan Lešický.
V súčasnosti je v elitnej spoločnosti ,,stovkárov“ 76 hráčov, z nich jediný útočník Milan Škoda z Mladej Boleslavi ešte pôsobí v najvyššej súťaži. Lídrom historickej tabuľky je legendárny Josef Bican so 447 gólmi pred Vlastimilom Kopeckým (252) a Davidom Lafatou (204).
,,Túto akciu sme plánovali aspoň rok, spolu so šéfredaktorom Gólu Václavom Tichým sme dali hlavy dokopy a za podpory mesta Kroměříž a jeho primátora Jaroslava Němca sa nám podarilo zorganizovať veľkolepé podujatie. Do tohto moravského mesta zavítalo veľa legiend, úžasných ľudí, ktorí si zaspomínali na niekdajšie krásne časy a viacerí z nich ukázali svoje umenie aj na ihrisku. Všetci sme sa v zdraví zišli a rozišli a z toho som najšťastnejší. Máme takú myšlienku, že o rok by sme rovnakú akciu zorganizovali aj na Slovensku,“ povedal nám Tomáš Medveď, riaditeľ KLK, sám člen Klubu ligových kanonierov, bývalý dlhoročný hráč viacerých slovenských klubov a prvý Slovák, ktorý hral v Číne!
Kroměříž sa na jeden deň stal hlavným mestom niekdajšieho čs. futbalu. Tri generácie skvelých hráčov i trénerov spomínali na časy, keď boli mladí, zdraví, plní síl a „kopali“ za svoje mužstvá. A väčšina z nich dosahovala úspechy, o ktorých sa ich nasledovníkom môže iba snívať. Kiežby sa im aspoň trocha priblížili.
Pred zápasom 10. kola nadstavby o titul ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina na Tehelnom poli slávnostne pokrstili publikáciu o legendárnom Ivanovi Chodákovi. Bývalému skvelému športovcovi a uznávanému lekárovi bol venovaný 13. diel edície Belasé legendy. Na krste sa zúčastnili aj predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Peter Špilák, Anton Holienčin a Ladislav Harsányi.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Anton Holienčin
Autormi knihy sú známi publicisti Ladislav Harsányi a Tomáš Černák. Zaujímavé je tiež, že Ivan Chodák bol majstrom Slovenska s futbalovým a hokejovým Slovanom. ,,Pán Chodák je vlastne prvým futbalistom promovaným lekárom, ktorý bol zároveň aj prvoligovým hráčom. Bol veľkým príkladom pre ďalších nasledovníkov. V jeho stopách išiel iný lekár a futbalista, Božin Laskov. Ivan Chodák vo svojej bohatej kariére nikdy nebol napomínaný,“ vraví L. Harsányi, ktorý napísal už dvadsať kníh, 18 futbalových a dve o kanoistike.
,,Musím povedať, že Ivan Chodák mal veľmi zaujímavý aj súkromný život, lebo jeho manželka bola jedna zo spoluzakladateliek skvelého súboru Lúčnice. Bola aj pri zrode populárnej relácie Matelko, preto si myslím, ze ich rodina mala všestranný charakter. Pán Chodák bol uznávaný krčný lekár, na starosti mal aj hercov Národného divadla, takže určite táto kniha nie je len o futbale,“ hovorí Tomáš Černák.
Knihu pokrstili šampanským novinársky bard, 95-ročný Jozef Kšiňan a legenda Slovana, bývalý výborný brankár Alexander Vencel st. Obidvaja sú členmi Siene slávy slovenského futbalu.
Majstri Európy Vencel st., Švehlík a Jurkemik dostali knihu Dvanásty hráč
V utorok 17. mája tesne pred obedom sa v priestoroch Siene slávy slovenského futbalu uskutočnilo ďalšie pekné stretnutie s tromi legendami slovenského futbalu. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie odovzdal knihu Dvanásty hráč, majstrom Európy z roku 1976 Alexandrovi Vencelovi st., Jánovi Švehlíkovi a Ladislavovi Juremikovi. Na stretnutí boli aj ďalší niekoľkí členovia fanklubu, Peter Zeman, Peter Špilák, Anton Holienčin a mediálny manažér Milan Valko.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Anton Holienčin
Roman Táborský privítal vzácnych hostí a vo svojom krátkom príhovore povedal, že im veľmi ďakuje, že si našli čas prísť medzi nás. ,,Toto stretnutie sme plánovali už dlhšie, hľadali sme voľné termíny a preto som rád, že dnes všetko klaplo. Vy ste jedných z legiend tejto knihy, našťastie na Slovensku ich máme veľa, ale do tejto knihy sa dostali iba jedenásti. Počas takmer dvanásťročnej existencie fanklubu ste mu pomohli účasťou na rôznych stretnutiach, zúčastnili ste sa na krstoch kníh a tiež vo fanzónach. Zároveň vás pozývame v sobotu 4. júna na veľkú akciu do Bernolákova, kde odhalíme reliéf najlepšiemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi, pokrstíme knižku Dvanásty hráč, pripomenieme si 60. výročie od MS v Čile, kde čs. reprezentácia získala skvelé strieborné medaily. Takisto zohráme exhibičný zápas. V tíme Jána Popluhára bývalí dlhoroční internacionáli Slovenska nastúpia proti výberu fanklubu a internacionálom Bernolákova. Samozrejme, počas celého dňa nebude chýbať sprievodný program. Z piatich žijúcich Čilanov prisľúbili účasť Dolfi Scherer a Ján Lála. Veľká škoda, že náš dlhoročný člen a strelec víťazného gólu na MS 1962 proti Španielsku Jozef Štibrányi absolvoval operáciu bedrového kĺbu, ktorá ho vyradila na niekoľko mesiacov,“ povedal šéf fanklubu.
Alexander Vencel st., víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970, trojnásobný majster ČSSR so Slovanom Bratislava a člen Siene slávy slovenského futbalu na margo knihy Dvanásty hráč nám povedal: ,,Je veľmi dobré, že fankub vydal takúto publikáciu, v ktorej sú iste zachytené všetky najpamätnejšie momenty slovenského futbalu. Fanúšikovia sú veľmi dôležitou súčasťou každej reprezentácie a tento fanklub od začiatku svojho vzniku výdatne podporuje naše národné mužstvo. Je chvályhodné koľko cennej a užitočnej práce urobil pre tento výber a vždy som bol veľmi rád, keď som sa s mojimi kolegami mohol zúčastniť na rôznych stretnutiach fanklubu.“
Ján Švehlík, majster Európy do 23 rokov, štvornásobný majster ČSSR (trikrát so Slovanom a raz s Duklou Praha) a člen Siene slávy slovenského futbalu sa preslávil úvodným finálovým gólom proti NSR .
,,Som dosť prekvapený z toho, že som sa dostal medzi takú futbalovú smotánku. Na druhej strane ma to veľmi teší, lebo počas mojej aktívnej kariéry som sa na ihriskách stretával s mnohými výbornými hráčmi. Takže toto ocenenie si veľmi vážim. Obal knihy vyzerá veľmi dobre, s veľkou radosťou si ju prečítam, bude to určite pekný zážitok,“ vraví dlhoročný vedúci mužstva majstrovského Slovana.
Ladislav Jurkemik, majster Európy do 23 rokov, bronzový medailista ME 1980 a účastník MS 1982, člen Siene slávy slovenského futbalu bol veľmi rád, že sa ocitol v takejto elitnej spoločnosti. ,,Na Slovensku v minulosti hralo skutočne veľa osobností, ktoré sa nedostali do tejto elitnej jedenásty, takže si to veľmi vážim. Pre fanklub je iste veľmi dôležité, že vydal takúto knihu, ktorá iste mapuje jeho činnosť. Pre hráčov reprezentácie je tiež veľmi dôležité, keď cítia, že niekto za nimi stojí a majú tiež verných fanúšikov. Fanklub už v minulosti zorganizoval úžasné akcie a patrí mu veľká vďaka za doterajšiu činnosť, ktorou výrazne obohatil slovenský futbal,“ vyjadril sa veľký profík všetkými cólmi.
Slovanisti si pripomenuli 30 rokov od zisku federálneho titulu
Na konci tohto týždňa v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa to len tak hemžilo veľkými osobnosťami slovenského futbalu. Najprv oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa stretol s bratmi Jánom a Jozefom Čapkovičovcami, Ladislavom Peckom a Vladimírom Kinderom a pred víkendom zorganizoval denník Nový Čas za asistencie markentingového šéfa Vlada Kroupu a športového redaktora Mariána Korbela v spolupráci s majiteľom pubu Tomáša Beneša skvelú akciu…
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub
O takmer mesiac, presne 3. júna totiž uplynie presne tridsať rokov od zisku posledného federálneho majstrovského titulu futbalistov bratislavského Slovana, keď v poslednom dueli pod vedením trénera Dušana Galisa a Jozefa Valoviča pred takmer 35 000 divákmi zdolali Vítkovice 3:0 dvoma gólmi Petra Dubovského a Jara Timka. Na stretnutie prišli takmer všetci… Chýbali akurát z rôznych dôvodov Alexander Vencel ml., Erik Chytil, Ondrej Krištofík a Haraoui. Bývalí hráči si pripomenuli túto veľkú udalosť a zároveň zaspomínali na Petra Dubovského, ktorý by v sobotu oslávil 50. narodeniny. Jeho krátky život však ukončila tragická smrť počas dovolenky v Thajsku v roku 2000, keď spadol zo skaly pri fotení vodopádov.
Prvý sa k všetkým prítomným prihovoril tvorca veľkých úspechov belasých tréner Dušan Galis, ktorý s nimi získal jeden federálny a štyri slovenské tituly. Po úvodných slovách nevládal hovoriť, chvel sa mu hlas, leskli sa mu oči, ronil slzy. Na počesť jedinečného futbalistu zapálil sviečku a rovnako tak urobil aj v prípade Ľudovíta Lancza, ktorý v roku 2004 spáchal samovraždu. ,,Vtedy sme mali výhodu v tom, že viacerí hráči boli pokorní a pochádzali z našej liahne. Mali veľkú túžbu hrať v Slovane a najviac inklinoval k tomuto klubu Peter Dubovský. Bol to najlepší hráč, akého som v kariére trénoval,“ zdôraznil Galis.
,,Ani sa mi nechce veriť, že odvtedy už uplynulo tridsať rokov. Spomienky na tento veľký úspech sú stále živé, tento titul bol pre nás krásnou odmenou za tvrdú drinu, ktorú sme vtedy podstúpili,“ hovorí Ladislav Pecko. ,,Získať titul v ťažkej konkurencii pražských mužstiev, hlavne Sparty, ktorá nám najviac šliapala na päty, ale aj ďalších nebolo jednoduché, nám sa to však podarilo preto, lebo sme boli výborná partia a rovnako všetko aj kvalitní futbalisti,“ vraví Futbalista roka 1994 Vladimír Kinder.
Mimochodom, Slovan po rozdelení republiky od roku 1994 tvoril v jej začiatkoch kostru reprezentácie Slovenska. Vencel, L. Molnár, Stúpala, Glonek, Tittel, Zeman, Kinder, Krištofík, Tomaschek, Dubovský, Pecko, J. Timko a Gostič nastupovali pod vedením Jozefa Vengoša.
Nálada postupne gradovala, všetky stoly sa spojili, aby futbalisti sedeli vedľa seba a mohli tak spomínať na veľa príhod, huncústiev, ktoré povystrájali v tom čase. Väčšinou pri dobrom pivku sa prejavili aj viacerí ľudoví rozprávači (Chvíla, Kinder, Pecko, Timko). Všade bolo plno smiechu, chalani sa navzájom doberali, podpichovali, ale znova preukázali, že sú stále skvelá partia výnimočných ľudí…
Všetci prítomní prežili skvelý večer, na ktorý budú ešte dlho spomínať. Toto stretnutie len ukázalo, ako sa oplatí takéto akcie organizovať, lebo pri nich všetci pookrejú. ,,V tejto ťažkej dobe to boli v posledných mesiacoch moje najkrajšie chvíle, ktoré som s vami strávil,“ povedal pred odchodom domov Alexander Vencel st., ktorý na stretnutí zastupoval syna Alexandra ml. Ten ako je známe už roky žije vo Francúzsku.
Ladislav Pecko a Vladimír Kinder odovzdali knihu Dvanásty hráč bratom Čapkovičovcom
Keď sa vydala kniha Dvanásty hráč, tak oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa prostredníctvom svojho predsedu Romana Táborského rozhodol, že dvanástim legendám československého a slovenského futbalu odovzdajú knihu ich pokračovatelia, mladšie hráčske legendy pod Tatrami.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Vo štvrtok 5. mája naobed v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa stretli legendy slovenského futbalu a najúspešnejšieho slovenského klubu ŠK Slovan Bratislava. Bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ladislav Pecko, majster Česko-Slovenska, štvornásobný majster Slovenska a s ŠK Slovan Bratislava titul získal aj ako tréner v roku 2009, Vladimír Kinder, Futbalista Roka 1994, so Slovanom majster Česko-Slovenska, trojnásobný majster Slovenska a prvý Slovák, ktorý hral v prestížnej Premier League.
Vladimír Kinder a Ladislav Pecko za účasti predsedu oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romana Táborského, mediálneho manažéra Milana Valka a členov fanklubu Petra Špiláka a Antona Holienčína odovzdali bratom Čapkovičovcom knihu Dvanásty hráč. ,,Tieto stretnutia a odovzdanie knihy majú symbolizovať priateľstvo, solidaritu a musí tieto osobnosti niečo spájať. Už takýmto spôsobom odovzdal knihu Martin Škrtel nášmu vernému fanklubákovi Jozefovi Štibrányimu a v týchto stretnutiach budeme pokračovať. Skutočný oficiálny krst knihy Dvanásty hráč sa uskutoční 4. júna na veľkej akcii v Bernolákove,“ povedal nám Roman Táborský.
,,Kindera s Peckom sme si vybrali zámerne, lebo spĺňajú naše prísne kritéria, boli slovanistami srdcom a dušou, tomuto klubu vždy odovzdali maximum svojich schopností. Nakoniec s ním dosiahli podobné veľké úpechy ako naša generácia, takže môžeme byť na nich hrdí,“ svorne povedali obidvaja slávni bratia.
,,Veľmi dobre viem, že bratia Čapkovičovci písali históriu čs. futbalu a ŠK Slovan Bratislava. Ich veľké úspechy hovoria za všetko, sú niekoľkonásobní majstri ČSSR, vyhrali niekdajší Pohár víťazov pohárov, Jozef je majster Európy a Ján člen Klubu ligových kanonierov. Svojím futbalovým umením boli veľkým vzorom hlavne pre chlapcov z dediny, dodalo im to veľkú energiu, že aj odtiaľ sa dá dostať do veľkého futbalu. Pre mňa bolo veľkým zážitkom, keď som sa s nimi ako mladý chlapec stretol osobne. Keď už neskôr som hrával za Slovan, tak bola pre nás veľká česť, keď takýto hráči nás prišli navštíviť. Som veľmi rád, že moja generácia tiež nadviazala na ich veľké úspechy. Preto ma veľmi potešilo, že som sa dnes s nimi mohol znova zvítať, sú to stále pohodoví chlapci, môjmu srdcu veľmi blízki,“ hovorí Ladislav Pecko, ktorý s výnimkou hosťovanie v Drnoviciach hrával za Slovan 18 rokov!
,,Na Janka a Jožka si pamätám hlavne z televízie, hrali veľké a dôležité zápasy za Slovan a čs. reprezentáciu. Sú to veľké legendy nášho futbalu a aj moja generácia sa mala od nich čo učiť. Pravda, každá z nich mala plusy a mínusy, oni boli majstri v inej dobe ako my, je však dobré, že sme na ich úspechy nadviazali a mohli sa tak tešiť z pekných triumfov. Takisto som rád, že si bratia vybrali mňa a Laca, aby sme im odovzdali túto peknú knihu. Vždy keď jemožnosť, tak ma veľmi poteší, keď sa s nimi stretnem,“ vraví Vladimír Kinder.
Vladimír Kyselica oslavuje životné jubileum 60 rokov
Vladimír Kyselica, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v stredu 20. apríla významné životné jubileu 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: vk
Vladimír Kyselica sa narodil v Trnave, ale počas celého svojho doterajšieho života býva v Hrnčiarovciach nad Parnou. ,,Od 8 rokov som hrával futbal v tejto obci. Prešiel som všetkými kategóriami a aktívnu činnosť som ukončil ako 33 ročný za mužov. Od vtedy až doteraz hrávam za starých pánov, i keď momentálne laborujem so zraneným kolenom. Uvidím, či sa bude dať ešte ďalej pokračovať,“ hovorí čerstvý jubilant.
,,Od 35 do 45 rokov som bol predsedom futbalového oddielu a potom ešte ďalších 5 rokov podpredsedom. V tom čase naši muži i dorast hrávali 4. ligu, kam sme postúpili od okresnej súťaže. Do fanklubu som vstúpil pred šiestimi rokmi. Na domáce zápasy chodím pravidelne a s fanklubom som bol dvakrát na Malte. Do pamäti sa mi najviac vryl televízny zápas na MS 2010 v Juhoafrickej republike proti Taliansku. Víťazstvom 3:2 nad ním sme obhajcov majstrovského titulu vyradili z ďalších bojov na šampionáte a my sme postúpili do osemfinále,“ vraví ďalej V. Kyselica, ktorý stále pracuje. S manželkou majú dve deti a už tri vnúčatká, ktoré ich v tomto ťažkom covidovom a vojnovom období najviac tešia.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov.
Róbert Vittek úspešne dokončil školu futbalového manažmentu
Róbert Vittek (na snímke v modrom drese), odchovanec Slovana Bratislava, ktorý počas svojej kariéry hral vo viacerých zahraničných kluboch a za slovenskú reprezentáciu odohral 82 zápasov a strelil 23 gólov, úspešne dokončil školu futbalového manažmentu.
OFSR – Bratislava/mv Foto: hetrik.sk
Jozefovi Rakovi gratulovali za fanklub Štibrányi a Ekhardt
Jozefovi Rakovi ku krásnemu životnému jubileu zablahoželali futbalové legendy fanklubu.
Jozef mal oslavy v rodinnom kruhu, ale aj pracovnom a športovom. Fanklub neostal bokom a chlapci si mali čo porozprávať . Po 60-tke čo má človek zážitky, ale aj nejaké zdravotné problémy – takže pri vínku a káve bolo čo preberať.
Všetko najlepšie Jozef…
Jozef Štibrányi si veľmi pochvaľuje knihu Dvanásty hráč
Na svete je už niekoľko mesiacov kniha oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Dvanásty hráč a sme radi, že ohlasy na jej vydanie sú priaznivé, viacerým členom sa páči text i fotografie, takže naplňuje naše očakávania.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Norika Szombatová
Začiatkom tohto týždňa sa za účasti známych hráčov Jozefa Štibrányiho, Martina Škrtela, Vlada Ekhardta a šéfa nášho fanklubu Romana Táborského uskutočnilo na štadióne Antona Malatinského v Trnave pekné stretnutie. Martin Škrtel, bývalý dlhoročný kapitán slovenskej reprezentácie, štvornásobný Futbalista roka a hráč Spartaka Trnava odovzdal knihu Dvanásty hráč Jozefovi Štibrányimu.
,,Je to posledný žijúci ,,Čilan“ na Slovensku a preto sme mu aj symbolicky, ako prvému odovzdali knihu Dvanásty hráč. Som rád, že sa tak stalo na posvätnom mieste štadióna Spartaka. Knihu oficiálne pokrstíme na azda najväčšom podujatí v našej histórii 4. júna v Bernolákove, kde si pripomenieme aj 60. výročie od MS 1962 v Čile, na ktorých čs. reprezentanti vybojovali strieborné medaily. Dovtedy ju dostanú ďalšie naše legendy,“ hovorí Roman Táborský.
,,Kniha Dvanásty hráč sa mi veľmi páči, skutočne sa vydarila, je na vysokej úrovni, je v nej opísaná celá história fanklubu, na svoje si príde mladšia i staršia generácia. Mapuje najvýznamnejšie osobnosti slovenského futbalu, som veľmi rád, že som ju ako prvý dostal od fanklubu, je to pre mňa veľká pocta. A takisto, že mi ju venoval Martin Škrtel, čo je pre mňa pekná pamiatka,“ hovorí Jozef Štibrányi, 9-násobný čs. reprezentant, ktorý na MS 1962 v Čile strelil víťazný gól proti Španielsku.
Štibrányiho v najbližších týždňoch čakajú viaceré spoločenské podujatia. ,,Samozrejme, teším sa do Bernolákova na ďalšiu veľkú akciu fanklubu. Pravda, potom 18. júna som pozvaný do Kroměříža, kde bude veľké stretnutie bývalých hráčov a členov Klubu ligových kanonierov. A vrcholom pre mňa bude 28. septembra účasť v Prahe, kde ma vyznamenajú medailou senátu českej vlády za striebornú medailu v Čile. Okrem mňa pozvánku dostali ešte Lála, Jelínek a Mašek. Pre mňa je to niečo neuveriteľné, v Česku si ma ďaleko viac vážia ako na Slovensku, kde si nás bývalých uznávaných hráčov vôbec nevšímajú. Potom nečudo, že mládež nepozná našu veľkú futbalovú históriu. Všade na svete si prezentujú a vážia svoje legendy, len na Slovensku sa to nerobí. Je to hanba a katastrofa,“ povedal ešte J. Štibrányi.
Rodák z Vlčkoviec sa bojí akurát jednej veci. Je v poradovníku na operáciu bedrového kĺbu. Chcel by ju však absolvovať v tomto mesiaci, aby mohol stihnúť všetky plánované akcie. Pokiaľ by sa tak nestalo, mohli by nastať problémy s jeho účasťou na niektorých podujatiach.
Mimochodom, keďže Jánovi Popluhárovi, ako čestnému predsedovi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie organizujeme 4. júna odhalenie reliéfu v rodnom Bernolákove, jeho rodina si vyžiadala krstného otca tohto projektu. Dôveru dostal dobre známy Jozef Štibrányi.
Na prvý medzištátny tohtoročný zápas slovenskú reprezentáciu v Oslo proti Nórsku prišli povzbudiť aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.fanklub.sk
Viac nám o tomto takmer trojdňovom zájazde povedal šéf fanklubu Roman Táborský. ,,Do Osla sme odleteli v piatok a domov sme sa vrátili v nedeľu. Nórska metropola nás privítala veľmi pekným slnečným počasím. Nebolo tu síce tak teplo, ako u nás, ale aj tých 12 stupňov nám úplne stačilo. Trinásti sme bývali v rovnakom hoteli ako naše mužstvo, ďalší siedmi fanklubáci prišli po svojej linke. Celkovo však v našom sektore bolo na zápase okolo sto Slovákov, teda aj takých, ktorí žijú v Nórsku.“
Výsledok našich fanklubákov nepotešil, lebo Slováci prehrali s dobrým súperom 0:2. ,,Domáci boli lepším a iniciatívnejším mužstvom, mali viacej šancí, napokon vo svojom strede majú svetového útočníka Haalanda a kvalitní sú aj ďalší hráči. Naopak, nášmu mužstvu chýbalo väčšie nasadenie a lepšia ofenzívna činnosť. Dlho nás nad vodou držal výborný brankár Rodák, ktorý mal veľa skvelých zákrokov a zachránil nás od väčšej prehry.“
Na druhý deň fanklubáci mali celodenný program aj so sprievodcom a Oslo prešli krížom krážom. ,,Sprevádzal nás pán Milan Rusnák, ktorý v Nórsku žije už od sedemdesiatych rokov. Venoval sa nám prakticky celý deň a to bez nároku na honorár. Prešli sme si Holmenkollen, boli sme vo Vigeland parku, potom pri dome Opere, absolvovali sme plavbu loďou po fjordoch a návštevu centra mesta. V podstate sme videli všetko najzaujímavejšie, čo ponúka Oslo,“ dodal ešte R. Táborský.
Zájazd splnil očakávanie, fanklubáci boli spokojní, o čom svedčia aj slová dlhoročného fanklubáka Jaroslava Kornaja z Kežmarku. ,,Celý pobyt zásluhou Romana Táborského bol tradične dobre zorganizovaný. Isteže, stál aj oveľa viac peňazí ako inde, lebo je to neskutočne drahý svet. Nie nadarmo sa hovorí, že Oslo je najdrahšie mesto v Európe. Pivo stojí 17 eur a za dva suveníry som zaplatil 100 eur. Ľudia sú milí a skromní, žijú si pokojne. Zaujímavé je tiež, že Nóri sú najbohatší na jedného obyvateľa na svete. V podstate každý obyvateľ má elektrický automobil. Kto príde z iného mesta do Osla, tak buď auto odstaví a ide metrom a iným dopravným prostriedkom, alebo zaplatí 50 eur za parkovanie.“
Samotný zápas našim fanklubákom veľa radosti nepriniesol, Nóri boli počas celého zápasu o dosť lepším mužstvom. ,,Haaland je špičkový útočník, výborným hráčom je aj Ödergaard, ktorý už v 16 rokoch odišiel do Realu Madrid. Tam sa v nabitom kádri nepresadil, v súčasnosti však výborné služby robí londýnskemu Arsenalu. Z nášho tímu si skutočnú pochvalu zaslúžil iba brankár Rodák, ktorý podal výborný výkon. Ešte ma hrou ako-tak uspokojil Hancko,“ povedal J. Kornaj.
Vo štvrtok 17. marca Jozef Rak, spolumajiteľ firmy Agrodeal a dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje významné životné jubileum 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Jozef má rád víno, cestovanie, bicyklovanie a vo veľkom vyzýva súperov v tenise a v stolnom tenise. Jeho manželka Kvetoslava je tiež členkou fanklubu od samého začiatku. Už niekoľkokrát sa zúčastnila na fanklubových akciách v Ríme a aj na Malte a bola aj v Mníchove na zápase Bayernu.
Náš dnešný jubilant na zájazdy chodil ešte pred jeho vznikom s nami. Za športom precestoval celý svet, je náročný na kvalitu služieb a dobrú partiu.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov a aby sme sa s ním ešte dlho stretávali na rôznych našich akciách a zájazdoch do zahraničia!
Trio fanklubákov zagratulovalo Jurajovi Jánošíkovi k 60. narodeninám
Juraj Jánošík, ktorý bol nedávno štvrtý raz v rade zvolený na konferencii BFZ za predsedu Bratislavského futbalového zväzu, poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, oslávil v sobotu 5. marca 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Pri tejto príležitosti životného jubilea známemu funkcionárovi dnes v sídle BFZ zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča a mediálny manažér Milan Valko.
Oslávenec od nich dostal tradičný darčekový kôš a knihu Dvanásty hráč, ktorá mapuje doterajšiu činnosť oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie za bezmála tucet rokov. Všetci prítomní v družnej debate pobudli vyše hodinu, samozrejme, hovorilo sa iba o futbale a o ďalších plánoch do budúcnosti. J. Jánošík rôznymi spôsobmi pomáha fanklubu, čo si všetci veľmi ceníme.
,,Veľmi si to cením a vážim, že mi prišli fanklubáci zagratulovať k môjmu jubileu. Sú to všetko milí a slušní ľudia, s ktorými si vždy veľmi rád podebatujem na rôzne témy,“ hovorí J. Jánošík. Za sebou má tri oslavy a pred sebou ešte tiež tri oslavy významného výročia.
Juraj Jánošík, predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ), poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v sobotu 5. marca významné životné jubileu 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Futbal hrával aj aktívne, hlavne mládežnícky v bratislavskom v Interi. Viedli ho tam viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhoffom. Takisto veľmi rád spomína aj na Kazimíra Gajdoša a Gustáva Mráza. Do ligového dorastu sa už nedostal a potom odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal šťastie na dobrých trénerov FridrichaHuberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny hrával vo VTJ Klatovy. Po nej si urobil trénerskú licenciu, viedol žiakov, dorastencov i seniorský tím Dunajskej Lužnej, kde je šéfom klubu od septembra 1996.
Funkcionárska činnosť bratislavského rodáka či už v športe alebo v komunálnej politike je ozaj bohatá. V júni 2011 ho zvolili na mimoriadnej konferencii BFZ za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku. Pod palcom má v rámci BFZ futbalovú základňu s takmer 10 000 aktívnych hráčov a hráčiek.
Na januárovej volebnej konferencii BFZ delegáti rozhodli, že Juraj Jánošík už po štvrtý raz povedie Bratislavský futbalový zväz. Vo voľbách nemal protikandidáta a z možných 57 hlasov presvedčil až 56 delegátov. Jeden člen sa zdržal hlasovania. ,,Futbal je môj život. Žijem ním od rána do večera, takže je to veľká česť. Som vďačný za prejavenú dôveru, ktorá ma zaväzuje pokračovať v poctivej práci. Ďakujem za každý jeden hlas a všetky gratulácie. Veľmi si vážim podporu každého jedného človeka, ktorý robí okolo futbalu,“ povedal.
Na nedávnej volebnej konferencii SFZ Bratislavský futbalový zväz bude vo VV SFZ zastupovať Juraj Jánošík. Okrem zvolenia do funkcie si z rúk prezidenta SFZ Jána Kováčika a generálneho sekretára SFZ Petra Palenčíka prevzal zlatý odznak SFZ za dlhoročnú prácu v prospech Slovenského futbalu.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene celej futbalovej rodiny želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov.
