Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pokračuje vo svojej tradícii – organizovaní osláv jubileí legiend československého a slovenského futbalu. Takáto oslava sa konala 9. februára v Hoteli Matyšák pri príležitosti 80. narodenín dvoch bývalých slávnych hráčov bratislavského Slovana a československej reprezentácie: Alexandra Vencela st. (nar. 8. februára 1944) a Ivana Hrdličku (20. november 1943). Tí si na oslavu pozvali svojich bývalých spoluhráčov i priateľov, medzi ktorými dominovali víťazi PVP z roku 1969 či majstri Európy z roku 1976. Oslávenci Vencel a Hrdlička vyzdvihli, že tieto jedinečné úspechy boli dielom nielen výborných hráčov, ale predovšetkým skvelej partie. Žiadna iná to okrem nich nedokázala.
Jedným z pozvaných hostí bol aj Ladislav Jurkemik, najmladší člen z belehradskej partie európskych šampiónov. „Som rád, že existuje skupina takýchto zanietencov, ktorí nezabúdajú na nás, bývalých hráčov. Organizujú to na vysokej úrovni, bolo to tak aj na mojich narodeninách i v prípade osláv jubilea Šaňa Vencela a Ivana Hrdličku. Je to obdivuhodné, kvitujem to a som fanklubistom za to veľmi vďačný. Človek sa zíde s bývalými kolegami, ktorých na ulici bežne nestretne a je sa o čom porozprávať,“ povedal Jurkemik po podujatí.
Na margo oslávencov, Alexandra Vencela a Ivana Hrdličku dodal: „Bol som rád, že ma Šaňo Vencel pozval na túto akciu, dá sa povedať, že do kuchyne Slovana. Bol som na oslave jediný interista. Hoci medzi nami v rámci súperenia bratislavských klubov vládla veľká rivalita, vždy to bolo na férovej úrovni a stali sme sa priateľmi. Isteže, so Šaňom sme prežili spoločný čas aj v reprezentácii Československa, dlhé roky, poznáme sa veľmi dobre. Čo sa týka Ivana Hrdličku, je to skromný, inteligentný človek, taký bol aj ako hráč, fantastický. A dodnes hrá futbal! Keď som ho nedávno videl zahrať si v zápase v Piešťanoch, vravím si, paráda! V osemdesiatke je to niečo mimoriadne. Vyžaruje z neho srdečnosť, vďačnosť. Má v sebe veľkú pokoru a to isté platí o Vencelovi. Aj preto som prijal jeho pozvanie.“
S rovnakou láskou si obliekal biely lekársky plášť a nosil futbalový (ale aj hokejový) dres. Prvý slovenský ligový futbalista – doktor medicíny. Prvý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie. Džentlmen na ihrisku i mimo neho. Všestranný športovec a človek s nevídaným zmyslom pre fair play. Taký bol počas svojho života dolnokubínsky rodák Ivan Chodák. V sobotu 3. februára 2024 uplynulo 110 rokov od jeho narodenia. Zomrel pred tridsiatimi rokmi, 14. februára 1994.
Bol to Ivan Chodák, ktorý 27. augusta 1939 s kapitánskou páskou na rukáve priviedol futbalovú reprezentáciu Slovenska v Bratislave na prvý oficiálny medzištátny zápas proti Nemecku. Jedenásť rokov si obliekal dres Slovana (pod názvami I. ČSŠK Bratislava a ŠK Bratislava), bol jeho kapitánom. Ním bol aj v hokejovom tíme ŠK Bratislava.
Na ihrisku, ale aj mimo neho bol vzorom slušnosti a ohľaduplnosti, dostal prezývku Rytier v kopačkách. Futbalové ocenenie SFZ Cena fair play nesie právom meno po MUDr. Ivanovi Chodákovi.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil v roku 2019 svoje 9. narodeniny v jeho rodnom kraji – v Oravskom Podzámku – pri príležitosti 80. výročia od spomenutého zápasu Slovenska s Nemeckom.
Vďaka fanklubu má dnes MUDr. Ivan Chodák pamätnú tabuľu s bustou v Dolnom Kubíne, ktorú slávnostne odhalili pri jeho rodnom dome na Hviezdoslavovom námestí 23. septembra 2022.
Titulná fotografia – Peter vo svojom živle prvý vľavo.
Foto: Anton Holienčin – 70 Ladislav Jurkemik
Dnes sa krásneho životného jubilea dožíva aktívny člen fanklubu Peter Špilák.
Viete si vôbec predstaviť, že pri hráčoch všetkých kategórií nebude chlap s modrou taškou plnou kníh, či kariet a pripravenými fixkami? Pozná hráčov všetkých kategórií a je už málo erudovaných ľudí, ktorí poznajú problematiku futbalu a celkovo športu v Bratislave …
Peter Špilák všetko najlepšie od fanklubu…
„Dlhoročná funkcionárska práca mala vo futbalovom hnutí na rôznych úrovniach význam,“ vraví Peter Špilák. Jeho funkcionárska kariéra je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Vargu sa stal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový, strieborný a už aj zlatý odznak SFZ.
Peter podporuje fanklub v mnohých oblastiach – pozná sa a je priateľ s mnohými legendami, s mnohými hral v jednom mužstve na Trnávke – predchodcu dnešného Domina. Pomohol pri návšteve fanklubákov FIFA a UEFA vo Švajčiarsku, alebo podnietil snahou a potrebnými informáciami pri peknom splnenom sne dvoch kamarátov, aby sa ešte raz mohli v živote osobne stretnúť – Vladimír Weiss najst. a Adolf Scherer…
Peter Špilák bol napríklad spolu s Dušanom Tittelom krstným otcom maskota OFSFR Ďuryho…
Róbert Polievka sa presadil do reprezentácie z domácej ligovej súťaže. Rozhovor s nádejným útočníkom pripravil člen fanklubu a nový zástupca médií pre fanklub Patrik Lendel.
OFSFR – Veľké Orvište
Autor: Patrik Lendel
Foto: Archív z článku – Luxembursko / ESz
V reprezentácii si začínal v zápase s Luxemburskom pred prázdnymi tribúnami. Napriek tomu, že diváci prejavovali počas celého zápasu veľkú nespokojnosť s naším slabším výkonom, tebe po vystriedaní mohutne aplaudovali. Čomu to pripisuješ?
„Divákom ďakujem za podporu, vážime si každého jedného. Veľmi nám svojim povzbudzovaním pomáhajú. Verím, že záujem o reprezentáciu bude stále narastať. Vnímal som ich potlesk, potešil ma. Rovnako prijímam aj kritiku, uvedomujem si, že som útočník, od ktorého sa očakávajú góly.“
Ako ťa prijal kolektív na prvom marcovom zraze?
„Kolektív nových spoluhráčov ma prijal skvele. Sme výborná partia. Pri mojom predstavovaní som zaspieval „Na Kráľovej holi,“ bolo to smiešne.“
Aký je tréner Francesco Calzona?
„Veľký detailista, venujeme sa dopodrobna každej hernej situácii. Posunulo ma to, ako aj celé mužstvo. Zlepšili sme sa po taktickej stránke, myslím si, že sa uberáme správnym smerom.“
Pri debute si zažil prázdne tribúny, pri tvojom ostatnom piatom reprezentačnom vystúpení vypredaný štadión. Je za diváckym záujmom hlavne atraktivita súperov?
„Nemyslím si, veď aj na Lichtenštajnsko bolo vyše 13 tisíc ľudí. Zaznamenali sme za krátky čas obrovský posun. Je to skvelý pocit hrať pred plným štadiónom – splneným snom pre každého jedného z nás.
V ktorom zápase si bol najbližšie k streleniu gólu?
„V Lichtenštajnsku som mal až tri dobré príležitosti. Pevne verím, že gól strelím v tom správnom momente, keď to mužstvo bude najviac potrebovať. Na ihrisku to nie je také jednoduché, tiež by som chcel premeniť každú šancu, ako veľkí hráči. Budem sa však vždy snažiť najlepšie, ako viem.“
V spolupráci s veľvyslanectvom SR v Lisabone a slovensky hovoriacimi sprievodcami.
Lisabon – Panoramatická a aj pešia prehliadka s výkladom
Návšteva Sportingu Lisabon – prehliadka štadióna, múzea – hľadáme stopu Dr. Jozefa Vengloša.
Fototermín fanklubu – pocta legende a členovi OFSFR
Mestá: Sintra, Obidos, Nazaré a Aveiro symbolický súvis s uvedeným mestom – prvý slogan fanklub je inšpirovaný práve štadiónom v Aveire. Fanklub vo farbách rešpektu a vášne…Vyrobili sa aj fanúšikovské suveníry / šál/ v rôznych kombináciách farieb – spájanie klubov malých aj veľkých pre spoločný cieľ – reprezentáciu.
Porto – Futbalový zápas POR- SVK, plavba loďou, vinice, ochutnávka vín, prehliadka mesta s výkladom a spoločná večera v reštaurácií u Mareka Čecha.
Tradičná predzápasová fanzóna na zápas s Islandom 16.11.2023 bude v pokračovaní programu stretnutí s najlepšími… kniha : Králi slovenského futbalu autora Michala Zemana.
Miesto Tower 5 NFŠ
Osobnosti futbalu: Ján Geleta, Jozef Chovanec, Ľubomír Moravčík a zároveň si pripomenieme životné jubileum významných členov fanklubu. Ján Geleta 80 a Ľudovít Cvetler 85.
Skvelá správa pre členov fanklubu….
prihlášky na rivvis@fanklubfutbalsvk.sk
Bližšie info bude zasielané internou komunikáciou OFSFR. Zoznam hostí nie je úplný a bude zverejnený dodatočne, nakoľko hostia majú možnosť pozvania priateľov futbalu…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie organizuje pre svojich členov autobusový zájazd do Vaduzu na súboj kvalifikácie ME 2024 Lichtenštajnsko – Slovensko, ktorý sa odohrá 20. júna. Z doterajších deviatich zápasov naše mužstvo sedem vyhralo a dva remizovalo. OFSFR pripravuje malú fanzónu – ak bude vhodný priestor na organizovanie priamo vo Vaduze. Inšpiráciu sme práve načerpali na organizovanom zájazde fanklub BayernRivvis FC Bayern Mníchov – Hertha Berlín.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub LIE – SVK 2005 Vaduz
Zaujímavé je však, že tieto dve remízy v rokoch 2005 a 2013 sa na lichtenštanjskej pôde zakaždým zrodili pred zrakmi našich fanklubákov. Najprv to bolo v kvalifikácii MS 2006, keď sa stretnutie skončilo 0:0 a potom v kvalifikácii MS 2014 sme tam hrali 1:1 a remízu zachraňoval stopér Ján Ďurica. ,,Keďže sme už organizovali oficiálne výjazdy do Vaduzu a v roku 2005 bol oficiálne prvý na národnú reprezentáciu, ešte pod hlavičkou TJ Slovan Veľké Orvište, tak po futbalovej stránke to neboli tie najkrajšie zážitky a cesta domov bola neskutočne dlhá,“ pripomína šéf fanklubu Roman Táborský. Nielen on, ale všetci fanklubáci, ktorí pôjdu do Vaduzu sú presvedčení, že do tretice pred ich zrakmi už musíme vyhrať!
Zaujímavosťou bolo, že veľká časť fanúšikov bola aktívna aj pri vzniku fanklubu aj na základe skúseností z Vaduzu, či MS v JAR 2010, ktoré dali impulz na vznik fanklubu…Veď v autobuse boli napríklad Miloš Kopča, Peter Ivanov, Róbert Lamprecht, či na MS Vladimír Strieženec, Zdenko Jurkemik. Jozef Rak rád, snáď ako jediný rád spomína na zájazd z roku 2013, pretože sa mu cesta vyplatila. Vyhral totiž súťaž na správny výsledok a ako jediný tipoval 1:1…
Jozef Plank, rodák z Modranky je predovšetkým veľkým futbalovým fanúšikom a hlavne zberateľom rôznych suvenírov. S fanklubom prešiel kus sveta, bol s ním na ME 2016 vo Francúzsku i na MS 2018 v Rusku a dlhú cestu absolvoval v minulosti aj do Vaduzu. Ako si na toto dobrodružstvo spomína? ,,V roku 2005 ešte fanklub neexistoval, ale na základe malého inzerátu v denníku Šport som sa prihlásil na zájazd do Vaduzu. V podstate sme sa medzi sebou nepoznali, ale v autobuse vládla dobrá priateľská atmosféra. Po dlhej ceste sme prišli do Vaduzu a rozhodli sme sa ísť pozdraviť naše mužstvo do hotela, v ktorom bývalo. Žiaľ, nikto nejavil o nás záujem, dokonca vtedajší šéf ligovej komisie Vladimír Wänke nám povedal, že tu nemáme čo robiť. Počas zápasu prišiel za nami na tribúnu Dušan Tittel, generálny sekretár SFZ a veľmi sa nám ospravedlnil za vzniknutú nepríjemnú situáciu. Futbal nestál za nič, s amatérmi Lichtenštajnska, ktorí sa schádzali na zápas rôznymi spôsobmi, hlavne na bicykloch, sme iba remizovali, keď sme nevyužili niekoľko výborných gólových šancí.“
Jozef Plank idúci na štadión vo Vadúze…Pred chvíľou prišiel hráč na bicykli s ruksakom…
V roku 2013 zájazd do Vaduzu už usporiadal oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Vo výprave bol znova Jozef Plank, ktorý nám povedal: ,,Všetko bolo dobre zabezpečené, partia takisto, takže ľahšie sme zvládli náročnú cestu. Žiaľ, aj tento zápas nám vôbec nevyšiel, absolútne sme nezvládli úlohu veľkého favorita. Zbytočne sme stratili ďalšie body a tým aj šancu zabojovať o postup na MS 2014 do Brazílie. Mužstvo totálne vybuchlo a napokon si to odniesli obidvaja tréneri, lebo výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (VV SFZ) odvolal Stanislava Grigu a Michala Hippa z pozícií reprezentačných trénerov A-tímu.“
Ľudovít Liška z Veľkého Orvišťa bol tiež účastníkom zájazdu v roku 2005. ,,Začali sme ho úsmevnou príhodou, keď sme na ceste zabudli na Jožka Planka a tak sme sa museli otočiť a ísť pre neho do Zelenča. Z Veľkého Orvišťa sme vyrazili podvečer, cesta bola veľmi dlhá, do Vaduzu sme išli v noci a nič sme nevideli. Do dejiska zápasu sme prišli o ôsmej hodine ráno a ďalších dvanásť hodín sme čakali na jeho výkop. Čas nám veľmi pomaly utekal, lebo nebolo tam čo pozerať. Takže sme sa tam celý deň nudili, akurát sme sa poprechádzali. Zápas sa pre nás bezgólovou remízou skončil veľkým sklamaním. Domov sme išli znova v noci, takže počas dvoch dní sme nič poriadne nevideli, napríklad Alpy.“
Pavol Táborský jeden zo zakladajúcich členov fanklubu. „Bol som na oboch stretnutiach a obidva boli herne strašné a pivo a obed veľmi drahé. Mesto sa dá prejsť za pár hodín. Čo viac dodať tretíkrát už necestujem bolia ma kolená a fandiť musia v prvom rade Tí čo majú pod sedemdesiat…
Na fotografii Pavol Táborský, Facian alias Vojtech Mitošinka – fanklubový šofér čo vedel dať do poriadku aj ultras Spartaka a Slovana a Jozef Valo – Vaduz 2005
Ľudovít Liška spolu s Romanom Táborským boli od roku 1993 aj funkcionármi vo Veľkom Orvišti, ale futbal sa mu tak znechutil, že už dvadsať rokov naň nechodí. ,,Naposledy som bol na zápase v roku 2007 v Mníchove na Bayerne. Nechodím ani na reprezentáciu a futbal nepozerám ani v televízii. Jednoducho po tom všetkom, čo som zažil, som tak na neho zanevrel, že ma absolútne nezaujíma.“ Na fotografii je Ľudovít Líška vpravo.
Futbal prináša samozrejme aj prehry, či negatíva a je pekné, že mnohí, ktorí boli v tom čase v autobuse naň nezanevreli. Naozaj bolo veľa zápasov, ktoré po futbalovej stránke nestáli za nič, nepotešili a niekedy unudili bezbojovným výkonom a znechutenými hráčmi bez empatie voči fanúšikom, stáli veľa peňazí a času. Naopak keď fanúšikov naháňa polícia, lebo kradnú rozbíjajú štadión a to bol bohužiaľ aj vo Vaduze prípad fanúšikov zo Slovenska… Zápas, ktorý aj po ekonomickej stránke musel byť dotovaný bol zrkadlom, kde treba pracovať na Slovensku s fanúšikmi. Nie sme naučený chodiť na neatraktívne zápasy a ak sa pridajú všetky negatíva tak, v mnohom sa zmenilo a máme aj keď neveľkú základňu slušných fanúšikov, ktorí sú ochotný fandiť na každom stretnutí reprezentácie doma , či vonku… Chodili sme ako jednotlivci, ktorí sa vzájomne viac, či menej poznali – tak Vaduz bol prvým krokom ísť na futbal organizovane. Treba si uvedomiť, že v tom čase ešte športové CK boli na okraji podnikateľských záujmov a stále je to u nich zámer ekonomickej stability, teda organizovať podujatia, ktoré im prinesú úžitok. Prirodzene hľadajú iba produkty, ktoré majú svoju cenu.
Futbal je pekný aj prináša radosť, emóciu, ochotu obetovať sa, ale to patrí k životu všeobecne… Poďme sa pokúsiť o radosť z futbalu do Vaduzu, Porta, Sarajeva…kdekoľvek na svete.
Pekarík má pekné spomienky na slovenskú ligu, na Dubnicu a Žilinu
Koncom tohto týždňa sa v Cinemax Bory Mall v Bratislave uskutočnila slávnostná premiéra nového dokumentu s názvom 30: Príbeh ligy, ktorý mapuje uplynulých tridsať rokov našej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Na premiére nechýbali viacerí súčasní i bývalí hráči našej najvyššej futbalovej ligy ako napríklad Ladislav Molnár, Dušan Tittel, Vladimír Kinder, Samuel Slovák, Igor Žofčák či Róbert Vittek.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub Milan Valko a Peter Pekarík
Na slávnosti sa zúčastnil aj obranca nemeckej Herthy Berlín a tiež čestný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Peter Pekarík, ktorý v drese Slovenska nastúpil už 117. razy, najviac po rekordnom Marekovi Hamšíkovi. Napriek tomu, že berlínska Hertha po desiatich rokoch zostúpila z najvyššej nemeckej súťaže a slovenský reprezentačný obranca v jej drese tiež neprežil práve ideálnu sezónu, rodák z Dolného Hričova ukázal aj na vyhlásení skutočný profesionálny prístup, keď poskytol jeden rozhovor za druhým.
Aký dojem zanechal tento dokument vo vás? ,,Keď som videl jeho 30-ročnú históriu, okamžite sa mi vrátili spomienky na moje začiatky, na Žilinu, na Dubnicu. Výkony na slovenských prvoligových trávnikoch ma naozaj dostali do slovenskej reprezentácie aj veľkého futbalu. Našej lige teda vďačím za všetko a najmä jej dvom klubom – Dubnici a Žiline. S Dubnicou som v ročníku 2004/2005 skončil štvrtý, čo je jej najlepšie umiestnenie medzi slovenskou elitou. A so Žilinou okrem zisku majstrovského titulu v roku 2007 sme ako prvý slovenský klub postúpili v sezóne 2008/2009 do skupiny niekdajšieho Pohára UEFA.“
Napriek tomu, že Peter Pekarík má už 36 rokov v Herthe bude pokračovať ďalší rok, aby pomohol mladému mužstvu k návratu do bundesligy. A slovenskej reprezentácii, ktorá v druhej polovici júna odohrá zápasy kvalifikácie ME 2024 na Islande a v Lichtenštajnsku zasa k dobrým výsledkom, ktoré ju udržia v hre o postup. Pripomenieme, že 30. apríla sme zorganizovali spoločne s fanklubom FC BayernRuvvis výjazd pre slovenských fanúšikov na bundesligový zápas FC Bayern Mníchov – Hertha Berlín. Pre FC Bayern v konečnom dôsledku znamenajúci 11 – ty titul , pre Herthu zostup o súťaž nižšie. Dúfajme, že sa podarí nejakému slovenskému zástupcovi z radov hráčov preukazovať svoje futbalové schopnosti v jednej najkvalitnejších súťaži…
Slovenskí futbalisti nepostúpili do štvrťfinále na MS do 20 rokov v Argentíne. V stredajšom osemfinále nestačili na Kolumbiu 1:5, keď favorit zaznamenal tri góly krátko po začiatku druhého polčasu. Zverenci Alberta Rusnáka vyrovnali maximum Slovenska na šampionáte v tejto vekovej kategórii z roku 2003.
OFSFR – San Juan/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Favorit ukázal kvalitu v druhom polčase, keď slovenských futbalistov dostal pod tlak. Dvakrát sa presadili Oscar Cortes s Tomasom Angelom a raz Jaser Asprilla. Jediný gól Slovenska zaznamenal Timotej Jambor v 87. minúte. Kolumbia sa v boji o semifinále stretne s Talianskom.
osemfinále MS do 20 rokov
Kolumbia – SLOVENSKO 5:1 (0:0). Góly: 48. a 90.+4 Cortes, 52. a 63. Angel, 50. Asprilla – 87. Jambor. Rozhodovali: Al Hoish – Yasir, Al Sultan (všetci S. Arábia), ŽK: Šnajder, Jambor (obaja SR)
Prvé minúty duelu sa niesli v znamení prevahy Slovákov, ale šancu si nevypracovali. Kolumbijčania hrozili najmä po rýchlych kontrách a z nich mali oveľa nebezpečnejšie šance. Najskôr v 11. minúte výborne prečítal ich úmysel Ujlaky a obranným zákrokom odvrátil nebezpečenstvo. Potom sa dostal do úniku Asprilla, jeho prihrávku zastavil Kóša. Najväčšiu šancu mali Kolumbijčania v 28. minúte, keď po chybe Gajdoša a spätnej prihrávke priamo na nohu Angela išiel juhoamerický útočník sám na bránu, lopta však skončila vedľa pravej žrde. Na túto šancu odpovedal Kopásek, spoza šestnástky napriahol na bránku, no Marquinez zasiahol. Slovenský brankár Danko musel do konca polčasu vyriešiť ešte jednu nebezpečnú situáciu, keď zmaril pokus Puertu z bezprostrednej blízkosti.
Hráči Kolumbie udreli hneď po zmene strán a počas štyroch minút zaznamenali tri góly. Najprv Cortes využil chybu Ujlakyho, potom sa Asprilla presadil strelou z hranice šestnástky a v 52. minúte Angel zvýšil na 3:0. Favorit naďalej dominoval a o jedenásť minút pridal Angel druhý gól v stretnutí. Kolumbičania mohli zvýšiť aj na 5:0, no Castilla netrafil prázdnu bránu. Tréner Rusnák sa ešte snažil urobiť niečo so zápasom a vystriedal štyroch hráčov. V 87. minúte Slováci znížili na 1:4. Gajdoš odcentroval z pravej strany a Jambor hlavičkou prekonal brankára Marquineza. Cortes v štvrtej minúte nadstaveného času svojím druhým presným zásahom v stretnutí upravil na konečných 5:1.
Hlas po zápase /zdroj: RTVS/:
Albert Rusnák, tréner slovenskej reprezentácie: ,,Tento zápas nám ukázal veľa pozitívnych aj negatívnych vecí. V úvode druhého polčasu prišli hrubé chyby a strácali sme lopty. To nás sprevádzalo aj v predošlých zápasoch. Samozrejme som sklamaný, ale hráči sa z takýchto zápasov poučia. Videli medzinárodný futbal a máme kopec materiálu, ktorý môže posunúť náš futbal.“
Slovenskí futbalisti prehrali v treťom zápase na MS do 20 rokov v Argentíne s USA 0:2. V tabuľke B-skupiny obsadili s tromi bodmi tretie miesto za stopercentnými Američanmi a Ekvádorom, ktorý v piatok deklasoval Fidži 9:0. O postupe Slovákov do osemfinále rozhodne vývoj vo zvyšných skupinách.
OFSFR – San Juan/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Favorit ukázal v zápase svoju kvalitu, súpera dostal pod tlak najmä v prvom polčase a bol oveľa nebezpečnejší. Najväčší problém robil slovenským futbalistom Cade Cowell, ktorý v 38. minúte poslal USA do vedenia. Druhý gól prišiel po ofenzívnej epizóde v podaní Slovákov, skóroval striedajúci Niko Tsakiris.
Američania nestratili v základnej skupine ani bod a neinkasovali ani jeden gól. Spolu s Ekvádorom postúpili priamo do osemfinále. O účasti Slovákov medzi najlepšou šestnástkou rozhodne ďalší vývoj turnaja – miestenku dostanú štyri najlepšie tímy, ktoré obsadili tretie miesto. V šesťčlennej tabuľke figurujú momentálne na druhom mieste.
MS do 20 rokov:
B-skupina:
SLOVENSKO – USA 0:2 (0:1. Gól: 38. Cowell, 90.+6. Tsakiris. Rozhodoval: Ramon Abatti (Braz.)
Američania v úvode aktívne napádali súpera na jeho polovici. Už v tretej minúte strieľal Caleb Wiley, ktorý trafil len Hrdinu. O chvíľu to skúšal na druhej strane Máté Szolgai spoza šestnástky a mieril nad. USA naďalej nedávali Slovákom veľa priestoru, tí sa snažili založiť útočnú akciu. Favorit dokázal postupne súpera zatlačiť pred bránu, väčšiu šancu si vytvoril v 23. minúte z rohového kopu. Prudkú hlavičku Cheho vyrazil Hrdina, ktorý mal opäť prácu po kombinácii Wileya, Cowella a Vargasa. Prvú strelu zablokovala slovenská defenzíva, ďalšiu brankár neskrotil, no stihol prikryť loptu pred opakovaným pokusom. Veľkú šancu zahodili Američania v 28. minúte – Cowell prešprintoval slovenskú obranu, preloboval brankára a pre prázdnou bránou trafil vlastnú nohu. Ten istý hráč skóroval o sedem minút neskôr z úniku, bol však v ofsajde. Medzitým si pripísali prvú strelu aj Slováci, po priamom kope to skúsil z blízka Mario Sauer. Cowell uspel na tretí pokus v 38. minúte, loptu viedol z polovice ihriska a nezastavil ho ani jeden zo štyroch obrancov. Hrdinu prekonal z ľavej strany, mieril k bližšej žrdi. Na konci prvého dejstva dokázali vyvinúť ofenzívny tlak aj Slováci – nebezpečnú strelu na Sloninovu bránu vyslal Leo Sauer, ktorý mieril z diaľky do ľavého horného rohu.
Tréner Rusnák pristúpil v polčase k trojnásobnému striedaniu. Po prestávke sa hralo zväčša medzi šestnástkami a ako prvý si z brankárov opäť siahol na loptu Hrdina. Ten zneškodnil prudkú prihrávku do malého vápna, ktorá prišla po prihrávke do behu na pravé krídlo. O niečo podobné sa pokúsili vzápätí aj Slováci a spoza šestnástky to skúsil i Szolgai. O chvíľu prepadli v polovici ihriska cez Ovšonku a veľkú príležitosť mal opäť Cowell. Jeho pokus po zemi k pravej žrdi kvalitne zlikvidoval Hrdina. Útočník San Jose Earthquakes robil problémy slovenskej obrane aj naďalej, obranu takmer vyškolil zasekávačkami a jeho pokus zastavil Šnajder. O niečo neskôr trafil žrď slovenskej brány Luna a po ďalšom zaváhaní defenzívy sa dostal k nádejnej strele striedajúci Sullivan. Jeho pokus obetavo tečoval Ovšonka. Ku koncu stretnutia mali niekoľko šancí Slováci, strieľal Jambor a brvno zasiahol center z rohového kopu. Práve po tomto nápore spečatili svoj triumf Američania. Opäť strelou k bližšej žrdi, ktorej autorom bol Tsakiris.
hlas po zápase/zdroj: SFZ/:
Albert Rusnák, tréner Slovenska: ,,Dnešný výkon nebol dobrý, najmä v prvom polčase. Pôsobili sme veľmi zakríknuto a chýbala mi kvalita. V polčase sme urobili tri zmeny a veci začali fungovať. Treba však povedať, že USA boli veľmi kvalitné a mali dobrých hráčov. My sme zas v druhom dejstve ukázali, že vieme a chceme hrať futbal. Pred zápasom sme mali aj zdravotné problémy, na chalanoch bolo vidieť únavu.“
Slovenskí futbalisti prehrali v druhom zápase MS do 20 rokov s Ekvádorom 1:2. Jediným gólom Slovákov otvoril v 29. minúte skóre Máté Szolgai, o víťazný sa postaral v druhom polčase Jose Sosa. Slováci si prehrou skomplikovali cestu za postupom z B-skupiny do osemfinále.
V úvodnom dejstve mali herne navrch Juhoameričania, no prvú strelu na bránu v zápase premenil z diaľky Szolgai. Obhajca bronzu spred štyroch rokov zvýšili tlak a podarilo sa mu vsietiť gól do šatne. Obrat dokončil v 59. minúte Sosa. Favorit si v stretnutí paradoxne pripísal prvé strely na bránu na šampionáte – proti USA (0:1) mal sedem streleckých pokusov mimo.
Slováci sú priebežne na postupovom druhom mieste, o skóre pred svojím utorňajším súperom. Toho však čaká v závere B-skupiny Fidži, ktoré doposiaľ nezískalo ani bod. Slováci nastúpia v piatok o 20.00 SELČ proti favorizovanému USA – to naopak ešte nestratilo ani bod. Okrem prvých dvoch tímov z každej skupiny postupujú medzi najlepšiu šestnástku aj štyri najlepšie mužstvá z tretích miest.
MS do 20 rokov: B-skupina:
Ekvádor – Slovensko 2:1 (1:1). Góly: 45.+1. Cuero, 59. Klinger – 29. Szolgai. ŽK: Paez – Kopásek, M. Sauer, Bagín. Rozhodoval: Al Hoish (Saud. Arab.)
Ekvádor: Napa – De la Cruz, Garcia, Ordonez, De La Cruz Borja – O. Zambrano, Gonzalez Baquero – Klinger (78. Mina), Paez (90.+2. K. Zambrano), Angulo (89. Cortez) – Cuero (89. Renteria)
Ekvádorčania boli v úvode aktívnejší a útočili, viackrát však prepadli a do šestnástky sa dostal ich súper. Kombináciám Slovákov však chýbala presnosť, ako prvý tak poslal strelu na bránu favorit zásluhou Daniela de la Cruza. Krajný obranca to skúsil spoza šestnástky, Hrdina loptu vyrazil a následný pokus išiel nad. Juhoameričania potom prevzali kontrolu nad hrou, no výraznejšiu šancu si dlho nevedeli vytvoriť. Prišla v 26. minúte, keď napádali počas rozohrávky Slovákov a z diaľky to skúsil Paez. Ekvádor mal po necelej polhodine hry už piaty rohový kop, štandardkám však chýbal nápad a slovenská defenzíva si s nimi poradila. Práve po tomto rohu založili Slováci akciu, ktorá viedla k prvému gólu – Sauer si potiahol loptu z krídla a po kľučke ju posunul Szolgaiovi. Ten poslal z diaľky prvú strelu do priestoru ekvádorskej brány a na jeho pokus k ľavej žrdi Napa nestačil. Slováci ešte vytvárali ofenzívnu aktivitu, no strely prišli na bránu Hrdinu – Angulo mieril najprv z hranice šestnástky tesne nad a v nadstavení ušiel slovenskej obrane Cuero, ktorý vyrovnal.
Do druhého dejstva vstúpili aktívne obe strany. Slovákom najprv nevyšiel center v blízkosti brány, ich súperom nádejná kombinácia na hranici pokutového územia. O chvíľu takmer poslal svoj tím prvýkrát do vedenia Zambrano – využil pozíciu Hrdinu ďaleko od brány a z polovice ihriska trafil brvno. To o chvíľu znova opečiatkoval Paez a v rovnakej akcii strelil výstavný gól Sosa. Jeho tím následne kontroloval hru a do ničoho veľkého sa nepúšťal. Prípadnú ofenzívnu snahu riešili Slováci aj nedovolenými zákrokmi a žlté karty si tak vyslúžili Kopásek, Mario Sauer i Bagín. Na začiatku nadstavenia mal veľkú šancu práve Sauer – po kombinácii s Kopáskom a Jamborom však trafil z bezprostrednej blízkosti brankára Napu, ktorý následne prikryl loptu. Jeho tím si už dokázal ustrážiť tesný náskok.
hlas po zápase/zdroj: SFZ/:
Albert Rusnák, tréner Slovenska: ,,Mali sme celkom dobrý vstup do zápasu, boli sme na lopte. Súper trocha prevzal iniciatívu, ale všeobecne to bolo fajn, dali sme gól. Nesmieme však dopustiť góly do šatne. Na začiatku druhého polčasu sme eliminovali súpera, mali sme optickú prevahu ale len jednu príležitosť. Výkon bol v určitých pasážach veľmi slušný a na tom budeme stavať aj v ďalších zápasoch. Hráči do toho dali všetko a siahli si na dno svojich síl.“
ďalší výsledok: B-skupina: USA – Fidži 3:0 (0:0)
tabuľka:
1. USA 2 2 0 0 4:0 6
2. SLOVENSKO 2 1 0 1 5:2 3
3. Ekvádor 2 1 0 1 2:2 3
4. Fidži 2 0 0 2 0:7 0
V Jedenástke sezóny Fortuna ligy dominuje ŠK Slovan
Len deň po skončení posledného kola Fortuna ligy sa futbalová verejnosť i hráči stretli v Hoteli Senec na slávnostnom vyhlásení ankety Jedenástka sezóny Fortuna ligy 2022/23. V nej má zastúpenie päť klubov našej ligy, no dominujú v nej najmä futbalisti aktuálneho majstra ŠK Slovan Bratislava. Za oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa na slávnosti zúčastnili zástupca predsedu Miloš Kopča, mediálny manažér Milan Valko a členovia Ladislav Lipták, Peter Špilák a Velimir Adžič.
OFSFR – Senec/mv
Foto: Velimir Adzič
Slovan získal už piaty titul v rade, aj preto je v najlepšej jedenástke až šesť futbalistov belasých, dvojnásobné zastúpenie má DAC Dunajská Streda a po jednom hráčovi Podbrezová, Dukla Banská Bystrica a MŠK Žilina.
Najlepším hráčom uplynulého ročníka futbalovej Fortuna ligy sa stal rovnako ako vlani Vladimír Weiss mladší. Kapitán bratislavského Slovana, ktorý priviedol svoj tím k obhajobe titulu, triumfoval v ankete pred útočníkom Róbertom Polievkom (Dukla Banská Bystrica) a spoluhráčom Jurajom Kuckom.
,,Ocenenie si veľmi vážim a ďakujem zaň. Sezóna bola veľmi dlhá a náročná. Cena pre najlepšieho hráča je pre mňa takou čerešničkou na torte. Samozrejme, že sa v prvom rade pozerám na tímové úspechy, ale cenu som obhájil. Je to výsledok tvrdej práce, ktorú odvádzam pre Slovan. Vážim si to a ďakujem,“ citovala tlačová správa Únie ligových klubov Weissa ml., ktorý sa na galavečeri nezúčastnil, ospravedlnil sa z osobných dôvodov.
Najlepším brankárom sa stal Ľubomír Belko z MŠK Žilina, ktorý získal len o dva hlasy viac ako Samuel Petráš z DAC 1904 na druhom mieste. Obrana je takmer čisto „belasá“, napravo je Jurij Medveděv (Slovan), stopérsku dvojicu tvoria Guram Kašia (Slovan) a Marek Kristián Bartoš (Podbrezová), post ľavého obrancu zastáva Lucas Lovat (Slovan). Najlepším pravým stredopoliarom sa stal 15-gólový Aleksandar Čavrič (Slovan), v strede figurujú Juraj Kucka (Slovan) a Miroslav Káčer (DAC 1904), najlepším ľavým stredopoliarom sa stal Vladimír Weiss (Slovan). Za najlepšieho ofenzívneho stredopoliara/útočníka bol vyhlásený Róbert Polievka z Banskej Bystrice, ktorý získal od poroty najviac hlasov (až 25). Na hrote svieti najlepší strelec súťaže, 18-gólový Nikola Krstovič z DAC 1904.
Ocenenie najlepší tréner Fortuna ligy obhájil Vladimír Weiss st., objavom sezóny sa stal Artur Gajdoš z AS Trenčín. Cenu fanúšika pre osobnosť Fortuna ligy, ktorú volia fanúšikovia prostredníctvom online hlasovania na webe tvnoviny.sk, získal dunajskostredský kanonier Nikola Krstovič.
Únia ligových klubov odštartovala pri príležitosti tridsiateho výročia samostatnej ligy novú tradíciu. Významné osobnosti ligového futbalu uvedie na tzv. Tribúnu slávy, čo je obdoba Siene slávy. V sezóne 2022/23 svoje čestné miesto na Tribúne slávy zaujali Pavol Diňa v kategórii hráč, Jozef Jankech v kategórii tréner a Jozef Adamec in memoriam v kategórii osobnosť. ,,Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu. Tribúna je niečo, čo k futbalu a športu neodmysliteľne patrí. Na Tribúne slávy našej ligy majú svoje čestné miesta prvé tri mená. Zároveň však prízvukujem, že ide o naštartovanie novej tradície. Každý rok na Tribúnu slávy pribudnú ďalšie mená ligového futbalu,“vysvetľuje prezident ÚLK Ivan Kozák.
V ankete Jedenástka sezóny hlasovali hlavní tréneri účastníkov Fortuna ligy, prezident Únie ligových klubov, zástupcovia SFZ (tréner reprezentácie SR „A“, tréner SR „21“, technický riaditeľ a zástupca trénerov vo Výkonnom výbore), prezident Únie futbalových trénerov Slovenska, prezident Klubu ligových kanonierov, prezident Únie futbalových profesionálov a predstavitelia médií. O najlepších arbitroch rozhodovali svojimi hlasmi aj pozorovatelia rozhodcov SFZ v spolupráci s Asociáciou rozhodcov SFZ.
PREHĽAD OCENENÝCH:
Najlepší hráč: Vladimír Weiss ml. (ŠK Slovan Bratislava)
Najlepší tréner: Vladimír Weiss st. (ŠK Slovan Bratislava)
Najlepší strelec: Nikola Krstovič (DAC 1904 Dunajská Streda) – 18 gólov
Cena fanúšika, osobnosť Fortuna ligy: Nikola Krstovič (DAC 1904 Dunajská Streda)
Objav sezóny: Artur Gajdoš (AS Trenčín)
Cena fair play: MFK Ružomberok
Najlepší rozhodca: Ivan Kružliak
Najlepší asistent rozhodcu: Branislav Hancko
TRIBÚNA SLÁVY:
Pavol Diňa: v kategórii hráč
Jozef Jankech: v kategórii tréner
Jozef Adamec (in memoriam): v kategórii osobnosť
JEDENÁSTKA SEZÓNY FORTUNA LIGY 2022/23:
Brankár: Ľubomír Belko (MŠK Žilina, 9 hlasov)
Obrana sprava: Jurij Medveděv (Slovan, 9 hlasov), Guram Kashia (Slovan, 18 hlasov), Marek Kristián Bartoš (Podbrezová, 10 hlasov), Lucas Lovat (13 hlasov)
Záloha sprava: Aleksandar Čavrič (Slovan, 16 hlasov), Juraj Kucka (Slovan, 18 hlasov), Miroslav Káčer (DAC 1904, 13 hlasov), Vladimír Weiss (Slovan, 23 hlasov)
Ofenzívny stredopoliar: Róbert Polievka (MFK Dukla, 25 hlasov)
Útočník: Nikola Krstovič (DAC 1904, 23 hlasov)
Výsledky hlasovania (individuálne ocenenia):
Najlepší hráč:
Vladimír Weiss ml. (Slovan): 15 hlasov
Róbert Polievka (MFK Dukla): 7 hlasov
Juraj Kucka (Slovan): 2 hlasy
Najlepší tréner:
Vladimír Weiss st. (Slovan): 14 hlasov
Adrián Guľa (DAC 1904): 5 hlasov
Roman Skuhravý (Podbrezová): 3 hlasy
Objav sezóny:
Artur Gajdoš (Trenčín): 7 hlasov
Šimon Faško (Podbrezová): 6 hlasov
Jakub Uhrinčať, Róbert Polievka (obaja MFK Dukla): 2 hlasy
Slovenská futbalová reprezentácia úspešne vstúpila do majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov v Argentíne. V úvodnom stretnutí B-skupiny zvíťazila v noci na nedeľu v San Juane nad Fidži 4:0 a ziskom troch bodov si posilnila šance na postup do osemfinále. Góly slovenského tímu strelili Adam Gaži a Máté Szolgai, po prestávke sa presadili Artur Gajdoš a kapitán Timotej Jambor.
OFSFR – San Juane/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Na šampionáte štartuje 24 tímov rozdelených do šiestich skupín po štyroch. Do osemfinále postúpia prví dvaja z každej skupiny plus štyria najlepší z tretích miest. Pôvodne sa mali MS konať v Indonézii, Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) jej však odobrala organizátorstvo po protestoch proti účasti izraelskej reprezentácie.
Druhý zápas odohrajú mladí Slováci v utorok 23. mája o 23.00 SELČ proti Ekvádoru. Účinkovanie v základnej skupine uzavrú v piatok 26. mája o 20.00 SELČ súbojom s USA.
MS do 20 rokov: B-skupina:
Fidži – Slovensko 0:4 (0:2). Góly: 17. Gaži, 25. Szolgai, 70. Gajdoš, 79. Jambor. ŽK: Rabuka – Šnajder. Rozhodoval: Sy (Sen.)
Tréner Rusnák nemohol pre trest koučovať slovenský tím z lavičky, ale jeho zverencom to vôbec neprekážalo a od úvodného výkopu sa pustili do súpera. Výsledkom bola ich jasná prevaha a tri strelecké pokusy v úvodnej desaťminútovke, ani jedna však nemierila medzi žrde. Až hlavička Jambora prinútila Mustahiba k zákroku, loptu vyrazil na roh. Po aktívnom vstupe do zápasu sa Slovákom podarilo relatívne rýchlo otvoriť skóre. Presný center L. Sauera z ľavej strany našiel pred bránou Gažiho a ten prudkou hlavičkou zblízka nezaváhal – 0:1. V 25. minúte už bol náskok favorita dvojgólový. Po aktívnom napádaní rozohrávky sa dostal k lopte Szolgai a brankára Fidži prekonal kurióznym spôsobom ľahkou strelou medzi nohy – 0:2. Slováci pokračovali v tlaku, v prvom polčase sa hralo prakticky iba na polovici outsidera z Oceánie. Po polhodine Jambor vo výskoku hlavičkoval do brvna a Šnajder z diaľky tesne minul pravú žrď. Jamborovi nebolo súdené tešiť sa, hoci bol strelecky jasne najaktívnejší hráč.
V 52. minúte sa slovenský kapitán rozhodol prihrať lepšie postavenému L. Sauerovi, ktorý v čistej šanci neprekonal Mustahiba. Mladí Slováci sa predbiehali v zahadzovaní šancí. Minimálne šesť či sedem si ich pýtalo cestu do siete, smoliarom v tomto smere bol Jambor. Hráči Fidži aj so šťastím odolávali, v 69. minúte Mustahib vyškriabal na roh pokus Gajdoša. Slovenský stredopoliar sa dočkal o pár desiatok sekúnd neskôr, keď zakrútená lopta z jeho kopačky pristála v sieti – 0:3. Fidži sa pokúsilo o prvý strelecký pokus až v 76. minúte, Slováci ich v tej chvíli mali na konte 30. Jambor predsa len zlomil prekliatie a v 79. minúte hlavičkou po rohovom kope pridal štvrtý gól svojho tímu – 0:4. Slováci si pripísali povinné víťazstvo, môže ich však mrzieť plejáda nepremenených tutoviek.
hlas po zápase /zdroj: SFZ/:
Marek Ondrík, asistent trénera SR: ,,Škoda nepremenených gólových príležitostí, skóre mohlo byť oveľa lepšie. Je to však krásny pocit na úvod šampionátu. Vyhrali sme 4:0, chlapci mali množstvo streleckých pokusov a ukázali množstvo krásnych herných kombinácií. Chlapci si to zaslúžili, môžu si vychutnať pocit víťazstva. Sme relatívne spokojní, tých šancí bolo naozaj veľmi veľa, mali sme ich premeniť viac. Veľakrát chýbali iba milimetre, aby lopta skončila v sieti. V ďalších zápasoch nemôžeme poľaviť v tempe. Veríme, že získame ďalšie body a nebudeme sa spoliehať na skóre.“
ďalšie výsledky: B-skupina
USA – Ekvádor 1:0 (0:0), gól: 90.+3 Gomez
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie má ďalšieho jubilanta. Ján Luža, bývalý československý reprezentant a dlhoročný kvalitný obranca sa v stredu 16. mája dožil 75 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub Ján Luža s Rastislavom Kostkom na podujatí v Čiernom Balogu
Futbal začal hrať ako sedemročný v ČH Bratislava s bratmi Jánom a Jozefom Čapkovičovcami. A tiež s Hamarom, Hudcom, Keketim a Ivančíkom, z ktorých vyrástli známi ligoví hráči. Odtiaľ si to namieril do Lokomotívy Košice, ale najväčšiu kariéru urobil v Slavii Praha. V hlavnom meste Československa potom zapustil futbalové korene na trinásť rokov. A stal sa legendou zošívaných. Dodnes má na ich štadióne dokorán otvorené dvere a na čestnej tribúne svoje miesto. K osudovému spojeniu Ján Luža a Slavia Praha prišlo pred vyše polstoročím.
V červenobielom drese utvoril s Marešom stenu v strede obrany, na ktorej sa rozbíjali útoky Adamca, Petráša, Nehodu, Masného, Švehlíka a ďalších skvelých útočníkov. Fanúšikovia poctivého futbalistu milovali a považujú ho stále za slavistu s veľkým srdcom. „Slovákov mali v Slavii radi. Boli sezóny, keď sme nastupovali v zostave aj štyria-piati. Spomeniem aspoň reprezentantov Pavla Biroša, ktorý už žiaľ zomrel či bratov Dušana a Petra Herdovcov.“
Za československú reprezentáciu odohral v roku 1972 dve priateľské stretnutia. Bol kapitánom mužstva Československa do 23 rokov. V Pohári UEFA nastúpil na jedno stretnutie. Ján Luža po návrate na Slovensko začal pracovať ako právnik v niekoľkých podnikoch a družstvách, kde zároveň aj trénoval mužov, alebo mládež. Veľa rokov pôsobil ako manažér pri mužstve FK Vinohrady Bratislava a takisto bol v Akadémii Jozefa Vengloša.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
Janko, živió!
Skutočne vážny dôvod na veľkú oslavu: Adolf Scherer, strieborný medailista z Čile ’62, člen Klubu ligových kanonierov, legenda slovenského, československého i európskeho futbalu, slávi 5. mája 85 rokov!
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Adolf Scherer, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patril k hlavným strojcom československého striebra na svetovom šampionáte v Čile v roku 1962. Vyhlásený strelec dal totiž tri zo siedmich gólov čs. reprezentácie. Jeho góly vtedy poslali Čechoslovákov do finále. ,,Proti Maďarom bol jediný, a teda víťazný,“ spomínal ešte po rokoch fenomenálny futbalista – jeden z piatich dodnes žijúcich členov strieborného tímu – na podarené štvrťfinále. Nemenej dôležité dva góly dal Scherer aj v semifinále proti Juhoslávii. Po vyrovnaní, ktoré súperovi zariadil Dražan Jerković, totiž zvýšil na 2:1 a potom pridal z penalty aj tretí upokojujúci gól.
Cesta rodáka zo slovenského Martina do reprezentácie bola priam blesková. Národný dres totiž Adolf Scherer prvýkrát obliekol už v septembri 1958, tri mesiace po tom, čo talentovaného hráča získala Červená hviezda Bratislava (dnešný Inter). Po desiatich sezónach v československej lige, kde nastupoval aj za košické kluby, odišiel Scherer hrať do Francúzska. Po štyroch rokoch sa vrátil, kvôli rozčarovaniu z prijatia, ale emigroval späť k Azúrovmu pobrežiu. Normalizačný režim sa ho potom snažil vymazať z histórie čs. futbalu, až po novembri 1989 ho dodatočne zaradili do Klubu ligových kanonierov.
Martinský rodák bol naposledy na Slovensku vlani začiatkom júna, keď v Bernolákove odhalil pamätnú tabuľu s bustou pre jeho slávneho bývalého spoluhráča Jána Popluhára. ,,Bola to pre mňa a pre celú moju rodinu veľká pocta, nesmierne som si to vážil,“ povedal nám vtedy A. Scherer. A nikdy nezanevrel na vlasť. ,,Slovákom som sa narodil, Slovákom som bol, som a budem! Vyše 50 rokov žijem vo Francúzsku, ale keď prídem na Slovensko, som doma,“opakuje pri každej návšteve rodnej hrudy.
Skvelý človek Adolf „Dolfi“ Scherer si dnes s najbližšími pripije pri príležitosti 85. narodenín na ďalšie roky. Na diaľku sa ku všetkým gratulantom pridáva aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
KTO JE ADOLF SCHERER
DÁTUM NARODENIA: 5. mája 1938 v Priekope HRÁČSKA KARIÉRA: ČH Bratislava (1957 – 1962), Inter Bratislava (1962 – 1965), Lokomotíva Košice (1965 – 1967), VSS Košice (1967 – 1968), Olympique Nimes (1968 – 1972), Strojárne Martin (1972), Olympique Avignonais (1973 – 1975) BILANCIA: čs. liga 258 zápasov/128 gólov, francúzska I. liga 65/23 REPREZENTÁCIA: 36 zápasov/22 gólov ÚSPECHY: 2. miesto na MS 1962, 3. miesto na ME 1960, účastník MS 1958 (bez zápasu), 1x majster Československa (1958/59), kráľ strelcov 1961/62
Jaroslav Psota starší oslávil životné jubileum 60 rokov
Jaroslav Psota starší, veľký nadšenec futbalu a verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie 22. apríla oslávil veľké životné jubileum 60 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Archív fanklub Jaroslav s manželkou Helenkou
Rodák z Lehoty pri Nitre je známy tým, že navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie neraz s celou svojou početnou rodinou. Bol účastníkom ME 2016 vo Francúzsku i odložených ME 2021 v Petrohrade a v Seville. Čerstvý jubilant neoslávil ešte svoje narodeniny, lebo jeho 86-ročná mama dostala infarkt a tak sa oslava presunula na iný termín.
Slovenská reprezentácia do novej kvalifikácie ME 2024 vstúpila ziskom štyroch bodov v domácich súbojoch proti Luxembursku a Bosne a Hercegovine. Postúpime na kontinentálny šampionát aj tretí raz v rade? ,,Veľmi by som si to želal, hlavne pokiaľ by sme podali taký dobrý výkon, ako v prvom polčase proti Bosne a Hercegovine. Premiéra v súboji s Luxemburskom nám vôbec nevyšla, ale proti súperovi z Balkánu sme predviedli oveľa lepšiu hru. Ešte pred týmto súbojom sa mi veľmi páčila fanzóna s Jánom Pivarníkom na počesť jeho 75. narodenín,“ povedal nám Jaroslav Psota starší.
Najbližšie sa Slovensko predstaví na ihriskách súperov, najprv 17. júna na Islande a potom 20. júna v Lichtenštajnsku. ,,Verím, že v nich uspejeme, do Lichtenštajnska pôjdem osobne podporiť našu reprezentáciu. A potom 8. septembra v Bratislave privítame Ronaldove Portugalsko, megafavorita celej našej skupiny a na tento sviatok futbalu sa chystám s celou rodinou,“ hovorí ešte čerstvý oslávenec.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia a šťastia v osobnom a pracovnom živote!
Od septembra 2020 je šéfom hokejistov Dukly Trenčín Miloš Radosa. Tento predseda predstavenstva a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie 10. apríla oslávil veľké životné jubileum 60 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Dukla Trenčín – Miloš Radosa prvý zľava – prezentácia loga
,,Prebral som vedenie Dukly v neľahkom období poznačenom hospodárskou krízou a neistotou, spôsobenou pandémiou Covid 19. Zasiahla všetky športové odvetvia, ale obzvlášť ľadový hokej, ktorý je bytostne ekonomicky závislý jak na sponzoroch, tak aj na príjmoch zo vstupeniek. Našťastie sme všetky problémy ustáli, takisto aj to, že v uplynulej sezóne sme kvôli rekonštrukcii nášho štadióna odohrali viac ako polovicu zápasov vonku,“ hovorí čerstvý jubilant.
Miloš patrí k ľudom so širokým pôsobiskom záujmov. Pred desiatimi rokmi sme boli pozvaní na Trenčiansky hrad, kde na jednom mieste bolo cítiť charitu cirkvi, rešpekt ľudí, Duklu Trenčín, ale aj rockové srdce fanúšika skupiny Nazareth. Miloš pomohol aj fanklubu, kedy nám zabezpečil doplatenie nákladov na podujatie MS 1962 Chile 50 v Bernolákove…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa pracovných a športových úspechov, zdravia a šťastia v náročnej funkcii!
Ján Pivarník: Najlepším trénerom bol Vengloš a najtalentovanejšími hráčmi Jokl a Szikora
Pred medzištátnym kvalifikačným zápasom ME 2024 Slovensko – Bosna a Hercegovina sa v priestoroch Tower NFŠ Bratislava uskutočnila zaujímavá fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Stretnutie malo slávnostný rámec, lebo fanklubáci a hostia zagratulovali Jánovi Pivarníkovi, Futbalistovi roka 1974, majstrovi Európy z roku 1976 v Belehrade a členovi Siene slávy slovenského futbalu k jeho 75. narodeninám.
OFSFR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Anton Holienčin
Ján Pivarník si pozval do fanzóny jedenásť hostí, teda kompletnú jedenástku, medzi nimi bol syn Tomáš a tiež aj vnuk Tomáš. Takisto aj Jozef Kontír st., bývalý brankár ŠK Slovan, Jozef Kontír ml., niekdajší tréner Slovana, dlhoročný riaditeľ Závodiska Marián Šurda, či úspešný futsalový tréner Ján Janík.
,,Vážení prítomní, dovoľte mi v mene oficiálneho fanklubu privítať skvelú osobnosť československého a slovenského futbalu, kapitána čs. reprezentácie a Slovana Bratislava a jubilanta Janka Pivarníka. Takisto mi dovoľte privítať moderátora Miroslava Tomášika,“ povedal šéf fanklubu Roman Táborský. Jánovi Pivarníkovi darčekový kôš a knihu Dvanásty hráč odovzdali Jozef Kontír st. a Jozef Kontír ml. a všetci prítomní pripili si na jubileum nášho oslávenca.
Po tomto slávnostnom akte si už Miroslav Tomášik zobral do parády Janka Pivarníka a to v abecednom poradí od A po Z! V úvode sa ho opýtal, či rád spomína? ,,Hlavne myslím na svoje začiatky a na môj prvý klub Slavoj Trebišov s výborným trénerom Rudolfom Zibrínyim. Odtiaľ som prestúpil do VSS Košice, kde ma viedol Štefan Jačiansky a tam som sa stretol s viacerými mojimi rovesníkmi. V tomto klube som strávil šesť rokov a pod vedením Jozefa Vengloša sme v roku 1971 skončili o bod na druhom mieste za Trnavou. Potom som urobil najdôležitejší prestup vo svojej kariére, keď som z VSS odišiel do Slovana. Do Bratislavy som prišiel z viacerých dôvodov, pokračovať v štúdiu práva, oženiť sa s herečkou Jarmilou Koleničovou a dosiahnuť skutočný úspech. To sa mi aj podarilo, lebo so Slovanom som sa stal dvakrát majstrom ČSSR,“ hovorí J. Pivarník, ktorý nikdy nedostal žltú alebo červenú kartu!
Je neuveriteľné, že Janko Pivarník s futbalom začínal šestnástich rokoch, v devätnástich hral najvyššiu súťaž a v dvadsiatich debutoval v reprezentácii Československa. ,,Mal som za sebou iba bežnú telesnú výchovu na základnej škole. V tých časoch to fungovalo, venovala sa jej oveľa viac pozornosti ako dnes. Bol som navyše zo športovej rodiny, môj brat Imrich, behával na vrcholovej úrovni 100 a 200 metrov, stovku zabehol za 10,4 sekundy. Pohyblivosť a rýchlosť – dve úžasné vlastnosti pre futbal, som mal dané od pánaboha. Ja som na oficiálnych krajských pretekoch dosiahol čas 10,9, vtedy sa to meralo ručne. Na týchto vlastnostiach sa dalo stavať. Aj keď som mal voči ostatným hendikep, čo je pochopiteľné, keďže som prišiel na prvý tréning v šestnástich rokoch. Dnes je to už nemysliteľné, chlapci začínajú v piatich-šiestich rokoch. Keďže všetci moji rovesníci v mužstve boli technicky i futbalovo lepší, veď mali náskok piatich či šiestich rokov, pred očami sa mi mihal cieľ dobehnúť ich vo všetkých futbalových činnostiach. Tak som si robil také fajočky sám pre seba: v tomto som ich už dohonil, ale v tamtom ešte zaostávam… Mal som teda motiváciu.“
Rodák z Cejkova, kde jedna ulica nesie meno Jána Pivarníka, dedinky pri Trebišove s niečo viac ako tisíc obyvateľmi, to dotiahol až na európsky piedestál. Pravý obranca ako vyšitý z dnešného moderného futbalu, behavý, bleskurýchly, maximálne podporujúci útok, centrujúci do „ohňa“… A to hral futbal vo vrcholnej forme pred takmer piatimi desaťročiami. ,,Pred ME v Belehrade našou výhodou bolo, že sme dlho neprehrali a že kostru mužstva tvorili hráči zo Slovana. Favoritmi v konkurencii Nemecka, Holandska a Juhoslávie sme však neboli. Boli sme skromní, ale aj sebavedomí. S jedlom rastie chuť, po víťazstve nad Holandskom sme si trúfali aj na Nemcov. V poslednej minúte sme dostali gól na 2:2 a keďže sa v predĺžení o víťazovi nerozhodlo, tak na rad prišiel penaltový rozstrel. Naši si počínali skvele, s istotou dávali góly a keď išiel ako posledný kopať Panenka, tak sme mu kričali, aby to ukončil. Bol som ako na ihlách, lebo na šiestu penaltu som bol určený ja, našťastie Tondo prekabátil Maiera vršovickým dloubákom,“ vraví ďalej náš jubilant, ktorý za najlepšieho trénera považuje Jozefa Vengloša a za najtalentovanejších hráčov Karola Jokla a Juraja Szikoru. ,,Vengloš bol jediný tréner, ktorý nás podporoval, aby sme študovali a zabezpečili si dobrú budúcnosť.“
Ako tréner strávil bezmála štvrť storočie v arabskom svete – v Kuvajte, Saudskej Arábii, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch. Čo vám dala táto exotika z futbalovej stránky? ,,Pomohol mi do nej dostať sa bývalý minister zahraničných vecí Bohumil Chňoupek. Výhodou vtedy bolo, že som ešte bol mladý, takže som mohol rôzne cvičenia ukázať svojim novým zverencom. Mesiac sme strávili na sústredení v Trenčianskych Tepliciach, k dispozícii som mal 35 hráčov, naháňali sme kondíciu a hrali prípravné zápasy. Mojim šťastím bolo najmä to, že s úplne neznámym mužstvom Al Fahaheel Sport Club sa mi podaril neuveriteľný úspech, keď sme vyhrali Emirov pohár. To bol pre mňa odrazový mostík ako hrom. Preto som v arabskom futbalovom dianí vydržal tak dlho.Arabskí šejkovia ovládajú niektoré európske veľkokluby, volajú si domov hráčov hlavne z Brazílie. Po futbalovej stránke napredujú, ich nevýhodou je, že trénovať sa dá iba večer, aj to v 40-stupňových horúčavách.“
Ján Pivarník z piatich top európskych súťaží najviac uznáva anglickú Premier League. Za čias legendárneho manažéra Sira Alexa Fergusona obdivoval Manchester United, v súčasnosti je to jeho mestský sused City, ktorý vedie jeho dobrý priateľ Pep Guardiola. V slovenskej lige mu chýbajú také bašty, akými boli Nitra, Prešov, VSS a Lokomotíva Košice, Inter či Petržalka. ,,Vo Fortuna lige sú teraz mužstvá s treťoligovou minulosťou. Slovan má krásny štadión a ešte lepšie by bolo, keby za tento klub hrali najlepší slovenskí hráči! Keď bol silný Slovan, tak vtedy najviac z toho ťažila aj reprezentácia,“ povedal na záver debaty J. Pivarník.
Jánovi Pivarníkovi ďakujeme za oprášenie jeho spomienok, futbalové zážitky jednej veľkej legendy a Mirovi Tomášikovi za moderovanie celej akcie!
Juraj Soboňa, dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, podpredseda ObFZ Topoľčany a predseda OFK Solčany si v nedeľu 5. marca v Senci prevzal cenu za dlhoročnú príkladnú funkcionársku činnosť a prínos pre futbal v súlade s princípmi fair play – CENU FAIR PLAY MUDr. Ivana Chodáka.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: facebook
,,Túto cenu som obdržal na podujatí Gala Grassrootsu futbalu 2022, ktorý usporiadal SFZ v hoteli Senec. Som dlhoročným funkcionárom – predseda OFK Solčany od decembra 1994, podpredseda VV ObFZ Topoľčany od roku 2017 a člen VV ZsFZ. Ako starosta obce Solčany od roku 1999, poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja od roku 2005 a poslanec NR SR v rokoch 2018 a 2020 sa snažím podporovať futbal na vidieku. Toto ocenenie si veľmi vážim, prijal som ho s pokorou a patrí tiež všetkým mojim kolegom, priateľom, zanieteným funkcionárom, ktorí v tejto dobe, ktorá vôbec nepraje športu, vykonávajú dobrovoľnú činnosť v športe, vo futbalom hnutí v regiónoch naprieč celým Slovenskom,“ vraví Juraj Soboňa.
Fanklubáci zagratulovali k jubileu futbalovým legendám
Vlani v decembri a v januári tohto roku oslávili futbalové legendy česko-slovenského futbalu, členovia Siene slávy slovenského futbalu, Karol Dobiaš, bratia Jozef a Ján Čapkovičovci krásne 75. narodeniny. V sobotu 25. marca im oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského pripravil krásnu oslavu tohto jubilea!
OFSFR – Bernolákovo/Milan Valko
Foto: Anton Holienčin
Konala sa v Bernolákove v známej pohostinnej reštaurácii Pálenica a o chutnú gastronómiu sa postaral náš člen a majiteľ tohto zariadenia Peter Guldan. Legendárnym bratom prišli zagratulovať niekoľkí bývalí spoluhráči zo Slovana Bratislava. Alexander Vencel st., Ľudovít Zlocha, Jozef Filo a Ján Švehlík. Karola Dobiaša, ktorý roky žije v Prahe sprevádzal bývalý známy rozhodca Pavlín Jirku. A samozrejme, na oslave nechýbali Trnavčania, náš verný člen Jozef Štibrányi a bývalý hráč niekdajšieho veľkého Spartaka Alojz Fandel.
Všetkých prítomných pozdravil Roman Táborský, ktorý vo svojom krátkom príhovore povedal: ,,Takto sa nestretávame prvýkrát, ale táto oslava je pre vás troch, takže vám veľmi pekne ďakujem, že ste prišli. Veľmi som nadšený z toho, že môžeme byť spolu niekoľko hodín s takými osobnosťami a že si takto vychutnáme spoločné chvíle. Z fanklubu je nás tu na prstoch necelých dvoch rúk, o to viac si vážime, že sa znova stretávame s víťazmi PVP v roku 1969 a takisto s majstrami Európy z Belehradu v roku 1976.“ Potom Anna Randová za asistencie Romana Táborského, naša známa fanklubáčka odovzdala našim oslávencom darčekové koše, všetci prítomní im pripili na zdravie a zaspievali živióóó!
Roman Táborský ešte raz a naposledy prehovoril: ,,Všetci čo ste tu, ste veľa urobili pre slovenský a československý futbal. Vďaka vám sa nám veľa vecí podarilo realizovať, za čo vám ďakujeme. Určite sme niečo posunuli na Slovensku dopredu, aj keď v súčasnosti sa slovenská reprezentácia neteší veľkému záujmu fanúšikov. Na vás sme však hrdí a ešte raz ďakujem, že sme sa takto stretli. “
Nikto mu nepovie ináč ako Paša. Pavlín Jirku patril k najvýraznejším postavám českých futbalových trávnikov. S píšťalkou v ruke sa stal aj rozhodcom FIFA. ,,S Patinom Dobiašom som dlhoročný kamarát, lebo som mu ešte rozhodoval aj zápasy vo federálnej lige, ktorú som pískal dva roky. Sprevádzam ho teda na rôznych akciách, počas roka je ich v Česku celkom dosť. Po rozdelení republiky som viedol najvyššiu českú súťaž. Od vás zo Slovenska som mal veľmi dobrého kamaráta, rozhodcu Ľuboša Michela. V roku 1995 sme boli spolu aj na turnaji v Japonsku. Takisto mám dobré spomienky aj na Vojtecha Christova a Jozefa Chocholouša,“ povedal nám Pavlín Jirku.
A počas podvečera zaznelo z legendárneho tria (Patino Dobiaš, Ján a Jozef Čapkovičovci) množstvo slovných humorných prekáračiek, podpichovačiek, takže o smiech nebola núdza… Tón udávali najmä Karol a starší Jožo, prezývaný ,,Soso“, ktorý poznamenal, že musí mať hlavné slovo, pretože je o pol hodiny starší, ako brat Ján. Samozrejme, spomínali sa na historické zápasy veľkej Trnavy a veľkého Slovana. Ako napríklad na to, keď po góle Módera na jar 1968 padla v Trnave bariéra a súboj sa nedohral. V týchto derby-zápasoch nepoznali zľutovanie, ale po nich boli vždy dobrí kamaráti a ich pekný vzťah vydržal dodnes. Takisto Patino znova rozpovedal príhodu, prečo nebol na vojenčine, modrú knižku dostal za to, že nepočul dobre na obidve uši. Musel však absolvovať niekoľko rozličných kontrol v Bratislave a v Prahe.
Na záver posedenia si všetci prítomní pochutili na krásnej torte s podobizňami bratov Čapkovičovcov a Karola Dobiáša. ,,V posledných rokoch už málo chodím na Slovensku, preto sa vám všetkých chcem poďakovať za to, že som sa mohol stretnúť po čase s vynikajúcimi hráčmi, väčšinou mojimi súpermi. Verím, že možno do konca tohto roka sa takto ešte raz stretneme. Fanklubu veľmi pekne ďakujem za pozvanie, nech sa mu darí v jeho činnosti, vždy veľmi rád medzi vás prídem,“ vraví Karol Dobiaš.
Štyri hodiny spoločného posedenia utiekli ako voda. Znova sme sa presvedčili, že takéto stretnutia majú veľký význam pre futbalistov so staršími ročníkmi, lebo verejnosť a hlavne najvyššie inštitúcie pomaly už na nich zabúdajú. Keď sme videli ich dojatie a najmä, ako sa im zaiskrilo v očiach, povedali sme si, že oplatí sa robiť takéto akcie! Na záver patrí poďakovanie pre všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli zabezpečiť podujatie. Špeciálne však členovi OFSFR Milanovi Reiterovi z Bernolákova, ktorý pokryl viac ako polovicu nákladov spojených z podujatím. Ďakujeme…
Ľuboš Galovič si veľmi cenil účasť na vyhlásení ankety Futbalista roka 2022
Na vyhlásení 30. ročníka ankety Futbalista roka 2022 sa zúčastnili aj niektorí členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Peter Špilák, Martin Soboňa a Ľuboš Galovič. Posledne menovaný bol vyžrebovaný z radov členov fanklubu na túto slávnosť do Senca.
OFSFR – Senec/mv
Foto: Milina Strihovská
Foto: zľava Galovič , Valko, Táborský, Zeman
Pán Galovič býva vo Viničnom a už 30 rokov robí na tamojšom ihrisku hospodára a trávnikára. ,,Futbal je moja srdcovka, hrával som ho iba do dorastu, lebo potom mi povedali, že aj trenky sú mi veľké. Keď som sa vrátil z vojenčiny, tak som túto funkciu zobral po svojom otcovi, ktorý ju tiež vykonával. Je to u nás už taká rodinná tradícia,“ povedal nám 55-ročný Ľuboš Galovič.
Členom fanklubu je už vyše desať rokov, za ten čas navštívil dosť zápasov slovenskej reprezentácie. Najmä v domácom prostredí v Žiline, Trnave a teraz už aj znova v Bratislave. Najviac mu vyhovuje vidieť ich na jeseň, lebo v lete má veľa práce. Takisto bol aj na zápasoch Slovenska vo Walese, Luxembursku a niekoľkokrát aj v Anglicku.
,,Bol som veľmi rád, že som sa zúčastnil tohto galavečera, zblízka som videl našich najlepších hráčov. Viacerí známi mi hovorili, aby som si toto vyhlásenie užil. Už teraz rozmýšľam, ako by som sa sem dostal aj na budúci rok. Účasť na tomto vyhlásení bola pre mňa veľká pocta,“ dodal ešte Ľuboš Galovič.
V ankete futbalista roka rozhodlo 18 bodov, Weiss ml. je najlepší vo Fortuna lige
Stredopoliar Vladimír Weiss ml. sa stal najlepším hráčom Fortuna ligy v ankete Futbalista roka 2022. Kapitán Slovana Bratislava obdržal v hlasovaní odborníkov a novinárov 143 hlasov a bol prvý na 37 z 92 hlasovacích lístkov.
Vladimír Weiss ml. obhájil minuloročné prvenstvo v kategórii Najlepší hráč Fortuna ligy. Stal sa druhým hráčom v histórii ankety, ktorý obhájil prvenstvo v tejto kategórii. Viktor Pečovský bol najlepším ligovým hráčom ligy v roku 2012, 2014 a 2015 (delené 1. mieste s Matúšom Berom), čo je rekord.
,,Vlado Weiss je významná osobnosť slovenskej ligy, odkedy sa vrátil do Slovana. V každom zápase má momenty, na ktoré sme zvyknutí zo zahraničných líg, takže si myslím, že tento výsledok je úplne prirodzený,“ povedal prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik (na snímke vľavo) na stredajšej tlačovej konferencii. Za stredopoliarom úradujúceho slovenského majstra sa umiestnili Nikola Krstovič (DAC) a Martin Regáli (MFK Ružomberok).
Anketa Futbalista roka 2022 je jubilejná tridsiata a vôbec prvá v gescii výlučne SFZ, ktorý priniesol tento rok novinku v podobe vytvorenia akadémie slovenského futbalu. Tá dala možnosť hlasovať bývalým laureátom, reprezentantom a bývalým i súčasným reprezentačným trénerom. Zo 73 oslovených využilo možnosť 58 hlasujúcich, ktorých doplnili 34 zástupcovia médií.
V hlavnej kategórii sa do najlepšej desiatky dostali Martin Dúbravka (Newcastle United/Manchester United), Marek Hamšík (Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha/Feyenoord Rotterdam), Patrik Hrošovský (K.R.C. Genk), Juraj Kucka (Watford/Slovan Bratislava), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Ľubomír Šatka (Lech Poznaň), Martin Valjent (RCD Mallorca), Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) a Milan Škriniar (Inter Miláno), ktorý obhajuje prvenstvo z vlaňajška. Víťaz hlavnej časti ankety bol prvý na 25 hlasovacích lístkoch a rozdiel medzi dvoma najúspešnejšími bol len 18 bodov. V najlepšej desiatke je šesť futbalistov z minulého ročníka, novými tvárami sú Hrošovský, Weiss, Valjent a Šatka, posledný z nich je medzi najlepšími vôbec prvý raz.
Slávnostné odovzdávanie cien je na programe v pondelok 20. marca o 20.30 h v Hoteli Senec. Okrem dvoch spomenutých kategórií bude vyhlásený aj laureát Ceny Petra Dubovského, tréner roka a futbalistka roka. Podujatie odvysiela v priamom prenose televízia JOJ Šport.
Kandidáti Cena Petra Dubovského 2022
Adrián Kaprálik (MŠK Žilina), Sebastián Kóša (Trnava), Adam Obert (Cagliari Calcio), David Strelec (Spezia Calcio), Tomáš Suslov (FC Groningen)
Kandidáti – tréner roka 2022
Michal Gašparík (Spartak Trnava), Adrian Guľa (Wisla Krakov/DAC), Pavol Staňo (Wisla Plock), Peter Struhár (Ružomberok), Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava)
Najlepší hráč Fortuna ligy 2022:
Konečné poradie: 1. Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) 143 b, 2. Nikola Krstovič (DAC) 131, 3. Martin Regáli (Ružomberok) 37, 4. Jaba Kankava (Slovan Bratislava), Róbert Polievka (Banská Bystrica) obaja 34, 6. Giorgi Čakvetadze 32, 7. Myenty Abena 22, 8. Guram Kašia 21, 9. Juraj Kucka 20, 10. Aleksandar Čavrič (všetci Slovan Bratislava) 19, 11. Adrián Kaprálik (Žilina) 12, 12. Kyriakos Savvidis (Spartak Trnava) 10, 13. David Hrnčár (Slovan Bratislava) 7, 14. Igor Žofčák (Zemplín Michalovce), Zsolt Kalmár (DAC) obaja 4, 16. Moses David Cobnan (Podbrezová), Martin Škrtel (Spartak Trnava) obaja 3, 18. Ľubomír Belko (Žilina), Samuel Petráš (Žilina/DAC), Patrik Myslovič (Žilina), Boris Godál (Podbrezová), Filip Blažek (Skalica), Sebastián Kóša (Spartak Trnava) všetci 2, 24. Jakub Kadák (AS Trenčín), Dominik Veselovský (DAC), David Depetris (Banská Bystrica), Tigran Barseghjan (Slovan Bratislava) všetci 1
V úvode pracovnej časti riadnej konferencie Slovenského futbalového zväzu, ktorá sa konala v Poprade 24. februára, si prevzali Zlatý odznak SFZ Alexander Marczell, Bartolomej Magyar, Ladislav Danyi, Stanislav Bomba, Andrej Machovič, Ján Fašung, Pavol Šuhaj, Karol Ihring, Eduard Hric, Jozef Hrdlička, Štefan Pastorek.
OFSFR – Poprad/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Medzi ocenenými je aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Alexander Marczell, ktorý je bývalý dlhoročný úspešný rozhodca a do roku 2020 bol delegát a pozorovateľ III. a IV. ligy BFZ. V živote toho dokázal veľa, s úsmevom na tvári, odhodlaním v očiach a s vierou v srdci pokračuje vo svojej záslužnej práci vo futbale ďalej.
A. Marczell pri príležitosti svojho veľkého jubilea 70 rokov pred takmer siedmi rokmi vydal publikáciu pod názvom Vernosť a láska, v ktorej zobrazuje svoju bohatú rozhodcovskú kariéru, ale s veľkou láskou spomína aj na svoje jediné civilné zamestnanie na železnici. ,,Touto publikáciou, na ktorej som pracoval tri mesiace odmenil som celú svoju rodinu. Manželka Magda je z ôsmich súrodencov, ja zo šiestich, na oslave mojich narodením každý člen rodiny dostal túto publikáciu.“
Peter Zeman, pracovník PR oddelenia na Slovenskom futbalovom zväze, zakladateľ a tajomník Siene slávy slovenského futbalu a jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie v utorok 21. februára oslávil životné jubileum 50 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub Peter Zeman s manželkou
Rodák z Piešťan aktívne hral futbal za TJ Slovan Veľké Orvište na amatérskej úrovni. Absolvent konzervatória, VŠ UK v Bratislave, bývalý profesionálny hudobník orchestrov ÚH Praha a VH OS SR a prezidenta SR v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí na PR oddelení SFZ, autor štatistických častí knižných publikácií prevažne o záverečných turnajoch MS a ME a biografií futbalových osobností, v súčasnosti PR manažér SFZ.
V sobotu 8. decembra 2012 sa v bratislavskom hoteli Bôrik uskutočnil krst skladby „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Úlohy sa zhostil Peter Zeman, ktorý okrem textu a realizácie nahrávky s prispením hudobnej agentúry MUSIC PRODUCTION 2PM skladbu aj naspieval. Refrén naspievala v tom čase štvorica popredných futbalových reprezentantov Marek Hamšík, Juraj Kucka, Marek Sapara a Radoslav Zabavník.
Peter Zeman nahral viacero športových songov. Pre TJ Slovan Veľké Orvište – 11 Apoštolov, Spartak Trnava a dva venoval slovenskej reprezentácií spomínaný Veľa tých čo nechcú byť zlí a ten posledný s názvom Fandíme sokolom pred odchodom na posledné ME vo futbale s podporou osobností a fanúšikov z celého Slovenska.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa pracovných úspechov, zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov z vystúpenia slovenskej reprezentácie!
Vladimír Ekhardt, rodák z Topoľčian a aktívny člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje dnes 17. januára pekné jubileum – 65 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Známa je predovšetkým jeho futbalová kariéra. V Tovarníkoch okrem futbalu hrával aj hokej. Ďalšími jeho zastávkami boli Dukla Prešov, po vojenčine tri roky pôsobil v Baníku Prievidza pod vedením známeho trénera Jozefa Marka. S Baníkom veľmi pracovitý a energický stredopoliar postúpil do II. ligy. V. Ekhardt z Prievidze prestúpil do DAC Dunajská Streda a potom hrával v dvoch najúspešnejších slovenských kluboch, v Spartaku Trnava a v Slovane Bratislava.
S Trnavou vyhral v roku 1986 Slovenský a Československý pohár, so Slovanom triumfoval v Slovenskom pohári a v sezóne 1989/90 hral s belasými v bývalom PVP proti Grasshoppers Zürich. Okrem toho za olympijský výber ČSSR pod vedením trénerov Miloša Kvačeka a Jozefa Jankecha nastúpil sedemkrát. Zo Slovana odišiel do Rakúska, kde pôsobil desať rokov v nižších súťažiach a istý čas hrával aj s Mariánom Masným.
V. Ekhardt sa po skončení aktívnej činnosti vydal na trénerskú kariéru, začal ako hrajúci tréner v Rakúsku, na Slovensku pôsobil v Smoleniciach, Topoľčanoch, viedol B-tím Trnavy, s ktorým postúpil do II. ligy, ale aj A-mužstvo Spartaka v deviatich stretnutiach. V sezóne 2012/2013 ho zachránil pred zostupom, keď v poslednom kole v Prešove zlatý záchranársky gól Trnavy strelil Ján Vlasko. Nasledovali Sereď, Jaslovské Bohunice, v Senci robil asistenta J. Valovičovi, keď SFM postúpil do najvyššej súťaže, Pezinok, Jablonec a znova sa vrátil do Jaslovských Bohuníc. S Pezinkom postúpil do vtedajšej II. ligy skupina západ a s Jabloncom vyhral majstrovstvá regiónu. Bol aj športovým riaditeľom a trénerom treťoligovej juniorky Spartaka Trnava.
Vladimír Ekhatdt sa pravidelne zúčastňuje na rôznych akciách fanklubu, vždy mu keď treba podá pomocnú ruku, vo všetkom sa môžeme na neho spoľahnúť.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa pripája k početným gratulantom, oslávencovi k peknému životnému jubileu praje najmä veľa zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov zo stretnutí slovenskej reprezentácie!
Bratia Čapkovičovci oslavujú významné jubileum 75 rokov
Najznámejšie slovenské futbalové dvojčatá Jozef a Ján Čapkovičovci sa dožívajú významného jubilea. V stredu 11. januára oslávili bývalé opory Slovana Bratislava, československej reprezentácie a členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie 75. narodeniny.
OFSFR – Bratislava/mv Foto: fanklub
Bratov Čapkovičovcov nespája len súrodenecké puto, ale aj takmer identická futbalová kariéra, ktorá bola spojená predovšetkým s bratislavským Slovanom. V belasom drese dvojčatá oslavovali v roku 1969 triumf v Pohári víťazov pohárov, keď Slovan v bazilejskom finále zdolal slávnu Barcelonu 3:2. Obaja bratia získali so Slovanom tri tituly majstra Československa a dvakrát triumfovali v Československom pohári.
V najvyššej domácej súťaži nastúpil Jozef Čapkovič za Slovan v 268 zápasoch. Ján Čapkovič si belasý dres obliekol v 286 dueloch, v ktorých ako útočník nastrieľal celkovo 100 gólov, čím sa stal nielen členom Klubu ligových kanonierov, ale po Jánovi Arpášovi (146) a Jozefovi Luknárovi (119) aj tretím najlepším strelcom v histórii Slovana Bratislav
Jozef Čapkovič sa narodil 11. januára 1948 v Bratislave a vo svojej dobe patril k dôrazným a najrýchlejším obrancom. Traduje sa, že dokázal stovku zabehnúť tesne pod 11 sekúnd. Aj napriek tomu, že bol obranca, nedostal počas svojej kariéry ani jednu žltú kartu.
O približne hodinu mladší Ján Čapkovič vynikal ako rýchly krídelník s výborným zakončením, čoho dôkazom je aj stovka strelených ligových gólov. Podobne ako jeho brat dokázal zabehnúť 100 metrov za 11 sekúnd.
Ich spoločná slovanistická dráha sa prerušila len na krátky čas. Po skončení Vysokej školy ekonomickej v roku 1977 nastúpili na základnú vojenskú službu, Jozef do Dukly Praha a Ján do vtedajšej Červenej hviezdy Bratislava.
To, že hrávali na iných postoch, pravdepodobne spôsobilo, že si spoločne nezahrali v národnom tíme. Ján Čapkovič za československú reprezentáciu prvýkrát nastúpil 25. septembra 1968 v zápase proti Dánsku. Zúčastnil sa aj na MS 1970 v Mexiku, celkovo v reprezentácii odohral 20 zápasov a strelil šesť gólov.
Jozef Čapkovič si reprezentačný debut odkrútil 25. septembra 1974 v dueli proti NDR. V roku 1976 sa v Belehrade stal majstrom Európy. Reprezentačný dres si obliekol v 16 zápasoch.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencom k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov zo stretnutí slovenskej reprezentácie!
Marek Hamšík si prevzal od prezidentky štátne vyznamenanie
Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil na Nový rok v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: rtvs
Bývalý dlhoročný kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík dostal od prezidentky štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. ,,Nečakal som to, veľmi ma to potešilo, keď som dostal pozvanie od pani prezidentky na túto ceremóniu. Je to ocenenie za celoživotnú kariéru. Je to najkrajšie ocenenie, aké som dostal, Je to pre mňa obrovská česť, že som sa ocitol v spoločnosti významných ľudí. Síce sezóna v tureckej lige ide na plné obrátky, som vďačný môjmu klubu Trabzonspor, ktorý ma na túto ceremóniu uvoľnil,“ povedal Marek.
Výročná správa o činnosti OFSFR – RIVVIS za rok 2022
Slovenská futbalová reprezentácia v roku 2022 odohrala dohromady 10 zápasov. Štyri prípravné a šesť v Lige národov. Trikrát vyhrala, rovnako tri zápasy remizovala a štyrikrát prehrala. Liga národov nám vôbec nevyšla podľa predstáv, lebo sme nepostúpili z C-divízie do B. Na zlé výsledky doplatil tréner Štefan Tarkovič, ktorého nahradil taliansky tréner Francesco Calzona. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie však povzbudzoval ,,sokolov“ vo viacerých týchto zápasoch a usporiadal niekoľko najhodnotnejších top podujatí vo svojej histórii.
Foto: Archív OFSFR
JANUÁR
Dlho očakávaná kniha k 10. výročiu založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie je už na svete. Kniha pod názvom 12. hráč má 144 strán, sú v nej predstavené najväčšie legendy slovenského futbalu, top podujatia fanklubu, pamätné zájazdy, hlavne z ME 2016 a 2020, najlepšie fanzóny, oslavy jubileí, príbehy našich fanklubistov a ďalšie zaujímavosti.
Na začiatku roka 2022 sme priniesli s predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským tradičný novoročný rozhovor. Porozprávali sme sa v ňom o najzávažnejších témach, ktoré sa týkali fanklubu.
Štefan Tarkovič bude pokračovať na poste trénera slovenskej futbalovej reprezentácie. Potvrdil to prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik po zasadnutí výkonného výboru v Bratislave.
Staronový tréner Štefan Tarkovič hodlá pokračovať a nadviazať na svojom poste v práci, ktorú pri mužstve doposiaľ vykonal. Ciele stanovené vedením Slovenského futbalového zväzu (SFZ) postúpiť z C-divízie Ligy národov, resp, na EURO 2024 vníma ako výzvu. Na stretnutí s médiami odpovedal na niekoľko ich otázok.
Predĺženie zmluvy so Štefanom Tarkovičom rezonovalo aj medzi fanklubákmi, ktorým sme v našej ankete položili jednu otázku a viacerí sa vyjadrili v tom zmysle, že tréner by mal razantnejšie prebudovať káder.
Bratislavský futbalový zväz si cez tento víkend volil nového predsedu. Jediným kandidátom a teda víťazom sa stal Juraj Jánošík, člen nášho fanklubu, ktorý šéfuje BFZ po štvrtý raz za sebou.
FEBRUÁR
Ako výraz ocenenia si členovia fanklubu uctia celoživotný prístup k futbalu od Jána Popluhára.
Malými a rovnakými príspevkami si chceme v skromnosti pripomínať nášho čestného predsedu fanklubu.
Reliéf bude mať miesto v rodnom Bernolákove.
Symbolicky budú príspevky prijímané iba od členov OFSFR. Autorom reliéfu bude akademický sochár Stanislav Kľúčik.
Dejiskom júnových zápasov slovenskej futbalovej reprezentácie v Lige národov 2022/2023 proti Bielorusku (3. júna) a Kazachstanu (6. júna), bude Štadión Antona Malatinského v Trnave.
Desiatku na drese nosia v klube či v reprezentácii väčšinou výnimoční futbalisti a lídri tímu. S týmto číslom prežil celú svoju úspešnú kariéru aj legendárny slovenský futbalista a neskôr tréner Jozef Adamec, ktorý by v sobotu 26. februára oslávil 80 rokov.
Staronovým prezidentom Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa stal Ján Kováčik. Delegáti konferencie SFZ ho v Senci zvolili do funkcie na nasledujúce štvorročné obdobie už štvrtýkrát za sebou. Post prvého muža slovenského futbalu zastáva od konca septembra 2010.
Výsledky 29. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2021 vyhlásia 22. marca v Šamoríne. Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza Ceny Jána Popluhára figurujú opäť výlučne legionári, vrátane najhorúcejšieho kandidáta na obhajobu Milana Škriniara z Interu Miláno.
MAREC
Juraj Jánošík, predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ), poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil v sobotu 5. marca významné životné jubileu 60 rokov. Pri tejto príležitosti známemu funkcionárovi v sídle BFZ zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča a mediálny manažér Milan Valko.
Slovenská futbalová reprezentácia sa v marcovom asociačnom termíne predstaví bez zraneného kapitána Mareka Hamšíka. Na dva prípravné zápasy v Nórsku (25. marca o 18.00 h v Osle) a v španielskej Murcii proti Fínsku (29. marca o 18.00 h) nominoval tréner Štefan Tarkovič 24 hráčov. Okrem stredopoliara Trabzonsporu chýbajú v kádri aj ďalšie tradičné opory – Peter Pekarík, Juraj Kucka, Vladimír Weiss či Róbert Mak.
Vo štvrtok 17. marca Jozef Rak, spolumajiteľ firmy Agrodeal a dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil významné životné jubileum 60 rokov.
Najlepším futbalistom Slovenska za rok 2021 sa stal obranca Milan Škriniar z Interu Miláno. V 29. ročníku tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) obhájil prvenstvá z minulého i predminulého roka. Cenu Jána Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, získal 27-ročný obranca tretíkrát za sebou. Slávnostný galavečer sa konal v šamorínskom rezorte X-Bionic.
Slovenskí futbalisti do 21 rokov zvíťazili v stretnutí C-skupiny kvalifikácie ME 2023 nad severoírskymi rovesníkmi 2:1. V Žiline strelili góly domácich Matej Trusa a z jedenástky Jakub Kadák.
Slovenskí futbalisti prehrali v prípravnom zápase s Nórskom v Osle 0:2. Oba góly inkasovali v druhom polčase v priebehu dvoch minút, najprv sa presadil hviezdny Erling Haaland, ktorého nasledoval kapitán severanov Martin Ödergaard.
Slovenský futbal postihla veľmi smutná správa. Vo veku 88 rokov zomrel strieborný medailista z MS 1962 v Čile a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – legendárny Titus Buberník. Okrem toho získal na prvých ME 1960 s Československom bronz, zúčastnil sa aj na MS 1958 vo Švédsku a na MS 1962 v Čile bol členom strieborného mužstva. V ročníku 1958/59 sa stal majstrom ČSR s ČH Bratislava.
Na prvý medzištátny tohtoročný zápas slovenskú reprezentáciu v Oslo proti Nórsku prišli povzbudiť aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Výsledok ich nepotešil, lebo Slováci prehrali s dobrým súperom 0:2.
Slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov prehrali v domácom stretnutí kvalifikácie ME 2023 so španielskymi rovesníkmi 2:3. V Žiline im proti veľkému favoritovi nestačili góly Jána Bernáta z jedenástky a Sebastiána Nebylu.
Slovenská futbalová reprezentácia zvíťazila v prípravnom zápase v španielskej Murcii nad Fínskom 2:0. V 38. minúte otvoril skóre Ondrej Duda, po prestávke spečatil triumf zverencov Štefana Tarkoviča premiérovým gólom v národnom tíme Erik Jirka.
APRÍL
V piatok 1. apríla sa Slovensko rozlúčilo s Titusom Buberníkom, účastníkom MS 1958, 1962, ME 1960 a členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Na poslednej ceste ho odprevadili aj zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Predseda Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, členovia Peter Špilák a Róbert Lambrecht. Spoločne na pietne miesto položili veniec od fanklubu.
Začiatkom apríla sa za účasti známych hráčov Jozefa Štibrányiho, Martina Škrtela, Vlada Ekhardta a šéfa nášho fanklubu Romana Táborského uskutočnilo na štadióne Antona Malatinského v Trnave pekné stretnutie. Martin Škrtel, bývalý dlhoročný kapitán slovenskej reprezentácie, štvornásobný Futbalista roka a hráč Spartaka Trnava odovzdal knihu Dvanásty hráč Jozefovi Štibrányimu.
Jozefovi Rakovi ku krásnemu životnému jubileu 60 rokov zablahoželali futbalové legendy fanklubu, Jozef Štibrányi a Vladimír Ekhardt.
Róbert Vittek, odchovanec Slovana Bratislava, ktorý počas svojej kariéry hral vo viacerých zahraničných kluboch a za slovenskú reprezentáciu odohral 82 zápasov a strelil 23 gólov, úspešne dokončil školu futbalového manažmentu.
Vladimír Kyselica, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávil v stredu 20. apríla významné životné jubileu 60 rokov.
MÁJ
Vo štvrtok 5. mája v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa stretli legendy slovenského futbalu a najúspešnejšieho nášho klubu ŠK Slovan Bratislava. Vladimír Kinder a Ladislav Pecko za účasti predsedu oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romana Táborského, mediálneho manažéra Milana Valka a členov fanklubu Petra Špiláka a Antona Holienčína odovzdali bratom Jánovi a Jozefovi Čapkovičovcom knihu Dvanásty hráč.
Futbalisti ŠK Slovan Bratislava na čele s trénermi Dušanom Galisom a Jozefom Valovičom si v známom pube ,,U belasých“ pripomenuli 30 rokov od zisku federálneho titulu.
V utorok 17. mája tesne sa v priestoroch Siene slávy slovenského futbalu uskutočnilo ďalšie pekné stretnutie s tromi legendami slovenského futbalu. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie odovzdal knihu Dvanásty hráč, majstrom Európy z roku 1976 Alexandrovi Vencelovi st., Jánovi Švehlíkovi a Ladislavovi Jurkemikovi. Na stretnutí boli aj ďalší niekoľkí členovia fanklubu, Peter Zeman, Peter Špilák, Anton Holienčin a mediálny manažér Milan Valko.
Pred zápasom 10. kola nadstavby o titul ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina na Tehelnom poli slávnostne pokrstili publikáciu o legendárnom Ivanovi Chodákovi. Bývalému skvelému športovcovi a uznávanému lekárovi bol venovaný 13. diel edície Belasé legendy. Na krste sa zúčastnili aj predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Peter Špilák, Anton Holienčin a Ladislav Harsányi, jeden z autorov knihy.
Kapitán slovenských futbalistov Marek Hamšík ukončil reprezentačnú kariéru. Rozhodnutie oznámil na svojej oficiálnej webstránke v deň nominácie národného tímu na júnové stretnutia Ligy národov. Hamšík odohral v rokoch 2007 až 2021 v najcennejšom drese 135 zápasov a strelil v nich 26 gólov. Debut absolvoval 7. februára 2007 v Jereze v prípravnom stretnutí Slovensko – Poľsko (2:2). Zúčastnil sa na MS 2010, aj ME 2016 a 2020, na posledný duel nastúpil vlani 11. novembra v kvalifikácii MS 2022 v Trnave proti Slovinsku (2:2).
Tréner Štefan Tarkovič tvoril nomináciu na júnové stretnutia Ligy národov už bez Mareka Hamšíka, ktorý ukončil reprezentačnú kariéru. Zo zdravotných dôvodov chýbal aj brankár Martin Dúbravka z Newcastlu United, nováčikmi boli trnavský brankár Dominik Takáč a obranca Juraj Chvátal z Olomouca.
JÚN
V športovom areáli v Bernolákove nesúcom meno po tamojšom rodákovi, Futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi, odhalia v sobotu 4. júna práve tejto osobnosti československého futbalu reliéf – pamätnú tabuľu s bustou. Na tento počin sa podujal oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti 60. výročia zisku strieborných medailí Československa na majstrovstvách sveta 1962 v Čile.
Slovenskí futbalisti do 21 rokov postúpili do baráže o účasť na ME 2023. Definitívne o tom rozhodlo ich víťazstvo na ihrisku Malty 3:1. V kvalifikačnej C-skupine obsadili konečné 2. miesto za istým účastníkom ME Španielskom.
Slovenskí futbalisti zvíťazili nad Bieloruskom 1:0 vo svojom úvodnom zápase 3. skupiny C-divízie Ligy národov. Na neutrálnej pôde v Novom Sade sa prvým reprezentačným gólom zaskvel Tomáš Suslov, ktorý centrom v 61. minúte prekvapil bieloruského brankára.
V sobotu 4. júna z iniciatívy oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Adolf Scherer slávnostne odhalil bustu legendárnemu Jánovi Popluhárovi, reliéf – pamätnú tabuľu. Stalo sa tak pri príležitosti 60. výročia zisku strieborných medailí národného tímu Československa na MS 1962 v Čile. Okrem toho v Bernolákove sa uskutočnil aj krst knihy Dvanásty hráč, ktorá mapuje doterajšiu históriu fanklubu. Program vyvrcholil zápasom bývalých internacionálov Slovenska proti výberu fanklubu a internacionálom Bernolákova. K prítomným sa prihovorila vnučka Dolfiho Petra a tiež Iveta Palovčíková, dcéra Jána Popluhára, ktorá vyzdvihla iniciatívu fanklubu a hlavne Romana Táborského, ktorému sa podaril veľký zámer odhaliť bustu najlepšiemu Futbalistovi 20. storočia.
Slávnostný akt sa udial pred zrakmi Antona Švajlena, Jana Geletu, Alexandra Vencela st., Karola Peczeho, Ivana Hrdličku, Jána Medviďa, Jána Pivarníka, bratov Jána a Jozefa Čapkovičovcov, Ľudovíta Cvetlera, Jána Lužu, Jána Švehlíka, Jána Kociana, Vladimíra Ekhardta, Karla Stromšíka, Dušana Tittela, Jozefa Majoroša, Tibora Jančulu, Rastislava Kostku, Karla Stromšíka a Jozefa Kontíra, veľkých osobností nášho futbalu. Záverečné slovo patrilo kňazovi Alojzovi Lackovičovi, ktorý znova vyzdvihol obrovský prínos Jána Popluhára pre čs. a slovenský futbal a jeho bustu pokropil svätenou vodou.
Slovenskí futbalisti neuspeli vo svojom druhom vystúpení v 3. skupine C-divízie Ligy národov, keď v Trnave podľahli Kazachstanu 0:1. Jediný gól v historicky prvom meraní síl tímov dal v 26. minúte hráč FC Astana Aslan Darabajev.
Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (VV SFZ) Štefana Tarkovičaho odvolal z postu na svojom zasadnutí, deň po prehre v domácom stretnutí Ligy národov s Kazachstanom 0:1. V zostávajúcich dvoch júnových dueloch 3. skupiny C-divízie LN viedli národný tím doterajší asistenti Samuel Slovák a Marek Mintál.
Slovenskí futbaloví reprezentanti zvíťazili na ihrisku Azerbajdžanu 1:0 v treťom zápase v 3. skupine C-divízie Ligy národov pred zrakmi trinástich členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jediný gól tohto stretnutia strelil v 81. minúte Vladimír Weiss ml.
Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali vo štvrtom zápase 3. skupiny C-divízie Ligy národov na pôde Kazachstanu 1:2. Znova ich povzbudzovalo niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Duel dohrávali v desiatich, keď v 87. minúte dostal červenú kartu Ondrej Duda. Jediný gól SR strelil v 51. minúte za stavu 0:2 Matúš Bero, pre ktorého to bol premiérový zásah v reprezentačnom A-tíme.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov sa v dvojzápase baráže majstrovstiev Európy stretne s ukrajinskými rovesníkmi. O zostávajúce štyri miestenky na budúcoročný finálový turnaj v Gruzínsku a Rumunsku (21. júna až 8. júla 2023) sa bude bojovať od 19. do 27. septembra 2022, Slovensko odohrá prvý zápas doma.
Slovenský futbalový reprezentant Juraj Kucka sa stal novou posilou úradujúceho majstra Fortuna ligy ŠK Slovan Bratislava, s ktorým podpísal dvojročnú zmluvu.
JÚL
Slovenská futbalová reprezentácia do 19 rokov sa cez domáce ME rovnakej vekovej kategórie dokázala prebojovať na MS 2023 do 20 rokov v Indonézii (20. mája až 11. júna). Všetky štyri zápasy v Trnave proti Francúzsku (0:5), Taliansku 0:1), Rumunsku (1:0) a Rakúsku (1:0) navštívili aj niektorí členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Trinástim členom fanklubu sa nakoniec podarilo reálne vycestovať na náročný dvojzápas Ligy národov do Baku a Nur-Sultanu. ,,Podarilo sa nám aspoň krátke stretnutie po zápase v Baku na odovzdanie kroniky fanklubu a poďakovanie za poslednú návštevu v tejto krajine. Saleziáni ako komunita nám vo viacerých prípadoch veľmi pomohli…Ďakujeme,“ povedal Roman Táborský.
Marek Hamšík, bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie, skvelý stredopoliar a 8-násobný Futbalista roka dnes 27. júla oslávil 35 rokov. S 26 gólmi je historicky najlepším strelcom reprezentácie Slovenska, za ktorú odohral rekordných 135 zápasov. Bol účastníkom MS 2010, ME 2016 a 2020.
AUGUST
Tri dni plné zábavy, pohybu, športu, ale aj spoznávania nových ľudí, miest a vecí. Takto vyzerali oslavy 12. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, čiže jej dvanásteho hráča. Epicentrom osláv sa stali v dňoch 5. – 7. augusta 2022 mesto Kežmarok a Vysoké Tatry.
Jedinou posilou nášho futbalového tímu v Kežmarku s ligovou minulosťou bol bývalý futbalista Dunajskej Stredy, Spartaka Trnava i Slovana Bratislava, 64-ročný Vladimír Ekhardt. Kedysi nesmierne tvrdý až nekompromisný stredopoliar, dlhoročný člen nášho fanklubu, sa stále udržuje v dobrej kondícii a proti starým pánom 1. MFK Kežmarok veľmi dobre „zametal“ na poste stredného obrancu a hral s veľkým prehľadom.
Miroslav Maco, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v piatok 12. augusta dožil významného životného jubilea – 50 rokov.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje v piatok 23. septembra v Dolnom Kubíne v spolupráci s ŠK Slovan Bratislava a tamojším miestnym úradom, kde v minulosti krstil maskota Ďuryho a oslávil 9. výročie svojho vzniku, ďalšiu veľkú a významnú akciu. V tento deň sa uskutoční odhalenie reliéfu v rodnom dome MUDr. Ivana Chodáka, bývalého výborného futbalistu a lekára.
Na tlačovej konferencii pred premiérou dokumentárneho filmu o veľmi úspešnom hráčovi a najlepšom strelcovi v novodobej histórii českého futbalu Janovi Kollerovi ,,Príbeh obyčajného chlapca“ sme sa dozvedeli, že približne o rok príde do kín dokumentárny film aj o bývalom dlhoročnom kapitánovi slovenskej reprezentácie Martinovi Škrtelovi. Na akcii sa zúčastnili aj dvaja naši členovia, mediálny manažér Milan Valko a známy novinár Ladislav Harsányi.
Novým trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie sa stal Francesco Calzona. Slovenský futbalový zväz (SFZ) podpísal kontrakt s 53-ročným Talianom do 31. decembra 2023 s tým, že v prípade postupu na ME 2024 sa automaticky predĺži aj na EURO.
Slovenská futbalová reprezentácia aj odvetný zápas proti Bielorusku v C-skupine Ligy národov odohrá v Srbsku. Prvý sa uskutočnil začiatkom júna v Novom Sade, kde Slováci vyhrali 1:0 gólom Suslova. Pôvodne sa malo hrať v Trnave, ale Európska futbalová únia (UEFA) potvrdila sankcie za inváziu Ruska na Ukrajinu, ktoré sa týkajú aj Bieloruska. Jeho národný výber môže hrať medzinárodné zápasy iba na neutrálnej pôde.
SEPTEMBER
Na tlačovej konferencii prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik a viceprezident pre štátnu reprezentáciu Karol Belaník predstavili nového trénera reprezentácie Slovenska, 53-ročného Taliana Francesca Calzonu. Zmluva medzi SFZ a novým koučom je datovaná 19. augustom 2022 a 31. decembrom 2023, v prípade postupu na majstrovstvá Európy 2024 bude automaticky predĺžená do konca šampionátu.
Bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík je presvedčený, že nastal správny čas vyskúšať zahraničného trénera. Stredopoliar Trabzonsporu verí, že Talian Francesco Calzona prinesie do slovenského národného tímu nový impulz.
Ladislav Šimurka, ktorý od založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí medzi jeho najaktívnejších členov, v utorok 6. septembra oslávil významné životné jubileu 50 rokov. Okrem športu je aj veľkým vyznávačom hudby, hlavne rockovej a metalovej. Aj z tohto dôvodu navštívil veľa koncertov doma a v zahraničí.
V nedeľu 11. septembra sa náš člen Rastislav Kostka tiež dožil životného jubilea 50. rokov. Každý kto sa zaujíma o futbal, vie, že hral za Spartak Trnava, Ozetu Duklu Trenčín, 1. FC Synot Staré Město, Artmediu Petržalka a DAC Dunajská Streda.
Nový tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona zaradil do svojej prvej nominácie štyroch nováčikov. Pozvánku na zápasy Ligy národov proti Azerbajdžanu (vo štvrtok 22. septembra o 20.45 v Trnave) a Bielorusku (v nedeľu 25. septembra o 18.00 v Bačke Topole) si vyslúžili obrancovia Kristián Vallo a Matúš Rusnák, stredopoliar Miroslav Káčer a krídelník Dávid Ďuriš.
Jozef Móder, rodák z Tvrdošoviec, výborný technický rozohrávač a bývalý hráč Interu, Dukly a Lokomotívy Košice sa v pondelok 19. septembra dožil 75 rokov. Vrcholom jeho kariéry bolo zlato z ME 1976 v Juhoslávii, ku ktorému prispel výdatnou mierou.
Hlavnou témou vo fanzóne pred zápasom Ligy národov Slovensko – Azerbajdžan bolo odovzdanie kníh Dvanásty hráč našim hosťom, známym komentátorom Marcelovi Merčiakovi, Ľubošovi Hlavenovi, dlhoročnému redaktorovi denníka Šport Mojmírovi Staškovi a bývalému reprezentantovi Kamilovi Kopúnkovi. Samozrejme, na akciu prišiel aj náš verný člen a bývalý výborný futbalista Vladimír Ekhardt, známy a dlhoročný kronikár trnavského Spartaka Mikuláš Rožňák.
Slovenská futbalová reprezentácia neuspela v premiérovom vystúpení pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu. V stretnutí 3. skupiny C-divízie Ligy národov prehrala v Trnave s Azerbajdžanom 1:2. Hostí poslal do vedenia v 44. minúte Renat Dadašov, v nadstavenom čase druhého polčasu vyrovnal z jedenástky Erik Jirka, ale v 90.+5 min rozhodol o výsledku Hodžat Haghverdi.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov triumfovala v úvodnom stretnutí baráže ME 2023 nad ukrajinskými rovesníkmi v Žiline 3:2. Dvojgólovým hrdinom domácich bol v druhom polčase David Strelec, skóre otvoril Tomáš Suslov. Za hostí sa presadili Bohdan Viunnyk a Dmytro Kryskiv.
Slovenskí futbaloví reprezentanti ukončili svoje pôsobenie v 3. skupine C-divízie Ligy národov remízou s Bieloruskom 1:1. Skóre otvoril v srbskom meste Bačka Topola tesne pred prestávkou Ivan Bachar, v 65. minúte vyrovnal Adam Zreľák, ktorý prišiel na trávnik iba päť minút predtým.
Oficiálnemu fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa podaril ďalší pozoruhodný počin. Zásluhou jeho členov uzrela v piatok 23. septembra svetlo sveta už druhá pamätná tabuľa s bustou pre veľkú futbalovú osobnosť našej histórie. Po Jánovi Popluhárovi, ktorému odhalili v rodnom Bernolákove reliéf začiatkom júna, sa rovnakej pocty dostalo aj MUDr. Ivanovi Chodákovi v jeho rodisku v Dolnom Kubíne.
Pred rodným domom Ivana Chodáka na Hviezdoslavovom námestí sa stretli okrem jeho najbližšej rodiny – dcéry Oľgy Janíkovej a syna Ivana Chodáka ml., dvoch vnučiek, aj slávne športové osobnosti pochádzajúceho z tohto mesta na Orave. Majster Európy a úspešný futbalový tréner Dušan Galis, trojnásobný najlepší Futbalista Slovenska Dušan Tittel, či 5-násobná olympionička, biatlonistka Martina Halinárová, Miroslav Dráb člen VV SZĽH, boli svedkami, ako ich rodákovi odhalili pamätnú tabuľu. Na podujatie ich pozval a privítal Roman Táborský, predseda fanklubu našej reprezentácie.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov sa neprebojovala na ME 2023. V odvete baráže v poľskom meste Bielsko-Biala prehrala s ukrajinskými rovesníkmi 0:3 a nezúročila náskok 3:2 z domáceho úvodného stretnutia. Hrdinom súpera bol autor hetriku Danylo Sikan.
OKTÓBER
V tomto roku uplynulo už 60 rokov od senzačného striebra československých futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962. Na takýto úspech sa nezabúda, preto v Prahe vo štvrtok 28. septembra posledným piatim žijúcim členom národného mužstva bola udelená medaila predsedu Senátu Miloša Vystrčila. Osobne sa na ceremoniáli zúčastnili Josef Jelínek, Jan Lála, Václav Mašek a zo Slovenska Jozef Štibrányi. Za Adolfa Scherera, ktorý už viac ako polstoročie žije vo Francúzsku prevzala ocenenie vnučka Karin.
Spolupráca medzi oficiálnym fanklubom Bayern&Rivvis (predchodcom fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a nemeckým gigantom FC Bayern Mníchov) je už roky taká dobrá, že aj v tomto týždni fanklubáci už tradične navštívili v bavorskej metropole zápas Ligy majstrov, tentoraz rovnako ako aj pred deviatimi rokmi duel Bayern Mníchov – Viktoria Plzeň a takisto aj centrálu Bayernu!
Súpermi slovenských futbalových reprezentantov v kvalifikácii ME 2024 budú tímy Portugalska na čele s Ronaldom, Bosny a Hercegoviny, Islandu, Luxemburska a Lichtenštajnska. Rozhodol o tom žreb vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý Slovákov posunul do šesťčlennej J-skupiny. Slováci boli pred žrebom v piatom výkonnostnom koši.
Žreb kvalifikácie ME 2024 vo Frankfurte nad Mohanom zaradil slovenskú futbalovú reprezentáciu do 6-člennej skupiny J. V našej ankete niekoľkí fanklubáci povedali, že veria v náš postup na ME 2024 v Nemecku.
Slovenská futbalová reprezentácia ukončí kalendárny rok 2022 domácim prípravným duelom proti Čile. Zápas na štadióne NFŠ v Bratislave sa uskutoční 20. novembra o 14.00 h a bude zároveň oficiálnou rozlúčkou dlhoročného kapitána národného mužstva Mareka Hamšíka s reprezentačnou kariérou.
V druhej polovici októbra štyria členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho predseda Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Jozef Plank a mediálny manažér Milan Valko absolvovali päťdňový zájazd do kolísky futbalu Anglicka, kde videli na vlastné oči štyri zápasy. Vrátane veľkého šlágra Manchester United – Tottenham. A za ten čas najazdili viac ako 800 kilometrov. Domov si však priniesli hodnotné zážitky a mohli sa presvedčiť, akým veľkým fenoménom je futbal v Anglicku!
NOVEMBER
Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona chce počas novembrového zrazu lepšie pochopiť mužstvo a určiť smer, ktorým sa bude uberať do budúcna. Slovákov čaká prípravný zápas na pôde Čiernej Hory (17.11.) a o tri dni neskôr privíta Čile, proti ktorému nastúpi na svoj posledný reprezentačný zápas dlhoročný kapitán národného tímu Marek Hamšík.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil pred rozlúčkovým zápasom Mareka Hamšíka sprievodný program. V priestoroch Tower NFŠ Bratislava od 11.30 h medzi hosťami budú Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, Stanislav Griga, bývalí tréneri Slovenska a Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant, ktorý otvorí program poďakovaním za všetko, čo Marek Hamšík urobil pre slovenský futbal. Celý program s besedou bude moderovať Miroslav Michalech a potrvá 40 minút.
Slovenskí futbaloví reprezentanti remizovali v prípravnom zápase na pôde Čiernej Hory 2:2, hoci ešte štvrťhodinu pred koncom viedli 2:0 po góloch Hancka a Kucku. V nadstavenom čase o tom rozhodol svojím druhým gólom kapitán domácich Stefan Savič, ktorý premenil pokutový kop. Takže ani do tretice sa slovenský tím, vedený talianskym trénerom Francescom Calzonom, víťazstva nedočkal.
Posledná fanzóna v tomto roku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pred medzištátnym zápasom Slovensko – Čile sa niesla v slávnostnom duchu. Bola na počesť ikonickej sedemnástky Mareka Hamšíka, ktorý uzavrel fantastickú reprezentačnú kapitolu. V priestoroch Tower NFŠ Bratislava medzi hosťami boli Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, Stanislav Griga, Štefan Tarkovič, bývalí tréneri Slovenska, Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant. Celý program s besedou moderoval Miroslav Michalech a trval okolo 40 minút.
Slovenskí futbalisti remizovali v prípravnom zápase s Čile 0:0. V stretnutí na Tehelnom poli sa rozlúčil s reprezentačnou kariérou dlhoročný kapitán Marek Hamšík, ktorý odišiel z ihriska v 89. minúte za mohutného potlesku domácich fanúšikov.
Slovenská futbalová reprezentácia odštartuje zápolenia v J-skupine kvalifikácie ME 2024 domácim zápasom s Luxemburskom 23. marca 2023 na Štadióne Antona Malatinského v Trnave. O tri dni neskôr sa zverenci Francesca Calzonu predstavia proti Bosne a Hercegovine na Národnom futbalovom štadióne v Bratislave. Oba duely majú úvodný výkop o 20.45 h.
DECEMBER
V sobotu 3. decembra oslávil 85. narodeniny bývalý legendárny brankár, člen strieborného tímu z OH 1964 v Tokiu a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anton Švajlen.
V piatok 2. decembra X-Bionic v Šamoríne sa uskutočnilo tradičné predvianočné stretnutie predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu s funkcionármi, trénermi, bývalými reprezentantmi, ale aj so zástupcami médií a tiež niektorými členmi fanklubu.
Ján Kováčik, ktorý šéfuje Slovenskému futbalovému zväzu už viac ako 12 rokov, v nedeľu 4. decembra oslávil významné životné jubileum 60 rokov.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil pod vedením svojho predsedu Romana Táborského v stredu 7. decembra na pravé poludnie na základnej škole Komenského v Bernolákove ďalšiu peknú akciu. Začiatkom júna tohto roka sme v tejto obci odhalili bustu legendárnemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi a tentoraz sme slávnostne odovzdali do tamojšej ZŠ sadrový odliatok z tohto reliéfu. Prebrala si ho Iveta Palovčíková, dcéra Jána Popluhára.
Súčasťou tohto stretnutia bola beseda na základnej škole v telocvični za účasti okolo 60 žiakov, dvoch šiestich a jednej siedmej triedy. Okrem Romana Táborského zúčastnili sa na ňom ďalší fanklubáci, žijúca legenda Jozef Štibrányi, strelec víťazného čs. gólu na MS 1962 v Čile proti Španielsku, Milan Valko, mediálny manažér a člen Peter Špilák. Celé podujatie moderoval René Stern, ktorý na jeho začiatku predstavil všetkých prítomných hostí za potlesku žiakov a ich pedagógov.
Medzi prvých 11 legiend slovenského futbalu, ktoré uviedli 27. marca 2016 do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), patril aj Karol Dobiaš. Hráč Spartaka Trnava, Bohemiansu Praha, československý reprezentant a majster Európy z roku 1976 mal 18. decembra 75 rokov.
Medzi prvých 11 legiend slovenského futbalu, ktoré uviedli 27. marca 2016 do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), patril aj Karol Dobiaš. Hráč Spartaka Trnava, Bohemiansu Praha, československý reprezentant a majster Európy z roku 1976 má 18. decembra 75 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Výnimočný futbalista prezývaný „Patino“ patril popri Jozefovi Adamcovi, či Ladislavovi Kunovi k objavom legendárneho trénera Spartaka Antona Malatinského. Svojou ofenzívnou obrannou hrou sa nemalou mierou zaslúžil o všetky úspechy Spartaka koncom 60. a v 70. rokoch minulého storočia.
V červeno-čiernom drese získal Dobiaš päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) titulov majstra Československa, tri (1967, 1971, 1975) víťazstvá v Československom pohári, ale zažil aj sklamanie po neúspechu v semifinále Európskeho pohára majstrov v roku 1969, keď „bíli andeli“ nešťastným spôsobom neprešli cez Ajax Amsterdam.
Ofenzívneho obrancu, respektíve stredopoliara dvakrát (1970, 1971) vyhlásili za Futbalistu Československa. Na ME 1976 patril k oporám reprezentácie, vo finále proti Nemecku strelil druhý gól Československa. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 2:2. Bol aj účastníkom MS 1970 v Mexiku.
V ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia obsadil Dobiaš tretie miesto. Predbehli ho iba slovanista Ján Popluhár a nemenej slávny spartakovec Jozef Adamec. V najvyššej československej súťaži odohral celkovo 344 zápasov, z toho 277 v drese Trnavy a 67 v zeleno-bielom drese Bohemiansu Praha. Strelil 28 gólov, z toho deväť za pražskú „Bohemku“. Po ukončení hráčskej kariéry sa z Dobiaša stal tréner. Bol kormidelníkom viacerých českých klubov (Hradec Králové, Brno, Sparta Praha). S pražským tímom vyhral aj českú ligu.
Karolovi Dobiášovi minulý mesiac zomrela milovaná manželka Alica a Tondo Panenka prišiel zasa o dcéru. Dve obrovské legendy českého futbalu a dvaja skvelí kamaráti Antonín Panenka a Karol Dobiaš zdieľali podobný smutný osud. „Musím to tak povedať. Sme obaja v pr*eli. Tonda prišiel o dcéru a mne zomrela manželka,“ hovoril čerstvý vdovec Dobiaš pre český Blesk. „Stále plačem. Zrútil sa mi život. Plány, ktoré sme spolu mali, sú preč,“ netajil legendárny obranca obrovský žiaľ. „Vzorne sa vždy starala o deti aj o domácnosť. Mali sme radosť z vnúčat,“ dodal.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia a mnoho pekných zážitkov zo stretnutí českej a slovenskej reprezentácie!
V Mufuza Pube sa stretli a bilancovali skvelí kanonieri
V Rusovciach sa vo štvrtok 8. decembra stretli viacerí bývalí výborní futbalisti. Klub ligových kanonierov tam bilancoval úspešnú sezónu. Predstavil aj kalendár na budúci rok.
OFSFR Bratislava/mv
Foto: fanklub
V Mufuza Pube sa to len tak hemžilo futbalovými osobnosťami, viacerými bývalými reprezentantmi, ktorí rozdávali radosť a zapĺňali hľadiská po nežnej revolúcii. Skvelú akciu zorganizoval Klub ligových kanonierov na čele s jeho riaditeľom a členom VV SFZ Tomášom Medveďom. Hlavne vďaka nemu sa za posledné roky podarilo oživiť zašlú slávu kanonierov pod Tatrami… ,,Máme za sebou najlepšiu sezónu v histórii Klubu ligových kanonierov. Odohrali sme dvadsať zápasov v rôznych mestách a dedinách. Pospomínali sme si so staršími na veľké roky československého a slovenského futbalu,“ povedal Tomáš Medveď.
Klub ligových kanonierov predstavil aj vkusný kalendár na rok 2023. Sú v ňom fotografie 35 členov a budúci rok oslávi 10. rokov svojej existencie. Pekné od neho bolo, že si uctil 80. narodeniny niekdajšieho kanoniera Interu Bratislava Jozefa Levického a pri tejto príležitosti veľkého životného jubilea mu Tomáš Medveď odovzdal dres.
Celú akciu moderoval Gregor Mareš a medzi futbalovými legendami boli viacerí, ktorí sa v minulosti zúčastnili na akciách oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Mená ako Griga, Luhový, Diňa, Medveď, Šimon, Zvara, Semeník, Faktor, Hološko, Kinder, Pecko, Glonek, Krištofík, Praženica, Obšitník, Hollý, Lešický a ďalší si vyslúžili veľký aplauz prítomných. O výbornú zábavu sa postaral spevák Igor ,,Diego“ Kmeťo, ktorý spestril večer futbalovým songom Marado Marado Diego Diego.
Ján Kováčik oslavuje významné životné jubileum 60 rokov
Ján Kováčik, ktorý šéfuje Slovenskému futbalovému zväzu už viac ako 12 rokov, v nedeľu 4. decembra oslavuje významné životné jubileum 60 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Ján Kováčik je na čele Slovenského futbalového zväzu od septembra 2010 a v súčasnosti patrí medzi desať najdlhšie slúžiacich hláv futbalových zväzov v Európe. Po zvolení na ďalšie štyri roky má reálnu možnosť prepracovať sa na vrchol tohto rebríčka. Koncom februára 2022 ho totiž delegáti konferencie SFZ zvolili do funkcie na nasledujúce štvorročné obdobie už štvrtýkrát za sebou.
Rodák z Banskej Bystrice si hneď po nástupe do funkcie určil ako priority infraštruktúru štadiónov, systém štandardnej komunikácie s médiami, transparentnosť vo všetkých sférach a urovnať dlhy zväzu. Veľa z týchto predsavzatí sa mu podarilo splniť. Ligový futbal dobre pozná, lebo v minulosti bol prezidentom a majiteľom Dukly Banská Bystrica. Jeho správanie a vystupovanie pred médiami a na verejnosti je priam ukážkové. Pod jeho vedením slovenská reprezentácia postúpila a ME 2016 a 2020.
„Od nástupu do funkcie musel prezident riešiť existenčnéotázky, no už v tom čase sme sa zapájali do mnohých programov a projektov UEFA, čo umožnilo viacerým funkcionárom a pracovníkom SFZ rozširovať svoje vedomosti a naberať praktické skúsenosti. na medzinárodnom fóre. Vďaka tomu máme dnes sedem členov komisií UEFA, 17 ľudí v systéme UEFA ako delegátov, observerov, dopingových komisárov a bezpečnostného manažéra, vyše 50 ľudí sa zúčastnilo na kurzoch, školeniach a seminároch pod gesciou Nyonu.Dôležité tiež bolo, že Ján Kováčik sa zásadne zaslúžil o celkový rozvoj futbalu, čo sa pozorne vníma aj za hranicami našej vlasti,“ opísal „európsky“ krok dnes poradca pre národné zväzy UEFA a bývalý generálny sekretár SFZ Jozef Kliment pre webovu stránku futbalsfz.sk. Ján Kováčik je čestným členom fanklubu a zúčastnil sa aj tradičnej predzápasovej fanzóny v Žiline.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie veľkému jubilantovi Jánovi Kováčikovi želá veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a najmä dobré výsledky zo slovenskou reprezentáciou!
V piatok 2. decembra X-Bionic v Šamoríne sa uskutočnilo tradičné predvianočné stretnutie predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu s funkcionármi, trénermi, bývalými reprezentantmi, ale aj so zástupcami médií.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
,,Pandémia koronavírusu zapríčinila, že takto sa stretávame až po troch rokoch, ale najdôležitejšie je, že sa tak stalo,“ povedal Juraj Čurný a prezident SFZ Ján Kováčik ho doplnil: ,,Ako vždy, dnes nepracujeme, vychutnajme si troška zábavy a som rád, že medzi nás prišiel Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja (KSK).“
Medzi množstvami pozvanými hosťami boli napríklad Francesco Calzona, nový taliansky tréner slovenskej reprezentácie, Karol Belaník, viceprezident SFZ, Ivan Kozák, prezident ÚLK, Ladislav Jurkemik, majster Európy z roku 1976 v Belehrade, ale aj viacerí bývalí uznávaní tréneri, ako Karol Pecze a Dušan Radolský. Z mladšej generácie to boli Samuel Slovák a Miro Hýll. V rôznych debatných krúžkoch sa reč točila najmä o futbale a hlavne o tom, či slovenská reprezentácia zvládne na jar prvé dva domáce zápasy proti Luxembursku a Bosne a Hercegovine v kvalifikácii ME 2024.
Na stretnutí boli aj niekoľkí zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, členovia Juraj Jánošík, Ondrej Trnovský, Peter Špilák, Július Šefčík, Ladislav Lipták a mediálny manažér Milan Valko. Domov sme sa rozchádzali s nádejou, že azda takto o rok budeme oslavovať postup na ME 2024 do Nemecka.
Legendárny brankár Anton Švajlen oslávil 85. narodeniny
V sobotu 3. decembra oslávil 85. narodeniny bývalý legendárny brankár, člen strieborného tímu z OH 1964 v Tokiu a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anton Švajlen.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Rodák zo Solčian je veľmi významná postava olympijského hnutia – čestný člen Slovenského olympijského a športového výboru (SOV, od roku 2008), bývalý dlhoročný predseda Olympijského klubu Košice (do roku 2013, odvtedy čestný predseda) aj Združenia olympijských klubov SR, držiteľ Zlatých kruhov SOV (2003), výročnej trofeje Medzinárodného olympijského výboru „Storočnica olympijských hier“ (1996), najvyššieho slovenského ocenenia za celoživotné vystupovanie v duchu fair play – Ceny Jana Popluhára (2010), aj Zlatého odznaku SOV (2011). Je aj držiteľ Zlatého odznaku Slovenského futbalového zväzu a najvyššieho futbalového ocenenia za fair play – Ceny Ivana Chodáka.
Bývalý dlhoročný brankár VSS Košice, za ktorý odchytal 336 zápasov a strelil 11 gólov, si obliekol aj československý dres, ale vzhľadom na veľmi silnú konkurenciu v bránke (Viliam Schrojf, Ivo Viktor a Alexander Vencel) dostal viac šancí len v olympijskom tíme. Za olympijský výber ČSSR nastúpil Anton Švajlen päťkrát (na OH v Tokiu proti Brazílii) a za B-tím ČSSR trikrát, v A-tíme sedel počas viacerých medzištátnych zápasov na lavičke ako náhradník.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Oslávencovi želá veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a aby sme sa s ním naďalej stretávali na rôznych našich akciách!
Fanzóna na počesť Mareka Hamšíka sa vydarila po všetkých stránkach
Posledná fanzóna v tomto roku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pred medzištátnym zápasom Slovensko – Čile sa niesla v slávnostnom duchu. Bola na počesť ikonickej sedemnástky Mareka Hamšíka, ktorý uzavrel fantastickú reprezentačnú kapitolu.
V priestoroch Tower NFŠ Bratislava medzi hosťami boli Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, bývalý tréner Slovenska v rokoch 2006-2008, Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant a tiež ďalší niekdajší tréneri našej reprezentácie Stanislav Griga a Štefan Tarkovič. Celý program s besedou moderoval Miroslav Michalech a trval okolo 40 minút.
Všetkých prítomných privítal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu a zároveň odovzdal slovo Jánovi Ďuricovi, ktorý v mene fanklubákov vyzdvihol obrovský prínos Mareka Hamšíka pre slovenský futbal. ,,Marek mal vždy v sebe niečo výnimočné, presvedčil som sa o tom hneď, keď prvý raz prišiel medzi nás na sústredenie slovenskej reprezentácie. Isteže, na začiatku nesmierne náročnej cesty tiež to nemal ľahké, najmä keď sa stal kapitánom Slovenska na MS v JAR v roku 2010. Všetci sme však videli a vedeli, že je to hráč s obrovským talentom a preto to napokon tak ďaleko dotiahol vo svojej kariére. Taký hráč, ako je Marek Hamšík sa už nenarodí. Stal sa symbolom, osobnosťou a legendou slovenského futbalu, zapísal sa do jeho histórie tak, ako nikto iný. Jeho rekordy v reprezentačnom drese ťažko niekto prekoná. Aj touto cestou mu úprimne ďakujem, čo všetko urobil pre slovenský futbal. Pre mňa bola veľká česť, že som s ním mohol dlhé roky hrať v reprezentačnom mužstve.“
Jeho otec Richard Hamšík, bývalý futbalista výrazne formoval Marekovu kariéru najmä v mládežníckych rokov v Jupie Podlavice, v Slovane Bratislava i v Brescii. Pomyslel si niekedy, že z Mareka vyrastie taký úžasný hráč? ,,Samozrejme, celá rodina sme nesmierne hrdí na to, ako to ďaleko vo futbale dotiahol. Musím však úprimne zdôrazniť, že som nerátal s takou jeho dlhou a úspešnou kariérou. Bola to však veľmi dlhá, náročná, ba až šialená cesta, lebo sa vypracoval na špičkového hráča. To odriekanie z jeho strany však stálo za to, najmä jeho reprezentačnú kariéru som si poriadne užil. Každý krok v jeho kariére mal veľký zmysel. Najprv to bol odchod z Jupie Podlavice do Slovana Bratislava, potom do Brescie, odkiaľ po dlhých ťahaniciach prestúpil do Neapola. Príchod do tohto klubu bol zlomom v jeho kariére, kde naplno rozvinul svoj veľký talent a na dlhé roky sa stal jeho oporou. Akurát sa mu s SSC nepodarilo získať majstrovský titul, našťastie si to vynahradil v minulej sezóne v Trabzonspore.“
Ján Kocian bol trénerom reprezentácie Slovenska v rokoch 2006-2008 a Marekovi Hamšíkovi dal prvú šancu v A- mužstve 7. februára 2007 v Španielsku proti Poľsku (2:2). ,,Po nástupe do funkcie som mal na zozname okolo 40 hráčov. Marek medzi nimi nebol, lebo som o ňom nevedel. Až Juraj Vengloš ma na neho upozornil a tak sme sa išli na neho pozrieť do Brescie. Ukázal veľký potenciál, začal chodiť na reprezentačné sústredenia a v zápase s Nemeckom v kvalifikácii ME 2008 v Hamburgu kvalitným výkonom dokázal, že mu patrí miesto v národnom tíme. Okrem Mareka som postupne do mužstva zaradil aj Pekaríka, Hubočana a ďalších mladých hráčov.“
Juraj Vengloš, známy hráčsky agent spolupracuje s Marekom Hamšíkom a s jeho rodinou už dvadsať rokov. ,,Nesmierne si to vážim, lebo Hamšíkovci, tiež športová rodina, vychovali nielen skvelého futbalistu, ale aj človeka. Vyšiel im prestup do Slovana, kde Mareka viedli výborní mládežnícki tréneri Anton Valovič a Igor Bôbik. Potom sa ozvala Brescia so záujmom o Marekove služby. Vtedy som sa korektne dohodol s jeho rodičmi na káve v Senci, podpísali zmluvu a odvtedy som jeho manažérom, na čo som veľmi hrdý.“
Stanislav Griga tiež ocenil veľkú osobnosť Mareka Hamšíka. ,,Je obdivuhodné koľko rokov si udržuje vysokú výkonnosť. Svojim futbalovým umením, charizmou, pokorou a slušným vystupovaním je veľkým vzorom pre mládež. Za to, čo všetko dosiahol vo futbale vďačí tvrdej každodennej práci, oprávnene mu patrí miesto medzi najlepšími hráčmi slovenskej histórie.“
Marek Hamšík, účastník MS 2010 a účastník ME 2016 a 2021 v najcennejšom drese dosiahol všetko, čo mohol. Reprezentoval 136. razy, dal 26 gólov. Podarilo sa mu to vďaka vlastnej výnimočnosti. Hráčskej a najmä ľudskej. Hoci sa dlhé roky radil k najväčším hviezdam európskeho futbalu, nikdy sa nad druhých nepovyšoval. Ani nad posledného spoluhráča v reprezentačnom kádri. A zato mu patrí obrovské uznanie!
Na záver besedy Richard Hamšík všetkým hosťom a dvom našim fanklubákom Romanovi Táborskému a Milošovi Kopčovi odovzdal pekný dar, dres Mareka Hamšíka s venovaním a fľašku prosecca.
Celá beseda trvala síce menej ako jeden polčas. Splnila však účel, bola dobrá, zaujímavá, našla veľkú odozvu u všetkých fanklubákov. A preto môžeme konštatovať, že fanzóna na počesť Mareka Hamšíka sa vydarila po všetkých stránkach!
Slovenská futbalová reprezentácia ukončí kalendárny rok 2022 domácim prípravným duelom proti Čile. Zápas na štadióne NFŠ v Bratislave sa uskutoční 20. novembra o 13.30 h a bude zároveň oficiálnou rozlúčkou dlhoročného kapitána národného mužstva Mareka Hamšíka s reprezentačnou kariérou.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil pred rozlúčkovým zápasom Mareka Hamšíka sprievodný program. V priestoroch Tower NFŠ Bratislava od 11.30 h medzi hosťami budú Richard Hamšík, otec Mareka, Juraj Vengloš, hráčsky agent a dlhoročný manažér Mareka, Ján Kocian, bývalý tréner Slovenska v rokoch 2006-2008 a Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant, ktorý otvorí program poďakovaním za všetko, čo Marek Hamšík urobil pre slovenský futbal. Celý program s besedou bude moderovať Miroslav Michalech a potrvá 40 minút.
,,Fanzóny robíme pravidelne a túto venujeme vyslovene Marekovi Hamšíkovi ako poďakovanie za to, ako skvele zviditeľnil slovenský futbal vo svete. Pre nás je to pocta, že tiež prispejeme k jeho rozlúčke s ohromnou kariérou v národnom mužstve. Zároveň si chceme spomenúť na tých, čo počas kariéry boli a sú pri ňom. Aj preto verím, že štadión na NFŠ bude plný a diváci Marekovi pripravia krásnu rozlúčku s najcennejším dresom. Fanúšikovia môžu sledovať besedu naživo na tomto linku.“
https://youtu.be/Aaf0NjeLxn4
vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Ján Pivarník, skvelý pravý obranca VSS Košice, Slovana Bratislava i česko-slovenskej reprezentácie, najlepší futbalista ČSSR za rok 1974 a majster Európy 1976, sa 13. novembra 2022 dožil vzácneho životného jubilea 75 rokov.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Ján Pivarník začínal so športom v rodnom Cejkove na Zemplíne a k organizovanému futbalu sa dostal v neďalekom Slavoji Trebišov, kde pomerne neskoro začal svoju bohatú futbalovú kariéru. Bol už vekom dorastenec, keď od atletiky prešiel k futbalu. Atletické základy však dopomohli k jeho vynikajúcim výkonom, keďže vždy patril k najrýchlejším a kondične najlepšie pripraveným hráčom v rámci celej Európy. V 19 rokoch už hral najvyššiu súťaž v drese VSS Košice, kde strávil šesť rokov, počas ktorých sa dostal do reprezentácie i na majstrovstvá sveta 1970 v Mexiku. Potom ho Jozef Vengloš pritiahol do Slovana Bratislava, v ktorom obaja spoločne dosiahli veľké úspechy.
Celkovo si Ján Pivarník pripísal 39 reprezentačných štartov, v ktorých strelil jeden gól, v I. lige dal v 267 zápasoch 14 gólov. So Slovanom získal majstrovský titul v rokoch 1974 a 1975 a takisto aj Československý pohár. Trénerskú kariéru začínal v Kittsee, pôsobil ako asistent trénera v Austrii Viedeň a Sportingu Lisabon, kde bol hlavným trénerom Jozef Vengloš. Viac ako dvadsať rokov sa úspešne pohyboval v arabskom futbale. Vyhral Emirov i Ázijský pohár. Pôsobil aj v Katare, kde sa onedlho začne finálový turnaj MS.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie jubilantovi úprimne blahoželá k narodeninám a aj touto cestou mu ďakuje, čo všetko urobil pre čs. a slovenský futbal.
Fanklubáci si z kolísky futbalu priniesli veľa zážitkov
Minulý týždeň štyria členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho predseda Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Jozef Plank a mediálny manažér Milan Valko absolvovali päťdňový zájazd do kolísky futbalu Anglicka, kde videli na vlastné oči štyri zápasy. A za ten čas najazdili viac ako 800 kilometrov. Domov si však priniesli hodnotné zážitky a mohli sa presvedčiť, akým veľkým fenoménom je futbal v Anglicku!
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Po prílete do Leedsu sme si prenajali auto a na ceste do Manchestru sme postupne navštívili kluby Huddersfield Town, FC Rochdale a Oldham Athletic. Do Manchestru sme načas dorazili, rovnako aj na zápas. Mali sme šťastie, lebo United v šlágri 12. kola Premier League proti Tottenhamu podal jeden z najlepších výkonov za posledné roky a jeho víťazstvo aj bez hviezdneho Ronalda pred takmer 75-tisíc divákmi bolo absolútne zaslúžené. Znova sme sa presvedčili o ohromnej fanúšikovskej základni United, keď prakticky každý jeho zápas je vypredavý.
Na druhý deň po odchode z hotela sme si to namierili do megastore United. V tomto obchode dostať všetko možné od výmyslu sveta. Potom sme pokračovali do Liverpoolu, kde sme sa zastavili na legendárnom štadióne Anfield Road. Samozrejme, navštívili sme hlavne miestny skvelý fanshop. Na ceste do Leicesteru sme si ešte urobili menšiu prestávku na peknom štadióne Stoke City bet365 Stadium. Do našej cieľovej stanice sme dorazili niekoľko hodín pred zápasom. Leicester v súboji s Leeds United veľmi potreboval vyhrať, aby sa odpútal z pásma zostupu. Podarilo sa mu to, lebo svojho súpera zdolal 2:0. Ešte pred začiatkom súboja nás upútalo príťažlivé choreo na spôsob ohňostroja, ohňovej šou, spojené s osvetlením , zvukom tepu srdca a emotívne doprevádzané očami líšky, ktoré vyburcovalo divákov k mohutného povzbudzovaniu.
Víkend sme začali návštevou fanshopu ķedysi slávneho klubu Derby County, na ktorý nemajú dobré spomienky Trnava a Slovan, lebo s ním vypadli v PEM. Po príchode do Nottinghamu sme sa zastavili v miestnom fanshope Forest, ktorý už žil veľký sobotňajším duelom s Liverpoolom. Večer sme sledovali zápas najstaršieho profesionálneho klubu na svete Notts County proti Maidstone. Domáci vyhrali 3:0 a účastníka V. ligy prišlo povzbudiť 6765 divákov, hostí 279 fanúšikov, hoci merali 300-kilometrovú cestu. Na Slovensku viaceré prvoligové kluby môžu snívať o takejto návšteve!!! Notts County nás prekvapil nielen dobrou hrou, ale aj celkovou peknou atmosférou na štadióne, určite by mu pristal postup do vyššej súťaže.
V sobotu na ceste z Nottinghamu do Middlesbroughu sme sa zastavili na pôde FC Sheffield, najstaršieho amatérskeho klubu na svete. V Sheffielde sme si pozreli aj obidva štadióny a tiež fanshopy, najprv United a potom Wednesday. Jeho štadión Hillsborough pripomína obrovskú tragédiu z 15. apríla 1989, keď v semifinále FA Cupu medzi LIverpoolom a Nottinghamom bolo ušlapaných k smrti 96 ľudí! Jedine v Middlebroughu sme gól nevideli, lebo domáci sa s Huddersfieldom rozišli zmierlivo 0:0. Ako je známe za Boro v minulosti hrali Slováci Vlado Kinder a Szili Németh. Na Riverside Stadium tiež vládla výborná atmosféra, najviac nás však prekvapilo, koľko mužov a žien vo veľmi pokročilom veku boli na zápase.
,,Našou ambíciou je stále navštíviť dva najstaršie futbalové kluby na svete FC Sheffield a Notts County. Proti Sheffieldu odohrať futbalový zápas a potom si pozrieť majstrovský duel Notts County. Na vlastné oči sme sa presvedčili, aká dobrá atmosféra vládne na jeho štadióne, ktorý dýcha veľkou históriou. Takže z toho pohľadu považujem tento zájazd za taký prieskum. Chceli sme vidieť, hlavne Notts County, kde sídli, ako to u neho funguje, aké má zázemie, aby sme mali predstavu o tom, koľko trvá cesta napríklad z hotela na jeho štadión a ďalšie záležitosti. Výhodou je, že vzdialenosť medzi Nottinghamom a Sheffieldom nie je veľká. Zorganizovať takýto zájazd s väčším počtom ľudí je veľmi náročné, keď ho chceme raz zrealizovať, tak musíme pamätať na každý detail,“ hovorí Roman Táborský.
Záverom veľmi pekne ďakujeme bývalému prezidentovi SFZ a členovi výkonného výboru UEFA Františkovi Laurincovi, ktorý nám zabezpečil lístky na zápas do Manchestru a z výborného miesta sme si mohli vychutnať skvelú atmosféru v Divadle snov, na svetoznámom štadióne Old Trafforde!
Program našej kvalifikačnej skupiny na ME do Nemecka
OFSFR plánuje výjazdy na všetky zápasy kvalifikácie, tak ako je zvykom. Island a Portugalsko letecky a Luxembursko, Lichtenštajnsko a Bosna a Hercegovina autobusom.
Pred domácimi stretnutiami sa budú organizovať predzápasové fanzóny.
Žreb kvalifikácie ME 2024 vo Frankfurte nad Mohanom zaradil slovenskú futbalovú reprezentáciu do 6-člennej skupiny J. Súpermi zverencov trénera Francesca Calzonu budú Portugalsko, Bosna a Hercegovina, Island, Luxembursko a Lichtenštajnsko. Niektorým členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sme položili jednu otázku:
1. Aké má podľa vás Slovensko v kvalifikačnej skupine-J šance v boji o postup na ME 2024?
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub KAZ – SVK
Roman Táborský, predseda fanklubu: V našej skupine mi troška chýba ekonomicky silný líder. Portugalsko je síce veľké mužstvo, deviate vo svetovom rebríčku FIFA, ale nepovažujem ho za top tím. Má síce Ronalda, ktorý však predsa len už to najlepšie má za sebou. Dostali sme podľa mňa celkom dobrú a šťastnú skupinu. Dokonca podľa odborníkov by sme mali postúpiť z druhého miesta. Za najdôležitejšie považujem, aby sa vzťahy medzi hráčmi a vedením SFZ vyjasnili a všetci pochopili zodpovednosť za reprezentáciu Slovenska a v konečnom dôsledku prišlo k znormalizovaniu vzťahov, priorít a jasných plánov čo po neúspechu má nasledovať, aby mužstvo do kvalifikácie vstúpilo s presvedčením, že ju odohrá s maximálnym nasadením a s veľkou túžbou dosiahnuť v každom zápase čo najlepší výsledok. Zodpovednosť musí prísť zo strany vedenia SFZ – veď v minulosti odstúpilo za oveľa menších neúspechoch a iba zvolenie výkonného výboru konferenciou absolútne nestačí. Nefunguje kvalitná a odborná voľba trénera, ak sa na zrazoch neplnia povinnosti a fanúšikovia sú na druhej koľaji – tak spokojný nemôže byť nikto.
Stanislav Šesták, bývalý reprezentant: Po nevydarenej Lige národov som povedal, že súčasná výkonnosť slovenskej reprezentácie je taká zlá, že je úplne jedno s kým sa stretneme v kvalifikácii ME 2024. Hovoriť o tom, že máme prijateľnú skupinu by som si ozaj nedovolil. Pre nás každý jeden zápas bude veľmi náročný a dôležitý, lebo sa hrá o tri body. Nemôžeme nič podceniť, pravda, tiež si však myslím, že táto skupina je hrateľná, ale všetko sa ukáže na ihrisku. Hlavne, aby reprezentanti vo svojich kluboch pravidelne hrávali a mali dobrú športovú formu. Možno menšou výhodou pre nás je, že s výnimkou Islandu sme sa s ostatnými reprezentáciami už stretli v kvalifikáciách ME či MS.
Ladislav Harsanyi: Vzhľadom na to, že Slovensko žrebovali až z piateho kvalifikačného koša, sme dostali jednu z najľahších možných skupín. Za normálnych okolností by sme sa nemuseli baviť o tom, že musíme atakovať druhé postupové miesto. Ak si však nedokážeme poradiť so súpermi rangu Arménska či Azerbajdžanu, nemôžeme hovoriť o normálnych okolnostiach. Po odchode Hamšíka nám chýba špílmacher, čo je citeľná strata, nahradiť ho možno iba kolektívnym spôsobom hry. Musí tam byť veľké nasadenie, ochota behať a vyhrávať osobné súboje. Verím však, že nový taliansky tréner našich chlapcov niečo naučí, že naša hra bude mať systém, tvár, skrátka, že budú vedieť, čo hrať, ako hrať. Verím, že mužstvo budované za pochodu sa bude zlepšovať, a tak sa nádejam, že sa s Islandom pobijeme o druhú, teda postupovú priečku v tabuľke.“
Natalia Kučerová: Žreb navonok vyzerá celkom sľubne. Lebo v skupine je iba jedno skutočne silné mužstvo, majster Európy z roku 2016 Portugalsko. S ostatnými výbermi sa môžeme rovnať. Isteže, aj vo futbale sa mení situácia, Luxembursko a Lichtenštanjsko už nie sú trpaslíci, ale aj tak s týmito tímami si jednoducho musíme poradiť. Najdôležitejšie bude, aby slovenská reprezentácia na začiatku kvalifikácie v marci budúceho roku ukázala veľké odhodlanie zabojovať o postup. Vo výbere trénera Francesca Calzonu musia byť hráči v najlepšej športovej forme s dostatočnou minutážou vo svojich kluboch.
Miloš Kopča: Podľa mňa je to hrateľná skupina. Oba domáce marcové termíny s Luxemburskom a Bosnou-Hercegovinou musíme využiť na získanie sebavedomia. V júni na Islande sa pobiť o remízu a vonku s Lichtenštajskom potvrdiť víťazstvom nádej na postupové ambície. V septembri nás čaká domáci zápas pravdy s Portugalskom. Po ňom vonku Lichtenštajnsko. Ani prípadná októbrová prehra v Portugalsku nám neuškodí, pretože o 3 dni v Luxembursku vyhráme. V novembri už budeme vedieť na čom sme, ale hlavne mužstvo už bude mať vžitý rukopis s prvkami trénera Calzoneho. Verím, že porazíme Island, postup budeme mať vo vrecku a do Bosny a Hercegoviny pôjdeme na predvianočné trhy…
Marek Psota, st.: Vzhľadom na to, že sme boli žrebovaní až z 5. koša je skupina relatívne prijateľná. Hlavne ak prvé dva tímy postupujú priamo na Euro. Favoritom bude určite Portugalsko a my zrejme budeme bojovať o druhé miesto s Bosnou a Islandom. Luxembursko má posledné roky dobré výsledky, takže nás tiež môže potrápiť. Z tejto skupiny sa reálne dá postúpiť, ale hra aj výkony musia byť oveľa lepšie ako posledné zápasy v kvalifikácii MS 2022, či v Lige národov. Uvidíme, ako to bude vyzerať pod novým trénerom.
Peter Špilák: Slovákov čaká štrnásta kvalifikácia v ére samostatnosti. Nezačína sa nešťastne. Žreb nesklamal, prihral im súperov, ktorí sú celkom zaujímaví a zároveň prijateľní. Je to fajn. Vyskakovať nemôžeme, do vody sa hádzať nemusíme. Na druhej strane v tomto ročníku v Lige národov sme úplne prepadli, pod novým trénerom Francescom Calzonom sme absolvovali nevydarený záver tejto súťaže. Taliansky kouč si veľmi dobre uvedomuje, že sa musíme v mnohých činnostiach veľmi zlepšiť. Jednako súhlasím s jeho slovami, že môžeme postúpiť, čo vedie len cez tvrdú prácu a to je náš cieľ.
Petr Švonc: Myslím, že Portugalci sú hlavným a jasným favoritom, ale boj o druhé miesto by malo byť pre Slovensko otvorené, hlavne pokiaľ sa zlepší jeho herný prejav a hlavne koncovka. Takže bude to zrejme dosť vyrovnaná a otvorená skupina.
Anton Holienčin: Dostali sme celkom dobrých a zaujímavých súperov. Určite máme celkom slušné šance zabojovať o postup na ME 2024. Verím, že skončíme na druhom mieste, alebo budeme hrať baráž.
Gabriel Tanuška: Myslím si, že máme celkom hrateľnú skupinu. Žreb bol pre nás milosrdný. Na facebooku som žartom napísal, že náš tréner Francesco Calzona asi poprosil žrebujúceho o to. Na cestovanie sú to atraktívne krajiny. Mohli by sme postúpiť aj z druhého miesta. Ale prečo sa nepokúsiť vymyslieť nejakú ,,habaďúru“ aj na Portugalčanov na čele s Ronaldom?
Jaroslav Kornaj: Slovensko by veľmi potrebovalo nejaký väčší úspech vo futbale. Preto verím, že nové mužstvo pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu nám vyčarí na tvári úsmev a znova budeme mať radosť z hry našich chlapcov. Ako verný fanúšik pôjdem za nimi na každý zápas vonku autobusom, lietadlom a keď bude treba aj loďou!
Jozef Štibrányi bol ocenený striebornou medailou Senátu Českej republiky
V tomto roku uplynulo už 60 rokov od senzačného striebra československých futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962. Na takýto úspech sa nezabúda, preto v Prahe vo štvrtok 28. septembra posledným piatim žijúcim členom národného mužstva bola udelená medaila predsedu Senátu Miloša Vystrčila.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: jš
Osobne sa na ceremoniáli zúčastnili Josef Jelínek, Jan Lála, Václav Mašek a Jozef Štibrányi. Za Adolfa Scherera, ktorý už viac ako polstoročie žije vo Francúzsku prevzala ocenenie vnučka Karin. ,,Keď sa na to pozriem z nadhľadu, tak ma už náš štát nezaujíma. V Čechách som totiž vážený človek, prijal ma predseda Senátu Miloš Vystrčil na najvyššej štátnej úrovni, kde sa hrali hymny. Dostal som krásnu striebornú medailu Senátu Českej republiky. Bol som v spoločnosti mnohých významných ľudí. Žiaľ, na Slovensku sa na mňa každý vykašle. Slovenská vláda a športové organizácie sa môžu hanbiť, ako sa ku mne zachovali. Pritom u nás ide všetko dole vodou, vrátane futbalu, ktorý na úrovni reprezentácie padol na dno,“ hovorí posledný žijúci Čilan na Slovensku.
Jozefa Štibányiho v českej metropole sprevádzal 27-ročný vnuk Matej, ktorý s ním chodí na rôzne akcie a je takým jeho bodygardom. ,,Bolo o nás skvele postarané po všetkých stránkach, už na stanici nás čakalo pripravené auto. Som nesmierne poctený, veľmi pekne ďakujem českej vláde a jej Senátu, že mi dali takéto ocenenie. Pre mňa je to niečo neuveriteľné a desať rokov života,“ povedal dojatý J. Štibrányi.
Skvelá partia okolo nášho futbalistu 20. storočia Jána Popluhára sa z outsidera turnaja prebojovala až do finále. Všetci spoločne dosiahli najväčší úspech vo svojej kariére. Práve rodák z Vlčkoviec naštartoval spanilú jazdu čs. tímu v našom prvom zápase jediným a víťazným gólom proti favorizovanému Španielsku (1:0).
,,Veľmi dobre si pamätám, ako mi nebohý Vilko Schrojff povedal, Vasilko (tak znela prezývka Štibrányiho), keby nebolo teba, tak nie som najlepší brankár na svete,“ vraví J. Štibrányi. Z 22-členného kádra bolo až sedemnásť Slovákov, ktorí sa sklonili iba pred víťaznou Brazíliou, s ktorou prehrali vo finále 1:3. ,,Aj my sme mali vtedy skvelé mužstvo s viacerými veľkými individualitami, takže oprávnene sme sa dostali až tak ďaleko, hoci s nami nikto nerátal,“ dodal ešte J. Štibrányi.
Slováci remizovali s Bieloruskom, Calzona: Čakal som iný zápas
Slovenskí futbaloví reprezentanti ukončili svoje pôsobenie v 3. skupine C-divízie Ligy národov remízou s Bieloruskom 1:1. Skóre otvoril v srbskom meste Bačka Topola tesne pred prestávkou Ivan Bachar, v 65. minúte vyrovnal Adam Zreľák, ktorý prišiel na trávnik iba päť minút predtým. V „slovenskej“ skupine zdolal Azerbajdžan na domácej pôde Kazachstan 3:0.
OFSFR – Bačka Topola/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Tréner Francesco Calzona si tak pri svojom druhom vystúpení na lavičke Slovenska pripísal prvý bod. Slovensko získalo v šiestich zápasoch celkovo sedem bodov. V tabuľke obsadilo tretiu priečku za Kazachstanom, ktorý postúpil do béčka a Azerbajdžanom. V ďalšej edícii Ligy národov sa opäť predstaví v C-divízii.
Tréner Calzona pripravil na rozdiel od predchádzajúceho neúspešného duelu s Azerbajdžanom v Trnave tri zmeny v základnej zostave. Na kraj obrany sa postavil Peter Pekarík, na kraji zálohy nastúpil Juraj Kucka a v útoku hral Dávid Ďuriš. Oba tímy hrali od úvodu uvoľnene, výsledok duelu nemohol zmeniť fakt, že Bielorusi z C-divízie vypadávajú a Slováci v nej zostávajú.
Ako prvý trafil priestor medzi tromi žrďami Boženík, no s jeho hlavičkou nemal brankár Plotnikov problémy. Bielorusi sa snažili hrať rýchlo a dostávať sa do protiútokov, no pred slovenskú bránu sa vôbec nedokázali dostať. Na druhej strane však kvalitne bránili, častokrát aj v kompletnej zostave a Slovákov do vyložených šancí veľmi nepúšťali. Až v 23. min sa po priamom kope dostal k strele Jirka, no jeho prízemný pokus brankára Bieloruska nechal chladným. V 28. min Chadarkevič namiesto odohratia lopty zazmätkoval a Jirka sa dostal do prvej veľkej príležitosti, z uhla však bránu netrafil. V 33. min zahrával Bénes priamy kop, lopta sa poodrážala k Boženíkovi, ktorého pokus Plotnikov zneškodnil, no Kucka loptu do siete dorazil. Gól z toho však napokon nebol, pretože videoasistent rozhodcu odhalil ruku Boženíka. V úplnom závere prvého polčasu sa Bielorusi vôbec prvýkrát objavili pred bránou súpera a dostali sa k prvému rohovému kopu. Bachar po ňom zblízka rozvlnil sieť a do šatne odchádzali s náskokom nečakane hráči v zelenom.
Po zmene strán Slováci nastúpili s jednoznačným zámerom streliť gól. Vytvorili si výrazný tlak a viacero šancí. Na ich kopačkách však bola vidno i premotivovanosť, strely Ďuriša, či Bénesa v sieti neskončili. Dvadsať minút po zmene strán sa Bielorusi iba bránili a napokon kapitulovali, Zreľák skóroval zvnútra šestnástky po centri Hancka. Slováci aj po góle ďalej dobýjali zámok súpera. V 81. min zahrával priamy kop Hancko, brankár Bielorusov však bol na mieste. Vzápätí to skúsil individuálne striedajúci Bero. Preštrikoval sa až pred brankára, no Plotnikov opäť ukázal svoje kvality. Napriek viditeľnej prevahe Slováci víťazný gól nedokázali dať.
Francesco Calzona, tréner SR: ,,Čakal som iný zápas, hoci sme vedeli, že súper je orientovaný na defenzívu. Veril som, že receptom k úspechu sú krátke prihrávky. V prvom polčase sme však stanovený plán vôbec nenapĺňali. Dobrý futbal sme hrali tridsať minút po zmene strán, ale to nestačí. Možno to bola aj moja chyba. V zápase s Azerbajdžanom sme minuli veľa energie. Možno som mohol urobiť viac zmien. Chcel som však deklarovať kontinuitu a ubezpečiť hráčov, čo hrali, že s nimi počítam. Vedeli sme ako súper kope roh, podobný gól už v skupine takýmto spôsobom dal. Napriek tomu hráči v šestnástke iba stáli. Takéto góly dostávať nemôžeme.“
Georgij Kondratiev, tréner Bieloruska: ,,Slovensko hralo dnes veľmi dobre. Je to veľmi technicky založená reprezentácia. Súper dobre pracoval s loptou a mal výraznú prevahu. Naša obrana však bola veľmi dobre organizovaná.“
Adam Zreľák, autor gólu: ,,Som rád, že ma tréner nominoval. Snažil som sa podať maximum v tomto zápase a aj v minulom. Bielorusi hrali jedenásti na 30 metroch štvorcových. Bolo ťažké do nich búšiť. Mrzí nás to, ale musíme sa pozerať dopredu. V polčase sme si povedali, že chceme hrať rýchlejšie. Jeden gól som dal, mal som tam ešte dve hlavičky. Škoda, ale progres vidno.“
Prvá fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v tomto roku uskutočnila až v septembri pred zápasom Ligy národov Slovensko – Azerbajdžan. V známom trnavskom hoteli Phoenix sa zišlo okolo tridsať fanklubákov, ktorí aj za takýto krátky čas vytvorili súdržnú a peknú atmosféru.
OFSR – Trnava/mv
Foto: Anton Holienčin
Hlavnou témou bolo odovzdanie kníh Dvanásty hráč našim hosťom, známym komentátorom Marcelovi Merčiakovi, Ľubošovi Hlavenovi, dlhoročnému redaktorovi denníka Šport Mojmírovi Staškovi a bývalému reprezentantovi Kamilovi Kopúnkovi. Samozrejme, na akciu prišiel aj náš verný člen a bývalý výborný futbalista Vladimír Ekhardt, známy a dlhoročný kronikár trnavského Spartaka Mikuláš Rožňák.
Všetkých prítomných pozdravil a privítal šéf fanklubu Roman Táborský, ktorý povedal: ,,Dnes sme tu síce v skromnejšom počte, ale obsadili sme celú vybratú miestnosť. Táto fanzóna je na rozdiel od predchádzajúcich iná v tom, že oceníme knihou ľudí, ktorí robia pre nás od našej existencie, teda už 12 rokov. Mojmír Staško nám vždy ochotne vo všetkom vyhovel, Ľuboš Hlavena je taký náš parťák a Kamil Kopúnek nás poctil svojou účasťou už na prvej fanzóne, ktorá prebehla v bratislavskom Dome športu.“
Roman Táborský sa vrátil do dávnej minulosti, keď na ME 2004 v Portugalsku v zápase Česko – Holandsko naši západní susedia prehrávali 0:2, aby nakoniec otočili výsledok a vyhrali 3:2. Vtedy Milošovi Kopčovi povedal, kedy aj my zažijeme také stretnutie, v ktorom Slovensko pokorí nejaké veľké mužstvo. A vďaka Robovi Vittekovi a Kamilovi Kopúnkovi sa mu splnil detský sen, keď na MS 2010 v JAR Slovensko porazilo úradujúcich majstrov sveta Talianov 3:2 a tento súboj vošiel do dejín slovenského futbalu. ,,Emočne pre mňa tento zápas znamenal splnený sen,“ dodal R. Táborský.
,,Pre mňa moja účasť vo fanzónach vždy bola taká krkolomná, lebo mám vždy povinnosti pred zápasom, nie vždy mi to vyšlo, ale pokiaľ som len na chvíľu mohol prísť, urobil som tak. Ospravedlňujem Marcela Merčiaka, ktorý je na ceste. Klobúk dole pred vami za vašu prácu, lebo nebyť vás, tak aj tie najmenej lukratívne zápasy by sa hrali v komornej atmosfére. Staráte sa nielen o dobrú atmosféru, ale držíte fanúšikovské jadro, za čo vám patrí veľké uznanie,“ povedal Ľuboš Hlavena.
,,Nemám už veľmi čo dodať, celému fanklubu želám všetko dobré a hlavne aby vás slovenská reprezentácia v najbližšom období potešila dobrou hrou a výsledkami,“ dodal Mojmír Staško.
Na záver fanzóny Roman Táborský odovzdal knihu Dvanásty hráč našim hosťom a fanklubáci si na pamiatku urobili niekoľko fotiek.
Jozef Móder (na snímke vpravo), rodák z Tvrdošoviec, výborný technický rozohrávač a bývalý hráč Interu, Dukly a Lokomotívy Košice sa v pondelok 19. septembra dožíva 75 rokov. Vrcholom jeho kariéry bolo zlato z ME 1976 v Juhoslávii, ku ktorému prispel výdatnou mierou.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Móder začal svoju kariéru v Interi Bratislava, potom hral za Lokomotívu Košice. Počas vojenčiny v Dukle Praha debutoval ako záložník v roku 1972 v československej reprezentácii. V rokoch 1973 – 1980 hral zasa v Košiciach. V reprezentácii odohral 17 zápasov a dal 3 góly. Na konci kariéry hral rokoch 1980 a 1982 v rakúskom Grazer AK. Móder bol obávaný strelec pokutových kopov, v Grazi dosiahol aj priamy gól z rohového kopu. Najväčšie chvíle ofenzívneho stredopoliara v drese s levom na hrudi prišli vo štvrťfinále v kvalifikácii ME 1976 proti Sovietskemu zväzu, ktorému pri výsledkoch 2:0 a 2:2 nastrieľal tri zo štyroch gólov. Boli to jeho jediné presné zásahy v reprezentácii. V lige zaznamenal vo farbách Interu Bratislava, Lokomotívy Košice a Dukly Praha 80 gólov v 346 stretnutiach. Po konci aktívnej činnosti trénoval napríklad v Kuvajte alebo Košiciach.
V roku 2021 bol uvedený spolu s ďalšími osobnosťami slovenského futbalu do Siene slávy. ,,Čakal som na to dosť dlho, v Sieni slávy sú už aj mladší hráči z mojej éry. Človeka poteší takéto vyjadrenie úcty zo strany ľudí, ktorí riadia slovenský futbal. Stále je to pre mňa dosť čerstvá udalosť. Sošku mám vystavenú na dobrom mieste, je dostatočne viditeľná a každý deň mi pripomína moju futbalovú kariéru,“ vraví čerstvý oslávenec.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje v Košiciach stretnutie s Jozefom Móderom a pri príležitosti jeho jubilea mu želá veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody!
V tomto týždni má oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie až dvoch jubilantov. V nedeľu 11. septembra sa náš člen Rastislav Kostka tiež dožíva životného jubilea 50. rokov. Každý kto sa zaujíma o futbal, vie, že hral za Spartak Trnava, Ozetu Duklu Trenčín, 1. FC Synot Staré Město, Artmediu Petržalka a DAC Dunajská Streda.
OFSFR – Bratislava/mv
Foto: fanklub – Rastislav Kostka v strede s obľúbenými legendami Karolom Polákom a Jozefom Štibrányim – Iron Maiden 2013
Za reprezentáciu Slovenska nastúpil v dvoch stretnutiach. Hrával na poste stredného obrancu. S futbalom začínal ako 9-ročný v Bošanoch, najskôr ako ako útočník v jednej sezóne nastrieľal 30 gólov. Dorasteneckú ligu hrával v Bánovciach nad Bebravou a do Trnavy ho priviedol tréner Richard Matovič. Prvý zápas za Spartak Trnava odohral v domácom zápase 14. augusta 1991, keď Spartak remizoval s Baníkom Ostrava 2:2. Svoj premiérový gól zaznamenal v nasledujúcej sezóne proti Slavii Praha. Po vojenskej službe v Trenčíne sa vrátil v lete 1994 opäť do Trnavy, kde patril stabilne do základnej jedenástky.
Rastislav Kostka je tiež aktívnym členom nášho fanklubu, v minulosti mal aj svoj vlastný v Trnave. Zúčastnil sa niekoľkých medzinárodných futbalových stretnutí v rámci fanklubov, takisto fanzón a iných spoločenských akcií. Ako napríklad vlani počas osláv 11. výročia fanklubu na Horehroní, keď sa ujal funkcie turistického vodcu výstupu na Kráľovu hoľu. Jeho najväčšími koníčkami sú včelárstvo a turistika. „Tatry som pochodil krížom-krážom. V zahraničí mám výškový rekord Piramide Vincent v masíve Monte Rosa 4215 metrov nad morom,“ hovorí. Býva v Bošanoch a pracuje ako skladník pre výrobu pracovnej obuvi vo Veľkých Bieliciach.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Oslávencovi želá veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a aby sme sa s ním pravidelne stretávali na rôznych našich akciách!
Ladislav Šimurka oslavuje významné životné jubileum 50 rokov
Ladislav Šimurka, ktorý od založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí medzi jeho najaktívnejších členov, v utorok 6. septembra oslavuje významné životné jubileu 50 rokov. Okrem športu je aj veľkým vyznávačom hudby, hlavne rockovej a metalovej. Aj z tohto dôvodu navštívil veľa koncertov doma a v zahraničí.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub /Ladislav Šimurka prvý zľava na koncerte Iron Maiden – ako odmena za futbalový zápas OFSFR vs. Iron Maiden fans 2013 aj s Rastislavom Kostkom prvý vpravo.
Zaujímavé je, že rodák z Veľkého Orvišťa dlhé roky býval na jednej ulici so súčasným predsedom fanklubu Romanom Táborským. Aktuálne však už vyše dvadsať rokov žije vo Vrbovom, neďaleko Piešťan. S manželkou Marcelkou, ktorá mu toleruje jeho veľkú vášeň pre šport má dvoch synov. Pravidelne navštevuje zápasy Spartaka Trnava. Futbal hrával za mládež vo Veľkom Orvišti a neskôr ju aj spoločne s Romanom Táborským trénoval.
Ladislav Šimurka je členom fanklubu prakticky od jeho založenia, za ten čas navštívil veľa zápasov reprezentácie Slovenska v podstate iba na domácej pôde. Veľmi si však cení, že pred viacerými významnými stretnutiami fanklub fanklub pripravil veľa fanzón, kde sa stretávajú nielen jeho členovia, ale aj mnohí významní hostia, hlavne bývalí hráči a tréneri, skutočné kapacity slovenského futbalu! Najviac mu utkvela v pamäti akcia z hotela Bôrik, kde sa v roku 2012 krstila fanklubová hymna za účasti Jozefa Vengloša a Márie Královičovej.
,,Najprv ma cez víkend čaká záhradná rodinná oslava a potom taká pracovná, voláme to fantastická štvorka, na ktorej budú spolu s našimi partnerkami Roman Táborský, Peter Zeman a Rastislav Kostka. Mimochodom, na konci tohto týždňa Rasťo tiež má päťdesiatku, takže si to vymeníme a pôjdeme tiež k nemu na oslavu,“ povedal nám čerstvý oslávenec Ladislav Šimurka.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a veľa pekných zážitkov zo stretnutí našej reprezentácie!
Hamšík o Calzonovi: Je to futbalový maniak a detailista
Bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík je presvedčený, že nastal správny čas vyskúšať zahraničného trénera. Stredopoliar Trabzonsporu verí, že Talian Francesco Calzona prinesie do slovenského národného tímu nový impulz.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
,,Keď som videl, že sme odvolali pána trénera Štefana Tarkoviča, tak mi napadol práve Francesco Calzona. Zavolal som pánovi prezidentovi zväzu Jánovi Kováčikovi, či sa mu páči taká myšlienka. Následne som sa ozval aj Francescovi. Všetkým sa tento nápad páčil. Prvé dva zrazy budú určite náročné pre všetkých. Či pre neho, alebo aj hráčov. Predsa je to zahraničný tréner a komunikácia bude hrať asi najdôležitejšiu úlohu. Je len dobre, že veľa hráčov hrá alebo hralo v Taliansku a poznajú prácu talianskych trénerov,“ uviedol Hamšík pre svoju oficiálnu webovú stránku.
Počas pôsobenia v SSC Neapol pracoval s Calzonom tri roky. ,,Je to futbalový maniak, detailista. Myslím si, že mužstvu dá tvar a vyrovnané výkony, čo bol náš najväčší problém. Naše výkony boli ako na hojdačke. Po taktickej stránke urobíme veľký krok dopredu,“ tvrdí Hamšík.
Podľa jeho slov Calzonu oslovila myšlienka viesť Slovensko: ,,Vidí v mužstve veľký potenciál. Viem, že to neboli jednoduché rokovania, ale som veľmi rad, že je nakoniec oficiálne trénerom Slovenska. Ešte sa chcem rozlúčiť s národným dresom posledným zápasom v reprezentácií pred domácim publikom. Takže hádam to bude v novembri.“
Slovenská futbalová reprezentácia aj odvetný zápas proti Bielorusku v C-skupine Ligy národov odohrá v Srbsku. Prvý sa uskutočnil začiatkom júna v Novom Sade, kde Slováci vyhrali 1:0 gólom Suslova. Pôvodne sa malo hrať v Trnave, ale Európska futbalová únia (UEFA) potvrdila sankcie za inváziu Ruska na Ukrajinu, ktoré sa týkajú aj Bieloruska. Jeho národný výber môže hrať medzinárodné zápasy iba na neutrálnej pôde.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Súboj proti Bielorusku sa uskutoční v nedeľu 25. septembra o 18.00 h na štadióne popredného srbského klubu TSC Bačka Topola, do ktorého nedávno prestúpil slovenský krídelník Nikolas Špalek. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje do Srbska zájazd autobusom.
Bližšie informácie budú komunikované internou formou fanklubu.
Svoj predbežný záujem hláste na: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk
Neobyčajný príbeh Jana Kollera, o rok bude film aj o Martinovi Škrtelovi
Na včerajšej tlačovej konferencii pred premiérou dokumentárneho filmu o veľmi úspešnom hráčovi a najlepšom strelcovi v novodobej histórii českého futbalu Janovi Kollerovi ,,Príbeh obyčajného chlapca“ sme sa dozvedeli, že približne o rok príde do kín dokumentárny film aj o bývalom dlhoročnom kapitánovi slovenskej reprezentácie Martinovi Škrtelovi. Na akcii sa zúčastnili aj dvaja naši členovia, mediálny manažér Milan Valko a známy novinár Ladislav Harsányi.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Film o legendárnom českom kanonierovi prišiel na Slovensko osobne predstaviť aj Jan Koller, asistoval mu pri tom jeho futbalový priateľ, Martin Škrtel. Jan Koller, rodák z Prahy prezývaný Dino napriek svojej výške 202 centimetrov mal ťažké začiatky, ale postupne sa z neho stal útočník európskej triedy. Od ranného detstva futbal hrával v dedinke Smetanova Lhota. ,,Ani vo sne ma nenapadlo, že sa o mne nakrúti film. Asi ako by mi nenapadlo, že budem mať takú skvelú kariéru profesionálneho futbalistu,“ hovorí Koller, ktorý hrával za Spartu, Lokeren, Anderlecht, Dortmund, Monaco, 1. FC Norimberg, Samaru a Cannes.
Koller nechal režiséra Petra Větrovského nahliadnuť hlboko do svojho súkromia. Bývalý český futbalový útočník a reprezentant tak filmárskemu štábu umožnil porozprávať príbeh, ktorý obdivujú státisíce futbalových fanúšikov na celom svete. ,,Zvykol som si svoje súkromie strážiť, kamery som si veľmi do života nepúšťal, musel som si zvyknúť na to, že celý štáb nakrúca u mňa doma, chvíľu to trvalo,“ priznal na tlačovej konferencii pred premiérou filmu Koller.
Režisér oboch filmov Čech Petr Větrovský už pred dvomi rokmi uviedol do kín aj športový film o MMA zápasníkovi Attilovi Véghovi. Tridsaťsedemročný Škrtel ukončil profesionálnu kariéru po uplynulom ročníku. V nedeľu splnil sľub a takmer po dvadsiatich rokoch si obliekol dres rodnej obce Ráztočno, v ktorom aj skóroval.
,,Budem mať peknú pamiatku na moju kariéru a takto raz budem môcť ukázať mojim deťom a mojim vnúčatám, čo dedo dokázal vo futbale. Pozerám sa na to aj ako na príbeh chalana z dediny, ktorý keď podriadi svojmu cieľu všetko, tak potom sa mu ten cieľ môže splniť,“ povedal na tlačovej konferencii bývalý stopér AS Trenčín, Zenitu Petrohrad, FC Liverpool či Basaksehiru Istanbul.
Větrovský priznal, že tvorcovia boli v šoku z toho, čo za rok v slovenskom futbale po Škrtelovom boku zažili. Či už išlo o násilnosti na derby so Slovanom alebo o urážky, ktoré si Škrtel vypočul v Bratislave na adresu seba a svojej rodiny.
,,Dva roky dozadu som mal v hlave, že by som natočil film o Martinovi, ešte skôr ako o Honzovi. Hralo sa derby Trnava – Bratislava, dovtedy si to mal rozmyslieť. Vzal som kamery, napokon sme ešte museli dávať slovenskej polícii naše zábery. Martin to podľa mňa najprv nebral vážne, čo chápem, lebo pre športovca je najťažšie natáčať počas kariéry.
Honzovi sme narušili civilný, Martinovi pracovný život. Potom to už fungovalo, pôjdeme natáčať do Liverpoolu a do Turecka, do konca roka by sme chceli mať všetky zahraničné destinácie, potom budeme strihať,“ povedal český režisér.
V Dolnom Kubíne fanklubáci odhalia reliéf Ivanovi Chodákovi
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravuje v piatok 23. septembra v Dolnom Kubíne v spolupráci s ŠK Slovan Bratislava a tamojším miestnym úradom, kde v minulosti krstil maskota Ďuryho a oslávil 9. výročie svojho vzniku, ďalšiu veľkú a významnú akciu. V tento deň sa uskutoční odhalenie reliéfu v rodnom dome MUDr. Ivana Chodáka, bývalého výborného futbalistu a lekára.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
,,Je fajn, že sme našli vhodný termín na usporiadanie tejto udalosti, lebo v tom čase bude reprezentačná prestávka, takže všetci môžu prísť na toto stretnutie. Fanklub organizuje odhalenie reliéfu v rodnom dome Ivana Chodáka. ŠK Slovan bude prezentovať knihu o Ivanovi Chodákovi a mesto Dolný Kubín sa zasa postará o spoločenské posedenie. Zúčastnia sa na ňom významne osobnosti, ktoré s Ivanom Chodákom spolupracovali, ako chemik Prof.Ing. Milan Remko, DrSc. ,svetový kardiochirurg profesor MUDr. Viliam Fischer, CSc.FICS. Trojnásobný Futbalista roka Dušan Tittel, súčasný richtár Obce Oravcov v Bratislave JUDr. Milan Galanda a ďalší. Takisto rátame aj s účasťou bývalého uznávaného hokejového reprezentanta a s Martinou Halinárovou. Mesto Dolný Kubín chce do tejto akcie zapojiť aj deti, takže predpokladám, že sa na nej zúčastní minimálne viac ako sto ľudí,“ vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Autorom reliéfu je oravský reštaurátor, Mgr. art. Stanislav Kľúčik mladší., ktorý vytvoril rovnaké dielo aj Jánovi Popluhárovi, slovenskému futbalistovi 20. storočia. Fanklub sa zúčastní na odhalení reliéfu, krstu knihy a spoločnej večeri. Tento reliéf zaplatili naši členovia Jozef Krupa a Milan Kurnota a ďalší členovia môžu naň môžu prispieť dobrovoľným príspevkom.
Mimochodom, MUDr. Ivan Chodák bol vlastne prvým futbalistom promovaným lekárom a veľkým príkladom pre ďalších nasledovníkov. Preslávil sa nielen futbalovým a hokejovým umením, ale aj džentlmenským športovým vystupovaním. Za postoj k hre, spoluhráčom, rozhodcom, divákom, ale predovšetkým k súperovi mal prívlastok „rytier v kopačkách“. Za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Je symbolom slušnosti, preto sa aj v Dolnom Kubíne v minulosti vyhlasovala prestížna Cena fair-play Ivana Chodáka.
S futbalom začínal v Dolnom Kubíne. Začiatkom roka 1935 ho prepožičali do FC Vrútky, na jeseň krátky čas pobudol vo VŠ Bratislava. Prvé ligové stretnutie za klubové farby I. Československý ŠK Bratislava zohral 1. decembra 1935 proti Teplitzer FK. V lige odohral 193 zápasov, dal 23 gólov, okrem brankárskeho vystriedal všetky hráčske posty. Bohatstvo futbalového umenia ukázal jedenásťkrát ako reprezentant Slovenska. Aktívnu futbalovú kariéru ukončil v roku 1946.
Miroslav Maco, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v piatok 12. augusta dožil významného životného jubilea – 50 rokov.
Takisto je oddaný fanúšik slovenskej reprezentácie a preto ho veľmi potešil postup na MS 2010, na ME 2016 a 2020. Pochádza z Piešťan, od štyroch do dvadsiatich rokov žil v Bratislave. Potom sa presťahoval do obce Veľké Kostoľany, kde býva doteraz. Tam aj podniká, má stavebnú firmu. V mladosti sa venoval futbalu, hokeju, basketbalu, šport vypĺňal všetok jeho voľný čas. Od prípravky až po seniorov hrával za Inter Bratislava. Keďže sa neuplatnil vo vrcholovom futbale, dostal ponuku hrať za Veľké Kostoľany. Bol to vydarený krok, hrával na viacerých pozíciach, keď bolo treba bol brankár, stopér, stredopoliar, či útočník.
,,Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010. Na vlastné oči som videl väčšinou zápasov našej reprezentácie doma i vonku, bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku a tiež na odložených ME 2020. Fanúšikom futbalu som už od šiestich rokov, keď ma otec zobral na derby Inter – Slovan a vtedy som si vybral žltočierne farby. A potom to už tak išlo, že som chodil na takmer všetky zápasy reprezentácie. Šport ma baví, úprimne drukujem všetkým našim športovcom. Navštívil som MS v hokeji, hádzanárske a basketbalové zápasy. Teší ma, keď Slovensko vyhráva a keď sa spoločne s fanúšikmi stretávame na takýchto športových podujatiach,“ vraví Miroslav Maco.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi k veľkému životnému jubileu najmä veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.
Foto: Vladimír Ekhardt (vľavo) a Jaroslav Psota ml.
Jedinou posilou nášho futbalového tímu v Kežmarku s ligovou minulosťou bol bývalý futbalista Dunajskej Stredy, Spartaka Trnava i Slovana Bratislava, 64-ročný Vladimír Ekhardt. Kedysi nesmierne tvrdý až nekompromisný stredopoliar, dlhoročný člen nášho fanklubu, sa stále udržuje v dobrej kondícii a proti starým pánom 1. MFK Kežmarok veľmi dobre „zametal“ na poste stredného obrancu a hral s veľkým prehľadom.
„Futbal hrávam dosť často s priateľmi z radov bývalých futbalistov. So starými pánmi chodíme po rôznych oslavách a výročiach klubov. Každý zápas je iný, aj partia sa obmieňa. Futbal berieme skôr ak zábavu, ale vždy sa hrá aj o určitú prestíž. Mne sa ako bývalému futbalistovi hrá lepšie, keď mám okolo seba seberovných partnerov. Neprekáža mi však ani to, keď niektorí nie sú takí zdatní vo futbale. Baví ma to, teší ma, že môžem byť v kolektíve, medzi kamarátmi. To je dôvod, prečo chodím rád medzi fanklubistov a rád si s nimi zahrám,“ vysvetlil, prečo prijal pozvanie na oslavy 12. výročia fanklubu.
„Je veľmi dobré, že vďaka Romanovi Táborskému, Milošovi Kopčovami a ďalším vznikol takýto fanklub. Nielen že chodia podporovať tím v každom zápase, keď cítiť spolupatričnosť fanklubu s reprezentačným mužstvom, ale robia aj spoločenské udalosti, akou bolo napríklad nedávno inštalovanie busty Jána Popluhára v Bernolákove. Je to pekné, že to funguje a udržiava sa to. Má to svoju logiku. Chodia spolu na podujatia, utužuje sa tým kamarátstvo,“ pochvaľuje si činnosť fanklubu.
S fanklubom zažil už veľa a počas troch dní v Kežmarku, respektíve vo Vysokých Tatrách, pribudli ďalšie zážitky. „Tých bolo za tie roky veľa. Tento výlet mal aj pridanú hodnotu v tom, že sme si zahrali futbal. Návšteva TATRATEA bola tiež veľmi zaujímavá. Človek nemá ani predstavu, čo sa za takým produktom skrýva. Že to nie je len o pití alkoholu a človek získal z úst najpovolanejších zaujímavé informácie a poznatky. Sú to pekné akcie.“
Trénerskú kariéru už zavesil na klinec: „Budem mať 65, už sa nechystám aktívne trénovať, hoci ponuky z nižších súťaží stále dostávam. Futbalu sa venujem rekreačne. Chodievam na takmer každý domáci zápas Spartaka. Bolo by super zopakovať úspech z roku 2018, keď Spartak získal titul a celé mesto a región žili futbalom.“
Ako vidí budúcnosť našej reprezentácie a trénerskú otázku v nej? „Všetko sa vyvíja. Aj reprezentačné mužstvo. Po úspechoch, keď sa dostalo na MS i ME, prišlo slabšie obdobie. Obmena hráčskeho kádra je prirodzená. Musíme počkať, kým vyrastú hráči, ktorí to budú schopní zopakovať. Treba byť trpezliví. Čo sa týka trénera reprezentácie, myslím si, že by bolo potrebné veriť našim slovenským, dať im dôveru. Možno by sa výsledok dostavil rovnako, ako keby mal prísť niekto z cudziny.“
Bývalý kapitán reprezentácie Marek Hamšík oslávil 35 rokov
Marek Hamšík, bývalý kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie, skvelý stredopoliar a 8-násobný Futbalista roka dnes 27. júla oslávil 35 rokov. S 26 gólmi je historicky najlepším strelcom reprezentácie Slovenska, za ktorú odohral rekordných 135 zápasov. Bol účastníkom MS 2010, ME 2016 a 2020.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Reprezentačnú kariéru ukončil v súčasnosti stredopoliar tureckého Trabzonsporu, s ktorým sa na konci uplynulej sezóny tešil z majstrovského titulu, tento rok v máji. Rodák z Banskej Bystrice začínal s futbalom v rodnom meste, v roku 2002 prestúpil ešte ako dorastenec do bratislavského Slovana, s ktorým získal slovenský dorastenecký titul. Do A-mužstva Slovana sa dostal v roku 2004, kedy prestúpil do talianskeho klubu Brescia Calcio.
Najlepšie roky kariéry v Neapole, za ktorú nastupoval v rokoch 2007-2019. Pod Vezuvom bol kapitánom a stal sa klubovým rekordmanom v počte odohraných zápasov, jednu dobu držal aj rekord v počte strelených gólov. S Neapolom získal dvakrát Taliansky pohár a raz Taliansky superpohár. Od vlaňajška pôsobí v Trabzonspore.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody a hlavne športových úspechov na klubovom poli!
Kronika12 hráč je už aj v Baku u saleziánov zo Slovenska
OFSFR – Fotoobjektívom fanklubu z Baku a Nur-Sultanu.
Trinástim členom fanklubu sa nakoniec podarilo reálne vycestovať na náročný dvojzápas do Baku a Nur-Sultanu. Podarilo sa nám aspoň krátke stretnutie po zápase v Baku na odovzdanie kroniky fanklubu a poďakovanie za poslednú návštevu v Baku. Saleziáni ako komunita nám vo viacerých prípadoch veľmi pomohli…Ďakujeme…
Aj fanklubáci prispeli k postupu slovenských mladíkov na MS
Cieľ splnený. Slovenská futbalová reprezentácia do 19 rokov sa cez domáce ME rovnakej vekovej kategórie dokázala prebojovať na MS 2023 do 20 rokov v Indonézii (20. mája až 11. júna). Stane sa tak druhý raz v histórii presne po dvadsiatich rokoch. Tréner „sokolíkov” Albert Rusnák st. vyhlásil, že jeho mužstvo významným úspechom vlialo slovenskému futbalu novú nádej.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub / Bednárik Stropkov
fanklubák Jozef Hracho z Kátloviec v národnom oblečení
Postup je vo vrecku, aj keď po ohromne dramatickom priebehu zápasu, ktorý určite neponúkol veľa krásy. Slovenskí mladíci napokon dokázali zdolať rakúskych rovesníkov najtesnejším možným rozdielom 1:0 a uspieť v baráži o účasť na MS 2023 do 20 rokov.
Všetky štyri zápasy v Trnave proti Francúzsku (0:5), Taliansku 0:1), Rumunsku (1:0) a Rakúsku (1:0) navštívili aj niektorí členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Keďže sa tieto ME hrali na Slovensku, využili sme možnosť povzbudiť našich mladíkov v náročných meraniach síl proti skutočne kvalitným súperom. Vždy nás na každom stretnutí bolo aspoň päťdesiat. Najsilnejšie zastúpenie mali fanklubáci z okolia Trnavy, ale aj z iných častí Slovenska. Pred zápasmi sme sa stretli v hoteli Phoenix, v ktorom organizujeme fanzóny pred medzištátnymi súboji reprezentačného A-tímu. V hľadisku sme síce boli roztrúsení, ale mali sme naše vlajky a okrem jedného súboja prišiel Marián Póša povzbudiť naše mužstvo aj so svojím legendárnym bubnom,“ povedal nám Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Mladí Slováci v štyroch stretnutiach dali iba dva góly a herne svojimi výkonmi tiež neoslnili. So skóre 2:6 sa prebojovali na svetový šampionát. Vedeli, čoho sú schopní Rakúšania, ale takisto v čom spočívala ich slabina. Domácim sa podarilo všetko využiť a napokon zdolali papierového favorita. ,,Po dvoch prehrách sa naše mužstvo natoľko zmobilizovalo, že vyhralo dva najťažšie a najdôležitejšie zápasy. Dosiahlo veľký úspech, ktorý si zrejme uvedomí až s odstupom času. Vo futbale málokedy chodíme v rôznych kategóriách na MS a tak by sme to mali aj hodnotiť. A možno našich mladíkov pôjdeme do Indonézie aj povzbudiť,“ dodal ešte Roman Táborský.
Potvrdené, spečatené a oficiálne. Slovenský futbalový reprezentant Juraj Kucka sa stal novou posilou úradujúceho majstra Fortuna ligy ŠK Slovan Bratislava. Špekulovalo sa o tom už dlhší čas, no bolo to potvrdené až vo štvrtok 23. júna krátko popoludní priamo na Tehelnom poli. Skúsený 35-ročný stredný záložník Juraj Kucka sa stal oficiálne novou tvárou tímu Slovana Bratislava. S rekordným dvanásťnásobným slovenským majstrom podpísal dvojročnú zmluvu.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Tridsaťpäťročný Kucka sa na domáce trávniky vracia po 13,5-ročnom pôsobení v zahraničných kluboch. V januári 2009 zamieril z Ružomberka do pražskej Sparty, potom si obliekal aj dresy FC Janov, AC Miláno, Trabzonsporu, Parmy a Watfordu. ,,Je to pekný pocit, vraciam sa na Slovensko, kde som začínal. Teším sa na spoluprácu a chcel by som poďakovať za túto príležitosť. Verím, že bude všetko fungovať a že dosiahneme tie najväčšie úspechy,“ uviedol Kucka na štvrtkovej tlačovej konferencii. ,,Bolo to náročné rokovanie, o Juraja bol veľký záujem a ja som rád, že sa nám podarilo uspieť a že sme to dnes spečatili. Verím, že bude oporou pre tím a lákadlom pre fanúšikov,“ uviedol generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík mladší.
Ligový titul získal v kariére len so Spartou (2010), teraz si zvolil Slovan, ktorý sa stal majstrom Fortuna ligy v predchádzajúcich štyroch ročníkoch. ,,Mali sme viaceré možnosti, ale Juraj vyjadril túžbu vrátiť sa na Slovensko. Som presvedčený, že pre klub bude hráčskou, ako aj morálnou oporou,“ uviedol Kuckov agent Karol Csontó. Sám hráč sa chcel podľa vlastných slov vrátiť bližšie k svojmu rodisku už dlhodobejšie. Miesto v kádri trénera Vladimíra Weissa staršieho však neberie ako samozrejmosť. ,,Čím kvalitnejší hráči, tým lepšie. Zdravá konkurencia spôsobuje, že musia na sebe pracovať. Od Vlada (Weissa ml., pozn. red.) som počul, že je tu veľmi dobrá partia, a teším sa sem,“ dodal Kucka.
Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov sa v dvojzápase baráže majstrovstiev Európy stretne s ukrajinskými rovesníkmi. O zostávajúce štyri miestenky na budúcoročný finálový turnaj v Gruzínsku a Rumunsku (21. júna až 8. júla 2023) sa bude bojovať od 19. do 27. septembra 2022, Slovensko odohrá prvý zápas doma. Utorňajší žreb v sídle Európskej futbalovej únie (UEFA) vo švajčiarskom Nyone rozhodol aj o ďalších dvojiciach Chorvátsko – Dánsko, Írsko – Izrael a Island – Česko.
OFSR – Nyon/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Istotu účasti na šampionáte už majú dve organizátorské krajiny, víťazi deviatich kvalifikačných skupín Nórsko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Taliansko, Anglicko, Francúzsko a Belgicko, ale aj Švajčiarsko ako najlepší tím z druhých miest. Mladí Slováci obsadili po diskvalifikácii Ruska druhú pozíciu v C-skupine za stopercentnými Španielmi, keď päťkrát zvíťazili a trikrát prehrali. Ukrajinci skončili na druhej priečke v „háčku“ iba o tri body za Francúzmi. V desiatich vystúpeniach mali bilanciu sedem víťazstiev, dve remízy a jedna prehra, do tabuľky druhých tímov sa v šesťčlenných skupinách počítali výsledky s mužstvami na prvom, treťom, štvrtom a piatom mieste. Ukrajina si preniesla sedemnásť bodov, o dva viac ako Slovensko z päťčlenného „céčka“.
,,Čaká nás ťažký súper, ale každý jeden tím, ktorý sa dostal do baráže, je kvalitný. My sa na dvojzápas pripravíme a máme veľkú túžbu postúpiť. Musíme si urobiť detailnú analýzu, na to sa teraz sústredíme,“ povedal na webe futbalsfz.sk tréner Jaroslav Kentoš, ktorého zverenci zdolali Ukrajincov 3:2 vlani v marci na prípravnom Antalya Cupe v Turecku: ,,Od toho zápasu už uplynul nejaký čas. Ukrajinský tím do 21 rokov má veľkú kvalitu, sú v ňom hráči zo Šachtaru Doneck či Dinama Kyjev. Myslím si, že tento barážový dvojzápas bude mať málo spoločné s tým z Antalya Cupu. Všetky mužstvá sú kvalitné, rešpektujeme súpera, ktorého nám žreb určil, a dobre sa naňho pripravíme.“
Slovenská „dvadsaťjednotka“ hrala na záverečnom turnaji ME tejto vekovej kategórie iba dva razy v ére samostatnosti. V roku 2000 obsadila v domácom prostredí štvrtú priečku, v roku 2017 v Poľsku pod vedením českého trénera Pavla Hapala po dvoch víťazstvách a jednej prehre tesne nepostúpila zo skupiny a skončila na piatej pozícii.
dvojice baráže (19. až 27. septembra 2022):
Chorvátsko – Dánsko
Slovensko – Ukrajina
Írsko – Izrael
Island – Česko
už istí účastníci ME (21. júna až 8. júla 2023):
Gruzínsko, Rumunsko (organizátori), Nórsko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Taliansko, Anglicko, Francúzsko, Belgicko (víťazi kvalifikačných skupín), Švajčiarsko (najlepší tím z druhých miest)
V Kroměříži sa uskutočnilo jedinečné podujatie legiend českého a slovenského futbalu
Strieborní olympionici z Tokia 1964 Ján Geleta a Jan Brumovský, zlatí olympionici z Moskvy z roku 1980 Jindřich Svoboda (autor finálového gólu), Josef Mazura, Zdeněk Rygel, Petr Němec a Verner Lička, zlatí z ME Belehradu 1976 Alexander Vencel st., Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Karol Dobiáš, Antonín Panenka, Dušan Galis, Zdeněk Nehoda, Pavol Michalík, Dušan Herda a plejáda ďalších top bývalých futbalistov, ktorí čosi v minulosti na trávnikoch dokázali…Vidieť takto všetkých spolu bolo niečo úžasné a ktovie či sa to ešte niekedy podarí.
OFSR – Kroměříž/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
Krásne mesto Kroměříž s nádhernými záhradami si pripomenulo 120 rokov od narodenia bývalého špičkového futbalistu a ich rodáka Josefa Silného, strieborného z MS 1934, neskôr hráča Slavie a Sparty, po ktorom pomenovali svoj štadión. Zároveň Klub ligových kanonierov oslávil 50 rokov od svojho založenia, takže sa zrodila v hlavách Vaška Tichého a Tomáša Medveďa ideálna myšlienka zorganizovať v sobotu 18. júna stretnutie všetkých žijúcich ligových kanonierov pod názvom – ,,Kanonýři v Kroměříži.“
Na Hanu prišli bývalí skvelí hráči zo všetkých kútov Česka a Slovenska. Na akcii sa zúčastnil aj rodák zo slovenských Horných Motešíc, už vyše polstoročia žijúci v Česku, 78-ročný Ján Geleta. ,,Pred dvomi týždňami som sa v Bernolákove zúčastnil na odhalení busty Jána Popluhára. Túto skvelú akciu pripravil oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie a som veľmi rád, že som mohol byť aj v Kroměříži na ďalšom výnimočnom podujatí. Pred rokom mi operovali srdce, mám tri bajpasy. Z domu už chodím málo, ale v prípade Jána Popluhára a ,,Kanonieri v Kroměříži“ som urobil výnimku,“ vravel strieborný medailista z tokijskej olympiády 1964, ktorý napriek zdravotným patáliám nestráca zmysel pre humor a životný optimizmus.
O futbale sa na Hanej nielen rozprávalo, ale sa aj hral. Na ihrisku sme mohli vidieť v akcii skutočné legendy českého a slovenského futbalu. Najprv v predzápase nastúpili proti sebe staré gardy Kroměříža a Bohemians, keď v drese ,,klokanov“ končil Silný ligovú kariéru. Vicemajster sveta z roku 1934 sa stal prvým hráčom, ktorý dosiahol 100 gólov v domácej najvyššej súťaži. Bohemians aj s majstrami Európy z roku 1976 Karolom Dobiášom a Antonínom Panenkom porazili domácu Hanácku Slaviu 7:2.
V hlavnom exhibičnom zápase členov Klubu ligových kanonierov pre autorov 100 a viac gólov v najvyšších súťažiach slovenskí internacionáli pod vedením trénerov Dušana Galisa a Ladislava Petráša porazili českých internacionálov 8:6 (3:4). Čestný výkop zápasu mal tréner českej reprezentácie Jaroslav Šilhavý. Vo víťaznom tíme vo veľkej horúčave zaznamenal štyri góly Jozef Kožlej, výborným výkonom sa však blysol brankár Kamil Čontofalský. Na druhej strane hetrik dosiahol David Lafata. Za český tím nastúpili aj štyria Slováci, Ľuboš Luhový (dal dva góly), Ján Kocian, Vladimír Kinder a Pavol Diňa. V kádri mal aj Antonína Panenku a hrajúcim koučom bol bývalý tréner slovenskej reprezentácie Pavol Hapal.
Za Slovákov nastúpili: Kamil Čontofalský – Ladislav Pecko, František Hanc, Jozef Valachovič, Marián Had, Ľubomír Orabinec, Marek Hollý, Stanislav Šesták, Milan Ivana, Martin Obšitník, Július Šimon, Róbert Semeník, Jaroslav Timko, Jozef Kožlej, Tomáš Medveď, Filip Hološko, Andrej Porázik. Slováci víťazstvo zapili obrovskou šesťlitrovou fľašou Prosecca, ktoré zabezpečil bývalý dlhoročný kapitán slovenskej reprezentácie Marek Hamšík. A k víťazstvu im zablahoželali aj bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Stanislav Griga a Milan Lešický.
V súčasnosti je v elitnej spoločnosti ,,stovkárov“ 76 hráčov, z nich jediný útočník Milan Škoda z Mladej Boleslavi ešte pôsobí v najvyššej súťaži. Lídrom historickej tabuľky je legendárny Josef Bican so 447 gólmi pred Vlastimilom Kopeckým (252) a Davidom Lafatou (204).
