Ikona Ikona Ikona

Roman Táborský, Ján Švehlík a Ján Luža zagratulovali Mariánovi Masnému k 70. narodeninám

Autor: admin

Marián Masný, majster Európy z roku 1976 v Belehrade, ktorý bol rýchlym hráčom, dynamickým, s nevyspytateľnou kľučkou, skvelými prienikmi, milimetrovými prihrávkami a elegantnými centrami vo štvrtok 13. augusta oslávil 70. narodeniny. V súboji jeden na jedného bol ťažko brániteľný. Jeho hra pôsobila esteticky, pri jeho mene sa často skvel prívlastok „futbalový básnik“. Pre jeho výbornú techniku, rýchlosť a štýl hry ho prirovnávali k nezabudnuteľnému Georgeovi Bestovi.

OFSR-Bratislava/Milan Valko
Foto: Ján Luža

Pri tejto príležitosti životného jubilea legende slovenského a československého futbalu zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho dlhoročný spoluhráč z ŠK Slovan Bratislava a majster Európy z roku 1976 Ján Švehlík a bývalý čs. reprezentant Ján Luža.

,,Za Mariánom Masným sme prišli na jeho pracovisko v Krasňanoch niekoľko hodín pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko. Pôvodne sme jemu a Jankovi Švehlíkovi, ktorý v tomto roku tiež oslávil 70 rokov chceli zagratulovať formou slávnostnej večere. Žiaľ, pandémia koronavírusu zmenila naše plány, takže aspoň takto sme si uctili jeho významné narodeniny,“ hovorí Roman Táborský.

Marián Masný od nášho fanklubu dostal tradičný darčekový kôš.
Ako je známe, Marián Masný na rozdiel od svojich spoluhráčov z majstrovského belehradského mužstva zažíval v posledných rokoch inú tvár osudu. Pretĺkal sa ako sa len dalo, s médiámi absolútne nekomunikuje. Takže nebolo ľahké sa k nemu dostať.

,,Nechcem si prihrievať polievočku, na stretnutí s Mariánom má tiež veľkú zásluhu aj Ján Luža. Zaujímavé je, že v piatok 4. septembra mu prišli zagratulovať až dve delegácie. Najprv dopoludnia vedenie ŠK Slovan a podvečer fanklub. Samozrejme, Mariána to dojalo a mal z týchto stretnutí veľkú radosť. Očividne pookrial, že si na neho ľudia zo Slovana a z fanklubu spomenuli. V deň keď mal 70 rokov si zobral dovolenku, preto sme mu k okrúhlemu jubileu zagratulovali neskôr, spoločne sme našli vhodný termín. Bolo to veľmi milé a Mariánovi to iste dobre padlo,“ povedal nám Ján Švehlík.

A dodal ešte jednu zaujímavosť: ,,Na klubovú a aj moju emailovú adresu stále zo zahraničia prichádzajú fotografie z Belehradu so žiadosťami o autogram Mariána. Takže keď ho občas prídem pozrieť do práce, tak mu dám podpísať fotky a aj takto sa porozprávame. Je to teda pekné, že aj po toľkých rokoch sa ľudia a fanúšikovia stále zaujímajú o majstrov Európy z Belehradu.“

Boris Kitka má dnes 50 rokov

Autor: admin

Boris Kitka, majster Československa so Slovanom Bratislava v roku 1992 v bývalej federálnej lige, oslavuje v nedeľu 16. augusta 50 rokov. Okrem toho rodený Bratislavčan hrával za Spartak Trnava, Inter Bratislava, Baník Prievidza a v zahraničí si vyskúšal pôsobenie v rakúskom SV Ried v silnej lige.

OFSR – Bratislava/mv

Boris Kitka bol v rokoch 2009 a 2010 trénerom reprezentácie Slovenska do 21 rokov, s ktorou v kvalifikačnom cykle o postup na ME 2011 do Dánska bol so svojimi mladými zverencami až do posledného duelu s Nórskom v hre o postup do baráže.

Už takmer tri roky je Boris Kitka asistentom reprezentačného trénera Gruzínska Vladimíra Weissa, s ktorým spolupracuje 12 rokov. Gruzínsko má veľkú príležitosť postúpiť na budúcoročné ME. V semifinále play-off Ligy národov však musí zvládnuť prekážku v podobe súperov z Bieloruska a v prípade postupu do finále triumfovať nad lepším z dua Severné Macedónsko – Kosovo.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Borisovi Kitkovi blahoželá k veľkému jubileu, praje mu veľa zdravia a športových úspechov.

Zomrel bývalý reprezentant Pavol Biroš

Autor: admin

Bývalý československý futbalový reprezentant Pavol Biroš zomrel vo veku 67 rokov po dlhodobých problémoch so srdcom. Informovala o tom oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

OFSR – Bratislava/mv

Na klubovej úrovni pôsobil Biroš v materskom Tatrane Prešov, Košiciach či Slavii Praha. V najvyššej súťaži si pripísal 212 štartov. Bol členom národného tímu, ktorý v Juhoslávii 1976 získal titul majstra Európy, aj keď do finálového turnaja nezasiahol. S hráčskou kariérou skončil už vo veku 32 rokov. Ďalšie desiatky rokov sa venoval civilnému povolaniu sudcu, na ktoré ho pripravila pražská univerzita.

Majster Európy Marián Masný oslavuje 70. narodeniny

Autor: admin

Vo štvrtok 13. augusta sa dožíva významného životného jubilea – 70. narodenín – bývalý špičkový slovenský futbalista, hráč bratislavského Slovana, majster Európy z roku 1976, člen Klubu ligových kanonierov a laureát Siene slávy slovenského futbalu Marián Masný.

OFSR-Bratislava/Milan Valko

Rodák z Rybian „Béla“ Masný nastúpil na 75 zápasov v drese čs. reprezentácie, v ktorých si pripísal 18 gólov. Niekdajší rýchly a technicky zdatný pravý krídelník má v zbierke zlatú medailu z belehradských ME 1976 i bronz z kontinentálneho šampionátu 1980 v Taliansku. Účastník MS 1982 v Španielsku zaznamenal v najvyššej domácej klubovej súťaži dovedna 103 presných zásahov z 345 vystúpení.

Hrával za Bánovce nad Bebravou, Banskú Bystricu, so Slovanom sa stal dvakrát majstrom ČSSR (1974 a 1975), dvakrát triumfoval tiež v Čs. Pohári (1974, 1982). Ďalšími jeho zastávkami boli Petržalku, kde 4. novembra 1984 vstúpil do klubu ligových kanonierov (100. gól), Neusiedl a potom aj ďalšie tímy v nižších rakúskych súťažiach. Nadchýnal tisíce divákov, robil im radosť neopakovateľnými útočnými ťahmi i gólmi.
Pamätníci si spomenú na jeho nevyspytateľnú kľučku, ktorou otváral dvere obrán tímov svetového formátu. V súbojoch jeden na jedného nemal páru a keď po prieniku prišla na milimeter presná prihrávka spoluhráčom, futbalová báseň bola na svete. Pre skvelú techniku ho prirovnávali k slávnemu Georgeovi Bestovi z Manchestru United. Keď mal vrcholnú formu, bol rýchly ako šíp a už v jeho rokoch ovládal tzv. dynamickú techniku pri práci s loptou. Patril k najperfektnejším driblérom.

Po MS 1982, kde sa Československu nedarilo, Masný dostal ponuku od Olympiakosu Pireus. Spĺňal aj požiadavku vtedajších mocných, že von môže ísť slávny futbalista za zásluhy až po tridsiatke. Ibaže jeho nepustili. Vraj pre prepadák na šampionáte. Masného to zrejme dosť poznačilo. Po skočení kariéry sa utiahol do takého ústrania v osobnom živote, že o ňom takmer nič nevedeli ani bývalí dlhoroční spoluhráči a priatelia. Život samotára si vybral dobrovoľne, už roky žije veľmi skromne a nie je mu do reči.

„Som spokojný tak, ako to je. Aj keď si asi každý vie predstaviť lepší život. Hlavne, že som zdravý,“ povedal Masný na vyhlásení ankety Futbalista roka 2017 v marci 2018 v Senci. Na futbal nezanevrel, ale sleduje ho už iba v televízii. „Niekoľkokrát som si z vrátnice, z ktorej dovidím na ihrisko, pozrel zápas piatoligových Krasnian, ale fyzicky na futbal nechodím,“ priznal.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Mariánovi Masnému blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Je veľmi rád, že je súčasťou výborného fanklubu

Autor: admin

Juraj Jánošík, jeden z viceprezidentov Slovenského futbalového zväzu (SFZ), predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ) a poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) s futbalom žije od rána do večera. S členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sme si podebatovali na rôzne témy.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jurajom Jánošíkom

Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?
Pochádzam zo Spišského Podhradia, ale narodil som sa v Bratislave. Na východe Slovenska mám však korene rodičov a starých rodičov. Moji rodičia boli učitelia a keď dostali miesto v Dunajskej Lužnej, tak sme sa tam presťahovali. Tu som prežil celé detstvo a prvé roky dospelosti do 23 rokov, pokiaľ som sa neoženil. Potom som býval v Moste pri Bratislave v rokoch 1985 až 1993. Lenže v Dunajskej Lužnej mám trvalé a v Bratislave prechodné bydlisko. Moja športová kariéra je spojená s futbalom, lebo som mal veľký vzťah k lopte. V Interi som začal hrávať za žiakov ako 12-ročný a v tomto klube som bol štyri roky. Viedli ma tu viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhofom, ktorého som si strašne vážil. Veľmi rád spomínam aj na Kazimíra Gajdoša a Gusta Mráza. Do ligového dorastu som sa už nedostal a po náhlej smrti môjho otca som odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil som tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal som šťastie na dobrých trénerov Fridricha Huberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny som hrával vo VTJ Klatovy.

A po skončení kariéry si ihneď naskočil na trénerskú a funkcionársku dráhu…
Po skončení kariéry som si urobil trénerskú licenciu a v roku 1992 som začal viesť žiakov a dorastencov v Dunajskej Lužnej. Od roku 1995 do roku 1997 som trénoval aj seniorov. V septembri 1996 ma Jozef Straka, ikona futbalu v Dunajskej Lužnej, ktorý bol predsedom 49 rokom nahovoril, aby som zobral stoličku šéfa klubu. Tak som sa stal jeho nástupcom, ale zároveň som bol aj trénerom a s výbornou partiou sme v roku 1997 postúpili do IV. ligy. Za mojej predsedníckej éry sa prvým trénerom stal Viktor Tichý, nasledovali Peter Hasala, Peter Bartoš a Karol Krištof, s ktorým sme v ročníku 2001/2002 postúpili do vtedy najvyššej regionálnej súťaže, majstrovstiev kraja. Hrali sme ju až do roku 2011 a k obrode futbalu v Dunajskej Lužnej prispeli tréneri Jožko Šajánek, Janko Hodúr, Michal Salenka, Marián Novotný a Tomáš Stúpala. V predchádzajúcich troch ročníkoch sme zakaždým skončili na druhom mieste a na štvrtý pokus za pôsobenia Janka Hodúra sa nám v sezóne 2010/2011 podarilo postúpiť do III. ligy západ. Takisto sme vyhrali aj zimný turnaj seniorov BFZ a Pohár BFZ. Potom k nám prišiel trénovať fantastický človek Ivan Vrabec. Keďže o jeho veľkých kvalitách vedel AS Trenčín, odišiel tam v roku 2013. Nahradil ho Stano Moravec, v ročníku 2014/2015 sme postúpili do II. ligy a bola to zatiaľ najvyššia súťaž, ktorú Dunajská Lužná vo svoje histórii hrala. V sezóne 2015/2016 sme v nej pod vedením Petra Fiebera bojovali dokonca o baráž do prvej šestky, keď sme doma prehrali s Nitrou 0:1. Vyhrali sme však v Borčiciach, Seredi a to boli pre náš klub pamätné zápasy. Z II. ligy západ vypadli štyri mužstvá a my sme boli medzi nimi, hoci sme skončili na 9. mieste. Odvtedy hráme III. Bratislavskú ligu a v sezóne 2014/2015 sme boli aj najúspešnejšie mužstvo v Slovnaft Cupe z amatérskych klubov. Po 23 rokoch som chcel trošku ustúpiť zo svojich pozícií a dať priestor ľuďom, ktorým som dôveroval. Žiaľ, veľmi ma sklamali, preto po dvoch mesiacoch v júni 2019 som sa do klubu vrátil. Jediným pozitívom bolo, že A-mužstvo skončilo po jesennej časti III. ligy na prvom mieste. Malo to však aj svoje dôsledky, lebo od 1.7. 2020 som znova šéfom klubu, kde som si vytvoril nový tím. Z kádra z poslednej sezóny nezostal v ňom prakticky nikto. Dvanásti hráči odišli do Rovinky, kde ich stiahol tréner Karol Brezík, alebo niekde inde, do Rakúska.

Dobre známa je aj tvoja funkcionárska kariéra na zväzovej úrovni…
Ako som už spomínal, moja funkcionárska kariéra trvá už od roku 1996 až doteraz. Od roku 2008 do roku 2018 som bol aj poslanec obecného zastupiteľstva v Dunajskej Lužnej. Od roku 2017 som tiež poslancom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), kde som aj zároveň aj predseda komisie školstva, mládeže a športu. V rokoch 2002 – 2006 som bol v Rade ObFZ Bratislava-vidiek, od roku 2006 do roku 2010 zasa v Rade BFZ a vo výkonnom výbore ObFZ Bratislava-vidiek. V roku 2010 som sa stal predsedom ObFZ Bratislava-vidiek. A 25. júna 2011 som bol na mimoriadnej konferencii BFZ zvolený za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku, kde pôsobím až po súčasnosť.

Futbal s vyše 15 tisícimi aktívnymi hráčmi a hráčkami je v Bratislavskom kraji číslo jeden a BFZ dosť veľa robí preto, aby neustále napredoval?
BFZ je v našom kraji najpočetnejším zväzom. Urobili sme si takú analýzu a z nej vyplýva, že z 25 športových zväzov v BSK má BFZ toľko členov od 6 do 19 rokov, ako všetky ostatné zväzy dokopy. Príchodom predsedu BSK Juraja Drobu od 1.1. 2018, jeho poradcu a súčasného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, riaditeľa odboru školstva, mládeže a športu Igora Urbančíka a mňa, BSK skutočne výrazne podporuje nielen školstvo, mládež, ale aj šport ako taký rôznymi dotáciami. BFZ podporujú aj rôzne firmy, počas roka organizujeme veľa mládežníckych turnajov na medzinárodnej úrovni. Máme družbu so zväzmi, ako sú Ľjubľana, Záhreb, Belehrad, Györ-Moson-Sopron, Juhomoravský zväz, Pražský zväz a Krakovský zväz. Myslím si, že za mojej éry, kolegov vo výkonnom výbore, predsedov a členov odborných komisií je podpora mládežníckeho futbalu viac ako dobrá. A za to im patrí veľká vďaka!

Fanklub v auguste oslávi desiate výročie svojho založenia, ako hodnotíš jeho činnosť?
V prvom rade som veľmi rád, že ma ľudia okolo predsedu fanklubu Romana Táborského oslovili s možnosťou byť súčasťou a členom tohto výborného kolektívu. Fanklub od svojho založenia vykazuje bohatú činnosť, organizuje veľmi pekné akcie, či sú to jubileá a spomienky na bývalých výborných hráčov, trénerov, zaujímavé a hodnotné fanzóny s rôznymi hosťami. Osobne si myslím, že vedenie SFZ by malo ešte viac podporovať tento fanklub. Spolupráca určite nie je zlá, ale mohla by byť lepšia, lebo fanklub by mal byť predĺženou rukou medzi SFZ, klubmi, fanúšikmi a športovou verejnosťou. Vždy rád prídem medzi týchto ľudí, ktorých viacerých poznám. Sú to futbaloví a športoví nadšenci, ktorí neľutujú vlastné peniaze i čas a slovenskú reprezentáciu povzbudzujú doma i vonku. Sú takým dvanástym hráčom pre našu reprezentáciu a to nielen seniorov, ale aj ďalších výberov. Za to si zaslúžia veľké uznanie, preto SFZ by mal fanklubu ešte viac vychádzať v ústrety a lepšie s ním spolupracovať.

Pokiaľ všetko pôjde dobre, tak slovenskú reprezentáciu čaká na jeseň veľká porcia zápasov, šesť v Lige národov a verme, že aj dva v play-off o postup na budúcoročné EURO. Ako v nich obstojí?
V lige národov máme kvalitných súperov na čele s našim susedom Českom a v baráži nás čaká nepríjemné a húževnaté ostrovné Írsko. Myslím si, že treba sa pobiť v obidvoch súťažiach o čo najlepší výsledok a pokiaľ by sme postúpili na EURO, tak by to bol pre náš futbal ďalší pekný úspech. Pevne verím, že by sme mohli zvládnuť všetky náročné zápasy. Väčšina našich hráčov hrá v kvalitných zahraničných kluboch, máme dobrý mix starších a mladých futbalistov, takže na veľmi náročnú jeseň sa môžeme pozerať s určitým optimizmom.

foto: Anton Holienčin

Najväčší zážitok mala z oslavy otcovej osemdesiatky

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie majú slušné zastúpenie aj ženy. Jednou z nich je skutočná kapacita, MUDr. Ľubica Murínová, PhD., vedúca oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave. Trpezlivosť, vytrvalosť, chuť ísť ďalej, aj keď sa nedarí… To charakterizuje túto dámu, ktorá zasvätila svoj profesionálny život vede a dosiahla výsledky, ktoré poznajú aj v zahraničí. V tomto roku je nominovaná aj na ocenenie Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Ľubicou Murínovou

Predstavte sa nám, povedzte nám niečo o sebe a hlavne či ste sa v minulosti venovali aj nejakému športu?
Vyštudovala som všeobecné lekárstvo na LF UK a následne som tam dokončila aj postgraduálne štúdium na Ústave hygieny. Začala som pracovať na Ústave preventívnej a klinickej medicíny a od roku 2003 pracujem na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde sa okrem vedy venujem aj pedagogickej činnosti na Fakulte verejného zdravotníctva a Lekárskej fakulte. Náš výskum je zameraný na vplyv znečistenia životného prostredia chemickými látkami na zdravie ľudí. V súčasnosti je náš pracovný tím zapojený do 2-och medzinárodných projektov – celoeurópskeho projektu HBM4EU (Európska iniciatíva ľudského biomonitoringu) v rámci programu EÚ Horizont 2020 a americko-slovenského projektu financovaného z NIH v USA. Športu som sa s prestávkami rekreačne venovala od detstva – najprv to bolo krasokorčuľovanie a gymnastika ešte v predškolskom veku, neskôr to bolo fitnes. Počas vysokej školy ma zaujali bojové športy a hlavne Kung-Fu, neskôr to boli brušné tance a aktuálne ma okrem posilňovania nadchol Nordic walking, predovšetkým kvôli jeho výborným zdravotným účinkom na pohybový systém. Chôdza po kopcoch na Orave, kde máme drevenicu, mi pomáha psychicky sa odreagovať a výborne sa pri nej premýšľa – už som počas trekov vyriešila pár problémov, ktoré mi prišli
predtým neriešiteľné…

Odkedy ste členkou fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste videla na vlastné oči?
S futbalom som vyrastala, keďže môj otec Vladimír Randa bol rozhodca a tak sme s maminou trávili veľa času na tribúnach. Ocinovi som fandila a ťažko som niesla, keď sa jeho rozhodnutia divákom nepáčili. Priznám sa, už si ani nepamätám, koľko zápasov som videla, ale asi môžem s malým zveličením povedať, že som členkou fanklubu už od svojho narodenia.

Aký máte najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Dlhoročným nadšeným členom fanklubu je môj otec, ktorý stál vždy na strane slovenského futbalu v čase jeho úspechov aj neúspechov. Mám emotívny zážitok spojený s fanklubom, ktorý sa týka oslavy otcovho životného jubilea 80 rokov. Úprimne ma dojalo a zároveň potešilo, koľko priateľov a členov fanklubu si spomenulo a blahoželalo spoločne – je to príjemné byť v okruhu priateľov a známych.

Na jeseň slovenskú reprezentáciu čaká veľká porcia dôležitých zápasov, na ktoré sa pôjdete pozrieť?
Plánujem sa ísť pozrieť s ocinom a manželom aspoň na niektoré zo štyroch zápasov, ktoré budú hrané na Slovensku, ale uvidíme, ako sa u nás vyvinie epidemiologická situácia ohľadom COVID-19.

Čo pre vás znamená, že ste v nominácii prestížnej ankete Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum?
Veľmi si vážim, že som nominovaná. Znamená to, že niekto si prácu moju a mojich kolegýň a kolegov všimol a považuje ju za dôležitú a prínosnú. A veľmi ma teší podpora mojej rodiny, priateľov a známych.

Aké sú vaše ďalšie plány?
Veľa sa aktuálne hovorí o znečistení Zemplína polychlórovanými bifenylmi (PCB). Náš pracovný tím sa tejto téme venuje viac ako 20 rokov. Opakovane upozorňujeme zodpovedné autority na vysokú expozíciu ľudí PCB v tejto oblasti. Chceme docieliť, aby naše výsledky napomohli zodpovednému riešeniu tohto problému. V blízkej budúcnosti chcem tiež prispieť k zavedeniu ľudského biomonitoringu – teda meraniu koncentrácií znečisťujúcich látok z prostredia v tele obyvateľov – na celoslovenskej úrovni. V tejto oblasti zaostávame aj v porovnaní s našimi susedmi z V4. Údaje o záťaži obyvateľov Slovenska toxickými látkami sú dôležité pre poznanie aktuálneho stavu, vývojových trendov a pochopeniu súvislostí čo je kľúčové, pretože zníženie záťaže obyvateľstva chemickými látkami znamená zníženie rizika výskytu mnohých nepriaznivých zdravotných následkov z tejto expozície v celej populácii a samozrejme identifikácii zaťažených oblastí na Slovensku.

A touto cestou prosíme našich členov, aby podporili členku fanklubu v ankete Slovenka roka 2020 a dali jej hlas. Hlasuje sa do 12 hodiny 28. augusta formou SMS v tvare SR 11 na číslo 7504, alebo na www.slovenkaroka@hlasovanie.

Foto: archív (ľm)

Pred 20 rokmi tragicky odišiel skvelý futbalista Peter Dubovský

Autor: admin

Smutné výročie! Práve dnes je to 20 rokov, čo predčasne zomrel talentovaný futbalista Peter Dubovský. Na dovolenke v Thajsku spadol z výšky viac ako 10 metrov. Pri tom sa však nešťastne pošmykol a utrpel silné krvácanie a poškodenie mozgu.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko

Pre celé Slovensko bolo neuveriteľným šokom to, čo sa stalo 23. júna 2000 v Thajsku. Nikto tej hroznej správe nechcel uveriť a dodnes mnohým z nás spôsobuje ťažké chvíle a pichanie pri srdci. Peter odišiel tragicky a nečakane bez akéhokoľvek varovania vo veku 28 rokov. Takmer v zlomku sekundy.

Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku 2000 ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť medzinárodný mládežnícky turnaj Memoriál Petra Dubovského. V tomto roku sa však jubilejný 20. ročník z dôvodu pandémie koronavírusu a prijatých opatrení neuskutočnil a bol preložený na budúci rok.

,,Petrovi som rozhodoval niekoľko zápasov, či už v mládežníckych kategóriách, alebo v prípravných stretnutiach Slovana a vždy sa venoval a sústredil iba na hru. Pre rozhodcov to bol jeden bezproblémový hráč, lebo nikdy nekomentoval rozhodnutia arbitrov. Peter bol vo všetkom skvelý, futbalovým myslením totiž prevyšoval viacerých hráčov, už keď dostával prihrávku, vedel čo s ňou urobí. Mal skvelú ľavačku a rovnako aj vynikajúcu techniku. Dobre som poznal i jeho rodičov, otca Viliama a mamu Darinu. S ňou som sa stretával aj po pracovnej stránke, lebo robila v jednej mestskej inžinierskej organizácii,“ zalovil v spomienkach na Petra Dubovského bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.

Peter Dubovský sa výraznou mierou v roku 1992 pričinil v drese Slovana o zisk emotívneho federálneho titulu. Dvakrát po sebe sa stal s 27 a 24 gólmi kráľom strelcov spoločnej československej súťaže. O rok neskôr ho vyhlásili za Najlepšieho slovenského futbalistu. Za belasých odohral 93 súťažných duelov a strelil 59 gólov.

V roku 1993 sa Dubovský upísal slávnemu španielskemu klubu Real Madrid, v ktorom pôsobil do roku 1995. V konkurencii elitných svetových futbalistov však počas éry trénerov „bieleho baletu“ Benita Flora, Vicente del Bosqueho a Jorge Valdana odohral len 33 zápasov a dal dva góly. Napriek tomu sa s „pusinkami“ tešil zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey (1993/1994) a španielskom Superpohári 1994. Španielska Primera División mu však učarovala a tak sa presunul v roku 1995 do konkurenčného Realu Oviedo, kde dostal podstatne väčší priestor. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000 celkovo 120 súťažných stretnutí a dal 17 gólov. Za reprezentáciu Československa nastúpil celkovo v 14 zápasoch a strelil 9 gólov, v drese Slovenska nazbieral 33 štartov, ktoré ozdobil 12 presnými zásahmi.

Profil Petra Dubovského
Narodený: 7. mája 1972 v Bratislave
Zomrel: 23. júna 2000 v Ko Samui (Thajsko)
Post: ofenzívny stredopoliar, útočník
Výška: 179 cm
Vzdelanie: nedokončené štúdium na VŠE v Bratislave (dnešná EU)
Klubová kariéra: Vinohrady Bratislava, Slovan Bratislava (94 zápasov/59 gólov), Real Madrid (31/2), Real Oviedo (120/17)
Reprezentačná kariéra: Československo (14/9), Slovensko (33/12)
Najväčšie úspechy: dvojnásobný kráľ strelcov vo federálnej lige (1991/1992 a 1992/1993), majster federálnej ligy 1992/1992 (Slovan Bratislava), majster Španielska 1994/1995 (Real Madrid), víťaz Copa del Rey 1993/1994 (Real Madrid), víťaz španielskeho Superpohára 1994 (Real Madrid)
Individuálne ocenenia: Najlepší slovenský futbalista 1993, 2. miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia, 4. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia
Prezývky: Bobo, Dubo, Dubák

Najviac sa mu vryl do pamäti zápas so Španielskom

Autor: admin

Marián Póša je telom i dušou jeden z najväčších fanúšikov spomedzi všetkých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie! Ročne totiž navštívi takmer 200 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, v ktorých pôsobia Slováci vo viacerých športoch. S jedným lídrov našich fanúšikov prinášame obšírnejší rozhovor.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Mariánom Póšom

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Mám 47 rokov a som rodákom zo Šoporne. Po ZŠ v Šoporni som študoval na Gymnáziu v Šali, chemicko-technologickú fakultu v Bratislave som ukončil v momente, keď sa nám narodil syn Andreas. Som slobodný-rozvedený. Síce vlastním Európsku akciovú spoločnosť, ale živím sa i manuálne v stavebníctve (prevažne elektroinštalácie). Na základnej škole bola učiteľkou telesnej výchovy moja mama Alžbeta, ktorá u mňa prebudila už v útlom detstve záujem o šport a aktívne (i keď nie na profesionálnej úrovni ) ma viedla k športovej všestrannosti. Hlavne v atletických disciplínach a lyžovaní som absolvoval súťaže na krajskej úrovni. Hrával som tiež futbal, kde som si prešiel asi všetky posty od brankára až po útočníka. Stolnému tenisu som sa venoval ako žiak i dorastenec v miestnych športových kluboch. Lenže opakovaná zlomenina ruky ma dala bokom a nakoniec som ostal už ,,iba“ pri bezkontaktnom karate-kata počas 3 rokov na gymnáziu. V týchto rokov som nikdy nebral na veľkú váhu diplomy, medaily či páskovanie v karate, skôr išlo o čistú lásku k športom, ktoré som robil. Myslím si, že v súčasnosti rodičia ženú deti veľmi k dokonalosti, venujú sa zväčša iba jednému vybranému športu a potom deti to berú až prehnane profesionálne. Z priebežných neúspechov sú frustrované a samotný- ten pravý pocit zo športovania je na druhom mieste…

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Do fanklubu ma priviedol môj brat Štefan, ktorý sa poznal s Milošom Kopčom. Deviateho októbra 2014 sme spoločne obaja absolvovali prvú fanzónu a prevzali si uvítacie balíčky. Bolo to v Žiline pred zápasom kvalifikácie ME 2016 so Španielskom, ktorý sme vyhrali 2:1. Veľmi dobre sa pamätám, ako som sa prvýkrát zoznámil s vynikajúcimi hráčmi s Jozefom Štibrányim a Adolfom Schererom. Samozrejme, že s takými legendami som si ihneď spravil fotky a porozprával sa s nimi o futbale. Nerobím si žiadnu evidenciu koľko zápasov som videl naživo. Od malička to istotne bude veľké číslo i keď to boli iba domáce zápasy (tie vonku som všetky absolvoval pred telkou). Od vstupu do fanklubu sa to však rapídne zmenilo, počnúc stretnutím so Španielskom až doteraz, teda takmer 6 rokov, som vynechal kvôli zdravotným problémom doma i vonku iba dva zápasy.

Tvojimi vernými spoločníkmi sa stali dva bubny, ktoré berieš na každé podujatie. Počas futbalových stretnutí bubnuješ celých 90 minút, čo je zrejme aj dosť fyzicky náročné?
Bubnovanie, ako aj presun bubnov na i zo zápasov je fakt poriadna makačka, lebo treba ich niekedy niesť aj niekoľko kilometrov. Aj preto posledné zápasy už absolvujem len s jedným (ľahšie zobrať len náhradnú blanu). Keď som väčšinou brával dva bubny, tak na druhom aj tak nemal kto bubnovať. Je to na škodu veci, pretože sám seba zaraďujem len do kategórie podpriemerného bubeníka a preto tento handicap kompenzujem silou úderov a zanietenosťou. Zväčša to má svoje následky, krvavé hánky, roztrhnutú blanu či svalovicu…

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Všetky zájazdy neabsolvujem s fanklubom, chodievam aj vlastným mikrobusom, ale pekné spomienky mám aj z autobusového zájazdu do Macedónska. Môj najväčší zážitok sa viaže s letom na Maltu. Zrejme aj preto, že som tam bubnoval s bubnom, ktorý vybavil Marek Hamšík od domácich fanúšikov.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Určite ten prvý domáci s fanklubom, ktorý som už spomenul, teda proti Španielsku. V zahraničí to bol súboj na ME 2016 vo Francúzsku s Ruskom. A ak hovoríme o pozitívnych veciach, tak vo mne veľký dojem zanechalo aj naše víťazstvo v medzištátnom zápase v Augsburgu na pôde úradujúcich majstrov sveta z Nemecka 3:1. Pravda, súper nám túto prehru vrátil na ME 2016 aj s úrokmi. S ohľadom na atmosféru mám krásne spomienky na všetky zápasy na ME vo Francúzku i ME 21 v Poľsku. Isteže, výborné bolo vidieť našu reprezentáciu aj v Anglicku, Škótsku, Maďarsku, či na Ukrajine. Samozrejme, do tohto výpočtu zápasov zaraďujem všetky odohrané na našom krásnom štadióne v Trnave. V srdci mi ostalo i bubnovanie po viacerých mestách, všade tam kde hrala zápasy naša reprezentácia do 21 rokov. A takisto stretnutia našich dievčat na ME hráčok do 19 rokov, ktoré som tiež podporil mojím bubnovaním.

V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vždy privedie skvelých hostí do fanzóny a určite tomu bude aj na oslave 10. výročia fanklubu. A koho by som si osobne želal? Potešilo by ma, keby medzi nás prišiel niekto z kvarteta Marek Hamšík, Martin Škrtel, Ján Kozák st. a Vladimír Weiss st. Všetko veľké osobnosti slovenského futbalu.

Založil si občianske združenie Fandíme Slovensku, čo nám o ňom povieš?
OZ Fandíme Slovensku existuje od roku 2015. Niektoré body zo stanov sa mi darí realizovať viac úspešne, ale ďalšie vôbec. Asi najviac sa popri zájazdom na rôzne športové podujatia darí stránke a skupine s rovnakým názvom Fans Slovakia, kde informujem o dianí v slovenskom športe. Robím rôzne súťaže o vecné ceny a zadávam oznamy ohľadom výjazdov-zájazdov. Dobré meno Fans Slovakia sa síce pomaličky šíri (je nás dokopy 20 000 na oboch platformách). Verím však, že potenciál je až 10 násobok momentálneho počtu, aj keď v podstate každý Slovák Fandí Slovensku, takže možno nás raz v budúcnosti budú milióny na Fans Slovakia (smiech).

Ako vnímaš množstvo stretnutí, ktoré pravdepodobne čakajú slovenskú reprezentáciu na jeseň? Máme na mysli baráž s Írskom o postup na EURO 2020 a tiež aj šesť súbojov v Lige národov?
Dúfam, že všetky zápasy sa budú konať na jeseň tak, ako je to avizované. Je ich fakt veľa a dosť nahusto, ale mne osobne to aj vyhovuje. Som totiž po nedávnej operácii a v septembri by som už mal byť k dispozícii aj s bubnom. Otázkou je, či popri zdraviu budem na tom dobre aj finančne a časovo. Každopádne sa však už teším na futbal – veď je to moja srdcovka!

Foto: archív Marián Póša

Kameraman škótskej televízie ho strihol do obrazu

Autor: admin

OFSFR – Púchov/ Milan Valko sa porozprával s Gabrielom Tanuškom

Pokračujeme v našom seriáli predstavovaní členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našim partnerom na rozhovor je Gabriel Tanuška, ktorého mnohí z fanklubu poznajú pod menom Gabo. A viacerí ho poznáme aj z televíznej súťaže Duel, v ktorej si dobre počínal.

Čo pre teba znamená členstvo vo fanklube a odkedy si jeho členom?
Mám 67 rokov a vo fanklube som tuším šesť rokov. O jeho existencii som sa dozvedel od známych na pive. Veľmi sa mi nechcelo do neho vstúpiť, lebo nemám rád ultras a bojovné skupiny. Pretože sa športom neživím, beriem ho ako zábavu, spestrenie života a to už asi od piatich 5 rokov, keď ma otec začal brávať na futbal. Rýchlo som sa však presvedčil, že v našom fanklube sú inteligentní ľudia, ktorí majú futbal naozaj radi. Akurát som išiel do dôchodku a tak namiesto pracovného kolektívu som sa dostal do inej komunity. Spoznal som nových, zaujímavých ľudí. Na stretnutia slovenskej reprezentácie sa vždy teším a nevynechávam ani zaujímavé a hodnotné fanzóny. Tu získavam mnoho zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa inak nedostal. A stretávam známe tváre z trávnikov i mimo neho.

S fanklubom, ale aj po vlastnej linke si už navštívil dosť zápasov…
S predsedom fanklubu Romanom Táborským sme si dosť sadli. Hlavne pri výjazdoch na Audi Cup do Mníchova, ale aj inde, kde mohol využiť moju znalosť nemčiny. V dobrom spomínam na Garmisch-Partenkirchen, kde som dojednal dosť veľkú zľavu na lanovku na Zugspitze pre všetkých a taktiež na iný ročník Audi Cupu, na ktorom sa Roman nemohol zúčastniť a požiadal ma, aby som si to zobral starosť. Myslím, že sa nám to vydarilo, aj keď gro najdôležitejšieho vybavil Roman z domu vopred. Z Púchova je nás vo fanklube sedem, či osem. Niektoré zahraničné cesty si vybavujeme sami. Kamarát Jano Helík presonduje všetko o mieste kam ideme, spojenia letecké, vlakové, ubytovacie možnosti, ja mám potom na starosti ich obstaranie cez internet a dorozumenie sa.

Ktoré zápasy ti najviac utkveli v pamäti?
Prvý zápas reprezentácie som videl v Bratislave, keď sme v kvalifikácií na ME 1980 (ešte ČSSR) vyhrali nad Francúzskom 2:0. Vtedy Tondo Panenka zopakoval legendárnu penaltu z Belehradu. Najviac spomínam na kvalifikačné stretnutie MS 2018 v Škótsku. Pretože doma spievam v malom ľudovom spevokole Štepnická skala, na futbal som si zobral kroj a v tom som išiel do hľadiska. Po ceste ma zastavovali Škóti, fotili sa so mnou, ponúkli mi whisky a veľmi srdečne sa porozprávali. Aj kameraman škótskej televízie si ma vybral a strihol ma do obrazu počas spievania našej hymny. A už počas spiatočnej cesty domov na londýnskom letisku som mal telefonáty. V Glagowe sa mi veľmi páčilo, že počas prestávky v polčase hrali škótsku ľudovú pieseň, na svetelnej tabuli bežal text, lopta skákala v rytme piesne zo slabiky na slabiku a celý štadión spieval a spieval. Nikde žiadny náznak bitky, alebo ťahaníc. Po zápase sme mali v krčme vedľa našej ubytovne na pivo zľavu 25 percent pri preukázaní sa kľúčom s vysačkou. Aj na druhý deň veľmi uznanlivo rozprávali najmä o brankárovi Dúbravkovi. Taktiež som mal ohromný zážitok z prípravného zápasu s Nemeckom v Augsburgu, keď sme prekvapujúco vyhrali 3:1 a cez pestávku i po zápase sa ponad Augsburg prehnala riadna búrka s prietržou mračien. Každé stretnutie je iné. Nielen na ihrisku, ale aj za bariérami. Sem tam sa mi podarí zobrať so sebou aj manželku a už máme vo Veľkom Orvišti aj kamarátov, Chalániovcov, s ktorými sa aj navštevujeme.

Pre futbal je dobré znamenie, že pandémia koronavírusu je na ústupe a už sa rozbehli niektoré zahraničné ligy v Nemecku, Česku, Maďarsku, Poľsku a aj inde…
Futbal mám veľmi rád, chýba mi, ale v prvom rade myslím na svoju bezpečnosť. Nebol som na ME 2016 vo Francúzsku, ani MS 2018 v Rusku a ani na veľmi vypätom a rizikovom zápase v Maďarsku. To boli hrozby teroristických útokov a pretože futbal považujem predovšetkým za zábavu, kvôli ktorému vraj „chleba lacnejší nebude“ nechcelo sa mi riskovať zdravie a život. Skôr ho považujem za príležitosť stretávať sa s ľuďmi z iných krajín, spoznávať tieto krajiny a nadväzovať priateľstvá. Ak Pán Boh dá, korona sa pominie a futbal sa znovu naplno rozbehne, chcem byť zas pri tom. Na stretnutiach môjho Púchova v II. lige a slovenskej reprezentácie.

foto: archív (gt)

Na osemfinálovom zápase EURA s Nemeckom bol aj s vnukom

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú rôzni zaujímaví ľudia a skutoční priaznivci najpopulárnejšieho športu na svete. Medzi patrí nich aj Jaroslav Psota st., ktorý neraz aj s celou svojou početnou rodinou navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie doma i v zahraničí.

OFSFR – Lehota pri Nitre/ Milan Valko sa porozprával s Jaroslavom Psotom st.

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Narodil som sa v Lehote pri Nitre, kde žijem prakticky celý život. V minulosti som hrával futbal vo viacerých tímoch, okrem iného napríklad v doraste Nitry a Zlatých Moraviec. Neskôr za mužov krajské súťaže a niekoľko sezón v 3. rakúskej lige. Sme taká futbalová rodina, každý z troch synov aj vnuk hrávajú, alebo hrávali súťažne a my s manželkou sme chodili pravidelne na ich zápasy už od žiackych turnajov.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Do tej doby som naživo videl iba zopár zápasov, ale od EURA 2016 sme boli spolu s manželkou na každom domácom stretnutí a vonku sme ich vynechali len niekoľko. Niekedy chodia spolu s nami na zápasy aj synovia a ich vnúčatá. Dokonca na EURO 2016 vo Francúzsku sme boli na osemfinále s Nemeckom celá rodina a najmladším účastníkom celého zájazdu fanklubu bol môj vnuk, ktorý mal vtedy 8 rokov. Takéto podobné rodinné výjazdy sme mali napríklad aj v kvalifikačných zápasoch v Anglicku, Litve, Slovinsku a pod.

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom máme veľa spomienok a zážitkov, ktoré sa spájajú hlavne s „výjazdami“ – spomeniem hlavne Štokholm, Litvu, vo Švajčiarsku Ženevu, Zürich a Nyon, alebo Londýn. Vždy tam bola dobrá partia a atmosféra, veľa sa pochodilo z týchto miest a krajín, spoznali sme ich pamiatky, kultúru, ľudí… Okrem futbalu je tam aj táto pridaná hodnota, že je na čo spomínať. Vypichol by som možno ešte Baku – pekné mesto aj krajina, plno zážitkov (napr. z ochutnávky vína alebo zo zápasu fanklubu) a potom víťazstvo našich futbalistov 5:1… Nezabudnuteľný je aj jeden zážitok z letiska, kedy Jožovi („Čárovi“) manželka pribalila nôž do batožiny a nič mu o tom nepovedala. Potom jeho museli prehľadávať ako nejakého teroristu..

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Tých pamätných zápasov našich futbalistov bolo tiež veľa. Asi najviac ten z MS 2010 proti Taliansku, kedy sme na úkor úradujúcich majstrov sveta postúpili do osemfinále a to hneď pri našej prvej účasti – to vtedy asi málokto čakal. Nezabudnuteľné sú ale aj výhry v kvalifikácii na MS 2010 s Českom a Poľskom (najmä ten v Chorzowe), alebo výhra s ďalšími úradujúcimi majstrami sveta Španielmi v kvalifikácii Eura 2016, či víťazstvo nad Rusmi na ME 2016 vo Francúzsku.

V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Okrem známych futbalistov zo staršej generácie by som možno privítal aj niektorých z tej mladšej generácie. Môžem spomenúť Róberta Vitteka, Mareka Mintála, Szilárda Németha, Martina Škrtela, Jána Ďuricu, Jána Muchu, Stanislava Šestáka, Dušana Tittela, Vladimíra Janočka, Tomáša Hubočana, Vratislava Greška a podobne. Sú to všetko bývalí výborní dlhoroční reprezentanti a Škrtel s Hubočanom stále ešte hrajú v tureckej a cyperskej lige.

Slovenská reprezentácia má stále šancu postúpiť na budúcoročné EURO. Myslíš si, že dokáže zdolať najprv v semifinále play-off Írsko a potom víťaza zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko?
Verím, že na EURO sa kvalifikujeme, aj keď to bude ťažké. S ostrovnými súpermi nám to veľmi nejde, ale výhodou môže byť naše domáce prostredie, lebo v Írsku by to bolo ešte náročnejšie. Ak by sme cez Írov postúpili, potom je to 50:50 a je jedno, proti komu by sme hrali – v tej fáze sa už môže stať čokoľvek.

Viedli ho viacerí výborní tréneri

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú aj niekoľkí bývalí známi futbalisti. Jedným z nich je niekdajší útočník ČH Bratislava Ján Gálik, s ktorým sme sa porozprávali na viaceré futbalové témy.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jánom Gálikom

Predstav sa nám, povedz nám hlavne niečo o tvojej známej kariére v ČH Bratislava?
Pochádzam z dedinky Žitavany kilometer od Zlatých Moraviec. Tam som vyrastal a hrával futbal od žiakov až po seniorov. Môj otec bol mojim veľkým fanúšikom, všade chodil za mnou, kde som hral. Už v 17 rokoch som debutoval za mužstvo dospelých. V Žitavanoch ma formovali viacerí tréneri, Ernest Chren ma naučil všetky základy, ďalšími boli Štefan Rosinský a Michal Ondráš. Po skončení základnej školy som absolvoval stredné odborné učilište s maturitou v Calex v Zlatých Moravciach. Vojenčinu som si odkrútil v ČH Bratislava, do tohto klubu som narukoval v sezóne 1985/86. Práve vtedy tu končil s kariérou výborný futbalista a Člen klubu ligových kanonierov Ján Čapkovič. Stretol som sa tu s výbornými trénermi, akými boli Vladimír Hrivnák, Anton Urban, Juraj Szikora, Jaroslav Kravárik, Dušan Jacko a Jaroslav Baláž. Takisto s hráčmi, medzi ktorých patrili Ľuboš Harvánek, Milan Gabura, Stanislav Orth, Augustín Antalík, Jozef Pukalovič a ďalší. Veľa som sa od nich naučil a s Pukalovičom sme vytvorili úderný útok. Keďže tu boli dobré podmienky na futbalový rast, v ČH som ostal aj po skončení vojenčiny. Dostal som byt a odvtedy som sa stal Bratislavčanom. V ČH som pôsobil sedem rokov, zažil som s ňou dobré i horšie časy, postup do I. SNL, ale aj zostup do II. SNL. Dlhší čas som bol civilným zamestnancom na ministerstve vnútra a od roku 2000 podnikám v oblasti tabakového priemyslu.

Tvoju kariéru poznačilo aj niekoľko ťažkých zranení…
V ČH po zrážke s brankárom som si zlomil kľúčnu kosť. Po pol roku som išiel znova trénovať, šmykol som sa a opäť sa mi obnovilo zranenie. Keď sa otvorili hranice išiel som po stopách svojich kamarátov a spoluhráčov a od roku 1992 do roku 2003 som hrával v nižších rakúskych súťažiach. Vtedy som mal 38 rokov a potom ešte na rok som sa vrátil do rodnej dediny Žitavany.

V súčasnosti si členom tímu Old Boys ŠK Slovan Bratislava, s ktorým každý rok zohráš dosť exhibičných zápasov a turnajov po celom Slovensku. Čo to pre teba znamená?
Hrávam za nich sedem rokov, prišiel som do skvelej partie, ktorá sa za tie roky vybudovala. Silná značka Slovana stále rezonuje po celom Slovensku, ľudia si tento klub veľmi vážia. Old Boys výborne vedú Otto Frišták s Palom Jančovičom a sú v ňom také osobnosti, ako Ivan Hrdlička, Stanislav Fišan, Jaroslav Timko, Marián Pochaba, Miroslav Veselý, Vladimír Kinier, Jaroslav Černil, Pavol Sedlák, Samuel Slovák, Martin Karnas a ďalší. Ako napríklad Marián Goňo, ktorý ma priviedol do tohto tímu. Toto združenie funguje na vysokej úrovni, každý pondelok do vypuknutia koronavírusu sme sa stretávali na ihrisku Rapidu. Som veľmi rád, že som v tomto mužstve a už sa neviem dočkať, kedy sa znova stretneme a začneme trénovať.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Aj v tomto mojom členstve má prsty Marián Goňo, s ktorým som dobrý kamarát, takže mne a ďalším, ako napríklad Mariánovi Ježíkovi navrhol, aby sme vstúpili do tohto fanklubu. Keď Slovensko v minulosti hrávalo v Bratislave, tak som nevynechal ani jeden jeho zápas. Do Žiliny som takmer vôbec nechodil, nejaké stretnutia som videl v Trnave, ale väčšinou všetky som si pozrel v televízii.

S fanklubom si navštívil zápas slovenskej reprezentácie v Štokholme proti Švédsku. Aký zážitok si mal z neho?
Veľmi pekný, hoci išlo iba o priateľský medzištátny zápas. Štokholm zanechal vo mne veľmi silný dojem, teda celková jeho kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi svetoznámej skupiny ABBA. Samozrejme, krásnym zážitkom bolo aj samotné stretnutie v nádhernej Friends aréne. Na zápasy do zahraničia málo cestujem, lebo sa bojím lietania. Veľký zážitok však mám z nášho víťazstva v kvalifikačnom zápase C-skupiny o postup na MS 2010 v Prahe nad Českom 2:1. Videl som ho na vlastné oči a keď strelil Jendrišek náš víťazný gól, radosť mužstva na Letnej bola obrovská a nadšene mu aplaudovala aj početná skupina slovenských fanúšikov, ktorých bolo celý zápas viac počuť ako domácich.

Fortuna liga je prerušená od marca pre pandémiu koronavírusu. Podľa Prezídia Únie ligových klubov (ÚLK) sa neobnoví skôr ako začiatkom júna. Myslíš si, že sa dohrá jej ročník?
Futbal mi veľmi chýba, chodím na takmer každý ligový zápas ŠK Slovan, jednako si myslím, že po vzore Francúzska a Holandska lepšie by už bolo asi ukončiť sezónu a dôkladne sa pripraviť novú. Podľa mňa to nemá význam už nejako siliť. Slovan by bol vyhlásený za majstra a z Fortuna ligy by nikto nevypadol.

foto: Milina Strihovská a archív jg

Zdenko Jurkemik vynechal nedobrovoľne iba zápas s Gibraltarom

Autor: majka

OFSFR – Javorinka / Otázky Milan Valko
Telegraficky.
Foto: archív OFSFR – zľava – futbalový priateľ Jozef Plank, Zdenko Jurkemik, Adam Boleček

Odkiaľ je rodákom, čo robí a venoval sa v minulosti aj nejakému športu?
Medzi fanúšikmi je legenda a môžete ho identifikovať podľa slovenskej vlajky s nápisom Javorinka, dedinky neďaleko Galanty, odkiaľ pochádza. Pracuje tam ako predseda poľnohospodárskeho družstva. Hrával futbal i hokej a pri ňom mal aj nepríjemné zranenie.

Odkedy je členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov videl doma a v zahraničí?
V súčasnosti len ťažko nájdete vernejšieho fanúšika slovenských futbalistov. Člen oficiálneho fanklubu reprezentácie Zdenko Jurkemik vynechal od MS v Afrike iba jediný duel slovenského národného tímu. “Za futbalom som začal cestovať pravidelne po páde železnej opony, predovšetkým na československú reprezentáciu,” rozpráva o svojej futbalovej vášni Zdenko Jurkemik. Ako futbalového fajnšmekra ho lákajú aj klubové zápasy veľkých mužstiev, ale prioritou číslo jeden je národný tím. “V posledných rokoch sa slovenská reprezentácia stala mojou srdcovkou. Od svetového šampionátu v Afrike som bol na všetkých jej zápasoch doma i vonku, s výnimkou duelu s Gibraltárom, ktorý mal byť pôvodne neoficiálnym stretnutím,” dokumentuje svoj vzťah k mužstvu. Členom fanklubu je od začiatku a v podstate tvoril jadro fanúšikov, priateľov ktorí chodili na zápasy spoločne ešte pred jeho vznikom.

Určite má  z týchto stretnutí  veľa zážitkov, ktorý považuje za najväčší?
S futbalom si človek plní sny a spoznáva priateľov a často stretáva futbalové legendy o ktorých sníval… Futbalových zážitkov má nesmierne veľa. Veď Slovensko porazilo Taliansko v Juhoafrickej republike… Osobne sa stretol s trénerom reprezentácie Anglicka na zápase vo Watforde. Videl nespočetne veľa zápasov v zahraničí a určite nezabudnuteľné sú klasické derby zápasy v Anglicku. Navštívil veľa legendárnych historických klubov  v Európe, vrátane najstaršieho klubu na svete 1. FC Sheffield…

Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa neho tento zápas odohrá?
Ak to bude v plánovanom termíne podľa UEFA bude to dobrá správa…

Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie.  Myslí si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Doba bude ťažká vo všeobecnosti a to nebude platiť iba pre futbal.

Je vzdialenejšou rodinou ikony československého futbalu Ladislava Jurkemika. Čo si o ňom myslí, občas sa aj stretnú?
S majstrom Európy z roku 1976 Ladislavom Jurkemikom ho nespája iba priezvisko, ale je s ním prepojený rodinnou väzbou. “Môj dedo a jeho otec boli bratia. Keď Laco prestúpil v roku 1973 do bratislavského Interu, začal som chodiť na jeho zápasy,” objasňuje. „Ladislav je výrazná futbalová osobnosť a rád si spomínam na jeho krásnu delovku z ME. Stretávame sa iba príležitostne“.

 

Najväčší zážitok má zo stretnutia s Jánom Popluhárom

Autor: admin

Medzi verných členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí Ľudovít Boleček. Zaujímavé je, že býva v sídle nášho fanklubu, vo Veľkom Orvišti. S rozhľadeným podnikateľom a fanúšikom sme si podebatovali na niektoré aktuálne témy.

OFSFR – Veľké Orvište/ Milan Valko sa porozprával s Ľudovítom Bolečkom

Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Sládkovičove, kde som hrával futbal za dorastenecké mužstvo Slavoj. Po skončení vysokej školy som pracoval v Tesle Piešťany a od roku 1993 podnikám. Bývam vo Veľkom Orvišti, kde má sídlo Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – ,,RIVVIS.“ V rokoch 2007 až 2014 som bol starostom obce Veľké Orvište. V súčasnosti pomáham synovi Adamovi v rodinnej firme, ktorú som založil v roku 2000.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?
Spolu s dcérou Lenkou a synom Adamom sme členmi fanklubu od jeho založenia, teda od roku 2010. Na domácej pôde sme videli okolo desať zápasov slovenskej reprezentácie a v zahraničí šesť.

Chodíte spolu na zápasy slovenskej reprezentácie?
Na viaceré zápasy slovenskej reprezentácie sme chodili spolu. Žiaľ, v posledných rokoch už máme menej času, takže vidíme menej stretnutí našej reprezentácie.

Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?
Najkrajšie zážitky mám z niekoľkých stretnutí so slovenským futbalistom storočia pánom Jánom Popluhárom. Som rád, že len vďaka fanklubu som mohol osobne stretnúť a bližšie spoznať tohto vzácneho človeka a veľkého hráča, ktorého som od malička obdivoval. Veľmi zaujímavé boli tiež akcie pri výročiach finále MS Čile 1962, alebo finále ME 1976 v Belehrade, kde sme získali titul majstrov Európy. Rovnako ma zaujali diskusie vo fanzónach pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi a oslavy životných jubileí veľkých osobností slovenského a československého futbalu. Veľmi obetavo sa činnosti fanklubu venuje jeho predseda Roman Táborský.

Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa vás tento duel odohrá?
Netrúfam si povedať kedy, ale verím, že reprezentácia Slovenska sa prebojuje na budúcoročné majstrovstvá Európy.

Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie a myslíte si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Obávam sa, že podobný osud hrozí aj ďalším klubom. Hlavný problém vidím v tom, že futbal a všeobecne šport ovládol biznis. Prepracovaný systém výchovy talentov od žiakov cez dorast a celkovú podporu športu v socializme sme po roku 1989 nezmyselne zrušili. Šport sa stal závislý od peňazí a tých je málo. Ak môžu platiť šport svojim deťom len bohatí rodičia, niekde je zásadná chyba.

Foto: archív (ľb)

Spoločne padať aj vyhrávať

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Obdobie, ktoré futbalu veľmi nepraje – tak sa potešte, zamyslite pri pesničke…na to bola určená a to bol je hlavný a možno aj úmyselne skrytý odkaz…všetci sme na tej istej futbalovej, životnej… lodi.

„Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Fakty…

Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Otextoval  Peter Zeman  – skladbu aj naspieval.
Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica  slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Skladba dostala názov „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“, ktorého význam možno označiť za motto fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. (…ale aj mnoho iných) Krstnou mamou skladby bola Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Program neopakovateľne moderoval Karol Polák.

Videoklip môžete nájsť na stránke fanklubu…

Tu si pozrite skladbu fanklubu v TV verzii  –  Futbalista roka 2012

Kapitán majstrov Európy Anton Ondruš má dnes 70 rokov

Autor: majka

OFSFR – Bratislava / Napísal Milan Valko

Kapitán zlatých československých futbalistov z ME 1976 Anton Ondruš má v piatok 27. marca 70 rokov. Bol rodeným lídrom – na trávniku i v kabíne. Porovnávali ho s legendárnym nemeckým reprezentantom Franzom Beckenbauerom.

Bol ešte veľmi malý, keď sa rodina prisťahovala z rodných Solčian do Bratislavy. Bývali na Tehelnom poli, šarvanci sa tam hrávali a raz sa vybrali na štadión k tajomníkovi a oznámili: „Chceme za Slovan hrať.“ To bolo v roku 1960 a o desať rokov hral Ondruš v ligovom mužstve. S výnimkou vojenskej služby v Banskej Bystrici zotrval v belasom drese do roku 1981. Potom skúšal, ako chutí zahraničný futbal v FC Brugge, FC Thonon i FC Biel. Skončil po zranení v roku 1989. Čo všetko sa medzi tým udialo?

V našej lige zohral 226 zápasov, so zahraničnými by to bolo okolo 300. Ako stopér dal 38 gólov! Bol majstrom čs. republiky v rokoch 1970, 1974 a 1975 i víťazom Čs. Pohára v roku 1974. V rokoch 1974 – 1980 58-krát reprezentoval ČSSR a 9-krát skóroval. Tridsaťkrát bol kapitánom. Aj na ME (1976), keď získal v Juhoslávii zlatú medailu, aj na ME 1980, keď sa vracal z Talianska s bronzom. Považovali ho za jedného z najlepších stredných obrancov Európy, prirovnávali k F. Beckenbauerovi. Bol šiestym futbalistom Európy 1976, druhý v ČSSR a v rokoch 1974, 1975 a 1977 tretí. A ako jediný jediný nastúpili vo všetkých 22 zápasoch, v ktorých reprezentácia ČSSR nenašla premožiteľa.

Bol dôstojným nástupcom Popluhára, ktorý chcel vždy víťaziť a byť najlepší. Všetci, s ktorými hral, by vám to potvrdili. Vždy perfektne oblečený, komunikatívny. Na trávniku ako kremeň, húževnatý, vitálny, emotívny, so silnou vôľou. Odohral za sebou aj 30 medzištátnych zápasov, v priebehu štyroch rokov nastúpil 35-krát. Na ME v Belehrade priam oslnil divákov i odborníkov. Slovan stále miluje i navštevuje. Mal v ňom rôzne funkcie ba bol aj predsedom klubu a tiež aj členom širšieho realizačného tímu pred desiatimi rokmi na MS v JAR.

S Antonom Ondrušom sa niekoľkí fanklubáci na čele s jeho predsedom Romanom Táborský stretli začiatkom decembra 2019 v bratislavskom hoteli Holiday Inn na predvianočnom stretnutí SFZ. Vtedy sme mu pripomenuli, že čo hovorí na to, že sa o niekoľko mesiacov zaradí do šíku sedemdesiatnikov. Odvetil nám: ,,Ani si nechcem na to pomyslieť, lebo keď sa povie sedemdesiatka, človek dostane tak trochu aj strach. Lepšie je, keď sa snažím neuvedomovať si to.“

Pochopiteľne, Anton Ondruš si do ďalšieho života želá predovšetkým zdravie: ,,To ostatné si už človek v živote nájde. Zdravie som dával vždy na prvé miesto a dúfam, že sa odo mňa neodkloní ani v ďalších rokoch.“

V roku 2008 mu udelili Cenu fair-play za dlhoročnú úspešnú a príkladnú hráčsku činnosť, v marci 2016 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu a pred ME 2016 ho UEFA zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie majstrovstiev Európy. Anton Ondruš už viac ako tri desiatky rokov žije vo Francúzsku.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Antonovi Ondrušovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Foto: Milina Strihovská / BFZ podujatie/ podpisovanie zberateľských kariet  fanklubu

Všetko najlepšie Vele !

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Dnes sa krásneho jubilea dožíva člen fanlubu Velimír Adžić.

Všetko najlepšie k 60-tke a nazdravie Vele !!!

Chorvátske srdce verne odovzdané Slovensku.

Milan Valko sa porozprával pre Vás s Velem.

Čerstvý jubilant Velimir Adžič sníva o majstrovskom titule pre Chorvátsko
Velimir Adžič, ktorý je člen oficiálnych fanklubov chorvátskej i slovenskej reprezentácie, chodí do fanzóny a navštevuje zápasy obidvoch reprezentácií, v stredu 18 marca oslávil 60 rokov. Rodák zo Splitu vlastní bezmála 5-tisíc zápasových vstupeniek, okolo 4-tisíc odznakov, vlajky, bulletiny, plakety, spomienkové predmety, sponky na kravaty a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. To je dosť dôvodov na to, aby sme s ním priniesli aktuálny rozhovor.

Aká bola oslava životného jubilea Velimira Adžić?
Moje životné jubileum sme chceli osláviť túto sobotu, ale vzhľadom na súčasnú situáciu okolo koronavírusu sa žiadne posedenie nekoná. Takže v podstate oslava nebola, akurát s manželkou sme si pripili na môj sviatok. Pravda, aj touto cestou ďakujem za množstvo gratulácií od mojich kamarátov a známych, či už formou telefonátov, esemesiek, alebo cez rôzne sociálne siete.

Bol futbal pre teba vždy športom číslo jeden?
Keďže som sa narodil s telesným hendikepom bedrových kĺbov, tak som hrával vodné pólo a bol som aj rozhodca v hádzanej. Dotiahol som to do II. juhoslovanskej ligy. Milujem všetky športy, ale futbal je pre mňa ako diváka na prvom mieste. Je to najlepšia a najpopulárnejšia hra na svete.

Ako vyzeral futbal pred 40 či 50 rokmi, keď ho porovnáš s tým súčasným?
Vtedy pred polstoročím bol futbal pomalší, vtedajšie hviezdy, hoci tiež boli skvelé, zohrali za rok maximálne 40 zápasov. V súčasnosti najlepšie mužstvá niekedy za pol sezóny toľko stretnutí odohrajú. Takisto musím zdôrazniť, že vtedajšia juhoslovanská a československá federálna liga boli kvalitnejšie ako súčasná chorvátska a slovenská najvyššia súťaž. Pravda, myslím si, že vtedy si diváci futbal viac užívali, bolo viac individualít. Na druhej strane mali oveľa viac času loptu si spracovať, teraz je všetko oveľa rýchlejšie a aj preto je tak málo priestoru. Jednako aj v tejto dobre sa s obrovskými nárokmi dokážu vyrovnať viacerí hráči. Messi a Ronaldo sú na čele rebríčka najlepších hráčov na svete už dlhé roky, ale v ich závese je veľa ďalších skvelých hráčov. A som rád, že práve Chorvát Luka Modrič v roku 2018 prerušil ich hegemóniu, keď sa stal podľa FIFA najlepším futbalistom sveta. V súčasnosti futbalisti musia nielen dobre ovládať svoje remeslo, ale sú aj atléti, takže je to taká zmes techniky a dokonalej fyzickej pripravenosti. V minulosti nemuseli ovládať tieto dve činnosti a takisto najväčšie hviezdy toľko nebránili.

Fanúšik zažíva v týchto časoch ťažké obdobie z pandémie spôsobenej koronavírusom, keďže nemôže pozerať a navštevovať nielen domácu súťaž, ale takisto musí zabudnúť aj na elitné európske ligy, Ligu majstrov či Európsku ligu. Takisto sa tento rok nedočká ani záverečného turnaja ME 2020. Kedy sa podľa teba lekárom podarí skoncovať s touto epidémiou?
Fúha, na to si netrúfam odpovedať. Žiaľ, vidím, že všade vo svete sú ľudia nedisciplinovaní a ľahostajní voči tomto vírusu. Takže pokiaľ to takto bude, ktovie kedy sa vrátime do normálneho života. Elitné európske ligy vrátane našej Fortuna ligy chcú dokončiť tento ročník, či sa im to podarí veľa záleží od toho, ako bude pokračovať boj s touto epidémiou. Vo futbale sa točia obrovské peniaze, takže je pochopiteľné, že UEFA má záujem dokončiť tento ročník Ligy majstrov a Európskej ligy. Keďže tento rok sa EURO neuskutoční, môže sa tento jej zámer aj s nejakým oneskorením podariť.