Výsledky 29. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2021 vyhlásia 22. marca v Šamoríne (20.30 h). Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza Ceny Jána Popluhára figurujú opäť výlučne legionári, vrátane najhorúcejšieho kandidáta na obhajobu Milana Škriniara z Interu Miláno.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: tasr
Tento rok je posledným, keď sa na ankete podieľal jej dlhoročný tútor a redaktor Pravdy Michal Zeman. ,,Touto cestou by som sa chcel poďakovať Michalovi Zemanovi, ktorý 29 rokov robil túto anketu. Keď pán Zeman začal s realizáciou tohtoročnej ankety, tak nám denník oznámil, že už nebude ďalej spolupracovať na tomto projekte. Chcem sa mu teda ešte raz špeciálne poďakovať, že toto hlasovanie a tohtoročná realizácia ešte bola celá v jeho kompetencii a on nám odovzdal výsledky,“ vyslovil slová vďaky „krstnému otcovi“ ankety na pondelňajšej tlačovej konferencii prezident SFZ Ján Kováčik.
A potom ešte dodal: ,,Od budúceho roka, v jubilejnom 30. ročníku, bude vyhlasovateľom ankety SFZ, ktorý je aj držiteľom ochrannej známky Futbalista roka. Budú inovácie, budeme chcieť zapojiť do hlasovania aj bývalých reprezentačných trénerov áčka, bývalý reprezentačných trénerov 21-ky. Budeme to chcieť rozšíriť a zapojiť čo najviac relevantných ľudí, ktorí by sa k tomuto mali z nášho pohľadu vyjadriť. O tom ale ešte budeme včas informovať.“
Na vyhlasovaní by mali byť všetci ocenení, keďže Ceny Jána Popluhára a Petra Dubovského si prevezmú laureáti počas zrazu pred prípravnými zápasmi s Nórskom v Oslo (25. marca) a Fínskom v Murcii (29. marca).
Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza prestížnej ankety figurujú opäť výlučne legionári. V abecednom poradí s klubovou príslušnosťou z minulého roku sú nimi: Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (1. FC Kolín), Marek Hamšík (IFK Göteborg/Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha), Juraj Kucka (FC Parma/FC Watford), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Ivan Schranz (FK Jablonec/Slavia Praha), Milan Škriniar (Inter Miláno).
Minulý rok obhájil trofej J. Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, obranca Milan Škriniar z Interu Miláno. Bol to pre neho druhý triumf v ankete a po minuloročnom zisku scudetta je aj tento rok najhorúcejším kandidátom na zisk ocenenia.
Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov si prevezme jeden z dvojice Jakub Kadák (AS Trenčín) a Tomáš Suslov. Pred rokom sa stal celkovo sedemnástym víťazom ankety v tejto kategórii v jej dvadsaťjedenročnej histórii David Strelec.
V ankete hlasovalo 33 odborníkov z radov trénerov či zástupcov médií. V desiatke sú oproti minulému roku tri nové mená – Lobotka, Schranz a Hancko, vypadli Martin Škrtel, Patrik Hrošovský a Martin Valjent. Prvýkrát sú v desiatke Hancko a Schranz, pričom „skokanom“ je práve útočník Slavie Schranz, ktorý mal v doterajšej histórii ankety na konte len jeden bod. Po roku sa do desiatky vrátil Lobotka. V desiatke sú až dvaja brankári, Dúbravka a Rodák.
Najlepším trénerom bude jeden z tria Michal Gašparík (Spartak Trnava), Pavol Staňo (MŠK Žilina) a Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava). Weiss st. uspel pred rokom. Vo finálovom triu v kategórii Futbalistka roka 2021 sú obhajkyňa Mária Korenčiová (Levante), Dominika Škorvánková (Montpellier) a Patrícia Hmírová (Apollon).
Známe sú zatiaľ výsledky v jedinej kategórii, najlepším hráčom Fortuna ligy sa stal Vladimír Weiss ml. zo Slovana Bratislava (45 bodov), druhý skončil András Schäfer (DAC Dunajská Streda) a tretí bol Škrtel (29 bodov). Weiss na tróne nahradil maďarského stredopoliara Zsolta Kalmára (DAC Dunajská Streda).
Top 10 kandidátov na cenu Futbalista roka 2021 (abecedné poradie): Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (1. FC Kolín), Marek Hamšík (IFK Göteborg/Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha), Juraj Kucka (FC Parma/FC Watford), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Ivan Schranz (FK Jablonec/Slavia Praha), Milan Škriniar (Inter Miláno)
ďalšie poradie: 11. Martin Valjent (RCD Mallorca) 48 bodov, 12. Tomáš Suslov (FC Groningen) 44, 13. Albert Rusnák (Real Salt Lake City) 42, 14. Lukáš Haraslín (Sparta Praha/Sassuolo) 40, 15. Matúš Bero (Vitesse Arnhem), 16. Ľubomír Šatka (Lech Poznaň) a Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) po 20, 18. Martin Škrtel (Spartak Trnava) 15, 19. Patrik Hrošovský (KRC Gent) 10, 20. David Strelec (Spezia/Slovan Bratislava) 7, 21. Dušan Kuciak (Lechia Gdansk) 6, 22. Róbert Boženík (Fortuna Düsseldorf/Feyenoord Rotterdam) 5, 23. Jakub Hromada (Slavia Praha) a Róbert Mak (Ferencváros Budapešť) po 4, 25. Ladislav Almási (Baník Ostrava) a László Bénes (Borussia Mönchengladbach/FC Augsburg) po 3, 27. Martin Koscelník (Slovan Liberec) po 1
Kandidáti na cenu Petra Dubovského 2021:
Ján Kadák (AS Trenčín) a Tomáš Suslov (FC Groningen)
ďalšie poradie: 3. Sebastián Kóša (Spartak Trnava) 2, 4. Gabriel Halabrín (FC Senica), Denis Potoma (ŠKF Sereď), Peter Pokorný (RB Salzburg), David Strelec (Spezia/Slovan) po 1
Kandidátky na cenu Najlepšia futbalistka 2021:
Patrícia Hmírová (Apollon Ladiec FC), Mária Korenčiová (Levante UD Femenino), Dominika Škorvánková (HSC Montpellier)
Kandidáti na cenu Najlepší tréner 2021:
Michal Gašparík (Spartak Trnava), Pavol Staňo (MŠK Žilina), Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava)
ďalšie poradie: 4. Peter Struhár (MFK Ružomberok) a Štefan Tarkovič (reprezentácia SR) po 11, 6. Zsolt Hornyák (Puskásova Akadémia) 5, 7. Jaroslav Kentoš (SR 21) 4, 8. Martin Ševela (Abha Club/Zaglebie Lubin) 3, 9. Ľuboš Benkovský (ViOn Zlaté Moravce-Vráble), Adrián Guľa (Wisla Krakov) a Miroslav Nemec (Zemplín Michalovce) po 2
Celkovo bodovalo 15 trénerov.
Najlepší hráč Fortuna ligy 2021:
1. Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) 45, 2. András Schäfer (DAC Dunajská Streda) 39, 3. Martin Škrtel (Spartak Trnava) 29
ďalšie poradie: 4. Vahan Bičachčjan (MŠK Žilina) 16, 5. Ezekiel Henty (Slovan Bratislava) 12, 6. Jakub Kadák (AS Trenčín) 11, 7. Martin Regáli (MFK Ružomberok) 5, 8. Dawid Kurminowski (MŠK Žilina) a Jaroslav Zmrhal (Slovan Bratislava) po 4, 10. Zsolt Kalmár (DAC Dunajská Streda), Adrián Kaprálik (MŠK Žilina), Matej Kochan (MFK Ružomberok), Peter Pavlík (FK Senica), Dominik Takáč (Spartak Trnava) a Igor Žofčák (Zemplín Michalovce) po 3
Celkovo bodovalo 26 hráčov.
Od pondelka 12.00 h funguje internetové hlasovanie, tzv Cena fanúšika na webstránke futbalsfz.sk.
Legendárny Jozef Adamec by v sobotu oslávil 80 rokov
Desiatku na drese nosia v klube či v reprezentácii väčšinou výnimoční futbalisti a lídri tímu. S týmto číslom prežil celú svoju úspešnú kariéru aj legendárny slovenský futbalista a neskôr tréner Jozef Adamec, ktorý by v sobotu 26. februára oslávil 80 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.fanklub.sk
Bývalý búrlivák prezývaný „Hatrlo“, známy aj svojou fintou „prehadzovačkou“, obsadil v ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia druhé miesto za Jánom Popluhárom. Patril k postrachom nielen domácich obrancov a brankárov, ale aj zahraničných hviezd. Počas športovej kariéry ho ľudia obdivovali pre jeho góly a futbalové finesy, ale vďaka búrlivej povahe si získal aj neprajníkov.
Adamec začal vynikať ako dorastenec Vrbového. Prvá vážnejšia ponuka prišla z Považskej Bystrice, kam ho však mama nepustila. No keď prišla ponuka z Trnavy, celá dedina ju prehovárala, aby súhlasila s odchodom syna do Spartaka. V drese Spartaka Trnava a vlastne v najvyššej československej súťaži debutoval ako 17-ročný pod vedením trénera Antona Malatinského v marci 1959. Svoje prvé pôsobenie v drese „bílích andelov“ sa skočilo v roku 1961 povolávacím rozkazom, vďaka ktorému sa však Adamec ocitol v tej dobe v jednom z najlepších mužstiev v Dukle Praha. Zrazu sedel v jednej kabíne s najväčšími hviezdami prvej československej ligy – Masopustom, Pluskalom, Novákom, Kučerom, Jelínkom, Borovičkom, Koubom, Vacenovským a ďalšími. S Duklou získal v rokoch 1962 a 1963 dva federálne ligové majstrovské tituly.
Po skončení vojenskej služby sa vrátil znovu do Trnavy, ale túžil po Slovane Bratislava. Síce doň prestúpil, ale boli to ako sám hovorieval, stratené roky. V tíme belasých pôsobil 639 dní, ale z toho 267 nehral pre tresty a zranenia. Za jednu z výnimočných chvíľ v pôsobení v Slovane možno označiť zápas proti Třincu, v ktorom Adamec zaznamenal šesť gólov. Obávaný útočník sa vrátil naspäť do Trnavy, s ktorou získal päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) československých ligových majstrovských titulov a postúpil tiež do semifinále Európskeho pohára majstrov. Spolu s Karolom Dobiašom a Ladislavom Kunom bol hlavná hviezda Spartaka. Nastúpil tiež štyrikrát vo štvrťfinále najprestížnejšej súťaže – dvakrát v trnavskom drese a dvakrát ako hráč Dukly Praha.
Celkovo vo vtedajšej najvyššej futbalovej súťaži nastrieľal 170 gólov, z toho 138 za Spartak, 17 za Duklu Praha a 15 za Slovan. Prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca si vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971). Zisk Československého pohára si so spoluhráčmi vychutnal v štyroch prípadoch, v roku 1961 v drese pražskej Dukly a v rokoch 1967, 1971, 1975 vo farbách milovaného Spartaka. Záver hráčskej kariéry strávil ako hrajúci tréner v rakúskom tíme Slovan Viedeň, v ktorom pôsobil v rokoch 1977 – 1980.
Jeho futbalové umenie neostalo nepovšimnuté ani československou reprezentáciou. Už v dvadsiatich hral na MS v Čile, odkiaľ sa vrátil ako vicemajster sveta. Československo reprezentoval aj na svetovom šampionáte v roku 1970 v Mexiku. Z reprezentačného pôsobenia sú pamätné jeho hetriky. Tri góly v jednom zápase strelil slávnej Brazílii v roku 1968 na bratislavskom Tehelnom poli. Druhý hetrik zaznamenal proti Írsku. Výborný výkon podal aj v barážovom zápase o postup na MS v roku 1970. V súboji s Maďarskom skóroval z priameho kopu.
Po ukončení aktívnej činnosti prešiel na trénerskú kariéru. Začínal v Spartaku Trnava a viedol aj Slovan Viedeň, Šaľu, Banskú Bystricu, Vorwärts Steyr, Inter Bratislava, Bohemians Praha, Zlín, Dunajskú Stredu, Trnavu, Prešov a bratislavské kluby Slovan a Artmediu. V rokoch 1999 – 2001 bol kormidelníkom slovenskej futbalovej reprezentácie.
Jozef Adamec, člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentáci a od roku 2016 laureát Siene slávy slovenského futbalu, zomrel 24. decembra 2018 vo veku 76 rokov.
Staronový tréner Tarkovič by mal razantnejšie prebudovať káder
Slovenská futbalová reprezentácia má už týždeň staronového trénera. Predĺženie zmluvy so Štefanom Tarkovičom v našej verejnosti stále rezonuje. Aj medzi fanklubákmi, ktorým sme v našej ankete položili jednu otázku:
Čo si myslíte o tom, že Štefan Tarkovič pokračuje v tejto veľmi zodpovednej funkcii, je to správny krok a či podľa vás kostru mužstva by mali vytvoriť hráči, ktorí ukončili kvalifikáciu MS 2022 víťazstvom 6:0 na Malte?
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Juraj Jánošík, predseda BFZ a člen VV SFZ: Podľa môjho názoru je to správny krok, lebo Štefan Tarkovič je skúsený, dobrý a po odbornej stránke vynikajúci tréner. Má okolo seba skvelý tím ľudí. Jednoznačne som prezentoval, že pokiaľ sa SFZ nedohodne s Vladimírom Weissom st., tak treba predĺžiť zmluvu s trénerom Tarkovičom. Čo sa týka kostry mužstva okolo Milana Škriniara, tak toto je otázka na trénerov, určite by som ale nerobil veľké zmeny v mužstve. Opory, ako sú Hamšík či Kucka by mali ešte pokračovať minimálne v kvalifikácii na ME 2024.
Miloš Kopča: V situácii, keď sa nepodarilo vyrokovať obsadenie funkcie trénera slovenskej reprezentácie s Vladimírom Weissom st., je táto voľba najlepšia. Tréner Štefan Tarkovič výkonnostné, ale i osobnostné vlastnosti hráčov súčasného mužstva dobre pozná. Nepochybne má aj dostatočný prehľad o možných kandidátoch na posty, ktoré bude musieť postupne do kádra reprezentácie zabudovať. Je len na ňom, ako a kedy sa tejto úlohy zhostí.
Ondrej Trnovský: Na vymenovanie Štefana Tarkoviča do funkcie trénera reprezentácie mám dva pohľady. Poznám ho ako veľmi zodpovedného, poctivého a inteligentného trénera a človeka. Osobne som si myslel, že keď Vladimír Weiss st. padol, tak toto bude jediné východisko. Tak sa aj stalo, väčším problémom ako tréner sú hráči. Skutočne dobrých máme úzky okruh a kvalitne môžeme hrať iba vtedy, keď všetci budú mať zápasovú prax. Ináč viacerí hráči boli za Tarkoviča, takže to považujem za celkom dobrý krok zo strany SFZ. Viacej priestoru by už mali dostať v zápasoch Ligy národov mladší a agresívnejší hráči. Pravda, najdôležitejšie je, aby všetci legionári pravidelne hrávali v zahraničných kluboch. Ak tak bude, trénerovi sa už ľahšie bude robiť výber.
Vladimír Randa: Myslím si, že to bolo východisko z núdze. Ale lepší typ ani nebol. Musíme vychádzať z toho, čo momentálne máme. Treba nadviazať na zostavu z Malty, ale samozrejme na aktuálnu formu hráčov a pozrieť si aj na ostatných adeptov na reprezentačný dres, v akej sú forme a či pravidelne hrávajú.
Jozef Plank: Určite by som si vedel predstaviť na mieste Štefana Tarkoviča niekoho iného. Je to však rozhodnutie zväzu, ktoré prišlo po stroskotaní rokovaní so Slovanom a Vladimírom Weissom st. Je však pravda, že na Slovensku v podstate nemáme trénerov, ktorí by mohli viesť našu reprezentáciu. Aspoň je správne, že pokračovanie Tarkoviča je podmienené postupom z C-divízie do B-divízie Ligy národov. Mal by teda pokračovať v začatej ceste, ako tomu bolo v zápase na Malte a teda omladiť káder schopnými hráčmi, ktorí prinesú do našej hry väčšiu vášeň a hlavne budú dosahovať lepšie výsledky.
Ladislav Harsányi: Slovenský futbalový zväz veľa možností pri výbere trénera reprezentácie nemal… Aj vzhľadom na to je ďalšia spolupráca so Štefanom Tarkovičom, hoci ten v minulom roku nedosiahol s mužstvom žiaden úspech, očakávaný krok. Tarkovič je pracovitý tréner, z ľudského hľadiska so solídnym vystupovaním. Nie je síce veľkou trénerskou autoritou či menom, ale dokáže komunikovať s hráčmi a vytvoriť bezproblémovú atmosféru v mužstve, čo je jeden zo základných predpokladov úspešného budovania tímu. Žiada sa však, aby razantnejšie prebudoval káder, dal v oveľa väčšej miere možnosť nastupujúcej generácii a preferoval odvážnejší útočný štýl hry, čo mužstvo počas minulej jesene v niektorých zápasoch naznačilo. Všetka česť Petrovi Pekaríkovi, Marekovi Hamšíkovi, Jurajovi Kuckovi, Róbertovi Makovi a zopár ďalším, ktorí v reprezentácii v minulosti odviedli kusisko výbornej roboty, ale ich čas v národnom tíme sa pomaly napĺňa. Pravda, netvrdím, že všetci títo hráči by mali okamžite skončiť v reprezentácii, či dokonca všetci naraz. Podľa potreby či aktuálnej formy pred tým-ktorým zápasom môžu ešte rok či dva pomôcť tímu svojimi skúsenosťami, ale už by tréneri mali viac preferovať alternatívy namiesto nich.
Peter Špilák: Pre vedenie SFZ to bolo ľahké rozhodnutie, lebo nikoho nemuselo dlho hľadať a prehovárať. Tarkovič má prvý krok v tejto funkcii jednoduchší, lebo postup v Lige národov z C-divízie do B-divízie je povinnosťou. Potom ho čaká zložitejšia úloha a tou je postup na ME 2024. Pokiaľ uspeje, bude s jeho prácou spokojnosť. Pravda, už v tomto roku musí zapracovať na generačnej obmene kádra a dať príležitosť viacerým mladým hráčom. Podľa mňa už nemá veľký význam spoliehať sa na veteránoch, ktorí majú najlepšie roky za sebou. Ďalším problémom je, že talenty nám skoro odchádzajú do zahraničných klubov, ale viacerí vysedávajú na lavičke náhradníkov, alebo dokonca na tribúnach. V najvyššej domácej súťaži dávame prednosť rôznym hráčom z exotických krajín (už aj Indonézia) a pritom ich kvalita je mizerná. Tarkovič by mal žiadať o stretnutie so všetkými trénermi prvej a druhej ligy a dohodnúť sa na koncepcii vývoja domácich klubov vzhľadom k reprezentácii Slovenska. Možno by to pomohlo mnoho vecí vyriešiť.
Marián Goňo: Po neúspešnej kvalifikácii MS 2022 a tiež po nevydarenom Eure 2020 som čakal zmenu na poste trénera reprezentácie Slovenska. Keďže sa tak nestalo, myslím, že to nie je správny krok. Bolo by na čase angažovať trénera, ktorý je mladý, študovaný s novými a modernými progresívnymi metódami. Áno, reprezentácia by už mala v tomto roku fungovať a hrávať s touto mladou kostrou, ktorá by bola doplnená o hráčov s podobným myslením.
Jaroslav Psota: ,,Vymenovanie Štefana Tarkoviča za trénera Slovenska vnímam ako z núdze cnosť. Myslím si, že s ním sa naše mužstvo výkonnostne dopredu neposunie. Vôbec by som sa nebál angažovať Jána Kozák ml. Takže to nepovažujem za dobrý krok. Dobre to včera povedal Marek Hamšík v jednej televízii, že keď každý hráč odovzdá v prospech reprezentácie všetko čo je v ňom, tak je úplne jedno, kto bude na lavičke Slovenska. V tomto roku by sa v kádri malo objaviť viacero mladých a perspektívnych hráčov, aby sme hrali rýchlejší futbal. Takisto vystupovanie reprezentantov sa musí zmeniť smerom k nám fanúšikom. Veď nie je predsa možné, aby po zápase na Malte sa ani jeden hráč neprišiel k nám poďakovať za priazeň a povzbudzovanie. Totálne na nás kašlali, toto by si určite nedovolili napríklad českí reprezentanti, kde je puto medzi mužstvom a fanúšikmi na oveľa lepšej úrovni.
Štefan Gálik: Pokiaľ si dobre pamätám, tak po neúspešnej kvalifikácii vždy prišla zmena na trénerskom poste. Minulý rok reprezentácia Slovenska nezvládla nielen kvalifikáciu MS 2022, ale aj odložené Euro 2020. Takže ma veľmi prekvapilo, že Štefan Tarkovič pokračuje v tejto funkcii. SFZ však podľa mňa nemal nejaký veľký záujem získať kvalitného a rešpektovaného trénera. Verím aspoň tomu, že aj tento tréner chce zažiť úspech a bude pokračovať v generačnej obmene a v zapracovaní nových hráčov. Hubočan a Ďuriš už skončili v reprezentácii, uvidíme, ako sa vyjadria Pekarík a Kucka a dobrou správou je, že Hamšík potvrdil, že bude hrať za reprezentáciu aj v tomto roku.
Najvydarenejšou akciou bola oslava 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie
Na začiatku tohto roka 2022 prinášame s predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským tradičný novoročný rozhovor. Porozprávali sme sa v ňom o najzávažnejších témach, ktoré sa týkajú fanklubu. Rok 2021 bol znova ťažký, koronavírus si vyžiadal ďalšie obete na životoch, množstvo nakazených a druhotne ničí aj futbal.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
Ako pandémia koronavírusu ovplyvnila chod fanklubu v roku 2021?
Fanklubáci sa museli aj v minulom roku vyrovnávať s ťažkým obdobím pandémie. Keďže sa hralo viackrát bez divákov, s našimi členmi sme stratili kontakt, nemohli sme robiť také aktivity, ako v minulosti. Som však rád, že fanklubáci v rámci svojich možností boli povzbudiť slovenskú reprezentáciu na ME v Petrohrade a v Seville. Tiež sme obnovili fanzóny pred kvalifikačnými zápasmi MS 2022 v Bratislave proti Chorvátsku a Cypru. Bolo dobré, že sme sa po dlhej dobe stretli. Ešte predtým v auguste na bratislavskej Slamenej búde na Kolibe sme zagratulovali a zorganizovali spoločný program pre našich jubilantov. V minulom roku Anna Randová mala 80 rokov, Rudolf Janček 75 rokov, Jozef Plank 70 rokov a Róbert Lamprecht 60 rokov. Oslávenci dostali darčekové koše, ktoré im odovzdal Ladislav Petráš, legenda slovenského a československého futbalu. V tomto príjemnom prostredí sme zároveň zorganizovali besedu o ME 2020. Zúčastnili sa na nej Ivan Hrdlička, bývalý čs. reprezentant, Samuel Slovák, jeden z asistentov trénera Slovenska, Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant, účastník MS 2010 a ME 2016 a jeden z najznámejších funkcionárov na Slovensku Rudolf Janček. Najvydarenejšou akciou však bola oslava (11. a 12. septembra 2021) 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jej dejiskom bolo Horehronie, konkrétne Čierny Balog, Šumiac a Kráľova hoľa. Vrcholom bol výstup na Kráľovu hoľu, keď sa funkcie turistického vodcu ujal bývalý reprezentant Rastislav Kostka a tiež Janko Luža. Takisto ma potešilo, že na dva záverečné kvalifikačné zápasy sa nám podarilo zorganizovať zájazdy do Chorvátska a na Maltu. V Osijeku sme sa stretli so Slovákmi žijúcimi v Chorvátsku a v miestnom pivovare nás privítal jeho majiteľ Ivan Komak, ináč Slovák. Súčasťou tohto zájazdu bol aj futbalový zápas chorvátskeho a slovenského fanklubu.
Prečo podľa teba Slovensko neobstálo v kvalifikácii MS 2022 a tiež na odloženom Eure 2020, kde prvý raz nepostúpilo zo základnej skupiny do osemfinále?
V obidvoch prípadoch naše mužstvo nemalo optimálnu výkonnosť. Hlavne sa to týka ME, kde viacerí hráči prišli v slabšej športovej forme a my sme malá krajina na to, aby sme mali šesť-sedem svetových hráčov. Sme radi aspoň za dvoch-troch, chýbala nám potrebná kvalita a keďže viacerí hráči pred ME nehrávali vo svojich kluboch, ťažko sa mohla od nich čakať dobrá hra. Na Euro sme postúpili dosť šťastne a veľmi nás mohlo mrzieť, že sme nevyužili výborný vstup, keď sme vyhrali nad Poľskom 2:1. Kvalifikáciu MS 2022 sme si pokazili hneď v úvode, chýbali nám veľmi body, ktoré sme stratili s outsidermi Cyprom a Maltou. V druhej časti kvalifikácie a už na našu hru dalo pozerať, herne sme sa vyrovnali Chorvátsku a Rusku, zlyhali sme však strelecky.
Prezident SFZ Ján Kováčik oznámi meno reprezentačného trénera do 31. januára 2022. Platnosť zmluvy doterajšieho kouča Štefana Tarkoviča vypršala 31. decembra 2021. Kto by podľa teba mal prevziať kormidlo reprezentácie?
Trénera by mali vybrať fundovaní ľudia, ktorí tomu rozumejú. Slovenskú reprezentáciu by mal viesť kvalitný tréner s ambicióznou víziou niečo s ňou aj dokázať. A hlavne kolektív dobre namotivuje. Veľmi dobre si pamätám príbeh Joachima Löwa. Najprv bol dva roky asistentom Jürgena Klinsmanna a po MS 2006 prevzal nemeckú reprezentáciu. Vtedy mu nikto neveril, napokon však pri jej kormidle vydržal 15 rokov a v roku 2014 s ňou v Brazílii získal titul majstrov sveta. Aj o Štefanovi Tarkovičovi počúvame, že je to večný asistent, netrénoval žiadny veľký klub a podobné veci, ktoré podľa mňa nemajú opodstatnenie. Z MS v Brazílii si spomínam na jeden krásny príbeh, ktorý sa uskutočnil pred zápasom Nemecko – Portugalsko. Bolo tam vidieť krásnu väzbu medzi Joachimom Löwom a vtedajšou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Pred hymnami si ukázali jednotku a toto je niečo, čo mi na Slovensku chýba. Nevieme sa zjednotiť pre nejakú vec, ísť za jedným cieľom, čo je u Nemcov úplne prirodzené.
Aký máš názor na 3. skupinu C-divízie Ligy národov 2022/2023, v ktorej sa Slovensko stretne s Bieloruskom, Azerbajdžanom a z víťazom baráže medzi Kazachstanom a Moldavskom?
Troška ma mrzí, že sme nepostúpili z B-divízie do A-divízie, ale na druhej strane som rád, že sme už preč z tejto divízie, lebo hrať dokola pomaly s tými istými súpermi je už pre divákov neatraktívne. Maďarsko a Česko postúpili do A-divízie a bez ohľadu na to, ako skončia majú zabezpečených šesť skvelých zápasov. Slovensko sa v minulosti stretlo s Bieloruskom a Azerbajdžanom v kvalifikáciách ME 2016 a 2020. Želal som si iných súperov, lebo v týchto krajinách sme už boli, ale pokiaľ sa bude dať vycestovať, tak pôjdeme našu reprezentáciu tam povzbudiť. Počas nášho zápasu budú v Azerbajdžane preteky formuly 1, čo je dosť veľké lákadlo.
Dlho očakávaná kniha k 10. výročiu založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pod názvom Dvanásty hráč je už na svete. Takto sa naplnil tvoj tajný sen, čo nám o nej bližšie povieš a kedy bude jej oficiálny krst?
Kniha pôvodne mala vyjsť k 10. výročiu, lenže pre pandémiu koronavírusu sa jej termín vydania posunul takmer o dva roky. Ďalší dôvod boli aj odložené ME 2020 o jeden rok, ktoré patria medzi vrcholy tejto knihy. Preto má aj symbolický názov Dvanásty hráč. Má 144 strán, sú v nej predstavené najväčšie legendy slovenského futbalu, top podujatia fanklubu, pamätné zájazdy, hlavne z ME 2016 a 2020, najlepšie fanzóny, oslavy jubileí, príbehy našich fanklubistov, reprezentačná fanklubová anketa, fanklubová kronika, množstvo fotografií a ďalšieho zaujímavého textu. Z toho mám veľkú radosť. Prezentácia papierovej formy knihy bude v Bernolákove, na ktorej sa odhalí tabuľa s reliéfom Jána Popluhára spojená s programom a ukončením určitej etapy fanklubu. Pamätnú tabuľu venujú členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie ako svojmu čestnému predsedovi a najlepšiemu futbalistovi storočia na Slovensku. Celá akcia sa uskutoční iba vtedy, ak sa na ňu dostane aj bežný človek.
Aké budú ďalšie aktivity fanklubu v tomto roku?