,,Túto akciu sme plánovali aspoň rok, spolu so šéfredaktorom Gólu Václavom Tichým sme dali hlavy dokopy a za podpory mesta Kroměříž a jeho primátora Jaroslava Němca sa nám podarilo zorganizovať veľkolepé podujatie. Do tohto moravského mesta zavítalo veľa legiend, úžasných ľudí, ktorí si zaspomínali na niekdajšie krásne časy a viacerí z nich ukázali svoje umenie aj na ihrisku. Všetci sme sa v zdraví zišli a rozišli a z toho som najšťastnejší. Máme takú myšlienku, že o rok by sme rovnakú akciu zorganizovali aj na Slovensku,“ povedal nám Tomáš Medveď, riaditeľ KLK, sám člen Klubu ligových kanonierov, bývalý dlhoročný hráč viacerých slovenských klubov a prvý Slovák, ktorý hral v Číne!
Kroměříž sa na jeden deň stal hlavným mestom niekdajšieho čs. futbalu. Tri generácie skvelých hráčov i trénerov spomínali na časy, keď boli mladí, zdraví, plní síl a „kopali“ za svoje mužstvá. A väčšina z nich dosahovala úspechy, o ktorých sa ich nasledovníkom môže iba snívať. Kiežby sa im aspoň trocha priblížili.
Pred zápasom 10. kola nadstavby o titul ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina na Tehelnom poli slávnostne pokrstili publikáciu o legendárnom Ivanovi Chodákovi. Bývalému skvelému športovcovi a uznávanému lekárovi bol venovaný 13. diel edície Belasé legendy. Na krste sa zúčastnili aj predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Peter Špilák, Anton Holienčin a Ladislav Harsányi.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Anton Holienčin
Autormi knihy sú známi publicisti Ladislav Harsányi a Tomáš Černák. Zaujímavé je tiež, že Ivan Chodák bol majstrom Slovenska s futbalovým a hokejovým Slovanom. ,,Pán Chodák je vlastne prvým futbalistom promovaným lekárom, ktorý bol zároveň aj prvoligovým hráčom. Bol veľkým príkladom pre ďalších nasledovníkov. V jeho stopách išiel iný lekár a futbalista, Božin Laskov. Ivan Chodák vo svojej bohatej kariére nikdy nebol napomínaný,“ vraví L. Harsányi, ktorý napísal už dvadsať kníh, 18 futbalových a dve o kanoistike.
,,Musím povedať, že Ivan Chodák mal veľmi zaujímavý aj súkromný život, lebo jeho manželka bola jedna zo spoluzakladateliek skvelého súboru Lúčnice. Bola aj pri zrode populárnej relácie Matelko, preto si myslím, ze ich rodina mala všestranný charakter. Pán Chodák bol uznávaný krčný lekár, na starosti mal aj hercov Národného divadla, takže určite táto kniha nie je len o futbale,“ hovorí Tomáš Černák.
Knihu pokrstili šampanským novinársky bard, 95-ročný Jozef Kšiňan a legenda Slovana, bývalý výborný brankár Alexander Vencel st. Obidvaja sú členmi Siene slávy slovenského futbalu.
Majstri Európy Vencel st., Švehlík a Jurkemik dostali knihu Dvanásty hráč
V utorok 17. mája tesne pred obedom sa v priestoroch Siene slávy slovenského futbalu uskutočnilo ďalšie pekné stretnutie s tromi legendami slovenského futbalu. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie odovzdal knihu Dvanásty hráč, majstrom Európy z roku 1976 Alexandrovi Vencelovi st., Jánovi Švehlíkovi a Ladislavovi Juremikovi. Na stretnutí boli aj ďalší niekoľkí členovia fanklubu, Peter Zeman, Peter Špilák, Anton Holienčin a mediálny manažér Milan Valko.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Anton Holienčin
Roman Táborský privítal vzácnych hostí a vo svojom krátkom príhovore povedal, že im veľmi ďakuje, že si našli čas prísť medzi nás. ,,Toto stretnutie sme plánovali už dlhšie, hľadali sme voľné termíny a preto som rád, že dnes všetko klaplo. Vy ste jedných z legiend tejto knihy, našťastie na Slovensku ich máme veľa, ale do tejto knihy sa dostali iba jedenásti. Počas takmer dvanásťročnej existencie fanklubu ste mu pomohli účasťou na rôznych stretnutiach, zúčastnili ste sa na krstoch kníh a tiež vo fanzónach. Zároveň vás pozývame v sobotu 4. júna na veľkú akciu do Bernolákova, kde odhalíme reliéf najlepšiemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi, pokrstíme knižku Dvanásty hráč, pripomenieme si 60. výročie od MS v Čile, kde čs. reprezentácia získala skvelé strieborné medaily. Takisto zohráme exhibičný zápas. V tíme Jána Popluhára bývalí dlhoroční internacionáli Slovenska nastúpia proti výberu fanklubu a internacionálom Bernolákova. Samozrejme, počas celého dňa nebude chýbať sprievodný program. Z piatich žijúcich Čilanov prisľúbili účasť Dolfi Scherer a Ján Lála. Veľká škoda, že náš dlhoročný člen a strelec víťazného gólu na MS 1962 proti Španielsku Jozef Štibrányi absolvoval operáciu bedrového kĺbu, ktorá ho vyradila na niekoľko mesiacov,“ povedal šéf fanklubu.
Alexander Vencel st., víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970, trojnásobný majster ČSSR so Slovanom Bratislava a člen Siene slávy slovenského futbalu na margo knihy Dvanásty hráč nám povedal: ,,Je veľmi dobré, že fankub vydal takúto publikáciu, v ktorej sú iste zachytené všetky najpamätnejšie momenty slovenského futbalu. Fanúšikovia sú veľmi dôležitou súčasťou každej reprezentácie a tento fanklub od začiatku svojho vzniku výdatne podporuje naše národné mužstvo. Je chvályhodné koľko cennej a užitočnej práce urobil pre tento výber a vždy som bol veľmi rád, keď som sa s mojimi kolegami mohol zúčastniť na rôznych stretnutiach fanklubu.“
Ján Švehlík, majster Európy do 23 rokov, štvornásobný majster ČSSR (trikrát so Slovanom a raz s Duklou Praha) a člen Siene slávy slovenského futbalu sa preslávil úvodným finálovým gólom proti NSR .
,,Som dosť prekvapený z toho, že som sa dostal medzi takú futbalovú smotánku. Na druhej strane ma to veľmi teší, lebo počas mojej aktívnej kariéry som sa na ihriskách stretával s mnohými výbornými hráčmi. Takže toto ocenenie si veľmi vážim. Obal knihy vyzerá veľmi dobre, s veľkou radosťou si ju prečítam, bude to určite pekný zážitok,“ vraví dlhoročný vedúci mužstva majstrovského Slovana.
Ladislav Jurkemik, majster Európy do 23 rokov, bronzový medailista ME 1980 a účastník MS 1982, člen Siene slávy slovenského futbalu bol veľmi rád, že sa ocitol v takejto elitnej spoločnosti. ,,Na Slovensku v minulosti hralo skutočne veľa osobností, ktoré sa nedostali do tejto elitnej jedenásty, takže si to veľmi vážim. Pre fanklub je iste veľmi dôležité, že vydal takúto knihu, ktorá iste mapuje jeho činnosť. Pre hráčov reprezentácie je tiež veľmi dôležité, keď cítia, že niekto za nimi stojí a majú tiež verných fanúšikov. Fanklub už v minulosti zorganizoval úžasné akcie a patrí mu veľká vďaka za doterajšiu činnosť, ktorou výrazne obohatil slovenský futbal,“ vyjadril sa veľký profík všetkými cólmi.
Slovanisti si pripomenuli 30 rokov od zisku federálneho titulu
Na konci tohto týždňa v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa to len tak hemžilo veľkými osobnosťami slovenského futbalu. Najprv oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa stretol s bratmi Jánom a Jozefom Čapkovičovcami, Ladislavom Peckom a Vladimírom Kinderom a pred víkendom zorganizoval denník Nový Čas za asistencie markentingového šéfa Vlada Kroupu a športového redaktora Mariána Korbela v spolupráci s majiteľom pubu Tomáša Beneša skvelú akciu…
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub
O takmer mesiac, presne 3. júna totiž uplynie presne tridsať rokov od zisku posledného federálneho majstrovského titulu futbalistov bratislavského Slovana, keď v poslednom dueli pod vedením trénera Dušana Galisa a Jozefa Valoviča pred takmer 35 000 divákmi zdolali Vítkovice 3:0 dvoma gólmi Petra Dubovského a Jara Timka. Na stretnutie prišli takmer všetci… Chýbali akurát z rôznych dôvodov Alexander Vencel ml., Erik Chytil, Ondrej Krištofík a Haraoui. Bývalí hráči si pripomenuli túto veľkú udalosť a zároveň zaspomínali na Petra Dubovského, ktorý by v sobotu oslávil 50. narodeniny. Jeho krátky život však ukončila tragická smrť počas dovolenky v Thajsku v roku 2000, keď spadol zo skaly pri fotení vodopádov.
Prvý sa k všetkým prítomným prihovoril tvorca veľkých úspechov belasých tréner Dušan Galis, ktorý s nimi získal jeden federálny a štyri slovenské tituly. Po úvodných slovách nevládal hovoriť, chvel sa mu hlas, leskli sa mu oči, ronil slzy. Na počesť jedinečného futbalistu zapálil sviečku a rovnako tak urobil aj v prípade Ľudovíta Lancza, ktorý v roku 2004 spáchal samovraždu. ,,Vtedy sme mali výhodu v tom, že viacerí hráči boli pokorní a pochádzali z našej liahne. Mali veľkú túžbu hrať v Slovane a najviac inklinoval k tomuto klubu Peter Dubovský. Bol to najlepší hráč, akého som v kariére trénoval,“ zdôraznil Galis.
,,Ani sa mi nechce veriť, že odvtedy už uplynulo tridsať rokov. Spomienky na tento veľký úspech sú stále živé, tento titul bol pre nás krásnou odmenou za tvrdú drinu, ktorú sme vtedy podstúpili,“ hovorí Ladislav Pecko. ,,Získať titul v ťažkej konkurencii pražských mužstiev, hlavne Sparty, ktorá nám najviac šliapala na päty, ale aj ďalších nebolo jednoduché, nám sa to však podarilo preto, lebo sme boli výborná partia a rovnako všetko aj kvalitní futbalisti,“ vraví Futbalista roka 1994 Vladimír Kinder.
Mimochodom, Slovan po rozdelení republiky od roku 1994 tvoril v jej začiatkoch kostru reprezentácie Slovenska. Vencel, L. Molnár, Stúpala, Glonek, Tittel, Zeman, Kinder, Krištofík, Tomaschek, Dubovský, Pecko, J. Timko a Gostič nastupovali pod vedením Jozefa Vengoša.
Nálada postupne gradovala, všetky stoly sa spojili, aby futbalisti sedeli vedľa seba a mohli tak spomínať na veľa príhod, huncústiev, ktoré povystrájali v tom čase. Väčšinou pri dobrom pivku sa prejavili aj viacerí ľudoví rozprávači (Chvíla, Kinder, Pecko, Timko). Všade bolo plno smiechu, chalani sa navzájom doberali, podpichovali, ale znova preukázali, že sú stále skvelá partia výnimočných ľudí…
Všetci prítomní prežili skvelý večer, na ktorý budú ešte dlho spomínať. Toto stretnutie len ukázalo, ako sa oplatí takéto akcie organizovať, lebo pri nich všetci pookrejú. ,,V tejto ťažkej dobe to boli v posledných mesiacoch moje najkrajšie chvíle, ktoré som s vami strávil,“ povedal pred odchodom domov Alexander Vencel st., ktorý na stretnutí zastupoval syna Alexandra ml. Ten ako je známe už roky žije vo Francúzsku.
Ladislav Pecko a Vladimír Kinder odovzdali knihu Dvanásty hráč bratom Čapkovičovcom
Keď sa vydala kniha Dvanásty hráč, tak oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa prostredníctvom svojho predsedu Romana Táborského rozhodol, že dvanástim legendám československého a slovenského futbalu odovzdajú knihu ich pokračovatelia, mladšie hráčske legendy pod Tatrami.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Vo štvrtok 5. mája naobed v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa stretli legendy slovenského futbalu a najúspešnejšieho slovenského klubu ŠK Slovan Bratislava. Bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ladislav Pecko, majster Česko-Slovenska, štvornásobný majster Slovenska a s ŠK Slovan Bratislava titul získal aj ako tréner v roku 2009, Vladimír Kinder, Futbalista Roka 1994, so Slovanom majster Česko-Slovenska, trojnásobný majster Slovenska a prvý Slovák, ktorý hral v prestížnej Premier League.
Vladimír Kinder a Ladislav Pecko za účasti predsedu oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romana Táborského, mediálneho manažéra Milana Valka a členov fanklubu Petra Špiláka a Antona Holienčína odovzdali bratom Čapkovičovcom knihu Dvanásty hráč. ,,Tieto stretnutia a odovzdanie knihy majú symbolizovať priateľstvo, solidaritu a musí tieto osobnosti niečo spájať. Už takýmto spôsobom odovzdal knihu Martin Škrtel nášmu vernému fanklubákovi Jozefovi Štibrányimu a v týchto stretnutiach budeme pokračovať. Skutočný oficiálny krst knihy Dvanásty hráč sa uskutoční 4. júna na veľkej akcii v Bernolákove,“ povedal nám Roman Táborský.
,,Kindera s Peckom sme si vybrali zámerne, lebo spĺňajú naše prísne kritéria, boli slovanistami srdcom a dušou, tomuto klubu vždy odovzdali maximum svojich schopností. Nakoniec s ním dosiahli podobné veľké úpechy ako naša generácia, takže môžeme byť na nich hrdí,“ svorne povedali obidvaja slávni bratia.
,,Veľmi dobre viem, že bratia Čapkovičovci písali históriu čs. futbalu a ŠK Slovan Bratislava. Ich veľké úspechy hovoria za všetko, sú niekoľkonásobní majstri ČSSR, vyhrali niekdajší Pohár víťazov pohárov, Jozef je majster Európy a Ján člen Klubu ligových kanonierov. Svojím futbalovým umením boli veľkým vzorom hlavne pre chlapcov z dediny, dodalo im to veľkú energiu, že aj odtiaľ sa dá dostať do veľkého futbalu. Pre mňa bolo veľkým zážitkom, keď som sa s nimi ako mladý chlapec stretol osobne. Keď už neskôr som hrával za Slovan, tak bola pre nás veľká česť, keď takýto hráči nás prišli navštíviť. Som veľmi rád, že moja generácia tiež nadviazala na ich veľké úspechy. Preto ma veľmi potešilo, že som sa dnes s nimi mohol znova zvítať, sú to stále pohodoví chlapci, môjmu srdcu veľmi blízki,“ hovorí Ladislav Pecko, ktorý s výnimkou hosťovanie v Drnoviciach hrával za Slovan 18 rokov!
,,Na Janka a Jožka si pamätám hlavne z televízie, hrali veľké a dôležité zápasy za Slovan a čs. reprezentáciu. Sú to veľké legendy nášho futbalu a aj moja generácia sa mala od nich čo učiť. Pravda, každá z nich mala plusy a mínusy, oni boli majstri v inej dobe ako my, je však dobré, že sme na ich úspechy nadviazali a mohli sa tak tešiť z pekných triumfov. Takisto som rád, že si bratia vybrali mňa a Laca, aby sme im odovzdali túto peknú knihu. Vždy keď jemožnosť, tak ma veľmi poteší, keď sa s nimi stretnem,“ vraví Vladimír Kinder.
Vladimír Kyselica oslavuje životné jubileum 60 rokov
Vladimír Kyselica, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v stredu 20. apríla významné životné jubileu 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: vk
Vladimír Kyselica sa narodil v Trnave, ale počas celého svojho doterajšieho života býva v Hrnčiarovciach nad Parnou. ,,Od 8 rokov som hrával futbal v tejto obci. Prešiel som všetkými kategóriami a aktívnu činnosť som ukončil ako 33 ročný za mužov. Od vtedy až doteraz hrávam za starých pánov, i keď momentálne laborujem so zraneným kolenom. Uvidím, či sa bude dať ešte ďalej pokračovať,“ hovorí čerstvý jubilant.
,,Od 35 do 45 rokov som bol predsedom futbalového oddielu a potom ešte ďalších 5 rokov podpredsedom. V tom čase naši muži i dorast hrávali 4. ligu, kam sme postúpili od okresnej súťaže. Do fanklubu som vstúpil pred šiestimi rokmi. Na domáce zápasy chodím pravidelne a s fanklubom som bol dvakrát na Malte. Do pamäti sa mi najviac vryl televízny zápas na MS 2010 v Juhoafrickej republike proti Taliansku. Víťazstvom 3:2 nad ním sme obhajcov majstrovského titulu vyradili z ďalších bojov na šampionáte a my sme postúpili do osemfinále,“ vraví ďalej V. Kyselica, ktorý stále pracuje. S manželkou majú dve deti a už tri vnúčatká, ktoré ich v tomto ťažkom covidovom a vojnovom období najviac tešia.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov.
Róbert Vittek úspešne dokončil školu futbalového manažmentu
Róbert Vittek (na snímke v modrom drese), odchovanec Slovana Bratislava, ktorý počas svojej kariéry hral vo viacerých zahraničných kluboch a za slovenskú reprezentáciu odohral 82 zápasov a strelil 23 gólov, úspešne dokončil školu futbalového manažmentu.
OFSR – Bratislava/mv Foto: hetrik.sk
Jozefovi Rakovi gratulovali za fanklub Štibrányi a Ekhardt
Jozefovi Rakovi ku krásnemu životnému jubileu zablahoželali futbalové legendy fanklubu.
Jozef mal oslavy v rodinnom kruhu, ale aj pracovnom a športovom. Fanklub neostal bokom a chlapci si mali čo porozprávať . Po 60-tke čo má človek zážitky, ale aj nejaké zdravotné problémy – takže pri vínku a káve bolo čo preberať.
Všetko najlepšie Jozef…
Jozef Štibrányi si veľmi pochvaľuje knihu Dvanásty hráč
Na svete je už niekoľko mesiacov kniha oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Dvanásty hráč a sme radi, že ohlasy na jej vydanie sú priaznivé, viacerým členom sa páči text i fotografie, takže naplňuje naše očakávania.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Norika Szombatová
Začiatkom tohto týždňa sa za účasti známych hráčov Jozefa Štibrányiho, Martina Škrtela, Vlada Ekhardta a šéfa nášho fanklubu Romana Táborského uskutočnilo na štadióne Antona Malatinského v Trnave pekné stretnutie. Martin Škrtel, bývalý dlhoročný kapitán slovenskej reprezentácie, štvornásobný Futbalista roka a hráč Spartaka Trnava odovzdal knihu Dvanásty hráč Jozefovi Štibrányimu.
,,Je to posledný žijúci ,,Čilan“ na Slovensku a preto sme mu aj symbolicky, ako prvému odovzdali knihu Dvanásty hráč. Som rád, že sa tak stalo na posvätnom mieste štadióna Spartaka. Knihu oficiálne pokrstíme na azda najväčšom podujatí v našej histórii 4. júna v Bernolákove, kde si pripomenieme aj 60. výročie od MS 1962 v Čile, na ktorých čs. reprezentanti vybojovali strieborné medaily. Dovtedy ju dostanú ďalšie naše legendy,“ hovorí Roman Táborský.
,,Kniha Dvanásty hráč sa mi veľmi páči, skutočne sa vydarila, je na vysokej úrovni, je v nej opísaná celá história fanklubu, na svoje si príde mladšia i staršia generácia. Mapuje najvýznamnejšie osobnosti slovenského futbalu, som veľmi rád, že som ju ako prvý dostal od fanklubu, je to pre mňa veľká pocta. A takisto, že mi ju venoval Martin Škrtel, čo je pre mňa pekná pamiatka,“ hovorí Jozef Štibrányi, 9-násobný čs. reprezentant, ktorý na MS 1962 v Čile strelil víťazný gól proti Španielsku.
Štibrányiho v najbližších týždňoch čakajú viaceré spoločenské podujatia. ,,Samozrejme, teším sa do Bernolákova na ďalšiu veľkú akciu fanklubu. Pravda, potom 18. júna som pozvaný do Kroměříža, kde bude veľké stretnutie bývalých hráčov a členov Klubu ligových kanonierov. A vrcholom pre mňa bude 28. septembra účasť v Prahe, kde ma vyznamenajú medailou senátu českej vlády za striebornú medailu v Čile. Okrem mňa pozvánku dostali ešte Lála, Jelínek a Mašek. Pre mňa je to niečo neuveriteľné, v Česku si ma ďaleko viac vážia ako na Slovensku, kde si nás bývalých uznávaných hráčov vôbec nevšímajú. Potom nečudo, že mládež nepozná našu veľkú futbalovú históriu. Všade na svete si prezentujú a vážia svoje legendy, len na Slovensku sa to nerobí. Je to hanba a katastrofa,“ povedal ešte J. Štibrányi.
Rodák z Vlčkoviec sa bojí akurát jednej veci. Je v poradovníku na operáciu bedrového kĺbu. Chcel by ju však absolvovať v tomto mesiaci, aby mohol stihnúť všetky plánované akcie. Pokiaľ by sa tak nestalo, mohli by nastať problémy s jeho účasťou na niektorých podujatiach.
Mimochodom, keďže Jánovi Popluhárovi, ako čestnému predsedovi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie organizujeme 4. júna odhalenie reliéfu v rodnom Bernolákove, jeho rodina si vyžiadala krstného otca tohto projektu. Dôveru dostal dobre známy Jozef Štibrányi.
Na prvý medzištátny tohtoročný zápas slovenskú reprezentáciu v Oslo proti Nórsku prišli povzbudiť aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.fanklub.sk
Viac nám o tomto takmer trojdňovom zájazde povedal šéf fanklubu Roman Táborský. ,,Do Osla sme odleteli v piatok a domov sme sa vrátili v nedeľu. Nórska metropola nás privítala veľmi pekným slnečným počasím. Nebolo tu síce tak teplo, ako u nás, ale aj tých 12 stupňov nám úplne stačilo. Trinásti sme bývali v rovnakom hoteli ako naše mužstvo, ďalší siedmi fanklubáci prišli po svojej linke. Celkovo však v našom sektore bolo na zápase okolo sto Slovákov, teda aj takých, ktorí žijú v Nórsku.“
Výsledok našich fanklubákov nepotešil, lebo Slováci prehrali s dobrým súperom 0:2. ,,Domáci boli lepším a iniciatívnejším mužstvom, mali viacej šancí, napokon vo svojom strede majú svetového útočníka Haalanda a kvalitní sú aj ďalší hráči. Naopak, nášmu mužstvu chýbalo väčšie nasadenie a lepšia ofenzívna činnosť. Dlho nás nad vodou držal výborný brankár Rodák, ktorý mal veľa skvelých zákrokov a zachránil nás od väčšej prehry.“
Na druhý deň fanklubáci mali celodenný program aj so sprievodcom a Oslo prešli krížom krážom. ,,Sprevádzal nás pán Milan Rusnák, ktorý v Nórsku žije už od sedemdesiatych rokov. Venoval sa nám prakticky celý deň a to bez nároku na honorár. Prešli sme si Holmenkollen, boli sme vo Vigeland parku, potom pri dome Opere, absolvovali sme plavbu loďou po fjordoch a návštevu centra mesta. V podstate sme videli všetko najzaujímavejšie, čo ponúka Oslo,“ dodal ešte R. Táborský.
Zájazd splnil očakávanie, fanklubáci boli spokojní, o čom svedčia aj slová dlhoročného fanklubáka Jaroslava Kornaja z Kežmarku. ,,Celý pobyt zásluhou Romana Táborského bol tradične dobre zorganizovaný. Isteže, stál aj oveľa viac peňazí ako inde, lebo je to neskutočne drahý svet. Nie nadarmo sa hovorí, že Oslo je najdrahšie mesto v Európe. Pivo stojí 17 eur a za dva suveníry som zaplatil 100 eur. Ľudia sú milí a skromní, žijú si pokojne. Zaujímavé je tiež, že Nóri sú najbohatší na jedného obyvateľa na svete. V podstate každý obyvateľ má elektrický automobil. Kto príde z iného mesta do Osla, tak buď auto odstaví a ide metrom a iným dopravným prostriedkom, alebo zaplatí 50 eur za parkovanie.“
Samotný zápas našim fanklubákom veľa radosti nepriniesol, Nóri boli počas celého zápasu o dosť lepším mužstvom. ,,Haaland je špičkový útočník, výborným hráčom je aj Ödergaard, ktorý už v 16 rokoch odišiel do Realu Madrid. Tam sa v nabitom kádri nepresadil, v súčasnosti však výborné služby robí londýnskemu Arsenalu. Z nášho tímu si skutočnú pochvalu zaslúžil iba brankár Rodák, ktorý podal výborný výkon. Ešte ma hrou ako-tak uspokojil Hancko,“ povedal J. Kornaj.
Vo štvrtok 17. marca Jozef Rak, spolumajiteľ firmy Agrodeal a dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje významné životné jubileum 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Jozef má rád víno, cestovanie, bicyklovanie a vo veľkom vyzýva súperov v tenise a v stolnom tenise. Jeho manželka Kvetoslava je tiež členkou fanklubu od samého začiatku. Už niekoľkokrát sa zúčastnila na fanklubových akciách v Ríme a aj na Malte a bola aj v Mníchove na zápase Bayernu.
Náš dnešný jubilant na zájazdy chodil ešte pred jeho vznikom s nami. Za športom precestoval celý svet, je náročný na kvalitu služieb a dobrú partiu.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov a aby sme sa s ním ešte dlho stretávali na rôznych našich akciách a zájazdoch do zahraničia!
Trio fanklubákov zagratulovalo Jurajovi Jánošíkovi k 60. narodeninám
Juraj Jánošík, ktorý bol nedávno štvrtý raz v rade zvolený na konferencii BFZ za predsedu Bratislavského futbalového zväzu, poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, oslávil v sobotu 5. marca 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Pri tejto príležitosti životného jubilea známemu funkcionárovi dnes v sídle BFZ zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča a mediálny manažér Milan Valko.
Oslávenec od nich dostal tradičný darčekový kôš a knihu Dvanásty hráč, ktorá mapuje doterajšiu činnosť oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie za bezmála tucet rokov. Všetci prítomní v družnej debate pobudli vyše hodinu, samozrejme, hovorilo sa iba o futbale a o ďalších plánoch do budúcnosti. J. Jánošík rôznymi spôsobmi pomáha fanklubu, čo si všetci veľmi ceníme.
,,Veľmi si to cením a vážim, že mi prišli fanklubáci zagratulovať k môjmu jubileu. Sú to všetko milí a slušní ľudia, s ktorými si vždy veľmi rád podebatujem na rôzne témy,“ hovorí J. Jánošík. Za sebou má tri oslavy a pred sebou ešte tiež tri oslavy významného výročia.
Juraj Jánošík, predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ), poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v sobotu 5. marca významné životné jubileu 60 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Futbal hrával aj aktívne, hlavne mládežnícky v bratislavskom v Interi. Viedli ho tam viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhoffom. Takisto veľmi rád spomína aj na Kazimíra Gajdoša a Gustáva Mráza. Do ligového dorastu sa už nedostal a potom odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal šťastie na dobrých trénerov FridrichaHuberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny hrával vo VTJ Klatovy. Po nej si urobil trénerskú licenciu, viedol žiakov, dorastencov i seniorský tím Dunajskej Lužnej, kde je šéfom klubu od septembra 1996.
Funkcionárska činnosť bratislavského rodáka či už v športe alebo v komunálnej politike je ozaj bohatá. V júni 2011 ho zvolili na mimoriadnej konferencii BFZ za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku. Pod palcom má v rámci BFZ futbalovú základňu s takmer 10 000 aktívnych hráčov a hráčiek.
Na januárovej volebnej konferencii BFZ delegáti rozhodli, že Juraj Jánošík už po štvrtý raz povedie Bratislavský futbalový zväz. Vo voľbách nemal protikandidáta a z možných 57 hlasov presvedčil až 56 delegátov. Jeden člen sa zdržal hlasovania. ,,Futbal je môj život. Žijem ním od rána do večera, takže je to veľká česť. Som vďačný za prejavenú dôveru, ktorá ma zaväzuje pokračovať v poctivej práci. Ďakujem za každý jeden hlas a všetky gratulácie. Veľmi si vážim podporu každého jedného človeka, ktorý robí okolo futbalu,“ povedal.
Na nedávnej volebnej konferencii SFZ Bratislavský futbalový zväz bude vo VV SFZ zastupovať Juraj Jánošík. Okrem zvolenia do funkcie si z rúk prezidenta SFZ Jána Kováčika a generálneho sekretára SFZ Petra Palenčíka prevzal zlatý odznak SFZ za dlhoročnú prácu v prospech Slovenského futbalu.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene celej futbalovej rodiny želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov.
Výsledky 29. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2021 vyhlásia 22. marca v Šamoríne (20.30 h). Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza Ceny Jána Popluhára figurujú opäť výlučne legionári, vrátane najhorúcejšieho kandidáta na obhajobu Milana Škriniara z Interu Miláno.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: tasr
Tento rok je posledným, keď sa na ankete podieľal jej dlhoročný tútor a redaktor Pravdy Michal Zeman. ,,Touto cestou by som sa chcel poďakovať Michalovi Zemanovi, ktorý 29 rokov robil túto anketu. Keď pán Zeman začal s realizáciou tohtoročnej ankety, tak nám denník oznámil, že už nebude ďalej spolupracovať na tomto projekte. Chcem sa mu teda ešte raz špeciálne poďakovať, že toto hlasovanie a tohtoročná realizácia ešte bola celá v jeho kompetencii a on nám odovzdal výsledky,“ vyslovil slová vďaky „krstnému otcovi“ ankety na pondelňajšej tlačovej konferencii prezident SFZ Ján Kováčik.
A potom ešte dodal: ,,Od budúceho roka, v jubilejnom 30. ročníku, bude vyhlasovateľom ankety SFZ, ktorý je aj držiteľom ochrannej známky Futbalista roka. Budú inovácie, budeme chcieť zapojiť do hlasovania aj bývalých reprezentačných trénerov áčka, bývalý reprezentačných trénerov 21-ky. Budeme to chcieť rozšíriť a zapojiť čo najviac relevantných ľudí, ktorí by sa k tomuto mali z nášho pohľadu vyjadriť. O tom ale ešte budeme včas informovať.“
Na vyhlasovaní by mali byť všetci ocenení, keďže Ceny Jána Popluhára a Petra Dubovského si prevezmú laureáti počas zrazu pred prípravnými zápasmi s Nórskom v Oslo (25. marca) a Fínskom v Murcii (29. marca).
Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza prestížnej ankety figurujú opäť výlučne legionári. V abecednom poradí s klubovou príslušnosťou z minulého roku sú nimi: Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (1. FC Kolín), Marek Hamšík (IFK Göteborg/Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha), Juraj Kucka (FC Parma/FC Watford), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Ivan Schranz (FK Jablonec/Slavia Praha), Milan Škriniar (Inter Miláno).
Minulý rok obhájil trofej J. Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, obranca Milan Škriniar z Interu Miláno. Bol to pre neho druhý triumf v ankete a po minuloročnom zisku scudetta je aj tento rok najhorúcejším kandidátom na zisk ocenenia.
Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov si prevezme jeden z dvojice Jakub Kadák (AS Trenčín) a Tomáš Suslov. Pred rokom sa stal celkovo sedemnástym víťazom ankety v tejto kategórii v jej dvadsaťjedenročnej histórii David Strelec.
V ankete hlasovalo 33 odborníkov z radov trénerov či zástupcov médií. V desiatke sú oproti minulému roku tri nové mená – Lobotka, Schranz a Hancko, vypadli Martin Škrtel, Patrik Hrošovský a Martin Valjent. Prvýkrát sú v desiatke Hancko a Schranz, pričom „skokanom“ je práve útočník Slavie Schranz, ktorý mal v doterajšej histórii ankety na konte len jeden bod. Po roku sa do desiatky vrátil Lobotka. V desiatke sú až dvaja brankári, Dúbravka a Rodák.
Najlepším trénerom bude jeden z tria Michal Gašparík (Spartak Trnava), Pavol Staňo (MŠK Žilina) a Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava). Weiss st. uspel pred rokom. Vo finálovom triu v kategórii Futbalistka roka 2021 sú obhajkyňa Mária Korenčiová (Levante), Dominika Škorvánková (Montpellier) a Patrícia Hmírová (Apollon).
Známe sú zatiaľ výsledky v jedinej kategórii, najlepším hráčom Fortuna ligy sa stal Vladimír Weiss ml. zo Slovana Bratislava (45 bodov), druhý skončil András Schäfer (DAC Dunajská Streda) a tretí bol Škrtel (29 bodov). Weiss na tróne nahradil maďarského stredopoliara Zsolta Kalmára (DAC Dunajská Streda).
Top 10 kandidátov na cenu Futbalista roka 2021 (abecedné poradie): Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (1. FC Kolín), Marek Hamšík (IFK Göteborg/Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha), Juraj Kucka (FC Parma/FC Watford), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Ivan Schranz (FK Jablonec/Slavia Praha), Milan Škriniar (Inter Miláno)
ďalšie poradie: 11. Martin Valjent (RCD Mallorca) 48 bodov, 12. Tomáš Suslov (FC Groningen) 44, 13. Albert Rusnák (Real Salt Lake City) 42, 14. Lukáš Haraslín (Sparta Praha/Sassuolo) 40, 15. Matúš Bero (Vitesse Arnhem), 16. Ľubomír Šatka (Lech Poznaň) a Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) po 20, 18. Martin Škrtel (Spartak Trnava) 15, 19. Patrik Hrošovský (KRC Gent) 10, 20. David Strelec (Spezia/Slovan Bratislava) 7, 21. Dušan Kuciak (Lechia Gdansk) 6, 22. Róbert Boženík (Fortuna Düsseldorf/Feyenoord Rotterdam) 5, 23. Jakub Hromada (Slavia Praha) a Róbert Mak (Ferencváros Budapešť) po 4, 25. Ladislav Almási (Baník Ostrava) a László Bénes (Borussia Mönchengladbach/FC Augsburg) po 3, 27. Martin Koscelník (Slovan Liberec) po 1
Kandidáti na cenu Petra Dubovského 2021:
Ján Kadák (AS Trenčín) a Tomáš Suslov (FC Groningen)
ďalšie poradie: 3. Sebastián Kóša (Spartak Trnava) 2, 4. Gabriel Halabrín (FC Senica), Denis Potoma (ŠKF Sereď), Peter Pokorný (RB Salzburg), David Strelec (Spezia/Slovan) po 1
Kandidátky na cenu Najlepšia futbalistka 2021:
Patrícia Hmírová (Apollon Ladiec FC), Mária Korenčiová (Levante UD Femenino), Dominika Škorvánková (HSC Montpellier)
Kandidáti na cenu Najlepší tréner 2021:
Michal Gašparík (Spartak Trnava), Pavol Staňo (MŠK Žilina), Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava)
ďalšie poradie: 4. Peter Struhár (MFK Ružomberok) a Štefan Tarkovič (reprezentácia SR) po 11, 6. Zsolt Hornyák (Puskásova Akadémia) 5, 7. Jaroslav Kentoš (SR 21) 4, 8. Martin Ševela (Abha Club/Zaglebie Lubin) 3, 9. Ľuboš Benkovský (ViOn Zlaté Moravce-Vráble), Adrián Guľa (Wisla Krakov) a Miroslav Nemec (Zemplín Michalovce) po 2
Celkovo bodovalo 15 trénerov.
Najlepší hráč Fortuna ligy 2021:
1. Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) 45, 2. András Schäfer (DAC Dunajská Streda) 39, 3. Martin Škrtel (Spartak Trnava) 29
ďalšie poradie: 4. Vahan Bičachčjan (MŠK Žilina) 16, 5. Ezekiel Henty (Slovan Bratislava) 12, 6. Jakub Kadák (AS Trenčín) 11, 7. Martin Regáli (MFK Ružomberok) 5, 8. Dawid Kurminowski (MŠK Žilina) a Jaroslav Zmrhal (Slovan Bratislava) po 4, 10. Zsolt Kalmár (DAC Dunajská Streda), Adrián Kaprálik (MŠK Žilina), Matej Kochan (MFK Ružomberok), Peter Pavlík (FK Senica), Dominik Takáč (Spartak Trnava) a Igor Žofčák (Zemplín Michalovce) po 3
Celkovo bodovalo 26 hráčov.
Od pondelka 12.00 h funguje internetové hlasovanie, tzv Cena fanúšika na webstránke futbalsfz.sk.
Legendárny Jozef Adamec by v sobotu oslávil 80 rokov
Desiatku na drese nosia v klube či v reprezentácii väčšinou výnimoční futbalisti a lídri tímu. S týmto číslom prežil celú svoju úspešnú kariéru aj legendárny slovenský futbalista a neskôr tréner Jozef Adamec, ktorý by v sobotu 26. februára oslávil 80 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.fanklub.sk
Bývalý búrlivák prezývaný „Hatrlo“, známy aj svojou fintou „prehadzovačkou“, obsadil v ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia druhé miesto za Jánom Popluhárom. Patril k postrachom nielen domácich obrancov a brankárov, ale aj zahraničných hviezd. Počas športovej kariéry ho ľudia obdivovali pre jeho góly a futbalové finesy, ale vďaka búrlivej povahe si získal aj neprajníkov.
Adamec začal vynikať ako dorastenec Vrbového. Prvá vážnejšia ponuka prišla z Považskej Bystrice, kam ho však mama nepustila. No keď prišla ponuka z Trnavy, celá dedina ju prehovárala, aby súhlasila s odchodom syna do Spartaka. V drese Spartaka Trnava a vlastne v najvyššej československej súťaži debutoval ako 17-ročný pod vedením trénera Antona Malatinského v marci 1959. Svoje prvé pôsobenie v drese „bílích andelov“ sa skočilo v roku 1961 povolávacím rozkazom, vďaka ktorému sa však Adamec ocitol v tej dobe v jednom z najlepších mužstiev v Dukle Praha. Zrazu sedel v jednej kabíne s najväčšími hviezdami prvej československej ligy – Masopustom, Pluskalom, Novákom, Kučerom, Jelínkom, Borovičkom, Koubom, Vacenovským a ďalšími. S Duklou získal v rokoch 1962 a 1963 dva federálne ligové majstrovské tituly.
Po skončení vojenskej služby sa vrátil znovu do Trnavy, ale túžil po Slovane Bratislava. Síce doň prestúpil, ale boli to ako sám hovorieval, stratené roky. V tíme belasých pôsobil 639 dní, ale z toho 267 nehral pre tresty a zranenia. Za jednu z výnimočných chvíľ v pôsobení v Slovane možno označiť zápas proti Třincu, v ktorom Adamec zaznamenal šesť gólov. Obávaný útočník sa vrátil naspäť do Trnavy, s ktorou získal päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) československých ligových majstrovských titulov a postúpil tiež do semifinále Európskeho pohára majstrov. Spolu s Karolom Dobiašom a Ladislavom Kunom bol hlavná hviezda Spartaka. Nastúpil tiež štyrikrát vo štvrťfinále najprestížnejšej súťaže – dvakrát v trnavskom drese a dvakrát ako hráč Dukly Praha.
Celkovo vo vtedajšej najvyššej futbalovej súťaži nastrieľal 170 gólov, z toho 138 za Spartak, 17 za Duklu Praha a 15 za Slovan. Prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca si vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971). Zisk Československého pohára si so spoluhráčmi vychutnal v štyroch prípadoch, v roku 1961 v drese pražskej Dukly a v rokoch 1967, 1971, 1975 vo farbách milovaného Spartaka. Záver hráčskej kariéry strávil ako hrajúci tréner v rakúskom tíme Slovan Viedeň, v ktorom pôsobil v rokoch 1977 – 1980.
Jeho futbalové umenie neostalo nepovšimnuté ani československou reprezentáciou. Už v dvadsiatich hral na MS v Čile, odkiaľ sa vrátil ako vicemajster sveta. Československo reprezentoval aj na svetovom šampionáte v roku 1970 v Mexiku. Z reprezentačného pôsobenia sú pamätné jeho hetriky. Tri góly v jednom zápase strelil slávnej Brazílii v roku 1968 na bratislavskom Tehelnom poli. Druhý hetrik zaznamenal proti Írsku. Výborný výkon podal aj v barážovom zápase o postup na MS v roku 1970. V súboji s Maďarskom skóroval z priameho kopu.
Po ukončení aktívnej činnosti prešiel na trénerskú kariéru. Začínal v Spartaku Trnava a viedol aj Slovan Viedeň, Šaľu, Banskú Bystricu, Vorwärts Steyr, Inter Bratislava, Bohemians Praha, Zlín, Dunajskú Stredu, Trnavu, Prešov a bratislavské kluby Slovan a Artmediu. V rokoch 1999 – 2001 bol kormidelníkom slovenskej futbalovej reprezentácie.
Jozef Adamec, člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentáci a od roku 2016 laureát Siene slávy slovenského futbalu, zomrel 24. decembra 2018 vo veku 76 rokov.
Staronový tréner Tarkovič by mal razantnejšie prebudovať káder
Slovenská futbalová reprezentácia má už týždeň staronového trénera. Predĺženie zmluvy so Štefanom Tarkovičom v našej verejnosti stále rezonuje. Aj medzi fanklubákmi, ktorým sme v našej ankete položili jednu otázku:
Čo si myslíte o tom, že Štefan Tarkovič pokračuje v tejto veľmi zodpovednej funkcii, je to správny krok a či podľa vás kostru mužstva by mali vytvoriť hráči, ktorí ukončili kvalifikáciu MS 2022 víťazstvom 6:0 na Malte?
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Juraj Jánošík, predseda BFZ a člen VV SFZ: Podľa môjho názoru je to správny krok, lebo Štefan Tarkovič je skúsený, dobrý a po odbornej stránke vynikajúci tréner. Má okolo seba skvelý tím ľudí. Jednoznačne som prezentoval, že pokiaľ sa SFZ nedohodne s Vladimírom Weissom st., tak treba predĺžiť zmluvu s trénerom Tarkovičom. Čo sa týka kostry mužstva okolo Milana Škriniara, tak toto je otázka na trénerov, určite by som ale nerobil veľké zmeny v mužstve. Opory, ako sú Hamšík či Kucka by mali ešte pokračovať minimálne v kvalifikácii na ME 2024.
Miloš Kopča: V situácii, keď sa nepodarilo vyrokovať obsadenie funkcie trénera slovenskej reprezentácie s Vladimírom Weissom st., je táto voľba najlepšia. Tréner Štefan Tarkovič výkonnostné, ale i osobnostné vlastnosti hráčov súčasného mužstva dobre pozná. Nepochybne má aj dostatočný prehľad o možných kandidátoch na posty, ktoré bude musieť postupne do kádra reprezentácie zabudovať. Je len na ňom, ako a kedy sa tejto úlohy zhostí.
Ondrej Trnovský: Na vymenovanie Štefana Tarkoviča do funkcie trénera reprezentácie mám dva pohľady. Poznám ho ako veľmi zodpovedného, poctivého a inteligentného trénera a človeka. Osobne som si myslel, že keď Vladimír Weiss st. padol, tak toto bude jediné východisko. Tak sa aj stalo, väčším problémom ako tréner sú hráči. Skutočne dobrých máme úzky okruh a kvalitne môžeme hrať iba vtedy, keď všetci budú mať zápasovú prax. Ináč viacerí hráči boli za Tarkoviča, takže to považujem za celkom dobrý krok zo strany SFZ. Viacej priestoru by už mali dostať v zápasoch Ligy národov mladší a agresívnejší hráči. Pravda, najdôležitejšie je, aby všetci legionári pravidelne hrávali v zahraničných kluboch. Ak tak bude, trénerovi sa už ľahšie bude robiť výber.
Vladimír Randa: Myslím si, že to bolo východisko z núdze. Ale lepší typ ani nebol. Musíme vychádzať z toho, čo momentálne máme. Treba nadviazať na zostavu z Malty, ale samozrejme na aktuálnu formu hráčov a pozrieť si aj na ostatných adeptov na reprezentačný dres, v akej sú forme a či pravidelne hrávajú.
Jozef Plank: Určite by som si vedel predstaviť na mieste Štefana Tarkoviča niekoho iného. Je to však rozhodnutie zväzu, ktoré prišlo po stroskotaní rokovaní so Slovanom a Vladimírom Weissom st. Je však pravda, že na Slovensku v podstate nemáme trénerov, ktorí by mohli viesť našu reprezentáciu. Aspoň je správne, že pokračovanie Tarkoviča je podmienené postupom z C-divízie do B-divízie Ligy národov. Mal by teda pokračovať v začatej ceste, ako tomu bolo v zápase na Malte a teda omladiť káder schopnými hráčmi, ktorí prinesú do našej hry väčšiu vášeň a hlavne budú dosahovať lepšie výsledky.
Ladislav Harsányi: Slovenský futbalový zväz veľa možností pri výbere trénera reprezentácie nemal… Aj vzhľadom na to je ďalšia spolupráca so Štefanom Tarkovičom, hoci ten v minulom roku nedosiahol s mužstvom žiaden úspech, očakávaný krok. Tarkovič je pracovitý tréner, z ľudského hľadiska so solídnym vystupovaním. Nie je síce veľkou trénerskou autoritou či menom, ale dokáže komunikovať s hráčmi a vytvoriť bezproblémovú atmosféru v mužstve, čo je jeden zo základných predpokladov úspešného budovania tímu. Žiada sa však, aby razantnejšie prebudoval káder, dal v oveľa väčšej miere možnosť nastupujúcej generácii a preferoval odvážnejší útočný štýl hry, čo mužstvo počas minulej jesene v niektorých zápasoch naznačilo. Všetka česť Petrovi Pekaríkovi, Marekovi Hamšíkovi, Jurajovi Kuckovi, Róbertovi Makovi a zopár ďalším, ktorí v reprezentácii v minulosti odviedli kusisko výbornej roboty, ale ich čas v národnom tíme sa pomaly napĺňa. Pravda, netvrdím, že všetci títo hráči by mali okamžite skončiť v reprezentácii, či dokonca všetci naraz. Podľa potreby či aktuálnej formy pred tým-ktorým zápasom môžu ešte rok či dva pomôcť tímu svojimi skúsenosťami, ale už by tréneri mali viac preferovať alternatívy namiesto nich.
Peter Špilák: Pre vedenie SFZ to bolo ľahké rozhodnutie, lebo nikoho nemuselo dlho hľadať a prehovárať. Tarkovič má prvý krok v tejto funkcii jednoduchší, lebo postup v Lige národov z C-divízie do B-divízie je povinnosťou. Potom ho čaká zložitejšia úloha a tou je postup na ME 2024. Pokiaľ uspeje, bude s jeho prácou spokojnosť. Pravda, už v tomto roku musí zapracovať na generačnej obmene kádra a dať príležitosť viacerým mladým hráčom. Podľa mňa už nemá veľký význam spoliehať sa na veteránoch, ktorí majú najlepšie roky za sebou. Ďalším problémom je, že talenty nám skoro odchádzajú do zahraničných klubov, ale viacerí vysedávajú na lavičke náhradníkov, alebo dokonca na tribúnach. V najvyššej domácej súťaži dávame prednosť rôznym hráčom z exotických krajín (už aj Indonézia) a pritom ich kvalita je mizerná. Tarkovič by mal žiadať o stretnutie so všetkými trénermi prvej a druhej ligy a dohodnúť sa na koncepcii vývoja domácich klubov vzhľadom k reprezentácii Slovenska. Možno by to pomohlo mnoho vecí vyriešiť.
Marián Goňo: Po neúspešnej kvalifikácii MS 2022 a tiež po nevydarenom Eure 2020 som čakal zmenu na poste trénera reprezentácie Slovenska. Keďže sa tak nestalo, myslím, že to nie je správny krok. Bolo by na čase angažovať trénera, ktorý je mladý, študovaný s novými a modernými progresívnymi metódami. Áno, reprezentácia by už mala v tomto roku fungovať a hrávať s touto mladou kostrou, ktorá by bola doplnená o hráčov s podobným myslením.
Jaroslav Psota: ,,Vymenovanie Štefana Tarkoviča za trénera Slovenska vnímam ako z núdze cnosť. Myslím si, že s ním sa naše mužstvo výkonnostne dopredu neposunie. Vôbec by som sa nebál angažovať Jána Kozák ml. Takže to nepovažujem za dobrý krok. Dobre to včera povedal Marek Hamšík v jednej televízii, že keď každý hráč odovzdá v prospech reprezentácie všetko čo je v ňom, tak je úplne jedno, kto bude na lavičke Slovenska. V tomto roku by sa v kádri malo objaviť viacero mladých a perspektívnych hráčov, aby sme hrali rýchlejší futbal. Takisto vystupovanie reprezentantov sa musí zmeniť smerom k nám fanúšikom. Veď nie je predsa možné, aby po zápase na Malte sa ani jeden hráč neprišiel k nám poďakovať za priazeň a povzbudzovanie. Totálne na nás kašlali, toto by si určite nedovolili napríklad českí reprezentanti, kde je puto medzi mužstvom a fanúšikmi na oveľa lepšej úrovni.
Štefan Gálik: Pokiaľ si dobre pamätám, tak po neúspešnej kvalifikácii vždy prišla zmena na trénerskom poste. Minulý rok reprezentácia Slovenska nezvládla nielen kvalifikáciu MS 2022, ale aj odložené Euro 2020. Takže ma veľmi prekvapilo, že Štefan Tarkovič pokračuje v tejto funkcii. SFZ však podľa mňa nemal nejaký veľký záujem získať kvalitného a rešpektovaného trénera. Verím aspoň tomu, že aj tento tréner chce zažiť úspech a bude pokračovať v generačnej obmene a v zapracovaní nových hráčov. Hubočan a Ďuriš už skončili v reprezentácii, uvidíme, ako sa vyjadria Pekarík a Kucka a dobrou správou je, že Hamšík potvrdil, že bude hrať za reprezentáciu aj v tomto roku.
Najvydarenejšou akciou bola oslava 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie
Na začiatku tohto roka 2022 prinášame s predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským tradičný novoročný rozhovor. Porozprávali sme sa v ňom o najzávažnejších témach, ktoré sa týkajú fanklubu. Rok 2021 bol znova ťažký, koronavírus si vyžiadal ďalšie obete na životoch, množstvo nakazených a druhotne ničí aj futbal.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
Ako pandémia koronavírusu ovplyvnila chod fanklubu v roku 2021?
Fanklubáci sa museli aj v minulom roku vyrovnávať s ťažkým obdobím pandémie. Keďže sa hralo viackrát bez divákov, s našimi členmi sme stratili kontakt, nemohli sme robiť také aktivity, ako v minulosti. Som však rád, že fanklubáci v rámci svojich možností boli povzbudiť slovenskú reprezentáciu na ME v Petrohrade a v Seville. Tiež sme obnovili fanzóny pred kvalifikačnými zápasmi MS 2022 v Bratislave proti Chorvátsku a Cypru. Bolo dobré, že sme sa po dlhej dobe stretli. Ešte predtým v auguste na bratislavskej Slamenej búde na Kolibe sme zagratulovali a zorganizovali spoločný program pre našich jubilantov. V minulom roku Anna Randová mala 80 rokov, Rudolf Janček 75 rokov, Jozef Plank 70 rokov a Róbert Lamprecht 60 rokov. Oslávenci dostali darčekové koše, ktoré im odovzdal Ladislav Petráš, legenda slovenského a československého futbalu. V tomto príjemnom prostredí sme zároveň zorganizovali besedu o ME 2020. Zúčastnili sa na nej Ivan Hrdlička, bývalý čs. reprezentant, Samuel Slovák, jeden z asistentov trénera Slovenska, Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant, účastník MS 2010 a ME 2016 a jeden z najznámejších funkcionárov na Slovensku Rudolf Janček. Najvydarenejšou akciou však bola oslava (11. a 12. septembra 2021) 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jej dejiskom bolo Horehronie, konkrétne Čierny Balog, Šumiac a Kráľova hoľa. Vrcholom bol výstup na Kráľovu hoľu, keď sa funkcie turistického vodcu ujal bývalý reprezentant Rastislav Kostka a tiež Janko Luža. Takisto ma potešilo, že na dva záverečné kvalifikačné zápasy sa nám podarilo zorganizovať zájazdy do Chorvátska a na Maltu. V Osijeku sme sa stretli so Slovákmi žijúcimi v Chorvátsku a v miestnom pivovare nás privítal jeho majiteľ Ivan Komak, ináč Slovák. Súčasťou tohto zájazdu bol aj futbalový zápas chorvátskeho a slovenského fanklubu.
Prečo podľa teba Slovensko neobstálo v kvalifikácii MS 2022 a tiež na odloženom Eure 2020, kde prvý raz nepostúpilo zo základnej skupiny do osemfinále?
V obidvoch prípadoch naše mužstvo nemalo optimálnu výkonnosť. Hlavne sa to týka ME, kde viacerí hráči prišli v slabšej športovej forme a my sme malá krajina na to, aby sme mali šesť-sedem svetových hráčov. Sme radi aspoň za dvoch-troch, chýbala nám potrebná kvalita a keďže viacerí hráči pred ME nehrávali vo svojich kluboch, ťažko sa mohla od nich čakať dobrá hra. Na Euro sme postúpili dosť šťastne a veľmi nás mohlo mrzieť, že sme nevyužili výborný vstup, keď sme vyhrali nad Poľskom 2:1. Kvalifikáciu MS 2022 sme si pokazili hneď v úvode, chýbali nám veľmi body, ktoré sme stratili s outsidermi Cyprom a Maltou. V druhej časti kvalifikácie a už na našu hru dalo pozerať, herne sme sa vyrovnali Chorvátsku a Rusku, zlyhali sme však strelecky.
Prezident SFZ Ján Kováčik oznámi meno reprezentačného trénera do 31. januára 2022. Platnosť zmluvy doterajšieho kouča Štefana Tarkoviča vypršala 31. decembra 2021. Kto by podľa teba mal prevziať kormidlo reprezentácie?
Trénera by mali vybrať fundovaní ľudia, ktorí tomu rozumejú. Slovenskú reprezentáciu by mal viesť kvalitný tréner s ambicióznou víziou niečo s ňou aj dokázať. A hlavne kolektív dobre namotivuje. Veľmi dobre si pamätám príbeh Joachima Löwa. Najprv bol dva roky asistentom Jürgena Klinsmanna a po MS 2006 prevzal nemeckú reprezentáciu. Vtedy mu nikto neveril, napokon však pri jej kormidle vydržal 15 rokov a v roku 2014 s ňou v Brazílii získal titul majstrov sveta. Aj o Štefanovi Tarkovičovi počúvame, že je to večný asistent, netrénoval žiadny veľký klub a podobné veci, ktoré podľa mňa nemajú opodstatnenie. Z MS v Brazílii si spomínam na jeden krásny príbeh, ktorý sa uskutočnil pred zápasom Nemecko – Portugalsko. Bolo tam vidieť krásnu väzbu medzi Joachimom Löwom a vtedajšou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Pred hymnami si ukázali jednotku a toto je niečo, čo mi na Slovensku chýba. Nevieme sa zjednotiť pre nejakú vec, ísť za jedným cieľom, čo je u Nemcov úplne prirodzené.
Aký máš názor na 3. skupinu C-divízie Ligy národov 2022/2023, v ktorej sa Slovensko stretne s Bieloruskom, Azerbajdžanom a z víťazom baráže medzi Kazachstanom a Moldavskom?
Troška ma mrzí, že sme nepostúpili z B-divízie do A-divízie, ale na druhej strane som rád, že sme už preč z tejto divízie, lebo hrať dokola pomaly s tými istými súpermi je už pre divákov neatraktívne. Maďarsko a Česko postúpili do A-divízie a bez ohľadu na to, ako skončia majú zabezpečených šesť skvelých zápasov. Slovensko sa v minulosti stretlo s Bieloruskom a Azerbajdžanom v kvalifikáciách ME 2016 a 2020. Želal som si iných súperov, lebo v týchto krajinách sme už boli, ale pokiaľ sa bude dať vycestovať, tak pôjdeme našu reprezentáciu tam povzbudiť. Počas nášho zápasu budú v Azerbajdžane preteky formuly 1, čo je dosť veľké lákadlo.
Dlho očakávaná kniha k 10. výročiu založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pod názvom Dvanásty hráč je už na svete. Takto sa naplnil tvoj tajný sen, čo nám o nej bližšie povieš a kedy bude jej oficiálny krst?
Kniha pôvodne mala vyjsť k 10. výročiu, lenže pre pandémiu koronavírusu sa jej termín vydania posunul takmer o dva roky. Ďalší dôvod boli aj odložené ME 2020 o jeden rok, ktoré patria medzi vrcholy tejto knihy. Preto má aj symbolický názov Dvanásty hráč. Má 144 strán, sú v nej predstavené najväčšie legendy slovenského futbalu, top podujatia fanklubu, pamätné zájazdy, hlavne z ME 2016 a 2020, najlepšie fanzóny, oslavy jubileí, príbehy našich fanklubistov, reprezentačná fanklubová anketa, fanklubová kronika, množstvo fotografií a ďalšieho zaujímavého textu. Z toho mám veľkú radosť. Prezentácia papierovej formy knihy bude v Bernolákove, na ktorej sa odhalí tabuľa s reliéfom Jána Popluhára spojená s programom a ukončením určitej etapy fanklubu. Pamätnú tabuľu venujú členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie ako svojmu čestnému predsedovi a najlepšiemu futbalistovi storočia na Slovensku. Celá akcia sa uskutoční iba vtedy, ak sa na ňu dostane aj bežný človek.
Aké budú ďalšie aktivity fanklubu v tomto roku?
Posledné dva roky sme veľa z našich plánov museli korigovať. Niekoľko akcií sme posunuli na rok 2021, preto je ťažké v tejto dobe niečo plánovať. Chceli by sme byť účastníkmi zápasov Ligy národov a aj nejakých prípravných medzištátnych stretnutí slovenskej reprezentácie. Samozrejme, plánujeme pokračovať vo fanzónach a tiež si v lete pripomenieme 60. výročie zisku strieborných medailí reprezentácie Československa na MS 1962 v Čile. Radi by sme vycestovali do Anglicka, kde by sme sa stretli vo futbalovom zápase proti najstaršiemu klubu na svete 1. FC Sheffield, ktorý v tomto roku oslávi 165 rokov svojho založenia. Počas tejto návštevy by sme si chceli pozrieť jeden zápas Premier League a jeden Championship. Máme teda pred sebou rôzne výzvy, ktoré by sme radi splnili, všetko však bude záležať od pandemickej situácie. Na jeseň čakajú nás tiež voľby a smerovanie fanklubu je možné po dohode so SFZ.
Ani sa ťa nemusíme pýtať, aké je tvoje najväčšie želanie do nového roku 2022?
Želám si, aby kompetentní mali šťastnú ruku pri výbere trénera reprezentácie, s ktorým by Slovensko postúpilo na ME 2024. Aby sme znova začali hrať futbal, z ktorého by mali radosť naši fanúšikovia a zažili tak veľa pekných chvíľ. Všetkým fanklubákom prajem hlavne veľa zdravia a aby v športe a osobitne vo futbale našli zmysel svojho života.
V edícii Belasé legendy vychádza v týchto dňoch v poradí 12. knižka. Na 194 stranách s množstvom dobových fotografií mapuje život a kariéru dlhoročného hráča, trénera i funkcionára ŠK Slovan Bratislava a kapitána strieborného tímu Československa na OH v Tokiu 1964 Antona Urbana.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: lh
Anton Urban bol aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, zúčastnil sa na slávnosti k 55. výročiu zisku strieborných medailí na Bôriku v roku 2019, ktorá sa uskutočnila pod hlavičkou fanklubu.
Knihu slávnostne pokrstili Ján Medviď a Ivan Hrdlička, bývalí dlhoroční hráči Slovana. Autorom knihy je Ladislav Harsányi, takisto člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Je to v poradí jeho 5. publikácia v rámci edície Belasé legendy.
,,Všetky tieto belasé legendy majú jedného spoločného menovateľa, že boli to mimoriadne osobnosti, ktoré pre Slovan, slovenský a československý futbal urobili veľmi veľa. Bez nich by dnešný Slovan nebol dnešným Slovanom. Anton Urban bol výnimočný tým, že celý svoj život spojil so Slovanom a už ako 14-ročný v ňom zakotvil. Kniha sa zrodila expresne, za tri mesiace intenzívnej práce. Pravda, zbieranie materiálov o pánovi Urbanovi vzniklo skôr, ako športový novinár som mal o ňom informácie už z minulosti, čo mi pomohlo,“ vraví Ladislav Harsányi.
Knihu si možno objednať v shope Slovanahttps://shop.skslovan.com/ . Cena je 13,90 eura a od budúceho týždňa sa bude dať kúpiť aj renomovaných kníhkupectvách.
Fanklubák Marián Strečanský oslavuje 50. narodeniny
Marián Strečanský, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a veľký fanúšik najpopulárnejšej hry na svete oslávi v utorok 7. decembra 50 rokov. Pri príležitosti jeho veľkého jubilea sme sa s ním porozprávali.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: ms (archív)
Náš jubilant narodil sa v Piešťanoch a od detstva býva v malej obci v Dubovanoch pri tomto kúpeľnom meste v rodinnom dome so svojou rodinou. Vyštudoval stavebnú priemyslovku v Trnave a stavebníctvu sa venuje doteraz. ,,Mám malú stavebnú firmu, ktorá sa zameriava na sadrokartónové konštrukcie. Som otcom troch detí, dospelej dcéry a dvoch synov, ktorí sa súťažne venujú futbalu od detstva. Starší Oliver hral šesť rokov v Spartaku Trnava v mládežníckej kategórii, kde trénoval aj pod vedením Ľubomíra Benkovského, momentálne lodivoda Vion Zlaté Moravce. V súčasnosti hrá za FC Nitra U19. Mladší syn Samuel je hráčom 2. ligy Akadémie Jozefa Adamca v Trebaticiach. Sám som k športu inklinoval od malička, do ukončenia strednej školy som hrával hádzanú, ale najviac som sa venoval futbalu, ktorý som hral do 36. rokov súťažne v Dubovanoch pod vedením dobrého trénera Stanislava Kovára,“ vraví M. Strečanský.
Marián Strečanský je členom fanklubu 6 rokov, domáce zápasy absolvoval s rodinou takmer všetky a na stretnutia v zahraničí vycestoval vždy, keď mu to dovolil čas. ,,Takmer každý výjazd von, ako to voláme, mal niečo do seba, ale najviac mi utkvel v pamäti futbalový zápas v Škótsku, kde sme navštívili aj iné štadióny ako Rangers a Celtic. MS 2018 v Rusku, kde som bol so starším synom Oliverom a priateľmi z fanklubu Zdenkom Jurkemikom a Romanom Táborským boli tiež neskutočnými zážitkami. Do Kaliningradu sme cestovali mikrobusom a v Petrohrade sa nám podarilo aj vidieť kúsok histórie tohto krásneho mesta. Taktiež sa mi ale páčili aj výjazdy do Walesu a Prahy, ako aj zápasy v Chorvátsku, kde vládla družná atmosféra. Tak isto rád navštívim aj zápasy európskych klubov v rámci voľného času Neapol a Miláno.“
Z množstva merania síl, na ktoré si spomína a má ich pred očami bol zápas kvalifikácie ME 2016 Slovensko-Španielsko v Žiline, kde sme vyhrali2:1. ,,So synom sme sedeli priamo nad španielskou striedačkou a videli sme hviezdy svetového futbalu úplne zblízka. Do budúcnosti sa teším na ďalšie zaujímavé zápasy u nás aj mimo našej republiky a hlavne uvidíme, čo nám prinesie najbližší žreb na ME 2024.“
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Marianovi Strečanskému blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu najmä veľa zdravia a nech sa ešte veľa rokov stretávame na zápasoch slovenskej reprezentácie!
Vzhľadom na situáciu, kedy je nemožné zorganizovať akékoľvek oficiálne podujatie, prichádzame opäť aspoň so snahou zorganizovať jednoduchú súťaž o ceny.
Tipovať môže každý člen fanklubu. 1 člen = 1 hlas. Netipujte prosím viackrát!
Nájdite si čas zabaviť sa. Tipovať môžete do losovania skupín, teda do 15.12.2021.
V stredu 1. decembra sa krásneho životného jubilea 75 rokov dožíva jedna z legiend slovenského futbalu, manažér tímu internacionálov Slovenska a člen Siene slávy slovenského futbalu Ladislav Petráš. Skvelý hráč a šoumen sa po skončení kariéry venoval aj trénerskej práci, patril a stále patrí medzi miláčikov obecenstva.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.fanklub.sk
Vynikajúci útočník sa narodil 1. decembra 1946 v Necpaloch. V čs. reprezentácii nastúpil v 19 zápasoch a strelil v nich šesť gólov. Dva na MS 1970 v Mexiku. Zúčastnil sa aj na OH 1968, kde strelil štyri góly. S futbalovom začínal v Prievidzi (1964 – 1968), potom hrával v Dukle Banská Bystrica (1968/69) a Interi Bratislava (1969 – 1980). Na sklonku kariéry bol dva roky vo WAC Viedeň. V lige odohral 239 zápasov a dal 85 gólov. Dva razy sa stal kráľom strelcov– v roku 1969 a 1975. V rokoch 2000 a 2001 robil asistenta trénera Jozefovi Bubenkovi v Interi Bratislava pri zisku dvoch titulov majstra Slovenska a víťazstvách v Slovenskom pohári. Bol aj kormidelníkom slovenskej reprezentácie do 21 rokov a zároveň asistentom trénera A-tímu SR.
Jeho meno je zapísané v pamäti futbalových fajnšmekrov, veď v slávnej minulosti slovenského futbalu nebolo veľa takých skvelých postáv… Bol hráčom rozdávajúcim nefalšovanú radosť, bol originálnym kanonierom, ale aj veľkým šoumenom, zabávačom, takpovediac futbalovým umelcom, ihrisko bolo totiž jeho športovou scénou…
Laco Petráš, prezývaný ,,Bača“ bol skutočným hrdinom čs. výberu na svetovom šampionáte v Mexiku 70, kde vsietil naše jediné dva góly. A jeho prežehnanie sa po góle do bránky Brazílčana Felixa, bolo legendárne. Tak sa uchytilo, že dodnes sa hráči po góle prežehnávajú. Dvojnásobný kráľ strelcov má v sebe stále šibalské oči, srší tradičným humorom a vzácny je vždy jeho odborný futbalový pohľad…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ladislavovi Petrášovi blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu najmä veľa zdravia a nech ešte roky-rokúce rozdáva okolo seba svoj humor.
Fanklubákov na Malte veľmi sklamalo, že sa im hráči neprišli poďakovať za priazeň
Slovenskú futbalovú reprezentáciu v poslednom zápase nevydarenej kvalifikácie MS 2022 proti Malte na malom ostrove v Stredozemnom mori povzbudzovali tri partie dvadsiatich fanklubákov a celkovo v sektore hostí bolo okolo 50 Slovákov. O tomto štvordňovom zájazde nám viac povedal šéf oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
,,Ak si odmyslíme tohtoročné ME, tak to bol ďalší väčší výjazd na kvalifikačný zápas na súperovom ihrisku. Na Malte sme boli od soboty 13. novembra do stredy 17. novembra. V pondelok sme navštívili ostrov Gozo ako spomienku na zosnulého nášho bývalého člena Vincenta Brestovanského. V príjemnom počasí sme sa počas celého dňa aj kúpali v Modrej Lagune. V utorok sme absolvovali plavbu loďou okolo ostrova, navštívili aj akvárium, botanickú záhradu a rôzne pamiatky. Videli sme na mori aj tornádo. Zaujímavé je, že počas celého nášho pobytu malo pršať, ale mali sme krásne slnečné počasie s teplotou 25 stupňov celzia,“ hovorí R. Táborský.
Keďže na Malte je teplo, tak nemajú taký problém s pandémiou koronavírusu, ako v iných častiach Európy. ,,Majú veľmi dobré čísla, rúška sa nosia iba v uzavretých priestoroch. Fanúškovia Malty dokonca viac drukujú súperom, ako svojmu mužstvu. Doslova sú unesení našim Milanom Škriniarom, ktorý hráva v Interi Miláno. Na loď sme dostali aj zľavu, keď sa dotyčný pán dozvedel, že sme zo Slovenska.“
Naše mužstvo fanklubákov potešilo vysokým víťazstvom a dobrým výkonom. Škoda len, že hráči po zápase sa neprišli našim fanúšikom poďakovať za priazeň, z čoho boli oprávnene sklamaní. ,,Prekvapilo to aj divákov z iných krajín, ktorí boli na zápase, takéto niečo by sa nemalo stávať. Veď počas celého stretnutia nás bolo aj počuť. Tentoraz v tíme chýbal kapitán Marek Hamšík, zrejme aj preto si nás nikto nevšimol. Milan Škriniar a Ondrej Duda robili pre RTVS rozhovory, ostatných hráčov však nenapadlo prísť za nami,“ vraví ďalej Roman Táborský, ktorý sa podrobnejšie vyjadril k celej záležitosti.
,,Potešil nás výkon a herný prejav nášho mužstva. Futbalom sme sa bavili a viacerí z domácich fanúšikov si prišli pozrieť našu hviezdu Milana Škriniara. V podstate sme sa všetci tešili na koniec zápasu a spoločné poďakovanie aj keď po neúspešnej kvalifikácií. Namiesto slnka však prišlo nečakané tornádo, ktoré sme videli po návšteve ostrova Gozo z lode na Sicílií. Hráči odišli ako po zápase bez divákov, ako keby ho ani nevyhrali a to na tribúnach spôsobilo nečakané tornádo nevôle a aj spravodlivého hnevu. Musím podotknúť nielen zo slovenského sektora…Na futbale bolo veľa nefutbalových fanúšikov, pracujúcich s nami boli aj cudzinci, ktorí iba išli na futbal vyplniť čas a hlavne naozaj oduševnených fanúšikov zo Slovenska. Vidieť bývalého ligového hráča v rokoch a s ním aj iných fanúšikov v rokoch sa hnevať na našich hráčov bolo veľmi smutné a musím podotknúť, že toto nebolo prvýkrát. Rovnako sme museli našim fanúšikom v Thajsku, ktorí mimochodom prišli z Austrálie, Singapúru, pracovníci konzulátu vysvetľovať veci, kedy domáci hráči po prehratom zápase obkrúžia štadión a naši jednoducho odídu bez aspoň kývnutí, či pohľadu na vlastný sektor, ktorý je navyše počuť a aj vidieť…Nie všetci milujú futbal, ale idú naň pretože cítia domovinu, hrdosť idú si oddýchnuť od práce a je jedno či je to na Malte, v Thajsku, alebo na Slovensku, kedy v tejto ťažkej dobe, by mnohí aj chceli, ale jednoducho na futbal nemôžu ísť a vtedy je dobré im to povedať, ukázať a povzbudiť…“
,,Na Malte sme boli štyria z jedného mesta cez fanklub slovenskej reprezentácie, aby sme podporili našich ,,sokolov“ v poslednom stretnutí kvalifikačnej skupiny na MS 2022 v Katare, aj keď už o veľa nešlo. Vývoj zápasu bol pre nás veľmi dobrý, mladí hráči bojovali, osvedčili sa, takže sa nám dobre fandilo a s priebehom hry sme boli veľmi spokojní. Chceli sme sa našim chlapcom po stretnutí poďakovať za výkon, za trochu tej radosti po spackanej kvalifikácií. Zhromaždili sme sa pri zábradlí, oddeľujúcom ihrisko od hľadiska, v nádeji, že nás naši hráči prídu pozdraviť a spolu si ešte niečo zakričať. Na naše veľké prekvapenie sa hráči na nás ani našim smerom nepozreli a odišli do kabín. Svoju nespokojnosť s ich chovaním sme vyjadrovali pokrikmi – musím podotknúť slušnými, pretože fanklub nie sú ultras. Zlízol si to najmä Duda a neskôr aj Škriniar, keď dávali rozhovory v rohu štadióna, kde sme čakali my. Duda nám síce poďakoval a ospravedlňoval ostatných hráčov. Ale to nebolo ono. Aký kontrast voči hráčom Malty, ktorí si s divákmi tľapkali, niektorí aj dresy darovali. A to prosím po debakli 0:6. Je mi to veľmi ľúto. Chápeme to ako pohrdnutie nami, ktorí sme po sfušovanej kvalifikácií išli povzbudzovať naše mužstvo cez pol Európy na takmer bezvýznamný zápas. Je to škoda v situácií, keď slovenský futbal musí bojovať o každého fanúšika. Iné mužstvá sa takto nechovajú. Spomínam si na podobnú situáciu, keď bývalý tréner reprezentácie Ján Kozák vrátil hráčov spred vchodu do šatní k fanúškom. Aj to o niečom svedčí. O zrelosti trénera? Kapitána? Vedenia mužstva, zväzu? Nech si kompetentní odpovedia.“ Takto sa vyjadril k celej situácii Gabriel Tanuška z Púchova. Mimochodom, po stretnutí naša skupina narazila na trojicu fanúšikov z Česka, ktorí to zhodnotili veľmi trefne: ,,Tohle by naši nikdy neudělali.“
,,Našim futbalistom gratulujem k zaslúženému vysokému víťazstvu. Niekto môže povedať, že to bol ľahký súper, ale pred vyše polrokom sme doma s Maltou iba remizovali. Všetko bolo fajn, až na ten záver. Naša malá skupinka (60-70 fanúšikov) očakávala, že za naše povzbudzovanie sa hráči prídu aspoň poďakovať. Stačilo iba zdvihnúť ruky, že nás vnímate a že ste si nás aj všimli. Neviem čo vám lietalo v hlavách, ale poďakovanie za podporu, čo len jednému fanúšikovi sa patrí. Leteli sme za vami naprieč Európou, vynaložili chuť a odhodlanie vás podporiť, ale záverečná odozva neprišla. Ignoranstvo by sa v tejto ťažkej dobe nemalo nosiť. V Európe nás považujú za malú futbalovú krajinu, ale my sme na ňu hrdí , rovnako aj na vás. A aj keď prehráme vieme oceniť váš výkon i kvalitu súpera. Chodíme vás povzbudzovať do blízkych i ďalekých krajín, vynakladáme na cestu i ubytovanie nemalé finančné prostriedky a preto si myslím, že troška úcty k nám by z vašej strany nezaškodilo. Napriek tejto nepeknej udalosti vám želám veľa športových a osobných úspechov,“ vraví Vlado Kyselica z Hrnčiaroviec nad Parnou.
,,Už niekoľko rokov chodím s fanklubom na zápasy reprezentácie, ale toto som ešte nezažil. Po zápase sa ani jeden hráč neprišiel poďakovať fanúšikom, ktorí ich prišli povzbudiť, hoci už o nič nešlo. Všetci odišli z ihriska aa ni jeden ani len nezakýval fanúšikom, totálne nás odignorovali. Pre mňa, ako fanúšika to bolo veľké sklamanie, dlho som sa z toho spamätával. Neviem pre koho hrajú futbal, ak nie pre fanúšikov,“ hovorí Jaroslav Psota z Lehoty pri Nitre.
Stanislav Griga vo štvrtok 4. októbra oslávil okrúhle životné jubileum 60 rokov. Tento žilinský rodák patril medzi obávaných útočníkov, lebo člen Klubu ligových kanonierov vo svojej bohatej kariére nastrieľal úctyhodných 141 gólov. V čs. reprezentácii odohral 34 zápasov a strelil osem gólov. V najvyššej federálnej súťaži má na konte 246 zápasov, v ktorých zaznamenal 123 gólov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská
Účastník MS 1990 so Spartou Praha získal päť majstrovských titulov. V drese Feyenoordu Rotterdam sa podieľal na dvoch triumfoch v Holandskom pohári. Hráčsku kariéru ukončil v Rapide Viedeň. Griga je jediný československý futbalista, ktorý dokázal streliť gól Realu Madrid a FC Barcelona. Ako tréner získal v roku 1999 majstrovský titul so Slovanom Bratislava, viedol pražské tímy Sparta a Viktoria Žižkov, ale aj slovenskú reprezentáciu spolu s Michalom Hippom v rokoch 2012 a 2013. V poslednom čase v MŠK Žilina a FK Senica pracoval ako tréner útočníkov.
„Ľudia sa ma pýtajú, čimi futbal chýba. Dal mi nesmierne veľa. Robil som ho štyridsať rokov a venoval som sa mu naplno. Prišla však nová etapa, ktorú žijem,“ vraví Stanislav Griga, ktorý hráva tenis v jednej bratislavskej mestskej časti s partiou, do ktorej patria bývalí známi tréneri Milan Lešický a Karol Pecze. V minulosti vždy prišiel na pozvanie oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie na nejakú besedu, či do fanzóny.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Na Národnom pamätníku olympionikov odhalili pamätnú tabuľku A. Urbanovi
Na Národnom pamätníku olympionikov, ktorý je súčasť Národného cintorína v Martine, v stredu 27. októbra odhalili pamätnú tabuľku kapitána strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Antona Urbana. Bývalý výborný futbalista a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie zomrel v Bratislave 5. marca tohto roka vo veku 87 rokov.
OFSR – Martin/mv
Foto: www.olympic.sk
Urbanova tabuľka je symbolicky v striebornej farbe. Pribudla k tabuľkám všetkých ďalších zosnulých olympijských medailistov zo Slovenska, medzi ktorými je Urban štvrtý člen strieborného tokijského tímu (po Štefanovi Matlákovi, Františkovi Schmuckerovi a Vladimírovi Weissovi I.), v ktorom bolo až deväť Slovákov.
Na slávnostnom akte, ktorý sa na počesť zosnulých slovenských olympijských medailistov koná vždy v „preddušičkovom termíne“, sa zúčastnili prezident Slovenského olympijského výboru (SOŠV) Anton Siekel, riaditeľka Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová, zástupcovia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ladislav Petráš a Ján Greguš, predseda Združenia olympijských klubov Ivan Čierny aj zástupcovia olympijského klubu v Šahách.
Za SFZ prehovoril bývalý legendárny futbalista Ladislav Petráš, ktorý si pod piatimi kruhmi zahral štyri roky po Urbanovi – v Mexico City 1968. Vo zväze má už dlhší čas na starosti kontakty s bývalými reprezentantmi. Povedal, že s Antonom Urbanom sa stretával na každoročných predvianočných stretnutiach zástupcov zväzu s internacionálmi, na ktorých bol Urban pravidelným hosťom.
Anton Urban sa narodil v Kysaku. Svoj futbalový život spojil takmer výlučne so Slovanom Bratislava, v československej lige odohral 279 ligových zápasov. Vo dvojici so svojím o rok mladším spoluhráčom Jánom Popluhárom dlhé roky vystužoval obrany Slovana. Obaja boli známi futbalovými schopnosťami, ale aj rytierskosťou na trávniku. V reprezentačnom drese A-tímu ČSSR odohral 4 zápasy a v čs. olympijskom tíme 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól Zjednotenej arabskej republike.
Jozef Baňas, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a veľký fanúšik slovenského športu sa vo štvrtok 14. októbra dožil veľkého životného jubilea – 60 rokov. Rodák z Lipian v okrese Sabinov hrával futbal a venoval sa aj atletike.
OFSR – Bratislava/mv Foto: fanklub
Najviac sa však zviditeľnil počas rozhodcovskej kariéry. Rýchlo postupoval a už za nejaký čas sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil sa do III. ligy. V roku 2008 ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.
Členom fanklubu sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi v Lyone bol aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok má tiež z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu v piatok 17. septembra v Poprade desať výrazných osobností slovenského futbalového života si prebralo Zlatý odznak SFZ: Viliam Ondrejka, Ladislav Borbély, Ján Sitek, Dušan Keketi, Ladislav Krnáč, Ondrej Trnovský, Jozef Žitník, Eduard Chalmoviansky, Karol Pecze a Norbert Krišna.
OFSR – Poprad/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Medzi nimi je aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Ondrej Trnovský, ktorý mu výdatne pomáha. Mimochodom, je to aj popredný funkcionár Bratislavského futbalového zväzu, kde vykonáva funkciu predsedu ekonomickej komisie. Rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku má za sebou bohatú funkcionársku kariéru.
Už ako 18-ročný bol tajomníkom TJ v obci, v ktorej sa narodil. Po skončení kariéry funkcionárčil v Spartaku Kablo, kde sa stal predsedom futbalového klubu. Okrem toho bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu. A tretie volebné obdobie je predseda ekonomickej komisie BFZ.
V Bernolákove má oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie silné členské zastúpenie. Jedným z agilných členov je známy funkcionár a veľký futbalový nadšenec Juraj Senáši, o čom sa presvedčíme v tomto rozhovore.
OFSR – Bernolákovo/Milan Valko
Foto: archív (js)
O tebe je známe, že si takmer celý pracovný a športový život spojil s Bernolákovom…
Áno je to tak, v tejto obci neďaleko Bratislavy som sa narodil, tu som chodil do základnej školy a potom na technickú priemyslovku. Samozrejme, v miestnom klube som začal v žiackych rokoch hrávať futbal a v 15 rokoch už ako stredoškolák som odišiel do Senca, ktorý v tom čase pôsobil v dorasteneckej lige. Pravda, pre takého mladého chlapca bolo veľké sústo hrávať so staršími spoluhráčmi, neraz 19-ročnými, tak som vrátil znova do Bernolákova. Odtiaľ moja cesta po polroku viedla do dorastu ČH Bratislava, s ktorou som po roku postúpil do celoslovenskej ligy. Z tohto klubu som narukoval do Komárna, lebo v tom čase mal prvý tím veľmi kvalitný káder okolo Jána Čapkoviča, Pukaloviča, Harvánka a ďalších hráčov.
Po návrate z vojenčiny si ešte rok a pol hrával za ČH a od roku 1983 si znova pôsobil v Bernolákove?
S aktívnou činnosťou som skončil až v 38 rokoch, hoci už tri roky predtým som okúsil funkcionársky chlebíček. Bernolákovskému futbalu som hlavne niekoľko rokov ako hlavný sponzor pomáhal do 55 rokov. Z najnižších súťaží sme sa prebojovali až do III. Západoslovenskej ligy, ktorá v tom čase bola rozdelená na západ a východ. Chodím na každý zápas doma i vonku a pokiaľ nové vedenie ma požiada o pomoc, vždy mu rád poradím, lebo za tie roky som získal veľa kontaktov a skúseností. A čo sa týka môjho zamestnania, niekoľko som ich vystriedal, ale už dlhý čas podnikám v oblasti stavebníctva.
V tvojom prípade jablko padlo vedľa stromu, lebo dvaja z tvojich troch synov hrajú tiež futbal za ŠK Bernolákovo?
Najmladší Jakub a najstarší Juraj začali futbalovú kariéru v Interi Bratislava. Boli tam do dorasteneckého veku. V súčasnosti sú členmi základnej zostavy účastníka III. Bratislavskej ligy ŠK Bernolákovo a Juraj je kapitánom mužstva. V podstate prebral moju úlohu funkcionára, venuje sa mu už tretí rok a je podpredsedom klubu. V Bernolákove obidvaja pracujú v betonárke a majú tu dobré zázemie. Stredný syn Janko je úplne odlišný od nich, na rozdiel od športu venuje sa iným činnostiam.
Môžeš sa pochváliť, že členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie si od jeho vzniku. Čo to pre teba znamená?
Dovolím si tvrdiť, že patrím medzi jeho hrdých a najvernejších členov. Za viac ako desať rokov jeho existencie som navštívil veľa zápasov A-mužstva Slovenska doma i vonku. Bol som aj na stretnutí ME 2016 Anglicko – Slovensko. Bývali sme v Lyone, za ktorý hrával slovenský futbalista 20. storočia Ján Popluhár, náš rodák z Bernolákova. Na tohtoročné Euro 2020 sa mi nepodarilo ísť do Petrohradu, ale v Budapešti som videl atraktívny zápas Francúzsko – Portugalsko. Keby Slovensko bolo postúpilo do osemfinále, tak by som ho určite išiel povzbudiť.
Prezraď nám, koľko finálových zápasov Ligy majstrov si videl na vlastné oči?
Zásluhou známych novinárov Jozefa Korbela a Mariána Wallnera som od roku 1997 bol účastníkom deviatich finálových zápasov Ligy majstrov. Ako fanúšika Bayernu Mníchov najviac ma mrzela jeho prehra v roku 1999 v Barcelone proti Manchestru United 1:2, hoci bavorský gigant ešte v poslednej minúte vyhrával 1:0. Bol to neuveriteľný zápas, ktorý sa navždy zapísal do histórie tejto milionárskej súťaže. Zásluhou novinárskej rodiny som sa dostal do blízkosti hráčov svetového kalibru, aj do útrob štadiónov, alebo na tréningy finalistov, čo bol skutočne veľký zážitok. Rovnako skvelé spomienky mám na finále v roku 2002 Glasgowe medzi Realom Madrid a Bayerom Leverkusen (2:1), kde sme boli týždeň a Ľuboš Moravčík v tom čase hráč Celticu a jeho veľká hviezda sa nám venoval.
O tebe je známe, že pokiaľ môžeš vždy nejakým spôsobom pomôžeš fanklubu?
S predsedom fanklubu Romanom Táborským mám výborný vzťah a vždy keď ma požiada o pomoc, rád mu vyhoviem. Naposledy sme v Bernolákove na jar 2018 v penzióne Pálenica oslávili životné jubileum 70 rokov bratov Jána a Jozefa Čapkovičovcov. Mne to osobne veľmi dobre padlo, lebo s Jankom som hrával za ČH.
Počasie ako z rozprávky, výborná partia i nálada, pripravení a pozorní domáci usporiadatelia. V takomto duchu sa niesli víkendové oslavy (11. a 12. septembra 2021) 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Ich dejiskom bolo Horehronie, konkrétne Čierny Balog (dozvedeli sme sa, že ho tvorí 13 osád a tiahne sa po dĺžke 11 kilometrov), Šumiac a Kráľova hoľa.
OFSR – Čierny Balog, Kráľova hoľa, Šumiac/Ladislav Harsányi
Foto: Anton Holienčin
Potom, ako sa posádka dvoch desiatok členov fanklubu „vylodila“ z autobusu cestovnej kancelárie Awertour v Čiernom Balogu, presadla priamo na vláčik Čiernohorskej železnice (trať bola otvorená pred 112 rokmi!). V ňom sa nám dostalo aj privítania kalištekom domácej pálenky.
Absolvovali sme trať Čierny Balog – Dobroč (a späť) a krátko po poludní sa stal našou konečnou stanicou miestny štadión TJ Tatran, cez ktorý trať prechádza, čo robí z tohto útulného futbalového stánku svetovú raritu.
Nasledoval futbalový zápas 2×30 minút medzi výberom nášho fanklubu a domácimi Old Boys. Náš tím posilnili aj dvaja bývalí ligoví futbalisti – Ján Luža a Rastislav Kostka, hnacím motorom tímu boli aj naši kamaráti futbalisti z Družstevníka Sobotište, ktorí sa k nám pripojili v Čiernom Balogu.
„Majú tu skvelý trávnik, lepší ako na Tehelnom poli,“ usmieval sa po zápase už 73-ročný Luža, bývalý skvelý stopér Lokomotívy Košice a Slavie Praha, ktorý si aj v tomto veku zastal miesto na ihrisku.
„Hral som futbal asi po piatich rokoch. Trocha mi trvalo, kým som sa rozhýbal, rozohral, ale hádam som trochu pomohol tímu. Kondične to už nie je bohviečo (smiech), ale čo sa dalo, som uhral“ povedal Rastislav Kostka, v deň zápasu oslavujúci 49. narodeniny. Trojnásobný reprezentant Slovenska a člen nášho fanklubu, ktorý najlepšie futbalové roky prežil v trnavskom Spartaku, sa chystal na operáciu menisku… Ešte predtým však stihol gólom prispieť k remíze 3:3 v Čiernom Balogu.
Po skvelom guláši z diviny, ktorý ukuchtili usporiadatelia (na záver zápasu sa prišiel pozrieť aj starosta Čierneho Balogu František Budovec), sme sa presunuli do miestneho kostola, kde sa konala omša za zosnulých členov fanklubu. Slávil ju duchovný z Liptovskej Osady Martin Mojžiš. Spomínali sme na Jána Popluhára, Jozefa Adamca, Jozefa Vengloša, Igora Šramku, Jána Strausza, Josefa Geryka, Karola Poláka, Pavla Biroša, Antona Urbana, Josefa Kadrabu, Jiřího Tichého, Viliama Dubovského, Petra Ivanova st., Vincenta Brestovanského, Petra Valenta, Dušana Lamoša, Jozefa Bokora, Štefana Kováča a Ľubomíra Konečného.
Večer sme si príjemne posedeli v spoločenskej miestnosti v ubytovacom zariadení Koliba pod Urbanovým vrchom v Čiernom Balogu pri Château Topoľčianky, sponzorskom dare od nášho člena Vladimíra Strieženca, ktorý stojí za touto značkou.
Nedeľa patrila výstupu na Kráľovu hoľu, keď sa funkcie turistického vodcu či sprievodcu ujal Rastislav Kostka, ktorého najväčšími koníčkami sú včelárstvo a turistika. „Tatry som pochodil krížom-krážom. V zahraničí mám výškový rekord Piramide Vincent v masíve Monte Rosa 4215 metrov nad morom,“ hovorí. Býva v Bošanoch a pracuje ako skladník pre výrobu pracovnej obuvi vo Veľkých Bieliciach.
Na Kráľovu hoľu dorazil ako prvý Ondrej Trnovský, bývalý hráča Spartaka Kablo Bratislava, popredný funkcionár BFZ a jeden zo sponzorov akcie. V sedemdesiatke má neuveriteľnú kondíciu. Postupne sme za ním prichádzali my ostatní a vrchol vo výške 1946 metrov sme dosiahli všetci. Hoci to bola celkom slušná zaberačka zo Šumiaca až na vrchol, s neustálym stúpaním a prevýšením približne tisíc metrov.
Priamo na vrchu sme si zanôtili pri symboloch nášho fanklubu pieseň na Kráľovej holi. Akurát sme zelený strom neobjavili.
Rasťo Kostka nás na vrchole zabavil svojimi kreáciami v prevlečení za Spidermana. „Keď mám čas, tak s fanklubom chodím rád, som navyše jeho člen a má v ňom aj kamarátov. Takže spojím príjemné s užitočným. Počasie nám vyšlo fantasticky a máme odtiaľto krásne výhľady,“ povedal nám priamo na Kráľovej holi.
Akciu si pochvaľoval aj Ján Luža: „Rád chodím na takéto akcie, človek spoznáva nových ľudí. Trocha sme si zahrali aj futbal, bolo to fajn.“
Šéf fanklubu Roman Táborský zhrnul svoje poznatky takto: „Na oslavy sme si vybrali Čierny Balog pre raritnú železnicu, ktorá vedie cez štadión a Kráľovu hoľu zase preto, že každý Slovák by si ju mal aspoň raz za život vyšliapať, zaspievať si tam, je to také splnenie slovenského sna. Cením si, že účasť prijali aj bývalí hráči Ján Luža a Rastislav Kostka, ktorý prišiel, hoci ho o pár dní čakala plánovaná operácia menisku. Vďaka patrí domácim usporiadateľom – z radov nášho fanklubu, ktorí všetko potrebné pripravili, zabezpečili, zorganizovali a my sme prišli, ako sa hovorí, na hotové. A veľmi ma potešilo na tejto akcii, že bola početná účasť žien a dievčat, rodinných príslušníkov. To ma prekvapilo a potešilo, na našich podujatiach to nebýva bežné.“
Oslavy mali ešte jeden, dalo by sa povedať, zlatý klinec. Tým bola návšteva Múzea zvoncov v Šumiaci (obec s pôvodným osídlením rusinským obyvateľstvom). Previedol nás ním jeho zriaďovateľ, tvorca a sprievodca v jednej osobe, 75-ročný Mikuláš Gigac, ktorý zbieraniu zvoncov venoval 50 rokov života, pričom v jeho múzeu nájdeme 2-tisíc najrôznejších zvoncov od kravských cez konské až po slonie. Krásne nám porozprával o svojom koníčku i o Šumiaci. Hudobník a folklorista (so svojimi krajanmi účinkoval pri hudobnej zložke vo viacerých slovenských filmoch, z ktorých najznámejší je Pacho hybský zbojník) nám zaspieval i zahral na heligónke a špeciálnych nástrojoch z tohto kraja, predviedol nám zvonkohru, zarecitoval. Pochválil sa, že do jeho múzea zavítali návštevníci už z 38 krajín sveta, ale smutne dodal, že iba ôsmi zo Šumiaca.
Naposledy zazvonil zvonec, a našej horehronskej rozprávke bol koniec.
Ján Medviď a Jozef Kožlej boli presvedčení o našom víťazstve nad Cyprom
V rozpätí troch dní sa uskutočnila v utorok 7. septembra pred medzištátnym zápasom kvalifikácie MS 2022 Slovensko – Cyprus na NFŠ druhá fazóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz do reštaurácie ,,Jama“ zavítali Ján Medviď, bývalý čs. reprezentant a dvojnásobný majster ČSSR so Slovanom Bratislava a Jozef Kožlej, člen Klubu ligových kanonierov a dvojnásobný majster Slovenska s 1. FC Košice.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Pred začiatkom besedy všetkých prítomných pozdravil a privítal Roman Táborský, predseda fanklubu a potom moderátor Ľuboš Hlavena zasypal našich hostí zaujímavými otázkami. V strede pozornosti bol hlavne Jozef Kožlej, ktorý hral desať rokov na Cypre za niekoľko klubov. Prvú otázku však dostal Ján Medviď a to, čo si myslí o našom súčasnom mužstve a v čom sa zmenilo od nevydareného Eura 2020? ,,Mnohí naši fanúšikovia už lámu palicu nad ním a pokiaľ nepostúpime na MS 2022 do Kataru, tak sme doplatili na nevydarený úvod, keď sme remizovali na Cypre a doma s Maltou. Káder tímu sa troška zmenil, myslím si však, že je to iba otázka času, kedy v našom tíme nastane ďalšia generačná výmena. Oproti Euru sa snaží hrať rýchlejší a modernejší futbal.“
Jozef Kožlej bol výborný strelec, celkovo dal neskutočných 174 gólov a je v súčte gólov zo všetkých ligových súťaží najlepším strelcom Slovenska v jeho histórii. Aké je to náročné pre útočníka, ktorý nedáva góly a ako dlho bude s týmto problémom bojovať ešte naša reprezentácia? ,,Mám s tým vlastné skúsenosti, lebo v najcennejšom drese v 26 zápasoch som dal iba tri góly a aj to len v priateľských zápasoch. Treba si uvedomiť, že v reprezentácii za rok hráči odohrajú iba niekoľko stretnutí. Od útočníka sa právom čakajú góly a môže ich dať iba vtedy, keď pravidelne hráva, je sebavedomý a v dobrej športovej forme. V tejto formácii už roky máme problém, prakticky od vtedy, ako skončil Robo Vittek. Recept na strieľanie gólov nie je, zohráva tu veľa faktorov a neviem, kedy tento veľký nedostatok vyriešime. Azda sa Boženík a Strelec na nových zahraničných pôsobiskách strelecky uchytia a Schranz si dobrú streleckú formu zo Slavie prenesie aj do reprezentácie. Takisto si treba uvedomiť, že futbal sa neustále vyvíja a mení. V súčasnosti aj útočníci musia brániť, zatiaľ čo za mojej kariéry som si mohol vydýchnuť.“
Ján Medviď si myslí, že súčasný futbal na Slovensku je odrazom našej spoločenskej situácie. ,,Nie sme zvyknutí tvrdo pracovať a potom sa to prejavuje na nepriaznivých výsledkoch. Niečo sa u nás zle robí, určite rezervy máme aj v tréningovom procese a celkovo najvyššia súťaž nepripravuje kvalitne hráčov na konfrontáciu s medzinárodným futbalom.“
V dnešnom zápase na seba narazili mužstvá, ktoré sa trápia v ofenzíve. Jednako naši hostia spolu s fanklubákmi boli presvedčení o našom víťazstve vyšším rozdielom. ,,Keď sme v marci hrali prvý zápas na Cypre, tak som mal z neho obavy. Domáci totiž išli do kvalifikácie s novým trénerom a so slušným kádrom. Napokon bezgólová remíza potvrdila, že sa na nás dobre pripravila. Potom zdolali Slovinsko a začali lietať v oblakoch. Rýchlo však padli na zem po prehre na Malte 0:3 a z veľkého očakávania nastalo veľké sklamanie. V dnešnom súboji Cypru chýbajú traja kľúčoví hráči a preto som presvedčení, že ho zdoláme vyšším rozdielom,“ hovorí J. Kožlej.
,,Tiež som presvedčený, že vyhráme o niekoľko gólov. Bol by som veľmi rád, keby znova skóroval Róbert Boženík. Myslím si, že je to hráč s veľkým potenciálom, potrebuje iba pravidelne hrávať. Rovnako aj Strelec či Mak. Strelec je dobrý vtedy, keď má okolo seba deväť kvalitných spoluhráčov. Góly sa čakajú aj od stredopoliarov, Hamšík a Kucka tiež majú dobrú strelu, škoda len, že túto prednosť často nevyužívajú,“ vraví ďalej J. Medviď.