Fanklub chorvátskeho klubu HNK Hajduk Split, ktorý je známy pod pomenovaním Torcida Split, ukázal, že aj fanúšikovia z tvrdého jadra majú dobré srdce. V súčasných ťažkých časoch, ktoré sa nesú v znamení boja proti koronavírusu, neváhali a prišli na pomoc ľuďom v núdzi…
Viem o tom, zachytil som túto správu. Títo fanúšikovia majú dve tváre. Jedna je perfektná, neraz sú darcami krvi a pomôžu ľuďom v núdzi rôznymi spôsobmi. Keď však prídu na štadión, ukazujú druhú odvrátenú tvár, lebo menia sa na agresorov a výtržníkov.

Je niečo, o čom ešte stále snívaš?
Vo svojom súkromnom a športovom živote som si skoro všetko splnil. Bol som na ME i na MS, tešil som sa na toto EURO, ale verím, že ho vidím na budúci rok nielen s chorvátskou, ale aj so slovenskou účasťou. Chorvátsko na MS bolo tretie a druhé a snívam teda o tom, aby ešte počas môjho života sa stalo majstrom Európy, alebo majstrom sveta.

foto: archív OFSFR

Fanklub SVK

Vladimír Randa a Ján Švehlík dostali zlaté odznaky SFZ

Autor: majka

Na konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ) v Senci v piatok 28. februára zlaté odznaky SFZ si prevzala desiatka ocenených, ktorých mená sú v slovenskom futbale výrazne zapísané: Ľubomír Suchý, Ján Švehlík, Dušan Galis, Jozef Jeriga, Alexander Schmidt, Peter Barna, Vincent Krško, Vladimír Randa, Ivan Čierny a Viliam Luknár.

Dvaja z nich, Ján Švehlík, ktorý tento rok oslávil 70 rokov a Vladimír Randa v minulom roku 80 rokov, sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Samozrejme, mám z tohto ocenenia veľkú radosť a zároveň ma veľmi potešilo, keď som na konferencii SFZ dostal k môjmu životnému jubileu Zlatý odznak SFZ, spolu s významnými osobnosťami slovenského futbalu, ako sú majstri Európy z Belehradu 1976 Janko Švehlík a Dušan Galis. A takisto Viliam Luknár a ďalší, medzi ktorými boli aj moji bývalí kolegovia rozhodcovia,“ hovorí stále vitálny Vlado Randa, ktorý je najstarším rozhodcom na Slovensku, lebo vedie mládežnícke súťaže v rámci BFZ.

Do Nórska vycestuje aj početná skupina členov fanklubu…

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Slovenská reprezentácia vycestuje na priateľské futbalové stretnutie s domácim Nórskom  do hlavného mesta Oslo.

Potešiteľná je aj značná podpora fanúšikovskej základne zo strany členov fanklubu.

Vzhľadom na značnú účasť žien, budeme sa snažiť urobiť program aj pre nich.

Pripravujeme krátky program pre členov o ktorom budeme informovať.

Ak máte ešte záujem o vycestovanie nebojte sa nás kontaktovať… rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Ceny v Oslo sú vyššie ako zvyčajne v Európe, avšak ceny leteniek sú momentálne v cene od 9€ z Viedne, Krakova…

Obojsmerná v termíne 3.-8.jún  v cene 18€ ! Ceny priemer hotelov cca 75€ os/noc. Apartmánové ubytovanie cca od 30€/noc.

Ubytovanie členov fanklubu.  Ultras retro – ubytovanie štadión. cca 4 km od centra.

Rodiny s manželkami a deťmi centrum mesta.

Bohužiaľ termín 5.-7. jún a konkrétny náš spoločný let je už v cene cca 150€ – cena sa však mení…

Existuje aj viacej možností a leteckých spoločností.

Cena za vstupenky zatiaľ nie je známa, ale očakáva sa s cenou cca 50€.

Ak máte záujem podporte našu reprezentáciu aj svojou účasťou…

Spoločný program – futbal, spoločne okolie Osla – Holmenkollen atď. podľa možností a spolupráce s Nórskou stranou.

Súčasťou zájazdu sú aj malé suveníry ako je zvykom.

Fanklub SVK

 

Predstavitelia M8 podporujú reorganizáciu európskych pohárových súťaží

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv

Jednou z hlavných tém bratislavského stretnutia popredných futbalových funkcionárov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Lichtenštajnska, Nemecka a Švajčiarska bola zamýšľaná reorganizácia európskych pohárových súťaží. Na tlačovej konferencii to uviedol prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.

„Bavili sme sa o pripravovaných zmenách vo formátoch Ligy majstrov a Európskej ligy. Zhodli sme sa na nejakom spoločnom názore, ktorý budú Sándor Csányi a Zbigniew Boniek prezentovať vo výkonnom výbore UEFA. Čo sa týka zmien, nepoznáme detaily, pretože to zatiaľ nie je verejná záležitosť, ale akonáhle budeme vedieť viac, budeme o tom informovať. Zhodli sme sa na tom, že keď sa súťaž volá Liga majstrov, mali by tam hrať majstri z jednotlivých krajín. Určite to nebude možné, ale principiálne aby tam hrali kluby, ktoré si tam vybojovali účasť na základe športových výsledkov,” uviedol na stredajšom brífingu prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.

Počas stretnutia futbalových funkcionárov došlo aj k významnej zmene počtu riadnych členov skupiny. Z doterajších pozorovateľov Nemecka a Švajčiarska sa stali riadni členovia skupiny, ktorá tak po novom nesie pomenovanie M8. „Naša skupina má svoju váhu a má čo povedať, keďže sú v nej prezidenti národných zväzov, členovia výkonných výborov UEFA alebo FIFA. Pevne verím, že to tak bude naďalej,” doplnil Kováčik.

Najbližšie stretnutie sa uskutoční o rok v Poľsku. „My sa však stretávame aj priebežne, najbližšie to bude začiatkom marca na kongrese UEFA v Amsterdame,” zakončil Ján Kováčik.

Foto: Natália Kučerová

Maratón osláv veľkého jubilanta Jožka Štibrányiho vyvrcholil s fanklubákmi

Autor: admin

V sobotu 11. januára mal Jozef Štibrányi 80 rokov a v nedeľu 26. januára mu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého roky je členom v Modranke zagratuloval k veľkému jubileu. ,,Verím, že konečne sa už zastaví maratón osláv, bolo toho viac ako dosť,“ vraví manželka Jožka Štibrányiho, pani Lýdia.

Jozef Štibrányi bol šikovné pravé krídlo, v klubovej kariére ako rodák z Vlčkoviec je najviac spätý so Spartakom Trnava. Reprezentačný tréner ČSSR Rudolf Vytlačil si ho vybral do kádra pre MS 1962 v Čile dokonca z vtedy druholigového Spartaka. Jeden z jeho životných momentov prišiel hneď v prvom zápase ČSSR proti Španielsku. Jediný gól zápasu dal práve Jozef Štibrányi, čím naštartoval fantastickú púť československých futbalistov za striebrom zo svetového šampionátu.

Najprv sa dopoludnia v Modranke uskutočnila svätá omša pod taktovkou pána dekana farnosti Alojza Lackoviča. Bola krásna, múdra, inšpirujúca, skutočne zasiahla do duší všetkých prítomných v miestnom kostole. Počas nej povedal, že ako malí chlapci so zatajeným dychom na školskom dvore počúvali rádio z MS v Čile v roku 1962. Boli hrdí a pyšní, keď sa dozvedeli, že Jozef Štibrányi, rodák z Vlčkoviec jediným gólom skolil favorizované Španielsko.

Po svätej omši sa všetci prítomné presunuli do reštaurácie LUX, kde 28 ľudí, členovia rodiny a fanklubáci zagratulovali Jozefovi Štibrányimu k veľkému jubileu. ,,Dovoľte mi, aby som vás všetkých medzi nami privítal a hlavne nášho veľkého oslávenca Jožka Štibrányiho. Pre mňa a celý fanklub je to veľká česť, že vo svojom strede máme takú veľkú osobnosť. Pre nás je to doslova privilégium, že ste tu medzi nami. Nie je to oslava pre nás, ale pre vás. Za tých takmer 10 rokov od existencie fanklubu zažili sme veľa pekných chvíľ, ani neviem spočítať, koľko vydarených akcií máme za sebou. Vy ste dali životný gól na MS 1962 proti Španielsku a striedajúci Kamil Kopúnek, ktorý je tu medzi nami, zaznamenal víťazný gól Slovenska na MS v JAR 2010 proti úradujúcim majstrom sveta Talianom. Prišiel, videl, zvíťazil. Pokiaľ slovenskí reprezentanti zvládnu v marci dva barážové zápasy play-off jednotlivých divízií Ligy národov, tak pánovi Štibrányimu môžem sľúbiť, že sa v lete uvidíme na ME v jednej zo skupín v Bilbau,“ povedal vo svojom krátkom príhovore Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

,,Pred týmto stretnutím s vami som už absolvoval niekoľko osláv a stal som sa čestným občanom Vlčkoviec. Zo strany fanklubu veľmi ma potešila oslava mojich narodenín a tiež to, keď ma Roman Táborský požiadal, či by som nezobral žezlo čestného člena po zosnulom Jankovi Popluhárovi. Človek si ani neuvedomí, že takto sa už pravidelne stretávame takmer 10 rokov, za sebou máme veľa fanzón, besied a rôznych iných akcií. Preto si želám, aby sme sa takto naďalej stretávali a hlavne, aby Slovensko postúpilo na EURO 2020. Všetkým vám ďakujem, že ste mi prišli zagratulovať k mojim okrúhlym narodeninám a verím, že si dobre posedíme, zaspievame a zabavíme sa,“ hovorí dojatý Jožko Štibrányi.

,,Už to najdôležitejšie, akú veľkú radosť sme mali z tvojho gólu v Čile, som povedal v kostole. Ďakujem všetkým prítomným, ktorí prišli zagratulovať Jožkovi Štibrányimu a vzdať mu hold za všetko, čo v živote dokázal. Vďaka Bohu pred nami stojí človek s veľkými hodnotami, s božou pomocou si to dosiahol veľmi ďaleko a za to ti patrí veľká vďaka,“ dodal ešte Alojz Lackovič.

Oslávencovi najprv zagratulovali Roman Táborský, Kamil Kopúnek mu v mene fanklubu odovzdal darčekový kôš, pán dekan Alojz Lackovič krásnu tortu a Vladimír Ekhardt pálenku, ktorú už tradične dodal zo svojej Pálenice Peter Guldan z Bernolákova. Postupne sa ku gratulantom pridali rodinní príslušníci Jožka Štibrányiho a členovia fanklubu a tiež brankár František Kozinka, ktorý so Spartakom Trnava získal dva majstrovské tituly. Samozrejme, prítomní oslávencovi zaspievali známu pesničku ,,Veľa šťastia a veľa zdravia“.

Medzi hostí zavítal aj najznámejší bubeník na Slovensku Marián Póša, ktorý prítomným na chvíľu ukázal, akú hlučnosť má jeho bubon. Je neuveriteľné, že ročne navštívi až 180 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, kde sa takmer vždy predstavia Slováci v rôznych športoch. To už pomaly hraničí s fanatizmom!

Po výdatnom obede sa rozprúdila živá zábava, k výbornej atmosfére prispel harmonikár Martin Ďuriš, zať Jožka Štibrányiho. Niekoľko hodín spoločného stretnutia ušli ako voda a už sa tešíme na ďalšie, ktoré sa uskutoční pri príležitosti nedávnych 70. narodením Jána Švehlíka, majstra Európy z Belehradu v roku 1976.

Foto: Anton Holienčin

Dominika Škorvánková sa už dokonale zžila s Bayernom a s Mníchovom

Autor: admin

Dominika Škorvánková, ktorá už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka a rodáčka z Dunajskej Lužnej, je už zrelou a skúsenou hráčkou. S oporou FC Bayern Mníchov a s kapitánkou slovenskej reprezentácie sme sa v rozhovore pre náš fanklubový web poobhliadli za uplynulým rokom 2019.

Ako hodnotíš z tvojho pohľadu minulý rok 2019, v čom bol dobrý a v čom sa ti nepodarilo splniť niektoré predsavzatia?
Keď sa pozriem na prvú polovicu roka 2019 zo športového hľadiska, tak ho hodnotím kladne, hoci sa nám nepodarilo získať žiadnu trofej. Po prvýkrát sa nám podarilo prebojovať sa do semifinále ženskej Ligy majstrov, kde sme narazili na Barcelonu a obidva zápasy som si nesmierne užila. Bol to neuveriteľný zážitok aj napriek tomu, že sme vypadli. V Bundeslige sme skončili na druhom mieste a tým pádom sme si zabezpečili účasť v kvalifikácii Ligy majstrov. Žiaľ, v domácom pohári sme vypadli v semifinále. Druhá polovica roka už bola o niečo horšia. V klube nastalo veľa zmien, prišiel nový tréner, vymenil sa skoro celý realizačný tím a ešte to všetko nejako potrebuje čas, aby sa to nejako zladilo. V tabuľke sme zatiaľ na treťom mieste, v Lige majstrov narazíme na veľmi silný Lyon a z pohára nás vyradil Wolfsburg. Každopádne nás čaká ešte druhá polovica tejto sezóny, kde máme šancu sa zlepšiť a urobiť veci lepšie.

Bayern Mníchov patrí aj v ženskej Bundeslige medzi špičku, ale stále sa vám nedarí zosadiť z trónu Wolfsburg. Kedy sa tak stane?
V prvom rade treba uznať, že Wolfsburg má naozaj veľkú kvalitu, je to jedno z najlepších ženských družstiev v Európe a možno má ešte o trošku lepšie zázemie, ako my tu v Mníchove. Nový tréner určite potrebuje nejaký ten čas, aby sme hrali podľa jeho predstáv a tiež si treba uvedomiť veľké zmeny v našom kádri. Odišlo a prišlo dosť nových hráčok. V Bayerne je už takým menším zvykom, že skoro každé dva roky príde k väčšej výmene. Tým myslím, že odíde osem hráčok a príde rovnaký počet. Takže je samozrejmé, že trvá nejaký ten čas, kým si na seba zvykneme a zohráme sa. Odpovedať na otázku, kedy sa nám podarí získať titul asi úplne neviem, ale práve možno vtedy, ak sa nám podarí udržať tím spolu viac ako dve sezóny pokope a doplníme ho ešte o niektoré takzvané individuality.

Čo by podľa teba pomohlo viac spopularizovať ženský futbal na Slovensku?
Určite by to bol väčší úspech, či už na klubovej, ale hlavne na reprezentačnej úrovni. Ženský futbal by sa tým viac dostal do povedomia ľudí, taktiež do medií, viac by sa o ňom hovorilo a možno by prilákal aj viac ľudí na štadióny. Je dôležité, aby sa stále hovorilo o ženskom futbale bez ohľadu na úspechy a aby viac dievčat chcelo hrať futbal a potom aj pri ňom zostalo. Takisto by zrejme bolo dobré, ak by sme prestali rozdeľovať futbal na ženský a mužský a hovorili iba čisto o futbale. Pravidlá sú predsa rovnaké pre obidve pohlavia. Veľa ľudí už len pri slovnom spojení ,,ženský futbal“ prevracia očami.

V Mníchove pôsobíš už tretiu sezónu, dá sa povedať, že si sa už dokonale zžila s novým prostredím?
Áno, jednoznačne sa to dá povedať. V centre, kde trénujeme sa cítim už skoro ako doma a mesto mi naozaj prirástlo k srdcu so všetkým, čo ponúka. Mníchov je naozaj krásne miesto pre život a som vďačná, že tu môžem istý čas žiť.

Bundesliga sa vyznačuje veľkým nasadením a výbornou fyzickou pripravenosťou všetkých mužstiev. Platí toto konštatovanie aj o ženskej Bundeslige?
Platí, každé jedno družstvo je výborne fyzicky pripravené a zápasy sú naozaj vyrovnané, aj keď občas sa stane, že je výsledok jednoznačný. Nemecká ženská Bundesliga je fyzicky náročná a vyznačuje sa veľkým nasadením v každom stretnutí.

Aký kolektív v Bayerne tvoríte, s kým najlepšie vychádzaš, alebo je tvojou spriaznenou dušou?
Musím úprimne povedať, že predtým, ako som prestúpila do Bayernu Mníchov, som mala menšie obavy z kolektívu. Predsa je to veľkoklub a má svoje meno. Bola som ale veľmi milo prekvapená, aký dobrý kolektív ma privítal. Samozrejme, že konkurencia je veľká, ale dievčatá mi boli od začiatku nápomocné. Naozaj dobre vychádzam aj s Nemkami, ale aj so zahraničnými hráčkami. Spriaznenú dušu som našla v podobe mojej spolubyvajúcej (Rakúšanky,) keďže trávime spolu najviac času a naozaj si rozumieme. Sú tu ale aj iné dievčatá, ktorým dôverujem a na ktoré sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. Za to som im veľmi vďačná.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Záleží od toho, či mám v ten deň jeden, alebo dva tréningy. Pokiaľ mám jeden býva skoro vždy doobeda. Ráno vstanem, dám si raňajky a nasleduje cesta do tréningového centra v Campuse, kde musíme byť najneskôr 45 minút pred začiatkom tréningu. Po ňom podľa toho, aký bol náročný má čaká regenerácia, či už bicykel, alebo foam rolling, prípadne bazén a ak mám menšie problémy aj fyzioterapeut. Po spoločnom obede často zájdeme ešte na kávu a stretneme sa s priateľmi aj mimo futbalu. V Mníchove je množstvo menších milých kaviarničiek, kde sa cítite naozaj dobre a človek si užije kávu dvojnásobne. Po príchode domov sa venujem viac menej domácim prácam, alebo v poslednej dobe mám častejšie knižku v rukách, veľmi som si obľúbila čítanie. Po večeri si so spolubývajúcou rada pozriem futbal, alebo nejaký dobrý film a potom ma už čaká vytúžený spánok. Pokiaľ mám dva tréningy, tak vtedy smeruje moja cesta poobede a po regenerácii zvyčajne rovno domov.

Si v zrelom futbalovom veku, aké sú tvoje ďalšie ambície a plány do budúcnosti?
V Mníchove mám zmluvu do leta 2021, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť, najdôležitejšie je, aby som bola zdravá. Možno by som chcela vyskúšať ešte inú ligu, inú krajinu a naučiť sa nový jazyk. Samozrejme, pomaly začínam rozmýšľať, čo bude po mojej kariére, ale veľkú hlavu si z toho zatiaľ nerobím. S reprezentáciou Slovenska nás čaká ešte druhá polovica kvalifikácie na ME 2021, ktorú chceme zakončiť pozitívne.

Pred rokom sfúkla životná svieca legendy…

Autor: majka

OFSFR – Vrbové

Z Vrbového nič dobrého, ale keď sa vydarí – nie je nad to.

Ako deťom nám to rozprávali starí ľudia aj rodičia. Ak sa to dá parafrázovať tak Jozef Adamec popri Móricovi Beňovskom napísali krásne a nezabudnuteľné riadky pre celý svet…

Slovenský futbal mal legendy, ktoré vo futbalovom svete zanechali poriadnu brázdu a určite Jozef Adamec je jednou z nich.

Jozef a Katka

Ako fanúšikovia sme sa s ním mohli často stretávať či priamo na ihrisku, na významných zápasoch, ale aj podujatiach. Fanklubákov môže iba tešiť, že často prijal pozvanie a spolu s Katkou boli vždy príjemným spestrením každého posedenia kam prišli…

Posledná fanzóna, aj podpisy…

Je nám cťou si spomenúť aspoň modlitbou…

Reprezentačný debut – 30.10.1960 / ukončenie 13.10.1974

Reprezentoval 44 krát, vsietil 14 gólov

nezabudnuteľná chvíľa:  23.06.1968  – 3 góly Brazílií v Bratislave

Reprezentačný tréner reprezentácie.

Torta * Jozef Adamec 75 / Fanklub SVK

Foto: Archív OFSFR

kamarát, kamarátovi…

Čilania 1962 – zopakuje sa úspech? / 55. výročie Jozef bol najmladší vo výbere Rudolfa Vytlačila

Na Galavečere bratislavského futbalu boli aj fanklubáci

Autor: admin

Vo veľkom štýle v sobotu 14. decembra v známom divadle Aréna po ôsmy raz vyhlásili Jedenástku roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Po hlasovaní zástupcov klubov, VV BFZ, odborných komisií ŠTK, DK, TMÚ a KM v nej figurujú hráči zo šiestich mužstiev. Najväčšie – až päťčlenné zastúpenie – má OFK Dunajská Lužná, po jednom futbalistovi dodali FC Malacky, FK Inter Bratislava, MŠK Senec, Lokomotíva Devínska Nová Ves, FK Slovan Ivanka pri Dunaji a FK Slovan Most pri Bratislave.

Prvý raz pod moderátorskou taktovkou Filipa Mentela a po tradičnom príhovore predsedu BFZ Juraja Jánošíka sa Galavečer Bratislavského futbalu začal privítaním všetkých hostí. Na vyhlásení sa ich zúčastnilo 250, medzi nimi známi funkcionári, tréneri, niekoľkí bývalí skvelí hráči a tiež významní hostia. Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Juraj Jánošík, predseda BFZ, zamestnankyne odboru školstva, mládeže a športu, Štefan Tarkovič, technický riaditeľ SFZ, Vladimír Wänke a Mikuláš Tarči, bývalí generálni sekretári SFZ, Ján Farbula, vedúci sekretár BFZ a ďalší. Na vyhlásení sa zúčastnili aj niektorí členovia oficiálneho fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Ondrej Trnovský, Pavel Príkopa a Peter Špilák.

Jedenástka roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu:
Milan Valašík (OFK Dunajská Lužná) – Daniel Sopota (Lokomotíva Devínska Nová Ves), Branislav Frátrič (OFK Dunajská Lužná), Štefan Kovárik (FC Malacky), Adam Dunda (FK Slovan Most pri Bratislave) – Marián Kvašňovský (OFK Dunajská Lužná), Matej Rúžička (Slovan Ivanka pri Dunaji), Ján Andrejko (OFK Dunajská Lužná), František Lády (OFK Dunajská Lužná) – Tomáš Majtán (FK Inter), Mate Marafkó (MŠK Senec)

Najlepší tréner: Lukáš Luknár (FK Rača)

Najlepší rozhodca: Mário Bohun

Tichá noc a magický deň – Vianočný výlet od FC Bayern pre fanklub

Autor: majka

BAYERN&RIVVIS – Mníchov/Oberndorf

Ak sa povie slovo Vianoce je to vždy pre deti príjemné, magické, alebo jednoducho šťastné a tajomné v očakávaní darčekov…

FC Bayern umožnil fantastický zážitok pre 40 členov fanklubu FC Bayern  Mníchov na Slovensku. V prvom rade, že nám poskytol TOP zápas skupiny ligy majstrov (FC Bayern Mníchov – Tottenham Hotspur) a od septembra sme sa už nehohli dočkať, že opäť budeme ako každý rok a už viac ako 15-násť rokov na Vianočných trhoch a futbale v Allianz aréne. V ďaľšom kroku nám ponúkol k Vianočnému stretnutiu milú pozornosť v podobe suvenírov od FC Bayern – kedy sme odmenili všetkých 40 účastníkov malou pozornosťou a posledný vylosovaný bol obdarovaný dresom od FC Bayern Mníchov.  Najcennejší darček získal pre seba Róbert Fodor.

Čerešničkou na torte bolo stretnutie s hráčkou FC Bayern – Dominikou Škorvánkovou…Vyskúšali sme čo to na trhu a na kus reči sme išli do Hofbräuhaus. Urobili sme si individuálne aj spoločné foto a dohodli sa, že niekedy sa stretneme aj na Slovensku.

Čo si viac fanúšik môže priať?

Ďakujeme ! FC Bayern…

Vianoce sme si spestrili návštevou kostolíka v Oberndorfe kde sa  v kostole sv. Mikuláša 24.12.1818 prvý krát spievala koleda Tichá noc, svätá noc… Osemuholníková súčasná kaplnka bola postavená výhradne s darov až v roku 1936 na mieste kde sa prvý raz spievala slávna koleda – avšak pôvodný kostol bol zničený povodňami…na pamiatku sú na mieste už iba kamene z pôvodnej stavby a nájdete tváre autorov Jozepha Mohra a Franza Xavera Grubera.

Foto: Anton Holienčin

 

Marek Hamšík predstavil knihu Neapolská odysea

Autor: majka

Po prvej publikácii o futbalovom stredopoliarovi Marekovi Hamšíkovi s názvom Najmladší kapitán z roku 2010 vyšla na Slovensku druhá kniha o stále aktívnom reprezentantovi SR.

Neapolská odysea prináša pohľad na pôsobenie Hamšíka v talianskom Neapole, za ktorý hrával od leta 2007 až do februára 2019. Za ten čas sa stal klubovou ikonou a jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jeho účinkovanie pod Vezuvom sa však skončilo a v Taliansku sa rozhodli priblížiť necelých dvanásť rokov slovenského futbalistu v klube SSC. ,,Neapol je moja srdcová záležitosť, môj druhý domov,“ priznal na štvrtkovom krste v Bratislave 32-ročný rodák z Banskej Bystrice.

Futbal je Hamšíkov osud. Obetavosť rodičov a bezpodmienečná láska k lopte od útleho veku ho vystrelili na dráhu, ktorá vyvrcholila práve pôsobením v Neapole. Dlhoročný slovenský reprezentant opisuje, ako vychádzal s bežnými obyvateľmi mesta, so spoluhráčmi, s kamarátmi a rodinou a spomína aj na nezabudnuteľné zápasy, góly, radosti aj sklamania veľkolepej etapy prežitej v meste, ktoré označuje za svoj druhý domov.

,,Srdcová záležitosť, niečo blízke, druhý domov. Takže srdcovka. Deti boli prekvapené, keď som im oznámil, že musíme ísť preč z Neapola. Veľmi sa im to nepáčilo, ale zvykli si. Keď sme sa tam teraz vracali pred mesiacom po vyše pol roku, tak sa toho nevedeli dočkať. Je to pre našu celú rodinu druhý domov a vždy sa tam budeme radi vracať,“ povedal kapitán slovenskej reprezentácie.

K pôsobeniu v Neapole dodal: ,,Pamätám si na môj prvý deň prestupu a príchodu do Neapola. Bol som šokovaný, nevedel som, do čoho idem, všetci mi hovorili, že pozor na fanúšikov, že to je niečo neskutočné. Aj to tak bolo, prišiel som z Brescie, kde som mal veľký pokoj, na štadióne nás čakalo 1500 fanúšikov, skandovali. Pozeral som na to, veď v Brescii 1500 chodilo na futbal, takže to bolo pre mňa niečo úžasné. Potom som sa už nevedel dočkať, keď nastúpim na môj prvý zápas v Neapole. Potvrdilo sa, že tí fanúšikovia žijú pre futbal.“

Nová kniha na pultoch slovenských kníhkupectiev je prekladom publikácie z Talianska (Marekiaro: La mia autobiografia), slovenská verzia má aj niečo naviac – 40-stranový úvod v podaní publicistu Ivora Lehoťana, ktorý je autorom spomenutej prvej knihy o Hamšíkovi.

,,Priznám sa, že túto knihu som ešte nečítal. Chcel ju vydať klub, je to ich práca. Musím si ju teraz pribaliť a pozrieť. S jej talianskym autorom som mal mnoho dlhých rozhovorov,“ prezradil s úsmevom futbalista aktuálne v službách čínskeho mužstva Ta-lien I-fang.

Na pôsobenie v Taliansku má mnoho krásnych spomienok, no pár z nich má špeciálne postavenie. ,,Najradšej spomínam na trofeje získané v klube. Bolo to nezabudnuteľné, najmä prvá víťazná súťaž,“ zaspomínal si. S Neapolom Hamšík vyhral dvakrát Copa Italia a raz aj národný superpohár.

Foto: Milina Strihovská

Verný fanklubák Martin Soboňa sa oženil, svadba trvala až do bieleho rána

Autor: admin

Martin Soboňa, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa oženil. Jeho vyvolenou sa po päťročnom vzťahu stala Mirka Verešová. Spoločné áno si povedali v sobotu 30. novembra  v Topoľčanoch, kde bol cirkevný obrad a odtiaľ nasledovala hostina v Solčanoch. Na svadbe sa zúčastnilo okolo  80 hostí, ktorí sa zabávali do bieleho rána a poslední odchádzali vytrvalci,  ženích a jeho veľký kamarát Viktor Kríž.

,,Svadba bola super, všetci sme sa dobre zabavili, bolo to skutočne pekné. Som rád, že sme ešte stihli posledný termín, lebo v období adventu sa svadby nerobia. Tento životný krok pre mňa veľa znamená. Je to nová výzva, Mirka je v piatom mesiaci tehotenstva, čakáme dievčatko a volať sa bude Ella. Spoločne sa tešíme na veľkú životnú zmenu. Pravda, naďalej budem na cestách podporovať našu reprezentáciu. Verím, že keď dcérka vyrastie tiež bude veľká futbalová fanynka a bude ju baviť šport. Mirka so mnou tiež chodila na zápasy našej reprezentácie, niekedy aj do zahraničia. V poslednom čase menej, lebo má dosť povinností vo svojej anglickej jazykovej škole,“ vraví M. Soboňa.

Mimochodom, Martin Soboňa patrí medzi spoluzakladateľov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorý vznikol po MS 2010 v JAR. ,,Za ten čas som videl väčšinu zápasov našej reprezentácie, okrem šampionátu v JAR sprevádzal som ju aj na ME 2016 vo Francúzsku. Navštívil som tiež MS 2014 v Brazílii, kde som videl dva zápasy, Čile – Španielsko (2:0) a Uruguaj – Taliansko (1:0). A takisto slávnu Maracanu. A nechýbal som ani na vlaňajších MS v Rusku,“ hovorí M. Soboňa.

Na cestách s našou reprezentáciou zažil veľa pekných zážitkov, najviac spomína na zápas Poľsko – Slovensko (0:1), kde sme si v polovici októbra 2009 vybojovali historický postup na MS 2010. ,,Je to pre mňa  a mojich kamarátov nezabudnuteľný zážitok. Najprv sme premrzli a potom sme od veľkej radosti vnikli na ihrisko. Stal sa taký paradox, že niekoľko našich fanúšikov poľská polícia zatkla. Medzi nimi aj môjho kolegu Viktora Kríža a preto som na policajnej stanici povedal, aby zavreli aj mňa, veď nebudem vonku mrznúť, keď nemám kľúče od auta. Nakoniec sa to vybavilo, lebo viem plynule vyprávať po poľsky, keďže moja mama je Poľka. Veľkým zážitkom pre mňa bola aj cesta do Juhoafrickej republiky, takže mám veľa pekných spomienok. Rovnako aj na zápas Severné Írsko – Slovensko v kvalifikácii MS 2010, kde sme v Belfaste vyhrali 2:0 a hralo sa vo výbornej atmosfére. Víťazstvo sme v bare oslávili spolu s domácimi fanúšikmi.“

Soboňa všetkým fanklubákom odkazuje, že pri najbližšej príležitosti v nejakej fanzóne spolu s nimi oslávi prestup do stavu manželského dobrou pálenkou a špeciálnym solčianskym koláčom.

Slovensko zaváhania s Walesom stáli priamy postup na ME 2020

Autor: admin

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Slovenská futbalová reprezentácia nepostúpila priamo z kvalifikačnej F-skupiny na záverečný turnaj ME 2020. Šancu na nápravu má v marcovom play-off, v ktorom najskôr v semifinále vyzve Írsko a pokiaľ by postúpila, tak vo finále nastúpi proti víťazovi zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko na jeho pôde.

V našej ankete sme sa bývalých trénerov a hráča reprezentácie Slovenska a tiež niektorých fanklubákov spýtali, prečo sme priamo nepostúpili na ME a aké máme v play-off šance proti Írsku?

Ladislav Jurkemik, tréner Slovenska v rokoch 2002-2003: ,,Z tejto skupiny sme mali na majstrovstvá Európy priamo postúpiť. Žiadna baráž, lebo títo hráči na to majú. Akurát mám pocit, že sa o tom iba rozpráva a chlapcom sa páči, keď ich stále iba chvália. Vo viacerých zápasoch nešli naplno, možno iba na 90 %. Pritom pre reprezentáciu treba hrať na 120 %. Cez ňu sa zarába a chodí sa do sveta. Spomínam si, že keď sme za mojej trénerskej éry dali Lichtenštajnsku 5 gólov, hovorili nám: mali ste dať viac. Nevieme, ako dnes hrajú ostatní? Nemci strelia Severným Írom 6 gólov, Španieli dajú 5 gólov Rumunsku z tretieho koša a Taliani ich strelia 9 Arménsku. Takýmto slabším treba nasúkať čo najviac. Ľudia prídu na štadión preto, aby sa zabávali a tomu pomôžu góly. Myslím si, že Írsko je silnejším súperom ako Wales. Kvalitnejší než Severné Írsko či Bosna. S poslednými menovanými by sme nemali mať vážnejšie problémy a s normálnym prístupom by sme ich mali poraziť. Kvalitu máme, no proti Írsku musí prísť nasadenie. V opačnom prípade nebudeme mať šancu ani proti Írom.“

Dušan Galis, tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2003 – 2006: ,,Z tejto ťažkej a náročnej skupiny sa dalo postúpiť na ME za predpokladu, že hlavne doma budeme úspešní a vyhráme kľúčové zápasy nad Maďarskom a Walesom. Proti Maďarom sa nám to podarilo, ale za to zlyhali sme s Walesom na jeho pôde a doma sme ním iba remizovali. Tieto stratené body nám v konečnom účtovaní veľmi chýbali. Reprezentácia prechádza prestavbou kádra, zrejme aj preto jej výkony v kvalifikácii ME 2020 kolísali a neboli vždy optimálne. V play-off máme šancu cez nebezpečné a nepríjemné Írsko prejsť, lebo ostrovné mužstvá sú vonku slabšie ako doma. Pravda, na toto stretnutie sa musíme čo najlepšie pripraviť a nastúpiť by mali iba hráči so zápasovou praxou vo svojich kluboch.“

Dušan Tittel, reprezentant Slovenska v rokoch 1994-1998, trojnásobný Futbalista roka: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme doma nezvládli zápasy s našimi najväčšími rivalmi Chorvátskom a Walesom. Z nich sme získali iba jeden bod a s takouto bilanciou sa ťažko postupuje na významné európske podujatie. Na druhej strane bolo dobré, že sme nad Maďarskom vyhrali doma i vonku. Zaváhanie s Walesom nás stálo postup, hoci si myslím, že máme lepšie mužstvo, ako výber zverencov trénera Rayna Giggsa. Stále máme šancu postúpiť z play-off Ligy národov, v minulosti sme ju nemali, keď na záverečný turnaj postupovali prvé dva tímy. Pravda, proti Írom nás nečaká nič ľahké a v prípade postupu ani proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko. Hrá sa iba na jeden zápas, čo je nová situácia. Výhoda domáceho prostredia v súboji s Írskom bude dôležitá, hoci to nebude slabší súper ako Wales. Musíme však myslieť na to, že sme doma proti Chorvátsku a Walesu neuspeli, takže verím, že sa z týchto stretnutí poučíme.“

Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie: ,,Postupne sa ukázalo, že najväčším súperom Slovenska o druhé postupové miesto na ME 2020 bude Wales. Žiaľ, naša reprezentácia tieto zlomové a kľúčové zápasy s týmto ostrovným súperom nezvládla, lebo v Cardiffe prehrala a v Trnave iba remizovala. Rozhodli v nich iba detaily, Wales po strelenom góle hral umne a cieľavedomo. Akonáhle sa dostal do vedenia, vedel ho udržať a hral tak, aby získal body, aj za cenu kúskovania hry. Tak to platilo v obidvoch stretnutiach proti nám a veľkou výhodou Walesu bolo, že zakaždým sa ujal vedenia 1:0. My sme v Chorvátsku tiež viedli, ale nedodržali sme taktiku po celý zápas. Proti Írsku nás čaká veľmi náročná konfrontácia, lebo nám nevyhovuje tvrdý ostrovný štýl hry. Hráme však doma a túto veľkú výhodu by sme mali využiť na to, aby sme postúpili do finále play-off. Ťažší však zrejme bude druhý krok, lebo či už narazíme na Bosnu a Hercegovin, alebo Severné Írsko, nastúpime vonku, takže výhoda bude na strane jedného z týchto súperov. Pravda, Slovensko v kvalifikácii MS 2014 vtedy pod taktovkou nového trénera Jána Kozáka vyhralo nad Bosnou v Zenici 1:0 a prečo by teda nemohlo zopakovať tento výsledok? Robert Prosinečki skončil po neúspechu v kvalifikácii EURO 2020 vo funkcii trénera reprezentácie Bosny a Hercegoviny a uvidíme teda, čo dokáže s mužstvom jeho nástupca.“

Miloš Kopča, zástupca predsedu fanklubu: ,,Výsledkovo sme nezvládli dva zápasy s Walesom, vonku a najmä doma, kde sme podali dobrý výkon, podľa priebehu a vypracovaných príležitostí sme mali vyhrať. Remíza 1:1 nás odsunula na tretie miesto. Je to škoda, lebo som videl všetkých osem zápasov naše reprezentácie a z tejto vyrovnanej skupiny sa dalo priamo postúpiť na kontinentálny šampionát. V našej skupine jednotkou boli Chorváti, ktorí však po úspechu na MS 2018 v Rusku, kde sta stali vicemajstrami sveta, sa tiež nevyhli zaváhaniam. Na Írov sa musíme veľmi dobre pripraviť, lebo to bude veľmi ťažký súper. Podľa mňa veľkou výhodou pre nás je, že hráme doma. Verím, že Tehelné pole bude konečne vypredané a že aj s podporou nášho fanklubu pomôžeme nášmu mužstvu vyhrať a zvládnuť tento ťažký zápas. Jedine víťazstvo nás udrží v hre o postup a myslím si, že ďalší súper, či to už bude Bosna a Hercegovina, alebo Severné Írsko, by sme mohli aj napriek ich výhode domáceho prostredia ľahšie zdolať.“

Vladimír Randa, člen fanklubu, bývalý známy rozhodca: ,,Podľa mňa Škrtel, Hubočan a Nemec predčasne ukončili reprezentačnú kariéru. Mali v nej ešte pokračovať počas tejto kvalifikácie a ďalšou chybou bolo, že niektoré zápasy sme prehrali po hrubých chybách našej obrany. Konkrétne v Cardiffe s Walesom a doma s týmto súperom sme sa tiež nevyhli zaváhaniam v defenzíve. Takisto v niektorých stretnutiach nám nepriali ani rozhodcovia. Myslím zápasy v Cardiffe, kde nám nemecký rozhodca odoprel v poslednej minúte zahrávať priamy kop z dobre pozície. Radšej ihneď ukončil zápas. Rovnako v Trnave proti Walesu slovinský rozhodca prehliadol hrubý zákrok Balea na Škriniara. Mal dostať druhú žltú kartu a tým pádom aj červenú. Doma by tak nemohol nastúpiť proti Chorvátsku, ktorému práve Bale strelil vyrovnávajúci gól. Doma nad Írskom musíme vyhrať za každú cenu. Je to v podstate taký istý súper ako Wales, ktorý má v kádri hráčov z dvoch najvyšších anglických súťaží. Takže čaká nás veľmi ťažký zápas a veľa bude záležať aj od výkonu rozhodcu. Preto je škoda a chyba VV SFZ, že Slovensko nemá v komisii rozhodcov UEFA zastúpenie.“

Peter Špilák, člen fanklubu: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme získali menej bodov ako naši súperi Chorvátsko a Wales. Po neúspešnom štarte v Lige národov sme si vôbec nepripúšťali, že herná kvalita slovenského národného tímu neustále klesá. V niektorých prípadoch pôsobí veľmi neatraktívne, ale samochvála pokračovala. Generačná výmena po odchode Škrtela, Hubočana a Nemca musela prísť. Tréner Pavel Hapal pri nomináciách stále veril hráčom dlhodobo pôsobiacich v zahraničí, z ktorých však viacerí pravidelne nehrávali. Z domácej ligy objavil Boženíka, ale je otázkou, či sa po predpokladanom odchode do zahraničia tam nestratí, ako Vavro, Špalek, Mráz či Bero. Isteže, kvalitatívne musia dorásť, ale nemali by vysedávať na lavičkách, alebo na tribúnach. Zápas s Írskom hráme doma a tak sa nám naskytá veľká šanca už konečne preraziť a zvíťaziť nad ostrovným súperom. Verím, že v marcovom termíne budú naši hráči v takej dobrej športovej forme, že si poradia s Írskom a úspešne obstoja aj vo finále play-off Ligy národov proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko, hoci sa bude hrať na ihrisku súpera.“

Velimir Adzic, člen fanklubu: ,,Slováci v tejto kvalifikácii urobili dve chyby, na ktoré tak doplatili, že priamo nepostúpili na ME 2020. Proti Chorvátsku hrali až príliš otvorene, možno si mysleli, že oslabenému súperovi sa doma vyrovnajú vo všetkých činnostiach. Napokon bol z toho výprask 0:4. Proti Walesu začali až príliš opatrne, pritom tento zápas museli vyhrať. Ostrovania do polčasu skórovali a hoci Slovensko po zmene strán vyrovnalo a malo aj ďalšie šance na strelenie gólu, zápas sa nakoniec skončil remízou. Touto stratou sa zverenci trénera Pavla Hapala pripravili o priamy postup. Íri budú veľmi nepríjemným súperom, hoci vo svojom strede nemajú také individuality, akými sú Bale, Ramsey a James. Vynikajú tvrdosťou, húževnatosťou, jednako si myslím, že Slovensko so svojimi technickými hráčmi by mohlo vyhrať. Pravda, potom mám obavy, lebo predpokladám, že jeho druhým súperom bude vo finále play-off Bosna a Hercegovina. V domácom prostredí s takými hviezdami, ktorí hrajú vo veľkých kluboch, Kolašinac, Pjanič, Džeko, urobia všetko pre postup na ME. Slovenské šance tak na účasť na kontinentálnom šampionáte klesnú, ale lopta je guľatá a papierové prognózy sa môžu obrátiť naruby.“

Majster Európy Dušan Galis oslavuje 70 rokov

Autor: admin

Úspešný futbalový tréner Dušan Galis a bývalý čs. reprezentant, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly, v nedeľu 24. novembra oslavuje 70 rokov.

Jeho futbalové začiatky sú zaujímavé. Počas vojenčiny v Dolnom Kubíne ho narýchlo zavolali na pohárový zápas. Dynamo Dolný Kubín vtedy hralo so Strojárňami Martin a nemalo dosť hráčov. Prvý raz nastúpil do útoku. Gól síce nestrelil, no martinský tréner Štefan Jačiansky sa o hráča s číslom deväť veľmi zaujímal. Netrvalo dlho a Dušan Galis prestúpil do druholigového Martina.

,,V Dolnom Kubíne vyrástli Ivan Chodák a Ján Hucko. To boli idoly futbalu a športu. Každé dieťa sa im chcelo priblížiť. Ja som mal futbal rád, mal som sen, že raz budem úspešným hráčom,“ spomína si kráľ strelcov z roku 1976 Dušan Galis.

Rodák z Ružomberka sa do slovenskej futbalovej kroniky zapísal ako hráč i ako vynikajúci tréner. Pamätný je jeho gól z roku 1975, keď Československo zdolalo v kvalifikácii ME Anglicko na Tehelnom poli 2:1.

,,Bol to môj najdôležitejší gól. Po polčase bol stav 1:1. Marián Masný, ktorý mal úžasné centre, potiahol na začiatku druhého polčasu loptu po pravej strane, ja som bežal naslepo do šestnástky a vrhol som sa do lopty,“ opísal krásny moment, ktorý má ešte dnes v živej pamäti.

Československo tak postúpilo na záverečný turnaj majstrovstiev Európy, kde v Juhoslávii získalo titul šampióna. ,,Vždy ma mrzelo, že som sa tam nedostal na ihrisko aspoň na pár minút. Mali sme vtedy fantastické mužstvo.“

Rok po tomto triumfe prestúpil do Slovana Bratislava. V belasom drese hral Galis päť sezón. Chvíľu pôsobil aj v Žiline a legionárčil v španielskom Cádize a belgickom Hasselte.

,,Vždy som chcel hrať za Slovan. Slovan bol pre mňa métou. Krásne roky som zažil v Košiciach, ktoré ma kúpili z Martina. V Slovane však boli takí hráči ako Popluhár, Jokl, Schrojf a hrať popri nich, to bola česť a zážitok,“ prezradil. Celkovo vo vtedajšej najvyššej federálnej lige odohral 226 zápasov, v ktorých nastrieľal 89 gólov.

Galis bol v rokoch 2003 – 2006 trénerom reprezentačného A-mužstva. Hoci sa pre nezhody s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Františkom Laurincom po nie ani mesačnom pôsobení pri národnom kormidle vzdal funkcie, napokon sa k tímu opäť vrátil. A v kvalifikácii o postup na MS 2006 nechýbalo veľa, aby sa stal prvým slovenským trénerom, ktorý si vybojuje postup na svetový šampionát v ére samostatnosti. V baráži však jeho zverenci nestačili na Španielsko.

Po odchode z reprezentácie sa v roku 2006 stal poslancom NR SR a splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Galisovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

V reprezentácii by mali hrať futbalisti, ktorí pravidelne nastupujú za svoje kluby

Autor: admin

OFSR -Trnava/Milan Valko

Pred záverečným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Azerbajdžan sa uskutočnila tradičná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našimi hosťami boli legenda trnavského futbalu a bývalý tréner viacerých ligových mužstiev Stanislav Jarábek a bývalý slovenský reprezentant Igor Demo.

Celé podujatie moderoval známy redaktor denníka Šport Mojmír Staško. ,,Ocitli sme sa v takej zvláštnej situácii, lebo nevieme kto z trojlístka ďalších kandidátov Slovensko, Wales a Maďarsko bude druhým postupujúcim na ME. My už nemáme osud vo vlastných rukách, musíme vyhrať nad Azerbajdžanom a tajne dúfať, že zápas Wales – Maďarsko sa skončí remízou. Dúfam však, že sa nenaplní taký scenár, že domáce tímy Slovensko a Wales iba remizujú. Nesmieme byť však pesimisti, futbal je krásna hra a píše neraz skvelé príbehy,“ povedal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Mojmír Staško sa hneď na úvod opýtal našich hostí, čo si myslia o tom, ako sa dnes vyvinie záver tejto kvalifikačnej skupiny? ,,Futbal je krásny preto, lebo prináša nečakané situácie a výsledky. Pokiaľ existuje nejaká teoretická šanca, tak vždy treba veriť a podporiť svoje mužstvo. Treba fandiť za každých okolností a keď sa na to budeme takto pozerať, tak sme vynikajúci priaznivci,“ vraví onedlho 81-ročný Stanislav Jarábek, ktorý so Spartakom Trnava získal tri majstrovské tituly a bol jeho kapitánom.

,,Presne ako povedal tréner, každý z nášho reprezentačného tímu chce postúpiť na ME a urobí preto maximum. Verím, že dnes nad Azerbajdžanom vyhráme a potom musíme čakať na výsledok z Cardiffu, nič iné nám neostáva,“ hovorí Igor Demo, bývalý hráč FC Nitra ŠK Slovan Bratislava, PSV Eindhoven, Borussie Mönchengladbach a GAK Graz.

Spomína si S. Jarábek na taký zápas, keď jeho mužstvu povinnosť velila vyhrať a pritom ten súper bol nepríjemný. ,,Určite mi všetci dáte za pravdu, bolo to síce na klubovej úrovni, ale taký sme s Trnavou zohrali proti Ajaxu Amsterdam. V Holandsku sme prehrali 0:3, ale spomínam si na to, že keď sme si po stretnutí s hráčmi podávali ruky, tak som brankárovi Balsovi povedal, že u nás v Trnave dostanú päťku. Myslím si, že som nebol ďaleko od pravdy, v tomto súboji sme jednostranne dobýjali bránu Ajaxu a keby Jožo Adamec mal lepší deň, tak sme mohli vyhrať vyšším rozdielom a postúpiť do finále PEM.“

Kedy Igor Demo, 24-násobný reprezentant mal pocit z toho, že bol blízko k postupu na MS, alebo na ME? ,,Kvalifikácie na ME a MS som absolvoval za trénerov Jozefa Adamca, Dušana Galisa a Ladislava Jurkemika. Najbližšie k postupu sme boli pod vedením Dušana Galisa, keď nás priviedol až do baráže o postup na MS 2006. Hrali sme vtedy so Španielskom, v Madride sme prehrali 1:5 a na bratislavskom Tehelnom poli sme hrali 1:1. Doteraz ma mrzí, že sa mi nepodarilo postúpiť na tieto najvýznamnejšie podujatia, hoci už viacerí v tom čase sme hrávali v zahraničí.“

Aký je pohľad našich hostí na súčasnú slovenskú reprezentáciu, kto sa im páči, ako hodnotia celkovo tento tím? ,,Myslím si, že súčasný káder prechádza generačnou výmenou, ktorá zohráva pomerne veľkú úlohu najmä v obranných radoch. Prináša rôzne výsledky, hra niekedy nasvedčuje tomu, že mužstvo môže byť perspektívne. To je na tom tá radosť, že existuje zlepšovanie a napredovanie niektorých hráčov v celkovej výkonnosti. Mrzí ma však a nemalo by to byť, že keďže nemáme široký výber hráčov, tak nastupujú aj takí, ktorí v kluboch pravidelne nehrávajú. Pôsobí to dosť na ich psychiku, musia si veriť, ale keďže nie sú členmi základnej zostavy, takto je ich mentalita narušená. Takže toto považujem za dosť veľký problém súčasného mužstva,“ myslí si S. Jarábek.

,,Súhlasím s názorom pána trénera Jarábka, keď totiž hráč nemá hernú prax, tak sa mu ťažko naskakuje do rozbehnutého vlaku. Nikdy nepoviem, že chalani, ktorí vo svojich kluboch nehrávajú, nepatria do širšieho kádra našej reprezentácie. Dostať sa do nej nie je ľahké, ale tiež som toho názoru, že je to vec trénera. Podľa mňa by mali hrávať futbalisti v najlepšej forme, iba tak sa môžeme presadiť na medzinárodnej úrovni,“ vraví I. Demo.

Ako to teda dnes skončí v Trnave a v Cardiffe , kto spolu s Chorvátskom postúpi na ME a kto bude hrať na budúci rok v marci v play-off Ligy národov odkiaľ tiež vedie cesta na kontinentálny šampionát? ,,Nehovorím nič, neviem tipovať, fakt si netrúfam povedať, ako to skončí,“ vyhlásil S. Jarábek. ,,Myslím si, že naši vyhrajú nad Azerbajdžanom 3:0. Samozrejme, Maďari pôjdu do toho, budú bojovať, lebo im ide tiež o postup na ME, ale známe britské prostredie Wales poženie za mimoriadne dôležitým víťazstvom,“ dodal ešte I. Demo.

Vyše polhodinová debata s našimi hosťami splnila účel, bola hodnotná a zaujímavá. Po nej sa ešte uskutočnila autogramiáda a fototermíny.

Foto: Anton Holienčin

V zápase fanklubov Chorvátsko zdolalo Slovensko

Autor: majka

OFSFR – Rijeka

Niekoľko hodím pred kvalifikačným zápasom ME 2020 Chorvátsko – Slovensko sa v Rijeke uskutočnil aj zápas fanklubov obidvoch krajín. Chorváti v ňom vyhrali vyhrali 3:0 (2:0), keď na toto meranie síl sa pripravili veľmi zodpovedne po všetkých stránkach.

Viac nám o tomto súboji povedal jeden z jeho organizátorov, Velimir Adžić, ktorý už viac ako desať rokov žije na Slovensku. ,,Prvý raz som sa zúčastnil takého merania síl a dozvedel som sa takú zaujímavosť, že fanklub Chorvátska je podľa počtu odohraných medzištátnych stretnutí tretí za Brazíliou a Argentínou. Slováci prišli do Rijeky okolo 11. hodiny a už o 14.30 h po dlhej a únavnej ceste nastúpili na zápas. Pravda, aj Chorváti prišli a cestovali autobusom, napríklad zo Splitu. Na rozdiel od Slovákov však mali oveľa širší káder. Som veľmi rád, že sa toto stretnutie uskutočnilo, lebo obidva fankluby nadviazali medzi sebou ďalšie priateľstvo. Hralo sa to presne pri mori, keď sa hralo v priateľskom duchu 2×20 minút na vedľajšom umelom ihrisku HNK Rijeka. V prvých desiatich minútach Slovensko malo šancu streliť gól, potom sa však ukázalo nedáš-dostaneš a domáci z kontry sa ujali vedenia 1:0. V ďalšom priebehu už víťazi kontrolovali hru a svoju prevahu zvýraznili ďalšími dvomi gólmi. Po skončení zápasu bolo spoločné posedenie medzi obidva fanklubmi.“

,,Zápas bol veľmi dobre zorganizovaný, všetko okolo neho ma veľmi milo prekvapilo. Zohrali sme už dosť zápasov s rôznymi fanklubmi. Pre nás všetkých bol veľký zážitok, že na tomto súboji boli dve štátne televízie, ktoré neustále robili rôzne rozhovory pred zápasom, počas neho a po ňom. A neviem si predstaviť, že by sme mali vypredanú tribúnu na nejaký zápas fanklubov. Prišlo tam toľko ľudí, okolo tisíc, ako napríklad niekde na zápase II. slovenskej ligy. Domáci fanklub má veľkú históriu, takže bolo to veľmi milé. Niekedy mávame problémy so vstupenkami na zápasy Slovenska. Chorvátsky fanklub dostal na 8-tisícový štadión v Rijeke 1800 vstupeniek, čo je takmer štvrtina z celkovej kapacity v takomto dôležitom zápase! Preto by sme chceli mať v budúcnosti na zápasy našej reprezentácie permanentky, verím, že sa so SFZ nejako dohodneme,“ vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slovenský fanklub sa musel zaobísť bez dlhoročných opôr. V takomto zložení sa hralo prvý krát. Perličkou je za Slovensko nastúpil najstarší hráč – Jozef Plank. Chorvátsko malo hráča vo veku 62 rokov.

Na stretnutí bol aj náš maskot Ďury.

Reprezentatívny dar venoval Peter Guldan z Bernolákova. Dar pre domáci fanklub.

Fanklub Chorvátsko – Fanklub Slovensko 3:0 (2:0)

Zostava Slovenska: 24 Jozef Plank – 21 Roman Táborský, 1 Radovan Malovec, 20 Andrej Rakický, 4 Jaroslav Zápražný, 11 Marián Strečanský, 13 Matej Daxner, 7 David Donath, 10 Peter Polaček, 3 Martin Konečný, 9 Matúš Lörincz, 17 Michal Džubina, 5 Ondrej Godár, 2 Martin Pénzeš

Vo fanzóne sa krstila kniha a gratulovalo veľkým oslávencom

Autor: admin

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Po dlhých desiatich rokoch sa slovenská futbalová reprezentácia opäť predstavila na bratislavskom Tehelnom poli. V nedeľu nastúpila v nanovo postavenom stánku v medzištátnom prípravnom stretnutí proti juhoamerickému protivníkovi z Paraguaja. Pri tejto príležitosti sa po niekoľkých rokoch v hlavnom meste Slovenska uskutočnila v Športovom bare výborná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jeho predseda Roman Táborský privítal všetkých prítomných hostí. Hlavne krstných otcov Alexandra Vencela st., víťaza PVP z roku 1969 a majstra Európy z roku 1976, Jána Švehlíka, majstra Európy z roku 1976 a tiež ďalšiu ikonu nášho futbalu, Ladislava Jurkemika, majstra Európy z roku 1976 a bronzového medailistu z ME v roku 1980.

Podujatie moderoval bývalý známy športový redaktor Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie Miroslav Tomášik. ,,Som veľmi rád, že vás tiež môžem privítať na tomto peknom stretnutí, ktoré sa už tradične uskutočňuje pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi. Dnešné je o čosi slávnostnejšie, lebo slovenská reprezentácia odohrá premiérový zápas na novom Tehelnom poli. Na tomto štadióne sa toho udialo za 80 rokov veľmi veľa. Aj 13. október roku 1974 je významný, lebo pred 45 rokmi sa tu uskutočnil taký pamätný zápas. Tréner Václav Ježek postavil do základnej jedenástky v prípravnom zápase so Švédskom šiestich hráčov ŠK Slovan Bratislava. A dvaja z nich sú tu medzi nami, keď prijali pozvanie fanklubu slovenskej reprezentácie – Alexander Vencel st. a Ján Švehlík. Vtedy sme vyhrali 4:0 a Janko Švehlík strelil dva góly,“ vraví Miroslav Tomášik. Mimochodom, vtedy na rozlúčkový zápas nastúpil výnimočný strelec Jozef Adamec.

Ako si na premiérové zásahy v najcennejšom drese spomína Janko Švehlík? ,,Ako som tie góly dal, si už presne nepamätám, ale v reprezentácii streliť góly či už v priateľskom, alebo v kvalifikačnom zápase, je vždy veľká udalosť. Samozrejme, skórovať doma, na Tehelnom poli pred výborni a nadšenými divákmi, bola veľká vec a preto mám na toto stretnutie veľmi pekné spomienky,“ hovorí Ján Švehlík.

Aký to bol pre vás pocit hrať doma pred vlastnými fanúšikmi? ,,Na tento zápas si spomínam veľmi dobre, lebo som bol vtedy kapitánom. Pravda, na pôsobenie v čs. reprezentácii mám dosť trpkých spomienok. Bol som síce jej súčasťou 12 rokov, ale doma v Bratislave som neodohral veľa zápasov. Žiaľ, tréneri ma vo veľkých stretnutiach ani raz do brány nepostavili. Až prišiel tento súboj, v ktorom som stál medzi tromi žrďami, takže je to jedna z tých spomienok, na ktorú rád spomínam. Futbalový život a hlavne brankársky je už raz taký, z dvoch brankárov chytať môže iba jeden,“ myslí si Alexander Vencel st.

Janko Švehlík v jednom rozhovore povedal, že okrem tohto zápasu ešte jeden taký pamätný odohral na Tehelnom poli. Spomenie si na neho? ,,Mohol to byť na klubovej úrovni so Spartou, nad ktorou sme tuším vyhrali 6:1. Myslím si, že vtedy som dal gól hlavou a to bola taká menšia rarita,“ zalovil v spomienkach J. Švehlík.

Ako si na tohto výborného útočníka spomína A. Vencel st.? ,,Keď k nám Janko do Slovana prišiel, tak ja som bol už v kabíne ostrieľanejším hráčom. Pravda, nikdy sme sa nehrali na to, že mladí a starí. Vtedy bol taký útly chlapec a užil si teda poznámky, že ho treba vykŕmiť. Rýchlo však zapadol do mužstva a stal sa jeho dôležitou súčasťou.“

A čo nám o A. Vencelovi st. povie J. Švehlík? ,,V čase môjho príchodu do Slovana môžem povedať, že tam boli takmer samí reprezentanti. Nehrali sa na nič, všetci pristupovali ku mne veľmi dobre. Šaňa som už vtedy vnímal ako vynikajúceho brankára, bol našou veľkou oporou. Tento výborný a ľudský chlap mi pomohol a poradil v mnohých veciach, takže pred ním môžem dať iba klobúk dole.“

V zápase s Paraguajom sa oficiálne rozlúči trojica Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec, ktorí sa vo februári rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru. Akú rozlúčku s najcennejším dresom mali naši hostia? ,,Veľmi jednoduchú, na žiadnu si nespomíname,“ povedali. ,,Všetci traja si takúto rozlúčku zaslúžia, najmä Škrtel, ktorý odohral za reprezentáciu vyše sto zápasov. My sme sa takej pocty nedočkali, lebo vtedy bola iná doba, berieme to však ako realitu,“ vraví J. Švehlík.

Súčasťou tohto podujatia bolo uvedenie do života knižky Futbalové arény. Napísal ju známy publicista Ladislav Harsányi a úlohy krstných otcov knižky sa zhostili Alexander Vencel st., Ján Švehlík a tiež Tibor Simonics, zástupca vydavateľa Fonibook. Krstilo sa netradične a to úlomkami z tehiel. ,,Je to moja 15 športová knižka, 13 je ich o futbale a dve o rýchlostnej kanoistike. Náš knižný exkurz za najmodernejšími štadiónmi súčasnosti začneme práve na Tehelnom poli, kam detailne nahliadneme slovami i fotografiami so všetkým podstatným, čo sa na ňom do leta 2019 odohralo a uskutočnilo,“ povedal nám L. Harsányi.

V závere fanzóny Roman Táborský spolu s Alexandrom Vencelom st., Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom a Jánom Lužom zagratulovali našim dvoch veľkým oslávencom a jubilantom. Stále aktívny výborný rozhodca Vladimír Randa sa nedávno dožil krásnych 80 rokov a veľký futbalový fanatik Jaroslav Kornaj 70 rokov. Obidvaja od fanklubu dostali darčekové koše a od podniku fľašu šampanského. Zaspievalo sa im tradičné živió a oslávenci sa buchli po vačku. Vladko Randa priniesol dve flaše výbornej škótskej whisky a Jarko Kornaj sedem fliaš Tatranského čaju.

Bodkou za výborným podujatím bola autogramiáda, podpísanie knihy a kartičiek. A za výborné občerstvenie sa treba poďakovať fanklubákom Gabrielovi Fúskovi, Martinovi Soboňovi, Vladimírovi Striežencovi a Petrovi Guldanovi.

Foto: Milina Strihovská

Ján Kocian a Jozef Štibrányi verili, že Slovensko zdolá Wales

Autor: admin

OFSR – Trnava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Pred zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Wales sa kvôli obmedzeným priestorom v trnavskom hoteli Phoenix konala taká malá neformálka fanzóna. Medzi fanklubákov tentoraz prišli Ján Kocián, bývalý tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2006 a 2008, účastník MS 1990, Futbalista roka 1990 naša stálica Jozef Štibrányi a Vladimír Ekhardt. Všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.

Moderátorom bol známy komentátor RTVS Ľuboš Hlavena, ktorý na úvod povedal: ,,Som medzi vami prvý raz až teraz, lebo kvôli pracovným povinnostiam pred zápasmi som sa nemohol zúčastniť vašich akcií. Páči sa mi, že som sa ocitol medzi ľuďmi, ktorí milujú futbal, našu reprezentáciu, vždy sa tešia z jej úspechov a na veľké stretnutia. Dnes máme zápas, o ktorom sa hovorí, že ide v ňom o všetko, ale takých sme mali počas tejto kvalifikácie ME 2020 už viac. A keď ho nezvládneme, tak ďalší nás bude čakať v Chorvátsku, alebo doma s Azerbajdžanom.“

Ďalej povedal, že dnes nás čaká zápas so súperom, ktorého veľmi dobre poznáme a práve Ján Kocian bol na lavičke pri našej domácej prehre v kvalifikácii ME 2008 2:5 v Trnave. ,,Začali sme dobre, viedli sme gólom Mintála a nič nenasvedčovalo tomu, že by nás neskôr mala postihnúť poriadna pohroma. V tom zápase sme však doplatili na nekompaktnú defenzívu a naše diery v obrane využil Bellamy, autor troch gólov. Dokázali sme ešte znížiť znova Mintálom na 2:3, ale Wales nám potom strelil ďalšie dva góly. Z prehry som bol sklamaný a keďže som ju musel ísť vysvetľovať pred televízne kamery, tak som nepodal ruku trénerovi Walesu Johnovi Toshackovi, čo sa mi ešte nikdy potom nestalo,“ hovorí Ján Kocian.“ Ľuboš Hlavena vzápätí dodal, že Ján Kozák st. zasa nepodal ruku Royovi Hodgsonovi na ME 2016 po remíze Slovenska s Anglickom 0:0.