Posledné dva roky sme veľa z našich plánov museli korigovať. Niekoľko akcií sme posunuli na rok 2021, preto je ťažké v tejto dobe niečo plánovať. Chceli by sme byť účastníkmi zápasov Ligy národov a aj nejakých prípravných medzištátnych stretnutí slovenskej reprezentácie. Samozrejme, plánujeme pokračovať vo fanzónach a tiež si v lete pripomenieme 60. výročie zisku strieborných medailí reprezentácie Československa na MS 1962 v Čile. Radi by sme vycestovali do Anglicka, kde by sme sa stretli vo futbalovom zápase proti najstaršiemu klubu na svete 1. FC Sheffield, ktorý v tomto roku oslávi 165 rokov svojho založenia. Počas tejto návštevy by sme si chceli pozrieť jeden zápas Premier League a jeden Championship. Máme teda pred sebou rôzne výzvy, ktoré by sme radi splnili, všetko však bude záležať od pandemickej situácie. Na jeseň čakajú nás tiež voľby a smerovanie fanklubu je možné po dohode so SFZ.
Ani sa ťa nemusíme pýtať, aké je tvoje najväčšie želanie do nového roku 2022?
Želám si, aby kompetentní mali šťastnú ruku pri výbere trénera reprezentácie, s ktorým by Slovensko postúpilo na ME 2024. Aby sme znova začali hrať futbal, z ktorého by mali radosť naši fanúšikovia a zažili tak veľa pekných chvíľ. Všetkým fanklubákom prajem hlavne veľa zdravia a aby v športe a osobitne vo futbale našli zmysel svojho života.
V edícii Belasé legendy vychádza v týchto dňoch v poradí 12. knižka. Na 194 stranách s množstvom dobových fotografií mapuje život a kariéru dlhoročného hráča, trénera i funkcionára ŠK Slovan Bratislava a kapitána strieborného tímu Československa na OH v Tokiu 1964 Antona Urbana.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: lh
Anton Urban bol aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, zúčastnil sa na slávnosti k 55. výročiu zisku strieborných medailí na Bôriku v roku 2019, ktorá sa uskutočnila pod hlavičkou fanklubu.
Knihu slávnostne pokrstili Ján Medviď a Ivan Hrdlička, bývalí dlhoroční hráči Slovana. Autorom knihy je Ladislav Harsányi, takisto člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Je to v poradí jeho 5. publikácia v rámci edície Belasé legendy.
,,Všetky tieto belasé legendy majú jedného spoločného menovateľa, že boli to mimoriadne osobnosti, ktoré pre Slovan, slovenský a československý futbal urobili veľmi veľa. Bez nich by dnešný Slovan nebol dnešným Slovanom. Anton Urban bol výnimočný tým, že celý svoj život spojil so Slovanom a už ako 14-ročný v ňom zakotvil. Kniha sa zrodila expresne, za tri mesiace intenzívnej práce. Pravda, zbieranie materiálov o pánovi Urbanovi vzniklo skôr, ako športový novinár som mal o ňom informácie už z minulosti, čo mi pomohlo,“ vraví Ladislav Harsányi.
Knihu si možno objednať v shope Slovanahttps://shop.skslovan.com/ . Cena je 13,90 eura a od budúceho týždňa sa bude dať kúpiť aj renomovaných kníhkupectvách.
Fanklubák Marián Strečanský oslavuje 50. narodeniny
Marián Strečanský, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a veľký fanúšik najpopulárnejšej hry na svete oslávi v utorok 7. decembra 50 rokov. Pri príležitosti jeho veľkého jubilea sme sa s ním porozprávali.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: ms (archív)
Náš jubilant narodil sa v Piešťanoch a od detstva býva v malej obci v Dubovanoch pri tomto kúpeľnom meste v rodinnom dome so svojou rodinou. Vyštudoval stavebnú priemyslovku v Trnave a stavebníctvu sa venuje doteraz. ,,Mám malú stavebnú firmu, ktorá sa zameriava na sadrokartónové konštrukcie. Som otcom troch detí, dospelej dcéry a dvoch synov, ktorí sa súťažne venujú futbalu od detstva. Starší Oliver hral šesť rokov v Spartaku Trnava v mládežníckej kategórii, kde trénoval aj pod vedením Ľubomíra Benkovského, momentálne lodivoda Vion Zlaté Moravce. V súčasnosti hrá za FC Nitra U19. Mladší syn Samuel je hráčom 2. ligy Akadémie Jozefa Adamca v Trebaticiach. Sám som k športu inklinoval od malička, do ukončenia strednej školy som hrával hádzanú, ale najviac som sa venoval futbalu, ktorý som hral do 36. rokov súťažne v Dubovanoch pod vedením dobrého trénera Stanislava Kovára,“ vraví M. Strečanský.
Marián Strečanský je členom fanklubu 6 rokov, domáce zápasy absolvoval s rodinou takmer všetky a na stretnutia v zahraničí vycestoval vždy, keď mu to dovolil čas. ,,Takmer každý výjazd von, ako to voláme, mal niečo do seba, ale najviac mi utkvel v pamäti futbalový zápas v Škótsku, kde sme navštívili aj iné štadióny ako Rangers a Celtic. MS 2018 v Rusku, kde som bol so starším synom Oliverom a priateľmi z fanklubu Zdenkom Jurkemikom a Romanom Táborským boli tiež neskutočnými zážitkami. Do Kaliningradu sme cestovali mikrobusom a v Petrohrade sa nám podarilo aj vidieť kúsok histórie tohto krásneho mesta. Taktiež sa mi ale páčili aj výjazdy do Walesu a Prahy, ako aj zápasy v Chorvátsku, kde vládla družná atmosféra. Tak isto rád navštívim aj zápasy európskych klubov v rámci voľného času Neapol a Miláno.“
Z množstva merania síl, na ktoré si spomína a má ich pred očami bol zápas kvalifikácie ME 2016 Slovensko-Španielsko v Žiline, kde sme vyhrali2:1. ,,So synom sme sedeli priamo nad španielskou striedačkou a videli sme hviezdy svetového futbalu úplne zblízka. Do budúcnosti sa teším na ďalšie zaujímavé zápasy u nás aj mimo našej republiky a hlavne uvidíme, čo nám prinesie najbližší žreb na ME 2024.“
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Marianovi Strečanskému blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu najmä veľa zdravia a nech sa ešte veľa rokov stretávame na zápasoch slovenskej reprezentácie!
Vzhľadom na situáciu, kedy je nemožné zorganizovať akékoľvek oficiálne podujatie, prichádzame opäť aspoň so snahou zorganizovať jednoduchú súťaž o ceny.
Tipovať môže každý člen fanklubu. 1 člen = 1 hlas. Netipujte prosím viackrát!
Nájdite si čas zabaviť sa. Tipovať môžete do losovania skupín, teda do 15.12.2021.
V stredu 1. decembra sa krásneho životného jubilea 75 rokov dožíva jedna z legiend slovenského futbalu, manažér tímu internacionálov Slovenska a člen Siene slávy slovenského futbalu Ladislav Petráš. Skvelý hráč a šoumen sa po skončení kariéry venoval aj trénerskej práci, patril a stále patrí medzi miláčikov obecenstva.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.fanklub.sk
Vynikajúci útočník sa narodil 1. decembra 1946 v Necpaloch. V čs. reprezentácii nastúpil v 19 zápasoch a strelil v nich šesť gólov. Dva na MS 1970 v Mexiku. Zúčastnil sa aj na OH 1968, kde strelil štyri góly. S futbalovom začínal v Prievidzi (1964 – 1968), potom hrával v Dukle Banská Bystrica (1968/69) a Interi Bratislava (1969 – 1980). Na sklonku kariéry bol dva roky vo WAC Viedeň. V lige odohral 239 zápasov a dal 85 gólov. Dva razy sa stal kráľom strelcov– v roku 1969 a 1975. V rokoch 2000 a 2001 robil asistenta trénera Jozefovi Bubenkovi v Interi Bratislava pri zisku dvoch titulov majstra Slovenska a víťazstvách v Slovenskom pohári. Bol aj kormidelníkom slovenskej reprezentácie do 21 rokov a zároveň asistentom trénera A-tímu SR.
Jeho meno je zapísané v pamäti futbalových fajnšmekrov, veď v slávnej minulosti slovenského futbalu nebolo veľa takých skvelých postáv… Bol hráčom rozdávajúcim nefalšovanú radosť, bol originálnym kanonierom, ale aj veľkým šoumenom, zabávačom, takpovediac futbalovým umelcom, ihrisko bolo totiž jeho športovou scénou…
Laco Petráš, prezývaný ,,Bača“ bol skutočným hrdinom čs. výberu na svetovom šampionáte v Mexiku 70, kde vsietil naše jediné dva góly. A jeho prežehnanie sa po góle do bránky Brazílčana Felixa, bolo legendárne. Tak sa uchytilo, že dodnes sa hráči po góle prežehnávajú. Dvojnásobný kráľ strelcov má v sebe stále šibalské oči, srší tradičným humorom a vzácny je vždy jeho odborný futbalový pohľad…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ladislavovi Petrášovi blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu najmä veľa zdravia a nech ešte roky-rokúce rozdáva okolo seba svoj humor.
Fanklubákov na Malte veľmi sklamalo, že sa im hráči neprišli poďakovať za priazeň
Slovenskú futbalovú reprezentáciu v poslednom zápase nevydarenej kvalifikácie MS 2022 proti Malte na malom ostrove v Stredozemnom mori povzbudzovali tri partie dvadsiatich fanklubákov a celkovo v sektore hostí bolo okolo 50 Slovákov. O tomto štvordňovom zájazde nám viac povedal šéf oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
,,Ak si odmyslíme tohtoročné ME, tak to bol ďalší väčší výjazd na kvalifikačný zápas na súperovom ihrisku. Na Malte sme boli od soboty 13. novembra do stredy 17. novembra. V pondelok sme navštívili ostrov Gozo ako spomienku na zosnulého nášho bývalého člena Vincenta Brestovanského. V príjemnom počasí sme sa počas celého dňa aj kúpali v Modrej Lagune. V utorok sme absolvovali plavbu loďou okolo ostrova, navštívili aj akvárium, botanickú záhradu a rôzne pamiatky. Videli sme na mori aj tornádo. Zaujímavé je, že počas celého nášho pobytu malo pršať, ale mali sme krásne slnečné počasie s teplotou 25 stupňov celzia,“ hovorí R. Táborský.
Keďže na Malte je teplo, tak nemajú taký problém s pandémiou koronavírusu, ako v iných častiach Európy. ,,Majú veľmi dobré čísla, rúška sa nosia iba v uzavretých priestoroch. Fanúškovia Malty dokonca viac drukujú súperom, ako svojmu mužstvu. Doslova sú unesení našim Milanom Škriniarom, ktorý hráva v Interi Miláno. Na loď sme dostali aj zľavu, keď sa dotyčný pán dozvedel, že sme zo Slovenska.“
Naše mužstvo fanklubákov potešilo vysokým víťazstvom a dobrým výkonom. Škoda len, že hráči po zápase sa neprišli našim fanúšikom poďakovať za priazeň, z čoho boli oprávnene sklamaní. ,,Prekvapilo to aj divákov z iných krajín, ktorí boli na zápase, takéto niečo by sa nemalo stávať. Veď počas celého stretnutia nás bolo aj počuť. Tentoraz v tíme chýbal kapitán Marek Hamšík, zrejme aj preto si nás nikto nevšimol. Milan Škriniar a Ondrej Duda robili pre RTVS rozhovory, ostatných hráčov však nenapadlo prísť za nami,“ vraví ďalej Roman Táborský, ktorý sa podrobnejšie vyjadril k celej záležitosti.
,,Potešil nás výkon a herný prejav nášho mužstva. Futbalom sme sa bavili a viacerí z domácich fanúšikov si prišli pozrieť našu hviezdu Milana Škriniara. V podstate sme sa všetci tešili na koniec zápasu a spoločné poďakovanie aj keď po neúspešnej kvalifikácií. Namiesto slnka však prišlo nečakané tornádo, ktoré sme videli po návšteve ostrova Gozo z lode na Sicílií. Hráči odišli ako po zápase bez divákov, ako keby ho ani nevyhrali a to na tribúnach spôsobilo nečakané tornádo nevôle a aj spravodlivého hnevu. Musím podotknúť nielen zo slovenského sektora…Na futbale bolo veľa nefutbalových fanúšikov, pracujúcich s nami boli aj cudzinci, ktorí iba išli na futbal vyplniť čas a hlavne naozaj oduševnených fanúšikov zo Slovenska. Vidieť bývalého ligového hráča v rokoch a s ním aj iných fanúšikov v rokoch sa hnevať na našich hráčov bolo veľmi smutné a musím podotknúť, že toto nebolo prvýkrát. Rovnako sme museli našim fanúšikom v Thajsku, ktorí mimochodom prišli z Austrálie, Singapúru, pracovníci konzulátu vysvetľovať veci, kedy domáci hráči po prehratom zápase obkrúžia štadión a naši jednoducho odídu bez aspoň kývnutí, či pohľadu na vlastný sektor, ktorý je navyše počuť a aj vidieť…Nie všetci milujú futbal, ale idú naň pretože cítia domovinu, hrdosť idú si oddýchnuť od práce a je jedno či je to na Malte, v Thajsku, alebo na Slovensku, kedy v tejto ťažkej dobe, by mnohí aj chceli, ale jednoducho na futbal nemôžu ísť a vtedy je dobré im to povedať, ukázať a povzbudiť…“
,,Na Malte sme boli štyria z jedného mesta cez fanklub slovenskej reprezentácie, aby sme podporili našich ,,sokolov“ v poslednom stretnutí kvalifikačnej skupiny na MS 2022 v Katare, aj keď už o veľa nešlo. Vývoj zápasu bol pre nás veľmi dobrý, mladí hráči bojovali, osvedčili sa, takže sa nám dobre fandilo a s priebehom hry sme boli veľmi spokojní. Chceli sme sa našim chlapcom po stretnutí poďakovať za výkon, za trochu tej radosti po spackanej kvalifikácií. Zhromaždili sme sa pri zábradlí, oddeľujúcom ihrisko od hľadiska, v nádeji, že nás naši hráči prídu pozdraviť a spolu si ešte niečo zakričať. Na naše veľké prekvapenie sa hráči na nás ani našim smerom nepozreli a odišli do kabín. Svoju nespokojnosť s ich chovaním sme vyjadrovali pokrikmi – musím podotknúť slušnými, pretože fanklub nie sú ultras. Zlízol si to najmä Duda a neskôr aj Škriniar, keď dávali rozhovory v rohu štadióna, kde sme čakali my. Duda nám síce poďakoval a ospravedlňoval ostatných hráčov. Ale to nebolo ono. Aký kontrast voči hráčom Malty, ktorí si s divákmi tľapkali, niektorí aj dresy darovali. A to prosím po debakli 0:6. Je mi to veľmi ľúto. Chápeme to ako pohrdnutie nami, ktorí sme po sfušovanej kvalifikácií išli povzbudzovať naše mužstvo cez pol Európy na takmer bezvýznamný zápas. Je to škoda v situácií, keď slovenský futbal musí bojovať o každého fanúšika. Iné mužstvá sa takto nechovajú. Spomínam si na podobnú situáciu, keď bývalý tréner reprezentácie Ján Kozák vrátil hráčov spred vchodu do šatní k fanúškom. Aj to o niečom svedčí. O zrelosti trénera? Kapitána? Vedenia mužstva, zväzu? Nech si kompetentní odpovedia.“ Takto sa vyjadril k celej situácii Gabriel Tanuška z Púchova. Mimochodom, po stretnutí naša skupina narazila na trojicu fanúšikov z Česka, ktorí to zhodnotili veľmi trefne: ,,Tohle by naši nikdy neudělali.“
,,Našim futbalistom gratulujem k zaslúženému vysokému víťazstvu. Niekto môže povedať, že to bol ľahký súper, ale pred vyše polrokom sme doma s Maltou iba remizovali. Všetko bolo fajn, až na ten záver. Naša malá skupinka (60-70 fanúšikov) očakávala, že za naše povzbudzovanie sa hráči prídu aspoň poďakovať. Stačilo iba zdvihnúť ruky, že nás vnímate a že ste si nás aj všimli. Neviem čo vám lietalo v hlavách, ale poďakovanie za podporu, čo len jednému fanúšikovi sa patrí. Leteli sme za vami naprieč Európou, vynaložili chuť a odhodlanie vás podporiť, ale záverečná odozva neprišla. Ignoranstvo by sa v tejto ťažkej dobe nemalo nosiť. V Európe nás považujú za malú futbalovú krajinu, ale my sme na ňu hrdí , rovnako aj na vás. A aj keď prehráme vieme oceniť váš výkon i kvalitu súpera. Chodíme vás povzbudzovať do blízkych i ďalekých krajín, vynakladáme na cestu i ubytovanie nemalé finančné prostriedky a preto si myslím, že troška úcty k nám by z vašej strany nezaškodilo. Napriek tejto nepeknej udalosti vám želám veľa športových a osobných úspechov,“ vraví Vlado Kyselica z Hrnčiaroviec nad Parnou.
,,Už niekoľko rokov chodím s fanklubom na zápasy reprezentácie, ale toto som ešte nezažil. Po zápase sa ani jeden hráč neprišiel poďakovať fanúšikom, ktorí ich prišli povzbudiť, hoci už o nič nešlo. Všetci odišli z ihriska aa ni jeden ani len nezakýval fanúšikom, totálne nás odignorovali. Pre mňa, ako fanúšika to bolo veľké sklamanie, dlho som sa z toho spamätával. Neviem pre koho hrajú futbal, ak nie pre fanúšikov,“ hovorí Jaroslav Psota z Lehoty pri Nitre.
Stanislav Griga vo štvrtok 4. októbra oslávil okrúhle životné jubileum 60 rokov. Tento žilinský rodák patril medzi obávaných útočníkov, lebo člen Klubu ligových kanonierov vo svojej bohatej kariére nastrieľal úctyhodných 141 gólov. V čs. reprezentácii odohral 34 zápasov a strelil osem gólov. V najvyššej federálnej súťaži má na konte 246 zápasov, v ktorých zaznamenal 123 gólov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Účastník MS 1990 so Spartou Praha získal päť majstrovských titulov. V drese Feyenoordu Rotterdam sa podieľal na dvoch triumfoch v Holandskom pohári. Hráčsku kariéru ukončil v Rapide Viedeň. Griga je jediný československý futbalista, ktorý dokázal streliť gól Realu Madrid a FC Barcelona. Ako tréner získal v roku 1999 majstrovský titul so Slovanom Bratislava, viedol pražské tímy Sparta a Viktoria Žižkov, ale aj slovenskú reprezentáciu spolu s Michalom Hippom v rokoch 2012 a 2013. V poslednom čase v MŠK Žilina a FK Senica pracoval ako tréner útočníkov.
„Ľudia sa ma pýtajú, čimi futbal chýba. Dal mi nesmierne veľa. Robil som ho štyridsať rokov a venoval som sa mu naplno. Prišla však nová etapa, ktorú žijem,“ vraví Stanislav Griga, ktorý hráva tenis v jednej bratislavskej mestskej časti s partiou, do ktorej patria bývalí známi tréneri Milan Lešický a Karol Pecze. V minulosti vždy prišiel na pozvanie oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie na nejakú besedu, či do fanzóny.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Na Národnom pamätníku olympionikov odhalili pamätnú tabuľku A. Urbanovi
Na Národnom pamätníku olympionikov, ktorý je súčasť Národného cintorína v Martine, v stredu 27. októbra odhalili pamätnú tabuľku kapitána strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Antona Urbana. Bývalý výborný futbalista a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie zomrel v Bratislave 5. marca tohto roka vo veku 87 rokov.
OFSR – Martin/mv
Foto: www.olympic.sk
Urbanova tabuľka je symbolicky v striebornej farbe. Pribudla k tabuľkám všetkých ďalších zosnulých olympijských medailistov zo Slovenska, medzi ktorými je Urban štvrtý člen strieborného tokijského tímu (po Štefanovi Matlákovi, Františkovi Schmuckerovi a Vladimírovi Weissovi I.), v ktorom bolo až deväť Slovákov.
Na slávnostnom akte, ktorý sa na počesť zosnulých slovenských olympijských medailistov koná vždy v „preddušičkovom termíne“, sa zúčastnili prezident Slovenského olympijského výboru (SOŠV) Anton Siekel, riaditeľka Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová, zástupcovia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ladislav Petráš a Ján Greguš, predseda Združenia olympijských klubov Ivan Čierny aj zástupcovia olympijského klubu v Šahách.
Za SFZ prehovoril bývalý legendárny futbalista Ladislav Petráš, ktorý si pod piatimi kruhmi zahral štyri roky po Urbanovi – v Mexico City 1968. Vo zväze má už dlhší čas na starosti kontakty s bývalými reprezentantmi. Povedal, že s Antonom Urbanom sa stretával na každoročných predvianočných stretnutiach zástupcov zväzu s internacionálmi, na ktorých bol Urban pravidelným hosťom.
Anton Urban sa narodil v Kysaku. Svoj futbalový život spojil takmer výlučne so Slovanom Bratislava, v československej lige odohral 279 ligových zápasov. Vo dvojici so svojím o rok mladším spoluhráčom Jánom Popluhárom dlhé roky vystužoval obrany Slovana. Obaja boli známi futbalovými schopnosťami, ale aj rytierskosťou na trávniku. V reprezentačnom drese A-tímu ČSSR odohral 4 zápasy a v čs. olympijskom tíme 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól Zjednotenej arabskej republike.
Jozef Baňas, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a veľký fanúšik slovenského športu sa vo štvrtok 14. októbra dožil veľkého životného jubilea – 60 rokov. Rodák z Lipian v okrese Sabinov hrával futbal a venoval sa aj atletike.
OFSR – Bratislava/mv Foto: fanklub
Najviac sa však zviditeľnil počas rozhodcovskej kariéry. Rýchlo postupoval a už za nejaký čas sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil sa do III. ligy. V roku 2008 ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.
Členom fanklubu sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi v Lyone bol aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok má tiež z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu v piatok 17. septembra v Poprade desať výrazných osobností slovenského futbalového života si prebralo Zlatý odznak SFZ: Viliam Ondrejka, Ladislav Borbély, Ján Sitek, Dušan Keketi, Ladislav Krnáč, Ondrej Trnovský, Jozef Žitník, Eduard Chalmoviansky, Karol Pecze a Norbert Krišna.
OFSR – Poprad/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Medzi nimi je aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Ondrej Trnovský, ktorý mu výdatne pomáha. Mimochodom, je to aj popredný funkcionár Bratislavského futbalového zväzu, kde vykonáva funkciu predsedu ekonomickej komisie. Rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku má za sebou bohatú funkcionársku kariéru.
Už ako 18-ročný bol tajomníkom TJ v obci, v ktorej sa narodil. Po skončení kariéry funkcionárčil v Spartaku Kablo, kde sa stal predsedom futbalového klubu. Okrem toho bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu. A tretie volebné obdobie je predseda ekonomickej komisie BFZ.
V Bernolákove má oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie silné členské zastúpenie. Jedným z agilných členov je známy funkcionár a veľký futbalový nadšenec Juraj Senáši, o čom sa presvedčíme v tomto rozhovore.
OFSR – Bernolákovo/Milan Valko
Foto: archív (js)
O tebe je známe, že si takmer celý pracovný a športový život spojil s Bernolákovom…
Áno je to tak, v tejto obci neďaleko Bratislavy som sa narodil, tu som chodil do základnej školy a potom na technickú priemyslovku. Samozrejme, v miestnom klube som začal v žiackych rokoch hrávať futbal a v 15 rokoch už ako stredoškolák som odišiel do Senca, ktorý v tom čase pôsobil v dorasteneckej lige. Pravda, pre takého mladého chlapca bolo veľké sústo hrávať so staršími spoluhráčmi, neraz 19-ročnými, tak som vrátil znova do Bernolákova. Odtiaľ moja cesta po polroku viedla do dorastu ČH Bratislava, s ktorou som po roku postúpil do celoslovenskej ligy. Z tohto klubu som narukoval do Komárna, lebo v tom čase mal prvý tím veľmi kvalitný káder okolo Jána Čapkoviča, Pukaloviča, Harvánka a ďalších hráčov.
Po návrate z vojenčiny si ešte rok a pol hrával za ČH a od roku 1983 si znova pôsobil v Bernolákove?
S aktívnou činnosťou som skončil až v 38 rokoch, hoci už tri roky predtým som okúsil funkcionársky chlebíček. Bernolákovskému futbalu som hlavne niekoľko rokov ako hlavný sponzor pomáhal do 55 rokov. Z najnižších súťaží sme sa prebojovali až do III. Západoslovenskej ligy, ktorá v tom čase bola rozdelená na západ a východ. Chodím na každý zápas doma i vonku a pokiaľ nové vedenie ma požiada o pomoc, vždy mu rád poradím, lebo za tie roky som získal veľa kontaktov a skúseností. A čo sa týka môjho zamestnania, niekoľko som ich vystriedal, ale už dlhý čas podnikám v oblasti stavebníctva.
V tvojom prípade jablko padlo vedľa stromu, lebo dvaja z tvojich troch synov hrajú tiež futbal za ŠK Bernolákovo?
Najmladší Jakub a najstarší Juraj začali futbalovú kariéru v Interi Bratislava. Boli tam do dorasteneckého veku. V súčasnosti sú členmi základnej zostavy účastníka III. Bratislavskej ligy ŠK Bernolákovo a Juraj je kapitánom mužstva. V podstate prebral moju úlohu funkcionára, venuje sa mu už tretí rok a je podpredsedom klubu. V Bernolákove obidvaja pracujú v betonárke a majú tu dobré zázemie. Stredný syn Janko je úplne odlišný od nich, na rozdiel od športu venuje sa iným činnostiam.
Môžeš sa pochváliť, že členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie si od jeho vzniku. Čo to pre teba znamená?
Dovolím si tvrdiť, že patrím medzi jeho hrdých a najvernejších členov. Za viac ako desať rokov jeho existencie som navštívil veľa zápasov A-mužstva Slovenska doma i vonku. Bol som aj na stretnutí ME 2016 Anglicko – Slovensko. Bývali sme v Lyone, za ktorý hrával slovenský futbalista 20. storočia Ján Popluhár, náš rodák z Bernolákova. Na tohtoročné Euro 2020 sa mi nepodarilo ísť do Petrohradu, ale v Budapešti som videl atraktívny zápas Francúzsko – Portugalsko. Keby Slovensko bolo postúpilo do osemfinále, tak by som ho určite išiel povzbudiť.
Prezraď nám, koľko finálových zápasov Ligy majstrov si videl na vlastné oči?
Zásluhou známych novinárov Jozefa Korbela a Mariána Wallnera som od roku 1997 bol účastníkom deviatich finálových zápasov Ligy majstrov. Ako fanúšika Bayernu Mníchov najviac ma mrzela jeho prehra v roku 1999 v Barcelone proti Manchestru United 1:2, hoci bavorský gigant ešte v poslednej minúte vyhrával 1:0. Bol to neuveriteľný zápas, ktorý sa navždy zapísal do histórie tejto milionárskej súťaže. Zásluhou novinárskej rodiny som sa dostal do blízkosti hráčov svetového kalibru, aj do útrob štadiónov, alebo na tréningy finalistov, čo bol skutočne veľký zážitok. Rovnako skvelé spomienky mám na finále v roku 2002 Glasgowe medzi Realom Madrid a Bayerom Leverkusen (2:1), kde sme boli týždeň a Ľuboš Moravčík v tom čase hráč Celticu a jeho veľká hviezda sa nám venoval.
O tebe je známe, že pokiaľ môžeš vždy nejakým spôsobom pomôžeš fanklubu?
S predsedom fanklubu Romanom Táborským mám výborný vzťah a vždy keď ma požiada o pomoc, rád mu vyhoviem. Naposledy sme v Bernolákove na jar 2018 v penzióne Pálenica oslávili životné jubileum 70 rokov bratov Jána a Jozefa Čapkovičovcov. Mne to osobne veľmi dobre padlo, lebo s Jankom som hrával za ČH.
Počasie ako z rozprávky, výborná partia i nálada, pripravení a pozorní domáci usporiadatelia. V takomto duchu sa niesli víkendové oslavy (11. a 12. septembra 2021) 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Ich dejiskom bolo Horehronie, konkrétne Čierny Balog (dozvedeli sme sa, že ho tvorí 13 osád a tiahne sa po dĺžke 11 kilometrov), Šumiac a Kráľova hoľa.
OFSR – Čierny Balog, Kráľova hoľa, Šumiac/Ladislav Harsányi
Foto: Anton Holienčin
Potom, ako sa posádka dvoch desiatok členov fanklubu „vylodila“ z autobusu cestovnej kancelárie Awertour v Čiernom Balogu, presadla priamo na vláčik Čiernohorskej železnice (trať bola otvorená pred 112 rokmi!). V ňom sa nám dostalo aj privítania kalištekom domácej pálenky.
Absolvovali sme trať Čierny Balog – Dobroč (a späť) a krátko po poludní sa stal našou konečnou stanicou miestny štadión TJ Tatran, cez ktorý trať prechádza, čo robí z tohto útulného futbalového stánku svetovú raritu.
Nasledoval futbalový zápas 2×30 minút medzi výberom nášho fanklubu a domácimi Old Boys. Náš tím posilnili aj dvaja bývalí ligoví futbalisti – Ján Luža a Rastislav Kostka, hnacím motorom tímu boli aj naši kamaráti futbalisti z Družstevníka Sobotište, ktorí sa k nám pripojili v Čiernom Balogu.
„Majú tu skvelý trávnik, lepší ako na Tehelnom poli,“ usmieval sa po zápase už 73-ročný Luža, bývalý skvelý stopér Lokomotívy Košice a Slavie Praha, ktorý si aj v tomto veku zastal miesto na ihrisku.