Tréner Štefan Tarkovič je stále pod paľbou kritiky športovej a odbornej verejnosti, podľa našich hostí by však zmena na tomto poste veľa nevyriešila. ,,Zo slovenských trénerov by ho mohol nahradiť iba Vlado Weiss st., iné mená mi nepripadajú do úvahy,“ myslí si J. Kožlej. ,,Myslím si, že Tarkovič by mal túto kvalifikáciu dokončiť a potom urobiť podrobnú analýzu jeho práce. Ktovie, či by mal niekto zo Slovenska záujem o túto funkciu,“ myslí si J. Medviď. Niektoré okolité krajiny, ako Poľsko či Maďarsko majú zahraničných trénerov, my sme pred Tarkovičom mali Pavla Hapala z Česka, s ktorým nám to nevyšlo a bol predčasne odvolaný.
Slovensko v najbližších dvoch zápasoch kvalifikácie MS 2022 nastúpi v Rusku a v Chorvátsku. Pokiaľ chce myslieť aspoň na druhú barážovú priečku, tak musí aspoň v jednom vyhrať. ,,Podľa mňa skôr naplno bodovať by sa nám mohlo podariť v Rusku, ktoré nehrá nejako presvedčivo a proti tomuto súperovi vieme zahrať. V Chorvátsku to budeme mať veľmi ťažké, najmä keď bude mať k dispozícii lídra a kapitána tímu Luku Modriča,“ myslí si J. Kožej.
Kvalitná beseda trvala hodinu, fanklubáci veľmi kvitovali, že sa mohli znova stretnúť, porozprávať sa, vypočuť si zaujímavé názory našich hostí a už sa tešia na ďalší zraz.
Ani sa tomu nechce veriť, ale pre pandémiu koronavírusu až po roku a trištvrte sa uskutočnila ďalšia fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Naposledy sme sa takto stretli 19. novembra 2019 pred zápasom kvalifikácie na majstrovstvá Európy proti Azerbajdžanu, ktorý sa hral v Trnave.
V sobotu 4. septembra 2021 sa v bratislavskom reštauračnom zariadení Jama (pri bývalom cyklistickom štadióne) zišli zhruba dve desiatky fanklubistov. Predseda nášho fanklubu Roman Táborský privítal strieborného „Čiľana“ Jozefa Štibrányiho ako hosťa fanzóny originálne: „Kým v televíznej relácii Zlaté časy bol stálym hosťom Milan Lasica, v našej fanzóne je to Jožko Štibrányi.“
S dnes už nebohým Lasicom má Štibrányi spoločné nielen ročník narodenia (1940), ale aj zmysel pre humor. Dobrú náladu mal počas fanzóny (úlohy moderátora sa ujal športový novinár a publicista Ladislav Harsányi) pred kvalifikačným duelom o postup na majstrovstvá sveta 2022 proti Chorvátsku a na otázku z pléna, že ako to robí, že aj vo veku 81 rokov je stále taký čulý a vitálny, odpovedal: „Keby som teraz vymenoval, koľko mám chorôb, utiekli by ste.“ Potom predsa len prezradil niečo zo svojho elixíru „večnej mladosti“: „Rád pracujem v záhradke a po takej práci človek vysmädne, tak si dávam pohárik vína.“
Ešte skôr, ako sme sa začali rozprávať o téme dňa, ktorým bol nadchádzajúci duel proti Chorvátom, sa Štibrányi vrátil k zápasu našej reprezentácie v Slovinsku (1:1). „Bol to veľmi dobrý zápas, žiaľ, futbalové šťastie nás obišlo. Na to, aké sme mali šance (Mak, Schranz), sme ho mali vyhrať,“ vravel muž s prezývkou Vasil. Aj on videl zlepšenie mužstva v ofenzíve v porovnaní s EUROM 2020 („Tam sme hrali antifutbal, dozadu a do boku,“ konštatoval Štibrányi). „Okrem toho, že nemáme útočníka zakončovateľa, nám chýba aj väčšia podpora ofenzívy zo strany krajných obrancov,“ poznamenal hosť fanzóny.
Potom už upriamil pozornosť na večerný duel. „Chorvátom chýba Luka Modrič. Pre nich znamená tento hráč to, čo pre nás Hamšík. Aj toto nám hrá do kariet. Keď zdoláme Chorvátov, všetko bude v poriadku. Myslím si, že potom nás už na ceste za postupom nič nezastaví. Ak však prehráme, prakticky je po kvalifikácii. Doma musíte vyhrávať,“ uvažoval. Ako večný optimista pridal aj svoj tip na zápas: „Vyhráme 3:0!“
Po roku a trištvrte sa tešil, že opäť uvidí na vlastné oči slovenskú reprezentáciu. Od Slovenského futbalového zväzu dostal vstupenku do VIP. Akú divácku návštevu očakával? „Neviem, sám som zvedavý. Ak sme normálny futbalový národ a vieme, že mužstvu ide o všetko, tak každý, kto to s naším futbalom myslí dobre, by mal na štadión prísť. Treba ukázať vlastenectvo, ale my na to príliš nie sme…“ odpovedal. A tak zrejme bol z 9-tisícovej návštevy sklamaný a takisto aj z výsledku 0:1, hoci Slováci dokázali na ihrisku držať krok s favorizovaným súperom väčšinu zápasu.
„Chceli sme otestovať nové prostredie pre fanzónu, keď sme si prvý raz zvolili reštauráciu Jama. Aj preto to bolo trocha improvizované. Aj ďalšia fanzóna pred Cyprom sa uskutoční tam a je možné, že sa toto zariadenie stane stálym dejiskom našej fanzóny pred zápasmi v Bratislave,“ povedal Roman Táborský.
Portfólio zberateľských kartičiek, ktoré býva súčasťou prezentácie vo fanzóne, sa rozrástlo o tri mená: Josef Masopust, Stanislav Varga, Róbert Mak. Mená, ktoré netreba futbalovým priaznivcom predstavovať.
OFSR – Bratislava/Ladislav Harsányi
Foto: Milina Strihovská
Fanklubáci zagratulovali jubilantom a s hosťami analyzovali nedávne Euro 2020
Takmer po osemnástich mesiacoch – naposledy tomu bolo koncom januára 2020 v Modranke na oslave 80. narodenín Jozefa Štibrányiho – sa konečne členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stretli na spoločnej väčšej akcii.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Na bratislavskej Slamenej búde na Kolibe sme v nedeľu 8. augusta zagratulovali a zorganizovali spoločný program pre našich jubilantov. V tomto roku Anna Randová mala 80 rokov, Rudolf Janček 75 rokov, Jozef Plank 70 rokov a nedávno Róbert Lamprecht 60 rokov. Oslávenci dostali darčekové koše, ktoré im odovzdal Ladislav Petráš, legenda slovenského a československého futbalu. Rudolf Janček dostal ešte dres s číslom 75 a Róbert Lamprecht s číslom 60. Anna Randová v krátkom príhovore poďakovala za účasť na tomto stretnutí všetkým prítomným a zdôraznila, že vek je iba číslo a že sa treba tešiť z každého prežitého dňa.
Potom moderátor René Stern privítal vzácnych hostí, všetko futbalové osobnosti, Ivana Hrdičku, bývalého čs. reprezentanta a víťaza PVP z roku 1969 zo Slovanom Bratislava, Samuela Slováka, jedného z asistentov trénera Slovenska, bývalého dlhoročného reprezentanta, účastníka MS 2010 a ME 2016 Jána Ďuricu a jedného z najznámejších funkcionárov na Slovensku Rudolfa Jančeka. Téma besedy bola jasná, analýza nedávnych ME 2020, na ktorých Slovensko sklamalo najmä pasívnou hrou a ako ďalej v kvalifikácií MS 2022.
Ešte pred besedou Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie zaželal všetkým fanklubákom, aby v tomto peknom zariadení strávili príjemné popoludnie. Veľmi ho potešilo, že takmer po roku a pol sa stretli vo väčšom počte a mohli si aj s našimi hosťami vychutnať tieto výnimočné chvíle. Poďakoval našim osobnostiam, že si našli čas a prišli medzi nás porozprávať sa hlavne o futbale. Najmä Samuelovi Slovákovi, lebo nikto lepší nebol na debatu v súvislosti v ME 2020.
Hneď sa o nich rozprúdila dlhá debata, prvý dostal slovo Ivan Hrdlička, ktorý povedal: ,,Nechcem sa k tejto téme postaviť do úlohy nejakého analytika, berte ma ako fanúšika slovenského futbalu a jej reprezentácie. Veľmi jej držím palce, viem pochopiť trénerov národného mužstva, že to pri výbere hráčov nemajú ľahké, lebo nám chýba viac kvality. Takže z tohto pohľadu sme na ME od Slovenska nemohli veľa čakať. To je môj názor, buďme radi, že pri súčasnej výkonnosti nášho tímu sme sa vôbec Eura zúčastnili. Keby ste vedeli v akých väčšinou nedôstojných podmienkach vyrastá mládež, tak môžeme byť vôbec radi za účasť na kontinentálnom šampionáte.“
Ján Ďurica si myslí, že účasť na Eure musíme brať z tej pozitívnej stránky, lebo turnaj nám ukázal, že s viacerými mladými hráčmi máme na čom stavať. ,,Pravda, v našej hre niektoré veci vôbec nefungovali ideálne. Dlhé roky som hrával so staršou generáciou, ako sú Kucka, Hamšík, Pekarík a Hubočan. Žiaľ, aj ich éra sa pomaly končí, v našom futbale by sme sa mali viac venovať mládeži. Dobrých príkladov z okolitých krajín máme viac ako dosť – Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Utiekli nám a my ich teraz naháňame. Pre našich mladých hráčov tento turnaj bol obrovskou skúsenosťou, konfrontovali si svoje schopnosti s výbornými futbalistami. Euro je už za nami, musíme sa pozerať dopredu a učiť sa od krajín, ktoré som spomínal. Musíme predovšetkým s talentami oveľa lepšie pracovať, aby aj s takým súperom ako je Španielsko, nad ktorým z desiatich zápasov vyhráme zrejme iba raz, sme zohrali vyrovnanejšiu partiu. To je tvrdá realita, verím, že už v septembrovej kvalifikácii MS 2022predvedieme lepšie výkony. Najdôležitejšie je, aby legionári vo svojich kluboch pravidelne hrávali a do reprezentácie chodili s hernou praxou. Z tohto turnaja sa musíme poučiť, súčasný futbal je rýchly, agresívny a aj dosť útočný.“
Samuel Slovák bol v najväčšej paľbe otázok, na všetky odpovedal trpezlivo a s pokojom. ,,ME sme odštartovali veľmi dobre, víťazstvom nad Poľskom. To nie je každodenná záležitosť, aj keď proti tomuto súperovi sa nám celkom darí. Naše očakávania sa troška zmenili, vyzeralo to, že ten bodík na postup do osemfinále možno ľahšie získame, ako sa čakalo. Zápasy proti Švédsku a Španielsku však boli pre nás extrémne náročné. Napríklad Švéd Emil Forsberg bol podľa mňa najlepší stredopoliar ME. Severania vždy patrili k silným mužstvám, aj nad nimi sa dá vyhrať, ale nám to nebolo súdené. Prehra s nimi nás dostala takmer do neriešiteľnej situácie, lebo sme museli bodovať s jedným top favoritov Španielskom. Na predchádzajúcich ME 2016 sme začali horšie a skončili lepšie. Teraz to bolo opačne. V súboji so Švédskom sme nemali jednoducho dobrý deň, navyše dostali sme gól po náhodnej akcii. Španielsko od začiatku turnaja hralo stále rovnako, akurát v prvých dvoch zápasoch nedalo góly, ale proti nám sa strelecky vybláznilo. V tomto súboji som si želal, aby sa rýchlo skončil, lebo rozbehnutý vlak súpera sa nedal zastaviť. Zverenci Luisa Enriqueho jediní dokázali potrápiť nových majstrov Európy Taliansko. Začiatkom septembra pokračuje kvalifikácia MS 2022, vynasnažíme sa byť v hre o postup až do konca našej skupiny.“
Fanklubákov zaujímalo, prečo znova vypadol z nominácie na ME Matúš Bero, prečo nedostal ani raz príležitosť na hrote Róbert Boženík namiesto nevýrazného Michala Ďuriša, či tréneri neuvažovali po druhom góle proti Španielsku v bráne vystriedať Martina Dúbravku a či Štefan Tarkovič je vhodným trénerom pre slovenskú reprezentáciu. ,,Nemáme širokú základňu hráčov v top ligách, preto aj ťažko konkurujeme najlepším tímom. Bero na svojom poste mal konkurenciu v Kuckovi, Dudovi, Gregušovi, Lobotkovi, nebolo jednoduché mu oznámiť, že nepôjde na ME. Ďuriš nám typologicky viac vyhovoval ako Boženík a napokon nám vystrieľal postup na ME, na čo sa rýchlo zabudlo. Nevyšlo nám to s ním, musíme ďalej hľadať útočníka. Dúbravku nebol dôvod striedať, lebo nás neraz podržal. Tarkovič bol päť rokov asistentom trénera Jána Kozáka, za ten čas získal veľa skúseností, má dokonalý prehľad o našom a európskom futbale. Isteže, na lavičke neskáče a nevykrikuje, snaží sa na mužstvo pôsobiť pokojne,“ vysvetľoval S. Slovák.
,,Ďalším našim problémom je, že nemáme taký herný prejav ako v minulosti, keď sme dokázali držať súperov na uzde a ohroziť aj ich bránu. Chýba nám kvalita, hráme so strachom, preto mám aj obavy z pokračovania kvalifikácie MS 2022. Možno nám vyskočí nejaký mladý hráč, takže som veľmi zvedavý, ako si budeme počínať v septembrových zápasoch vonku v Slovinsku a doma proti Chorvátsku a Cypru,“ hovorí ďalej Ivan Hrdlička.
,,Žiaľ, na rozdiel napríklad od českej reprezentácie z domácej súťaže máme v reprezentácii minimum hráčov. Bolo by dobré keby Slovan, Trnava a Dunajská Streda mali vo svojich kádroch viac dobrých slovenských futbalistov. S týmto problémom sa už dlhšie potýkame, v Slovane sa už v tomto smere pohli ľady, keď v jeho zostave sa objavuje viac domácich hráčov. DAC má výbornú akadémiu, ale stále ešte nevychoval jedinca pre A-mužstvo,“ vraví Ján Ďurica.
Čo si myslí S. Slovák o letných prestupoch Mareka Hamšíka do Trabzonsporu a Juraja Kucku do Watfordu? ,,Je to výborná správa pre slovenský futbal, že títo 34-roční hráči aj v takomto veku budú hrať ťažké a náročné súťaže. Zároveň to dokazuje ich profesionálny prístup k povinnostiam a najmä, ako sa dobre starajú o svoje telo, aby ešte zvládli veľkú záťaž.“
Beseda a celá akcia fanklubu trvala oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo, takmer dve hodiny. Tým sa len potvrdilo, že naši členovia majú o takéto podujatia záujem a už sa tešia na ďalšie!
Verný fanklubák Róbert Lamprecht sa dožíva 60 rokov
Róbert Lamprecht, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v utorok 27. júla dožíva významného životného jubilea 60 rokov. Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Odkiaľ si rodákom, čo robíš a venoval si sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Bratislave na Kolibe. Základnú školu som navštevoval na Bajkalskej ulici a potom som sa vyučil za kožušníka. Tomuto remeslu som sa venoval do roku 1991. V tom čase nám z reštitúcie vrátili Slamenú Búdu a keďže sme štyria bratia, tak sme sa rozhodovali, čo s ňou urobíme. Nakoniec voľba padla na mňa, aby som sa stal jej majiteľom. Na rekonštrukciu tohto zariadenia som si zobral veľký úver 20 miliónov korún. V roku 2003 sme sa rozhodli vybudovať ubytovaciu časť a zariadenie premenovať na hostinec Slamená búda. V apríli 2008 sa nám podarilo stavebné práce dokončiť, spustiť skúšobnú prevádzku a tešiť sa z prvých zákazníkov. Takže celá rodina, moja manželka Janka a dvaja synovia sa staráme o tento rodinný podnik a pokračujeme v tradícii, ktorú nasmerovali moji prastarí a starí rodičia. V mladosti som sa venoval rekreačne viacerým športom, futbalu, volejbalu, basketbalu, tenisu, bicyklovaniu, korčuľovaniu, ale žiadny som nevykonával súťažne.
Tvoj syn Henrich hrával v doraste Interu aj so súčasným reprezentantom Vladimírom Weissom ml., ako hodnotíš jeho kariéru?
Jedenásť rokov som mu robil vedúceho mužstva. Henrich hrával aj s ďalšími známymi hráčmi, Fieberom ml., Mentelom ml., či Kopčom. Trénovali ich viacerí kvalitní tréneri, ako Gabura, Bôbik a Šajánek. Bola to silná partia a keď z neho malo niečo byť, tak sa v 18 rokoch ťažko zranil. Dve operácie kolena mu ukončili sľubnú kariéru a potom sa so mnou začal venovať nášmu rodinnému podniku.
S Milošom Kopčom si vytvoril cestovateľskú dvojičku počas ktorej ste navštívili veľa zápasov slovenskej reprezentácie. Z ktorých máš najväčší zážitok?
Od vzniku fanklubu sme videli množstvo zápasov slovenskej reprezentácie doma i vonku. S Milošom však navštevujeme aj európske pohárové súťaže, anglickú Premier League a francúzsku Ligue1. Zúčastnili sme sa na ME 2016 i na ME 2020. Osobne som mal veľký zážitok z nášho víťazstva v Borisove nad Bieloruskom 3:1 v kvalifikácii ME 2016. Umocnilo ho ešte aj to, že sme leteli s našou výpravou tam aj naspäť. Veľkú radosť som mal aj z víťazstva v Luxembursku 4:2, kde sme si definitívne spečatili účasť na Eure 2016. Doteraz som navštívil 97 európskych a svetových štadiónov. Vždy si vyberieme taký, na ktorom sme ešte neboli. Takto spoznáme aj kultúru a históriu každej krajiny. Napríklad počas medzištátneho stretnutia Švédsko – Slovensko sme si s karavanom pozreli väčšiu časť Škandinávie. Boli sme na futbale v ligových súťažiach aj v Dánsku a vo Fínsku. Takto už roky chodíme len my dvaja a až na zápasoch sa stretneme s našimi fanklubákmi.
Čo všetko ponúka vaše zariadenie Slamená Búda?
Nachádza sa na bratislavskej Kolibe, štyri kilometre od centra Bratislavy. Ponúkame jedlá domácej a zahraničnej kuchyne, možnosť usporiadania rodinných osláv, firemných školení, alebo svadieb. Pripravíme všetko podľa priania. V letných mesiacoch je k dispozícii terasa, kde si môžete vychutnať napríklad studené pivko so svojou partiou. Kapacita je až 200 miest. Takisto ponúkame ubytovanie, jedná sa o 10 nadštandardných 2-lôžkových apartmánov (mini bar, TV, Internet) s možnosťou prístelky. V okolí Slamenej Búdy sa nachádza televízna veža, lanovka, lesopark, ale aj Bratislavská bobová dráha.
Myslíš si, že sa slovenská reprezentácia po nevydarenom Eure 2020 natoľko zmobilizuje, že v ďalších septembrových zápasoch kvalifikácie ME 2022 zabojuje ešte o svetový šampionát?
Som veľký fanúšik našej reprezentácie a zároveň aj zarytý optimista. Takže si myslím, že má stále šancu úspešne bojovať o účasť na svetovom šampionáte. Po Eure sa zniesla veľká kritika na trénera Štefana Tarkoviča. Tiež by som ho vymenil, podľa mňa je to druhý Laco Borbély, sú to dobrí teoretici, ale nie tréneri. Najviac mu vyčítam, že načo bral na ME Boženíka a nedoliečeného Schranza, keď ani sekundu nehrali? Chorvátsko už nie je tým, čím bolo, Rusko je síce obrovská krajina, ale má iba priemernú reprezentáciu. Slovinsko je v rankingu FIFA nižšie ako my, takže pokiaľ sa v ďalšej nominácii objavia hráči s hernou praxou, mohli by sme si to s týmito súpermi rozdať ako rovný s rovným.
Vo vašom zariadení máš aj izbu, Sieň slávy s dresmi, suvenírmi a fotografiami Ladislava Petráša. Čo nám k tomu povieš?
Na zápasy Interu som začal chodiť ako 16-ročný a navyše som býval oproti jeho štadiónu. Môj otec pracoval v Železničnom staviteľstve a v tomto podnikovom dome bolo 48 bytov. V tom čase takmer všetci chlapci od 10 do 15 rokov, bolo ich okolo 50 drukovali Slovanu, iba ja som fandil Interu. Postupne som sa s mojim idolom Lacom Petrášom zblížil. Najprv som mu vykal, teraz mu už tykám, sme kamaráti. Inter bol moja srdcovka, v Nemecku fandím Dortmundu, lebo má tiež žlto-čierne farby. Petráša považujem za najlepšieho futbalistu Slovenska v jeho histórii a aj preto som sa rozhodol zriadiť mu Sieň slávy.
V minulosti si fanklubu pomohol aj takouto formou, že sa tu uskutočnili niektoré jeho akcie, napríklad krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách?
Vždy som rád, keď môžem poskytnúť fanklubu naše priestory na usporiadanie rôznych akcií. Krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách patrila medzi najvydarenejšie. V tomto našom zariadení pravidelne býva aj Dolfi Scherer, keď príde na Slovensko z Francúzska.
Podnikať v čase pandémie koronavírusu je ťažké, ako sa ti aj s tvojou rodinou v súčasnosti darí?
Počas pandémie sme neprepustili žiadneho z našich deviatich zamestnancov. V súčasnosti keď sa uvoľnili opatrenia sa všetko vrátilo do starých koľají. Samozrejme, naši zákazníci vyžadujú kvalitu, takže im v tomto smere vo všetkom vyhovieme. Keď bolo všetko zavreté, tak sme vydávali stravu cez okienko, robilo sa menej a naši ľudia si vybrali aj dovolenky.
K veľkému jubileu dostaneš luxusné pánske hodinky Rolex…
Celý život som po nich túžil, takže som si takýto darček vybral. Na Slovensku ich nepredávajú, najbližšie je ich dostať vo Viedni. Takže som tam zašiel, vybral som si ich, akurát háčik je v tom, že dodacia lehota je päť rokov. Znamená to teda, že hodinky dostanem najneskôr v 65 rokoch.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Robertovi Lamprechtovi blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu mu najmä veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Ikona Interu Roman Kratochvíl sa rozlúčil so skvelou kariérou
Roman Kratochvíl, bývalý 35-násobný reprezentant Slovenska, dvojnásobný majster a dvojnásobný víťaz Slovenského pohára, dlhoročný hráč Interu a tureckých klubov Denizlisporu a Konyasporu vo veku 47 rokov definitívne ukončil svoju bohatú a úspešnú profesionálnu kariéru. Stalo sa tak v piatok 23. júla v jeho rozlúčkovom zápase FC Jelka – Inter Bratislava. Roman v prvom polčase nastúpil za Inter, v druhom za Jelku, kde naposledy pôsobil a v 77. minúte definitívne odišiel z ihriska, keď krátko predtým na dvakrát premenil pokutový kop.
OFSR – Jelka/Milan Valko
Foto: fanklub
Do Jelky zavítali známe futbalové osobnosti. Bývalí tréneri Interu Jozef Bubenko a Karol Pecze, niekdajší dlhoročný prezident Juraj Obložinský, nový vlastník Ján Palenčár, prezident FK Jozef Barmoš, spoluhráči Romana Kratochvíla brankár Miroslav Hýll, stopér Marián Šuchančok, útočník Alias Lembakoali, či bývalí hráči a tréneri Marián Novotný a Jozef Šajánek. Medzi nimi boli aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Juraj Jánošík, Peter Špilák, Ladislav Harsányi a Milan Valko.
Zápas prebehol v dobrej atmosfére, výsledok nie je podstatný, po jeho skončení nám dojatý Roman Kratochvíl povedal: ,,Moja rozlúčka sa dlhšie odkladala, napokon už som sa lúčil viackrát, ale tentoraz je to definitívne. Už som trénoval len tak, že som si bol zabehať so psom. Keď sa obzriem za svojou kariérou, tak som s ňou veľmi spokojný, hoci ako sa hovorí, vždy sa dá dosiahnuť viac. O čom som sníval, sa mi podarilo dosiahnuť. Bol som majstrom Slovenska, víťazom Slovenského pohára, hral som za reprezentáciu, pôsobil som aj v zahraničí, takže je toho viac ako dosť. Sedmička bola moja šťastné číslo, nosil som ju takmer počas celej kariéry.“
Roman Kratochvíl od zástupcov Jelky, Interu, Mira Hýlla a Juraja Jánošíka dostal dresy, rôzne upomienkové dary a tiež Pamätnicu Bratislavského futbalu.
Ako hodnotia kariéru Romana Kratochvíla, ikonu Interu, na to sme sa spýtali zainteresovaných, ktorí s ním dlhé roky spolupracovali.
Jozef Bubenko, bývalý tréner: ,,Keď som prišiel do Interu, tak som mal nejaké predstavy vybudovať kvalitný tím, ktorý sa postupne zaradí medzi absolútnu špičku našej ligy. Kratochvíl bol v mojich plánoch jeden z najdôležitejších hráčov. Moju dôveru si veľmi vážil, nikdy ma nesklamal, tento hráč mal roky stabilnú výkonnosť, vždy som sa na neho mohol spoľahnúť. Mal skvelý charakter, pritom bol veľmi skromný, pracovitý, tichší a priateľský. Najviac ma však prekvapilo, že ako obranca s ohromnou istotou premieňal pokutové kopy. Takisto som si veľmi cenil jeho univerzálnosť, bolo mu úplne jedno, na akom poste v obrane hral. Väčšinou hrával proti najlepším súperovým hráčom a dokázal si takmer vždy s nimi poradiť. Pre mňa ako trénera bolo šťastím, že som pracoval s typologicky takým hráčom, akým bol Roman Kratochvíl. Spolu sme prežili najlepšie obdobie v histórii Interu.“
Juraj Obložinský, bývalý prezident Interu: ,,Vždy som hovoril, že keby som bol tréner, tak by som chcel mať v mužstve Romana Kratochvíla. Okrem toho, že mal vynikajú ľudské a morálno-vôľové vlastnosti, tak si štandardne roky udržiaval vysokú výkonnosť. Bol spoľahlivý vo všetkých smeroch a takisto kvalitný na všetkých postoch v našej obrane. Dokázal to nielen v reprezentácii Slovenska, ale aj na zahraničnom angažmáne v Turecku, kde sa dostal do ligového výberu roka. Vydržal tam hrať takmer sedem rokov. Takže hodnotím ho, ako jedného z najlepších hráčov nielen v najúspešnejšej ére Interu, ale aj celej jeho histórii. Je obdivuhodné, že vydržal hrať až do 47 rokov, takže pred Romanom si treba dať klobúk dole.“
Miroslav Hýll, dlhoročný brankár FK Inter: ,,S Romanom bola radosť hrať, lebo bol dôsledný, nekompromisný, v podstate cez neho nikto neprešiel. Tento tvrdý a rýchly obranca mi neraz svojimi skvelými obrannými zákrokmi pomohol. Bol nielen výborný hráč, ale je to aj perfektný človek. Veľmi som si ho cenil pre jeho univerzálnosť, vedel zahrať vždy tam, kde ho tréner najviac potreboval. So svojou kariérou môže byť veľmi spokojný. Do Interu sme prišli v rovnakom čase v roku 1994. Ja som prestúpil zo Žiliny, Roman sa vrátil z hosťovania. V Interi sa začalo pracovať cieľavedome, trpezlivo a táto systematičnosť nám pod vedením náročného trénera Jozefa Bubenka vyniesla dva majstrovské tituly a dve víťazstvá v Slovenskom pohári. Inter vtedy aj predbehol dobu, lebo mal výborný skauting. Ja som mal šťastie v tom, že ma trénoval Jozef Hroš, ktorý zo mňa urobil kvalitného brankára.“
Jozef Barmoš, bývalý dlhoročný hráč a prezident FK Inter: ,,Prvý raz som sa s Romanom Kratochvílom dostal do kontaktu ako asistent trénera Mariána Novotného v ligovom doraste. Už vtedy vynikal úžasnou pracovitosťou a fyzickou zdatnosťou. Mal všetky predpoklady na pozíciu krajného, alebo stredného obrancu. S ním nikdy nebol žiadny problém, lebo vyznával disciplínu a až do konca svojej kariéry bol veľmi náročný na seba. Jemu stačilo zveriť aj najnáročnejšiu úlohu a bolo jasné, že ju splní a zvládne. Dôležité tiež bolo, že ho obchádzali zranenia a nebyť pandémie koronavírusu, tak som presvedčený, že by ešte potiahol svoju výbornú kariéru.“
Marián Novotný, bývalý hráč a tréner FK Inter: ,,Pamätám si, ako ho mamička doviedla k nám do Interu. Roman bol veľmi poctivý, poslušný a inteligentný futbalista. Už ako žiak vynikal medzi svojimi rovesníkmi a postupne sa skvelým prístupom vypracoval až na reprezentanta. Pred sebou mal nejaký cieľ a veľmi tvrdo išiel za ním. Na ihrisku ho bolo poriadne vidieť, vždy patril medzi najlepších hráčov. Na neho sa nedá povedať žiadne krivé slovo, bol to pán futbalista. Zaujímavé, že pôvodne u nás začínal ako pravé krídlo, lebo bol veľmi rýchly. Postupne, keď som ho už mal v doraste, tak sme vytvorili stopérsku dvojicu Valachovič – Kratochvíl a obidvaja to dotiahli vo svojej kariére poriadne ďaleko.“
Roman Kratochvíl si počas svojej úspešnej kariéry získal veľkú úctu, stal sa obľúbencom fanúšikov, trénerov, spoluhráčov a aj protihráčov. Nielen preto, ako hral, ale najmä z dôvodu, ako sa prezentoval. Bol to jeden z lídrov Interu a zároveň džentlmen. Futbalista, ktorý sa stále zdokonaľoval a tiež nikdy nezabúdal na to základné – zodpovedný prístup! Bol inšpiráciou, keď interisti dvakrát po sebe dvihli nad hlavy trofej za víťazstvo v lige a v pohári. Rovnako inšpiratívny bol v časoch, keď novodobému Interu pomohol úplne od piky, od piatej ligy postúpiť až do II. ligy!
Peter Guldan sa považuje za športovca telom a dušou
Peter Guldan šport spojil s úspešným podnikaním. Zaujímavé je, že po skončení gymnázia v Senci a v Galante si urobil nadstavbu na dopravnej škole a istý čas pracoval ako výpravca vlakov. V 24 rokoch to dotiahol na najväčšiu stanicu v bývalom v Československu, Bratislava-východné nádražie. Potom na konci minulého režimu odišiel robiť do súkromného sektoru a odvtedy podniká. Viac sa dočítate v našom rozhovore.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.fanklub.sk
Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?
Som rodákom z Bernolákova, kde som v roku 2000 vybudoval a zrekonštruoval známu Pálenicu a od roku 2009 som majiteľom útulného Penziónu. Futbal som v tejto obci hrával do nástupu na vojenčinu a keďže som sa veľmi skoro oženil, išiel som pracovať, aby som uživil rodinu. V podstate športujem celý život, už 12 rokov spolupracujem so známym kondičným trénerom Petrom Boďom. Chodím behávať, denne prejdem aj cez 15 kilometrov. Pokiaľ môžem všade chodím peši, na prechádzkach spoločnosť mi robí môj pes. Považujem sa stále za športovca telom a dušou. Myslím si, že korona prispela k tomu, že ľudia ešte viac zleniveli, málo sa pohybujú, radšej sú doma, nemyslia na svoje zdravie.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Do fanklubu aj s dcérou som vstúpil krátko po jeho založení. Keďže v posledných rokoch Slovensko väčšinou kvalifikačné a medzištátne zápasy hráva v Trnave, tak som bol ich častým návštevníkom. Vycestoval som aj na stretnutie vonku, do Belfastu, Londýna. Pravda, kvôli pracovnej vyťaženosti som vynechal Euro 2016 vo Francúzsku, kde slovenská reprezentácia premiérovo štartovala. Rovnako aj ME 2020. V našom penzióne máme totiž stále veľa rôznych akcií, ani počas korony sme sa nezastavili, vždy sme niečo vymysleli, aby ľudia neboli bez práce.
Aké máš zážitky v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom som zažil väčšinou dobré chvíle, nepríjemná sa viaže na Belfast, kde v kvalifikácii MS 2010 v miestnom tuneli domáci fanúšikovia sa už chystali napadnúť našu mini skupinu Peter Guldan, Vlado Randa a Alexander Marczell. Našťastie okolo idúca polícia zažehnala črtajúci sa konflikt. Samozrejme, vždy ma potešilo keď Slovensko vyhralo, ale hlavne keď si vybojovalo postup na ME 2016 a 2020. Ani na tieto ME som sa nechystal, lebo jednoducho robota ma nepustila.
Prečo podľa teba Slovensko prvý raz na treťom veľkom turnaji skončilo už v základnej skupine?
Po veľmi cennom víťazstve nad Poľskom 2:1 výkony Slovenska na tohtoročných ME išli rapídne dole, čo vyvrcholilo debaklom proti Španielsku (0:5). Doplatili sme na to, že sme nemali útok.
O tebe je známe, že vždy ochotne pomôžeš fanklubu pri organizovaní rôznych akcií, ktoré sa uskutočnili v Bernolákove?
V našom zariadení Pálenica vždy radi privítame fanklubákov. Veľmi rád spomínam na 55. výročie skvelého finále v Čile na MS 1962 Československo – Brazília, keď sme sa v Bernolákove stretli so šiestimi vicemajstrami sveta najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Výborná bola aj oslava jubilea 70. rokov bratov Čapkovičovcov a ďalšie. S predsedom fanklubu Romanom Táborským sa vždy dohodnem, čo treba urobiť a pripraviť, napríklad na fľaši slivovice je vygravírované meno jubilantov a tiež fanklubu. Takže v rámci našich možností veľmi rád pomôžem nášmu fanklubu.
Jozef Plank, jeden z najvernejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa v pondelok 12. júla dožil významného životného jubilea – 70 rokov. Rodák z Modranky je predovšetkým veľkým futbalovým fanúšikom a hlavne zberateľom rôznych suvenírov.
Vo svojej zbierke doma v Modranke má množstvo odznakov, šálov a dresov. Počas celého športového života sa venoval iba futbalu. V Modranke ako brankár prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný chytal za A-mužstvo. A až do päťdesiatky bol v krajských majstrovstvách aktívny hráč a rok pôsobil v Malženiciach. Absolvent strojníckej priemyslovky do roku 1989 pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracuje v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.
Jozef Plank je veľkým fanúšikom Spartaka Trnava. Drukuje mu od roku 1964, za ten čas videl množstvo jeho zápasov. Najviac spomína na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige. ,,Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po 45 rokoch bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy,“ vraví jubilant.
S fanklubom prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov má z návštevy Ríma, keď mu pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v hlavnom meste Talianska na námestí svätého Petra. Stalo sa tak pred zápasom Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Slová plné bolesti, ale aj nádeje. Bývalý hráč vtedajších ZVL Žilina, niekdajší tréner slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov a viacerých slovenských mužstiev, napríklad ŠK Slovan Bratislava, FC Petržalka 1898 a televízny expert Vladimír Goffa (61) prežil na svojom tele, ale aj duši hotové peklo.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: facebook
Aktuálnu metlu ľudstva, zákerné ochorenie Covid-19 si našlo aj jeho a už vyše tri mesiace zvádza najťažší boj svojho života. Najprv v nemocnici v Žiline a potom v Martine. Niekdajší kvalitný strelec pravidelne na svojom facebookovom profile zverejňuje drsné, ale pravdivé odkazy všetkým popieračom tohto ochorenia: na rovinu im odkázal, že by ich nakopal do zadku.
Goffa si za uplynulé týždne prešiel peklom, bol v umelom spánku a bojoval o život. V súčasnosti sa už nachádza v rehabilitačnom centre v Zazrivej. Verí, že tam ho konečne postavia na nohy!
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v ťažkom boji Vladovi Goffovi drží palce, zo všetkých síl ho podporuje a verí, že čoskoro sa už objaví na nejakom futbalovom zápase.
Naša anketa pred ME 2020: Legendy si želajú postup Slovenska zo skupiny
Už v piatok 11. júna sa začnú majstrovstvá Európy vo futbale, na ktorých sa druhý raz za sebou zúčastní reprezentácia Slovenska. Piatim bývalým reprezentantom, legendám slovenského futbalu, ktorí zanechali veľkú stopu v ŠK Slovan Bratislava, sme položili tri rovnaké otázky.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská
Ako podľa vás dopadne Slovensko na EURO 2020?
Dostanú sa podľa vás Vladimír Weiss ml. a Dávid strelec z ŠK Slovan do záverečnej nominácie na ME, ktorú oznámi tréner Štefan Tarkovič v stredu 2. júna po zápase s Bulharskom?
Koho považujete za najväčších favoritov na zisk titulu majstra Európy?
ALEXANDER VECEL
V každom prípade musíme zobrať do úvahy ťažké obdobie, ktoré pre koranavírus prežíva celý európsky futbal. Bude teda veľmi záležať od toho, ako sa nášmu mužstvu podarí na šampionát načasovať športovú formu. ME a MS sú vrcholom kariéry každého futbalistu, takže si myslím, že náš výber má pred sebou veľkú motiváciu. Pravda, keď chce obstáť v náročnej skupine, tak musí podať výkony na hranici svojich súčasných možností. Teda oveľa lepšie, ako v marcovej kvalifikácii MS 2022. Slovensko vždy vyhrávalo a prekvapilo, keď na takéto vrcholné podujatie išlo skromne. Potom by sme mohli uspieť.
Som o tom presvedčený, že obidvaja pôdu na ME. Taký typ hráča, ako je Vlado Weiss ml. naše mužstvo potrebuje, vie obísť súpera a vytvoriť dobré šance. Dávid Strelec je zasa veľká nádej slovenského futbalu, z našich útočníkov je najgólovejší. Vôbec nepochybujem o tom, že obidvaja budú prínosom.
Myslím si, že v tejto situácii je ťažké hovoriť o tom, kto všetko patrí do okruhu najväčších favoritov. Samozrejme, európske stálice, ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a najnovšie aj Belgicko, budú mať zrejme najväčšie ambície. Za čierneho koňa však tipujem Poľsko, ktoré je v našej skupine a má fenomenálneho strelca Lewandowského.
DUŠAN TITTEL
Hlavne si prajem, aby naši tréneri vyskladali dobré mužstvo, aby sa hráčom vyhýbali zranenia a aby Slovensko dôstojne reprezentovalo našu krajinu na ťažkom šampionáte. Myslím si, že so súpermi v našej skupine môžeme zohrať dobré partie. Ako bonus bude pre nás zápas s takou úspešnou krajinou, akou je Španielsko. Samozrejme, najviac si želám postup z našej skupiny do osemfinále.
Myslím si, že keď obidvaja budú zdravotne v poriadku, mali by byť v záverečnej nominácii trénera Štefana Tarkoviča. Vlado Weiss ml. svoje kvality dokázal už neraz v minulosti, stále môže byť pre reprezentáciu platným hráčom. Strelec je veľký talent, už teraz strieľa dôležité góly, takže mal by dostať šancu hlavne keď medzi útočníkmi máme najmenšiu konkurenciu.
Tento šampionát bude zvláštny tým, že sa uskutoční vo viacerých mestách a domáce prostredie tentoraz nebude takou výhodou, ako v minulosti. Belgicko má veľa tromfov vo svojich rukách, turnaj je však dlhý, zvládnuť tridsať dní až do finále bude pre každého poriadne náročné.
JOZEF ČAPKOVIČ
Bolo by veľmi dobré a pekné, keby sme postúpili z ťažkej skupiny aspoň do osemfinále. Uvidíme, ako budú jednotlivé mužstvá po veľmi ťažkej sezóny pripravené. Pandémia koronavírusu každému spôsobila nejaké problémy, takže som veľmi zvedavý, ako sa s ňou vyrovnali. Myslím hlavne na trénovanosť, ktorá nie všade bola na najvyššej úrovni.
Veľmi by som im to doprial. Weiss ml. má síce takú svojskú povahu, ale stále je to dobrý futbalista. Je silný po individuálnej stránke, vie pripraviť šancu, takže mal by mužstvu pomôcť. Strelec je zasa mladý chlapec, ktorý má pred sebou veľkú perspektívu a ktorý chce niečo dokázať. Takýmto hráčom fandím.
Mne sa páčia Francúzi a Taliani, súčasný futbal je však veľmi vyrovnaný, takže si myslím, že na ME bude niekoľko mužstiev s najvyššími ambíciami. Veľa bude záležať od športovej formy jednotlivých tímov a tiež a od trocha šťastia. Niečo mi však hovorí, že niekto veľmi prekvapí, tak ako my v roku 1976, keď sme sa stali majstrami Európy.
JÁN ŠVEHLÍK
Bolo by dobré a príjemné, keby Slovensko zopakovalo účasť z osemfinále z ME 2016 vo Francúzsku. Myslím si, že v silách nášho mužstva je postúpiť do vyraďovacích bojov. Kľúčoví hráči pôsobia a hrávajú v dobrých zahraničných tímoch. Samozrejme, budeme k splneniu tohto cieľa potrebovať aj trocha športového šťastia, lebo Poľsko, Švédsko a Španielsko sú kvalitné a silné mužstvá.
Neviem, aké má zámery a myšlienky tréner reprezentácie Slovenska Štefan Tarkovič ohľadnej záverečnej nominácie. Podľa mňa, Weiss ml. a Strelec majú reálnu šancu aj v dobrej konkurencii vybojovať si miestenku na ME. Verím, že sa tak stane a odohrajú aj nejaké zápasy na Eure.
Zrejme v hre o prvenstvo si to rozdajú tradičné veľmoci, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Anglicko a hlavne Belgicko, ktoré je prvé v rebríčku FIFA. Pravda, prognózy sa neraz nesplnia, ako v roku 2016, keď vo finále Portugalsko zdolalo nečakane favorizované domáce Francúzsko.
JÁN ČAPKOVIČ
Bol by som rád, keby sa Slovensko na ME ukázalo v dobrom svetle a dosiahlo priaznivé výsledky. Narazíme na silných a vyrovnaných súperov, s každým sa však dá hrať, prečo by sme teda nemohli uspieť? Samozrejme, budem našim fandiť, aby sa dostali čo najďalej, čo by len pomohlo lepšej atmosfére futbalu na Slovensku.
Verím tomu, Weiss ml. je šikovný futbalista. Vie toho dosť, podržať loptu, odcentrovať, vystreliť, silný je aj v hre jeden na jedného. Dobré je, že trénerom Slovana sa stal jeho otec Weiss st., takto ho môže troška usmerniť. Takže si myslím, že nášmu výberu pomôže. Strelec je stále veľmi mladý hráč, všetko má pred sebou, s jeho potenciálom môže myslieť na vysoké ciele.
Kandidátov na titul majstrov Európy je podľa mňa najmenej päť. Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko, takže čakám ťažké a vyrovnané majstrovstvá.
Fanklubáčka Anna Randová oslavuje krásnych 80 rokov
V sobotu 29. mája oslávi krásnych 80 rokov členka oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anna Randová. Rodáčka z Trenčína celý život sa venovala učiteľskému povolaniu. Učila hlavne postihnuté deti, či už v nemocnici, alebo na Špeciálnej škole na Dolinského ulici v Bratislave, kde aj skončila vo veku 75 rokov.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: archív vr
Na športovom úseku sa prispôsobila manželovi Vladimírovi Randovi, známemu rozhodcovi, keď ho podporovala v tejto činnosti. Členkou fanklubu sa stala v jeho začiatkoch a to pod číslom 84. Nechýbala vo väčšine na jeho podujatiach, či už na futbalových stretnutiach, alebo na iných akciách organizovaných fanklubom – vo fanzónach.
Aktívne sa zapája do činnosti Klubu dôchodcov pri MČ Bratislava – Ružinov a hlavne telovýchovného krúžku, kde chodí pravidelne cvičiť. Pani Randová má záujem neustále sa vzdelávať. Navštevuje už druhý cyklus na Univerzite tretieho veku, kde zároveň vykonáva funkciu vedúcej ročníka.
Vychovala syna Borisa a dcéru Ľubicu, ktorí majú vysokoškolské vzdelania. Boli jej oporou aj v tomto ťažkom období ochorenia pandémie COVID – 19. Rada chodí, najmä v tomto období na chalupu – dcéry a zaťa – v Oravskej Lesnej, kde vykonáva potrebné práce a s veľkou chuťou absolvuje prechádzky do zasneženej prírody v tomto peknom kúte Slovenska. Radosť má i z dvoch vnukov a vždy sa teší z ich návštevy.
Pani Randová oslávi veľké jubileum v nedeľu v rodinnom kruhu.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávenkyne ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Mário Mešina spolu s ďalšími dvomi fanklubákmi správne uhádli výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko v našej súťaži. Šťastie na tohto verného fanúšika našej reprezentácie sa usmialo, lebo vyhral biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie. Aj to bol dôvod, aby sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: archív: mm
Predstav sa nám, povedz nám niečo o sebe? Koľko máš rokov, kde si vyrastal, čo robíš a či sa venoval aj nejakému športu? Mám 37 rokov, vyrastal som v malej obci Nitrica, ktorá sa nachádza v okrese Prievidza. Pracujem ako administrátor v súkromnej rodinnej firme zameranej na zdravie a relax. V minulosti som si vyskúšal skoro všetky športy. Najviac ma upútali futbal, tenis a šach. Tiež sa zaujímam o celú históriu, najviac ma zaujíma história športu.
Čo pre teba znamená dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie? Kde ho máš uložený a budeš ho nosiť aj na nejaké zápasy?
Slovenský reprezentačný dres, ktorý som vyhral v tipovacej súťaži fanklubu s podpismi futbalistov ma veľmi potešil. Mám ho uložený na čestnom mieste vo vitríne s ostatnými trofejami z kvízových súťaží o športe v mojej obľúbenej izbe. Rád si ho oblečiem aj na nasledujúce zápasy našej futbalovej reprezentácie.
Reprezentácia Slovenska mala hrať svoju základnú skupinu ME 2020 v Dubline a v Bilbau, ale po zmenách je všetko inak. Proti Poľsku a Švédsku nastúpi v Petrohrade na štadióne Krestovskij a proti Španielsku v Seville na štadióne Cartuja. Čo na to hovoríš?
Zmenu dejiska zápasov ME 2020 som prijal ako nevyhnutnosť v súvislosti s pandemickou situáciou vo svete. Všetci športoví priaznivci si určite pamätajú na Petrohrad v roku 2000, kde sa našej hokejovej reprezentácii darilo. Prebojovala sa prvý raz do finále a nakoniec získala veľmi cennú striebornú medailu. Vnímam to ako určitú paralelu, že aj futbalová reprezentácia by v tomto meste mohla dosiahnuť dobrý výsledok, pretože reprezentácie Švédska a Poľska dosahujú podobnú úroveň, ako náš výber. V Seville to bude ťažšie pre náročné klimatické podmienky a horúcu pôdu vzhľadom na silu futbalovej reprezentácie Španielska.
Veľmi dobrou správou je, že sa konečne bude hrať pred divákmi…
Ak to zlepšujúca sa pandemická situácia dovolí a futbal, ktorý sa hrá pre divákov, bude za účasti fanúšikov, tak ma to veľmi poteší. Pretože doteraz ho stále môžeme sledovať len na televíznej obrazovke bez fanúšikov, kde vidíme na tribúnach futbalové atrapy a chýba tomu tá pravá atmosféra.
Pôjdeš na ME podporiť našu reprezentáciu?
Veľmi rád vycestujem na zápasy našej futbalovej reprezentácie a povzbudím našich sokolov priamo v hľadisku.
Slovensko na olympijskom štadióne v Seville vyzve Španielsko
Slovenská futbalová reprezentácia po dvoch zápasoch v základnej E-skupine na odloženom Euro 2020 proti Poľsku a Švédsku sa presunie z Petrohradu do Sevilly, kde na olympijskom štadióne Cartuja sa v stredu 23. júna stretne so Španielskom, najväčším favoritom tejto skupiny.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: stadiumguide.com
Štadión Estadio Olímpico de la Cartuja v Seville je pozoruhodný tým, že je viacúčelový a hlavne využívaný na futbal, atletiku a rôzne kultúrne akcie. Zaujímavé je tiež, že ho nevyužívajú FC Sevilla, štvornásobný víťaz Európskej ligy a dvojnásobný víťaz bývalého Pohára UEFA a Real Betis Sevilla. Každý z nich hrá domáce zápasy na svojom štadióne.
V tomto roku sa na tomto štadióne odohrali už dva významné pohárové zápasy. Najprv v januári Athletic Bilbao v španielskom Superpohári zdolal FC Barcelona 3:2 po predĺžení. A v sobotu 17. apríla FC Barcelona vo finále španielskeho Kráľovského pohára deklasoval Athletic Bilbao 4:0 a Copa del Rey vyhral rekordný 31. krát v klubovej histórii. A vlani v novembri tu Španielsko v Lige národov rozdrvilo Nemecko 6:0.
Aj v minulosti tento stánok bol dejiskom niekoľkých dôležitých stretnutí. V ročníku 2002/2003 vo finále bývalého Pohára UEFA FC Porto po predĺžení zdolal Celtic Glasgow 3:2 a v rokoch 2004 a 2011 sa tu uskutočnilo finále Davisovho pohára. Zakaždým v tejto prestížnej tenisovej súťaži triumfovalo Španielsko, ktoré v prvom prípade zdolalo USA 3:2 a v druhom Argentínu 3:1. Keďže Sevilla si podala prihlášku na usporiadanie olympijských hier v roku 2008, mal byť jej štadión hlavným centrom hier. Letné OH však boli nakoniec pridelené Pekingu.
Tento pekný stánok s kapacitou 60 tisíc divákov otvoril 5. mája 1999 kráľ Juan Carlos a kráľovná Žofia Grécka počas medzištátneho zápasu Španielsko – Chorvátsko. V tom istom roku sa na tomto štadióne uskutočnili majstrovstvá sveta v atletike.
Olympijský štadión Estadio La Cartuja sa nachádza na severozápadnom okraji Sevilly, zhruba 3,5 kilometra od historického centra Sevilly. Prechádzka zo severnej časti historického centra trvá asi 40 minút. Na štadión sa dá pohodlnejšie dostať prímestskými vlakmi Cercania. Cesta trvá asi 15 minút.
Roman Táborský odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie
Vo štvrtok 29. apríla tesne popoludní Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie za prítomnosti mediálneho manažéra Milana Valka odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie a tiež knihu s názvom Slovan do toho. Jeho syn Mário Mešina totiž správne uhádol výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko a bol vyžrebovaný v tejto súťaži ako víťaz.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Keďže Tibora Mešinu zaviali pracovné povinnosti do Bratislavy, tak sme využili tuto možnosť a odovzdali sme mu dres pre jeho syna. Obidvaja Mesinovci sú veľkými fanúšikmi futbalu a slovenskej reprezentácie. ,,S najpopulárnejším športom na svete sme pochodili kus sveta. Videli sme veľa zápasov našej reprezentácie v rámci kvalifikácií ME a MS doma a aj v zahraničí,“ hovorí T. Mešina, ktorý býva v obci Nitrica neďaleko Prievidze.
,,V mladosti do dorasteneckých rokov som hrával futbal v rodnej obci za Družstevník Koš. Bol som ľavá spojka. Mužský futbal som už neokúsil, lebo som dal prednosť štúdiu, som absolventom vysokej školy elektrotechnickej fakulty v Bratislave. Šport ma však stále veľmi zaujímal, najviac futbal. Počas federálnej ligy som chodil na Slovan, ale aj do Čiech, do Prahy či do Ostravy. Dvadsaťpäť rokov som pracoval v Bani Nováky a potom som sa zamestnal v technickej inšpekcii Bratislava. V súčasnosti som vo firme, kde vykonávam funkciu inšpektora elektrických zariadení.“
Tibor Mešina bol už na MS 2010 v JAR a tiež aj na ME 2016 vo Francúzsku, kde zakaždým hrala slovenská reprezentácia. So synom Máriom sú vo fanklube viac ako päť rokov. Z množstva zápasov v zahraničí si odniesli množstvo zážitkov. ,,Samozrejme, radi spomíname na súboje proti skutočným gigantom, v Ausburgu proti Nemecku, kde sme vyhrali 3:1, v Londýne vo Wembley v kvalifikácii MS 2018 proti Anglicku. Pravda, aj na zápas a víťazstvo v Luxembursku, kde sme si vybojovali priamy postup na ME 2016. Počas týchto výjazdov spojíme príjemné s užitočným. Okrem futbalu nás vždy zaujíma aj krajina, ktorú navštívime.“
V roku 2018 návštevu Švajčiarska fanklubáci využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone. ,,Bol to veľký zážitok, rovnako aj medzištátny zápas s Marokom v Ženeve. Hoci išlo iba o priateľské stretnutie, súper hral s neskutočným zápalom, do boja ich hnali hlavne zapálení fanúšikovia. Rovnako veľký dojem sme mali z pobytu v Štokholme. Tak sme ho za odmenu prešli krížom krážom po súši a aj po vode, kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi skupiny ABBA.“
Už o necelý mesiac a pol sa začnú ME 2020. ,,Pokiaľ to pandemická situácia dovolí, tak by sme radi išli podporiť slovenskú reprezentáciu do Petrohradu a do Sevilly na všetky tri zápasy základnej skupiny,“ dodal na záver našej debaty Tibor Mešina.
Dodnes suvenír od Breitnera považuje za jeden z najvzácnejších
Po Karolovi Kalbovi v minulom mesiaci uviedli do Siene slávy slovenského futbalu druhého významného nášho rozhodcu – Vojtecha Christova. Je to bývalý československý futbalový rozhodca s najbohatšími skúsenosťami na vrcholnej medzinárodnej scéne.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
V československej najvyššej ligovej súťaži pôsobil v rokoch 1974 – 1992, na konte má 198 ligových stretnutí. Rozhodoval úvodný zápas záverečného turnaja MS 1982 Argentína – Belgicko a vo finále MS, v zápase Taliansko – NSR asistoval v úlohe čiarového rozhodcu.
V roku 1984 bol hlavným rozhodcom finálového duelu ME Francúzsko – Španielsko, na MS 1986 v Mexiku rozhodoval jeden zápas a v úlohe asistenta 7 zápasov, jeden zápas si pripísal aj na Olympijských hrách 1980 v Moskve. Na medzinárodnej klubovej úrovni rozhodoval v Bruseli finále PVP 1980 Arsenal Londýn – FC Valencia. Po skončení aktívnej kariéry pôsobil v úlohe delegáta.
Čo pre vás znamená, že ste vstúpili do Siene slávy slovenského futbalu? ,,Je to pre mňa ohromná česť a udalosť, lebo dostať sa medzi takú významnú spoločnosť nie je každodenná udalosť. Vážim si to tak, ako keď som kedysi pre 120 tisíc divákmi na štadióne Santiago Bernabeu rozhodoval zápas Realu Madrid. Bol to vtedy pre mňa ohromný zážitok, preto si veľmi želám, aby sa konečne diváci čím skôr vrátili na štadióny. Bez nich totiž futbal nemá šťavu,“ hovorí V. Christov.
Vďaka čomu sa V. Christov stal svetovým rozhodcom? ,,Na každý zápas, či to už bol žiacky, ale majstrovský dospelých som sa pripravoval veľmi zodpovedne. Veľmi som sa na tieto súboje tešil a každému som venoval veľkú dôležitosť. Robil som si až do konca svojej rozhodcovskej činnosti pre sebe také interné hodnotenie, ako na moje verdikty reagovali hráči a diváci. Keď som išiel dole s trávnika, tak som cítil, či som podal dobrý, alebo horší výkon. Tieto moje hodnotenia porovnával som ich s hodnoteniami delegátov, niektorí boli v tom čase aj politickými nominantmi. Tiež pre moju rozhodcovskú kariéru bolo dôležité, že som hral futbal. Vždy som hovoril, že rozhodca nemusí hrať najvyššiu súťaž, ale pre jeho vývoj je dobré, aby si ho zahral a aj tak ho lepšie precítil. Poctivý a zodpovedný prístup k rozhodovaniu ma vyniesol až medzi skutočnú elitu.“
Osobitný zážitok máte s legendou svetového futbalu Paulom Breitnerom, majstrom Európy z roku 1972 a majstrom sveta z roku 1974… ,,Tento skvelý nemecký reprezentant a dlhoročný hráč Bayernu Mníchov bol známy kritik rozhodcov. Po zápase Pohára UEFA FC Liverpool – Bayern Mníchov prišiel do kabíny, zobral zápasový biltén a napísal naň vetu: ,,Für den besten Schiedsrichter der Welt! (Pre najlepšieho rozhodcu na svete!) Dodnes tento biltén považujem za jeden z najvzácnejších trofejí a suvenírov.“
,,Nikto nebol na medzinárodnom fóre spomedzi československých rozhodcov tak dlho. Od FIFA som dostal výnimku, aby som mohol rozhodovať aj po naplnení vekového limitu 45 rokov, takže som pod jej egidou dva roky nadsluhoval,“ hovorí rodák z Vranova nad Topľou, ktorého FIFA vyznamenala zlatým rozhodcovským odznakom.
LAUREÁTI SIENE SLÁVY SLOVENSKÉHO FUTBALU:
2016
Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Karol Galba (In memoriam), Karol Jokl (In memoriam), Anton Ondruš, Ján Popluhár (In memoriam), Adolf Scherer, Viliam Schrojf (In memoriam), Leopold Šťastný (In memoriam), Jozef Vengloš
2017
Štefan Čambal (In memoriam), Michal Vičan (In memoriam), Titus Buberník, Ján Pivarník, Jozef Kšiňan
2018
Anton Malatinský (In memoriam), Andrej Kvašňák (In memoriam), Ladislav Petráš, Marián Masný, Anton Urban
2019
Ladislav Jurkemik, Ladislav Kačáni (In memoriam), Ladislav Kubala (In memoriam), Milan Služanič, Alexander Vencel st.
2020
Ladislav Kuna (In memoriam), Ladislav Pavlovič (In memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi, Jozef Jankech
2021
Jaroslav Pollák (In memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek, Jozef Móder
Čerstvý člen SSSF Jozef Štibrányi: Zachránili nás štandardky
Na vyhlásení Futbalista roka 2020 v Senci minulý týždeň tiež uviedli desiatku mien do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF) za roky 2020 aj 2021, keďže pred rokom prvému kvintetu uvedenie odložila pandémia. Stali sa nimi Ladislav Kuna (in memoriam), Ladislav Pavlovič (in memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi a Jozef Jankech, resp. Jaroslav Pollák (in memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek a Jozef Móder.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: www.futbalsfz.sk
Jozef Štibrányi, je už dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a pravidelným účastníkom rôznych akcií. Rodák z obce Vlčkovce pri Trnave nastúpil v Československej futbalovej lige na 121 zápasov a dal 14 gólov. Okrem Spartaka Trnava pôsobil aj v pražskej Dukle. Najcennejší reprezentačný dres obliekol dovedna v 9 zápasoch a svoj jediný gól strelil na MS 1962 v Čile. Z futbalovej histórie nikto nevymaže vzácny primát Jozefa Štibrányiho. Stal sa prvým Slovákom s gólovou vizitkou v záverečnom turnaji World Cup FIFA.
Šikovné krídlo predviedlo 31. mája 1962 v Čile nezabudnuteľné sólo z polovice ihriska, zakončené lišiackym prelobovaním súperovho brankára. Pamätný okamih priniesla 81. minúta úvodného skupinového zápasu majstrovstiev sveta medzi Československom a Španielskom (1:0) na štadióne vo Viňa del Mar.
Čo pre vás znamenalo uvedenie do Siene slávy slovenského futbalu a aké ste mali z toho pocity? ,,Je to pre mňa obrovská česť a veľmi si to vážim, že som sa ocitol v spoločnosti takých skvelých futbalistov a ľudí. Táto trofej bude mať u mňa doma čestné miesto. Mám totiž izbu, v ktorej sú uložené všetky ocenenia. Som veľmi spokojný so svojou kariérou. Najprv som chcel byť ligovým futbalistom a keď som v roku 1954 pozeral MS, tak som chcel tiež na nich hrať. Nakoniec sa mi to v roku 1962 v Čile podarilo. Gól proti Španielsku mi nikto nezoberie, vďaka nemu som sa stal známym po celom Československu. A zoznámil som sa s mnohými významnými ľuďmi. Mám dobrú povahu a aj preto mám toľko dobrých kamarátov,“ vraví J. Štibrányi.
Slovenskí reprezentanti majú za sebou trojzápasový blok kvalifikácie MS 2022, keď sa postupne stretli s Cyprusom, Maltou a Ruskom. Ako ho hodnotí J. Štibrányi? ,,Kvalifikáciu sme začali veľmi zle, tréner sa netrafil do zostavy, lebo proti Cypru a Malte sme hrali pomaly, mátožne a bez nejakého systému. V prvom polčase v súboji s Maltou sme podali hrozný výkon, ktorý sa nedal komentovať. Ešte dobre, že sme aspoň bod získali v Nikózii, proti Malte to bolo chvíľami zúfalstvo. Kritika sa na mužstvo valila zo všetkých strán, reprezentáciu si podal pre TABLET. TV. aj jej bývalý tréner Laco Jurkemik. Všetko zlé je však na niečo dobré, lebo proti Rusku sme príjemne prekvapili výkonom na hranici momentálnych možností,“ hovorí ďalej J. Štibrányi.
Proti Rusku akoby naše mužstvo bolo pokropené živou vodou, všetci hráči sa prekonávali v bojovnosti a nakoniec zaslúžene porazili jedného z favoritov naše skupiny. ,,Zápas som s vychutnal doma pri televízore pri dobrom vínku od svojho zaťa. Podľa mňa mužom zápasu bol Hubočan, ktorý podal skvelý výkon. Výborne mu sekundovali aj ďalší hráči, ako Pekarík a Duda. Samozrejme, k nim sa pridali aj Kuciak, Kucka a Škriniar. Isteže, pomohli nám aj zmeny v zostave. Koscelník ukázal veľký potenciál, pravda, na pravej strane mu kryl chrbát Pekarík. Takisto debutant Hromada dobre zapadol do mužstva. Nebol to nejako pekný futbal, ale znova nás zachránili štandardky, lebo sme z nich v troch zápasoch dali tri góly. A Mak si spomenul na svoje hviezdne časy, keď po individuálnej akcii a výbornej prihrávke Hubočana dal náš víťazný gól.“
V podstate Slovensko týmto víťazstvom nad Ruskom znova je v H-skupine v hre o postup na MS. ,,Do ďalšieho zápasu 1. septembra v Slovinsku máme dostatok času dobre sa naň pripraviť. Verím, že tréner Štefan Tarkovič už nebude robiť s nomináciou žiadne experimenty a budú v nej iba futbalisti s najlepšou formou a hlavne takí, ktorí pravidelne hrajú vo svojich kluboch. S návratom Hamšíka by malo byť ešte silnejšie. Zápas s Ruskom ukázal, že aj s týmto súperom sa dá hrať a že máme hráčov, ktorí sa mu vyrovnajú.“
Jozef Štibrányi verí, že ďalší zápas kvalifikácie MS 2022 sa už bude hrať pred divákmi a že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripraví tradičnú kvalitnú fanzónu. ,,Už sa neviem dočkať, kedy sa všetci stretneme na nejakej akcii a dobre sa porozprávame,“ povedal nám na záver našej debaty. Mimochodom, fanklubáci sa naposledy vo väčšom počte stretli 26. januára 2020 v Modranke práve na oslave osemdesiatky Jozefa Štibrányiho!
Futbalistu roka 2020 vyhlásia v Senci, v 10-ke iba legionári
Výsledky 28. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2020 vyhlásia vo štvrtok 25. marca v hoteli Senec v Senci (od 20.00 h). Pred rokom museli slávnostné odovzdávanie zrušiť kvôli rozbiehajúcej sa pandémii COVID-19.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Na vyhlasovaní by mali byť všetci ocenení, keďže Ceny Jána Popluhára a Petra Dubovského si prevezmú laureáti počas kvalifikačného trojzápasu MS 2022 s Cyprom, Maltou a Ruskom. Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza prestížnej ankety figurujú opäť výlučne legionári. V abecednom poradí s klubovou príslušnosťou z minulého roku sú nimi: Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul) a Martin Valjent (RCD Mallorca).
Na stredajšej online tlačovej konferencii organizátorov mal byť pôvodne aj prezident SFZ Ján Kováčik, ktorý sa ale ospravedlnil a zastúpil ho Peter Palenčík, generálny sekretár SFZ: ,,Sme radi, že sa tento rok po minuloročnej improvizácii podarilo zorganizovať vyhlásenie ankety v Senci. Uskutoční sa 25. marca. Nebude to síce úplne verejné, musíme dbať aj na pandemické opatrenia, no sme radi aj za to. Čo sa týka desiatky, myslím si, že sú tam všetci, ktorí tam majú byť. Dobrou správou je, že aj po intenzívnej komunikácii s klubmi legionárov by mali prísť všetci nominovaní hráči na najbližší zraz.“
Minulý rok získal trofej J. Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, obranca Milan Škriniar z talianskeho Interu Miláno. Bol to pre neho prvý triumf v ankete a stal sa tak jej štrnástym víťazom.
Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov si prevezme jeden z dvojice Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava). Boženík sa pred rokom stal celkovo šestnástym víťazom ankety v tejto kategórii v jej dvadsaťročnej histórii.
,,V ankete hlasovalo 34 odborníkov, trénerov a zástupcov médií. Tento rok sa v ankete objavili 29 mien, o šesť viac ako vlani. V desiatke sú dvaja brankári, to sa stalo iba tretíkrát v histórii, hoci sa zopakovala situácia z minulého roka. Brankár ale ešte doteraz neuspel, Dúbravka bol vlani druhý. Celkovo sa počas 28 rokov ankety v nej objavilo a teda bodovalo 261 futbalistov. V desiatke sú iba legionári, oproti minulému roku sú v nej Pekarík, Hrošovský, Rodák a Valjent, vypadli László Bénes, Stanislav Lobotka, Albert Rusnák, Dominik Greif a Boženík. Pekarík zaznamenal návrat. O Cenu P. Dubovského zabojuje rovnaká dvojica ako vlani, teba Boženík a Strelec zo Slovana. Môže sa stať, že v kategóriách najlepší hráč do 21 rokov, futbalistka roka a tréner roka môžu byť rovnakí víťazi ako za rok 2019, ale nemusia,“ priblížil detaily dlhoročný „krstný otec“ ankety a redaktor Pravdy Michal Zeman.
Známe sú zatiaľ výsledky v jedinej kategórii, najlepším hráčom Fortuna ligy sa stal Zsolt Kalmár z DAC Dunajská Streda s 83 bodmi a suverénnym náskokom pred druhým Dominikom Greifom zo Slovana Bratislava.
Top 10 kandidátov na cenu Futbalista roka 2020 (abecedné poradie): Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul), Martin Valjent (RCD Mallorca). Ďalšie poradie: 11. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 43 bodov, 12. Stanislav Lobotka (SSC Neapol) 42, 13. Ján Greguš (Minnesota United) 39, 14. Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Michal Ďuriš (Omonia Nikózia) po 25, 16. Dávid Hancko (Sparta Praha) 15, 17. Albert Rusnák (Real Salt Lake City) 12, 18. László Bénes (Borussia Mönchengladbach) 8, 19. Dávid Strelec (Slovan Bratislava) 7, 20. Ľubomír Šatka (Lech Poznaň) 6, 21. Dušan Kuciak (Lechia Gdaňsk) 5, 22. Róbert Mak (Ferencváros Budapešť) 4, 23. Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble/MŠK Žilina) a Tomáš Hubočan (Omonia Nikózia) po 3, 25. Lukáš Pauschek (Slovan Bratislava) 2, 26. Ján Bernát (MŠK Žilina), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), Lukáš Haraslín (Sassuolo Calcio) a Ivan Schranz (FK Jablonec/České Budějovice) po 1
Kandidáti na cenu Petra Dubovského 2020: Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava) Ďalšie poradie: 3. Peter Pokorný (FC Liefering) 2, 4. Ladislav Almási (MFK Ružomberok), Miroslav Gono (MŠK Žilina), Samuel Petráš (MŠK Žilina) a Tomáš Suslov (FC Groningen) po 1
Kandidátky na cenu Najlepšia futbalistka 2020: Patrícia Hmírová (GKS Leczna), Mária Korenčiová (AC Miláno), Dominika Škorvánková (Montpellier/Bayern Mníchov) Ďalšie poradie: 4. Alexandra Bíróoá (SKN St. Pölten) 128, 5. Mária Mikolajová (SKN St. Pölten) 117, 6. Diana Bartovičová (Slavia Praha) 101, 7. Jana Vojteková (SC Freiburg) 61, 8. Patrícia Fischerová (Czarny Sosnowiec) 53, 9. Laura Žemberyová (Slavia Praha) 42, 10. Dominika Koleníčková (1. FC Saarbücken) 32
Celkovo bodovalo 23 futbalistiek.
Kandidáti na cenu Najlepší tréner 2020: Ján Kozák ml. (Slovan Bratislava), Pavol Staňo (MŠK Žilina), Vladimír Weiss (reprezentácia Gruzínska) Ďalšie poradie: 4. Bernd Storck (DAC Dunajská Streda) 20, 5. Ján Haspra (MŠK Ružomberok) 18, 6. Adrián Guľa (Viktória Plzeň) a Štefan Tarkovič (reprezentácia Slovenska) po 7, 8. Ľuboš Benkovský (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) a Martin Ševela (Zaglebie Lubin) po 6, 10. Zsolt Hornyák (Puskás Akadémia) 5, 11. Gergely Géri (FC Nitra) a Pavel Hapal (reprezentácia Slovenska) po 4
Celkovo bodovalo 20 trénerov.
Najlepší hráč Fortuna ligy 2020: 1. Zsolt Kalmár (DAC Dunajská Streda) 83, 2. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 55, 3. Dávid Hrnčár (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) 11, 4. Rafael Ratao (Slovan Bratislava) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava) po 5, 6. Myenty Abena (Slovan Bratislava), Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble), Andrija Balič (DAC Dunajská Streda) a Vernon De Marco (Slovan Bratislava) po 4, 10. Dávid Holman (Slovan Bratislava), Nono (Slovan Bratislava) a Samuel Petráš (MŠK Žilina) po 3
Celkovo bodovalo 25 hráčov.
Fanklubáci sa zúčastnili na pietnej spomienke Janka Popluhára
V sobotu 6. marca 2021 uplynulo presne desať rokov od smrti najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia Jána Popluhára. Pri príležitosti tohto výročia úmrtia legendárneho stredného obrancu predseda BFZ Juraj Jánošík, zástupca starostu obce Bernolákovo Miroslav Turenič, predseda ŠK Bernolákovo Martin Mravec a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský položili vence k jeho hrobu v Bernolákove. Za fanklub na pietnej spomienke sa ešte zúčastnili Peter Špilák a mediálny manažér Milan Valko.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: mv
Ján Popluhár v bohatej kariére nikdy nedostal žltú a ani červenú kartu a nazbieral množstvo trofejí. Jednu z najcennejších si prevzal v roku 2000, keď si už dlho na svoje ubolené nohy kopačky neobúval. Vo veľkej ankete denníka Pravda ho zvolili odborníci i fanúšikovia za slovenského Futbalistu storočia. Posledné obdobie života ho trápili viaceré zdravotné problémy, ale nikdy sa ani slovkom nesťažoval. Skromný a pokorný Ján Popluhár odišiel do futbalového neba presne pred desiatimi rokmi. Ako sedemdesiatpäťročný.
Keď mu opúchali nohy, nevedel si obuť topánky. Takto kuriózne prišiel aj o audienciu u britskej kráľovnej Alžbety II. Dva razy sa s ňou stretol v Anglicku. Najlepších futbalistov sveta prijala v roku 1963, keď výber planéty nastúpil v pamätnom zápase na Wembley s domácimi futbalistami. Dostal od nej zlaté hodinky s venovaním. A druhý raz ho predstavili Jej Výsosti, keď ho pozvali na rozlúčkový zápas Sira Matthewsa.
Alžbeta II. zavítala na Slovensko v roku 2008 a vyslovila želanie stretnúť sa s Popluhárom. S ľútosťou sa ospravedlnil, dôvod bol unikátny, s niečím podobným sa na kráľovskom dvore akiste nikdy nestretli. „Na opuchnuté nohy si nevedel obuť topánky a v papučiach ku kráľovnej nemohol ísť. Ani k obleku sa mu nehodili…“ potvrdzuje manželka Cecília Popluhárová.
Mimochodom, Ján Popluhár je prvý čestný predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Ešte pred vznikom fanklubu sme ho nahovárali na túto funkciu. Najprv sa zdráhal, ale nakoniec sme ho presvedčili a zobral ju. Popluhár je obrovská osobnosť slovenského futbalu, všetky naše spoločné stretnutia boli jedinečné, lebo v jeho životných príbehoch sa skrývala pokora, ľudskosť a férovosť,“ vraví Roman Táborský.
,,ŠK Bernolákovo v tomto roku oslavuje sto rokov založenia klubu, preto by sme radi zorganizovali zápas starých pánov Bernolákova proti výberu slovenskej reprezentácie zo starších hráčov. Fanklub by rád toto stretnutie zabezpečil, tak isto by sa mala osadiť tabuľa s bustou Janka Popluhára na štadióne v Bernolákove. Takisto rátame s celodenným sprievodným programom a tiež s nejakou besedou so známymi osobnosťami slovenského futbalu. Vzhľadom na súčasnú zlú pandemickú situáciu neviem povedať, kedy sa táto akcia uskutoční. Veľmi nám však záleží na tom, aby bola hodná mena Janka Popluhára, veľkej osobnosti slovenského futbalu,“ dodal ešte Roman Táborský.
Dcéra Jána Popluhára, Iveta Palovčíková, pracuje v Bernolákove ako učiteľka na základnej škole. Teší ju, že na otca spolurodáci nezabúdajú. ,,Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí na Janka nezabudli a stále ho majú vo svojich srdciach. Teda moja vďaka patrí SFZ, BFZ, nášmu klubu z Bernolákova a tiež oficiálnemu fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Celá naša rodina si na Janka spomenie každý deň. Najhoršie je to pre našu mamu, ktorá je už doma a nechodí toľko medzi ľudí. Aj po desiatich rokoch sa na naše tváre tisnú slzičky. Jeho život bol bohatý a dosiahol v ňom veľa. Je to pre nás dobrý pocit napriek smútku, ktorý aj po desiatich rokoch od jeho smrti stále vnímame. Som veľmi rada, že si ho pamätajú aj mladšie ročníky. Stane sa, že ma niekto pristaví a zaspomína si. Je to vždy príjemný pocit, že nechýba len najbližšej rodine,“ povedala nám Iveta Palovčíková.
Patrí z tvorcom stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, je hrdým košičanom a jedným z najväčších fanúšikov FC Bayern Mníchov na Slovensku – Martin Mrofka.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív MM
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe, čo robíš a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Volám sa Martin, ale priatelia a kamaráti mi hovoria Maťaš. Narodil som sa a celý svoj doterajší život som prežil v Košiciach. V pracovnej oblasti podnikám v IT outsourcingu, čo je vlastne profesionálna správa počítačových sietí a servis výpočtovej a kancelárskej techniky. V detstve som snáď vyskúšal každý šport. Keďže to ale nikdy nestačilo na viac ako priemernú úroveň, ostalo mi najmä fandenie. K tomu ma už ako malého chlapca priviedol môj otec. Ako rodený Košičan fandil odmalička žlto-modrým farbám VSS Košice. Často spomína na éru VSS na štadióne na Solovjevovej ulici. Svoj prvý futbalový zápas v roli diváka som videl na dnes už neexistujúcom Všešportovom areáli v Košiciach. Neskôr som patril k fanklubu VSS Košice. S niektorými členmi vtedajšieho fanklubu, z ktorých sú však už otcovia rodín, navštevujeme dodnes domáce zápasy FC VSS Košice. Šport na rekreačnej úrovni je ale dodnes významnou súčasťou môjho každodenného života.
O tebe je známe, že si veľký fanúšik Bayernu Mníchov. Odkedy mu drukuješ a koľko jeho zápasov si videl na vlastné oči aj pričinením nášho fanklubu?
Bayernu som začal fandiť v roku 1997. Postupom času fandenie prerástlo vo vášeň a v súčasť životného štýlu. Sledujem podrobne všetky zápasy a celkové dianie. Záleží mi na výsledkoch, ako aj na smerovaní klubu. Dlho som nosil v hlave myšlienku o slovenskom webe, ktorého hlavnou náplňou by bolo informovanie o najnovšom dianí v klube. Tak uzrel v októbri 2010 svetlo sveta neziskový projekt fcbayern.sk. Následne ma kontaktoval Roman Táborský, vzniklo priateľstvo a v roku 2011 prvá návšteva Allianz Arény. Odvtedy som mal vďaka fanklubu Bayern Rivvis možnosť zažiť atmosféru zaplnenej Allianz Arény celkovo 3x.
Čo pre teba znamená, že si členom Bayernu a že spravuješ webovu stránku FC Bayern?
Odpoveď na prvú polovicu otázky je, že je to pre mňa česť. Som na to hrdý a dokonale to asi vystihuje legendárny slogan FC Bayern – Mia san Mia. Na druhú polovicu otázky by som odpovedal asi takto: je to pre mňa v prvom rade obrovský záväzok. Všetko to vzniklo ako nevinná zábava, za 10 rokov sa z toho ale stal projekt, ktorého udržanie pri živote stojí nemálo energie, času a prostriedkov… Čo by ale človek pre svoj milovaný klub neurobil. Niekedy samozrejme chýba energia a čas, ale ak má človek oporu v rodine, dokáže sa premôcť aby nesklamal fanúšikov, ktorí stránku pravidelne navštevujú s túžbou po aktuálnych informáciách.
Odkedy si administrátorom webovej stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a ako si sa k tomu dostal?
Tomuto tiež predchádzalo moje vzájomné priateľstvo s Romanom Táborským, ktoré vzniklo vďaka oficiálnemu fanklubu FC Bayern Mníchov – Bayern Rivvis. Roman vedel, že som autorom a správcom stránky fcbayern.sk a tak ma oslovil či by som vedel pomôcť vytvoriť niečo podobné aj pre oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Slovo dalo slovo, začiatkom roku 2015 sme oslovili pár šikovných chlapcov a výsledkom je stránka, na ktorej sa práve nachádzame.
Za služby pre náš fanklub si od neho dostal originálny dres Bayernu Mníchov. Koľko ich už máš vo svojej zbierke?
Takto pekne sa vedenie fanklubu rozhodlo odmeniť moje nezištné služby počas celého roka a ja som sa tomu samozrejme nesmierne potešil. Tento posledný dres má v zbierke aktuálne číslo 21. Sú medzi nimi naozaj dnes už aj ťažko dostupné a zohnateľné zberateľské rarity, ale samozrejme každý nový prírastok poteší.
Bayern v minulej sezóne získal historické treble – víťazstvo v Bundeslige, Nemeckom pohári a v Lige majstrov. Čo myslíš, koľko z týchto trofejí obháji v tomto ročníku?
Tento rozhovor vznikal kvôli nedostatku môjho času dlhšiu dobu. V tejto chvíli je už jasné, že pre prekvapivé vypadnutie v Nemeckom pohári sa obhajoba triple v tejto sezóne konať nebude. Viac menej za samozrejmosť považujú fanúšikovia obhajobu a zisk titulu v Bundeslige. Počet trofejí bude závisieť od úspechu alebo neúspechu v Lige majstrov. Obhájiť v nej titul je samozrejme nesmierne náročné a potrebná je aj dávka šťastia, nie je to však nemožné a bol by to ďalší míľnik v histórii klubu. Myslím, že všetci v Bayerne sú maximalisti a túžba neustále vyhrávať je silná. Nám fanúšikom ostáva iba držať palce, nech všetko dopadne čo najlepšie.
Dobre poznáš košický šport a ľudí okolo neho, určite je však škoda, že už niekoľko rokov nemá zastúpenie v najvyššej futbalovej súťaži. Kedy sa tam FC Košice prebojuje?
Žiada sa mi povedať, že včera bolo neskoro. Určite je na škodu celého slovenského futbalu, že tradičné bašty ako Košice, Prešov alebo Banská Bystrica v najvyššej súťaži chýbajú. Vychovali kopec výborných futbalistov a ak by mali adekvátne podmienky, tak verím, že by v tom pokračovali aj naďalej. Košický klub sa dostal na pokraj existencie, navyše nemal adekvátny štadión hodný 21.storočia. To sa v posledných rokoch začalo meniť. Nejaký mestský štadión sa stavia. Našla sa dokonca partia košických podnikateľov, ktorí spolu s maďarským investorom z Miškolca spojili sily a snažia sa vrátiť klub na prvoligovú mapu. Či a v akom časovom horizonte sa im to podarí, je nateraz ťažké odhadovať. Mne v aktuálnom kádri chýba kvalita potrebná na postup do najvyššej súťaže. Môj odhad je 3-5 rokov. Rád by som si však tento rozhovor prečítal o rok a priznal, že som sa mýlil…
Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia na ME a tiež v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
V spoločnosti Poľska, Španielska a Švédska by bol postup zo skupiny ME malým zázrakom. Každý zápas sa však začína od 0:0 a v športe je možné takmer všetko. Ja len dúfam, že turnaj bude ovplyvnený súčasnou pandémiou koronavírusu čo najmenej, mužstvá sa predstavia v plnej zbroji a o víťazoch rozhodne aktuálna športová forma. Čo sa týka kvalifikácie asi jasným favoritom skupiny je vicemajster sveta Chorvátsko. Dôležitý bude ako vždy samotný vstup do kvalifikácie, keď sa stretneme s papierovo slabšími súpermi. Následne potrebujeme čo najlepšie zvládnuť zápasy s mužstvami, s ktorými sa môžeme pobiť o druhé miesto zabezpečujúce baráž. Postúpiť však na MS bude v tejto konkurencii veľmi ťažké. Opäť by som bol nesmierne rád, keby kvalifikáciu čo najmenej ovplyvnila aktuálne pandémia.
Záverom dovoľte aby som nám všetkým zaprial čo najviac zdravia a šťastia. Nech sa čoskoro všetko na dobré obráti a my sa môžeme vrátiť na štadióny sledovať náš milovaný šport a podporovať našich obľúbencov.
Bol by nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca
Marcel Sitarčík sa okamžite po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stal jeho plnohodnotným členom aj so svojou rodinou. A s fanklubom už absolvoval aj viacero vydarených zájazdov do zahraničia, o ktorých hovorí v tomto rozhovore.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív ms
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval aj nejakému športu?
Vo fanúšikovskej rodine som známy svojím širákom z rodného Brezna, plný odznakov zo všetkých futbalových kútov sveta a dresom slávnej „17ky“ Mareka Hamšíka. Ľudia ma tiež poznajú podľa pokriku „OKAMŽITE DAJTE GÓL!“, ktorým povzbudzujem v sektore fanklubu za bránou. V mladosti som hrával futbal do dorasteneckých kategórií a neskôr som v ňom našiel vášeň, ktorej sa venujem už len z burácajúcich tribún, spolu s neustále sa rozrastajúcou základňou z Horehronia.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som už od roku 2010, v ktorom som sa zúčastnil MS v Juhoafrickej republike. S veľkým obdivom však spomínam na svoj prvý reprezentačný zápas z roku 1997, kedy Slovensko na domácej pôde v Bratislave porazilo svojho odvekého rivala Česko (2:1). Počas uplynulých rokov som sa snažil našich futbalistov podporiť na každom domácom zápase, či už priateľskom, alebo kvalifikačnom v rámci ME a MS. Od roku 2012 sme začali organizovať zájazdy na 9- miestnej dodávke, neskor sme potrebovali dve dodávky a v posledných rokoch využívame už iba autobus.
Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Medzi svoje najväčšie z tribún radím veľmi dobre zorganizovaný zájazd na ME vo Francúzsku v roku 2016. Ďalšou nezabudnuteľnou futbalovou jazdou bola cesta do Azerbajdžanu, Chorvátska či Slovinska. Najviac si cením cestu do Štokholmu a Glasgowa, kde spolu so mnou vycestovala aj moja manželka.
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti a prečo?
Jednoznačne zápas Slovensko – Španielsko v Žiline, kde naši porazili vtedy majstrov sveta z roku 2010 po výbornom výkone 2:1. S kamarátmi sme spolu s nami vzali aj našich synov, ktorých tá výborná atmosféra dostala až natoľko, že sa venovali futbalu. Medzi obľúbené zápasy rovnako patria vystúpenia slovenského tímu do 21 rokov na ME v roku 2017 v Poľsku.
Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Myslím si, že táto kvalifikácia bude veľmi špecifická a výsledky zápasov neovplyvní len aktuálna forma hráčov, ale aj skrytý nepriateľ Covid – 19. Predpovedať tabuľku si určite netrúfam, ale bol by som nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca.
Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?
Určite by som bol šťastný, ak by tu bola táto možnosť vzhľadom k tomu, že som bol aj na ME 2016 vo Francúzsku.
Veľkými záľubami Ladislava Šimurku sú hudba a šport
Ladislav Šimurka, patrí medzi najaktívnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Svoj voľný čas delí medzi hudbu a šport, v obsiahlom rozhovore sa však o rodákovi z Veľkého Orvišťa dozvieme veľa zaujímavého.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív lš
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Môj život je úzko spätý s dvomi miestami, ktoré majú blízko k futbalu a samotnému fanklubu. Pochádzam z Veľkého Orvišťa, kde som dlhé roky býval na jednej ulici so súčasným predsedom fanklubu Romankom Táborským. Aktuálne, už vyše dvadsať rokov bývam vo Vrbovom. Mám dvoch synov a chápajúcu manželku, ktorá nám toleruje takmer každodenné sledovanie futbalu a tiež iných športov. Som dlhoročným vlastníkom permanentky na zápasy FC Spartak Trnava. Za slobodna som s klubom cestoval aj na výjazdy. Ešte väčšou mojou záľubou ako šport je však rocková a metalová hudba. Keď to situácia dovoľovala, navštevoval som rôzne koncerty u nás a v zahraničí. O hudbe píšem pre portál prorocker.sk. Futbal som hrával vo Veľkom Orvišti od žiakov a v neskoršom veku to boli epizódne pokusy vo VTJ (Vojenských telovýchovných jednotách). Začiatkom deväťdesiatych rokov sme s Romankom Táborským po dlhých rokoch obnovili činnosť žiackeho družstva v našej obci a začali sme chlapcov trénovať. Zopár z nich ešte aktívne hráva za A mužstvo Veľkého Orvišťa.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som takmer od začiatku. Presnejšie by to vedel povedať Roman Táborský, ktorý ma do fanklubu nahovoril. Rovnako, ako predtým do fanklubu Bayernu Mníchov a neskôr aj do úlohy maskota Ďuriho (prvýkrát 5.9.2018, na jeho oficiálne predstavenie, vo fanzóne pred zápasom s Dánskom). Zápasové štatistiky si nevediem, takže k presnému číslu by som sa nedopátral. Navštevujem len domáce zápasy „áčka“, ale našli by sa aj nejaké U21 a samozrejme, keď sme mali u nás pod nosom ME U17 v roku 2013, nemohol som si nechať ujsť ani tie. Len pre zaujímavosť spomeniem, že vtedy za našu reprezentáciu nastúpili talenty ako Vavro, Kadlec, Grič, Haraslín, Špalek, Vestenický, Čmelík… Jediný výjazd som absolvoval, spolu so synom (medzičasom tiež členom fanklubu), počas fanklubáckeho zájazdu do Klagenfurtu na prípravný zápas pred ME 2012, Slovensko – Poľsko (0:1).
Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
V pamäti si chcem čo najdlhšie udržať spomienku na zápas nášho fanklubu proti fanklubu Iron Maiden na piešťanskom letisku, počas Topfestu 2013 (škoda, že kvôli zbytočnému strachu agentúry nebolo možné odohrať zápas proti samotnej kapele). Veď komu sa pošťastí hrať v jednom mužstve so štyrmi generáciami slovenských futbalových legiend (z toho tromi spartakovskými)? Za fanklub vtedy okrem samotného predsedu nastúpili Jožko Štibrányi, Vlado Ekhardt, Rasťo Kostka a Filip Hološko. Vyhrali sme 6:1, dal som gól a denník Šport tomuto zápasu venoval celú stranu. Čerešničkou na torte bolo, že zápas cez megafón komentoval Karolko Polák. Veľmi oceňujem aj fanzóny, kde je možnosť nielen spoločného stretnutia fanklubákov, ale aj množstva bývalých vynikajúcich futbalových osobností. Najpamätnejšia je tá z hotela Bôrik, keď sa v roku 2012 krstila fanklubová hymna za účasti Jozefa Vengloša a Márie Královičovej.
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti
Takých je viac. Ale prvý musím spomenúť ešte československý, lebo to bola moja premiéra na veľkom reprezentačnom zápase. V novembri 1990 som sa vybral na kvalifikačný zápas na ME 92 na pražský veterný Strahov, na súboj ČSFR – Španielsko (3:2). Rozhodujúci gól dal Ľubomír Moravčík. Z tých slovenských je to zápas Slovensko – Poľsko (4:1) z kvalifikácie ME 96, kedy sme Poliakom oplatili prehru 5:0 z ich domáceho ihriska. Rád spomínam aj na stretnutie proti silným Portugalčanom (1:1) v kvalifikácii MS 2006. Nesmiem zabudnúť ani priateľský zápas proti Francúzom z augusta 2007 v Trnave (0:1). Tento mal pre mňa zvláštnu príchuť, lebo som pomáhal Petrovi Zemanovi pri práci s francúzskymi novinármi a dostal som sa naozaj blízko k mnohým francúzskym hviezdam. Špeciálne musím spomenúť dve kvalifikačné stretnutia MS 2010, ktoré som nenavštívil a dokonca som ich ani nevidel v priamom prenose, len zo záznamu. V čase dôležitého zápasu Česko – Slovensko (1:2), som bol práve na pohotovosti zo svokrom a keď sa hral slávny, zasnežený poľský „postupový“ (0:1), tak sme boli s pánom predsedom na koncerte ZZ TOP v Bratislave a stav sme priebežne kontrolovali na mobilných telefónoch. Ale aj to malo svoje plus. Po koncerte sme v trojici, aj s P. Zemanom, išli čakať hráčov na letisko. Bola to dlhá, studená a veselá noc…
Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Máme ťažkú a vyrovnanú skupinu. Dúfam, že čoraz viac chalanov začne pravidelne hrávať vo svojich zahraničných kluboch a potom by to na baráž mohlo vyjsť.
Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?
Určite nie a predpokladám na 95 percent, že to ani možné nebude. Možno sa na zápasy dostane len malé množstvo domácich divákov.
S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj fanklubáci
V utorok 2. februára podvečer sa Slovensko rozlúčilo s Jozefom Venglošom. Najväčšia osobnosť slovenského futbalu zomrela 26. januára vo veku nedožitých 85 rokov. V bratislavskom Krematóriu zastupovali slovenských futbalových priaznivcov desiatky, na bezprostrednej rozlúčke sa zúčastnili len najbližší – manželka Eva, synovia Jozef s manželkou Ivetou a Juraj.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Miloš Kopča
S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Predseda Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, člen Peter Špilák a Marcel Merčiak. Spoločne na pietne miesto položili veniec od fanklubu. ,,Pohreb vo veľkom chlade sa uskutočnil za prísnych bezpečnostných a protipandemických opatrení. S výnimkou najbližšej rodiny stáli sme vonku, počúvali slová rozlúčky cez reproduktor a na obrazovke si mali ešte raz možnosť pripomenúť usmiatu tvár svetobežníka, ktorý šíril o Slovensku len to najlepšie a všade mu robil výborné meno,“ povedal nám Miloš Kopča.
Záplava vencov mala odosielateľov z celého sveta, prišli z Austrálie, Ománu, Britských ostrovov či Prahy. Písané zbohom zaslali z Cypru Mario Lefakaridis, z Francúzska Michel Platini, z Nyonu sa vencom rozlúčil prezident Európskej futbalovej únie (UEFA) Aleksander Čeferin.
,,So vzácnym človekom sa prišlo rozlúčiť celé vedenie SFZ na čele s jeho predsedom Jánom Kováčikom a tiež aj jeho predchodca František Laurinc. Zo Švajčiarska prišiel Jozef Kliment, bývalý generálny sekretár SFZ. Pred dverami do Krematóri stáli Ján Medviď, Dušan Kučera, Karol Belaník, Vladimír Wänke, Ladislav Hudec, Tomáš Medveď, Vladimír Weiss st., Dušan Tittel, Martin Obšitník, Andrej Porázik a ďalší. Bolo to dojímavé, za normálnych okolností by Krematóriu bolo natrieskané,“ vraví M. Kopča.
Jozef Vengloš mal veľmi dobré vzťahy s našim fanklubom, vychádzal mu v ústrety. ,,Pokiaľ mohol, prijal pozvanie a vždy sa zúčastnil našich rôznych akcií. Napríklad na krste nášho cédečka spolu s Máriou Královičovou v hoteli Bôrik. V roku 2015 bol našim hosťom, keď fanklub oslavoval 5. výročie založenia a takisto sme mu o rok gratulovali k jeho 80. narodeninám. A v roku 2018 Jozef Vengloš spolu s ďalšími legendami čs. futbalu na okrúhle výročie vzniku Československa pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko bol hosťom v našej fanzóne,“ dodal ešte M. Kopča.
Pán Vengloš nikdy na vás nezabudneme, odpočívajte v pokoji!
Zberateľ Petr Švonc verí, že Slovensko by mohlo postúpiť aj na MS 2022
V našom oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie máme niekoľkých členov aj z iných krajín. Jedným z nich je Čech Petr Švonc, ktorý robí veľmi dobré služby nášmu fanklubu. S veľkým futbalovým fanúšikom sme sa porozprávali na aktuálne témy.
OFSR – Bratislava/Milan Valko Foto: Petr Švonc, archív
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Volám sa Petr Švonc a narodil som sa 14. augusta 1967. Pochádzam z malej dedinky Hrádek okres Ústí nad Orlicí. Futbal sa od malička stal mojou veľkou vášňou a hneď po škole sme s chlapcami kopali do lopty. V 11 rokoch sa moja mama druhý raz vydala a sťahovali sme sa do Prahy. Bola to pre mňa veľká zmena, keď sa chlapec z dediny, ktorá mala 90 obyvateľov ocitne zrazu v miliónovom meste. Dodnes si pamätám, keď ma môj otec v roku 1978 zobral na prvý ligový zápas Slávia Praha – Plzeň (1:0). Vtedy by ma ani vo sne nenapadlo, že sledujem svojho budúceho kamaráta Janka Lužu zo Slavie. Futbal som hrával za RH Praha a tiež som sa venoval aj orientačnému behu v Slávii Praha. Moja športová kariéra skončila sa odchodom na vojenčinu. Po návrate som sa k futbalu vrátil už iba rekreačne, hrával som malý systémom 5+1 a definitívne som mu dal zbohom v 45 rokoch, keď som musel podstúpiť operáciu menisku.
Známa je tvoja zberateľská vášeň autogramov do rôznych kníh so športovou tématikou (futbal, OH, ZOH), čo pre teba tento koníček znamená?
Autogramy som začal zbierať vo svojich 11 rokoch, kedy som sa presťahoval do Prahy. Bola to viac-menej náhoda, pretože ma kamarát vzal na autogramiádu športovcov a tak ma to zaujalo, že som sa tomuto koníčku začal venovať naplno až do odchodu na vojenčinu. Bolo to krásne obdobie a dodnes mám naň úžasné spomienky. Napríklad išiel som si podpísať Jaroslava Boučka, účastníka MS 1934, ktorý býval v Černošiciach a vtedy mal asi 70 rokov. Zavolal som mu, že by som chcel, aby sa mi podpísal do knižky Slávne nohy. Povedal, dobre príď, všetko ti podpíšem, ale musíš mi priniesť pivo. Tak som vystúpil v Černošiciach z vlaku, kúpil som 6 pív a išiel som dva kilometre pešo k nemu na statok. Keď videl, že som splnil svoj sľub vybral zo skrine všetky svoje futbalové artefakty, album s fotkami a začal rozprávať, čo všetko s futbalom zažil. Asi po dvoch hodinách som povedal, že už musím ísť domov (vtedy som mal 14 rokov), aj keď sa mi vôbec nechcelo. Bouček však hovorí, vieš čo, choď mi ešte pre pivo, všimol som si, že počas nášho rozprávanie všetky pivá vypil. Tak som vzal sieťovku, bežal som rýchlo do obchodu na stanicu a späť, aby som bol čo najskôr doma. Samozrejme, domov som prišiel neskoro večer, dostal som zaracha na týždeň, ale stálo to za to. Úprimne sa priznám, že tesne pred vojenčinou v roku 1986 som sa skoro celej svojej zbierky zbavil. Jednoducho som ju predal a rozdal. Jediné čo som si nechal, boli podpísané knižky. Znovu som sa vrátil ku zbieraniu v roku 2012, kedy vyšla nádherná kniha Se lvíčkem na hrudi. Je v nej kompletná futbalová reprezentácia jednotlivých hráčov od roku 1906 do 2012. A tak som sa znovu vrátil k svojmu koníčku. K dnešnému dňu mám túto knižku kompletne podpísanú okrem Jara Červeňana, ktorý sa bohužiaľ nepodpisuje a Jána Morávka, ten momentálne hrá stále v Nemecku. Keď som práve začal túto knižku podpisovať, tak som sa pri svojich cestách na Slovensko zoznámil pri krste knižky Titus Buberník s Romanom Táborským, Júliusom Šefčíkom a Petrom Špilákom. A odvtedy vlastne som sa začal zúčastňovať týchto akcií, ktoré organizuje oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, alebo Julo Šefčík. Úžasné bolo pri podpisovaní tejto knižky sa stretnúť s bývalými hráčmi a to ako v Čechách, tak aj na Slovensku, počúvať ich príbehy i životné osudy. A práve pri jednej tejto mojej ceste som sa spriatelil s Jankom Lužom a navštevujem ho skoro pri každej mojej ceste do Bratislavy.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Žiaľ, čas strašne letí, ale myslím si, že oficiálne som členom fanklubu asi tri roky. Snažím sa nevynechať ani jeden zápas, ale veľa záleží, ako sa mi podarí skĺbiť voľný čas s mojou prácou. Osobne som zatiaľ videl sedem zápasov slovenskej reprezentácie. Strašne som sa tešil aj na výjazd do zahraničia s fanklubom, ale bohužiaľ súčasná situácia to zatiaľ nedovolila. Už, aby tá pandémia koronavírusu bola preč, život i šport sa vrátili do normálu. Musím povedať, že atmosféra na štadiónoch mi veľa chýba, sledovať zápasy v televízii to nie je pravé orechové.