V tomto roku v marci Slovensko po jednom z najslabších výkonov v Cardiffe prehralo s Walesom 0:1. Dnes musíme hrať oveľa lepšie, aby sme vyhrali. ,,Presne tak, v minulosti sme na svetové a európske šampionáty nekvalifikovali preto, lebo sme nevyhrávali vonku. V Cardiffe sme nehrali dobre ani dopredu, súper chybu Pekaríka potrestal jediným gólom. Verím však, že dnes Walesu odplatíme túto prehru a výrazne sa priblížime k postupu na ME 2020,“ zdôraznil Ján Kocian.

Ľuboš Hlavena si spomína, že keď Slovensko na ME 2016 išlo hrať proti Walesu, tak sa Jozefa Štibrányiho spýtal, ako dopadne tento zápas a on povedal veľmi peknú vetu: ,,My nielenže Wales zdoláme, ale my to EURO aj vyhráme.“! Tak ako dopadne pán Štibrányi dnešný zápas? ,,V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým našim fanúšikom, ktorí boli v Budapešti. Vo veľmi ťažkom prostredí obstálo celé mužstvo s našimi úžasnými priaznivcami. Proti Walesu čakám naše víťazstvo, hoci troška mám obavy zo zloženia našej obrannej štvorice. Dúfam, že jej hviezdny Bale z Realu Madrid nenarobí nejakú neplechu. Myslím si, že je to jediný súperov hráč, ktorý nám môže spôsobiť väčšie problémy. Ostrovania, vrátane Anglicka sú oveľa silnejší doma ako vonku a to by sme mali využiť, verím, že Mak by mohol streliť nejaký gól,“ vraví Jozef Štibrányi.

,,Ako teda zastavíme Garetha Balea, kto ho bude mať na starosti, dokopať ho, znechutiť mu futbal, alebo ho štípať, tak ste to totiž pred desiatkami rokov robili, spýtal sa ešte Ľ. Hlavena skúseného Jozefa Štibrányiho“? ,,Dnes by sme potrebovali v obrane Martina Škrtela. Náš stopér by mu určite tvrdšími zákrokmi ukázal, kto je tu doma, takže troška mám obavy z toho, aby Hancko či Gyömbér nenaleteli na nejaké filmovačky zo strany najväčšej hviezdy Walesu. A ten by nás mohol potrestať gólom z nejakej štandardky. Naše mužstvo je však lepšie, hlavne stred poľa a verím aj mladému Boženíkovi, z ktorého môže vyrásť výborný strelec,“ dodal ešte Jozef Štibrányi.

Mimochodom, na konci fanzóny Viktor Kríž odovzdal Jožkovi Štibrányimu vstupenku do VIP priestorov. Pekné gesto od jedného z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slovenskí fanklubáci po výbornom výkone rozstrieľali fanklubákov z Walesu

Autor: admin

Deň pred veľmi dôležitým kvalifikačným zápasom ME 2020 Slovensko – Wales sa v Bratislave na štadióne Rapidu na umelej tráve v stredu 9. októbra uskutočnilo zaujímavé meranie síl medzi oficiálnym fanklubom slovenskej futbalovej reprezentácie a fanklubom Walesu.

Vo výborne atmosfére si najprv hostia z Walesu zaspievali svoju štátnu hymnu a potom ich nasledovali Slováci. Pred zápasom sa ešte obidve mužstvá spoločne odfotili a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský odovzdal kapitánovi Walesu šál, vlaky a odznaky.

Od začiatku sa hral rýchly a živý futbal. Útoky sa prelievali z jednej strany na druhú a po jednom z nich Wales dal prvý gól. Odpoveď Slovákov však bola taká razantná, že všetkým vyrazila dych. Postupne po výborných a rýchlych akciách strieľali jeden gól za druhým a nakoniec sa zastavili až na neskutočnom čísle 13. Pravda, treba povedať, že vo svojom strede sme mali niekoľko hráčov, ktorí hrávajú futbal v nižších súťažiach. Napríklad Roman Kubina, jeden z najlepších na ihrisku pôsobí v TJ Družstevník Sobotište v VI. lige, Erich Petriľák, odchovanec FC Petržalka, s ktorým vyhral III. ligu hráva v Lozorne a Tomáš Ondrášik v TJ Družstevník Veľké Kostoľany.

Okrem Romana Táborského veľkú zásluhu na zorganizovaní tohto zápas má Jaroslav Rusňák, ktorý nám povedal: ,,Veľmi dávno som rok žil a študoval vo Walese, kde som hrával futbal za istú miestnu dedinku amatérsku súťaž. Môj bývalý spoluhráč je v rámci tohto fanklubu zainteresovaný na jeho akciách. Požiadal ma, či by sme pred súbojom kvalifikácie MS 2020 Slovensko – Wales zorganizovali aj zápas fanklubov. Potom som sa skontaktoval s Romanom Táborským a spolu sme tento zápas dali rýchlo dokopy. Pravda, v posledných dvoch týždňoch sme boli v neustálom kontakte, lebo sa menili hracie termíny, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Celá akcia sa vydarila po všetkých stránkach a z toho máme všetci veľkú radosť. Verím, že toto nebolo posledné stretnutie medzi týmito fanklubmi.“

Ryan March, vedúci waleského fanklubu mal takéto dojmy zo zápasu: ,,Hrávame ich dosť často proti rôznym súperom z rozdielnymi výsledkami. Na našej vysokej prehre sa podpísala únava z cestovania, ale aj to, že niektorí chlapci si dali nejaké to pivečko. Začali sme veľmi dobre, ale postupne náš výkon klesal a najmä kondične sme odpadli.“

Ako sa podľa Ryana skončí dnešné meranie síl medzi Slovenskom a Walesom v Trnave? ,,Naše mužstvo nie je nejako pozitívne naladené, lebo v súčasnosti nemá oslnivú formu. Naopak, myslím si, že Slovensko je v lepšej pozícii, hrá doma, ale každý zápas je iný a dnes večer v Trnave rozhodne momentálna športová výkonnosť. Veríme teda, že dosiahneme dobrý výsledok.“

Fanklub Slovensko – Fanklub Wales 13 : 2 (5 : 1)

góly: 4 Mačička, 3 Petrilák, 2 Horváth, Kubina, Ondrášik, Džuzi, Urban

Za slovenský fanklub hrali: brankár 23 Roman Jamrich, 3 Denis Nečas, 12 Patrik Kadlečik, 17 Richard Dolinek, 11 Marek Mačička, 7 Igor Jáchym, 6 Miroslav Maco, 10 Andrej Irša, 16 Miroslav Urban, 4 Juraj Bachnak, 15 Ľubomír Džuzi, brankár 23 Roman Jamrich, 5 Marián Goňo, 14 Roman Kubina, 21 Tomáš Čederle, 9 Erich Petrilak, 8 Štefan Horváth, 2 Peter Jáchym , 20 Ján Gálik, 19 Tomáš Ondrášik

Rozhodovali Roman Podhradský – Vladimír Randa, Pavel Príkopa

Fanklub ďakujeme vedeniu ŠK Slovan Bratislava za poskytnutie umelého ihriska a zázemia.

foto: Milina Strihovská

Raz by chcel legendárnu zástavu darovať do Siene slávy slovenského futbalu

Autor: majka

Vladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?

Narodil som sa v Nitre a voľakedy ako mladý chlapec som bol členom Zväzarmu a venoval som sa tiež plávaniu. Futbal som hrával so svojimi rovesníkmi len rekreačne. V Nitre som absolvoval základnú a strednú školu. Vysokú školu potravinársku som v rokoch 1978-1983 vyštudoval v Moskve. Na vlastné oči som  tam videl aj letné OH v roku 1980.  Zaoberám sa technológiou piva a vína a tomuto povolaniu sa venujem doteraz. Som jeden z majiteľov  vinárskych závodov Château Topoľčianky. Mimochodom, sme najväčšími výrobcami slovenského akostného vína zo slovenského hrozna. Bývam v Norovciach, odkiaľ pochádza môj otec. Od roku 1999 do roku 2009 som bol predsedom futbalového klubu TJ Družstevník Norovce.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?

Keď sme boli na MS 2010 v Juhoafrickej republike, vtedy sme začali reálne uvažovať o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. V Afrike som sa zoznámil s Romanom Táborským a Milošom Kopčom, lebo sme boli v spoločnom zájazde. A keď po MS vznikol oficiálny fanklub, tak som sa stal jeden z jeho prvých členov. Pokiaľ mi to dovolili moje pracovné povinnosti, väčšinou som sa  vždy zúčastnil na zápasoch našej reprezentácie. Videl som veľa vydarených súbojov, taký najpamätnejší pre mňa bol v Moskve, kde Slovensko v kvalifikácii ME 2012 nádherným gólom Stocha vyhralo nad Ruskom 1:0.

Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?

Na MS v JAR sme vyhrávali nad Novým Zélandom 1:0, už som balil zástavu a ani som nevidel, ako súper v závere vyrovnal na 1:1. V druhom zápase s Paraguajom sme prehrali 0:2, na trénera V. Weissa a na mužstvo sa zniesla až neoprávnená kritika, že v našom tábore veľa vecí neladí a že hráči sú rozhádaní. Nebola to pravda, býval som  Prétorií, dostal som sa k mužstvu, od trénerov a hráčov mám podpísanú zástavu a odvtedy ju nosím so sebou. Mužstvo na túto prehru zareagovalo najlepším možným spôsobom, víťazstvom nad  úradujúcim majstrom sveta Talianskom a Slovensko napokon postúpilo do osemfinále, čo bol pekný úspech.  Bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku, zo St. Etienne, kde sme hrali s Anglickom, mám tiež pekný zážitok.

Fotka vašej  tváre so slovenskou zástavou obletela po zápase Slovensko – Taliansko (3:2) na MS 2010 celý svet. Vidieť vás bolo aj v Rusku, kde slovenskí futbalisti vyhrali 1:0…

Zástava je neprehliadnuteľná, pravda, dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, šikovná krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať,“ a vzorne reprezentovať našu krajinu. Na šampionáte som bol stredobodom pozornosti televízií z Francúzska, USA, lebo je na nej parochňa mojej hlavy. A po návrate slovenská televízia ma predstavila v krátkych šotoch zo šampionátu.  Zástava na pravej strane je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. Chodím s ňou stále na všetky zápasy našej reprezentácie. Raz by som ju chcel darovať SFZ do Siene slávy slovenského futbalu.

Zverencov trénera Pavla Hapala v prvej polovici septembra čakali dva veľmi dôležité zápasy v rámci kvalifikácie ME 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku. S vicemajstrami sveta sme doma jednoznačne prehrali 0:4, ale v Budapešti nad Maďarskom vyhrali 2:1…

Na zápasy našej reprezentácie chodím hlavne preto, lebo jej verím a hlavne, že sa znova prebojuje na významné podujatie. Samozrejme, stretnutie s Chorvátskom nám absolútne nevyšlo, bol to jednoducho deň blbec. Do Budapešti som išiel hlavne preto, lebo som bol zvedavý, ako naše mužstvo zareaguje na túto vysokú prehru. Kvalitným a koncentrovaným výkonom odčinilo výbuch z Trnavy a v Budapešti dosiahlo veľmi dôležité víťazstvo. Pred týmito dvomi zápasmi som rátal so ziskom šiestich bodov, ale aj tri majú veľkú cenu.

Zrejme ste rád, že slovenská reprezentácia sa konečne predstaví v októbrovom zápase proti Paraguaju na novom Tehelnom poli?

Isteže, veľmi ma to teší, že sa tak konečne stane, lebo na novom Tehelnom poli som ešte nebol. Veľmi sa teším na pekný štadión a tiež na výbornú atmosféru.  Už dopredu som sa pýtal na lístky, aby som ich čo najskôr mal.

Nedávno ste veľké jubileum 60 rokov vraj oslávili vo veľkom štýle, z kamarátmi z celého sveta. Čo nám k tomu môžete povedať?

K jubileu mi prišli zagratulovať kamaráti z Ruska, Bulharska, Moldavka a Česka. Na oslave vo vinárskych závodoch v Topoľčiankách sa zúčastnilo 130 hostí a to som ešte musel ďalších záujemcov okresať.  Zahrala mi kapela z Moravy a aj zo Slovenska. Potom som z určitými ľuďmi zo zahraničia navštívil Prahu, urobili sme si taký výlet, či exkurziu.

Foto: Milina Strihovská

 

Vladimír Randa jubiluje, dnes má nádherných 80 rokov

Autor: admin

Bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie sa v utorok 10. septembra dožíva významného jubilea 80 rokov. Stretávame sa s ním na futbalových ihriskách a vidieť ho aj na rôznych turnajoch. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.

Predstav sa a povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ si rodákom a akému šport si sa v mladosti venoval? 

Pochádzam z obce Dolný Hričov a v mladosti od 6 rokov som hrával futbal. Najskôr v obci odkiaľ pochádzam a po nastúpení do mešťanky v Žiline som hrával za žiakov a neskôr za dorast krajskú súťaž vo vtedajšom ŽVL Žilina. Po maturite som pôsobil v TJ Sokol Dolný Hričov, kde som robil aj tajomníka. Keď som začal študovať vysokú školu, tak som hral 2 roky za Slovan Národné divadlo a v  roku 1958 sme sa zlúčili so Slovanom Pravda Bratislava. Bola to vtedy tzv. električková súťaž. Tvorili sme veľmi dobrý kolektív, zložený zo študentov a novinárov (už nebohý Janko Novák, Epe Křepela, Rado Burián a myslím, že ešte žijúceho Frico Zagar), hokejistov  (Vlado Malec – neskôr i šéfredaktor Športu a Karol Fako). Počas štúdia na JSŠ, terajšie gymnázium som hral za školu všetky športy, azda okrem gymnastiky. Venoval so sa i hokeju v doraste TJ ZVL Žilina. Boli to tvrdé podmienky. Tréningy sme mali 2 x do týždňa na otvorenom štadióne o 23 hod. často aj pri 11 stupňových mrazoch.

Známa je hlavne tvoja rozhodcovská kariéra, povedz nám o nej niečo zaujímavé?

K rozhodovaniu som sa dostal v roku 1965 a to náhodou. Robil som stavby vedúceho v Pozemných stavbách. Kolega Ing. Aubrecht prišiel raz ráno za mnou s tým, že popoludní sú skúšky na rozhodcu a že mohli by sme ísť skúsiť šťastie. On neskôr po inzultácii v Kalaje, okr Galanta, kde sme vypomáhali, futbal nechal a v hokeji sa postupne vypracoval na ligového rozhodcu. Ako rozhodca som začínal v MFZ Bratislava v rokoch 1965 -1966, v rokoch 1966 – 1968 som postúpil do MK a v rokoch 1968 – 1970 som pôsobil v II. a v I. SNL. Najkrajšie roky som zažil v II. celoštátnej lige, kde som účinkoval ako hlavný rozhodca a na I. ligu som chodil v funkcii asistenta rozhodcu. Najviac zápasov som rozhodoval Dukle Banská Bystrica a VP Frýdek Místek. S Duklou Banská Bystrica mám z viacerých jeden zážitok. Hrala zápas doma a pripravená bola veľká hostina, ak vyhrá nad mužstvom z dolnej polovice tabuľky, zvýši sa jej šanca na postup do I. ligy. Výsledok bol však veľkým sklamaním – prehrala 2:3. Podozrivo slabé výkony podali 3 hráči, podozrivo hrajúci v prospech súpera a tak hneď po zápase boli preradení do bojového útvaru. Počas rozhodovania som pracoval vo viacerých komisiách. V komisii rozhodcov BFZ a SFZ. V ČSFZ som bol členom hospodárskej komisii spolu s nebohým Jozefom Hupkom z Jura, Štefanom Sapárom z Nitry a Jankom Prochádzkom zo Slovana CHZJD Bratislava. Tu som mal možnosť vycestovať na viaceré medzinárodné stretnutia nášho mužstva a na niektoré ak išla manželka nebohého pána Baťu, tak aj s manželkou. Určite najväčším zážitkom pre mňa boli MS v Španielsku v roku 1982. Veľmi rád spomínam i na Jozefa Barmoša, ktorý z Interu odišiel hrať do Rancingu Brusel, kde hralo i naše národné mužstvo. Bol som tam spolu so synom. J. Barmoš sa nám celý deň venoval, autom sme prešli celé mesto a na večer nás pozval k nemu domov, kde jeho manželka pripravila dobrú večeru. Treba však povedať, že po odchode do dôchodku už nebol záujem o moju prácu v komisii rozhodcov. Potom som na SFZ pracoval ako tajomník Etickej komisie, ktorá bola na čele s JUDr. Kandráčom zložená z vysoko kvalifikovaných odborníkov. Bola však bez udania dôvodu zrušená.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a ktoré zápasy národného tímu v tebe zanechali najväčší dojem?

Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od jeho založenia v roku 2010 a mám číslo 13. Postupne sa stali jeho členmi moja manželka, syn i dvaja vnukovia. S našim národným mužstvom mám veľmi pekný zážitok z Moskvy, kde sme na štadióne Lokomotívu Moskva 7. septembra 2010 vyhrali 1:0. Napriek prehre Ruska sa domáci fanúškovia k nám zachovali fér a doslova si vynútili, aby sme sa s nimi odfotili pri starej lokomotíve, ktorá bola umiestnená v areáli. Pred stretnutím na Červenom námestí, kde sme sa chceli odfotiť, okamžite zasiahla ruská polícia.

Na stretnutiach Slovenska, vo fanzónach a na rôznych spoločenských akciách ťa sprevádza aj tvoja manželka. To je taká veľká fanynka futbalu?

Manželka, môžem povedať, že rozumie futbalu a hlavne vie kritizovať rozhodcov, lebo počas mojej rozhodcovskej kariéry ma často sprevádzala. Dobre mi padlo, keď viacerí funkcionári konštatovali, že som jeden z rozhodcov, ktorý chodí stále s tou istou manželkou.

Ako hodnotíš posledné kľúčové vystúpenia slovenskej reprezentácie v   náročných  jesenných zápasoch kvalifikácie MS 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku?

Po vysokej domáce  prehre s Chorvátskom a najmä prevedenou hrou, naše mužstvo sklamalo tisíce slovenských priaznivcov. Naopak, v Budapešti zabralo, vytiahlo sa, dosiahlo veľmi cenné víťazstvo a znova drží v rukách postupové karty na ME 2020.  Teraz bude veľmi dôležité, aby sme doma vyhrali nad Walesom a Azerbajdžanom.

Je skvelé, že stále ešte rozhoduješ mládežnícke súťaže ObFZ Bratislava-mesto…

Dobrú kondíciu si udržujem rozhodovaním žiackych stretnutí a prípraviek. Pritom robím aj delegáta. Napriek môjmu veku mi to umožňuje ObFZ Bratislava-mesto a v minulosti i ObFZ Bratislava-vidiek. Zato im patrí moje poďakovanie. Aj keď je v meste nedostatok delegátov, vraj môžem byť delegovaný iba na VI. ligu a nie na V. ligu, ale žiadne uznesenie som o tom nenašiel…

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimírovi Randovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Slovenskú reprezentáciu najviac trápi nedostatok kvalitných útočníkov

Autor: admin

OFSR -Trnava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

V Trnave bolo v piatok 6. septembra poriadne rušno. Okrem kvalifikačného zápasu ME 2020 Slovensko – Chorvátsko sa tu konal aj tradičný jarmok. Reštaurácie boli teda plné, jednako predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský so svojimi spolupracovníkmi v trnavskom hoteli Phoenix pripravili znova dobrú a zaujímavú fanzónu.

Úlohou moderátora bol tentoraz prvý raz  poverený René Stern, ktorý za vrch stolom privítal Tomáša Medveďa, člena Klubu ligových kanonierov a riaditeľa tohto zoskupenia, skutočného svetobežníka, ktorý obliekal dresy štrnástich klubov, Vladimíra Strieženca, jedného z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky, tiež čerstvého šesťdesiatnika a chorvátskeho fanúšika Dalibora Rilka. Vo fanzóne boli aj známi futbalisti Vladimír Ekhardt a Filip Hološko.

Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, ktorý so svojim zástupcom Milošom Kopčom, Vladom Ekhardtom a Filipom Hološkom zagratulovali Vladimírovi Striežencovi k jeho nedávnym 60. narodeninám. Odovzdali mu darčekový kôš a prítomní mu zaspievali mohutné živió… A potom sa rozprúdila živá diskusia.

René Stern sa Tomáša Medveďa, bývalého uznávaného kanoniera opýtal, prečo slovenská reprezentácia v súčasnosti trpí na nedostatok súcich útočníkov. ,,Dobrý podvečer, ďakujem za pozvanie do tejto fanzóny. Áno, v našom slovenskom futbale veľmi chýbajú kvalitní hrotoví útočníci. Akoby z našej scény zmizli takí klasickí, špičkoví. Napríklad Češi majú štyroch až šiestich, my ich stále hľadáme. Nad týmto problémom sa musia zamyslieť hlavne naši odborníci. Dúfam však, že tréneri slovenskej reprezentácie tento nedostatok nejakým spôsobom vyriešia, lebo bez gólov sa nedá vyhrávať. Chorváti majú za sebou fantastický vlaňajší šampionát v Rusku, kde skončili na druhom mieste. Myslím si, že pri viac ako optimálnom výkone nášho tímu sa dajú poraziť a že zverencov trénera Pavla Hapala vypredaný štadión poženie za tromi bodmi. Treba ukázať, kto je  tu doma, vicemajstrov sveta musíme zaskočiť aktívnou hrou. Nesmieme vyčkávať, lebo to by bola voda na mlyn pre výborného súpera,“ vraví Tomáš Medveď, ktorý si pochvaľuje spoluprácu s českou stranou v oblasti Klubu ligových kanonierov.

Chorvátsku stranu vo fanzóne zastupoval Dalibor Rilko, veľmi dobrý kamarát Tomáša Medveďa. ,,Som slovenský Chorvát, študoval som u vás a v súčasnosti žijem v Rakúsku. Futbal veľmi pozorne sledujem, chorvátsku reprezentáciu po MS v Rusku opustili niekoľkí kvalitní hráči na čele s Mandžukičom. Pred zápasom so Slovenskom zranenia postihlo niekoľko futbalistov, k vám teda neprišiel aj jeden z kľúčových hráčov Rakitič. Takže Chorvátsko má problémy, ale je pod obrovským tlakom, lebo musí vyhrať. Jeho priaznivcom zaujíma iba víťazstvo. Neviem teda, ako zápas dopadne, najradšej by som bol keby každý zo súperov získal tri body, ale to nejde. Slovensko je na tom lepšie a preto mu dávam slušné šance na dobrý výsledok. Chorvátsky zväz veľa urobil aj pre bezpečnosť fanúšikov, k vám prišli iba takí, ktorí sa budú normálne správať.“

A niekoľko zaujímavostí povedal o Lukovi Modričovi, ktorý  vlani získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča MS 2018, potom cenu The Best pre najlepšieho hráča sveta v kuratele FIFA a aj tradičnú Zlatú loptu, ktorá je zas spätá s francúzskym magazínom France Football.  ,,V Zadare vyrastal v ťažkých pomeroch, prežil pohnuté detstvo v čase krvavého konfliktu v rámci bývalej Juhoslávie. Stipe Modrič, jeho otec, sa pridal k chorvátskej armáde. Jeho starého otca Luku – meno dostal po ňom – zastrelili Srbi počas konfliktu neďaleko jeho vlastného domu. Jeho vnuk mal vtedy šesť rokov. Rodina Modričovcov prišla o dom, ktorý bol zničený do základov a našla azyl v hoteloch. Slovenskí dovolenkári ich v Zadare stále môžu nájsť, jeden sa volá Hotel Kolovare, druhý Hotel Iž. Samozrejme, oba boli v priebehu vojny s pravidelnosťou odrezané od prívodu elektriny a tečúcej vody. Aj v takých časoch však malý Luka Modrič naháňal futbalovú loptu. Najviac môže ďakovať Zdravkovi Mamičovi, manažérovi a bývalému šéfovi Dinama Záhreb, ktorý mu vo všetkom pomohol a naštartoval jeho hviezdnu kariéru.“

Vladimír Strieženec je verný fanúšik slovenskej reprezentácie, bol s ňou na MS 2010 v JAR i na MS 2016 vo Francúzsku. ,,Najprv sa chcem všetkým prítomným veľmi pekne poďakovať za gratulácie k mojej šesťdesiatke a najkrajším darčekom pre mňa by bolo dnes   víťazstvo Slovenska nad Chorvátskom. O jeden gól by sa nám to mohlo podariť, musíme však dostať zo seba to najlepšie,“ vraví V. Strieženec, ktorého na cestách často sprevádza aj jeho manželka pani Galina.

Foto: Milina Strihovská

Fanklubáci so striebornými olympionikmi oslávili krásne výročie

Autor: majka

Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil vo štvrtok 5. septembra ďalšie veľké a vydarené podujatie. V hoteli Bôrik sa po druhý krát stalo, predtým to bola vo februári 2016 oslava 80. narodenín Jozefa Vengloša, že sa na jednom mieste v Bratislave stretlo niekoľko  legiend československého a slovenského futbalu z  najstaršej generácie.  Všetkých spájalo 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu  v roku 1964. V 17-člennom kádri figurovalo až deväť Slovákov. Slováci tak boli jediný raz v histórii v československom tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše, strelec gólu vo finálovom zápase Čech Jan Brumovský sa narodil v Leviciach.

Do hotela Bôrik prišli Jan Brumovský, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, František Knebort, Ivan Mráz, Vojtech Masný, Anton Švajlen a Anton Urban. Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vo svojom krátkom príhovore najprv za veľkého potlesku predstavil všetkých zúčastnených olympionikov. Takisto aj Dušana Galisa, poslanca Národnej rady za stranu SMER-SD a Ivana Chodáka ml., syna legendárneho hráča, ktorý sa preslávil futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.

Dušan Galis, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly povedal: ,,Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a keď som sa dozvedel s kým sa mám stretnúť, tak sa mi troška roztriasli kolená, lebo ste boli pre mňa a moju generáciu skutočné vzory. Keď sa povedali mená Švajlen, Mráz, Geleta, Cvetler a ďalší, chceli sme sa im v tom čase veľmi podobať a dostať sa na ich úroveň. Určite ste mali veľkú zásluhu na tom, že hráči, ktorí po vás prišli, sa dostali tak vysoko a som veľmi rád, že sa môžem zaradiť aj ja medzi nich. Verím, že dnešný večer prežijeme v jedinečnej atmosfére, veľmi dobre sa porozprávame a že sa takto nestretávame posledný raz.“

Ivan Chodák ml. bol tiež dojatý z toho, že sa zúčastnil na tejto akcii. ,,Veľmi si vážim, že môžem pri jednom stole sedieť s ľuďmi, ktorých som obdivoval na futbalovom trávniku. Takže môžem vám povedať, že som zástupcom všetkých vašich fanúšikov, ktorí mali radosť z vašich úspechov a veľkého futbalového umenia.“

Roman Táborský ešte dodal: ,,Tento večer sme pripravili pre vás, dobre si ho užite, vychutnajte si ho a pospomínajte na všetko možné. Dajte si štamperlík, potom dobré vínečko a my sa veľmi potešíme, keď budete na tento večer spomínať len v sa tom najlepšom.“

Moderátor Ľubomír Souček,  manažér mediálnej komunikácie Slovenského  olympijského a športového výboru svojimi otázkami vyobracal všetkých ôsmich olympionikov zo všetkých strán a prítomným ukázal, že dejiny a históriu olympijských hier má doslova v malíčku.
Po skončení besedy vzácni hostia dostali od Dušana Galisa fanklubový šál, odznak, pamätnú plaketu aj s menom a  čestné členstvo v klube. Potom nasledoval slávnostný prípitok a minúta ticha na pamiatku doteraz zosnulých (Schmucker, Matlák, Weiss najstarší, Pičman, Lichtnégl) z tohto výborného mužstva.

Ján Geleta, Futbalista roka 1967, rodák z Horných Motešíc  neďaleko Partizánskeho, odohral za Duklu Praha  284 zápasov a v tom čase patril medzi najlepších stredopoliarov. Na olympiádu v Tokiu  spomína takto: ,,Bol som vtedy v mužstve jeden z najmladších hráčov, takže som pozeral hlavne po gymnastkách. Japonskí organizátori olympiádu perfektne pripravili, jej zázemie bolo fantastické.  Do Japonska sme išli v inej situácii, ako národný tím na MS v Čile 1962. Na OH nemohli štartovať profesionáli, povedzme si však pravdu, my sme sa už v tom čase venovali iba futbalu, takže  mali sme dosť vysoké ambície.  Pod vedením skvelého trénera, hlavne psychológa Rudolfa Vytlačila, prebojovali sme sa až do finále, kde sme narazili na veľmi silné Maďarsko, ktoré malo vo svojom strede viacerých hráčov z A-tímu a veľké individuality. Prehrávali sme už 0:2, keď Vojta si dal vlastný gól, ale aj také veci sa vo futbale stávajú. Dokázali sme už iba znížiť na 1:2, aj po toľkých  rokoch si myslím, že strieborná medaila zodpovedala sile nášho tímu. Každý športovec, ktorý sa dostane na olympiádu, musí spomínať na najväčší športový sviatok do konca svojho života. Keď sme mali voľno, chodili sme povzbudzovať naše gymnastky, volejbalistov a basketbalistov. V týchto kolektívnych športoch sa nám vtedy darilo. Zaujímavé je, že hneď po návrate z Japonska som sa oženil. Bolo to v nedeľu, takže mám na všetko veľmi pekné spomienky. Slovenský Fanklub nám urobil veľkú radosť, že zorganizoval takéto úžasné stretnutie. V Česku sme v takýchto akciách pozadu, azda aj u nás zavejú svieže  vetry a niekedy prídete k nám.“

František Knebort hral až za tri pražské kluby, Duklu, Slaviu a Bohemians. Vyznačoval sa hlavne dobrou strelou a aj preto dal v československej lige až 77 gólov. ,,Na olympiádu v Tokiu mám úžasné spomienky, hoci  som na turnaji veľa zápasov neodohral. Na druhej strane som bol spokojný, že som sa vôbec  v silnej konkurencii do nominácie dostal. Bolo to za éry skvelého trénera Vytlačila, ktorý mi veľmi fandil. Vo finále sa stretli dve najlepšie mužstvá, Maďari predsa len ťažili z toho, že mali viac hráčov z A-tímu. Boli sme vtedy ohromná partia, nikto sa nedelil na Čechov a Slovákov, všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Chodili sme povzbudzovať volejbalistov a gymnastky. Na OH všetko klapalo na jednotku, nevyskytol sa ani jeden problém, Japonci ukázali, že sú nesmierne precízny a zodpovedný národ. Som veľmi rád, že sme sa po toľkých rokoch aj v tomto menšom zložení stretli, mohli sme si pospomínať na niekdajšie skvelé časy.“

Kapitán strieborného tímu z Tokia Anton Urban bol vtedy jeho najstarším hráčom. Rýchly a razantný obranca mal v samom závere možnosť potrestať zmätok v maďarskej obrane, no história napokon chcela inak.  ,,Celé olympijské hry sa pre mňa niesli vo veľmi vznešenom duchu, dôležité nebolo vyhrať, ale zúčastniť sa. Je to jedna z mojich najmilších spomienok. Už skutočnosť, že som cestoval do dejiska s Emilom Zátopkom, bola pre mňa výnimočná. Bol pre mňa roky veľký idol. Odrazu sa stal naším spoločníkom, zabával sa s nami. Vôbec som nerátal s tým, že v Tokiu zostaneme až do posledného dňa súťaží, že sa zúčastníme aj na záverečnom ceremoniáli a olympiádu si vychutnáme do posledných minút.“ Z olympiády si uchoval aj spomienky na gymnastku Vieru Čáslavskú. „Bol to geniálny, aj zvláštny človek, ktorý dosiahol vrchol v kráse, zručnosti, ale aj v pokore.” Tieto vlastnosti Čáslavská premenila na tri z celkového počtu piatich československých zlatých medailí. Anton Urban tú svoju, striebornú, daroval Slovenskému olympijskému výboru.

Cesta ČSSR k striebru
Zápasy v skupine: ČSSR– Južná Kórea 6:1, ČSSR– Egypt 5:1, ČSSR– Brazília 1:0, štvrťfinále ČSSR– Japonsko 4:0, semifinále ČSSR– NDR 2:1, finále ČSSR– Maďarsko 1:2.

Finálová zostava: Schmucker– Urban, Weiss, Pičman– Vojta, Geleta– Brumovský, Mráz, Lichtnégl, V. Masný, Valošek.

Fanklub ďakuje svojím členom za pomoc a  podporu pri organizovaní a zabezpečení podujatia…

S Ladislavom Jurkemikom na rôzne témy: Na Chorvátov musíme vyletieť

Autor: majka

Ladislav Jurkemik,  majster Európy z roku 1976, bronzový na ME 1980, účastník MS 1982 v minulosti trénoval viaceré ligové mužstvá. V rokoch 2002 a 2003 viedol aj slovenskú reprezentáciu a v tomto roku vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. V súčasnosti síce rodák z Jacoviec už netrénuje, ale futbal pozorne sleduje a jeho názory sú pre fanúšikov stále veľmi zaujímavé a pozoruhodné. Ako hráč šiel vždy vzorom. Bol nesmierne náročný voči sebe i ostatným. A v tom pokračoval ako tréner. Ladislav Jurkemik hral vždy s otvorenými kartami. Čo na srdci, to na jazyku. V jeho prípade slovo chlapa platilo stopercentne. Keď sa rozhodol, svoje rozhodnutie už nemenil, neodvolal. V tom bol nekompromisný. Bez pardonu. Klubom jeho života bol Inter Bratislava, za ktorý hral 12 rokov.

Ladislav Jurkemik – Alexander Vencel spolubývajúci na reprezentačných zrazoch a Rudolf Janček ako kolega s Interu…

Pamätný bol (nielen) pre neho zápas o titul medzi Interom a Slovanom v poslednom kole ročníka 1974/1975, v ktorom žlto-čierni podľahli rivalovi 2:4. „Mnohí mi dodnes hovoria, že taký futbal v Bratislave odvtedy nevideli. Mrzelo ma, že nám titul unikol. Hrialo ma však, že sme hrali pekný futbal, pre ľudí. Hoci sme neboli takí úspešní ako Slovan, samotní fanúšikovia belasých mi v tých časoch hovorili, že Inter hrá krajší futbal ako ich tím. Bola to partia, ktorá držala spolu ako rodina a chcela niečo dosiahnuť,“ spomína 66-ročný L. Jurkemik.

Žiaľ, súčasnosť nie je pre Inter ružová. Žltočierni po dvoch rokoch pôsobenia v II. lige znova spadli do III. ligy. ,,Myslím si, že je to  škoda, že sa spojili s Trenčínom, neprinieslo im to nič dobré. Inter sa už raz popálil s fúziou s Petržalkou a teraz urobil ďalšiu chybu. To je môj názor, nech je na mňa nahnevaný hocikto. Najdôležitejší je vlastný klub, ktorý si vychováva svojich hráčov a má tam svoju krv. Ďalším veľkým nezmyslom je, že Inter stále hráva v Stupave. Kto tam bude chodiť, na jeho zápasy prídu iba najvernejší fanúšikovia! Žiaľ, dlhodobo veľkým problémom sú ihriská, ktoré v Bratislave neustále ubúdajú a kompetentní nič nerobia proti tomu,“ vraví legenda slovenského futbalu.

Slovensko v tomto roku malo v pohárovej Európe štvornásobné zastúpenie – ŠK Slovan Bratislava, DAC Dunajská Streda, Spartak Trnava a MFK Ružomberok. Z nich pokračuje v Európskej lige iba Slovan, ďalší traja už vypadli. ,,Je to obraz slovenského klubového futbalu, raz za čas vystrelí motyka a niektoré naše mužstvo sa prebojuje do skupinovej fázy Ligy majstrov, alebo Európskej ligy. Naše kluby nemajú stabilitu, hráčske kádre sa veľmi menia, za takejto situácie tréneri nie sú schopní poskladať dobré mužstvo. Každý polrok v tímoch  dochádza k veľkým presunom, 5-6 hráčov odíde a rovnaký počet príde. Na tomto všetko padá, v podstate neexistuje žiadna koncepčná práca.“

L. Jurkemik tiež nepovažuje za správne, že  v našich mužstvách je veľa legionárov na úkor  domácich hráčov. ,,Nedávno som čítal, že popredný účastník bundesligy RB Lipsko dostane pokutu za to, že v kádri nemá dvanásť hráčov nemeckej národnosti. Považujem to za správne, podľa mňa u nás by mali hrávať traja zahraniční hráči a dovidenia. Tak je to vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Nikto nie je zvedaví na cudzincov tretej kategórie. K nám chodia takí, ktorých sme učili hrať futbal, napríklad z Rakúska. Nie som fanúšik hráča, ktorí si nevie zastaviť loptu, alebo mu ujde pod nohou. Taký musí zahodiť kopačky a skončiť s futbalom. To je iba zabíjanie času. Na ligu nechodím, naposledy som navštívil pred niekoľkými rokmi zápas Slovan – Dukla Banská Bystrica, to bolo ešte na Pasienkoch. Úroveň niektorých vtedajších hráčov sa neoplatí komentovať.“

Slovensko začiatkom budúceho mesiaca čakajú v kvalifikácii ME 2020 dva veľmi dôležité zápasy, najprv 6. septembra v Trnave proti Chorvátsku a 9. septembra v Budapešti proti Maďarsku. ,,Škoda, že sa nehrá na novom Tehelnom poli, na ktorom som ešte stále nebol. Som však rád, že v októbrovom asociačnom termíne Slovensko konečne na Tehelnom poli sa v prípravnom zápase stretne s reprezentáciou Paraguaja. Mal by som teda navštíviť ten stánok, ktorý  toľko chvália. Pochodil som veľa štadiónov, podľa mňa tento je malý pre Slovensko. Keď raz budeme hrať proti Anglicku či Nemecku, kapacita nepostačí takému veľkému záujmu. Slovensko má stále šancu postúpiť na ME. Na Chorvátov musíme vyletieť, keď ich Maďari porazili, musíme to dokázať aj my. A pritom Maďarsko u nás neukázalo vôbec nič.  Nemôžeme hrať tak ustráchane ako Walese, budeme doma a pokiaľ podáme kvalitný výkon, verím, že sa zápas pre nás dobre skončí.“

Jurkemik aj nám pri našej debate zdôraznil, že keď povie pravdu, tak mnohí ľudia sú urazení.  Jeho zásadovosť, disciplína, priamosť, nároky, sa nie vždy stretli s pochopením u hráčov. Ako futbalista behal, jazdil, šmýkal sa po zadku. A to žiadal aj od svojich zverencov. Rovnako má výhrady aj k súčasným ligovým.,,Keď som nedávno od jedného hráča Trnavy počul, že za mesiac odohrali päť zápasov a že sú unavení, tak potom nech idú viete kde! Však to je choré, keby to povedal v novembri, alebo začiatkom decembra na konci jesennej časti, tak by som to pochopil. Tak potom, akú mali letnú prípravu, že sú už unavení? Jeho generácia trénerov počas kondičnej prípravy používala aj medicinbaly na získavanie sily. ,,Na dovolenke som si prečítal knihu o Zinedinovi Zidane a z nej som sa dozvedel, ako tvrdo trénoval počas pôsobenia v Bordeaux, Juventuse a v Reale Madrid.

Rovnako vo svojej knihe legenda Liverpoolu Steven Gerrard opisuje, že len tvrdým tréningom sa dá dostať na vrchol. Videl som, ako trénoval AS Rím na sústredení v Rakúsku. Hráči do kopca behali s pneumatikami, ktoré mali uviazané na chrbte a to preto, aby mali silu v nohách. Rovnako sa na silu využívajú aj medicinbaly. Súčasní hráči padajú ako hniličky a simulujú. V Anglicku by takto nemohli v živote hrať.“

Na ihrisku stále podáva zodpovedné výkony…Najvyššia slovenská súťaž Fortuna liga v porovnaní  s okolitými krajinami zaostáva v pomalšom tempe, celkovej úrovni hry a kondičnej pripravenosti. ,,V zimnej príprave sme tri týždne behali, väčšinou vo Vysokých Tatrách a v Piešťanoch.  A potom sme už pracovali iba s loptami, tréningy striedali zápasy a tak to išlo.  Hráči môžu jedine vtedy podávať špičkové výkony, keď sú perfektne pripravení aj po fyzickej stránke,“ zakončil našu debatu Ladislav Jurkemik, ktorý na ME 1980 v Taliansku prekonal v súboji o bronz nezabudnuteľnou bombou legendárneho Dina Zoffa. Gól, ktorý obletel svet. UEFA vybrala „bronzový“ gól medzi najkrajšie momenty histórie majstrovstiev Európy a dva roky bol ozdobou zvučky spravodajskej relácie Československej televízie Góly – body – sekundy.

Ladislav Jurkemik na fanklubovej akcii v Piešťanoch

Slováci v októbrovej príprave v Bratislave vyzvú výber Paraguaja

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská

Slovenská futbalová reprezentácia odohrá 13. októbra 2019 v Bratislave prípravný zápas proti 8-násobnému účastníkovi záverečných turnajov majstrovstiev sveta Paraguaju. Informácie priniesol oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

V októbrovom asociačnom termíne čaká na zverencov trénera Pavla Hapala najskôr kvalifikačný zápas o postup na EURO 2020 s Walesom (10.10.), o tri dni neskôr nastúpia slovenskí sokoli v prípravnom zápase v Bratislave, na štadióne na Tehelnom poli, proti reprezentácii Paraguaja.

Asociación Paraguaya de Fútbol (Paraguajský národný zväz) je jednou z desiatich národných asociácií Juhoamerickej futbalovej konfederácie CONMEBOL. Slovenská futbalová reprezentácia má na konte s Paraguajom jeden vzájomný zápas, reprezentačné výbery sa stretli 20. júna 2010 na záverečnom turnaji MS 2010 v juhoafrickom Bloemfonteine. Zverenci trénera Weissa podľahli v zápase skupinovej fázy na svetovom šampionáte juhoamerickému súperovi 0:2, na ihrisku sa objavili aj traja hráči aktuálneho kádra trénera Pavla Hapala – Peter Pekarík, Miroslav Stoch a Marek Hamšík.

Čas výkopu stretnutia bude upresnený dodatočne.

Októbrový duel s Paraguajom by mal byť rozlúčkový s národným tímom pre Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca. Všetci traja sa rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru.

Vladimír Strieženec má krásne jubileum

Autor: majka

OFSFR

Dnes sa krásneho jubilea 60 rokov dožíva aktívny člen fanklubu – Vladimír Strieženec.

Vladimír Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ti srdečne blahoželá a pozdravuje Ťa do slnečného Bulharska.

Vladimír je fanúšikom, ktorého na štadióne neprehliadnete a často vo fanzónach si môžete spomenúť pri pití kvalitného vínka z vlastnej výroby…

  • článok o členovi fanklubu sa bude pripravovať v blízkej budúcnosti.
  • o živote zo súkromia, ale i futbalového fandenia
  • Vladimír napríklad zabezpečoval program v Azerbajdžane

 

Štokholm ABBA múzeum

Foto: archív OFSFR

 

 

Zomrel strieborný medailista z Čile Josef Kadraba

Autor: majka

V pondelok 5. augusta vo veku 85 rokov zomrel Josef Kadraba, strieborný medailista z futbalových MS 1962 v Čile v drese Československa. Kadraba je člen Klubu ligových kanonierov, v najvyššej súťaži zaznamenal 117 gólov. Za československú reprezentáciu nastúpil 17-krát a zaznamenal deväť presných zásahov. Na úspešnom svetovom šampionáte v Čile sa do listiny strelcov zapísal v semifinále proti Juhoslávii. S futbalom začínal v Rakovníku, v roku 1957 prestúpil z pražskej Sparty do SONP Kladno a v roku 1965 do Slavie Praha. V roku 1967 išiel pracovať do Viedne, odtiaľ sa však po päťročnom legálnom pobyte nevrátil a neskôr ho preto v neprítomnosti odsúdili na dva roky odňatia slobody.

Gratulujeme k 80-tke – Fanklub

Ako si na Kadrabu spomína Jozef Štibrányi, ktorý s ním hral na MS 1962 v Čile? ,,S Kadrabom som sa spoznal ešte predtým, ako sme sa stali v reprezentácii spoluhráčmi. Najprv hrával v Kladne a potom za Slaviu, takže stretávali sme sa v ligových zápasoch. Niekoľko zápasov sme spolu odohrali za ČSSR. Vrcholom bol pre nás najprv postup na MS do Čile a potom neskutočná víťazná cesta až do finále. Bol v základnom kádri, hral aj vo finále proti Brazílii. Najviac sa kamarátil s Tomášom Pospíchalom. Naša čilská partia bola fantastická, všetkých 18 hráčov vedelo hrať výborne futbal. Josef bol výborný chalan, spoločenský typ, pokojný aj vtipný, vedel dávať góly. Najhoršie je na tom, že už veľa kamarátov z Čile odišlo na druhý svet. Prakticky na Slovensku som už jediný hrajúci Čilan, ktorý ešte žije, lebo Titus Buberník na MS nehral. Žiaľ, v Čechách si ma vážia viac ako na Slovensku. Nedávno ma pozvali na medzištátny zápas Česko – Brazília, som v sieni slávy českého futbalu a českého športu.“

Jozef Štribrányi obrátil svoju pozornosť aj na ostro sledovaný kvalifikačný zápas ME 2020 Slovensko – Chorvátsko, ktorý je na programe 6. septembra v Trnave. ,,Zo SFZ mi poslali oznámenie, že sa mám nahlásiť na stretnutie. To je taký problém, aby som dostal doživotný VIP vstup? Ešte horšie je, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie dostal na tento súboj o polovicu lístkov menej. Pritom viacerí jeho členovia by si zaslúžili mať lístky zadarmo za to, koľko zápasov slovenskej reprezentácie navštívili v zahraničí a koľko tisíce eur už minuli na tieto výjazdy. Alebo v najhoršom prípade by mali mať vstupenky prednostne. Žiaľ, tie však dostanú ľudia, ktorí chodia na futbal možno raz za uhorský rok,“ zakončil našu debatu Jozef Štibrányi.

Pre fanklub je to smutná správa…Odišiel ďalší s tých, s kým mal OFSFR priateľský vzťah. Hráč, s ktorým sme  sem tam prehodili zopár slov aj počas roka. Mal veľmi chorú manželku pre ktorú sa obetoval a na  niektoré podujatia nemohol prísť z Viedne. Naposledy sme sa mali stretnúť vo Viedni po tenise, ktorý aj v pokročilom veku rád hrával. Škoda nemohol som a teda aj zopár fanklubových zberateľských kariet zostalo navždy nepodpísaných.  Zostane azda iba pohľadnica, ktorú nám zaslal ako ospravedlnenku za  neúčasť na podujatie Čilanov v Bernolákove 2012. Roman Táborský.

Adolf Scherer – Nimes – Francúzsko

Adolfa Scherera veľmi zarmútila správa o úmrtí Josefa Kadrabu, na druhej strane bol veľmi rád, že sa mohol na chvíľu s nami porozprávať. ,,Kadraba bol odo mňa starší takmer o päť rokov, dal mi viaceré rady do života, veľmi dobre som s ním vychádzal. V reprezentácii sme si výborne rozumeli. Mal dres s číslom 10, ja 8, bol pre mňa vzorom na ihrisku i mimo neho. Samozrejme, najkrajšie spomienky mám na neho na MS v Čile 1962. V prvých zápasoch nehrával, ale potom skvelý tréner Rudolf Vytlačil mu dal príležitosť a Kadraba bol súčasťou základnej zostavy v ťažkých zápasoch proti Maďarsku, Juhoslávii a vo finále proti Brazílii prihral na vedúci gól Masopustovi. Mimochodom, nad Juhoslávio u sme vy hrali 3:1, dal som dva góly a Kadraba jeden. Tento šampionát bol pre nás neskutočný, lebo sme vytvorili fantastickú partiu. Vytlačil bol skutočne trénersky mág, dokonalý psychológ,“ povedal nám Adolf Scherer a potešil nás, že zrejme už na budúci mesiac príde na Slovensko a veľmi rád by sa v Bratislave stretol s fanklubákmi.

Foto: Archív OFSFR

 

Lístky na Slovensko – Chorvátsko boli vypredané za štyri hodiny

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská

Vstupenky na zápas kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy vo futbale medzi Slovenskom a Chorvátskom, ktorý sa uskutoční 6. septembra v Trnave, sú už vypredané. Stretnutie proti vicemajstrom sveta z vlaňajšieho šampionátu v Rusku, v ktorých drese by sa mal predstaviť aj úradujúci najlepší hráč sveta Luka Modrič z Realu Madrid či ďalší skvelý záložník Ivan Rakitič z FC Barcelona, vyvolal medzi fanúšikmi obrovský záujem. Lístky v cenách 28 a 52 eur sa 1. augusta vypredali v priebehu štyroch hodín.

,,Do predaja išlo 14 300 lístkov a k ním treba ešte pripočítať vstupenky pre chorvátskych fanúšikov. Zvyšné sú v zmysle reglementu UEFA určené pre FIFA, UEFA, partnerov a sponzorov na základe zmlúv, pozvaných hostí SFZ, členov Siene slávy SFZ, bývalých reprezentačných trénerov či internacionálov. Ďalšie miesta z kapacity štadióna sú blokované pre zástupcov médií, pre útvary talentovanej mládeže, výhercov Školského pohára, ako aj detskú eskortu,“ uviedla pre denník Šport riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Monika Jurigová.

Chorváti dostali od SFZ 1800 vstupeniek do sektora hostí, ktorého kapacitu z bezpečnostných dôvodov znížili. K dispozícii budú mať aj 250 lístkov prvej kategórie. Fanúšikovia, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť si vstup na zápas, budú mať šancu počas prípadného neskoršieho dopredaja. ,,Momentálne ešte prebiehajú partnerské opcie a v prípade, že nebudú využité, budú vstupenky postúpené do voľného predaja. O dopredaji budeme informovať prostredníctvom web stránky futbalsfz.sk,“ doplnila Jurigová.

Panenko Marie Podsrpenská – vidíš to? Výlet s filmovou tématikou…

Autor: majka

OFSFR – BAYERN#RIVVIS – Audi Cup 2019

od vyslaného redaktora Gabriela Tanušku.

Trochu sme sa zdržali následkom malého nedorozumenia medzi šoférmi a prvými cestujúcimi. Po zastávkach vo Veľkom Orvišti, Piešťanoch, Zelenči a Bratislave Tomášikovej sme vyrazili na cestu cez Českú republiku do prvej zastávky v Holašoviciach, kde sa natáčali aj zábery z filmu Babovřesky. (hlavná časť filmu však v Dobčiciach)

Tam sme dorazili asi o 8.15. Všade všetko pozatvárané, obchody a dvory sa otvárali až o deviatej. Ale v jednom dvore sa dali kúpiť raňajky a káva, čo sa aj využilo a na prehliadku neveľkej typickej českej barokovej dedinky zapísanej v dedičstve UNESCO to stačilo.  Odtiaľ sme už išli do pútnickej dedinky Podsrp, ktorá sa spomína vo filmoch Slunce, seno a…. .

Tam na nás čakal miestny člen cirkevnej rady, ktorý nám sprístupnil kostol a urobil výklad o ňom a o dejinách pútneho miesta.
Potom už nás čakala dlhšia cesta do Nepomuku, rodiska sv. Jána Nepomuckého. Tam sme už prišli už o niečo skôr, takže ešte aj v reštaurácií sme museli chvíľu čakať na objednané menu. Na prehliadku samotného mestečka Nepomuk to nestačilo, rozhliadli sme sa po ňom len z priestranného námestia a neskôr zo Zeleného Hradu. (Zámek Zelená Hora)

Tam sa natáčal film Černí baroni. Milá a ochotná pani sprievodkyňa sa nám snažila ukázať a vysvetliť, čo sa len dalo. V kaplnke, ktorá v čase PTPákov slúžila ako učebňa nám ukázala miesto kde bol namaľovaný Jan Žižka so samopalom i neskôr kanceláriu majora Teraskyho. Vodila nám po izbách, ktoré kedysi bývali vyzdobenými, ale temer všetky niesli ťažké stopy neblahého obdobia kasární pomocných praporov i ruských vojsk. Pani bola veľmi usilovná a museli sme ju trošku skrátiť, aby sme mohli prísť na čas do mesta Rothenburg ob der Tauber v Nemecku, kde sme mali ubytovanie v dvoch hoteloch. Niektorí využili ešte čas na zbežnú obhliadku mesta, aby mohli ostatným poradiť, kam majú ísť a na čo sa zamerať. Iní sa išli najesť a dať si piva z veľkých litrákov a nechať nohám odpočinúť. V noci pršalo a bola obava, či bude môcť byť prehliadka tohoto rozprávkového mestečka, hmýriaceho sa turistami hádam zovšadiaľ , v ktorom sa nakrúcali filmy o Harry Potterovi.
Po obede už nasledovala cesta do Mníchova Allianz Areny na samotný Audi cup. V úmysle sme mali navšíviť aj tréningový campus Bayernu, ale kvôli začínajúcim prázdninám v Bavorsku a dvom zápcham sme boli radi, že sme chytili začiatok prvého zápasu Real – Fenerbahce. Niektorým sa ale ani to nepodarilo. Pani mala väčšiu kabelku a neoblomná kontrolórka pri vstupe ju nepustila, kým ju nedala do úschovne, pred vstupom. Príjemnejšie už ale bolo, že keď sme vstupovali do hľadiska a hľadali svoje miesta, prišiel ťažšie stúpajúcej panej na pomoc stewart, ktorý ju odviedol až na miesto. A to sa zopakovalo aj keď išla cez prestávku na toaletu. V hľadisku bolo veľa ľudí zo Slovenska, Čiech, ale hlavne Turkov. Ani taká masívna podpora ale nestačila na Real. Ten vyhral  5:3 a obsadil tretie miesto. V druhom stretnutí mal Bayern masívnu podporu. Nastúpil ale temer so všetkými rezervistami a Tottenham mal v zostave vačšinu hráčov základnej zostavy. Toto sa odrazilo aj na skóre 2:0 v jeho prospech. V druhom polčase sa karta otočila a Bayern po nasadení svojich es a striedaniach Tottenhami vyrovnal na 2:2 a rozhodovali penalty. Tu bol anglický tím úspešnejší a trofej získal.
Ešte jeden zaujímavý postreh z Areny. V druhom zápase prišli do hľadiska hráči Fenerbahce i Realu a hneď boli cieľom záujmu mnohých fanúškov, ktorí koristili selfíčka a autogramy napriek enormnej snahe usporiadateľov zabrániť im v tom. Návrat k autobusu bol bezproblémový, ako aj odchod. Taktiež cesta naspäť prebehla bez rušivých momentov a domov sme všetci prišli v poriadku a načas.

Foto: Miloš Kopča

Fanklubáci aj s legendami oslávili jubileum Alexandra Vencela st.

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Počas prvého augustového piatka oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského zorganizoval ďalšiu parádnu akciu. V známej bratislavskej vinárni u Matyšáka Alexandrovi Vencelovi st. zagratuloval k jeho 75. narodeninám. Toto stretnutie bolo umocnené aj tým, že víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970 a majster Európy z Belehradu 1976, si so sebou priviedol ďalších viacerých spoluhráčov, všetko skutočné legendy, ale aj veľkých priateľov.
,,Som veľmi rád a nadšený, že medzi nami môžem privítať Alexandra Vencela st. Zároveň k sebe volám Lacka Jurkemika a Rudka Jančeka, aby sme zagratulovali nášmu oslávencovi. Viacerí už, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Ján Pivarník a ďalší poznáte, aký máme rituál pri takýchto oslavách. Som veľmi rád, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie vám môže touto cestou zagratulovať k významnému jubileu. Skvelé úspechy pána Alexandra Vencela st. netreba predstavovať, každý o nich vie. V mene fanklubu vám želám veľa zdravia, šťastia, božieho požehnania, aby sme sa takto naďalej pri rôznych príležitostiach stretávali,“ povedal Roman Táborský.

,,Ďakujem vám veľmi pekne, som skutočne dojatý, ani neviem k tomu povedať jedno-dve slovíčka. Veľmi si od fanklubu vážim, že mi pripravil takú peknú oslavu a že som sa v celkom dobrom zdraví dožil 75 rokov. Viete, takmer všetci čo sme tu, máme už nejaký vek. Ani neviem, či sme ešte spoluhráči, lebo už ani karty spolu nehrávame, ale v každom prípade si vážim každú chvíľu, keď sa stretneme pri nejakej príležitosti. A dúfam, že nie je to posledný raz, že sme takto spolu,“ vraví Alexander Vencel st. Oslávenec dostal darčekový kôš, od Rudka Jančeka kvalitné víno a fanklubácky šál, ktorý mu odovzdal Peter Špilák. Zároveň sa Alexander Vencel st. stal 800. členom fanklubu.

Čo si myslia o Alexandrovi Vencelovi niektorí jeho spoluhráči? ,,Poznáme sa spolu už od dorastu, odvtedy sme s menšími prestávkam stále spojený so Slovanom. Sme zrejme jeho najdlhšie slúžiacimi hráčmi. Pôsobili sme spolu teda nielen v A-mužstve, ale už aj v mládežníckych kategóriách a po skončení kariéry na trénerských postoch. Na Šaňa Vencela mám iba tie najlepšie spomienky, lebo to bol výborný brankár a tiež skvelý človek,“ hovorí elegantný stredopoliar Ivan Hrdlička, ktorý v Slovane má na starosti prípravku.

Na oslave bol aj Ladislav Jurkemik, bývalý dlhoročný hráč Interu, teda veľký rival Slovana. ,,So Šaňom Vencelom som býval na reprezentačných zrazoch. Väčšinou som na nich bol sám z Interu a keď slovanisti prišli v nepárnom počte, tak sme boli spolu na izbe. Mám na neho dobré spomienky, sme kamaráti, potvrdzuje to tiež, že keď písali o Vencelovi knihu, tak sa mňa na neho pýtali. A aj toto pozvanie na jeho oslavu narodenín o niečom svedčí. Vyhovujeme jeden druhému, lebo sme slušní a korektní ľudia. Proti sebe sme zohrali veľa zápasov, pochytal mi niekoľko pekných striel. Dal som mu však aj niekoľko gólov, napríklad ten prvý v pamätnom zápase o majstra ČSSR v roku 1975, v ktorom Slovan na Pasienkoch pred 30 000 divákmi vyhral nad Interom 4:2. Aj na Tehelnom poli som ho niekoľkokrát prekonal. Bol to však výborný brankár, s tou jeho postavou mu bolo ťažko streliť gól. Som teda rád, že si ma vážia aj ľudia z najväčšej konkurencie,“ vraví niekdajší výborný stopér Ladislav Jurkemik.

,,Šaňo Vencel formoval našu obranu v dobrom aj v zlom. Tento skvelý brankár a človek pristupoval k svojim tréningovým povinnostiam nesmierne zodpovedne a my sme sa od neho učili všetko možné. Stále udržuje kontakty so Slovanom, som veľmi rád, že som bol súčasťou výborného mužstva. Vtedy bola iná doba ako je teraz, zostali nám však na ňu krásne spomienky. Teším sa z nového štadióna na Tehelnom poli a tiež z toho, že súčasné vedenie Slovana nás berie už vážnejšie a máme svoje miesta aj s menom. Vo VIPII sa pravidelne stretávame a debatujeme o futbale,“ myslí si nekompromisný obranca Peter Mutkovič.

,,Na Šaňa Vencela si dobre pamätám, keď k nám do Slovana prišiel. Bol som už vtedy starší kozák, v bráne sa začal striedať s Vildom Schrojfom. Postupne zapadol do klubu a mužstva a stal sa jeho obrovskou súčasťou. Svoje nesporné kvality dlhé roky ukazoval v klube a aj v reprezentácii. Myslím si, že naša generácia urobila veľmi dobré meno Slovanu, považujem ju za najlepšiu v jeho histórii. Chodím na každý ligový zápas, v súčasnom tíme belasých mi chýba oveľa viac odchovancov a Slovákov. Títo súčasní legionári by si za čias trénera Jima Šťastného určite pod jeho vedením nezahrali,“ vraví Ľudovít Cvetler, držiteľ striebornej medaily z OH 1964 a víťaz PVP z roku 1969.

,,Som veľmi rád, že som šesť rokov pôsobil v Slovane. Teší ma tiež, že tu vidím deviatich mušketierov zo slávneho finále PVP proti FC Barcelona. My sme úplne iná škola, ako súčasná, taká stará, ale dobrá. Naša generácia nehovorila do vetra, svoje umenie ukazovala na ihrisku. Alexander Vencel dlhé roky potvrdzoval veľké umenie, patrí mu moje ohromné uznanie. Takisto bol výborný spoločník v kabíne. Zažil som veľa brankárov, aj takých, ktorí tomu druhému nepomohli. Naopak, Šaňo aj v pozícii prvého gólmana bol vždy nápomocný svojim náhradníkom. Pôsobil na nich ako nejaký učiteľ, nebál sa o svoje miesto, je to férový a čestný človek,“ hovorí Ján Pivarník, majster Európy z roku 1976.

,,Na ,,Šaňa“ Vencela mám výborné spomienky, hrávať s ním bola pasia. Z brány nás skvele dirigoval, hoci niekedy sme sa aj hecovali. Vždy sme išli do zápasu vyhrať a aj preto sme žali úspechy na domácej a medzinárodnej scéne. Okrem zisku PVP sme vyhrali Československý pohár a v roku 1970 sme sa stali aj majstri ČSSR. Som veľmi rád, že som mal šťastie na výborných brankárov. Prvým bol Vildo Schrojf, s ktorým som začal hrávať po príchode do Slovana a druhým bol Šaňo. Takže bola to pre mňa česť, že v bráne boli takí velikáni,“ spomína pravý obranca Jozef Fillo.

,,Keď sme s bratom prišli do Slovana, tak sme Šaňovi na začiatku vykali. A to aj napriek malému vekovému rozdielu. Postupne sme si sadli a zažili sme spolu veľa veselých príhod. Aj sme mu niečo vyviedli, ale nikdy sa neurazil. Vždy bol rodinný typ, je to príjemný a fajn človek. Patril medzi najlepších brankárov československej histórie, akurát mal smolu, že práve v jeho dobre chytal Ivo Viktor. Rád som sa pozeral na jeho brankársky štýl, vždy mi imponoval,“ vracia sa k spomienkam Jozef Čapkovič. Mimochodom, je jediným slovenským futbalistom, ktorý bol priamym aktérom pri zisku titulu majstra Európy aj Pohára víťazov pohárov.

Na oslave sa zúčastnili Alexander Vencel st., Jozef Vengloš, Juraj Vengloš, Ľudovít Cvetler, Peter Mutkovič, Ján Čapkovič, Jozef Čapkovič, Ľudovít Zlocha, Bohumil Bizoň, Ján Beniak, Ladislav Jurkemik, Ján Pivarník, Jozef Filo s manželkou, Ivan Hrdlička, Michal Sokol, za fanklub to boli Roman Táborský, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Kubica.
Alexandra Vencela st. celý život sprevádzala pokora a skromnosť, mnohí súčasní hráči by si od neho mali zobrať príklad.

OFSFR – ďakuje všetkým členom fanklubu, ktorí podporili nezištne … –  za možnosť zorganizovať uvedené podujatie. Venované legandám futbalu  na Slovensku.