„Hral som futbal asi po piatich rokoch. Trocha mi trvalo, kým som sa rozhýbal, rozohral, ale hádam som trochu pomohol tímu. Kondične to už nie je bohviečo (smiech), ale čo sa dalo, som uhral“ povedal Rastislav Kostka, v deň zápasu oslavujúci 49. narodeniny. Trojnásobný reprezentant Slovenska a člen nášho fanklubu, ktorý najlepšie futbalové roky prežil v trnavskom Spartaku, sa chystal na operáciu menisku… Ešte predtým však stihol gólom prispieť k remíze 3:3 v Čiernom Balogu.
Po skvelom guláši z diviny, ktorý ukuchtili usporiadatelia (na záver zápasu sa prišiel pozrieť aj starosta Čierneho Balogu František Budovec), sme sa presunuli do miestneho kostola, kde sa konala omša za zosnulých členov fanklubu. Slávil ju duchovný z Liptovskej Osady Martin Mojžiš. Spomínali sme na Jána Popluhára, Jozefa Adamca, Jozefa Vengloša, Igora Šramku, Jána Strausza, Josefa Geryka, Karola Poláka, Pavla Biroša, Antona Urbana, Josefa Kadrabu, Jiřího Tichého, Viliama Dubovského, Petra Ivanova st., Vincenta Brestovanského, Petra Valenta, Dušana Lamoša, Jozefa Bokora, Štefana Kováča a Ľubomíra Konečného.
Večer sme si príjemne posedeli v spoločenskej miestnosti v ubytovacom zariadení Koliba pod Urbanovým vrchom v Čiernom Balogu pri Château Topoľčianky, sponzorskom dare od nášho člena Vladimíra Strieženca, ktorý stojí za touto značkou.
Nedeľa patrila výstupu na Kráľovu hoľu, keď sa funkcie turistického vodcu či sprievodcu ujal Rastislav Kostka, ktorého najväčšími koníčkami sú včelárstvo a turistika. „Tatry som pochodil krížom-krážom. V zahraničí mám výškový rekord Piramide Vincent v masíve Monte Rosa 4215 metrov nad morom,“ hovorí. Býva v Bošanoch a pracuje ako skladník pre výrobu pracovnej obuvi vo Veľkých Bieliciach.
Na Kráľovu hoľu dorazil ako prvý Ondrej Trnovský, bývalý hráča Spartaka Kablo Bratislava, popredný funkcionár BFZ a jeden zo sponzorov akcie. V sedemdesiatke má neuveriteľnú kondíciu. Postupne sme za ním prichádzali my ostatní a vrchol vo výške 1946 metrov sme dosiahli všetci. Hoci to bola celkom slušná zaberačka zo Šumiaca až na vrchol, s neustálym stúpaním a prevýšením približne tisíc metrov.
Priamo na vrchu sme si zanôtili pri symboloch nášho fanklubu pieseň na Kráľovej holi. Akurát sme zelený strom neobjavili.
Rasťo Kostka nás na vrchole zabavil svojimi kreáciami v prevlečení za Spidermana. „Keď mám čas, tak s fanklubom chodím rád, som navyše jeho člen a má v ňom aj kamarátov. Takže spojím príjemné s užitočným. Počasie nám vyšlo fantasticky a máme odtiaľto krásne výhľady,“ povedal nám priamo na Kráľovej holi.
Akciu si pochvaľoval aj Ján Luža: „Rád chodím na takéto akcie, človek spoznáva nových ľudí. Trocha sme si zahrali aj futbal, bolo to fajn.“
Šéf fanklubu Roman Táborský zhrnul svoje poznatky takto: „Na oslavy sme si vybrali Čierny Balog pre raritnú železnicu, ktorá vedie cez štadión a Kráľovu hoľu zase preto, že každý Slovák by si ju mal aspoň raz za život vyšliapať, zaspievať si tam, je to také splnenie slovenského sna. Cením si, že účasť prijali aj bývalí hráči Ján Luža a Rastislav Kostka, ktorý prišiel, hoci ho o pár dní čakala plánovaná operácia menisku. Vďaka patrí domácim usporiadateľom – z radov nášho fanklubu, ktorí všetko potrebné pripravili, zabezpečili, zorganizovali a my sme prišli, ako sa hovorí, na hotové. A veľmi ma potešilo na tejto akcii, že bola početná účasť žien a dievčat, rodinných príslušníkov. To ma prekvapilo a potešilo, na našich podujatiach to nebýva bežné.“
Oslavy mali ešte jeden, dalo by sa povedať, zlatý klinec. Tým bola návšteva Múzea zvoncov v Šumiaci (obec s pôvodným osídlením rusinským obyvateľstvom). Previedol nás ním jeho zriaďovateľ, tvorca a sprievodca v jednej osobe, 75-ročný Mikuláš Gigac, ktorý zbieraniu zvoncov venoval 50 rokov života, pričom v jeho múzeu nájdeme 2-tisíc najrôznejších zvoncov od kravských cez konské až po slonie. Krásne nám porozprával o svojom koníčku i o Šumiaci. Hudobník a folklorista (so svojimi krajanmi účinkoval pri hudobnej zložke vo viacerých slovenských filmoch, z ktorých najznámejší je Pacho hybský zbojník) nám zaspieval i zahral na heligónke a špeciálnych nástrojoch z tohto kraja, predviedol nám zvonkohru, zarecitoval. Pochválil sa, že do jeho múzea zavítali návštevníci už z 38 krajín sveta, ale smutne dodal, že iba ôsmi zo Šumiaca.
Naposledy zazvonil zvonec, a našej horehronskej rozprávke bol koniec.
Ján Medviď a Jozef Kožlej boli presvedčení o našom víťazstve nad Cyprom
V rozpätí troch dní sa uskutočnila v utorok 7. septembra pred medzištátnym zápasom kvalifikácie MS 2022 Slovensko – Cyprus na NFŠ druhá fazóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz do reštaurácie ,,Jama“ zavítali Ján Medviď, bývalý čs. reprezentant a dvojnásobný majster ČSSR so Slovanom Bratislava a Jozef Kožlej, člen Klubu ligových kanonierov a dvojnásobný majster Slovenska s 1. FC Košice.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Pred začiatkom besedy všetkých prítomných pozdravil a privítal Roman Táborský, predseda fanklubu a potom moderátor Ľuboš Hlavena zasypal našich hostí zaujímavými otázkami. V strede pozornosti bol hlavne Jozef Kožlej, ktorý hral desať rokov na Cypre za niekoľko klubov. Prvú otázku však dostal Ján Medviď a to, čo si myslí o našom súčasnom mužstve a v čom sa zmenilo od nevydareného Eura 2020? ,,Mnohí naši fanúšikovia už lámu palicu nad ním a pokiaľ nepostúpime na MS 2022 do Kataru, tak sme doplatili na nevydarený úvod, keď sme remizovali na Cypre a doma s Maltou. Káder tímu sa troška zmenil, myslím si však, že je to iba otázka času, kedy v našom tíme nastane ďalšia generačná výmena. Oproti Euru sa snaží hrať rýchlejší a modernejší futbal.“
Jozef Kožlej bol výborný strelec, celkovo dal neskutočných 174 gólov a je v súčte gólov zo všetkých ligových súťaží najlepším strelcom Slovenska v jeho histórii. Aké je to náročné pre útočníka, ktorý nedáva góly a ako dlho bude s týmto problémom bojovať ešte naša reprezentácia? ,,Mám s tým vlastné skúsenosti, lebo v najcennejšom drese v 26 zápasoch som dal iba tri góly a aj to len v priateľských zápasoch. Treba si uvedomiť, že v reprezentácii za rok hráči odohrajú iba niekoľko stretnutí. Od útočníka sa právom čakajú góly a môže ich dať iba vtedy, keď pravidelne hráva, je sebavedomý a v dobrej športovej forme. V tejto formácii už roky máme problém, prakticky od vtedy, ako skončil Robo Vittek. Recept na strieľanie gólov nie je, zohráva tu veľa faktorov a neviem, kedy tento veľký nedostatok vyriešime. Azda sa Boženík a Strelec na nových zahraničných pôsobiskách strelecky uchytia a Schranz si dobrú streleckú formu zo Slavie prenesie aj do reprezentácie. Takisto si treba uvedomiť, že futbal sa neustále vyvíja a mení. V súčasnosti aj útočníci musia brániť, zatiaľ čo za mojej kariéry som si mohol vydýchnuť.“
Ján Medviď si myslí, že súčasný futbal na Slovensku je odrazom našej spoločenskej situácie. ,,Nie sme zvyknutí tvrdo pracovať a potom sa to prejavuje na nepriaznivých výsledkoch. Niečo sa u nás zle robí, určite rezervy máme aj v tréningovom procese a celkovo najvyššia súťaž nepripravuje kvalitne hráčov na konfrontáciu s medzinárodným futbalom.“
V dnešnom zápase na seba narazili mužstvá, ktoré sa trápia v ofenzíve. Jednako naši hostia spolu s fanklubákmi boli presvedčení o našom víťazstve vyšším rozdielom. ,,Keď sme v marci hrali prvý zápas na Cypre, tak som mal z neho obavy. Domáci totiž išli do kvalifikácie s novým trénerom a so slušným kádrom. Napokon bezgólová remíza potvrdila, že sa na nás dobre pripravila. Potom zdolali Slovinsko a začali lietať v oblakoch. Rýchlo však padli na zem po prehre na Malte 0:3 a z veľkého očakávania nastalo veľké sklamanie. V dnešnom súboji Cypru chýbajú traja kľúčoví hráči a preto som presvedčení, že ho zdoláme vyšším rozdielom,“ hovorí J. Kožlej.
,,Tiež som presvedčený, že vyhráme o niekoľko gólov. Bol by som veľmi rád, keby znova skóroval Róbert Boženík. Myslím si, že je to hráč s veľkým potenciálom, potrebuje iba pravidelne hrávať. Rovnako aj Strelec či Mak. Strelec je dobrý vtedy, keď má okolo seba deväť kvalitných spoluhráčov. Góly sa čakajú aj od stredopoliarov, Hamšík a Kucka tiež majú dobrú strelu, škoda len, že túto prednosť často nevyužívajú,“ vraví ďalej J. Medviď.
Tréner Štefan Tarkovič je stále pod paľbou kritiky športovej a odbornej verejnosti, podľa našich hostí by však zmena na tomto poste veľa nevyriešila. ,,Zo slovenských trénerov by ho mohol nahradiť iba Vlado Weiss st., iné mená mi nepripadajú do úvahy,“ myslí si J. Kožlej. ,,Myslím si, že Tarkovič by mal túto kvalifikáciu dokončiť a potom urobiť podrobnú analýzu jeho práce. Ktovie, či by mal niekto zo Slovenska záujem o túto funkciu,“ myslí si J. Medviď. Niektoré okolité krajiny, ako Poľsko či Maďarsko majú zahraničných trénerov, my sme pred Tarkovičom mali Pavla Hapala z Česka, s ktorým nám to nevyšlo a bol predčasne odvolaný.
Slovensko v najbližších dvoch zápasoch kvalifikácie MS 2022 nastúpi v Rusku a v Chorvátsku. Pokiaľ chce myslieť aspoň na druhú barážovú priečku, tak musí aspoň v jednom vyhrať. ,,Podľa mňa skôr naplno bodovať by sa nám mohlo podariť v Rusku, ktoré nehrá nejako presvedčivo a proti tomuto súperovi vieme zahrať. V Chorvátsku to budeme mať veľmi ťažké, najmä keď bude mať k dispozícii lídra a kapitána tímu Luku Modriča,“ myslí si J. Kožej.
Kvalitná beseda trvala hodinu, fanklubáci veľmi kvitovali, že sa mohli znova stretnúť, porozprávať sa, vypočuť si zaujímavé názory našich hostí a už sa tešia na ďalší zraz.
Ani sa tomu nechce veriť, ale pre pandémiu koronavírusu až po roku a trištvrte sa uskutočnila ďalšia fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Naposledy sme sa takto stretli 19. novembra 2019 pred zápasom kvalifikácie na majstrovstvá Európy proti Azerbajdžanu, ktorý sa hral v Trnave.
V sobotu 4. septembra 2021 sa v bratislavskom reštauračnom zariadení Jama (pri bývalom cyklistickom štadióne) zišli zhruba dve desiatky fanklubistov. Predseda nášho fanklubu Roman Táborský privítal strieborného „Čiľana“ Jozefa Štibrányiho ako hosťa fanzóny originálne: „Kým v televíznej relácii Zlaté časy bol stálym hosťom Milan Lasica, v našej fanzóne je to Jožko Štibrányi.“
S dnes už nebohým Lasicom má Štibrányi spoločné nielen ročník narodenia (1940), ale aj zmysel pre humor. Dobrú náladu mal počas fanzóny (úlohy moderátora sa ujal športový novinár a publicista Ladislav Harsányi) pred kvalifikačným duelom o postup na majstrovstvá sveta 2022 proti Chorvátsku a na otázku z pléna, že ako to robí, že aj vo veku 81 rokov je stále taký čulý a vitálny, odpovedal: „Keby som teraz vymenoval, koľko mám chorôb, utiekli by ste.“ Potom predsa len prezradil niečo zo svojho elixíru „večnej mladosti“: „Rád pracujem v záhradke a po takej práci človek vysmädne, tak si dávam pohárik vína.“
Ešte skôr, ako sme sa začali rozprávať o téme dňa, ktorým bol nadchádzajúci duel proti Chorvátom, sa Štibrányi vrátil k zápasu našej reprezentácie v Slovinsku (1:1). „Bol to veľmi dobrý zápas, žiaľ, futbalové šťastie nás obišlo. Na to, aké sme mali šance (Mak, Schranz), sme ho mali vyhrať,“ vravel muž s prezývkou Vasil. Aj on videl zlepšenie mužstva v ofenzíve v porovnaní s EUROM 2020 („Tam sme hrali antifutbal, dozadu a do boku,“ konštatoval Štibrányi). „Okrem toho, že nemáme útočníka zakončovateľa, nám chýba aj väčšia podpora ofenzívy zo strany krajných obrancov,“ poznamenal hosť fanzóny.
Potom už upriamil pozornosť na večerný duel. „Chorvátom chýba Luka Modrič. Pre nich znamená tento hráč to, čo pre nás Hamšík. Aj toto nám hrá do kariet. Keď zdoláme Chorvátov, všetko bude v poriadku. Myslím si, že potom nás už na ceste za postupom nič nezastaví. Ak však prehráme, prakticky je po kvalifikácii. Doma musíte vyhrávať,“ uvažoval. Ako večný optimista pridal aj svoj tip na zápas: „Vyhráme 3:0!“
Po roku a trištvrte sa tešil, že opäť uvidí na vlastné oči slovenskú reprezentáciu. Od Slovenského futbalového zväzu dostal vstupenku do VIP. Akú divácku návštevu očakával? „Neviem, sám som zvedavý. Ak sme normálny futbalový národ a vieme, že mužstvu ide o všetko, tak každý, kto to s naším futbalom myslí dobre, by mal na štadión prísť. Treba ukázať vlastenectvo, ale my na to príliš nie sme…“ odpovedal. A tak zrejme bol z 9-tisícovej návštevy sklamaný a takisto aj z výsledku 0:1, hoci Slováci dokázali na ihrisku držať krok s favorizovaným súperom väčšinu zápasu.
„Chceli sme otestovať nové prostredie pre fanzónu, keď sme si prvý raz zvolili reštauráciu Jama. Aj preto to bolo trocha improvizované. Aj ďalšia fanzóna pred Cyprom sa uskutoční tam a je možné, že sa toto zariadenie stane stálym dejiskom našej fanzóny pred zápasmi v Bratislave,“ povedal Roman Táborský.
Portfólio zberateľských kartičiek, ktoré býva súčasťou prezentácie vo fanzóne, sa rozrástlo o tri mená: Josef Masopust, Stanislav Varga, Róbert Mak. Mená, ktoré netreba futbalovým priaznivcom predstavovať.
OFSR – Bratislava/Ladislav Harsányi
Foto: Milina Strihovská
Fanklubáci zagratulovali jubilantom a s hosťami analyzovali nedávne Euro 2020
Takmer po osemnástich mesiacoch – naposledy tomu bolo koncom januára 2020 v Modranke na oslave 80. narodenín Jozefa Štibrányiho – sa konečne členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stretli na spoločnej väčšej akcii.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Na bratislavskej Slamenej búde na Kolibe sme v nedeľu 8. augusta zagratulovali a zorganizovali spoločný program pre našich jubilantov. V tomto roku Anna Randová mala 80 rokov, Rudolf Janček 75 rokov, Jozef Plank 70 rokov a nedávno Róbert Lamprecht 60 rokov. Oslávenci dostali darčekové koše, ktoré im odovzdal Ladislav Petráš, legenda slovenského a československého futbalu. Rudolf Janček dostal ešte dres s číslom 75 a Róbert Lamprecht s číslom 60. Anna Randová v krátkom príhovore poďakovala za účasť na tomto stretnutí všetkým prítomným a zdôraznila, že vek je iba číslo a že sa treba tešiť z každého prežitého dňa.
Potom moderátor René Stern privítal vzácnych hostí, všetko futbalové osobnosti, Ivana Hrdičku, bývalého čs. reprezentanta a víťaza PVP z roku 1969 zo Slovanom Bratislava, Samuela Slováka, jedného z asistentov trénera Slovenska, bývalého dlhoročného reprezentanta, účastníka MS 2010 a ME 2016 Jána Ďuricu a jedného z najznámejších funkcionárov na Slovensku Rudolfa Jančeka. Téma besedy bola jasná, analýza nedávnych ME 2020, na ktorých Slovensko sklamalo najmä pasívnou hrou a ako ďalej v kvalifikácií MS 2022.
Ešte pred besedou Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie zaželal všetkým fanklubákom, aby v tomto peknom zariadení strávili príjemné popoludnie. Veľmi ho potešilo, že takmer po roku a pol sa stretli vo väčšom počte a mohli si aj s našimi hosťami vychutnať tieto výnimočné chvíle. Poďakoval našim osobnostiam, že si našli čas a prišli medzi nás porozprávať sa hlavne o futbale. Najmä Samuelovi Slovákovi, lebo nikto lepší nebol na debatu v súvislosti v ME 2020.
Hneď sa o nich rozprúdila dlhá debata, prvý dostal slovo Ivan Hrdlička, ktorý povedal: ,,Nechcem sa k tejto téme postaviť do úlohy nejakého analytika, berte ma ako fanúšika slovenského futbalu a jej reprezentácie. Veľmi jej držím palce, viem pochopiť trénerov národného mužstva, že to pri výbere hráčov nemajú ľahké, lebo nám chýba viac kvality. Takže z tohto pohľadu sme na ME od Slovenska nemohli veľa čakať. To je môj názor, buďme radi, že pri súčasnej výkonnosti nášho tímu sme sa vôbec Eura zúčastnili. Keby ste vedeli v akých väčšinou nedôstojných podmienkach vyrastá mládež, tak môžeme byť vôbec radi za účasť na kontinentálnom šampionáte.“
Ján Ďurica si myslí, že účasť na Eure musíme brať z tej pozitívnej stránky, lebo turnaj nám ukázal, že s viacerými mladými hráčmi máme na čom stavať. ,,Pravda, v našej hre niektoré veci vôbec nefungovali ideálne. Dlhé roky som hrával so staršou generáciou, ako sú Kucka, Hamšík, Pekarík a Hubočan. Žiaľ, aj ich éra sa pomaly končí, v našom futbale by sme sa mali viac venovať mládeži. Dobrých príkladov z okolitých krajín máme viac ako dosť – Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Utiekli nám a my ich teraz naháňame. Pre našich mladých hráčov tento turnaj bol obrovskou skúsenosťou, konfrontovali si svoje schopnosti s výbornými futbalistami. Euro je už za nami, musíme sa pozerať dopredu a učiť sa od krajín, ktoré som spomínal. Musíme predovšetkým s talentami oveľa lepšie pracovať, aby aj s takým súperom ako je Španielsko, nad ktorým z desiatich zápasov vyhráme zrejme iba raz, sme zohrali vyrovnanejšiu partiu. To je tvrdá realita, verím, že už v septembrovej kvalifikácii MS 2022predvedieme lepšie výkony. Najdôležitejšie je, aby legionári vo svojich kluboch pravidelne hrávali a do reprezentácie chodili s hernou praxou. Z tohto turnaja sa musíme poučiť, súčasný futbal je rýchly, agresívny a aj dosť útočný.“
Samuel Slovák bol v najväčšej paľbe otázok, na všetky odpovedal trpezlivo a s pokojom. ,,ME sme odštartovali veľmi dobre, víťazstvom nad Poľskom. To nie je každodenná záležitosť, aj keď proti tomuto súperovi sa nám celkom darí. Naše očakávania sa troška zmenili, vyzeralo to, že ten bodík na postup do osemfinále možno ľahšie získame, ako sa čakalo. Zápasy proti Švédsku a Španielsku však boli pre nás extrémne náročné. Napríklad Švéd Emil Forsberg bol podľa mňa najlepší stredopoliar ME. Severania vždy patrili k silným mužstvám, aj nad nimi sa dá vyhrať, ale nám to nebolo súdené. Prehra s nimi nás dostala takmer do neriešiteľnej situácie, lebo sme museli bodovať s jedným top favoritov Španielskom. Na predchádzajúcich ME 2016 sme začali horšie a skončili lepšie. Teraz to bolo opačne. V súboji so Švédskom sme nemali jednoducho dobrý deň, navyše dostali sme gól po náhodnej akcii. Španielsko od začiatku turnaja hralo stále rovnako, akurát v prvých dvoch zápasoch nedalo góly, ale proti nám sa strelecky vybláznilo. V tomto súboji som si želal, aby sa rýchlo skončil, lebo rozbehnutý vlak súpera sa nedal zastaviť. Zverenci Luisa Enriqueho jediní dokázali potrápiť nových majstrov Európy Taliansko. Začiatkom septembra pokračuje kvalifikácia MS 2022, vynasnažíme sa byť v hre o postup až do konca našej skupiny.“
Fanklubákov zaujímalo, prečo znova vypadol z nominácie na ME Matúš Bero, prečo nedostal ani raz príležitosť na hrote Róbert Boženík namiesto nevýrazného Michala Ďuriša, či tréneri neuvažovali po druhom góle proti Španielsku v bráne vystriedať Martina Dúbravku a či Štefan Tarkovič je vhodným trénerom pre slovenskú reprezentáciu. ,,Nemáme širokú základňu hráčov v top ligách, preto aj ťažko konkurujeme najlepším tímom. Bero na svojom poste mal konkurenciu v Kuckovi, Dudovi, Gregušovi, Lobotkovi, nebolo jednoduché mu oznámiť, že nepôjde na ME. Ďuriš nám typologicky viac vyhovoval ako Boženík a napokon nám vystrieľal postup na ME, na čo sa rýchlo zabudlo. Nevyšlo nám to s ním, musíme ďalej hľadať útočníka. Dúbravku nebol dôvod striedať, lebo nás neraz podržal. Tarkovič bol päť rokov asistentom trénera Jána Kozáka, za ten čas získal veľa skúseností, má dokonalý prehľad o našom a európskom futbale. Isteže, na lavičke neskáče a nevykrikuje, snaží sa na mužstvo pôsobiť pokojne,“ vysvetľoval S. Slovák.
,,Ďalším našim problémom je, že nemáme taký herný prejav ako v minulosti, keď sme dokázali držať súperov na uzde a ohroziť aj ich bránu. Chýba nám kvalita, hráme so strachom, preto mám aj obavy z pokračovania kvalifikácie MS 2022. Možno nám vyskočí nejaký mladý hráč, takže som veľmi zvedavý, ako si budeme počínať v septembrových zápasoch vonku v Slovinsku a doma proti Chorvátsku a Cypru,“ hovorí ďalej Ivan Hrdlička.
,,Žiaľ, na rozdiel napríklad od českej reprezentácie z domácej súťaže máme v reprezentácii minimum hráčov. Bolo by dobré keby Slovan, Trnava a Dunajská Streda mali vo svojich kádroch viac dobrých slovenských futbalistov. S týmto problémom sa už dlhšie potýkame, v Slovane sa už v tomto smere pohli ľady, keď v jeho zostave sa objavuje viac domácich hráčov. DAC má výbornú akadémiu, ale stále ešte nevychoval jedinca pre A-mužstvo,“ vraví Ján Ďurica.
Čo si myslí S. Slovák o letných prestupoch Mareka Hamšíka do Trabzonsporu a Juraja Kucku do Watfordu? ,,Je to výborná správa pre slovenský futbal, že títo 34-roční hráči aj v takomto veku budú hrať ťažké a náročné súťaže. Zároveň to dokazuje ich profesionálny prístup k povinnostiam a najmä, ako sa dobre starajú o svoje telo, aby ešte zvládli veľkú záťaž.“
Beseda a celá akcia fanklubu trvala oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo, takmer dve hodiny. Tým sa len potvrdilo, že naši členovia majú o takéto podujatia záujem a už sa tešia na ďalšie!
Verný fanklubák Róbert Lamprecht sa dožíva 60 rokov
Róbert Lamprecht, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v utorok 27. júla dožíva významného životného jubilea 60 rokov. Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Odkiaľ si rodákom, čo robíš a venoval si sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Bratislave na Kolibe. Základnú školu som navštevoval na Bajkalskej ulici a potom som sa vyučil za kožušníka. Tomuto remeslu som sa venoval do roku 1991. V tom čase nám z reštitúcie vrátili Slamenú Búdu a keďže sme štyria bratia, tak sme sa rozhodovali, čo s ňou urobíme. Nakoniec voľba padla na mňa, aby som sa stal jej majiteľom. Na rekonštrukciu tohto zariadenia som si zobral veľký úver 20 miliónov korún. V roku 2003 sme sa rozhodli vybudovať ubytovaciu časť a zariadenie premenovať na hostinec Slamená búda. V apríli 2008 sa nám podarilo stavebné práce dokončiť, spustiť skúšobnú prevádzku a tešiť sa z prvých zákazníkov. Takže celá rodina, moja manželka Janka a dvaja synovia sa staráme o tento rodinný podnik a pokračujeme v tradícii, ktorú nasmerovali moji prastarí a starí rodičia. V mladosti som sa venoval rekreačne viacerým športom, futbalu, volejbalu, basketbalu, tenisu, bicyklovaniu, korčuľovaniu, ale žiadny som nevykonával súťažne.
Tvoj syn Henrich hrával v doraste Interu aj so súčasným reprezentantom Vladimírom Weissom ml., ako hodnotíš jeho kariéru?
Jedenásť rokov som mu robil vedúceho mužstva. Henrich hrával aj s ďalšími známymi hráčmi, Fieberom ml., Mentelom ml., či Kopčom. Trénovali ich viacerí kvalitní tréneri, ako Gabura, Bôbik a Šajánek. Bola to silná partia a keď z neho malo niečo byť, tak sa v 18 rokoch ťažko zranil. Dve operácie kolena mu ukončili sľubnú kariéru a potom sa so mnou začal venovať nášmu rodinnému podniku.
S Milošom Kopčom si vytvoril cestovateľskú dvojičku počas ktorej ste navštívili veľa zápasov slovenskej reprezentácie. Z ktorých máš najväčší zážitok?
Od vzniku fanklubu sme videli množstvo zápasov slovenskej reprezentácie doma i vonku. S Milošom však navštevujeme aj európske pohárové súťaže, anglickú Premier League a francúzsku Ligue1. Zúčastnili sme sa na ME 2016 i na ME 2020. Osobne som mal veľký zážitok z nášho víťazstva v Borisove nad Bieloruskom 3:1 v kvalifikácii ME 2016. Umocnilo ho ešte aj to, že sme leteli s našou výpravou tam aj naspäť. Veľkú radosť som mal aj z víťazstva v Luxembursku 4:2, kde sme si definitívne spečatili účasť na Eure 2016. Doteraz som navštívil 97 európskych a svetových štadiónov. Vždy si vyberieme taký, na ktorom sme ešte neboli. Takto spoznáme aj kultúru a históriu každej krajiny. Napríklad počas medzištátneho stretnutia Švédsko – Slovensko sme si s karavanom pozreli väčšiu časť Škandinávie. Boli sme na futbale v ligových súťažiach aj v Dánsku a vo Fínsku. Takto už roky chodíme len my dvaja a až na zápasoch sa stretneme s našimi fanklubákmi.
Čo všetko ponúka vaše zariadenie Slamená Búda?
Nachádza sa na bratislavskej Kolibe, štyri kilometre od centra Bratislavy. Ponúkame jedlá domácej a zahraničnej kuchyne, možnosť usporiadania rodinných osláv, firemných školení, alebo svadieb. Pripravíme všetko podľa priania. V letných mesiacoch je k dispozícii terasa, kde si môžete vychutnať napríklad studené pivko so svojou partiou. Kapacita je až 200 miest. Takisto ponúkame ubytovanie, jedná sa o 10 nadštandardných 2-lôžkových apartmánov (mini bar, TV, Internet) s možnosťou prístelky. V okolí Slamenej Búdy sa nachádza televízna veža, lanovka, lesopark, ale aj Bratislavská bobová dráha.
Myslíš si, že sa slovenská reprezentácia po nevydarenom Eure 2020 natoľko zmobilizuje, že v ďalších septembrových zápasoch kvalifikácie ME 2022 zabojuje ešte o svetový šampionát?