Fanklubu si už neraz pomohol, ako napríklad keď si zorganizoval pre jeho členov pred zápasom Ligy národov Česko – Slovensko plavbu loďou po Vltave. Takisto si zabezpečil účasť olympionikov z Česka pri príležitosti 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964 v hoteli Bôrik…
Všetko toto je dané mojou zberateľskú vášňou. Pri stretnutiach s hráčmi som zistil, že niektorí sa nevideli aj 30 rokov, alebo o sebe nič nevedeli, ako kto žije. Takže som sa v týchto záležitostiach začal viac angažovať. Napríklad Ján Geleta nehovoril s Alexandrom Horváthom od tej doby, čo žije v Belgicku. Keď som im sprostredkoval odovzdanie kontaktov a následne mi potom volali a ďakovali, mal som z toho úprimnú radosť. Rovnako tomu bolo, keď som organizoval účasť olympionikov z Čiech a videl som ako všetkým tým internacionálom pri osobnom stretnutí žiarili oči šťastím. Zrazu všetci zasa boli malí chlapci a tak som sa opäť utvrdil, že to má zmysel angažovať sa v týchto akciách. Pre mňa bolo dojímavé, keď som robil pozdrav s Pepíčkom Vojtom, ktorý nemohol prísť, pretože má ťažko chorú manželku. Na konci sa rozplakal, lebo mu bolo ľúto, že neuvidí svojich spoluhráčov. Myslím si, že túto akciu mal predovšetkým organizovať olympijský výbor. Títo bývalí hráči majú dnes 65 a viac rokov, sú to hrozne skromní ľudia a nesmierne si vážia, keď sa pre nich niečo urobí. Žiaľ, niektorí žijú naozaj od dôchodku k dôchodku a musia si ešte privyrábať väčšinou ako vrátnici. Naša spoločnosť zabudla, čo pre ňu títo bývalí internacionáli urobili, ako zviditeľnili našu republiku. Tu je veľký dlh, ktorý sa už nikdy nepodarí napraviť. Nesmierne si vážim hráčov Viktórie Plzeň a ľudí okolo Spolku 28, ktorí sa snažili pomôcť Mariánovi Čišovskému. Niekoľkokrát som mal možnosť sa s ,,Čišom“ zísť a preto som sa tiež angažoval v tejto pomoci nielen finančne, ale aj organizačne. Bol to výnimočný hráč aj človek a ako som povedal vážim si všetkých, ktorí mu v boji s tou ťažkou chorobou pomáhali.
Tohtoročné EURO by sa malo uskutočniť v 12 krajinách, ako podľa teba na kontinentálnom šampionáte dopadnú Česko a Slovensko?
Veľa bude záležať od momentálnej formy hráčov a tiež od toho, či tréneri nominujú futbalistov podľa skutočnej výkonnosti, alebo za zásluhy. Myslím si, že ani jedna krajina nemá zlých futbalistov, ale v súčasnosti je Česko po hernej stránke na tom lepšie. Slovensko v posledných zápasoch nehralo dobre, viacerí hráči boli z formy a podľa mňa niektorí nemali v reprezentácii čo robiť. Pokiaľ obidve krajiny by postúpili zo základnej skupiny, bol by to veľký úspech.
Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Veľmi sa na túto kvalifikáciu teším, verím, že už budeme môcť fandiť v hľadisku. Myslím si, že v tejto skupine nie je vyslovený favorit, ale ani slabé mužstvo. Chorvátsko a Rusko budú prechádzať obmenou hráčov. Slovinsko nemá zlý tím, Cyprus a Malta išli v poslednom čase výkonnostne hore. Jednako verím, že pokiaľ Slovensko bude bojovať ako jeden tím, má veľkú šancu postúpiť na MS 2022.
Veľký fanúšik Bayernu Mníchov Štefan Moncman by sa rád zúčastnil ME
Štefan Moncman, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie tiež väčšinu svojho života spojil so zeleným trávnikom. Či už ako hráč, rozhodca a v posledných rokoch aj s civilným zamestnaním. Všetko podstatné o agilnom šesťdesiatnikovi sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub
Povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej kariére?
Som rodákom z Pavlíc, je to malá dedina v okrese Trnava a tu som aj začal hrávať futbal. Na strednú drevársku školu som odišiel študovať do Zvolena. Tam som pôsobil tri roky v II. dorasteneckej lige a počas posledného roka školy som prešiel do seniorského áčka. Na tak mladého chlapca tam bol však dosť kvalitný a silný káder, ktorý hral I. SNL. Trénoval nás známy Anton Hrušecký. Keďže som sa nedostal na vysokú školu lesnícku, vrátil som sa domov Pavlíc, kde som súťažne hrával futbal do 30 rokov. Na sklonku kariéry som ešte odišiel do Voderadov, ktorým som pomohol vybojovať postup do krajských súťaží.
Po skončení aktívnej činnosti si okamžite presedlal na rozhodcovskú dráhu…
K rozhodovaniu som sa dostal cez môjho strýka Gusta Šurana, ktorý pískal a bol delegátom národnej ligy. Začal som v okrese a po vyše roku a pol som postúpil do krajských súťaží. V III. lige som rozhodoval takmer šesť sezón a potom som nastúpil ako sekretár na Západoslovenský futbalový zväz.
Akými zamestnaniami si prešiel?
Ešte pred nástupom na vojenčinu som absolvoval v Trnave prax v Západoslovenských nábytkárskych závodov. Po skončení základnej vojenskej služby som sa tam vrátil a vydržal som tam rok. Potom som desať rokov pracoval na družstve vo Voderadoch. V roku 1997 som odišiel na Bratislavský oblastný futbalový zväz, kde som tri roky vykonával funkciu sekretára. Pravda, v tom čase som tam zastupoval kolegyňu na materskej dovolenke. V roku 2002 som ako sekretár nastúpil na Západoslovenský futbalový zväz. Potom som chvíľu bol v jednej firme a keď sa mi niekedy v roku 2008 ozval správca areálu vtedajšieho Rapidu Juraj Czinege, prikývol som na jeho ponuku. V súčasnej akadémii ŠK Slovan vykonávam funkciu trávnikára. S prácou som spokojný, baví ma, hoci je náročná. Máme dve trávnaté ihriská, malú a veľkú umelú trávu.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v začiatkom jeho existencie, v prvých rokoch som aj dosť chodil na zápasy našej reprezentácie. V posledných je to už slabšie, v televízii si však vždy pozriem stretnutia nášho výberu. Pravda, v minulosti som navštívil aj niekoľko svetových a európskych šampionátov. Na MS 1990 v Taliansku som videl tri zápasy vrátane štvrťfinále Nemecko – Česko-Slovensko. Bol som aj na ME 1996 v Anglicku, na MS 1998 vo Francúzsku, MS 2006 v Nemecku a ME 2008 v Rakúsku a vo Švajčiarsku
O tebe je známe, že veľmi drukuješ Bayernu Mníchov a si aj členom tohto klubu. Fanklub už roky tradične chodí na tamojšie vianočné trhy, ktoré sú spojené so zápasom Bayernu väčšinou v Lige majstrov. Ako ti to chýba, že tentoraz kvôli pandémii koronavírusu sa výjazd do Mníchova neuskutočnil?
V roku 2005 sme založili fanklub Bayernu Mníchov, ale už predtým sme chodili na jeho zápasy na starý Olympijský štadión. Tentoraz po niekoľkých rokoch nenavštívime bavorskú metropolu. Samozrejme, mrzí ma to, ale všetci vieme, aká zlá je pandemická situácia. Verím však, že o rok pôjdeme na dobre staré miesto. A tiež ma potešilo, že v tipovacej súťaži uhádnuť výsledok baráže Slovensko – Írsko som vyhral suvenír FC Bayern Mníchov.
Aký je tvoj názor na to, že Štefan Tarkovič povedie slovenskú futbalovú reprezentáciu aj v nasledujúcom období, keď zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) podpísal do decembra 2021?
Štefana Tarkoviča poznám osobne ešte z čias keď som pracoval na Západoslovenskom zväze, lebo mávali u nás zrazy. Bol asistentom trénera žien Františka Urvaya a Milan Sládkovič bol vedúcim mužstva. Za daného stavu pre mňa je to dobrá voľba. Pozná viacerých hráčov, vie čo na koho platí. Čaká ho ťažká práca, prvoradé je však, aby naši futbalisti pravidelne hrávali vo svojich kluboch. A viacerí z mladších by sa mali poriadne zamyslieť nad sebou. Prestupujú kade tade a k ničomu to nevedie. Príklad by si mali zobrať z Petra Pekaríka, ktorý už viac ako desať rokov pravidelne nastupuje v nemeckej bundeslige!
Pôjdeš Slovensko povzbudiť na ME?
Všetko bude záležať od pandemickej situácie koronavírusu. Stále sa ešte nevie, či sa ME budú hrať vo všetkých v dvanástich mestách v dvanástich európskych štátoch, alebo iba v jednom. V hre je viacero variantov. O všetkom má UEFA rozhodnúť 6. marca. Veľmi ma láka ísť do Bilbaa na súboj Španielsko – Slovensko, videl by som aj krásny štadión. V Španielsku som bol, keď sme tam v roku 2005 hrali baráž a v Madride sme prehrali 1:5.
Už v pondelok 7. decembra na žrebovaní v Zürichu Slovensko spozná súperov v kvalifikácii MS 2022. Akých si želáš pre našu reprezentáciu?
Veľmi rád by som videl na vlastné oči Belgicko, ktoré je už nejaký čas na čele rebríčka FIFA. Už dlhšie je to top tím, môže postaviť aj dve výborné jedenástky. Treba si tiež uvedomiť, že aj z 3. a zo 4. koša môžeme dostať silných a nepríjemných súperov. Z 3. koša by som si prial Island, zo 4. koša by neboli zlí Gruzínci. Myslím si, že pre nás by bola lepšia šesťčlenná, ako päťčlenná skupina.
Miro Maco si v kvalifikácii MS 2022 želá Anglicko a Česko
Miroslav Maco je oddaný fanúšik slovenského športu, najmä futbalu. Jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie bol pri jej najväčších úspechov, postup na MS 2010 a postup na ME 2016. V našom seriáli sme sa s ním porozprávali na témy súvisiace s našou reprezentáciou.
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne akému športu si sa v minulosti venoval?
Pochádzam z Piešťan, od štyroch do dvadsiatich rokov som žil v Bratislave. Potom som sa presťahoval do obce Veľké Kostoľany, kde bývam doteraz. Tam aj podnikám, mám stavebnú firmu. V mladosti som sa venoval futbalu, hokeju, basketbalu, šport vypĺňal všetok môj voľný čas. Od prípravky až po seniorov som hrával za Inter Bratislava. Trénovali ma známe mená, legendy, ako Marián Novotný, Jozef Barmoš a Peter Mráz, prvý menovaný ma viedol až sedem rokov. Na Inter mám veľmi pekné spomienky, lebo všetko tam dobre fungovalo. Najradšej by som bol, keby sa to celé vrátilo naspäť. Keďže som sa neuplatnil vo vrcholovom futbale, dostal som ponuku hrať za Veľké Kostoľany. Bol to vydarený krok, dali mi zamestnanie a neskôr som začal aj podnikať. Hral som na viacerých pozíciach, keď bolo treba bol som brankár, stopér, stredopoliar, či útočník. Najčastejšie som však hrával stopéra. Tréneri si ma pre moju univerzálnosť vážili. Šport ma naučil poctivo, tvrdo trénovať a pracovať. Prináša mi to pekné ovocie, takže som spokojný.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010. Na vlastné oči som videl väčšinou zápasov našej reprezentácie doma i vonku, bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku. Fanúšikom futbalu som už od šiestich rokov, keď ma otec zobral na derby Inter – Slovan a vtedy som si vybral žltočierne farby. A potom to už tak išlo, že som chodil na takmer všetky zápasy reprezentácie. Šport ma baví, úprimne drukujem všetkým našim športovcom. Navštívil som MS v hokeji, hádzanárske a basketbalové zápasy. Teší ma, keď Slovensko vyhráva a keď sa spoločne s fanúšikmi stretávame na takýchto športových podujatiach.
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Špeciálny bol pre mňa zápas v kvalifikácii MS 2010 na Sliezskom štadióne v Chorzowe, kde Slovensko vyhralo nad Poľskom 1:0 a postúpilo na svetový šampionát. Mrzli sme tam v pätnásť centimetrovom snehu v teniskách, ale stálo to za to. Krásne stretnutia som so slovenskými fanúšikmi zažil v Belfaste, Dubline, Londýne, či Moskve. Takže jeden zápas sa skutočne nedá vybrať, lebo mne každý voľačo dal, videl som nádherné mestá a tiež skvelú atmosféru. Do pamäti sa mi veľmi vryli aj MS v hokeji 2012 v Helsinkách, kde Slovensko skončilo na skvelom druhom mieste. Som teda veľmi rád, že som už videl toľko výborných zápasov a za to všetko ďakujem mojej tolerantnej manželke Mirke, s ktorou mám tri deti.
V utorok 1. decembra VV SFZ na svojom zasadnutí schválil za nového trénera slovenskej reprezentácie Štefana Tarkoviča. Zmluvu so SFZ podpísal do decembra 2021. Považuješ to za dobrú voľbu?
Myslím si, že keď ho hráči berú, tak je to dobré rozhodnutie. Úplne do všetkého nevidím, aby som mohol povedať, ako to vo vnútri reprezentácie vyzerá. V minulosti sme však najväčšie úspechy dosiali so slovenskými trénermi, postup na MS 2010 s Vladimírom Weissom st. a postup na ME 2016 s Jánom Kozákom st. Takže aj na Slovensku máme niekoľko kvalitných trénerov. Vždy by sa mal vybrať ten najvhodnejší. Skôr si myslím, že stále nás najviac trápi slabšia infraštruktúra štadiónov a celkové zázemie okolo futbalu od najvyššej súťaže až po najnižšie. Vrátane mládeže, celkovo štát by mal oveľa viac finančne podporovať futbal, aby sme si dokázali vychovať takých zanietených hráčov, akými boli Laco Jurkemik, Ľuboš Moravčík a ďalší. Teda takých, ktorí nechajú celé srdce na ihrisku. Páči sa mi, ako funguje Slovenský zväz ľadového hokeja, keď v jeho štruktúrach pracujú aj bývalí majstri sveta.
Slovensko druhý raz v novodobej histórii postúpilo na ME, pôjdeš našich sokolíkov povzbudiť na kontinentálny šampionát?
Verím, že v lete sa už bude hrať s divákmi a že pandémia koronavírusu definitívne pominie. Pokiaľ sa teda všetko vráti do bežného života, rád by som sa pozrel do Dublinu na zápasy Slovensko – Poľsko a Slovensko – Švédsko. V Írsku žije veľa Slovákov, takže by tam bola krásna atmosféra. Možno sa odtiaľ presuniem do Bilbaa na súboj Slovensko – Španielsko. Bolo by to pre nás také zadosťučinenie za to, že tento rok sme neboli na tribúnach fandiť slovenskej reprezentácii.
V pondelok 7. decembra sa v Zürichu uskutoční žrebovanie MS 2022. Slovensko ako 19. najlepšie európske mužstvo – celkovo v rebríčku na 33. mieste s koeficientom 1486 – je v druhom koši. Akých súperov si pre našu reprezentáciu želáš a akú skupinu, päťčlennú, alebo šesťčlennú?
Z prvého koša si jednoznačne prajem Anglicko, lebo je to kolíska futbalu a rád by som sa na gigantický štadión vo Wembley vrátil ako fanúšik. Z tretieho koša by som privítal Česko, lebo mu máme čo vracať, keď sme v posledných dvoch ročníkoch v Lige národov prehrali s ním všetky štyri zápasy. Ďalších súperov už neriešim, nechám to na žreb. Som zástanca toho, že lepšie je hrať viac zápasov, vtedy sa ukáže buď skutočná kvalita, alebo slabšia výkonnosť. Takže si želám šesťčlennú skupinu, aby sme videli viac stretnutí.
V piatok 27. novembra sa pred kinom Lumiere uskutočnil krst a autogramiáda knižnej publikácie pod názvom SLOVAN DO TOHO. Jej autorom je známy publicista Ľuboš Jurík. Kniha má 286 strán. Na podujatí kvôli pandémie koronavírusu sa zúčastnilo okolo 50 hostí, medzi nimi viaceré belasé legendy, majster Európy 1976 Ján Švehlík, kapitán strieborných olympionikov z Tokia 1964 Anton Urban, víťaz PVP z roku 1969 Ivan Hrdlička, bývalý čs. reprezentant Ján Medviď a ďalší. Medzi prítomnými boli aj Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho členovia Natália Kučerová, Ján Gálik, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Lošonský.
Publikácia obsahuje stručnú históriu futbalu a dejiny Športového klubu Slovan Bratislava od jeho vzniku roku 1919, rozhovory s hráčmi, trénermi, funkcionármi, športovými novinármi, fanúšikmi, ako aj osobnosťami kultúry, ktoré fandili Slovanu. V knihe sú aj profily legiend Slovana: P. Šorala, L. Kubalu, F. Daučíka, L. Šťastného, J. Popluhára, P. Dubovského, E. Pažického, K. Jokla, V. Schrojfa, T. Reimanna, M. Vičana, V.Tegelhoffa a ďalších. Kniha je ilustrovaná dokumentárnymi fotografiami.
Ľuboš Jurík je skúsený autor troch desiatok kníh, čo ho viedlo k napísaniu tejto knihy? ,,Pôvodne mala vyjsť vlani na sté výročie Slovana, ale kvôli rôznym problémom a aj objektívnym, sa jej termín posunul takmer o rok. Myslím si však, že rok Slovana je každý rok. Tento klub je totiž spoločenský fenomén, viac ako futbal, lebo spája ľudí najmä keď kvôli korone prežívame ťažké časy a slovenskému futbalu sa veľmi nedarí, hoci reprezentácia postúpila na ME. Myslím si teda, že táto kniha je ako trocha slnka v studenej vode. Vracia optimizmus, lebo ŠK Slovan je jediným klubom, ktorý v minulosti vyhral druhú najvýznamnejšiu európsku súťaž Pohár víťazov pohárov. V minulosti som napísal veľkú knihu slovenský bigbít, čo je tiež veľký fenomén,“ povedal nám Ľ. Jurík.
S myšlienkou napísať takúto knihu prišiel Peter Kučera, bývalý hráč ŠK Slovan. ,,Poznáme sa od školských rokov, priznám sa, že veľmi sa mi do tohto projektu nechcelo. Lenže zavážilo, že som dušou a telom starý prešporák a slovanista, lebo som chodieval na každý ligový zápas ešte v preplnených električkách. Takže mal som teda taký morálny záväzok s touto témou sa vysporiadať. Peter ma ťukol a nakopol a pustili sme sa do toho. Kniha je jedinečná v tom, že ponúka autentické rozhovory, nie je to žiadna encyklopédia. Pochopiteľne, sú tam faktografické prvky, ale my sme sa stretávali s hráčmi, ktorí boli priamymi aktérmi úspechov Slovana a tiež s trénermi, funkcionármi a ďalšími z oblasti kultúrneho a spoločenského života, ktorí tiež neodmysliteľne patrili k futbalu. Verím, že táto kniha raz bude zberateľský unikát,“ dodal ešte Ľ. Jurík.
Napísal čosi ako štruktúru otázok, na ktoré odpovedali všetci zainteresovaní. Rozhovory si nahrávali, v tomto smere zohrala dôležitú úlohu Natália Kučerová, ktorá s diktafónom v ruke zaznamenala dôležité výpovede. Postupne sa tak utváral obraz o bratislavskom Slovane a čitateľovi to umožní utvoriť si lepšiu predstavu o tom, ako kniha vznikla.
,,Táto kniha je taký doplnok k storočnici, ktorú ŠK Slovan oslávil minulý rok. Bol to sen autora a jeho spolupracovníkov vydať takúto publikáciu a tiež to bol sen starších a ešte žijúcich futbalistov, legiend, aby si aj takto moli pospomínať na staré zlaté časy. A tiež aj na tých spoluhráčov, ktorí už nie sú medzi nami. Kniha veľkú históriu Slovana približuje troška z inej stránky, každý hráč predstavil svoju kariéru a aj svoj osud. Myslím si, že čitatelia si prídu na svoje, spoznajú osobné cesty hráčov, ako kráčali po svojej kariére,“ hovorí Ján Medviď.
,,Vlani vyšla kniha 100 rokov Slovan, tak som veľmi zvedavý na túto. Určite je zaujímavá a kvalitná, rád si ju prečítam. Veľmi rád som do knihy poskytol všetky informácie o mne, o Slovane, aby mala dobrú úroveň. Zo svojho archívu som do knihy dal aj niekoľko fotografií. Tých 100 rokov je veľmi dlhé obdobie, takže za ten čas sa udialo veľa rôznych udalostí a som presvedčený, že v knihe všetky najdôležitejšie sú aj zachytené. Nielen pre fanúšikov Slovana, ale aj pre iných z futbalovej brandže, kniha Slovan do toho bude pekným darčekom pod vianočný stromček,“ vraví Ján Švehlík.
,,Som rád, že so športovými knihami na Slovensku sa troška roztrhlo vrece, určite je každá zaujímavá. Slovan je vlajkovou loďou slovenského futbalu, písal jeho históriu, takže fanúšikovia by si mali prísť na svoje, lebo v knihe nájdu veľa zaujímavých príbehov. My starší, sme si pospomínali na bývalé časy, keď chodilo na futbal 20 až 30 tisíc divákov. Takže som veľmi zvedavý, čo všetko si prečítam, teším sa hlavne na starú slávu, keď Slovan dosiahol viaceré veľké úspechy,“ poznamenal Ivan Hrdlička.
Fanklubáci zagratulovali Ondrejovi Trnovskému k veľkému jubileu
V tomto roku sa väčšia skupina členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stretla iba na oslave 80. narodenín Jozefa Štibrányiho v Modranke koncom januára. Ďalšie akcie a najmä fanzóny pred zápasmi našej reprezentácie sa kvôli pandémie koronavírusu už neuskutočnili.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub
Až v utorok 24. novembra si mohli fanklubáci povedať, znova sme tu. V sobotu 7. novembra totiž člen oficiálneho fanklubu Ondrej Trnovský oslávil významné životné jubileum 70 rokov a pri tejto príležitosti sa stretla maličká skupinka, aby mu zagratulovali k narodeninám. V dome Petra Špiláka na Trnávke oslávencovi zagratulovali Roman Táborský, predseda fanklubu, Peter Špilák, Milan Valko a Miroslav Maco.
Roman Táborský a Peter Špilák odovzdali Ondrejovi Trnovskému tradičný darčekov kôš. ,,Veľmi milo ste ma prekvapili, som skutočne dojatý, že aj v tejto ťažkej dobe ste na mňa a na moje narodeniny nezabudli,“ povedal O. Trnovský.
Pekné stretnutie sa nieslo v optimistickom duchu a znamení, že fanklub bude opäť organizovať dobre známe akcie, najmä keď Slovensko druhý raz za sebou postúpilo na ME a už v marci budúceho roka ho čaká kvalifikácia na MS 2022!
Dušan Radolský, úspešný tréner a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v piatok 13. novembra významné životné jubileum 70 rokov.
Radolský si počas hráčskej kariéry obliekal dres Dukly Banská Bystrica v rokoch 1971 až 1972 a trnavského Spartaka (1973-1975). Medzitým mal krátke zastávky v Dukle Tábor a Dukle Kroměříž. V pozícii trénera vstúpil do veľkého futbalu v roku 1985 ako asistent v rodnej Trnave. Počas viac ako 30-ročného obdobia potom pôsobil v dvoch desiatkach prvoligových klubov na Slovensku i v zahraničí.
V rokoch 1999-2000 zažil slovenský futbal úspešné časy práve pod taktovkou Dušana Radolského. Výber do 21 rokov postúpil v kvalifikácii ME zo 7. skupiny ako jej víťaz do baráže a odtiaľ na záverečný turnaj. Hral v Bratislave na Pasienkoch a Slováci vybojovali 4. miesto, čo znamenalo postup na olympijské hry v Sydney. Slovenskí futbalisti sa na OH predstavili vôbec po prvý raz a od roku 2000 už tento úspech nezopakovali.
V októbri 1998 viedol v oficiálnom medzištátnom stretnutí v Bratislave slovenskú reprezentáciu proti Poľsku. Radolského vtedy poverili vedením SR iba dočasne, v tom čase bol aj trénerom SR 21, ktorá taktiež hrala v ten deň zápas proti Poliakom. Je jediný tréner, ktorý počas jedného dňa viedol v oficiálnych medzištátnych zápasoch obe reprezentácie. Svoj jediný zápas v úlohe hlavného trénera reprezentácie neoslávil víťazstvom, Slováci na Tehelnom poli podľahli súperovi 1:3.
Výborné meno si urobil hlavne v Poľsku. Práve u našich severných susedov získal dnešný jubilant aj najviac individuálnych ocenení. V ankete o najlepšieho zahraničného trénera v Poľsku skončil raz na druhom a raz na treťom mieste. V rokoch 2004 a 2011 získal cenu pre najlepšieho trénera Malopoľského vojvodstva a Veľkopoľského vojvodstva a je aj čestný občan mesta Grodzisk. S Grodziskom získal v roku 2005 Poľský pohár. Je prvý a jediný tréner, ktorý priviedol slovenský klub MŠK Žilina v európskych súťažiach k výhre nad klubom z najvyššej anglickej súťaže na jeho pôde. Jeho vtedajší zverenci zdolali Aston Villu na jeho ihrisku 2:1. Radolský má všeobecne s anglickými tímami výbornú bilanciu, na klubovej úrovni s nimi nikdy neprehral. V sezóne 2003/04 vyradil jeho klub Groclin Grodzisk v 2. kole Pohára UEFA slávny Manchester City.
Dušan Radolský pôsobí od roku 2018 vo funkcii zástupcu trénerov vo výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a 20. októbra ho VV SFZ schválil na svojom online zasadnutí za člena Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu. Sedemdesiatku oslavuje deň po zápase Slovákov v Severnom Írsku, v ktorom si naše mužstvo vybojovalo druhú účasť po sebe na ME. ,,Už som poslal Štefanovi Tarkovičovi gratulačnú esmesku, od nášho tímu som dostal pekný darček k narodeninám. Stále som súčasťou slovenského futbalu a mnohých hráčov poznám. Mám teda s nimi blízke vzťahy, je to veľmi pekné, že sme sa znova prebojovali na kontinentálny šampionát,“ vraví Dušan Radolský.
Jeho dcéra Monika je hovorkyňou SFZ. Predtým dlhé roky pôsobila v denníku Plus jeden deň na pozícii vedúcej športovej redakcie a zástupkyne šéfredaktora a novinársku kariéru začala v denníku Smena u uznávaného redaktora Jožka Korbela.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Radolskému k nádhernému jubileu blahoželá, praje mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Pre členov fanklubu a zberateľov je na adrese eshop.fanklubfutbalsvk.sk k nahliadnutiu zoznam všetkých vydaných zberateľských kariet. Karty aktuálne nie je možné zakúpiť cez eshop. Získať ich môžete počas fanzón a podujatí aktivít fanklubu pre hráčov. Podmienky podpory podľa stanov OZ.
Fanklub SVK
Bude mať malú dušičku, dúfa však, že Slovensko si vybojuje miestenku na ME
Jozef Baňas je veľký fanúšik slovenského športu a hlavne futbalu. Je teda pochopiteľné, že s najpopulárnejším športom na svete je spojená veľká časť jeho doterajšieho života. S rodeným východniarom sme sa porozprávali na rôzne témy.
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej a atletickej kariére?
Narodil som sa v Lipanoch v okrese Sabinov, kde som absolvoval základnú školu. Za Lipany som hrával futbal, okrem toho som sa venoval aj behu. Na strednú školu som chodil na Orave, som vyštudovaný televízny opravár a mechanik elektrických zariadení. Tam som za Tesla Orava v Nižnej, na ktorú nedám dopustiť pokračoval vo futbale, ale aj v atletike. Mal som dobrých trénerov a ich zásluhou som sa dostal do Ostravy na veľmi známy míting Zlatá tretra. Po skončení vojenčiny z Nižnej som prestúpil do Tvrdošína. Futbalu som sa však už venoval menej, do popredia vystúpila atletika. S obidvoma športami som ale skončil v roku 1984, keď som si vážne poranil meniskus. Pritom v tom roku som ešte bežal Kysucký maratón. Po roku 1989 som odišiel z Tesly a robil som istý čas v jednej firme zásobovača nábytku. Môj bývalý triedny učiteľ ma nahovoril, aby som sa stal členom HZDS a tak som vstúpil aj do politiky. Bol som teda zamestnancom tohto hnutia a vedúci kancelárie okresu. Robil som aj osobného šoféra poslancovi NR Jozefovi Tarčákovi. Keď padlo HZDS, zakotvil som v stavebníctve a v tomto obore som si založil aj firmu.
Známe je však aj tvoja rozhodcovská kariéra, ako si sa k nej dostal?
V Tvrdošíne na bytovke býval o jedno poschodie nižšie rozhodca, ktorý v tom čase pískal V. triedu. Nahovoril ma, aby som vstúpil do rozhodcovského zboru. Zoznámil ma vtedy so známym arbitrom Vladimírom Mušákom st. a tiež bývalým primátorom Pavlom Pavlíkom. Boli to takí moji tútori, cibrili ma, dobre si pamätám, ako ma dali pískať prípravný zápas Námestovo – Čadca. Bol som hlavný a Mušák s Pavlíkom boli postranní. Veľa ma naučili, hlavne pravidlá som musel poriadne sypať rukáva, moja rozhodcovská kariéra mala veľké napredovanie. Rýchlo som postupoval a už za nejaký čas som sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ som postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil som sa do III. ligy. V roku 2008 som ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom som vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky som videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil som veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi sme v Lyone boli aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok mám aj z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.
Ako podľa teba Slovensko dopade vo štvrtok 12. novembra v zápase roka vo finále baráže o postup na ME proti Severnému Írsku v Belfaste?
V súčasnej nevyrovnanej forme je pre nás každý zápas veľmi ťažký. Mám z neho dosť malú dušičku, veľmi tomuto výberu nového trénera Štefana Tarkoviča neverím, lebo k jeho nominácii mám určité výhrady. Je tam aj jeden veľmi problémový hráč Vladimír Weiss ml. Škoda, že svoju sľubnú kariéru premrhal. Pritom, podobne ako Stoch, nevedia čo so sebou. Za svoj život som poznal veľa hráčov, ktorí mali ,,vymleté“ hlavy, ale boli perfektnými futbalistami. Iní si zasa aj bez talentu vydreli dobrú kariéru. Takže nezostáva mi nič iné iba dúfať, že vo štvrtok Slovensko po dlhom čase podá skutočne dobrý výkon a vybojuje si miestenku na ME.
UEFA uvažuje, že upustí od plánu usporiadať EURO v 12 krajinách a uskutoční sa len v jednej krajine. Hlavným kandidátom je Rusko. Čo na to hovoríš?
ME 2018 v Rusku boli výborné po všetkých stránkach. Veľmi sa mi páčila aj ich športová úroveň. Keby Slovensko postúpilo na ME, to by bolo oveľa iné, lepšie a radostnejšie. Na šampionát určite vycestujem, treba len veriť, že korona kríza už bude zažehnaná a všetci sa vrátime do normálneho života.
Okolo 1500 odznakov, z toho 300 anglických zo všetkých súťaží, profesionálnych i amatérskych, takmer 100 šálov z celého sveta, bezmála 60 dresov a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. Takáto pozoruhodná zbierka sa skvie v dome v Modranke u verného člena oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Jozefa Planka. Nielen o kolekcii jeho futbalových relikvií, ale aj o blížiacom sa finále baráže o postup na ME Severné Írsko – Slovensko, sme sa s ním rozprávali.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub
Odkiaľ pochádzaš, venoval si sa v minulosti aj nejakému športu, čo robíš a odkedy si členom fanklubu?
Narodil som sa v Modranke a v tejto časti Trnavy som prežil svoj doterajší život s manželkou a so synom. Priženil som sa a bývam u bývalého známeho brankára Spartaka Trnava Františka Kozinku, ktorý je mojím švagrom. Venoval som sa iba futbalu, v Modranke ako brankár som prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný som chytal za A-mužstvo. Aktívnym hráčom som bol až do päťdesiatky v krajských majstrovstvách a rok som pôsobil v Malženiciach. Som absolventom strojníckej priemyslovky, do roku 1989 som pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 som založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom som vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracujem v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.
Známa je tvoja zberateľská vášeň odznakov, dresov a šálov, čo pre teba tento koníček znamená?
Začal som sa mu venovať už v rannej mladosti, keď som mal 14 rokov.
V tom čase vychádzal týždenník Štart a na jeho zadnej strane mali vždy nejaké športové osobnosti. Napríklad boli tam Slava Metreveli, Vsevolod Bobrov a ďalší. Tak som si začal s nimi dopisovať a poslali mi odznaky Dinama Tbilisi a CSKA Moskva. Ďalšie suveníry som dostal od rôznych klubov, predovšetkým som sa sústredil na anglické. Odoberal som známe časopisy World Soccer, Don Balón a La Gazzetta Sport. Poslal som im svoju adresu a odvtedy sa moja zberateľská vášeň rozrástla do ohromných rozmerov. Zbieram hlavne vlajky, odznaky, šále a dresy. Veľa som ich kúpil aj na rôznych zájazdoch s fanklubom. Všetko to mám uložené doma na jednom mieste, dresy a šále som dal do skrine a odznaky sú zarámované,
Ako zháňaš tieto predmety, chodíš na burzy, alebo máš vybudovanú sieť rôznych kamarátov, s ktorými si vymieňaš odznaky, dresy a šále?
Keďže som už v dôchodkovom veku, tak som v tejto mojej aktivite výrazne poľavil, neviem čo ešte by som zbieral. Pred takými 10-15 rokmi som chodil na burzy do Prahy, Brna a Bratislavy. Podarilo sa mi tiež skontaktovať so známymi novinármi Petrom Telekom a Igorom Telekym, ktorí mi v tejto činnosti tiež pomohli.
Si veľkým fanúšikov Spartaka Trnava, čo pre teba znamenalo, keď po 45 rokoch získal majstrovský titul?
Spartaku drukujem od roku 1964, za ten čas som videl množstvo jeho zápasov. Na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige nikdy nezabudnem. Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po takej dlhej dobe bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy.
Žiaľ, súčasnosť už nie je taká ružová, mužstvo bez nejakého progresu prešľapuje na mieste. Bývalý dlhoročný majiteľ Vladimír Póor veľa urobil pre trnavský futbal, doteraz nepochopím, keď sa u nás otváral nový štadión, prečo ľudia na neho pískali.
S fanklubom si prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov máš z toho, keď ti pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v Ríme…
Predseda fanklubu Roman Táborský zorganizoval zájazd do Ríma na zápas Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon. Jeho súčasťou bola aj audiencia u pápeža na námestí svätého Petra. Pápež práve išiel z kaplnky, troška som sa v dave pretlačil k nemu a podal mi ruku.
Samozrejme, bol to pre mňa veľký zážitok, hoci naviac si cením tie futbalové. S fanklubom som totiž od jeho založenia navštívil prevažnú časť zápasov slovenskej reprezentácie, vrátane ME 2016 vo Francúzsku.
Slovenská reprezentácia v tomto roku v piatich stretnutiach ešte v riadnom hracom čase nevyhrala. Myslíš si, že sa jej to podarí v najdôležitejšom súboji vo finále play-off o postup na ME vo štvrtok 12. novembra Belfaste proti Severnému Írsku?
Na ostrovoch, kde sa nám nikdy nedarilo, nás čaká veľmi ťažký zápas. Veľmi neverím novému trénerovi Štefanovi Tarkovičovi, lebo jeho nominácia vo mne vyvolala niekoľko otáznikov. Pokiaľ by sa však predsa len do mužstva vrátil bývalý kapitán Martin Škrtel, tak by sme mali väčšiu šancu na postup. Myslím si, že by sa mohol zopakovať scenár zo súboja s Írskom a postúpime na pokutové kopy. Mimochodom, na Belfast mám výborné spomienky, lebo som na tam videl naše víťazstvo 2:0 v kvalifikácii MS 2010.
Čo si o tom myslíš, že UEFA sa údajne zaoberá možnosťou reorganizovať budúcoročné EURO, ktoré sa má uskutočniť v dvanástich krajinách. Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu však zvažuje určiť iba jedného hostiteľa. Najväčším favoritom patrí Rusko, v ktorom sa v roku 2018 uskutočnili majstrovstvá sveta…
Bola by to dobrá alternatíva, lebo Rusko skvele zvládlo organizáciu MS 2018. Má krásne a veľké štadióny, osobne som s menšou skupinkou našich fanklubákov navštívil šampionát v Kaliningrade a v Petrohrade, kde som videl dva zápasy. Túto možnosť teda absolútne schvaľujem, Rusko by úspešne obstálo v organizácii ďalšieho veľkého šampionátu.
Pokiaľ Slovensko postúpi na EURO, pôjdeš našu reprezentáciu povzbudiť na kontinentálny šampionát?
Na ME určite pôjdem a to bez ohľadu na to, či Slovensko postúpi, alebo sa tam nedostane. Prvoradé je, aby som bol zdravý a potom sa dá všetko možné plánovať.
Ondrej Trnovský, rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku, ktorý od roku 1975 žije a býva v Bratislave, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, v sobotu 7. novembra oslavuje krásne životné jubileum 70 rokov.
OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub
Už tretie volebné obdobie je predsedom ekonomicko-marketingovej komisie Bratislavského futbalového zväzu, tento dlhoročný známy funkcionár a tréner je aj držiteľom strieborného odznaku SFZ. Fanklubu neraz nezištne pomohol, hlavne sponzorsky.
Hrával futbal za Kablo Bratislava, po skončení aktívnej činnosti sa stal aj jeho predsedom. Okrem toho bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu.
Jeho 20-ročný syn Martin Trnovský, odchovanec a brankár ŠK Slovan Bratislava už má za sebou debut v najvyššej súťaži. Zatiaľ je tretí gólman za Greifom a Šullom. Pri jeho cieľavedomosti a tréningovom nasadení je predpoklad, že sa presadí aj v seniorskej kategórii.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ondrejovi Trnovskému blahoželá k nádhernému jubileu, želá mu veľa radosti vo futbale nielen zo syna, ale ešte aj mnoho rokov s najbližšími i slovenským futbalom.
Anketa pred zápasom Slovensko – Írsko: Fanklubáci tipujú naše víťazstvo
Slovenskú futbalovú reprezentáciu po nevydarenom vstupe do novej edície Ligy národov – prehra doma s Českom 1:3 a remíza 1:1 v Izraeli – čaká vo štvrtok 8. októbra zápas roka o postup na ME 2020 v semifinále baráže play off na Tehelnom poli proti Írsku. Pred týmto súbojom sme v našej ankete oslovili niekoľkých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a položili sme im tri otázky.
1 Čo si sľubuješ od tohto zápasu?
2. Aký vplyv by mal mať na mužstvo návrat kapitána Mareka Hamšíka?
3. Tvoj tip?
Roman Táborský, predseda fanklubu:
1.,,V ťažkom súboji s Írskom očakávam od nášho tímu veľkú bojovnosť, nasadenie a tiež aj hernú kvalitu. Hráme doma, čo nám velí vyhrať, dúfam, že hráči urobia všetko preto, aby splnili cieľ a postúpili do finále baráže play-off.
2. Už len to, že do zostavy sa vráti Marek Hamšík, musí byť pre celé mužstvo veľkým motivačným faktorom. Pod jeho vedením by sa malo mužstvo viac zmobilizovať a cítiť veľkú zodpovednosť zabojovať za farby Slovenska.
3. Beriem postup, možno, že o ňom rozhodneme po nerozhodnom výsledku v riadnom hracom čase až na pokutové kopy.“
Miloš Kopča:
1.,,Od nášho mužstva očakávam oveľa lepší výkon, ako predviedlo minulý mesiac proti Česku. Íri budú veľmi nepríjemným súperom, dokážu uspieť aj v ťažkých zápasoch. Musíme si dať hlavne pozor na ich nebezpečné štandardné situácie.
2. Napriek tomu, že Hamšík je už vyše rok a pol v Číne a jeho mužstvu sa v domácej súťaži nedarí, myslím si, že ukáže svoju tradičnú kvalitu a svojim výkon strhne celé mužstvo k dobrej a príťažlivej hre.
3. Obidve mužstvá nedávajú veľa gólov, preto si myslím, že vyhráme 1:0.“
Vladimír Randa:
1. ,,V tomto zápase sa musíme zlepšiť vo všetkom, hlavne v premieňaní gólových príležitostí. Takisto by sme mali viac využívať krídelné priestory. Íri sú silní vo vzdušných súbojoch, preto si myslím, že by na nich mala platiť hra po zemi.
2. Prítomnosť Hamšíka na ihrisku by sa mala prejaviť vo väčšom sebavedomí celého mužstva. Verím, že ako správny kapitán vyburcuje mužstvo k maximálnemu výkonu.
3. Vyhráme 3:1.“
Ladislav Harsányi:
1. ,,Samozrejme, neprítomnosť divákov poznačí zápas. Očakávam, že Íri budú hrať svoj typický ostrovný futbal, vedia byť nepríjemní v osobných súbojoch. Myslím si však, že celkovo má Slovensko lepších hráčov, ktorí sa dokážu kombinačne presadiť proti súperovi.
2. Myslím si, že Hamšíkov vplyv bude pozitívny. Stále je to nadpriemerný futbalista, silná individualita, dokáže dať svoje individuálne schopnosti do služieb kolektívu.
3. Vyhráme 2:1.“
Natália Kučerová:
1. ,,Tentoraz verím, že slovenskí chlapci dajú do zápasu celé svoje srdce a v ťažkom futbalovom zápolení predvedú taký výkon, ktorý im zabezpečí veľmi dôležité víťazstvo.
2. Hamšík bude prínosom pre mužstvo, lebo je dobrým kapitánom a má veľké skúsenosti z ťažkých medzištátnych stretnutí vrátane na MS 2010 v JAR a na ME 2016 vo Francúzsku.
3. Pred plným hľadiskom by sa našim ,,sokolíkom“ hralo oveľa lepšie. Takto im budeme držať palce v televízii. Tipujem naše víťazstvo 1:0.“
Marián Goňo:
1. ,,Keďže v tomto zápase ide obidvom mužstvám skutočne o veľmi veľa, predpokladám v ňom veľké napätie a emócie. Bude vyrovnaný a možno o víťazovi rozhodnú malé detaily.
2. Marek Hamšík bude pre naše mužstvo veľkým prínosom, verím, že svojim kvalitným výkonom strhne celé mužstvo k takej hre, aby sme tento súboj zvládli k plnej spokojnosti.
3. Tipujem naše víťazstvo 2:1.“
Gabriel Tanuška:
1. ,,Ako správny fanúšik verím vo víťazstvo. Pred zápasom neberiem nič iného. A ešte niečo, tlačou prebehlo, že Škrtel by sa dal presvedčiť o návrate, aj keď už v reprezentácii skončil. Určite by mužstvo získalo na sebavedomí. Napokon z toho zišlo, čo je škoda, lebo si myslím, že by nám ešte dosť pomohol.
2. Očakávam, že s účasťou Mareka bude naša hra organizovanejšia, bude mať hlavu a pätu a že si napravíme pošramotenú povesť z posledných dvoch nevydarených zápasov.
3. Gólov veľa nepadne, ale o ten jeden vyhráme.“
Jaroslav Kornaj:
1. ,,Žiaľ, pandémia koronavírusu zasiahla do života všetkých ľudí na celom svete. Hrať bez divákov je akoby deň bol bez svetla či slnka. Jednako verím, že podáme oveľa lepší výkon ako proti Česku a že ukážeme aj dostatočnú bojovú morálku.
2. Marek Hamšík je stále najväčšia osobnosť nášho futbalu. Verím teda, že kvalitným výkonom strhne celé mužstvo a že sa k nemu pridajú všetci hráči.
3. Keď vyhráme, tak od šťastia pobozkám televízor a vypijem Tatranský čaj 72.“
Štefan Gálik:
1. ,,Máme čo naprávať, na nevydarený zápas s Českom sa môže dať zabudnúť iba víťazstvom nad Írskom. Futbalová kvalita je na našej strane, otázne je, ako a či sa dokážeme vysporiadať s tvrdosťou, dôrazom a bojovnosťou húževnatých Írov. Jednako čakám, že tentoraz celé mužstvo pre úspech urobí maximum.
2. S Marekom Hamšíkom budeme určite silnejší, jeho prítomnosťou sa zvýši kvalita stredovej formácie, hlavne jej kombinačná stránka.
3. Tipujem naše víťazstvo 1:0.“
Peter Špilák:
1. ,,Samozrejme, po veľmi nevydarených stretnutiach proti Česku a Izraelu by som už rád videl zlepšený výkon celého mužstva s úspešným koncom pre našu reprezentáciu.
2. Príchod nášho kapitána Mareka Hamšíka pomôže skvalitniť hru v útočnej fáze, lebo dokáže pripraviť niekoľko perfektných prihrávok pre útočníkov, hlavne talentovaného Boženíka.
3. V dôležitom zápase vyhráme 2:0.“
Marek Psota st.:
1. ,,Bude to ťažký zápas, ostrovný štýl nám až tak nevyhovuje a navyše domáce prostredie nebude až taká výhoda, keďže sa hrá bez divákov. Po septembrových zápasoch Ligy národov majú ale naši čo naprávať, tak dúfam, že sa zmobilizujú a bude to úplne iný zápas ako s Českom alebo Izraelom.
2. Určite nám pomôže aj návrat Hamšíka, ten je teraz rozohraný aj namotivovaný, lebo dlho nebol na reprezentačnom zraze. Spolu s ďalšími hráčmi, ktorí pred mesiacom chýbali, to musí byť z našej strany výrazne lepší výkon. Verím, že sa aj ostatní rozohrali a podarí sa nám vyhrať, lebo pre niektorých hráčov to môže byť posledná šanca dostať sa na veľký turnaj.
3. Bude to ale vyrovnaný zápas, tipujem 1:0 alebo 2:1 pre Slovensko.“
Slovenská futbalová reprezentácia nastúpi na najdôležitejší zápas tohto roka v nových dresoch. Našich sokolov oblečie opäť Nike, bude to už tretí model od tohto dodávateľa od sezóny 2016/17, keď sa značka vrátila do národného tímu.
OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk
Farby zostávajú tradičné – biela a modrá, no dizajn je však špecifický a určite poteší nielen reprezentantov, ale aj fanúšikov. V tmavšej verzii sa celým dresom tiahnu naše zasnežené Tatry – dominanta Slovenska. Na bočnom páse to budú čičmianske symboly ako dvojitý kríž, sokol, srdce, hviezda života, ktoré sú úzko spojené so slovenskou reprezentáciou a vytvorené priamo výrobcom. Samozrejmosťou, je štátny znak a logo Slovenského futbalového zväzu na hrudi.
Všetci priaznivci slovenského futbalu veria, že nové dresy prinesú slovenskej reprezentácii šťastie a už výsledok úvodného zápasu s Írskom, ktorý je predposledným krokom pre postup na EURO 2020, poteší celé Slovensko.
Roman Táborský, Ján Švehlík a Ján Luža zagratulovali Mariánovi Masnému k 70. narodeninám
Marián Masný, majster Európy z roku 1976 v Belehrade, ktorý bol rýchlym hráčom, dynamickým, s nevyspytateľnou kľučkou, skvelými prienikmi, milimetrovými prihrávkami a elegantnými centrami vo štvrtok 13. augusta oslávil 70. narodeniny. V súboji jeden na jedného bol ťažko brániteľný. Jeho hra pôsobila esteticky, pri jeho mene sa často skvel prívlastok „futbalový básnik“. Pre jeho výbornú techniku, rýchlosť a štýl hry ho prirovnávali k nezabudnuteľnému Georgeovi Bestovi.
OFSR-Bratislava/Milan Valko
Foto: Ján Luža
Pri tejto príležitosti životného jubilea legende slovenského a československého futbalu zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho dlhoročný spoluhráč z ŠK Slovan Bratislava a majster Európy z roku 1976 Ján Švehlík a bývalý čs. reprezentant Ján Luža.
,,Za Mariánom Masným sme prišli na jeho pracovisko v Krasňanoch niekoľko hodín pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko. Pôvodne sme jemu a Jankovi Švehlíkovi, ktorý v tomto roku tiež oslávil 70 rokov chceli zagratulovať formou slávnostnej večere. Žiaľ, pandémia koronavírusu zmenila naše plány, takže aspoň takto sme si uctili jeho významné narodeniny,“ hovorí Roman Táborský.
Marián Masný od nášho fanklubu dostal tradičný darčekový kôš.
Ako je známe, Marián Masný na rozdiel od svojich spoluhráčov z majstrovského belehradského mužstva zažíval v posledných rokoch inú tvár osudu. Pretĺkal sa ako sa len dalo, s médiámi absolútne nekomunikuje. Takže nebolo ľahké sa k nemu dostať.
,,Nechcem si prihrievať polievočku, na stretnutí s Mariánom má tiež veľkú zásluhu aj Ján Luža. Zaujímavé je, že v piatok 4. septembra mu prišli zagratulovať až dve delegácie. Najprv dopoludnia vedenie ŠK Slovan a podvečer fanklub. Samozrejme, Mariána to dojalo a mal z týchto stretnutí veľkú radosť. Očividne pookrial, že si na neho ľudia zo Slovana a z fanklubu spomenuli. V deň keď mal 70 rokov si zobral dovolenku, preto sme mu k okrúhlemu jubileu zagratulovali neskôr, spoločne sme našli vhodný termín. Bolo to veľmi milé a Mariánovi to iste dobre padlo,“ povedal nám Ján Švehlík.
A dodal ešte jednu zaujímavosť: ,,Na klubovú a aj moju emailovú adresu stále zo zahraničia prichádzajú fotografie z Belehradu so žiadosťami o autogram Mariána. Takže keď ho občas prídem pozrieť do práce, tak mu dám podpísať fotky a aj takto sa porozprávame. Je to teda pekné, že aj po toľkých rokoch sa ľudia a fanúšikovia stále zaujímajú o majstrov Európy z Belehradu.“
Boris Kitka, majster Československa so Slovanom Bratislava v roku 1992 v bývalej federálnej lige, oslavuje v nedeľu 16. augusta 50 rokov. Okrem toho rodený Bratislavčan hrával za Spartak Trnava, Inter Bratislava, Baník Prievidza a v zahraničí si vyskúšal pôsobenie v rakúskom SV Ried v silnej lige.
OFSR – Bratislava/mv
Boris Kitka bol v rokoch 2009 a 2010 trénerom reprezentácie Slovenska do 21 rokov, s ktorou v kvalifikačnom cykle o postup na ME 2011 do Dánska bol so svojimi mladými zverencami až do posledného duelu s Nórskom v hre o postup do baráže.
Už takmer tri roky je Boris Kitka asistentom reprezentačného trénera Gruzínska Vladimíra Weissa, s ktorým spolupracuje 12 rokov. Gruzínsko má veľkú príležitosť postúpiť na budúcoročné ME. V semifinále play-off Ligy národov však musí zvládnuť prekážku v podobe súperov z Bieloruska a v prípade postupu do finále triumfovať nad lepším z dua Severné Macedónsko – Kosovo.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Borisovi Kitkovi blahoželá k veľkému jubileu, praje mu veľa zdravia a športových úspechov.
Bývalý československý futbalový reprezentant Pavol Biroš zomrel vo veku 67 rokov po dlhodobých problémoch so srdcom. Informovala o tom oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
OFSR – Bratislava/mv
Na klubovej úrovni pôsobil Biroš v materskom Tatrane Prešov, Košiciach či Slavii Praha. V najvyššej súťaži si pripísal 212 štartov. Bol členom národného tímu, ktorý v Juhoslávii 1976 získal titul majstra Európy, aj keď do finálového turnaja nezasiahol. S hráčskou kariérou skončil už vo veku 32 rokov. Ďalšie desiatky rokov sa venoval civilnému povolaniu sudcu, na ktoré ho pripravila pražská univerzita.
Majster Európy Marián Masný oslavuje 70. narodeniny
Vo štvrtok 13. augusta sa dožíva významného životného jubilea – 70. narodenín – bývalý špičkový slovenský futbalista, hráč bratislavského Slovana, majster Európy z roku 1976, člen Klubu ligových kanonierov a laureát Siene slávy slovenského futbalu Marián Masný.
OFSR-Bratislava/Milan Valko
Rodák z Rybian „Béla“ Masný nastúpil na 75 zápasov v drese čs. reprezentácie, v ktorých si pripísal 18 gólov. Niekdajší rýchly a technicky zdatný pravý krídelník má v zbierke zlatú medailu z belehradských ME 1976 i bronz z kontinentálneho šampionátu 1980 v Taliansku. Účastník MS 1982 v Španielsku zaznamenal v najvyššej domácej klubovej súťaži dovedna 103 presných zásahov z 345 vystúpení.
Hrával za Bánovce nad Bebravou, Banskú Bystricu, so Slovanom sa stal dvakrát majstrom ČSSR (1974 a 1975), dvakrát triumfoval tiež v Čs. Pohári (1974, 1982). Ďalšími jeho zastávkami boli Petržalku, kde 4. novembra 1984 vstúpil do klubu ligových kanonierov (100. gól), Neusiedl a potom aj ďalšie tímy v nižších rakúskych súťažiach. Nadchýnal tisíce divákov, robil im radosť neopakovateľnými útočnými ťahmi i gólmi.
Pamätníci si spomenú na jeho nevyspytateľnú kľučku, ktorou otváral dvere obrán tímov svetového formátu. V súbojoch jeden na jedného nemal páru a keď po prieniku prišla na milimeter presná prihrávka spoluhráčom, futbalová báseň bola na svete. Pre skvelú techniku ho prirovnávali k slávnemu Georgeovi Bestovi z Manchestru United. Keď mal vrcholnú formu, bol rýchly ako šíp a už v jeho rokoch ovládal tzv. dynamickú techniku pri práci s loptou. Patril k najperfektnejším driblérom.
Po MS 1982, kde sa Československu nedarilo, Masný dostal ponuku od Olympiakosu Pireus. Spĺňal aj požiadavku vtedajších mocných, že von môže ísť slávny futbalista za zásluhy až po tridsiatke. Ibaže jeho nepustili. Vraj pre prepadák na šampionáte. Masného to zrejme dosť poznačilo. Po skočení kariéry sa utiahol do takého ústrania v osobnom živote, že o ňom takmer nič nevedeli ani bývalí dlhoroční spoluhráči a priatelia. Život samotára si vybral dobrovoľne, už roky žije veľmi skromne a nie je mu do reči.
„Som spokojný tak, ako to je. Aj keď si asi každý vie predstaviť lepší život. Hlavne, že som zdravý,“ povedal Masný na vyhlásení ankety Futbalista roka 2017 v marci 2018 v Senci. Na futbal nezanevrel, ale sleduje ho už iba v televízii. „Niekoľkokrát som si z vrátnice, z ktorej dovidím na ihrisko, pozrel zápas piatoligových Krasnian, ale fyzicky na futbal nechodím,“ priznal.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Mariánovi Masnému blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Juraj Jánošík, jeden z viceprezidentov Slovenského futbalového zväzu (SFZ), predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ) a poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) s futbalom žije od rána do večera. S členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sme si podebatovali na rôzne témy.
OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jurajom Jánošíkom
Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?
Pochádzam zo Spišského Podhradia, ale narodil som sa v Bratislave. Na východe Slovenska mám však korene rodičov a starých rodičov. Moji rodičia boli učitelia a keď dostali miesto v Dunajskej Lužnej, tak sme sa tam presťahovali. Tu som prežil celé detstvo a prvé roky dospelosti do 23 rokov, pokiaľ som sa neoženil. Potom som býval v Moste pri Bratislave v rokoch 1985 až 1993. Lenže v Dunajskej Lužnej mám trvalé a v Bratislave prechodné bydlisko. Moja športová kariéra je spojená s futbalom, lebo som mal veľký vzťah k lopte. V Interi som začal hrávať za žiakov ako 12-ročný a v tomto klube som bol štyri roky. Viedli ma tu viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhofom, ktorého som si strašne vážil. Veľmi rád spomínam aj na Kazimíra Gajdoša a Gusta Mráza. Do ligového dorastu som sa už nedostal a po náhlej smrti môjho otca som odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil som tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal som šťastie na dobrých trénerov Fridricha Huberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny som hrával vo VTJ Klatovy.
A po skončení kariéry si ihneď naskočil na trénerskú a funkcionársku dráhu…
Po skončení kariéry som si urobil trénerskú licenciu a v roku 1992 som začal viesť žiakov a dorastencov v Dunajskej Lužnej. Od roku 1995 do roku 1997 som trénoval aj seniorov. V septembri 1996 ma Jozef Straka, ikona futbalu v Dunajskej Lužnej, ktorý bol predsedom 49 rokom nahovoril, aby som zobral stoličku šéfa klubu. Tak som sa stal jeho nástupcom, ale zároveň som bol aj trénerom a s výbornou partiou sme v roku 1997 postúpili do IV. ligy. Za mojej predsedníckej éry sa prvým trénerom stal Viktor Tichý, nasledovali Peter Hasala, Peter Bartoš a Karol Krištof, s ktorým sme v ročníku 2001/2002 postúpili do vtedy najvyššej regionálnej súťaže, majstrovstiev kraja. Hrali sme ju až do roku 2011 a k obrode futbalu v Dunajskej Lužnej prispeli tréneri Jožko Šajánek, Janko Hodúr, Michal Salenka, Marián Novotný a Tomáš Stúpala. V predchádzajúcich troch ročníkoch sme zakaždým skončili na druhom mieste a na štvrtý pokus za pôsobenia Janka Hodúra sa nám v sezóne 2010/2011 podarilo postúpiť do III. ligy západ. Takisto sme vyhrali aj zimný turnaj seniorov BFZ a Pohár BFZ. Potom k nám prišiel trénovať fantastický človek Ivan Vrabec. Keďže o jeho veľkých kvalitách vedel AS Trenčín, odišiel tam v roku 2013. Nahradil ho Stano Moravec, v ročníku 2014/2015 sme postúpili do II. ligy a bola to zatiaľ najvyššia súťaž, ktorú Dunajská Lužná vo svoje histórii hrala. V sezóne 2015/2016 sme v nej pod vedením Petra Fiebera bojovali dokonca o baráž do prvej šestky, keď sme doma prehrali s Nitrou 0:1. Vyhrali sme však v Borčiciach, Seredi a to boli pre náš klub pamätné zápasy. Z II. ligy západ vypadli štyri mužstvá a my sme boli medzi nimi, hoci sme skončili na 9. mieste. Odvtedy hráme III. Bratislavskú ligu a v sezóne 2014/2015 sme boli aj najúspešnejšie mužstvo v Slovnaft Cupe z amatérskych klubov. Po 23 rokoch som chcel trošku ustúpiť zo svojich pozícií a dať priestor ľuďom, ktorým som dôveroval. Žiaľ, veľmi ma sklamali, preto po dvoch mesiacoch v júni 2019 som sa do klubu vrátil. Jediným pozitívom bolo, že A-mužstvo skončilo po jesennej časti III. ligy na prvom mieste. Malo to však aj svoje dôsledky, lebo od 1.7. 2020 som znova šéfom klubu, kde som si vytvoril nový tím. Z kádra z poslednej sezóny nezostal v ňom prakticky nikto. Dvanásti hráči odišli do Rovinky, kde ich stiahol tréner Karol Brezík, alebo niekde inde, do Rakúska.
Dobre známa je aj tvoja funkcionárska kariéra na zväzovej úrovni…
Ako som už spomínal, moja funkcionárska kariéra trvá už od roku 1996 až doteraz. Od roku 2008 do roku 2018 som bol aj poslanec obecného zastupiteľstva v Dunajskej Lužnej. Od roku 2017 som tiež poslancom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), kde som aj zároveň aj predseda komisie školstva, mládeže a športu. V rokoch 2002 – 2006 som bol v Rade ObFZ Bratislava-vidiek, od roku 2006 do roku 2010 zasa v Rade BFZ a vo výkonnom výbore ObFZ Bratislava-vidiek. V roku 2010 som sa stal predsedom ObFZ Bratislava-vidiek. A 25. júna 2011 som bol na mimoriadnej konferencii BFZ zvolený za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku, kde pôsobím až po súčasnosť.
Futbal s vyše 15 tisícimi aktívnymi hráčmi a hráčkami je v Bratislavskom kraji číslo jeden a BFZ dosť veľa robí preto, aby neustále napredoval?
BFZ je v našom kraji najpočetnejším zväzom. Urobili sme si takú analýzu a z nej vyplýva, že z 25 športových zväzov v BSK má BFZ toľko členov od 6 do 19 rokov, ako všetky ostatné zväzy dokopy. Príchodom predsedu BSK Juraja Drobu od 1.1. 2018, jeho poradcu a súčasného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, riaditeľa odboru školstva, mládeže a športu Igora Urbančíka a mňa, BSK skutočne výrazne podporuje nielen školstvo, mládež, ale aj šport ako taký rôznymi dotáciami. BFZ podporujú aj rôzne firmy, počas roka organizujeme veľa mládežníckych turnajov na medzinárodnej úrovni. Máme družbu so zväzmi, ako sú Ľjubľana, Záhreb, Belehrad, Györ-Moson-Sopron, Juhomoravský zväz, Pražský zväz a Krakovský zväz. Myslím si, že za mojej éry, kolegov vo výkonnom výbore, predsedov a členov odborných komisií je podpora mládežníckeho futbalu viac ako dobrá. A za to im patrí veľká vďaka!
Fanklub v auguste oslávi desiate výročie svojho založenia, ako hodnotíš jeho činnosť?
V prvom rade som veľmi rád, že ma ľudia okolo predsedu fanklubu Romana Táborského oslovili s možnosťou byť súčasťou a členom tohto výborného kolektívu. Fanklub od svojho založenia vykazuje bohatú činnosť, organizuje veľmi pekné akcie, či sú to jubileá a spomienky na bývalých výborných hráčov, trénerov, zaujímavé a hodnotné fanzóny s rôznymi hosťami. Osobne si myslím, že vedenie SFZ by malo ešte viac podporovať tento fanklub. Spolupráca určite nie je zlá, ale mohla by byť lepšia, lebo fanklub by mal byť predĺženou rukou medzi SFZ, klubmi, fanúšikmi a športovou verejnosťou. Vždy rád prídem medzi týchto ľudí, ktorých viacerých poznám. Sú to futbaloví a športoví nadšenci, ktorí neľutujú vlastné peniaze i čas a slovenskú reprezentáciu povzbudzujú doma i vonku. Sú takým dvanástym hráčom pre našu reprezentáciu a to nielen seniorov, ale aj ďalších výberov. Za to si zaslúžia veľké uznanie, preto SFZ by mal fanklubu ešte viac vychádzať v ústrety a lepšie s ním spolupracovať.
Pokiaľ všetko pôjde dobre, tak slovenskú reprezentáciu čaká na jeseň veľká porcia zápasov, šesť v Lige národov a verme, že aj dva v play-off o postup na budúcoročné EURO. Ako v nich obstojí?
V lige národov máme kvalitných súperov na čele s našim susedom Českom a v baráži nás čaká nepríjemné a húževnaté ostrovné Írsko. Myslím si, že treba sa pobiť v obidvoch súťažiach o čo najlepší výsledok a pokiaľ by sme postúpili na EURO, tak by to bol pre náš futbal ďalší pekný úspech. Pevne verím, že by sme mohli zvládnuť všetky náročné zápasy. Väčšina našich hráčov hrá v kvalitných zahraničných kluboch, máme dobrý mix starších a mladých futbalistov, takže na veľmi náročnú jeseň sa môžeme pozerať s určitým optimizmom.
foto: Anton Holienčin
Najväčší zážitok mala z oslavy otcovej osemdesiatky
V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie majú slušné zastúpenie aj ženy. Jednou z nich je skutočná kapacita, MUDr. Ľubica Murínová, PhD., vedúca oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave. Trpezlivosť, vytrvalosť, chuť ísť ďalej, aj keď sa nedarí… To charakterizuje túto dámu, ktorá zasvätila svoj profesionálny život vede a dosiahla výsledky, ktoré poznajú aj v zahraničí. V tomto roku je nominovaná aj na ocenenie Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum.
OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Ľubicou Murínovou
Predstavte sa nám, povedzte nám niečo o sebe a hlavne či ste sa v minulosti venovali aj nejakému športu?
Vyštudovala som všeobecné lekárstvo na LF UK a následne som tam dokončila aj postgraduálne štúdium na Ústave hygieny. Začala som pracovať na Ústave preventívnej a klinickej medicíny a od roku 2003 pracujem na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde sa okrem vedy venujem aj pedagogickej činnosti na Fakulte verejného zdravotníctva a Lekárskej fakulte. Náš výskum je zameraný na vplyv znečistenia životného prostredia chemickými látkami na zdravie ľudí. V súčasnosti je náš pracovný tím zapojený do 2-och medzinárodných projektov – celoeurópskeho projektu HBM4EU (Európska iniciatíva ľudského biomonitoringu) v rámci programu EÚ Horizont 2020 a americko-slovenského projektu financovaného z NIH v USA. Športu som sa s prestávkami rekreačne venovala od detstva – najprv to bolo krasokorčuľovanie a gymnastika ešte v predškolskom veku, neskôr to bolo fitnes. Počas vysokej školy ma zaujali bojové športy a hlavne Kung-Fu, neskôr to boli brušné tance a aktuálne ma okrem posilňovania nadchol Nordic walking, predovšetkým kvôli jeho výborným zdravotným účinkom na pohybový systém. Chôdza po kopcoch na Orave, kde máme drevenicu, mi pomáha psychicky sa odreagovať a výborne sa pri nej premýšľa – už som počas trekov vyriešila pár problémov, ktoré mi prišli
predtým neriešiteľné…
Odkedy ste členkou fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste videla na vlastné oči?
S futbalom som vyrastala, keďže môj otec Vladimír Randa bol rozhodca a tak sme s maminou trávili veľa času na tribúnach. Ocinovi som fandila a ťažko som niesla, keď sa jeho rozhodnutia divákom nepáčili. Priznám sa, už si ani nepamätám, koľko zápasov som videla, ale asi môžem s malým zveličením povedať, že som členkou fanklubu už od svojho narodenia.
Aký máte najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Dlhoročným nadšeným členom fanklubu je môj otec, ktorý stál vždy na strane slovenského futbalu v čase jeho úspechov aj neúspechov. Mám emotívny zážitok spojený s fanklubom, ktorý sa týka oslavy otcovho životného jubilea 80 rokov. Úprimne ma dojalo a zároveň potešilo, koľko priateľov a členov fanklubu si spomenulo a blahoželalo spoločne – je to príjemné byť v okruhu priateľov a známych.
Na jeseň slovenskú reprezentáciu čaká veľká porcia dôležitých zápasov, na ktoré sa pôjdete pozrieť?
Plánujem sa ísť pozrieť s ocinom a manželom aspoň na niektoré zo štyroch zápasov, ktoré budú hrané na Slovensku, ale uvidíme, ako sa u nás vyvinie epidemiologická situácia ohľadom COVID-19.
Čo pre vás znamená, že ste v nominácii prestížnej ankete Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum?
Veľmi si vážim, že som nominovaná. Znamená to, že niekto si prácu moju a mojich kolegýň a kolegov všimol a považuje ju za dôležitú a prínosnú. A veľmi ma teší podpora mojej rodiny, priateľov a známych.
Aké sú vaše ďalšie plány?
Veľa sa aktuálne hovorí o znečistení Zemplína polychlórovanými bifenylmi (PCB). Náš pracovný tím sa tejto téme venuje viac ako 20 rokov. Opakovane upozorňujeme zodpovedné autority na vysokú expozíciu ľudí PCB v tejto oblasti. Chceme docieliť, aby naše výsledky napomohli zodpovednému riešeniu tohto problému. V blízkej budúcnosti chcem tiež prispieť k zavedeniu ľudského biomonitoringu – teda meraniu koncentrácií znečisťujúcich látok z prostredia v tele obyvateľov – na celoslovenskej úrovni. V tejto oblasti zaostávame aj v porovnaní s našimi susedmi z V4. Údaje o záťaži obyvateľov Slovenska toxickými látkami sú dôležité pre poznanie aktuálneho stavu, vývojových trendov a pochopeniu súvislostí čo je kľúčové, pretože zníženie záťaže obyvateľstva chemickými látkami znamená zníženie rizika výskytu mnohých nepriaznivých zdravotných následkov z tejto expozície v celej populácii a samozrejme identifikácii zaťažených oblastí na Slovensku.
A touto cestou prosíme našich členov, aby podporili členku fanklubu v ankete Slovenka roka 2020 a dali jej hlas. Hlasuje sa do 12 hodiny 28. augusta formou SMS v tvare SR 11 na číslo 7504, alebo na www.slovenkaroka@hlasovanie.
Foto: archív (ľm)
Pred 20 rokmi tragicky odišiel skvelý futbalista Peter Dubovský
Smutné výročie! Práve dnes je to 20 rokov, čo predčasne zomrel talentovaný futbalista Peter Dubovský. Na dovolenke v Thajsku spadol z výšky viac ako 10 metrov. Pri tom sa však nešťastne pošmykol a utrpel silné krvácanie a poškodenie mozgu.
OFSFR – Bratislava/ Milan Valko
Pre celé Slovensko bolo neuveriteľným šokom to, čo sa stalo 23. júna 2000 v Thajsku. Nikto tej hroznej správe nechcel uveriť a dodnes mnohým z nás spôsobuje ťažké chvíle a pichanie pri srdci. Peter odišiel tragicky a nečakane bez akéhokoľvek varovania vo veku 28 rokov. Takmer v zlomku sekundy.
Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku 2000 ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť medzinárodný mládežnícky turnaj Memoriál Petra Dubovského. V tomto roku sa však jubilejný 20. ročník z dôvodu pandémie koronavírusu a prijatých opatrení neuskutočnil a bol preložený na budúci rok.
,,Petrovi som rozhodoval niekoľko zápasov, či už v mládežníckych kategóriách, alebo v prípravných stretnutiach Slovana a vždy sa venoval a sústredil iba na hru. Pre rozhodcov to bol jeden bezproblémový hráč, lebo nikdy nekomentoval rozhodnutia arbitrov. Peter bol vo všetkom skvelý, futbalovým myslením totiž prevyšoval viacerých hráčov, už keď dostával prihrávku, vedel čo s ňou urobí. Mal skvelú ľavačku a rovnako aj vynikajúcu techniku. Dobre som poznal i jeho rodičov, otca Viliama a mamu Darinu. S ňou som sa stretával aj po pracovnej stránke, lebo robila v jednej mestskej inžinierskej organizácii,“ zalovil v spomienkach na Petra Dubovského bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.
Peter Dubovský sa výraznou mierou v roku 1992 pričinil v drese Slovana o zisk emotívneho federálneho titulu. Dvakrát po sebe sa stal s 27 a 24 gólmi kráľom strelcov spoločnej československej súťaže. O rok neskôr ho vyhlásili za Najlepšieho slovenského futbalistu. Za belasých odohral 93 súťažných duelov a strelil 59 gólov.
V roku 1993 sa Dubovský upísal slávnemu španielskemu klubu Real Madrid, v ktorom pôsobil do roku 1995. V konkurencii elitných svetových futbalistov však počas éry trénerov „bieleho baletu“ Benita Flora, Vicente del Bosqueho a Jorge Valdana odohral len 33 zápasov a dal dva góly. Napriek tomu sa s „pusinkami“ tešil zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey (1993/1994) a španielskom Superpohári 1994. Španielska Primera División mu však učarovala a tak sa presunul v roku 1995 do konkurenčného Realu Oviedo, kde dostal podstatne väčší priestor. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000 celkovo 120 súťažných stretnutí a dal 17 gólov. Za reprezentáciu Československa nastúpil celkovo v 14 zápasoch a strelil 9 gólov, v drese Slovenska nazbieral 33 štartov, ktoré ozdobil 12 presnými zásahmi.
Profil Petra Dubovského Narodený: 7. mája 1972 v Bratislave Zomrel: 23. júna 2000 v Ko Samui (Thajsko) Post: ofenzívny stredopoliar, útočník Výška: 179 cm Vzdelanie: nedokončené štúdium na VŠE v Bratislave (dnešná EU) Klubová kariéra: Vinohrady Bratislava, Slovan Bratislava (94 zápasov/59 gólov), Real Madrid (31/2), Real Oviedo (120/17) Reprezentačná kariéra: Československo (14/9), Slovensko (33/12) Najväčšie úspechy: dvojnásobný kráľ strelcov vo federálnej lige (1991/1992 a 1992/1993), majster federálnej ligy 1992/1992 (Slovan Bratislava), majster Španielska 1994/1995 (Real Madrid), víťaz Copa del Rey 1993/1994 (Real Madrid), víťaz španielskeho Superpohára 1994 (Real Madrid) Individuálne ocenenia: Najlepší slovenský futbalista 1993, 2. miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia, 4. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia Prezývky: Bobo, Dubo, Dubák
Marián Póša je telom i dušou jeden z najväčších fanúšikov spomedzi všetkých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie! Ročne totiž navštívi takmer 200 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, v ktorých pôsobia Slováci vo viacerých športoch. S jedným lídrov našich fanúšikov prinášame obšírnejší rozhovor.
OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Mariánom Póšom
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Mám 47 rokov a som rodákom zo Šoporne. Po ZŠ v Šoporni som študoval na Gymnáziu v Šali, chemicko-technologickú fakultu v Bratislave som ukončil v momente, keď sa nám narodil syn Andreas. Som slobodný-rozvedený. Síce vlastním Európsku akciovú spoločnosť, ale živím sa i manuálne v stavebníctve (prevažne elektroinštalácie). Na základnej škole bola učiteľkou telesnej výchovy moja mama Alžbeta, ktorá u mňa prebudila už v útlom detstve záujem o šport a aktívne (i keď nie na profesionálnej úrovni ) ma viedla k športovej všestrannosti. Hlavne v atletických disciplínach a lyžovaní som absolvoval súťaže na krajskej úrovni. Hrával som tiež futbal, kde som si prešiel asi všetky posty od brankára až po útočníka. Stolnému tenisu som sa venoval ako žiak i dorastenec v miestnych športových kluboch. Lenže opakovaná zlomenina ruky ma dala bokom a nakoniec som ostal už ,,iba“ pri bezkontaktnom karate-kata počas 3 rokov na gymnáziu. V týchto rokov som nikdy nebral na veľkú váhu diplomy, medaily či páskovanie v karate, skôr išlo o čistú lásku k športom, ktoré som robil. Myslím si, že v súčasnosti rodičia ženú deti veľmi k dokonalosti, venujú sa zväčša iba jednému vybranému športu a potom deti to berú až prehnane profesionálne. Z priebežných neúspechov sú frustrované a samotný- ten pravý pocit zo športovania je na druhom mieste…
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Do fanklubu ma priviedol môj brat Štefan, ktorý sa poznal s Milošom Kopčom. Deviateho októbra 2014 sme spoločne obaja absolvovali prvú fanzónu a prevzali si uvítacie balíčky. Bolo to v Žiline pred zápasom kvalifikácie ME 2016 so Španielskom, ktorý sme vyhrali 2:1. Veľmi dobre sa pamätám, ako som sa prvýkrát zoznámil s vynikajúcimi hráčmi s Jozefom Štibrányim a Adolfom Schererom. Samozrejme, že s takými legendami som si ihneď spravil fotky a porozprával sa s nimi o futbale. Nerobím si žiadnu evidenciu koľko zápasov som videl naživo. Od malička to istotne bude veľké číslo i keď to boli iba domáce zápasy (tie vonku som všetky absolvoval pred telkou). Od vstupu do fanklubu sa to však rapídne zmenilo, počnúc stretnutím so Španielskom až doteraz, teda takmer 6 rokov, som vynechal kvôli zdravotným problémom doma i vonku iba dva zápasy.
Tvojimi vernými spoločníkmi sa stali dva bubny, ktoré berieš na každé podujatie. Počas futbalových stretnutí bubnuješ celých 90 minút, čo je zrejme aj dosť fyzicky náročné?
Bubnovanie, ako aj presun bubnov na i zo zápasov je fakt poriadna makačka, lebo treba ich niekedy niesť aj niekoľko kilometrov. Aj preto posledné zápasy už absolvujem len s jedným (ľahšie zobrať len náhradnú blanu). Keď som väčšinou brával dva bubny, tak na druhom aj tak nemal kto bubnovať. Je to na škodu veci, pretože sám seba zaraďujem len do kategórie podpriemerného bubeníka a preto tento handicap kompenzujem silou úderov a zanietenosťou. Zväčša to má svoje následky, krvavé hánky, roztrhnutú blanu či svalovicu…
Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Všetky zájazdy neabsolvujem s fanklubom, chodievam aj vlastným mikrobusom, ale pekné spomienky mám aj z autobusového zájazdu do Macedónska. Môj najväčší zážitok sa viaže s letom na Maltu. Zrejme aj preto, že som tam bubnoval s bubnom, ktorý vybavil Marek Hamšík od domácich fanúšikov.
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Určite ten prvý domáci s fanklubom, ktorý som už spomenul, teda proti Španielsku. V zahraničí to bol súboj na ME 2016 vo Francúzsku s Ruskom. A ak hovoríme o pozitívnych veciach, tak vo mne veľký dojem zanechalo aj naše víťazstvo v medzištátnom zápase v Augsburgu na pôde úradujúcich majstrov sveta z Nemecka 3:1. Pravda, súper nám túto prehru vrátil na ME 2016 aj s úrokmi. S ohľadom na atmosféru mám krásne spomienky na všetky zápasy na ME vo Francúzku i ME 21 v Poľsku. Isteže, výborné bolo vidieť našu reprezentáciu aj v Anglicku, Škótsku, Maďarsku, či na Ukrajine. Samozrejme, do tohto výpočtu zápasov zaraďujem všetky odohrané na našom krásnom štadióne v Trnave. V srdci mi ostalo i bubnovanie po viacerých mestách, všade tam kde hrala zápasy naša reprezentácia do 21 rokov. A takisto stretnutia našich dievčat na ME hráčok do 19 rokov, ktoré som tiež podporil mojím bubnovaním.
V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vždy privedie skvelých hostí do fanzóny a určite tomu bude aj na oslave 10. výročia fanklubu. A koho by som si osobne želal? Potešilo by ma, keby medzi nás prišiel niekto z kvarteta Marek Hamšík, Martin Škrtel, Ján Kozák st. a Vladimír Weiss st. Všetko veľké osobnosti slovenského futbalu.
Založil si občianske združenie Fandíme Slovensku, čo nám o ňom povieš?
OZ Fandíme Slovensku existuje od roku 2015. Niektoré body zo stanov sa mi darí realizovať viac úspešne, ale ďalšie vôbec. Asi najviac sa popri zájazdom na rôzne športové podujatia darí stránke a skupine s rovnakým názvom Fans Slovakia, kde informujem o dianí v slovenskom športe. Robím rôzne súťaže o vecné ceny a zadávam oznamy ohľadom výjazdov-zájazdov. Dobré meno Fans Slovakia sa síce pomaličky šíri (je nás dokopy 20 000 na oboch platformách). Verím však, že potenciál je až 10 násobok momentálneho počtu, aj keď v podstate každý Slovák Fandí Slovensku, takže možno nás raz v budúcnosti budú milióny na Fans Slovakia (smiech).
Ako vnímaš množstvo stretnutí, ktoré pravdepodobne čakajú slovenskú reprezentáciu na jeseň? Máme na mysli baráž s Írskom o postup na EURO 2020 a tiež aj šesť súbojov v Lige národov?
Dúfam, že všetky zápasy sa budú konať na jeseň tak, ako je to avizované. Je ich fakt veľa a dosť nahusto, ale mne osobne to aj vyhovuje. Som totiž po nedávnej operácii a v septembri by som už mal byť k dispozícii aj s bubnom. Otázkou je, či popri zdraviu budem na tom dobre aj finančne a časovo. Každopádne sa však už teším na futbal – veď je to moja srdcovka!
OFSFR – Púchov/ Milan Valko sa porozprával s Gabrielom Tanuškom
Pokračujeme v našom seriáli predstavovaní členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našim partnerom na rozhovor je Gabriel Tanuška, ktorého mnohí z fanklubu poznajú pod menom Gabo. A viacerí ho poznáme aj z televíznej súťaže Duel, v ktorej si dobre počínal.
Čo pre teba znamená členstvo vo fanklube a odkedy si jeho členom?
Mám 67 rokov a vo fanklube som tuším šesť rokov. O jeho existencii som sa dozvedel od známych na pive. Veľmi sa mi nechcelo do neho vstúpiť, lebo nemám rád ultras a bojovné skupiny. Pretože sa športom neživím, beriem ho ako zábavu, spestrenie života a to už asi od piatich 5 rokov, keď ma otec začal brávať na futbal. Rýchlo som sa však presvedčil, že v našom fanklube sú inteligentní ľudia, ktorí majú futbal naozaj radi. Akurát som išiel do dôchodku a tak namiesto pracovného kolektívu som sa dostal do inej komunity. Spoznal som nových, zaujímavých ľudí. Na stretnutia slovenskej reprezentácie sa vždy teším a nevynechávam ani zaujímavé a hodnotné fanzóny. Tu získavam mnoho zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa inak nedostal. A stretávam známe tváre z trávnikov i mimo neho.
S fanklubom, ale aj po vlastnej linke si už navštívil dosť zápasov…
S predsedom fanklubu Romanom Táborským sme si dosť sadli. Hlavne pri výjazdoch na Audi Cup do Mníchova, ale aj inde, kde mohol využiť moju znalosť nemčiny. V dobrom spomínam na Garmisch-Partenkirchen, kde som dojednal dosť veľkú zľavu na lanovku na Zugspitze pre všetkých a taktiež na iný ročník Audi Cupu, na ktorom sa Roman nemohol zúčastniť a požiadal ma, aby som si to zobral starosť. Myslím, že sa nám to vydarilo, aj keď gro najdôležitejšieho vybavil Roman z domu vopred. Z Púchova je nás vo fanklube sedem, či osem. Niektoré zahraničné cesty si vybavujeme sami. Kamarát Jano Helík presonduje všetko o mieste kam ideme, spojenia letecké, vlakové, ubytovacie možnosti, ja mám potom na starosti ich obstaranie cez internet a dorozumenie sa.
Ktoré zápasy ti najviac utkveli v pamäti?
Prvý zápas reprezentácie som videl v Bratislave, keď sme v kvalifikácií na ME 1980 (ešte ČSSR) vyhrali nad Francúzskom 2:0. Vtedy Tondo Panenka zopakoval legendárnu penaltu z Belehradu. Najviac spomínam na kvalifikačné stretnutie MS 2018 v Škótsku. Pretože doma spievam v malom ľudovom spevokole Štepnická skala, na futbal som si zobral kroj a v tom som išiel do hľadiska. Po ceste ma zastavovali Škóti, fotili sa so mnou, ponúkli mi whisky a veľmi srdečne sa porozprávali. Aj kameraman škótskej televízie si ma vybral a strihol ma do obrazu počas spievania našej hymny. A už počas spiatočnej cesty domov na londýnskom letisku som mal telefonáty. V Glagowe sa mi veľmi páčilo, že počas prestávky v polčase hrali škótsku ľudovú pieseň, na svetelnej tabuli bežal text, lopta skákala v rytme piesne zo slabiky na slabiku a celý štadión spieval a spieval. Nikde žiadny náznak bitky, alebo ťahaníc. Po zápase sme mali v krčme vedľa našej ubytovne na pivo zľavu 25 percent pri preukázaní sa kľúčom s vysačkou. Aj na druhý deň veľmi uznanlivo rozprávali najmä o brankárovi Dúbravkovi. Taktiež som mal ohromný zážitok z prípravného zápasu s Nemeckom v Augsburgu, keď sme prekvapujúco vyhrali 3:1 a cez pestávku i po zápase sa ponad Augsburg prehnala riadna búrka s prietržou mračien. Každé stretnutie je iné. Nielen na ihrisku, ale aj za bariérami. Sem tam sa mi podarí zobrať so sebou aj manželku a už máme vo Veľkom Orvišti aj kamarátov, Chalániovcov, s ktorými sa aj navštevujeme.
Pre futbal je dobré znamenie, že pandémia koronavírusu je na ústupe a už sa rozbehli niektoré zahraničné ligy v Nemecku, Česku, Maďarsku, Poľsku a aj inde…
Futbal mám veľmi rád, chýba mi, ale v prvom rade myslím na svoju bezpečnosť. Nebol som na ME 2016 vo Francúzsku, ani MS 2018 v Rusku a ani na veľmi vypätom a rizikovom zápase v Maďarsku. To boli hrozby teroristických útokov a pretože futbal považujem predovšetkým za zábavu, kvôli ktorému vraj „chleba lacnejší nebude“ nechcelo sa mi riskovať zdravie a život. Skôr ho považujem za príležitosť stretávať sa s ľuďmi z iných krajín, spoznávať tieto krajiny a nadväzovať priateľstvá. Ak Pán Boh dá, korona sa pominie a futbal sa znovu naplno rozbehne, chcem byť zas pri tom. Na stretnutiach môjho Púchova v II. lige a slovenskej reprezentácie.
foto: archív (gt)
Na osemfinálovom zápase EURA s Nemeckom bol aj s vnukom
V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú rôzni zaujímaví ľudia a skutoční priaznivci najpopulárnejšieho športu na svete. Medzi patrí nich aj Jaroslav Psota st., ktorý neraz aj s celou svojou početnou rodinou navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie doma i v zahraničí.
OFSFR – Lehota pri Nitre/ Milan Valko sa porozprával s Jaroslavom Psotom st.
Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Narodil som sa v Lehote pri Nitre, kde žijem prakticky celý život. V minulosti som hrával futbal vo viacerých tímoch, okrem iného napríklad v doraste Nitry a Zlatých Moraviec. Neskôr za mužov krajské súťaže a niekoľko sezón v 3. rakúskej lige. Sme taká futbalová rodina, každý z troch synov aj vnuk hrávajú, alebo hrávali súťažne a my s manželkou sme chodili pravidelne na ich zápasy už od žiackych turnajov.
Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Do tej doby som naživo videl iba zopár zápasov, ale od EURA 2016 sme boli spolu s manželkou na každom domácom stretnutí a vonku sme ich vynechali len niekoľko. Niekedy chodia spolu s nami na zápasy aj synovia a ich vnúčatá. Dokonca na EURO 2016 vo Francúzsku sme boli na osemfinále s Nemeckom celá rodina a najmladším účastníkom celého zájazdu fanklubu bol môj vnuk, ktorý mal vtedy 8 rokov. Takéto podobné rodinné výjazdy sme mali napríklad aj v kvalifikačných zápasoch v Anglicku, Litve, Slovinsku a pod.
Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom máme veľa spomienok a zážitkov, ktoré sa spájajú hlavne s „výjazdami“ – spomeniem hlavne Štokholm, Litvu, vo Švajčiarsku Ženevu, Zürich a Nyon, alebo Londýn. Vždy tam bola dobrá partia a atmosféra, veľa sa pochodilo z týchto miest a krajín, spoznali sme ich pamiatky, kultúru, ľudí… Okrem futbalu je tam aj táto pridaná hodnota, že je na čo spomínať. Vypichol by som možno ešte Baku – pekné mesto aj krajina, plno zážitkov (napr. z ochutnávky vína alebo zo zápasu fanklubu) a potom víťazstvo našich futbalistov 5:1… Nezabudnuteľný je aj jeden zážitok z letiska, kedy Jožovi („Čárovi“) manželka pribalila nôž do batožiny a nič mu o tom nepovedala. Potom jeho museli prehľadávať ako nejakého teroristu..
Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Tých pamätných zápasov našich futbalistov bolo tiež veľa. Asi najviac ten z MS 2010 proti Taliansku, kedy sme na úkor úradujúcich majstrov sveta postúpili do osemfinále a to hneď pri našej prvej účasti – to vtedy asi málokto čakal. Nezabudnuteľné sú ale aj výhry v kvalifikácii na MS 2010 s Českom a Poľskom (najmä ten v Chorzowe), alebo výhra s ďalšími úradujúcimi majstrami sveta Španielmi v kvalifikácii Eura 2016, či víťazstvo nad Rusmi na ME 2016 vo Francúzsku.
V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Okrem známych futbalistov zo staršej generácie by som možno privítal aj niektorých z tej mladšej generácie. Môžem spomenúť Róberta Vitteka, Mareka Mintála, Szilárda Németha, Martina Škrtela, Jána Ďuricu, Jána Muchu, Stanislava Šestáka, Dušana Tittela, Vladimíra Janočka, Tomáša Hubočana, Vratislava Greška a podobne. Sú to všetko bývalí výborní dlhoroční reprezentanti a Škrtel s Hubočanom stále ešte hrajú v tureckej a cyperskej lige.
Slovenská reprezentácia má stále šancu postúpiť na budúcoročné EURO. Myslíš si, že dokáže zdolať najprv v semifinále play-off Írsko a potom víťaza zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko?
Verím, že na EURO sa kvalifikujeme, aj keď to bude ťažké. S ostrovnými súpermi nám to veľmi nejde, ale výhodou môže byť naše domáce prostredie, lebo v Írsku by to bolo ešte náročnejšie. Ak by sme cez Írov postúpili, potom je to 50:50 a je jedno, proti komu by sme hrali – v tej fáze sa už môže stať čokoľvek.
V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú aj niekoľkí bývalí známi futbalisti. Jedným z nich je niekdajší útočník ČH Bratislava Ján Gálik, s ktorým sme sa porozprávali na viaceré futbalové témy.
OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jánom Gálikom
Predstav sa nám, povedz nám hlavne niečo o tvojej známej kariére v ČH Bratislava?
Pochádzam z dedinky Žitavany kilometer od Zlatých Moraviec. Tam som vyrastal a hrával futbal od žiakov až po seniorov. Môj otec bol mojim veľkým fanúšikom, všade chodil za mnou, kde som hral. Už v 17 rokoch som debutoval za mužstvo dospelých. V Žitavanoch ma formovali viacerí tréneri, Ernest Chren ma naučil všetky základy, ďalšími boli Štefan Rosinský a Michal Ondráš. Po skončení základnej školy som absolvoval stredné odborné učilište s maturitou v Calex v Zlatých Moravciach. Vojenčinu som si odkrútil v ČH Bratislava, do tohto klubu som narukoval v sezóne 1985/86. Práve vtedy tu končil s kariérou výborný futbalista a Člen klubu ligových kanonierov Ján Čapkovič. Stretol som sa tu s výbornými trénermi, akými boli Vladimír Hrivnák, Anton Urban, Juraj Szikora, Jaroslav Kravárik, Dušan Jacko a Jaroslav Baláž. Takisto s hráčmi, medzi ktorých patrili Ľuboš Harvánek, Milan Gabura, Stanislav Orth, Augustín Antalík, Jozef Pukalovič a ďalší. Veľa som sa od nich naučil a s Pukalovičom sme vytvorili úderný útok. Keďže tu boli dobré podmienky na futbalový rast, v ČH som ostal aj po skončení vojenčiny. Dostal som byt a odvtedy som sa stal Bratislavčanom. V ČH som pôsobil sedem rokov, zažil som s ňou dobré i horšie časy, postup do I. SNL, ale aj zostup do II. SNL. Dlhší čas som bol civilným zamestnancom na ministerstve vnútra a od roku 2000 podnikám v oblasti tabakového priemyslu.
Tvoju kariéru poznačilo aj niekoľko ťažkých zranení…
V ČH po zrážke s brankárom som si zlomil kľúčnu kosť. Po pol roku som išiel znova trénovať, šmykol som sa a opäť sa mi obnovilo zranenie. Keď sa otvorili hranice išiel som po stopách svojich kamarátov a spoluhráčov a od roku 1992 do roku 2003 som hrával v nižších rakúskych súťažiach. Vtedy som mal 38 rokov a potom ešte na rok som sa vrátil do rodnej dediny Žitavany.
V súčasnosti si členom tímu Old Boys ŠK Slovan Bratislava, s ktorým každý rok zohráš dosť exhibičných zápasov a turnajov po celom Slovensku. Čo to pre teba znamená?
Hrávam za nich sedem rokov, prišiel som do skvelej partie, ktorá sa za tie roky vybudovala. Silná značka Slovana stále rezonuje po celom Slovensku, ľudia si tento klub veľmi vážia. Old Boys výborne vedú Otto Frišták s Palom Jančovičom a sú v ňom také osobnosti, ako Ivan Hrdlička, Stanislav Fišan, Jaroslav Timko, Marián Pochaba, Miroslav Veselý, Vladimír Kinier, Jaroslav Černil, Pavol Sedlák, Samuel Slovák, Martin Karnas a ďalší. Ako napríklad Marián Goňo, ktorý ma priviedol do tohto tímu. Toto združenie funguje na vysokej úrovni, každý pondelok do vypuknutia koronavírusu sme sa stretávali na ihrisku Rapidu. Som veľmi rád, že som v tomto mužstve a už sa neviem dočkať, kedy sa znova stretneme a začneme trénovať.
Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Aj v tomto mojom členstve má prsty Marián Goňo, s ktorým som dobrý kamarát, takže mne a ďalším, ako napríklad Mariánovi Ježíkovi navrhol, aby sme vstúpili do tohto fanklubu. Keď Slovensko v minulosti hrávalo v Bratislave, tak som nevynechal ani jeden jeho zápas. Do Žiliny som takmer vôbec nechodil, nejaké stretnutia som videl v Trnave, ale väčšinou všetky som si pozrel v televízii.
S fanklubom si navštívil zápas slovenskej reprezentácie v Štokholme proti Švédsku. Aký zážitok si mal z neho?
Veľmi pekný, hoci išlo iba o priateľský medzištátny zápas. Štokholm zanechal vo mne veľmi silný dojem, teda celková jeho kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi svetoznámej skupiny ABBA. Samozrejme, krásnym zážitkom bolo aj samotné stretnutie v nádhernej Friends aréne. Na zápasy do zahraničia málo cestujem, lebo sa bojím lietania. Veľký zážitok však mám z nášho víťazstva v kvalifikačnom zápase C-skupiny o postup na MS 2010 v Prahe nad Českom 2:1. Videl som ho na vlastné oči a keď strelil Jendrišek náš víťazný gól, radosť mužstva na Letnej bola obrovská a nadšene mu aplaudovala aj početná skupina slovenských fanúšikov, ktorých bolo celý zápas viac počuť ako domácich.
Fortuna liga je prerušená od marca pre pandémiu koronavírusu. Podľa Prezídia Únie ligových klubov (ÚLK) sa neobnoví skôr ako začiatkom júna. Myslíš si, že sa dohrá jej ročník?
Futbal mi veľmi chýba, chodím na takmer každý ligový zápas ŠK Slovan, jednako si myslím, že po vzore Francúzska a Holandska lepšie by už bolo asi ukončiť sezónu a dôkladne sa pripraviť novú. Podľa mňa to nemá význam už nejako siliť. Slovan by bol vyhlásený za majstra a z Fortuna ligy by nikto nevypadol.
foto: Milina Strihovská a archív jg
Zdenko Jurkemik vynechal nedobrovoľne iba zápas s Gibraltarom
OFSFR – Javorinka / Otázky Milan Valko
Telegraficky.
Foto: archív OFSFR – zľava – futbalový priateľ Jozef Plank, Zdenko Jurkemik, Adam Boleček
Odkiaľ je rodákom, čo robí a venoval sa v minulosti aj nejakému športu?
Medzi fanúšikmi je legenda a môžete ho identifikovať podľa slovenskej vlajky s nápisom Javorinka, dedinky neďaleko Galanty, odkiaľ pochádza. Pracuje tam ako predseda poľnohospodárskeho družstva. Hrával futbal i hokej a pri ňom mal aj nepríjemné zranenie.
Odkedy je členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov videl doma a v zahraničí?