Foto: Milan Valko

Jastrabi z Tehelného poľa – mali malú dušičku, cieľ a sen zvíťaziť v Bazileji

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

V bratislavskej Redute za účasti osobností mnohých futbalových legiend a na pozvanie vydavateľa Júliusa Šefčíka sa uskutočnil krst knihy autora Mojmíra Staška – Jastrabi z Tehelného poľa. Prišli všetci účastníci mužstva víťazov z PVP, až na Alexandra Horvátha. Zároveň prišli kamaráti zo Spartaka Trnava, čo bolo viac – krát spomenuté. Na ihrisku išlo o život, ale mimo neho si mali čo povedať a boli priatelia. Rok 1969 bol neuveriteľne úspešný a zrejme sa už ani nikdy nezopakuje, čo sa týka klubových úspechov.

moderátor a vydavateľ

Program moderoval Ľuboš Hlavena a krstných otcov knihy Karola Dobiaša a Alexandra Vencela sa nezabudol spýtať na krásne emotívne pocity.

legendy z Bazileja

Po krste knihy nasledovala autogramiáda pre prítomných. Podujatie bolo organizované pre úzky okruh rodinných  priateľov hráčov a pozvaných vydavateľa. O to viac nás potešilo členov Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pozvanie medzi tvorcov najúžasnejších úspechov nášho futbalu na klubovej úrovni…

faklubáci

Na podujatí boli k dispozícií k fotografovaniu veľmi cenné zberateľské kúsky z finále FC Barcelona – ŠK Slovan Bratislava…

Vlajky, dres zo zápasu Alexandra Vencela, lopta z finále, zlatá medaila, hodinky…

artefakty s nevyčísliteľnou hodnotou

podpisy

Foto: Eleonóra Szombatová

 

 

Tradičný výlet Bayern&Rivvis – tentoraz filmová téma a futbal

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Program výletu pre fanklubákov FC Bayern a OFSFR.

30.07.2019

Holašovice – pamiatka Unesco – selské baroko / Film Babovřesky.

Podsrp – Podnetom ku vzniku pútnického miesta bol  nález sochy Panny , ktorá stávala na strakonickom moste a ktorú pri povodni v roku 1718  strhla voda. Roľník, ktorý sochu našiel, ju postavil na svojom poli a  vyhotovil prístrešok.
Ihneď začali putovať veriaci z širokého okolia, ktorí u Panny Márie hľadali pomoc. V roku 1749 postavili kaplnku a v roku 1766 pre veľký nápor pútnikov musela byť rozšírená. Film Slunce, Seno…Panenko Marie Podsrpenská vidíš to?

Zámok Zelená hora. Postavený v trinástom storočí na mieste bývalého kostola. Hrad patrí k veľmi významným pamiatkam histórie i keď v súčasnosti sa o jeho zlepšenie stavu stará obec Klášter. Zámok už významne stratil zo svojho interiéru a prehliadky sú iba na vyžiadanie. Kedysi na ňom bola uchovávaná česká Svätováclavská koruna a má veľa historických zaujímavostí a jednou z nich je aj pobyt technického práporu… Film Černí baróni.

31.07.2019

Rothenburg ob der Tauber  – historické bavorské mesto na populárnej Romantickej ceste. Film Harry Potter.

Audi Cup 2019 / Campus FC Bayern Mníchov

/FC Bayern Mníchov, Real Madrid, Tottenham Hotspur, Fenerbahce Istambul/

Už budú iba spolu Adam Doktor + Jarmila Slováková

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Fanklub má vo svojich radoch veľa manželských párov. Mnohé sú s dlhoročnou skúsenosťou a praxou… Na sviatok Cyrila a Metoda sa vo Veľkom Orvišti v kostole Nanebovzatia Panny Márie sa odhodlali na spoločný život a s prísľubom žiť spolu, ale i s futbalom na celý život Adam Doktor z Veľkého Orvišťa a Jarmila Slováková z Trnavy.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene jej členov srdečne gratuluje a praje veľa krásnych spoločných chvíľ a veľa úspešných futbalových zážitkov a víťazstiev v rodinnom živote. Rodina Doktorová je futbalovo naladená a predovšetkým mama Eva ide všade kde futbal prináša radosť…od dedinského, reprezentačného, alebo svetového klubového.

Fanklub venuje aspoň malú pozornosť v podobe dvoch vstupeniek podľa ich výberu na zápas našej  reprezentácie…

Ján Fülöp oslavuje krásne životné jubileum 70 rokov

Autor: majka

V pondelok 1. júla sa Nitran Ján Fülöp, ktorý zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí, dožil významného životného jubilea 70 rokov. Klubom jeho srdca je FC Nitra, ale uplatnil sa aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie.

Ján Fülöp od rannej mladosti v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde hrali krajskú súťaž. Vojenčinu absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej napríklad urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov.

Hneď po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie v roku 2010 sa stal jeho členom. V tomto združení je aj jeho syn i vnuk, s nimi tiež navštevuje stretnutia našej reprezentácie. S manželkou bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne im za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Takže zhrnuté a podčiarknuté, Ján Fülöp navštívil veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním naďalej stále stretávali na futbalových ihriskách a zápasoch slovenskej reprezentácie.

Vášnivý zberateľ Velimir Adžić má obdivuhodnú kolekciu suvenírov

Autor: admin

Velimir Adžić, chorvátsky občan a rodák zo Splitu ponúka veľmi zaujímavý životný príbeh. Podľa jeho názoru bývalá Juhoslávia sa v roku 1990 rozpadla veľmi hnusným spôsobom, keď politici spôsobili zbytočnú vojnu medzi Srbmi a Chorvátmi. Žiadna nenávisť medzi týmito národmi nebola, to len medzi ľuďmi, ktorí prahli po moci.

,,Už je to roky našťastie za nami, aj medzi Srbmi mám veľa priateľov z oblasti športu. Keďže som sa narodil telesne postihnutý, lebo mám obojstranné vykĺbenie bedrových kĺbov, tak som hľadal možnosti, ako sa zapojiť do športového diania. Preto som si vybral potápanie a záľubu som našiel aj vo vodnom póle, ktoré som hrával do 19 rokov. V tom čase som aj študoval ekonómiu. Moji rodičia hrali basketbal a otec ešte aj hádzanú, keď som mal 13 rokov bol som na zápase Hajduku Split a odvtedy som jeho veľkým fanúšikom. Zbieram rôzne jeho odznaky a vstupenky zo zápasov. Vyrastal som v čase zlatej generácie tohto klubu, lebo jeho dres obliekali viacerí výborní hráči, ako Jerkovič, Šurjak, Buljan, Oblak a ďalší. V roku 1974 na MS v Nemecku mala Juhoslávia z 23-členného kádra deviatich hráčov z Hajduku,“ vraví 59-ročný Velimir Adžić.

Velimirov otec bol aj hádzanárskym rozhodcom, tak išiel tiež v jeho šľapajách, lebo od roku 1979 do roku 1991 pískal druhú juhoslovanskú ligu. Takisto sa štyri roky staral o ženské hádzanárske družstvo Dalma Split. Vojnu prežil v rodnom meste a ako dobrovoľník šesť mesiacov autom v noci bez osvetlenia rozvážal muníciu. Našťastie sa mu nič nestalo, rovnako ani jeho najbližším. ,,Pravda, boli to ťažké časy. Keď v roku 1992 Goran Ivaniševič hral semifinále Wimbledonu proti Borisovi Beckerovi kvôli výpadku elektriny sme nemohli pozerať tento zápas,“ spomína ďalej Velimir Adžić.

Velimir Adžić začal pracovať v najsilnejšej banke v Dalmácii, bol šéfom pobočky na letisku v Splite. Pri športe bol však stále, lebo sa stal tajomníkom miestneho hádzanárskeho zväzu. Takisto spolu s kamarátom založili firmu s autopožičovňou. Neskôr začal pracovať v poisťovni Allianz, kde je dodnes. A ako sa dostal na Slovensko? ,,Stále mám byt v Splite a dom pri mori. V roku 2000 prišla na dovolenku do Chorvátska istá žena. Bližšie sme sa spoznali, veľmi dobre sme si sadli. Stala sa mojou manželkou a od júna roku 2008 žijem trvalo na Slovensku. Potom sa mi naskytla možnosť pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá ratanovým nábytkom. Lenže v roku 2009 vypukla svetová ekonomická kríza, zavreli svoje pobočky. Oveľa horšie však bolo, že v roku 2009 som ochorel, zistili mi rakovinu semeníkov, ale vďaka kamarátom, ktorých som spoznal cez zberateľstvo, mi veľmi pomohli. Po istom čase som sa úplne vyliečil, hoci zo začiatku to so mnou veľmi zle vyzeralo.“

Velimir Adžić sa cez známych zberateľov dozvedel o oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho členom je od roku 2013 a na domácej pôde videl veľa zápasov slovenskej reprezentácie. ,,Pokiaľ nehrá v tom čase aj Chorvátsko, tak väčšinou vždy idem na stretnutia Slovákov. Vo fanklube som sa zoznámil s viacerými úžasnými ľuďmi. Minulý rok som bol na MS v Rusku, bol to fantastický zážitok. Troška sa aj pochválim, že na finále Francúzsko – Chorvátsko v Moskve som zohnal štyri vstupenky pre našich fanklubákov.“

Mimochodom, Velimir Adžić je považovaný za najväčšieho zberateľa suvenírov chorvátskej reprezentácie. Z doterajších 296 zápasov futbalistov v ,,šachovnicových“ dresoch mu chýba iba 14 vstupeniek. Vo svojej kolekcii doma má viac ako 3500 vstupeniek z futbalových stretnutí a odkedy žije u nás, tak zbiera aj vstupenky slovenskej reprezentácie. Keď v septembri bude hrať Chorvátsko kvalifikáciu ME 2020 v Trnave proti Slovensku, tak ľudia z tamojšieho zväzu prídu k Velimirovi na návštevu, lebo má také niektoré suveníry, ktorými nedisponuje ani zväz.

,,Mám na čo spomínať, lebo som navštívil viaceré najväčšie podujatia a na vlastné oči som videl dva najväčšie úspechy Chorvátskej reprezentácie. V roku 1998 na MS vo Francúzsku to bol zisk bronzových medailí a na MS v Rusku 2018 strieborných medailí. V roku 2016 na ME vo Francúzsku som fandil dvom tímom – Chorvátsku a Slovensku, keď obidvaja postúpili do osemfinále. Bol som tiež na ME 2004 v Portugalsku, 2008 v Rakúsku a 2012 v Poľsku. V roku 2006 som navštívil MS v Nemecku. Takisto zbieram bulletiny z finálových zápasov MS a ME, Ligy majstrov, Európskej ligy, Superpohára a rovnako aj všetky vstupenky. Z finálových turnajov MS a ME je to od roku 1996. Mám aj okolo 4000 odznakov, zbieram aj vlajky, plakety a medaily. Je to teda obrovská kolekcia rôznych suvenírov. Najviac z nich si cením a mám ich aj v trezore uložené, sú všetky trofeje od bývalého reprezentanta Ivana Buljana. Dal mi ich u neho doma v Splite v roku 2003. Tento výborný stopér hrával za Hajduk, potom pôsobil v Hamburgu, New York Cosmos, kde sa stretol s Pelém,“ zakončil našu debatu Velimir Adžić.

Azerbajdžan potešil nielen futbalovým výsledkom

Autor: majka

OFSFR – Baku

Azerbajdžan a Baku majú čo ponúknuť. História, ale aj súčasnosť majú čím očariť turistov a po rozpade ZSSR nabrala krajina v mnohom pozitívny smer a vlastnú tvár a to nielen ekonomicky.

Fanklub ďakuje všetkým, ktorí sa akýkoľvek spôsobom pričinili o bohatý program, alebo aj prišli na futbalový zápas a bolo nás vidieť aj počuť…

Krásne mesto – parky, fontány, múzeá, architektúra …Našli sme tu aj Slovákov. Mohli sme si zahrať futbal u Saleziánov.

 

Výlet do vinárskych závodov a celý pondelkový program – organizoval Vladimír Strieženec

Hamšík má po prekonaní rekordu úžasné pocity

Autor: admin

Rekordný „nástrel“ Róberta Vitteka dlhý čas odolával, aj keď bolo zrejmé, že ho skôr či neskôr Marek Hamšík prekoná. Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie to dokázal v utorkovom zápase E-skupiny kvalifikácie EURO 2020 na pôde Azerbajdžanu, keď sa na víťazstve 5:1 podieľal dvoma zásahmi. Boli to jeho góly s poradovými číslami 23 a 24, tým druhým sa osamostatnil na čele historickej tabuľky strelcov slovenského národného tímu, z čoho mal prirodzene veľkú radosť.

,,Veľmi ma to potešilo. Sú to úžasné pocity. Niečo také sa nestáva každý deň, takže si to nesmierne vážim. O niečom takom som ani nesníval, a tak som veľmi rád, že sa mi niečo také podarilo,“ podelil sa 31-ročný špílmacher o svoje pocity po prekonaní rekordu. Duel s Azerbajdžanom mužstvo pod jeho taktovkou zvládlo výsledkovo i herne. ,,Myslím si, že sme zaslúžene zvíťazili. Ukázali sme veľkú silu a podľa mňa sme odohrali jeden z najlepších zápasov v reprezentácii. Od začiatku sme diktovali tempo a už v prvom polčase sme dokázali streliť tri góly. Veľmi nás to teší, pretože sme získali cenné tri body do tabuľky.“

Dôležité bolo „načať“ súpera čo najskôr, gól Stanislava Lobotku v 8. minúte padol vhod. ,,Určite je to dôležité. Takéto zápasy treba čo najrýchlejšie zlomiť, aby súper nekládol až taký odpor. Začali sme zostra a ako som povedal, diktovali sme hru. Chceli sme si Azerbajdžancov rozťukať a trošku ich otvoriť. Myslím si, že rýchlym sklepávaním lôpt sa nám to darilo. Hrali sme rýchlo a kolmo, cez stred sme si dokázali vytvárať šance. Veľmi ma teší hra, ktorú sme predviedli,“ dodal Hamšík.

Jeho gól na 3:1 z 30. minúty bol výstavný, keď strelou spoza šestnástky postavil súperovho brankára do role štatistu. ,,Schuti som si zahral, mal som z toho radosť a myslím si, že to bolo vidieť. No nielen ja, všetci sme si schuti zahrali. Bol to naozaj veľmi dobrý výkon. A môj gól na 3:1? Určite by som ho zaradil do top trojky, ale ‚Kucov‘ bol ešte krajší, to musím uznať,“ dodal so smiechom Hamšík. Slováci v Baku splnili trojbodový cieľ, v septembri ich čaká náročný dvojzápas s Chorvátskom a Maďarskom. Pre väčšinu hráčov nasleduje zaslúžený oddych a dovolenky, to však nie je prípad Hamšíka. ,,Museli sme tu uhrať tri body. Tak sa aj stalo. V septembri to bude nesmierne náročný dvojzápas. Teraz však po tých dlhých sezónach treba naozaj ‚vypnúť‘. Ja síce veľmi oddychovať nebudem, ale urobil som si tu chuť a radosť, takže sa vrátim dobre naladený do Číny, kde pokračuje ligová súťaž.“

Rebríček hráčov s najvyšším počtom gólov za slovenskú reprezentáciu:
24 – Marek Hamšík (2007-); 114 zápasov
23 – Róbert Vittek (2001-2016); 82 zápasov
22 – Szilárd Németh (1996-2006); 59 zápasov
14 – Marek Mintál (2002-2009); 45 zápasov a Miroslav Karhan (1995-2011); 107 zápasov
13 – Adam Nemec (2006-2018); 42 zápasov a Stanislav Šesták (2004-2016); 66 zápasov
12 – Peter Dubovský (1994-2000), 33 zápasov
11 – Róbert Mak (2013-); 54 zápasov

Jordánsko pred zápasom vo fanzóne slovne zhodnotí Jozef Štibrányi

Autor: majka

OFSFR – Trnava

Predzápasová fanzóna so slovnými príspevkami sa uskutoční na obvyklom mieste a začiatkom od 18.00 hod. Hostia Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt…

Suveníry – Odznak k zápasu a cenné zberateľské karty s podpisom Vojtech Masný, Alexander Horváth a Jozef Masopust zo série MS 1962. V prípade záujmu Jozef Štibrányi osobná autogramiáda.

Foto: Fanklub SVK Maskot Ďury / Hapal

Škrtel, Hubočan a Nemec sa s reprezentáciou rozlúčia v októbrovom prípravnom zápase

Autor: majka

Trio niekdajších dlhoročných slovenských reprezentantov Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec si definitívne poslednýkrát oblečie na seba dres národného mužstva v októbrovom asociačnom termíne.

V ňom Slováci nastúpia doma proti Walesanom v dueli E-skupiny kvalifikácie o postup na ME 2020 (hrá sa 10. októbra, pozn.) a následne aj v jednom prípravnom zápase. Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik pred niekoľkými mesiacmi avizoval, že to bude súper zvučného mena. Následne sa v médiách objavila neoficiálna správa, že by to mohol byť Uruguaj.

,,Ešte neviem, či to bude Uruguaj. Na tento termín zatiaľ súpera nemáme. Stále je to v riešení, ale verím, že sa to v blízkom čase uzavrie. V tom prípravnom zápase po kvalifikačnom dueli s Walesom by sa mali rozlúčiť všetky traja hráči – Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec. Už som s nimi telefonoval a dohodli sa. Prejavili túžbu rozlúčiť sa z ihriska, takže týmto spôsobom im vyjdeme v ústrety,“ povedal kouč reprezentácie SR Pavel Hapal.

Prievidza oslávi storočnicu duelom tímov Kucku a Škrtela

Autor: admin

Juraj Kucka a Martin Škrtel budú v nedeľu 2. júna hlavnými aktérmi oslavy storočnice futbalového klubu FC Baník Prievidza. V tímoch dlhoročných slovenských reprezentantov nastúpia aj Dávid Hancko, Patrik Hrošovský, Igor Šemrinec, Filip Hlohovský či Andrej Pekár.

,,Som rád, že to, čo sme plánovali zhruba trištvrte roka, sa pomaly stáva skutočnosťou. V rámci osláv storočnice sa predstavia všetci ligoví aktívni hráči, ktorí si kedysi obliekali dres Prievidze, ale aj tí, ktorí kariéru nedávno ukončili,“ uviedol prostredníctvom tlačovej správy prezident FC Baník Prievidza Robert Šuník.

Kucka a Škrtel budú kapitánmi mužstiev. ,,Účasť nám prisľúbilo aj 95 percent ďalších hráčov, ktorí ochutnali našu ligu alebo zahraničie. Ak mám povedať pár mien, sú to Hrošovský, Hancko, Oršula, Hlohovský, Šemrinec a z tých, ktorí nedávno skončili kariéru, Guľa, Poliaček, Belák, Černák, Bugár a mnoho ďalších,“ dodal šéf prievidzského futbalu.

Podľa Šuníka by sa podobné akcie mali stať v Prievidzi tradíciou: ,,Už teraz sa na to veľmi teším. Verím, že to bude niečo výnimočné aj pre priaznivcov, ktorí budú mať možnosť odfotiť sa a získať autogram od fantastických hráčov. Okrem hviezdnych futbalistov sa na trávniku predstavia aj aktívni hráči FC Baník Prievidza a MFK Handlová. Okolo roku 1912 odohrali nadšenci prievidzského futbalu vôbec prvý oficiálny zápas. Bol proti Handlovej. A práve preto bude mať tento duel po x rokoch veľkú symboliku.“

Okrem Prievidze oslavuje 100 rokov aj ďalší slovenský klub Slovan Bratislava. Legendy „belasých“ pricestujú do Prievidze, kde si zmerajú sily proti domácim „starým pánom“.

Program futbalovej exhibície (nedeľa 2. júna):
10.00 FC Baník Prievidza – MFK Handlová
12.00 Starí páni Prievidze – ŠK Slovan Bratislava
14.00 Kuco team – Škrťo team

Radolského úspešná dvadsaťjednotka si zahrala v exhibičnom zápase

Autor: majka

V pondelok podvečer sa na bratislavskom Tehelnom uskutočnila milá slávnosť. V exhibičnom stretnutí si zahrali niekdajší slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov, ktorí sa pred dvomi desaťročiami pod vedením trénera Dušana Radolského postarali o dovtedy najvýraznejší reprezentačný úspech v ére samostatnosti.

V spomenutom roku 1999 mužstvo spomenutého kormidelníka Radolského postúpilo na kontinentálny šampionát „dvadsaťjednotiek“, ktorý sa napokon v júni 2000 uskutočnil na Slovensku.

,,Na ME vtedy postupovalo iba osem mužstiev. Najprv sme vyhrali našu kvalifikačnú skupinu a na záverečný turnaj sme sa dostali po zvládnutej baráži proti Rusom. Ako tréner som mal šťastie na túto generáciu hráčov. Prakticky všetci hráči boli z našej prvej alebo druhej ligy a aj toto na tom všetkom bolo úžasné, že to takto dokázali zvládnuť,“ poznamenal Dušan Radolský, dnes už 68-ročný rodák z Trnavy a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jeho pozvanie prijali vtedajší kapitán Juraj Czinege, Ján Mucha, Kamil Čontofalský, Vratislav Greško, Karol Kisel, Szilárd Németh, Miroslav Barčík, Martin Petráš, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor či Pavol Sedlák: ,,Bolo to, ako keby som bol naozaj tréner na lavičke. Keď sme rozposlali nominácie, zvonil mi telefón ako pred dvadsiatimi rokmi. Vrátil som sa do pekných čias. Som veľmi rád, že sme to zorganizovali, aj keď neprišli všetci. Marek Mintál sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, nezabudli sme na Mariána Čišovského. Nemáme informácie o Petrovi Babničovi, čo ma veľmi mrzí.“

Na majstrovstvách Európy postúpili Slováci do boja o tretie miesto, v ktorom síce prehrali so Španielskom, ale umiestnením medzi najlepšou štvorkou si vyslúžili historickú olympijskú miestenku. Účasť v Sydney však poznačila absencia viacerých opôr, Németha s Babničom neuvoľnil Inter Bratislava, Meszároša a Sedláka nepustil bratislavský Slovan. Greško si odpykával trest za červenú kartu zo súboja so Španielskom. „Bola eufória, keď sme postúpili na OH, no potom nastali obrovské problémy s nomináciou. Európska futbalová únia neprispôsobila termíny, museli sme rešpektovať, že bola kvalifikácia áčka, ale myslím si, že málokedy sa stane, aby mužstvo prišlo o polovicu hráčov. Prednosť dostali kluby a seniorská reprezentácia. Moje spomienky na toto obdobie sú krásne, ale ten záver to pokazil,“ dodal Radolský. Pod jeho vedením skončilo Slovensko v Austrálii na poslednej pozícii v základnej skupine, kde prehralo s Brazíliou a Japonskom a získalo tri body za víťazstvo nad Juhoafrickou republikou.

Zostavy:

Modrý tím: Ján Mucha, Andrej Šupka, Miloš Krško, Vratislav Greško, Peter Lérant, Stanislav Turza, Karol Kisel, Szilárd Németh, Juraj Czinege, Miroslav Barčík, Kamil Čontofalský

Biely tím: Peter Bartalský, Ivan Bartoš, Martin Laurinc, Michal Hanek, Radoslav Kráľ, Martin Petráš, Martin Vyskoč, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor, Pavol Sedlák

Slovan pred polstoročím vyhral PVP po triumfe nad FC Barcelona

Autor: majka

ŠK Slovan Bratislava si v utorok 21. mája 2019 pripomenie 50. výročie najväčšieho úspechu slovenského, resp. bývalého československého klubového futbalu. „Belasí“ 21. mája 1969 v Bazileji na Štadióne sv. Jakuba vo finále dnes už neexistujúceho Pohára víťazov pohárov (PVP) zvíťazili nad FC Barcelona 3:2 a ako doteraz jediný klub zo Slovenska i z bývalého Československa vyhrali jednu z troch európskych klubových súťaží.

FC Barcelona – Slovan Bratislava

Najväčší úspech Slovana, ktorý v tomto roku oslavuje 100. rokov existencie a viaceré jeho osobnosti sú členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa zrodil vďaka trénerovi Michalovi Vičanovi. Ten viedol vo švajčiarskom meste vtedy 17 hráčov v zložení A. Vencel – bratia Ján a Ľudovít Zlochovci, dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci, V. Hrivnák, J. Fillo, P. Mutkovič, A. Horváth, I. Hrdlička, Ľ. Cvetler, L. Móder, K. Jokl, B. Bizoň, J. Határ, J. Hlavenka i náhradný brankár J. Kontír. Finalistom pomohli najmä v lige trochu šetriť sily M. Sokol v piatich zápasoch a vo viacerých aj Ján Popluhár, ktorý práve pred finále odchádzal na takmer dva roky do Olympique Lyon.

Gól Ján Čapkovič

Súperom „belasých“, ktorí nastúpili na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji tentoraz v bielych dresoch, bola vo finále PVP slávna Barcelona. Finálovým dňom bol 21. máj 1969, pričom Slovan pod vedením holandského arbitra Van Ravensena pred 22 000 divákmi vyhral zápas 3:2. Na góly Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča odpovedali z katalánskeho veľkoklubu už len Zaldua a Rexach.

,,V samotnom zápase bol futbalový prejav Barcelony elegantnejší, no slovanisti boli oveľa rýchlejší a agresívnejší. Bazilejské finále vtedy značne prevýšilo očakávania nielen európskych expertov, ktorých sedelo na štadióne neúrekom. Najviac sa na stránkach európskej tlače vyzdvihoval fakt, že fináloví súperi hrali otvorene. Milióny divákov pri obrazovkách videli dramatické stretnutie plné zvratov. Bol to skutočne triumf, ktorý neprekonalo doteraz žiadne československé ani slovenské mužstvo. Na tie roky a na to belasé mužstvo nikdy nemožno zabudnúť.

Alexander Horváth s trofejou

O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že o rok neskôr pretrhlo úspešnú sériu Trnavy a po troch druhých miestach získalo titul majstra Československa,“ povedal športový historik Jozef Kšiňan, ktorý nezabudol ani na slová vtedajšieho šéfa UEFA G. Wiederkehra po finále v Baziliji: ,,Ďakujem vašim chlapcom za tento krásny zážitok. Na finále Slovan – Barcelona sa bude dlho spomínať. Je to predsa krásne, keď človek aj vo veľkom zápase vidí päť gólov. Pohár patrí Slovanu právom.“

Horváth nikdy nezabudne na víťazstvo z Bazileja!

Autor: admin

Zápas 8. kola nadstavbovej časti Fortuna ligy ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina (6:2) bol aj súčasťou osláv 100. výročia najúspešnejšieho slovenského klubu, ktorý vznikol 3. mája 1919. Slovan na výnimočný zápas nastúpil v špeciálnej edícii dresov, ktoré pokrstil poltuctom gólov. A storočnicu oslávil vo veľkom štýle. Hudobné a tanečné vstúpenia, bohatý sprievodný program i narodeninové gratulácie prilákali na Tehelné pole znova výbornú návštevu.

Obrovským lákadlom boli aj legendy klubu. Obrovským lákadlom boli aj legendy klubu. Viacerí z nich, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Alexander Vencel st. sú členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a zúčastňujú sa na našich rôznych akciách. Slovan predstavil svojim fanúšikom takisto najslávnejšiu klubovú trofej, Pohár víťazov pohárov z roku 1969. Jedným z tých, ktorí ju pre belasých získali bol aj kapitán víťazného tímu Alexander Horváth, ktorý už dlhé roky žije v Bruseli. ,,Som veľmi rád, že som sa zúčastnil na oslavách storočnice založenia tohto skvelého klubu. Slovan má kvalitné mužstvo a trpezlivou prácou sa neustále posúva dopredu. Verím, že ho čakajú znova veľké časy, dôležité však bude, aby súčasné mužstvo zostalo pokope a v lete sa ešte posilnilo, lebo Liga majstrov bude pre celý klub obrovskou výzvou. Je to totiž najlepšia klubová súťaž na svete s fantastickými hráčmi,“ hovorí klubová legenda, ktorá na Slovensko prišla na pozvanie klubu spolu so svojou manželkou.

Kapitán víťazov PVP symbolicky priviedol svoj tím na trávnik Tehelného poľa v rámci slávnostného ceremoniálu. Na hracej ploche bola vystavená trofej za triumf v PVP, a ako prví sa jej dotkli práve hráči, ktorí ju vybojovali. „Aj keby na to človek nechcel myslieť, tak nikdy nezabudne finále z Bazileja. Víťazstvo v PVP je nezameniteľné. Klubu som k výročiu priniesol fotografie a taktiež jedno prekvapenie k PVP. Mal som dohodu s Jánom Zlochom, ktorý začal niečo tvoriť spoločne s dcérou, ja a manželka sme na ich prácu nadviazali. Bol som veľmi šťastný, že som znova uvidel túto cennú trofej, ktorú sme získali pre Slovan Bratislava,“ dodal Alexander Horváth.

Originál trofeje PVP je vo vlastníctve UEFA, Slovan však vďaka intenzívnej snahe celého klubu získal do trvalého vlastníctva priamu repliku. Táto replika už zostane na Slovana a neskôr bude umiestnená v Sieni slávy.

foto: Milina Strihovská

Alexander Vencel st.: Deviatka je naše osudové číslo

Autor: admin

Futbalový klub ŠK Slovan Bratislava si v piatok pripomína veľké historické jubileum. Šampión aktuálneho ročníka Fortuna ligy 2018/2019 a najúspešnejšia futbalová značka pod Tatrami má 100 rokov. Vznikla presne 3. mája 1919.

Slovan oslavuje „stovku“ vo významnom období. Práve v ročníku 2018/2019 sa „belasí“ po dlhých rokoch vrátili na Tehelné pole. V rekordnom predstihu získali svoj 25. majstrovský titul v histórii. Popri storočnici si „slovanisti“ ešte 21. mája pripomenú 50. výročie víťazstva v Pohári víťazov pohárov 1969 po finálovom triumfe vo švajčiarskom Bazileji nad FC Barcelona (3:2).

,,Deviatka je naše osudové číslo. Vysvetlím bližšie: 1919 – založenie klubu, 1929 – historické víťazstvo Slovana nad Newcastlom 8:1, 1949 – prvý titul, 1969 – výhra Slovana v PVP, 1999 – posledný titul, po ktorom bola desaťročná odmlka, 2009 – ďalšia majstrovská ligová trofej, 2019 – titul a nádherný štadión. Neboli to len tieto roky a úspechy sa nerodili ľahko, generácie museli urobiť veľa práce, aby sa dosiahli tieto výsledky, poznamenala legenda klubu, niekdajší výborný brankár Alexander Vencel a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie na piatkovom stretnutí so zástupcami médií.

„Belasí“ naplánovali oslavy jubileí na sobotu 11. mája, keď majú na programe domáce stretnutie 8. kola nadstavbovej skupiny o titul s MŠK Žilina. ,,Od 12.00 h budú prebiehať aktivity na námestí štadióna. O 15.00 h sa odohrá zápas Slovan – Žilina, predtým bude slávnostný program na ploche. Predstavíme priamu repliku trofeje PVP, ktorú sa nám podarilo získať od Európskej futbalovej únie (UEFA). Bude nastálo na Slovane, neskôr v budúcej Sieni slávy. Na hraciu plochu prídu žijúci bývalí hráči a rodinní príslušníci nežijúcich hráčov, ktorí sa pričinili o tento úspech. Predstavíme aj hymnu klubu. Verím, že zápas bude pútavý pre f an&uacut e;šikov, po ňom bude pokračovanie osláv na námestí štadióna do 20.00 h,“ uviedol marketingový riaditeľ klubu Tomáš Straka.

Klub pozval na oslavy všetkých hráčov, ktorí sa v roku 1969 pričinili o triumf v PVP, ako aj rodinných príslušníkov futbalistov z vtedajšieho obdobia, ktorí už nie sú na tomto svete. Všetci tí budú súčasťou slávnostného ceremoniálu, počas ktorého priaznivci budú môcť naživo zhliadnuť aj trofej PVP z roku 1969. Slávnostný výkop pred zápasom so Žilinou bude mať kapitán víťazov PVP z roku 1969 Alexander Horváth. Na pozvanie klubu priletí spolu so svojou manželkou.

Ďalšími sprievodnými aktivitami v súvislosti so 100. výročím založenia ŠK Slovan Bratislava bude aj filmový dokument, ktorého premiéra je naplánovaná na jeseň 2019, a taktiež kniha 100 rokov Slovana. Publikácia má mať približne 600 strán a bude mapovať históriu bratislavského klubu. Kniha bude vážiť približne 5 kg a v predaji sa ocitne taktiež na jeseň 2019.

Mimochodom, Slovan odohral v doterajšej histórii 5504 zápasov s bilanciou 3058 víťazstiev, 1055 remíz a 1391 prehier. Skóre z týchto zápasov je 13563:7124.

Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý si užili vyhlásenie ankety Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018

Autor: majka

Minulý mesiac v komplexe x-bionic v Šamoríne sa na vyhlásení 26. ročníka ankety denníka Pravda, na ktorej po 17. raz participoval aj Slovenský futbalový zväz (SFZ), Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018 zúčastnilo aj niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Medzi nimi boli aj Petra Zsigrayová a Jozef Krutý, ktorých na toto vyhlásenie vyžreboval Ondrej Trnovský. Obidvoch fanklubákov sme oslovili a položili sme ich päť rovnakých otázok.

1. Ako sa vám páčilo na vyhlásení ankety Futbalista roka 2018?
2. Čo si myslíte o rekordnom ôsmom prvenstve Mareka Hamšíka?
3. Ktorého slovenského hráča najviac uznávate a prečo?
4. Aký je váš vzťah k slovenskej reprezentácii a koľko jej zápasov na vlastné oči ste videli?
5. Kvalifikácia našej E-skupiny na ME 2020 sa zatiaľ veľmi zaujímavo vyvíja, kto podľa vás nakoniec postúpi na EURO?

PETRA ZSIGRAY:
1. Bol to pre mňa veľký zážitok, na ktorý budem dlho rada spomínať. Vidieť najlepších slovenských futbalistov bola pre mňa veľká vec. Celkové čaro vyhlásenia dodalo aj krásne prostredie v komplexe x-bionic v Šamoríne. Na živom prenose som bola prvý raz, takže sa bolo stále kam a na čo pozerať, jednoducho som si toto vyhlásenie poriadne užila.
2. Marek je v mojich očiach veľký futbalista a človek. U mňa rezonujú nielen jeho fantastické výkony na trávniku, ale aj jeho pokora. A tieto dva atribúty by podľa mňa mal mať skutočný víťaz.
3. Budem sa opakovať a nebudem svojou odpoveďou zaujímavá, ale je to Marek Hamšík. Prečo? Mne ako žene je veľmi sympatické, ak má muž, obzvlášť futbalista, také životné hodnoty, ako Marek. V dnešnej dobe sa to totiž veľmi nenosí – rodina a deti. Nehovorím, že iní futbalisti tieto životné hodnoty nemajú, ale v tomto smere je pre mňa na prvom mieste Marek.
4. Môj manžel je veľký športový nadšenec, vďaka nemu mi neujdú zápasy našej reprezentácie, či slovenskej ligy. Pokiaľ sa dá, tak na stretnutia chodievame spolu, hlavne doma. Boli sme za našou reprezentáciou aj na ME 2016 vo Francúzsku. Okrem iného radi si pozrieme v zahraničí aj zápasy iných mužstiev, ako napríklad Chorvátov, Nemcov, či Portugalčanov.
5. Jednoznačne verím Slovensku, postúpime na ME 2020 buď spolu s Walesm, alebo s Chorvátskom. Rada sa však nechám prekvapiť, môže sa to ešte zvrtnúť, lebo kvalifikácia je stále iba na začiatku.

Petra Zsigray s manželom. (Futbalista roka 2018)

JOZEF KRUTÝ:
1. Najviac ma na vyhlásení upútalo príjemné prostredie a atmosféra. Bola to skutočne veľmi pekná slávnosť.
2. Marek Hamšík vyhral túto anketu už ôsmy raz a zapísal sa tak veľkými písmenami do histórie slovenského futbalu. V súčasnosti lepšieho hráča nemáme.
3. Veľmi sa mi páči brankár Martin Dúbravka, ktorý sa okamžite presadil v drese Newcastle United v takej náročnej súťaži, ako je anglická Premier League. Obdivujem jeho cieľavedomosť a talent.
4. Som Slovák, preto sa hrdo hlásim k našej reprezentácii. Futbal ma veľmi baví, neviem presne koľko zápasov Slovenska som videl, ale bolo ich skutočne veľa.
5. Naša kvalifikačná skupina sa ešte iba rozbehla, ale už úvodné zápasy naznačili, že bude zrejme extrémne vyrovnaná. Verím, že postup na EURO 2020 si vybojuje Slovensko a Chorvátsko.

Jozef Krutý na ceste za reprezentáciou…Wales.(prvý zľava)

 

Bath – mesto, ktoré treba vidieť…

Autor: majka

Bath – OFSFR

 

Mesto, ktoré treba vidieť. Dnes má okolo 100.000 obyvateľov.

Rimania postavili kúpele, ktoré boli takmer zabudnuté.

Tri horúce pramene – kúpajúce sa prasce v horúcom blate…mali krajšiu kožu…tak vyskúšali aj ľudia a vyliečili sa z kožných neduhov.

Prvé mesto s plánovanou výstavbou…

Divadlo – premiéra dobrých diel začínajú buď v meste Bath, alebo v Londýne.

Fanklubáci…

Bath Abbey – anjeli na rebríku do neba…

Foto: Anton Holiencin

Najprv do kostola potom na futbal…tak ako doma.

Autor: majka

Cardiff – OFSFR

Od Tatier k Dunaju boli v zastúpení fanúšikovia zo Slovenska v kostole sv. Petra v Cardiffe. Časť z nich však žije dlhodobo vo Walese. Pospomínali na predošlé úspešné vystúpenie v Cardiffe – kde bolo 5-6 tisíc divákov zo Slovenska. Tentokrát sa očakáva asi iba polovica podporovateľov Slovákov…Prečo? Jednoducho už práca nie je tak pre Slovákov vo Walese zaujímavá ako v dobe silnej domácej libry…

Niektorí obetovali 35 Eur do nášho sektoru, namiesto 10 a 5 libier v sektore Walesu s deťmi. Verili v dobrý výsledok aj keď už s neporovnateľne kvalitnejším súperom ako pred rokmi. Vtedy to boli hráči 3-4 anglickej ligy…dnes hráči Premier league, alebo Champioschip…

Pre pamätníkov…V Cardiffe na Millennium stadium znel prvýkrát zborovo „Macejko“ v podaní fanúšikov zo Slovenska…

 

Dominika Škorvánková sa už teší na dva neuveriteľné zápasy s FC Barcelona

Autor: admin

Škorvánková a Hamšík. Stálice na slovenskom futbalovom nebi. Dominika Škorvánková kráča v stopách Mareka Hamšíka a tak ako on, už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka. Pri tejto príležitosti sme rodáčke z Dunajskej Lužnej položili niekoľko otázok, na ktoré nám z bavorskej metropoly veľmi ochotne odpovedala.

Čo pre teba znamenalo ôsme víťazstvo, z toho siedme v rade, v ankete Futbalistka roka 2018?
Je to pre mňa vždy veľká pocta bez ohľadu na to koľkokrát sa mi túto anketu podarilo vyhrať. Som naozaj vďačná za každé jedno víťazstvo a taktiež to beriem ako veľkú motiváciu pracovať najďalej na sebe.

Keďže si v ideálnom futbalovom veku, mohla by si azda túto anketu vyhrať aj desaťkrát, alebo si už myslíš, že ti už na päty šliapu mladšie spoluhráčky z reprezentácie?
Áno, je pravda, že som v ideálnom futbalovom veku, takže teoreticky by som mohla túto anketu vyhrať aj desaťkrát. Je však dôležité, aby som bola zdravá, ale určite ako vy vravíte sú tu aj mladšie dievčatá, ktoré sú talentované a nie len tie mi šľapú na päty. V reprezentácii hrajú dievčatá, ktoré pôsobia v popredných ligách, ako napríklad brankárka Majka Korenčiová z AC Miláno.

Ako zatiaľ hodnotíš kalendárny rok 2019 z tvojho pohľadu. Určite je pre vás skvelé, že ste v bundeslige zlikvidovali šesťbodový náskok obhajcu majstrovského titulu Wolfsburgu?
Kalendárny rok 2019 hodnotím zatiaľ naozaj veľmi kladne. V lige sme sa už dotiahli práve na spomínaný Wolfsburg a máme rovnaký počet bodov, akurát naše súperky majú lepšie skóre. V Nemeckom pohári sme sa dostali do semifinále, žiaľ však, túto nedeľu doma práve s Wolfsburgom sme prehrali 0:4. V lige majstrov sa nám taktiež podarilo historicky postúpiť do semifinále, kde narazíme v apríli na slávny FC Barcelona. Takže doteraz je to naozaj vydarená sezóna a som šťastná a vďačná, že môžem byť súčasťou takého veľkého klubu, akým je Bayern Mníchov.

A aké máte ambície v Lige majstrov, keď v prvom štvrťfinále ste v Prahe remizovali so Slaviou, hoci sa čakalo vaše víťazstvo…
Ambície boli jednoznačne postúpiť do semifinále Ligy majstrov, čo sa nám podarilo po víťazstve v odvete doma nad Sláviou 5:1. A teraz sa môžeme tešiť na dva neuveriteľné zápasy s FC Barcelona.

Aký je tvoj názor na žreb kvalifikácie ME 2021, v ktorej sa slovenská ženská reprezentácia stretne so Švédskom, Islandom, Maďarskom a Lotyšskom?
Je to naozaj ťažká skupina, ale tak rozhodol žreb a človek si nevyberie a hlavne my, keďže sme boli vo štvrtom výkonnostnom koši. Švédsko a Island sú jednoznačne favoritmi skupiny, obidve družstvá sú na tom fyzicky naozaj výborne, ale aj tak sa im vynasnažíme vyrovnať. Myslím, že Švédky sú možno ešte o niečo futbalovejšie. Maďarsko je veľmi podobné družstvo s veľmi podobným štýlom hry ako my, budú to dva naozaj náročné a vyrovnané zápasy. Lotyšsko je pre mňa trošku neznáma, ale určite to bude húževnatý súper a ani v týchto zápasoch to nebudeme mať vôbec jednoduché.

Ženský futbal si získava čoraz väčšiu popularitu. Svedčia o tom v ostatných dňoch aj dva rekordy v návštevnosti. V Španielsku ligový zápas medzi Atléticom Madrid a FC Barcelona sledovalo na štadióne Wanda Metropolitano 60 739 priaznivcov a v Taliansku súboj o priebežné prvé miesto medzi Juventusom Turín a Fiorentinou 39 027 fanúšikov. Ako je to s návštevnosťou v Nemecku?
Som naozaj veľmi rada, že ženský futbal rastie na popularite a že sa v krátkom období dokázali vypredať spomínané štadióny v Taliansku a Španielsku. Ženský futbal si to zaslúži. Návštevnosť v Nemecku je rozdielna podľa toho, kde sa hrá alebo proti komu sa hrá. Bývajú zápasy, keď príde aj okolo 2000 ľudí, ale aj také, kde príde omnoho menej divákov. Celkovo si myslím, žeby to mohlo byť ešte lepšie, taktiež aj u nás v Mníchove ostáva mi veriť, že meno ako FC Barcelona dokáže vypredať náš štadión v centre v Campuse, kde budeme hrať spomínané semifinále Ligy majstrov.

Naši hostia vo fanzóne dobre tipovali, Slovensko vyhralo nad Maďarskom

Autor: admin

Prvá tohtoročná fanzóna v tradičnom trnavskom hoteli Phoenix pred úvodným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko bola znova úspešná. A to aj napriek tomu, že medzi nás neprišlo sľubované veľké prekvapenie, kapitán majstrov Európy z roku 1976 Anton Ondruš. Jeho náročný program a ďalšie okolnosti tomu zabránili, azda to vyjde nabudúce, najskôr proti Chorvátsku.

Úlohu moderátora si znova zobral na starosť redaktor denníka Šport Mojmír Staško, ktorý štyroch našich hostí – trénerských veličín Jozefa Jankecha a Karola Peczeho, bývalého asistenta trénera slovenskej reprezentácie a nového technického riaditeľa SFZ Štefana Tarkoviča a niekdajšieho prezidenta Ozeta Dukla Trenčín Pavla Hozlára zaujímavými otázkami vyobracal zo všetkých strán. A beseda s nimi, rovnako ako aj tá posledná pred súbojom Ligy národov Slovensko – Ukrajina trvala viac než hodinu a cez 60 fanklubákov mala z nej veľmi dobrý pocit.

Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský a potom sa rozprúdila veľká diskusia. Mojmír Staško sa spýtal, aké skúsenosti naši hostia mali s Maďarskom a hlavne jeho futbalom? ,,Pamätám si, že do I. triedy som začal chodiť do maďarskej a do II. triedy do slovenskej školy. V mojej futbalovej kariére bolo zaujímavé, že som sa v Šali stretol s Alexandrom Vencelom starším. Dali sme ho medzi tri žrde a nakoniec sa z neho stal výborný brankár. Ako tréner VSS, Lokomotívy Košice, Žiliny, Slovana hrávali sme Interpohár a v rôznych priateľských zápasoch sme sa často stretávali s maďarskými mužstvami. Reprezentácia Slovenska hrala s Maďarskom v kvalifikácii ME 2000, tej som sa už ako tréner národného mužstva nedočkal, lebo dva týždne pred prvým zápasom ma odvolali z funkcie,“ vraví Jozef Jankech, ktorý má na konte má 576 odkoučovaných zápasov v najvyššej československej a slovenskej súťaži, čo je absolútny rekord. Od 4. júla 1995 do 23. októbra 1998 bol trénerom slovenskej reprezentácie, ktorú viedol v 34 zápasoch. S národným tímom mal pozitívnu bilanciu 18 víťazstiev, 6 remíz a 10 prehier so skóre 51:33.

Mimochodom, Jozef Jankech pôsobil vo futbalovo exotických krajinách – na Cypre, v Malajzii, Katare a dvakrát na Maldivách. Práve na Maldivách pod jeho vedením národný tím dosiahol vôbec prvé víťazstvo v medzištátnom zápase. ,,V roku 2008 sme vyhrali Pohár južnej Ázie, čo bol historický úspech, pretože sme zdolali Indiu, ktorá mala oveľa viac profesionálnych klubov i futbalistov. Dodnes sa tam o tom hovorí,“ spomína Jozef Jankech. A čo si myslí o tom, že v roku 2022 budú v Katare MS? ,,Je to veľmi bohatá krajina, bol som tam v rokoch 1994 a 1995, už vtedy tam mali všetky mužstvá vybudované výborné tréningové podmienky, vrátane krásnych ihrísk. Keď už dostali možnosť usporiadať svetový šampionát, tak urobia všetko preto, aby MS boli čo najlepšie pripravené. Sú schopní prekonať všetky hranice a očakávam aj vysoké návštevy. Hráči v katarskej lige majú takmer také finančné podmienky ako v anglickej Premier League. Pritom ich najvyššia súťaž je asi na úrovni našej slovenskej.“

Pavol Hozlár sa zviditeľnil v pozícii prezidenta klubu Ozeta Dukla Trenčín (1995–2002), dva roky bol členom Rady SFZ, tri roky (1999–2002) zastával funkciu viceprezidenta SFZ pre štátnu reprezentáciu. Od roku 2014 je na čele Siene slávy trenčianskeho futbalu. ,,Dobre si pamätám na dva kvalifikačné zápasy ME 2000 s Maďarskom. V Bratislave sme hrali 0:0, v Győri sme vyhrali 1:0 už pod vedením nového trénera Jozefa Adamca.

Víťazný gól strelil Martin Fabuš po prihrávke Jozefa Valachoviča, mimochodom, vtedy obliekali dres Trenčína. Takže súboj na maďarskej pôde 9. júna 1999 som prežíval dosť emotívne. Zaujímavý bol aj tým, že nebolo počuť slovenskú hymnu. Vtedy bola polarizovaná spoločnosť, o čo sa, žiaľ, postarali aj politici Ján Slota a Pál Csáky. Na stretnutie prišlo veľa ľudí aj zo Slovenska fandiť Maďarom, atmosféra bola veľmi nevraživá. Dokonca vtedajší prezident Spartaka Trnava Jozef Bachratý obdržal aj nejaký šrám. Pravda, v súčasnosti je spoločnosť už niekde inde, takže verím, že v tomto súboji Slovensko – Maďarsko si v pokoji vypočujeme obidve hymny.“

Karol Pecze má tiež veľmi bohatý futbalový životopis, v zahraničí pôsobil v Maďarsku, Poľsku, Turecku a Grécku, v rokoch 1989 a 1991 viedol Győri ETO. Ako sa dostal do tohto popredného maďarského klubu? ,,Môjmu angažmánu v Győri ETO predchádzalo päťročné úspešné pôsobenie v DAC Dunajská Streda, s ktorým som postúpil do najvyššej súťaže a v zápase storočia sme sa v II. kole Pohára UEFA na jeseň 1988 stretli s Bayernom Mníchov. Vtedy som sa stal aj zásluhou Pragosportu prvým zahraničným trénerom v maďarskej lige. Pre mňa to bola veľká výzva dobre obstáť, v tých časoch boli rozdielne podmienky na Slovensku a v Maďarsku. Mal som teda možnosť trénovať v klube trojnásobného maďarského majstra. V mojej kariére to bola významná zastávka. Mohol som tak prispieť ku skvalitneniu tréningového procesu, hlavne z toho pohľadu, že naša metodika bola v tom čase stále uznávaná,“ vraví košický rodák.

Rukami mu prešlo stovky futbalistov, boli medzi nimi mnohí, ktorých talent posunul nad všeobecný priemer. Najbližšie bol k tomuto označeniu Kamerunčan Geremi, s ním pracoval v Genclerbirligi. A veľmi bol rád, keď sa dočítal, že prestupuje do Realu Madrid. Karol Pecze má za sebou skvelých 812 súťažných zápasov na domácej a zahraničnej scéne. Je medzi nimi taký, ktorý by sa dal nejako špeciálne vyzdvihnúť a potom taký, o ktorom by nechcel hovoriť? ,,V mojej bohatej kariére sa určite nedá vyhnúť zápasu v Rimavskej Sobote, kde Spartak Trnava v poslednom kole ročníka 1996/97 prehral 1:2 a prišiel tak za zvláštnych okolností o majstrovský titul. O to viac som a tešil, keď po 45 rokoch Trnava predsa len získala majstrovský titul. Pravda, oveľa lepšie sa mi spomína na viaceré pôsobiská u nás na Slovensku. S DAC Dunajská Streda som postúpil do federálnej ligy a vyhral Československý pohár. Tri sezóny v Spartaku Trnava boli skvelé preto, lebo som nadobudol pocit, že svojou príťažlivou hrou sme si úplne získali divákov, keď na domácich stretnutiach sme mali aj 20-tisícové návštevy.“ A my dodávame ešte, že majstrom Slovenska sa stal s 1. FC Košice, klub z rodného mesta viedol aj v zápasoch Ligy majstrov proti takým svetovým gigantom, ako sú Manchester United, Juventus Turín či Feynoord Rotterdam.

Štefan Tarkovič je od 1. januára 2019 technickým riaditeľom Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Ako bývalý asistent trénera Jána Kozáka vníma nedávny odchod z reprezentácie tria opôr, dlhoročného kapitána Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca? ,,Dlhé roky boli súčasťou reprezentácie Slovenska, hlavne bez Škrtela sme si našu zostavu nevedeli predstaviť. Pre trénera Pavla Hapala teda pred týmto súbojom s Maďarskom nastala ťažká situácia. Samozrejme, je mi ľúto, že sa títo hráči rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru, ale ich rozhodnutie treba rešpektovať. Osobne si myslím, že ich nahradiť na ihrisku, alebo mimo neho bude dosť náročné. Maďarsko považujem za náročného súpera, pod vedením trénera Marca Rossiho hrá organizovaný a agresívny futbal,“ hovorí 45-ročný rodák z Prešova.

Ako Jozef Jankech vnímal prvé historické víťazstvo Slovenska nad Českom (2:1) v kvalifikácii MS 1998, ktorý bol po Jozefovi Venglošovi druhý tréner v ére samostatnosti Slovenska? ,,Vtedy to bol veľký triumf, výborne zahrali Trnavčania Bališ a Karhan a strelecky sa presadili Majoroš a Jančula. Bolo to prvé víťazstvo nad silným súperom, ktorý bol účastníkom záverečného turnaja a dokonca vicemajster Európy. V kvalifikácii MS 1998 sme mali veľmi ťažkú skupinu so Španielskom, Českom a Juhosláviou. Takmer sme doma zdolali aj Juhoslovanov, vyrovnávajúci gól na 1:1 sme inkasovali až desať minút pred koncom z trestného kopu Mihajloviča.“

V tomto derby zápase nás verejnosť a odborníci považujú za mierneho favorita. Čo teda naši hostia od neho očakávajú? ,,Myslím si, že nebude to nejako veľmi kvalitný zápas, skôr bude bojovný a možno aj nervózny. Verím však, že naše mužstvo ukáže viac kvality, odhodlania a pokiaľ si vypracuje nejaké dobré príležitosti a aj ich premení, tak víťazstvo by nám nemalo ujsť,“ hovorí Jozef Jankech.

,,Tieto súboje vždy vyžadujú veľkú pozornosť verejnosti a médií. Inak tomu nebude ani dnes v Trnave, lebo každý bude chcieť vyhrať. Osobne si však myslím, že naša reprezentácia disponuje kvalitnejšími futbalistami. To je fakt, otázne je iba, ako mužstvo zareaguje na známe zmeny, či bude tvoriť jednoliaty tím. Futbal je nevyspytateľný, verím však, že aj keď zrejme veľa gólov nepadne, tak vyhráme,“ mieni Karol Pecze.

,,Pravdupovediac silu maďarského mužstva nepoznám, v našom tíme je podľa mňa otáznik, ako zvládne pozíciu hrotového útočníka. Tréneri do tejto formácie nemali veľký výber, s odstupom času si treba vážiť prácu Jána Kozáka a Štefana Tarkoviča v tom, že z Adama Nemca vytvorili kvalitného útočníka. Tento hráč v reprezentácii odohral svoje najlepšie zápasy. Všetci tipujeme naše víťazstvo, takže si myslím, že úspešne vstúpime do kvalifikácie,“ myslí si Pavol Hozlár.

,,Vstup do každej kvalifikácie je veľmi dôležitý, sprevádzajú ho veľké očakávania fanúšikov, ale celej širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma o futbal. Verím, že tréneri pošlú na ihrisko takú zostavu, ktorá nahradí niekdajšie opory a zaknihujeme si na úvod náročnej kvalifikácie ME 2020 aj za podpory domáceho prostredia cenné víťazstvo,“ vraví Štefan Tarkovič.

,,Dovoľte mi, aby som sa v mojom, ale aj v mene mojich kolegov mohol poďakovať za pozvanie do vašej fanzóny a prajem vám ďalšie takéto hodnotné besedy,“ povedal na záver dojatý 81-ročný Jozef Jankech.

Jozef Štibrányi aj Josef Jelínek idú na Brazíliu

Autor: admin

Strieborní chlapci z Čile 1962 sa zúčastnia dnešného priateľského futbalového zápasu v Edene medzi Českom a Brazíliou. Sú medzi pozvanými osobnosťami futbalu. Bohužiaľ nie je možná účasť spoluhráčov z Brazílie zo zdravotných dôvodov.

Jozef Štibrányi (na titulnej fotografii prvý sprava): Do Prahy sa teším cestujem vnukom s vlakom, kde máme zabezpečené vstupenky a ubytovanie. Ísť na Brazíliu je vždy sviatok a navyše mám osobné spomienky.

Josef Jelínek: Na Jožka sa  teším, veď sme kamaráti. Včera sme mali karneval v brazílskom nádychu a za účasti veľvyslanca Brazílie. Žijeme týmto zápasom už niekoľko dní…

Petra Zsigray a Jozef Krutý mali to šťastie…

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý boli medzi tými, ktorí nielen boli vyžrebovaní, ale aj potvrdili svoju účasť na podujatí Futbalista roka 2018. Vďaka ako každý rok patrí SFZ za poskytnutie vstupeniek pre členov fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Dnes žreboval čísla Ondrej Trnovský – avšak Ján Farbuľa a Marián Ježík sa už zúčastňujú podujatia. Nasledovali  napríklad Ladislav Horváth, Dušan Kováč, alebo aj Margita Táborská…možnosti im však nedovoľovali účasť.

Výhercov účasť veľmi potešila a ako každý rok veríme, že členom ešte veľmi urobí radosť stretnutie s reprezentantmi…

Čísla vyžrebované Ondrejom Trnovským boli 2 a 9. Poradie je dané poradím uhradeného členského v roku 2019.

Jozef Chocholouš a Peter Špilák boli ocenení Zlatým odznakom SFZ

Autor: admin

Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorá sa uskutočnila v piatok 1. marca v Poprade, udelili vysoké ocenenie, zlatý odznak SFZ piatim významným osobnostiam nášho futbalu. Bývalým hráčom a neskôr trénerom Ľudovítovi Cvetlerovi a Ivanovi Hrdličkovi, hráčovi, trénerovi, rozhodcovi, funkcionárovi a delegátovi Jozefovi Chocholoušovi, dlhoročnému funkcionárovi Petrovi Špilákovi a výraznej persóne predovšetkým z rozhodcovského prostredia Jánovi Šuniarovi. Mimochodom, Jozef Chocholouš a Peter Špilák sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.

Bratislavský rodák Jozef Chocholouš celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.

Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).

V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.

,,Som veľmi dojatý z tohto ocenenia, predsa sa len ukázalo, že moja dlhoročná funkcionárska práca mala vo futbalovom hnutí na rôznych úrovniach význam,“ vraví Peter Špilák. Jeho funkcionárska kariéra je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Va rgu sa s tal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový, strieborný a už aj zlatý odznak SFZ.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie gratuluje Jozefovi Chocholoušovi a Petrovi Špilákovi k tomuto významnému oceneniu.

foto: www.sfz.sk

Juraj Soboňa a jeho traja synovia sú posadnutí futbalom

Autor: admin

Juraj Soboňa, ktorý od decembra 1994 je predsedom Obecného futbalového klubu v Solčanoch a od januára 1999 starostom obce Solčany, patrí medzi najvýznamnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Od mája 2018 je aj poslancom NR SR. Pracuje aj ako podpredseda ObFZ Topoľčany a tri roky zastupoval tento okres vo VV ZsFZ. S Jurajom Soboňom sme sa porozprávali na aktuálne témy.

Predstavte sa nám, venovali ste sa v minulosti nejakému športu a vzhľadom na vašu veľkú pracovnú vyťaženosť máte čas aj na nejaký koníček?
K športu som mal od detstva veľmi blízky vzťah, každú nedeľu, keď sa hrával futbal u nás v Solčanoch, či už A alebo B mužstvo, som chodieval na ihrisko. Tak, ako to bolo v minulosti zvykom klasicky na dedinách, ráno sa išlo do kostola a v popoludňajších hodinách na futbalový zápas. Futbal som hrával za žiakov i za dorast v Solčanoch. V kategórii dospelých som už nepokračoval z jednoduchého dôvodu. Keď som dovŕšil 19 rokov, tak som išiel študovať na 5-ročné zahraničné štúdium do Plovdivu, ale, samozrejme, venoval som sa aj tam na vysokej škole športu. Aktívne som hrával futbal, stolný tenis i tenis. Mojim koníčkom okrem športu a futbalu je cestovanie, geografia, história a zaujímajú ma tiež dejiny. Mám troch synov, ktorí sú viac menej prepojení a „postihnutí“ futbalom. Najstarší Martin je vo fanklube od začiatku a má cestovnú kanceláriu na športové zahraničné zájazdy. Stredný Dárius od 8 rokov sa venuje futbalu a je dlhoročný kapitán a strelec OFK Solčany. A aby toho nebolo málo, ako hovorí moja manželka, najmladší syn Juraj je od 15 rokov futbalovým rozhodcom a teraz pôsobí v krajských súťažiach.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od leta 2012, kedy som v spolupráci s jeho vedením zorganizoval v obci Solčany II. výročie založenia tohto združenia.

Koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste navštívili, ktoré vo vás zanechali najväčší dojem?
Na zápasy slovenskej reprezentácie chodím pravidelne doma a aj v zahraničí, samozrejme, ak mi to čas dovolí. Určite najväčší dojem u mňa vyvolal zápas v kvalifikácii o postup na MS 2014 do Brazílie, kde sme v Zenici nad favorizovanou Bosnou a Hercegovinou zvíťazili 1:0 gólom Viktora Pečovského. Na tomto zápase som bol vtedy s oficiálnom delegáciou SFZ a v hoteli v Sarajeve sme to patrične oslávili. Škoda len, že toto víťazstvo nám nestačilo na postup, nakoľko sme neskôr prehrali s Bosnou v Žiline 0:1. Dodnes spomínam na nezabudnuteľný triumf našej reprezentácie v Žiline nad Španielskom 2:1 a víťazný gól Miňa Stocha mám doteraz pred očami.

Slovensko do kvalifikácie ME 2020 vstúpi bez štyroch osvedčených a dlhoročných hráčov – Škrtela, Hubočana, Weissa ml. a Nemca. Dokážeme ich nahradiť?
V prvom rade by som veľmi chcel, aby táto kvalifikácia ME 2020 bola úspešná. Myslím si, že káder na to máme, a či dokážeme nahradiť týchto štyroch hráčov? Verím, že v mužstve do 21 rokov bolo a je aj dosť talentovaných a schopných hráčov, ktorí ich dokážu nahradiť. Treba rešpektovať slobodné rozhodnutie tohto kvarteta, aj keď si myslím, že ešte v tejto kvalifikácii ME 2020 mohli byť prínosom.

Zo Solčian v minulosti vyšli do veľkého futbalu obrovské postavy slovenského a československého futbalu, brankári Anton Švajlen, Ivan Ondruška a stopér svetovej úrovne Anton Ondruš, kapitán majstrov Európy z roku 1976. Čo to pre vašu obec znamená?
Solčany, ako najväčšia obec v Topoľčianskom okrese, je známa folklórom, ako i futbalom. Futbalový klub vznikol už v roku 1930. Som zástanca toho, že kultúrne a športové tradície našich predkov treba rozvíjať a udržiavať. Samozrejme „ Slížari“, taká je prezývka našich občanov, sme hrdí na to, že tu pod Tríbečom vyrástli také obrovské futbalové osobnosti, ako bol Anton Švajlen, Anton Ondruš, Ivan Ondruška, Ivan Horn a ďalší. Verím, že v budúcnosti nadviažu i ďalšie naše talenty na tieto známe osobnosti.

Ako sa darí futbalu v Solčanoch, aké má miestny OFK zázemie a koľko máte mužstiev?
Aj keď si myslím, že v oblasti športu a futbalu sa v poslednej dobe udialo veľa pozitívneho, stále zaostávame za podmienkami, aké sú v okolitých krajinách, či už v Maďarsku alebo v Česku. Tešia ma hlavne investície do futbalovej infraštruktúry, ktoré sa v ostatnom čase uskutočnili. Mojim snom je zobrať deti, vnukov na vypredaný štadión a kultúrne stráviť 90 minút. Keď to dokázali urobiť v Anglicku, Nemecku a v iných krajinách, prečo by sme to nedokázali aj my Slováci? V Solčanoch okrem A-mužstva, ktoré hrá v súčasnosti V. ligu Stred ZsFZ máme ešte tri mládežnícke tímy, ktoré pôsobia v regionálnych súťažiach. Je veľmi ťažké robiť v súčasnosti funkcionára na amatérskej úrovni, treba ešte vylepšiť hlavne legislatívno- sponzorské podmienky na zlepšenie zázemia profesionálneho i amatérskeho futbalu a športu v regiónoch. O to sa snažím a chcem presadzovať tieto športové myšlienky aj v Národnej rade Slovenskej republiky aj s mojimi priateľmi v poslaneckých laviciach, Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom.