Som veľký fanúšik našej reprezentácie a zároveň aj zarytý optimista. Takže si myslím, že má stále šancu úspešne bojovať o účasť na svetovom šampionáte. Po Eure sa zniesla veľká kritika na trénera Štefana Tarkoviča. Tiež by som ho vymenil, podľa mňa je to druhý Laco Borbély, sú to dobrí teoretici, ale nie tréneri. Najviac mu vyčítam, že načo bral na ME Boženíka a nedoliečeného Schranza, keď ani sekundu nehrali? Chorvátsko už nie je tým, čím bolo, Rusko je síce obrovská krajina, ale má iba priemernú reprezentáciu. Slovinsko je v rankingu FIFA nižšie ako my, takže pokiaľ sa v ďalšej nominácii objavia hráči s hernou praxou, mohli by sme si to s týmito súpermi rozdať ako rovný s rovným.
Vo vašom zariadení máš aj izbu, Sieň slávy s dresmi, suvenírmi a fotografiami Ladislava Petráša. Čo nám k tomu povieš?
Na zápasy Interu som začal chodiť ako 16-ročný a navyše som býval oproti jeho štadiónu. Môj otec pracoval v Železničnom staviteľstve a v tomto podnikovom dome bolo 48 bytov. V tom čase takmer všetci chlapci od 10 do 15 rokov, bolo ich okolo 50 drukovali Slovanu, iba ja som fandil Interu. Postupne som sa s mojim idolom Lacom Petrášom zblížil. Najprv som mu vykal, teraz mu už tykám, sme kamaráti. Inter bol moja srdcovka, v Nemecku fandím Dortmundu, lebo má tiež žlto-čierne farby. Petráša považujem za najlepšieho futbalistu Slovenska v jeho histórii a aj preto som sa rozhodol zriadiť mu Sieň slávy.
V minulosti si fanklubu pomohol aj takouto formou, že sa tu uskutočnili niektoré jeho akcie, napríklad krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách?
Vždy som rád, keď môžem poskytnúť fanklubu naše priestory na usporiadanie rôznych akcií. Krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách patrila medzi najvydarenejšie. V tomto našom zariadení pravidelne býva aj Dolfi Scherer, keď príde na Slovensko z Francúzska.
Podnikať v čase pandémie koronavírusu je ťažké, ako sa ti aj s tvojou rodinou v súčasnosti darí?
Počas pandémie sme neprepustili žiadneho z našich deviatich zamestnancov. V súčasnosti keď sa uvoľnili opatrenia sa všetko vrátilo do starých koľají. Samozrejme, naši zákazníci vyžadujú kvalitu, takže im v tomto smere vo všetkom vyhovieme. Keď bolo všetko zavreté, tak sme vydávali stravu cez okienko, robilo sa menej a naši ľudia si vybrali aj dovolenky.
K veľkému jubileu dostaneš luxusné pánske hodinky Rolex…
Celý život som po nich túžil, takže som si takýto darček vybral. Na Slovensku ich nepredávajú, najbližšie je ich dostať vo Viedni. Takže som tam zašiel, vybral som si ich, akurát háčik je v tom, že dodacia lehota je päť rokov. Znamená to teda, že hodinky dostanem najneskôr v 65 rokoch.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Robertovi Lamprechtovi blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu mu najmä veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Ikona Interu Roman Kratochvíl sa rozlúčil so skvelou kariérou
Roman Kratochvíl, bývalý 35-násobný reprezentant Slovenska, dvojnásobný majster a dvojnásobný víťaz Slovenského pohára, dlhoročný hráč Interu a tureckých klubov Denizlisporu a Konyasporu vo veku 47 rokov definitívne ukončil svoju bohatú a úspešnú profesionálnu kariéru. Stalo sa tak v piatok 23. júla v jeho rozlúčkovom zápase FC Jelka – Inter Bratislava. Roman v prvom polčase nastúpil za Inter, v druhom za Jelku, kde naposledy pôsobil a v 77. minúte definitívne odišiel z ihriska, keď krátko predtým na dvakrát premenil pokutový kop.
OFSR – Jelka/Milan Valko
Foto: fanklub
Do Jelky zavítali známe futbalové osobnosti. Bývalí tréneri Interu Jozef Bubenko a Karol Pecze, niekdajší dlhoročný prezident Juraj Obložinský, nový vlastník Ján Palenčár, prezident FK Jozef Barmoš, spoluhráči Romana Kratochvíla brankár Miroslav Hýll, stopér Marián Šuchančok, útočník Alias Lembakoali, či bývalí hráči a tréneri Marián Novotný a Jozef Šajánek. Medzi nimi boli aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Juraj Jánošík, Peter Špilák, Ladislav Harsányi a Milan Valko.
Zápas prebehol v dobrej atmosfére, výsledok nie je podstatný, po jeho skončení nám dojatý Roman Kratochvíl povedal: ,,Moja rozlúčka sa dlhšie odkladala, napokon už som sa lúčil viackrát, ale tentoraz je to definitívne. Už som trénoval len tak, že som si bol zabehať so psom. Keď sa obzriem za svojou kariérou, tak som s ňou veľmi spokojný, hoci ako sa hovorí, vždy sa dá dosiahnuť viac. O čom som sníval, sa mi podarilo dosiahnuť. Bol som majstrom Slovenska, víťazom Slovenského pohára, hral som za reprezentáciu, pôsobil som aj v zahraničí, takže je toho viac ako dosť. Sedmička bola moja šťastné číslo, nosil som ju takmer počas celej kariéry.“
Roman Kratochvíl od zástupcov Jelky, Interu, Mira Hýlla a Juraja Jánošíka dostal dresy, rôzne upomienkové dary a tiež Pamätnicu Bratislavského futbalu.
Ako hodnotia kariéru Romana Kratochvíla, ikonu Interu, na to sme sa spýtali zainteresovaných, ktorí s ním dlhé roky spolupracovali.
Jozef Bubenko, bývalý tréner: ,,Keď som prišiel do Interu, tak som mal nejaké predstavy vybudovať kvalitný tím, ktorý sa postupne zaradí medzi absolútnu špičku našej ligy. Kratochvíl bol v mojich plánoch jeden z najdôležitejších hráčov. Moju dôveru si veľmi vážil, nikdy ma nesklamal, tento hráč mal roky stabilnú výkonnosť, vždy som sa na neho mohol spoľahnúť. Mal skvelý charakter, pritom bol veľmi skromný, pracovitý, tichší a priateľský. Najviac ma však prekvapilo, že ako obranca s ohromnou istotou premieňal pokutové kopy. Takisto som si veľmi cenil jeho univerzálnosť, bolo mu úplne jedno, na akom poste v obrane hral. Väčšinou hrával proti najlepším súperovým hráčom a dokázal si takmer vždy s nimi poradiť. Pre mňa ako trénera bolo šťastím, že som pracoval s typologicky takým hráčom, akým bol Roman Kratochvíl. Spolu sme prežili najlepšie obdobie v histórii Interu.“
Juraj Obložinský, bývalý prezident Interu: ,,Vždy som hovoril, že keby som bol tréner, tak by som chcel mať v mužstve Romana Kratochvíla. Okrem toho, že mal vynikajú ľudské a morálno-vôľové vlastnosti, tak si štandardne roky udržiaval vysokú výkonnosť. Bol spoľahlivý vo všetkých smeroch a takisto kvalitný na všetkých postoch v našej obrane. Dokázal to nielen v reprezentácii Slovenska, ale aj na zahraničnom angažmáne v Turecku, kde sa dostal do ligového výberu roka. Vydržal tam hrať takmer sedem rokov. Takže hodnotím ho, ako jedného z najlepších hráčov nielen v najúspešnejšej ére Interu, ale aj celej jeho histórii. Je obdivuhodné, že vydržal hrať až do 47 rokov, takže pred Romanom si treba dať klobúk dole.“
Miroslav Hýll, dlhoročný brankár FK Inter: ,,S Romanom bola radosť hrať, lebo bol dôsledný, nekompromisný, v podstate cez neho nikto neprešiel. Tento tvrdý a rýchly obranca mi neraz svojimi skvelými obrannými zákrokmi pomohol. Bol nielen výborný hráč, ale je to aj perfektný človek. Veľmi som si ho cenil pre jeho univerzálnosť, vedel zahrať vždy tam, kde ho tréner najviac potreboval. So svojou kariérou môže byť veľmi spokojný. Do Interu sme prišli v rovnakom čase v roku 1994. Ja som prestúpil zo Žiliny, Roman sa vrátil z hosťovania. V Interi sa začalo pracovať cieľavedome, trpezlivo a táto systematičnosť nám pod vedením náročného trénera Jozefa Bubenka vyniesla dva majstrovské tituly a dve víťazstvá v Slovenskom pohári. Inter vtedy aj predbehol dobu, lebo mal výborný skauting. Ja som mal šťastie v tom, že ma trénoval Jozef Hroš, ktorý zo mňa urobil kvalitného brankára.“
Jozef Barmoš, bývalý dlhoročný hráč a prezident FK Inter: ,,Prvý raz som sa s Romanom Kratochvílom dostal do kontaktu ako asistent trénera Mariána Novotného v ligovom doraste. Už vtedy vynikal úžasnou pracovitosťou a fyzickou zdatnosťou. Mal všetky predpoklady na pozíciu krajného, alebo stredného obrancu. S ním nikdy nebol žiadny problém, lebo vyznával disciplínu a až do konca svojej kariéry bol veľmi náročný na seba. Jemu stačilo zveriť aj najnáročnejšiu úlohu a bolo jasné, že ju splní a zvládne. Dôležité tiež bolo, že ho obchádzali zranenia a nebyť pandémie koronavírusu, tak som presvedčený, že by ešte potiahol svoju výbornú kariéru.“
Marián Novotný, bývalý hráč a tréner FK Inter: ,,Pamätám si, ako ho mamička doviedla k nám do Interu. Roman bol veľmi poctivý, poslušný a inteligentný futbalista. Už ako žiak vynikal medzi svojimi rovesníkmi a postupne sa skvelým prístupom vypracoval až na reprezentanta. Pred sebou mal nejaký cieľ a veľmi tvrdo išiel za ním. Na ihrisku ho bolo poriadne vidieť, vždy patril medzi najlepších hráčov. Na neho sa nedá povedať žiadne krivé slovo, bol to pán futbalista. Zaujímavé, že pôvodne u nás začínal ako pravé krídlo, lebo bol veľmi rýchly. Postupne, keď som ho už mal v doraste, tak sme vytvorili stopérsku dvojicu Valachovič – Kratochvíl a obidvaja to dotiahli vo svojej kariére poriadne ďaleko.“
Roman Kratochvíl si počas svojej úspešnej kariéry získal veľkú úctu, stal sa obľúbencom fanúšikov, trénerov, spoluhráčov a aj protihráčov. Nielen preto, ako hral, ale najmä z dôvodu, ako sa prezentoval. Bol to jeden z lídrov Interu a zároveň džentlmen. Futbalista, ktorý sa stále zdokonaľoval a tiež nikdy nezabúdal na to základné – zodpovedný prístup! Bol inšpiráciou, keď interisti dvakrát po sebe dvihli nad hlavy trofej za víťazstvo v lige a v pohári. Rovnako inšpiratívny bol v časoch, keď novodobému Interu pomohol úplne od piky, od piatej ligy postúpiť až do II. ligy!
Peter Guldan sa považuje za športovca telom a dušou
Peter Guldan šport spojil s úspešným podnikaním. Zaujímavé je, že po skončení gymnázia v Senci a v Galante si urobil nadstavbu na dopravnej škole a istý čas pracoval ako výpravca vlakov. V 24 rokoch to dotiahol na najväčšiu stanicu v bývalom v Československu, Bratislava-východné nádražie. Potom na konci minulého režimu odišiel robiť do súkromného sektoru a odvtedy podniká. Viac sa dočítate v našom rozhovore.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?
Som rodákom z Bernolákova, kde som v roku 2000 vybudoval a zrekonštruoval známu Pálenicu a od roku 2009 som majiteľom útulného Penziónu. Futbal som v tejto obci hrával do nástupu na vojenčinu a keďže som sa veľmi skoro oženil, išiel som pracovať, aby som uživil rodinu. V podstate športujem celý život, už 12 rokov spolupracujem so známym kondičným trénerom Petrom Boďom. Chodím behávať, denne prejdem aj cez 15 kilometrov. Pokiaľ môžem všade chodím peši, na prechádzkach spoločnosť mi robí môj pes. Považujem sa stále za športovca telom a dušou. Myslím si, že korona prispela k tomu, že ľudia ešte viac zleniveli, málo sa pohybujú, radšej sú doma, nemyslia na svoje zdravie.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Do fanklubu aj s dcérou som vstúpil krátko po jeho založení. Keďže v posledných rokoch Slovensko väčšinou kvalifikačné a medzištátne zápasy hráva v Trnave, tak som bol ich častým návštevníkom. Vycestoval som aj na stretnutie vonku, do Belfastu, Londýna. Pravda, kvôli pracovnej vyťaženosti som vynechal Euro 2016 vo Francúzsku, kde slovenská reprezentácia premiérovo štartovala. Rovnako aj ME 2020. V našom penzióne máme totiž stále veľa rôznych akcií, ani počas korony sme sa nezastavili, vždy sme niečo vymysleli, aby ľudia neboli bez práce.
Aké máš zážitky v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom som zažil väčšinou dobré chvíle, nepríjemná sa viaže na Belfast, kde v kvalifikácii MS 2010 v miestnom tuneli domáci fanúšikovia sa už chystali napadnúť našu mini skupinu Peter Guldan, Vlado Randa a Alexander Marczell. Našťastie okolo idúca polícia zažehnala črtajúci sa konflikt. Samozrejme, vždy ma potešilo keď Slovensko vyhralo, ale hlavne keď si vybojovalo postup na ME 2016 a 2020. Ani na tieto ME som sa nechystal, lebo jednoducho robota ma nepustila.
Prečo podľa teba Slovensko prvý raz na treťom veľkom turnaji skončilo už v základnej skupine?
Po veľmi cennom víťazstve nad Poľskom 2:1 výkony Slovenska na tohtoročných ME išli rapídne dole, čo vyvrcholilo debaklom proti Španielsku (0:5). Doplatili sme na to, že sme nemali útok.
O tebe je známe, že vždy ochotne pomôžeš fanklubu pri organizovaní rôznych akcií, ktoré sa uskutočnili v Bernolákove?
V našom zariadení Pálenica vždy radi privítame fanklubákov. Veľmi rád spomínam na 55. výročie skvelého finále v Čile na MS 1962 Československo – Brazília, keď sme sa v Bernolákove stretli so šiestimi vicemajstrami sveta najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Výborná bola aj oslava jubilea 70. rokov bratov Čapkovičovcov a ďalšie. S predsedom fanklubu Romanom Táborským sa vždy dohodnem, čo treba urobiť a pripraviť, napríklad na fľaši slivovice je vygravírované meno jubilantov a tiež fanklubu. Takže v rámci našich možností veľmi rád pomôžem nášmu fanklubu.
Jozef Plank, jeden z najvernejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa v pondelok 12. júla dožil významného životného jubilea – 70 rokov. Rodák z Modranky je predovšetkým veľkým futbalovým fanúšikom a hlavne zberateľom rôznych suvenírov.
Vo svojej zbierke doma v Modranke má množstvo odznakov, šálov a dresov. Počas celého športového života sa venoval iba futbalu. V Modranke ako brankár prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný chytal za A-mužstvo. A až do päťdesiatky bol v krajských majstrovstvách aktívny hráč a rok pôsobil v Malženiciach. Absolvent strojníckej priemyslovky do roku 1989 pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracuje v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.
Jozef Plank je veľkým fanúšikom Spartaka Trnava. Drukuje mu od roku 1964, za ten čas videl množstvo jeho zápasov. Najviac spomína na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige. ,,Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po 45 rokoch bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy,“ vraví jubilant.
S fanklubom prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov má z návštevy Ríma, keď mu pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v hlavnom meste Talianska na námestí svätého Petra. Stalo sa tak pred zápasom Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Slová plné bolesti, ale aj nádeje. Bývalý hráč vtedajších ZVL Žilina, niekdajší tréner slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov a viacerých slovenských mužstiev, napríklad ŠK Slovan Bratislava, FC Petržalka 1898 a televízny expert Vladimír Goffa (61) prežil na svojom tele, ale aj duši hotové peklo.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: facebook
Aktuálnu metlu ľudstva, zákerné ochorenie Covid-19 si našlo aj jeho a už vyše tri mesiace zvádza najťažší boj svojho života. Najprv v nemocnici v Žiline a potom v Martine. Niekdajší kvalitný strelec pravidelne na svojom facebookovom profile zverejňuje drsné, ale pravdivé odkazy všetkým popieračom tohto ochorenia: na rovinu im odkázal, že by ich nakopal do zadku.
Goffa si za uplynulé týždne prešiel peklom, bol v umelom spánku a bojoval o život. V súčasnosti sa už nachádza v rehabilitačnom centre v Zazrivej. Verí, že tam ho konečne postavia na nohy!
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v ťažkom boji Vladovi Goffovi drží palce, zo všetkých síl ho podporuje a verí, že čoskoro sa už objaví na nejakom futbalovom zápase.
Naša anketa pred ME 2020: Legendy si želajú postup Slovenska zo skupiny
Už v piatok 11. júna sa začnú majstrovstvá Európy vo futbale, na ktorých sa druhý raz za sebou zúčastní reprezentácia Slovenska. Piatim bývalým reprezentantom, legendám slovenského futbalu, ktorí zanechali veľkú stopu v ŠK Slovan Bratislava, sme položili tri rovnaké otázky.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Ako podľa vás dopadne Slovensko na EURO 2020?
Dostanú sa podľa vás Vladimír Weiss ml. a Dávid strelec z ŠK Slovan do záverečnej nominácie na ME, ktorú oznámi tréner Štefan Tarkovič v stredu 2. júna po zápase s Bulharskom?
Koho považujete za najväčších favoritov na zisk titulu majstra Európy?
ALEXANDER VECEL
V každom prípade musíme zobrať do úvahy ťažké obdobie, ktoré pre koranavírus prežíva celý európsky futbal. Bude teda veľmi záležať od toho, ako sa nášmu mužstvu podarí na šampionát načasovať športovú formu. ME a MS sú vrcholom kariéry každého futbalistu, takže si myslím, že náš výber má pred sebou veľkú motiváciu. Pravda, keď chce obstáť v náročnej skupine, tak musí podať výkony na hranici svojich súčasných možností. Teda oveľa lepšie, ako v marcovej kvalifikácii MS 2022. Slovensko vždy vyhrávalo a prekvapilo, keď na takéto vrcholné podujatie išlo skromne. Potom by sme mohli uspieť.
Som o tom presvedčený, že obidvaja pôdu na ME. Taký typ hráča, ako je Vlado Weiss ml. naše mužstvo potrebuje, vie obísť súpera a vytvoriť dobré šance. Dávid Strelec je zasa veľká nádej slovenského futbalu, z našich útočníkov je najgólovejší. Vôbec nepochybujem o tom, že obidvaja budú prínosom.
Myslím si, že v tejto situácii je ťažké hovoriť o tom, kto všetko patrí do okruhu najväčších favoritov. Samozrejme, európske stálice, ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a najnovšie aj Belgicko, budú mať zrejme najväčšie ambície. Za čierneho koňa však tipujem Poľsko, ktoré je v našej skupine a má fenomenálneho strelca Lewandowského.
DUŠAN TITTEL
Hlavne si prajem, aby naši tréneri vyskladali dobré mužstvo, aby sa hráčom vyhýbali zranenia a aby Slovensko dôstojne reprezentovalo našu krajinu na ťažkom šampionáte. Myslím si, že so súpermi v našej skupine môžeme zohrať dobré partie. Ako bonus bude pre nás zápas s takou úspešnou krajinou, akou je Španielsko. Samozrejme, najviac si želám postup z našej skupiny do osemfinále.
Myslím si, že keď obidvaja budú zdravotne v poriadku, mali by byť v záverečnej nominácii trénera Štefana Tarkoviča. Vlado Weiss ml. svoje kvality dokázal už neraz v minulosti, stále môže byť pre reprezentáciu platným hráčom. Strelec je veľký talent, už teraz strieľa dôležité góly, takže mal by dostať šancu hlavne keď medzi útočníkmi máme najmenšiu konkurenciu.
Tento šampionát bude zvláštny tým, že sa uskutoční vo viacerých mestách a domáce prostredie tentoraz nebude takou výhodou, ako v minulosti. Belgicko má veľa tromfov vo svojich rukách, turnaj je však dlhý, zvládnuť tridsať dní až do finále bude pre každého poriadne náročné.
JOZEF ČAPKOVIČ
Bolo by veľmi dobré a pekné, keby sme postúpili z ťažkej skupiny aspoň do osemfinále. Uvidíme, ako budú jednotlivé mužstvá po veľmi ťažkej sezóny pripravené. Pandémia koronavírusu každému spôsobila nejaké problémy, takže som veľmi zvedavý, ako sa s ňou vyrovnali. Myslím hlavne na trénovanosť, ktorá nie všade bola na najvyššej úrovni.
Veľmi by som im to doprial. Weiss ml. má síce takú svojskú povahu, ale stále je to dobrý futbalista. Je silný po individuálnej stránke, vie pripraviť šancu, takže mal by mužstvu pomôcť. Strelec je zasa mladý chlapec, ktorý má pred sebou veľkú perspektívu a ktorý chce niečo dokázať. Takýmto hráčom fandím.
Mne sa páčia Francúzi a Taliani, súčasný futbal je však veľmi vyrovnaný, takže si myslím, že na ME bude niekoľko mužstiev s najvyššími ambíciami. Veľa bude záležať od športovej formy jednotlivých tímov a tiež a od trocha šťastia. Niečo mi však hovorí, že niekto veľmi prekvapí, tak ako my v roku 1976, keď sme sa stali majstrami Európy.
JÁN ŠVEHLÍK
Bolo by dobré a príjemné, keby Slovensko zopakovalo účasť z osemfinále z ME 2016 vo Francúzsku. Myslím si, že v silách nášho mužstva je postúpiť do vyraďovacích bojov. Kľúčoví hráči pôsobia a hrávajú v dobrých zahraničných tímoch. Samozrejme, budeme k splneniu tohto cieľa potrebovať aj trocha športového šťastia, lebo Poľsko, Švédsko a Španielsko sú kvalitné a silné mužstvá.
Neviem, aké má zámery a myšlienky tréner reprezentácie Slovenska Štefan Tarkovič ohľadnej záverečnej nominácie. Podľa mňa, Weiss ml. a Strelec majú reálnu šancu aj v dobrej konkurencii vybojovať si miestenku na ME. Verím, že sa tak stane a odohrajú aj nejaké zápasy na Eure.
Zrejme v hre o prvenstvo si to rozdajú tradičné veľmoci, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Anglicko a hlavne Belgicko, ktoré je prvé v rebríčku FIFA. Pravda, prognózy sa neraz nesplnia, ako v roku 2016, keď vo finále Portugalsko zdolalo nečakane favorizované domáce Francúzsko.
JÁN ČAPKOVIČ
Bol by som rád, keby sa Slovensko na ME ukázalo v dobrom svetle a dosiahlo priaznivé výsledky. Narazíme na silných a vyrovnaných súperov, s každým sa však dá hrať, prečo by sme teda nemohli uspieť? Samozrejme, budem našim fandiť, aby sa dostali čo najďalej, čo by len pomohlo lepšej atmosfére futbalu na Slovensku.
Verím tomu, Weiss ml. je šikovný futbalista. Vie toho dosť, podržať loptu, odcentrovať, vystreliť, silný je aj v hre jeden na jedného. Dobré je, že trénerom Slovana sa stal jeho otec Weiss st., takto ho môže troška usmerniť. Takže si myslím, že nášmu výberu pomôže. Strelec je stále veľmi mladý hráč, všetko má pred sebou, s jeho potenciálom môže myslieť na vysoké ciele.
Kandidátov na titul majstrov Európy je podľa mňa najmenej päť. Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko, takže čakám ťažké a vyrovnané majstrovstvá.
Fanklubáčka Anna Randová oslavuje krásnych 80 rokov
V sobotu 29. mája oslávi krásnych 80 rokov členka oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anna Randová. Rodáčka z Trenčína celý život sa venovala učiteľskému povolaniu. Učila hlavne postihnuté deti, či už v nemocnici, alebo na Špeciálnej škole na Dolinského ulici v Bratislave, kde aj skončila vo veku 75 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: archív vr
Na športovom úseku sa prispôsobila manželovi Vladimírovi Randovi, známemu rozhodcovi, keď ho podporovala v tejto činnosti. Členkou fanklubu sa stala v jeho začiatkoch a to pod číslom 84. Nechýbala vo väčšine na jeho podujatiach, či už na futbalových stretnutiach, alebo na iných akciách organizovaných fanklubom – vo fanzónach.
Aktívne sa zapája do činnosti Klubu dôchodcov pri MČ Bratislava – Ružinov a hlavne telovýchovného krúžku, kde chodí pravidelne cvičiť. Pani Randová má záujem neustále sa vzdelávať. Navštevuje už druhý cyklus na Univerzite tretieho veku, kde zároveň vykonáva funkciu vedúcej ročníka.
Vychovala syna Borisa a dcéru Ľubicu, ktorí majú vysokoškolské vzdelania. Boli jej oporou aj v tomto ťažkom období ochorenia pandémie COVID – 19. Rada chodí, najmä v tomto období na chalupu – dcéry a zaťa – v Oravskej Lesnej, kde vykonáva potrebné práce a s veľkou chuťou absolvuje prechádzky do zasneženej prírody v tomto peknom kúte Slovenska. Radosť má i z dvoch vnukov a vždy sa teší z ich návštevy.
Pani Randová oslávi veľké jubileum v nedeľu v rodinnom kruhu.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávenkyne ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Mário Mešina spolu s ďalšími dvomi fanklubákmi správne uhádli výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko v našej súťaži. Šťastie na tohto verného fanúšika našej reprezentácie sa usmialo, lebo vyhral biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie. Aj to bol dôvod, aby sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: archív: mm
Predstav sa nám, povedz nám niečo o sebe? Koľko máš rokov, kde si vyrastal, čo robíš a či sa venoval aj nejakému športu? Mám 37 rokov, vyrastal som v malej obci Nitrica, ktorá sa nachádza v okrese Prievidza. Pracujem ako administrátor v súkromnej rodinnej firme zameranej na zdravie a relax. V minulosti som si vyskúšal skoro všetky športy. Najviac ma upútali futbal, tenis a šach. Tiež sa zaujímam o celú históriu, najviac ma zaujíma história športu.
Čo pre teba znamená dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie? Kde ho máš uložený a budeš ho nosiť aj na nejaké zápasy?
Slovenský reprezentačný dres, ktorý som vyhral v tipovacej súťaži fanklubu s podpismi futbalistov ma veľmi potešil. Mám ho uložený na čestnom mieste vo vitríne s ostatnými trofejami z kvízových súťaží o športe v mojej obľúbenej izbe. Rád si ho oblečiem aj na nasledujúce zápasy našej futbalovej reprezentácie.
Reprezentácia Slovenska mala hrať svoju základnú skupinu ME 2020 v Dubline a v Bilbau, ale po zmenách je všetko inak. Proti Poľsku a Švédsku nastúpi v Petrohrade na štadióne Krestovskij a proti Španielsku v Seville na štadióne Cartuja. Čo na to hovoríš?
Zmenu dejiska zápasov ME 2020 som prijal ako nevyhnutnosť v súvislosti s pandemickou situáciou vo svete. Všetci športoví priaznivci si určite pamätajú na Petrohrad v roku 2000, kde sa našej hokejovej reprezentácii darilo. Prebojovala sa prvý raz do finále a nakoniec získala veľmi cennú striebornú medailu. Vnímam to ako určitú paralelu, že aj futbalová reprezentácia by v tomto meste mohla dosiahnuť dobrý výsledok, pretože reprezentácie Švédska a Poľska dosahujú podobnú úroveň, ako náš výber. V Seville to bude ťažšie pre náročné klimatické podmienky a horúcu pôdu vzhľadom na silu futbalovej reprezentácie Španielska.
Veľmi dobrou správou je, že sa konečne bude hrať pred divákmi…
Ak to zlepšujúca sa pandemická situácia dovolí a futbal, ktorý sa hrá pre divákov, bude za účasti fanúšikov, tak ma to veľmi poteší. Pretože doteraz ho stále môžeme sledovať len na televíznej obrazovke bez fanúšikov, kde vidíme na tribúnach futbalové atrapy a chýba tomu tá pravá atmosféra.
Pôjdeš na ME podporiť našu reprezentáciu?
Veľmi rád vycestujem na zápasy našej futbalovej reprezentácie a povzbudím našich sokolov priamo v hľadisku.
Slovensko na olympijskom štadióne v Seville vyzve Španielsko
Slovenská futbalová reprezentácia po dvoch zápasoch v základnej E-skupine na odloženom Euro 2020 proti Poľsku a Švédsku sa presunie z Petrohradu do Sevilly, kde na olympijskom štadióne Cartuja sa v stredu 23. júna stretne so Španielskom, najväčším favoritom tejto skupiny.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: stadiumguide.com
Štadión Estadio Olímpico de la Cartuja v Seville je pozoruhodný tým, že je viacúčelový a hlavne využívaný na futbal, atletiku a rôzne kultúrne akcie. Zaujímavé je tiež, že ho nevyužívajú FC Sevilla, štvornásobný víťaz Európskej ligy a dvojnásobný víťaz bývalého Pohára UEFA a Real Betis Sevilla. Každý z nich hrá domáce zápasy na svojom štadióne.