V súčasnosti len ťažko nájdete vernejšieho fanúšika slovenských futbalistov. Člen oficiálneho fanklubu reprezentácie Zdenko Jurkemik vynechal od MS v Afrike iba jediný duel slovenského národného tímu. “Za futbalom som začal cestovať pravidelne po páde železnej opony, predovšetkým na československú reprezentáciu,” rozpráva o svojej futbalovej vášni Zdenko Jurkemik. Ako futbalového fajnšmekra ho lákajú aj klubové zápasy veľkých mužstiev, ale prioritou číslo jeden je národný tím. “V posledných rokoch sa slovenská reprezentácia stala mojou srdcovkou. Od svetového šampionátu v Afrike som bol na všetkých jej zápasoch doma i vonku, s výnimkou duelu s Gibraltárom, ktorý mal byť pôvodne neoficiálnym stretnutím,” dokumentuje svoj vzťah k mužstvu. Členom fanklubu je od začiatku a v podstate tvoril jadro fanúšikov, priateľov ktorí chodili na zápasy spoločne ešte pred jeho vznikom.
Určite má z týchto stretnutí veľa zážitkov, ktorý považuje za najväčší?
S futbalom si človek plní sny a spoznáva priateľov a často stretáva futbalové legendy o ktorých sníval… Futbalových zážitkov má nesmierne veľa. Veď Slovensko porazilo Taliansko v Juhoafrickej republike… Osobne sa stretol s trénerom reprezentácie Anglicka na zápase vo Watforde. Videl nespočetne veľa zápasov v zahraničí a určite nezabudnuteľné sú klasické derby zápasy v Anglicku. Navštívil veľa legendárnych historických klubov v Európe, vrátane najstaršieho klubu na svete 1. FC Sheffield…
Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa neho tento zápas odohrá?
Ak to bude v plánovanom termíne podľa UEFA bude to dobrá správa…
Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie. Myslí si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Doba bude ťažká vo všeobecnosti a to nebude platiť iba pre futbal.
Je vzdialenejšou rodinou ikony československého futbalu Ladislava Jurkemika. Čo si o ňom myslí, občas sa aj stretnú?
S majstrom Európy z roku 1976 Ladislavom Jurkemikom ho nespája iba priezvisko, ale je s ním prepojený rodinnou väzbou. “Môj dedo a jeho otec boli bratia. Keď Laco prestúpil v roku 1973 do bratislavského Interu, začal som chodiť na jeho zápasy,” objasňuje. „Ladislav je výrazná futbalová osobnosť a rád si spomínam na jeho krásnu delovku z ME. Stretávame sa iba príležitostne“.
Najväčší zážitok má zo stretnutia s Jánom Popluhárom
Medzi verných členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí Ľudovít Boleček. Zaujímavé je, že býva v sídle nášho fanklubu, vo Veľkom Orvišti. S rozhľadeným podnikateľom a fanúšikom sme si podebatovali na niektoré aktuálne témy.
OFSFR – Veľké Orvište/ Milan Valko sa porozprával s Ľudovítom Bolečkom
Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Sládkovičove, kde som hrával futbal za dorastenecké mužstvo Slavoj. Po skončení vysokej školy som pracoval v Tesle Piešťany a od roku 1993 podnikám. Bývam vo Veľkom Orvišti, kde má sídlo Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – ,,RIVVIS.“ V rokoch 2007 až 2014 som bol starostom obce Veľké Orvište. V súčasnosti pomáham synovi Adamovi v rodinnej firme, ktorú som založil v roku 2000.
Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?
Spolu s dcérou Lenkou a synom Adamom sme členmi fanklubu od jeho založenia, teda od roku 2010. Na domácej pôde sme videli okolo desať zápasov slovenskej reprezentácie a v zahraničí šesť.
Chodíte spolu na zápasy slovenskej reprezentácie?
Na viaceré zápasy slovenskej reprezentácie sme chodili spolu. Žiaľ, v posledných rokoch už máme menej času, takže vidíme menej stretnutí našej reprezentácie.
Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?
Najkrajšie zážitky mám z niekoľkých stretnutí so slovenským futbalistom storočia pánom Jánom Popluhárom. Som rád, že len vďaka fanklubu som mohol osobne stretnúť a bližšie spoznať tohto vzácneho človeka a veľkého hráča, ktorého som od malička obdivoval. Veľmi zaujímavé boli tiež akcie pri výročiach finále MS Čile 1962, alebo finále ME 1976 v Belehrade, kde sme získali titul majstrov Európy. Rovnako ma zaujali diskusie vo fanzónach pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi a oslavy životných jubileí veľkých osobností slovenského a československého futbalu. Veľmi obetavo sa činnosti fanklubu venuje jeho predseda Roman Táborský.
Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa vás tento duel odohrá?
Netrúfam si povedať kedy, ale verím, že reprezentácia Slovenska sa prebojuje na budúcoročné majstrovstvá Európy.
Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie a myslíte si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Obávam sa, že podobný osud hrozí aj ďalším klubom. Hlavný problém vidím v tom, že futbal a všeobecne šport ovládol biznis. Prepracovaný systém výchovy talentov od žiakov cez dorast a celkovú podporu športu v socializme sme po roku 1989 nezmyselne zrušili. Šport sa stal závislý od peňazí a tých je málo. Ak môžu platiť šport svojim deťom len bohatí rodičia, niekde je zásadná chyba.
Obdobie, ktoré futbalu veľmi nepraje – tak sa potešte, zamyslite pri pesničke…na to bola určená a to bol je hlavný a možno aj úmyselne skrytý odkaz…všetci sme na tej istej futbalovej, životnej… lodi.
„Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Fakty…
Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Otextoval Peter Zeman – skladbu aj naspieval.
Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Skladba dostala názov „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“, ktorého význam možno označiť za motto fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. (…ale aj mnoho iných) Krstnou mamou skladby bola Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Program neopakovateľne moderoval Karol Polák.
Videoklip môžete nájsť na stránke fanklubu…
Tu si pozrite skladbu fanklubu v TV verzii – Futbalista roka 2012
Kapitán majstrov Európy Anton Ondruš má dnes 70 rokov
Kapitán zlatých československých futbalistov z ME 1976 Anton Ondruš má v piatok 27. marca 70 rokov. Bol rodeným lídrom – na trávniku i v kabíne. Porovnávali ho s legendárnym nemeckým reprezentantom Franzom Beckenbauerom.
Bol ešte veľmi malý, keď sa rodina prisťahovala z rodných Solčian do Bratislavy. Bývali na Tehelnom poli, šarvanci sa tam hrávali a raz sa vybrali na štadión k tajomníkovi a oznámili: „Chceme za Slovan hrať.“ To bolo v roku 1960 a o desať rokov hral Ondruš v ligovom mužstve. S výnimkou vojenskej služby v Banskej Bystrici zotrval v belasom drese do roku 1981. Potom skúšal, ako chutí zahraničný futbal v FC Brugge, FC Thonon i FC Biel. Skončil po zranení v roku 1989. Čo všetko sa medzi tým udialo?
V našej lige zohral 226 zápasov, so zahraničnými by to bolo okolo 300. Ako stopér dal 38 gólov! Bol majstrom čs. republiky v rokoch 1970, 1974 a 1975 i víťazom Čs. Pohára v roku 1974. V rokoch 1974 – 1980 58-krát reprezentoval ČSSR a 9-krát skóroval. Tridsaťkrát bol kapitánom. Aj na ME (1976), keď získal v Juhoslávii zlatú medailu, aj na ME 1980, keď sa vracal z Talianska s bronzom. Považovali ho za jedného z najlepších stredných obrancov Európy, prirovnávali k F. Beckenbauerovi. Bol šiestym futbalistom Európy 1976, druhý v ČSSR a v rokoch 1974, 1975 a 1977 tretí. A ako jediný jediný nastúpili vo všetkých 22 zápasoch, v ktorých reprezentácia ČSSR nenašla premožiteľa.
Bol dôstojným nástupcom Popluhára, ktorý chcel vždy víťaziť a byť najlepší. Všetci, s ktorými hral, by vám to potvrdili. Vždy perfektne oblečený, komunikatívny. Na trávniku ako kremeň, húževnatý, vitálny, emotívny, so silnou vôľou. Odohral za sebou aj 30 medzištátnych zápasov, v priebehu štyroch rokov nastúpil 35-krát. Na ME v Belehrade priam oslnil divákov i odborníkov. Slovan stále miluje i navštevuje. Mal v ňom rôzne funkcie ba bol aj predsedom klubu a tiež aj členom širšieho realizačného tímu pred desiatimi rokmi na MS v JAR.
S Antonom Ondrušom sa niekoľkí fanklubáci na čele s jeho predsedom Romanom Táborský stretli začiatkom decembra 2019 v bratislavskom hoteli Holiday Inn na predvianočnom stretnutí SFZ. Vtedy sme mu pripomenuli, že čo hovorí na to, že sa o niekoľko mesiacov zaradí do šíku sedemdesiatnikov. Odvetil nám: ,,Ani si nechcem na to pomyslieť, lebo keď sa povie sedemdesiatka, človek dostane tak trochu aj strach. Lepšie je, keď sa snažím neuvedomovať si to.“
Pochopiteľne, Anton Ondruš si do ďalšieho života želá predovšetkým zdravie: ,,To ostatné si už človek v živote nájde. Zdravie som dával vždy na prvé miesto a dúfam, že sa odo mňa neodkloní ani v ďalších rokoch.“
V roku 2008 mu udelili Cenu fair-play za dlhoročnú úspešnú a príkladnú hráčsku činnosť, v marci 2016 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu a pred ME 2016 ho UEFA zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie majstrovstiev Európy. Anton Ondruš už viac ako tri desiatky rokov žije vo Francúzsku.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Antonovi Ondrušovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Dnes sa krásneho jubilea dožíva člen fanlubu Velimír Adžić.
Všetko najlepšie k 60-tke a nazdravie Vele !!!
Chorvátske srdce verne odovzdané Slovensku.
Milan Valko sa porozprával pre Vás s Velem.
Čerstvý jubilant Velimir Adžič sníva o majstrovskom titule pre Chorvátsko
Velimir Adžič, ktorý je člen oficiálnych fanklubov chorvátskej i slovenskej reprezentácie, chodí do fanzóny a navštevuje zápasy obidvoch reprezentácií, v stredu 18 marca oslávil 60 rokov. Rodák zo Splitu vlastní bezmála 5-tisíc zápasových vstupeniek, okolo 4-tisíc odznakov, vlajky, bulletiny, plakety, spomienkové predmety, sponky na kravaty a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. To je dosť dôvodov na to, aby sme s ním priniesli aktuálny rozhovor.
Aká bola oslava životného jubilea Velimira Adžić?
Moje životné jubileum sme chceli osláviť túto sobotu, ale vzhľadom na súčasnú situáciu okolo koronavírusu sa žiadne posedenie nekoná. Takže v podstate oslava nebola, akurát s manželkou sme si pripili na môj sviatok. Pravda, aj touto cestou ďakujem za množstvo gratulácií od mojich kamarátov a známych, či už formou telefonátov, esemesiek, alebo cez rôzne sociálne siete.
Bol futbal pre teba vždy športom číslo jeden?
Keďže som sa narodil s telesným hendikepom bedrových kĺbov, tak som hrával vodné pólo a bol som aj rozhodca v hádzanej. Dotiahol som to do II. juhoslovanskej ligy. Milujem všetky športy, ale futbal je pre mňa ako diváka na prvom mieste. Je to najlepšia a najpopulárnejšia hra na svete.
Ako vyzeral futbal pred 40 či 50 rokmi, keď ho porovnáš s tým súčasným?
Vtedy pred polstoročím bol futbal pomalší, vtedajšie hviezdy, hoci tiež boli skvelé, zohrali za rok maximálne 40 zápasov. V súčasnosti najlepšie mužstvá niekedy za pol sezóny toľko stretnutí odohrajú. Takisto musím zdôrazniť, že vtedajšia juhoslovanská a československá federálna liga boli kvalitnejšie ako súčasná chorvátska a slovenská najvyššia súťaž. Pravda, myslím si, že vtedy si diváci futbal viac užívali, bolo viac individualít. Na druhej strane mali oveľa viac času loptu si spracovať, teraz je všetko oveľa rýchlejšie a aj preto je tak málo priestoru. Jednako aj v tejto dobre sa s obrovskými nárokmi dokážu vyrovnať viacerí hráči. Messi a Ronaldo sú na čele rebríčka najlepších hráčov na svete už dlhé roky, ale v ich závese je veľa ďalších skvelých hráčov. A som rád, že práve Chorvát Luka Modrič v roku 2018 prerušil ich hegemóniu, keď sa stal podľa FIFA najlepším futbalistom sveta. V súčasnosti futbalisti musia nielen dobre ovládať svoje remeslo, ale sú aj atléti, takže je to taká zmes techniky a dokonalej fyzickej pripravenosti. V minulosti nemuseli ovládať tieto dve činnosti a takisto najväčšie hviezdy toľko nebránili.
Fanúšik zažíva v týchto časoch ťažké obdobie z pandémie spôsobenej koronavírusom, keďže nemôže pozerať a navštevovať nielen domácu súťaž, ale takisto musí zabudnúť aj na elitné európske ligy, Ligu majstrov či Európsku ligu. Takisto sa tento rok nedočká ani záverečného turnaja ME 2020. Kedy sa podľa teba lekárom podarí skoncovať s touto epidémiou?
Fúha, na to si netrúfam odpovedať. Žiaľ, vidím, že všade vo svete sú ľudia nedisciplinovaní a ľahostajní voči tomto vírusu. Takže pokiaľ to takto bude, ktovie kedy sa vrátime do normálneho života. Elitné európske ligy vrátane našej Fortuna ligy chcú dokončiť tento ročník, či sa im to podarí veľa záleží od toho, ako bude pokračovať boj s touto epidémiou. Vo futbale sa točia obrovské peniaze, takže je pochopiteľné, že UEFA má záujem dokončiť tento ročník Ligy majstrov a Európskej ligy. Keďže tento rok sa EURO neuskutoční, môže sa tento jej zámer aj s nejakým oneskorením podariť.
Fanklub chorvátskeho klubu HNK Hajduk Split, ktorý je známy pod pomenovaním Torcida Split, ukázal, že aj fanúšikovia z tvrdého jadra majú dobré srdce. V súčasných ťažkých časoch, ktoré sa nesú v znamení boja proti koronavírusu, neváhali a prišli na pomoc ľuďom v núdzi…
Viem o tom, zachytil som túto správu. Títo fanúšikovia majú dve tváre. Jedna je perfektná, neraz sú darcami krvi a pomôžu ľuďom v núdzi rôznymi spôsobmi. Keď však prídu na štadión, ukazujú druhú odvrátenú tvár, lebo menia sa na agresorov a výtržníkov.
Je niečo, o čom ešte stále snívaš?
Vo svojom súkromnom a športovom živote som si skoro všetko splnil. Bol som na ME i na MS, tešil som sa na toto EURO, ale verím, že ho vidím na budúci rok nielen s chorvátskou, ale aj so slovenskou účasťou. Chorvátsko na MS bolo tretie a druhé a snívam teda o tom, aby ešte počas môjho života sa stalo majstrom Európy, alebo majstrom sveta.
foto: archív OFSFR
Fanklub SVK
Vladimír Randa a Ján Švehlík dostali zlaté odznaky SFZ
Na konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ) v Senci v piatok 28. februára zlaté odznaky SFZ si prevzala desiatka ocenených, ktorých mená sú v slovenskom futbale výrazne zapísané: Ľubomír Suchý, Ján Švehlík, Dušan Galis, Jozef Jeriga, Alexander Schmidt, Peter Barna, Vincent Krško, Vladimír Randa, Ivan Čierny a Viliam Luknár.
Dvaja z nich, Ján Švehlík, ktorý tento rok oslávil 70 rokov a Vladimír Randa v minulom roku 80 rokov, sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Samozrejme, mám z tohto ocenenia veľkú radosť a zároveň ma veľmi potešilo, keď som na konferencii SFZ dostal k môjmu životnému jubileu Zlatý odznak SFZ, spolu s významnými osobnosťami slovenského futbalu, ako sú majstri Európy z Belehradu 1976 Janko Švehlík a Dušan Galis. A takisto Viliam Luknár a ďalší, medzi ktorými boli aj moji bývalí kolegovia rozhodcovia,“ hovorí stále vitálny Vlado Randa, ktorý je najstarším rozhodcom na Slovensku, lebo vedie mládežnícke súťaže v rámci BFZ.
Do Nórska vycestuje aj početná skupina členov fanklubu…
Jednou z hlavných tém bratislavského stretnutia popredných futbalových funkcionárov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Lichtenštajnska, Nemecka a Švajčiarska bola zamýšľaná reorganizácia európskych pohárových súťaží. Na tlačovej konferencii to uviedol prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.
„Bavili sme sa o pripravovaných zmenách vo formátoch Ligy majstrov a Európskej ligy. Zhodli sme sa na nejakom spoločnom názore, ktorý budú Sándor Csányi a Zbigniew Boniek prezentovať vo výkonnom výbore UEFA. Čo sa týka zmien, nepoznáme detaily, pretože to zatiaľ nie je verejná záležitosť, ale akonáhle budeme vedieť viac, budeme o tom informovať. Zhodli sme sa na tom, že keď sa súťaž volá Liga majstrov, mali by tam hrať majstri z jednotlivých krajín. Určite to nebude možné, ale principiálne aby tam hrali kluby, ktoré si tam vybojovali účasť na základe športových výsledkov,” uviedol na stredajšom brífingu prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.
Počas stretnutia futbalových funkcionárov došlo aj k významnej zmene počtu riadnych členov skupiny. Z doterajších pozorovateľov Nemecka a Švajčiarska sa stali riadni členovia skupiny, ktorá tak po novom nesie pomenovanie M8. „Naša skupina má svoju váhu a má čo povedať, keďže sú v nej prezidenti národných zväzov, členovia výkonných výborov UEFA alebo FIFA. Pevne verím, že to tak bude naďalej,” doplnil Kováčik.
Najbližšie stretnutie sa uskutoční o rok v Poľsku. „My sa však stretávame aj priebežne, najbližšie to bude začiatkom marca na kongrese UEFA v Amsterdame,” zakončil Ján Kováčik.
Foto: Natália Kučerová
Maratón osláv veľkého jubilanta Jožka Štibrányiho vyvrcholil s fanklubákmi
V sobotu 11. januára mal Jozef Štibrányi 80 rokov a v nedeľu 26. januára mu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého roky je členom v Modranke zagratuloval k veľkému jubileu. ,,Verím, že konečne sa už zastaví maratón osláv, bolo toho viac ako dosť,“ vraví manželka Jožka Štibrányiho, pani Lýdia.
Jozef Štibrányi bol šikovné pravé krídlo, v klubovej kariére ako rodák z Vlčkoviec je najviac spätý so Spartakom Trnava. Reprezentačný tréner ČSSR Rudolf Vytlačil si ho vybral do kádra pre MS 1962 v Čile dokonca z vtedy druholigového Spartaka. Jeden z jeho životných momentov prišiel hneď v prvom zápase ČSSR proti Španielsku. Jediný gól zápasu dal práve Jozef Štibrányi, čím naštartoval fantastickú púť československých futbalistov za striebrom zo svetového šampionátu.
Najprv sa dopoludnia v Modranke uskutočnila svätá omša pod taktovkou pána dekana farnosti Alojza Lackoviča. Bola krásna, múdra, inšpirujúca, skutočne zasiahla do duší všetkých prítomných v miestnom kostole. Počas nej povedal, že ako malí chlapci so zatajeným dychom na školskom dvore počúvali rádio z MS v Čile v roku 1962. Boli hrdí a pyšní, keď sa dozvedeli, že Jozef Štibrányi, rodák z Vlčkoviec jediným gólom skolil favorizované Španielsko.
Po svätej omši sa všetci prítomné presunuli do reštaurácie LUX, kde 28 ľudí, členovia rodiny a fanklubáci zagratulovali Jozefovi Štibrányimu k veľkému jubileu. ,,Dovoľte mi, aby som vás všetkých medzi nami privítal a hlavne nášho veľkého oslávenca Jožka Štibrányiho. Pre mňa a celý fanklub je to veľká česť, že vo svojom strede máme takú veľkú osobnosť. Pre nás je to doslova privilégium, že ste tu medzi nami. Nie je to oslava pre nás, ale pre vás. Za tých takmer 10 rokov od existencie fanklubu zažili sme veľa pekných chvíľ, ani neviem spočítať, koľko vydarených akcií máme za sebou. Vy ste dali životný gól na MS 1962 proti Španielsku a striedajúci Kamil Kopúnek, ktorý je tu medzi nami, zaznamenal víťazný gól Slovenska na MS v JAR 2010 proti úradujúcim majstrom sveta Talianom. Prišiel, videl, zvíťazil. Pokiaľ slovenskí reprezentanti zvládnu v marci dva barážové zápasy play-off jednotlivých divízií Ligy národov, tak pánovi Štibrányimu môžem sľúbiť, že sa v lete uvidíme na ME v jednej zo skupín v Bilbau,“ povedal vo svojom krátkom príhovore Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
,,Pred týmto stretnutím s vami som už absolvoval niekoľko osláv a stal som sa čestným občanom Vlčkoviec. Zo strany fanklubu veľmi ma potešila oslava mojich narodenín a tiež to, keď ma Roman Táborský požiadal, či by som nezobral žezlo čestného člena po zosnulom Jankovi Popluhárovi. Človek si ani neuvedomí, že takto sa už pravidelne stretávame takmer 10 rokov, za sebou máme veľa fanzón, besied a rôznych iných akcií. Preto si želám, aby sme sa takto naďalej stretávali a hlavne, aby Slovensko postúpilo na EURO 2020. Všetkým vám ďakujem, že ste mi prišli zagratulovať k mojim okrúhlym narodeninám a verím, že si dobre posedíme, zaspievame a zabavíme sa,“ hovorí dojatý Jožko Štibrányi.
,,Už to najdôležitejšie, akú veľkú radosť sme mali z tvojho gólu v Čile, som povedal v kostole. Ďakujem všetkým prítomným, ktorí prišli zagratulovať Jožkovi Štibrányimu a vzdať mu hold za všetko, čo v živote dokázal. Vďaka Bohu pred nami stojí človek s veľkými hodnotami, s božou pomocou si to dosiahol veľmi ďaleko a za to ti patrí veľká vďaka,“ dodal ešte Alojz Lackovič.
Oslávencovi najprv zagratulovali Roman Táborský, Kamil Kopúnek mu v mene fanklubu odovzdal darčekový kôš, pán dekan Alojz Lackovič krásnu tortu a Vladimír Ekhardt pálenku, ktorú už tradične dodal zo svojej Pálenice Peter Guldan z Bernolákova. Postupne sa ku gratulantom pridali rodinní príslušníci Jožka Štibrányiho a členovia fanklubu a tiež brankár František Kozinka, ktorý so Spartakom Trnava získal dva majstrovské tituly. Samozrejme, prítomní oslávencovi zaspievali známu pesničku ,,Veľa šťastia a veľa zdravia“.
Medzi hostí zavítal aj najznámejší bubeník na Slovensku Marián Póša, ktorý prítomným na chvíľu ukázal, akú hlučnosť má jeho bubon. Je neuveriteľné, že ročne navštívi až 180 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, kde sa takmer vždy predstavia Slováci v rôznych športoch. To už pomaly hraničí s fanatizmom!
Po výdatnom obede sa rozprúdila živá zábava, k výbornej atmosfére prispel harmonikár Martin Ďuriš, zať Jožka Štibrányiho. Niekoľko hodín spoločného stretnutia ušli ako voda a už sa tešíme na ďalšie, ktoré sa uskutoční pri príležitosti nedávnych 70. narodením Jána Švehlíka, majstra Európy z Belehradu v roku 1976.
Foto: Anton Holienčin
Dominika Škorvánková sa už dokonale zžila s Bayernom a s Mníchovom
Dominika Škorvánková, ktorá už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka a rodáčka z Dunajskej Lužnej, je už zrelou a skúsenou hráčkou. S oporou FC Bayern Mníchov a s kapitánkou slovenskej reprezentácie sme sa v rozhovore pre náš fanklubový web poobhliadli za uplynulým rokom 2019.
Ako hodnotíš z tvojho pohľadu minulý rok 2019, v čom bol dobrý a v čom sa ti nepodarilo splniť niektoré predsavzatia?
Keď sa pozriem na prvú polovicu roka 2019 zo športového hľadiska, tak ho hodnotím kladne, hoci sa nám nepodarilo získať žiadnu trofej. Po prvýkrát sa nám podarilo prebojovať sa do semifinále ženskej Ligy majstrov, kde sme narazili na Barcelonu a obidva zápasy som si nesmierne užila. Bol to neuveriteľný zážitok aj napriek tomu, že sme vypadli. V Bundeslige sme skončili na druhom mieste a tým pádom sme si zabezpečili účasť v kvalifikácii Ligy majstrov. Žiaľ, v domácom pohári sme vypadli v semifinále. Druhá polovica roka už bola o niečo horšia. V klube nastalo veľa zmien, prišiel nový tréner, vymenil sa skoro celý realizačný tím a ešte to všetko nejako potrebuje čas, aby sa to nejako zladilo. V tabuľke sme zatiaľ na treťom mieste, v Lige majstrov narazíme na veľmi silný Lyon a z pohára nás vyradil Wolfsburg. Každopádne nás čaká ešte druhá polovica tejto sezóny, kde máme šancu sa zlepšiť a urobiť veci lepšie.
Bayern Mníchov patrí aj v ženskej Bundeslige medzi špičku, ale stále sa vám nedarí zosadiť z trónu Wolfsburg. Kedy sa tak stane?
V prvom rade treba uznať, že Wolfsburg má naozaj veľkú kvalitu, je to jedno z najlepších ženských družstiev v Európe a možno má ešte o trošku lepšie zázemie, ako my tu v Mníchove. Nový tréner určite potrebuje nejaký ten čas, aby sme hrali podľa jeho predstáv a tiež si treba uvedomiť veľké zmeny v našom kádri. Odišlo a prišlo dosť nových hráčok. V Bayerne je už takým menším zvykom, že skoro každé dva roky príde k väčšej výmene. Tým myslím, že odíde osem hráčok a príde rovnaký počet. Takže je samozrejmé, že trvá nejaký ten čas, kým si na seba zvykneme a zohráme sa. Odpovedať na otázku, kedy sa nám podarí získať titul asi úplne neviem, ale práve možno vtedy, ak sa nám podarí udržať tím spolu viac ako dve sezóny pokope a doplníme ho ešte o niektoré takzvané individuality.
Čo by podľa teba pomohlo viac spopularizovať ženský futbal na Slovensku?
Určite by to bol väčší úspech, či už na klubovej, ale hlavne na reprezentačnej úrovni. Ženský futbal by sa tým viac dostal do povedomia ľudí, taktiež do medií, viac by sa o ňom hovorilo a možno by prilákal aj viac ľudí na štadióny. Je dôležité, aby sa stále hovorilo o ženskom futbale bez ohľadu na úspechy a aby viac dievčat chcelo hrať futbal a potom aj pri ňom zostalo. Takisto by zrejme bolo dobré, ak by sme prestali rozdeľovať futbal na ženský a mužský a hovorili iba čisto o futbale. Pravidlá sú predsa rovnaké pre obidve pohlavia. Veľa ľudí už len pri slovnom spojení ,,ženský futbal“ prevracia očami.
V Mníchove pôsobíš už tretiu sezónu, dá sa povedať, že si sa už dokonale zžila s novým prostredím?
Áno, jednoznačne sa to dá povedať. V centre, kde trénujeme sa cítim už skoro ako doma a mesto mi naozaj prirástlo k srdcu so všetkým, čo ponúka. Mníchov je naozaj krásne miesto pre život a som vďačná, že tu môžem istý čas žiť.
Bundesliga sa vyznačuje veľkým nasadením a výbornou fyzickou pripravenosťou všetkých mužstiev. Platí toto konštatovanie aj o ženskej Bundeslige?
Platí, každé jedno družstvo je výborne fyzicky pripravené a zápasy sú naozaj vyrovnané, aj keď občas sa stane, že je výsledok jednoznačný. Nemecká ženská Bundesliga je fyzicky náročná a vyznačuje sa veľkým nasadením v každom stretnutí.
Aký kolektív v Bayerne tvoríte, s kým najlepšie vychádzaš, alebo je tvojou spriaznenou dušou?
Musím úprimne povedať, že predtým, ako som prestúpila do Bayernu Mníchov, som mala menšie obavy z kolektívu. Predsa je to veľkoklub a má svoje meno. Bola som ale veľmi milo prekvapená, aký dobrý kolektív ma privítal. Samozrejme, že konkurencia je veľká, ale dievčatá mi boli od začiatku nápomocné. Naozaj dobre vychádzam aj s Nemkami, ale aj so zahraničnými hráčkami. Spriaznenú dušu som našla v podobe mojej spolubyvajúcej (Rakúšanky,) keďže trávime spolu najviac času a naozaj si rozumieme. Sú tu ale aj iné dievčatá, ktorým dôverujem a na ktoré sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. Za to som im veľmi vďačná.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Záleží od toho, či mám v ten deň jeden, alebo dva tréningy. Pokiaľ mám jeden býva skoro vždy doobeda. Ráno vstanem, dám si raňajky a nasleduje cesta do tréningového centra v Campuse, kde musíme byť najneskôr 45 minút pred začiatkom tréningu. Po ňom podľa toho, aký bol náročný má čaká regenerácia, či už bicykel, alebo foam rolling, prípadne bazén a ak mám menšie problémy aj fyzioterapeut. Po spoločnom obede často zájdeme ešte na kávu a stretneme sa s priateľmi aj mimo futbalu. V Mníchove je množstvo menších milých kaviarničiek, kde sa cítite naozaj dobre a človek si užije kávu dvojnásobne. Po príchode domov sa venujem viac menej domácim prácam, alebo v poslednej dobe mám častejšie knižku v rukách, veľmi som si obľúbila čítanie. Po večeri si so spolubývajúcou rada pozriem futbal, alebo nejaký dobrý film a potom ma už čaká vytúžený spánok. Pokiaľ mám dva tréningy, tak vtedy smeruje moja cesta poobede a po regenerácii zvyčajne rovno domov.
Si v zrelom futbalovom veku, aké sú tvoje ďalšie ambície a plány do budúcnosti?
V Mníchove mám zmluvu do leta 2021, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť, najdôležitejšie je, aby som bola zdravá. Možno by som chcela vyskúšať ešte inú ligu, inú krajinu a naučiť sa nový jazyk. Samozrejme, pomaly začínam rozmýšľať, čo bude po mojej kariére, ale veľkú hlavu si z toho zatiaľ nerobím. S reprezentáciou Slovenska nás čaká ešte druhá polovica kvalifikácie na ME 2021, ktorú chceme zakončiť pozitívne.
Z Vrbového nič dobrého, ale keď sa vydarí – nie je nad to.
Ako deťom nám to rozprávali starí ľudia aj rodičia. Ak sa to dá parafrázovať tak Jozef Adamec popri Móricovi Beňovskom napísali krásne a nezabudnuteľné riadky pre celý svet…
Slovenský futbal mal legendy, ktoré vo futbalovom svete zanechali poriadnu brázdu a určite Jozef Adamec je jednou z nich.
Jozef a Katka
Ako fanúšikovia sme sa s ním mohli často stretávať či priamo na ihrisku, na významných zápasoch, ale aj podujatiach. Fanklubákov môže iba tešiť, že často prijal pozvanie a spolu s Katkou boli vždy príjemným spestrením každého posedenia kam prišli…
Vo veľkom štýle v sobotu 14. decembra v známom divadle Aréna po ôsmy raz vyhlásili Jedenástku roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Po hlasovaní zástupcov klubov, VV BFZ, odborných komisií ŠTK, DK, TMÚ a KM v nej figurujú hráči zo šiestich mužstiev. Najväčšie – až päťčlenné zastúpenie – má OFK Dunajská Lužná, po jednom futbalistovi dodali FC Malacky, FK Inter Bratislava, MŠK Senec, Lokomotíva Devínska Nová Ves, FK Slovan Ivanka pri Dunaji a FK Slovan Most pri Bratislave.
Prvý raz pod moderátorskou taktovkou Filipa Mentela a po tradičnom príhovore predsedu BFZ Juraja Jánošíka sa Galavečer Bratislavského futbalu začal privítaním všetkých hostí. Na vyhlásení sa ich zúčastnilo 250, medzi nimi známi funkcionári, tréneri, niekoľkí bývalí skvelí hráči a tiež významní hostia. Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Juraj Jánošík, predseda BFZ, zamestnankyne odboru školstva, mládeže a športu, Štefan Tarkovič, technický riaditeľ SFZ, Vladimír Wänke a Mikuláš Tarči, bývalí generálni sekretári SFZ, Ján Farbula, vedúci sekretár BFZ a ďalší. Na vyhlásení sa zúčastnili aj niektorí členovia oficiálneho fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Ondrej Trnovský, Pavel Príkopa a Peter Špilák.
Jedenástka roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu:
Milan Valašík (OFK Dunajská Lužná) – Daniel Sopota (Lokomotíva Devínska Nová Ves), Branislav Frátrič (OFK Dunajská Lužná), Štefan Kovárik (FC Malacky), Adam Dunda (FK Slovan Most pri Bratislave) – Marián Kvašňovský (OFK Dunajská Lužná), Matej Rúžička (Slovan Ivanka pri Dunaji), Ján Andrejko (OFK Dunajská Lužná), František Lády (OFK Dunajská Lužná) – Tomáš Majtán (FK Inter), Mate Marafkó (MŠK Senec)
Najlepší tréner: Lukáš Luknár (FK Rača)
Najlepší rozhodca: Mário Bohun
Tichá noc a magický deň – Vianočný výlet od FC Bayern pre fanklub
Ak sa povie slovo Vianoce je to vždy pre deti príjemné, magické, alebo jednoducho šťastné a tajomné v očakávaní darčekov…
FC Bayern umožnil fantastický zážitok pre 40 členov fanklubu FC Bayern Mníchov na Slovensku. V prvom rade, že nám poskytol TOP zápas skupiny ligy majstrov (FC Bayern Mníchov – Tottenham Hotspur) a od septembra sme sa už nehohli dočkať, že opäť budeme ako každý rok a už viac ako 15-násť rokov na Vianočných trhoch a futbale v Allianz aréne. V ďaľšom kroku nám ponúkol k Vianočnému stretnutiu milú pozornosť v podobe suvenírov od FC Bayern – kedy sme odmenili všetkých 40 účastníkov malou pozornosťou a posledný vylosovaný bol obdarovaný dresom od FC Bayern Mníchov. Najcennejší darček získal pre seba Róbert Fodor.
Čerešničkou na torte bolo stretnutie s hráčkou FC Bayern – Dominikou Škorvánkovou…Vyskúšali sme čo to na trhu a na kus reči sme išli do Hofbräuhaus. Urobili sme si individuálne aj spoločné foto a dohodli sa, že niekedy sa stretneme aj na Slovensku.
Čo si viac fanúšik môže priať?
Ďakujeme ! FC Bayern…
Vianoce sme si spestrili návštevou kostolíka v Oberndorfe kde sa v kostole sv. Mikuláša 24.12.1818 prvý krát spievala koleda Tichá noc, svätá noc… Osemuholníková súčasná kaplnka bola postavená výhradne s darov až v roku 1936 na mieste kde sa prvý raz spievala slávna koleda – avšak pôvodný kostol bol zničený povodňami…na pamiatku sú na mieste už iba kamene z pôvodnej stavby a nájdete tváre autorov Jozepha Mohra a Franza Xavera Grubera.
Po prvej publikácii o futbalovom stredopoliarovi Marekovi Hamšíkovi s názvom Najmladší kapitán z roku 2010 vyšla na Slovensku druhá kniha o stále aktívnom reprezentantovi SR.
Neapolská odysea prináša pohľad na pôsobenie Hamšíka v talianskom Neapole, za ktorý hrával od leta 2007 až do februára 2019. Za ten čas sa stal klubovou ikonou a jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jeho účinkovanie pod Vezuvom sa však skončilo a v Taliansku sa rozhodli priblížiť necelých dvanásť rokov slovenského futbalistu v klube SSC. ,,Neapol je moja srdcová záležitosť, môj druhý domov,“ priznal na štvrtkovom krste v Bratislave 32-ročný rodák z Banskej Bystrice.
Futbal je Hamšíkov osud. Obetavosť rodičov a bezpodmienečná láska k lopte od útleho veku ho vystrelili na dráhu, ktorá vyvrcholila práve pôsobením v Neapole. Dlhoročný slovenský reprezentant opisuje, ako vychádzal s bežnými obyvateľmi mesta, so spoluhráčmi, s kamarátmi a rodinou a spomína aj na nezabudnuteľné zápasy, góly, radosti aj sklamania veľkolepej etapy prežitej v meste, ktoré označuje za svoj druhý domov.
,,Srdcová záležitosť, niečo blízke, druhý domov. Takže srdcovka. Deti boli prekvapené, keď som im oznámil, že musíme ísť preč z Neapola. Veľmi sa im to nepáčilo, ale zvykli si. Keď sme sa tam teraz vracali pred mesiacom po vyše pol roku, tak sa toho nevedeli dočkať. Je to pre našu celú rodinu druhý domov a vždy sa tam budeme radi vracať,“ povedal kapitán slovenskej reprezentácie.
K pôsobeniu v Neapole dodal: ,,Pamätám si na môj prvý deň prestupu a príchodu do Neapola. Bol som šokovaný, nevedel som, do čoho idem, všetci mi hovorili, že pozor na fanúšikov, že to je niečo neskutočné. Aj to tak bolo, prišiel som z Brescie, kde som mal veľký pokoj, na štadióne nás čakalo 1500 fanúšikov, skandovali. Pozeral som na to, veď v Brescii 1500 chodilo na futbal, takže to bolo pre mňa niečo úžasné. Potom som sa už nevedel dočkať, keď nastúpim na môj prvý zápas v Neapole. Potvrdilo sa, že tí fanúšikovia žijú pre futbal.“
Nová kniha na pultoch slovenských kníhkupectiev je prekladom publikácie z Talianska (Marekiaro: La mia autobiografia), slovenská verzia má aj niečo naviac – 40-stranový úvod v podaní publicistu Ivora Lehoťana, ktorý je autorom spomenutej prvej knihy o Hamšíkovi.
,,Priznám sa, že túto knihu som ešte nečítal. Chcel ju vydať klub, je to ich práca. Musím si ju teraz pribaliť a pozrieť. S jej talianskym autorom som mal mnoho dlhých rozhovorov,“ prezradil s úsmevom futbalista aktuálne v službách čínskeho mužstva Ta-lien I-fang.
Na pôsobenie v Taliansku má mnoho krásnych spomienok, no pár z nich má špeciálne postavenie. ,,Najradšej spomínam na trofeje získané v klube. Bolo to nezabudnuteľné, najmä prvá víťazná súťaž,“ zaspomínal si. S Neapolom Hamšík vyhral dvakrát Copa Italia a raz aj národný superpohár.
Foto: Milina Strihovská
Verný fanklubák Martin Soboňa sa oženil, svadba trvala až do bieleho rána
Martin Soboňa, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa oženil. Jeho vyvolenou sa po päťročnom vzťahu stala Mirka Verešová. Spoločné áno si povedali v sobotu 30. novembra v Topoľčanoch, kde bol cirkevný obrad a odtiaľ nasledovala hostina v Solčanoch. Na svadbe sa zúčastnilo okolo 80 hostí, ktorí sa zabávali do bieleho rána a poslední odchádzali vytrvalci, ženích a jeho veľký kamarát Viktor Kríž.
,,Svadba bola super, všetci sme sa dobre zabavili, bolo to skutočne pekné. Som rád, že sme ešte stihli posledný termín, lebo v období adventu sa svadby nerobia. Tento životný krok pre mňa veľa znamená. Je to nová výzva, Mirka je v piatom mesiaci tehotenstva, čakáme dievčatko a volať sa bude Ella. Spoločne sa tešíme na veľkú životnú zmenu. Pravda, naďalej budem na cestách podporovať našu reprezentáciu. Verím, že keď dcérka vyrastie tiež bude veľká futbalová fanynka a bude ju baviť šport. Mirka so mnou tiež chodila na zápasy našej reprezentácie, niekedy aj do zahraničia. V poslednom čase menej, lebo má dosť povinností vo svojej anglickej jazykovej škole,“ vraví M. Soboňa.
Mimochodom, Martin Soboňa patrí medzi spoluzakladateľov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorý vznikol po MS 2010 v JAR. ,,Za ten čas som videl väčšinu zápasov našej reprezentácie, okrem šampionátu v JAR sprevádzal som ju aj na ME 2016 vo Francúzsku. Navštívil som tiež MS 2014 v Brazílii, kde som videl dva zápasy, Čile – Španielsko (2:0) a Uruguaj – Taliansko (1:0). A takisto slávnu Maracanu. A nechýbal som ani na vlaňajších MS v Rusku,“ hovorí M. Soboňa.
Na cestách s našou reprezentáciou zažil veľa pekných zážitkov, najviac spomína na zápas Poľsko – Slovensko (0:1), kde sme si v polovici októbra 2009 vybojovali historický postup na MS 2010. ,,Je to pre mňa a mojich kamarátov nezabudnuteľný zážitok. Najprv sme premrzli a potom sme od veľkej radosti vnikli na ihrisko. Stal sa taký paradox, že niekoľko našich fanúšikov poľská polícia zatkla. Medzi nimi aj môjho kolegu Viktora Kríža a preto som na policajnej stanici povedal, aby zavreli aj mňa, veď nebudem vonku mrznúť, keď nemám kľúče od auta. Nakoniec sa to vybavilo, lebo viem plynule vyprávať po poľsky, keďže moja mama je Poľka. Veľkým zážitkom pre mňa bola aj cesta do Juhoafrickej republiky, takže mám veľa pekných spomienok. Rovnako aj na zápas Severné Írsko – Slovensko v kvalifikácii MS 2010, kde sme v Belfaste vyhrali 2:0 a hralo sa vo výbornej atmosfére. Víťazstvo sme v bare oslávili spolu s domácimi fanúšikmi.“
Soboňa všetkým fanklubákom odkazuje, že pri najbližšej príležitosti v nejakej fanzóne spolu s nimi oslávi prestup do stavu manželského dobrou pálenkou a špeciálnym solčianskym koláčom.
Slovensko zaváhania s Walesom stáli priamy postup na ME 2020
Slovenská futbalová reprezentácia nepostúpila priamo z kvalifikačnej F-skupiny na záverečný turnaj ME 2020. Šancu na nápravu má v marcovom play-off, v ktorom najskôr v semifinále vyzve Írsko a pokiaľ by postúpila, tak vo finále nastúpi proti víťazovi zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko na jeho pôde.
V našej ankete sme sa bývalých trénerov a hráča reprezentácie Slovenska a tiež niektorých fanklubákov spýtali, prečo sme priamo nepostúpili na ME a aké máme v play-off šance proti Írsku?
Ladislav Jurkemik, tréner Slovenska v rokoch 2002-2003: ,,Z tejto skupiny sme mali na majstrovstvá Európy priamo postúpiť. Žiadna baráž, lebo títo hráči na to majú. Akurát mám pocit, že sa o tom iba rozpráva a chlapcom sa páči, keď ich stále iba chvália. Vo viacerých zápasoch nešli naplno, možno iba na 90 %. Pritom pre reprezentáciu treba hrať na 120 %. Cez ňu sa zarába a chodí sa do sveta. Spomínam si, že keď sme za mojej trénerskej éry dali Lichtenštajnsku 5 gólov, hovorili nám: mali ste dať viac. Nevieme, ako dnes hrajú ostatní? Nemci strelia Severným Írom 6 gólov, Španieli dajú 5 gólov Rumunsku z tretieho koša a Taliani ich strelia 9 Arménsku. Takýmto slabším treba nasúkať čo najviac. Ľudia prídu na štadión preto, aby sa zabávali a tomu pomôžu góly. Myslím si, že Írsko je silnejším súperom ako Wales. Kvalitnejší než Severné Írsko či Bosna. S poslednými menovanými by sme nemali mať vážnejšie problémy a s normálnym prístupom by sme ich mali poraziť. Kvalitu máme, no proti Írsku musí prísť nasadenie. V opačnom prípade nebudeme mať šancu ani proti Írom.“
Dušan Galis, tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2003 – 2006: ,,Z tejto ťažkej a náročnej skupiny sa dalo postúpiť na ME za predpokladu, že hlavne doma budeme úspešní a vyhráme kľúčové zápasy nad Maďarskom a Walesom. Proti Maďarom sa nám to podarilo, ale za to zlyhali sme s Walesom na jeho pôde a doma sme ním iba remizovali. Tieto stratené body nám v konečnom účtovaní veľmi chýbali. Reprezentácia prechádza prestavbou kádra, zrejme aj preto jej výkony v kvalifikácii ME 2020 kolísali a neboli vždy optimálne. V play-off máme šancu cez nebezpečné a nepríjemné Írsko prejsť, lebo ostrovné mužstvá sú vonku slabšie ako doma. Pravda, na toto stretnutie sa musíme čo najlepšie pripraviť a nastúpiť by mali iba hráči so zápasovou praxou vo svojich kluboch.“
Dušan Tittel, reprezentant Slovenska v rokoch 1994-1998, trojnásobný Futbalista roka: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme doma nezvládli zápasy s našimi najväčšími rivalmi Chorvátskom a Walesom. Z nich sme získali iba jeden bod a s takouto bilanciou sa ťažko postupuje na významné európske podujatie. Na druhej strane bolo dobré, že sme nad Maďarskom vyhrali doma i vonku. Zaváhanie s Walesom nás stálo postup, hoci si myslím, že máme lepšie mužstvo, ako výber zverencov trénera Rayna Giggsa. Stále máme šancu postúpiť z play-off Ligy národov, v minulosti sme ju nemali, keď na záverečný turnaj postupovali prvé dva tímy. Pravda, proti Írom nás nečaká nič ľahké a v prípade postupu ani proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko. Hrá sa iba na jeden zápas, čo je nová situácia. Výhoda domáceho prostredia v súboji s Írskom bude dôležitá, hoci to nebude slabší súper ako Wales. Musíme však myslieť na to, že sme doma proti Chorvátsku a Walesu neuspeli, takže verím, že sa z týchto stretnutí poučíme.“
Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie: ,,Postupne sa ukázalo, že najväčším súperom Slovenska o druhé postupové miesto na ME 2020 bude Wales. Žiaľ, naša reprezentácia tieto zlomové a kľúčové zápasy s týmto ostrovným súperom nezvládla, lebo v Cardiffe prehrala a v Trnave iba remizovala. Rozhodli v nich iba detaily, Wales po strelenom góle hral umne a cieľavedomo. Akonáhle sa dostal do vedenia, vedel ho udržať a hral tak, aby získal body, aj za cenu kúskovania hry. Tak to platilo v obidvoch stretnutiach proti nám a veľkou výhodou Walesu bolo, že zakaždým sa ujal vedenia 1:0. My sme v Chorvátsku tiež viedli, ale nedodržali sme taktiku po celý zápas. Proti Írsku nás čaká veľmi náročná konfrontácia, lebo nám nevyhovuje tvrdý ostrovný štýl hry. Hráme však doma a túto veľkú výhodu by sme mali využiť na to, aby sme postúpili do finále play-off. Ťažší však zrejme bude druhý krok, lebo či už narazíme na Bosnu a Hercegovin, alebo Severné Írsko, nastúpime vonku, takže výhoda bude na strane jedného z týchto súperov. Pravda, Slovensko v kvalifikácii MS 2014 vtedy pod taktovkou nového trénera Jána Kozáka vyhralo nad Bosnou v Zenici 1:0 a prečo by teda nemohlo zopakovať tento výsledok? Robert Prosinečki skončil po neúspechu v kvalifikácii EURO 2020 vo funkcii trénera reprezentácie Bosny a Hercegoviny a uvidíme teda, čo dokáže s mužstvom jeho nástupca.“
Miloš Kopča, zástupca predsedu fanklubu: ,,Výsledkovo sme nezvládli dva zápasy s Walesom, vonku a najmä doma, kde sme podali dobrý výkon, podľa priebehu a vypracovaných príležitostí sme mali vyhrať. Remíza 1:1 nás odsunula na tretie miesto. Je to škoda, lebo som videl všetkých osem zápasov naše reprezentácie a z tejto vyrovnanej skupiny sa dalo priamo postúpiť na kontinentálny šampionát. V našej skupine jednotkou boli Chorváti, ktorí však po úspechu na MS 2018 v Rusku, kde sta stali vicemajstrami sveta, sa tiež nevyhli zaváhaniam. Na Írov sa musíme veľmi dobre pripraviť, lebo to bude veľmi ťažký súper. Podľa mňa veľkou výhodou pre nás je, že hráme doma. Verím, že Tehelné pole bude konečne vypredané a že aj s podporou nášho fanklubu pomôžeme nášmu mužstvu vyhrať a zvládnuť tento ťažký zápas. Jedine víťazstvo nás udrží v hre o postup a myslím si, že ďalší súper, či to už bude Bosna a Hercegovina, alebo Severné Írsko, by sme mohli aj napriek ich výhode domáceho prostredia ľahšie zdolať.“
Vladimír Randa, člen fanklubu, bývalý známy rozhodca: ,,Podľa mňa Škrtel, Hubočan a Nemec predčasne ukončili reprezentačnú kariéru. Mali v nej ešte pokračovať počas tejto kvalifikácie a ďalšou chybou bolo, že niektoré zápasy sme prehrali po hrubých chybách našej obrany. Konkrétne v Cardiffe s Walesom a doma s týmto súperom sme sa tiež nevyhli zaváhaniam v defenzíve. Takisto v niektorých stretnutiach nám nepriali ani rozhodcovia. Myslím zápasy v Cardiffe, kde nám nemecký rozhodca odoprel v poslednej minúte zahrávať priamy kop z dobre pozície. Radšej ihneď ukončil zápas. Rovnako v Trnave proti Walesu slovinský rozhodca prehliadol hrubý zákrok Balea na Škriniara. Mal dostať druhú žltú kartu a tým pádom aj červenú. Doma by tak nemohol nastúpiť proti Chorvátsku, ktorému práve Bale strelil vyrovnávajúci gól. Doma nad Írskom musíme vyhrať za každú cenu. Je to v podstate taký istý súper ako Wales, ktorý má v kádri hráčov z dvoch najvyšších anglických súťaží. Takže čaká nás veľmi ťažký zápas a veľa bude záležať aj od výkonu rozhodcu. Preto je škoda a chyba VV SFZ, že Slovensko nemá v komisii rozhodcov UEFA zastúpenie.“
Peter Špilák, člen fanklubu: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme získali menej bodov ako naši súperi Chorvátsko a Wales. Po neúspešnom štarte v Lige národov sme si vôbec nepripúšťali, že herná kvalita slovenského národného tímu neustále klesá. V niektorých prípadoch pôsobí veľmi neatraktívne, ale samochvála pokračovala. Generačná výmena po odchode Škrtela, Hubočana a Nemca musela prísť. Tréner Pavel Hapal pri nomináciách stále veril hráčom dlhodobo pôsobiacich v zahraničí, z ktorých však viacerí pravidelne nehrávali. Z domácej ligy objavil Boženíka, ale je otázkou, či sa po predpokladanom odchode do zahraničia tam nestratí, ako Vavro, Špalek, Mráz či Bero. Isteže, kvalitatívne musia dorásť, ale nemali by vysedávať na lavičkách, alebo na tribúnach. Zápas s Írskom hráme doma a tak sa nám naskytá veľká šanca už konečne preraziť a zvíťaziť nad ostrovným súperom. Verím, že v marcovom termíne budú naši hráči v takej dobrej športovej forme, že si poradia s Írskom a úspešne obstoja aj vo finále play-off Ligy národov proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko, hoci sa bude hrať na ihrisku súpera.“
Velimir Adzic, člen fanklubu: ,,Slováci v tejto kvalifikácii urobili dve chyby, na ktoré tak doplatili, že priamo nepostúpili na ME 2020. Proti Chorvátsku hrali až príliš otvorene, možno si mysleli, že oslabenému súperovi sa doma vyrovnajú vo všetkých činnostiach. Napokon bol z toho výprask 0:4. Proti Walesu začali až príliš opatrne, pritom tento zápas museli vyhrať. Ostrovania do polčasu skórovali a hoci Slovensko po zmene strán vyrovnalo a malo aj ďalšie šance na strelenie gólu, zápas sa nakoniec skončil remízou. Touto stratou sa zverenci trénera Pavla Hapala pripravili o priamy postup. Íri budú veľmi nepríjemným súperom, hoci vo svojom strede nemajú také individuality, akými sú Bale, Ramsey a James. Vynikajú tvrdosťou, húževnatosťou, jednako si myslím, že Slovensko so svojimi technickými hráčmi by mohlo vyhrať. Pravda, potom mám obavy, lebo predpokladám, že jeho druhým súperom bude vo finále play-off Bosna a Hercegovina. V domácom prostredí s takými hviezdami, ktorí hrajú vo veľkých kluboch, Kolašinac, Pjanič, Džeko, urobia všetko pre postup na ME. Slovenské šance tak na účasť na kontinentálnom šampionáte klesnú, ale lopta je guľatá a papierové prognózy sa môžu obrátiť naruby.“
Úspešný futbalový tréner Dušan Galis a bývalý čs. reprezentant, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly, v nedeľu 24. novembra oslavuje 70 rokov.
Jeho futbalové začiatky sú zaujímavé. Počas vojenčiny v Dolnom Kubíne ho narýchlo zavolali na pohárový zápas. Dynamo Dolný Kubín vtedy hralo so Strojárňami Martin a nemalo dosť hráčov. Prvý raz nastúpil do útoku. Gól síce nestrelil, no martinský tréner Štefan Jačiansky sa o hráča s číslom deväť veľmi zaujímal. Netrvalo dlho a Dušan Galis prestúpil do druholigového Martina.
,,V Dolnom Kubíne vyrástli Ivan Chodák a Ján Hucko. To boli idoly futbalu a športu. Každé dieťa sa im chcelo priblížiť. Ja som mal futbal rád, mal som sen, že raz budem úspešným hráčom,“ spomína si kráľ strelcov z roku 1976 Dušan Galis.
Rodák z Ružomberka sa do slovenskej futbalovej kroniky zapísal ako hráč i ako vynikajúci tréner. Pamätný je jeho gól z roku 1975, keď Československo zdolalo v kvalifikácii ME Anglicko na Tehelnom poli 2:1.
,,Bol to môj najdôležitejší gól. Po polčase bol stav 1:1. Marián Masný, ktorý mal úžasné centre, potiahol na začiatku druhého polčasu loptu po pravej strane, ja som bežal naslepo do šestnástky a vrhol som sa do lopty,“ opísal krásny moment, ktorý má ešte dnes v živej pamäti.
Československo tak postúpilo na záverečný turnaj majstrovstiev Európy, kde v Juhoslávii získalo titul šampióna. ,,Vždy ma mrzelo, že som sa tam nedostal na ihrisko aspoň na pár minút. Mali sme vtedy fantastické mužstvo.“
Rok po tomto triumfe prestúpil do Slovana Bratislava. V belasom drese hral Galis päť sezón. Chvíľu pôsobil aj v Žiline a legionárčil v španielskom Cádize a belgickom Hasselte.
,,Vždy som chcel hrať za Slovan. Slovan bol pre mňa métou. Krásne roky som zažil v Košiciach, ktoré ma kúpili z Martina. V Slovane však boli takí hráči ako Popluhár, Jokl, Schrojf a hrať popri nich, to bola česť a zážitok,“ prezradil. Celkovo vo vtedajšej najvyššej federálnej lige odohral 226 zápasov, v ktorých nastrieľal 89 gólov.
Galis bol v rokoch 2003 – 2006 trénerom reprezentačného A-mužstva. Hoci sa pre nezhody s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Františkom Laurincom po nie ani mesačnom pôsobení pri národnom kormidle vzdal funkcie, napokon sa k tímu opäť vrátil. A v kvalifikácii o postup na MS 2006 nechýbalo veľa, aby sa stal prvým slovenským trénerom, ktorý si vybojuje postup na svetový šampionát v ére samostatnosti. V baráži však jeho zverenci nestačili na Španielsko.
Po odchode z reprezentácie sa v roku 2006 stal poslancom NR SR a splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Galisovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
V reprezentácii by mali hrať futbalisti, ktorí pravidelne nastupujú za svoje kluby
Pred záverečným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Azerbajdžan sa uskutočnila tradičná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našimi hosťami boli legenda trnavského futbalu a bývalý tréner viacerých ligových mužstiev Stanislav Jarábek a bývalý slovenský reprezentant Igor Demo.
Celé podujatie moderoval známy redaktor denníka Šport Mojmír Staško. ,,Ocitli sme sa v takej zvláštnej situácii, lebo nevieme kto z trojlístka ďalších kandidátov Slovensko, Wales a Maďarsko bude druhým postupujúcim na ME. My už nemáme osud vo vlastných rukách, musíme vyhrať nad Azerbajdžanom a tajne dúfať, že zápas Wales – Maďarsko sa skončí remízou. Dúfam však, že sa nenaplní taký scenár, že domáce tímy Slovensko a Wales iba remizujú. Nesmieme byť však pesimisti, futbal je krásna hra a píše neraz skvelé príbehy,“ povedal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Mojmír Staško sa hneď na úvod opýtal našich hostí, čo si myslia o tom, ako sa dnes vyvinie záver tejto kvalifikačnej skupiny? ,,Futbal je krásny preto, lebo prináša nečakané situácie a výsledky. Pokiaľ existuje nejaká teoretická šanca, tak vždy treba veriť a podporiť svoje mužstvo. Treba fandiť za každých okolností a keď sa na to budeme takto pozerať, tak sme vynikajúci priaznivci,“ vraví onedlho 81-ročný Stanislav Jarábek, ktorý so Spartakom Trnava získal tri majstrovské tituly a bol jeho kapitánom.
,,Presne ako povedal tréner, každý z nášho reprezentačného tímu chce postúpiť na ME a urobí preto maximum. Verím, že dnes nad Azerbajdžanom vyhráme a potom musíme čakať na výsledok z Cardiffu, nič iné nám neostáva,“ hovorí Igor Demo, bývalý hráč FC Nitra ŠK Slovan Bratislava, PSV Eindhoven, Borussie Mönchengladbach a GAK Graz.
Spomína si S. Jarábek na taký zápas, keď jeho mužstvu povinnosť velila vyhrať a pritom ten súper bol nepríjemný. ,,Určite mi všetci dáte za pravdu, bolo to síce na klubovej úrovni, ale taký sme s Trnavou zohrali proti Ajaxu Amsterdam. V Holandsku sme prehrali 0:3, ale spomínam si na to, že keď sme si po stretnutí s hráčmi podávali ruky, tak som brankárovi Balsovi povedal, že u nás v Trnave dostanú päťku. Myslím si, že som nebol ďaleko od pravdy, v tomto súboji sme jednostranne dobýjali bránu Ajaxu a keby Jožo Adamec mal lepší deň, tak sme mohli vyhrať vyšším rozdielom a postúpiť do finále PEM.“
Kedy Igor Demo, 24-násobný reprezentant mal pocit z toho, že bol blízko k postupu na MS, alebo na ME? ,,Kvalifikácie na ME a MS som absolvoval za trénerov Jozefa Adamca, Dušana Galisa a Ladislava Jurkemika. Najbližšie k postupu sme boli pod vedením Dušana Galisa, keď nás priviedol až do baráže o postup na MS 2006. Hrali sme vtedy so Španielskom, v Madride sme prehrali 1:5 a na bratislavskom Tehelnom poli sme hrali 1:1. Doteraz ma mrzí, že sa mi nepodarilo postúpiť na tieto najvýznamnejšie podujatia, hoci už viacerí v tom čase sme hrávali v zahraničí.“
Aký je pohľad našich hostí na súčasnú slovenskú reprezentáciu, kto sa im páči, ako hodnotia celkovo tento tím? ,,Myslím si, že súčasný káder prechádza generačnou výmenou, ktorá zohráva pomerne veľkú úlohu najmä v obranných radoch. Prináša rôzne výsledky, hra niekedy nasvedčuje tomu, že mužstvo môže byť perspektívne. To je na tom tá radosť, že existuje zlepšovanie a napredovanie niektorých hráčov v celkovej výkonnosti. Mrzí ma však a nemalo by to byť, že keďže nemáme široký výber hráčov, tak nastupujú aj takí, ktorí v kluboch pravidelne nehrávajú. Pôsobí to dosť na ich psychiku, musia si veriť, ale keďže nie sú členmi základnej zostavy, takto je ich mentalita narušená. Takže toto považujem za dosť veľký problém súčasného mužstva,“ myslí si S. Jarábek.
,,Súhlasím s názorom pána trénera Jarábka, keď totiž hráč nemá hernú prax, tak sa mu ťažko naskakuje do rozbehnutého vlaku. Nikdy nepoviem, že chalani, ktorí vo svojich kluboch nehrávajú, nepatria do širšieho kádra našej reprezentácie. Dostať sa do nej nie je ľahké, ale tiež som toho názoru, že je to vec trénera. Podľa mňa by mali hrávať futbalisti v najlepšej forme, iba tak sa môžeme presadiť na medzinárodnej úrovni,“ vraví I. Demo.
Ako to teda dnes skončí v Trnave a v Cardiffe , kto spolu s Chorvátskom postúpi na ME a kto bude hrať na budúci rok v marci v play-off Ligy národov odkiaľ tiež vedie cesta na kontinentálny šampionát? ,,Nehovorím nič, neviem tipovať, fakt si netrúfam povedať, ako to skončí,“ vyhlásil S. Jarábek. ,,Myslím si, že naši vyhrajú nad Azerbajdžanom 3:0. Samozrejme, Maďari pôjdu do toho, budú bojovať, lebo im ide tiež o postup na ME, ale známe britské prostredie Wales poženie za mimoriadne dôležitým víťazstvom,“ dodal ešte I. Demo.
Vyše polhodinová debata s našimi hosťami splnila účel, bola hodnotná a zaujímavá. Po nej sa ešte uskutočnila autogramiáda a fototermíny.
Niekoľko hodím pred kvalifikačným zápasom ME 2020 Chorvátsko – Slovensko sa v Rijeke uskutočnil aj zápas fanklubov obidvoch krajín. Chorváti v ňom vyhrali vyhrali 3:0 (2:0), keď na toto meranie síl sa pripravili veľmi zodpovedne po všetkých stránkach.
Viac nám o tomto súboji povedal jeden z jeho organizátorov, Velimir Adžić, ktorý už viac ako desať rokov žije na Slovensku. ,,Prvý raz som sa zúčastnil takého merania síl a dozvedel som sa takú zaujímavosť, že fanklub Chorvátska je podľa počtu odohraných medzištátnych stretnutí tretí za Brazíliou a Argentínou. Slováci prišli do Rijeky okolo 11. hodiny a už o 14.30 h po dlhej a únavnej ceste nastúpili na zápas. Pravda, aj Chorváti prišli a cestovali autobusom, napríklad zo Splitu. Na rozdiel od Slovákov však mali oveľa širší káder. Som veľmi rád, že sa toto stretnutie uskutočnilo, lebo obidva fankluby nadviazali medzi sebou ďalšie priateľstvo. Hralo sa to presne pri mori, keď sa hralo v priateľskom duchu 2×20 minút na vedľajšom umelom ihrisku HNK Rijeka. V prvých desiatich minútach Slovensko malo šancu streliť gól, potom sa však ukázalo nedáš-dostaneš a domáci z kontry sa ujali vedenia 1:0. V ďalšom priebehu už víťazi kontrolovali hru a svoju prevahu zvýraznili ďalšími dvomi gólmi. Po skončení zápasu bolo spoločné posedenie medzi obidva fanklubmi.“
,,Zápas bol veľmi dobre zorganizovaný, všetko okolo neho ma veľmi milo prekvapilo. Zohrali sme už dosť zápasov s rôznymi fanklubmi. Pre nás všetkých bol veľký zážitok, že na tomto súboji boli dve štátne televízie, ktoré neustále robili rôzne rozhovory pred zápasom, počas neho a po ňom. A neviem si predstaviť, že by sme mali vypredanú tribúnu na nejaký zápas fanklubov. Prišlo tam toľko ľudí, okolo tisíc, ako napríklad niekde na zápase II. slovenskej ligy. Domáci fanklub má veľkú históriu, takže bolo to veľmi milé. Niekedy mávame problémy so vstupenkami na zápasy Slovenska. Chorvátsky fanklub dostal na 8-tisícový štadión v Rijeke 1800 vstupeniek, čo je takmer štvrtina z celkovej kapacity v takomto dôležitom zápase! Preto by sme chceli mať v budúcnosti na zápasy našej reprezentácie permanentky, verím, že sa so SFZ nejako dohodneme,“ vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slovenský fanklub sa musel zaobísť bez dlhoročných opôr. V takomto zložení sa hralo prvý krát. Perličkou je za Slovensko nastúpil najstarší hráč – Jozef Plank. Chorvátsko malo hráča vo veku 62 rokov.
Na stretnutí bol aj náš maskot Ďury.
Reprezentatívny dar venoval Peter Guldan z Bernolákova. Dar pre domáci fanklub.
Fanklub Chorvátsko – Fanklub Slovensko 3:0 (2:0)
Zostava Slovenska: 24 Jozef Plank – 21 Roman Táborský, 1 Radovan Malovec, 20 Andrej Rakický, 4 Jaroslav Zápražný, 11 Marián Strečanský, 13 Matej Daxner, 7 David Donath, 10 Peter Polaček, 3 Martin Konečný, 9 Matúš Lörincz, 17 Michal Džubina, 5 Ondrej Godár, 2 Martin Pénzeš
Vo fanzóne sa krstila kniha a gratulovalo veľkým oslávencom
Po dlhých desiatich rokoch sa slovenská futbalová reprezentácia opäť predstavila na bratislavskom Tehelnom poli. V nedeľu nastúpila v nanovo postavenom stánku v medzištátnom prípravnom stretnutí proti juhoamerickému protivníkovi z Paraguaja. Pri tejto príležitosti sa po niekoľkých rokoch v hlavnom meste Slovenska uskutočnila v Športovom bare výborná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Jeho predseda Roman Táborský privítal všetkých prítomných hostí. Hlavne krstných otcov Alexandra Vencela st., víťaza PVP z roku 1969 a majstra Európy z roku 1976, Jána Švehlíka, majstra Európy z roku 1976 a tiež ďalšiu ikonu nášho futbalu, Ladislava Jurkemika, majstra Európy z roku 1976 a bronzového medailistu z ME v roku 1980.
Podujatie moderoval bývalý známy športový redaktor Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie Miroslav Tomášik. ,,Som veľmi rád, že vás tiež môžem privítať na tomto peknom stretnutí, ktoré sa už tradične uskutočňuje pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi. Dnešné je o čosi slávnostnejšie, lebo slovenská reprezentácia odohrá premiérový zápas na novom Tehelnom poli. Na tomto štadióne sa toho udialo za 80 rokov veľmi veľa. Aj 13. október roku 1974 je významný, lebo pred 45 rokmi sa tu uskutočnil taký pamätný zápas. Tréner Václav Ježek postavil do základnej jedenástky v prípravnom zápase so Švédskom šiestich hráčov ŠK Slovan Bratislava. A dvaja z nich sú tu medzi nami, keď prijali pozvanie fanklubu slovenskej reprezentácie – Alexander Vencel st. a Ján Švehlík. Vtedy sme vyhrali 4:0 a Janko Švehlík strelil dva góly,“ vraví Miroslav Tomášik. Mimochodom, vtedy na rozlúčkový zápas nastúpil výnimočný strelec Jozef Adamec.
Ako si na premiérové zásahy v najcennejšom drese spomína Janko Švehlík? ,,Ako som tie góly dal, si už presne nepamätám, ale v reprezentácii streliť góly či už v priateľskom, alebo v kvalifikačnom zápase, je vždy veľká udalosť. Samozrejme, skórovať doma, na Tehelnom poli pred výborni a nadšenými divákmi, bola veľká vec a preto mám na toto stretnutie veľmi pekné spomienky,“ hovorí Ján Švehlík.
Aký to bol pre vás pocit hrať doma pred vlastnými fanúšikmi? ,,Na tento zápas si spomínam veľmi dobre, lebo som bol vtedy kapitánom. Pravda, na pôsobenie v čs. reprezentácii mám dosť trpkých spomienok. Bol som síce jej súčasťou 12 rokov, ale doma v Bratislave som neodohral veľa zápasov. Žiaľ, tréneri ma vo veľkých stretnutiach ani raz do brány nepostavili. Až prišiel tento súboj, v ktorom som stál medzi tromi žrďami, takže je to jedna z tých spomienok, na ktorú rád spomínam. Futbalový život a hlavne brankársky je už raz taký, z dvoch brankárov chytať môže iba jeden,“ myslí si Alexander Vencel st.
Janko Švehlík v jednom rozhovore povedal, že okrem tohto zápasu ešte jeden taký pamätný odohral na Tehelnom poli. Spomenie si na neho? ,,Mohol to byť na klubovej úrovni so Spartou, nad ktorou sme tuším vyhrali 6:1. Myslím si, že vtedy som dal gól hlavou a to bola taká menšia rarita,“ zalovil v spomienkach J. Švehlík.
Ako si na tohto výborného útočníka spomína A. Vencel st.? ,,Keď k nám Janko do Slovana prišiel, tak ja som bol už v kabíne ostrieľanejším hráčom. Pravda, nikdy sme sa nehrali na to, že mladí a starí. Vtedy bol taký útly chlapec a užil si teda poznámky, že ho treba vykŕmiť. Rýchlo však zapadol do mužstva a stal sa jeho dôležitou súčasťou.“
A čo nám o A. Vencelovi st. povie J. Švehlík? ,,V čase môjho príchodu do Slovana môžem povedať, že tam boli takmer samí reprezentanti. Nehrali sa na nič, všetci pristupovali ku mne veľmi dobre. Šaňa som už vtedy vnímal ako vynikajúceho brankára, bol našou veľkou oporou. Tento výborný a ľudský chlap mi pomohol a poradil v mnohých veciach, takže pred ním môžem dať iba klobúk dole.“
V zápase s Paraguajom sa oficiálne rozlúči trojica Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec, ktorí sa vo februári rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru. Akú rozlúčku s najcennejším dresom mali naši hostia? ,,Veľmi jednoduchú, na žiadnu si nespomíname,“ povedali. ,,Všetci traja si takúto rozlúčku zaslúžia, najmä Škrtel, ktorý odohral za reprezentáciu vyše sto zápasov. My sme sa takej pocty nedočkali, lebo vtedy bola iná doba, berieme to však ako realitu,“ vraví J. Švehlík.
Súčasťou tohto podujatia bolo uvedenie do života knižky Futbalové arény. Napísal ju známy publicista Ladislav Harsányi a úlohy krstných otcov knižky sa zhostili Alexander Vencel st., Ján Švehlík a tiež Tibor Simonics, zástupca vydavateľa Fonibook. Krstilo sa netradične a to úlomkami z tehiel. ,,Je to moja 15 športová knižka, 13 je ich o futbale a dve o rýchlostnej kanoistike. Náš knižný exkurz za najmodernejšími štadiónmi súčasnosti začneme práve na Tehelnom poli, kam detailne nahliadneme slovami i fotografiami so všetkým podstatným, čo sa na ňom do leta 2019 odohralo a uskutočnilo,“ povedal nám L. Harsányi.
V závere fanzóny Roman Táborský spolu s Alexandrom Vencelom st., Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom a Jánom Lužom zagratulovali našim dvoch veľkým oslávencom a jubilantom. Stále aktívny výborný rozhodca Vladimír Randa sa nedávno dožil krásnych 80 rokov a veľký futbalový fanatik Jaroslav Kornaj 70 rokov. Obidvaja od fanklubu dostali darčekové koše a od podniku fľašu šampanského. Zaspievalo sa im tradičné živió a oslávenci sa buchli po vačku. Vladko Randa priniesol dve flaše výbornej škótskej whisky a Jarko Kornaj sedem fliaš Tatranského čaju.
Bodkou za výborným podujatím bola autogramiáda, podpísanie knihy a kartičiek. A za výborné občerstvenie sa treba poďakovať fanklubákom Gabrielovi Fúskovi, Martinovi Soboňovi, Vladimírovi Striežencovi a Petrovi Guldanovi.
Foto: Milina Strihovská
Ján Kocian a Jozef Štibrányi verili, že Slovensko zdolá Wales
Pred zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Wales sa kvôli obmedzeným priestorom v trnavskom hoteli Phoenix konala taká malá neformálka fanzóna. Medzi fanklubákov tentoraz prišli Ján Kocián, bývalý tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2006 a 2008, účastník MS 1990, Futbalista roka 1990 naša stálica Jozef Štibrányi a Vladimír Ekhardt. Všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.
Moderátorom bol známy komentátor RTVS Ľuboš Hlavena, ktorý na úvod povedal: ,,Som medzi vami prvý raz až teraz, lebo kvôli pracovným povinnostiam pred zápasmi som sa nemohol zúčastniť vašich akcií. Páči sa mi, že som sa ocitol medzi ľuďmi, ktorí milujú futbal, našu reprezentáciu, vždy sa tešia z jej úspechov a na veľké stretnutia. Dnes máme zápas, o ktorom sa hovorí, že ide v ňom o všetko, ale takých sme mali počas tejto kvalifikácie ME 2020 už viac. A keď ho nezvládneme, tak ďalší nás bude čakať v Chorvátsku, alebo doma s Azerbajdžanom.“
Ďalej povedal, že dnes nás čaká zápas so súperom, ktorého veľmi dobre poznáme a práve Ján Kocian bol na lavičke pri našej domácej prehre v kvalifikácii ME 2008 2:5 v Trnave. ,,Začali sme dobre, viedli sme gólom Mintála a nič nenasvedčovalo tomu, že by nás neskôr mala postihnúť poriadna pohroma. V tom zápase sme však doplatili na nekompaktnú defenzívu a naše diery v obrane využil Bellamy, autor troch gólov. Dokázali sme ešte znížiť znova Mintálom na 2:3, ale Wales nám potom strelil ďalšie dva góly. Z prehry som bol sklamaný a keďže som ju musel ísť vysvetľovať pred televízne kamery, tak som nepodal ruku trénerovi Walesu Johnovi Toshackovi, čo sa mi ešte nikdy potom nestalo,“ hovorí Ján Kocian.“ Ľuboš Hlavena vzápätí dodal, že Ján Kozák st. zasa nepodal ruku Royovi Hodgsonovi na ME 2016 po remíze Slovenska s Anglickom 0:0.
V tomto roku v marci Slovensko po jednom z najslabších výkonov v Cardiffe prehralo s Walesom 0:1. Dnes musíme hrať oveľa lepšie, aby sme vyhrali. ,,Presne tak, v minulosti sme na svetové a európske šampionáty nekvalifikovali preto, lebo sme nevyhrávali vonku. V Cardiffe sme nehrali dobre ani dopredu, súper chybu Pekaríka potrestal jediným gólom. Verím však, že dnes Walesu odplatíme túto prehru a výrazne sa priblížime k postupu na ME 2020,“ zdôraznil Ján Kocian.
Ľuboš Hlavena si spomína, že keď Slovensko na ME 2016 išlo hrať proti Walesu, tak sa Jozefa Štibrányiho spýtal, ako dopadne tento zápas a on povedal veľmi peknú vetu: ,,My nielenže Wales zdoláme, ale my to EURO aj vyhráme.“! Tak ako dopadne pán Štibrányi dnešný zápas? ,,V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým našim fanúšikom, ktorí boli v Budapešti. Vo veľmi ťažkom prostredí obstálo celé mužstvo s našimi úžasnými priaznivcami. Proti Walesu čakám naše víťazstvo, hoci troška mám obavy zo zloženia našej obrannej štvorice. Dúfam, že jej hviezdny Bale z Realu Madrid nenarobí nejakú neplechu. Myslím si, že je to jediný súperov hráč, ktorý nám môže spôsobiť väčšie problémy. Ostrovania, vrátane Anglicka sú oveľa silnejší doma ako vonku a to by sme mali využiť, verím, že Mak by mohol streliť nejaký gól,“ vraví Jozef Štibrányi.
,,Ako teda zastavíme Garetha Balea, kto ho bude mať na starosti, dokopať ho, znechutiť mu futbal, alebo ho štípať, tak ste to totiž pred desiatkami rokov robili, spýtal sa ešte Ľ. Hlavena skúseného Jozefa Štibrányiho“? ,,Dnes by sme potrebovali v obrane Martina Škrtela. Náš stopér by mu určite tvrdšími zákrokmi ukázal, kto je tu doma, takže troška mám obavy z toho, aby Hancko či Gyömbér nenaleteli na nejaké filmovačky zo strany najväčšej hviezdy Walesu. A ten by nás mohol potrestať gólom z nejakej štandardky. Naše mužstvo je však lepšie, hlavne stred poľa a verím aj mladému Boženíkovi, z ktorého môže vyrásť výborný strelec,“ dodal ešte Jozef Štibrányi.
Mimochodom, na konci fanzóny Viktor Kríž odovzdal Jožkovi Štibrányimu vstupenku do VIP priestorov. Pekné gesto od jedného z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slovenskí fanklubáci po výbornom výkone rozstrieľali fanklubákov z Walesu
Deň pred veľmi dôležitým kvalifikačným zápasom ME 2020 Slovensko – Wales sa v Bratislave na štadióne Rapidu na umelej tráve v stredu 9. októbra uskutočnilo zaujímavé meranie síl medzi oficiálnym fanklubom slovenskej futbalovej reprezentácie a fanklubom Walesu.
Vo výborne atmosfére si najprv hostia z Walesu zaspievali svoju štátnu hymnu a potom ich nasledovali Slováci. Pred zápasom sa ešte obidve mužstvá spoločne odfotili a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský odovzdal kapitánovi Walesu šál, vlaky a odznaky.
Od začiatku sa hral rýchly a živý futbal. Útoky sa prelievali z jednej strany na druhú a po jednom z nich Wales dal prvý gól. Odpoveď Slovákov však bola taká razantná, že všetkým vyrazila dych. Postupne po výborných a rýchlych akciách strieľali jeden gól za druhým a nakoniec sa zastavili až na neskutočnom čísle 13. Pravda, treba povedať, že vo svojom strede sme mali niekoľko hráčov, ktorí hrávajú futbal v nižších súťažiach. Napríklad Roman Kubina, jeden z najlepších na ihrisku pôsobí v TJ Družstevník Sobotište v VI. lige, Erich Petriľák, odchovanec FC Petržalka, s ktorým vyhral III. ligu hráva v Lozorne a Tomáš Ondrášik v TJ Družstevník Veľké Kostoľany.
Okrem Romana Táborského veľkú zásluhu na zorganizovaní tohto zápas má Jaroslav Rusňák, ktorý nám povedal: ,,Veľmi dávno som rok žil a študoval vo Walese, kde som hrával futbal za istú miestnu dedinku amatérsku súťaž. Môj bývalý spoluhráč je v rámci tohto fanklubu zainteresovaný na jeho akciách. Požiadal ma, či by sme pred súbojom kvalifikácie MS 2020 Slovensko – Wales zorganizovali aj zápas fanklubov. Potom som sa skontaktoval s Romanom Táborským a spolu sme tento zápas dali rýchlo dokopy. Pravda, v posledných dvoch týždňoch sme boli v neustálom kontakte, lebo sa menili hracie termíny, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Celá akcia sa vydarila po všetkých stránkach a z toho máme všetci veľkú radosť. Verím, že toto nebolo posledné stretnutie medzi týmito fanklubmi.“
Ryan March, vedúci waleského fanklubu mal takéto dojmy zo zápasu: ,,Hrávame ich dosť často proti rôznym súperom z rozdielnymi výsledkami. Na našej vysokej prehre sa podpísala únava z cestovania, ale aj to, že niektorí chlapci si dali nejaké to pivečko. Začali sme veľmi dobre, ale postupne náš výkon klesal a najmä kondične sme odpadli.“
Ako sa podľa Ryana skončí dnešné meranie síl medzi Slovenskom a Walesom v Trnave? ,,Naše mužstvo nie je nejako pozitívne naladené, lebo v súčasnosti nemá oslnivú formu. Naopak, myslím si, že Slovensko je v lepšej pozícii, hrá doma, ale každý zápas je iný a dnes večer v Trnave rozhodne momentálna športová výkonnosť. Veríme teda, že dosiahneme dobrý výsledok.“
Za slovenský fanklub hrali: brankár 23 Roman Jamrich, 3 Denis Nečas, 12 Patrik Kadlečik, 17 Richard Dolinek, 11 Marek Mačička, 7 Igor Jáchym, 6 Miroslav Maco, 10 Andrej Irša, 16 Miroslav Urban, 4 Juraj Bachnak, 15 Ľubomír Džuzi, brankár 23 Roman Jamrich, 5 Marián Goňo, 14 Roman Kubina, 21 Tomáš Čederle, 9 Erich Petrilak, 8 Štefan Horváth, 2 Peter Jáchym , 20 Ján Gálik, 19 Tomáš Ondrášik
Rozhodovali Roman Podhradský – Vladimír Randa, Pavel Príkopa
Fanklub ďakujeme vedeniu ŠK Slovan Bratislava za poskytnutie umelého ihriska a zázemia.
foto: Milina Strihovská
Raz by chcel legendárnu zástavu darovať do Siene slávy slovenského futbalu
Vladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.
Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Nitre a voľakedy ako mladý chlapec som bol členom Zväzarmu a venoval som sa tiež plávaniu. Futbal som hrával so svojimi rovesníkmi len rekreačne. V Nitre som absolvoval základnú a strednú školu. Vysokú školu potravinársku som v rokoch 1978-1983 vyštudoval v Moskve. Na vlastné oči som tam videl aj letné OH v roku 1980. Zaoberám sa technológiou piva a vína a tomuto povolaniu sa venujem doteraz. Som jeden z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky. Mimochodom, sme najväčšími výrobcami slovenského akostného vína zo slovenského hrozna. Bývam v Norovciach, odkiaľ pochádza môj otec. Od roku 1999 do roku 2009 som bol predsedom futbalového klubu TJ Družstevník Norovce.
Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?
Keď sme boli na MS 2010 v Juhoafrickej republike, vtedy sme začali reálne uvažovať o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. V Afrike som sa zoznámil s Romanom Táborským a Milošom Kopčom, lebo sme boli v spoločnom zájazde. A keď po MS vznikol oficiálny fanklub, tak som sa stal jeden z jeho prvých členov. Pokiaľ mi to dovolili moje pracovné povinnosti, väčšinou som sa vždy zúčastnil na zápasoch našej reprezentácie. Videl som veľa vydarených súbojov, taký najpamätnejší pre mňa bol v Moskve, kde Slovensko v kvalifikácii ME 2012 nádherným gólom Stocha vyhralo nad Ruskom 1:0.
Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?
Na MS v JAR sme vyhrávali nad Novým Zélandom 1:0, už som balil zástavu a ani som nevidel, ako súper v závere vyrovnal na 1:1. V druhom zápase s Paraguajom sme prehrali 0:2, na trénera V. Weissa a na mužstvo sa zniesla až neoprávnená kritika, že v našom tábore veľa vecí neladí a že hráči sú rozhádaní. Nebola to pravda, býval som Prétorií, dostal som sa k mužstvu, od trénerov a hráčov mám podpísanú zástavu a odvtedy ju nosím so sebou. Mužstvo na túto prehru zareagovalo najlepším možným spôsobom, víťazstvom nad úradujúcim majstrom sveta Talianskom a Slovensko napokon postúpilo do osemfinále, čo bol pekný úspech. Bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku, zo St. Etienne, kde sme hrali s Anglickom, mám tiež pekný zážitok.
Fotka vašej tváre so slovenskou zástavou obletela po zápase Slovensko – Taliansko (3:2) na MS 2010 celý svet. Vidieť vás bolo aj v Rusku, kde slovenskí futbalisti vyhrali 1:0…
Zástava je neprehliadnuteľná, pravda, dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, šikovná krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať,“ a vzorne reprezentovať našu krajinu. Na šampionáte som bol stredobodom pozornosti televízií z Francúzska, USA, lebo je na nej parochňa mojej hlavy. A po návrate slovenská televízia ma predstavila v krátkych šotoch zo šampionátu. Zástava na pravej strane je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. Chodím s ňou stále na všetky zápasy našej reprezentácie. Raz by som ju chcel darovať SFZ do Siene slávy slovenského futbalu.
Zverencov trénera Pavla Hapala v prvej polovici septembra čakali dva veľmi dôležité zápasy v rámci kvalifikácie ME 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku. S vicemajstrami sveta sme doma jednoznačne prehrali 0:4, ale v Budapešti nad Maďarskom vyhrali 2:1…
Na zápasy našej reprezentácie chodím hlavne preto, lebo jej verím a hlavne, že sa znova prebojuje na významné podujatie. Samozrejme, stretnutie s Chorvátskom nám absolútne nevyšlo, bol to jednoducho deň blbec. Do Budapešti som išiel hlavne preto, lebo som bol zvedavý, ako naše mužstvo zareaguje na túto vysokú prehru. Kvalitným a koncentrovaným výkonom odčinilo výbuch z Trnavy a v Budapešti dosiahlo veľmi dôležité víťazstvo. Pred týmito dvomi zápasmi som rátal so ziskom šiestich bodov, ale aj tri majú veľkú cenu.
Zrejme ste rád, že slovenská reprezentácia sa konečne predstaví v októbrovom zápase proti Paraguaju na novom Tehelnom poli?
Isteže, veľmi ma to teší, že sa tak konečne stane, lebo na novom Tehelnom poli som ešte nebol. Veľmi sa teším na pekný štadión a tiež na výbornú atmosféru. Už dopredu som sa pýtal na lístky, aby som ich čo najskôr mal.
Nedávno ste veľké jubileum 60 rokov vraj oslávili vo veľkom štýle, z kamarátmi z celého sveta. Čo nám k tomu môžete povedať?
K jubileu mi prišli zagratulovať kamaráti z Ruska, Bulharska, Moldavka a Česka. Na oslave vo vinárskych závodoch v Topoľčiankách sa zúčastnilo 130 hostí a to som ešte musel ďalších záujemcov okresať. Zahrala mi kapela z Moravy a aj zo Slovenska. Potom som z určitými ľuďmi zo zahraničia navštívil Prahu, urobili sme si taký výlet, či exkurziu.
Prednáška
Víno sa vracia do Azerbajdžanu
v hladisku…
Foto: Milina Strihovská
Vladimír Randa jubiluje, dnes má nádherných 80 rokov
Bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie sa v utorok 10. septembra dožíva významného jubilea 80 rokov. Stretávame sa s ním na futbalových ihriskách a vidieť ho aj na rôznych turnajoch. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.
Predstav sa a povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ si rodákom a akému šport si sa v mladosti venoval?
Pochádzam z obce Dolný Hričov a v mladosti od 6 rokov som hrával futbal. Najskôr v obci odkiaľ pochádzam a po nastúpení do mešťanky v Žiline som hrával za žiakov a neskôr za dorast krajskú súťaž vo vtedajšom ŽVL Žilina. Po maturite som pôsobil v TJ Sokol Dolný Hričov, kde som robil aj tajomníka. Keď som začal študovať vysokú školu, tak som hral 2 roky za Slovan Národné divadlo a v roku 1958 sme sa zlúčili so Slovanom Pravda Bratislava. Bola to vtedy tzv. električková súťaž. Tvorili sme veľmi dobrý kolektív, zložený zo študentov a novinárov (už nebohý Janko Novák, Epe Křepela, Rado Burián a myslím, že ešte žijúceho Frico Zagar), hokejistov (Vlado Malec – neskôr i šéfredaktor Športu a Karol Fako). Počas štúdia na JSŠ, terajšie gymnázium som hral za školu všetky športy, azda okrem gymnastiky. Venoval so sa i hokeju v doraste TJ ZVL Žilina. Boli to tvrdé podmienky. Tréningy sme mali 2 x do týždňa na otvorenom štadióne o 23 hod. často aj pri 11 stupňových mrazoch.
Známa je hlavne tvoja rozhodcovská kariéra, povedz nám o nej niečo zaujímavé?
K rozhodovaniu som sa dostal v roku 1965 a to náhodou. Robil som stavby vedúceho v Pozemných stavbách. Kolega Ing. Aubrecht prišiel raz ráno za mnou s tým, že popoludní sú skúšky na rozhodcu a že mohli by sme ísť skúsiť šťastie. On neskôr po inzultácii v Kalaje, okr Galanta, kde sme vypomáhali, futbal nechal a v hokeji sa postupne vypracoval na ligového rozhodcu. Ako rozhodca som začínal v MFZ Bratislava v rokoch 1965 -1966, v rokoch 1966 – 1968 som postúpil do MK a v rokoch 1968 – 1970 som pôsobil v II. a v I. SNL. Najkrajšie roky som zažil v II. celoštátnej lige, kde som účinkoval ako hlavný rozhodca a na I. ligu som chodil v funkcii asistenta rozhodcu. Najviac zápasov som rozhodoval Dukle Banská Bystrica a VP Frýdek Místek. S Duklou Banská Bystrica mám z viacerých jeden zážitok. Hrala zápas doma a pripravená bola veľká hostina, ak vyhrá nad mužstvom z dolnej polovice tabuľky, zvýši sa jej šanca na postup do I. ligy. Výsledok bol však veľkým sklamaním – prehrala 2:3. Podozrivo slabé výkony podali 3 hráči, podozrivo hrajúci v prospech súpera a tak hneď po zápase boli preradení do bojového útvaru. Počas rozhodovania som pracoval vo viacerých komisiách. V komisii rozhodcov BFZ a SFZ. V ČSFZ som bol členom hospodárskej komisii spolu s nebohým Jozefom Hupkom z Jura, Štefanom Sapárom z Nitry a Jankom Prochádzkom zo Slovana CHZJD Bratislava. Tu som mal možnosť vycestovať na viaceré medzinárodné stretnutia nášho mužstva a na niektoré ak išla manželka nebohého pána Baťu, tak aj s manželkou. Určite najväčším zážitkom pre mňa boli MS v Španielsku v roku 1982. Veľmi rád spomínam i na Jozefa Barmoša, ktorý z Interu odišiel hrať do Rancingu Brusel, kde hralo i naše národné mužstvo. Bol som tam spolu so synom. J. Barmoš sa nám celý deň venoval, autom sme prešli celé mesto a na večer nás pozval k nemu domov, kde jeho manželka pripravila dobrú večeru. Treba však povedať, že po odchode do dôchodku už nebol záujem o moju prácu v komisii rozhodcov. Potom som na SFZ pracoval ako tajomník Etickej komisie, ktorá bola na čele s JUDr. Kandráčom zložená z vysoko kvalifikovaných odborníkov. Bola však bez udania dôvodu zrušená.
Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a ktoré zápasy národného tímu v tebe zanechali najväčší dojem?
Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od jeho založenia v roku 2010 a mám číslo 13. Postupne sa stali jeho členmi moja manželka, syn i dvaja vnukovia. S našim národným mužstvom mám veľmi pekný zážitok z Moskvy, kde sme na štadióne Lokomotívu Moskva 7. septembra 2010 vyhrali 1:0. Napriek prehre Ruska sa domáci fanúškovia k nám zachovali fér a doslova si vynútili, aby sme sa s nimi odfotili pri starej lokomotíve, ktorá bola umiestnená v areáli. Pred stretnutím na Červenom námestí, kde sme sa chceli odfotiť, okamžite zasiahla ruská polícia.
Na stretnutiach Slovenska, vo fanzónach a na rôznych spoločenských akciách ťa sprevádza aj tvoja manželka. To je taká veľká fanynka futbalu?
Manželka, môžem povedať, že rozumie futbalu a hlavne vie kritizovať rozhodcov, lebo počas mojej rozhodcovskej kariéry ma často sprevádzala. Dobre mi padlo, keď viacerí funkcionári konštatovali, že som jeden z rozhodcov, ktorý chodí stále s tou istou manželkou.
Ako hodnotíš posledné kľúčové vystúpenia slovenskej reprezentácie v náročných jesenných zápasoch kvalifikácie MS 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku?
Po vysokej domáce prehre s Chorvátskom a najmä prevedenou hrou, naše mužstvo sklamalo tisíce slovenských priaznivcov. Naopak, v Budapešti zabralo, vytiahlo sa, dosiahlo veľmi cenné víťazstvo a znova drží v rukách postupové karty na ME 2020. Teraz bude veľmi dôležité, aby sme doma vyhrali nad Walesom a Azerbajdžanom.
Je skvelé, že stále ešte rozhoduješ mládežnícke súťaže ObFZ Bratislava-mesto…
Dobrú kondíciu si udržujem rozhodovaním žiackych stretnutí a prípraviek. Pritom robím aj delegáta. Napriek môjmu veku mi to umožňuje ObFZ Bratislava-mesto a v minulosti i ObFZ Bratislava-vidiek. Zato im patrí moje poďakovanie. Aj keď je v meste nedostatok delegátov, vraj môžem byť delegovaný iba na VI. ligu a nie na V. ligu, ale žiadne uznesenie som o tom nenašiel…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimírovi Randovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Slovenskú reprezentáciu najviac trápi nedostatok kvalitných útočníkov
V Trnave bolo v piatok 6. septembra poriadne rušno. Okrem kvalifikačného zápasu ME 2020 Slovensko – Chorvátsko sa tu konal aj tradičný jarmok. Reštaurácie boli teda plné, jednako predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský so svojimi spolupracovníkmi v trnavskom hoteli Phoenix pripravili znova dobrú a zaujímavú fanzónu.
Úlohou moderátora bol tentoraz prvý raz poverený René Stern, ktorý za vrch stolom privítal Tomáša Medveďa, člena Klubu ligových kanonierov a riaditeľa tohto zoskupenia, skutočného svetobežníka, ktorý obliekal dresy štrnástich klubov, Vladimíra Strieženca, jedného z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky, tiež čerstvého šesťdesiatnika a chorvátskeho fanúšika Dalibora Rilka. Vo fanzóne boli aj známi futbalisti Vladimír Ekhardt a Filip Hološko.
Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, ktorý so svojim zástupcom Milošom Kopčom, Vladom Ekhardtom a Filipom Hološkom zagratulovali Vladimírovi Striežencovi k jeho nedávnym 60. narodeninám. Odovzdali mu darčekový kôš a prítomní mu zaspievali mohutné živió… A potom sa rozprúdila živá diskusia.
René Stern sa Tomáša Medveďa, bývalého uznávaného kanoniera opýtal, prečo slovenská reprezentácia v súčasnosti trpí na nedostatok súcich útočníkov. ,,Dobrý podvečer, ďakujem za pozvanie do tejto fanzóny. Áno, v našom slovenskom futbale veľmi chýbajú kvalitní hrotoví útočníci. Akoby z našej scény zmizli takí klasickí, špičkoví. Napríklad Češi majú štyroch až šiestich, my ich stále hľadáme. Nad týmto problémom sa musia zamyslieť hlavne naši odborníci. Dúfam však, že tréneri slovenskej reprezentácie tento nedostatok nejakým spôsobom vyriešia, lebo bez gólov sa nedá vyhrávať. Chorváti majú za sebou fantastický vlaňajší šampionát v Rusku, kde skončili na druhom mieste. Myslím si, že pri viac ako optimálnom výkone nášho tímu sa dajú poraziť a že zverencov trénera Pavla Hapala vypredaný štadión poženie za tromi bodmi. Treba ukázať, kto je tu doma, vicemajstrov sveta musíme zaskočiť aktívnou hrou. Nesmieme vyčkávať, lebo to by bola voda na mlyn pre výborného súpera,“ vraví Tomáš Medveď, ktorý si pochvaľuje spoluprácu s českou stranou v oblasti Klubu ligových kanonierov.
Chorvátsku stranu vo fanzóne zastupoval Dalibor Rilko, veľmi dobrý kamarát Tomáša Medveďa. ,,Som slovenský Chorvát, študoval som u vás a v súčasnosti žijem v Rakúsku. Futbal veľmi pozorne sledujem, chorvátsku reprezentáciu po MS v Rusku opustili niekoľkí kvalitní hráči na čele s Mandžukičom. Pred zápasom so Slovenskom zranenia postihlo niekoľko futbalistov, k vám teda neprišiel aj jeden z kľúčových hráčov Rakitič. Takže Chorvátsko má problémy, ale je pod obrovským tlakom, lebo musí vyhrať. Jeho priaznivcom zaujíma iba víťazstvo. Neviem teda, ako zápas dopadne, najradšej by som bol keby každý zo súperov získal tri body, ale to nejde. Slovensko je na tom lepšie a preto mu dávam slušné šance na dobrý výsledok. Chorvátsky zväz veľa urobil aj pre bezpečnosť fanúšikov, k vám prišli iba takí, ktorí sa budú normálne správať.“
A niekoľko zaujímavostí povedal o Lukovi Modričovi, ktorý vlani získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča MS 2018, potom cenu The Best pre najlepšieho hráča sveta v kuratele FIFA a aj tradičnú Zlatú loptu, ktorá je zas spätá s francúzskym magazínom France Football. ,,V Zadare vyrastal v ťažkých pomeroch, prežil pohnuté detstvo v čase krvavého konfliktu v rámci bývalej Juhoslávie. Stipe Modrič, jeho otec, sa pridal k chorvátskej armáde. Jeho starého otca Luku – meno dostal po ňom – zastrelili Srbi počas konfliktu neďaleko jeho vlastného domu. Jeho vnuk mal vtedy šesť rokov. Rodina Modričovcov prišla o dom, ktorý bol zničený do základov a našla azyl v hoteloch. Slovenskí dovolenkári ich v Zadare stále môžu nájsť, jeden sa volá Hotel Kolovare, druhý Hotel Iž. Samozrejme, oba boli v priebehu vojny s pravidelnosťou odrezané od prívodu elektriny a tečúcej vody. Aj v takých časoch však malý Luka Modrič naháňal futbalovú loptu. Najviac môže ďakovať Zdravkovi Mamičovi, manažérovi a bývalému šéfovi Dinama Záhreb, ktorý mu vo všetkom pomohol a naštartoval jeho hviezdnu kariéru.“
Vladimír Strieženec je verný fanúšik slovenskej reprezentácie, bol s ňou na MS 2010 v JAR i na MS 2016 vo Francúzsku. ,,Najprv sa chcem všetkým prítomným veľmi pekne poďakovať za gratulácie k mojej šesťdesiatke a najkrajším darčekom pre mňa by bolo dnes víťazstvo Slovenska nad Chorvátskom. O jeden gól by sa nám to mohlo podariť, musíme však dostať zo seba to najlepšie,“ vraví V. Strieženec, ktorého na cestách často sprevádza aj jeho manželka pani Galina.