MUDr. Ivan Chodák – rytier v kopačkách

Autor: admin

Dátum narodenia: 3.2.1914 Dolný Kubín

Dátum úmrtia: 14.2.1994 Bratislava

Kluby: ŠK Dolný Kubín, FC Vrútky, VŠ Bratislava, ŠK Bratislava

Odohral 193 ligových zápasov a dal v nich 23 gólov

Reprezentoval Slovensko v rokoch 1939 – 1943

Prvý zápas: 27. augusta 1939

Posledný zápas: 7. júna 1943

Počet zápasov: 11

Počet gólov: 0

Vo februári 2019 sme si pripomenuli 105 rokov od narodenia a 25 rokov do úmrtia MUDr. Ivana Chodáka. MUDr. Ivan Chodák bol známy svojou športovou všestrannosťou, venoval sa futbalu, hokeju, atletike, plávaniu, tenisu, krasokorčuľovaniu a lyžovaniu. Najväčšiu stopu vyryl do slovenského futbalu. Okrem brankárskeho postu, nastúpil na všetkých postoch. Patril k najznámejším a najnavštevovanejším bratislavským lekárom chorôb ušných, nosových a krčných. Dlhé roky bol prvým richtárom Obce Oravcov v Bratislave. Preslávil sa futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.

Jeho osobnosť od detstva formovala drsná oravská príroda, ktorá však vytvárala podmienky na športový rast v letných aj zimných športoch. Po štvorročnom štúdiu na gymnáziu v rodisku, študoval na gymnáziu v Ružomberku, kde pokračoval jeho športový rast. Gymnaziálne štúdiá zakončil maturitou, ktorú absolvoval s vyznamenaním. Následne sa rozhodol pre štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde patril k najlepším študentom. Štúdium medicíny úspešne zakončil a za doktora medicíny bol promovaný v roku 1938. V roku 1938 bol zaradený do širšieho výberu ČSR na majstrovstvá sveta vo futbale. V dobe jeho aktívnej športovej kariéry nebolo výnimkou, že futbalisti hrali úspešne ľadový hokej a naopak. MUDr. Ivan Chodák sa stal v roku 1939 prvým kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie v histórii. Od roku 1940 reprezentoval Slovensko aj v ľadovom hokeji.

Za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený a ani napomínaný. Za postoj k hre, spoluhráčom, rozhodcom, divákom, ale predovšetkým k súperovi mal prívlastok „rytier v kopačkách“.

Za VŠ Bratislava behal na pretekoch trate od 800 do 5 000 m, venoval sa i skoku do výšky. Majstrovsky hral i na tenisových dvorcoch, patril k vynikajúcim plavcom.

V roku 1934 získal v behu na lyžiach titul akademického majstra Československa, ktorý mu zabezpečil účasť na zimných svetových hrách študentstva vo švajčiarskom St. Moritzi. V behu na 18 km na nich obsadil 3. miesto.

Ako študent hral ľadový hokej za VŠ Bratislava a neskôr po skončení štúdia za ŠK Bratislava. Dva krát bol majstrom Slovenska, dva razy bol vo finále. Za slovenskú hokejovú reprezentáciu nastúpil tri razy. Po príchode Hildy Múdrej do Bratislavy bol jej prvým krasokorčuliarskym partnerom. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry trénoval všetky futbalové mužstvá Slovana Bratislava od áčka cez dorastencov po neregistrovaných hráčov. Trénoval aj futbalistov ŠK Kablo Bratislava.

Od roku 1994 Slovenský futbalový zväz pravidelne udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorej takmer všetky ročníky boli vyhlásené v Dolnom Kubíne.

Mgr. František Koreň

Môžeme sa tešiť na viaceré hviezdy Uruguaja

Autor: admin

Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik už na utorňajšej tlačovej konferencii pri príležitosti spečatenia partnerstva so spoločnosťami Tempus a LeasePlan avizoval, že národné mužstvo SR v októbri nastúpi v medzištátnom prípravnom zápase proti jednému z najlepších mužstiev sveta. Nekonkretizoval meno súpera, avšak napokon sa ukázalo, že tím trénera Pavla Hapala sa stretne s reprezentáciou Uruguaja.

Štvrťfinalista vlaňajších MS v Rusku disponuje hráčmi ako Edinson Cavani, Diego Godín, José María Giménez či Luis Suárez. Ohľadne tohto stretnutia ešte nepadla oficiálna dohoda, hrať sa však bude na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) v Bratislave, podľa uvedeného zdroja by to malo byť 13. októbra. Slováci v tomto kalendárnom roku nastúpia ešte v jednom prípravnom stretnutí – 7. júna sa stretnú doma s hráčmi Jordánska, podľa slov Jána Kováčika pravdepodobne taktiež v Bratislave.

Diego Godín bol v stredu strelcom veľmi dôležitého druhého gólu v prvom osemfinálovom súboji Ligy majstrov Atlético Madrid – Juventus Turín (2:0) a v lete by sa mal stať spoluhráčom Milana Škriniara v Interi Miláno.

Semko: Najviac som si užil zápasy s Talianskom, Anglickom a Nemeckom

Autor: admin

Milan Semko, zanietený člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, má okrem fandenia a novinárčiny aj jedno veľké hobby, ktorým je zbieranie autogramov známych športovcov. ,,Môžem sa pochváliť, že vo svojej zbierke mám autogramy od viac ako 9000 športovcov a prím hrajú samozrejme futbalisti,“ povedal nám na úvod nášho rozhovoru.

Predstav sa nám, povedz nám niečo o sebe, odkiaľ si rodákom, hrával si v minulosti futbal a známa je aj tvoja novinárska činnosť?
Som rodákom z Olšaviec v okrese Bardejov, ale od roku 1995 žijem v Prešove, kde ma zaviali pracovné povinnosti. S futbalom som začínal ako väčšina detí v tých rokoch, na lúkach v okolí rodnej dediny a pokračoval na základnej škole. Dorastenecké časy som strávil v banskobystrickej Dukle (tu som robil závodne aj atletiku) a potom nasledovali Louny, Rakovník, okresné súťaže v okrese Bardejov a Prešov, americká anabáza v San Antoniu, opäť nižšie slovenské súťaže a koniec aktívnej činnosti v Nemecku ako 45-ročný. K novinárčine som sa dostal náhodou. Po návrate z USA v roku 2003 som bol na jednom pohárovom futbalovom zápase, kde som sa zoznámil s anglickým hovoriacim novinárom pracujúcim pre jednu medzinárodnú agentúru. Dali sme sa do reči a vravel mi, že by potreboval človeka, ktorý bude písať v angličtine o slovenskom futbale a hlavne o slovenskej reprezentácii a slovenských mužstvách v pohárovej Európe. Skúsil som to, ako to pôjde a vydržalo mi to dodnes.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu a ktoré zápasy slovenskej reprezentácie ti najviac utkveli v pamäti?
Členom fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som sa stal pár mesiacov po jeho vzniku. Trvalo to dlhšie, pretože som zvažoval či sa to nebude byť s mojou žurnalistickou činnosťou. Musel som sa naučiť oddeľovať prácu od zábavy aj keď písať nezainteresovane o tom, čo milujete dá pekne zabrať. Počas svojho doterajšieho života som navštívil veľa reprezentačných zápasov ešte bývalej československej reprezentácie ako fanúšik a neskôr aj množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, či už pracovne, alebo aj ako fanúšik. Medzi nimi sa dá nájsť veľa zápasov, ktoré sa mi vryli do pamäte, ale z tých top by som spomenul tie, na ktorých som bol ako fanúšik. Keď som na zápase pracovne, tak to tak emotívne neprežívam, lebo sa musím detailnejšie sústrediť na dianie na ihrisku. K môjmu najväčšiemu osobnému zážitku patrí zápas s Talianskom na majstrovstvách sveta 2010 v Johannesburgu. Zážitkom bol aj zápas s Anglickom vo Wembley v marci 2009, alebo ešte dávnejšie súboj s Nemeckom v Bratislave v roku 2005.

Ako vidíš šance slovenskej reprezentácie v kvalifikácii ME 2020?
Myslím, že naša skupina je dosť vyrovnaná, aj keď jednoznačným favoritom je Chorvátsko. Aj proti tomuto mužstvu však môžeme za priaznivých okolností uspieť. Určite do poradia budú chcieť vážne prehovoriť aj Maďarsko a Wales. S týmito súpermi by to mali byť vyrovnané zápasy, verím, že s úspešným koncom pre nás. Paradoxne najväčšie obavy mám zo zápasov s Azerbajdžanom, ale vo všeobecnosti verím, že sa úspešne pobijeme o prvenstvo v skupine a v najhoršom prípade by nám mala pripadnúť druhá priečka.

Aký je tvoj názor na prestup Mareka Hamšík z SSC Neapol do Číny?
Marek sa tak rozhodol a má na to plné právo. Je stále výborný hráč, aj keď už v Neapole nedostaval toľko príležitosti ako v minulosti. Určite za jeho rozhodnutím bolo aj to, že chcel pravidelne hrávať, že miluje Neapol a nevedel si predstaviť, že by mal hrávať proti nemu, či už v lige alebo v európskych súťažiach. Ako všetci Mareka poznáme, tak určite si dôkladne prehodnotil všetky klady aj zápory tohto svojho kroku. Podstatne je, aby bol spokojný a aby pravidelne hrával. Ešte ho v reprezentácii potrebujeme. Prajem mu, nech sa mu na novom pôsobisku darí.

Keďže pochádzaš z Prešova, aj doma za slovenskou reprezentáciou cestuješ za jej zápasmi do Žiliny, Trnavy a tento rok to bude aj do Bratislavy. Kedy aj na východe republiky bude zodpovedajúci štadión?
S tými štadiónmi na východe je to voľajaké zamotané. Všetko sa to ťahá príliš dlho, menia sa ľudia, menia sa plány, vyhlasujú (aj rušia) sa výberové konania a čas beží. Dúfam, že do dvoch rokoch by konečne mohli v Prešove a v Košiciach stať moderné štadióny. Síce podľa toho, čo som videl, tak nemôžem očakávať, že cesty za reprezentačným futbalom do Trnavy či Bratislavy rapídne poklesnú, ale snáď raz za čas sa reprezentácia predstaví aj Prešove či Košiciach.“

Predpokladám, že si veľký lokálpatriot FC Tatran Prešov, určite ťa však neteší, že najstarší klub na Slovensku prežíva ťažké časy?
Tak toto ma vyslovene štve. Veď okrem toho, že mu fandím odmalička, som aj v Tatrane 14 rokov vypomáhal. S Tatranom som prežil veľa krásnych zápasov, pádov aj vzostupov. Situácia, ktorá tam je momentálne, je slušne povedané „zvláštna“. Nie je štadión, nie sú peniaze, nie je kvalita, nie sú ľudia – pomaly už nemá ani kto hrať. Hráči radšej odchádzajú do štvrtej či piatej ligy v iných krajinách, kde si zarobia viac než v druholigovom Prešove. Žiaľ, v minulosti sa urobilo množstvo prehmatov a teraz sa to vracia. Či už to bolo neodborným riadením, uprednostňovaním osobných záujmov pred klubovými, či počúvaním všakovakých „radcov“ a „krikľúňov“ či tým, že tí čo mohli pomôcť, tak radšej škodili. Žiaľ, neviem či je to v našej povahe, že skôr sa spojíme proti niečomu, ako za niečo. Veď predsa nie je možné, aby sa mestský poslanec vyjadril, že načo nám je štadión, keď futbalové ihrisko má pomaly každá základná škola a futbalisti tam môžu pokojne hrať. Postavenie Tatrana je horšie ako zlé. Klub sa „túla“ po okolí, ako taký bezdomovec. Zatiaľ nemá domáci stánok a stráca aj fanúšikov. Veď s Prešovom má už snáď spoločný len ten názov. Smutné. Ak Tatran zostúpi z 2. ligy, bude dlho trvať, kým sa dostane vyššie. Ja len dúfam, že Tatran nezanikne, lebo aj také šumy sú.

Hamšík sa teší na nové pôsobenie v Číne

Autor: admin

15/02/2019

Sága okolo prestupu slovenského futbalového reprezentanta Mareka Hamšíka z talianskeho SSC Neapol do čínskeho klubu Ta-lien I-fang je definitívne na konci. Tridsaťjedenročný Banskobystričan po takmer dvanástich rokoch strávených pod Vezuvom odchádza do najľudnatejšej krajiny sveta. Hamšík sa dohodol s účastníkom tamojšej najvyššej súťaže na zmluve na tri roky.

,,Transfer bude uskutočnený, akonáhle Marek príde do Číny. Dnes letíme do Šanghaja, kde má Ta-lien I-fang tréningový kemp. Pravdepodobne v nedeľu alebo v pondelok bude oficiálne predstavenie,“ prezradil riaditeľ a hráčsky agent CSM-Agency Juraj Vengloš na piatkovom poludňajšom brífingu v Bratislave.

,,Prestup bol komplikovaný, dlhší, ale našťastie s takým koncom, ako som si želal. Som veľmi šťastný. Chcem sa poďakovať celému Neapolu, že mi vyšli v ústrety, mnohým ľuďom odtiaľ, taktiež manažérovi Venglošovi. Teším sa na novú výzvu. Po dlhých rokoch niečoho zaužívaného ma čaká obrovská zmena a veľmi sa na ňu teším. V Neapole som strávil dlhých vyše jedenásť rokov, bolo to krásne obdobie. Pocity sú iba pozitívne. Vzťah medzi mnou a Neapolom bol úžasný a výnimočný. Bohužiaľ, nerozlúčil som sa s Neapolom tak, ako by som chcel,“ nadviazal Hamšík.

Podľa slov talianskeho právnika Mattiu Grassaniho transfer definitívne „upiekli“ v stredu vo večerných hodinách. Ako referovali médiá z Apeninského polostrova, kluby sa dohodli na odstupnom 20 miliónov eur, pričom 5 miliónov má čínsky klub vyplatiť Neapolčanom hneď a ďalších 15 miliónov v priebehu najbližšieho roka. Hamšík má na Ďalekom východe v priebehu troch rokov zarobiť dovedna 27 miliónov eur. ,,V Taliansku mi chýbala čerešnička na torte v podobe titulu. Trikrát sme skončili v Neapole druhí. Keby nebolo Juventusu, určite by sme nejaký titul získali. Taktiež sme získali tri poháre, či už dva talianske a jeden superpohár. Keby nebola ponuka z Číny, kariéru by som ukončil v Neapole. Neskrývam, že aj financi e pri tomto prestupe zohrávajú rolu. Čaká ma nová výzva, kultúra, futbal. V Číne som už predtým bol, keď sme tam hrali Taliansky superpohár. Pre časový posun som to potom týždeň dospával,“ s úsmevom doplnil Hamšík.

V Ázii bude spočiatku bez rodiny. ,,Dohodol som sa s manželkou, že zo začiatku tam budem bez rodiny. Ide so mnou najlepší kamarát. Najskôr sa sám musím prispôsobiť na prostredie a čo bude potom, to neviem. Do Číny v minulosti prestúpil môj kamarát z Neapola Ezequiel Lavezzi, nejaké informácie som mal od neho. Písal som si aj s Yannickom Carrascom, ktorý hráva v mojom novom klube. Kontakt naňho mi poskytol jeho spoluhráč z belgickej reprezentácie Dries Mertens, ktorý so mnou hrával v Neapole,“ prezradil Hamšík.

Futbalista známy pod prezývkou „Marekiaro“ sa v Neapole stal legendou klubu. V uplynulých mesiacoch dosiahol viacero míľnikov. Dlhoročná stálica neapolského klubu nastúpila 6. novembra 2018 proti Parížu St. Germain (1:1) v C-skupine Ligy majstrov 2018/2019 na svoj 512. súťažný duel za „partenopei“. Hamšík prekonal držiteľa dovtedajšieho maxima Giuseppeho Bruscolottiho, ktorý v rokoch 1972-1988 odohral za Neapol dovedna 511 stretnutí. Predvlani, presne deň pred Vianocami, prekonal rekord slávneho Argentínčana Diega Maradonu v počte strelených gólov (115) v neapolskom drese. Hamšík počas účinkovania v tomto klube dvakrát vyhral Taliansky pohár (2012, 2014) a raz tamojší superpohár (2014). „Myslím si, že Mertens má na konto uō okolo 100 gólov, takže práve on by ma v budúcnosti mohol prekonať,“ skúsil si Hamšík na záver zaprorokovať, kto by jedného dňa mohol v Neapole prekonať niektorý z jeho klubových rekordov.

Hamšík po 12 rokoch v Neapole prestúpil do Číny

Autor: admin

14/02/2019

Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík po dvanástich rokoch definitívne opúšťa taliansky klub SSC Neapol. Podľa správ z Apeninského polostrova transfer sfinalizovali v stredu vo večerných hodinách a 31-ročný Banskobystričan si bude v najbližších troch rokoch obliekať dres tímu Ta-lien I-fang.

,,Hamšík je hráčom čínskeho klubu Ta-lien I-fang približne od stredy 20.30 h SEČ,“ povedal pre Radio Kiss Kiss hráčov právnik Mattia Grassani. Kluby sa podľa webu giornaledirimini.com dohodli na odstupnom 20 miliónov eur, pričom 5 miliónov má čínsky klub vyplatiť Neapolčanom hneď a ďalších 15 miliónov v priebehu najbližšieho roka.

Hamšík sa podľa talianskych médií v piatok presunie do Číny, kde má v priebehu troch rokoch zarobiť dovedna 27 miliónov eur. Vo štvrtok sa k prestupu bližšie vyjadrí na brífingu svojej zastupiteľskej agentúry CSM-Agency, ktorý sa o 15.00 h uskutoční v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave.

Futbalista známy pod prezývkou „Marekiaro“ sa v Neapole stal legendou klubu. V uplynulých mesiacoch dosiahol viacero míľnikov. Dlhoročná stálica neapolského klubu nastúpila 6. novembra 2018 proti Parížu St. Germain (1:1) v C-skupine Ligy majstrov 2018/2019 na svoj 512. súťažný duel za „partenopei“. Hamšík prekonal držiteľa dovtedajšieho maxima Giuseppeho Bruscolottiho, ktorý v rokoch 1972-1988 odohral za Neapol dovedna 511 stretnutí.

Predvlani, presne deň pred Vianocami, prekonal rekord slávneho Argentínčana Diega Maradonu v počte strelených gólov (115) v neapolskom drese. Hamšík počas účinkovania v tomto klube dvakrát vyhral Taliansky pohár (2012, 2014) a raz tamojší Superpohár (2014).

Jordánsko v príprave preverí možno premiérovo NFŠ v Bratislave

Autor: majka

Alexander Vencel mladší na poste trénera brankárov Jordánskej reprezentácie sa predstaví 7. júna zrejme v Bratislave počas prípravného stretnutia našej reprezentácie pred kvalifikačným zápasom v Baku.

 

Foto. Milan Valko

Reprezentačný ples BFZ už tradične absolvovali aj niekoľkí fanklubáci

Autor: majka

Hotel Bratislava bol v piatok 18. januára dejiskom slávnostného vyhlásenia VII. ročníka ankety Jedenástka roka 2018 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Veľká a milá slávnosť zároveň bola spojená s piatym reprezentačným plesom Bratislavského futbalového zväzu.

Zúčastnilo sa na nej cez 170 pozvaných hostí a medzi nimi boli Ján Kováčik, prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ), Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Ladislav Gádoši, predseda Západoslovenského futbalového zväzu, Jozef Paršo, predseda Stredoslovenského futbalového zväzu, Ivan Kozák, prezident Únie ligových klubov (ÚLK), Štefan Tarkovič, nový technický riaditeľ SFZ, Branislav Gröhling, poslanec NR SR a poradca predsedu BSK Juraja Drobu, Igor Urbančík, riaditeľ odboru školstva, mládeže a športu BSK, Jana Lysáková, riaditeľka kancelárie predsedu BSK, Miroslav Baxa, predseda ObFZ Bratislava-vidiek, Ján Farbula, sekretár BFZ a mnohí ďalší.

Na obidvoch akciách sa zúčastnili aj šiesti fanklubáci. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho zástupca Miloš Kopča a členovia Vladimír Randa, Rudolf Janček, Rudolf Liška a Ladislav Lipták, ktorý je predsedom pre komisie a ihriská SFZ. Predovšetkým prví štyria sú pravidelnými účastníkmi Jedenástky roka a reprezentačného plesu BFZ.

Po skončení vyhlásenia ankety Jedenástka roka 2018 odštartoval V. reprezentačný ples BFZ. Pred polnocou organizátori vyžrebovali pestrú tombolu, v ktorej rozdali 43 pekných cien v hodnote niekoľko tisíc eur. Hlavnou cenou bol televízor JVC. Celá, tradične výborne zorganizovaná futbalová paráda sa niesla v duchu dobrej zábavy a v uvoľnenej atmosfére, ktorú si futbaloví činovníci počas roka príliš často nevychutnávajú. O dobrú náladu sa starali skupina GIN-TONIC, Terchovská muzika z Dolniakov a vystúpenie tanečnej skupiny Klimo Dance Štúdio.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie má za sebou dobrý rok

Autor: majka

S predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským prinášame tradičný novoročný rozhovor, v ktorom sme sa obzreli za futbalovým rokom 2018, ale načrtli sme aj iné aktuálne témy.

FC Sheffield – tu je futbal doma

Aký bol rok 2018 v podaní oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Bol oveľa náročnejší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, lebo sme usporiadali veľa dobrých športovo-spoločenských akcií. Medzi najvýznamnejšie patrili predstavenie a krst maskota Ďuryho, či krst knihy Slovenský futbal. Hlavne na tej druhej akcii sa zúčastnilo veľa osobností slovenského a československého futbalu. V minulosti sme pozývali do fanzóny dve-tri osobnosti, v roku 2018 sme ich mali neraz aj cez dvadsať. Takže organizácia týchto podujatí je oveľa náročnejšia. Teší ma však, že osobnosti slovenskému futbalu boli voči nám veľmi ústretové. Niektoré si naše pozvania aj veľmi vážia. Prišli medzi nás aj také, ktoré už majú podlomené zdravie, ako Titus Buberník, Jozef Vengloš či už, žiaľ, nedávno zosnulý Jozef Adamec. Máme teda vo fanklube za sebou úspešný rok, hoci slovenská reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu.

Fanklubáci v Thajsku
Fanklubáci prijali pozvanie aj do Francúzska

Bohatý na rôzne udalosti, akcie a hlavne zápasy bude aj rok 2019…
Slovenskú reprezentáciu čaká v tomto roku kvalifikácia ME 2020. K tomu treba pripočítať ešte aj nejaké medzištátne priateľské stretnutia. Bude to teda veľmi náročný rok hlavne na čas a peniaze. Keby sme totiž zrátali, koľko peňazí najvernejší fanúšikovia investovali od vzniku nášho fanklubu do zápasov slovenskej reprezentácie, tak by to boli veľmi zaujímavé čísla, tri, štyri a aj päťtisíc eur. Niekedy na všetky stretnutia doma aj vonku chodili jeden- dvaja priaznivci, teraz ich je už oveľa viac a to je niečo obdivuhodné. Pred každým kvalifikačným súbojom doma budú fanzóny.

Ján a Jozef 70

Slovenskú reprezentáciu budú fanklubáci v kvalifikácii ME 2020 podporovať nielen doma, ale aj na ihriskách súperov?
Už máme pripravené zájazdy do Cardiffu a do Baku. V takýchto prípadoch keďže ide o väčšie vzdialenosti spolupracujeme s cestovnými kanceláriami, ktoré nám pomôžu zabezpečiť všetko potrebné. A pokiaľ zájazdy organizuje fanklub, tak je to cenovo výhodnejšie, niektorí členovia si ich zabezpečujú aj individuálne. Do Budapešti a do Záhrebu pôjdeme po vlastnej linke, fankluby Slovenska a Chorvátska zohrajú medzi sebou zápasy doma i vonku a možno si zahráme aj proti Maďarom.

Fanklubáci v Mníchove s najlepšou futbalistkou Slovenska

Koľko má v súčasnosti fanklub členov a kedy dosiahne magické číslo 1000?
Momentálne máme 750 členov, tento rok nám pribudlo iba 50, je to menej hlavne preto, že reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu. Fanúšikovia sú oveľa viac motivovaní vstúpiť do fanklubu vtedy, keď sa hrá kvalifikácia MS a ME. Predpokladám však, že v tomto roku získame viac členov a v roku 2020 by sme mohli dosiahnuť na spomínanú tisícku. Po založení fanklubu v roku 2010 bolo našim cieľom za desať rokov dosiahnuť základňu 1000 členov.

Skalní nie sú v ofsajde

V tomto fanklube sú členmi nielen bývalí výborní hráči, tréneri a funkcionári, ale aj ľudia z iných oblastí, ktorí ho neraz podporujú…
V našej činnosti nás sústavne podporujú a pomáhajú Ján Fülöp, Ľubomír Pšenka, Jozef Krupa, Zdenko Jurkemik, Ondrej Trnovský, Vladimír Strieženec, Peter Guldan a viacerí ďalší ľudia. Počas fanzón nám nezištne pomáhajú Peter Špilák a Velimir Adžič. Ich pomoc a priazeň si veľmi vážime.

Fanklubáci Milan Valko a Peter Špilák mediálna a organizačná zložka
Zo zákulisia

Slovenská reprezentácia v minulých rokoch hrávala v Žiline a v Trnave, ale v tomto sa konečne vráti do Bratislavy, na Národný futbalový štadión (NFŠ). Čo to bude pre fanklub znamenať?
To je ťažká otázka, ale pre nás je to nová výzva. Uvidíme, ako sa k tomu všetkému postaví vedenie ŠK Slovan, ako s ním budeme spolupracovať, lebo so Spartakom Trnava sme veľmi dobre vychádzali, hlavne s Marekom Ondrejkom. Verím, že to bude tak aj v prípade Slovana. Niektorí naši členovia, hlavne z východu, budú musieť merať do Bratislavy dlhšiu cestu, ako tomu bolo do Žiliny a Trnavy. Samozrejme, na nový a krásny NFŠ sa všetci tešíme, dúfam, že slovenskej reprezentácii sa bude na ňom dariť!

v zajatí lovcov autogramov
Panenka versus Forgáč

Ako je spolupráca fanklubu so SFZ?
Je to taká systémová spolupráca, na ktorej sme sa dohodli po našom vzniku. Funguje distribúcia vstupeniek a ostatné základné veci. V Trnave máme svoj vyhradený sektor, pred novým kvalifikačným cyklom ME 2020 sa s vedením SFZ stretneme a dohodneme sa na niektorých záležitostiach. Podľa mňa robíme veľa pre potreby reprezentácie. V minulosti sme do fanzóny pozvali aj predsedu SFZ Jána Kováčika. Veľmi radi by sme medzi nami privítali aj generálneho sekretára SFZ Jozefa Klimenta. Žiaľ, pred zápasmi je neskutočne zaneprázdnený, má toho na pleciach strašne veľa, takže jeho povinnosti rešpektujeme.

maskot Ďury v akcii

Aké je tvoje najväčšie želanie v roku 2019?
Stále ma veľmi mrzí aj s odstupom roka a pol, že sme nepostúpili na MS 2018 do Ruska. To bola veľká chyba, že sme nevyužili veľký potenciál skúsených a mladých hráčov. Mali sme byť náročnejší na seba, našim cieľom nemala byť iba účasť v baráži. Neboli sme pripravení na štart kvalifikácie MS, keď sme prvé dva zápasy prehrali a v ďalších sme už ťahali zajaca za chvost. Toto sa nesmie stať v tejto kvalifikácii ME 2020! Naša E-skupina sa síce ukazuje ako hrateľná, ale podľa mňa je veľmi vyrovnaná. Verím však, že hlavne pre mladých hráčov, ktorí ešte neboli na MS a ME bude táto kvalifikácia ohromnou motiváciou na to, aby sa prvý raz vo svojej kariére prebojovali na kontinentálny šampionát. Takisto by som bol rád, keby medzi hráčmi a fanúšikmi bolo väčšie puto a súlad. V marci na turnaji v Thajsku o Kráľovský na finálový súboj s domácou reprezentáciou prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny, ale aj z iných častí sveta, z Austrálie či zo Singapúru povzbudiť naše mužstvo. Boli sklamaní z toho, že naši hráči neprišli k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov a nepozdravili ich. Pritom domáci tím, ktorý nevyhral turnaj, obišiel celý štadión. V novom roku 2019 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosti, pohody v rodinnom kruhu a v práci.

Alexander Horváth oslavuje 80 rokov

Autor: majka

Alexander Horváth, bývalý československý reprezentant, účastník MS 1970 a víťaz PVP v roku 1969 sa v piatok 28. decembra dožil významného životného jubilea 80 rokov. Rodák z turčianskej obce Mošovce má za sebou výbornú futbalovú kariéru.
Na Tehelné pole prišiel zo Žiliny v roku 1963, keď Dynamo vypadlo z najvyššej súťaže a on nechcel hrať v druhej lige. Slovan Bratislava mal vtedy dosť výborných obrancov, ale Šaňo sa konkurencie nebál, vedel, čo dokáže. Čoskoro si vedľa Popluhára vybojoval pevné miesto. Bol tiež vysoký, výborne stavaný, elegantný i húževnatý a nekompromisný v súbojoch. S Popluhárom a Plassom hrával aj v reprezentácii. V rokoch 1964 – 1970 nastúpil za ňu 26-krát. Za vrchol kariéry však považuje ročník 1968 – 1969, keď ako kapitán mužstva priviedol belasých k víťazstvu v PVP nad Barcelonou a zahral si v silnej skupine MS 1970 v Mexiku. Niekoľkokrát bol aj kapitánom čs. reprezentácie.
Stal sa prvým Slovákom, ktorý zdvihol nad hlavu cennú európsku futbalovú trofej na Štadióne svätého Jakuba v Bazileji bez dresu, iba v trenírkach. Bolo to v spomínanom roku1969, keď belasí triumfovali v Pohári víťazov pohárov nad FC Barcelona 3:2. O rok neskôr dostal povolenie pôsobiť v zahraničí a už sa z neho nevrátil. Stal sa emigrantom, jeho i manželku odsúdili na dva a pol roka väzenia. ,,Nemohli sme sa vrátiť, lebo by sme skončili v base,“ neustále pripomína. Žije v Bruseli, kde dnes v kruhu svojej rodiny oslávi veľké jubileum.
V mladších rokoch bol futbalovým nezbedníkom, búrlivákom či frajerom, no neskôr rozvážnym inteligentným hráčom s rešpektom okolia. V Slovane bol 7 rokov a už pred MS v Mexiku mu sľúbili, že bude môcť odísť do zahraničia. Vybral si Belgicko a RWD Molenbeek. Odišiel, dobre sa mu darilo, no ani netušil, že po dvoch rokoch skončí. Roztrhla sa mu totiž achilovka, nasledovali operácie, rehabilitácia, strata formy. Na vrchol sa už nedostal. Trénoval dorastencov i B-mužstvo Molenbeeku, ba bol trénerom aj v kolektíve Anderlechtu. Keď prišiel koniec dátumu povolenia, akosi sa pozabudol, oslavoval dlhšie než bolo únosné a s návratom nastali komplikácie, hrozili mu stíhaním. Rozhodli sa s manželkou aj s dvoma synmi, že ostanú v Bruseli ako emigranti. Z vyučeného zámočníka sa stal dekoratér a so starším synom začali podnikať, mladší išiel hrať futbal do Malagy. Nikdy sa nesťažoval, že by mu niečo chýbalo. Až po 23 rokoch sa odvážil prísť domov, do Žiliny a Bratislavy. Mesto takmer nepoznával, no priateľstvo so spoluhráčmi obnovil. Bolo o čom rozprávať i spomínať. Odvtedy prichádza často, fanúšikovia nezabudli. V ankete storočia ho zaradili medzi 25 najlepších.
K početným gratulantom sa dnešnému oslávencovi pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie!

Štadión na Tehelnom poli otvorí najslávnejšie slovenské derby

Autor: majka

Práce na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) finišujú. Presvedčili sa sa o tom počas kontrolného dňa v stredu 11. decembra. K dokončeniu štadióna na Tehelnom poli chýbajú už len detaily a v marci 2019 sa na ňom odohrá najslávnejšie slovenské derby ŠK Slovan Bratislava – Spartak Trnava.

Kedy si nový stánok vyskúša slovenská reprezentácia, je nateraz otázne, isté však je, že marcový duel kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko sa ešte odohrá v Trnave. ,,Národný tím tu môže hrať v podstate zajtra, ale existujú podmienky UEFA, ktoré hovoria o tom, že štadión musí byť nahlásený niekoľko mesiacov dopredu a musia tu prebehnúť prípravné zápasy, aby sa otestovala bezpečnostná pripravenosť. Ja si osobne myslím, že prvý zápas reprezentácie by sa mohol uskutočniť v prvej polovici budúceho roka a ten skutočne ostrý a veľmi dôležitý bude 6. septembra v kvalifikácii ME 2020 proti Chorvátsku,“ vraví investor a majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava Ivan Kmotrík.

Podľa slovenských noriem sa na Národnom futbalovom štadióne môže odohrať stretnutie za účasti divákov. Po ňom komisia UEFA schváli jeho používanie aj na medzinárodné stretnutia. Kapacita sa pohybuje 23-tisíc miest. Sedačky sa môžu posúvať a počet miest sa tak môže znížiť až na 18-tisíc. To znamená, že aj pri menšej návšteve bude hľadisko zaplnené. „Všetky základné veci sú hotové, možno potrebujeme dva-tri týždne na dotiahnutie detailov,“ pokračoval 59-ročný I. Kmotrík.

Stavba NFŠ sa začala 1. septembra 2016. Mala stáť 75,2 milióna eur. Štadión však bude o niečo drahší. „Podľa hlavného dodávateľa Strabagu sa objektívne zdvihli ceny niektorých vstupov, rástla cena betónu, železa, niektoré dodatky si vyžadovala UEFA. A zvýšila sa cena ľudského zdroja. Uvidíme, aký účet nám vo finále predloží Strabag. Ale teraz neviem ešte povedať presné čísla,“ vysvetlil I. Kmotrík.

ŠK Slovan hral ostatných deväť rokov na Pasienkoch, ktoré po poslednom zápase jesennej časti aktuálnej sezóny Fortuna ligy opustil. A-mužstvo síce na tomto štadióne nebude pôsobiť, ale „belasí“ by tu radi umiestnili mládežnícke mužstvá. ,,Dnes má Slovan Bratislava vybudovanú stopercentnú infraštruktúru, pribudlo osem ihrísk vrátane dvoch s umelou trávou a umelým osvetlením. Na Pasienkoch by sme preto radi zostali a mali by sme tam akýsi tréningový kemp. Mládež nás stojí približne milión eur ročne. Potrebujeme každý týždeň vypraviť niekoľko autobusov s hráčmi, trénermi aj lekármi na to, aby sme o niekoľko rokov mali k dispozícii odchovancov na úrovni zahraničných hráčov, ktorých máme aktuálne v kádri,“ vysvetlil I. Kmotrík.

Na novom stánku hráči Slovana Bratislava ešte netrénovali. ,,Ešte neprebehla finálna kolaudácia. Keď budú všetky veci dotiahnuté, tak verím tomu, že tu na jar pred prvým domácim zápasom hráči absolvujú nejaké tréningy, aby sa zžili s prostredím. Chceli by sme privítať na novom štadióne aj súpera zvučného mena, ktorý by ho slávnostne otvoril. Nebude to však jednoduché, pretože tieto veľké kluby majú nahustený program. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, nechcem však predbiehať,“ hovorí ďalej I. Kmotrík.

Isté je, že futbaloví fanúšikovia sa majú už teraz na čo tešiť. Moderný stánok bude pýchou slovenského futbalu a Bratislavy. Budú hrávať na ňom ŠK Slovan, reprezentácia Slovenska a otvorená je možnosť aj pre ďalšie kluby. ,,Slovan z historického hľadiska patrí na Tehelné pole, tam musí hrávať, lebo to píšu dejiny. Chceme teda urobiť všetko preto, aby sme do hľadiska pritiahli mužov, ženy, deti, jednoducho celé rodiny,“ dodal ešte I. Kmotrík. Štadión na Tehelnom poli spĺňa prísne kritériá UEFA štvrtej kategórie, vo viacerých oblastiach bude patriť k európskej špičke s modernými technológiami s prívlastkom naj. Má 42 skyboxov, jeden prezidentský, veľké tlačové stredisko, dobre vybavené šatne a sociálne zariadenia a tak je predpoklad, že o niekoľko rokov sa tu môže odohrať finále Európskej ligy, alebo Európskeho Superpohára.

Text a foto: Milan Valko

2019 bude rokom futbalových výročí

Autor: majka

Futbal na Slovensku bude mať v roku 2019 dôvod oslavovať. Práve 27. augusta 1939 v Bratislave nastúpilo Slovensko na svoj prvý medzištátny zápas proti Nemecku a vyhralo 2:0 (Góly: Arpáš, Luknár).

OFSFR pripravuje sprievodné podujatia a pevne veríme, že sa nám podarí odohrať priateľský zápas s prvým klubom vo futbalovej histórií FC Sheffield v Anglicku.  Predpokladaný termín futbalového stretnutia je máj 2019. Zápas 1. FC Sheffield – OFSFR 80 (osobnosti futbalu, fanklubáci) v Sheffielde.

Fotografia z roku 1857 – prvá fotografia Anglického futbalového mužstva

K najväčším oslavám bode patriť 100 rokov vzniku ŠK Slovan Bratislava a predovšetkým 21. mája uplynie polstoročie od víťazstva v PVP (Slovan Bratislava – FC Barcelona 3:2 Bazilej – Štadión sv. Jakuba). 


mužstvo Slovenska 1939

mužstvo fanklubu s reprezentatmi

skladba fanklubu – Veľa tých čo nechcú byť zlí

Reduta nabitá športovými legendami

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Oficiálny fanklub sa zúčastnil podujatia v bratislavskej Redute, kde športové legendy, (nielen futbalové) boli zastúpené vo veľkolepom počte. Fanklubáci s radosťou prijali a využili pozvanie organizátora Júliusa Šefčíka, mimochodom člena fanklubu, na príležitosť k fotografii hráčov Slovana Bratislava a zástupcov FC Barcelona a aj syna slovenskej futbalovej legendy, kvôli ktorej postavili Camp Nou – Ladislava Kubalu, ktorí sú na spoločnej fotografii. Hráči – víťazi PVP (Bazilej 1969) si vyslúžili od prítomných potlesk v stoji… 

Foto: Ľuboš Hlavena

Stanislav Jarábek oslávil 80 rokov

Autor: admin

V nedeľu 9. decembra 2018 sa dožila jedna z veľkých postáv trnavského futbalu, kapitán majstrovského Spartaka, ktorý ako prvý zodvihol nad hlavu krištáľový pohár po zisku prvého titulu v roku 1968 – Stanislav Jarábek – 80 rokov.

üRodák zo Suchej nad Parnou a tiež člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie v roku 1963 prevzal po ,,Capanovi“ Stachovi kapitánsku pásku a po ôsmich sezónach ju Šabla odovzdal svojmu kmotrovi a susedovi Jozefovi Adamcovi. So Spartakom získal tri tituly majstra Česko-Slovenska (1968, 1969 a 1971), Česko-Slovenský pohár 1967 (Sparta), Slovenský pohár 1971 (Slovan), na európskej scéne SEP 1967 (Dózsa Újpest), hral aj vo finále SEP 1968 (CZ Belehrad) a semifinále PEM 1969 (Ajax). V európskych pohároch (okrem SEP) nastúpil v trnavskom drese 19-krát (2x Lausanne Sport, 2x Torpedo Moskva, Steaua Bukurešť vonku, 2x Reipas Lahti, 2x AEK Atény, 2x Ajax Amsterdam, Hibernians Paola doma, 2x Galatasaray Istanbul, 2x Olympique Marseille, Hertha Berlín vonku, 2x FC Köln). Do streleckej listiny sa zapísal vo štvrťfinálovom súboji s AEK Atény (2:1) vedúcim gólom.

Do reprezentačného áčka ho nepustil Popluhár, za B mužstvo Česko-Slovenska zohral 13 stretnutí. Za olympijský celok , ktorý viedol ako kapitán na OH 1968 v Mexiku, nastúpil 11 ráz. Posledný ligový zápas za Spartak odohral na jar 1971 doma proti Slovanu, keď po výhre 1:0 získala Trnava tretí titul. Na záver bohatej aktívnej činnosti hral ešte dve sezóny (1971-73) vo Vítkoviciach.

Bohatá je aj jeho trénerská kariéra. Postupne viedol B mužstvo trnavského Spartaka, Žiar nad Hronom, Sereď, Senicu, Baník Ostrava, Nitru, Spartak Trnava (4 roky), Duklu Banská Bystrica, Slušovice, opäť Nitru, Kroměříž, Drnovice, Rimavskú Sobotu, Šaľu, znovu banskobystrickú Duklu a Slovan Bratislava. V Spartaku ako tréner bol víťazom Slovenského pohára 1986 (ZVL Žilina v Prievidzi) a Čs. pohára 1986 (Sparta Praha v Jelšave). Od konca jari 2001 bol opäť v Trnave vo funkcii športového riaditeľa, ale i trénera.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním stále stretávali na futbalových ihriskách.

Hrdlička s cenou Klubu fair-play SOV

Autor: admin

V rámci piatkového 55. valného zhromaždenia Slovenského olympijského výboru (VZ SOV) v Šamoríne si vybraní športovci prevzali výročné ocenenia fair-play za rok 2018. Cenu Klubu fair-play SOV za dlhodobé pôsobenie v športovom duchu si prevzal niekdajší futbalista Slovana Bratislava a dlhoročný tréner predovšetkým mládežníckych tímov Ivan Hrdlička a čerstvý člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.

Ivan Hrdlička je služobne najstarší „futbalový“ slovanista. V klube začínal ako 13-ročný a dodnes, hoci nedávno oslávil 75. narodeniny, pôsobí ako tréner žiakov, ktorých ovplyvňuje hráčsky aj ľudsky. Vyštudovaný inžinier ekonóm, hoci trénersky pôsobil aj pri tímoch mužov, sa celé desaťročia venuje predovšetkým trénovaniu mládeže – teraz žiackej, predtým dorasteneckej. Ako hráč patril medzi najlepších v Československu. V belasých farbách Slovana Bratislava vynikajúci stredopoliar počas 10 sezón v A mužstve prispel k historickému triumfu v Pohári víťazov pohárov 1969, a o rok neskôr aj k zisku majstrovského titulu. Vo vte dy mimor iadne silnej domácej konkurencii sa prebojoval aj do československej reprezentácie, v ktorej odohral 17 zápasov a strelil 2 góly. Zúčastnil sa na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku a zahral si aj proti Brazílii na slávnej Maracane. Na trávniku patril medzi najslušnejších, veľmi príkladne si počína aj v dlhoročnej záslužnej trénerskej práci.

foto: www.olympic.sk

Na úvod ešte v Trnave a následne Cardiff a Baku

Autor: majka

OFSFR

Slovenská reprezentácia odohrá najbližšie kvalifikačný zápas s Maďarskom v Trnave (štvrtok 21.03.2019) a rovnako prípadný domáci priateľský zápas v júnovom termíne pred zápasom v Baku utorok 11.06.2019.

OFSFR odporúča spoločný výlet pre členov do Cardiffu v predpokladanej cene 350€. Termín 23.-25. marec 2019

Letenka, 2x ubytovanie, transfery a vstupenka – Fakultatívne: mestá Bath a Oxford.

Do Cardiffu, Bristolu je letecké spojenie z Viedne, Krakova, Budapešti aj Prahy.

Azerbajdžan – predpokladaná cena zájazdu je 500€ – Letenka, 2-3x ubytovanie, víza, vstupenka. Čakáme ešte na partnerskú CK s cenovými ponukami.

K vízam je potrebné:

Platnosť na 3 mesiace od Vami zadaného dátumu s max. dĺžkou pobytu na 30 dní s 1 vstupom

  1. Scan pasu (platný 6 mesiacov po skončení platnosti víz)
    2.      Zamestnanie  (stačí oblasť, v ktorej pracujete)
    3.      Adresa trvalého pobytu
    4.      Dátum, od ktorého budú víza platné
    5.      Adresa pobytu v Azerbajdžane
    6.      Navštívili ste v minulosti Náhorný Karabach bez oficiálneho povolenia Azerbajdžanskej republiky?

Zároveň pripravujeme na pondelok 10.06.2019 spoločný program pre fanklubákov v Baku.

Momentálne je najlacnejšia ponuka leteniek z Budapešti cca 150€.

Fanklub SVK

 

Koho si želáme do skupiny vieme – realitu spoznáme v nedeľu v Dubline je žreb kvalifikácie ME 2020

Autor: majka

OFSFR – fanklubáci  si jednoznačne želajú v kvalifikácií Island…Krajina, ktorá je zaujímavá krásou prírody, kultúrou a určite jedným z najprogresívnejším rastom futbalu. Skvelé – fanúšikovia, odhodlanie, nevzdávanie – návšteva krásnej krajiny je a by bola bonusom.  Inak sa slovenskí fanúšikovia zhodujú…Cestovateľsky, ale aj futbalovo sú výzvou aj Faerské ostrovy, alebo Gruzínsko…

 

Podľa košov…Poľsko – Rakúsko – Estónsko – Gibraltár – San Maríno v prípade šesť člennej skupiny.

 

( anketa denníka SME – koho si želáte do skupiny so Slovenskom?)

 

V kongresovom centre v írskom Dubline sa v nedeľu 2. decembra so začiatkom o 12.00 h SEČ uskutoční žreb kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020. Rozdelenie do výkonnostných košov určili výsledky jednotlivých mužstiev v novovzniknutej súťaži – európskej Lige národov 2018/2019.
Futbalisti Slovenska v 1. skupine B-divízie LN skončili na poslednom 3. mieste, čo pre nich znamenalo nielen zostup do „céčka“ novej kontinentálnej súťaže, ale tiež nasadenie v 3. koši pri spomenutom nedeľňajšom poludňajšom žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov – tých z 1. a 2. koša.

„Berieme to ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. My však máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil český kouč reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Do írskej metropoly odcestuje aj päťčlenná oficiálna delegácia Slovenského futbalového zväzu – prezident SFZ Ján Kováčik, generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, viceprezident pre štátnu reprezentáciu a medzinárodné vzťahy Karol Belaník, spomenutý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Pavel Hapal a riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa SFZ Monika Jurigová.

V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. V druhom koši je napríklad štvornásobný svetový šampión Nemecko, štvrťfinalisti tohtoročných MS Švédsko a Rusko, „bronzový“ tím z ME 2016 Wales či nedávni súperi Slovenska v skupinovej časti Ligy národov – Ukrajina a Česko. Z jednotlivých osudí vyžrebujú dovedna 55 reprezentačných mužstiev, premiéru v kvalifikácii o postup na kontinentálny šampionát zažije Kosovo.

Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja Ligy národov (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii LN 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.

Na organizácii najbližšieho šampionátu na „starom kontinente“ bude participovať dovedna dvanásť krajín – Anglicko, Azerbajdžan, Dánsko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko, Rusko, Škótsko, Španielsko a Taliansko. Európska futbalová únia (UEFA) zvolila tento model s tuctom organizátorských krajín po celom kontinente pri príležitosti 60. výročia od momentu, kedy sa uskutočnili premiérové ME. Aby sa na turnaj mali možnosť prebojovať všetky organizátorské krajiny, v jednotlivých eliminačných skupinách sa môžu ocitnúť maximálne dve z nich. UEFA bude pri nedeľňajšom žrebe brať do úvahy aj niekoľko politických, poveternostných a geografický ch obmedzení.

Kvalifikačné zápasy o postup na ME 2020 sa uskutočnia v priebehu budúceho roka, a to v marcovom, júnovom, septembrovom, októbrovom a novembrovom asociačnom termíne.

Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:

1. kôš: Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko
2. kôš: Nemecko, Island, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Dánsko, Švédsko, Rusko, Rakúsko, Wales, Česko
3. kôš: Slovensko, Turecko, Írsko, Severné Írsko, Škótsko, Nórsko, Srbsko, Fínsko, Bulharsko, Izrael
4. kôš: Maďarsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Litva, Gruzínsko
5. kôš: Macedónsko, Kosovo, Bielorusko, Luxembursko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Moldavsko, Gibraltár, Faerské ostrovy
6. kôš: Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, San Maríno

Termíny kvalifikačných zápasov:

1. hrací deň: 21. – 23. marca 2019
2. hrací deň: 24. – 26. marca 2019
3. hrací deň: 7. – 8. júna 2019
4. hrací deň: 10. – 11. júna 2019
5. hrací deň: 5. – 7. septembra 2019
6. hrací deň: 8. – 10. septembra 2019
7. hrací deň: 10. – 12. októbra 2019
8. hrací deň: 13. – 15. októbra 2019
9. hrací deň: 14. – 16. novembra 2019
10. hrací deň: 17. – 19. novembra 2019

Termíny turnajov play-off jednotlivých divízii Ligy národov 2018/2019:

Žreb play-off: 22. novembra 2019
Semifinále: 26. – 28. marca 2020
Finále: 29. – 31. marca 2020

Legendárny Panenka oslávi 70 rokov

Autor: admin

Bývalý československý futbalový reprezentant Antonín Panenka bude mať v nedeľu 2. decembra 70 rokov. Do futbalovej histórie sa zapísal hlavne vďaka originálne kopnutej a zároveň rozhodujúcej jedenástky z finále majstrovstiev Európy (ME) v Belehrade v roku 1976.

V nezabudnuteľnom finále sa výber Československej socialistickej republiky (ČSSR) nabitý prevažne hráčmi bratislavského Slovana postavil proti silnej reprezentácii vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Belehradské finále sa po remízovom výsledku 2:2 a bezgólovom predĺžení dostalo až k penaltovému rozstrelu. Do ôsmeho pokusu všetci aktéri jedenástky premenili. Prvý zaváhal až Nemec Ulli Hoeness, po ktorom nasledoval kanonier Bohemiansu Praha Antonín Panenka. Ten svojou strelou do stredu bránky prekonal bezmocného a očividne šokovaného brankára Seppa Maiera a Československo sa tešilo z titulu európskych šampiónov.

Antonín Panenka sa narodil 2. decembra 1948 v Prahe. Patril k odchovancom Bohemiansu Praha (dnes Bohemians Praha 1905), ktorého zeleno-biely dres si obliekal od žiackych rokov. Na seniorské prvoligové trávniky za pražských „klokanov“ nastúpil v 19 rokoch. Farby materského klubu v najvyššej futbalovej súťaži vtedajšieho Československa hájil v rokoch 1967-1981 a ako stredopoliar strelil 76 gólov. Celkovo v reprezentačnom drese odohral 59 zápasov a strelil 17 gólov.

Legendárny exekútor belehradskej finálovej penalty zanechal nezabudnuteľnú stopu aj v Rakúsku. V rokoch 1981-1985 totiž hrával za renomovaný Rapid Viedeň. So slávnym rakúskym klubom získal dva ligové tituly v najvyššej rakúskej futbalovej súťaži a v roku 1985 sa s Rapidom prebojoval až do finále Pohára víťazov pohárov (PVP), v ktorom však Viedenčania podľahli 1:3 anglickému Evertonu.

Po návrate do vlasti pôsobil niekoľko rokov ako asistent trénera a funkcionár Bohemiansu Praha. V súčasnosti zastáva post prezidenta Bohemiansu Praha 1905. V roku 2008 ocenili Panenku Cenou Václava Jíry. Tá sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj českého futbalu. Je tiež nositeľom českého štátneho vyznamenania – Medaily Za zásluhy I. stupňa, ktoré mu udelil v roku 2008 vtedajší český prezident Václav Klaus.

Antoním Panenka bol hosťom fanklubu v tomto roku v trnavskom hoteli Phoenix pred medzištátnym zápasom Slovensko – Holandsko a už neraz sa vyjadril, že na Slovensko vždy veľmi rád príde a že má k nemu vrúcny vzťah.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním znova na nejakej akcii stretli!

Foto: Anton Holienčin

Ivan Hrdlička vybral 11 reprezentantov na živé losovanie kvalifikácie

Autor: majka

OFSFR Bratislava

Oficiálny fanklub pripravuje malú oslavu pri príležitosti životného jubilea a zároveň na živo reakcie z losovania kvalifikácie na ME 2020. Ivan Hrdlička nominoval 11 reprezentantov na prvú adventnú nedeľu…

Mená sú prekvapením pre členov…, ale, že to budú mená veľkých a asi aj najväčších úspechov ČSR a Slovenska netreba pochybovať.

(členovia fanklubu môžu a budú pritom…)

Fanklub SVK

Dominika Škorvánková s fanklubom na Vianočných trhoch

Autor: majka

Mníchov – Bayern Rivvis

Členovia fanklubu sa zúčastnili zápasu Ligy majstrov FC Bayern Mníchov – Benfica Lisabon (výsledok 5 : 1).

Svojou účasťou podporila aj kapitánka reprezentácie Slovenska a hráčka FC Bayern Mníchov Dominika Škorvánková.

Vianočným balíčkom fanklub podporil klub FC Bayern Mníchov.

Dominika si s fanklubákmi vyskúšala kvalitu punču a následne sme jej ukázali fanúšikovské miesto na prípravu pred zápasom: miestny Hofbräuhaus. Pivo síce neokoštovala, avšak bavorské koleno malo u nej premiéru rovnako ako návšteva spomínaného svetoznámeho hostinca. Dominike veľmi pekne ďakujeme za podporu.

Jozef Chocholouš oslávil 70 rokov

Autor: majka

Slovensko malo v minulosti niekoľkých výborných rozhodcov s vysokým medzinárodným kreditom a jedným z nich určite bol Jozef Chocholouš, ktorý oslávil v utorok 27. novembra životné jubileum 70 rokov. Pozoruhodné je, že vo futbalovom hnutí pôsobil ako hráč, tréner, rozhodca, delegát zväzu a funkcionár celkom 58 rokov.
Bratislavský rodák celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.
Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).
V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním stále stretávali na futbalových ihriskách.
Foto: facebook

Slovensko je v 3. koši, môže naraziť aj na velikánov

Autor: majka

Po utorňajších posledných zápasoch skupinovej časti európskej futbalovej Ligy národov 2018/2019 je definitívne známe zloženie košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020, ktorý sa uskutoční v nedeľu 2. decembra v írskom Dubline. Rozdelenie do jednotlivých košov určili práve výsledky jednotlivých mužstiev v tejto novovzniknutej súťaži.
Keďže Slováci skončili v 1. skupine B-divízie až na poslednom 3. mieste, znamená to pre nich nielen zostup do „céčka“ LN, ale taktiež nasadenie v 3. koši pri žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov, tých z 1. a 2. koša. To môže značne skomplikovať cestu na ME 2020. Paradoxne posledný zápas na ME hralo Slovensko s Nemeckom, ktoré nám môže byť nalosované z druhého koša, čo je samozrejme atraktívny súper, ale nie do kvalifikačnej skupiny a zrejme obidve strany si asi prajú schodnejšieho súpera.

,,Sme sklamaní, že po prehre v Česku sa nám nepodarilo obhájiť druhý kôš. Berieme to však ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. Ale my máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil tréner reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. Práve utorňajšia remíza Poliakov v Portugalsku (1:1) definitívne odsunula „iba“ do 2. koša štvornásobného majstra sveta Nemecko. Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja LN (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. ,,Nemecko je vo výkonnostnom a hernom kŕči už od majstrovstiev sveta v Rusku. Je to však obrovská futbalová krajina s veľkým množstvom skvelých hráčov. Podľa mňa je to len ich krátky výpadok. To však znamená, že skupina, do ktorej príde Nemecko z druhého koša, bude veľmi náročná,“ dodal Hapal.
Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii Ligy národov 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.

Najvyššie nasadení pre los budú víťazi skupín prvej ligy, teda Anglicko, Holandsko, Portugalsko a Švajčiarsko. Tých čaká v júni záverečné final four, pri losovaní tak budú automaticky nalosovaní do kvalifikačných skupín A, B, C, D, ktoré budú mať iba päť účastníkov a na finalistu tak bude čakať iba osem kvalifikačných zápasov, aby sa mohli venovať Final Four.
V prvom koši tak bude ostatných šesť najlepších z /A/ koša, ktorí budú nalosovaní do ďalších šiestich z desiatych  kvalifikačných skupín.
Ďalších desať najlepších ide do druhého koša a tak ďalej až po šiesty kôš, v ktorom je päť najhorších z 55 účastníkov Ligy národov, a to San Marino, Malta, Andorra, Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Títo budú nalosovaní do kvalifikačných skupín F, G, H, I, J o celkovom počte šiestich účastníkoch.

Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:
1. kôš: Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko
2. kôš: Nemecko, Island, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Dánsko, Švédsko, Rusko, Rakúsko, Wales, Česko
3. kôš: Slovensko, Turecko, Írsko, Severné Írsko, Škótsko, Nórsko, Srbsko, Fínsko, Bulharsko, Izrael
4. kôš: Maďarsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Litva, Gruzínsko
5. kôš: Macedónsko, Kosovo, Bielorusko, Luxembursko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Moldavsko, Gibraltár, Faerské ostrovy
6. kôš: Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, San Maríno

OFSFR pripravuje pre svojich členov spoločný obed a sledovanie losovania spoločne s legendami futbalu. Miesto podľa interných informácií fanklubu.

Scenáre sú rôzne lepšie i keď menej atraktívne – Poľsko, Bosna a Hercegovina, Estónsko, Gibraltár a San Maríno.

Horšie…Anglicko, Nemecko, Grécko, Kosovo…menej zápasov s veľmi silnými súpermi a možným neželaným pádom.

V nedeľu 2.12. 2018 budeme múdrejší a pripravujeme reakcie známych osobností, ale aj fanklubákov ihneď po žrebe.

Foto: archív ME 2016 vo Francúzsku./ Zopakuje Slovensko radostnú cestu tentokrát po celej Európe na ME?

Podporili Mariána Čišovského…

Autor: majka

Vydražené dresy kapitánov prevzali obaja členovia fanklubu. Podporili sumou takmer 70000 korún. Výťažok ide na pomoc pacientom s ALS. Richard Hamšík prevzal dres za syna Mareka a Petr Švonc si síce veľmi prial dres Martina Škrtela, tam však mal prisilného súpera…Ďakujeme aktívnym členom a Petrovi ešte raz za podujatie v Prahe pre fanklubákov…

Weiss koniec v reprezentácii neľutuje, otec ho akceptuje

Autor: majka

Slovenský futbalový reprezentant Vladimír Weiss neľutuje svoje rozhodnutie skončiť v reprezentácii pod vedením trénera Pavla Hapala. Pre portál šport24.sk uviedol, že jeho rozhodnutie spoluhráči i otec Vladimír Weiss starší pochopili.

Weiss pod vedením nového trénera Hapala zostal v novembrových dueloch Ligy národov UEFA proti Ukrajine (4:1) a Česku (0:1) len na lavičke náhradníkov. Keď sa na ihrisko nedostal ani pri treťom striedaní v súboji v pražskom Edene, zamieril počas stretnutia do šatne. ,,Zo strany trénera Hapala som mal indície byť jednou z opôr reprezentácie spolu s Hamšíkom a Škrtelom. To bola pre mňa jedna z najväčších motivácií pokračovať. Osobne si myslím, že v reprezentácii som nepovedal posledné slovo, no pod trénerom Hapalom hrať nebudem, keďže z jeho strany nepociťujem žiadnu dôveru a rešpekt voči mne,“ povedal Weiss pre šport24.sk. ,,Samozrejme mi je ľúto, že momentálne nebudem v reprezentácii najmä kvôli atmosfére a vzťahom medzi hráčmi. Vždy som sa na zrazy tešil a určite mi bude chýbať. Je to rozhodnutie, ktoré neľutujem.“

Dvadsaťosemročný krídelník katarského klubu Al Gharafa informoval o svojom rozhodnutí aj otca, ktorý v súčasnosti trénuje reprezentáciu Gruzínska. Do Kataru prestúpil slovenský futbalista v roku 2014, tento krok vyvolal polemiku aj u Hapalovho predchodcu Jána Kozáka. Weiss mal podľa neho zostať v Európe. ,,S trénerom Kozákom som nemal žiadne problémy a na zrazy som prišiel vždy na 100% pripravený. V Katare som momentálne s rodinou spokojný a moju budúcnosť nateraz neriešim. S otcom som si to hneď po zápase vydiskutoval. Neteší ho to, ale ako moja najväčšia opora ma plne akceptuje,“ dodal.

Weiss patril medzi sedmičku hráčov, ktorí po októbrovom zápase Ligy národov s Českom porušili životosprávu. ,,Názory ľudí ja osobne neovplyvním. Na ihrisku sa vždy snažím nechať maximum a myslím si, že ten, kto futbalu rozumie, to vidí.“ povedal Weiss.

Ivan Hrdlička oslávil 75 rokov

Autor: majka

Jeden z najlepších futbalistov slovenskej a československej histórie Ivan Hrdlička v utorok 20. novembra oslávil 75 rokov. V najúspešnejšom slovenskom klube ŠK Slovan Bratislava vyoral hlbokú brázdu. Neskôr hrával za Zbrojovku Brno, odkiaľ odišiel po sezóne 1974/75 do Petržalky, kde aj zakončil úspešnú kariéru.

Už ako žiak začínal v belasom a keď mal 19 rokov, stal sa jednou z opôr A-mužstva. Stredopoliar s obrovským prehľadom, výbornou technikou a inteligenciou. Je držiteľom majstrovského titulu z roku 1970 a víťaz niekdajšieho Pohára víťaza pohárov z roku 1969 po triumfe nad slávnou CF Barcelona, ktorú belasí zdolali 3:2. Za Slovan odohral 10 ligových sezón, odohral 315 ligových zápasov, v reprezentačnom drese hrával v rokoch 1964 – 1971 a odohral za ňu 17 zápasov. Hral na majstrovstvách sveta v Mexiku v roku 1970.

V súčasnosti vychováva belasé talenty v kategórii prípraviek, jeho rukami prešlo veľa ligových hráčov a aj reprezentantov. Ivan Hrdlička sa tiež zúčastňuje na rôznych akciách oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. V októbri bol súčasťou veľkej fanzóny pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k narodeninám želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a pracovných úspechov!

Zopakuje sa v Edene čo na Letnej? „MY SME TU DOMA!“

Autor: majka

Veľa fanúšikov pozná, používame ho a berieme ho za svoj…

Viete však ako vznikol? 1.4.2009 hral výber Vladimíra Weissa v Prahe o postup na MS do JAR.

Moderátor vyzval a hecoval domácich fanúšikov k podpore domáceho mužstva a ako to už býva nastal presný opak.