V tomto roku sa na tomto štadióne odohrali už dva významné pohárové zápasy. Najprv v januári Athletic Bilbao v španielskom Superpohári zdolal FC Barcelona 3:2 po predĺžení. A v sobotu 17. apríla FC Barcelona vo finále španielskeho Kráľovského pohára deklasoval Athletic Bilbao 4:0 a Copa del Rey vyhral rekordný 31. krát v klubovej histórii. A vlani v novembri tu Španielsko v Lige národov rozdrvilo Nemecko 6:0.
Aj v minulosti tento stánok bol dejiskom niekoľkých dôležitých stretnutí. V ročníku 2002/2003 vo finále bývalého Pohára UEFA FC Porto po predĺžení zdolal Celtic Glasgow 3:2 a v rokoch 2004 a 2011 sa tu uskutočnilo finále Davisovho pohára. Zakaždým v tejto prestížnej tenisovej súťaži triumfovalo Španielsko, ktoré v prvom prípade zdolalo USA 3:2 a v druhom Argentínu 3:1. Keďže Sevilla si podala prihlášku na usporiadanie olympijských hier v roku 2008, mal byť jej štadión hlavným centrom hier. Letné OH však boli nakoniec pridelené Pekingu.
Tento pekný stánok s kapacitou 60 tisíc divákov otvoril 5. mája 1999 kráľ Juan Carlos a kráľovná Žofia Grécka počas medzištátneho zápasu Španielsko – Chorvátsko. V tom istom roku sa na tomto štadióne uskutočnili majstrovstvá sveta v atletike.
Olympijský štadión Estadio La Cartuja sa nachádza na severozápadnom okraji Sevilly, zhruba 3,5 kilometra od historického centra Sevilly. Prechádzka zo severnej časti historického centra trvá asi 40 minút. Na štadión sa dá pohodlnejšie dostať prímestskými vlakmi Cercania. Cesta trvá asi 15 minút.
Roman Táborský odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie
Vo štvrtok 29. apríla tesne popoludní Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie za prítomnosti mediálneho manažéra Milana Valka odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie a tiež knihu s názvom Slovan do toho. Jeho syn Mário Mešina totiž správne uhádol výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko a bol vyžrebovaný v tejto súťaži ako víťaz.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Keďže Tibora Mešinu zaviali pracovné povinnosti do Bratislavy, tak sme využili tuto možnosť a odovzdali sme mu dres pre jeho syna. Obidvaja Mesinovci sú veľkými fanúšikmi futbalu a slovenskej reprezentácie. ,,S najpopulárnejším športom na svete sme pochodili kus sveta. Videli sme veľa zápasov našej reprezentácie v rámci kvalifikácií ME a MS doma a aj v zahraničí,“ hovorí T. Mešina, ktorý býva v obci Nitrica neďaleko Prievidze.
,,V mladosti do dorasteneckých rokov som hrával futbal v rodnej obci za Družstevník Koš. Bol som ľavá spojka. Mužský futbal som už neokúsil, lebo som dal prednosť štúdiu, som absolventom vysokej školy elektrotechnickej fakulty v Bratislave. Šport ma však stále veľmi zaujímal, najviac futbal. Počas federálnej ligy som chodil na Slovan, ale aj do Čiech, do Prahy či do Ostravy. Dvadsaťpäť rokov som pracoval v Bani Nováky a potom som sa zamestnal v technickej inšpekcii Bratislava. V súčasnosti som vo firme, kde vykonávam funkciu inšpektora elektrických zariadení.“
Tibor Mešina bol už na MS 2010 v JAR a tiež aj na ME 2016 vo Francúzsku, kde zakaždým hrala slovenská reprezentácia. So synom Máriom sú vo fanklube viac ako päť rokov. Z množstva zápasov v zahraničí si odniesli množstvo zážitkov. ,,Samozrejme, radi spomíname na súboje proti skutočným gigantom, v Ausburgu proti Nemecku, kde sme vyhrali 3:1, v Londýne vo Wembley v kvalifikácii MS 2018 proti Anglicku. Pravda, aj na zápas a víťazstvo v Luxembursku, kde sme si vybojovali priamy postup na ME 2016. Počas týchto výjazdov spojíme príjemné s užitočným. Okrem futbalu nás vždy zaujíma aj krajina, ktorú navštívime.“
V roku 2018 návštevu Švajčiarska fanklubáci využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone. ,,Bol to veľký zážitok, rovnako aj medzištátny zápas s Marokom v Ženeve. Hoci išlo iba o priateľské stretnutie, súper hral s neskutočným zápalom, do boja ich hnali hlavne zapálení fanúšikovia. Rovnako veľký dojem sme mali z pobytu v Štokholme. Tak sme ho za odmenu prešli krížom krážom po súši a aj po vode, kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi skupiny ABBA.“
Už o necelý mesiac a pol sa začnú ME 2020. ,,Pokiaľ to pandemická situácia dovolí, tak by sme radi išli podporiť slovenskú reprezentáciu do Petrohradu a do Sevilly na všetky tri zápasy základnej skupiny,“ dodal na záver našej debaty Tibor Mešina.
Dodnes suvenír od Breitnera považuje za jeden z najvzácnejších
Po Karolovi Kalbovi v minulom mesiaci uviedli do Siene slávy slovenského futbalu druhého významného nášho rozhodcu – Vojtecha Christova. Je to bývalý československý futbalový rozhodca s najbohatšími skúsenosťami na vrcholnej medzinárodnej scéne.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
V československej najvyššej ligovej súťaži pôsobil v rokoch 1974 – 1992, na konte má 198 ligových stretnutí. Rozhodoval úvodný zápas záverečného turnaja MS 1982 Argentína – Belgicko a vo finále MS, v zápase Taliansko – NSR asistoval v úlohe čiarového rozhodcu.
V roku 1984 bol hlavným rozhodcom finálového duelu ME Francúzsko – Španielsko, na MS 1986 v Mexiku rozhodoval jeden zápas a v úlohe asistenta 7 zápasov, jeden zápas si pripísal aj na Olympijských hrách 1980 v Moskve. Na medzinárodnej klubovej úrovni rozhodoval v Bruseli finále PVP 1980 Arsenal Londýn – FC Valencia. Po skončení aktívnej kariéry pôsobil v úlohe delegáta.
Čo pre vás znamená, že ste vstúpili do Siene slávy slovenského futbalu? ,,Je to pre mňa ohromná česť a udalosť, lebo dostať sa medzi takú významnú spoločnosť nie je každodenná udalosť. Vážim si to tak, ako keď som kedysi pre 120 tisíc divákmi na štadióne Santiago Bernabeu rozhodoval zápas Realu Madrid. Bol to vtedy pre mňa ohromný zážitok, preto si veľmi želám, aby sa konečne diváci čím skôr vrátili na štadióny. Bez nich totiž futbal nemá šťavu,“ hovorí V. Christov.
Vďaka čomu sa V. Christov stal svetovým rozhodcom? ,,Na každý zápas, či to už bol žiacky, ale majstrovský dospelých som sa pripravoval veľmi zodpovedne. Veľmi som sa na tieto súboje tešil a každému som venoval veľkú dôležitosť. Robil som si až do konca svojej rozhodcovskej činnosti pre sebe také interné hodnotenie, ako na moje verdikty reagovali hráči a diváci. Keď som išiel dole s trávnika, tak som cítil, či som podal dobrý, alebo horší výkon. Tieto moje hodnotenia porovnával som ich s hodnoteniami delegátov, niektorí boli v tom čase aj politickými nominantmi. Tiež pre moju rozhodcovskú kariéru bolo dôležité, že som hral futbal. Vždy som hovoril, že rozhodca nemusí hrať najvyššiu súťaž, ale pre jeho vývoj je dobré, aby si ho zahral a aj tak ho lepšie precítil. Poctivý a zodpovedný prístup k rozhodovaniu ma vyniesol až medzi skutočnú elitu.“
Osobitný zážitok máte s legendou svetového futbalu Paulom Breitnerom, majstrom Európy z roku 1972 a majstrom sveta z roku 1974… ,,Tento skvelý nemecký reprezentant a dlhoročný hráč Bayernu Mníchov bol známy kritik rozhodcov. Po zápase Pohára UEFA FC Liverpool – Bayern Mníchov prišiel do kabíny, zobral zápasový biltén a napísal naň vetu: ,,Für den besten Schiedsrichter der Welt! (Pre najlepšieho rozhodcu na svete!) Dodnes tento biltén považujem za jeden z najvzácnejších trofejí a suvenírov.“
,,Nikto nebol na medzinárodnom fóre spomedzi československých rozhodcov tak dlho. Od FIFA som dostal výnimku, aby som mohol rozhodovať aj po naplnení vekového limitu 45 rokov, takže som pod jej egidou dva roky nadsluhoval,“ hovorí rodák z Vranova nad Topľou, ktorého FIFA vyznamenala zlatým rozhodcovským odznakom.
LAUREÁTI SIENE SLÁVY SLOVENSKÉHO FUTBALU:
2016
Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Karol Galba (In memoriam), Karol Jokl (In memoriam), Anton Ondruš, Ján Popluhár (In memoriam), Adolf Scherer, Viliam Schrojf (In memoriam), Leopold Šťastný (In memoriam), Jozef Vengloš
2017
Štefan Čambal (In memoriam), Michal Vičan (In memoriam), Titus Buberník, Ján Pivarník, Jozef Kšiňan
2018
Anton Malatinský (In memoriam), Andrej Kvašňák (In memoriam), Ladislav Petráš, Marián Masný, Anton Urban
2019
Ladislav Jurkemik, Ladislav Kačáni (In memoriam), Ladislav Kubala (In memoriam), Milan Služanič, Alexander Vencel st.
2020
Ladislav Kuna (In memoriam), Ladislav Pavlovič (In memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi, Jozef Jankech
2021
Jaroslav Pollák (In memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek, Jozef Móder
Čerstvý člen SSSF Jozef Štibrányi: Zachránili nás štandardky
Na vyhlásení Futbalista roka 2020 v Senci minulý týždeň tiež uviedli desiatku mien do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF) za roky 2020 aj 2021, keďže pred rokom prvému kvintetu uvedenie odložila pandémia. Stali sa nimi Ladislav Kuna (in memoriam), Ladislav Pavlovič (in memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi a Jozef Jankech, resp. Jaroslav Pollák (in memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek a Jozef Móder.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.futbalsfz.sk
Jozef Štibrányi, je už dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a pravidelným účastníkom rôznych akcií. Rodák z obce Vlčkovce pri Trnave nastúpil v Československej futbalovej lige na 121 zápasov a dal 14 gólov. Okrem Spartaka Trnava pôsobil aj v pražskej Dukle. Najcennejší reprezentačný dres obliekol dovedna v 9 zápasoch a svoj jediný gól strelil na MS 1962 v Čile. Z futbalovej histórie nikto nevymaže vzácny primát Jozefa Štibrányiho. Stal sa prvým Slovákom s gólovou vizitkou v záverečnom turnaji World Cup FIFA.
Šikovné krídlo predviedlo 31. mája 1962 v Čile nezabudnuteľné sólo z polovice ihriska, zakončené lišiackym prelobovaním súperovho brankára. Pamätný okamih priniesla 81. minúta úvodného skupinového zápasu majstrovstiev sveta medzi Československom a Španielskom (1:0) na štadióne vo Viňa del Mar.
Čo pre vás znamenalo uvedenie do Siene slávy slovenského futbalu a aké ste mali z toho pocity? ,,Je to pre mňa obrovská česť a veľmi si to vážim, že som sa ocitol v spoločnosti takých skvelých futbalistov a ľudí. Táto trofej bude mať u mňa doma čestné miesto. Mám totiž izbu, v ktorej sú uložené všetky ocenenia. Som veľmi spokojný so svojou kariérou. Najprv som chcel byť ligovým futbalistom a keď som v roku 1954 pozeral MS, tak som chcel tiež na nich hrať. Nakoniec sa mi to v roku 1962 v Čile podarilo. Gól proti Španielsku mi nikto nezoberie, vďaka nemu som sa stal známym po celom Československu. A zoznámil som sa s mnohými významnými ľuďmi. Mám dobrú povahu a aj preto mám toľko dobrých kamarátov,“ vraví J. Štibrányi.
Slovenskí reprezentanti majú za sebou trojzápasový blok kvalifikácie MS 2022, keď sa postupne stretli s Cyprusom, Maltou a Ruskom. Ako ho hodnotí J. Štibrányi? ,,Kvalifikáciu sme začali veľmi zle, tréner sa netrafil do zostavy, lebo proti Cypru a Malte sme hrali pomaly, mátožne a bez nejakého systému. V prvom polčase v súboji s Maltou sme podali hrozný výkon, ktorý sa nedal komentovať. Ešte dobre, že sme aspoň bod získali v Nikózii, proti Malte to bolo chvíľami zúfalstvo. Kritika sa na mužstvo valila zo všetkých strán, reprezentáciu si podal pre TABLET. TV. aj jej bývalý tréner Laco Jurkemik. Všetko zlé je však na niečo dobré, lebo proti Rusku sme príjemne prekvapili výkonom na hranici momentálnych možností,“ hovorí ďalej J. Štibrányi.
Proti Rusku akoby naše mužstvo bolo pokropené živou vodou, všetci hráči sa prekonávali v bojovnosti a nakoniec zaslúžene porazili jedného z favoritov naše skupiny. ,,Zápas som s vychutnal doma pri televízore pri dobrom vínku od svojho zaťa. Podľa mňa mužom zápasu bol Hubočan, ktorý podal skvelý výkon. Výborne mu sekundovali aj ďalší hráči, ako Pekarík a Duda. Samozrejme, k nim sa pridali aj Kuciak, Kucka a Škriniar. Isteže, pomohli nám aj zmeny v zostave. Koscelník ukázal veľký potenciál, pravda, na pravej strane mu kryl chrbát Pekarík. Takisto debutant Hromada dobre zapadol do mužstva. Nebol to nejako pekný futbal, ale znova nás zachránili štandardky, lebo sme z nich v troch zápasoch dali tri góly. A Mak si spomenul na svoje hviezdne časy, keď po individuálnej akcii a výbornej prihrávke Hubočana dal náš víťazný gól.“
V podstate Slovensko týmto víťazstvom nad Ruskom znova je v H-skupine v hre o postup na MS. ,,Do ďalšieho zápasu 1. septembra v Slovinsku máme dostatok času dobre sa naň pripraviť. Verím, že tréner Štefan Tarkovič už nebude robiť s nomináciou žiadne experimenty a budú v nej iba futbalisti s najlepšou formou a hlavne takí, ktorí pravidelne hrajú vo svojich kluboch. S návratom Hamšíka by malo byť ešte silnejšie. Zápas s Ruskom ukázal, že aj s týmto súperom sa dá hrať a že máme hráčov, ktorí sa mu vyrovnajú.“
Jozef Štibrányi verí, že ďalší zápas kvalifikácie MS 2022 sa už bude hrať pred divákmi a že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripraví tradičnú kvalitnú fanzónu. ,,Už sa neviem dočkať, kedy sa všetci stretneme na nejakej akcii a dobre sa porozprávame,“ povedal nám na záver našej debaty. Mimochodom, fanklubáci sa naposledy vo väčšom počte stretli 26. januára 2020 v Modranke práve na oslave osemdesiatky Jozefa Štibrányiho!
Futbalistu roka 2020 vyhlásia v Senci, v 10-ke iba legionári
Výsledky 28. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2020 vyhlásia vo štvrtok 25. marca v hoteli Senec v Senci (od 20.00 h). Pred rokom museli slávnostné odovzdávanie zrušiť kvôli rozbiehajúcej sa pandémii COVID-19.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Na vyhlasovaní by mali byť všetci ocenení, keďže Ceny Jána Popluhára a Petra Dubovského si prevezmú laureáti počas kvalifikačného trojzápasu MS 2022 s Cyprom, Maltou a Ruskom. Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza prestížnej ankety figurujú opäť výlučne legionári. V abecednom poradí s klubovou príslušnosťou z minulého roku sú nimi: Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul) a Martin Valjent (RCD Mallorca).
Na stredajšej online tlačovej konferencii organizátorov mal byť pôvodne aj prezident SFZ Ján Kováčik, ktorý sa ale ospravedlnil a zastúpil ho Peter Palenčík, generálny sekretár SFZ: ,,Sme radi, že sa tento rok po minuloročnej improvizácii podarilo zorganizovať vyhlásenie ankety v Senci. Uskutoční sa 25. marca. Nebude to síce úplne verejné, musíme dbať aj na pandemické opatrenia, no sme radi aj za to. Čo sa týka desiatky, myslím si, že sú tam všetci, ktorí tam majú byť. Dobrou správou je, že aj po intenzívnej komunikácii s klubmi legionárov by mali prísť všetci nominovaní hráči na najbližší zraz.“
Minulý rok získal trofej J. Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, obranca Milan Škriniar z talianskeho Interu Miláno. Bol to pre neho prvý triumf v ankete a stal sa tak jej štrnástym víťazom.
Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov si prevezme jeden z dvojice Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava). Boženík sa pred rokom stal celkovo šestnástym víťazom ankety v tejto kategórii v jej dvadsaťročnej histórii.
,,V ankete hlasovalo 34 odborníkov, trénerov a zástupcov médií. Tento rok sa v ankete objavili 29 mien, o šesť viac ako vlani. V desiatke sú dvaja brankári, to sa stalo iba tretíkrát v histórii, hoci sa zopakovala situácia z minulého roka. Brankár ale ešte doteraz neuspel, Dúbravka bol vlani druhý. Celkovo sa počas 28 rokov ankety v nej objavilo a teda bodovalo 261 futbalistov. V desiatke sú iba legionári, oproti minulému roku sú v nej Pekarík, Hrošovský, Rodák a Valjent, vypadli László Bénes, Stanislav Lobotka, Albert Rusnák, Dominik Greif a Boženík. Pekarík zaznamenal návrat. O Cenu P. Dubovského zabojuje rovnaká dvojica ako vlani, teba Boženík a Strelec zo Slovana. Môže sa stať, že v kategóriách najlepší hráč do 21 rokov, futbalistka roka a tréner roka môžu byť rovnakí víťazi ako za rok 2019, ale nemusia,“ priblížil detaily dlhoročný „krstný otec“ ankety a redaktor Pravdy Michal Zeman.
Známe sú zatiaľ výsledky v jedinej kategórii, najlepším hráčom Fortuna ligy sa stal Zsolt Kalmár z DAC Dunajská Streda s 83 bodmi a suverénnym náskokom pred druhým Dominikom Greifom zo Slovana Bratislava.
Top 10 kandidátov na cenu Futbalista roka 2020 (abecedné poradie): Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul), Martin Valjent (RCD Mallorca). Ďalšie poradie: 11. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 43 bodov, 12. Stanislav Lobotka (SSC Neapol) 42, 13. Ján Greguš (Minnesota United) 39, 14. Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Michal Ďuriš (Omonia Nikózia) po 25, 16. Dávid Hancko (Sparta Praha) 15, 17. Albert Rusnák (Real Salt Lake City) 12, 18. László Bénes (Borussia Mönchengladbach) 8, 19. Dávid Strelec (Slovan Bratislava) 7, 20. Ľubomír Šatka (Lech Poznaň) 6, 21. Dušan Kuciak (Lechia Gdaňsk) 5, 22. Róbert Mak (Ferencváros Budapešť) 4, 23. Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble/MŠK Žilina) a Tomáš Hubočan (Omonia Nikózia) po 3, 25. Lukáš Pauschek (Slovan Bratislava) 2, 26. Ján Bernát (MŠK Žilina), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), Lukáš Haraslín (Sassuolo Calcio) a Ivan Schranz (FK Jablonec/České Budějovice) po 1
Kandidáti na cenu Petra Dubovského 2020: Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava) Ďalšie poradie: 3. Peter Pokorný (FC Liefering) 2, 4. Ladislav Almási (MFK Ružomberok), Miroslav Gono (MŠK Žilina), Samuel Petráš (MŠK Žilina) a Tomáš Suslov (FC Groningen) po 1
Kandidátky na cenu Najlepšia futbalistka 2020: Patrícia Hmírová (GKS Leczna), Mária Korenčiová (AC Miláno), Dominika Škorvánková (Montpellier/Bayern Mníchov) Ďalšie poradie: 4. Alexandra Bíróoá (SKN St. Pölten) 128, 5. Mária Mikolajová (SKN St. Pölten) 117, 6. Diana Bartovičová (Slavia Praha) 101, 7. Jana Vojteková (SC Freiburg) 61, 8. Patrícia Fischerová (Czarny Sosnowiec) 53, 9. Laura Žemberyová (Slavia Praha) 42, 10. Dominika Koleníčková (1. FC Saarbücken) 32
Celkovo bodovalo 23 futbalistiek.
Kandidáti na cenu Najlepší tréner 2020: Ján Kozák ml. (Slovan Bratislava), Pavol Staňo (MŠK Žilina), Vladimír Weiss (reprezentácia Gruzínska) Ďalšie poradie: 4. Bernd Storck (DAC Dunajská Streda) 20, 5. Ján Haspra (MŠK Ružomberok) 18, 6. Adrián Guľa (Viktória Plzeň) a Štefan Tarkovič (reprezentácia Slovenska) po 7, 8. Ľuboš Benkovský (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) a Martin Ševela (Zaglebie Lubin) po 6, 10. Zsolt Hornyák (Puskás Akadémia) 5, 11. Gergely Géri (FC Nitra) a Pavel Hapal (reprezentácia Slovenska) po 4
Celkovo bodovalo 20 trénerov.
Najlepší hráč Fortuna ligy 2020: 1. Zsolt Kalmár (DAC Dunajská Streda) 83, 2. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 55, 3. Dávid Hrnčár (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) 11, 4. Rafael Ratao (Slovan Bratislava) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava) po 5, 6. Myenty Abena (Slovan Bratislava), Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble), Andrija Balič (DAC Dunajská Streda) a Vernon De Marco (Slovan Bratislava) po 4, 10. Dávid Holman (Slovan Bratislava), Nono (Slovan Bratislava) a Samuel Petráš (MŠK Žilina) po 3
Celkovo bodovalo 25 hráčov.
Fanklubáci sa zúčastnili na pietnej spomienke Janka Popluhára
V sobotu 6. marca 2021 uplynulo presne desať rokov od smrti najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia Jána Popluhára. Pri príležitosti tohto výročia úmrtia legendárneho stredného obrancu predseda BFZ Juraj Jánošík, zástupca starostu obce Bernolákovo Miroslav Turenič, predseda ŠK Bernolákovo Martin Mravec a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský položili vence k jeho hrobu v Bernolákove. Za fanklub na pietnej spomienke sa ešte zúčastnili Peter Špilák a mediálny manažér Milan Valko.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: mv
Ján Popluhár v bohatej kariére nikdy nedostal žltú a ani červenú kartu a nazbieral množstvo trofejí. Jednu z najcennejších si prevzal v roku 2000, keď si už dlho na svoje ubolené nohy kopačky neobúval. Vo veľkej ankete denníka Pravda ho zvolili odborníci i fanúšikovia za slovenského Futbalistu storočia. Posledné obdobie života ho trápili viaceré zdravotné problémy, ale nikdy sa ani slovkom nesťažoval. Skromný a pokorný Ján Popluhár odišiel do futbalového neba presne pred desiatimi rokmi. Ako sedemdesiatpäťročný.
Keď mu opúchali nohy, nevedel si obuť topánky. Takto kuriózne prišiel aj o audienciu u britskej kráľovnej Alžbety II. Dva razy sa s ňou stretol v Anglicku. Najlepších futbalistov sveta prijala v roku 1963, keď výber planéty nastúpil v pamätnom zápase na Wembley s domácimi futbalistami. Dostal od nej zlaté hodinky s venovaním. A druhý raz ho predstavili Jej Výsosti, keď ho pozvali na rozlúčkový zápas Sira Matthewsa.
Alžbeta II. zavítala na Slovensko v roku 2008 a vyslovila želanie stretnúť sa s Popluhárom. S ľútosťou sa ospravedlnil, dôvod bol unikátny, s niečím podobným sa na kráľovskom dvore akiste nikdy nestretli. „Na opuchnuté nohy si nevedel obuť topánky a v papučiach ku kráľovnej nemohol ísť. Ani k obleku sa mu nehodili…“ potvrdzuje manželka Cecília Popluhárová.
Mimochodom, Ján Popluhár je prvý čestný predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Ešte pred vznikom fanklubu sme ho nahovárali na túto funkciu. Najprv sa zdráhal, ale nakoniec sme ho presvedčili a zobral ju. Popluhár je obrovská osobnosť slovenského futbalu, všetky naše spoločné stretnutia boli jedinečné, lebo v jeho životných príbehoch sa skrývala pokora, ľudskosť a férovosť,“ vraví Roman Táborský.
,,ŠK Bernolákovo v tomto roku oslavuje sto rokov založenia klubu, preto by sme radi zorganizovali zápas starých pánov Bernolákova proti výberu slovenskej reprezentácie zo starších hráčov. Fanklub by rád toto stretnutie zabezpečil, tak isto by sa mala osadiť tabuľa s bustou Janka Popluhára na štadióne v Bernolákove. Takisto rátame s celodenným sprievodným programom a tiež s nejakou besedou so známymi osobnosťami slovenského futbalu. Vzhľadom na súčasnú zlú pandemickú situáciu neviem povedať, kedy sa táto akcia uskutoční. Veľmi nám však záleží na tom, aby bola hodná mena Janka Popluhára, veľkej osobnosti slovenského futbalu,“ dodal ešte Roman Táborský.
Dcéra Jána Popluhára, Iveta Palovčíková, pracuje v Bernolákove ako učiteľka na základnej škole. Teší ju, že na otca spolurodáci nezabúdajú. ,,Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí na Janka nezabudli a stále ho majú vo svojich srdciach. Teda moja vďaka patrí SFZ, BFZ, nášmu klubu z Bernolákova a tiež oficiálnemu fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Celá naša rodina si na Janka spomenie každý deň. Najhoršie je to pre našu mamu, ktorá je už doma a nechodí toľko medzi ľudí. Aj po desiatich rokoch sa na naše tváre tisnú slzičky. Jeho život bol bohatý a dosiahol v ňom veľa. Je to pre nás dobrý pocit napriek smútku, ktorý aj po desiatich rokoch od jeho smrti stále vnímame. Som veľmi rada, že si ho pamätajú aj mladšie ročníky. Stane sa, že ma niekto pristaví a zaspomína si. Je to vždy príjemný pocit, že nechýba len najbližšej rodine,“ povedala nám Iveta Palovčíková.
Patrí z tvorcom stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, je hrdým košičanom a jedným z najväčších fanúšikov FC Bayern Mníchov na Slovensku – Martin Mrofka.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív MM
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe, čo robíš a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Volám sa Martin, ale priatelia a kamaráti mi hovoria Maťaš. Narodil som sa a celý svoj doterajší život som prežil v Košiciach. V pracovnej oblasti podnikám v IT outsourcingu, čo je vlastne profesionálna správa počítačových sietí a servis výpočtovej a kancelárskej techniky. V detstve som snáď vyskúšal každý šport. Keďže to ale nikdy nestačilo na viac ako priemernú úroveň, ostalo mi najmä fandenie. K tomu ma už ako malého chlapca priviedol môj otec. Ako rodený Košičan fandil odmalička žlto-modrým farbám VSS Košice. Často spomína na éru VSS na štadióne na Solovjevovej ulici. Svoj prvý futbalový zápas v roli diváka som videl na dnes už neexistujúcom Všešportovom areáli v Košiciach. Neskôr som patril k fanklubu VSS Košice. S niektorými členmi vtedajšieho fanklubu, z ktorých sú však už otcovia rodín, navštevujeme dodnes domáce zápasy FC VSS Košice. Šport na rekreačnej úrovni je ale dodnes významnou súčasťou môjho každodenného života.
O tebe je známe, že si veľký fanúšik Bayernu Mníchov. Odkedy mu drukuješ a koľko jeho zápasov si videl na vlastné oči aj pričinením nášho fanklubu?
Bayernu som začal fandiť v roku 1997. Postupom času fandenie prerástlo vo vášeň a v súčasť životného štýlu. Sledujem podrobne všetky zápasy a celkové dianie. Záleží mi na výsledkoch, ako aj na smerovaní klubu. Dlho som nosil v hlave myšlienku o slovenskom webe, ktorého hlavnou náplňou by bolo informovanie o najnovšom dianí v klube. Tak uzrel v októbri 2010 svetlo sveta neziskový projekt fcbayern.sk. Následne ma kontaktoval Roman Táborský, vzniklo priateľstvo a v roku 2011 prvá návšteva Allianz Arény. Odvtedy som mal vďaka fanklubu Bayern Rivvis možnosť zažiť atmosféru zaplnenej Allianz Arény celkovo 3x.
Čo pre teba znamená, že si členom Bayernu a že spravuješ webovu stránku FC Bayern?
Odpoveď na prvú polovicu otázky je, že je to pre mňa česť. Som na to hrdý a dokonale to asi vystihuje legendárny slogan FC Bayern – Mia san Mia. Na druhú polovicu otázky by som odpovedal asi takto: je to pre mňa v prvom rade obrovský záväzok. Všetko to vzniklo ako nevinná zábava, za 10 rokov sa z toho ale stal projekt, ktorého udržanie pri živote stojí nemálo energie, času a prostriedkov… Čo by ale človek pre svoj milovaný klub neurobil. Niekedy samozrejme chýba energia a čas, ale ak má človek oporu v rodine, dokáže sa premôcť aby nesklamal fanúšikov, ktorí stránku pravidelne navštevujú s túžbou po aktuálnych informáciách.