Foto: Milina Strihovská
Fanklubáci so striebornými olympionikmi oslávili krásne výročie
Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil vo štvrtok 5. septembra ďalšie veľké a vydarené podujatie. V hoteli Bôrik sa po druhý krát stalo, predtým to bola vo februári 2016 oslava 80. narodenín Jozefa Vengloša, že sa na jednom mieste v Bratislave stretlo niekoľko legiend československého a slovenského futbalu z najstaršej generácie. Všetkých spájalo 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964. V 17-člennom kádri figurovalo až deväť Slovákov. Slováci tak boli jediný raz v histórii v československom tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše, strelec gólu vo finálovom zápase Čech Jan Brumovský sa narodil v Leviciach.
Do hotela Bôrik prišli Jan Brumovský, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, František Knebort, Ivan Mráz, Vojtech Masný, Anton Švajlen a Anton Urban. Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vo svojom krátkom príhovore najprv za veľkého potlesku predstavil všetkých zúčastnených olympionikov. Takisto aj Dušana Galisa, poslanca Národnej rady za stranu SMER-SD a Ivana Chodáka ml., syna legendárneho hráča, ktorý sa preslávil futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.
Dušan Galis, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly povedal: ,,Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a keď som sa dozvedel s kým sa mám stretnúť, tak sa mi troška roztriasli kolená, lebo ste boli pre mňa a moju generáciu skutočné vzory. Keď sa povedali mená Švajlen, Mráz, Geleta, Cvetler a ďalší, chceli sme sa im v tom čase veľmi podobať a dostať sa na ich úroveň. Určite ste mali veľkú zásluhu na tom, že hráči, ktorí po vás prišli, sa dostali tak vysoko a som veľmi rád, že sa môžem zaradiť aj ja medzi nich. Verím, že dnešný večer prežijeme v jedinečnej atmosfére, veľmi dobre sa porozprávame a že sa takto nestretávame posledný raz.“
Ivan Chodák ml. bol tiež dojatý z toho, že sa zúčastnil na tejto akcii. ,,Veľmi si vážim, že môžem pri jednom stole sedieť s ľuďmi, ktorých som obdivoval na futbalovom trávniku. Takže môžem vám povedať, že som zástupcom všetkých vašich fanúšikov, ktorí mali radosť z vašich úspechov a veľkého futbalového umenia.“
Roman Táborský ešte dodal: ,,Tento večer sme pripravili pre vás, dobre si ho užite, vychutnajte si ho a pospomínajte na všetko možné. Dajte si štamperlík, potom dobré vínečko a my sa veľmi potešíme, keď budete na tento večer spomínať len v sa tom najlepšom.“
Moderátor Ľubomír Souček, manažér mediálnej komunikácie Slovenského olympijského a športového výboru svojimi otázkami vyobracal všetkých ôsmich olympionikov zo všetkých strán a prítomným ukázal, že dejiny a históriu olympijských hier má doslova v malíčku.
Po skončení besedy vzácni hostia dostali od Dušana Galisa fanklubový šál, odznak, pamätnú plaketu aj s menom a čestné členstvo v klube. Potom nasledoval slávnostný prípitok a minúta ticha na pamiatku doteraz zosnulých (Schmucker, Matlák, Weiss najstarší, Pičman, Lichtnégl) z tohto výborného mužstva.
Ján Geleta, Futbalista roka 1967, rodák z Horných Motešíc neďaleko Partizánskeho, odohral za Duklu Praha 284 zápasov a v tom čase patril medzi najlepších stredopoliarov. Na olympiádu v Tokiu spomína takto: ,,Bol som vtedy v mužstve jeden z najmladších hráčov, takže som pozeral hlavne po gymnastkách. Japonskí organizátori olympiádu perfektne pripravili, jej zázemie bolo fantastické. Do Japonska sme išli v inej situácii, ako národný tím na MS v Čile 1962. Na OH nemohli štartovať profesionáli, povedzme si však pravdu, my sme sa už v tom čase venovali iba futbalu, takže mali sme dosť vysoké ambície. Pod vedením skvelého trénera, hlavne psychológa Rudolfa Vytlačila, prebojovali sme sa až do finále, kde sme narazili na veľmi silné Maďarsko, ktoré malo vo svojom strede viacerých hráčov z A-tímu a veľké individuality. Prehrávali sme už 0:2, keď Vojta si dal vlastný gól, ale aj také veci sa vo futbale stávajú. Dokázali sme už iba znížiť na 1:2, aj po toľkých rokoch si myslím, že strieborná medaila zodpovedala sile nášho tímu. Každý športovec, ktorý sa dostane na olympiádu, musí spomínať na najväčší športový sviatok do konca svojho života. Keď sme mali voľno, chodili sme povzbudzovať naše gymnastky, volejbalistov a basketbalistov. V týchto kolektívnych športoch sa nám vtedy darilo. Zaujímavé je, že hneď po návrate z Japonska som sa oženil. Bolo to v nedeľu, takže mám na všetko veľmi pekné spomienky. Slovenský Fanklub nám urobil veľkú radosť, že zorganizoval takéto úžasné stretnutie. V Česku sme v takýchto akciách pozadu, azda aj u nás zavejú svieže vetry a niekedy prídete k nám.“
František Knebort hral až za tri pražské kluby, Duklu, Slaviu a Bohemians. Vyznačoval sa hlavne dobrou strelou a aj preto dal v československej lige až 77 gólov. ,,Na olympiádu v Tokiu mám úžasné spomienky, hoci som na turnaji veľa zápasov neodohral. Na druhej strane som bol spokojný, že som sa vôbec v silnej konkurencii do nominácie dostal. Bolo to za éry skvelého trénera Vytlačila, ktorý mi veľmi fandil. Vo finále sa stretli dve najlepšie mužstvá, Maďari predsa len ťažili z toho, že mali viac hráčov z A-tímu. Boli sme vtedy ohromná partia, nikto sa nedelil na Čechov a Slovákov, všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Chodili sme povzbudzovať volejbalistov a gymnastky. Na OH všetko klapalo na jednotku, nevyskytol sa ani jeden problém, Japonci ukázali, že sú nesmierne precízny a zodpovedný národ. Som veľmi rád, že sme sa po toľkých rokoch aj v tomto menšom zložení stretli, mohli sme si pospomínať na niekdajšie skvelé časy.“
Kapitán strieborného tímu z Tokia Anton Urban bol vtedy jeho najstarším hráčom. Rýchly a razantný obranca mal v samom závere možnosť potrestať zmätok v maďarskej obrane, no história napokon chcela inak. ,,Celé olympijské hry sa pre mňa niesli vo veľmi vznešenom duchu, dôležité nebolo vyhrať, ale zúčastniť sa. Je to jedna z mojich najmilších spomienok. Už skutočnosť, že som cestoval do dejiska s Emilom Zátopkom, bola pre mňa výnimočná. Bol pre mňa roky veľký idol. Odrazu sa stal naším spoločníkom, zabával sa s nami. Vôbec som nerátal s tým, že v Tokiu zostaneme až do posledného dňa súťaží, že sa zúčastníme aj na záverečnom ceremoniáli a olympiádu si vychutnáme do posledných minút.“ Z olympiády si uchoval aj spomienky na gymnastku Vieru Čáslavskú. „Bol to geniálny, aj zvláštny človek, ktorý dosiahol vrchol v kráse, zručnosti, ale aj v pokore.” Tieto vlastnosti Čáslavská premenila na tri z celkového počtu piatich československých zlatých medailí. Anton Urban tú svoju, striebornú, daroval Slovenskému olympijskému výboru.
Cesta ČSSR k striebru Zápasy v skupine: ČSSR– Južná Kórea 6:1, ČSSR– Egypt 5:1, ČSSR– Brazília 1:0, štvrťfinále ČSSR– Japonsko 4:0, semifinále ČSSR– NDR 2:1, finále ČSSR– Maďarsko 1:2.
Ladislav Jurkemik, majster Európy z roku 1976, bronzový na ME 1980, účastník MS 1982 v minulosti trénoval viaceré ligové mužstvá. V rokoch 2002 a 2003 viedol aj slovenskú reprezentáciu a v tomto roku vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. V súčasnosti síce rodák z Jacoviec už netrénuje, ale futbal pozorne sleduje a jeho názory sú pre fanúšikov stále veľmi zaujímavé a pozoruhodné. Ako hráč šiel vždy vzorom. Bol nesmierne náročný voči sebe i ostatným. A v tom pokračoval ako tréner. Ladislav Jurkemik hral vždy s otvorenými kartami. Čo na srdci, to na jazyku. V jeho prípade slovo chlapa platilo stopercentne. Keď sa rozhodol, svoje rozhodnutie už nemenil, neodvolal. V tom bol nekompromisný. Bez pardonu. Klubom jeho života bol Inter Bratislava, za ktorý hral 12 rokov.
Ladislav Jurkemik – Alexander Vencel spolubývajúci na reprezentačných zrazoch a Rudolf Janček ako kolega s Interu…
Pamätný bol (nielen) pre neho zápas o titul medzi Interom a Slovanom v poslednom kole ročníka 1974/1975, v ktorom žlto-čierni podľahli rivalovi 2:4. „Mnohí mi dodnes hovoria, že taký futbal v Bratislave odvtedy nevideli. Mrzelo ma, že nám titul unikol. Hrialo ma však, že sme hrali pekný futbal, pre ľudí. Hoci sme neboli takí úspešní ako Slovan, samotní fanúšikovia belasých mi v tých časoch hovorili, že Inter hrá krajší futbal ako ich tím. Bola to partia, ktorá držala spolu ako rodina a chcela niečo dosiahnuť,“ spomína 66-ročný L. Jurkemik.
Žiaľ, súčasnosť nie je pre Inter ružová. Žltočierni po dvoch rokoch pôsobenia v II. lige znova spadli do III. ligy. ,,Myslím si, že je to škoda, že sa spojili s Trenčínom, neprinieslo im to nič dobré. Inter sa už raz popálil s fúziou s Petržalkou a teraz urobil ďalšiu chybu. To je môj názor, nech je na mňa nahnevaný hocikto. Najdôležitejší je vlastný klub, ktorý si vychováva svojich hráčov a má tam svoju krv. Ďalším veľkým nezmyslom je, že Inter stále hráva v Stupave. Kto tam bude chodiť, na jeho zápasy prídu iba najvernejší fanúšikovia! Žiaľ, dlhodobo veľkým problémom sú ihriská, ktoré v Bratislave neustále ubúdajú a kompetentní nič nerobia proti tomu,“ vraví legenda slovenského futbalu.
Slovensko v tomto roku malo v pohárovej Európe štvornásobné zastúpenie – ŠK Slovan Bratislava, DAC Dunajská Streda, Spartak Trnava a MFK Ružomberok. Z nich pokračuje v Európskej lige iba Slovan, ďalší traja už vypadli. ,,Je to obraz slovenského klubového futbalu, raz za čas vystrelí motyka a niektoré naše mužstvo sa prebojuje do skupinovej fázy Ligy majstrov, alebo Európskej ligy. Naše kluby nemajú stabilitu, hráčske kádre sa veľmi menia, za takejto situácie tréneri nie sú schopní poskladať dobré mužstvo. Každý polrok v tímoch dochádza k veľkým presunom, 5-6 hráčov odíde a rovnaký počet príde. Na tomto všetko padá, v podstate neexistuje žiadna koncepčná práca.“
L. Jurkemik tiež nepovažuje za správne, že v našich mužstvách je veľa legionárov na úkor domácich hráčov. ,,Nedávno som čítal, že popredný účastník bundesligy RB Lipsko dostane pokutu za to, že v kádri nemá dvanásť hráčov nemeckej národnosti. Považujem to za správne, podľa mňa u nás by mali hrávať traja zahraniční hráči a dovidenia. Tak je to vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Nikto nie je zvedaví na cudzincov tretej kategórie. K nám chodia takí, ktorých sme učili hrať futbal, napríklad z Rakúska. Nie som fanúšik hráča, ktorí si nevie zastaviť loptu, alebo mu ujde pod nohou. Taký musí zahodiť kopačky a skončiť s futbalom. To je iba zabíjanie času. Na ligu nechodím, naposledy som navštívil pred niekoľkými rokmi zápas Slovan – Dukla Banská Bystrica, to bolo ešte na Pasienkoch. Úroveň niektorých vtedajších hráčov sa neoplatí komentovať.“
Slovensko začiatkom budúceho mesiaca čakajú v kvalifikácii ME 2020 dva veľmi dôležité zápasy, najprv 6. septembra v Trnave proti Chorvátsku a 9. septembra v Budapešti proti Maďarsku. ,,Škoda, že sa nehrá na novom Tehelnom poli, na ktorom som ešte stále nebol. Som však rád, že v októbrovom asociačnom termíne Slovensko konečne na Tehelnom poli sa v prípravnom zápase stretne s reprezentáciou Paraguaja. Mal by som teda navštíviť ten stánok, ktorý toľko chvália. Pochodil som veľa štadiónov, podľa mňa tento je malý pre Slovensko. Keď raz budeme hrať proti Anglicku či Nemecku, kapacita nepostačí takému veľkému záujmu. Slovensko má stále šancu postúpiť na ME. Na Chorvátov musíme vyletieť, keď ich Maďari porazili, musíme to dokázať aj my. A pritom Maďarsko u nás neukázalo vôbec nič. Nemôžeme hrať tak ustráchane ako Walese, budeme doma a pokiaľ podáme kvalitný výkon, verím, že sa zápas pre nás dobre skončí.“
Jurkemik aj nám pri našej debate zdôraznil, že keď povie pravdu, tak mnohí ľudia sú urazení. Jeho zásadovosť, disciplína, priamosť, nároky, sa nie vždy stretli s pochopením u hráčov. Ako futbalista behal, jazdil, šmýkal sa po zadku. A to žiadal aj od svojich zverencov. Rovnako má výhrady aj k súčasným ligovým.,,Keď som nedávno od jedného hráča Trnavy počul, že za mesiac odohrali päť zápasov a že sú unavení, tak potom nech idú viete kde! Však to je choré, keby to povedal v novembri, alebo začiatkom decembra na konci jesennej časti, tak by som to pochopil. Tak potom, akú mali letnú prípravu, že sú už unavení? Jeho generácia trénerov počas kondičnej prípravy používala aj medicinbaly na získavanie sily. ,,Na dovolenke som si prečítal knihu o Zinedinovi Zidane a z nej som sa dozvedel, ako tvrdo trénoval počas pôsobenia v Bordeaux, Juventuse a v Reale Madrid.
Rovnako vo svojej knihe legenda Liverpoolu Steven Gerrard opisuje, že len tvrdým tréningom sa dá dostať na vrchol. Videl som, ako trénoval AS Rím na sústredení v Rakúsku. Hráči do kopca behali s pneumatikami, ktoré mali uviazané na chrbte a to preto, aby mali silu v nohách. Rovnako sa na silu využívajú aj medicinbaly. Súčasní hráči padajú ako hniličky a simulujú. V Anglicku by takto nemohli v živote hrať.“
Na ihrisku stále podáva zodpovedné výkony…Najvyššia slovenská súťaž Fortuna liga v porovnaní s okolitými krajinami zaostáva v pomalšom tempe, celkovej úrovni hry a kondičnej pripravenosti. ,,V zimnej príprave sme tri týždne behali, väčšinou vo Vysokých Tatrách a v Piešťanoch. A potom sme už pracovali iba s loptami, tréningy striedali zápasy a tak to išlo. Hráči môžu jedine vtedy podávať špičkové výkony, keď sú perfektne pripravení aj po fyzickej stránke,“ zakončil našu debatu Ladislav Jurkemik, ktorý na ME 1980 v Taliansku prekonal v súboji o bronz nezabudnuteľnou bombou legendárneho Dina Zoffa. Gól, ktorý obletel svet. UEFA vybrala „bronzový“ gól medzi najkrajšie momenty histórie majstrovstiev Európy a dva roky bol ozdobou zvučky spravodajskej relácie Československej televízie Góly – body – sekundy.
Ladislav Jurkemik na fanklubovej akcii v Piešťanoch
Slováci v októbrovej príprave v Bratislave vyzvú výber Paraguaja
Slovenská futbalová reprezentácia odohrá 13. októbra 2019 v Bratislave prípravný zápas proti 8-násobnému účastníkovi záverečných turnajov majstrovstiev sveta Paraguaju. Informácie priniesol oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
V októbrovom asociačnom termíne čaká na zverencov trénera Pavla Hapala najskôr kvalifikačný zápas o postup na EURO 2020 s Walesom (10.10.), o tri dni neskôr nastúpia slovenskí sokoli v prípravnom zápase v Bratislave, na štadióne na Tehelnom poli, proti reprezentácii Paraguaja.
Asociación Paraguaya de Fútbol (Paraguajský národný zväz) je jednou z desiatich národných asociácií Juhoamerickej futbalovej konfederácie CONMEBOL. Slovenská futbalová reprezentácia má na konte s Paraguajom jeden vzájomný zápas, reprezentačné výbery sa stretli 20. júna 2010 na záverečnom turnaji MS 2010 v juhoafrickom Bloemfonteine. Zverenci trénera Weissa podľahli v zápase skupinovej fázy na svetovom šampionáte juhoamerickému súperovi 0:2, na ihrisku sa objavili aj traja hráči aktuálneho kádra trénera Pavla Hapala – Peter Pekarík, Miroslav Stoch a Marek Hamšík.
Čas výkopu stretnutia bude upresnený dodatočne.
Októbrový duel s Paraguajom by mal byť rozlúčkový s národným tímom pre Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca. Všetci traja sa rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru.
V pondelok 5. augusta vo veku 85 rokov zomrel Josef Kadraba, strieborný medailista z futbalových MS 1962 v Čile v drese Československa. Kadraba je člen Klubu ligových kanonierov, v najvyššej súťaži zaznamenal 117 gólov. Za československú reprezentáciu nastúpil 17-krát a zaznamenal deväť presných zásahov. Na úspešnom svetovom šampionáte v Čile sa do listiny strelcov zapísal v semifinále proti Juhoslávii. S futbalom začínal v Rakovníku, v roku 1957 prestúpil z pražskej Sparty do SONP Kladno a v roku 1965 do Slavie Praha. V roku 1967 išiel pracovať do Viedne, odtiaľ sa však po päťročnom legálnom pobyte nevrátil a neskôr ho preto v neprítomnosti odsúdili na dva roky odňatia slobody.
Gratulujeme k 80-tke – Fanklub
Ako si na Kadrabu spomína Jozef Štibrányi, ktorý s ním hral na MS 1962 v Čile? ,,S Kadrabom som sa spoznal ešte predtým, ako sme sa stali v reprezentácii spoluhráčmi. Najprv hrával v Kladne a potom za Slaviu, takže stretávali sme sa v ligových zápasoch. Niekoľko zápasov sme spolu odohrali za ČSSR. Vrcholom bol pre nás najprv postup na MS do Čile a potom neskutočná víťazná cesta až do finále. Bol v základnom kádri, hral aj vo finále proti Brazílii. Najviac sa kamarátil s Tomášom Pospíchalom. Naša čilská partia bola fantastická, všetkých 18 hráčov vedelo hrať výborne futbal. Josef bol výborný chalan, spoločenský typ, pokojný aj vtipný, vedel dávať góly. Najhoršie je na tom, že už veľa kamarátov z Čile odišlo na druhý svet. Prakticky na Slovensku som už jediný hrajúci Čilan, ktorý ešte žije, lebo Titus Buberník na MS nehral. Žiaľ, v Čechách si ma vážia viac ako na Slovensku. Nedávno ma pozvali na medzištátny zápas Česko – Brazília, som v sieni slávy českého futbalu a českého športu.“
Jozef Štribrányi obrátil svoju pozornosť aj na ostro sledovaný kvalifikačný zápas ME 2020 Slovensko – Chorvátsko, ktorý je na programe 6. septembra v Trnave. ,,Zo SFZ mi poslali oznámenie, že sa mám nahlásiť na stretnutie. To je taký problém, aby som dostal doživotný VIP vstup? Ešte horšie je, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie dostal na tento súboj o polovicu lístkov menej. Pritom viacerí jeho členovia by si zaslúžili mať lístky zadarmo za to, koľko zápasov slovenskej reprezentácie navštívili v zahraničí a koľko tisíce eur už minuli na tieto výjazdy. Alebo v najhoršom prípade by mali mať vstupenky prednostne. Žiaľ, tie však dostanú ľudia, ktorí chodia na futbal možno raz za uhorský rok,“ zakončil našu debatu Jozef Štibrányi.
Pre fanklub je to smutná správa…Odišiel ďalší s tých, s kým mal OFSFR priateľský vzťah. Hráč, s ktorým sme sem tam prehodili zopár slov aj počas roka. Mal veľmi chorú manželku pre ktorú sa obetoval a na niektoré podujatia nemohol prísť z Viedne. Naposledy sme sa mali stretnúť vo Viedni po tenise, ktorý aj v pokročilom veku rád hrával. Škoda nemohol som a teda aj zopár fanklubových zberateľských kariet zostalo navždy nepodpísaných. Zostane azda iba pohľadnica, ktorú nám zaslal ako ospravedlnenku za neúčasť na podujatie Čilanov v Bernolákove 2012. Roman Táborský.
Adolf Scherer – Nimes – Francúzsko
Adolfa Scherera veľmi zarmútila správa o úmrtí Josefa Kadrabu, na druhej strane bol veľmi rád, že sa mohol na chvíľu s nami porozprávať. ,,Kadraba bol odo mňa starší takmer o päť rokov, dal mi viaceré rady do života, veľmi dobre som s ním vychádzal. V reprezentácii sme si výborne rozumeli. Mal dres s číslom 10, ja 8, bol pre mňa vzorom na ihrisku i mimo neho. Samozrejme, najkrajšie spomienky mám na neho na MS v Čile 1962. V prvých zápasoch nehrával, ale potom skvelý tréner Rudolf Vytlačil mu dal príležitosť a Kadraba bol súčasťou základnej zostavy v ťažkých zápasoch proti Maďarsku, Juhoslávii a vo finále proti Brazílii prihral na vedúci gól Masopustovi. Mimochodom, nad Juhoslávio u sme vy hrali 3:1, dal som dva góly a Kadraba jeden. Tento šampionát bol pre nás neskutočný, lebo sme vytvorili fantastickú partiu. Vytlačil bol skutočne trénersky mág, dokonalý psychológ,“ povedal nám Adolf Scherer a potešil nás, že zrejme už na budúci mesiac príde na Slovensko a veľmi rád by sa v Bratislave stretol s fanklubákmi.
Foto: Archív OFSFR
Lístky na Slovensko – Chorvátsko boli vypredané za štyri hodiny
Vstupenky na zápas kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy vo futbale medzi Slovenskom a Chorvátskom, ktorý sa uskutoční 6. septembra v Trnave, sú už vypredané. Stretnutie proti vicemajstrom sveta z vlaňajšieho šampionátu v Rusku, v ktorých drese by sa mal predstaviť aj úradujúci najlepší hráč sveta Luka Modrič z Realu Madrid či ďalší skvelý záložník Ivan Rakitič z FC Barcelona, vyvolal medzi fanúšikmi obrovský záujem. Lístky v cenách 28 a 52 eur sa 1. augusta vypredali v priebehu štyroch hodín.
,,Do predaja išlo 14 300 lístkov a k ním treba ešte pripočítať vstupenky pre chorvátskych fanúšikov. Zvyšné sú v zmysle reglementu UEFA určené pre FIFA, UEFA, partnerov a sponzorov na základe zmlúv, pozvaných hostí SFZ, členov Siene slávy SFZ, bývalých reprezentačných trénerov či internacionálov. Ďalšie miesta z kapacity štadióna sú blokované pre zástupcov médií, pre útvary talentovanej mládeže, výhercov Školského pohára, ako aj detskú eskortu,“ uviedla pre denník Šport riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Monika Jurigová.
Chorváti dostali od SFZ 1800 vstupeniek do sektora hostí, ktorého kapacitu z bezpečnostných dôvodov znížili. K dispozícii budú mať aj 250 lístkov prvej kategórie. Fanúšikovia, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť si vstup na zápas, budú mať šancu počas prípadného neskoršieho dopredaja. ,,Momentálne ešte prebiehajú partnerské opcie a v prípade, že nebudú využité, budú vstupenky postúpené do voľného predaja. O dopredaji budeme informovať prostredníctvom web stránky futbalsfz.sk,“ doplnila Jurigová.
Panenko Marie Podsrpenská – vidíš to? Výlet s filmovou tématikou…
Trochu sme sa zdržali následkom malého nedorozumenia medzi šoférmi a prvými cestujúcimi. Po zastávkach vo Veľkom Orvišti, Piešťanoch, Zelenči a Bratislave Tomášikovej sme vyrazili na cestu cez Českú republiku do prvej zastávky v Holašoviciach, kde sa natáčali aj zábery z filmu Babovřesky. (hlavná časť filmu však v Dobčiciach)
Tam sme dorazili asi o 8.15. Všade všetko pozatvárané, obchody a dvory sa otvárali až o deviatej. Ale v jednom dvore sa dali kúpiť raňajky a káva, čo sa aj využilo a na prehliadku neveľkej typickej českej barokovej dedinky zapísanej v dedičstve UNESCO to stačilo. Odtiaľ sme už išli do pútnickej dedinky Podsrp, ktorá sa spomína vo filmoch Slunce, seno a…. .
Tam na nás čakal miestny člen cirkevnej rady, ktorý nám sprístupnil kostol a urobil výklad o ňom a o dejinách pútneho miesta.
Potom už nás čakala dlhšia cesta do Nepomuku, rodiska sv. Jána Nepomuckého. Tam sme už prišli už o niečo skôr, takže ešte aj v reštaurácií sme museli chvíľu čakať na objednané menu. Na prehliadku samotného mestečka Nepomuk to nestačilo, rozhliadli sme sa po ňom len z priestranného námestia a neskôr zo Zeleného Hradu. (Zámek Zelená Hora)
Tam sa natáčal film Černí baroni. Milá a ochotná pani sprievodkyňa sa nám snažila ukázať a vysvetliť, čo sa len dalo. V kaplnke, ktorá v čase PTPákov slúžila ako učebňa nám ukázala miesto kde bol namaľovaný Jan Žižka so samopalom i neskôr kanceláriu majora Teraskyho. Vodila nám po izbách, ktoré kedysi bývali vyzdobenými, ale temer všetky niesli ťažké stopy neblahého obdobia kasární pomocných praporov i ruských vojsk. Pani bola veľmi usilovná a museli sme ju trošku skrátiť, aby sme mohli prísť na čas do mesta Rothenburg ob der Tauber v Nemecku, kde sme mali ubytovanie v dvoch hoteloch. Niektorí využili ešte čas na zbežnú obhliadku mesta, aby mohli ostatným poradiť, kam majú ísť a na čo sa zamerať. Iní sa išli najesť a dať si piva z veľkých litrákov a nechať nohám odpočinúť. V noci pršalo a bola obava, či bude môcť byť prehliadka tohoto rozprávkového mestečka, hmýriaceho sa turistami hádam zovšadiaľ , v ktorom sa nakrúcali filmy o Harry Potterovi.
Po obede už nasledovala cesta do Mníchova Allianz Areny na samotný Audi cup. V úmysle sme mali navšíviť aj tréningový campus Bayernu, ale kvôli začínajúcim prázdninám v Bavorsku a dvom zápcham sme boli radi, že sme chytili začiatok prvého zápasu Real – Fenerbahce. Niektorým sa ale ani to nepodarilo. Pani mala väčšiu kabelku a neoblomná kontrolórka pri vstupe ju nepustila, kým ju nedala do úschovne, pred vstupom. Príjemnejšie už ale bolo, že keď sme vstupovali do hľadiska a hľadali svoje miesta, prišiel ťažšie stúpajúcej panej na pomoc stewart, ktorý ju odviedol až na miesto. A to sa zopakovalo aj keď išla cez prestávku na toaletu. V hľadisku bolo veľa ľudí zo Slovenska, Čiech, ale hlavne Turkov. Ani taká masívna podpora ale nestačila na Real. Ten vyhral 5:3 a obsadil tretie miesto. V druhom stretnutí mal Bayern masívnu podporu. Nastúpil ale temer so všetkými rezervistami a Tottenham mal v zostave vačšinu hráčov základnej zostavy. Toto sa odrazilo aj na skóre 2:0 v jeho prospech. V druhom polčase sa karta otočila a Bayern po nasadení svojich es a striedaniach Tottenhami vyrovnal na 2:2 a rozhodovali penalty. Tu bol anglický tím úspešnejší a trofej získal.
Ešte jeden zaujímavý postreh z Areny. V druhom zápase prišli do hľadiska hráči Fenerbahce i Realu a hneď boli cieľom záujmu mnohých fanúškov, ktorí koristili selfíčka a autogramy napriek enormnej snahe usporiadateľov zabrániť im v tom. Návrat k autobusu bol bezproblémový, ako aj odchod. Taktiež cesta naspäť prebehla bez rušivých momentov a domov sme všetci prišli v poriadku a načas.
Foto: Miloš Kopča
Fanklubáci aj s legendami oslávili jubileum Alexandra Vencela st.
Počas prvého augustového piatka oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského zorganizoval ďalšiu parádnu akciu. V známej bratislavskej vinárni u Matyšáka Alexandrovi Vencelovi st. zagratuloval k jeho 75. narodeninám. Toto stretnutie bolo umocnené aj tým, že víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970 a majster Európy z Belehradu 1976, si so sebou priviedol ďalších viacerých spoluhráčov, všetko skutočné legendy, ale aj veľkých priateľov.
,,Som veľmi rád a nadšený, že medzi nami môžem privítať Alexandra Vencela st. Zároveň k sebe volám Lacka Jurkemika a Rudka Jančeka, aby sme zagratulovali nášmu oslávencovi. Viacerí už, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Ján Pivarník a ďalší poznáte, aký máme rituál pri takýchto oslavách. Som veľmi rád, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie vám môže touto cestou zagratulovať k významnému jubileu. Skvelé úspechy pána Alexandra Vencela st. netreba predstavovať, každý o nich vie. V mene fanklubu vám želám veľa zdravia, šťastia, božieho požehnania, aby sme sa takto naďalej pri rôznych príležitostiach stretávali,“ povedal Roman Táborský.
,,Ďakujem vám veľmi pekne, som skutočne dojatý, ani neviem k tomu povedať jedno-dve slovíčka. Veľmi si od fanklubu vážim, že mi pripravil takú peknú oslavu a že som sa v celkom dobrom zdraví dožil 75 rokov. Viete, takmer všetci čo sme tu, máme už nejaký vek. Ani neviem, či sme ešte spoluhráči, lebo už ani karty spolu nehrávame, ale v každom prípade si vážim každú chvíľu, keď sa stretneme pri nejakej príležitosti. A dúfam, že nie je to posledný raz, že sme takto spolu,“ vraví Alexander Vencel st. Oslávenec dostal darčekový kôš, od Rudka Jančeka kvalitné víno a fanklubácky šál, ktorý mu odovzdal Peter Špilák. Zároveň sa Alexander Vencel st. stal 800. členom fanklubu.
Čo si myslia o Alexandrovi Vencelovi niektorí jeho spoluhráči? ,,Poznáme sa spolu už od dorastu, odvtedy sme s menšími prestávkam stále spojený so Slovanom. Sme zrejme jeho najdlhšie slúžiacimi hráčmi. Pôsobili sme spolu teda nielen v A-mužstve, ale už aj v mládežníckych kategóriách a po skončení kariéry na trénerských postoch. Na Šaňa Vencela mám iba tie najlepšie spomienky, lebo to bol výborný brankár a tiež skvelý človek,“ hovorí elegantný stredopoliar Ivan Hrdlička, ktorý v Slovane má na starosti prípravku.
Na oslave bol aj Ladislav Jurkemik, bývalý dlhoročný hráč Interu, teda veľký rival Slovana. ,,So Šaňom Vencelom som býval na reprezentačných zrazoch. Väčšinou som na nich bol sám z Interu a keď slovanisti prišli v nepárnom počte, tak sme boli spolu na izbe. Mám na neho dobré spomienky, sme kamaráti, potvrdzuje to tiež, že keď písali o Vencelovi knihu, tak sa mňa na neho pýtali. A aj toto pozvanie na jeho oslavu narodenín o niečom svedčí. Vyhovujeme jeden druhému, lebo sme slušní a korektní ľudia. Proti sebe sme zohrali veľa zápasov, pochytal mi niekoľko pekných striel. Dal som mu však aj niekoľko gólov, napríklad ten prvý v pamätnom zápase o majstra ČSSR v roku 1975, v ktorom Slovan na Pasienkoch pred 30 000 divákmi vyhral nad Interom 4:2. Aj na Tehelnom poli som ho niekoľkokrát prekonal. Bol to však výborný brankár, s tou jeho postavou mu bolo ťažko streliť gól. Som teda rád, že si ma vážia aj ľudia z najväčšej konkurencie,“ vraví niekdajší výborný stopér Ladislav Jurkemik.
,,Šaňo Vencel formoval našu obranu v dobrom aj v zlom. Tento skvelý brankár a človek pristupoval k svojim tréningovým povinnostiam nesmierne zodpovedne a my sme sa od neho učili všetko možné. Stále udržuje kontakty so Slovanom, som veľmi rád, že som bol súčasťou výborného mužstva. Vtedy bola iná doba ako je teraz, zostali nám však na ňu krásne spomienky. Teším sa z nového štadióna na Tehelnom poli a tiež z toho, že súčasné vedenie Slovana nás berie už vážnejšie a máme svoje miesta aj s menom. Vo VIPII sa pravidelne stretávame a debatujeme o futbale,“ myslí si nekompromisný obranca Peter Mutkovič.
,,Na Šaňa Vencela si dobre pamätám, keď k nám do Slovana prišiel. Bol som už vtedy starší kozák, v bráne sa začal striedať s Vildom Schrojfom. Postupne zapadol do klubu a mužstva a stal sa jeho obrovskou súčasťou. Svoje nesporné kvality dlhé roky ukazoval v klube a aj v reprezentácii. Myslím si, že naša generácia urobila veľmi dobré meno Slovanu, považujem ju za najlepšiu v jeho histórii. Chodím na každý ligový zápas, v súčasnom tíme belasých mi chýba oveľa viac odchovancov a Slovákov. Títo súčasní legionári by si za čias trénera Jima Šťastného určite pod jeho vedením nezahrali,“ vraví Ľudovít Cvetler, držiteľ striebornej medaily z OH 1964 a víťaz PVP z roku 1969.
,,Som veľmi rád, že som šesť rokov pôsobil v Slovane. Teší ma tiež, že tu vidím deviatich mušketierov zo slávneho finále PVP proti FC Barcelona. My sme úplne iná škola, ako súčasná, taká stará, ale dobrá. Naša generácia nehovorila do vetra, svoje umenie ukazovala na ihrisku. Alexander Vencel dlhé roky potvrdzoval veľké umenie, patrí mu moje ohromné uznanie. Takisto bol výborný spoločník v kabíne. Zažil som veľa brankárov, aj takých, ktorí tomu druhému nepomohli. Naopak, Šaňo aj v pozícii prvého gólmana bol vždy nápomocný svojim náhradníkom. Pôsobil na nich ako nejaký učiteľ, nebál sa o svoje miesto, je to férový a čestný človek,“ hovorí Ján Pivarník, majster Európy z roku 1976.
,,Na ,,Šaňa“ Vencela mám výborné spomienky, hrávať s ním bola pasia. Z brány nás skvele dirigoval, hoci niekedy sme sa aj hecovali. Vždy sme išli do zápasu vyhrať a aj preto sme žali úspechy na domácej a medzinárodnej scéne. Okrem zisku PVP sme vyhrali Československý pohár a v roku 1970 sme sa stali aj majstri ČSSR. Som veľmi rád, že som mal šťastie na výborných brankárov. Prvým bol Vildo Schrojf, s ktorým som začal hrávať po príchode do Slovana a druhým bol Šaňo. Takže bola to pre mňa česť, že v bráne boli takí velikáni,“ spomína pravý obranca Jozef Fillo.
,,Keď sme s bratom prišli do Slovana, tak sme Šaňovi na začiatku vykali. A to aj napriek malému vekovému rozdielu. Postupne sme si sadli a zažili sme spolu veľa veselých príhod. Aj sme mu niečo vyviedli, ale nikdy sa neurazil. Vždy bol rodinný typ, je to príjemný a fajn človek. Patril medzi najlepších brankárov československej histórie, akurát mal smolu, že práve v jeho dobre chytal Ivo Viktor. Rád som sa pozeral na jeho brankársky štýl, vždy mi imponoval,“ vracia sa k spomienkam Jozef Čapkovič. Mimochodom, je jediným slovenským futbalistom, ktorý bol priamym aktérom pri zisku titulu majstra Európy aj Pohára víťazov pohárov.
Na oslave sa zúčastnili Alexander Vencel st., Jozef Vengloš, Juraj Vengloš, Ľudovít Cvetler, Peter Mutkovič, Ján Čapkovič, Jozef Čapkovič, Ľudovít Zlocha, Bohumil Bizoň, Ján Beniak, Ladislav Jurkemik, Ján Pivarník, Jozef Filo s manželkou, Ivan Hrdlička, Michal Sokol, za fanklub to boli Roman Táborský, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Kubica.
Alexandra Vencela st. celý život sprevádzala pokora a skromnosť, mnohí súčasní hráči by si od neho mali zobrať príklad.
OFSFR – ďakuje všetkým členom fanklubu, ktorí podporili nezištne … – za možnosť zorganizovať uvedené podujatie. Venované legandám futbalu na Slovensku.
Foto: Milan Valko
Jastrabi z Tehelného poľa – mali malú dušičku, cieľ a sen zvíťaziť v Bazileji
V bratislavskej Redute za účasti osobností mnohých futbalových legiend a na pozvanie vydavateľa Júliusa Šefčíka sa uskutočnil krst knihy autora Mojmíra Staška – Jastrabi z Tehelného poľa. Prišli všetci účastníci mužstva víťazov z PVP, až na Alexandra Horvátha. Zároveň prišli kamaráti zo Spartaka Trnava, čo bolo viac – krát spomenuté. Na ihrisku išlo o život, ale mimo neho si mali čo povedať a boli priatelia. Rok 1969 bol neuveriteľne úspešný a zrejme sa už ani nikdy nezopakuje, čo sa týka klubových úspechov.
moderátor a vydavateľ
Program moderoval Ľuboš Hlavena a krstných otcov knihy Karola Dobiaša a Alexandra Vencela sa nezabudol spýtať na krásne emotívne pocity.
legendy z Bazileja
Po krste knihy nasledovala autogramiáda pre prítomných. Podujatie bolo organizované pre úzky okruh rodinných priateľov hráčov a pozvaných vydavateľa. O to viac nás potešilo členov Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pozvanie medzi tvorcov najúžasnejších úspechov nášho futbalu na klubovej úrovni…
faklubáci
Na podujatí boli k dispozícií k fotografovaniu veľmi cenné zberateľské kúsky z finále FC Barcelona – ŠK Slovan Bratislava…
Vlajky, dres zo zápasu Alexandra Vencela, lopta z finále, zlatá medaila, hodinky…
artefakty s nevyčísliteľnou hodnotou
podpisy
Foto: Eleonóra Szombatová
príprava na krst
Alexander Vencel
osadenstvo
futbalová lopta s dievčaťom
Spartak / Slovan
autogramiáda
Tradičný výlet Bayern&Rivvis – tentoraz filmová téma a futbal
Holašovice – pamiatka Unesco – selské baroko / Film Babovřesky.
Podsrp – Podnetom ku vzniku pútnického miesta bol nález sochy Panny , ktorá stávala na strakonickom moste a ktorú pri povodni v roku 1718 strhla voda. Roľník, ktorý sochu našiel, ju postavil na svojom poli a vyhotovil prístrešok.
Ihneď začali putovať veriaci z širokého okolia, ktorí u Panny Márie hľadali pomoc. V roku 1749 postavili kaplnku a v roku 1766 pre veľký nápor pútnikov musela byť rozšírená. Film Slunce, Seno…Panenko Marie Podsrpenská vidíš to?
Zámok Zelená hora. Postavený v trinástom storočí na mieste bývalého kostola. Hrad patrí k veľmi významným pamiatkam histórie i keď v súčasnosti sa o jeho zlepšenie stavu stará obec Klášter. Zámok už významne stratil zo svojho interiéru a prehliadky sú iba na vyžiadanie. Kedysi na ňom bola uchovávaná česká Svätováclavská koruna a má veľa historických zaujímavostí a jednou z nich je aj pobyt technického práporu… Film Černí baróni.
31.07.2019
Rothenburg ob der Tauber – historické bavorské mesto na populárnej Romantickej ceste. Film Harry Potter.
Audi Cup 2019 / Campus FC Bayern Mníchov
/FC Bayern Mníchov, Real Madrid, Tottenham Hotspur, Fenerbahce Istambul/
Fanklub má vo svojich radoch veľa manželských párov. Mnohé sú s dlhoročnou skúsenosťou a praxou… Na sviatok Cyrila a Metoda sa vo Veľkom Orvišti v kostole Nanebovzatia Panny Márie sa odhodlali na spoločný život a s prísľubom žiť spolu, ale i s futbalom na celý život Adam Doktor z Veľkého Orvišťa a Jarmila Slováková z Trnavy.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene jej členov srdečne gratuluje a praje veľa krásnych spoločných chvíľ a veľa úspešných futbalových zážitkov a víťazstiev v rodinnom živote. Rodina Doktorová je futbalovo naladená a predovšetkým mama Eva ide všade kde futbal prináša radosť…od dedinského, reprezentačného, alebo svetového klubového.
Fanklub venuje aspoň malú pozornosť v podobe dvoch vstupeniek podľa ich výberu na zápas našej reprezentácie…
PFK Piešťany – hráč klubu
Dokonané je…
Gratulácie
kostol
Šľastná to Eva
Ján Fülöp oslavuje krásne životné jubileum 70 rokov
V pondelok 1. júla sa Nitran Ján Fülöp, ktorý zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí, dožil významného životného jubilea 70 rokov. Klubom jeho srdca je FC Nitra, ale uplatnil sa aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie.
Ján Fülöp od rannej mladosti v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde hrali krajskú súťaž. Vojenčinu absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej napríklad urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov.
Hneď po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie v roku 2010 sa stal jeho členom. V tomto združení je aj jeho syn i vnuk, s nimi tiež navštevuje stretnutia našej reprezentácie. S manželkou bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne im za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Takže zhrnuté a podčiarknuté, Ján Fülöp navštívil veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním naďalej stále stretávali na futbalových ihriskách a zápasoch slovenskej reprezentácie.
Vášnivý zberateľ Velimir Adžić má obdivuhodnú kolekciu suvenírov
Velimir Adžić, chorvátsky občan a rodák zo Splitu ponúka veľmi zaujímavý životný príbeh. Podľa jeho názoru bývalá Juhoslávia sa v roku 1990 rozpadla veľmi hnusným spôsobom, keď politici spôsobili zbytočnú vojnu medzi Srbmi a Chorvátmi. Žiadna nenávisť medzi týmito národmi nebola, to len medzi ľuďmi, ktorí prahli po moci.
,,Už je to roky našťastie za nami, aj medzi Srbmi mám veľa priateľov z oblasti športu. Keďže som sa narodil telesne postihnutý, lebo mám obojstranné vykĺbenie bedrových kĺbov, tak som hľadal možnosti, ako sa zapojiť do športového diania. Preto som si vybral potápanie a záľubu som našiel aj vo vodnom póle, ktoré som hrával do 19 rokov. V tom čase som aj študoval ekonómiu. Moji rodičia hrali basketbal a otec ešte aj hádzanú, keď som mal 13 rokov bol som na zápase Hajduku Split a odvtedy som jeho veľkým fanúšikom. Zbieram rôzne jeho odznaky a vstupenky zo zápasov. Vyrastal som v čase zlatej generácie tohto klubu, lebo jeho dres obliekali viacerí výborní hráči, ako Jerkovič, Šurjak, Buljan, Oblak a ďalší. V roku 1974 na MS v Nemecku mala Juhoslávia z 23-členného kádra deviatich hráčov z Hajduku,“ vraví 59-ročný Velimir Adžić.
Velimirov otec bol aj hádzanárskym rozhodcom, tak išiel tiež v jeho šľapajách, lebo od roku 1979 do roku 1991 pískal druhú juhoslovanskú ligu. Takisto sa štyri roky staral o ženské hádzanárske družstvo Dalma Split. Vojnu prežil v rodnom meste a ako dobrovoľník šesť mesiacov autom v noci bez osvetlenia rozvážal muníciu. Našťastie sa mu nič nestalo, rovnako ani jeho najbližším. ,,Pravda, boli to ťažké časy. Keď v roku 1992 Goran Ivaniševič hral semifinále Wimbledonu proti Borisovi Beckerovi kvôli výpadku elektriny sme nemohli pozerať tento zápas,“ spomína ďalej Velimir Adžić.
Velimir Adžić začal pracovať v najsilnejšej banke v Dalmácii, bol šéfom pobočky na letisku v Splite. Pri športe bol však stále, lebo sa stal tajomníkom miestneho hádzanárskeho zväzu. Takisto spolu s kamarátom založili firmu s autopožičovňou. Neskôr začal pracovať v poisťovni Allianz, kde je dodnes. A ako sa dostal na Slovensko? ,,Stále mám byt v Splite a dom pri mori. V roku 2000 prišla na dovolenku do Chorvátska istá žena. Bližšie sme sa spoznali, veľmi dobre sme si sadli. Stala sa mojou manželkou a od júna roku 2008 žijem trvalo na Slovensku. Potom sa mi naskytla možnosť pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá ratanovým nábytkom. Lenže v roku 2009 vypukla svetová ekonomická kríza, zavreli svoje pobočky. Oveľa horšie však bolo, že v roku 2009 som ochorel, zistili mi rakovinu semeníkov, ale vďaka kamarátom, ktorých som spoznal cez zberateľstvo, mi veľmi pomohli. Po istom čase som sa úplne vyliečil, hoci zo začiatku to so mnou veľmi zle vyzeralo.“
Velimir Adžić sa cez známych zberateľov dozvedel o oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho členom je od roku 2013 a na domácej pôde videl veľa zápasov slovenskej reprezentácie. ,,Pokiaľ nehrá v tom čase aj Chorvátsko, tak väčšinou vždy idem na stretnutia Slovákov. Vo fanklube som sa zoznámil s viacerými úžasnými ľuďmi. Minulý rok som bol na MS v Rusku, bol to fantastický zážitok. Troška sa aj pochválim, že na finále Francúzsko – Chorvátsko v Moskve som zohnal štyri vstupenky pre našich fanklubákov.“
Mimochodom, Velimir Adžić je považovaný za najväčšieho zberateľa suvenírov chorvátskej reprezentácie. Z doterajších 296 zápasov futbalistov v ,,šachovnicových“ dresoch mu chýba iba 14 vstupeniek. Vo svojej kolekcii doma má viac ako 3500 vstupeniek z futbalových stretnutí a odkedy žije u nás, tak zbiera aj vstupenky slovenskej reprezentácie. Keď v septembri bude hrať Chorvátsko kvalifikáciu ME 2020 v Trnave proti Slovensku, tak ľudia z tamojšieho zväzu prídu k Velimirovi na návštevu, lebo má také niektoré suveníry, ktorými nedisponuje ani zväz.
,,Mám na čo spomínať, lebo som navštívil viaceré najväčšie podujatia a na vlastné oči som videl dva najväčšie úspechy Chorvátskej reprezentácie. V roku 1998 na MS vo Francúzsku to bol zisk bronzových medailí a na MS v Rusku 2018 strieborných medailí. V roku 2016 na ME vo Francúzsku som fandil dvom tímom – Chorvátsku a Slovensku, keď obidvaja postúpili do osemfinále. Bol som tiež na ME 2004 v Portugalsku, 2008 v Rakúsku a 2012 v Poľsku. V roku 2006 som navštívil MS v Nemecku. Takisto zbieram bulletiny z finálových zápasov MS a ME, Ligy majstrov, Európskej ligy, Superpohára a rovnako aj všetky vstupenky. Z finálových turnajov MS a ME je to od roku 1996. Mám aj okolo 4000 odznakov, zbieram aj vlajky, plakety a medaily. Je to teda obrovská kolekcia rôznych suvenírov. Najviac z nich si cením a mám ich aj v trezore uložené, sú všetky trofeje od bývalého reprezentanta Ivana Buljana. Dal mi ich u neho doma v Splite v roku 2003. Tento výborný stopér hrával za Hajduk, potom pôsobil v Hamburgu, New York Cosmos, kde sa stretol s Pelém,“ zakončil našu debatu Velimir Adžić.
Azerbajdžan a Baku majú čo ponúknuť. História, ale aj súčasnosť majú čím očariť turistov a po rozpade ZSSR nabrala krajina v mnohom pozitívny smer a vlastnú tvár a to nielen ekonomicky.
Fanklub ďakuje všetkým, ktorí sa akýkoľvek spôsobom pričinili o bohatý program, alebo aj prišli na futbalový zápas a bolo nás vidieť aj počuť…
Krásne mesto – parky, fontány, múzeá, architektúra …Našli sme tu aj Slovákov. Mohli sme si zahrať futbal u Saleziánov.
Pred zápasom
Kostol – jediný v krajine
Tu nájdete slovenskú stopu
Pamiatka za slobodu…
Prvý na svete – ropa
Staré mesto
symbol …
nostalgia
Kúsok z Benátok
Tu sa pije čaj..
výhľad na mólo
noc v Baku
Výlet do vinárskych závodov a celý pondelkový program – organizoval Vladimír Strieženec
Rekordný „nástrel“ Róberta Vitteka dlhý čas odolával, aj keď bolo zrejmé, že ho skôr či neskôr Marek Hamšík prekoná. Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie to dokázal v utorkovom zápase E-skupiny kvalifikácie EURO 2020 na pôde Azerbajdžanu, keď sa na víťazstve 5:1 podieľal dvoma zásahmi. Boli to jeho góly s poradovými číslami 23 a 24, tým druhým sa osamostatnil na čele historickej tabuľky strelcov slovenského národného tímu, z čoho mal prirodzene veľkú radosť.
,,Veľmi ma to potešilo. Sú to úžasné pocity. Niečo také sa nestáva každý deň, takže si to nesmierne vážim. O niečom takom som ani nesníval, a tak som veľmi rád, že sa mi niečo také podarilo,“ podelil sa 31-ročný špílmacher o svoje pocity po prekonaní rekordu. Duel s Azerbajdžanom mužstvo pod jeho taktovkou zvládlo výsledkovo i herne. ,,Myslím si, že sme zaslúžene zvíťazili. Ukázali sme veľkú silu a podľa mňa sme odohrali jeden z najlepších zápasov v reprezentácii. Od začiatku sme diktovali tempo a už v prvom polčase sme dokázali streliť tri góly. Veľmi nás to teší, pretože sme získali cenné tri body do tabuľky.“
Dôležité bolo „načať“ súpera čo najskôr, gól Stanislava Lobotku v 8. minúte padol vhod. ,,Určite je to dôležité. Takéto zápasy treba čo najrýchlejšie zlomiť, aby súper nekládol až taký odpor. Začali sme zostra a ako som povedal, diktovali sme hru. Chceli sme si Azerbajdžancov rozťukať a trošku ich otvoriť. Myslím si, že rýchlym sklepávaním lôpt sa nám to darilo. Hrali sme rýchlo a kolmo, cez stred sme si dokázali vytvárať šance. Veľmi ma teší hra, ktorú sme predviedli,“ dodal Hamšík.
Jeho gól na 3:1 z 30. minúty bol výstavný, keď strelou spoza šestnástky postavil súperovho brankára do role štatistu. ,,Schuti som si zahral, mal som z toho radosť a myslím si, že to bolo vidieť. No nielen ja, všetci sme si schuti zahrali. Bol to naozaj veľmi dobrý výkon. A môj gól na 3:1? Určite by som ho zaradil do top trojky, ale ‚Kucov‘ bol ešte krajší, to musím uznať,“ dodal so smiechom Hamšík. Slováci v Baku splnili trojbodový cieľ, v septembri ich čaká náročný dvojzápas s Chorvátskom a Maďarskom. Pre väčšinu hráčov nasleduje zaslúžený oddych a dovolenky, to však nie je prípad Hamšíka. ,,Museli sme tu uhrať tri body. Tak sa aj stalo. V septembri to bude nesmierne náročný dvojzápas. Teraz však po tých dlhých sezónach treba naozaj ‚vypnúť‘. Ja síce veľmi oddychovať nebudem, ale urobil som si tu chuť a radosť, takže sa vrátim dobre naladený do Číny, kde pokračuje ligová súťaž.“
Rebríček hráčov s najvyšším počtom gólov za slovenskú reprezentáciu:
24 – Marek Hamšík (2007-); 114 zápasov
23 – Róbert Vittek (2001-2016); 82 zápasov
22 – Szilárd Németh (1996-2006); 59 zápasov
14 – Marek Mintál (2002-2009); 45 zápasov a Miroslav Karhan (1995-2011); 107 zápasov
13 – Adam Nemec (2006-2018); 42 zápasov a Stanislav Šesták (2004-2016); 66 zápasov
12 – Peter Dubovský (1994-2000), 33 zápasov
11 – Róbert Mak (2013-); 54 zápasov
Jordánsko pred zápasom vo fanzóne slovne zhodnotí Jozef Štibrányi
Predzápasová fanzóna so slovnými príspevkami sa uskutoční na obvyklom mieste a začiatkom od 18.00 hod. Hostia Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt…
Suveníry – Odznak k zápasu a cenné zberateľské karty s podpisom Vojtech Masný, Alexander Horváth a Jozef Masopust zo série MS 1962. V prípade záujmu Jozef Štibrányi osobná autogramiáda.
Foto: Fanklub SVK Maskot Ďury / Hapal
Škrtel, Hubočan a Nemec sa s reprezentáciou rozlúčia v októbrovom prípravnom zápase
Trio niekdajších dlhoročných slovenských reprezentantov Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec si definitívne poslednýkrát oblečie na seba dres národného mužstva v októbrovom asociačnom termíne.
V ňom Slováci nastúpia doma proti Walesanom v dueli E-skupiny kvalifikácie o postup na ME 2020 (hrá sa 10. októbra, pozn.) a následne aj v jednom prípravnom zápase. Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik pred niekoľkými mesiacmi avizoval, že to bude súper zvučného mena. Následne sa v médiách objavila neoficiálna správa, že by to mohol byť Uruguaj.
,,Ešte neviem, či to bude Uruguaj. Na tento termín zatiaľ súpera nemáme. Stále je to v riešení, ale verím, že sa to v blízkom čase uzavrie. V tom prípravnom zápase po kvalifikačnom dueli s Walesom by sa mali rozlúčiť všetky traja hráči – Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec. Už som s nimi telefonoval a dohodli sa. Prejavili túžbu rozlúčiť sa z ihriska, takže týmto spôsobom im vyjdeme v ústrety,“ povedal kouč reprezentácie SR Pavel Hapal.
Prievidza oslávi storočnicu duelom tímov Kucku a Škrtela
Juraj Kucka a Martin Škrtel budú v nedeľu 2. júna hlavnými aktérmi oslavy storočnice futbalového klubu FC Baník Prievidza. V tímoch dlhoročných slovenských reprezentantov nastúpia aj Dávid Hancko, Patrik Hrošovský, Igor Šemrinec, Filip Hlohovský či Andrej Pekár.
,,Som rád, že to, čo sme plánovali zhruba trištvrte roka, sa pomaly stáva skutočnosťou. V rámci osláv storočnice sa predstavia všetci ligoví aktívni hráči, ktorí si kedysi obliekali dres Prievidze, ale aj tí, ktorí kariéru nedávno ukončili,“ uviedol prostredníctvom tlačovej správy prezident FC Baník Prievidza Robert Šuník.
Kucka a Škrtel budú kapitánmi mužstiev. ,,Účasť nám prisľúbilo aj 95 percent ďalších hráčov, ktorí ochutnali našu ligu alebo zahraničie. Ak mám povedať pár mien, sú to Hrošovský, Hancko, Oršula, Hlohovský, Šemrinec a z tých, ktorí nedávno skončili kariéru, Guľa, Poliaček, Belák, Černák, Bugár a mnoho ďalších,“ dodal šéf prievidzského futbalu.
Podľa Šuníka by sa podobné akcie mali stať v Prievidzi tradíciou: ,,Už teraz sa na to veľmi teším. Verím, že to bude niečo výnimočné aj pre priaznivcov, ktorí budú mať možnosť odfotiť sa a získať autogram od fantastických hráčov. Okrem hviezdnych futbalistov sa na trávniku predstavia aj aktívni hráči FC Baník Prievidza a MFK Handlová. Okolo roku 1912 odohrali nadšenci prievidzského futbalu vôbec prvý oficiálny zápas. Bol proti Handlovej. A práve preto bude mať tento duel po x rokoch veľkú symboliku.“
Okrem Prievidze oslavuje 100 rokov aj ďalší slovenský klub Slovan Bratislava. Legendy „belasých“ pricestujú do Prievidze, kde si zmerajú sily proti domácim „starým pánom“.
Program futbalovej exhibície (nedeľa 2. júna):
10.00 FC Baník Prievidza – MFK Handlová
12.00 Starí páni Prievidze – ŠK Slovan Bratislava
14.00 Kuco team – Škrťo team
Radolského úspešná dvadsaťjednotka si zahrala v exhibičnom zápase
V pondelok podvečer sa na bratislavskom Tehelnom uskutočnila milá slávnosť. V exhibičnom stretnutí si zahrali niekdajší slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov, ktorí sa pred dvomi desaťročiami pod vedením trénera Dušana Radolského postarali o dovtedy najvýraznejší reprezentačný úspech v ére samostatnosti.
V spomenutom roku 1999 mužstvo spomenutého kormidelníka Radolského postúpilo na kontinentálny šampionát „dvadsaťjednotiek“, ktorý sa napokon v júni 2000 uskutočnil na Slovensku.
,,Na ME vtedy postupovalo iba osem mužstiev. Najprv sme vyhrali našu kvalifikačnú skupinu a na záverečný turnaj sme sa dostali po zvládnutej baráži proti Rusom. Ako tréner som mal šťastie na túto generáciu hráčov. Prakticky všetci hráči boli z našej prvej alebo druhej ligy a aj toto na tom všetkom bolo úžasné, že to takto dokázali zvládnuť,“ poznamenal Dušan Radolský, dnes už 68-ročný rodák z Trnavy a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Jeho pozvanie prijali vtedajší kapitán Juraj Czinege, Ján Mucha, Kamil Čontofalský, Vratislav Greško, Karol Kisel, Szilárd Németh, Miroslav Barčík, Martin Petráš, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor či Pavol Sedlák: ,,Bolo to, ako keby som bol naozaj tréner na lavičke. Keď sme rozposlali nominácie, zvonil mi telefón ako pred dvadsiatimi rokmi. Vrátil som sa do pekných čias. Som veľmi rád, že sme to zorganizovali, aj keď neprišli všetci. Marek Mintál sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, nezabudli sme na Mariána Čišovského. Nemáme informácie o Petrovi Babničovi, čo ma veľmi mrzí.“
Na majstrovstvách Európy postúpili Slováci do boja o tretie miesto, v ktorom síce prehrali so Španielskom, ale umiestnením medzi najlepšou štvorkou si vyslúžili historickú olympijskú miestenku. Účasť v Sydney však poznačila absencia viacerých opôr, Németha s Babničom neuvoľnil Inter Bratislava, Meszároša a Sedláka nepustil bratislavský Slovan. Greško si odpykával trest za červenú kartu zo súboja so Španielskom. „Bola eufória, keď sme postúpili na OH, no potom nastali obrovské problémy s nomináciou. Európska futbalová únia neprispôsobila termíny, museli sme rešpektovať, že bola kvalifikácia áčka, ale myslím si, že málokedy sa stane, aby mužstvo prišlo o polovicu hráčov. Prednosť dostali kluby a seniorská reprezentácia. Moje spomienky na toto obdobie sú krásne, ale ten záver to pokazil,“ dodal Radolský. Pod jeho vedením skončilo Slovensko v Austrálii na poslednej pozícii v základnej skupine, kde prehralo s Brazíliou a Japonskom a získalo tri body za víťazstvo nad Juhoafrickou republikou.
Zostavy:
Modrý tím: Ján Mucha, Andrej Šupka, Miloš Krško, Vratislav Greško, Peter Lérant, Stanislav Turza, Karol Kisel, Szilárd Németh, Juraj Czinege, Miroslav Barčík, Kamil Čontofalský
Biely tím: Peter Bartalský, Ivan Bartoš, Martin Laurinc, Michal Hanek, Radoslav Kráľ, Martin Petráš, Martin Vyskoč, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor, Pavol Sedlák
Slovan pred polstoročím vyhral PVP po triumfe nad FC Barcelona
ŠK Slovan Bratislava si v utorok 21. mája 2019 pripomenie 50. výročie najväčšieho úspechu slovenského, resp. bývalého československého klubového futbalu. „Belasí“ 21. mája 1969 v Bazileji na Štadióne sv. Jakuba vo finále dnes už neexistujúceho Pohára víťazov pohárov (PVP) zvíťazili nad FC Barcelona 3:2 a ako doteraz jediný klub zo Slovenska i z bývalého Československa vyhrali jednu z troch európskych klubových súťaží.
FC Barcelona – Slovan Bratislava
Najväčší úspech Slovana, ktorý v tomto roku oslavuje 100. rokov existencie a viaceré jeho osobnosti sú členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa zrodil vďaka trénerovi Michalovi Vičanovi. Ten viedol vo švajčiarskom meste vtedy 17 hráčov v zložení A. Vencel – bratia Ján a Ľudovít Zlochovci, dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci, V. Hrivnák, J. Fillo, P. Mutkovič, A. Horváth, I. Hrdlička, Ľ. Cvetler, L. Móder, K. Jokl, B. Bizoň, J. Határ, J. Hlavenka i náhradný brankár J. Kontír. Finalistom pomohli najmä v lige trochu šetriť sily M. Sokol v piatich zápasoch a vo viacerých aj Ján Popluhár, ktorý práve pred finále odchádzal na takmer dva roky do Olympique Lyon.
Gól Ján Čapkovič
Súperom „belasých“, ktorí nastúpili na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji tentoraz v bielych dresoch, bola vo finále PVP slávna Barcelona. Finálovým dňom bol 21. máj 1969, pričom Slovan pod vedením holandského arbitra Van Ravensena pred 22 000 divákmi vyhral zápas 3:2. Na góly Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča odpovedali z katalánskeho veľkoklubu už len Zaldua a Rexach.
,,V samotnom zápase bol futbalový prejav Barcelony elegantnejší, no slovanisti boli oveľa rýchlejší a agresívnejší. Bazilejské finále vtedy značne prevýšilo očakávania nielen európskych expertov, ktorých sedelo na štadióne neúrekom. Najviac sa na stránkach európskej tlače vyzdvihoval fakt, že fináloví súperi hrali otvorene. Milióny divákov pri obrazovkách videli dramatické stretnutie plné zvratov. Bol to skutočne triumf, ktorý neprekonalo doteraz žiadne československé ani slovenské mužstvo. Na tie roky a na to belasé mužstvo nikdy nemožno zabudnúť.
Alexander Horváth s trofejou
O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že o rok neskôr pretrhlo úspešnú sériu Trnavy a po troch druhých miestach získalo titul majstra Československa,“ povedal športový historik Jozef Kšiňan, ktorý nezabudol ani na slová vtedajšieho šéfa UEFA G. Wiederkehra po finále v Baziliji: ,,Ďakujem vašim chlapcom za tento krásny zážitok. Na finále Slovan – Barcelona sa bude dlho spomínať. Je to predsa krásne, keď človek aj vo veľkom zápase vidí päť gólov. Pohár patrí Slovanu právom.“
Zápas 8. kola nadstavbovej časti Fortuna ligy ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina (6:2) bol aj súčasťou osláv 100. výročia najúspešnejšieho slovenského klubu, ktorý vznikol 3. mája 1919. Slovan na výnimočný zápas nastúpil v špeciálnej edícii dresov, ktoré pokrstil poltuctom gólov. A storočnicu oslávil vo veľkom štýle. Hudobné a tanečné vstúpenia, bohatý sprievodný program i narodeninové gratulácie prilákali na Tehelné pole znova výbornú návštevu.
Obrovským lákadlom boli aj legendy klubu. Obrovským lákadlom boli aj legendy klubu. Viacerí z nich, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Alexander Vencel st. sú členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a zúčastňujú sa na našich rôznych akciách. Slovan predstavil svojim fanúšikom takisto najslávnejšiu klubovú trofej, Pohár víťazov pohárov z roku 1969. Jedným z tých, ktorí ju pre belasých získali bol aj kapitán víťazného tímu Alexander Horváth, ktorý už dlhé roky žije v Bruseli. ,,Som veľmi rád, že som sa zúčastnil na oslavách storočnice založenia tohto skvelého klubu. Slovan má kvalitné mužstvo a trpezlivou prácou sa neustále posúva dopredu. Verím, že ho čakajú znova veľké časy, dôležité však bude, aby súčasné mužstvo zostalo pokope a v lete sa ešte posilnilo, lebo Liga majstrov bude pre celý klub obrovskou výzvou. Je to totiž najlepšia klubová súťaž na svete s fantastickými hráčmi,“ hovorí klubová legenda, ktorá na Slovensko prišla na pozvanie klubu spolu so svojou manželkou.
Kapitán víťazov PVP symbolicky priviedol svoj tím na trávnik Tehelného poľa v rámci slávnostného ceremoniálu. Na hracej ploche bola vystavená trofej za triumf v PVP, a ako prví sa jej dotkli práve hráči, ktorí ju vybojovali. „Aj keby na to človek nechcel myslieť, tak nikdy nezabudne finále z Bazileja. Víťazstvo v PVP je nezameniteľné. Klubu som k výročiu priniesol fotografie a taktiež jedno prekvapenie k PVP. Mal som dohodu s Jánom Zlochom, ktorý začal niečo tvoriť spoločne s dcérou, ja a manželka sme na ich prácu nadviazali. Bol som veľmi šťastný, že som znova uvidel túto cennú trofej, ktorú sme získali pre Slovan Bratislava,“ dodal Alexander Horváth.
Originál trofeje PVP je vo vlastníctve UEFA, Slovan však vďaka intenzívnej snahe celého klubu získal do trvalého vlastníctva priamu repliku. Táto replika už zostane na Slovana a neskôr bude umiestnená v Sieni slávy.
foto: Milina Strihovská
Alexander Vencel st.: Deviatka je naše osudové číslo
Futbalový klub ŠK Slovan Bratislava si v piatok pripomína veľké historické jubileum. Šampión aktuálneho ročníka Fortuna ligy 2018/2019 a najúspešnejšia futbalová značka pod Tatrami má 100 rokov. Vznikla presne 3. mája 1919.
Slovan oslavuje „stovku“ vo významnom období. Práve v ročníku 2018/2019 sa „belasí“ po dlhých rokoch vrátili na Tehelné pole. V rekordnom predstihu získali svoj 25. majstrovský titul v histórii. Popri storočnici si „slovanisti“ ešte 21. mája pripomenú 50. výročie víťazstva v Pohári víťazov pohárov 1969 po finálovom triumfe vo švajčiarskom Bazileji nad FC Barcelona (3:2).
,,Deviatka je naše osudové číslo. Vysvetlím bližšie: 1919 – založenie klubu, 1929 – historické víťazstvo Slovana nad Newcastlom 8:1, 1949 – prvý titul, 1969 – výhra Slovana v PVP, 1999 – posledný titul, po ktorom bola desaťročná odmlka, 2009 – ďalšia majstrovská ligová trofej, 2019 – titul a nádherný štadión. Neboli to len tieto roky a úspechy sa nerodili ľahko, generácie museli urobiť veľa práce, aby sa dosiahli tieto výsledky, poznamenala legenda klubu, niekdajší výborný brankár Alexander Vencel a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie na piatkovom stretnutí so zástupcami médií.
„Belasí“ naplánovali oslavy jubileí na sobotu 11. mája, keď majú na programe domáce stretnutie 8. kola nadstavbovej skupiny o titul s MŠK Žilina. ,,Od 12.00 h budú prebiehať aktivity na námestí štadióna. O 15.00 h sa odohrá zápas Slovan – Žilina, predtým bude slávnostný program na ploche. Predstavíme priamu repliku trofeje PVP, ktorú sa nám podarilo získať od Európskej futbalovej únie (UEFA). Bude nastálo na Slovane, neskôr v budúcej Sieni slávy. Na hraciu plochu prídu žijúci bývalí hráči a rodinní príslušníci nežijúcich hráčov, ktorí sa pričinili o tento úspech. Predstavíme aj hymnu klubu. Verím, že zápas bude pútavý pre f an&uacut e;šikov, po ňom bude pokračovanie osláv na námestí štadióna do 20.00 h,“ uviedol marketingový riaditeľ klubu Tomáš Straka.
Klub pozval na oslavy všetkých hráčov, ktorí sa v roku 1969 pričinili o triumf v PVP, ako aj rodinných príslušníkov futbalistov z vtedajšieho obdobia, ktorí už nie sú na tomto svete. Všetci tí budú súčasťou slávnostného ceremoniálu, počas ktorého priaznivci budú môcť naživo zhliadnuť aj trofej PVP z roku 1969. Slávnostný výkop pred zápasom so Žilinou bude mať kapitán víťazov PVP z roku 1969 Alexander Horváth. Na pozvanie klubu priletí spolu so svojou manželkou.
Ďalšími sprievodnými aktivitami v súvislosti so 100. výročím založenia ŠK Slovan Bratislava bude aj filmový dokument, ktorého premiéra je naplánovaná na jeseň 2019, a taktiež kniha 100 rokov Slovana. Publikácia má mať približne 600 strán a bude mapovať históriu bratislavského klubu. Kniha bude vážiť približne 5 kg a v predaji sa ocitne taktiež na jeseň 2019.
Mimochodom, Slovan odohral v doterajšej histórii 5504 zápasov s bilanciou 3058 víťazstiev, 1055 remíz a 1391 prehier. Skóre z týchto zápasov je 13563:7124.
Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý si užili vyhlásenie ankety Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018
Minulý mesiac v komplexe x-bionic v Šamoríne sa na vyhlásení 26. ročníka ankety denníka Pravda, na ktorej po 17. raz participoval aj Slovenský futbalový zväz (SFZ), Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018 zúčastnilo aj niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Medzi nimi boli aj Petra Zsigrayová a Jozef Krutý, ktorých na toto vyhlásenie vyžreboval Ondrej Trnovský. Obidvoch fanklubákov sme oslovili a položili sme ich päť rovnakých otázok.
1. Ako sa vám páčilo na vyhlásení ankety Futbalista roka 2018? 2. Čo si myslíte o rekordnom ôsmom prvenstve Mareka Hamšíka? 3. Ktorého slovenského hráča najviac uznávate a prečo? 4. Aký je váš vzťah k slovenskej reprezentácii a koľko jej zápasov na vlastné oči ste videli? 5. Kvalifikácia našej E-skupiny na ME 2020 sa zatiaľ veľmi zaujímavo vyvíja, kto podľa vás nakoniec postúpi na EURO?
PETRA ZSIGRAY:
1. Bol to pre mňa veľký zážitok, na ktorý budem dlho rada spomínať. Vidieť najlepších slovenských futbalistov bola pre mňa veľká vec. Celkové čaro vyhlásenia dodalo aj krásne prostredie v komplexe x-bionic v Šamoríne. Na živom prenose som bola prvý raz, takže sa bolo stále kam a na čo pozerať, jednoducho som si toto vyhlásenie poriadne užila.
2. Marek je v mojich očiach veľký futbalista a človek. U mňa rezonujú nielen jeho fantastické výkony na trávniku, ale aj jeho pokora. A tieto dva atribúty by podľa mňa mal mať skutočný víťaz.
3. Budem sa opakovať a nebudem svojou odpoveďou zaujímavá, ale je to Marek Hamšík. Prečo? Mne ako žene je veľmi sympatické, ak má muž, obzvlášť futbalista, také životné hodnoty, ako Marek. V dnešnej dobe sa to totiž veľmi nenosí – rodina a deti. Nehovorím, že iní futbalisti tieto životné hodnoty nemajú, ale v tomto smere je pre mňa na prvom mieste Marek.
4. Môj manžel je veľký športový nadšenec, vďaka nemu mi neujdú zápasy našej reprezentácie, či slovenskej ligy. Pokiaľ sa dá, tak na stretnutia chodievame spolu, hlavne doma. Boli sme za našou reprezentáciou aj na ME 2016 vo Francúzsku. Okrem iného radi si pozrieme v zahraničí aj zápasy iných mužstiev, ako napríklad Chorvátov, Nemcov, či Portugalčanov.
5. Jednoznačne verím Slovensku, postúpime na ME 2020 buď spolu s Walesm, alebo s Chorvátskom. Rada sa však nechám prekvapiť, môže sa to ešte zvrtnúť, lebo kvalifikácia je stále iba na začiatku.
Petra Zsigray s manželom. (Futbalista roka 2018)
JOZEF KRUTÝ:
1. Najviac ma na vyhlásení upútalo príjemné prostredie a atmosféra. Bola to skutočne veľmi pekná slávnosť.
2. Marek Hamšík vyhral túto anketu už ôsmy raz a zapísal sa tak veľkými písmenami do histórie slovenského futbalu. V súčasnosti lepšieho hráča nemáme.
3. Veľmi sa mi páči brankár Martin Dúbravka, ktorý sa okamžite presadil v drese Newcastle United v takej náročnej súťaži, ako je anglická Premier League. Obdivujem jeho cieľavedomosť a talent.
4. Som Slovák, preto sa hrdo hlásim k našej reprezentácii. Futbal ma veľmi baví, neviem presne koľko zápasov Slovenska som videl, ale bolo ich skutočne veľa.
5. Naša kvalifikačná skupina sa ešte iba rozbehla, ale už úvodné zápasy naznačili, že bude zrejme extrémne vyrovnaná. Verím, že postup na EURO 2020 si vybojuje Slovensko a Chorvátsko.
Jozef Krutý na ceste za reprezentáciou…Wales.(prvý zľava)
Od Tatier k Dunaju boli v zastúpení fanúšikovia zo Slovenska v kostole sv. Petra v Cardiffe. Časť z nich však žije dlhodobo vo Walese. Pospomínali na predošlé úspešné vystúpenie v Cardiffe – kde bolo 5-6 tisíc divákov zo Slovenska. Tentokrát sa očakáva asi iba polovica podporovateľov Slovákov…Prečo? Jednoducho už práca nie je tak pre Slovákov vo Walese zaujímavá ako v dobe silnej domácej libry…
Niektorí obetovali 35 Eur do nášho sektoru, namiesto 10 a 5 libier v sektore Walesu s deťmi. Verili v dobrý výsledok aj keď už s neporovnateľne kvalitnejším súperom ako pred rokmi. Vtedy to boli hráči 3-4 anglickej ligy…dnes hráči Premier league, alebo Champioschip…
Pre pamätníkov…V Cardiffe na Millennium stadium znel prvýkrát zborovo „Macejko“ v podaní fanúšikov zo Slovenska…
Dominika Škorvánková sa už teší na dva neuveriteľné zápasy s FC Barcelona
Škorvánková a Hamšík. Stálice na slovenskom futbalovom nebi. Dominika Škorvánková kráča v stopách Mareka Hamšíka a tak ako on, už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka. Pri tejto príležitosti sme rodáčke z Dunajskej Lužnej položili niekoľko otázok, na ktoré nám z bavorskej metropoly veľmi ochotne odpovedala.
Čo pre teba znamenalo ôsme víťazstvo, z toho siedme v rade, v ankete Futbalistka roka 2018?
Je to pre mňa vždy veľká pocta bez ohľadu na to koľkokrát sa mi túto anketu podarilo vyhrať. Som naozaj vďačná za každé jedno víťazstvo a taktiež to beriem ako veľkú motiváciu pracovať najďalej na sebe.
Keďže si v ideálnom futbalovom veku, mohla by si azda túto anketu vyhrať aj desaťkrát, alebo si už myslíš, že ti už na päty šliapu mladšie spoluhráčky z reprezentácie?
Áno, je pravda, že som v ideálnom futbalovom veku, takže teoreticky by som mohla túto anketu vyhrať aj desaťkrát. Je však dôležité, aby som bola zdravá, ale určite ako vy vravíte sú tu aj mladšie dievčatá, ktoré sú talentované a nie len tie mi šľapú na päty. V reprezentácii hrajú dievčatá, ktoré pôsobia v popredných ligách, ako napríklad brankárka Majka Korenčiová z AC Miláno.
Ako zatiaľ hodnotíš kalendárny rok 2019 z tvojho pohľadu. Určite je pre vás skvelé, že ste v bundeslige zlikvidovali šesťbodový náskok obhajcu majstrovského titulu Wolfsburgu?
Kalendárny rok 2019 hodnotím zatiaľ naozaj veľmi kladne. V lige sme sa už dotiahli práve na spomínaný Wolfsburg a máme rovnaký počet bodov, akurát naše súperky majú lepšie skóre. V Nemeckom pohári sme sa dostali do semifinále, žiaľ však, túto nedeľu doma práve s Wolfsburgom sme prehrali 0:4. V lige majstrov sa nám taktiež podarilo historicky postúpiť do semifinále, kde narazíme v apríli na slávny FC Barcelona. Takže doteraz je to naozaj vydarená sezóna a som šťastná a vďačná, že môžem byť súčasťou takého veľkého klubu, akým je Bayern Mníchov.
A aké máte ambície v Lige majstrov, keď v prvom štvrťfinále ste v Prahe remizovali so Slaviou, hoci sa čakalo vaše víťazstvo…
Ambície boli jednoznačne postúpiť do semifinále Ligy majstrov, čo sa nám podarilo po víťazstve v odvete doma nad Sláviou 5:1. A teraz sa môžeme tešiť na dva neuveriteľné zápasy s FC Barcelona.
Aký je tvoj názor na žreb kvalifikácie ME 2021, v ktorej sa slovenská ženská reprezentácia stretne so Švédskom, Islandom, Maďarskom a Lotyšskom?
Je to naozaj ťažká skupina, ale tak rozhodol žreb a človek si nevyberie a hlavne my, keďže sme boli vo štvrtom výkonnostnom koši. Švédsko a Island sú jednoznačne favoritmi skupiny, obidve družstvá sú na tom fyzicky naozaj výborne, ale aj tak sa im vynasnažíme vyrovnať. Myslím, že Švédky sú možno ešte o niečo futbalovejšie. Maďarsko je veľmi podobné družstvo s veľmi podobným štýlom hry ako my, budú to dva naozaj náročné a vyrovnané zápasy. Lotyšsko je pre mňa trošku neznáma, ale určite to bude húževnatý súper a ani v týchto zápasoch to nebudeme mať vôbec jednoduché.
Ženský futbal si získava čoraz väčšiu popularitu. Svedčia o tom v ostatných dňoch aj dva rekordy v návštevnosti. V Španielsku ligový zápas medzi Atléticom Madrid a FC Barcelona sledovalo na štadióne Wanda Metropolitano 60 739 priaznivcov a v Taliansku súboj o priebežné prvé miesto medzi Juventusom Turín a Fiorentinou 39 027 fanúšikov. Ako je to s návštevnosťou v Nemecku?
Som naozaj veľmi rada, že ženský futbal rastie na popularite a že sa v krátkom období dokázali vypredať spomínané štadióny v Taliansku a Španielsku. Ženský futbal si to zaslúži. Návštevnosť v Nemecku je rozdielna podľa toho, kde sa hrá alebo proti komu sa hrá. Bývajú zápasy, keď príde aj okolo 2000 ľudí, ale aj také, kde príde omnoho menej divákov. Celkovo si myslím, žeby to mohlo byť ešte lepšie, taktiež aj u nás v Mníchove ostáva mi veriť, že meno ako FC Barcelona dokáže vypredať náš štadión v centre v Campuse, kde budeme hrať spomínané semifinále Ligy majstrov.
Naši hostia vo fanzóne dobre tipovali, Slovensko vyhralo nad Maďarskom
Prvá tohtoročná fanzóna v tradičnom trnavskom hoteli Phoenix pred úvodným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko bola znova úspešná. A to aj napriek tomu, že medzi nás neprišlo sľubované veľké prekvapenie, kapitán majstrov Európy z roku 1976 Anton Ondruš. Jeho náročný program a ďalšie okolnosti tomu zabránili, azda to vyjde nabudúce, najskôr proti Chorvátsku.
Úlohu moderátora si znova zobral na starosť redaktor denníka Šport Mojmír Staško, ktorý štyroch našich hostí – trénerských veličín Jozefa Jankecha a Karola Peczeho, bývalého asistenta trénera slovenskej reprezentácie a nového technického riaditeľa SFZ Štefana Tarkoviča a niekdajšieho prezidenta Ozeta Dukla Trenčín Pavla Hozlára zaujímavými otázkami vyobracal zo všetkých strán. A beseda s nimi, rovnako ako aj tá posledná pred súbojom Ligy národov Slovensko – Ukrajina trvala viac než hodinu a cez 60 fanklubákov mala z nej veľmi dobrý pocit.
Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský a potom sa rozprúdila veľká diskusia. Mojmír Staško sa spýtal, aké skúsenosti naši hostia mali s Maďarskom a hlavne jeho futbalom? ,,Pamätám si, že do I. triedy som začal chodiť do maďarskej a do II. triedy do slovenskej školy. V mojej futbalovej kariére bolo zaujímavé, že som sa v Šali stretol s Alexandrom Vencelom starším. Dali sme ho medzi tri žrde a nakoniec sa z neho stal výborný brankár. Ako tréner VSS, Lokomotívy Košice, Žiliny, Slovana hrávali sme Interpohár a v rôznych priateľských zápasoch sme sa často stretávali s maďarskými mužstvami. Reprezentácia Slovenska hrala s Maďarskom v kvalifikácii ME 2000, tej som sa už ako tréner národného mužstva nedočkal, lebo dva týždne pred prvým zápasom ma odvolali z funkcie,“ vraví Jozef Jankech, ktorý má na konte má 576 odkoučovaných zápasov v najvyššej československej a slovenskej súťaži, čo je absolútny rekord. Od 4. júla 1995 do 23. októbra 1998 bol trénerom slovenskej reprezentácie, ktorú viedol v 34 zápasoch. S národným tímom mal pozitívnu bilanciu 18 víťazstiev, 6 remíz a 10 prehier so skóre 51:33.
Mimochodom, Jozef Jankech pôsobil vo futbalovo exotických krajinách – na Cypre, v Malajzii, Katare a dvakrát na Maldivách. Práve na Maldivách pod jeho vedením národný tím dosiahol vôbec prvé víťazstvo v medzištátnom zápase. ,,V roku 2008 sme vyhrali Pohár južnej Ázie, čo bol historický úspech, pretože sme zdolali Indiu, ktorá mala oveľa viac profesionálnych klubov i futbalistov. Dodnes sa tam o tom hovorí,“ spomína Jozef Jankech. A čo si myslí o tom, že v roku 2022 budú v Katare MS? ,,Je to veľmi bohatá krajina, bol som tam v rokoch 1994 a 1995, už vtedy tam mali všetky mužstvá vybudované výborné tréningové podmienky, vrátane krásnych ihrísk. Keď už dostali možnosť usporiadať svetový šampionát, tak urobia všetko preto, aby MS boli čo najlepšie pripravené. Sú schopní prekonať všetky hranice a očakávam aj vysoké návštevy. Hráči v katarskej lige majú takmer také finančné podmienky ako v anglickej Premier League. Pritom ich najvyššia súťaž je asi na úrovni našej slovenskej.“
Pavol Hozlár sa zviditeľnil v pozícii prezidenta klubu Ozeta Dukla Trenčín (1995–2002), dva roky bol členom Rady SFZ, tri roky (1999–2002) zastával funkciu viceprezidenta SFZ pre štátnu reprezentáciu. Od roku 2014 je na čele Siene slávy trenčianskeho futbalu. ,,Dobre si pamätám na dva kvalifikačné zápasy ME 2000 s Maďarskom. V Bratislave sme hrali 0:0, v Győri sme vyhrali 1:0 už pod vedením nového trénera Jozefa Adamca.
Víťazný gól strelil Martin Fabuš po prihrávke Jozefa Valachoviča, mimochodom, vtedy obliekali dres Trenčína. Takže súboj na maďarskej pôde 9. júna 1999 som prežíval dosť emotívne. Zaujímavý bol aj tým, že nebolo počuť slovenskú hymnu. Vtedy bola polarizovaná spoločnosť, o čo sa, žiaľ, postarali aj politici Ján Slota a Pál Csáky. Na stretnutie prišlo veľa ľudí aj zo Slovenska fandiť Maďarom, atmosféra bola veľmi nevraživá. Dokonca vtedajší prezident Spartaka Trnava Jozef Bachratý obdržal aj nejaký šrám. Pravda, v súčasnosti je spoločnosť už niekde inde, takže verím, že v tomto súboji Slovensko – Maďarsko si v pokoji vypočujeme obidve hymny.“
Karol Pecze má tiež veľmi bohatý futbalový životopis, v zahraničí pôsobil v Maďarsku, Poľsku, Turecku a Grécku, v rokoch 1989 a 1991 viedol Győri ETO. Ako sa dostal do tohto popredného maďarského klubu? ,,Môjmu angažmánu v Győri ETO predchádzalo päťročné úspešné pôsobenie v DAC Dunajská Streda, s ktorým som postúpil do najvyššej súťaže a v zápase storočia sme sa v II. kole Pohára UEFA na jeseň 1988 stretli s Bayernom Mníchov. Vtedy som sa stal aj zásluhou Pragosportu prvým zahraničným trénerom v maďarskej lige. Pre mňa to bola veľká výzva dobre obstáť, v tých časoch boli rozdielne podmienky na Slovensku a v Maďarsku. Mal som teda možnosť trénovať v klube trojnásobného maďarského majstra. V mojej kariére to bola významná zastávka. Mohol som tak prispieť ku skvalitneniu tréningového procesu, hlavne z toho pohľadu, že naša metodika bola v tom čase stále uznávaná,“ vraví košický rodák.
Rukami mu prešlo stovky futbalistov, boli medzi nimi mnohí, ktorých talent posunul nad všeobecný priemer. Najbližšie bol k tomuto označeniu Kamerunčan Geremi, s ním pracoval v Genclerbirligi. A veľmi bol rád, keď sa dočítal, že prestupuje do Realu Madrid. Karol Pecze má za sebou skvelých 812 súťažných zápasov na domácej a zahraničnej scéne. Je medzi nimi taký, ktorý by sa dal nejako špeciálne vyzdvihnúť a potom taký, o ktorom by nechcel hovoriť? ,,V mojej bohatej kariére sa určite nedá vyhnúť zápasu v Rimavskej Sobote, kde Spartak Trnava v poslednom kole ročníka 1996/97 prehral 1:2 a prišiel tak za zvláštnych okolností o majstrovský titul. O to viac som a tešil, keď po 45 rokoch Trnava predsa len získala majstrovský titul. Pravda, oveľa lepšie sa mi spomína na viaceré pôsobiská u nás na Slovensku. S DAC Dunajská Streda som postúpil do federálnej ligy a vyhral Československý pohár. Tri sezóny v Spartaku Trnava boli skvelé preto, lebo som nadobudol pocit, že svojou príťažlivou hrou sme si úplne získali divákov, keď na domácich stretnutiach sme mali aj 20-tisícové návštevy.“ A my dodávame ešte, že majstrom Slovenska sa stal s 1. FC Košice, klub z rodného mesta viedol aj v zápasoch Ligy majstrov proti takým svetovým gigantom, ako sú Manchester United, Juventus Turín či Feynoord Rotterdam.
Štefan Tarkovič je od 1. januára 2019 technickým riaditeľom Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Ako bývalý asistent trénera Jána Kozáka vníma nedávny odchod z reprezentácie tria opôr, dlhoročného kapitána Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca? ,,Dlhé roky boli súčasťou reprezentácie Slovenska, hlavne bez Škrtela sme si našu zostavu nevedeli predstaviť. Pre trénera Pavla Hapala teda pred týmto súbojom s Maďarskom nastala ťažká situácia. Samozrejme, je mi ľúto, že sa títo hráči rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru, ale ich rozhodnutie treba rešpektovať. Osobne si myslím, že ich nahradiť na ihrisku, alebo mimo neho bude dosť náročné. Maďarsko považujem za náročného súpera, pod vedením trénera Marca Rossiho hrá organizovaný a agresívny futbal,“ hovorí 45-ročný rodák z Prešova.
Ako Jozef Jankech vnímal prvé historické víťazstvo Slovenska nad Českom (2:1) v kvalifikácii MS 1998, ktorý bol po Jozefovi Venglošovi druhý tréner v ére samostatnosti Slovenska? ,,Vtedy to bol veľký triumf, výborne zahrali Trnavčania Bališ a Karhan a strelecky sa presadili Majoroš a Jančula. Bolo to prvé víťazstvo nad silným súperom, ktorý bol účastníkom záverečného turnaja a dokonca vicemajster Európy. V kvalifikácii MS 1998 sme mali veľmi ťažkú skupinu so Španielskom, Českom a Juhosláviou. Takmer sme doma zdolali aj Juhoslovanov, vyrovnávajúci gól na 1:1 sme inkasovali až desať minút pred koncom z trestného kopu Mihajloviča.“
V tomto derby zápase nás verejnosť a odborníci považujú za mierneho favorita. Čo teda naši hostia od neho očakávajú? ,,Myslím si, že nebude to nejako veľmi kvalitný zápas, skôr bude bojovný a možno aj nervózny. Verím však, že naše mužstvo ukáže viac kvality, odhodlania a pokiaľ si vypracuje nejaké dobré príležitosti a aj ich premení, tak víťazstvo by nám nemalo ujsť,“ hovorí Jozef Jankech.
,,Tieto súboje vždy vyžadujú veľkú pozornosť verejnosti a médií. Inak tomu nebude ani dnes v Trnave, lebo každý bude chcieť vyhrať. Osobne si však myslím, že naša reprezentácia disponuje kvalitnejšími futbalistami. To je fakt, otázne je iba, ako mužstvo zareaguje na známe zmeny, či bude tvoriť jednoliaty tím. Futbal je nevyspytateľný, verím však, že aj keď zrejme veľa gólov nepadne, tak vyhráme,“ mieni Karol Pecze.
,,Pravdupovediac silu maďarského mužstva nepoznám, v našom tíme je podľa mňa otáznik, ako zvládne pozíciu hrotového útočníka. Tréneri do tejto formácie nemali veľký výber, s odstupom času si treba vážiť prácu Jána Kozáka a Štefana Tarkoviča v tom, že z Adama Nemca vytvorili kvalitného útočníka. Tento hráč v reprezentácii odohral svoje najlepšie zápasy. Všetci tipujeme naše víťazstvo, takže si myslím, že úspešne vstúpime do kvalifikácie,“ myslí si Pavol Hozlár.
,,Vstup do každej kvalifikácie je veľmi dôležitý, sprevádzajú ho veľké očakávania fanúšikov, ale celej širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma o futbal. Verím, že tréneri pošlú na ihrisko takú zostavu, ktorá nahradí niekdajšie opory a zaknihujeme si na úvod náročnej kvalifikácie ME 2020 aj za podpory domáceho prostredia cenné víťazstvo,“ vraví Štefan Tarkovič.
,,Dovoľte mi, aby som sa v mojom, ale aj v mene mojich kolegov mohol poďakovať za pozvanie do vašej fanzóny a prajem vám ďalšie takéto hodnotné besedy,“ povedal na záver dojatý 81-ročný Jozef Jankech.
Strieborní chlapci z Čile 1962 sa zúčastnia dnešného priateľského futbalového zápasu v Edene medzi Českom a Brazíliou. Sú medzi pozvanými osobnosťami futbalu. Bohužiaľ nie je možná účasť spoluhráčov z Brazílie zo zdravotných dôvodov.
Jozef Štibrányi (na titulnej fotografii prvý sprava): Do Prahy sa teším cestujem vnukom s vlakom, kde máme zabezpečené vstupenky a ubytovanie. Ísť na Brazíliu je vždy sviatok a navyše mám osobné spomienky.
Josef Jelínek: Na Jožka sa teším, veď sme kamaráti. Včera sme mali karneval v brazílskom nádychu a za účasti veľvyslanca Brazílie. Žijeme týmto zápasom už niekoľko dní…
Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý boli medzi tými, ktorí nielen boli vyžrebovaní, ale aj potvrdili svoju účasť na podujatí Futbalista roka 2018. Vďaka ako každý rok patrí SFZ za poskytnutie vstupeniek pre členov fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Dnes žreboval čísla Ondrej Trnovský – avšak Ján Farbuľa a Marián Ježík sa už zúčastňujú podujatia. Nasledovali napríklad Ladislav Horváth, Dušan Kováč, alebo aj Margita Táborská…možnosti im však nedovoľovali účasť.
Výhercov účasť veľmi potešila a ako každý rok veríme, že členom ešte veľmi urobí radosť stretnutie s reprezentantmi…
Čísla vyžrebované Ondrejom Trnovským boli 2 a 9. Poradie je dané poradím uhradeného členského v roku 2019.
Jozef Chocholouš a Peter Špilák boli ocenení Zlatým odznakom SFZ
Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorá sa uskutočnila v piatok 1. marca v Poprade, udelili vysoké ocenenie, zlatý odznak SFZ piatim významným osobnostiam nášho futbalu. Bývalým hráčom a neskôr trénerom Ľudovítovi Cvetlerovi a Ivanovi Hrdličkovi, hráčovi, trénerovi, rozhodcovi, funkcionárovi a delegátovi Jozefovi Chocholoušovi, dlhoročnému funkcionárovi Petrovi Špilákovi a výraznej persóne predovšetkým z rozhodcovského prostredia Jánovi Šuniarovi. Mimochodom, Jozef Chocholouš a Peter Špilák sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.
Bratislavský rodák Jozef Chocholouš celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.
Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).
V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.
,,Som veľmi dojatý z tohto ocenenia, predsa sa len ukázalo, že moja dlhoročná funkcionárska práca mala vo futbalovom hnutí na rôznych úrovniach význam,“ vraví Peter Špilák. Jeho funkcionárska kariéra je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Va rgu sa s tal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový, strieborný a už aj zlatý odznak SFZ.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie gratuluje Jozefovi Chocholoušovi a Petrovi Špilákovi k tomuto významnému oceneniu.
foto: www.sfz.sk
Juraj Soboňa a jeho traja synovia sú posadnutí futbalom
Juraj Soboňa, ktorý od decembra 1994 je predsedom Obecného futbalového klubu v Solčanoch a od januára 1999 starostom obce Solčany, patrí medzi najvýznamnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Od mája 2018 je aj poslancom NR SR. Pracuje aj ako podpredseda ObFZ Topoľčany a tri roky zastupoval tento okres vo VV ZsFZ. S Jurajom Soboňom sme sa porozprávali na aktuálne témy.
Predstavte sa nám, venovali ste sa v minulosti nejakému športu a vzhľadom na vašu veľkú pracovnú vyťaženosť máte čas aj na nejaký koníček?
K športu som mal od detstva veľmi blízky vzťah, každú nedeľu, keď sa hrával futbal u nás v Solčanoch, či už A alebo B mužstvo, som chodieval na ihrisko. Tak, ako to bolo v minulosti zvykom klasicky na dedinách, ráno sa išlo do kostola a v popoludňajších hodinách na futbalový zápas. Futbal som hrával za žiakov i za dorast v Solčanoch. V kategórii dospelých som už nepokračoval z jednoduchého dôvodu. Keď som dovŕšil 19 rokov, tak som išiel študovať na 5-ročné zahraničné štúdium do Plovdivu, ale, samozrejme, venoval som sa aj tam na vysokej škole športu. Aktívne som hrával futbal, stolný tenis i tenis. Mojim koníčkom okrem športu a futbalu je cestovanie, geografia, história a zaujímajú ma tiež dejiny. Mám troch synov, ktorí sú viac menej prepojení a „postihnutí“ futbalom. Najstarší Martin je vo fanklube od začiatku a má cestovnú kanceláriu na športové zahraničné zájazdy. Stredný Dárius od 8 rokov sa venuje futbalu a je dlhoročný kapitán a strelec OFK Solčany. A aby toho nebolo málo, ako hovorí moja manželka, najmladší syn Juraj je od 15 rokov futbalovým rozhodcom a teraz pôsobí v krajských súťažiach.
Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od leta 2012, kedy som v spolupráci s jeho vedením zorganizoval v obci Solčany II. výročie založenia tohto združenia.
Koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste navštívili, ktoré vo vás zanechali najväčší dojem?