Nechtiac vyburcoval opačný tábor fanúšikov jasnou odpoveďou… nech je zjavné kto je tu doma? …

Foto: Miloš Kopča

Fanklub ešte síce neexistoval no však na fotkách sú terajší fanklubáci…Rak, Zubák, Táborský, Kopča, Galbička…

Krásny 1. apríl po vysokej prehre na Wembley…Prešli sme pamiatky Prahy vrátane dvoch kde sme sa symbolicky snažili o podporu…Pražské Jezulátko a socha Panny Márie na Strahove. Len málo ľudí vie prečo je otočená chrbtom k mestu…rok 1918 presnejšie 3. novembra  zboril dav Mariánsky stĺp a doteraz sa nenašla ochota ho obnoviť hoci bol mylne považovaný za symbol nechceného režimu. Bol postavený ako poďakovanie za ochranu Prahy počas vojny…

Niekedy chcené a myslené sa môže otočiť tam kam to vôbec nemalo smerovať…život býva taký a nás Slovákov toto dôležité víťazstvo nasmerovalo do Juhoafrickej republiky…ĎAKUJEME!

Naopak my by sme nemali zabudnúť na hráčov a poďakovať  prvý gól Šesták,  či druhý Jendrišek…a samozrejme výkon celého mužstva.

Zostava Slovenska: Mucha, Pekarík, Škrtel, Ďurica, Zábavník, Štrba, Karhan, Šesták, Hamšík, Jendrišek, Hološko / Stoch, Sapara, Vittek.

Futbalový turnaj fanklubov ovládla mužstvo spoza Moravy

Autor: majka

OFSFR – Futbalový turnaj štadión Lokomotívy Trnava 16.11.2018

Výsledky:

Ukrajina – Česká republika 0:3 (0:1)

Slovensko – Ukrajina 1:0 (1:0) Malovec Radovan

Česká republika – Slovensko 3:2 (1:1) Marek Mačica, Tomáš Ondrášik

Zostava Slovenského fanklubu: Roman Jamrich, Marek Mačica, Kristián Mačica, Jakub Ondrášik, Radovan Malovec, Pavel Príkopa, Matúš Vavrinec, Matej Mišík, Ivan Matyáš, Tomáš Ondrášik, Filip Mišík, Ervin Miština a mužstvo za reprezentantov doplnil Ján Luža / vedúci mužstva Vladimír Ekhardt

1.Česká republika

2. Slovensko

3. Ukrajina

Fanklub ďakujeme FK Lokomotíva Trnava (osobitne pánovi Moravčíkovi) za poskytnutie zázemia a všetku príkladnú starostlivosť. Bez nároku na akýkoľvek honorár!

Deti z detského sanatória roztancovali Ďuryho !

Autor: majka

Fanklubáci zo Slovenska a Ukrajiny v rámci charitatívneho dňa pred zápasom v Trnave Slovensko – Ukrajina prispeli deťom.

Navštívili detičky a priniesli to čo potrebujú k svojmu životu v sanatóriu. Deti boli úžasné tancovali, spievali pripravili si darčeky  a vlastnú tvorbu…

Čo viac dodať…Bolo to skvelé! Ďakujeme

Program fanklubu pred zápasom s Ukrajinou

Autor: majka

16.11.2018 piatok Stretnutie fanklubov CZE UKR SVK

9:50 Hotel Spectrum zraz UKR SVK
10:00-11:00 Návšteva  – Detské sanatórium v Trnave Prednádražie – charitatívna časť . Maskot Ďury
11:00 Zraz na futbalový turnaj  – ulica Juraja Slottu Areál Lokomotívy Trnava
11:30-14:00 Futbalový turnaj Ihrisko Lokomotívy Trnava – umelá tráva 7+1 hráčov. 2x20min.
11:30 CZE – UKR
12:25 SVK – CZE
13:20 UKR – SVK

Vedúci mužstva a nehrajúci kapitán: Vladimír Ekhardt

Reprezentanti: Luža Ján

Rozhodcovia Vladimír Randa a Roman Podhradský

15:00-17:00 pivo a jedlo za vlastné-:) Hotel Phoenix UKR SVK CZE

17:00-18:00 odovzdávanie vstupeniek na zápas/príchod do fanzóny.

Uzavretá spoločnosť – na základe vstupeniek do fanzóny.

18:00-19:30 fanzóna  – Hostia Jozef Barmoš,  Ján Kapko, Ján Luža, Vladimír Ekhardt, Michal Zeman.
Hostia z Ukrajiny – dve výrazné osobnosti ME 1988 striebro ZSSR Oleg Protasov a Anatoliy Demyanenko.
Karty zberateľské… Jozef Barmoš,  Martin Jakubko iba podpisovanie kariet podľa časovej dostupnosti.

Fanklub SVK

Foto: prílet do Bratislavy / RTA

Takto to bolo: TJ Slovan Veľké Orvište I.

Autor: majka

TJ Slovan Veľké Orvište – klub, akých bolo na Slovensku tisíce. Dve hrdzavé bránky, chodník cez ihrisko do susedných Bašoviec, alebo futbalové kabíny z družstevných kvádrov v akcii Z. Klub vznikol v roku 1928 avšak prvý zápas odohral až 11.05.1933 na už neexistujúcom ihrisku na Záhumní, ktoré je v súčasnosti zaplavené rybníkom. Terajšie Ihrisko za kostolom je z roku 1951. TJ vyhral svoju súťaž v sezóne 1954/1955 a mal celý rad skutočných zanietencov a funkcionárov, či vlastný autobus RTO 706. Skutočný obrat nastal až po zmene režimu – teda po roku 1990. Futbalový progres rástol, vydal vlastné CD / napr. Elán, Team, Budvarka, Moravanka, Slniečko so skladbou Fodbalistická s textom o Veľkom Orvišti a videoklipom a predovšetkým hymnou (11 apoštolov) od skupiny 2PM svojho času označenú za jednu z najlepších z klubových na Slovensku, či vlastnú knižnú publikáciu, zlepšil kvalitu ihriska a zázemia, ale bohužiaľ aj zažil svoj koniec namiesto svojej 90-tky. Jednu pikošku k tomu. V roku 2004 mal v Bratislave reklamnú električku – na dedinský klub úsmevné. S pozvánkou na ME do Portugalska. Zástupcu odchovancov medzi reprezentantmi Vladimír Bechera – Slovan Bratislava – ČSSR olympijský výber. Matúš Kunik – FC Nitra – reprezentant SVK do 15 a 17 rokov. Zopár hodových štartov má aj Filip Hološko, avšak iba ako obyvateľ Veľkého Orvišťa.

Roman Táborský  – Peter Zeman – Ľudovít Líška – Ladislav Šimurka – Rastislav Kostka –  Róbert Čapla – Miloš Kopča – Igor Šramka – Ondrej Trnovský – Anton Jankovič. Čo majú spoločné?

Roman Táborský, Peter Zeman, Ladislav Šimurka a aj Rastislav Kostka obliekali dres TJ Slovan Veľké Orvište. Ľudovít Líška bol funkcionárom klubu a Róbert Čapla pripravoval bulletiny, rozhovor s hráčmi pre TJ Slovan.

Klub jednoducho ak chcel rásť musel zháňať peniaze a keďže všetkých nás bavilo cestovať za športom FC Bayern, ME vo futbale 2000 či reprezentácia.

V tom čase bolo veľmi málo športových CK a kto chcel ísť tak sa musel starať sám. Jednoducho slovo dalo slovo a išli sme kam sme chceli. Avšak bolo treba začať so stavbou kabín TJ a to nás naštartovalo. Na projekty kabín sme zarobili zájazdom na MS v hokeji v Čechách v Ostrave (Zeman – Táborský). Na Bayern sme išli prvý krát autobusom 8.5.2004. No zájazd do Portugalska už, taký úspech nemal avšak tu prišli nové obzory a priatelia. Miloš Kopča, Igor Šramka, či Anton Jankovič. Portugalsko bolo síce nakoniec parádne, ale výborné zápasy a vynikajúca cena v spolupráci s CK Awertour nebola zárukou predaja, pretože českým fanúšikom bol zájazd podozrivo lacný a bolo to v čase krachu CK v Čechách. Slováci v tom čase ešte veľmi za športom necestovali.

Foto: Anton Holienčin – Orvišťania (Hološko-Kunik)

 

Korenčiová je v AC Miláno brankárskou jednotkou

Autor: majka

V lete tohto roka zaujal futbalových fanúšikov pod Tatrami prestup slovenskej brankárky Márie Korenčiovej do AC Miláno. Sympatická Bratislavská rodáčka sa s vedením talianskeho klubu dohodla na ročnej zmluve. Ako to v takomto veľkoklube funguje, sme sa s 29-ročnou brankárkou rozprávali.

o Do AC Miláno ste prichádzali s určitými ambíciami a predstavami. Boli prvé mesiace v klube pre vás náročné?
– Určite som išla do AC Miláno s nejakými očakávaniami, ale hlavne si treba uvedomiť, že prestúpila som do novovzniknutého klubu a inej krajiny. Mojimi ambíciami bolo presadiť sa, hlavne hrávať a nájsť si miesto v kvalitnom kádri. Isteže, prvé mesiace boli náročné, lebo všetky hráčky sme sa navzájom spoznávali, takisto aj realizačný tím. Klub si pred novou sezónou dal vysoké ciele a som rada, že ich zatiaľ vcelku napĺňame.

o Aký dojem máte z klubu a mesta?
– Z klubu mám veľmi dobré pocity, je veľký po všetkých stránkach, napriek tomu, že iba nedávno vznikol všetci k svojim povinnostiam pristupujú na vysokej profesionálnej úrovni. Miláno je krásne mesto, na každom kroku cítiť, že Taliansko je futbalová krajina a ľudia najpopulárnejším športom na svete veľmi žijú.

o Ide o váš piaty zahraničný angažmán, v ktorom klube ste sa najlepšie cítili a v ktorom sa vám najviac darilo?
– V každom klube a v krajine som si našla niečo, čo sa mi páčilo a čo mi vytvorilo pohodu mimo domova. Najväčšiu pohodu som mala vo Švajčiarsku, v klube FC Neunkirch. Prestúpila som tam z nemeckej ligy a švajčiarska najvyššia súťaž bola predsa len troška na nižšej úrovni. Hralo sa tam pomalšie, čo mi celkom vyhovovalo a mala som tam jednoznačnú pozíciu brankárskej jednotky. Po prestupe do Nemecka či Talianska som nevedela, ako to so mnou bude.

o Zaujímavé je, že ženské mužstvo AC Miláno vzniklo iba v tomto roku. Predstavte nám ho a ako sa vám darí na novom pôsobisku?
– AC Miláno si zobralo pod krídla ženský klub až na túto sezónu. Je to teraz taký nový trend zakladania klubov s veľkou históriou. Či je to už v Taliansku, alebo v Anglicku, kde tiež vznikol ženský klub Manchester United. V minulom ročníku taliansku ligu pri svojej premiére vyhral Juventus Turín, teraz si dobré meno robí aj v Lige majstrov. AC Miláno najviac hráčok, okolo osem získalo z Brescie, ktorá v minulej sezóne skončila druhá. Od nej prebralo aj licenciu, aby mohlo hrať hneď najvyššiu súťaž. Ďalšie hráčky prišli z iných talianskych klubov a káder doplnili legionárky. Sú v ňom Slovenka, Brazílčanka, Portugalčanka, Fínka, Chorvátka a ešte sa čaká na príchod útočn í čky z Kolumbie. Hráme rovnako ako muži v Sérii A, po 6. kolách sme z dvanástich účastníkov na prvom mieste. Doteraz sme vyhrali päť razy, raz sme remizovali a v nedeľu sme doma zdolali Juventus 3:0. Som spokojná, lebo od prvého majstrovského zápasu som v bráne, dúfam, že to takto bude pokračovať.

o Predpokladáme, že v takom veľkoklube iste máte dobré podmienky na celkovú prípravu?
– Hlavne po materiálnej stránke je klub veľmi dobre zabezpečený. Trénujeme a hrávame zápasy v mládežníckom centre, kde sú kvalitné ihriská, celkové zázemie je ozaj na vysokej úrovni. Samozrejme, s finančnými podmienkami sa s mužmi, alebo s inými krajinami nemôžeme porovnávať. Taliansko sa v ženskom futbale iba snaží dostať tiež na najvyššiu úroveň, či už platovú, alebo výkonnostnú. My si svojich fanúšikov stále iba hľadáme, chce to čas, aby začali chodiť aj na naše zápasy.

o O brankároch sa hovorí, že čím sú starší, tým sú lepší. Platí to aj v ženskom futbale?
– Myslím si, že toto platí takmer pre každý kolektívny šport. Čím je brankárka staršia, skúsenejšia, vyhratejšia, má väčší pokoj v bráne a prehľad, tým je cennejšia pre mužstvo.

Škorvánková má za sebou úspešný rok, Mníchov ju doslova očaril

Autor: majka

Dominika Škorvánková, hráčka slávneho FC Bayern Mníchov pôsobí v bundeslige, v jednej z najlepších líg Európy. Rodáčka z Dunajskej Lužnej je v 27 rokoch aj kapitánkou slovenskej ženskej reprezentácie. So sedemnásobnou držiteľkou ocenenia pre najlepšiu futbalistku Slovenska sme sa porozprávali na aktuálne témy.

Kalendárny rok 2018 sa blíži ku koncu, aký bol z vášho pohľadu na klubovej a reprezentačnej úrovni?
V klube mám za sebou úspešný rok, lebo sme v bundeslige skončili na druhom mieste za majstrovským Wolfsburgom a prebojovali sme sa do finále národného pohára. Takže kvalifikovali sme sa do tohto ročníka Ligy majstrov, kde sme už postúpili do štvrťfinále a v piatok na žrebovaní sa dozvieme meno nášho ďalšieho súpera. V Bundeslige sme znova na druhom mieste, zatiaľ sme prehrali iba s Wolfsburgom. Na reprezentačnej úrovni nám nevyšla kvalifikácia MS 2019. Musíme urobiť všetko preto, aby nová kvalifikácia ME bola z našej strany oveľa lepšia.

Povedzte nám niečo bližšie o Bayerne Mníchov, aké hráčky ho tvoria a koľko máte legionárok?
Bayern Mníchov sa skladá z domácich reprezentantiek, ktorých je v mužstve okolo desať, ale máme aj dosť legionárok. Okrem mňa v tíme je Češka, Srbka, Američanka, dve Holanďanky, myslím si, že je to dobrá a vyvážená zmes kvalitných hráčok. Cieľom klubu je hlavne udržať doma najlepšie nemecké hráčky.

Chodievate aj na zápasy A-mužstva Bayernu a stretli ste sa už s nejakými veľkými hviezdami tohto slávneho klubu?
Na áčko sa môžem chodiť pozrieť vždy, ak nehráme v ten víkend, čo však veľmi nebýva pravidlom. Dostaneme jeden lístok, vlani som sa bola na príťažlivom zápase Ligy majstrov Bayern – Real Madrid. Bol to pre mňa veľký zážitok, lebo mám rada aj kráľovský klub z Madridu a tento súboj som si veľmi užila. S hráčmi Bayernu sa veľmi nestretávame, lebo sa pripravujeme v novom tréningovom centre v Campuse. Stretla som sa však s Jamesom Rodriguezom, obidvaja sme totiž niečo vybavovali na jednom úrade. Najskôr by sme sa všetci stretli vtedy, keby sme obidvaja vyhrali pohár pre majstra a na námestí by sme ho oslávili.

Kde a pred akou kulisou hrávate majstrovské zápasy?
Hrávame na štadióne Mníchov 1860, ale niektoré stretnutia sme už odohrali v novom tréningovom centre v Campuse, kde hráva aj mládežnícke mužstvo Bayernu do 17 a 19 rokov. Týka sa to hlavne najdôležitejších stretnutí, v ktorých nám ide o veľa. Kulisa záleží od kvality našich súperov, napríklad minulý rok proti Wolfsburgu sme mali na Campuse vypredané. Bolo tam cez 2000 divákov a vládla tam výborná atmosféra.

Kedy podľa vás ženská futbalová reprezentácia napodobní svojich mužských kolegov a postúpi na ME, alebo na MS?
Ženský futbal hlavne v Európe je veľmi kvalitný a vyrovnaný, vládne v ňom obrovská konkurencia. Pri žrebe by sme potrebovali aj troška šťastia a na každý zápas by sme museli byť stopercentne pripravené a hlavne nikto by nesmel chýbať pre zranenie. Pred sebou máme kvalifikáciu ME, začneme ju na budúci rok a verím, že v nej obstojíme lepšie ako v nedávnej v kvalifikácii MS 2019.

Máte nejakého obľúbeného hráča a hráčku?
Keď som bola mladšia, veľmi som uznávala Franka Lamparda z londýnskej Chelsea. Navyše mal na drese moje obľúbené číslo 8. Rada si pozriem mužský i ženský futbal. Keďže som v takej pozícii, že som už staršia, tak nemôžem povedať, že niekto je môj idol.

Čo si sľubujete od dvoch prípravných medzištátnych stretnutí v Grécku?
Pre nás to bude dobrá previerka, lebo Grécko je taký súper, bez nejakého znevažovania, nad ktorým musíme vyhrať. Bude dobré vidieť, ako sme na tom výkonnostne. V novembri sme už všetky hráčky odohrali v našich ligách dosť zápasov, takže som veľmi zvedavá, ako si budeme na ihrisku počínať.

Mníchov je krásne mesto, určite si užívate život v bavorskej metropole?
Predtým som v Nemecku pôsobila v menšej dedine, v klube SC Sand. Po prestupe do Bayernu pociťujem veľký rozdiel, lebo Mníchov ma doslova očaril. Popri futbale ponúka strašne veľa možností na dobrý život. Hocikedy sa môžem vybrať kde sa mi zachce, či už do centra mesta, alebo do anglickej záhrady. V Mníchove je veľa zelene, čo mi veľmi vyhovuje, je to krásne mesto s veľkou životnou úrovňou. Som veľmi rada, že tu v súčasnosti žijem.

 

Fanklubáci a maskot Ďury navštívili slovenskú ženskú reprezentáciu

Autor: majka

V pondelok 5. novembra ženská futbalová reprezentácia sa v Senci zišla na poslednom zraze v tomto kalendárnom roku. Zverenky trénera Petra Kopúňa odcestovali dnes do Grécka, kde ich čakajú dva zápasy s domácim tímom. Túto reprezentáciu navštívili aj fanklubáci, predseda Roman Táborský s manželkou Máriou, jeho zástupca Miloš Kopča a redaktor nášho webu Milan Valko. Dôvodom ich návštevy bolo spoločná fotografia celého tímu s maskotom Ďurym a rozhovory s dvomi našimi legionárkami, brankárkou Máriou Korenčiovou z AC Miláno a stredopoliarkou Dominikou Škorvánkovou, sedemnásobnou Najlepšou futbalistkou Slovenska.

Slovenský šport – rozhovor Michala Zemana s historikom Jánom Grexom

Autor: majka

V posledných dňoch sme prežívali krásne jubileum výročia vzniku ČSR. Každý máme svoj názor a každý môžeme prežívať hrdosť inak. V čase superrýchlej komunikácie sa dnes až zdá neuveriteľné čo bolo v Prahe 28.10 v Brne bolo 29.10 a v Turčianskom Svätom Martine 30.10…No a čo sa týka futbalu sa niekedy dnes u susedov vie skôr ako doma… Prevzali sme článok z denníka Pravda – Slovenský šport ťaží najmä z vody. A často aj z vody varí Históriu poznať neuškodí.

Foto: archív Ján Súkup

Slovenský a český šport existovali pod jednou strechou 75 rokov. Aké bolo ich spolunažívanie, sme hovorili so športovým historikom, profesorom Jánom Grexom (77).

Niektorí ľudia aj po štvrťstoročí od rozdelenia prejavujú nostalgiu za spoločným štátom, iní vyzdvihujú éru samostatnosti. Do ktorej skupiny patríte?
Bol som zástanca zachovania Československa. Mrzí ma, že nebolo ani referendum, hoci by asi nič nevyriešilo. Rozdelenie ma bolelo. Po prvé, mal som syna v Prahe, kde vyštudoval medicínu, po druhé, vychádzal som z toho, že česká kultúra i spoločenský status národa bol na vyššej úrovni. To bolo dané historicky. Česi mali dlhšiu históriu, menej odnárodňovacích tlakov, vyspelú ekonomiku. Mali sme sa od koho učiť.

Videli ste aj nejaké pozitíva rozdelenia?
Prijal som realitu a hovoril som si, že konečne sa nebudeme mať na koho vyhovárať, za všetko si budeme môcť sami.

Presvedčil vás dvadsaťpäťročný vývoj o opodstatnenosti samostatnej existencie dvoch krajín?
Slovenská cesta vyznela lepšie i úspešnejšie, ako som sa pôvodne obával. Hoci prvé roky Mečiarovho obdobia boli zlé a Česi nám utekali. Ale trošku sa to už vyrovnáva. Len neviem, či je to najmä slovenským rastom alebo českým úpadkom… Ak by som zostal v športe, mám dojem, že výkonnostné rozdiely i slovenské manko sa zmierňuje. Aj keď je to ako na hojdačke. V deväťdesiatych rokoch bol napríklad český futbal a hokej na výslní, teraz nastala trochu iná situácia.

Akú pozíciu mal slovenský šport pod československou strechou?
Bolo to postavenie mladšieho brata a najmä začiatky neboli jednoduché. Uhorsko, kde sme predtým patrili, bolo v športe pomerne vyspelé, hoci to bola polofeudálna krajina v porovnaní s rakúskou časťou ríše. Šport sa rozmáhal aj vďaka maďarskej šľachte. Študovala v Anglicku a priniesla domov aj šport. Maďari sa dokonca ponúkli, že usporiadajú prvé olympijské hry, keď nebolo isté, či Atény stihnú pripraviť prvé novoveké hry. Aj v slovenských mestách šport prekvital, lenže mal maďarského ducha, maďarských funkcionárov, nerozvíjal sa na slovenskej národnej báze.

Ako sa zmenila situácia po vzniku republiky?
Keď vzniklo Československo, veľa maďarských funkcionárov odišlo, ale pomocnú ruku podal český šport, najmä Sokol, učitelia a telocvikári. O všetkom sa však rozhodovalo v Prahe. Československý olympijský výbor bol český, prvý Slovák sa do neho dostal v roku 1947. Ale sťažovali sa aj Česi, výbor nazývali „spolok pražských pánov“, nebol v ňom ani jeden mimopražský člen.

Slováci si neraz povzdychli, že Praha mala hlavné slovo a ťažko sa presadzovali slovenské záujmy a špecifiká. Bolo to opodstatnené?
Občas to niekde zaškrípalo, ale myslím si, že často nešlo o nacionálny útlak, ale o klubizmus. Hráč z Prahy bol vždy bližšie ako z Košíc. Reprezentačná páka a vyššia výkonnostná úroveň bola v Čechách. Keď sa futbalisti prebojovali do finále MS 1934, v tíme bol jediný Slovák Štefan Čambal, aj ten hrával v pražskej Slavii. To isté platilo o hokeji. Jediný Slovák, ktorý reprezentoval ČSR, bol Košičan Ladislav Troják, ale už ako hráč LTC Praha. Do druhej svetovej vojny sme mali jedinú majsterku sveta Matyldu Pálfyovú – aj to ako členku družstva Československa, ktoré tvorili sokolské gymnastky.

Po druhej svetovej vojne sa situácia zlepšovala?
V protektoráte bol český šport dusený, medzinárodné styky prakticky nulové. Slováci v tom čase mali možnosť súperiť aj so zahraničnou konkurenciou, hoci prakticky len v rámci Hitlerových satelitov. Slovenský šport zásluhou medzinárodných stykov kvalitou vzrástol. Keď sa napríklad po vojne obnovili ligové súťaže, naraz bolo vo futbalovej lige až šesť slovenských klubov.

V reprezentácii mali však dlho jasnú prevahu českí športovci…
Ak berieme do úvahy výkonnosť, bolo to spočiatku logické. Česi boli napríklad v hokeji majstri Európy už v roku 1911 a 1913, na Slovensku sa začal hrať hokej až v roku 1925. V zimných športoch sa prví slovenskí športovci dostali na olympiádu až v roku 1936. Okrem hokejistu Trojáka ešte bežec na lyžiach Lukáš Mihalák.

Aká bola úspešnosť slovenských športovcov?
Pred vojnou len dvaja prispeli do československého medailového mešca. Už spomenutá gymnastka Pálfyová a zápasník Herda, ktorý vtedy takisto pôsobil v Čechách. Pocit skrivodlivosti sa objavoval, lebo my Slovania – nielen Česi a Slováci – sa radi hráme na pánov, keď cítime, že je niekto ešte horší ako my. O klubizme som už vravel. Aj teraz to tak funguje – pre Zvolen je pažravá Banská Bystrica, pre Banskú Bystricu Bratislava a my sme predtým mali pažravú Prahu.

Ako to bolo s financovaním? Dodržiavala sa proporcionalita?
Za prvej republiky boli štátne dotácie minimálne, neviem, ako sa vtedy rozdeľovanie dodržiavalo. Inak to bolo v školskom športe. Tam boli stanovené normy. Nedávno som bol v Ľubietovej. Pani riaditeľka nás s pýchou povodila po škole. Budova bola postavená ešte v roku 1928 a obci ju darovala manželka prezidenta Masaryka. Na Slovensko išlo vo všeobecnosti darov viac, lebo u nás boli chudobnejšie oblasti. Aj to malo svoje zákonitosti. Čechy boli kedysi najpriemyselnejšia časť Rakúsko-Uhorska, Slovensko agrárna krajina.

V čom sa rozdelenie Československa najciteľnejšie prejavilo v slovenskom športe?
Otvorili sa nové možnosti. Konkurencia sa znížila a odrazu bolo jednoduchšie stať sa štátnym reprezentantom i olympionikom. Tým, že klesla konkurencia, padala aj sila slovenského športu. A stratila sa motivácia: ukázať Čechom, že sme lepší. Aká to bola sláva, keď v najpopulárnejších športoch, vo futbale či hokeji, získavali slovenské tímy tituly – najmä Trnava, Slovan, v hokeji aj Košice. Ale platí aj to, že viac Slovákov sa dostalo do sveta. A medzinárodný styk akceleruje rozvoj športu.

Ako to bolo na funkcionárskom poli?
Cítil som často až pionierske nadšenie. Bolo potrebné budovať športové zväzy, reprezentačné výbery, Slovenský olympijský výbor, športové ustanovizne. Prebiehalo to však podobne ako divoká privatizácia. Dobro išlo so zlom. Ako všade na svete, aj u nás boli ľudia, ktorí žijú pre šport a aj takí, ktorí žijú zo športu. Nevyhli sme sa aféram, rôznym problémom. Už v závere československej éry som pôsobil v olympijskom hnutí a po vzniku Slovenska som stretol aj veľa ľudí, ktorí zahoreli myšlienkami olympizmu a nemali problém ani s dobrovoľnou prácou.

Futbalisti a hokejisti sa aj po rokoch sťažujú, že im chýba konkurencia špičkových českých tímov…
Toto súperenie priťahovalo divákov. Dnes je smutný pohľad, keď na vedúci tím futbalovej súťaže príde na Pasienky päťsto ľudí. Zisk zo vstupného nestačí ani na natretie lavičiek. Myslím si, že problém je aj v tom, že v zostave najúspešnejšieho slovenského klubu nastupuje jeden či dvaja Slováci. Ak vychádzame zo štatistík, úspešnosť slovenských športovcov po rozdelení príliš neutrpela: na olympiádach získali 12 zlatých, 16 strieborných a 8 bronzových medailí. V československých podmienkach sa na úspechoch podieľali 9 zlatými, 14 striebornými a 13 bronzovými. A v podstatne dlhšom časovom úseku. Ale treba dodať, že z letných olympiád máme okrem Tótha už len medaily z vody. Je pre nás symbolické, že často „varíme z vody“.

Slovenský šport sa jednoznačne oslabil v kolektívnych športoch, ktoré mali v Československu silnú a úspešnú tradíciu. V čom vidíte príčinu?
Štátna podpora nie je výrazná a je málo transparentná, nejaká časť peňazí sa niekde stratí, nedostane sa priamo do športového procesu. A chýbajú nám sponzori. Zahraničné firmy kašlú na slovenský šport. Ľahšie si nájde podporu a sponzorov sólošportovec ako početný tím. To všetko niečo stojí.

V československej ére mali aj basketbal, volejbal, hádzaná silné pozície, na Slovensku vyrastalo veľa výborných hráčov a hráčok. Prečo to už neplatí?
Nie vždy dostanú talenty priestor. V niektorých športoch oslabuje kvalitu mládežníckych výberov uprednostňovanie detí bohatých rodičov, často sponzorov klubov. Kto chce preraziť aj v skromnejších podmienkach, musí byť naozaj mimoriadny talent. Je zriedkavé, že ho niekto dostane od Pána Boha. To je možno Saganov prípad. Talent treba vždy vybrúsiť. Ale keď rozhodnú peniaze a prednosť majú deti papalášov, stráca sa motivácia.

Diskutovanou témou boli spartakiády, mali zástancov i odporcov. Hrdili sa veľkou tradíciou od čias Sokola. Aký význam im prikladáte?
Nadväzovali na Všesokolské zlety, ktoré založil Tyrš. Nebola to sokolská špecialita, Tyrš odpozoroval masové cvičenia v Nemecku. Šesť sa ich uskutočnilo ešte pred vznikom ČSR, štyri v predmníchovskej republike a jedenásty po vojne v roku 1948. Zlety boli nádherné, aj vizuálne, aj organizačne. A najmä – nácvik bol dobrovoľný, bolo cťou vystupovať na zlete. Zlety vystriedali spartakiády, čo bol už termín, ktorý má korene v Sovietskom zväze, hoci tam sa pod ním viac myslelo na športové súťaže ako na masové cvičenia. Aj ja som na dvoch cvičil – ako žiak v roku 1955 a o päť rokov už ako vysokoškolák – ale v skladbe mužov. Tých nevedeli zohnať, to bol vždy problém.

V čom vidíte zásadný rozdiel medzi zletmi a spartakiádami?
Boli vo svojej podstate dobrá vec, ale kým zlety fungovali na báze absolútnej dobrovoľnosti, spartakiády skĺzavali na násilný nábor. Len u žien tento problém neexistoval. Tie k spartakiádnym cvičeniam mali vždy veľmi blízko. Nácvik spartakiády bolo lepšie ako nič. Ale mňa to nebavilo. Ako vysokoškoláci sme v rámci dvoch hodín telesnej výchovy hrávali futbal, basketbal, milovali sme hry a odrazu sme mali cvičiť prostné. Treba však povedať, že tí, ktorí spartakiády organizovali, vytvárali skladby, pohyb, hudbu, robili kus kvalitnej práce. Vyzdvihovali sme masovosť, ale veľa ľudí odcvičilo spartakiádu a skončilo. Postupne nám padali počty členov v oddieloch základnej a rekreačnej telesnej výchovy, bojovali v nich o členstvo. Aj v tomto prípade situáciu zachraňovali najmä ženy.

Viete si predstaviť v dnešnej modernej dobe spartakiádu na Slovensku?
To je ako veštenie zo sklenenej gule. Neviem, neviem… Ženy by sa asi pozbierali. Ale v Česku sa tradícia sokolských zletov udržala – aj s medzinárodnou účasťou. Nemajú takú publicitu, nie je to už taká masovka, ale majú modernejšie vydanie. Videl som niektoré vystúpenia. Bolo to pekné, dojímavé.

Mali ľudia v Československu lepšie podmienky na šport a cvičenie ako teraz?
Bolo asi viac možností a mali sme aj viac športových objektov. Profesor Perútka uvádzal, že v Bratislave bolo v roku 1967 o osem futbalových ihrísk menej ako v roku 1945! A tiež, že v roku 1968 bolo v českých krajoch 1700 telocviční a hál, na Slovensku ich bolo iba 70, necelé štyri percentá. Zanikajú ihriská, stále je nedostatok krytých bazénov, zimných štadiónov, klzísk… Slovensko v materiálnom vybavení zaostáva. Ak bol v niečom kedysi protekcionalizmus, tak v tomto. V Čechách sa budovalo viac športových objektov ako na Slovensku. Boli len výnimky. Napríklad majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách.

Platí, že kedysi viac ľudí športovovalo, cvičilo?
Počet rekreačne športujúcich je dnes možno limitovaný tým, že mládež má podstatne väčšiu šírku rôznych záujmov i možností. Náš život sa zmenil. Vyvíja sa športové vybavenie, všetko je čoraz drahšie. Už si nekúpite tenisky za trinásť korún. Mladí športovci mali kedysi zabezpečenie v klube, teraz leží ťarcha na rodičoch. A negatívom je parazitovanie na športe. Projekty na výstavbu objektov sú predražené, lebo každý si chce z nich uliať nejaké peniaze. Aký štát, taký šport. Sme krajina s vyspelou korupciou, nečakajme, že šport bude čistý.

Bol československý šport úspešnejší ako slovenský a český?
Mohli by sme to vyjadriť počtom úspechov, medailí. Zrátať, koľko cenných kovov z OH, MS a ME získali československí športovci a koľko ich po rozdelení vybojovali českí a koľko slovenskí športovci. Pred časom som sa o to pokúsil. Vychádzalo to tak, že Československo bolo úspešnejšie ako dnes Česko či Slovensko. Porovnávanie je však zložitejšie. Mnohé sa zmenilo. Podmienky sú iné.

V čom vidíte najväčšie rozdiely?
Inak skáčete s laminátovou a inak s bambusovou žrďou. Legendárny cyklista Vlasto Ružička jazdil na bicykli á la „ukrajina“ a dnešní pretekári sedia na dokonalých strojoch. Iná je doba, iné sú podmienky, iný technický stav, iné tréningové metódy, iné financie, iná spoločenská atmosféra. Vo veľkom športe je množstvo rôznych záujmov a vplyvov, trápi ho doping. Mal by byť menej cirkusom a viac športom. Ale to je nereálne. Už dávnejšie som si povedal, že profesionálnemu športu nemôžem stopercentne veriť. Preto preferujem rekreačný šport. Dáva človeku zábavu, aj úsilie sa zlepšovať. A ak nie, nič sa nestane. Dôležité je, že sa človek hýbe.

Takto sa tvorila história fanklubu

Autor: majka

Zdá sa Vám, že logá spolu nesúvisia? Možno opak je pravdou…

Pripravujeme – ako sme sa stretli – čo robili vtedy a dnes…

Roman Táborský

Peter Zeman

Miloš Kopča

Igor Šramka

Rastislav Kostka

Róbert Čapla

Ladislav Šimurka

Ondrej Trnovský

Anton Jankovič

Ľudovít Líška

SOV odhalil pamätnú tabuľu Vladimírovi Weissovi najstaršiemu

Autor: majka

Pamätnú tabuľu člena strieborného futbalového mužstva z Tokia 1964 Vladimíra Weissa najstaršieho v stredu 24. októbra odhalili na Národnom pamätníku olympionikov v Martine, neďaleko jeho rodných Vrútok. Bývalý skvelý stopér odohral všetky zápasy olympijského turnaja, vrátane víťazného s Brazíliou. Československo prehralo až vo finále s Maďarskom 1:2.
Na pietnom akte sa zúčastnilo viac než päťdesiat hostí, medzi nimi aj syn strieborného olympionika, bývalý známy futbalový reprezentant a popredný tréner Vladimír Weiss II. s manželkou, dcéra Zuzana Schwartzová, aj kapitán tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Anton Urban. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie zastupoval jeho agilný člen Peter Špilák. Oficiálny fanklub za pomoci jeho aktívnych členov zorganizoval stretnutie Vladimíra Weissa najstaršieho s Adolfom Schererom, ktoré si osobne veľmi prial. Podarilo sa nám splniť jeho veľký sen na sklonku života.

Pietny akt pripravilo SOV – Slovenské olympijské a športové múzeum, všetkých hostí (medzi nimi boli aj účastníci ranného zasadnutie Združenia olympijských klubov SR v Martine) privítala jeho riaditeľka Zdenka Letenayová. Prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) Anton Siekel v krátkom úvodnom slove uvíedol, že v dnešnej uponáhľanej dobe majú ľudia málo času zastaviť sa. „Toto je jedna z príležitostí zastaviť sa a uctiť si pamiatku ľudí, ktorí reprezentovali našu vlasť,“ povedal.

Pred všetkými prítomnými prehovoril aj kapitán strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 v Tokiu, 84-ročný Anton Urban, ktorý si na dávneho spoluhráča zaspomínal: „Bol to veľmi skromný, prostý, ušľachtilý a čestný človek, ktorý rozdával radosť.“

Vladimír Weiss II. bol pri spomienke na otca, ktorý sa odobral na večnosť pred pol rokom, očividne dojatý: ,,Otec mal rád svoju rodinu, futbal, vyrastal v jednoduchých podmienkach. Málokedy rozprával o sebe. Žiaľ, potom prišiel ten nešťastný rok 1965, keď v kvalifikačnom súboji MS 1966 v Bratislave proti Portugalsku v hustom lejaku nepremenil jedenástku. Takto reprezentačnú kariéru skoro ukončil, aj keď futbalovo mal naviac.”
Tabuľku pripomínajúcu jeho otca odkryl spoločne s Antonom Siekelom a takisto spoločne zavesili na stojan aj veniec Slovenského olympijského výboru.

Jozef Krupa si veľmi zakladá na histórii

Autor: majka

Dolnokubínčan Jozef Krupa je verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Keďže v Dolnom Kubíne nebola pôrodnica, narodil sa v Ružomberku. Celý život vyrastal na Orave, ktorú má veľmi rád. V mladosti ho žiadny šport poriadne nechytil za srdce, hoci futbal hrával.

Na strednom odbornom učilišti sa vyučil za elektromechanika a po návrate z vojenčiny mal šťastie, že spoznal skvelého človeka, pána Jurkoviča, kde sa u neho zamestnal vo výrobnom družstve na desať rokov. ,,Mal som širokú pracovnú náplň, keďže to nebola veľká firma. Veľa som sa naučil a preto v roku 1993 som si založil vlastnú firmu. Bol to vlastne môj sen a už je to teda 25 rokov čo živím seba a vlastnú rodinu. Máme vlastnú predajňu, manželka, synovia a nevesty sú tiež súčasťou tohto súkolia,“ vraví Jozef Krupa. A skromne dodáva, že sa považuje sa za bežného človeka.

Symbolom Dolného Kubína je MUDr. Ivan Chodák, ktorý za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Do dejín slovenského futbalu sa zapísal najmä džentlmenským vystupovaním, ohľaduplnou hrou a zmyslom pre fair play. Za prístup k hre, k spoluhráčom, rozhodcom, divákom, no najmä k súperom, dostal prívlastok „rytier v kopačkách“. Slovenský futbalový zväz pravidelne od roku 1994 udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka za mimoriadne činy, za príkladnú činnosť a celkový prínos pre slovenský futbal. ,,Sme na to neskutočne hrdí, tento človek stelesňuje to najlepšie čo mohol v sebe mať. Bol nesmierne obľúbený, táto morálna a rešpektovaná autorita si výborne meno urobila aj v Bratislave a sme veľmi radi, že spoločnosť ho tak vysoko ocenila,“ vraví ďalej J. Krupa, ktorý 1. septembra 2018 v Dolnom Kubíne výborne zorganizoval akciu a sponzorsky zastrešil krst maskota Ďuryho.

,,Mojim koníčkom je história, veľmi si na nej zakladám, Slováci ju majú bohatú a majú sa čím pochváliť. V týchto dňoch si pripomíname sté výročie vzniku Československa. Mnohí ľudia aj na najvyšších miestach sa tvária, ako keby túto republiku bocian doniesol. To je zlé, takže veľmi rád chodím a vnímam vo svete, ako sa pohľad na nás mení. Pred mnohými rokmi totiž o Slovensku nevedel nikto. Okolnosti to tak zariadili, že vznikol samostatný Slovenský štát. Keďže som bol v zahraničí na viacerých zápasoch našej reprezentácie, tak ma príjemne prekvapilo, koľko sa o nej už vie. Napríklad na turnaji Kráľovského pohára v Bangkoku každý taxikár a každý recepčný v našom hoteli poznal naše hviezdy a to nás napĺňalo veľkou hrdosťou. Za tie roky som pochodil s reprezentáciou veľký kus sveta. Výborných priateľov máme v Česku, s ktorými sa často doberáme. V Trnave sme boli po zápase s našimi západnými susedmi smutní, lebo sme prehrali. Aj taký je futbal,“ hovorí Jozef Krupa.

,,Veľmi pekné spomienky mám na zápas Dánsko – Slovensko. Bolo to pred vyše šiestimi rokmi, naše mužstvo po veľmi dobrom výkone vyhralo 3:1. Po stretnutí nám veľa domácich fanúšikov zagratulovalo k víťazstvu. To je kultúra, takže aj v tomto sa máme čo ešte učiť, lebo nie sme žiadny pupok sveta,“ pokračuje J. Krupa.

Je rád, že je členom fanklubu, lebo sa pravidelne stretáva so svojimi priateľmi a s ďalšími zaujímavými ľuďmi. Takisto podporuje aj sponzorsky jeho činnosť. ,,Je šťastím, že máme niekoľkých ťahúňov. Platí to hlavne o predsedovi fanklubu Romanovi Táborskom. Je to poklad z neba, človek s obrovským srdcom, ktorý sa snaží každému vyhovieť. Pokiaľ mi to čas dovolí, tak chodím pravidelne na každé zápasy slovenskej reprezentácie doma i vonku. Nie je to iba o futbale, ale je tam aj kultúra, či náboženstvo, radi s Romanom navštívime aj kostoly. Bodaj by sme mali čo najviac takých nadšencov. Pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko zobral som dvoch priateľov do fanzóny, ktorí boli príjemne prekvapený vysokou úrovňou celého podujatia a dali klobúk dole pred celou jej organizáciou. Je to teda skvelé, že za niekoľko rokov sa podarilo vo fanklube vybudovať zdravé jadro nadšencov. Takže teším sa na ďalšie spoločné stretnutia,“ zakončil našu debatu J. Krupa.

Foto: Archív fanklubu. Jozef Krupa so šálom nad hlavou v Thajsku (prvý zľava)

Emotívne vystúpenie Kozáka, za svojho nástupcu navrhuje Tarkoviča

Autor: admin

Za odstúpením Jána Kozáka z postu trénera slovenskej futbalovej reprezentácie bol neprofesionálny prístup časti hráčskeho kádra po sobotňajšej prehre v Trnave s Českom (1:2) v európskej Lige národov. Ján Kozák na štvrtkovej tlačovej konferencii v sídle Slovenského futbalového zväzu (SFZ) vo svojom emotívnom vystúpení potvrdil, že sedmička hráčov sa v sobotu večer zabávala v nočnom klube a porušila tým interné pravidlá slovenskej reprezentácie. Boli to brankári Martin Dúbravka, Michal Šulla, obrancovia Ľubomír Šatka, Norbert Gyömbér, Milan Škriniar, záložníci Stanislav Lobotka a Vladimír Weiss.

,,Títo siedmi hráči ponocovali a potom prišli na tréning. Mal som tri možnosti, ako to riešiť. Mohol som to urobiť tak, že som ich nevidel a budem čušať. Nie je to môj štýl. Druhá možnosť bola vyhodiť všetkých. Mohol som to urobiť? Najmä tam boli štyria hráči, ktorí majú vysokú kvalitu a slovenský futbal ich potrebuje. Neviem si predstaviť budúcnosť bez Škriniara, Lobotku, Weissa aj Dúbravku. Nemáme taký záber 40-50 hráčov ako v iných krajinách, že si môžeme vyberať. Rozhodol som sa teda pre tretiu možnosť, že skončím ja. Pre futbal to bude najlepšie, tak som to vyhodnotil. S prezidentom sme si neskôr poplakali ako chlapi, keď som mu to oznámil. Neprezradil som mu svoje dôvody, ale v deň zápasu so Švédskom som ho požiadal o možnosť tlačovej konferencie, lebo futbalová verejnosť si zaslúži vysvetlenie,“ uviedol Ján Kozák na tlačovej besede pred slovenskými médiami. Kozák zároveň priznal, že spomenutí hráči neskôr za ním prišli a ospravedlnili sa. ,,Dokážem odpustiť, všetci siedmi prišli za mnou. Snažili sa ospravedlniť, ale mali inak rozmýšľať predtým, než niekam išli.“

Sedmička „hriešnikov“ nebude mať zatvorené dvere do slovenskej reprezentácie, ale musí rátať s finančnými sankciami, resp.následkami. ,,Ak budú títo hráči v budúcnosti nominovaní, celú kvalifikáciu odohrajú bez nároku na odmenu. Tieto finančné prostriedky budú presunuté na Nadáciu SFZ a Nadáciu pre slovenských internacionálov,“ uviedol prezident SFZ Ján Kováčik.

Mimoriadny Výkonný výbor SFZ bude v pondelok, na ňom sa predložia návrhy na post nového trénera. ,,Chceme, aby to bolo čo najskôr, aby dva novembrové zápasy už viedol nový tréner. Urobím preto, aby som vám na budúci týždeň predstavil meno nového trénera,“ vysvetlil Kováčik a dodal: ,,S pánom Kozákom sme spolu prežili viac ako päť rokov. Zostavil mužstvo, ktoré postúpilo na ME, a naučil som sa od neho veľa ako od človeka. Prežili sme obdobie dobré, horšie, zlé i krízové a vždy sme z neho dokázali vyjsť ako ľudia. Ďakujem pánovi Kozákovi za všetko, čo urobil pre slovenský futbal a chcem sa mu tiež poďakovať za osobné priateľstvo.“

Dnes už ex-reprezentačný kouč Kozák má však v otázke svojho nástupcu jasno. ,,V médiách ste navrhli troch trénerov. Len jedného Slováka. Mrzí ma to, že len troch. To nemáme viac dobrých trénerov na Slovensku? Čí záujem je to, aby konkrétny človek bol reprezentačným trénerom? ,,A čo môj asistent Štefan Tarkovič? O ňom ani slovko. Vo vyspelých futbalových krajinách je zvykom, že aby plynulo prešiel nový kouč v práci s tímom, stáva sa hlavným kormidelníkom. Na čo nového trénera? Keď tam máme jedného férového človeka, fundovaného, ktorý má prehľad, skúsenosti. Jeho by som odporučil prezidentovi zväzu, ale rozhodnutie je na ňom.“

Pre kouča Jána Kozáka bol duel s Čechmi 13. októbra 2018 celkovo 54. na lavičke A-tímu SR. Už 31. mája 2018 v prípravnom stretnutí v Trnave proti Holandsku (1:1) sa stal prvým trénerom v histórii slovenského futbalu, ktorý pokoril hranicu 50 zápasov. Kozák má vysoko pozitívnu bilanciu 29 víťazstiev, 10 remíz a 15 prehier, skóre je priaznivé 80:48. V počte víťazstiev (29) je najúspešnejším trénerom slovenskej reprezentácie v ére novodobej samostatnosti, Jozef Jankech má 18 víťazstiev, Vladimír Weiss st. 16. V slovenskom národnom tíme bol Ján Kozák najdlhšie pôsobiacim trénerom.

ABBA múzeum – krásny zážitok zo Štokholmu

Autor: majka

Fanklubákov privítal Štokholm nádherným počasím – tak mi sme ho za odmenu prešli krížom krážom po súši a aj po vode, kultúra, múzeá, pamiatky –  navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi skupiny ABBA. Mimochodom sme sa dozvedeli, že v roku 2019 za pomoci moderných technológií bude ich nové turné… Marte Prochwicz z Krakowa (našej sprievodkyni) patrí naša veľká vďaka za krásny zážitok – ktorý sme ukončili v nádhernej Friends aréne.

Foto: Jaroslav Psota

Titus Buberník oslavuje krásnych 85 rokov

Autor: majka

Legenda slovenského futbalu a rodák z Pustých Úľan Titus Buberník oslavuje v piatok 12. októbra krásnych 85 rokov.

Bývalý hráč Červenej hviezdy Bratislava, Interu Bratislava a VSS Košice bol nepriehľadnuteľným dirigentom obranných radov a skvelým hlavičkárom. V minulosti sa však venoval aj basketbalu, v ktorom získal titul juniorského majstra Československa, napokon dal ale prednosť futbalu. Buberník absolvoval debut v reprezentácii v júni 1958 proti Severnému Írsku a to priamo na záverečnom turnaji MS 1958 vo Švédsku. Práve v tomto zápase dostal jedinú červenú kartu v kariére.

Buberník bol kráľom vzdušných súbojov, vynikal technikou, mal skvelý cit pre prihrávku. Nečudo teda, že patril medzi najväčších strojcov skvelého úspechu ČH Bratislava. Práve v tomto klube v sezóne 1958/59 získal jediný majstrovský titul na domácej scéne.

Buberník hral na MS 1958 vo Švédsku, vybojoval bronz na ME 1960 a bol členom kádra na MS 1962 v Čile. Počas kariéry odohral 23 reprezentačných zápasov a vsietil 5 gólov. V lige nastúpil na 264 stretnutí a dal 47 gólov. V roku 2017 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k narodeninám želá veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!

foto: Fanklub SVK/Hotel Albrecht/ Pripájajú sa osobne kamaráti Josef Jelínek, Peter Mutkovič, Ján Pivarník, Ivan Hrdlička a Vladimír Táborský

Ján Fülöp zanechal veľkú stopu v Nitre a aj v Nikarague

Autor: majka

Nitran Ján Fülöp zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí. Hlavne v klube jeho srdca FC Nitra, ale aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie. Pritom pocty viesť národný tím inej krajiny sa dostalo len siedmim Slovákom. Takže rozhovor s týmto uznávaným človekom prinesie určite zaujímavé čítanie.

V stručnosti sa predstavte, povedzte nám niečo o sebe?
Vyštudoval som mechaniku, čo v tom období bolo akceptované ako strojarina. Potom som si na UK urobil aj riadenie podnikovej ekonomiky. Hovorím tiež španielsky, štátnice z tohto jazyka som mal na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1977 pracujem v spoločnosti Služba Nitra. Táto firma voľakedy zamestnávala ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Prerobil som ju na priemyselný podnik. Som jej konateľom a jediným majiteľom. Zamestnávame okolo 330 ľudí, z toho 240 je našich a ostatní sú agentúrni. Robíme elektroniku pre automobilový priemysel, pre celý koncern Volkswagen a tiež aj pre General Motors. Máme vlastnú veľmi modernú výrobu. Pred niekoľkými rokmi som bol spolumajiteľom dvoch zahraničných firiem, ktoré neskôr odkúpili môj podiel. Som otcom troch detí a mám päť vnukov.

Veľa zaujímavého nám však určite poviete aj o vašom športovom živote?
Od rannej mladosti som v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr som pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde sme hrali krajskú súťaž. Vojenčinu som absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel som sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov. Ladislav Knapec hral v Žiline jedenásť rokov pravého obrancu. Ďalej môžem spomenúť Jirku Dvořáka, či brankára Jindřicha Jindru. Prežil som tam pekný rok, lebo som stabilne hrával a ku koncu vojenčiny som bol dokonca aj kapitánom tímu. Po návrate som už začal pracovať, darilo sa mi, zastával som námestnícke funkcie a preto som hrával len v okresných súťažiach za mužstvá Hrnčiarovce a D. Obdokovce.

Pozornosť si zaslúži aj vaša funkcionárska kariéra, čo nám o nej poviete?
Keďže som sa nedostal do žiadneho väčšieho mužstva, tak som svoju pozornosť zameral na trénovanie a funkcionárčenie. V 80-tych rokoch po návrate z Nikaraguy som viedol juniorku Plastiky. Zažil som s ňou tri postupy a keď sme bojovali o postup do II. slovenskej ligy, tak po jesennej časti som pri mužstve skončil. Našim najväčším rivalom bolo Partizánske, aj v Nitre prevládali také názory, aby tento klub išiel hore, lebo skôr by zvládol väčšie finančné nároky. O dva roky som sa stal spolu s Petrom Oremusom a Františkom Kuklom viceprezidentom klubu Plastika Nitra (neskôr FC Nitra). Na čele vtedy stál Ján Kovarčík a všetci štyria sme šesť-sedem rokov ťahali nitriansku káru. Zažil som náročné obdobie po rozdelení republiky, vypadli sme z najvyššej súťaže, ale potom sme sa do nej vrátili pod vedením trénera Mikuláša Komanického. Dobré spomienky mám aj na trénerov Jozefa Prochotského a Jozefa Valoviča.

Výraznú stopu ste zanechali v Nikarague, kde ste odišli pracovať a nakoniec ste sa stali trénerom ligového mužstva a aj tamojšej reprezentácie. Ako na tie roky spomínate?
Po ukončení občianskej vojny boli do krajiny zavolaní odborníci z celého sveta z rôznych oblastí, aby pomohli riadiť krajinu. Do Nikaraguy prišli ľudia z Ameriky – od Kanady po Argentínu, ako aj z Európy – od Fínska, Dánska až po Portugalsko. ČSSR poslalo geológov, jedného energetika a ja som šiel za priemysel. Mal som šťastie, že som uspel ako mladý 30-ročný človek v celoštátnom konkurze. Po polroku prišli za mnou aj rodinní príslušníci. Popri zamestnaní sme sa raz týždenne ako mladí ľudia začali venovať aj futbalu, hrávali sme na malé brány, počet hráčov sa postupne neustále zvyšoval a preto sme začali hrávať na veľkom ihrisku. Medzi nami boli dvaja talianski žurnalisti, vynikajúci hráči, napísali o mne do novín jeden veľký článok, ktorý sa dostal do rúk rôznym ľuďom. Tak sa stalo, že ma zavolali do klubu Buffalos do Toňa Managua, ktorému som pomohol zachrániť sa v prvej lige. Moje futbalové pôsobenie mi však museli najskôr schváliť na veľvyslanectve.

Zrejme vám výrazne pomohol úspech s ligovým mužstvom k trénovaniu reprezentácie Nikaraguy?
To je tiež zaujímavý príbeh. Zväzoví funkcionári ma požiadali, aby som z troch ligových mužstiev z hlavného mesta zložil schopný výber na dva exhibičné medzinárodné zápasy s prvoligovým tímom z Kostariky. Prvý sme prehrali 1:2, ale odvetu sme vyhrali 2:1. Po tomto ďalšom úspechu som dostal ponuku, aby som sa stal trénerom prvej porevolučnej nikaragujskej reprezentácie. Samozrejme, toto všetko musel schváliť aj šéf ČSTV Antonín Himl a predseda futbalového zväzu Rudolf Kocek. Dali mi zelenú a podporoval ma aj nový veľvyslanec v Nikarague Gustáv Stopka, ktorý pochádza z Močenku a žil v Zlatých Moravciach, kde, žiaľ, prednedávnom zomrel. Záujem o futbal stúpal, prípravné zápasy sme už hrávali na bejzbalových štadiónoch s veľkou kapacitou, nakoľko existujúce futbalové nestačili kapacitou. Reprezentácia pod mojím vedením dosahovala veľmi dobré výsledky, hrali sme väčšinou s mužstvami Salvador, Guatemala, Kostarika, Kuba, Honduras a ďalšie. Pred majstrovstvami Strednej Ameriky ma už na pár mesiacov uvoľnili z práce a boli sme napríklad aj na vysokohorskom sústredení v Kostarike, kde bola podobná nadmorská výška ako v Guatemala City. Na Stredoamerických hrách v januári 1986 sme skončili na 3. mieste, čo bol veľký úspech. V súboji s Guatemalou (1:1) sme hrali na štadióne pred 45 000 divákmi a o trinásť rokov neskôr sa tam predstavila slovenská reprezentácia pod taktovkou trénera Antona Dragúňa. V poslednom zápase sme prehrali s Hondurasom 0:4, teda s mužstvom, ktoré hralo na MS 1982 v Španielsku. Pritom kvôli mojim náročným pracovným povinnostiam sme trénovali ráno o 6. hodine. Dôležité však bolo, že hráči, vtedy úplní amatéri boli ochotní pripravovať sa aj v túto hodinu. Počas reprezentačných výjazdov som dostal denne desať dolárov ako diétu a hráči sedem, takže túto prácu cca 2,5 roka som robil gratis!

Ste veľký lokálpatriot FC Nitra a preto ste určite radi, že tento klub hrá znova najvyššiu súťaž?
Som veľmi šťastný a rád, že Nitra znova druhý rok pôsobí vo Fortuna lige. Mám svoje miesto na čestnej tribúne vo vipke, na zápasoch sa stretávam s bývalými hráčmi, starými, mladšími, so všetkými sa veľmi dobre poznám. Prakticky od detstva, lebo som hrdý Nitrančan. Pravda, do futbalu už nezasahujem žiadnym spôsobom.

Odkedy ste členom fanklubu, ktoré zápasy slovenskej reprezentácie ste navštívili a ako vidíte jej šance v Lige národov?
Hneď po vzniku fanklubu v roku 2010 som sa stal jeho členom. Už predtým som chodil na zápasy slovenskej reprezentácie spolu s bývalým rozhodcom Milošom Kopčom. V tomto združení je aj môj syn i vnuk, s nimi tiež navštevujem stretnutia našej reprezentácie. Takisto s pánom Slavomírom Eliášom, majiteľom Bojnických kúpeľov. Pôjdeme na medzištátny súboj Švédsko – Slovensko do Štokholmu. S manželkou som bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili sme zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli sme jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne nám za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Inak sme spolu navštívili veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska. Najlepšie sa poznám s pánom Hamšíkom starším, ktorý má kúsok odo mňa na Donovaloch chatu a tam sa aj každý rok pred Silvestrom stretávame. Chodia tam viacerí známi športovci a funkcionári. Je to tradičné predsilvestrovské stretnutie a pán Hamšík to prebral od pána starostu Daňa. Vďaka tomu sa tam rok čo rok stretávajú známi športovci, funkcionári a aj niektorí ministri, čo majú na Donovaloch chaty. Najbližšie nás v Lige národov v sobotu 13. októbra v Trnave čaká Česko. Do svojho Skyboxu pozývam štyroch riaditeľov z Čiech na tento prestížny duel, ktorý využijem pre mojich partnerov aj na spoločenskú akciu. Verím, že Slovensko v tomto ostro sledovanom meraní síl obstojí, vyhrá a zachová si tak šance na prvé miesto.

Jozef Štibrányi s významným ocenením storočnice ČSR a športu

Autor: majka

Praha – Jozef Štibrányi je 28.09.2018 ocenený účasťou na programe oslavy storočnice Československa a Českého športu. Program začal obedom na Pražskom hrade  za prítomnosti prezidenta Miloša Zemana. Oslavy pokračujú vo Fóre Karlín.

Aktívny fanklubák bol v prítomnosti futbalistov (Panenka, Kadlec, Kuka) jediným Slovákom… Na podujatí bol celý rad športových osobností a Jozef bol opäť plný humoru počas rozprávania príhod z Čile 1962 – začo si vyslúžil aplauz. Podujatie zastupovali za Slovensko Miloslav Mečiř, Jozef Golonka, Jozef Pribilinec či Imrich Bugár a v spoločnosti Martiny Navrátilovej, Jaromíra Jágra, Heleny Fibingerovej, Jarmily Kratochvílovej, Jana Kodeša a  ďalších bol pozvaním dojatý…

Jozef Štibrányi “ Mesto bolo plné turistov, len škoda, že ešte nešiel Orloj, ale Praha je nádherná, som tu v spoločnosti svojej manželky. Veľkolepý program /je pre nás náročný dodáva s úsmevom v hlase/, ale zvládame to a tešíme sa na našu obľúbenú moderátorku počas programu na Karlíne…“

TV – ČT 2 živo

Srdečne blahoželáme

Fanklub SVK

Foto: v spoločnosti fanklubákov tretí zľava v Španielsku, ako ocenenie za jeho pamätný gól a životné jubileum do siete Španielom počas MS 1962 / archív OFSFR

Fanklubáci zagratulovali Márii Táborskej a Petrovi Špilákovi

Autor: majka

V pondelok 24. septembra oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti životného jubilea dvoch svojich aktívnych členov spoluorganizoval v bratislavskom hostinci u Deda pekné stretnutie za účasti okolo dvadsiatich hostí. Mária Táborská už 11. mája oslávila 30 rokov a Peter Špilák 23. septembra 70 rokov. Obidvom zagratulovali predseda fanklubu Roman Táborský a jeho zástupca Miloš Kopča.

Na oslave, ktorá mala byť pôvodne vo štvrtok v kruhu priateľov, boli aj dve veľké postavy čs. a slovenského futbalu, Adolf Scherer a Titus Buberník. ,,Na Slovensko som prišiel iba na skok, ale aj tak som veľmi rád, že som mohol niekoľko hodín spolu s manželkou stráviť v príjemnej spoločnosti výborných ľudí. Vždy sa medzi nimi výborne cítim, osobitne sa chcem poďakovať Milošovi Kopčovi, ktorý sa na Slovensku o mňa zakaždým perfektne postará,“ vraví Adolf Scherer.

,,Som veľmi rád, že ma fanklub pozval na túto oslavu, lebo som bol takto vytiahnutý z denného stereotypu a dostal som tak možnosť porozprávať sa so svojim kamarátom a stretnúť sa s ďalšími fanklubákmi. Dobre mi to padlo, viete v mojom pokročilom veku, keď ma už trápia rôzne zdravotné problémy, ma poteší každá takáto udalosť,“ zdôraznil Titus Buberník.

,,Skôr sme plánovali pôvodne večeru na Kolibe pred odletom do Francúzska, (Adolf Scherer s manželkou boli pozvaný mestom Martin na Slovensko – udelenie ocenenia pre svojho výnimočného rodáka) konkrétne v reštaurácii Slamená Búda u nášho priateľa Roberta Lamprechta. Na malé želanie „Dolfiho“, sme sprostredkovali stretnutie s priateľom Titusom Buberníkom. Rôzne okolnosti však zmenili naše zámery, napokon oslávenci mali neplánovane na večeri hostí, s ktorými  by sa radi stretli futbaloví štamgasti a v hostinci u Deda sme našli dobré a príjemné prostredie. Fanklub a predovšetkým niektorí členovia fanklubu sa niekoľkokrát zaslúžili podporou, aby mohli prísť osobnosti futbalu na Slovensko a medzi členov fanklubu. Rozpočet združenia bez mnohých takýchto prispievateľov by nemohol uvedené aktivity vykonávať s jediného príjmu, ktorým je členské…

Mimochodom, 20. septembra náš fanklub mal 8. výročie svojho založenia a najbližšie sa všetci stretneme vo fanzóne v trnavskom hoteli Phoenix pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko,“ hovorí Roman Táborský.

Foto: Daniela Cenká

Peter Špilák oslavuje 70 rokov

Autor: majka

Známy funkcionár v bratislavskom futbale Peter Špilák oslavuje v nedeľu 23. septembra 70 rokov. Najčastejšie ho stretneme na futbalových ihriskách, navštevuje najvyššie súťaže po najmenšie, často ho vidieť aj na rôznych turnajoch mladých talentov. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.

Bratislavský rodák takmer celý svoj život prežil v mestskej časti Trnávka. Za tento klub hrával od žiakov po dospelých až do 30 rokov a na záver kariéry ešte prestúpil do konkurenčného Rapidu Prievoz. Bohatá je aj jeho funkcionárska činnosť, od roku 1986 je stále predsedom TJ Trnávka. Dostal aj viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový aj strieborný odznak SFZ.

Keď sa začiatkom roka 2016 stal členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie, tak odvtedy patrí medzi jeho najaktívnejších členov. Dáva dokopy zberateľov autogramov, odznakov, šálov, bilténov, takže na tomto poli je veľmi užitočný. Takisto v júni tohto roka výraznou mierou zabezpečil pre fanklubákov návštevu a prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone. Pomohol k tomu, aby si splnili veľký sen a spolu sa stretli  kamaráti z ihriska Adolf Scherer a Vladimír Weiss. Vďaka priateľskej povahe je veľmi obľúbený v každom kolektíve, vždy je ochotný pomôcť a poradiť, lebo má za sebou veľa cenných životných skúseností.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne stále toľko životného optimizmu!