Odkedy si administrátorom webovej stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a ako si sa k tomu dostal?
Tomuto tiež predchádzalo moje vzájomné priateľstvo s Romanom Táborským, ktoré vzniklo vďaka oficiálnemu fanklubu FC Bayern Mníchov – Bayern Rivvis. Roman vedel, že som autorom a správcom stránky fcbayern.sk a tak ma oslovil či by som vedel pomôcť vytvoriť niečo podobné aj pre oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Slovo dalo slovo, začiatkom roku 2015 sme oslovili pár šikovných chlapcov a výsledkom je stránka, na ktorej sa práve nachádzame.
Za služby pre náš fanklub si od neho dostal originálny dres Bayernu Mníchov. Koľko ich už máš vo svojej zbierke?
Takto pekne sa vedenie fanklubu rozhodlo odmeniť moje nezištné služby počas celého roka a ja som sa tomu samozrejme nesmierne potešil. Tento posledný dres má v zbierke aktuálne číslo 21. Sú medzi nimi naozaj dnes už aj ťažko dostupné a zohnateľné zberateľské rarity, ale samozrejme každý nový prírastok poteší.
Bayern v minulej sezóne získal historické treble – víťazstvo v Bundeslige, Nemeckom pohári a v Lige majstrov. Čo myslíš, koľko z týchto trofejí obháji v tomto ročníku?
Tento rozhovor vznikal kvôli nedostatku môjho času dlhšiu dobu. V tejto chvíli je už jasné, že pre prekvapivé vypadnutie v Nemeckom pohári sa obhajoba triple v tejto sezóne konať nebude. Viac menej za samozrejmosť považujú fanúšikovia obhajobu a zisk titulu v Bundeslige. Počet trofejí bude závisieť od úspechu alebo neúspechu v Lige majstrov. Obhájiť v nej titul je samozrejme nesmierne náročné a potrebná je aj dávka šťastia, nie je to však nemožné a bol by to ďalší míľnik v histórii klubu. Myslím, že všetci v Bayerne sú maximalisti a túžba neustále vyhrávať je silná. Nám fanúšikom ostáva iba držať palce, nech všetko dopadne čo najlepšie.
Dobre poznáš košický šport a ľudí okolo neho, určite je však škoda, že už niekoľko rokov nemá zastúpenie v najvyššej futbalovej súťaži. Kedy sa tam FC Košice prebojuje?
Žiada sa mi povedať, že včera bolo neskoro. Určite je na škodu celého slovenského futbalu, že tradičné bašty ako Košice, Prešov alebo Banská Bystrica v najvyššej súťaži chýbajú. Vychovali kopec výborných futbalistov a ak by mali adekvátne podmienky, tak verím, že by v tom pokračovali aj naďalej. Košický klub sa dostal na pokraj existencie, navyše nemal adekvátny štadión hodný 21.storočia. To sa v posledných rokoch začalo meniť. Nejaký mestský štadión sa stavia. Našla sa dokonca partia košických podnikateľov, ktorí spolu s maďarským investorom z Miškolca spojili sily a snažia sa vrátiť klub na prvoligovú mapu. Či a v akom časovom horizonte sa im to podarí, je nateraz ťažké odhadovať. Mne v aktuálnom kádri chýba kvalita potrebná na postup do najvyššej súťaže. Môj odhad je 3-5 rokov. Rád by som si však tento rozhovor prečítal o rok a priznal, že som sa mýlil…
Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia na ME a tiež v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
V spoločnosti Poľska, Španielska a Švédska by bol postup zo skupiny ME malým zázrakom. Každý zápas sa však začína od 0:0 a v športe je možné takmer všetko. Ja len dúfam, že turnaj bude ovplyvnený súčasnou pandémiou koronavírusu čo najmenej, mužstvá sa predstavia v plnej zbroji a o víťazoch rozhodne aktuálna športová forma. Čo sa týka kvalifikácie asi jasným favoritom skupiny je vicemajster sveta Chorvátsko. Dôležitý bude ako vždy samotný vstup do kvalifikácie, keď sa stretneme s papierovo slabšími súpermi. Následne potrebujeme čo najlepšie zvládnuť zápasy s mužstvami, s ktorými sa môžeme pobiť o druhé miesto zabezpečujúce baráž. Postúpiť však na MS bude v tejto konkurencii veľmi ťažké. Opäť by som bol nesmierne rád, keby kvalifikáciu čo najmenej ovplyvnila aktuálne pandémia.
Záverom dovoľte aby som nám všetkým zaprial čo najviac zdravia a šťastia. Nech sa čoskoro všetko na dobré obráti a my sa môžeme vrátiť na štadióny sledovať náš milovaný šport a podporovať našich obľúbencov.
Bol by nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca
Marcel Sitarčík sa okamžite po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stal jeho plnohodnotným členom aj so svojou rodinou. A s fanklubom už absolvoval aj viacero vydarených zájazdov do zahraničia, o ktorých hovorí v tomto rozhovore.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív ms
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval aj nejakému športu?
Vo fanúšikovskej rodine som známy svojím širákom z rodného Brezna, plný odznakov zo všetkých futbalových kútov sveta a dresom slávnej „17ky“ Mareka Hamšíka. Ľudia ma tiež poznajú podľa pokriku „OKAMŽITE DAJTE GÓL!“, ktorým povzbudzujem v sektore fanklubu za bránou. V mladosti som hrával futbal do dorasteneckých kategórií a neskôr som v ňom našiel vášeň, ktorej sa venujem už len z burácajúcich tribún, spolu s neustále sa rozrastajúcou základňou z Horehronia.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som už od roku 2010, v ktorom som sa zúčastnil MS v Juhoafrickej republike. S veľkým obdivom však spomínam na svoj prvý reprezentačný zápas z roku 1997, kedy Slovensko na domácej pôde v Bratislave porazilo svojho odvekého rivala Česko (2:1). Počas uplynulých rokov som sa snažil našich futbalistov podporiť na každom domácom zápase, či už priateľskom, alebo kvalifikačnom v rámci ME a MS. Od roku 2012 sme začali organizovať zájazdy na 9- miestnej dodávke, neskor sme potrebovali dve dodávky a v posledných rokoch využívame už iba autobus.
Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Medzi svoje najväčšie z tribún radím veľmi dobre zorganizovaný zájazd na ME vo Francúzsku v roku 2016. Ďalšou nezabudnuteľnou futbalovou jazdou bola cesta do Azerbajdžanu, Chorvátska či Slovinska. Najviac si cením cestu do Štokholmu a Glasgowa, kde spolu so mnou vycestovala aj moja manželka.
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti a prečo?
Jednoznačne zápas Slovensko – Španielsko v Žiline, kde naši porazili vtedy majstrov sveta z roku 2010 po výbornom výkone 2:1. S kamarátmi sme spolu s nami vzali aj našich synov, ktorých tá výborná atmosféra dostala až natoľko, že sa venovali futbalu. Medzi obľúbené zápasy rovnako patria vystúpenia slovenského tímu do 21 rokov na ME v roku 2017 v Poľsku.
Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Myslím si, že táto kvalifikácia bude veľmi špecifická a výsledky zápasov neovplyvní len aktuálna forma hráčov, ale aj skrytý nepriateľ Covid – 19. Predpovedať tabuľku si určite netrúfam, ale bol by som nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca.
Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?
Určite by som bol šťastný, ak by tu bola táto možnosť vzhľadom k tomu, že som bol aj na ME 2016 vo Francúzsku.
Veľkými záľubami Ladislava Šimurku sú hudba a šport
Ladislav Šimurka, patrí medzi najaktívnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Svoj voľný čas delí medzi hudbu a šport, v obsiahlom rozhovore sa však o rodákovi z Veľkého Orvišťa dozvieme veľa zaujímavého.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív lš
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Môj život je úzko spätý s dvomi miestami, ktoré majú blízko k futbalu a samotnému fanklubu. Pochádzam z Veľkého Orvišťa, kde som dlhé roky býval na jednej ulici so súčasným predsedom fanklubu Romankom Táborským. Aktuálne, už vyše dvadsať rokov bývam vo Vrbovom. Mám dvoch synov a chápajúcu manželku, ktorá nám toleruje takmer každodenné sledovanie futbalu a tiež iných športov. Som dlhoročným vlastníkom permanentky na zápasy FC Spartak Trnava. Za slobodna som s klubom cestoval aj na výjazdy. Ešte väčšou mojou záľubou ako šport je však rocková a metalová hudba. Keď to situácia dovoľovala, navštevoval som rôzne koncerty u nás a v zahraničí. O hudbe píšem pre portál prorocker.sk. Futbal som hrával vo Veľkom Orvišti od žiakov a v neskoršom veku to boli epizódne pokusy vo VTJ (Vojenských telovýchovných jednotách). Začiatkom deväťdesiatych rokov sme s Romankom Táborským po dlhých rokoch obnovili činnosť žiackeho družstva v našej obci a začali sme chlapcov trénovať. Zopár z nich ešte aktívne hráva za A mužstvo Veľkého Orvišťa.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som takmer od začiatku. Presnejšie by to vedel povedať Roman Táborský, ktorý ma do fanklubu nahovoril. Rovnako, ako predtým do fanklubu Bayernu Mníchov a neskôr aj do úlohy maskota Ďuriho (prvýkrát 5.9.2018, na jeho oficiálne predstavenie, vo fanzóne pred zápasom s Dánskom). Zápasové štatistiky si nevediem, takže k presnému číslu by som sa nedopátral. Navštevujem len domáce zápasy „áčka“, ale našli by sa aj nejaké U21 a samozrejme, keď sme mali u nás pod nosom ME U17 v roku 2013, nemohol som si nechať ujsť ani tie. Len pre zaujímavosť spomeniem, že vtedy za našu reprezentáciu nastúpili talenty ako Vavro, Kadlec, Grič, Haraslín, Špalek, Vestenický, Čmelík… Jediný výjazd som absolvoval, spolu so synom (medzičasom tiež členom fanklubu), počas fanklubáckeho zájazdu do Klagenfurtu na prípravný zápas pred ME 2012, Slovensko – Poľsko (0:1).
Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
V pamäti si chcem čo najdlhšie udržať spomienku na zápas nášho fanklubu proti fanklubu Iron Maiden na piešťanskom letisku, počas Topfestu 2013 (škoda, že kvôli zbytočnému strachu agentúry nebolo možné odohrať zápas proti samotnej kapele). Veď komu sa pošťastí hrať v jednom mužstve so štyrmi generáciami slovenských futbalových legiend (z toho tromi spartakovskými)? Za fanklub vtedy okrem samotného predsedu nastúpili Jožko Štibrányi, Vlado Ekhardt, Rasťo Kostka a Filip Hološko. Vyhrali sme 6:1, dal som gól a denník Šport tomuto zápasu venoval celú stranu. Čerešničkou na torte bolo, že zápas cez megafón komentoval Karolko Polák. Veľmi oceňujem aj fanzóny, kde je možnosť nielen spoločného stretnutia fanklubákov, ale aj množstva bývalých vynikajúcich futbalových osobností. Najpamätnejšia je tá z hotela Bôrik, keď sa v roku 2012 krstila fanklubová hymna za účasti Jozefa Vengloša a Márie Královičovej.
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti
Takých je viac. Ale prvý musím spomenúť ešte československý, lebo to bola moja premiéra na veľkom reprezentačnom zápase. V novembri 1990 som sa vybral na kvalifikačný zápas na ME 92 na pražský veterný Strahov, na súboj ČSFR – Španielsko (3:2). Rozhodujúci gól dal Ľubomír Moravčík. Z tých slovenských je to zápas Slovensko – Poľsko (4:1) z kvalifikácie ME 96, kedy sme Poliakom oplatili prehru 5:0 z ich domáceho ihriska. Rád spomínam aj na stretnutie proti silným Portugalčanom (1:1) v kvalifikácii MS 2006. Nesmiem zabudnúť ani priateľský zápas proti Francúzom z augusta 2007 v Trnave (0:1). Tento mal pre mňa zvláštnu príchuť, lebo som pomáhal Petrovi Zemanovi pri práci s francúzskymi novinármi a dostal som sa naozaj blízko k mnohým francúzskym hviezdam. Špeciálne musím spomenúť dve kvalifikačné stretnutia MS 2010, ktoré som nenavštívil a dokonca som ich ani nevidel v priamom prenose, len zo záznamu. V čase dôležitého zápasu Česko – Slovensko (1:2), som bol práve na pohotovosti zo svokrom a keď sa hral slávny, zasnežený poľský „postupový“ (0:1), tak sme boli s pánom predsedom na koncerte ZZ TOP v Bratislave a stav sme priebežne kontrolovali na mobilných telefónoch. Ale aj to malo svoje plus. Po koncerte sme v trojici, aj s P. Zemanom, išli čakať hráčov na letisko. Bola to dlhá, studená a veselá noc…
Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Máme ťažkú a vyrovnanú skupinu. Dúfam, že čoraz viac chalanov začne pravidelne hrávať vo svojich zahraničných kluboch a potom by to na baráž mohlo vyjsť.
Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?
Určite nie a predpokladám na 95 percent, že to ani možné nebude. Možno sa na zápasy dostane len malé množstvo domácich divákov.
S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj fanklubáci
V utorok 2. februára podvečer sa Slovensko rozlúčilo s Jozefom Venglošom. Najväčšia osobnosť slovenského futbalu zomrela 26. januára vo veku nedožitých 85 rokov. V bratislavskom Krematóriu zastupovali slovenských futbalových priaznivcov desiatky, na bezprostrednej rozlúčke sa zúčastnili len najbližší – manželka Eva, synovia Jozef s manželkou Ivetou a Juraj.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Miloš Kopča
S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Predseda Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, člen Peter Špilák a Marcel Merčiak. Spoločne na pietne miesto položili veniec od fanklubu. ,,Pohreb vo veľkom chlade sa uskutočnil za prísnych bezpečnostných a protipandemických opatrení. S výnimkou najbližšej rodiny stáli sme vonku, počúvali slová rozlúčky cez reproduktor a na obrazovke si mali ešte raz možnosť pripomenúť usmiatu tvár svetobežníka, ktorý šíril o Slovensku len to najlepšie a všade mu robil výborné meno,“ povedal nám Miloš Kopča.
Záplava vencov mala odosielateľov z celého sveta, prišli z Austrálie, Ománu, Britských ostrovov či Prahy. Písané zbohom zaslali z Cypru Mario Lefakaridis, z Francúzska Michel Platini, z Nyonu sa vencom rozlúčil prezident Európskej futbalovej únie (UEFA) Aleksander Čeferin.
,,So vzácnym človekom sa prišlo rozlúčiť celé vedenie SFZ na čele s jeho predsedom Jánom Kováčikom a tiež aj jeho predchodca František Laurinc. Zo Švajčiarska prišiel Jozef Kliment, bývalý generálny sekretár SFZ. Pred dverami do Krematóri stáli Ján Medviď, Dušan Kučera, Karol Belaník, Vladimír Wänke, Ladislav Hudec, Tomáš Medveď, Vladimír Weiss st., Dušan Tittel, Martin Obšitník, Andrej Porázik a ďalší. Bolo to dojímavé, za normálnych okolností by Krematóriu bolo natrieskané,“ vraví M. Kopča.
Jozef Vengloš mal veľmi dobré vzťahy s našim fanklubom, vychádzal mu v ústrety. ,,Pokiaľ mohol, prijal pozvanie a vždy sa zúčastnil našich rôznych akcií. Napríklad na krste nášho cédečka spolu s Máriou Královičovou v hoteli Bôrik. V roku 2015 bol našim hosťom, keď fanklub oslavoval 5. výročie založenia a takisto sme mu o rok gratulovali k jeho 80. narodeninám. A v roku 2018 Jozef Vengloš spolu s ďalšími legendami čs. futbalu na okrúhle výročie vzniku Československa pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko bol hosťom v našej fanzóne,“ dodal ešte M. Kopča.
Pán Vengloš nikdy na vás nezabudneme, odpočívajte v pokoji!
Zberateľ Petr Švonc verí, že Slovensko by mohlo postúpiť aj na MS 2022
V našom oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie máme niekoľkých členov aj z iných krajín. Jedným z nich je Čech Petr Švonc, ktorý robí veľmi dobré služby nášmu fanklubu. S veľkým futbalovým fanúšikom sme sa porozprávali na aktuálne témy.
OFSR – Bratislava/Milan Valko Foto: Petr Švonc, archív
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Volám sa Petr Švonc a narodil som sa 14. augusta 1967. Pochádzam z malej dedinky Hrádek okres Ústí nad Orlicí. Futbal sa od malička stal mojou veľkou vášňou a hneď po škole sme s chlapcami kopali do lopty. V 11 rokoch sa moja mama druhý raz vydala a sťahovali sme sa do Prahy. Bola to pre mňa veľká zmena, keď sa chlapec z dediny, ktorá mala 90 obyvateľov ocitne zrazu v miliónovom meste. Dodnes si pamätám, keď ma môj otec v roku 1978 zobral na prvý ligový zápas Slávia Praha – Plzeň (1:0). Vtedy by ma ani vo sne nenapadlo, že sledujem svojho budúceho kamaráta Janka Lužu zo Slavie. Futbal som hrával za RH Praha a tiež som sa venoval aj orientačnému behu v Slávii Praha. Moja športová kariéra skončila sa odchodom na vojenčinu. Po návrate som sa k futbalu vrátil už iba rekreačne, hrával som malý systémom 5+1 a definitívne som mu dal zbohom v 45 rokoch, keď som musel podstúpiť operáciu menisku.
Známa je tvoja zberateľská vášeň autogramov do rôznych kníh so športovou tématikou (futbal, OH, ZOH), čo pre teba tento koníček znamená?
Autogramy som začal zbierať vo svojich 11 rokoch, kedy som sa presťahoval do Prahy. Bola to viac-menej náhoda, pretože ma kamarát vzal na autogramiádu športovcov a tak ma to zaujalo, že som sa tomuto koníčku začal venovať naplno až do odchodu na vojenčinu. Bolo to krásne obdobie a dodnes mám naň úžasné spomienky. Napríklad išiel som si podpísať Jaroslava Boučka, účastníka MS 1934, ktorý býval v Černošiciach a vtedy mal asi 70 rokov. Zavolal som mu, že by som chcel, aby sa mi podpísal do knižky Slávne nohy. Povedal, dobre príď, všetko ti podpíšem, ale musíš mi priniesť pivo. Tak som vystúpil v Černošiciach z vlaku, kúpil som 6 pív a išiel som dva kilometre pešo k nemu na statok. Keď videl, že som splnil svoj sľub vybral zo skrine všetky svoje futbalové artefakty, album s fotkami a začal rozprávať, čo všetko s futbalom zažil. Asi po dvoch hodinách som povedal, že už musím ísť domov (vtedy som mal 14 rokov), aj keď sa mi vôbec nechcelo. Bouček však hovorí, vieš čo, choď mi ešte pre pivo, všimol som si, že počas nášho rozprávanie všetky pivá vypil. Tak som vzal sieťovku, bežal som rýchlo do obchodu na stanicu a späť, aby som bol čo najskôr doma. Samozrejme, domov som prišiel neskoro večer, dostal som zaracha na týždeň, ale stálo to za to. Úprimne sa priznám, že tesne pred vojenčinou v roku 1986 som sa skoro celej svojej zbierky zbavil. Jednoducho som ju predal a rozdal. Jediné čo som si nechal, boli podpísané knižky. Znovu som sa vrátil ku zbieraniu v roku 2012, kedy vyšla nádherná kniha Se lvíčkem na hrudi. Je v nej kompletná futbalová reprezentácia jednotlivých hráčov od roku 1906 do 2012. A tak som sa znovu vrátil k svojmu koníčku. K dnešnému dňu mám túto knižku kompletne podpísanú okrem Jara Červeňana, ktorý sa bohužiaľ nepodpisuje a Jána Morávka, ten momentálne hrá stále v Nemecku. Keď som práve začal túto knižku podpisovať, tak som sa pri svojich cestách na Slovensko zoznámil pri krste knižky Titus Buberník s Romanom Táborským, Júliusom Šefčíkom a Petrom Špilákom. A odvtedy vlastne som sa začal zúčastňovať týchto akcií, ktoré organizuje oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, alebo Julo Šefčík. Úžasné bolo pri podpisovaní tejto knižky sa stretnúť s bývalými hráčmi a to ako v Čechách, tak aj na Slovensku, počúvať ich príbehy i životné osudy. A práve pri jednej tejto mojej ceste som sa spriatelil s Jankom Lužom a navštevujem ho skoro pri každej mojej ceste do Bratislavy.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Žiaľ, čas strašne letí, ale myslím si, že oficiálne som členom fanklubu asi tri roky. Snažím sa nevynechať ani jeden zápas, ale veľa záleží, ako sa mi podarí skĺbiť voľný čas s mojou prácou. Osobne som zatiaľ videl sedem zápasov slovenskej reprezentácie. Strašne som sa tešil aj na výjazd do zahraničia s fanklubom, ale bohužiaľ súčasná situácia to zatiaľ nedovolila. Už, aby tá pandémia koronavírusu bola preč, život i šport sa vrátili do normálu. Musím povedať, že atmosféra na štadiónoch mi veľa chýba, sledovať zápasy v televízii to nie je pravé orechové.
Fanklubu si už neraz pomohol, ako napríklad keď si zorganizoval pre jeho členov pred zápasom Ligy národov Česko – Slovensko plavbu loďou po Vltave. Takisto si zabezpečil účasť olympionikov z Česka pri príležitosti 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964 v hoteli Bôrik…
Všetko toto je dané mojou zberateľskú vášňou. Pri stretnutiach s hráčmi som zistil, že niektorí sa nevideli aj 30 rokov, alebo o sebe nič nevedeli, ako kto žije. Takže som sa v týchto záležitostiach začal viac angažovať. Napríklad Ján Geleta nehovoril s Alexandrom Horváthom od tej doby, čo žije v Belgicku. Keď som im sprostredkoval odovzdanie kontaktov a následne mi potom volali a ďakovali, mal som z toho úprimnú radosť. Rovnako tomu bolo, keď som organizoval účasť olympionikov z Čiech a videl som ako všetkým tým internacionálom pri osobnom stretnutí žiarili oči šťastím. Zrazu všetci zasa boli malí chlapci a tak som sa opäť utvrdil, že to má zmysel angažovať sa v týchto akciách. Pre mňa bolo dojímavé, keď som robil pozdrav s Pepíčkom Vojtom, ktorý nemohol prísť, pretože má ťažko chorú manželku. Na konci sa rozplakal, lebo mu bolo ľúto, že neuvidí svojich spoluhráčov. Myslím si, že túto akciu mal predovšetkým organizovať olympijský výbor. Títo bývalí hráči majú dnes 65 a viac rokov, sú to hrozne skromní ľudia a nesmierne si vážia, keď sa pre nich niečo urobí. Žiaľ, niektorí žijú naozaj od dôchodku k dôchodku a musia si ešte privyrábať väčšinou ako vrátnici. Naša spoločnosť zabudla, čo pre ňu títo bývalí internacionáli urobili, ako zviditeľnili našu republiku. Tu je veľký dlh, ktorý sa už nikdy nepodarí napraviť. Nesmierne si vážim hráčov Viktórie Plzeň a ľudí okolo Spolku 28, ktorí sa snažili pomôcť Mariánovi Čišovskému. Niekoľkokrát som mal možnosť sa s ,,Čišom“ zísť a preto som sa tiež angažoval v tejto pomoci nielen finančne, ale aj organizačne. Bol to výnimočný hráč aj človek a ako som povedal vážim si všetkých, ktorí mu v boji s tou ťažkou chorobou pomáhali.
Tohtoročné EURO by sa malo uskutočniť v 12 krajinách, ako podľa teba na kontinentálnom šampionáte dopadnú Česko a Slovensko?
Veľa bude záležať od momentálnej formy hráčov a tiež od toho, či tréneri nominujú futbalistov podľa skutočnej výkonnosti, alebo za zásluhy. Myslím si, že ani jedna krajina nemá zlých futbalistov, ale v súčasnosti je Česko po hernej stránke na tom lepšie. Slovensko v posledných zápasoch nehralo dobre, viacerí hráči boli z formy a podľa mňa niektorí nemali v reprezentácii čo robiť. Pokiaľ obidve krajiny by postúpili zo základnej skupiny, bol by to veľký úspech.
Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Veľmi sa na túto kvalifikáciu teším, verím, že už budeme môcť fandiť v hľadisku. Myslím si, že v tejto skupine nie je vyslovený favorit, ale ani slabé mužstvo. Chorvátsko a Rusko budú prechádzať obmenou hráčov. Slovinsko nemá zlý tím, Cyprus a Malta išli v poslednom čase výkonnostne hore. Jednako verím, že pokiaľ Slovensko bude bojovať ako jeden tím, má veľkú šancu postúpiť na MS 2022.
Veľký fanúšik Bayernu Mníchov Štefan Moncman by sa rád zúčastnil ME
Štefan Moncman, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie tiež väčšinu svojho života spojil so zeleným trávnikom. Či už ako hráč, rozhodca a v posledných rokoch aj s civilným zamestnaním. Všetko podstatné o agilnom šesťdesiatnikovi sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub
Povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej kariére?
Som rodákom z Pavlíc, je to malá dedina v okrese Trnava a tu som aj začal hrávať futbal. Na strednú drevársku školu som odišiel študovať do Zvolena. Tam som pôsobil tri roky v II. dorasteneckej lige a počas posledného roka školy som prešiel do seniorského áčka. Na tak mladého chlapca tam bol však dosť kvalitný a silný káder, ktorý hral I. SNL. Trénoval nás známy Anton Hrušecký. Keďže som sa nedostal na vysokú školu lesnícku, vrátil som sa domov Pavlíc, kde som súťažne hrával futbal do 30 rokov. Na sklonku kariéry som ešte odišiel do Voderadov, ktorým som pomohol vybojovať postup do krajských súťaží.
Po skončení aktívnej činnosti si okamžite presedlal na rozhodcovskú dráhu…
K rozhodovaniu som sa dostal cez môjho strýka Gusta Šurana, ktorý pískal a bol delegátom národnej ligy. Začal som v okrese a po vyše roku a pol som postúpil do krajských súťaží. V III. lige som rozhodoval takmer šesť sezón a potom som nastúpil ako sekretár na Západoslovenský futbalový zväz.
Akými zamestnaniami si prešiel?
Ešte pred nástupom na vojenčinu som absolvoval v Trnave prax v Západoslovenských nábytkárskych závodov. Po skončení základnej vojenskej služby som sa tam vrátil a vydržal som tam rok. Potom som desať rokov pracoval na družstve vo Voderadoch. V roku 1997 som odišiel na Bratislavský oblastný futbalový zväz, kde som tri roky vykonával funkciu sekretára. Pravda, v tom čase som tam zastupoval kolegyňu na materskej dovolenke. V roku 2002 som ako sekretár nastúpil na Západoslovenský futbalový zväz. Potom som chvíľu bol v jednej firme a keď sa mi niekedy v roku 2008 ozval správca areálu vtedajšieho Rapidu Juraj Czinege, prikývol som na jeho ponuku. V súčasnej akadémii ŠK Slovan vykonávam funkciu trávnikára. S prácou som spokojný, baví ma, hoci je náročná. Máme dve trávnaté ihriská, malú a veľkú umelú trávu.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v začiatkom jeho existencie, v prvých rokoch som aj dosť chodil na zápasy našej reprezentácie. V posledných je to už slabšie, v televízii si však vždy pozriem stretnutia nášho výberu. Pravda, v minulosti som navštívil aj niekoľko svetových a európskych šampionátov. Na MS 1990 v Taliansku som videl tri zápasy vrátane štvrťfinále Nemecko – Česko-Slovensko. Bol som aj na ME 1996 v Anglicku, na MS 1998 vo Francúzsku, MS 2006 v Nemecku a ME 2008 v Rakúsku a vo Švajčiarsku
O tebe je známe, že veľmi drukuješ Bayernu Mníchov a si aj členom tohto klubu. Fanklub už roky tradične chodí na tamojšie vianočné trhy, ktoré sú spojené so zápasom Bayernu väčšinou v Lige majstrov. Ako ti to chýba, že tentoraz kvôli pandémii koronavírusu sa výjazd do Mníchova neuskutočnil?
V roku 2005 sme založili fanklub Bayernu Mníchov, ale už predtým sme chodili na jeho zápasy na starý Olympijský štadión. Tentoraz po niekoľkých rokoch nenavštívime bavorskú metropolu. Samozrejme, mrzí ma to, ale všetci vieme, aká zlá je pandemická situácia. Verím však, že o rok pôjdeme na dobre staré miesto. A tiež ma potešilo, že v tipovacej súťaži uhádnuť výsledok baráže Slovensko – Írsko som vyhral suvenír FC Bayern Mníchov.
Aký je tvoj názor na to, že Štefan Tarkovič povedie slovenskú futbalovú reprezentáciu aj v nasledujúcom období, keď zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) podpísal do decembra 2021?