Foto: Holienčin – Peter Špilák s Jozefom Adamcom a jeho celoživotný koníček

Fanzóna pred zápasom Slovensko – Česko s bohatým programom

Autor: majka

Fanzóna pre členov fanklubu v tradičnom duchu a na obvyklom mieste v Trnave.

Distribúcia na zápasových vstupeniek osobne, alebo nevyzdvihnutých vstupeniek ešte v deň zápasu od 11.00 do 11.45 hod. Rovnako príchod do fanzóny si naplánujte v uvedenom čase.

12.00 Krst knihy Ladislav Haršányi – Slovenský futbal: Kronika štvrťstoročia

Možnosť zakúpenia knihy na mieste. Autogramiáda krstných otcov knihy…

Suveníry: Odznak Liga národov, zberateľské karty, tričká fanklubu, knižné publikácie z edície „Športové legendy“

Maskot Ďury

Osobnosti Českého aj Slovenského futbalu a rovnako členovia fanklubu -Josef Jelínek , Jozef Adamec, Alexander Vencel, Titus Buberník, Rastislav Kostka, Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt a ďalší…

100 rokov od vzniku spoločného štátu…

Hudobná produkcia: Medi Cimbal z Moravy

Raut a pivnica v podaní vína z Topoľčianok

Moderátor: Marcel Merčiak

Slovensko – Česko / Liga národov 13.10.2018 sobota 15:00 hod. Trnava

Foto: Holienčin / fanzóna Hotel Phoenix – Stanislav Jarábek, Škantárovci

 

 

Do Švédska už od 80€…Príď podporiť s fanklubom!

Autor: majka

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ťa informuje o možnosti vycestovať do Štokholmu na priateľský zápas s domácim mužstvom. Utorok 16. októbra 2018 – Friends aréna / Štokholm.

Ceny a možnosti leteniek sú rôzne od Katovíc, Krakova, Budapešti a aj Viedeň je dostupná…Najlacnejšie sú už od 20€ obojsmerne s Katovíc až po cca 300€ z Viedne na exponované termíny…

Ubytovanie rovnako už od 25- 30€ v hosteloch a priemernej ceny hotelov s raňajkami cca 60-70€ / 3* v centre mesta, respektíve v blízkosti Friends arény.

Vstupenky na zápas od 10€ a rezervovať cez fanklub je ich možné do 22.09.2018.

Info: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Fanklubáci idú  individuálne z Krakova, Katovíc, ale aj Viedne už od cca 80€ do cca 400€ podľa kvality a dostupnosti individuálnych služieb… Letenka, 2x ubytovanie, vstupenka.

Výhodou individuálnych výjazdov je značná cenová úspora oproti CK a často zaujímavejší program…

Láka Ťa okrem futbalu ABBA, či celá rada múzeí, pamätihodností? Spoj futbal s výletom…Odporúčame termín 15.-17.október 2018. Fanklub SVK

Slovensko porazilo Ukrajinu 3:0 a vyhralo turnaj fanklubov v Kunoviciach

Autor: majka

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa zúčastnil trojstretnutia fanklubov Českej, Ukrajinskej a Slovenskej reprezentácie. Program vo štvrtok 6.9.2018 bol skutočne náročný a bohatý a to nielen po futbalovej stránke. Osobným stretnutím s predstaviteľmi mesta Kunovice na čele so starostkou Mgr. Ivanou Majíčkovou sa program začal. Ukrajinský fanklubáci odovzdali futbalovú loptu s podpismi hráčov a šál. Slovenký fanklub poskytol do miestnej knižnice knihy s osobnými autogramami Karola Dobiaša, Ferdinanda Daučíka, Ladislava Kubalu a samozrejme čestného predsedu fanklubu Jána Popluhára. Zároveň odznaky ligy národov, DVD Finále  a prezenty od oficiálneho fanklubu Bayern&Rivvis na Slovensku – produkt FC Bayern Mníchov.

Následne sme sa presunuli do Domova pre osoby so ZP v Kunoviciach, kde sme sa mohli presvedčiť o službách a ich potrebách s Mgr. Marcelou Trvajovou. Ukrajinský aj Slovenský fanklub svojou troškou prispeli, predovšetkým uterákmi, prezentami pre potreby žijúcich v domove a my predovšetkým produktami FC Bayern Mníchov a fanklubu Bayern&Rivvis.

Nasledoval futbalový turnaj na miestnom štadióne v Kunoviciach, kde si Rastislav Kostka a Martin Macko pospomínali na svoju kariéru počas pôsobenia  v Synote, kde chodili počas prípravy. Rozhodovali Vladimír Randa a Antonín Podškupka. Hralo sa na umelej tráve systémom 7+1 hráčov a 2×15 minút.

Zostava Slovenska: Martin Macko, Matej Mišík, Vladimír Ekhardt, Tomáš Čederle, Patrik Kadlečík, Roman Táborský, Rastislav Kostka, Martin Hyža, Denis Nečas, Filip Mišík.

Ukrajina – Slovensko 0:3 (0:2)

Česko – Ukrajina 0:2 (0:2)

Česko – Slovensko 5:5 (3:1)

Slovensko vyhralo turnaj. Následne sme sa všetci presunuli do reštaurácie „Ľidák“ v Uherskom Hradišti, ktorá patrila paradoxne predovšetkým žlto-modrým a rovnako celé mesto…Večer pokračoval zápasom Česko – Ukrajina 1:2.

Ďakujeme za pozvanie…

Foto: Stanislav Pešat

Jeho návrh na maskota Ďuryho vyšiel na prvý pokus

Autor: majka

Ľuboš Zubák, autor maskota Ďuryho, ktorý bol nedávno pokrstený v Dolnom Kubíne a oficiálne predstavený v Trnave pred medzištátnym zápasom Slovensko – Dánsko, je veľký fanúšik Spartaka Trnava. Rodák z Ostrova pri Piešťanoch hrával futbal od ranných čias až po starých pánov za viaceré kluby.
Napríklad v doraste za Vrbové či Nové Mesto nad Váhom. ,,Vyštudoval som strojarinu a pracujem vo firme, ktorá sa venuje grafickým prácam. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a môj kamarát zo susednej dediny ma oslovil, či by som nenavrhol nového maskota. Tak som urobil nejakú skicu, predpokladal som, že to nejaký profík ešte doladí, ale napokon môj návrh vyšiel na prvý pokus. Rozhodli sme sa pre rysa ostrovida, meno Ďury /slangový výraz z nárečia okolia Piešťan a Trnavy – tvrdá výslovnosť, ale aj meno/ dostal po našom najslávnejšom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi,“ vraví Ľuboš Zubák.

Navrhuje rôzne logá, kedysi aj športových klubov. Zaujímavé je tiež, že Ľuboš Zubák bol medzi zakladajúcimi členmi fanklubu v roku 2010, patril určite do prvej dvadsiatky. ,,Samozrejme, zo začiatku som pravidelne navštevoval zápasy slovenskej reprezentácie, ale potom som si dal na určitý čas prestávku. Dlho som na stretnutia chodil s bubnom, spolu so švagrom s Tomášom Kubranom. V kvalifikačnom súboji MS 2010 so Slovinskom som roztrhol aj blanu. Usporiadatelia nás na zápasy nechceli s bubnom púšťať, brali nám paličky a iné veci, takže prestalo ma to baviť. Dva roky som nechodil podporovať reprezentáciu, ale teraz som už znova jej aktívnym fanúšikom, ale hlavne Spartaka Trnava. Bol som na všetkých jeho stretnutiach v predkolách Ligy majstrov, play-off Európskej ligy a teším sa na ďalšie stretnutia skupinovej fázy EL,“ hovorí ďalej Ľuboš Zubák.
Slovenská reprezentácia prehrala v nedeľnom stretnutí 1. skupiny B-dívizie Ligy národov na pôde Ukrajiny 0:1 a na budúci rok ju čaká kvalifikácia v boji o účasť na ME 2020. Dokážu si zverenci trénera Jána Kozáka druhý raz za sebou vybojovať postup na kontinentálny šampionát? ,,Máme dobré a kompaktné mužstvo, viacerých šikovných chlapcov, ktorí hrajú v dobrých kluboch. V poslednej kvalifikácii MS 2018 sme mali aj troška smoly, keď sme nepostúpili do Ruska. Preto verím, že na ME nebudeme chýbať.“
Ľ. Zubák sa ešte vrátil k prezentácii maskota Ďuryho. ,,Ani som nečakal, že to v Dolnom Kubíne a v Trnave tak dobre vypáli. Obidve akcie boli na veľmi dobrej úrovni, dôležité je, aby sa maskot deťom páčil a aby našej reprezentácii priniesol šťastie,“ zakončil našu debatu Ľuboš Zubák.

Foto: Holienčin – Ľuboš Zubák vpravo

Prišli, videli a zvíťazili – fanklubáci zo Sobotišťa

Autor: majka

Fanklubáci Martin Hyža, Tomáš Čederle, Patrik Kadlečík a Denis Nečas – nielenže úspešne reprezentovali náš fanklub počas futbalového trojstretnutia medzi Českom, Ukrajinou a Slovenskom v Kunoviciach, ale predovšetkým dostali možnosť vybehnúť na hraciu plochu počas zápasu Česko – Ukrajina v Uherskom Hradišti. Ak si myslíte, že mali posilniť tím futbalistov Česka, alebo prevziať cenu za víťazstvo v spomínanom turnaji, tak to samozrejme nie…

Chlapci keďže nedostali vstupenky na zápas Ligy národov, ktorý bol vypredaný, podnikli rázny krok a zúčastnili sa súťaže v kopaní striel na presnosť pred štadiónom v Uherskom Hradišti.

Sobotište a Slovensko vďaka ich siedmym zásahom malo počas futbalového polčasu možnosť ich vidieť na hracej ploche, kde prevzali šek na nákup od firmy Puma a Fortuna im venovala finančnú možnosť na tipovanie, ktorú znásobili tipom na správny výsledok  zápasu 1:2! – kurz 8,5! a samozrejme 4 vstupenky na vypredaný zápas. 

Fanklub sa pripája ku gratuláciám, kedy fanklubáci vyhrali všetko čo mohli…

V Dolnom Kubíne uviedli do života maskota Ďuryho

Autor: majka

Začiatkom tohto týždňa sa v Dolnom Kubíne uskutočnila pekná slávnosť a to krst maskota Ďuryho. Takže od tejto chvíle bude oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sprevádzať tento maskot, ktorý bol uvedený do života v meste, v ktorom sa narodili viaceré významné osobnosti.

Celú akciu výbornú zorganizoval a sponzorsky zastrešil Dolnokubínčan Jozef Krupa. Na krste sa zúčastnilo cez 20 fanklubákov na čele s jeho predsedom Romanom Táborským. Boli to ľudia z Bratislavy, Trnavy-Modranky, Piešťan, Veľkého Orvišťa a Dolného Kubína. Viac nám o celej akcii povedal Peter Špilák, jeden z krstných otcov maskota Ďuryho. ,,Ešte pred krstom sme navštívili miestny cintorín, kde sú pochovaní veľké osobnosti slovenskej kultúry a histórie Pavol Országh Hviezdoslav a Ján Matúška. Na ich hroby sme priniesli kvety a zaspievali si slovenskú hymnu. Maskot je rys ostrovid, lebo ďalšie zvieratá, ktoré pripadali do úvahy, ako kamzík, či svišť už v čase vzniku fanklubu boli obsadené, ako slovenské endemity. Krst prebehol v utorok 28. septembra podvečer v nádhernom areáli penzión Koliba v Dolnom Kubíne. Ďury bol pokrstený vodou zo studničky, s ktorej píjaval aj doktor Ivan Chodák, slávny rodák z tohto mesta, kde sa každoročne uskutočňuje vyhlásenie Cena fair play Ivana Chodáka. Krstnými otcami Ďuryho sú trojnásobný Futbalista roka Dušan Tittel a ja. Zrejme preto, že som tiež držiteľom Ceny fair play. Po krste nasledovala slávnostná večera a spoločné fotografie.“

Dušan Tittel na margo krstu povedal: ,,Som veľmi nadšený, že sa uskutočnil v mojom rodisku za prítomnosti výborných ľudí, ktorí majú radi futbal a ktorí s veľkým oduševnením drukujú slovenskej reprezentácie. Oficiálny fan klub slovenskej reprezentácie aj týmto krstom dokázal svoju životaschopnosť a napredovanie. Ešte raz veľmi pekne ďakujem fan klubu za pozvanie na tento krst.“

Maskot Ďury rovnako symbolizuje fair play, pozitívnu túžbu po spravodlivosti a morálnych hodnotách Slovákov. Slovenskí reprezentanti s dvojkrížom na prsiach môžu najlepšie mužstvá o body skôr zbíjať tvrdou prácou a morálnymi hodnotami, ktoré symbolizujú doktora Chodáka.

Na druhý deň fanklubáci si urobili výlet po miestnom okolí a na ceste domov navštívili Malú Fatru, Jánošíkové diery, čo bola dosť náročná trasa. Keďže v stredu bol sviatok SNP, tak túto prírodnú rezerváciu navštívilo veľa ľudí. Z Terchovej si to namierili ešte do Starej Bystrice, kde svetoznámom atrakciou v tejto obci je na miestnom námestí orloj. Prišli akurát v pravý čas, lebo o 15.00 h začali hodiny biť. Takže fanklubáci počas necelých dvoch dní spojili príjemné s užitočným.

Mimochodom, maskot Ďury bude oficiálne predstavený v stredu 5. septembra v trnavskom hoteli Phoenix vo fanzóne pred medzištátnym zápasom Slovensko – Dánsko. Jeho autorom je Ľuboš Zubák a je používaný v logu od vzniku občianskeho združenia v roku 2010. O ochrannú známku nielen fanklubu, ale aj maskota sa pričinil Ľuboš Maco.

Foto: Táborský Pavol /Peter Špilák – maskot Ďury – Dušan Tittel na fotografii

Hymna a kytice kvetov

Autor: majka

Fanklubáci a miestny Kubínčania pred oficiálnym krstom maskota fanklubu futbalovej reprezentácie v úzkom kruhu nezabudli na slávnych dejateľov Pavla Orságha Hviezdoslava a Janka Matúšku.

Zaspievali hymnu a priniesli kytice kvetov…

Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí
A medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva, putá si strháva
Hej, rodina milá! Hodina odbila
Žije matka Sláva.

Na Dánsko s radostným uvítaním

Autor: majka

Vstupenky na zápas Slovensko –  Dánsko sú už k vyzdvihnutiu podľa pokynov osobne, alebo pred oficiálnym a tradičným predzápasovým programom.  Zároveň program fanzóny bude príjemne spestrený predstavením maskota fanklubu reprezentácie. Program je vhodný predovšetkým pre deti, ktoré majú vstupné zdarma s účasťou člena fanklubu. Viac info po oficiálnom krste v Dolnom Kubíne 28.08.2018 v kruhu fanklubákov.  Tešíme sa nové zberateľské karty, odznaky a zaujímavých hostí…Fanklub SVK

foto: Holienčin 5. výročie fanklubu / Senec – torta /

Pre Antona Holienčina bol najpamätnejší zápas v Poľsku

Autor: majka

Anton Holienčin, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a známy fotograf, sa môže pochváliť viacerými pozoruhodnými úspechmi. Je 14-násobným majstrom ČSSR a Slovenska vo futbale na klubovej úrovni, na deafolympiáde získal druhé miesto a piate na ME. Na ME vo futsale bol tiež druhý. Bol tretí v ankete o najlepšieho športovca a športový kolektív Bratislavy a počas dlhej kariéry nedostal ani jednu žltú a červenú kartu!

Predstav sa nám v stručnosti, odkiaľ si rodákom a venoval si sa v mladosti nejakému športu?
Som rodákom z Čadce, moja manželka sa volá Marta. Vyštudoval som strednú školu pre sluchovo postihnutých v Bratislave. Pracujem ako technik a prezývku mám ,,Toni“. V mladosti som hral stolný tenis, futbal, futsal a volejbal ako dorastenec. Futbalovo som vyrastal v klube pre nepočujúcich v Bratislave. Od roku 1982 do roku 2008 som odohral 405 majstrovských zápasov a nastrieľal som 104 gólov. Za reprezentáciu Československa a Slovenska som odohral dokopy 50 zápasov a dal 8 gólov. V reprezentácii Československa vo futsale som si pripísal 20 štartov a 15 gólov. V Rakúsku som hral dva roky za klub WGSC 1901 Viedeň.

Odkedy si členom fanklubu, koľko zápasov Slovenska si navštívil, ktorý bol taký najpamätnejší, ktorých hráčov najviac uznávaš?
Členom fanklubu som od roku 2012. Moja prvá akcia s týmito výbornými ľuďmi bola 2. júna v Bernolákove počas spomienky 50. výročia majstrovstiev sveta v Čile. Vtedy som si zahral za fanklub aj futbal. Navštívil som veľa zápasov slovenskej reprezentácie, na presný počet si však nespomínam. Najpamätnejší bol súboj Poľsko – Slovensko (0:1) v kvalifikácii MS 2010, lebo v Chorzówe sme si vybojovali účasť na svetovom šampionáte. V Južnej Afrike sme zohrali najlepšie stretnutie proti Taliansku, nad ktorým sme vyhrali 3:2. Osobne sa rád zúčastňujem fanklubových akcií, lebo nie sú iba o futbale, ale spoznávam aj svet. Bol som v Turíne, Nemecku a na rôznych miestach. Veľmi sa mi páčila akcia v Českom Krumlove, Hlubokej v Hošticiach, či návšteva Plzeňského pivovaru. Z hráčov staršej generácie som uznával Zdenka Nehodu, zo slovenských Petra Dubovského a v súčasnosti je to Marek Hamšík.

Odkedy sa venuješ fotografovaniu a kde všade si bol fotiť?
Fotografovaniu sa venujem od základnej školy v Lučenci, kde som začal chodiť do tohto krúžku. Pekné zážitky z fotenia mám zo zápasov ŠK Slovan v európskych pohároch v Paríži proti PSG, alebo v Maďarsku v súboji s Videotonom. Naposledy som bol so slovenskou reprezentáciou v Ženeve na priateľskom zápase proti Maroku a prvý raz som videl, ako po jeho skončení fanúšikovia zo severnej Afriky vbehli na ihrisko.

Ako sa ti páčili MS v Rusku, ktoré mužstvá a hráči ťa najviac zaujali?
Najviac sa mi páčilo mužstvo Francúzska, hoci z jeho hráčov ma osobitne nikto nezaujal. Podľa mňa v najlepšom svetle na MS sa ukázali Belgičania Lukaku a Hazard a Chorvát Modrič. V Rusku som síce nebol, ale organizácia svetového šampionátu bola výborná. Bolo mi ľúto, že som sa nemohol kvôli práci na chalupe zúčastniť fanklubového zájazdu do Kaliningradu.

Ladislav Jurkemik oslávil 65 rokov

Autor: admin

Ladislav Jurkemik, majster Európy z roku 1976, tretí na ME 1980, účastník MS 1982, 13. v ankete futbalista storočia oslávil 20. júla 65 rokov. V reprezentácii odohral 57 zápasov, v ktorých vsietil tri góly. Naposledy trénoval na Slovensku Nitru, teraz si pochvaľuje, že má voľno aj cez víkend.

Legenda česko-slovenského futbalu hral posledný súťažný zápas ešte pred siedmimi rokmi, keď pomáhal Plaveckému Podhradiu. Podľa jeho slov má dokonca hráčsku registračku platnú dodnes: ,,Nenudím sa, ale žiť sa dá aj bez futbalu. Vždy je čo vybavovať, venujem sa sebe, deťom a teraz je aj priestor na priateľov, pohodu, posedenia na pivku či s pohárom vína,“ komentuje svoje aktivity v súčasnosti.

Patrí medzi štyroch slovenských futbalistov, ktorí nastúpili v československom drese na dvoch majstrovstvách Európy a má z nich zlato (1976) i bronz (1980). V rokoch 2002 a 2003 bol trénerom slovenskej reprezentácie a potom viedol aj výber Slovenska do 21 rokov.

Bol síce obranca, ale zároveň aj obávaný strelec. Dal jeden z najkrajších gólov v československej futbalovej histórii. Jeho exportná bomba patrí k najdôležitejším i najznámejším. Vo finálovom turnaji majstrovstiev Európy 1980 v Neapole v zápase o bronz nedal brankárovi Dinovi Zoffovi nijakú šancu. Československo viedlo 1:0, ale súper vyrovnal a nasledovala penaltová dráma.

Ladislav Jurkemik potvrdzuje, že to bol jeho najslávnejší gól v kariére, hoci ich dal na obrancu nezvyčajne veľa – päťdesiat v lige, tri v reprezentácii a viaceré ďalšie v európskych pohároch.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Miloš Kopča je oddaný fanúšik slovenskej reprezentácie

Autor: admin

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie má už počas svojej takmer osemročnej činnosti vo svojich radoch veľa zaujímavých členov. Známych hráčov, trénerov, ale aj ľudí z iného prostredia, či už z podnikateľského, ale vo väčšine prevažujú zarytí športoví fanúšikovia, nadšenci, ktorí pravidelne navštevujú zápasy slovenskej reprezentácie. V tomto našom novom seriáli budeme postupne predstavovať členov fanklubu, ktorí sú spätí hlavne s futbalom. Jedným z nich je aj Miloš Kopča.

Tento rodák z Bratislavy síce veľký futbal nehrával, ale o to viac sa uplatnil na rozhodcovskom poli. Na strednej škole ho prehovoril jeho bývalý učiteľ a výborný medzinárodný rozhodca Michal Jursa, aby sa venoval tejto činnosti. Urobil školenie asi dvadsiatich ľudí a jedine Miloš Kopča vydržal s rozhodcovskou píšťalkou počas celej aktívnej činnosti. ,,Postupne som sa cez bratislavské súťaže prebojoval do slovenských súťaží, po rozdelení republiky som rozhodoval osem rokov najvyššiu súťaž. V roku 2001 som skončil a odvtedy robím delegáta-pozorovatea, patrí do nej najvyššia súťaž, II. liga a dorastenecká liga. Mám skúsenosti aj z niekoľkých stretnutí v európskych pohároch, ako asistent som bol v spoločnosti výborných rozhodcov Ľuboša Micheľa, Ladislava Gádošiho, Karola Ihringa, vtedy sme viedli zápasy niekdajšieho Pohára víťazov pohárov (PVP),“ hovorí Miloš Kopča, ktorý spolu s Romanom Táborským založili oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie. ,,Fanklub sme založili po MS 2010 v JAR, Roman je predseda, niekto musí robiť aj oponenta, takže ja mám funkciu revízora, takto podľa stanov nemôžem byť členom správnej rady. Všetky veci spolu robíme a konzultujeme, obidvaja sme boli na šampionáte v Afrike a tam sme videli, že ľudia so slovenskými zástavami boli roztrúsení po celom štadióne. Vtedy nás napadla myšlienka, aby sme týchto fanúšikov dali dokopy a založili jednotnú organizáciu, aby sme spoločne chodili za mužstvom do zahraničia a aby reprezentácia z hľadiska cítila nejakú podporu.“

Odvtedy Miloš Kopča navštívil množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, či už v kvalifikácii MS, ME, alebo na medzištátnom poli. Patrí medzi jej oddaných fanúšikov. Bol na ME 2016 vo Francúzsku, nenechal si ujsť ani súčasné MS 2018 v Rusku. ,,Tento šampionát je skutočne skvele zorganizovaný, takmer všetky stretnutia sú vypredané, padlo už niekoľko rekordov. Akurát je veľká škoda, že na MS nepostúpila slovenská reprezentácia. Som presvedčený, že by sa aj v tejto nabitej konkurencii nestratila.“

Fanklubáci boli a idú na MS do Ruska

Autor: majka

OFSFR usporiadal výlet na MS v Rusku pre záujemcov z radov jeho členov. Vybrali sme najdostupnejšie mesto a zápas počas víkendu Chorvátsko – Nigéria v Kaliningrade. Popri tom sme navštívili príťažlivé festivalové mesto Sopot a hrad Malbork v Poľsku. Ešte navštívime samozrejme aj iné mestá MS v Rusku. Niektorí členovia si vybrali iné zápasy a mestá. Pripájame zopár názorov na organizáciu a zážitky niektorých členov fanklubu.

Marián Strečanský – Na MS som prvý raz a očarila ma priateľská atmosféra v Kaliningrade, ešte idem na zápas do Petrohradu Švédsko – Švajčiarsko.

Jozef Plank – Na MS som bol aj v Nemecku a nemyslel som si, že v Rusku ich predčia. Štadióny a atmosféra bola super…Rusi dokázali vynikajúcu organizáciu…

Miloš Kopča – páči sa mi osobne veľmi Moskva, bol som tam už tretí krát, avšak ako bola pripravená, bolo nezabudnuteľné. Bol som na zápasoch Argentína – Island a Nemecko – Mexiko. Ešte idem na štvrťfinále do  Soči s Robom Lamprechtom a Dankou.

Patrik Lendel – Bol som na 12-tich zápasoch. Čo si fanúšik viac môže priať. Bol som v Moskve, Petrohrade v Nižnom Novgorode a stretol som veľa futbalových legiend. Najviac ma potešila fotka a stretnutie s Bora Milutinovičom. Absolvoval som štyri MS a ktoré boli najlepšie? Ťažko hodnotiť, ale moje prvé v Nemecku zanechali pocity prvej lásky a zápas Argentína – Mexiko v Lipsku bol neopakovateľný a zážitok do konca života…

Viktor Kríž – MS sú fantasticky zorganizované. FAN ID spôsob predaja všetko je transparentné a perfektné. Bol som na zápasoch iba v Moskve a ešte aj pôjdem  na semifinále a finále.

Velimír Adžic fanúšik z Chorvátska a člen OFSFR – Cesta bola síce dlhšia do Kalinigradu na náš zápas Chorvátska s Nigériou, ale nahradila to fantastická ústretovosť a organizácia ako to všetko fungovalo na hraniciach, FAN ID, pomoc ľudí a atmosféra boli neopísateľné. Jediná výčitka bola, že v nedeľu ráno sa na námestí v meste minulo pivo…Ešte zrejme pôjdem na zápas Chorvátska v prípade postupu a osobne verím ešte sme nepovedali posledné slovo na MS.

Spomienka na prvý oficiálny výlet fanklubu do Moskvy

Autor: majka

Spomienka na prvý výlet na zápas futbalovej reprezentácie (september 2010). O pár dní si spomienku zopakujeme počas semifinále MS v Rusku.

Fotka, ktorá nikdy takmer nevznikla a v uvedenom formáte je spojenie dvoch fotiek a za odvahu ďakujeme fotografovi Miroslavovi Michalechovi. Mala to byť prvá fotografia fanklubu na Červenom námestí v Moskve – ihneď nám však asistovala polícia… Slovenská reprezentácia síce nepostúpila na MS v Rusku 2018, avšak v semifinále sa možno predstaví Chorvátsko, ktoré nás predstihlo v boji o baráž. Aj taký môže byť futbal…

Ak sa chcete zúčastniť MS môžeme pomôcť radou…FAN ID, zakúpenie vstupeniek na stránke FIFA.com atď. rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

UEFA už nie je iba v predstavách

Autor: majka

Návšteva sídla UEFA v Nyone potešila oko aj dušu.
Uvidíte súlad prírody a architektúry, krásny výhľad na Ženevské jazero a mnohé miesta, ktoré poznáte z TV prenosov.
Ďakujeme: Christhoper Wild, Eva Pasquier, Jozef Záhorský, Ivana Wild Špiláková a UEFA za zabezpečenie odborného výkladu.
Fanklub SVK

Fanklubáci zo zahraničia

Autor: majka

Bratia Daniel a Vladimír Slonkovci vstúpili do fanklubu ešte v roku 2011 a zúčastňujú sa mnohých zápasov našej reprezentácie doma, ale aj v zahraničí.
Mnohí sa pýtajú ako sa o fanklube vôbec dozvedeli a prečo sú jeho aktívnymi členmi?
Odpoveď je jednoduchá…sú deťmi sedmohradských Slovákov, žijú od narodenia vo Švajčiarsku a záujem o našu reprezentáciu majú v krvi.
Vladimír hľadal na Google,  kde ho článok z Červeného námestia v Moskve (RUS – SVK  2010) a stretu fanklubákov z políciou nasmeroval na OFSFR a ďalej to už poznáte…
Fanklubáci Vám ďakujú za vynikajúci program počas zápasu s Marokom!
OFSFR OZ RIVVIS

Dúbravka natrvalo prestúpil do Newcastle United

Autor: majka

Slovenský reprezentant a brankár Martin Dúbravka zostáva v Newcastli United. Anglický klub si v stredu uplatnil opciu na trvalý prestup slovenského reprezentanta zo Sparty Praha a podpísal s ním zmluvu do júna 2022.

Dvadsaťdeväťročný Dúbravka prišiel do Newcastlu v januári na hosťovanie. Hneď sa stal brankárskou jednotkou v mužstve španielskeho trénera Rafaela Beniteza. V dvanástich stretnutiach najvyššej anglickej súťaže si pripísal štyri čisté kontá. Kvalitnými výkonmi prispel k záchrane a desiatemu miestu v Premier League 2017/2018 a klub využil opciu na jeho trvalý prestup.

,,Sme nadšení, že sme skompletizovali prestup Martina do Newcastlu United. Odkedy k nám prišiel na hosťovanie, ukázal fantastický prístup a skvelú pracovnú morálku. Samozrejme, veľmi nás uchvátil svojimi výkonmi na ihrisku,“ povedal Benitez pre oficiálnu klubovú stránku. Dúbravka je prvý hráč, ktorého „straky“ získali v letnom období. Na reprezentačný zraz pred prípravnými stretnutiami s Holandskom a Marokom ešte neprišiel s istotou transferu, ale tej sa dočkal v stredu. ,,Brankársky post bol priorita na posilnenie. Je excelentné, že sa nám ho podarilo angažovať natrvalo. Hosťovanie s opciou bolo v januári perfektné riešenie, vďaka tomu sme si ho mohli odskúšať a pracovať s ním. Vedeli sme, čo môžeme očakávať, skôr než sme ho podpísali permanentne. Klub odviedol dobrú prácu, gratulujem Martinovi a teším sa na dlhodobú spoluprácu s ním,“ dodal Benitez.

Dúbravka odštartoval kariéru v rodnej Žiline, v rokoch 2014 až 2016 pokračoval v dánskom Esbjergu, odkiaľ zamieril do Česka. V sezóne 2016/2017 si obliekal dres Liberca a prvú polovicu uplynulého ročníka odchytal v Sparte. Počas kvalifikácie MS 2018 sa prepracoval na post jednotky aj v národnom tíme, medzi žrde sa za Slovensko postaví aj vo štvrtok v Trnave proti Holandsku.

Dúbravka si užil triumf nad Chelsea

Autor: admin

Štvrtú nulu v anglickej futbalovej Premier League zaknihoval v nedeľu v poslednom 38. kole slovenský reprezentačný brankár Martin Dúbravka z Newcastle United. „Straky“ zdolali v St. James’ Parku detronizovaného šampióna londýnsku Chelsea vo veľkom štýle 3:0 a po zápase sa dostali 29-ročnému brankárovi ovácie od fanúšikov priamo na ploche.

Dúbravka prišiel do Newcastlu v januári na hosťovanie z pražskej Sparty. Hneď sa stal brankárskou jednotkou v mužstve španielskeho trénera Rafaela Beniteza. Kvalitnými výkonmi prispel k záchrane a jeho hosťovanie sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou premení na riadny prestup. Za Newcastle od februára odchytal 12 zápasov, 6 víťazných a jedno remízové, pričom zaznamenal 4 čisté kontá. Prvé hneď pri debute proti slávnemu Manchestru United a „roletu zatiahol“ aj proti Southamptonu a Huddersfieldu. Mužstvu výrazne pomohol ku konečnému 10. miestu v tabuľke.

,,Myslím si, že toto bol po dlhšom čase náš najlepší výkon. Odviedli sme skvelú robotu. Chlapci boli neskutoční. A ja som si naozaj užíval, že som s nimi na ihrisku,“ povedal Dúbravka v rozhovore pre klubovú televíziu. Pri otázke ohľadom jeho budúcnosti sa za jeho chrbtom ozvalo mohutné skandovanie jeho mena od domácich priaznivcov: ,,Uvidíme čo sa stane. Sami to môžete vidieť. Čo mám na toto povedať? Ďakujem všetkým,“ dodal.

Na oslave 80. narodenín Adolfa Scherera boli aj traja fanklubáci

Autor: admin

V sobotu 5. mája Adolf Scherer, strieborný medailista z Čile 1962, člen Klubu ligových kanonierov, legenda slovenského, československého i európskeho futbalu, oslávila veľké jubileum – 80. narodeniny! Keďže už martinský rodák žije takmer 50 rokov vo Francúzsku, do krajiny galského kohúta mu osobne prišli zablahoželať traja členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – Miloš Kopča, jeho partnerka Danka a Robert Lamprecht.

,,Do Francúzska sme sa vydali vo štvrtok 3. mája a keďže táto štreka predstavovala až 1500 kilometrov, prespali sme v Taliansku a do St. Gilles, do domu ,,Dolfiho“ sme dorazili v piatok popoludní. Po krátkom zvítaní sme chceli ísť na zápas II. ligy Nimes – Ajaccio, za ktorý Scherer hrával a ktorý hral rozhodujúci zápas v boji o postup medzi francúzsku elitu. Nimes vyhral 4:0 a mohol sa tak tešiť z postupu. Žiaľ, na stretnutie sme nezohnali lístky, lebo bolo beznádejne vypredané. V piatok večer sme teda strávili u Schererovcov v takom úzkom kruhu. Boli sme tam prví, ďalšia rodina na oslavu prišla v sobotu,“ vraví Miloš Kopča.

Slovenská trojica v sobotu absolvovala pekný výlet po blízkom okolí a do St. Gilles sa vrátila večer. V tom čase už tam bola aj Dolfiho rodina zo Slovenska, dcéry s manželmi, s vnukmi a s vnučkami. ,,Vtedy sme sa dozvedeli, že oslava bude až v nedeľu. Zaujímavé je, že začala sa už dopoludnia o 10.30 h, čo bolo dosť nezvyčajné, lebo u nás sa väčšinou oslavuje až večer. Oslava ,,Dolfiho“ narodením sa uskutočnila na jednom obrovskom ranči, kde chovajú býkov pre býčie zápasy do určitých arén. Aj preto na tomto veľkom priestore premáva miestny vláčik, na ktorom sme sa viezli a videli sme veľa zaujímavého. Najprv sme sa zvítali a každý predstavili, nasledoval slávnostný prípitok a po ňom sme išli na také pasienky, kde nám na tejto chovnej stanici ukázali asi 50 býkov. Sú však tak vycvičené, že sme sa nemuseli ničoho báť. Potom sme sa vrátili do priestorov ranču, kde nasledoval obed, voľná zábava a fotenie. Na oslave sa zúčastnilo 80 hostí a popoludní z ďalších programov bolo, ako tieto býky naháňajú ľudí. Troška nás prekvapilo, že na oslave nebola žiadna oficiálna gratulácia. Každý účastník oslavy doniesol nejaký dar, položil ho na stôl a tým to skončilo. Celý program bol však veľmi zaujímavý a dojímavý,“ hovorí ďalej Miloš Kopča.

,,Takisto bolo zaujímavé, že Dolfi mal tak spravené stoly, že na každom boli napísané vizitky, na ktorých vrcholných podujatiach sa zúčastnil. Účastník MS 1958 vo Švédsku, ME 1960 vo Francúzsku a MS 1962 v Čile. Na nich bola jeho fotku a zoznam ľudí, ktorí tam sedeli. Pri jednom stole sedeli bývalí spoluhráči, pri druhom my Slováci, pri treťom nejaký novinár z rozhlasu a atď.

Oslávenec dostal od Miloša Kopču zarámované fotografie dvoch jeho veľkých kamarátov, Vladimíra Weissa najstaršieho, ktorý, žiaľ, 23. apríla vo veku 78 rokov zomrel a Titusa Buberníka. Od slovenského fanklubu dostal darčekový kôš, loptu s číslom 80 a fľašu slivovice, na ktorej je vygravírované jeho meno. ,,Od nás troch ,,Dolfi“ Scherer dostal ešte poukaz na liečebný pobyt v Rajeckých Tepliciach. Zatiaľ však ešte nevie, kedy najbližšie príde na Slovensko,“ dodal na záver našej debaty Miloš Kopča.

Adolf Scherer si veľmi vážil návštevu troch fanklubákov, už po ich návrate do Bratislavy dvakrát volal Milošovi Kopčovi a ešte raz mu zdôraznil, ako veľmi si cení, že mu osobne prišli zagratulovať k jeho veľkému jubileu. Skvelý človek Adolf „Dolfi“ Scherer si skutočne zaslúžil takúto oslavu veľkého jubilea!

Hamšík dal jubilejný stý gól

Autor: admin

Futbalisti SSC Neapol len remizovali v nedeľňajšom stretnutí 36. kola talianskej Serie A v domácom prostredí s FC Turín 2:2, čím sa prakticky definitívne pripravili o šancu na majstrovský titul. V drese SSC sa strelecky presadil Marek Hamšík. Slovenský reprezentant a stredopoliar nastúpil v 69. min a o dve minúty skóroval, keď sa prezentoval utešenou strelou spoza pokutového územia.

Pre Hamšíka to bol jubilejný stý ligový gól v talianskej Serie A. Lepší v tejto štatistike v rámci SSC je iba Antonio Vojak (102). Radosť zo siedmeho presného zásahu v najvyššej talianskej súťaže v tejto sezóne však tridsaťročnému odchovancovi Jupie Podlavice kazí skutočnosť, že titul s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pripadne rivalom z Juventusu, ktorí majú dve kolá pred koncom k dobru šesťbodový náskok. Keďže Neapolčania i Turínčania majú vyrovnanú bilanciu vzájomných duelov, pri prípadnej rovnosti bodov rozhodne celkové skóre, ktoré majú aktuálne hráči „Juve“ o 16 gólov lepšie.

Adolf Scherer oslavuje 80 rokov

Autor: admin

Adolf Scherer, jeden z najlepších útočníkov československej a slovenskej futbalovej histórie sa v sobotu 5. mája dožíva krásnych 80 rokov. Rodák z dedinky Priekopa medzi Vrútkami a Martinom, dostal futbalový talent do vienka, presnejšie zdedil ho po otcovi, chýrnom hráčovi v dedine, a vo vrcholovom futbale ho ešte zdokonalil.

Mal dvadsaťjeden rokov, dal 21 gólov a prispel k titulu majstra Československa pre ČH Bratislava, ktorá hrávala na petržalskom „letisku“. V najcennejšom drese debutoval 20.9.1958 v Bratislave v zápase ČSR – Švajčiarsko (2:1), postupne sa vypracoval na najlepšieho strelca reprezentácie od čias Oldřicha Nejedlého. Člen slávneho čilského útoku (Pospíchal, Scherer, Kadraba, Kvašňák, Jelínek), kde sa mu na finálovom turnaji MS strelecky mimoriadne darilo. Strelil gól proti Maďa rsku (1: 0) a dvomi gólmi proti Juhoslávii v semifinále (3:1) prispel k postupu ČSSR do finále, kde 17.6.1962 v Santiago de Chile nastúpil proti Brazílii (1:3). Po odchode do Francúzska v roku 1969 pôsobil v Olympique Nimes, s 25 gólmi sa zaslúžil o záchranu klubu v najvyššej súťaži.

Stal sa jedným z najuznávanejších kanonierov, dokázal páliť priamo priehlavkom, halfvolejom, jeho strely mali rýchlosť, v optimálnej forme, bol takmer neudržateľný. V sezóne 1961/62 získal Pohár Práce pre najlepšieho ligového strelca s 24 gólmi a na dlhých 26 rokov bol držiteľom československého rekordu.

Vlani dva dni pred dovŕšením 55. výročia slávneho finále v Čile na majstrovstvách sveta Československo – Brazília (hralo sa 17. júna 1962) sa na pôde Siene slávy slovenského futbalu v Bratislave stretli šiesti priami aktéri najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Jedným z nich bol aj Adolf Scherer.

Najlepší slovenský kanonier MS až do roku 2010 Adolf Scherer pri spomienkach na krásne chvíle na svetovom šampionáte 1962 okrem legendárneho Schrojfa pripomenul obrovskú zásluhu trénera Rudolfa Vytlačila na čilskom striebre. Podľa neho práve on bol človekom, ktorý dokázal obdivuhodne zdvihnúť sebavedomie svojich zverencov, ktorým pred MS nikto neveril.

,,Odchádzali sme v skromnosti. Novinári nám v ich článkoch v tlači radili, aby sme radšej zostali doma, že v Čile nemáme šancu na úspech. V skupine sme mali silných Španielov, Brazílčanov s výborným Pelém, Mexičanov. To mal byť náš koniec,“ spomínal obavaný československý kanonier Adolf Scherer, ktorý dlhé roky žije vo Francúzsku, v St. Gilles pri Nimes.

,,Slovenský futbal stále sledujem. Predvlani som bol na všetkých zápasoch, ktoré Slováci odohrali na európskom šampionáte vo Francúzsku. Som veľmi rád, že sa im na ňom darilo. Rovnako ma potešili aj mladí futbalisti, ktorí sa vo výbornom svetle ukázali na majstrovstvách Európy do 21 rokov v Poľsku. Aj oni sú dôkazom toho, že slovenský futbal ide výkonnostne hore,“ dodal Adolf Scherer, ktorý k senzačnému striebru na MS 1962 prispel tromi gólmi.

V roku 2016 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu a pri príležitosti 70. narodenín prevzal Zlatý odznak SFZ za rozvoj a propagáciu futbalu v zahraničí. Zaslúžene. Do Francúzska odcestoval osobne zablahoželať Adolfovi Schererovi k jeho veľkému jubileu aj Miloš Kopča, zástupca predsedu fanklubu Romana Táborského.

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

Dolfi, živió!

Dúbravka vychytal ďalšie víťazstvo, Newcastle je zachránený

Autor: admin

Slovenský reprezentant a futbalový brankár Martin Dúbravka pokračuje vo výborných výkonoch v drese Newcastlu United. V nedeľňajšom stretnutí 34. kola anglickej Premier League proti londýnskemu Arsenalu predviedol viacero bravúrnych zákrokov a prispel k víťazstvu „Magpies“ 2:1.

V 14. minúte inkasoval vôbec prvý gól v St. James‘ Parku od Alexandra Lacazetta, ktorý zblízka dorazil center Pierrea-Emericka Aubameyanga, no domáci o štvrťhodinu vyrovnali zásluhou Ayozea Pereza. Španielsky útočník si dobre nabehol do šestnástky na center a strelou na bližšiu žrď prekonal Petra Čecha. O zisku troch bodov pre Newcastle rozhodol v 68. minúte razantnou strelou Matt Ritchie.

Newcastle je v tabuľke na 10. mieste so 41 bodmi a záchranu má prakticky vo vrecku. ,,Myslím si, že Premier League máme aj pre budúcu sezónu v suchu. Je to obrovský úspech pre klub, pre mesto, pre hráčov i pre našich skvelých fanúšikov. Treba pogratulovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o tento výsledok. Proti Arsenalu sme nehrali najlepší futbal, no získali sme skalp popredného tímu, čo si veľmi cením,“ netajil spokojnosť tréner Newcastlu Rafael Benitez.

Dúbravka je v Newcastle na hosťovaní zo Sparty Praha, ale podľa vlastných slov by veľmi rád zotrvanie v tomto klube v lete premenil na trvalý prestup.

Maradona prijal od Hamšíka dres a daroval mu ten svoj

Autor: admin

Argentínska legenda Diego Maradona prijal podpísaný dres od slovenského stredopoliara a dlhoročného reprezentanta Mareka Hamšíka a rozhodol sa na oplátku venovať mu ten svoj z čias, keď bol hviezdou talianskeho klubu SSC Neapol. Súčasný kapitán futbalistov SSC Marek Hamšík minulý týždeň daroval Maradonovi svoj dres, v ktorom najlepší futbalista SR za rok 2017 vyrovnal Argentínčanov rekord v počte gólov strelených za Neapol. Päťdesiatsedemročný Maradona sa v drese „Partenopei“ strelecky presadil 115-krát, Hamšík má na konte v tíme z mesta na pobreží Tyrrhenského mora už 119 gólov.

,,Marek, pre mňa bola veľkou cťou, že si mi venoval dres, v ktorom si vyrovnal môj rekord v počte gólov za Neapol. Veľa hráčov pôsobilo v modrom drese, no výraznejšie sa nepresadili. My sme dvaja, ktorí milujú modrý dres SSC a zapísali sme sa aj do histórie klubu. Marek, ešte raz ti gratulujem k prekonaniu rekordu. Veľké objatie od Tvojho priateľa Diega!“ povedal Maradona vo videu, ktoré zverejnil na facebooku a držal v rukách podpísaný dres z čias minulých.

Presne pred týždňom Hamšík Maradonovi odkázal: ,,Ahoj Diego. Som tu s týmto dresom, ktorý je pre mňa veľmi špeciálny. Práve v ňom som totiž strelil 115. gól a vyrovnal tvoj rekord. Bola pre mňa veľká česť byť po tvojom boku, keď som skóroval proti FC Turín. Myslel som na teba a chcel by som ti dať tento malý darček s venovaním: ‚Diego, ten najlepší‘. Dúfam, že sa ti to bude páčiť, posielam silné objatie. Forza Napoli navždy.“

V Thajsku poznajú Slovensko a našich futbalistov

Autor: admin

Na nedávnom turnaji o Kráľovský pohár v thajskom Bangkoku, ktorý vyhrala slovenská futbalová reprezentácia sa zúčastnili aj piati členovia oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, Zdenko Jurkemik, Jozef Krupa a Miro Hlinka. S Romanom Táborským sme sa podelili o dojmy z tejto krajiny.

,,Iniciatórom tohto zájazdu bol Zdenko Jurkemik, ktorý od vzniku fanklubu v podstate nevynechal žiadny zápas našej reprezentácie doma a vonku!!! Do Thajska som spolu s M. Kopčom išiel prvý raz, ostatní traja naši členovia už tam v minulosti boli. Chceli sme tiež spoznať niečo nové, poviem otvorene, Thajsko ma príjemne prekvapilo. Bangkok je oslnivé niekoľkomiliónové mesto s mnohými pamiatkami. Zaujímavé a krásne je hlavne to, že tam žijú spolu bohatí s chudobnými. Nie sú tam teda bohaté a chudobné štvrte, je to taký mix. Keď sme boli na výlete po kanáli s loďou, tak sme videli honosnú vilu a vedľa chatrč na sp adnutie. Ľudia sú v Thajsku veľmi milí, úslužní, väčšina vie aspoň základy angličtiny. A úplne fantastické bolo, že každý poznal Slovensko. Každý vedel, že sa Československo rozdelilo a každý vedel vymenovať troch našich hráčov – Hamšíka, Škrtela a Škriniara. Hlavne taxikári, Slováci určite toľko nevedia o Thajsku, ako oni o nás. V tejto krajine sa dá celkom lacno najesť, ceny sú približne rovnaké ako u nás, zato pivo je tam veľmi drahé, jeho cena sa pohybuje v podnikoch od 3 do 7 eur. V čase našej návštevy teploty v Bangkoku dosahovali až 35 stupňov celzia, hlavne vlhkosť vzduchu bola veľká. Samozrejme, navštívili sme rôzne tamojšie pamiatky, Kráľovský palác a najvýznamnejšie chrámy.“

Slovenská reprezentácia vyhrala na turnaji obidva zápasy, najprv v prvom zdolala Spojené arabské emiráty 2:1 a vo finále domácu reprezentáciu 3:2. ,,V prvom súboji tréner Ján Kozák poslal na ihrisko silnú zostavu so skúsenými hráčmi. Postupne sa na výkone nášho mužstva prejavila veľká horúčava a nedostatočná aklimatizácia. Futbalovo sme však prevýšili snaživého súpera. Vo finále sa na ihrisku objavili aj všetci štyria nováčikovia. Z nich najviac zaujal Erik Pačinda, ktorý prihral na druhý gól a tretí dal nádhernou strelou. Osobne sa mi páčil aj Šatka. Pravda, tiež som si u nich všimol zlozvyky z našej ligy, keď sa po strate lopty pomalšie vracali na našu polovicu. Takže v reprezentácii si musia zvyknúť na oveľa väčšie nároky. Diváci na zaplnenou štadióne zápasu vytvorili výbornú atmosféru. Thajčania futbal milujú, sledujú ligy od 2. japonskej až po najlepšie európske, ako sú nemecká bundesliga, talianska Séria A, španielska La Liga a anglická Premier League. Takže potom o mnohých hráčoch majú dokonalým prehľad, v tomto smere sa môžeme od nich tiež dosť učiť.“

R. Táborský nám ešte povedal, že na prvom zápase boli zo Slovenska iba vedenie výpravy a členovia fanklubu. Na finálový s Thajskom však prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny. Medzi nimi bola aj vedúca slovenského konzulárneho oddelenia v Thajsku ,,Boli to ľudia rôznych profesií, po zápase sme si šli sadnúť do podniku a v družnej debate sme vydržali až niekoľko hodín a niektorí až do rána. Troška ich sklamalo, že naše mužstvo neprišlo k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov. “

Pobyt v Thajsku však splnil predstavy našich fanklubákov, spojili turistiku so športom a hlavne si odtiaľ priniesli veľa pekných zážitkov!

Ján Kocian dnes oslavuje 60 rokov

Autor: admin

V utorok 13. marca oslavuje životné jubileum 60 rokov bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Kocian a člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia patril k najlepším futbalistom v ČSFR. Výraznou oporou zadných radov bol aj pri poslednom úspechu spoločnej reprezentácie na MS 1990 v Taliansku, kde zverenci trénera Jozefa Vengloša postúpili až do štvrťfinále.

Ján Kocian, rodák zo Zlatých Moraviec začal svoju profesionálnu kariéru v roku 1976 v ZTS Martin, o tri roky neskôr prestúpil nekompromisný obranca do Dukly Banská Bystrica. V drese „vojakov“ odohral počas desiatich rokov 209 zápasov s bilanciou 20 gólov. V roku 1988 nasmeroval svoju kariéru do Nemecka, kde do roku 1992 pôsobil v St. Pauli (147 stretnutí, z toho 90 duelov v najvyššej nemeckej súťaži I. bundeslige/5 gólov). Posledný súťažný zápas odohral Kocian 30. augusta 1992 proti Stuttgarteru Kickers. Dres československej reprezentácie obliekol 26-krát, pričom za ten istý rok ho vyhlásili za Najlepšieho futbalistu v ČSFR.

Kocian kapitánom reprezentácie bol v rokoch 1989 až 1992. Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1992 a následne začal pôsobiť ako tréner. V roku 1993 sa stal asistentom hlavného trénera slovenskej reprezentácie Jozefa Vengloša. Na poste asistenta pôsobil do roku 1995. V rokoch 1996 až 1997 viedol ako hlavný tréner Duklu Banská Bystrica. Na lavičke českého klubu Petra Drnovice sedel v rokoch 1997-1998. Sezónu 1998/1999 strávil ako trénersky asistent v klube 1. FC Košice. V roku 1999 odišiel do Nemecka, kde najprv v rokoch 1999-2002 asistoval na lavičke 1. FC Kolín a neskôr (2002-2004) aj v Eintrachte Frankfurt. Post hlavného trénera zastával v nemeckých kluboch FC Rot-Weiss Erfurt (2005) a Sportfreunde Siegen (2005-2006).

V roku 2006 Kociana oslovilo vtedajšie vedenie Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a bývalý obranca prijal ponuku viesť slovenskú reprezentáciu. Slovenský národný tím viedol do roku 2008, keď sa následne stal asistentom českého trénera Karola Brücknera, hlavného trénera rakúskej reprezentácie, kde pôsobil do roku 2009.

Ako tréner Kocian opustil Európu v roku 2011, keď začal pôsobiť v Ázii, v čínskom klube FC Ťiang-su Sainty a neskôr v hongongskom klube South China AA. Ázijský kontinent opustil Kocian v roku 2012 a vrátil sa do Európy, konkrétne do Poľska, kde ako tréner viedol hráčov klubov Ruch Chorzów (2013-2014), Pogoń Štetín (2014-2015) a Podbeskidzie Bielsko-Biala (2016-2018).

Ján Kocian si nemyslí, že patrí už do starého železa a stále by si vedel predstaviť svoje účinkovanie na lavičke nejakého klubu. ,,Do dôchodku mi ostáva ešte nejaký čas, našťastie zdravotné problémy ma nateraz netrápia, takže myslím aj naďalej na trénovanie. Pravda, veľmi dobre si uvedomujem, že aj konkurencia medzi trénermi je veľká, treba mať aj šťastie, keď si klub vyberá,“ dodal v dobrej nálade J. Kocian.

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie!

Slováci v máji v Trnave proti Holandsku

Autor: admin

Futbalisti Holandska sú 31. mája 2018 o 20.45 h v Trnave súpermi slovenských reprezentantov v medzištátnom prípravnom stretnutí. Informuje o tom web Slovenského futbalového zväzu (SFZ) s dôvetkom, že informácie o začiatku predaja vstupeniek zverejní čoskoro. „Oranjes“ rovnako ako Slováci neprenikli na letné MS do Ruska (14. júna – 15. júla).

Slováci proti Holanďanom nastúpili dvakrát a na konte majú dve prehry. Prvá sa zrodila v júni 2010 v osemfinále MS v JAR (1:2), dosiaľ posledná v máji 2012 v rotterdamskom prípravnom zápase (0:2). Zo súčasného kádra v oboch dueloch nastúpili Peter Pekarík a Marek Hamšík, oba súboje si tiež pamätajú z ihriska Ján Mucha, Miroslav Stoch a Kamil Kopúnek.

,,Myslím si, že pre našich fanúšikov i pre nás všetkých je to udalosť – hostiť Holandsko. Som veľmi rád, že taký súper chce s nami hrať. Teším sa na tento súboj,“ povedal pre web SFZ tréner SR Ján Kozák a doplnil: ,,Roky ubiehajú. V časoch, keď sme s nimi hrali, mali stabilizovaný kader, dlhé roky dominovali svetovému i európskemu futbalu a v súčastnosti u nich prebieha generačná výmena, no tá sa deje aj u nás, takže z tohto pohľadu to bude zaujímavá previerka pre obe krajiny. Navyše, oni majú nového trénera, osobnosť holandského futbalu Ronalda Koemana, ktorý bude zostavovať svoj tím a hráči sa budú chcieť ukázať. Uvidíme, v akom st ave pr&i acute;du po náročných sezónach moji i jeho zverenci. Určite to však bude vážny zápas a ja verím, že fanúšikovia budú našou oporou a pomôžu nám.“

Tradičné stretnutie s jubilantami, Ján Pivarník sa stal 700. členom fanklubu

Autor: majka

História slovenského futbalu prezentuje každý rok niekoľko jubilantov, ktorí písali nezabudnuteľné stránky. Aj z tohto dôvodu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pozval v sobotu 20. januára do reštaurácie Parlamentka na bratislavskom Hrade na milé stretnutie hneď štyroch: legendárneho brankára z východu Antona Švajlena, vždy elegantného majstra Európy 1976 z Belehradu Jána Pivarníka, tvrdého bojovníka Vladimíra Ekhardta a kapitána strieborného čs. mužstva na OH v Tokiu 1964 Antona Urbana. Prvý vlani oslávil osemdesiatku, druhý sedemdesiatku a tretí pred niekoľkými dňami šesťdesiatku. Anton Urban bol krstným otcom všetkých troch jubilantov.

Prítomných okolo 30 hostí privítal Roman Táborský, predseda fanklubu. ,,Som rád, že všetci traja naši jubilanti a k tomu ešte aj Anton Urban prijali naše pozvanie. Tento deň je významný aj v tom, že Ján Pivarník sa stal 700. členom nášho oficiálneho fanklubu a nadviazal tak na naše osobnosti, akými boli náš prvý člen Janko Popoluhár, najlepší slovenský futbalista 20. storočia či 500. člen Janko Kozák st., tréner reprezentácie Slovenska. Chceli sme urobiť ešte okrem Antona Urbana jedno veľké prekvapenie, verím, že pri ďalšom stretnutí sa nám to podarí a medzi nás príde aj Marián Masný,“ vraví R. Táborský.

,,K mojim mladším dorastencom sa musím úctivo a seriózne správať. Mali sme tú česť hrať v čs. a slovenských kluboch a kde sme sa predstavili, všade bolo vypredané. Od Prešova až po Karlove Vary, v nás jednoducho žilo také povedomie hrdosti a nesmiernej pokory. Keď sme hrali v čs. futbale, tak Česi boli kdesi inde ako my Slováci. My sme si hovorili ako kamikadze, žiješ, alebo umieraš. Preto v tom čase bol čs. futbal zaujímavý a ľudia ho navštevovali vo veľkom počte. A v tom prostredia vyrástli takí velikáni, ako sú tu dnes,“ povedal A. Urban. Všetci traja jubilanti dostali darčekové koše, gravírované flaše s osobným venovaním od fanklubu a kvalitné víno.

,,Som dojatý a poctený, že si ma pri mojich okrúhlych narodenín fanklub slovenskej reprezentácie takto uctil. Som veľmi rád, že sa znova s vami všetkými môžem stretnúť. Osobitne za pozvanie ďakujem hlavnému organizátorovi, predsedovi fanklubu Romanovi Táborskému. Spolu s manželkou nám umožnil vidieť lepšiu Bratislavu. Z hlavného mesta Slovenska si domov odnesieme veľa pekných zážitkov. Na zdravie nám všetkým,“ vraví A. Švajlen.

,,Veľmi ma potešilo, že som strávil niekoľko príjemných hodín s výbornými ľuďmi a so športovými nadšencami. Sedemdesiatka je už nejaký vek, našťastie som v dobrej fyzickej a psychickej pohode,“ hovorí Ján Pivarník, elegantný na ihrisku, kultivovaný v súkromí. Ako to už býva zvykom, Ján Pivarník ako nový člen dostal odznak a šál oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Aj na tomto stretnutí bol čas na spomienky a úvahy, pretože v Parlamentke sa na niekoľko hodín čas zastavil.

 

FOTO: Holienčin

Vladimír Ekhardt oslavuje 60 rokov

Autor: admin

Vladimír Ekhardt, rodák z Topoľčian a člen fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje dnes 17. januára pekné jubileum – 60 rokov. S futbalom začal v Tovarníkoch, okrem toho do 18 rokov hrával futbal i hokej za Topoľčany. Odtiaľ narukoval do Dukly Prešov, po vojenčine tri roky pôsobil v Baníku Prievidza pod vedením známeho trénera Jozefa Marka.

S Baníkom veľmi pracovitý a energický stredopoliar postúpil do II. ligy. V. Ekhardt z Prievidze prestúpil do DAC Dunajská Streda a potom nasledovali zastávky v dvoch najúspešnejších slovenských kluboch, v Spartaku Trnava a v Slovane Bratislava. S Trnavou vyhral v roku 1986 Slovenský a Československý pohár, so Slovanom triumfoval v Slovenskom pohári a v sezóne 1989/90 hral s belasými v bývalom PVP proti Grasshoppers Zürich. Okrem toho za olympijský výber ČSSR pod vedením trénerov Miloša Kvačeka a Jozefa Jankecha nastúpil sedemkrát. Zo Slovana odišiel do Rakúska, kde pôsobil desať rokov v nižších súťažiach a istý čas hrával aj s Mariánom Masným.

V. Ekhardt sa po skončení aktívnej činnosti vydal na trénerskú kariéru, začal ako hrajúci tréner v Rakúsku, na Slovensku pôsobil v Smoleniciach, Topoľčanoch, viedol B-tím Trnavy, s ktorým postúpil do II. ligy, ale aj A-mužstvo Spartaka v deviatich stretnutiach. V sezóne 2012/2013 ho zachránil pred zostupom, keď v poslednom kole v Prešove zlatý záchranársky gól Trnavy strelil Ján Vlasko. Nasledovali Sereď, Jaslovské Bohunice, v Senci robil asistenta J. Valovičovi, keď SFM postúpil do najvyššej súťaže, Pezinok, Jablonec a znova sa vrátil do Jaslovských Bohuníc. S Pezinkom postúpil do vtedajšej II. ligy skupina západ a s Jabloncom vyhral majstrovstvá regiónu. V súčasnosti je tr é nerom treťoligovej juniorky Spartaka Trnava.
K počerným gratulantom sa pripája aj fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

Dvojčatá Jozef a Ján Čapkovičovci sa dožili sedemdesiatky

Autor: admin

Dvojčatá, ktoré nemajú páru. Jozef a Ján Čapkovičovci, víťazi Pohára víťazov pohárov, jediné dvojčatá v histórii československej futbalovej ligy, sa vo štvrtok dožili životného jubilea – 70 rokov.

Čapkovičovci sa narodili v bratislavskej Petržalke 11. januára 1948, Jozef o pol hodiny skôr ako jeho brat Ján. Ked mali osem rokov, starší brat Miro ich došikoval na bicykli na neďalekú Červenú hviezdu, kde sa „krpcov“ ujal tréner Arnošt Hložek. Prešli všetkými žiackymi i dorasteneckými kategóriami ČH a v devätnástich zaklopali na dvere Tehelného poľa.

,,Neuveriteľne rýchlo sa adaptovali, na ihrisku i v kabíne. Akoby na Slovane vyrastali,“ hovorí o nich spoluhráč z belasého bratislavského tímu Alexander Vencel starší. Ako 21-roční pomohli Slovanu vyhrať v roku 1969 druhú najcennejšiu európsku futbalovú súťaž PVP, keď obaja si zahrali v bazilejskom finále a Ján prispel k výhre nad FC Barcelona (3:2) aj gólom. V Slovane prežili spolu desať rokov, trikrát sa stali majstrami Československa a dvakrát víťazmi Čs. pohára. Spoluhráči vyzdvihovali ich prínos do kolektívu a tímovosť, na ihrisku i mimo neho, veselú povahu. Vedeli odľahčiť atmosféru v mužstve. Kým Ján bol ľavák, Jozef pravák, oboch zdobila mimoriadna rýchlosť.

,,Jediné, čo je nám ľúto a mrzí dodnes, že sme si nikdy nezahrali spolu v reprezentácii,“ tvrdia Čapkovičovci unisono. Najprv si svoju zápasovú porciu v československej reprezentácii odkrútil Ján (20 zápasov, 6 gólov), potom Jozef (16). Obaja začínali futbalovú kariéru v útoku, Ján sa z ľavého krídla „nepohol“ prakticky celú kariéru, so 100 gólmi (všetky v drese Slovana) sa stal členom Klubu ligových kanonierov, v ročníku 1971/1972 bol kráľom strelcom „federálnej“ ligy. Ján má na konte 286 ligových zápasov, Jozef 268 (strelil 25 gólov). Obaja sú držiteľmi Ceny fair play Ivana Chodáka. Jozef lige nastúpil na 268 zápasov a je jediným československým futbalistom, ktorý vyhral majstrovstvá Európy i slávnu kontinentálnu klubovú trofej.
A takisto je členom Siene slávy slovenského futbalu.

Ján Čapkovič pracoval tri desiatky rokov ako tajomník ČH, respektíve ŠKP Bratislava (začínal ako hrajúci tajomník), v klube vypomáhal aj trénersky.

Jozef Čapkovič, ktorý si krátky čas v rámci vojenčiny obliekol dres pražskej Dukly, trénoval mužstvá nižšej súťaže. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol poslancom NR SR, dlhé roky šéfoval Inšpektorátu práce Bratislava.

,,Sme radi, že sme sa dožili takého pekného veku. K súčasnému životu už veľa nepotrebujeme, čo treba to máme, preto si želáme to najdôležitejšie – zdravie,“ povedali nám obidvaja slávni bratia.

Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie veľkým jubilantom srdečne blahoželá!

Táborský: Posunuli sme slovenskú hrdosť o niečo dopredu

Autor: majka

Rok 2017 je už za nami a to je jeden z hlavných dôvodov, aby sme sa na prahu Nového roka 2018 na aktuálne témy porozprávali s predsedom Oficiálneho fanklubu Slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským.

Ako by si rok 2017 zhodnotil z pohľadu fanklubu Slovenskej reprezentácie?

Myslím si, že sa nám podarilo splniť záväzok byť na každom zápase reprezentácie a zároveň sme plne podporili mužstvo do 21 rokov počas ME 21 v Poľsku a hlavne aj pri tých stretnutiach, ktoré neboli atraktívne pre cestovné kancelárie. Na tom musíme neustále stavať a vytvárať tým väčšie jadro verných fanúšikov. Samozrejme, na druhej strane sa vyskytli aj chyby a jednou z nich bol predaj vstupeniek na kvalifikáciu MS 2018 a nevôľa fanúšikov, do ktorej sa pridali aj hráči a to predaj vstupeniek hneď na prvý zápas s Anglickom. V predchádzajúcej kvalifikácii ME 2016 sa veľmi osvedčili permanentky a nielen marketingovo, ale hlavne finančne sme mohli mať automaticky vypredané všetky zápasy. Väčšina klubov práve využíva svoj potenciál na prepracovanom systéme predaja a stavia všetko na atraktivite vopred a nie neskôr, tam sa potom veľa môže zmeniť a záujem jednoducho opadne. Ďalším problémom je zabezpečovanie vstupeniek pre našich členov hlavne na atraktívne zápasy, alebo na ME či MS. Nevieme im
ich garantovať. Teší ma však, že veľa fanklubákov sa snaží byť čoraz častejšie na zápasoch slovenskej reprezentácie a sú aj takí, ktorí nevynechali ani jeden.

Slovenská reprezentácia síce nepostúpila na MS do Ruska 2018, ale vo viacerých zápasoch podala dobrý výkon. Skutočne je veľká škoda, že táto dobrá generácia bude na svetovom šampionáte chýbať…

O tejto téme sa už toho hovorilo dosť či už v odborných kruhoch, alebo popísalo v médiách. Mnohí po zápase v Anglicku povedali, že aj napriek prehre si chlapci zaslúžia za svoj výkon uznanie, lebo to bol jeden z vrcholných výkonov našej reprezentácie. V prvom rade pre hráčov a trénerov je veľká
škoda, že sa nezúčastnia na MS v Rusku, ich tvrdá niekoľkoročná práca vyšla nazmar. Pritom sme mali veľmi dobre skĺbenú staršiu generáciu s mladšou. Takisto je to škoda pre zväz a našich fanúšikov. Isteže, slovenskí priaznivci môžu ísť vždy na MS, ME, či iné vrcholné podujatie, ale motiváciou je vždy fandiť vlastnej reprezentácii a nie Brazílii, Argentíne, alebo inym top mužstvám sveta. Je lepšie vidieť hviezdy futbalu proti vlastnej reprezentácii. Po MS budú ME v roku 2020 a pokiaľ popracujeme na drobnostiach, verím, že postúpime na kontinentálny šampionát. S odstupom času si myslím, že minimálne baráž sme mali hrať a v nej by sme určite neboli ďaleko ani od postupu na MS do Ruska.

Reprezentácia do 21 rokov na ME v Poľsku potešila výbornou hrou a iba zhodou nešťastných okolností nepostúpila do semifinále…

Náš fanklub bol na všetkých zápasoch slovenskej ,,21″, povzbudzovali sme ju národnými vlajkami a azda ako jediní zo všetkých účastníkov sme mali choreo na každé stretnutie. Nezainteresovaný fanúšik síce nevie, že toto všetko organizuje fanklub, ale fotografie v médiách rôznych CK a zväzu nás
potešili, ale aj zaväzujú. Posunuli sme slovenskú hrdosť o niečo dopredu. Škoda veľkej šance v posledných minútach proti Švédsku, mohli sme vyhrať 4:0 a žiaden dohodnutý výsledok Nemecko – Taliansko (0:1) by nebol možný. Takéto niečo sa však nestalo prvý raz. Osobne som bol už na ME 2004 v Portugalsku, kde sa podobný prípad stal a dokonca zápas musel skončiť 2:2 medzi Švédskom a Dánskom. Táto remíza znamenala vyradenie Talianska a jeho odchod domov zo šampionátu. O neuveriteľných 13 rokov sme zažili to isté na vlastnej koži. Aj taký je futbal, šport či život. Na druhej strane sa nesmieme ľutovať, ale naopak sa učiť bojovať a ísť výkonom tak dopredu, že naše sebavedomie a skúsenosti nás nezlomia voči favoritom, ktorým v
oboch prípadoch bolo Anglicko. Boli sme lepším mužstvom iba časť zápasov, možno sme chceli brániť, možno sme kondične nedokázali odohrať vyrovnanú partiu celých 90 minút. To vedia tréneri a hráči lepšie ako my. Toto by mala byť cesta a zároveň cieľ. Treba však vidieť realitu, taký schopný káder len ťažko dokáže Slovensko neustále produkovať. Náš systém a spoločnosť nie sú nastavené tak, aby to tak bolo. Futbal nie je zdravo fungujúci ekonomicky, športovo, ale na druhej strane sme toto nevedeli produkovať nikdy dlhodobo. Nevedia to zabezpečiť ani také veľmoci, akými sú Nemecko, Brazília a ani Anglicko, hoci ich ciele a méty sú s našimi rozdielne. My však na rozdiel od iných málo pracujeme na chybách , ktoré vidíme a oveľa ťažšie sa presadzujú zmeny napríklad oproti precíznym Nemcom. Po neúspechu na ME 2004 v Portugalsku stanovili jasne pravidlá pre kluby a
reprezentácii sa musela prispôsobiť bundesliga (počet cudzincov a zameranie na prácu s mládežou) a zrazu prišla generácia Müllera, Lahma a ďalších skvelých hráčov, ktorí vrátili Nemecko na výslnie svetového futbalu.

Rozrastá sa členská základňa podľa tvojich predstáv? Koľko má v súčasnosti členov?

Stabilne nám pribúda 100 členov ročne, takže je nás súčasnosti 700 a to už je dosť na zvládnutie prevádzky fanklubu ako takého. Systém dobrovoľnosti už prestáva byť funkčný a treba sa pozrieť inak – jednoducho nemôže fungovať na pár dobrovoľníkoch. Môže, ale potom sa nebude rozvíjať.

Aké akcie fanklub chystá v nasledujúcom období?

Pracujeme na stabilných fanzónach, výjazdoch, krstoch zaujímavých kníh a v najbližšom období budú či boli výrazne jubileá skvelých futbalových osobností, z ktorých sa zrazu stali priatelia Sú to bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Vladimír Ekhardt, Adolf Scherer, Anton Švajlen, Karol Dobiáš a ďalší. Tento rok sa začne Európska liga národov a niektorí navštívime aj MS v Rusku.

Aké je tvoje najväčšie želanie do roku 2018?

V tomto roku po futbalovej stránke nie sú žiadne méty, čo sa týka reprezentácie – všetko podstatné príde až v roku 2019 a následne vyvrcholí v roku 2020 na ME. Určite si však želáme atraktívnych súperov, nové krajiny na ich spoznávanie. V novom roku 2018 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosť, pohodu v rodinnom kruhu a v práci. Novozvolenému predstavenstvu fanklubu veľa nápadov a sily do ďaľšieho fanklubového obdobia.

foto: Roman s rodinou

Legendárny Golonka oslávil 80 rokov

Autor: admin

Hokejová legenda Jozef Golonka od soboty 6. januára nosí na chrbte osem krížikov. Niekdajší skvelý hráč bratislavského Slovana s číslom 9 oslavuje svoje 80. narodeniny stále v celkom dobrom zdraví.

Útočník s číslom deväť bol skvelý technik, veľký bojovník, kanonier, miláčik tribún, ktorého vlastní milovali a súperi preklínali. Golonka ako dlhoročný center bratislavského Slovana, ale aj hrdý reprezentant Československa vynikal na ľade ostrosťou vo všetkých herných činnostiach a aj preto si vyslúžil prezývku „Žiletka“.

Legendárny hokejista štartoval na ôsmich MS a troch ZOH. Z MS si odniesol štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Na ZOH 1968 v Grenobli priviedol ako kapitán československú reprezentáciu k strieborným medailám, štyri roky predtým získal na olympiáde v Innsbrucku bronz.

Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy.

Jozef Golonka je aj veľký priaznivec futbalu, dobre sa pozná s viacerými svojimi rovesníkmi, hlavne s Jožkom Adamcom. V minulosti sa tiež zúčastnil na viacerých akciách fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

Hamšík prekonal Maradonu a je najlepším strelcom v histórii SSC Neapol

Autor: majka

Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík už je osamoteným najlepším strelcom v histórii talianskeho klubu SSC Neapol. V rámci všetkých súťaží má 30-ročný stredopoliar a kapitán „partenopei“ na konte 116 gólov, od legendárneho Argentínčana Diega Armanda Maradonu (115) sa odpútal presným zásahom do siete Sampdorie Janov (3:2) v domácom sobotňajšom zápase 18. kola talianskej Serie A 2017/2018.

Hamšík strelil víťazný gól, v 39. min po prihrávke Belgičana Driesa Mertensa zblízka poslal loptu do siete a svoj tím prvýkrát v zápase do vedenia. V 70. min slovenského záložníka na ihrisku nahradil Poliak Piotr Zieliňski. Neapol vďaka výhre má istotu, že aj po víkende bude lídrom Serie A. ,,Som šťastný, že som skóroval, ale ešte viac ma teší, že sme zvíťazili. Je to skvelý úspech. Som rád, že práve tento zásah nám zariadil triumf. Odzrkadľuje to dlhé roky môjho úsilia v Neapole. Musím pokračovať v tvrdej práci, pretože chcem dosiahnuť ešte viac,“ cituje Hamšíka oficiálny web Neapola.

Odchovanec Jupie Podlavice a Slovana Bratislava sa na Maradonovu úroveň dostal minulú sobotu, vtedy skóroval v ligovom stretnutí na pôde FC Turín (3:1 pre SSC). Tá trefa pre neho bola druhým tohtosezónnym gólom, prvým od 1. októbra, keď sa presadil v domácom ligovom zápase proti Cagliari (3:0). Stošestnásť gólov Hamšík rozdelil nasledovne: 96 v Serie A, päť v národnom pohári a pätnásť v pohárovej Európe. Maradona má za Neapol na konte 81 ligových zásahov, v Talianskom pohári 29 a päť v európskych súťažiach.

Ďalšie rekordy má Hamšík na dosah v národnom tíme. Dosiaľ zaň odohral 103 duelov, rekordérom je Miroslav Karhan (107). V historickom poradí reprezentačných kanonierov je Hamšík s 21 zásahmi tesne tretí – líder poradia Róbert Vittek má na konte 23 gólov, Szilárd Németh o jeden menej (22).

Strieborný z Tokia Anton Švajlen oslavuje osemdesiatku

Autor: majka

03/12/2017

V nedeľu 3. decembra sa dožil významného a krásneho životného jubilea 80 rokov účastník olympijských hier v roku 1964 v Tokiu a brankár strieborného futbalového mužstva bývalého Československa na tomto podujatí Anton Švajlen.

Rodák zo Solčian (narodený 3. 12. 1937) je dlhoročným predsedom Olympijského klubu Košice, predsedom Združenia olympijských klubov SR a jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Futbalovú kariéru začal v Topoľčanoch, potom hrával za Trenčín, Prievidzu a vrchol slávy dosiahol ako brankár VSS Košice.

V najvyššej čs. súťaži odchytal 334 duelov. Pred desiatimi rokmi vyšla v spolupráci s Mariánom Kafkom jeho autobiografia s názvom „Sedem vyznaní futbalového kapitána“, ktorú pokrstili v jeho rodných Solčanoch.

Nastúpil v niekoľkých prípravných zápasoch reprezentačného A mužstva, sedel aj na lavičke v bezgólovej kvalifikácii MS 1965 Portugalsko – Československo v Porte, ale prednosť na trávniku dostal vtedy Vencel. V novinách sa však po skvelých výkonoch objavovali o ňom i titulky: „Inter – Švajlen 0:0, Bohemians – Švajlen 0:1“ a pod.

Aj tak teda pútal Tono, ktorý sa v rozohranom ročníku 1964/65 stal kapitánom tímu a bol ním až do odchodu z VSS, kde skončil kariéru, do Brezna, odkiaľ do Košíc prišiel ako brankár, ale vrátil sa tam ako tréner. Pre to všetko ho zdobí Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka i Zlatý odznak SFZ.

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

Čapkovičovci a Suchý pokrstili Pamätnicu BFZ

Autor: admin

V piatok 24. novembra sa v hoteli Bratislava uskutočnil krst 316-stranovej publikácie s názvom Pamätnica Bratislavského futbalového zväzu. Jej autormi sú Jozef Kšiňan, Milan Valko, Vladimír Wänke, Rudolf Hupka a zostavovateľom Tomáš Černák. Pod moderátorskou taktovkou Marcela Merčiaka a Ľuboša Hlavenu a po príhovore predsedu BFZ Juraja Jánošíka sa slávnostný večer začal privítaním všetkých okolo 120 hostí. Medzi nimi bol aj nový predseda BSK Juraj Droba a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie Roman Táborský.

Krstnými otcami boli bývalí skvelí čes. reprezentanti, bratia Ján a Jozef Čapkovičovci a predseda ObFZ Ľubomír Suchý, ktorý je v tejto funkcii od roku 1998. Krstilo sa šampanským, trávou a vápnom. Na peknej a milej slávnosti sa zúčastnili viacerí významní funkcionári, tréneri na čele s Jozefom Venglošom, trénerom 20. storočia na Slovensku a členom Siene slávy slovenského futbalu a niekdajší skvelí hráči, ako Jurkemik, Urban, Vencel st., Buberník, Dobiáš a ďalší. ,,Je mi veľkou cťou, že sa mi dostalo tej príležitosti uviesť do života knihu o dejinách futbalu v Bratislave a v jej okolí. Tento fakt si cením o to viac, že sa tak stáva počas môjho funkčného obdobia na pozícii predsedu Bratislavského futbalového zväzu, pretože jeden z mnohých cieľov, ktoré som si pri nástupe do funkcie stanovil, bol aj aj vznik tejto publikácie. Predkladaná publikácia je výsledkom dlhého, systematického výskumu a práce jej autorov. Keď som ich pred niekoľkými rokmi oslovil a poprosil, či by nemohli pomôcť pri vzniku knižky mapujúcej históriu futbalu v hlavnom meste Slovenska a zároveň aj v celom bratislavskom regióne, vedeli, že sa vydávajú na dlhú a neľahkú cestu. Mali pred sebou pole neorané a museli začať stavať na zelenej lúke. Alebo futbalovou terminológiou povedané na zelenom ihrisku. Preto sa veľmi teším, že sa im podarilo neľahkú úlohu zvládnuť a všetkým fanúšikom bratislavského futbalu tak môžeme spoločne ponúknuť túto ojedinelú publikáciu,“ povedal vo svojom príhovore predseda BFZ Juraj Jánošík.

V knihe je spracovaná bohatá história bratislavského futbalu od jeho úplných počiatkov na konci 19. storočia až po súčasnosť. Pamätnica obsahuje okrem textu aj veľké množstvo fotografií mapujúce dejiny bratislavského futbalu a jeho najvýznamnejších postáv či logá jednotlivých klubov príslušiacich pod BFZ.

Majster Európy Ján Pivarník oslavuje 70. narodeniny

Autor: admin

13/11/2017

Bývalý československý futbalový reprezentant, majster Európy z roku 1976, Ján Pivarník má v dnes 13. novembra 70 rokov.

Jeden z najrýchlejších krajných obrancov československých futbalových trávnikov patril k oporám obranných radov národného tímu na ME 1976. Dostal sa aj do nominácie najlepšej jedenástky európskeho šampionátu. Dva roky pred ME 1974 Pivarníka ako hráča Slovana Bratislava, s ktorým vyhral dva československé tituly (1974, 1975), vyhlásili za najlepšieho československého futbalistu. Takisto bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF).

Ján Pivarník sa narodil 13. novembra 1947 vo východoslovenskej obci Cejkov. Futbalovú kariéru začal v klube Slavoj Trebišov, v ktorom strávil sezónu 1965/1966. Mladý talentovaný obranca neušiel pozornosti funkcionárov VSS Košice, za ktorý ako 19-ročný debutoval v najvyššej československej súťaži. V metropole východného Slovenska pôsobil v rokoch 1966 až 1972. V roku 1972 vymenil Košice za Bratislavu. V Slovane sa stal jedným z najlepších obrancov bývalého Československa. V belasom drese získal v rokoch 1974 a 1975 dva tituly majstra Československa a v roku 1974 aj Československý pohár. Celkovo v najvyššej československej lige odohral 267 zápasov a ako obranca strelil 14 gólov. V Bratislave okrem futbalu stihol vyštudovať právo, oženiť sa s herečkou Jarmilou Koleničovou, s ktorou má dcéru Alexandru a syna Tomáša.

Bohatá je aj Pivarníkova trénerská kariéra. Ako asistent hlavného trénera pôsobil v prvej polovici 80. rokov 20. storočia v rakúskom klube Austria Viedeň a v portugalskom klube Sporting Lisabon. Potom nasledovalo dlhoročné trénerské pôsobenie v arabských krajinách ako Kuvajt, Saudská Arábia, Katar, Omán či Spojené arabské emiráty. S kuvajtským tímom Al Qadisiya získal v roku 1994 Ázijsky pohár. Ako hlavný kouč pôsobil v „devätnástke“ Ománu (1995/1996) a v arabských kluboch Al Salmiva (1997/1998), Al Arabi Kuwajt (1998/1999), Al-jazira Club (1999/2000), Al Arabi Kuwajt (2000/2001), Al Kuwait Kaifan (2002/2003) a Al Qadisiva Al Khubar (2003/2004).

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

Vydarená fanzóna bola spojená s krstom knihy Futbalové esá

Autor: admin

V poslednom stretnutí kvalifikácie MS 2018 Slovensko – Malta (5:1) sa už tradične v trnavskom hoteli Phoenix uskutočnila fanzóna, ktorú moderoval Marcel Merčiak a bola spojená s krstom knihy Futbalové esá. Napísal ju známy autor viacerých športových kníh Ladislav Harsányi a jej krstným otcom bol legendárny Jozef Adamec, ktorému výdatne asistovali Jozef Štibrányi a Richard Hamšík, otec Mareka, nášho skvelého reprezentanta. Na ďalšej vydarenej akcii sa zúčastnilo okolo 130 fanklubákov a hostí.

,,Stretávame sa tu už piaty raz počas tejto kvalifikácie a pevne verím, že nie naposledy. Všetci vieme, aká súhra okolností musí hrať v náš prospech, aby sme sa dostali do baráže. Je dobré, že znova môžeme siahnuť k futbalovej knihe a každá takáto publikácia o športe je veľmi dôležitá. Táto bude veľmi dôležitá pre našich mladých ľudí, ktorí každý týždeň počas víkendov zasadajú k televíznym obrazovkám, aby sledovali obrovské hviezdy svetového futbalu z najpoprednejších európskych súťaží. Ešte raz vás veľmi srdečne vítam na krste knihy Futbalové esá,“ povedal Marcel Merčiak.

V knihe sú profily 52 špičkových hráčov a je tam aj jedenástka hráčov, ktorí sú stále v našom reprezentačnom výbere. ,,Je to výber toho najlepšieho na svete a v Európe a som rád, že v tejto knihe sa nestratia ani slovenskí reprezentanti. Na knihe som pracoval asi rok, ale keďže vývoj je vo futbale nezastaviteľný a letné prestupy priniesli veľké zmeny, musel som veľa textov prerábať,“ vraví L. Harsányi. Kniha sa pokrstila slovenskou trávou a voňavkou FC Barcelona preto, lebo jej hráči spolu s Realom Madrid sú v tejto publikácii najviac zastúpení a dvaja autorovi synovia tiež drukujú katalánskemu veľkoklubu.

Merčiak sa vzácnych hostí opýtal, že keby si mali vybrať do mužstva, ktoré by viedli zo svetových a našich hráčov, kto by to bol? ,,V každom prípade by tam mali miesto Jožko Adamec, Janko Popluhár, Vildo Schrojf a zo súčasných by tam určite patril Marek Hamšík, Martin Škrtel a Juraj Kucka. Zo svetových môj miláčik Lionel Messi, ale aj Cristiano Ronaldo a kopa ďalších hráčov,“ povedal Jozef Štibrányi. ,,Všetci sú v tejto knihe skutočne výborní, aby som nikoho neurazil, prikláňam sa k menám, ktorého vymenoval Jožko Štibrányi. V tejto knihe je skutočná smotánka svetového futbalu,“ zdôraznil Jozef Adamec. ,,Pán Štibrányi to veľmi dobre zhodnotil, vo veľkej & eacute;r e československého futbalu sme mali skutočne veľa skvelých hráčov. Dvaja sedia vedľa mňa, tým je povedané všetko. Dôležité je však, že máme aj veľmi sľubnú mladú generáciu, myslím hlavne na Milana Škriniara a Stanislava Lobotku, ktorí sú už stabilnými členmi reprezentačného mužstva Slovenska,“ hovorí Richard Hamšík.

Na záver krstu M. Merčiak obzvlášť poďakoval oficiálnemu fanklubu slovenskej reprezentácie za to, že pod vedením jeho predsedu Romana Táborského v posledných trinástich mesiacoch urobil maximum pre náš tím, aby mal veľkú podporu aj v cudzom prostredí, či to už bolo v Slovinsku, Anglicku, Škótsku, alebo aj v Litve a na Malte.

Na stretnutí sa najviac hovorilo o našich vyhliadkach v kvalifikácii F-skupiny MS 2018 a hlavne, či postúpime do baráže. Prvou podmienkou bolo naše víťazstvo nad Maltou a potom, aby Slovinsko neprehralo so Škótskom. To sa splnilo, oveľa horšie bolo, že v pondelok Chorvátsko vyhralo na Ukrajine a Írsko v Cardiffe nad Walesom. Teoretickú šancu sme definitívne stratili v utorok po domácom víťazstve Grécka nad Gibraltárom 4:0 v kvalifikačnej H-skupine. Tréner Ján Kozák mal teda pravdu, keď povedal, že jeho zverencom bude chýbať na účasť v baráži majstrovstiev sveta jediný bod.

Legendárny Jozef Móder oslavuje jubileum

Autor: admin

Majster Európy z Belehradu z roku 1976 a ikona košickej Lokomotívy Jozef Móder sa v utorok 19. septembra dožil okrúhlych 70 rokov.

Niekdajší vynikajúci stredopoliar zasvätil najväčšiu časť svojej kariéry práve modro-bielym. A to napriek tomu, že sa narodil v Tvrdošovciach pri Nových Zámkoch. Loky ho zlákala a nakoniec si získala i jeho srdce. V klube pôsobil v rokoch 1967 až 1983, s dvomi krátkymi prestávkami. Dobrý priateľ reprezentačného trénera Jána Kozáka sa zaradil medzi najväčšie osobnosti klubovej histórie. S Lokomotívou dvakrát vyhral Československý pohár, zahral si s ňou i v pohárovej Európe. Rýchly a vytrvalý záložník s tvrdou strelou, kvalitný technik, dirigent hry, obávaný strelec rohových kopov. Vo federálnej lige odohral 318 zápasov, dal 75 gólov. S košickou Lokomotívou dvakrát vyhral Československý pohár (1977, 1979), s klubom účinkoval v PVP i pohári UEFA. Československo reprezentoval 17-krát, dal 3 góly. Na ME 1976 získal zlatú medailu.

Kluby: Družstevník Tvrdošovce (1960-1965), Inter Bratislava (1966-1967), Lokomotíva Košice (1967-1971), Dukla Praha (1971-1973), Lokomotíva Košice (1973-1980), Grazer AK (Rakúsko 1980-1982), Lokomotíva Košice (1982-1983)

Jozefovi Móderovi k jeho jubileu zo srdca gratulujeme a prajeme všetko len to najlepšie, hlavne pevné zdravie!

 

Marek Hamšík oslavuje 30 rokov

Autor: admin

Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík oslavuje vo štvrtok 27. júla 30 rokov. Ofenzívny stredopoliar slovenskej reprezentácie a kapitán talianskeho klubu SSC Neapol púta pozornosť futbalovým umením, ale aj vzorným vystupovaním na ihrisku i mimo neho. Šesťnásobný (2009, 2010, 2013, 2014, 2015, 2016) víťaz ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky (SR) sa svojimi výkonmi zaradil medzi najlepších a najpopulárnejších futbalistov nielen na Slovensku, ale aj na svete.

Marek Hamšík sa narodil 27. júla 1987 v Banskej Bystrici. K futbalu ho priviedol otec Richard Hamšík, bývalý aktívny futbalista. Ako štvorročného ho zapísal do súkromnej futbalovej školy JUPIE v Podlaviciach, ktorá sa v roku 1997 spojila s klubom FK Podlavice a tak vznikol futbalový klub FK JUPIE Banská Bystrica-Podlavice. V mládežníckom podlavickom klube pôsobil do roku 2002, keď podpísal zmluvu so Slovanom Bratislava. Ako mladší a starší dorastenec získal s bratislavským klubom slovenský majstrovský titul. V A-tíme Slovana Bratislava debutoval začiatkom novej sezóny roku 2004. V belasom drese prvého tímu odohral šesť zápasov a strelil jeden gól.

Ešte v tom istom roku sa pre mladučkého Hamšíka otvorili dvere do sveta veľkého futbalu. Prestúpil do talianskeho klubu Brescia Calcio. Mal 17 rokov, keď debutoval v drese Brescie v najvyššej talianskej súťaži Serii A. Jeho výkony gradovali a bolo len otázkou času, kedy prestúpi do silnejšie klubu. Záujem o jeho osobu bol značný. Za 5,5 miliónov eur ho napokon získal v roku 2007 SSC Neapol. V roku 2010 sa vo veku 22 rokov stal najmladším kapitánom v histórii SSC Neapol. Doteraz za tento klub odohral 452 zápasov a strelil 113 gólov. Hamšík patrí medzi ikony neapolského klubu. Svojou hrou, oddanosťou klubu a skromným vystupovaním si získal srdcia vášnivých neapolských fanúšikov.

Banskobystrický rodák je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej reprezentácie, za ktorú doposiaľ odohral 97 zápasov a strelil 21 gólov. S kapitánskou páskou na rukáve priviedol v roku 2010 reprezentačný tím do osemfinále majstrovstiev sveta (MS) v Juhoafrickej republike (JAR). K lídrom reprezentačného výberu patril aj na francúzskych majstrovstvách Európy (ME) v roku 2016, na ktorých sa Slovensko prebojovalo tiež do osemfinále.

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

Pavel Príkopa oslavuje šesťdesiat rokov

Autor: admin

Pavel Príkopa, dlhoročný matrikár Bratislavského futbalového zväzu a sekretár BFZ sa v stredu 12. júla dožil významného životného jubilea 60 rokov. Najdlhšie pôsobiaci zamestnanec BFZ je aj členom fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie od jeho vzniku.

Rodák z Bratislavy detstvo strávil na Ľudovom námestí v blízkosti štadiónov Tehelného poľa a Pasienkov, kde chodil na ligové zápasy Slovana a Interu. Futbal za žiakov hrával za Slovan Energia Bratislava, ZŤS Petržalka a v dorasteneckom veku presídlil do Vinohradov. Keď mal ísť k mužom do juniorky, tak sa vážnejšie zranil. Vtedy sa vydal na rozhodcovskú dráhu a od 19-rokoch vykonával túto činnosť. ,,Najprv som si urobil kurz rozhodcu III. triedy, postupne od mládežníckych súťaží som sa dostal až do seniorských súťaží III., II. a I. triedy. Potom nasledovali vtedajšie majstrovstvá kraja a neskôr som postúpil do národný ch súťaží riadených SFZ, kde som v rokoch 1987 – 1994 rozhodoval stretnutia II. SNL. Po tridsiatich rokoch som ukončil kariéru rozhodcu. Bolo to v marci v roku 2006 finálovým stretnutím o Pohár BFZ na Pasienkoch medzi Iskrou Petržalka a Slovan Bratislava B (2:0) . Odvtedy som začal vykonávať funkciu delegáta v súťažiach ObFZ Bratislava-mesto a v rokoch 2007 a 2010 aj v SFZ na stretnutiach I. a II. ligy,“ hovorí jubilant.

Pavel Príkopa sa roky podieľa na organizovaní mnohých mládežníckych turnajov v rámci BFZ. Spolu s Ladislavom Jaborekom založili známy turnaj prípraviek Attract Kerobaj Cup, ktorý na budúci rok už oslávi 20. ročníkov. Z mládežníckych akcií je nepretržite pri medzinárodnom turnaji žiakov BRATISLAVA CUP, ktorý v decembri tohto roku napíše už svoj 23. ročník. Dlhoročnú tradíciu má Zimná halová liga mladších a starších žiakov, takisto každoročné družobné stretnutia žiackych výberov mládeže z Moravy a Bratislavy na úrovni ObFZ Bratislava-mesto. Od roku 2001 je profesionálnym pracovníkom BFZ. Za jeho éry zažil piatich predsedov BFZ, Mariana Horského, Vladimíra Wänkeho, Andreja Machoviča, Ladislava Bernera a Juraja Jánošíka, ktorých si nesmierne váži.

Vedenie fanklubu slovenskej reprezentácie sa pripája k početným gratulantom, oslávencovi k životnému jubileu želá hlavne veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a životného optimizmu!

Strieborní chlapci z Čile si dokonale užili krásne stretnutie

Autor: admin

15/06/2017

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti svojho 7. výročia pod vedením predsedu Romana Táborského a jeho zástupcu Miloša Kopču zorganizoval vo štvrtok 15. júna ďalšiu parádnu akciu, na ktorú môžu byť právom hrdí. Dva dni pred dovŕšením 55. výročia skvelého finále v Čile na MS 1962 Československo – Brazília (1 : 3, hralo sa 17. júna v Santiago) sa na pôde Siene slávy slovenského futbalu v Bratislave stretli šiesti priami aktéri najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Avizovaní Jan Lála a Josef Kadraba z vážnych rodinných dôvodov nemohli prísť.

Slovákov zastupovali legendy Jozef Adamec, Adolf Scherer, Titus Buberník a Jozef Štibrányi, čechov Václav Mašek a Josef Jelínek. Všetkých hostí najprv privítala v nových priestoroch Siene slávy hovorkyňa SFZ Monika Jurigová. Potom si zobral slovo Roman Táborský. Povedal: ,,Je pre nás veľkou cťou privítať vás všetkých pri tomto krásnom výročí. Zišli ste sa tu v skvelej zostave, toto podujatie sme neurobili pre nás, ale predovšetkým pre vás, aby ste sa mohli stretnúť a porozprávať sa. Možno ste boli sklamaní z finálového výsledku, ale v každom prípade ste dosiahli jeden z najväčších úspechov československého športu a futbalu.“

Najstarším spomedzi šestice skvelých hráčov je 83-ročný Titus Buberník. ,,Je to milé prekvapenie, sme veľmi radi, že aj po toľkých rokoch sa ešte na nás nezabudlo. Na MS v Čile si sem-tam aj spomeniem, lebo vo svojom dome mám z tohto podujatia niekoľko fotografií a hlavne dosť výstrižkov. Vtedy sme boli mladí, plní elánu a síl, je na čo spomínať.“

Adolf Scherer prišiel na stretnutie spolu s manželkou až z Francúzska, kde roky žije. ,,Pred MS nám nikto neveril, odchádzali sme v skromnosti. Novinári nám v ich článkoch v tlači radili, aby sme radšej zostali doma, že v Čile nemáme šancu na úspech. V skupine sme mali silných španielov, brazílčanov s výborným Pelém a mexičanov. To mal byť náš koniec,“ spomínal obávaný československý kanonier Adolf Scherer, ktorý dlhé roky žije vo Francúzsku. ,,O slovenskom futbale mám celkom dobrý prehľad. Minulý rok som bol na všetkých zápasoch, ktoré Slováci odohrali na európskom šampionáte vo Francúzsku. Som veľmi rád, že sa im na ňom darilo. Rovnako ma potešili aj mladí futbalisti, ktorí teraz budú hrať na majstrovstvách Európy do 21 rokov v Poľsku. Aj oni sú dôkazom toho, že slovenský futbal ide výkonnostne hore,“ dodal Adolf Scherer, ktorý k senzačnému striebru na MS 1962 prispel tromi gólmi.

,,Veľmi ma potešilo, že ste si na nás spomenuli a na Slovensku urobili takéto milé stretnutie. Som rád, že som sa po dlhšom čase mohol stretnúť so spoluhráčmi z reprezentácie. Na Slovensko chodím veľmi rád, lebo tu mám ešte veľa priateľov,“ povedal bývalý dlhoročný československý reprezentant Josef Jelínek a pokračoval: ,,U nás v Česku si na náš úspech v Čile spred 55 rokov teraz ešte nikto nespomenul, nič takéto nepripravil – a dnes už je 15. júna. Preto som s veľkou radosťou prišiel k vám. My starí internacionáli si veľmi ceníme, že nezabúdate na naše úspechy.“

Takmer rovnaký názor mal aj Václav Mašek, ktorého šanca stretnúť a pozdraviť spoluhráčov z MS 1962 dojala až k slzám. ,,V Čile sme prežili najkrajšie chvíle futbalovej kariéry. To sú okamihy, ktoré nám navždy zostanú v pamäti. Aj ten môj gól, ktorý som dal mexičanom už v 10. sekunde zápasu. Ten okamih už navždy zostane v histórii, hoci sa našiel futbalista, ktorý na MS dal ešte ´skorší´ gól (MS 2002, pozn.),“ s úsmevom skonštatoval úspešný strelec do siete Mexika.

Zo SFZ sme sa retro autobusom z roku 1968, v ktorom bol transparent ,,Vítame vás strieborní chlapci z Čile z MS vo futbale 1962,“ presunuli na bratislavský Hrad, konkrétne do reštaurácie Parlamentka na slávnostný obed. Medzi hosťami bol aj Milan Lešický, člen VV SFZ a všetkých ešte raz privítal Roman Táborský. ,,Všetci, ktorí na Slovensku milujeme futbal, vieme, čo sa za rokom 1962 v Čile skrýva. Je to jeden z najväčších a najhonosnejších úspechov československého futbalu a športu vôbec. Patríte medzi zlatú generáciu futbalu a hoci o dva roky ďalší fantastickí športovci nám urobili skvelé meno na OH v Tokiu 1964, som presvedčený o tom, že ešte nikdy v histórii nezískala športová značka československého športu taký kredit a punc, ako váš úspech na 7. MS v Čile. Za to vám patrí úprimná vďaka, obrovský potlesk a takisto je skvelé, že ste mali ďalších nasledovníkov, ktorí v roku 1976 v Belehrade získali historický titul majstra Európy. Želám si iba jedno, aby ste tu boli s nami čo najdlhšie,“ povedal vo svojom krátkom plamennom príhovore známy moderátor Marcel Merčiak. Jeho slová od srdca dojali všetkých prítomných.

Vzácnych hostí prišli pozdraviť štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek, ktorý mal aj krátky prejav. Takisto trojnásobný Futbalista roka a poslanec NR SR Dušan Tittel a veľký priaznivec športu a bývalý minister školstva Dušan Čaplovič. Prvý menovaný internacionálov obdaroval vkusnými kravatami a druhý zasa kvalitným bielym vínom. Na oplátku zasa Václav Mašek obdaroval spolu s Josefom Jelínkom Slovákov knihou pod názvom ,,Václav Mašek, verné sparťanské srdce,“ je to veľká biografia o futbalovej legende. Roman Táborský a Dušan Tittel našim internacionálom odovzdali pamätné plakety s menami všetkých hráčov, ktorí boli v Čile. Čestnými členmi slovenského fanklubu sa stali Václav Mašek a Josef Jelínek, pri tejto príležitosti im Roman Táborský a Miloš Kopča odovzdali pekné šály.

Z Bratislavy jazda historickým autobusom Škoda RTO pokračovala do neďalekého Bernolákova. Po príchode nám vo veľkej horúčave dobre padlo krátke posedenie v útulnom penzióne Pálenica, kde nás privítali fanklubáci, jeho majiteľ Peter Guldan a Peter Hlúbik sa zasa postaral o chutné občerstvenie. Ďalší verný fanklubák Vladimír Strieženec poslal našim internacionálom z Vinárskych závodov Topoľčianky niekoľko fliaš výborného vínka. Z penzióna sme sa vybrali na miestny cintorín. Roman Táborský položil kyticu kvetov na hrobe Jána Popluhára, futbalistu 20. storočia. Spolu s nami bola aj jeho dcéra Iveta Palovčíková a okolo hrobu sa zhromaždili všetci šiesti internacionáli, ktorí si minútou ticha uctili pamiatku skvelého človeka a futbalistu.

Na spiatočnej ceste do Bratislavy sa spievala francúzska, česká a slovenská hymna. O skvelú náladu a atmosféru sa staral hlavne Jožko Štibrányi, ktorý má stále energie na rozdávanie. Lúčenie bolo ťažké, ale o to srdečnejšie. ,,Ďakujeme vám za skvelé prijatie a hlavne za to, že sme niekoľko hodín znova mohli byť spolu. Toto stretnutie sme si dokonale užili,“ zdôraznil Václav Mašek.

Na krste knihy o Ladislavovi Kubalovi bol aj fanklub slovenskej reprezentácie!

Autor: admin

V tomto mesiaci sa na štadióne Camp Nou, kde sídli  svetoznámy španielsky klub a päťnásobný víťaz Ligy majstrov FC Barcelona krstila kniha o legendárnom futbalistovi Ladislavovi Kubalovi. Na veľmi peknej slávnosti sa zúčastnil aj početnejší fanklub slovenskej reprezentácie na čele s jeho predsedom Romanom Táborským a dvaja rodáci z Trnavy – autor knihy Mojmír Staško a vydavateľ Július Šefčík. Krstilo sa na španielske pomery netradične – slivovicou.

Je chvályhodné, že spoločnosť Sport legal zaradila tohto skvelého hráča so slovensko-maďarskými koreňmi do svojej knižnej edície Športové legendy.  Mimochodom, unikátnym bol tým, že si obliekol reprezentačný dres Československa (6), Maďarska (3) a Španielska (19. razy).  ,,Kniha má názov ,,Ten, kvôli ktorému sa staval Camp Nou“. Je teda logické, že sa aj na tomto gigantickom štadióne  uskutočnil jej krst, má dve verzie, slovenskú a španielsku.  Pri knihe sa spolupracovalo s bývalými hráčmi FC Barcelona. Boli to Allan Simonsen, Hans Krankl, Zurija a tiež, ktorých mal Kubala pod sebou v reprezentácii, ako napríklad Cardenosa. Veľmi nám pomohol bývalý španielsky reprezentant, 80-ročný pán Justo Tejada, doslova živá encyklopédia, ktorý hral za Barcelonu od roku 1950 do roku 1960 po boku Kubalu. Takisto sa spolupracovalo s Daučíkovcami a Kubalovcami, hlavne so synom Ladislavom. Kniha má 488 strán a je v nej okolo 500 fotografií, ktoré sme čerpali od rodiny Kubalovcov, Daučíkovcov, zo Slovenska, Česka. Významnou mierou ku všetkému prispela Barcelona, ktorá zaujala ku knihe veľmi pozitívny postoj. Veľká vďaka patrí aj Ramonovi Alfonsedovi, šéfovi bývalých hráčov FC Barcelona, “ povedal nám Mojmír Staško, uznávaný futbalový novinár.

Krst sa uskutočnil v sobotu 6. mája priamo pri soche Ladislava Kubalu v dopoludňajších hodinách pred ligovým zápasom FC Barcelona – Villarreal a zúčastnilo sa na ňom veľa bývalých hráčov tohto slávneho klubu.  Kniha vyvolala veľký záujem španielskych médií, krst si nenechal ujsť napríklad také významné periodikum ako je El Mundo Deportivo, FC Barcelona informáciu s fotografiami zverejnil na svojom twitterovskom účte i klubovej web stránke.  ,,Pekné gesto od domácich bolo, že nás obliekli do dresov Barcelony, do tej  historickej repliky, s golierikom a šnúročkami. Dali nám vyrobiť mená s číslom 10. Vedenie klubu nás na spomínaný zápas pozvalo do prezidentskej lóže, čo bol pre všetkých obrovský zážitok. Na stretnutí prezident FC Barcelona Josep Maria Bartomeu nám veľmi ďakoval za napísanie tejto knihy,“ dodal ešte M. Staško.

Fanklubáci využili pozvanie do múzea kde nás všetkých pozvali, urobili sme si spoločnú prehliadku Barcelony a následne sa ešte presunuli do Portugalska a navštívili Batalhu, Nazaré a hlavne Fatimu pri príležitosti jubilea.

Celý fascinujúci príbeh Ladislava Kubalu si môžete prečítať v knihe, zakúpiť sa dá cez stránku www.sportovelegendy.sk 

Peter Dubovský by sa v nedeľu 7. mája dožil 45 rokov

Autor: admin

Nebyť tragického pádu zo skaly v Thajsku v roku 2000, dožil by sa v nedeľu 7. mája veľký futbalový talent a idol mnohých začínajúcich futbalistov Peter Dubovský 45 rokov. Je dodnes jediný slovenský futbalista, ktorý si obliekol dres španielskeho Realu Madrid, jedného z najslávnejších futbalových klubov na svete.
Peter Dubovský sa narodil 7. mája 1972 v Bratislave. Vyrastal v bratislavskom Novom Meste neďaleko futbalového ihriska klubu Vinohrady Bratislava. V malom bratislavskom klube sa začala odvíjať jeho výnimočná, ale žiaľ predčasne ukončená kariéra. Ihrisko, na ktorom urobil svoje prvé futbalové kroky, už v súčasnosti neexistuje. Na jeho mieste dnes stojí nákupné centrum. Dubovský ešte patril ku generácii chlapcov, pre ktorých bol šport aktivitou číslo jedna. Okrem futbalu rád plával, lyžoval či hral tenis. Už ako dorastenec hral taký futbal, že sa na zápasy dorasteneckej ligy chodili pozerať aj hráči A-mužstva Slovana Bratislava. Aj preto už vo veku sedemnásť rokov nastúpil na svoj prvý zápas prvého mužstva Slovana.
Mladý Dubovský prezývaný Bobo, Dubo alebo Dubák, sa takmer okamžite stal miláčikom tribún bratislavského Tehelného poľa. V roku 1992 sa Dubovský svojimi 27 gólmi stal nielen kráľom strelcov federálnej ligy, ale výnimočnými výkonmi dotiahol Slovan k vytúženému federálnemu titulu. Slovan, ktorý v tej dobe trénoval Dušan Galis, tak pretrhol sedemnásťročnú dominanciu českých klubov v najvyššej československej súťaži. Celkovo v belasých farbách prvého mužstva Slovana odohral 93 súťažných duelov a strelil 59 gólov.

V septembri 1991 odohral Slovan Bratislava v Pohári UEFA dvojzápas so španielskym klubom Real Madrid. Slovan síce cez slávny klub nepostúpil z prvého kola, ale zanechal dobrý dojem. V prvom zápase strelil jediný gól Slovanu práve Dubovský. Aj pod dojmom z týchto zápasov, ale aj po úspešnom pôsobení Dubovského v reprezentácii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) si ho všimli predstavitelia Realu Madrid. O dva roky neskôr v roku 1993 sa Dubovský na päť rokov upísal slávnemu španielsku klubu.
Peter Dubovský patril k oporám československej a aj slovenskej reprezentácie. Jeden z najpamätnejších zápasov v drese československej reprezentácie odohral v Košiciach proti Rumunsku. Tromi gólmi zariadil víťazstvo 5:2, čím udržal končiace sa mužstvo v hre o postup na majstrovstvá sveta 1994 v USA. Za reprezentáciu Československa nastúpil celkovo v 14 zápasoch a strelil 9 gólov. Za reprezentáciu Slovenska nastúpil na 33 zápasov, v ktorých strelil 12 gólov. Osudným sa mu stal jeden z jeho nefutbalových koníčkov fotografovanie. Na dovolenke v Thajsku 23. júna 2000 zomrel po páde z výšky viac ako 10 metrov, keď si hľadal optimálne miesto na nafotenie vodopádov. Mal len 28 rokov a značnú časť kariéry ešte pred sebou. V roku 1993 sa stal prvým víťazom ankety Najlepší slovenský futbalista. Obsadil aj druhé miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia a štvrté miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia.

Kustód Ján Beniak túži po účasti na MS 2018 v Rusku

Autor: admin

Neoddeliteľnou súčasťou každého realizačného tímu je funkcia kustóda. V slovenskej futbalovej reprezentácii túto funkciu zastáva Ján Beniak. K tejto práci ho priviedol tréner Vladimír Weiss, ktorý ho oslovil v roku 2000. Vtedy sa ešte staral aj o trávnik a postupne prešiel iba k práci kustóda. Od roku 2008 pracuje aj pri reprezentácii.

„Mal som veľké šťastie na vynikajúcich trénerov. Vlado Weiss dokazuje dodnes svoje vysoké kvality. Pri reprezentácii dal latku poriadne vysoko. Terajší tréner Ján Kozák má veľkú charizmu. Obaja sa vedeli trafiť do základnej zostavy.“ Prvým testom pre Jána Beniaka bola skupinová fáza Ligy majstrov, v ktorej si Artmedia zahrala v roku 2005. Potom prišli majstrovstva sveta v roku 2010 v JAR.

Veľký zážitok v Afrike

„Pred týmto svetovým šampionátom sme všetci mali veľké očakávania. Išli sme do neznáma, ale skúsenosti nám nechýbali. Pred týmto šampionátom som veľa nocí nespával, poctivo som balil materiál, ktorý išiel do dejiska dva týždne pred jeho začiatkom. V Afrike bolo v tom čase chladnejšie, zažili sme množstvo zážitkov. Ten najväčší deň po veľkom víťazstve nad Talianskom. Mali sme voľno a išli sme do nákupného centra. Keď nás spoznali obchodníci, tak vyšli von a začali tlieskať. Bol to naozaj veľký zážitok, vtedy nám behali po chrbáte zimomriavky.“

Slovensko sa minulý rok predstavilo po prvýkrát aj na majstrovstvách Európy, ktoré sa konali vo Francúzsku. „Na ME sme išli sebavedomejší a som rád, že sa nám opäť darilo. Inak pred každým zápasom musím byť na štadióne štyri a pol hodiny pred jeho začiatkom. Na každý zápas máme pripravené dve sady dresov. Tu sa nám však stala zaujímavá situácia. V zápase s Anglickom zlomili Petrovi Pekaríkovi nos a dres mal celý od
krvi. Museli sme mu ho vymeniť dvakrát. Potom sme pripravili ďalší dres. Všetko sme stihli a všetko dobre dopadlo.“

Chce zažiť Ligu majstrov so Slovanom

Ján Beniak okrem reprezentácii vykonáva funkciu kustóda aj v Slovane. „Na klubovej úrovni to mám o niečo ľahšie. Predsa len tréneri pracujú so stabilnejším kádrom. V reprezentácii dochádza k zmenám. Potom to musíme riešiť s technickým vedúcim Robom Tomaschekom, hľadáme voľné čísla a podobne. „Keď sme pri tom Slovane bol by som rád, keby som ešte raz zažil atmosféru Ligy majstrov. Verím, že tento sen sa na novom štadióne stane realitou,“ zdôraznil Ján Beniak.

Kustód reprezentácie má aj veľmi dobré oči. Pred odchodom na MS 2010 našiel deň pred odchodom v tráve na seneckom štadióne štvorlístok, ktorý si zobral so sebou a prinieslo mu to šťastie. Rovnako pochodil aj vo vo Francúzsku, keď ho našiel v deň zápasu s Anglickom a už vtedy vedel, že neprehráme.

Zberateľská vášeň

Má ešte jednu veľkú záľubu, zbiera futbalové dresy. Vo svoje zbierke ich má takmer sto. „Prvý som získal, keď sme sa s Petržalkou predstavili v Intertoto Cupe proti Celje. Odvtedy si so svojimi reprezentačnými kolegami vymieňame dresy. Nechýbajú mi ani klubové našich hráčov. Moju kanceláriu zdobia dresy Martina Škrtela, Vlada Weissa, či Mareka Hamšíka. Keď bude stáť nový štadión, tak ich ponúknem, nech ich vystavia na nejakom mieste.“

Ján Beniak kedysi hrával druhú ligu za Matadorku a momentálne má aj trénerskú kvalifikáciu. Ako tréner sa mu podarilo postúpiť s Polygrafom do štvrtej ligy a potom rovnako aj s Rusovcami. Pôsobil aj vo Vrakuni. Má A licenciu, takže by mohol byť asistentom v prvoligovom tíme. „Slovenskému futbalu želám to najlepšie, aby sa mu darilo. Verím, že sa pod vedením trénera Kozáka prebojujeme na MS 2018 do Ruska. Chcel by som, aby sme si ľudí čo niečo vo futbale dokázali, viac vážili. Musíme sa navzájom rešpektovať a ťahať za jeden koniec povrazu.“

Ľubomír Luhový oslávil 50 rokov

Autor: admin

Ľubomír Luhový, bývalý výborný kanonier, ktorý ako jeden z mála futbalistov nastrieľal počas svojej kariéry v najvyššej súťaži takmer sto gólov (97),  v piatok 31. marca  2017 oslávil 50 rokov. Patrí  medzi tých, čo triezvo hodnotia súčasné pomery vo futbale.

Bol najlepším strelcom v československej aj slovenskej lige, hrával za Púchov, Inter, Banskú Bystricu, Trnavu a Petržalku. V zahraničí za francúzsky Martigues, japonskú Urawu Red Diamonds, rakúsky Grazer a v závere kariéry za rakúske mužstvá z nižších líg. Slovensko reprezentoval v deviatich stretnutiach. Ľ. Luhový sa už viac rokov venuje trénerstvu. Pôsobil v MŠK Iskra Petržalka, v Novom Živote, Moldave nad Bodvou, Interi, FK Fotbal Třinec, FC Petržalka 1898, Gabčíkove a ŠK Lozorno.

Vedenie fanklubu Ľubomírovi Luhovému z príležitosti jeho jubilejných narodenín praje všetko len to najlepšie, hlavne veľa, veľa, veľa šťastia a zdravia!

Futbalistom roka 2016 je Hamšík, je to jeho už šiesty triumf

Autor: admin

22/03/2017
 
Marek Hamšík naďalej láme rekordy. Stal sa slovenským futbalistom roka 2016. Po utorku vlastní už šesť víťazných trofejí, rovnú štvrtinu zo všetkých, ktoré v ankete Pravdy a Slovenského futbalového zväzu za 24 rokov udelili. V 24. ročníku existencie ankety sa prvýkrát stalo, že ju štvrtýkrát za sebou ovládol jeden muž a Hamšík tak prekonal rekord Dušana Tittela, ktorý anketu vyhral trikrát za sebou v rokoch 1995-1997.

Dvadsaťdeväťročný špílmacher SSC dostal od 33 hlasujúcich odborníkov celkovo 329 bodov a na druhé miesto odsunul štvornásobného víťaza Martina Škrtela z Fenerbahce Istanbul, ktorý za ním skončil so stratou 64 bodov. Tretiu priečku obsadil krídelník Zenitu Petrohrad Róbert Mak (226 bodov). Na ďalších priečkach sa umiestnili štvrtý Peter Pekarík z Herthy Berlín, Ján Ďurica z Trabzonsporu si podelil piate miesto s Jurajom Kuckom z AC Milána, siedmy skončil Vladimír Weiss (Al-Gharafa) a za nimi nasledovali Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň), Tomáš Hubočan (Olympique Marseille) a jediný nováčik v desiatke Milan Škriniar (Sampdoria Janov). ,,Individuálne ocenenie určite teší, hoci futbal je samozrejme kolektívny šport. Chcem poďakovať spoluhráčom z reprezentácie i Neapola. Rok 2016 bol krásny, čerešničkou bola účasť vo Francúzsku a tam osemfinále. A aj v klube to bolo úspešné, či už druhé miesto v lige alebo účinkovanie v Lige majstrov,“ povedal Marek Hamšík.

Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov získal obranca Milan Škriniar zo Sampdorie Janov. Na tróne vymenil Matúša Bera z Trabzonsporu, ktorého tento rok suverénne zdolal o 20 bodov. Víťaz už jej 17. ročníka tento raz neprebral cenu z rúk otca Petra Dubovského Viliama, ktorý zomrel na následky infarktu len pred niekoľkými dňami. Na pódiu ju Škriniarovi odovzdal historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie Róbert Vittek.

Najlepším slovenským trénerom sa štvrtýkrát v sérii stal kouč reprezentačného „áčka“, 62-ročný Ján Kozák. Ten v minulom roku priviedol Slovensko do osemfinále finálového turnaja EURO vo Francúzsku. Najlepší futbalista ČSSR z roku 1981 anketu ovládol aj za roky 2013, 2014 a 2015, za rok 2012 sa tešil Adrián Guľa, ktorý tento rok ako kormidelník MŠK Žilina skončil tretí. Medzi nich sa dostal lodivod SR 21 Pavel Hapal, ktorý s mladými Slovákmi postúpil na tohtoročné ME v Poľsku.

Na utorňajšom slávnostnom vyhlásení ankety v Refinery Gallery v Bratislave oznámili aj mená nových členov Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), ktorými sa stali Štefan Čambal, Michal Vičan, Jozef Kšiňan, Titus Buberník a Ján Pivarník. Všetkých laureátov uviedli do siene slávy, ktorej oficiálne otvorenie sa uskutoční v stredu. Už minulý rok sa prvými jedenástimi legendami v SSSF stali Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Adolf Scherer, Anton Ondruš, Karol Dobiaš, Jozef Čapkovič, Karol Jokl, Jozef Vengloš, Leopold Šťastný a Karol Galba.

Za Futbalistku roka vyhlásili Dominiku Škorvánkovú. Dvadsaťpäťročná stredopoliarka SC Sand získala ocenenie štvrtýkrát za sebou a celkovo šiestykrát v kariére. Najlepším hráčom Fortuna ligy za rok 2016 sa stal Filip Hlohovský z MŠK Žilina, ktorý sa dostal pred Matúša Bera (AS Trenčín/Trabzonspor) a klubového spoluhráča Michala Škvarku.

V ankete hlasovalo 33 odborníkov, 19 trénerov a 14 novinárov. Jedenásti trafili mená všetkých desiatich, nie však poradie. Hlasy dostalo 22 hráčov. Už šiestykrát sa stalo, že medzi elitnou desiatkou sú len legionári. Až na 15. mieste je hráč z Fortuna ligy, Viktor Pečovský zo Žiliny. Ten bol minulý rok v desiatke, no zo šance obhájiť jeho postavenie ho eliminovalo vážne zranenie.

Anketa Pravdy a Slovenského futbalového zväzu

Najlepší futbalista 2016
1.Marek Hamšík SSC Neapol 329
2.Martin Škrtel Fenerbahce/FC Liverpool 265
3.Róbert Mak Zenit Petrohrad/PAOK Solún 226
4.Peter Pekarík Hertha BSC 191
5.Juraj Kucka AC Miláno 177
5.Ján Ďurica Trabzonspor/Lokomotiv Moskva 177
7.Vladimír Weiss Al-Gharafa 114
8.Matúš Kozáčik Viktoria Plzeň 103
9.Tomáš Hubočan Olympique Marseille/Dynamo Moskva 91
10.Milan Škriniar Sampdoria Janov 80

Ďalšie poradie: 11.Matúš Bero (Trabzonspor/AS Trenčín) 14, 12. Ondrej Duda (Hertha Berlín/Legia Varšava) a Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň) po 9, 14. Stanislav Lobotka (FC Nordsjælland) 7, 15. Michal Ďuriš (Viktoria Plzeň), Adam Nemec (Dynamo Bukurešť/Willem II Tilburg) a Viktor Pečovský (MŠK Žilina) po 5, 18.Kornel Saláta (Slovan Bratislava) 3, 19. Filip Hlohovský (MŠK Žilina) 2, 20. Ján Greguš (FC Kodaň/FK Jablonec), František Kubík (Slovan Bratislava) a Dušan Švento (Slavia Praha/1. FC Koln) po 1bode.

Cena Petra Dubovského 2016
1.Milan Škriniar Sampdoria Janov 25
2.Matúš Bero AS Trenčín/Trabzonspor 5
3.Nikolas Špalek MŠK Žilina 2

Najlepší tréner 2016
1.Ján Kozák reprezentácia SR A 83
2.Pavel Hapal reprezentácia SR 21 60
3.Adrián Guľa MŠK Žilina 33

Najlepšia futbalistka 2016
1.Dominika Škorvánková SC Sand 52
2.Mária Mikolajová Partizán Bardejov 24
3.Alexandra Bíroová SKN St. Pölten 9

Prehľad doterajších víťazov ankety Futbalista roka SR, Cena Jána Popluhára:

rok 1993: Peter Dubovský
rok 1994: Vladimír Kinder
rok 1995: Dušan Tittel
rok 1996: Dušan Tittel
rok 1997: Dušan Tittel
rok 1998: Jozef Majoroš
rok 1999: Vladimír Labant
rok 2000: Szilárd Németh
rok 2001: Ľubomír Moravčík
rok 2002: Miroslav Karhan
rok 2003: Vladimír Janočko
rok 2004: Marek Mintál
rok 2005: Marek Mintál
rok 2006: Róbert Vittek
rok 2007: Martin Škrtel
rok 2008: Martin Škrtel
rok 2009: Marek Hamšík
rok 2010: Marek Hamšík
rok 2011: Martin Škrtel
rok 2012: Martin Škrtel
rok 2013: Marek Hamšík
rok 2014: Marek Hamšík
rok 2015: Marek Hamšík
rok 2016: Marek Hamšík

Prehľad doterajších víťazov ankety Futbalista roka do 21 rokov, Cena Petra Dubovského:

rok 2000: Ľubomír Meszároš
rok 2001: Róbert Vittek
rok 2002: Róbert Vittek
rok 2003: Roland Števko
rok 2004: Milan Ivana
rok 2005: Martin Škrtel
rok 2006: Dušan Švento
rok 2007: Marek Hamšík
rok 2008: Marek Hamšík
rok 2009: Miroslav Stoch
rok 2010: Miroslav Stoch
rok 2011: Róbert Mak
rok 2012: Róbert Mak
rok 2013: Norbert Gyömbér
rok 2014: Ondrej Duda
rok 2015: Matúš Bero
rok 2016: Milan Škriniar

Pesnička fanklubu

Autor: admin

V sobotu 8. decembra 2012 o 12.00 h sa v bratislavskom hoteli Bôrik uskutočnil krst skladby „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“.

Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Úlohy sa zhostil Peter Zeman, ktorý okrem textu a realizácie nahrávky s prispením hudobnej agentúry MUSIC PRODUCTION 2PM skladbu aj naspieval.

Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica aktuálnych slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Skladba dostala názov „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“, ktorého význam možno označiť za motto fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. Krstnou mamou skladby bude Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Prítomní si vypočujú pôvodnú skladbu „Na jednej lodi“ v podaní jej autora Milana Dočekala, novú verziu „Veľa tých čo nechcú byť zlí“ zaspieva Peter Zeman. Súčasťou programu bola autogramiáda Jozefa Vengloša a program moderoval Karol Polák.

Video:

 

 

 

Zápas Slovensko – Česko hráčov MASTERS 35+

Autor: admin

10/05/2016

Vážení priatelia z Fanklubu slovenskej reprezentácie, dovoľte mi pozvať Vás na Myjavu. Dňa 21.5.2016 sa tu budú konať dve akcie, ktoré sú síce samostatné, ale navzájom spolu úzko súvisia.

O 20:15 sa uskutoční zápas medzi reprezentáciami SLOVENSKA a ČESKA hráčov nad 35 rokov kategórie MASTERS.

Slovenský tím zastrešuje ASOCIÁCIA PROFESIONÁLNYCH FUTBALISTOV SLOVENSKA (nie tá čo novovzniká, my fungujeme už od roku 2010 ale vývojom sme sústredili iba na hráčov nad 35 rokov). Možno sa Vám dostala do pozornosti naša prvá akcia v Trnave, kde sme zorganizovali turnaj 8 prvoligových tímov Slovenska (viac na www.antonmalatinsky.sk).

Český tím zastrešuje ASOCIACE BÝVALÝCH PROFESIONÁLNÍCH FOTBALISTÚ v čele s Honzou Bergerom. Český tím počas svojej existencie ešte NEPREHRAL. Slovenský tím sa dal takto dokopy PRVÝKRÁT v histórii.

Zostavy a ostatné detaily nájdete na adrese www.belehrad76.sk

Hrať sa bude klasicky 2×45 minút a moderátorom podujatia bude Slávo Jurko. Akciu zakončíme ohňostrojom.

kniha zlaty belehrad

O 20:00 sa zároveň uskutoční krst knihy “ZLATÝ BELEHRAD 1976”, ktorú vydávame v našom vydavateľstve (viac na www.sportovelegendy.sk). Krstu sa zúčastnia takmer všetci hráči, ktorí odohrali kvalifikáciu a aj záverečný turnaj. Zo známych dôvodov sa pravdepodobne nezúčastní Marián Masný, Boby Pollák a Anton Ondruš. Pozvanie dostali, ale nie je potvrdené. Všetci ostatní účasť prisľúbili. Dokonca príde aj syn pána Ježka a aj Ivo Viktor, ktorý verí, že si ho lekári nenechajú v nemocnici, ale predpoklad je veľmi vysoký, že NIE. Každý, kto si zakúpi od nás knihu cez www.sportovelegendy.sk dostane pozvánku na autogramiádu týchto osobností. Upozorňujeme, že ide o obmedzený počet 200 ks. Pozvaným osobnostiam chceme zabezpečiť komfort a tak k nim nebude zabezpečený voľný prístup, nebude možná žiadna iná autogramiáda. Pokiaľ sa rozhodnete prísť na zápas do našej A zóny – oddelenej v okolí sedačiek a pod VIP, tak tu bude možný prístup k pozvaným osobnostiam a aj hráčom. Máme k dispozícii obmedzené množstvo 400 miest na rezervovanie a pri cene vstupenky 5€ predpokladáme veľký záujem. Preto pokiaľ máte záujem aj vy, napíšte na mailovú adresu info@sportlegal.com. Jedná sa o našu súkromnú akciu, ktorá nie je organizovaná cez SFZ ani Spartak Myjava. Tieto lístky ponúkame Fanklubu iba z dôvodu priateľskej a nadštandardnej spolupráce. Knihu pre Vás pre autogramiádu ponúkame bez zľavy, nakoľko máme náklady s autogramiádou. Knihu mimo autogramiády ponúkame s 25% zľavou. Pokiaľ ste členom Fanklubu slovenskej reprezentácie, treba napísať k objednávke číslo Vašej klubovej karty.

Verím, že si nájdete cestu na štadión, pretože takúto zostavu hráčov naživo sa podarí vyskladať málokedy a dovolím si tvrdiť, že ešte nebola a už ani nebude. Nájdete nás aj na facebooku ako “Asociácia profesionálnych futbalistov Slovenska” alebo “športové legendy”. Všetkým priateľom futbalu a fanklubákom patrí moje pozvanie.

JUDr. Július Šefčík

Futbalistom roka 2015 sa stal Marek Hamšík

Autor: admin

Najlepším futbalistom Slov