Štefana Tarkoviča poznám osobne ešte z čias keď som pracoval na Západoslovenskom zväze, lebo mávali u nás zrazy. Bol asistentom trénera žien Františka Urvaya a Milan Sládkovič bol vedúcim mužstva. Za daného stavu pre mňa je to dobrá voľba. Pozná viacerých hráčov, vie čo na koho platí. Čaká ho ťažká práca, prvoradé je však, aby naši futbalisti pravidelne hrávali vo svojich kluboch. A viacerí z mladších by sa mali poriadne zamyslieť nad sebou. Prestupujú kade tade a k ničomu to nevedie. Príklad by si mali zobrať z Petra Pekaríka, ktorý už viac ako desať rokov pravidelne nastupuje v nemeckej bundeslige!
Pôjdeš Slovensko povzbudiť na ME?
Všetko bude záležať od pandemickej situácie koronavírusu. Stále sa ešte nevie, či sa ME budú hrať vo všetkých v dvanástich mestách v dvanástich európskych štátoch, alebo iba v jednom. V hre je viacero variantov. O všetkom má UEFA rozhodnúť 6. marca. Veľmi ma láka ísť do Bilbaa na súboj Španielsko – Slovensko, videl by som aj krásny štadión. V Španielsku som bol, keď sme tam v roku 2005 hrali baráž a v Madride sme prehrali 1:5.
Už v pondelok 7. decembra na žrebovaní v Zürichu Slovensko spozná súperov v kvalifikácii MS 2022. Akých si želáš pre našu reprezentáciu?
Veľmi rád by som videl na vlastné oči Belgicko, ktoré je už nejaký čas na čele rebríčka FIFA. Už dlhšie je to top tím, môže postaviť aj dve výborné jedenástky. Treba si tiež uvedomiť, že aj z 3. a zo 4. koša môžeme dostať silných a nepríjemných súperov. Z 3. koša by som si prial Island, zo 4. koša by neboli zlí Gruzínci. Myslím si, že pre nás by bola lepšia šesťčlenná, ako päťčlenná skupina.
Miro Maco si v kvalifikácii MS 2022 želá Anglicko a Česko
Miroslav Maco je oddaný fanúšik slovenského športu, najmä futbalu. Jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie bol pri jej najväčších úspechov, postup na MS 2010 a postup na ME 2016. V našom seriáli sme sa s ním porozprávali na témy súvisiace s našou reprezentáciou.
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne akému športu si sa v minulosti venoval?
Pochádzam z Piešťan, od štyroch do dvadsiatich rokov som žil v Bratislave. Potom som sa presťahoval do obce Veľké Kostoľany, kde bývam doteraz. Tam aj podnikám, mám stavebnú firmu. V mladosti som sa venoval futbalu, hokeju, basketbalu, šport vypĺňal všetok môj voľný čas. Od prípravky až po seniorov som hrával za Inter Bratislava. Trénovali ma známe mená, legendy, ako Marián Novotný, Jozef Barmoš a Peter Mráz, prvý menovaný ma viedol až sedem rokov. Na Inter mám veľmi pekné spomienky, lebo všetko tam dobre fungovalo. Najradšej by som bol, keby sa to celé vrátilo naspäť. Keďže som sa neuplatnil vo vrcholovom futbale, dostal som ponuku hrať za Veľké Kostoľany. Bol to vydarený krok, dali mi zamestnanie a neskôr som začal aj podnikať. Hral som na viacerých pozíciach, keď bolo treba bol som brankár, stopér, stredopoliar, či útočník. Najčastejšie som však hrával stopéra. Tréneri si ma pre moju univerzálnosť vážili. Šport ma naučil poctivo, tvrdo trénovať a pracovať. Prináša mi to pekné ovocie, takže som spokojný.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010. Na vlastné oči som videl väčšinou zápasov našej reprezentácie doma i vonku, bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku. Fanúšikom futbalu som už od šiestich rokov, keď ma otec zobral na derby Inter – Slovan a vtedy som si vybral žltočierne farby. A potom to už tak išlo, že som chodil na takmer všetky zápasy reprezentácie. Šport ma baví, úprimne drukujem všetkým našim športovcom. Navštívil som MS v hokeji, hádzanárske a basketbalové zápasy. Teší ma, keď Slovensko vyhráva a keď sa spoločne s fanúšikmi stretávame na takýchto športových podujatiach.
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Špeciálny bol pre mňa zápas v kvalifikácii MS 2010 na Sliezskom štadióne v Chorzowe, kde Slovensko vyhralo nad Poľskom 1:0 a postúpilo na svetový šampionát. Mrzli sme tam v pätnásť centimetrovom snehu v teniskách, ale stálo to za to. Krásne stretnutia som so slovenskými fanúšikmi zažil v Belfaste, Dubline, Londýne, či Moskve. Takže jeden zápas sa skutočne nedá vybrať, lebo mne každý voľačo dal, videl som nádherné mestá a tiež skvelú atmosféru. Do pamäti sa mi veľmi vryli aj MS v hokeji 2012 v Helsinkách, kde Slovensko skončilo na skvelom druhom mieste. Som teda veľmi rád, že som už videl toľko výborných zápasov a za to všetko ďakujem mojej tolerantnej manželke Mirke, s ktorou mám tri deti.
V utorok 1. decembra VV SFZ na svojom zasadnutí schválil za nového trénera slovenskej reprezentácie Štefana Tarkoviča. Zmluvu so SFZ podpísal do decembra 2021. Považuješ to za dobrú voľbu?
Myslím si, že keď ho hráči berú, tak je to dobré rozhodnutie. Úplne do všetkého nevidím, aby som mohol povedať, ako to vo vnútri reprezentácie vyzerá. V minulosti sme však najväčšie úspechy dosiali so slovenskými trénermi, postup na MS 2010 s Vladimírom Weissom st. a postup na ME 2016 s Jánom Kozákom st. Takže aj na Slovensku máme niekoľko kvalitných trénerov. Vždy by sa mal vybrať ten najvhodnejší. Skôr si myslím, že stále nás najviac trápi slabšia infraštruktúra štadiónov a celkové zázemie okolo futbalu od najvyššej súťaže až po najnižšie. Vrátane mládeže, celkovo štát by mal oveľa viac finančne podporovať futbal, aby sme si dokázali vychovať takých zanietených hráčov, akými boli Laco Jurkemik, Ľuboš Moravčík a ďalší. Teda takých, ktorí nechajú celé srdce na ihrisku. Páči sa mi, ako funguje Slovenský zväz ľadového hokeja, keď v jeho štruktúrach pracujú aj bývalí majstri sveta.
Slovensko druhý raz v novodobej histórii postúpilo na ME, pôjdeš našich sokolíkov povzbudiť na kontinentálny šampionát?
Verím, že v lete sa už bude hrať s divákmi a že pandémia koronavírusu definitívne pominie. Pokiaľ sa teda všetko vráti do bežného života, rád by som sa pozrel do Dublinu na zápasy Slovensko – Poľsko a Slovensko – Švédsko. V Írsku žije veľa Slovákov, takže by tam bola krásna atmosféra. Možno sa odtiaľ presuniem do Bilbaa na súboj Slovensko – Španielsko. Bolo by to pre nás také zadosťučinenie za to, že tento rok sme neboli na tribúnach fandiť slovenskej reprezentácii.
V pondelok 7. decembra sa v Zürichu uskutoční žrebovanie MS 2022. Slovensko ako 19. najlepšie európske mužstvo – celkovo v rebríčku na 33. mieste s koeficientom 1486 – je v druhom koši. Akých súperov si pre našu reprezentáciu želáš a akú skupinu, päťčlennú, alebo šesťčlennú?
Z prvého koša si jednoznačne prajem Anglicko, lebo je to kolíska futbalu a rád by som sa na gigantický štadión vo Wembley vrátil ako fanúšik. Z tretieho koša by som privítal Česko, lebo mu máme čo vracať, keď sme v posledných dvoch ročníkoch v Lige národov prehrali s ním všetky štyri zápasy. Ďalších súperov už neriešim, nechám to na žreb. Som zástanca toho, že lepšie je hrať viac zápasov, vtedy sa ukáže buď skutočná kvalita, alebo slabšia výkonnosť. Takže si želám šesťčlennú skupinu, aby sme videli viac stretnutí.
V piatok 27. novembra sa pred kinom Lumiere uskutočnil krst a autogramiáda knižnej publikácie pod názvom SLOVAN DO TOHO. Jej autorom je známy publicista Ľuboš Jurík. Kniha má 286 strán. Na podujatí kvôli pandémie koronavírusu sa zúčastnilo okolo 50 hostí, medzi nimi viaceré belasé legendy, majster Európy 1976 Ján Švehlík, kapitán strieborných olympionikov z Tokia 1964 Anton Urban, víťaz PVP z roku 1969 Ivan Hrdlička, bývalý čs. reprezentant Ján Medviď a ďalší. Medzi prítomnými boli aj Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho členovia Natália Kučerová, Ján Gálik, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Lošonský.
Publikácia obsahuje stručnú históriu futbalu a dejiny Športového klubu Slovan Bratislava od jeho vzniku roku 1919, rozhovory s hráčmi, trénermi, funkcionármi, športovými novinármi, fanúšikmi, ako aj osobnosťami kultúry, ktoré fandili Slovanu. V knihe sú aj profily legiend Slovana: P. Šorala, L. Kubalu, F. Daučíka, L. Šťastného, J. Popluhára, P. Dubovského, E. Pažického, K. Jokla, V. Schrojfa, T. Reimanna, M. Vičana, V.Tegelhoffa a ďalších. Kniha je ilustrovaná dokumentárnymi fotografiami.
Ľuboš Jurík je skúsený autor troch desiatok kníh, čo ho viedlo k napísaniu tejto knihy? ,,Pôvodne mala vyjsť vlani na sté výročie Slovana, ale kvôli rôznym problémom a aj objektívnym, sa jej termín posunul takmer o rok. Myslím si však, že rok Slovana je každý rok. Tento klub je totiž spoločenský fenomén, viac ako futbal, lebo spája ľudí najmä keď kvôli korone prežívame ťažké časy a slovenskému futbalu sa veľmi nedarí, hoci reprezentácia postúpila na ME. Myslím si teda, že táto kniha je ako trocha slnka v studenej vode. Vracia optimizmus, lebo ŠK Slovan je jediným klubom, ktorý v minulosti vyhral druhú najvýznamnejšiu európsku súťaž Pohár víťazov pohárov. V minulosti som napísal veľkú knihu slovenský bigbít, čo je tiež veľký fenomén,“ povedal nám Ľ. Jurík.
S myšlienkou napísať takúto knihu prišiel Peter Kučera, bývalý hráč ŠK Slovan. ,,Poznáme sa od školských rokov, priznám sa, že veľmi sa mi do tohto projektu nechcelo. Lenže zavážilo, že som dušou a telom starý prešporák a slovanista, lebo som chodieval na každý ligový zápas ešte v preplnených električkách. Takže mal som teda taký morálny záväzok s touto témou sa vysporiadať. Peter ma ťukol a nakopol a pustili sme sa do toho. Kniha je jedinečná v tom, že ponúka autentické rozhovory, nie je to žiadna encyklopédia. Pochopiteľne, sú tam faktografické prvky, ale my sme sa stretávali s hráčmi, ktorí boli priamymi aktérmi úspechov Slovana a tiež s trénermi, funkcionármi a ďalšími z oblasti kultúrneho a spoločenského života, ktorí tiež neodmysliteľne patrili k futbalu. Verím, že táto kniha raz bude zberateľský unikát,“ dodal ešte Ľ. Jurík.
Napísal čosi ako štruktúru otázok, na ktoré odpovedali všetci zainteresovaní. Rozhovory si nahrávali, v tomto smere zohrala dôležitú úlohu Natália Kučerová, ktorá s diktafónom v ruke zaznamenala dôležité výpovede. Postupne sa tak utváral obraz o bratislavskom Slovane a čitateľovi to umožní utvoriť si lepšiu predstavu o tom, ako kniha vznikla.
,,Táto kniha je taký doplnok k storočnici, ktorú ŠK Slovan oslávil minulý rok. Bol to sen autora a jeho spolupracovníkov vydať takúto publikáciu a tiež to bol sen starších a ešte žijúcich futbalistov, legiend, aby si aj takto moli pospomínať na staré zlaté časy. A tiež aj na tých spoluhráčov, ktorí už nie sú medzi nami. Kniha veľkú históriu Slovana približuje troška z inej stránky, každý hráč predstavil svoju kariéru a aj svoj osud. Myslím si, že čitatelia si prídu na svoje, spoznajú osobné cesty hráčov, ako kráčali po svojej kariére,“ hovorí Ján Medviď.
,,Vlani vyšla kniha 100 rokov Slovan, tak som veľmi zvedavý na túto. Určite je zaujímavá a kvalitná, rád si ju prečítam. Veľmi rád som do knihy poskytol všetky informácie o mne, o Slovane, aby mala dobrú úroveň. Zo svojho archívu som do knihy dal aj niekoľko fotografií. Tých 100 rokov je veľmi dlhé obdobie, takže za ten čas sa udialo veľa rôznych udalostí a som presvedčený, že v knihe všetky najdôležitejšie sú aj zachytené. Nielen pre fanúšikov Slovana, ale aj pre iných z futbalovej brandže, kniha Slovan do toho bude pekným darčekom pod vianočný stromček,“ vraví Ján Švehlík.
,,Som rád, že so športovými knihami na Slovensku sa troška roztrhlo vrece, určite je každá zaujímavá. Slovan je vlajkovou loďou slovenského futbalu, písal jeho históriu, takže fanúšikovia by si mali prísť na svoje, lebo v knihe nájdu veľa zaujímavých príbehov. My starší, sme si pospomínali na bývalé časy, keď chodilo na futbal 20 až 30 tisíc divákov. Takže som veľmi zvedavý, čo všetko si prečítam, teším sa hlavne na starú slávu, keď Slovan dosiahol viaceré veľké úspechy,“ poznamenal Ivan Hrdlička.
Fanklubáci zagratulovali Ondrejovi Trnovskému k veľkému jubileu
V tomto roku sa väčšia skupina členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stretla iba na oslave 80. narodenín Jozefa Štibrányiho v Modranke koncom januára. Ďalšie akcie a najmä fanzóny pred zápasmi našej reprezentácie sa kvôli pandémie koronavírusu už neuskutočnili.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Až v utorok 24. novembra si mohli fanklubáci povedať, znova sme tu. V sobotu 7. novembra totiž člen oficiálneho fanklubu Ondrej Trnovský oslávil významné životné jubileum 70 rokov a pri tejto príležitosti sa stretla maličká skupinka, aby mu zagratulovali k narodeninám. V dome Petra Špiláka na Trnávke oslávencovi zagratulovali Roman Táborský, predseda fanklubu, Peter Špilák, Milan Valko a Miroslav Maco.
Roman Táborský a Peter Špilák odovzdali Ondrejovi Trnovskému tradičný darčekov kôš. ,,Veľmi milo ste ma prekvapili, som skutočne dojatý, že aj v tejto ťažkej dobe ste na mňa a na moje narodeniny nezabudli,“ povedal O. Trnovský.
Pekné stretnutie sa nieslo v optimistickom duchu a znamení, že fanklub bude opäť organizovať dobre známe akcie, najmä keď Slovensko druhý raz za sebou postúpilo na ME a už v marci budúceho roka ho čaká kvalifikácia na MS 2022!
Dušan Radolský, úspešný tréner a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v piatok 13. novembra významné životné jubileum 70 rokov.
Radolský si počas hráčskej kariéry obliekal dres Dukly Banská Bystrica v rokoch 1971 až 1972 a trnavského Spartaka (1973-1975). Medzitým mal krátke zastávky v Dukle Tábor a Dukle Kroměříž. V pozícii trénera vstúpil do veľkého futbalu v roku 1985 ako asistent v rodnej Trnave. Počas viac ako 30-ročného obdobia potom pôsobil v dvoch desiatkach prvoligových klubov na Slovensku i v zahraničí.
V rokoch 1999-2000 zažil slovenský futbal úspešné časy práve pod taktovkou Dušana Radolského. Výber do 21 rokov postúpil v kvalifikácii ME zo 7. skupiny ako jej víťaz do baráže a odtiaľ na záverečný turnaj. Hral v Bratislave na Pasienkoch a Slováci vybojovali 4. miesto, čo znamenalo postup na olympijské hry v Sydney. Slovenskí futbalisti sa na OH predstavili vôbec po prvý raz a od roku 2000 už tento úspech nezopakovali.
V októbri 1998 viedol v oficiálnom medzištátnom stretnutí v Bratislave slovenskú reprezentáciu proti Poľsku. Radolského vtedy poverili vedením SR iba dočasne, v tom čase bol aj trénerom SR 21, ktorá taktiež hrala v ten deň zápas proti Poliakom. Je jediný tréner, ktorý počas jedného dňa viedol v oficiálnych medzištátnych zápasoch obe reprezentácie. Svoj jediný zápas v úlohe hlavného trénera reprezentácie neoslávil víťazstvom, Slováci na Tehelnom poli podľahli súperovi 1:3.
Výborné meno si urobil hlavne v Poľsku. Práve u našich severných susedov získal dnešný jubilant aj najviac individuálnych ocenení. V ankete o najlepšieho zahraničného trénera v Poľsku skončil raz na druhom a raz na treťom mieste. V rokoch 2004 a 2011 získal cenu pre najlepšieho trénera Malopoľského vojvodstva a Veľkopoľského vojvodstva a je aj čestný občan mesta Grodzisk. S Grodziskom získal v roku 2005 Poľský pohár. Je prvý a jediný tréner, ktorý priviedol slovenský klub MŠK Žilina v európskych súťažiach k výhre nad klubom z najvyššej anglickej súťaže na jeho pôde. Jeho vtedajší zverenci zdolali Aston Villu na jeho ihrisku 2:1. Radolský má všeobecne s anglickými tímami výbornú bilanciu, na klubovej úrovni s nimi nikdy neprehral. V sezóne 2003/04 vyradil jeho klub Groclin Grodzisk v 2. kole Pohára UEFA slávny Manchester City.
Dušan Radolský pôsobí od roku 2018 vo funkcii zástupcu trénerov vo výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a 20. októbra ho VV SFZ schválil na svojom online zasadnutí za člena Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu. Sedemdesiatku oslavuje deň po zápase Slovákov v Severnom Írsku, v ktorom si naše mužstvo vybojovalo druhú účasť po sebe na ME. ,,Už som poslal Štefanovi Tarkovičovi gratulačnú esmesku, od nášho tímu som dostal pekný darček k narodeninám. Stále som súčasťou slovenského futbalu a mnohých hráčov poznám. Mám teda s nimi blízke vzťahy, je to veľmi pekné, že sme sa znova prebojovali na kontinentálny šampionát,“ vraví Dušan Radolský.
Jeho dcéra Monika je hovorkyňou SFZ. Predtým dlhé roky pôsobila v denníku Plus jeden deň na pozícii vedúcej športovej redakcie a zástupkyne šéfredaktora a novinársku kariéru začala v denníku Smena u uznávaného redaktora Jožka Korbela.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Radolskému k nádhernému jubileu blahoželá, praje mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Pre členov fanklubu a zberateľov je na adrese eshop.fanklubfutbalsvk.sk k nahliadnutiu zoznam všetkých vydaných zberateľských kariet. Karty aktuálne nie je možné zakúpiť cez eshop. Získať ich môžete počas fanzón a podujatí aktivít fanklubu pre hráčov. Podmienky podpory podľa stanov OZ.
Fanklub SVK
Bude mať malú dušičku, dúfa však, že Slovensko si vybojuje miestenku na ME
Jozef Baňas je veľký fanúšik slovenského športu a hlavne futbalu. Je teda pochopiteľné, že s najpopulárnejším športom na svete je spojená veľká časť jeho doterajšieho života. S rodeným východniarom sme sa porozprávali na rôzne témy.
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej a atletickej kariére?
Narodil som sa v Lipanoch v okrese Sabinov, kde som absolvoval základnú školu. Za Lipany som hrával futbal, okrem toho som sa venoval aj behu. Na strednú školu som chodil na Orave, som vyštudovaný televízny opravár a mechanik elektrických zariadení. Tam som za Tesla Orava v Nižnej, na ktorú nedám dopustiť pokračoval vo futbale, ale aj v atletike. Mal som dobrých trénerov a ich zásluhou som sa dostal do Ostravy na veľmi známy míting Zlatá tretra. Po skončení vojenčiny z Nižnej som prestúpil do Tvrdošína. Futbalu som sa však už venoval menej, do popredia vystúpila atletika. S obidvoma športami som ale skončil v roku 1984, keď som si vážne poranil meniskus. Pritom v tom roku som ešte bežal Kysucký maratón. Po roku 1989 som odišiel z Tesly a robil som istý čas v jednej firme zásobovača nábytku. Môj bývalý triedny učiteľ ma nahovoril, aby som sa stal členom HZDS a tak som vstúpil aj do politiky. Bol som teda zamestnancom tohto hnutia a vedúci kancelárie okresu. Robil som aj osobného šoféra poslancovi NR Jozefovi Tarčákovi. Keď padlo HZDS, zakotvil som v stavebníctve a v tomto obore som si založil aj firmu.
Známe je však aj tvoja rozhodcovská kariéra, ako si sa k nej dostal?
V Tvrdošíne na bytovke býval o jedno poschodie nižšie rozhodca, ktorý v tom čase pískal V. triedu. Nahovoril ma, aby som vstúpil do rozhodcovského zboru. Zoznámil ma vtedy so známym arbitrom Vladimírom Mušákom st. a tiež bývalým primátorom Pavlom Pavlíkom. Boli to takí moji tútori, cibrili ma, dobre si pamätám, ako ma dali pískať prípravný zápas Námestovo – Čadca. Bol som hlavný a Mušák s Pavlíkom boli postranní. Veľa ma naučili, hlavne pravidlá som musel poriadne sypať rukáva, moja rozhodcovská kariéra mala veľké napredovanie. Rýchlo som postupoval a už za nejaký čas som sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ som postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil som sa do III. ligy. V roku 2008 som ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom som vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky som videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil som veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi sme v Lyone boli aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok mám aj z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.
Ako podľa teba Slovensko dopade vo štvrtok 12. novembra v zápase roka vo finále baráže o postup na ME proti Severnému Írsku v Belfaste?
V súčasnej nevyrovnanej forme je pre nás každý zápas veľmi ťažký. Mám z neho dosť malú dušičku, veľmi tomuto výberu nového trénera Štefana Tarkoviča neverím, lebo k jeho nominácii mám určité výhrady. Je tam aj jeden veľmi problémový hráč Vladimír Weiss ml. Škoda, že svoju sľubnú kariéru premrhal. Pritom, podobne ako Stoch, nevedia čo so sebou. Za svoj život som poznal veľa hráčov, ktorí mali ,,vymleté“ hlavy, ale boli perfektnými futbalistami. Iní si zasa aj bez talentu vydreli dobrú kariéru. Takže nezostáva mi nič iné iba dúfať, že vo štvrtok Slovensko po dlhom čase podá skutočne dobrý výkon a vybojuje si miestenku na ME.
UEFA uvažuje, že upustí od plánu usporiadať EURO v 12 krajinách a uskutoční sa len v jednej krajine. Hlavným kandidátom je Rusko. Čo na to hovoríš?
ME 2018 v Rusku boli výborné po všetkých stránkach. Veľmi sa mi páčila aj ich športová úroveň. Keby Slovensko postúpilo na ME, to by bolo oveľa iné, lepšie a radostnejšie. Na šampionát určite vycestujem, treba len veriť, že korona kríza už bude zažehnaná a všetci sa vrátime do normálneho života.
Okolo 1500 odznakov, z toho 300 anglických zo všetkých súťaží, profesionálnych i amatérskych, takmer 100 šálov z celého sveta, bezmála 60 dresov a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. Takáto pozoruhodná zbierka sa skvie v dome v Modranke u verného člena oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Jozefa Planka. Nielen o kolekcii jeho futbalových relikvií, ale aj o blížiacom sa finále baráže o postup na ME Severné Írsko – Slovensko, sme sa s ním rozprávali.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub
Odkiaľ pochádzaš, venoval si sa v minulosti aj nejakému športu, čo robíš a odkedy si členom fanklubu?
Narodil som sa v Modranke a v tejto časti Trnavy som prežil svoj doterajší život s manželkou a so synom. Priženil som sa a bývam u bývalého známeho brankára Spartaka Trnava Františka Kozinku, ktorý je mojím švagrom. Venoval som sa iba futbalu, v Modranke ako brankár som prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný som chytal za A-mužstvo. Aktívnym hráčom som bol až do päťdesiatky v krajských majstrovstvách a rok som pôsobil v Malženiciach. Som absolventom strojníckej priemyslovky, do roku 1989 som pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 som založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom som vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracujem v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.
Známa je tvoja zberateľská vášeň odznakov, dresov a šálov, čo pre teba tento koníček znamená?
Začal som sa mu venovať už v rannej mladosti, keď som mal 14 rokov.
V tom čase vychádzal týždenník Štart a na jeho zadnej strane mali vždy nejaké športové osobnosti. Napríklad boli tam Slava Metreveli, Vsevolod Bobrov a ďalší. Tak som si začal s nimi dopisovať a poslali mi odznaky Dinama Tbilisi a CSKA Moskva. Ďalšie suveníry som dostal od rôznych klubov, predovšetkým som sa sústredil na anglické. Odoberal som známe časopisy World Soccer, Don Balón a La Gazzetta Sport. Poslal som im svoju adresu a odvtedy sa moja zberateľská vášeň rozrástla do ohromných rozmerov. Zbieram hlavne vlajky, odznaky, šále a dresy. Veľa som ich kúpil aj na rôznych zájazdoch s fanklubom. Všetko to mám uložené doma na jednom mieste, dresy a šále som dal do skrine a odznaky sú zarámované,
Ako zháňaš tieto predmety, chodíš na burzy, alebo máš vybudovanú sieť rôznych kamarátov, s ktorými si vymieňaš odznaky, dresy a šále?
Keďže som už v dôchodkovom veku, tak som v tejto mojej aktivite výrazne poľavil, neviem čo ešte by som zbieral. Pred takými 10-15 rokmi som chodil na burzy do Prahy, Brna a Bratislavy. Podarilo sa mi tiež skontaktovať so známymi novinármi Petrom Telekom a Igorom Telekym, ktorí mi v tejto činnosti tiež pomohli.
Si veľkým fanúšikov Spartaka Trnava, čo pre teba znamenalo, keď po 45 rokoch získal majstrovský titul?
Spartaku drukujem od roku 1964, za ten čas som videl množstvo jeho zápasov. Na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige nikdy nezabudnem. Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po takej dlhej dobe bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy.
Žiaľ, súčasnosť už nie je taká ružová, mužstvo bez nejakého progresu prešľapuje na mieste. Bývalý dlhoročný majiteľ Vladimír Póor veľa urobil pre trnavský futbal, doteraz nepochopím, keď sa u nás otváral nový štadión, prečo ľudia na neho pískali.
S fanklubom si prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov máš z toho, keď ti pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v Ríme…
Predseda fanklubu Roman Táborský zorganizoval zájazd do Ríma na zápas Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon. Jeho súčasťou bola aj audiencia u pápeža na námestí svätého Petra. Pápež práve išiel z kaplnky, troška som sa v dave pretlačil k nemu a podal mi ruku.
Samozrejme, bol to pre mňa veľký zážitok, hoci naviac si cením tie futbalové. S fanklubom som totiž od jeho založenia navštívil prevažnú časť zápasov slovenskej reprezentácie, vrátane ME 2016 vo Francúzsku.
Slovenská reprezentácia v tomto roku v piatich stretnutiach ešte v riadnom hracom čase nevyhrala. Myslíš si, že sa jej to podarí v najdôležitejšom súboji vo finále play-off o postup na ME vo štvrtok 12. novembra Belfaste proti Severnému Írsku?
Na ostrovoch, kde sa nám nikdy nedarilo, nás čaká veľmi ťažký zápas. Veľmi neverím novému trénerovi Štefanovi Tarkovičovi, lebo jeho nominácia vo mne vyvolala niekoľko otáznikov. Pokiaľ by sa však predsa len do mužstva vrátil bývalý kapitán Martin Škrtel, tak by sme mali väčšiu šancu na postup. Myslím si, že by sa mohol zopakovať scenár zo súboja s Írskom a postúpime na pokutové kopy. Mimochodom, na Belfast mám výborné spomienky, lebo som na tam videl naše víťazstvo 2:0 v kvalifikácii MS 2010.
Čo si o tom myslíš, že UEFA sa údajne zaoberá možnosťou reorganizovať budúcoročné EURO, ktoré sa má uskutočniť v dvanástich krajinách. Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu však zvažuje určiť iba jedného hostiteľa. Najväčším favoritom patrí Rusko, v ktorom sa v roku 2018 uskutočnili majstrovstvá sveta…
Bola by to dobrá alternatíva, lebo Rusko skvele zvládlo organizáciu MS 2018. Má krásne a veľké štadióny, osobne som s menšou skupinkou našich fanklubákov navštívil šampionát v Kaliningrade a v Petrohrade, kde som videl dva zápasy. Túto možnosť teda absolútne schvaľujem, Rusko by úspešne obstálo v organizácii ďalšieho veľkého šampionátu.
Pokiaľ Slovensko postúpi na EURO, pôjdeš našu reprezentáciu povzbudiť na kontinentálny šampionát?
Na ME určite pôjdem a to bez ohľadu na to, či Slovensko postúpi, alebo sa tam nedostane. Prvoradé je, aby som bol zdravý a potom sa dá všetko možné plánovať.