Na zápasy slovenskej reprezentácie chodím pravidelne doma a aj v zahraničí, samozrejme, ak mi to čas dovolí. Určite najväčší dojem u mňa vyvolal zápas v kvalifikácii o postup na MS 2014 do Brazílie, kde sme v Zenici nad favorizovanou Bosnou a Hercegovinou zvíťazili 1:0 gólom Viktora Pečovského. Na tomto zápase som bol vtedy s oficiálnom delegáciou SFZ a v hoteli v Sarajeve sme to patrične oslávili. Škoda len, že toto víťazstvo nám nestačilo na postup, nakoľko sme neskôr prehrali s Bosnou v Žiline 0:1. Dodnes spomínam na nezabudnuteľný triumf našej reprezentácie v Žiline nad Španielskom 2:1 a víťazný gól Miňa Stocha mám doteraz pred očami.
Slovensko do kvalifikácie ME 2020 vstúpi bez štyroch osvedčených a dlhoročných hráčov – Škrtela, Hubočana, Weissa ml. a Nemca. Dokážeme ich nahradiť?
V prvom rade by som veľmi chcel, aby táto kvalifikácia ME 2020 bola úspešná. Myslím si, že káder na to máme, a či dokážeme nahradiť týchto štyroch hráčov? Verím, že v mužstve do 21 rokov bolo a je aj dosť talentovaných a schopných hráčov, ktorí ich dokážu nahradiť. Treba rešpektovať slobodné rozhodnutie tohto kvarteta, aj keď si myslím, že ešte v tejto kvalifikácii ME 2020 mohli byť prínosom.
Zo Solčian v minulosti vyšli do veľkého futbalu obrovské postavy slovenského a československého futbalu, brankári Anton Švajlen, Ivan Ondruška a stopér svetovej úrovne Anton Ondruš, kapitán majstrov Európy z roku 1976. Čo to pre vašu obec znamená?
Solčany, ako najväčšia obec v Topoľčianskom okrese, je známa folklórom, ako i futbalom. Futbalový klub vznikol už v roku 1930. Som zástanca toho, že kultúrne a športové tradície našich predkov treba rozvíjať a udržiavať. Samozrejme „ Slížari“, taká je prezývka našich občanov, sme hrdí na to, že tu pod Tríbečom vyrástli také obrovské futbalové osobnosti, ako bol Anton Švajlen, Anton Ondruš, Ivan Ondruška, Ivan Horn a ďalší. Verím, že v budúcnosti nadviažu i ďalšie naše talenty na tieto známe osobnosti.
Ako sa darí futbalu v Solčanoch, aké má miestny OFK zázemie a koľko máte mužstiev?
Aj keď si myslím, že v oblasti športu a futbalu sa v poslednej dobe udialo veľa pozitívneho, stále zaostávame za podmienkami, aké sú v okolitých krajinách, či už v Maďarsku alebo v Česku. Tešia ma hlavne investície do futbalovej infraštruktúry, ktoré sa v ostatnom čase uskutočnili. Mojim snom je zobrať deti, vnukov na vypredaný štadión a kultúrne stráviť 90 minút. Keď to dokázali urobiť v Anglicku, Nemecku a v iných krajinách, prečo by sme to nedokázali aj my Slováci? V Solčanoch okrem A-mužstva, ktoré hrá v súčasnosti V. ligu Stred ZsFZ máme ešte tri mládežnícke tímy, ktoré pôsobia v regionálnych súťažiach. Je veľmi ťažké robiť v súčasnosti funkcionára na amatérskej úrovni, treba ešte vylepšiť hlavne legislatívno- sponzorské podmienky na zlepšenie zázemia profesionálneho i amatérskeho futbalu a športu v regiónoch. O to sa snažím a chcem presadzovať tieto športové myšlienky aj v Národnej rade Slovenskej republiky aj s mojimi priateľmi v poslaneckých laviciach, Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom.
Kluby: ŠK Dolný Kubín, FC Vrútky, VŠ Bratislava, ŠK Bratislava
Odohral 193 ligových zápasov a dal v nich 23 gólov
Reprezentoval Slovensko v rokoch 1939 – 1943
Prvý zápas: 27. augusta 1939
Posledný zápas: 7. júna 1943
Počet zápasov: 11
Počet gólov: 0
Vo februári 2019 sme si pripomenuli 105 rokov od narodenia a 25 rokov do úmrtia MUDr. Ivana Chodáka. MUDr. Ivan Chodák bol známy svojou športovou všestrannosťou, venoval sa futbalu, hokeju, atletike, plávaniu, tenisu, krasokorčuľovaniu a lyžovaniu. Najväčšiu stopu vyryl do slovenského futbalu. Okrem brankárskeho postu, nastúpil na všetkých postoch. Patril k najznámejším a najnavštevovanejším bratislavským lekárom chorôb ušných, nosových a krčných. Dlhé roky bol prvým richtárom Obce Oravcov v Bratislave. Preslávil sa futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.
Jeho osobnosť od detstva formovala drsná oravská príroda, ktorá však vytvárala podmienky na športový rast v letných aj zimných športoch. Po štvorročnom štúdiu na gymnáziu v rodisku, študoval na gymnáziu v Ružomberku, kde pokračoval jeho športový rast. Gymnaziálne štúdiá zakončil maturitou, ktorú absolvoval s vyznamenaním. Následne sa rozhodol pre štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde patril k najlepším študentom. Štúdium medicíny úspešne zakončil a za doktora medicíny bol promovaný v roku 1938. V roku 1938 bol zaradený do širšieho výberu ČSR na majstrovstvá sveta vo futbale. V dobe jeho aktívnej športovej kariéry nebolo výnimkou, že futbalisti hrali úspešne ľadový hokej a naopak. MUDr. Ivan Chodák sa stal v roku 1939 prvým kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie v histórii. Od roku 1940 reprezentoval Slovensko aj v ľadovom hokeji.
Za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený a ani napomínaný. Za postoj k hre, spoluhráčom, rozhodcom, divákom, ale predovšetkým k súperovi mal prívlastok „rytier v kopačkách“.
Za VŠ Bratislava behal na pretekoch trate od 800 do 5 000 m, venoval sa i skoku do výšky. Majstrovsky hral i na tenisových dvorcoch, patril k vynikajúcim plavcom.
V roku 1934 získal v behu na lyžiach titul akademického majstra Československa, ktorý mu zabezpečil účasť na zimných svetových hrách študentstva vo švajčiarskom St. Moritzi. V behu na 18 km na nich obsadil 3. miesto.
Ako študent hral ľadový hokej za VŠ Bratislava a neskôr po skončení štúdia za ŠK Bratislava. Dva krát bol majstrom Slovenska, dva razy bol vo finále. Za slovenskú hokejovú reprezentáciu nastúpil tri razy. Po príchode Hildy Múdrej do Bratislavy bol jej prvým krasokorčuliarskym partnerom. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry trénoval všetky futbalové mužstvá Slovana Bratislava od áčka cez dorastencov po neregistrovaných hráčov. Trénoval aj futbalistov ŠK Kablo Bratislava.
Od roku 1994 Slovenský futbalový zväz pravidelne udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorej takmer všetky ročníky boli vyhlásené v Dolnom Kubíne.
Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik už na utorňajšej tlačovej konferencii pri príležitosti spečatenia partnerstva so spoločnosťami Tempus a LeasePlan avizoval, že národné mužstvo SR v októbri nastúpi v medzištátnom prípravnom zápase proti jednému z najlepších mužstiev sveta. Nekonkretizoval meno súpera, avšak napokon sa ukázalo, že tím trénera Pavla Hapala sa stretne s reprezentáciou Uruguaja.
Štvrťfinalista vlaňajších MS v Rusku disponuje hráčmi ako Edinson Cavani, Diego Godín, José María Giménez či Luis Suárez. Ohľadne tohto stretnutia ešte nepadla oficiálna dohoda, hrať sa však bude na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) v Bratislave, podľa uvedeného zdroja by to malo byť 13. októbra. Slováci v tomto kalendárnom roku nastúpia ešte v jednom prípravnom stretnutí – 7. júna sa stretnú doma s hráčmi Jordánska, podľa slov Jána Kováčika pravdepodobne taktiež v Bratislave.
Diego Godín bol v stredu strelcom veľmi dôležitého druhého gólu v prvom osemfinálovom súboji Ligy majstrov Atlético Madrid – Juventus Turín (2:0) a v lete by sa mal stať spoluhráčom Milana Škriniara v Interi Miláno.
Semko: Najviac som si užil zápasy s Talianskom, Anglickom a Nemeckom
Milan Semko, zanietený člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, má okrem fandenia a novinárčiny aj jedno veľké hobby, ktorým je zbieranie autogramov známych športovcov. ,,Môžem sa pochváliť, že vo svojej zbierke mám autogramy od viac ako 9000 športovcov a prím hrajú samozrejme futbalisti,“ povedal nám na úvod nášho rozhovoru.
Predstav sa nám, povedz nám niečo o sebe, odkiaľ si rodákom, hrával si v minulosti futbal a známa je aj tvoja novinárska činnosť?
Som rodákom z Olšaviec v okrese Bardejov, ale od roku 1995 žijem v Prešove, kde ma zaviali pracovné povinnosti. S futbalom som začínal ako väčšina detí v tých rokoch, na lúkach v okolí rodnej dediny a pokračoval na základnej škole. Dorastenecké časy som strávil v banskobystrickej Dukle (tu som robil závodne aj atletiku) a potom nasledovali Louny, Rakovník, okresné súťaže v okrese Bardejov a Prešov, americká anabáza v San Antoniu, opäť nižšie slovenské súťaže a koniec aktívnej činnosti v Nemecku ako 45-ročný. K novinárčine som sa dostal náhodou. Po návrate z USA v roku 2003 som bol na jednom pohárovom futbalovom zápase, kde som sa zoznámil s anglickým hovoriacim novinárom pracujúcim pre jednu medzinárodnú agentúru. Dali sme sa do reči a vravel mi, že by potreboval človeka, ktorý bude písať v angličtine o slovenskom futbale a hlavne o slovenskej reprezentácii a slovenských mužstvách v pohárovej Európe. Skúsil som to, ako to pôjde a vydržalo mi to dodnes.
Odkedy si členom oficiálneho fanklubu a ktoré zápasy slovenskej reprezentácie ti najviac utkveli v pamäti?
Členom fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som sa stal pár mesiacov po jeho vzniku. Trvalo to dlhšie, pretože som zvažoval či sa to nebude byť s mojou žurnalistickou činnosťou. Musel som sa naučiť oddeľovať prácu od zábavy aj keď písať nezainteresovane o tom, čo milujete dá pekne zabrať. Počas svojho doterajšieho života som navštívil veľa reprezentačných zápasov ešte bývalej československej reprezentácie ako fanúšik a neskôr aj množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, či už pracovne, alebo aj ako fanúšik. Medzi nimi sa dá nájsť veľa zápasov, ktoré sa mi vryli do pamäte, ale z tých top by som spomenul tie, na ktorých som bol ako fanúšik. Keď som na zápase pracovne, tak to tak emotívne neprežívam, lebo sa musím detailnejšie sústrediť na dianie na ihrisku. K môjmu najväčšiemu osobnému zážitku patrí zápas s Talianskom na majstrovstvách sveta 2010 v Johannesburgu. Zážitkom bol aj zápas s Anglickom vo Wembley v marci 2009, alebo ešte dávnejšie súboj s Nemeckom v Bratislave v roku 2005.
Ako vidíš šance slovenskej reprezentácie v kvalifikácii ME 2020?
Myslím, že naša skupina je dosť vyrovnaná, aj keď jednoznačným favoritom je Chorvátsko. Aj proti tomuto mužstvu však môžeme za priaznivých okolností uspieť. Určite do poradia budú chcieť vážne prehovoriť aj Maďarsko a Wales. S týmito súpermi by to mali byť vyrovnané zápasy, verím, že s úspešným koncom pre nás. Paradoxne najväčšie obavy mám zo zápasov s Azerbajdžanom, ale vo všeobecnosti verím, že sa úspešne pobijeme o prvenstvo v skupine a v najhoršom prípade by nám mala pripadnúť druhá priečka.
Aký je tvoj názor na prestup Mareka Hamšík z SSC Neapol do Číny?
Marek sa tak rozhodol a má na to plné právo. Je stále výborný hráč, aj keď už v Neapole nedostaval toľko príležitosti ako v minulosti. Určite za jeho rozhodnutím bolo aj to, že chcel pravidelne hrávať, že miluje Neapol a nevedel si predstaviť, že by mal hrávať proti nemu, či už v lige alebo v európskych súťažiach. Ako všetci Mareka poznáme, tak určite si dôkladne prehodnotil všetky klady aj zápory tohto svojho kroku. Podstatne je, aby bol spokojný a aby pravidelne hrával. Ešte ho v reprezentácii potrebujeme. Prajem mu, nech sa mu na novom pôsobisku darí.
Keďže pochádzaš z Prešova, aj doma za slovenskou reprezentáciou cestuješ za jej zápasmi do Žiliny, Trnavy a tento rok to bude aj do Bratislavy. Kedy aj na východe republiky bude zodpovedajúci štadión?
S tými štadiónmi na východe je to voľajaké zamotané. Všetko sa to ťahá príliš dlho, menia sa ľudia, menia sa plány, vyhlasujú (aj rušia) sa výberové konania a čas beží. Dúfam, že do dvoch rokoch by konečne mohli v Prešove a v Košiciach stať moderné štadióny. Síce podľa toho, čo som videl, tak nemôžem očakávať, že cesty za reprezentačným futbalom do Trnavy či Bratislavy rapídne poklesnú, ale snáď raz za čas sa reprezentácia predstaví aj Prešove či Košiciach.“
Predpokladám, že si veľký lokálpatriot FC Tatran Prešov, určite ťa však neteší, že najstarší klub na Slovensku prežíva ťažké časy?
Tak toto ma vyslovene štve. Veď okrem toho, že mu fandím odmalička, som aj v Tatrane 14 rokov vypomáhal. S Tatranom som prežil veľa krásnych zápasov, pádov aj vzostupov. Situácia, ktorá tam je momentálne, je slušne povedané „zvláštna“. Nie je štadión, nie sú peniaze, nie je kvalita, nie sú ľudia – pomaly už nemá ani kto hrať. Hráči radšej odchádzajú do štvrtej či piatej ligy v iných krajinách, kde si zarobia viac než v druholigovom Prešove. Žiaľ, v minulosti sa urobilo množstvo prehmatov a teraz sa to vracia. Či už to bolo neodborným riadením, uprednostňovaním osobných záujmov pred klubovými, či počúvaním všakovakých „radcov“ a „krikľúňov“ či tým, že tí čo mohli pomôcť, tak radšej škodili. Žiaľ, neviem či je to v našej povahe, že skôr sa spojíme proti niečomu, ako za niečo. Veď predsa nie je možné, aby sa mestský poslanec vyjadril, že načo nám je štadión, keď futbalové ihrisko má pomaly každá základná škola a futbalisti tam môžu pokojne hrať. Postavenie Tatrana je horšie ako zlé. Klub sa „túla“ po okolí, ako taký bezdomovec. Zatiaľ nemá domáci stánok a stráca aj fanúšikov. Veď s Prešovom má už snáď spoločný len ten názov. Smutné. Ak Tatran zostúpi z 2. ligy, bude dlho trvať, kým sa dostane vyššie. Ja len dúfam, že Tatran nezanikne, lebo aj také šumy sú.
Sága okolo prestupu slovenského futbalového reprezentanta Mareka Hamšíka z talianskeho SSC Neapol do čínskeho klubu Ta-lien I-fang je definitívne na konci. Tridsaťjedenročný Banskobystričan po takmer dvanástich rokoch strávených pod Vezuvom odchádza do najľudnatejšej krajiny sveta. Hamšík sa dohodol s účastníkom tamojšej najvyššej súťaže na zmluve na tri roky.
,,Transfer bude uskutočnený, akonáhle Marek príde do Číny. Dnes letíme do Šanghaja, kde má Ta-lien I-fang tréningový kemp. Pravdepodobne v nedeľu alebo v pondelok bude oficiálne predstavenie,“ prezradil riaditeľ a hráčsky agent CSM-Agency Juraj Vengloš na piatkovom poludňajšom brífingu v Bratislave.
,,Prestup bol komplikovaný, dlhší, ale našťastie s takým koncom, ako som si želal. Som veľmi šťastný. Chcem sa poďakovať celému Neapolu, že mi vyšli v ústrety, mnohým ľuďom odtiaľ, taktiež manažérovi Venglošovi. Teším sa na novú výzvu. Po dlhých rokoch niečoho zaužívaného ma čaká obrovská zmena a veľmi sa na ňu teším. V Neapole som strávil dlhých vyše jedenásť rokov, bolo to krásne obdobie. Pocity sú iba pozitívne. Vzťah medzi mnou a Neapolom bol úžasný a výnimočný. Bohužiaľ, nerozlúčil som sa s Neapolom tak, ako by som chcel,“ nadviazal Hamšík.
Podľa slov talianskeho právnika Mattiu Grassaniho transfer definitívne „upiekli“ v stredu vo večerných hodinách. Ako referovali médiá z Apeninského polostrova, kluby sa dohodli na odstupnom 20 miliónov eur, pričom 5 miliónov má čínsky klub vyplatiť Neapolčanom hneď a ďalších 15 miliónov v priebehu najbližšieho roka. Hamšík má na Ďalekom východe v priebehu troch rokov zarobiť dovedna 27 miliónov eur. ,,V Taliansku mi chýbala čerešnička na torte v podobe titulu. Trikrát sme skončili v Neapole druhí. Keby nebolo Juventusu, určite by sme nejaký titul získali. Taktiež sme získali tri poháre, či už dva talianske a jeden superpohár. Keby nebola ponuka z Číny, kariéru by som ukončil v Neapole. Neskrývam, že aj financi e pri tomto prestupe zohrávajú rolu. Čaká ma nová výzva, kultúra, futbal. V Číne som už predtým bol, keď sme tam hrali Taliansky superpohár. Pre časový posun som to potom týždeň dospával,“ s úsmevom doplnil Hamšík.
V Ázii bude spočiatku bez rodiny. ,,Dohodol som sa s manželkou, že zo začiatku tam budem bez rodiny. Ide so mnou najlepší kamarát. Najskôr sa sám musím prispôsobiť na prostredie a čo bude potom, to neviem. Do Číny v minulosti prestúpil môj kamarát z Neapola Ezequiel Lavezzi, nejaké informácie som mal od neho. Písal som si aj s Yannickom Carrascom, ktorý hráva v mojom novom klube. Kontakt naňho mi poskytol jeho spoluhráč z belgickej reprezentácie Dries Mertens, ktorý so mnou hrával v Neapole,“ prezradil Hamšík.
Futbalista známy pod prezývkou „Marekiaro“ sa v Neapole stal legendou klubu. V uplynulých mesiacoch dosiahol viacero míľnikov. Dlhoročná stálica neapolského klubu nastúpila 6. novembra 2018 proti Parížu St. Germain (1:1) v C-skupine Ligy majstrov 2018/2019 na svoj 512. súťažný duel za „partenopei“. Hamšík prekonal držiteľa dovtedajšieho maxima Giuseppeho Bruscolottiho, ktorý v rokoch 1972-1988 odohral za Neapol dovedna 511 stretnutí. Predvlani, presne deň pred Vianocami, prekonal rekord slávneho Argentínčana Diega Maradonu v počte strelených gólov (115) v neapolskom drese. Hamšík počas účinkovania v tomto klube dvakrát vyhral Taliansky pohár (2012, 2014) a raz tamojší superpohár (2014). „Myslím si, že Mertens má na konto uō okolo 100 gólov, takže práve on by ma v budúcnosti mohol prekonať,“ skúsil si Hamšík na záver zaprorokovať, kto by jedného dňa mohol v Neapole prekonať niektorý z jeho klubových rekordov.
Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík po dvanástich rokoch definitívne opúšťa taliansky klub SSC Neapol. Podľa správ z Apeninského polostrova transfer sfinalizovali v stredu vo večerných hodinách a 31-ročný Banskobystričan si bude v najbližších troch rokoch obliekať dres tímu Ta-lien I-fang.
,,Hamšík je hráčom čínskeho klubu Ta-lien I-fang približne od stredy 20.30 h SEČ,“ povedal pre Radio Kiss Kiss hráčov právnik Mattia Grassani. Kluby sa podľa webu giornaledirimini.com dohodli na odstupnom 20 miliónov eur, pričom 5 miliónov má čínsky klub vyplatiť Neapolčanom hneď a ďalších 15 miliónov v priebehu najbližšieho roka.
Hamšík sa podľa talianskych médií v piatok presunie do Číny, kde má v priebehu troch rokoch zarobiť dovedna 27 miliónov eur. Vo štvrtok sa k prestupu bližšie vyjadrí na brífingu svojej zastupiteľskej agentúry CSM-Agency, ktorý sa o 15.00 h uskutoční v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave.
Futbalista známy pod prezývkou „Marekiaro“ sa v Neapole stal legendou klubu. V uplynulých mesiacoch dosiahol viacero míľnikov. Dlhoročná stálica neapolského klubu nastúpila 6. novembra 2018 proti Parížu St. Germain (1:1) v C-skupine Ligy majstrov 2018/2019 na svoj 512. súťažný duel za „partenopei“. Hamšík prekonal držiteľa dovtedajšieho maxima Giuseppeho Bruscolottiho, ktorý v rokoch 1972-1988 odohral za Neapol dovedna 511 stretnutí.
Predvlani, presne deň pred Vianocami, prekonal rekord slávneho Argentínčana Diega Maradonu v počte strelených gólov (115) v neapolskom drese. Hamšík počas účinkovania v tomto klube dvakrát vyhral Taliansky pohár (2012, 2014) a raz tamojší Superpohár (2014).
Jordánsko v príprave preverí možno premiérovo NFŠ v Bratislave
Alexander Vencel mladší na poste trénera brankárov Jordánskej reprezentácie sa predstaví 7. júna zrejme v Bratislave počas prípravného stretnutia našej reprezentácie pred kvalifikačným zápasom v Baku.
Foto. Milan Valko
Reprezentačný ples BFZ už tradične absolvovali aj niekoľkí fanklubáci
Hotel Bratislava bol v piatok 18. januára dejiskom slávnostného vyhlásenia VII. ročníka ankety Jedenástka roka 2018 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Veľká a milá slávnosť zároveň bola spojená s piatym reprezentačným plesom Bratislavského futbalového zväzu.
Zúčastnilo sa na nej cez 170 pozvaných hostí a medzi nimi boli Ján Kováčik, prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ), Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Ladislav Gádoši, predseda Západoslovenského futbalového zväzu, Jozef Paršo, predseda Stredoslovenského futbalového zväzu, Ivan Kozák, prezident Únie ligových klubov (ÚLK), Štefan Tarkovič, nový technický riaditeľ SFZ, Branislav Gröhling, poslanec NR SR a poradca predsedu BSK Juraja Drobu, Igor Urbančík, riaditeľ odboru školstva, mládeže a športu BSK, Jana Lysáková, riaditeľka kancelárie predsedu BSK, Miroslav Baxa, predseda ObFZ Bratislava-vidiek, Ján Farbula, sekretár BFZ a mnohí ďalší.
Na obidvoch akciách sa zúčastnili aj šiesti fanklubáci. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho zástupca Miloš Kopča a členovia Vladimír Randa, Rudolf Janček, Rudolf Liška a Ladislav Lipták, ktorý je predsedom pre komisie a ihriská SFZ. Predovšetkým prví štyria sú pravidelnými účastníkmi Jedenástky roka a reprezentačného plesu BFZ.
Po skončení vyhlásenia ankety Jedenástka roka 2018 odštartoval V. reprezentačný ples BFZ. Pred polnocou organizátori vyžrebovali pestrú tombolu, v ktorej rozdali 43 pekných cien v hodnote niekoľko tisíc eur. Hlavnou cenou bol televízor JVC. Celá, tradične výborne zorganizovaná futbalová paráda sa niesla v duchu dobrej zábavy a v uvoľnenej atmosfére, ktorú si futbaloví činovníci počas roka príliš často nevychutnávajú. O dobrú náladu sa starali skupina GIN-TONIC, Terchovská muzika z Dolniakov a vystúpenie tanečnej skupiny Klimo Dance Štúdio.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie má za sebou dobrý rok
S predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským prinášame tradičný novoročný rozhovor, v ktorom sme sa obzreli za futbalovým rokom 2018, ale načrtli sme aj iné aktuálne témy.
FC Sheffield – tu je futbal doma
Aký bol rok 2018 v podaní oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie? Bol oveľa náročnejší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, lebo sme usporiadali veľa dobrých športovo-spoločenských akcií. Medzi najvýznamnejšie patrili predstavenie a krst maskota Ďuryho, či krst knihy Slovenský futbal. Hlavne na tej druhej akcii sa zúčastnilo veľa osobností slovenského a československého futbalu. V minulosti sme pozývali do fanzóny dve-tri osobnosti, v roku 2018 sme ich mali neraz aj cez dvadsať. Takže organizácia týchto podujatí je oveľa náročnejšia. Teší ma však, že osobnosti slovenskému futbalu boli voči nám veľmi ústretové. Niektoré si naše pozvania aj veľmi vážia. Prišli medzi nás aj také, ktoré už majú podlomené zdravie, ako Titus Buberník, Jozef Vengloš či už, žiaľ, nedávno zosnulý Jozef Adamec. Máme teda vo fanklube za sebou úspešný rok, hoci slovenská reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu.
Fanklubáci v ThajskuFanklubáci prijali pozvanie aj do Francúzska
Bohatý na rôzne udalosti, akcie a hlavne zápasy bude aj rok 2019… Slovenskú reprezentáciu čaká v tomto roku kvalifikácia ME 2020. K tomu treba pripočítať ešte aj nejaké medzištátne priateľské stretnutia. Bude to teda veľmi náročný rok hlavne na čas a peniaze. Keby sme totiž zrátali, koľko peňazí najvernejší fanúšikovia investovali od vzniku nášho fanklubu do zápasov slovenskej reprezentácie, tak by to boli veľmi zaujímavé čísla, tri, štyri a aj päťtisíc eur. Niekedy na všetky stretnutia doma aj vonku chodili jeden- dvaja priaznivci, teraz ich je už oveľa viac a to je niečo obdivuhodné. Pred každým kvalifikačným súbojom doma budú fanzóny.
Ján a Jozef 70
Slovenskú reprezentáciu budú fanklubáci v kvalifikácii ME 2020 podporovať nielen doma, ale aj na ihriskách súperov? Už máme pripravené zájazdy do Cardiffu a do Baku. V takýchto prípadoch keďže ide o väčšie vzdialenosti spolupracujeme s cestovnými kanceláriami, ktoré nám pomôžu zabezpečiť všetko potrebné. A pokiaľ zájazdy organizuje fanklub, tak je to cenovo výhodnejšie, niektorí členovia si ich zabezpečujú aj individuálne. Do Budapešti a do Záhrebu pôjdeme po vlastnej linke, fankluby Slovenska a Chorvátska zohrajú medzi sebou zápasy doma i vonku a možno si zahráme aj proti Maďarom.
Fanklubáci v Mníchove s najlepšou futbalistkou Slovenska
Koľko má v súčasnosti fanklub členov a kedy dosiahne magické číslo 1000? Momentálne máme 750 členov, tento rok nám pribudlo iba 50, je to menej hlavne preto, že reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu. Fanúšikovia sú oveľa viac motivovaní vstúpiť do fanklubu vtedy, keď sa hrá kvalifikácia MS a ME. Predpokladám však, že v tomto roku získame viac členov a v roku 2020 by sme mohli dosiahnuť na spomínanú tisícku. Po založení fanklubu v roku 2010 bolo našim cieľom za desať rokov dosiahnuť základňu 1000 členov.
Skalní nie sú v ofsajde
V tomto fanklube sú členmi nielen bývalí výborní hráči, tréneri a funkcionári, ale aj ľudia z iných oblastí, ktorí ho neraz podporujú… V našej činnosti nás sústavne podporujú a pomáhajú Ján Fülöp, Ľubomír Pšenka, Jozef Krupa, Zdenko Jurkemik, Ondrej Trnovský, Vladimír Strieženec, Peter Guldan a viacerí ďalší ľudia. Počas fanzón nám nezištne pomáhajú Peter Špilák a Velimir Adžič. Ich pomoc a priazeň si veľmi vážime.
Fanklubáci Milan Valko a Peter Špilák mediálna a organizačná zložkaZo zákulisia
Slovenská reprezentácia v minulých rokoch hrávala v Žiline a v Trnave, ale v tomto sa konečne vráti do Bratislavy, na Národný futbalový štadión (NFŠ). Čo to bude pre fanklub znamenať? To je ťažká otázka, ale pre nás je to nová výzva. Uvidíme, ako sa k tomu všetkému postaví vedenie ŠK Slovan, ako s ním budeme spolupracovať, lebo so Spartakom Trnava sme veľmi dobre vychádzali, hlavne s Marekom Ondrejkom. Verím, že to bude tak aj v prípade Slovana. Niektorí naši členovia, hlavne z východu, budú musieť merať do Bratislavy dlhšiu cestu, ako tomu bolo do Žiliny a Trnavy. Samozrejme, na nový a krásny NFŠ sa všetci tešíme, dúfam, že slovenskej reprezentácii sa bude na ňom dariť!
v zajatí lovcov autogramovPanenka versus Forgáč
Ako je spolupráca fanklubu so SFZ? Je to taká systémová spolupráca, na ktorej sme sa dohodli po našom vzniku. Funguje distribúcia vstupeniek a ostatné základné veci. V Trnave máme svoj vyhradený sektor, pred novým kvalifikačným cyklom ME 2020 sa s vedením SFZ stretneme a dohodneme sa na niektorých záležitostiach. Podľa mňa robíme veľa pre potreby reprezentácie. V minulosti sme do fanzóny pozvali aj predsedu SFZ Jána Kováčika. Veľmi radi by sme medzi nami privítali aj generálneho sekretára SFZ Jozefa Klimenta. Žiaľ, pred zápasmi je neskutočne zaneprázdnený, má toho na pleciach strašne veľa, takže jeho povinnosti rešpektujeme.
maskot Ďury v akcii
Aké je tvoje najväčšie želanie v roku 2019? Stále ma veľmi mrzí aj s odstupom roka a pol, že sme nepostúpili na MS 2018 do Ruska. To bola veľká chyba, že sme nevyužili veľký potenciál skúsených a mladých hráčov. Mali sme byť náročnejší na seba, našim cieľom nemala byť iba účasť v baráži. Neboli sme pripravení na štart kvalifikácie MS, keď sme prvé dva zápasy prehrali a v ďalších sme už ťahali zajaca za chvost. Toto sa nesmie stať v tejto kvalifikácii ME 2020! Naša E-skupina sa síce ukazuje ako hrateľná, ale podľa mňa je veľmi vyrovnaná. Verím však, že hlavne pre mladých hráčov, ktorí ešte neboli na MS a ME bude táto kvalifikácia ohromnou motiváciou na to, aby sa prvý raz vo svojej kariére prebojovali na kontinentálny šampionát. Takisto by som bol rád, keby medzi hráčmi a fanúšikmi bolo väčšie puto a súlad. V marci na turnaji v Thajsku o Kráľovský na finálový súboj s domácou reprezentáciou prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny, ale aj z iných častí sveta, z Austrálie či zo Singapúru povzbudiť naše mužstvo. Boli sklamaní z toho, že naši hráči neprišli k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov a nepozdravili ich. Pritom domáci tím, ktorý nevyhral turnaj, obišiel celý štadión. V novom roku 2019 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosti, pohody v rodinnom kruhu a v práci.
Alexander Horváth, bývalý československý reprezentant, účastník MS 1970 a víťaz PVP v roku 1969 sa v piatok 28. decembra dožil významného životného jubilea 80 rokov. Rodák z turčianskej obce Mošovce má za sebou výbornú futbalovú kariéru. Na Tehelné pole prišiel zo Žiliny v roku 1963, keď Dynamo vypadlo z najvyššej súťaže a on nechcel hrať v druhej lige. Slovan Bratislava mal vtedy dosť výborných obrancov, ale Šaňo sa konkurencie nebál, vedel, čo dokáže. Čoskoro si vedľa Popluhára vybojoval pevné miesto. Bol tiež vysoký, výborne stavaný, elegantný i húževnatý a nekompromisný v súbojoch. S Popluhárom a Plassom hrával aj v reprezentácii. V rokoch 1964 – 1970 nastúpil za ňu 26-krát. Za vrchol kariéry však považuje ročník 1968 – 1969, keď ako kapitán mužstva priviedol belasých k víťazstvu v PVP nad Barcelonou a zahral si v silnej skupine MS 1970 v Mexiku. Niekoľkokrát bol aj kapitánom čs. reprezentácie. Stal sa prvým Slovákom, ktorý zdvihol nad hlavu cennú európsku futbalovú trofej na Štadióne svätého Jakuba v Bazileji bez dresu, iba v trenírkach. Bolo to v spomínanom roku1969, keď belasí triumfovali v Pohári víťazov pohárov nad FC Barcelona 3:2. O rok neskôr dostal povolenie pôsobiť v zahraničí a už sa z neho nevrátil. Stal sa emigrantom, jeho i manželku odsúdili na dva a pol roka väzenia. ,,Nemohli sme sa vrátiť, lebo by sme skončili v base,“ neustále pripomína. Žije v Bruseli, kde dnes v kruhu svojej rodiny oslávi veľké jubileum. V mladších rokoch bol futbalovým nezbedníkom, búrlivákom či frajerom, no neskôr rozvážnym inteligentným hráčom s rešpektom okolia. V Slovane bol 7 rokov a už pred MS v Mexiku mu sľúbili, že bude môcť odísť do zahraničia. Vybral si Belgicko a RWD Molenbeek. Odišiel, dobre sa mu darilo, no ani netušil, že po dvoch rokoch skončí. Roztrhla sa mu totiž achilovka, nasledovali operácie, rehabilitácia, strata formy. Na vrchol sa už nedostal. Trénoval dorastencov i B-mužstvo Molenbeeku, ba bol trénerom aj v kolektíve Anderlechtu. Keď prišiel koniec dátumu povolenia, akosi sa pozabudol, oslavoval dlhšie než bolo únosné a s návratom nastali komplikácie, hrozili mu stíhaním. Rozhodli sa s manželkou aj s dvoma synmi, že ostanú v Bruseli ako emigranti. Z vyučeného zámočníka sa stal dekoratér a so starším synom začali podnikať, mladší išiel hrať futbal do Malagy. Nikdy sa nesťažoval, že by mu niečo chýbalo. Až po 23 rokoch sa odvážil prísť domov, do Žiliny a Bratislavy. Mesto takmer nepoznával, no priateľstvo so spoluhráčmi obnovil. Bolo o čom rozprávať i spomínať. Odvtedy prichádza často, fanúšikovia nezabudli. V ankete storočia ho zaradili medzi 25 najlepších. K početným gratulantom sa dnešnému oslávencovi pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie!
Štadión na Tehelnom poli otvorí najslávnejšie slovenské derby
Práce na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) finišujú. Presvedčili sa sa o tom počas kontrolného dňa v stredu 11. decembra. K dokončeniu štadióna na Tehelnom poli chýbajú už len detaily a v marci 2019 sa na ňom odohrá najslávnejšie slovenské derby ŠK Slovan Bratislava – Spartak Trnava.
Kedy si nový stánok vyskúša slovenská reprezentácia, je nateraz otázne, isté však je, že marcový duel kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko sa ešte odohrá v Trnave. ,,Národný tím tu môže hrať v podstate zajtra, ale existujú podmienky UEFA, ktoré hovoria o tom, že štadión musí byť nahlásený niekoľko mesiacov dopredu a musia tu prebehnúť prípravné zápasy, aby sa otestovala bezpečnostná pripravenosť. Ja si osobne myslím, že prvý zápas reprezentácie by sa mohol uskutočniť v prvej polovici budúceho roka a ten skutočne ostrý a veľmi dôležitý bude 6. septembra v kvalifikácii ME 2020 proti Chorvátsku,“ vraví investor a majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava Ivan Kmotrík.
Podľa slovenských noriem sa na Národnom futbalovom štadióne môže odohrať stretnutie za účasti divákov. Po ňom komisia UEFA schváli jeho používanie aj na medzinárodné stretnutia. Kapacita sa pohybuje 23-tisíc miest. Sedačky sa môžu posúvať a počet miest sa tak môže znížiť až na 18-tisíc. To znamená, že aj pri menšej návšteve bude hľadisko zaplnené. „Všetky základné veci sú hotové, možno potrebujeme dva-tri týždne na dotiahnutie detailov,“ pokračoval 59-ročný I. Kmotrík.
Stavba NFŠ sa začala 1. septembra 2016. Mala stáť 75,2 milióna eur. Štadión však bude o niečo drahší. „Podľa hlavného dodávateľa Strabagu sa objektívne zdvihli ceny niektorých vstupov, rástla cena betónu, železa, niektoré dodatky si vyžadovala UEFA. A zvýšila sa cena ľudského zdroja. Uvidíme, aký účet nám vo finále predloží Strabag. Ale teraz neviem ešte povedať presné čísla,“ vysvetlil I. Kmotrík.
ŠK Slovan hral ostatných deväť rokov na Pasienkoch, ktoré po poslednom zápase jesennej časti aktuálnej sezóny Fortuna ligy opustil. A-mužstvo síce na tomto štadióne nebude pôsobiť, ale „belasí“ by tu radi umiestnili mládežnícke mužstvá. ,,Dnes má Slovan Bratislava vybudovanú stopercentnú infraštruktúru, pribudlo osem ihrísk vrátane dvoch s umelou trávou a umelým osvetlením. Na Pasienkoch by sme preto radi zostali a mali by sme tam akýsi tréningový kemp. Mládež nás stojí približne milión eur ročne. Potrebujeme každý týždeň vypraviť niekoľko autobusov s hráčmi, trénermi aj lekármi na to, aby sme o niekoľko rokov mali k dispozícii odchovancov na úrovni zahraničných hráčov, ktorých máme aktuálne v kádri,“ vysvetlil I. Kmotrík.
Na novom stánku hráči Slovana Bratislava ešte netrénovali. ,,Ešte neprebehla finálna kolaudácia. Keď budú všetky veci dotiahnuté, tak verím tomu, že tu na jar pred prvým domácim zápasom hráči absolvujú nejaké tréningy, aby sa zžili s prostredím. Chceli by sme privítať na novom štadióne aj súpera zvučného mena, ktorý by ho slávnostne otvoril. Nebude to však jednoduché, pretože tieto veľké kluby majú nahustený program. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, nechcem však predbiehať,“ hovorí ďalej I. Kmotrík.
Isté je, že futbaloví fanúšikovia sa majú už teraz na čo tešiť. Moderný stánok bude pýchou slovenského futbalu a Bratislavy. Budú hrávať na ňom ŠK Slovan, reprezentácia Slovenska a otvorená je možnosť aj pre ďalšie kluby. ,,Slovan z historického hľadiska patrí na Tehelné pole, tam musí hrávať, lebo to píšu dejiny. Chceme teda urobiť všetko preto, aby sme do hľadiska pritiahli mužov, ženy, deti, jednoducho celé rodiny,“ dodal ešte I. Kmotrík. Štadión na Tehelnom poli spĺňa prísne kritériá UEFA štvrtej kategórie, vo viacerých oblastiach bude patriť k európskej špičke s modernými technológiami s prívlastkom naj. Má 42 skyboxov, jeden prezidentský, veľké tlačové stredisko, dobre vybavené šatne a sociálne zariadenia a tak je predpoklad, že o niekoľko rokov sa tu môže odohrať finále Európskej ligy, alebo Európskeho Superpohára.
Futbal na Slovensku bude mať v roku 2019 dôvod oslavovať. Práve 27. augusta 1939 v Bratislave nastúpilo Slovensko na svoj prvý medzištátny zápas proti Nemecku a vyhralo 2:0 (Góly: Arpáš, Luknár).
OFSFR pripravuje sprievodné podujatia a pevne veríme, že sa nám podarí odohrať priateľský zápas s prvým klubom vo futbalovej histórií FC Sheffield v Anglicku. Predpokladaný termín futbalového stretnutia je máj 2019. Zápas 1. FC Sheffield – OFSFR 80 (osobnosti futbalu, fanklubáci) v Sheffielde.
Fotografia z roku 1857 – prvá fotografia Anglického futbalového mužstva
K najväčším oslavám bode patriť 100 rokov vzniku ŠK Slovan Bratislava a predovšetkým 21. mája uplynie polstoročie od víťazstva v PVP (Slovan Bratislava – FC Barcelona 3:2 Bazilej – Štadión sv. Jakuba).
Oficiálny fanklub sa zúčastnil podujatia v bratislavskej Redute, kde športové legendy, (nielen futbalové) boli zastúpené vo veľkolepom počte. Fanklubáci s radosťou prijali a využili pozvanie organizátora Júliusa Šefčíka, mimochodom člena fanklubu, na príležitosť k fotografii hráčov Slovana Bratislava a zástupcov FC Barcelona a aj syna slovenskej futbalovej legendy, kvôli ktorej postavili Camp Nou – Ladislava Kubalu, ktorí sú na spoločnej fotografii. Hráči – víťazi PVP (Bazilej 1969) si vyslúžili od prítomných potlesk v stoji…
V nedeľu 9. decembra 2018 sa dožila jedna z veľkých postáv trnavského futbalu, kapitán majstrovského Spartaka, ktorý ako prvý zodvihol nad hlavu krištáľový pohár po zisku prvého titulu v roku 1968 – Stanislav Jarábek – 80 rokov.
üRodák zo Suchej nad Parnou a tiež člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie v roku 1963 prevzal po ,,Capanovi“ Stachovi kapitánsku pásku a po ôsmich sezónach ju Šabla odovzdal svojmu kmotrovi a susedovi Jozefovi Adamcovi. So Spartakom získal tri tituly majstra Česko-Slovenska (1968, 1969 a 1971), Česko-Slovenský pohár 1967 (Sparta), Slovenský pohár 1971 (Slovan), na európskej scéne SEP 1967 (Dózsa Újpest), hral aj vo finále SEP 1968 (CZ Belehrad) a semifinále PEM 1969 (Ajax). V európskych pohároch (okrem SEP) nastúpil v trnavskom drese 19-krát (2x Lausanne Sport, 2x Torpedo Moskva, Steaua Bukurešť vonku, 2x Reipas Lahti, 2x AEK Atény, 2x Ajax Amsterdam, Hibernians Paola doma, 2x Galatasaray Istanbul, 2x Olympique Marseille, Hertha Berlín vonku, 2x FC Köln). Do streleckej listiny sa zapísal vo štvrťfinálovom súboji s AEK Atény (2:1) vedúcim gólom.
Do reprezentačného áčka ho nepustil Popluhár, za B mužstvo Česko-Slovenska zohral 13 stretnutí. Za olympijský celok , ktorý viedol ako kapitán na OH 1968 v Mexiku, nastúpil 11 ráz. Posledný ligový zápas za Spartak odohral na jar 1971 doma proti Slovanu, keď po výhre 1:0 získala Trnava tretí titul. Na záver bohatej aktívnej činnosti hral ešte dve sezóny (1971-73) vo Vítkoviciach.
Bohatá je aj jeho trénerská kariéra. Postupne viedol B mužstvo trnavského Spartaka, Žiar nad Hronom, Sereď, Senicu, Baník Ostrava, Nitru, Spartak Trnava (4 roky), Duklu Banská Bystrica, Slušovice, opäť Nitru, Kroměříž, Drnovice, Rimavskú Sobotu, Šaľu, znovu banskobystrickú Duklu a Slovan Bratislava. V Spartaku ako tréner bol víťazom Slovenského pohára 1986 (ZVL Žilina v Prievidzi) a Čs. pohára 1986 (Sparta Praha v Jelšave). Od konca jari 2001 bol opäť v Trnave vo funkcii športového riaditeľa, ale i trénera.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním stále stretávali na futbalových ihriskách.
V rámci piatkového 55. valného zhromaždenia Slovenského olympijského výboru (VZ SOV) v Šamoríne si vybraní športovci prevzali výročné ocenenia fair-play za rok 2018. Cenu Klubu fair-play SOV za dlhodobé pôsobenie v športovom duchu si prevzal niekdajší futbalista Slovana Bratislava a dlhoročný tréner predovšetkým mládežníckych tímov Ivan Hrdlička a čerstvý člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.
Ivan Hrdlička je služobne najstarší „futbalový“ slovanista. V klube začínal ako 13-ročný a dodnes, hoci nedávno oslávil 75. narodeniny, pôsobí ako tréner žiakov, ktorých ovplyvňuje hráčsky aj ľudsky. Vyštudovaný inžinier ekonóm, hoci trénersky pôsobil aj pri tímoch mužov, sa celé desaťročia venuje predovšetkým trénovaniu mládeže – teraz žiackej, predtým dorasteneckej. Ako hráč patril medzi najlepších v Československu. V belasých farbách Slovana Bratislava vynikajúci stredopoliar počas 10 sezón v A mužstve prispel k historickému triumfu v Pohári víťazov pohárov 1969, a o rok neskôr aj k zisku majstrovského titulu. Vo vte dy mimor iadne silnej domácej konkurencii sa prebojoval aj do československej reprezentácie, v ktorej odohral 17 zápasov a strelil 2 góly. Zúčastnil sa na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku a zahral si aj proti Brazílii na slávnej Maracane. Na trávniku patril medzi najslušnejších, veľmi príkladne si počína aj v dlhoročnej záslužnej trénerskej práci.
Slovenská reprezentácia odohrá najbližšie kvalifikačný zápas s Maďarskom v Trnave (štvrtok 21.03.2019) a rovnako prípadný domáci priateľský zápas v júnovom termíne pred zápasom v Baku utorok 11.06.2019.
OFSFR odporúča spoločný výlet pre členov do Cardiffu v predpokladanej cene 350€. Termín 23.-25. marec 2019
Letenka, 2x ubytovanie, transfery a vstupenka – Fakultatívne: mestá Bath a Oxford.
Do Cardiffu, Bristolu je letecké spojenie z Viedne, Krakova, Budapešti aj Prahy.
Azerbajdžan – predpokladaná cena zájazdu je 500€ – Letenka, 2-3x ubytovanie, víza, vstupenka. Čakáme ešte na partnerskú CK s cenovými ponukami.
K vízam je potrebné:
Platnosť na 3 mesiace od Vami zadaného dátumu s max. dĺžkou pobytu na 30 dní s 1 vstupom
Scan pasu (platný 6 mesiacov po skončení platnosti víz)
2. Zamestnanie (stačí oblasť, v ktorej pracujete)
3. Adresa trvalého pobytu
4. Dátum, od ktorého budú víza platné
5. Adresa pobytu v Azerbajdžane
6. Navštívili ste v minulosti Náhorný Karabach bez oficiálneho povolenia Azerbajdžanskej republiky?
Zároveň pripravujeme na pondelok 10.06.2019 spoločný program pre fanklubákov v Baku.
Momentálne je najlacnejšia ponuka leteniek z Budapešti cca 150€.
Fanklub SVK
Koho si želáme do skupiny vieme – realitu spoznáme v nedeľu v Dubline je žreb kvalifikácie ME 2020
OFSFR – fanklubáci si jednoznačne želajú v kvalifikácií Island…Krajina, ktorá je zaujímavá krásou prírody, kultúrou a určite jedným z najprogresívnejším rastom futbalu. Skvelé – fanúšikovia, odhodlanie, nevzdávanie – návšteva krásnej krajiny je a by bola bonusom. Inak sa slovenskí fanúšikovia zhodujú…Cestovateľsky, ale aj futbalovo sú výzvou aj Faerské ostrovy, alebo Gruzínsko…
Podľa košov…Poľsko – Rakúsko – Estónsko – Gibraltár – San Maríno v prípade šesť člennej skupiny.
( anketa denníka SME – koho si želáte do skupiny so Slovenskom?)
V kongresovom centre v írskom Dubline sa v nedeľu 2. decembra so začiatkom o 12.00 h SEČ uskutoční žreb kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020. Rozdelenie do výkonnostných košov určili výsledky jednotlivých mužstiev v novovzniknutej súťaži – európskej Lige národov 2018/2019.
Futbalisti Slovenska v 1. skupine B-divízie LN skončili na poslednom 3. mieste, čo pre nich znamenalo nielen zostup do „céčka“ novej kontinentálnej súťaže, ale tiež nasadenie v 3. koši pri spomenutom nedeľňajšom poludňajšom žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov – tých z 1. a 2. koša.
„Berieme to ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. My však máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil český kouč reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
Do írskej metropoly odcestuje aj päťčlenná oficiálna delegácia Slovenského futbalového zväzu – prezident SFZ Ján Kováčik, generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, viceprezident pre štátnu reprezentáciu a medzinárodné vzťahy Karol Belaník, spomenutý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Pavel Hapal a riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa SFZ Monika Jurigová.
V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. V druhom koši je napríklad štvornásobný svetový šampión Nemecko, štvrťfinalisti tohtoročných MS Švédsko a Rusko, „bronzový“ tím z ME 2016 Wales či nedávni súperi Slovenska v skupinovej časti Ligy národov – Ukrajina a Česko. Z jednotlivých osudí vyžrebujú dovedna 55 reprezentačných mužstiev, premiéru v kvalifikácii o postup na kontinentálny šampionát zažije Kosovo.
Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja Ligy národov (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii LN 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.
Na organizácii najbližšieho šampionátu na „starom kontinente“ bude participovať dovedna dvanásť krajín – Anglicko, Azerbajdžan, Dánsko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko, Rusko, Škótsko, Španielsko a Taliansko. Európska futbalová únia (UEFA) zvolila tento model s tuctom organizátorských krajín po celom kontinente pri príležitosti 60. výročia od momentu, kedy sa uskutočnili premiérové ME. Aby sa na turnaj mali možnosť prebojovať všetky organizátorské krajiny, v jednotlivých eliminačných skupinách sa môžu ocitnúť maximálne dve z nich. UEFA bude pri nedeľňajšom žrebe brať do úvahy aj niekoľko politických, poveternostných a geografický ch obmedzení.
Kvalifikačné zápasy o postup na ME 2020 sa uskutočnia v priebehu budúceho roka, a to v marcovom, júnovom, septembrovom, októbrovom a novembrovom asociačnom termíne.
Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:
Bývalý československý futbalový reprezentant Antonín Panenka bude mať v nedeľu 2. decembra 70 rokov. Do futbalovej histórie sa zapísal hlavne vďaka originálne kopnutej a zároveň rozhodujúcej jedenástky z finále majstrovstiev Európy (ME) v Belehrade v roku 1976.
V nezabudnuteľnom finále sa výber Československej socialistickej republiky (ČSSR) nabitý prevažne hráčmi bratislavského Slovana postavil proti silnej reprezentácii vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Belehradské finále sa po remízovom výsledku 2:2 a bezgólovom predĺžení dostalo až k penaltovému rozstrelu. Do ôsmeho pokusu všetci aktéri jedenástky premenili. Prvý zaváhal až Nemec Ulli Hoeness, po ktorom nasledoval kanonier Bohemiansu Praha Antonín Panenka. Ten svojou strelou do stredu bránky prekonal bezmocného a očividne šokovaného brankára Seppa Maiera a Československo sa tešilo z titulu európskych šampiónov.
Antonín Panenka sa narodil 2. decembra 1948 v Prahe. Patril k odchovancom Bohemiansu Praha (dnes Bohemians Praha 1905), ktorého zeleno-biely dres si obliekal od žiackych rokov. Na seniorské prvoligové trávniky za pražských „klokanov“ nastúpil v 19 rokoch. Farby materského klubu v najvyššej futbalovej súťaži vtedajšieho Československa hájil v rokoch 1967-1981 a ako stredopoliar strelil 76 gólov. Celkovo v reprezentačnom drese odohral 59 zápasov a strelil 17 gólov.
Legendárny exekútor belehradskej finálovej penalty zanechal nezabudnuteľnú stopu aj v Rakúsku. V rokoch 1981-1985 totiž hrával za renomovaný Rapid Viedeň. So slávnym rakúskym klubom získal dva ligové tituly v najvyššej rakúskej futbalovej súťaži a v roku 1985 sa s Rapidom prebojoval až do finále Pohára víťazov pohárov (PVP), v ktorom však Viedenčania podľahli 1:3 anglickému Evertonu.
Po návrate do vlasti pôsobil niekoľko rokov ako asistent trénera a funkcionár Bohemiansu Praha. V súčasnosti zastáva post prezidenta Bohemiansu Praha 1905. V roku 2008 ocenili Panenku Cenou Václava Jíry. Tá sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj českého futbalu. Je tiež nositeľom českého štátneho vyznamenania – Medaily Za zásluhy I. stupňa, ktoré mu udelil v roku 2008 vtedajší český prezident Václav Klaus.
Antoním Panenka bol hosťom fanklubu v tomto roku v trnavskom hoteli Phoenix pred medzištátnym zápasom Slovensko – Holandsko a už neraz sa vyjadril, že na Slovensko vždy veľmi rád príde a že má k nemu vrúcny vzťah.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním znova na nejakej akcii stretli!
Foto: Anton Holienčin
Ivan Hrdlička vybral 11 reprezentantov na živé losovanie kvalifikácie
Oficiálny fanklub pripravuje malú oslavu pri príležitosti životného jubilea a zároveň na živo reakcie z losovania kvalifikácie na ME 2020. Ivan Hrdlička nominoval 11 reprezentantov na prvú adventnú nedeľu…
Mená sú prekvapením pre členov…, ale, že to budú mená veľkých a asi aj najväčších úspechov ČSR a Slovenska netreba pochybovať.
(členovia fanklubu môžu a budú pritom…)
Fanklub SVK
Dominika Škorvánková s fanklubom na Vianočných trhoch
Členovia fanklubu sa zúčastnili zápasu Ligy majstrov FC Bayern Mníchov – Benfica Lisabon (výsledok 5 : 1).
Svojou účasťou podporila aj kapitánka reprezentácie Slovenska a hráčka FC Bayern Mníchov Dominika Škorvánková.
Vianočným balíčkom fanklub podporil klub FC Bayern Mníchov.
Dominika si s fanklubákmi vyskúšala kvalitu punču a následne sme jej ukázali fanúšikovské miesto na prípravu pred zápasom: miestny Hofbräuhaus. Pivo síce neokoštovala, avšak bavorské koleno malo u nej premiéru rovnako ako návšteva spomínaného svetoznámeho hostinca. Dominike veľmi pekne ďakujeme za podporu.
Slovensko malo v minulosti niekoľkých výborných rozhodcov s vysokým medzinárodným kreditom a jedným z nich určite bol Jozef Chocholouš, ktorý oslávil v utorok 27. novembra životné jubileum 70 rokov. Pozoruhodné je, že vo futbalovom hnutí pôsobil ako hráč, tréner, rozhodca, delegát zväzu a funkcionár celkom 58 rokov.
Bratislavský rodák celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.
Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).
V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním stále stretávali na futbalových ihriskách.
Foto: facebook
Slovensko je v 3. koši, môže naraziť aj na velikánov
Po utorňajších posledných zápasoch skupinovej časti európskej futbalovej Ligy národov 2018/2019 je definitívne známe zloženie košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020, ktorý sa uskutoční v nedeľu 2. decembra v írskom Dubline. Rozdelenie do jednotlivých košov určili práve výsledky jednotlivých mužstiev v tejto novovzniknutej súťaži.
Keďže Slováci skončili v 1. skupine B-divízie až na poslednom 3. mieste, znamená to pre nich nielen zostup do „céčka“ LN, ale taktiež nasadenie v 3. koši pri žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov, tých z 1. a 2. koša. To môže značne skomplikovať cestu na ME 2020. Paradoxne posledný zápas na ME hralo Slovensko s Nemeckom, ktoré nám môže byť nalosované z druhého koša, čo je samozrejme atraktívny súper, ale nie do kvalifikačnej skupiny a zrejme obidve strany si asi prajú schodnejšieho súpera.
,,Sme sklamaní, že po prehre v Česku sa nám nepodarilo obhájiť druhý kôš. Berieme to však ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. Ale my máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil tréner reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. Práve utorňajšia remíza Poliakov v Portugalsku (1:1) definitívne odsunula „iba“ do 2. koša štvornásobného majstra sveta Nemecko. Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja LN (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. ,,Nemecko je vo výkonnostnom a hernom kŕči už od majstrovstiev sveta v Rusku. Je to však obrovská futbalová krajina s veľkým množstvom skvelých hráčov. Podľa mňa je to len ich krátky výpadok. To však znamená, že skupina, do ktorej príde Nemecko z druhého koša, bude veľmi náročná,“ dodal Hapal.
Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii Ligy národov 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.
Najvyššie nasadení pre los budú víťazi skupín prvej ligy, teda Anglicko, Holandsko, Portugalsko a Švajčiarsko. Tých čaká v júni záverečné final four, pri losovaní tak budú automaticky nalosovaní do kvalifikačných skupín A, B, C, D, ktoré budú mať iba päť účastníkov a na finalistu tak bude čakať iba osem kvalifikačných zápasov, aby sa mohli venovať Final Four.
V prvom koši tak bude ostatných šesť najlepších z /A/ koša, ktorí budú nalosovaní do ďalších šiestich z desiatych kvalifikačných skupín.
Ďalších desať najlepších ide do druhého koša a tak ďalej až po šiesty kôš, v ktorom je päť najhorších z 55 účastníkov Ligy národov, a to San Marino, Malta, Andorra, Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Títo budú nalosovaní do kvalifikačných skupín F, G, H, I, J o celkovom počte šiestich účastníkoch.
Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:
1. kôš: Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko
2. kôš: Nemecko, Island, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Dánsko, Švédsko, Rusko, Rakúsko, Wales, Česko
3. kôš: Slovensko, Turecko, Írsko, Severné Írsko, Škótsko, Nórsko, Srbsko, Fínsko, Bulharsko, Izrael
4. kôš: Maďarsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Litva, Gruzínsko
5. kôš: Macedónsko, Kosovo, Bielorusko, Luxembursko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Moldavsko, Gibraltár, Faerské ostrovy
6. kôš: Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, San Maríno
OFSFR pripravuje pre svojich členov spoločný obed a sledovanie losovania spoločne s legendami futbalu. Miesto podľa interných informácií fanklubu.
Scenáre sú rôzne lepšie i keď menej atraktívne – Poľsko, Bosna a Hercegovina, Estónsko, Gibraltár a San Maríno.
Horšie…Anglicko, Nemecko, Grécko, Kosovo…menej zápasov s veľmi silnými súpermi a možným neželaným pádom.
V nedeľu 2.12. 2018 budeme múdrejší a pripravujeme reakcie známych osobností, ale aj fanklubákov ihneď po žrebe.
Foto: archív ME 2016 vo Francúzsku./ Zopakuje Slovensko radostnú cestu tentokrát po celej Európe na ME?
Vydražené dresy kapitánov prevzali obaja členovia fanklubu. Podporili sumou takmer 70000 korún. Výťažok ide na pomoc pacientom s ALS. Richard Hamšík prevzal dres za syna Mareka a Petr Švonc si síce veľmi prial dres Martina Škrtela, tam však mal prisilného súpera…Ďakujeme aktívnym členom a Petrovi ešte raz za podujatie v Prahe pre fanklubákov…
Weiss koniec v reprezentácii neľutuje, otec ho akceptuje
Slovenský futbalový reprezentant Vladimír Weiss neľutuje svoje rozhodnutie skončiť v reprezentácii pod vedením trénera Pavla Hapala. Pre portál šport24.sk uviedol, že jeho rozhodnutie spoluhráči i otec Vladimír Weiss starší pochopili.
Weiss pod vedením nového trénera Hapala zostal v novembrových dueloch Ligy národov UEFA proti Ukrajine (4:1) a Česku (0:1) len na lavičke náhradníkov. Keď sa na ihrisko nedostal ani pri treťom striedaní v súboji v pražskom Edene, zamieril počas stretnutia do šatne. ,,Zo strany trénera Hapala som mal indície byť jednou z opôr reprezentácie spolu s Hamšíkom a Škrtelom. To bola pre mňa jedna z najväčších motivácií pokračovať. Osobne si myslím, že v reprezentácii som nepovedal posledné slovo, no pod trénerom Hapalom hrať nebudem, keďže z jeho strany nepociťujem žiadnu dôveru a rešpekt voči mne,“ povedal Weiss pre šport24.sk. ,,Samozrejme mi je ľúto, že momentálne nebudem v reprezentácii najmä kvôli atmosfére a vzťahom medzi hráčmi. Vždy som sa na zrazy tešil a určite mi bude chýbať. Je to rozhodnutie, ktoré neľutujem.“
Dvadsaťosemročný krídelník katarského klubu Al Gharafa informoval o svojom rozhodnutí aj otca, ktorý v súčasnosti trénuje reprezentáciu Gruzínska. Do Kataru prestúpil slovenský futbalista v roku 2014, tento krok vyvolal polemiku aj u Hapalovho predchodcu Jána Kozáka. Weiss mal podľa neho zostať v Európe. ,,S trénerom Kozákom som nemal žiadne problémy a na zrazy som prišiel vždy na 100% pripravený. V Katare som momentálne s rodinou spokojný a moju budúcnosť nateraz neriešim. S otcom som si to hneď po zápase vydiskutoval. Neteší ho to, ale ako moja najväčšia opora ma plne akceptuje,“ dodal.
Weiss patril medzi sedmičku hráčov, ktorí po októbrovom zápase Ligy národov s Českom porušili životosprávu. ,,Názory ľudí ja osobne neovplyvním. Na ihrisku sa vždy snažím nechať maximum a myslím si, že ten, kto futbalu rozumie, to vidí.“ povedal Weiss.
Jeden z najlepších futbalistov slovenskej a československej histórie Ivan Hrdlička v utorok 20. novembra oslávil 75 rokov. V najúspešnejšom slovenskom klube ŠK Slovan Bratislava vyoral hlbokú brázdu. Neskôr hrával za Zbrojovku Brno, odkiaľ odišiel po sezóne 1974/75 do Petržalky, kde aj zakončil úspešnú kariéru.
Už ako žiak začínal v belasom a keď mal 19 rokov, stal sa jednou z opôr A-mužstva. Stredopoliar s obrovským prehľadom, výbornou technikou a inteligenciou. Je držiteľom majstrovského titulu z roku 1970 a víťaz niekdajšieho Pohára víťaza pohárov z roku 1969 po triumfe nad slávnou CF Barcelona, ktorú belasí zdolali 3:2. Za Slovan odohral 10 ligových sezón, odohral 315 ligových zápasov, v reprezentačnom drese hrával v rokoch 1964 – 1971 a odohral za ňu 17 zápasov. Hral na majstrovstvách sveta v Mexiku v roku 1970.
V súčasnosti vychováva belasé talenty v kategórii prípraviek, jeho rukami prešlo veľa ligových hráčov a aj reprezentantov. Ivan Hrdlička sa tiež zúčastňuje na rôznych akciách oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. V októbri bol súčasťou veľkej fanzóny pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k narodeninám želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a pracovných úspechov!
Zopakuje sa v Edene čo na Letnej? „MY SME TU DOMA!“
Veľa fanúšikov pozná, používame ho a berieme ho za svoj…
Viete však ako vznikol? 1.4.2009 hral výber Vladimíra Weissa v Prahe o postup na MS do JAR.
Moderátor vyzval a hecoval domácich fanúšikov k podpore domáceho mužstva a ako to už býva nastal presný opak.
Nechtiac vyburcoval opačný tábor fanúšikov jasnou odpoveďou… nech je zjavné kto je tu doma? …
Foto: Miloš Kopča
Fanklub ešte síce neexistoval no však na fotkách sú terajší fanklubáci…Rak, Zubák, Táborský, Kopča, Galbička…
Krásny 1. apríl po vysokej prehre na Wembley…Prešli sme pamiatky Prahy vrátane dvoch kde sme sa symbolicky snažili o podporu…Pražské Jezulátko a socha Panny Márie na Strahove. Len málo ľudí vie prečo je otočená chrbtom k mestu…rok 1918 presnejšie 3. novembra zboril dav Mariánsky stĺp a doteraz sa nenašla ochota ho obnoviť hoci bol mylne považovaný za symbol nechceného režimu. Bol postavený ako poďakovanie za ochranu Prahy počas vojny…
Niekedy chcené a myslené sa môže otočiť tam kam to vôbec nemalo smerovať…život býva taký a nás Slovákov toto dôležité víťazstvo nasmerovalo do Juhoafrickej republiky…ĎAKUJEME!
Naopak my by sme nemali zabudnúť na hráčov a poďakovať prvý gól Šesták, či druhý Jendrišek…a samozrejme výkon celého mužstva.
OFSFR – Futbalový turnaj štadión Lokomotívy Trnava 16.11.2018
Výsledky:
Ukrajina – Česká republika 0:3 (0:1)
Slovensko – Ukrajina 1:0 (1:0) Malovec Radovan
Česká republika – Slovensko 3:2 (1:1) Marek Mačica, Tomáš Ondrášik
Zostava Slovenského fanklubu: Roman Jamrich, Marek Mačica, Kristián Mačica, Jakub Ondrášik, Radovan Malovec, Pavel Príkopa, Matúš Vavrinec, Matej Mišík, Ivan Matyáš, Tomáš Ondrášik, Filip Mišík, Ervin Miština a mužstvo za reprezentantov doplnil Ján Luža / vedúci mužstva Vladimír Ekhardt
1.Česká republika
2. Slovensko
3. Ukrajina
Fanklub ďakujeme FK Lokomotíva Trnava (osobitne pánovi Moravčíkovi) za poskytnutie zázemia a všetku príkladnú starostlivosť. Bez nároku na akýkoľvek honorár!
Fanklubáci zo Slovenska a Ukrajiny v rámci charitatívneho dňa pred zápasom v Trnave Slovensko – Ukrajina prispeli deťom.
Navštívili detičky a priniesli to čo potrebujú k svojmu životu v sanatóriu. Deti boli úžasné tancovali, spievali pripravili si darčeky a vlastnú tvorbu…
9:50 Hotel Spectrum zraz UKR SVK
10:00-11:00 Návšteva – Detské sanatórium v Trnave Prednádražie – charitatívna časť . Maskot Ďury
11:00 Zraz na futbalový turnaj – ulica Juraja Slottu Areál Lokomotívy Trnava
11:30-14:00 Futbalový turnaj Ihrisko Lokomotívy Trnava – umelá tráva 7+1 hráčov. 2x20min.
11:30 CZE – UKR
12:25 SVK – CZE
13:20 UKR – SVK
Vedúci mužstva a nehrajúci kapitán: Vladimír Ekhardt
Reprezentanti: Luža Ján
Rozhodcovia Vladimír Randa a Roman Podhradský
15:00-17:00 pivo a jedlo za vlastné-:) Hotel Phoenix UKR SVK CZE
17:00-18:00 odovzdávanie vstupeniek na zápas/príchod do fanzóny.
Uzavretá spoločnosť – na základe vstupeniek do fanzóny.
18:00-19:30 fanzóna – Hostia Jozef Barmoš, Ján Kapko, Ján Luža, Vladimír Ekhardt, Michal Zeman.
Hostia z Ukrajiny – dve výrazné osobnosti ME 1988 striebro ZSSR Oleg Protasov a Anatoliy Demyanenko.
Karty zberateľské… Jozef Barmoš, Martin Jakubko iba podpisovanie kariet podľa časovej dostupnosti.
TJ Slovan Veľké Orvište – klub, akých bolo na Slovensku tisíce. Dve hrdzavé bránky, chodník cez ihrisko do susedných Bašoviec, alebo futbalové kabíny z družstevných kvádrov v akcii Z. Klub vznikol v roku 1928 avšak prvý zápas odohral až 11.05.1933 na už neexistujúcom ihrisku na Záhumní, ktoré je v súčasnosti zaplavené rybníkom. Terajšie Ihrisko za kostolom je z roku 1951. TJ vyhral svoju súťaž v sezóne 1954/1955 a mal celý rad skutočných zanietencov a funkcionárov, či vlastný autobus RTO 706. Skutočný obrat nastal až po zmene režimu – teda po roku 1990. Futbalový progres rástol, vydal vlastné CD / napr. Elán, Team, Budvarka, Moravanka, Slniečko so skladbou Fodbalistická s textom o Veľkom Orvišti a videoklipom a predovšetkým hymnou (11 apoštolov) od skupiny 2PM svojho času označenú za jednu z najlepších z klubových na Slovensku, či vlastnú knižnú publikáciu, zlepšil kvalitu ihriska a zázemia, ale bohužiaľ aj zažil svoj koniec namiesto svojej 90-tky. Jednu pikošku k tomu. V roku 2004 mal v Bratislave reklamnú električku – na dedinský klub úsmevné. S pozvánkou na ME do Portugalska. Zástupcu odchovancov medzi reprezentantmi Vladimír Bechera – Slovan Bratislava – ČSSR olympijský výber. Matúš Kunik – FC Nitra – reprezentant SVK do 15 a 17 rokov. Zopár hodových štartov má aj Filip Hološko, avšak iba ako obyvateľ Veľkého Orvišťa.
Roman Táborský – Peter Zeman – Ľudovít Líška – Ladislav Šimurka – Rastislav Kostka – Róbert Čapla – Miloš Kopča – Igor Šramka – Ondrej Trnovský – Anton Jankovič. Čo majú spoločné?
Roman Táborský, Peter Zeman, Ladislav Šimurka a aj Rastislav Kostka obliekali dres TJ Slovan Veľké Orvište. Ľudovít Líška bol funkcionárom klubu a Róbert Čapla pripravoval bulletiny, rozhovor s hráčmi pre TJ Slovan.
Klub jednoducho ak chcel rásť musel zháňať peniaze a keďže všetkých nás bavilo cestovať za športom FC Bayern, ME vo futbale 2000 či reprezentácia.
V tom čase bolo veľmi málo športových CK a kto chcel ísť tak sa musel starať sám. Jednoducho slovo dalo slovo a išli sme kam sme chceli. Avšak bolo treba začať so stavbou kabín TJ a to nás naštartovalo. Na projekty kabín sme zarobili zájazdom na MS v hokeji v Čechách v Ostrave (Zeman – Táborský). Na Bayern sme išli prvý krát autobusom 8.5.2004. No zájazd do Portugalska už, taký úspech nemal avšak tu prišli nové obzory a priatelia. Miloš Kopča, Igor Šramka, či Anton Jankovič. Portugalsko bolo síce nakoniec parádne, ale výborné zápasy a vynikajúca cena v spolupráci s CK Awertour nebola zárukou predaja, pretože českým fanúšikom bol zájazd podozrivo lacný a bolo to v čase krachu CK v Čechách. Slováci v tom čase ešte veľmi za športom necestovali.
Foto: Anton Holienčin – Orvišťania (Hološko-Kunik)
V lete tohto roka zaujal futbalových fanúšikov pod Tatrami prestup slovenskej brankárky Márie Korenčiovej do AC Miláno. Sympatická Bratislavská rodáčka sa s vedením talianskeho klubu dohodla na ročnej zmluve. Ako to v takomto veľkoklube funguje, sme sa s 29-ročnou brankárkou rozprávali.
o Do AC Miláno ste prichádzali s určitými ambíciami a predstavami. Boli prvé mesiace v klube pre vás náročné?
– Určite som išla do AC Miláno s nejakými očakávaniami, ale hlavne si treba uvedomiť, že prestúpila som do novovzniknutého klubu a inej krajiny. Mojimi ambíciami bolo presadiť sa, hlavne hrávať a nájsť si miesto v kvalitnom kádri. Isteže, prvé mesiace boli náročné, lebo všetky hráčky sme sa navzájom spoznávali, takisto aj realizačný tím. Klub si pred novou sezónou dal vysoké ciele a som rada, že ich zatiaľ vcelku napĺňame.
o Aký dojem máte z klubu a mesta?
– Z klubu mám veľmi dobré pocity, je veľký po všetkých stránkach, napriek tomu, že iba nedávno vznikol všetci k svojim povinnostiam pristupujú na vysokej profesionálnej úrovni. Miláno je krásne mesto, na každom kroku cítiť, že Taliansko je futbalová krajina a ľudia najpopulárnejším športom na svete veľmi žijú.
o Ide o váš piaty zahraničný angažmán, v ktorom klube ste sa najlepšie cítili a v ktorom sa vám najviac darilo?
– V každom klube a v krajine som si našla niečo, čo sa mi páčilo a čo mi vytvorilo pohodu mimo domova. Najväčšiu pohodu som mala vo Švajčiarsku, v klube FC Neunkirch. Prestúpila som tam z nemeckej ligy a švajčiarska najvyššia súťaž bola predsa len troška na nižšej úrovni. Hralo sa tam pomalšie, čo mi celkom vyhovovalo a mala som tam jednoznačnú pozíciu brankárskej jednotky. Po prestupe do Nemecka či Talianska som nevedela, ako to so mnou bude.
o Zaujímavé je, že ženské mužstvo AC Miláno vzniklo iba v tomto roku. Predstavte nám ho a ako sa vám darí na novom pôsobisku?
– AC Miláno si zobralo pod krídla ženský klub až na túto sezónu. Je to teraz taký nový trend zakladania klubov s veľkou históriou. Či je to už v Taliansku, alebo v Anglicku, kde tiež vznikol ženský klub Manchester United. V minulom ročníku taliansku ligu pri svojej premiére vyhral Juventus Turín, teraz si dobré meno robí aj v Lige majstrov. AC Miláno najviac hráčok, okolo osem získalo z Brescie, ktorá v minulej sezóne skončila druhá. Od nej prebralo aj licenciu, aby mohlo hrať hneď najvyššiu súťaž. Ďalšie hráčky prišli z iných talianskych klubov a káder doplnili legionárky. Sú v ňom Slovenka, Brazílčanka, Portugalčanka, Fínka, Chorvátka a ešte sa čaká na príchod útočn í čky z Kolumbie. Hráme rovnako ako muži v Sérii A, po 6. kolách sme z dvanástich účastníkov na prvom mieste. Doteraz sme vyhrali päť razy, raz sme remizovali a v nedeľu sme doma zdolali Juventus 3:0. Som spokojná, lebo od prvého majstrovského zápasu som v bráne, dúfam, že to takto bude pokračovať.
o Predpokladáme, že v takom veľkoklube iste máte dobré podmienky na celkovú prípravu?
– Hlavne po materiálnej stránke je klub veľmi dobre zabezpečený. Trénujeme a hrávame zápasy v mládežníckom centre, kde sú kvalitné ihriská, celkové zázemie je ozaj na vysokej úrovni. Samozrejme, s finančnými podmienkami sa s mužmi, alebo s inými krajinami nemôžeme porovnávať. Taliansko sa v ženskom futbale iba snaží dostať tiež na najvyššiu úroveň, či už platovú, alebo výkonnostnú. My si svojich fanúšikov stále iba hľadáme, chce to čas, aby začali chodiť aj na naše zápasy.
o O brankároch sa hovorí, že čím sú starší, tým sú lepší. Platí to aj v ženskom futbale?
– Myslím si, že toto platí takmer pre každý kolektívny šport. Čím je brankárka staršia, skúsenejšia, vyhratejšia, má väčší pokoj v bráne a prehľad, tým je cennejšia pre mužstvo.
Škorvánková má za sebou úspešný rok, Mníchov ju doslova očaril
Dominika Škorvánková, hráčka slávneho FC Bayern Mníchov pôsobí v bundeslige, v jednej z najlepších líg Európy. Rodáčka z Dunajskej Lužnej je v 27 rokoch aj kapitánkou slovenskej ženskej reprezentácie. So sedemnásobnou držiteľkou ocenenia pre najlepšiu futbalistku Slovenska sme sa porozprávali na aktuálne témy.
Kalendárny rok 2018 sa blíži ku koncu, aký bol z vášho pohľadu na klubovej a reprezentačnej úrovni?
V klube mám za sebou úspešný rok, lebo sme v bundeslige skončili na druhom mieste za majstrovským Wolfsburgom a prebojovali sme sa do finále národného pohára. Takže kvalifikovali sme sa do tohto ročníka Ligy majstrov, kde sme už postúpili do štvrťfinále a v piatok na žrebovaní sa dozvieme meno nášho ďalšieho súpera. V Bundeslige sme znova na druhom mieste, zatiaľ sme prehrali iba s Wolfsburgom. Na reprezentačnej úrovni nám nevyšla kvalifikácia MS 2019. Musíme urobiť všetko preto, aby nová kvalifikácia ME bola z našej strany oveľa lepšia.
Povedzte nám niečo bližšie o Bayerne Mníchov, aké hráčky ho tvoria a koľko máte legionárok?
Bayern Mníchov sa skladá z domácich reprezentantiek, ktorých je v mužstve okolo desať, ale máme aj dosť legionárok. Okrem mňa v tíme je Češka, Srbka, Američanka, dve Holanďanky, myslím si, že je to dobrá a vyvážená zmes kvalitných hráčok. Cieľom klubu je hlavne udržať doma najlepšie nemecké hráčky.
Chodievate aj na zápasy A-mužstva Bayernu a stretli ste sa už s nejakými veľkými hviezdami tohto slávneho klubu?
Na áčko sa môžem chodiť pozrieť vždy, ak nehráme v ten víkend, čo však veľmi nebýva pravidlom. Dostaneme jeden lístok, vlani som sa bola na príťažlivom zápase Ligy majstrov Bayern – Real Madrid. Bol to pre mňa veľký zážitok, lebo mám rada aj kráľovský klub z Madridu a tento súboj som si veľmi užila. S hráčmi Bayernu sa veľmi nestretávame, lebo sa pripravujeme v novom tréningovom centre v Campuse. Stretla som sa však s Jamesom Rodriguezom, obidvaja sme totiž niečo vybavovali na jednom úrade. Najskôr by sme sa všetci stretli vtedy, keby sme obidvaja vyhrali pohár pre majstra a na námestí by sme ho oslávili.
Kde a pred akou kulisou hrávate majstrovské zápasy?
Hrávame na štadióne Mníchov 1860, ale niektoré stretnutia sme už odohrali v novom tréningovom centre v Campuse, kde hráva aj mládežnícke mužstvo Bayernu do 17 a 19 rokov. Týka sa to hlavne najdôležitejších stretnutí, v ktorých nám ide o veľa. Kulisa záleží od kvality našich súperov, napríklad minulý rok proti Wolfsburgu sme mali na Campuse vypredané. Bolo tam cez 2000 divákov a vládla tam výborná atmosféra.
Kedy podľa vás ženská futbalová reprezentácia napodobní svojich mužských kolegov a postúpi na ME, alebo na MS?
Ženský futbal hlavne v Európe je veľmi kvalitný a vyrovnaný, vládne v ňom obrovská konkurencia. Pri žrebe by sme potrebovali aj troška šťastia a na každý zápas by sme museli byť stopercentne pripravené a hlavne nikto by nesmel chýbať pre zranenie. Pred sebou máme kvalifikáciu ME, začneme ju na budúci rok a verím, že v nej obstojíme lepšie ako v nedávnej v kvalifikácii MS 2019.
Máte nejakého obľúbeného hráča a hráčku?
Keď som bola mladšia, veľmi som uznávala Franka Lamparda z londýnskej Chelsea. Navyše mal na drese moje obľúbené číslo 8. Rada si pozriem mužský i ženský futbal. Keďže som v takej pozícii, že som už staršia, tak nemôžem povedať, že niekto je môj idol.
Čo si sľubujete od dvoch prípravných medzištátnych stretnutí v Grécku?
Pre nás to bude dobrá previerka, lebo Grécko je taký súper, bez nejakého znevažovania, nad ktorým musíme vyhrať. Bude dobré vidieť, ako sme na tom výkonnostne. V novembri sme už všetky hráčky odohrali v našich ligách dosť zápasov, takže som veľmi zvedavá, ako si budeme na ihrisku počínať.
Mníchov je krásne mesto, určite si užívate život v bavorskej metropole?
Predtým som v Nemecku pôsobila v menšej dedine, v klube SC Sand. Po prestupe do Bayernu pociťujem veľký rozdiel, lebo Mníchov ma doslova očaril. Popri futbale ponúka strašne veľa možností na dobrý život. Hocikedy sa môžem vybrať kde sa mi zachce, či už do centra mesta, alebo do anglickej záhrady. V Mníchove je veľa zelene, čo mi veľmi vyhovuje, je to krásne mesto s veľkou životnou úrovňou. Som veľmi rada, že tu v súčasnosti žijem.
Fanklubáci a maskot Ďury navštívili slovenskú ženskú reprezentáciu
V pondelok 5. novembra ženská futbalová reprezentácia sa v Senci zišla na poslednom zraze v tomto kalendárnom roku. Zverenky trénera Petra Kopúňa odcestovali dnes do Grécka, kde ich čakajú dva zápasy s domácim tímom. Túto reprezentáciu navštívili aj fanklubáci, predseda Roman Táborský s manželkou Máriou, jeho zástupca Miloš Kopča a redaktor nášho webu Milan Valko. Dôvodom ich návštevy bolo spoločná fotografia celého tímu s maskotom Ďurym a rozhovory s dvomi našimi legionárkami, brankárkou Máriou Korenčiovou z AC Miláno a stredopoliarkou Dominikou Škorvánkovou, sedemnásobnou Najlepšou futbalistkou Slovenska.
Slovenský šport – rozhovor Michala Zemana s historikom Jánom Grexom
V posledných dňoch sme prežívali krásne jubileum výročia vzniku ČSR. Každý máme svoj názor a každý môžeme prežívať hrdosť inak. V čase superrýchlej komunikácie sa dnes až zdá neuveriteľné čo bolo v Prahe 28.10 v Brne bolo 29.10 a v Turčianskom Svätom Martine 30.10…No a čo sa týka futbalu sa niekedy dnes u susedov vie skôr ako doma… Prevzali sme článok z denníka Pravda – Slovenský šport ťaží najmä z vody. A často aj z vody varí Históriu poznať neuškodí.
Foto: archív Ján Súkup
Slovenský a český šport existovali pod jednou strechou 75 rokov. Aké bolo ich spolunažívanie, sme hovorili so športovým historikom, profesorom Jánom Grexom (77).
Niektorí ľudia aj po štvrťstoročí od rozdelenia prejavujú nostalgiu za spoločným štátom, iní vyzdvihujú éru samostatnosti. Do ktorej skupiny patríte?
Bol som zástanca zachovania Československa. Mrzí ma, že nebolo ani referendum, hoci by asi nič nevyriešilo. Rozdelenie ma bolelo. Po prvé, mal som syna v Prahe, kde vyštudoval medicínu, po druhé, vychádzal som z toho, že česká kultúra i spoločenský status národa bol na vyššej úrovni. To bolo dané historicky. Česi mali dlhšiu históriu, menej odnárodňovacích tlakov, vyspelú ekonomiku. Mali sme sa od koho učiť.
Videli ste aj nejaké pozitíva rozdelenia?
Prijal som realitu a hovoril som si, že konečne sa nebudeme mať na koho vyhovárať, za všetko si budeme môcť sami.
Presvedčil vás dvadsaťpäťročný vývoj o opodstatnenosti samostatnej existencie dvoch krajín?
Slovenská cesta vyznela lepšie i úspešnejšie, ako som sa pôvodne obával. Hoci prvé roky Mečiarovho obdobia boli zlé a Česi nám utekali. Ale trošku sa to už vyrovnáva. Len neviem, či je to najmä slovenským rastom alebo českým úpadkom… Ak by som zostal v športe, mám dojem, že výkonnostné rozdiely i slovenské manko sa zmierňuje. Aj keď je to ako na hojdačke. V deväťdesiatych rokoch bol napríklad český futbal a hokej na výslní, teraz nastala trochu iná situácia.
Akú pozíciu mal slovenský šport pod československou strechou?
Bolo to postavenie mladšieho brata a najmä začiatky neboli jednoduché. Uhorsko, kde sme predtým patrili, bolo v športe pomerne vyspelé, hoci to bola polofeudálna krajina v porovnaní s rakúskou časťou ríše. Šport sa rozmáhal aj vďaka maďarskej šľachte. Študovala v Anglicku a priniesla domov aj šport. Maďari sa dokonca ponúkli, že usporiadajú prvé olympijské hry, keď nebolo isté, či Atény stihnú pripraviť prvé novoveké hry. Aj v slovenských mestách šport prekvital, lenže mal maďarského ducha, maďarských funkcionárov, nerozvíjal sa na slovenskej národnej báze.
Ako sa zmenila situácia po vzniku republiky?
Keď vzniklo Československo, veľa maďarských funkcionárov odišlo, ale pomocnú ruku podal český šport, najmä Sokol, učitelia a telocvikári. O všetkom sa však rozhodovalo v Prahe. Československý olympijský výbor bol český, prvý Slovák sa do neho dostal v roku 1947. Ale sťažovali sa aj Česi, výbor nazývali „spolok pražských pánov“, nebol v ňom ani jeden mimopražský člen.
Slováci si neraz povzdychli, že Praha mala hlavné slovo a ťažko sa presadzovali slovenské záujmy a špecifiká. Bolo to opodstatnené?
Občas to niekde zaškrípalo, ale myslím si, že často nešlo o nacionálny útlak, ale o klubizmus. Hráč z Prahy bol vždy bližšie ako z Košíc. Reprezentačná páka a vyššia výkonnostná úroveň bola v Čechách. Keď sa futbalisti prebojovali do finále MS 1934, v tíme bol jediný Slovák Štefan Čambal, aj ten hrával v pražskej Slavii. To isté platilo o hokeji. Jediný Slovák, ktorý reprezentoval ČSR, bol Košičan Ladislav Troják, ale už ako hráč LTC Praha. Do druhej svetovej vojny sme mali jedinú majsterku sveta Matyldu Pálfyovú – aj to ako členku družstva Československa, ktoré tvorili sokolské gymnastky.
Po druhej svetovej vojne sa situácia zlepšovala?
V protektoráte bol český šport dusený, medzinárodné styky prakticky nulové. Slováci v tom čase mali možnosť súperiť aj so zahraničnou konkurenciou, hoci prakticky len v rámci Hitlerových satelitov. Slovenský šport zásluhou medzinárodných stykov kvalitou vzrástol. Keď sa napríklad po vojne obnovili ligové súťaže, naraz bolo vo futbalovej lige až šesť slovenských klubov.
V reprezentácii mali však dlho jasnú prevahu českí športovci…
Ak berieme do úvahy výkonnosť, bolo to spočiatku logické. Česi boli napríklad v hokeji majstri Európy už v roku 1911 a 1913, na Slovensku sa začal hrať hokej až v roku 1925. V zimných športoch sa prví slovenskí športovci dostali na olympiádu až v roku 1936. Okrem hokejistu Trojáka ešte bežec na lyžiach Lukáš Mihalák.
Aká bola úspešnosť slovenských športovcov?
Pred vojnou len dvaja prispeli do československého medailového mešca. Už spomenutá gymnastka Pálfyová a zápasník Herda, ktorý vtedy takisto pôsobil v Čechách. Pocit skrivodlivosti sa objavoval, lebo my Slovania – nielen Česi a Slováci – sa radi hráme na pánov, keď cítime, že je niekto ešte horší ako my. O klubizme som už vravel. Aj teraz to tak funguje – pre Zvolen je pažravá Banská Bystrica, pre Banskú Bystricu Bratislava a my sme predtým mali pažravú Prahu.
Ako to bolo s financovaním? Dodržiavala sa proporcionalita?
Za prvej republiky boli štátne dotácie minimálne, neviem, ako sa vtedy rozdeľovanie dodržiavalo. Inak to bolo v školskom športe. Tam boli stanovené normy. Nedávno som bol v Ľubietovej. Pani riaditeľka nás s pýchou povodila po škole. Budova bola postavená ešte v roku 1928 a obci ju darovala manželka prezidenta Masaryka. Na Slovensko išlo vo všeobecnosti darov viac, lebo u nás boli chudobnejšie oblasti. Aj to malo svoje zákonitosti. Čechy boli kedysi najpriemyselnejšia časť Rakúsko-Uhorska, Slovensko agrárna krajina.
V čom sa rozdelenie Československa najciteľnejšie prejavilo v slovenskom športe?
Otvorili sa nové možnosti. Konkurencia sa znížila a odrazu bolo jednoduchšie stať sa štátnym reprezentantom i olympionikom. Tým, že klesla konkurencia, padala aj sila slovenského športu. A stratila sa motivácia: ukázať Čechom, že sme lepší. Aká to bola sláva, keď v najpopulárnejších športoch, vo futbale či hokeji, získavali slovenské tímy tituly – najmä Trnava, Slovan, v hokeji aj Košice. Ale platí aj to, že viac Slovákov sa dostalo do sveta. A medzinárodný styk akceleruje rozvoj športu.
Ako to bolo na funkcionárskom poli?
Cítil som často až pionierske nadšenie. Bolo potrebné budovať športové zväzy, reprezentačné výbery, Slovenský olympijský výbor, športové ustanovizne. Prebiehalo to však podobne ako divoká privatizácia. Dobro išlo so zlom. Ako všade na svete, aj u nás boli ľudia, ktorí žijú pre šport a aj takí, ktorí žijú zo športu. Nevyhli sme sa aféram, rôznym problémom. Už v závere československej éry som pôsobil v olympijskom hnutí a po vzniku Slovenska som stretol aj veľa ľudí, ktorí zahoreli myšlienkami olympizmu a nemali problém ani s dobrovoľnou prácou.
Futbalisti a hokejisti sa aj po rokoch sťažujú, že im chýba konkurencia špičkových českých tímov…
Toto súperenie priťahovalo divákov. Dnes je smutný pohľad, keď na vedúci tím futbalovej súťaže príde na Pasienky päťsto ľudí. Zisk zo vstupného nestačí ani na natretie lavičiek. Myslím si, že problém je aj v tom, že v zostave najúspešnejšieho slovenského klubu nastupuje jeden či dvaja Slováci. Ak vychádzame zo štatistík, úspešnosť slovenských športovcov po rozdelení príliš neutrpela: na olympiádach získali 12 zlatých, 16 strieborných a 8 bronzových medailí. V československých podmienkach sa na úspechoch podieľali 9 zlatými, 14 striebornými a 13 bronzovými. A v podstatne dlhšom časovom úseku. Ale treba dodať, že z letných olympiád máme okrem Tótha už len medaily z vody. Je pre nás symbolické, že často „varíme z vody“.
Slovenský šport sa jednoznačne oslabil v kolektívnych športoch, ktoré mali v Československu silnú a úspešnú tradíciu. V čom vidíte príčinu?
Štátna podpora nie je výrazná a je málo transparentná, nejaká časť peňazí sa niekde stratí, nedostane sa priamo do športového procesu. A chýbajú nám sponzori. Zahraničné firmy kašlú na slovenský šport. Ľahšie si nájde podporu a sponzorov sólošportovec ako početný tím. To všetko niečo stojí.
V československej ére mali aj basketbal, volejbal, hádzaná silné pozície, na Slovensku vyrastalo veľa výborných hráčov a hráčok. Prečo to už neplatí?
Nie vždy dostanú talenty priestor. V niektorých športoch oslabuje kvalitu mládežníckych výberov uprednostňovanie detí bohatých rodičov, často sponzorov klubov. Kto chce preraziť aj v skromnejších podmienkach, musí byť naozaj mimoriadny talent. Je zriedkavé, že ho niekto dostane od Pána Boha. To je možno Saganov prípad. Talent treba vždy vybrúsiť. Ale keď rozhodnú peniaze a prednosť majú deti papalášov, stráca sa motivácia.
Diskutovanou témou boli spartakiády, mali zástancov i odporcov. Hrdili sa veľkou tradíciou od čias Sokola. Aký význam im prikladáte?
Nadväzovali na Všesokolské zlety, ktoré založil Tyrš. Nebola to sokolská špecialita, Tyrš odpozoroval masové cvičenia v Nemecku. Šesť sa ich uskutočnilo ešte pred vznikom ČSR, štyri v predmníchovskej republike a jedenásty po vojne v roku 1948. Zlety boli nádherné, aj vizuálne, aj organizačne. A najmä – nácvik bol dobrovoľný, bolo cťou vystupovať na zlete. Zlety vystriedali spartakiády, čo bol už termín, ktorý má korene v Sovietskom zväze, hoci tam sa pod ním viac myslelo na športové súťaže ako na masové cvičenia. Aj ja som na dvoch cvičil – ako žiak v roku 1955 a o päť rokov už ako vysokoškolák – ale v skladbe mužov. Tých nevedeli zohnať, to bol vždy problém.
V čom vidíte zásadný rozdiel medzi zletmi a spartakiádami?
Boli vo svojej podstate dobrá vec, ale kým zlety fungovali na báze absolútnej dobrovoľnosti, spartakiády skĺzavali na násilný nábor. Len u žien tento problém neexistoval. Tie k spartakiádnym cvičeniam mali vždy veľmi blízko. Nácvik spartakiády bolo lepšie ako nič. Ale mňa to nebavilo. Ako vysokoškoláci sme v rámci dvoch hodín telesnej výchovy hrávali futbal, basketbal, milovali sme hry a odrazu sme mali cvičiť prostné. Treba však povedať, že tí, ktorí spartakiády organizovali, vytvárali skladby, pohyb, hudbu, robili kus kvalitnej práce. Vyzdvihovali sme masovosť, ale veľa ľudí odcvičilo spartakiádu a skončilo. Postupne nám padali počty členov v oddieloch základnej a rekreačnej telesnej výchovy, bojovali v nich o členstvo. Aj v tomto prípade situáciu zachraňovali najmä ženy.
Viete si predstaviť v dnešnej modernej dobe spartakiádu na Slovensku?
To je ako veštenie zo sklenenej gule. Neviem, neviem… Ženy by sa asi pozbierali. Ale v Česku sa tradícia sokolských zletov udržala – aj s medzinárodnou účasťou. Nemajú takú publicitu, nie je to už taká masovka, ale majú modernejšie vydanie. Videl som niektoré vystúpenia. Bolo to pekné, dojímavé.
Mali ľudia v Československu lepšie podmienky na šport a cvičenie ako teraz?
Bolo asi viac možností a mali sme aj viac športových objektov. Profesor Perútka uvádzal, že v Bratislave bolo v roku 1967 o osem futbalových ihrísk menej ako v roku 1945! A tiež, že v roku 1968 bolo v českých krajoch 1700 telocviční a hál, na Slovensku ich bolo iba 70, necelé štyri percentá. Zanikajú ihriská, stále je nedostatok krytých bazénov, zimných štadiónov, klzísk… Slovensko v materiálnom vybavení zaostáva. Ak bol v niečom kedysi protekcionalizmus, tak v tomto. V Čechách sa budovalo viac športových objektov ako na Slovensku. Boli len výnimky. Napríklad majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách.
Platí, že kedysi viac ľudí športovovalo, cvičilo?
Počet rekreačne športujúcich je dnes možno limitovaný tým, že mládež má podstatne väčšiu šírku rôznych záujmov i možností. Náš život sa zmenil. Vyvíja sa športové vybavenie, všetko je čoraz drahšie. Už si nekúpite tenisky za trinásť korún. Mladí športovci mali kedysi zabezpečenie v klube, teraz leží ťarcha na rodičoch. A negatívom je parazitovanie na športe. Projekty na výstavbu objektov sú predražené, lebo každý si chce z nich uliať nejaké peniaze. Aký štát, taký šport. Sme krajina s vyspelou korupciou, nečakajme, že šport bude čistý.
Bol československý šport úspešnejší ako slovenský a český?
Mohli by sme to vyjadriť počtom úspechov, medailí. Zrátať, koľko cenných kovov z OH, MS a ME získali československí športovci a koľko ich po rozdelení vybojovali českí a koľko slovenskí športovci. Pred časom som sa o to pokúsil. Vychádzalo to tak, že Československo bolo úspešnejšie ako dnes Česko či Slovensko. Porovnávanie je však zložitejšie. Mnohé sa zmenilo. Podmienky sú iné.
V čom vidíte najväčšie rozdiely?
Inak skáčete s laminátovou a inak s bambusovou žrďou. Legendárny cyklista Vlasto Ružička jazdil na bicykli á la „ukrajina“ a dnešní pretekári sedia na dokonalých strojoch. Iná je doba, iné sú podmienky, iný technický stav, iné tréningové metódy, iné financie, iná spoločenská atmosféra. Vo veľkom športe je množstvo rôznych záujmov a vplyvov, trápi ho doping. Mal by byť menej cirkusom a viac športom. Ale to je nereálne. Už dávnejšie som si povedal, že profesionálnemu športu nemôžem stopercentne veriť. Preto preferujem rekreačný šport. Dáva človeku zábavu, aj úsilie sa zlepšovať. A ak nie, nič sa nestane. Dôležité je, že sa človek hýbe.
Pamätnú tabuľu člena strieborného futbalového mužstva z Tokia 1964 Vladimíra Weissa najstaršieho v stredu 24. októbra odhalili na Národnom pamätníku olympionikov v Martine, neďaleko jeho rodných Vrútok. Bývalý skvelý stopér odohral všetky zápasy olympijského turnaja, vrátane víťazného s Brazíliou. Československo prehralo až vo finále s Maďarskom 1:2.
Na pietnom akte sa zúčastnilo viac než päťdesiat hostí, medzi nimi aj syn strieborného olympionika, bývalý známy futbalový reprezentant a popredný tréner Vladimír Weiss II. s manželkou, dcéra Zuzana Schwartzová, aj kapitán tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Anton Urban. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie zastupoval jeho agilný člen Peter Špilák. Oficiálny fanklub za pomoci jeho aktívnych členov zorganizoval stretnutie Vladimíra Weissa najstaršieho s Adolfom Schererom, ktoré si osobne veľmi prial. Podarilo sa nám splniť jeho veľký sen na sklonku života.
Pietny akt pripravilo SOV – Slovenské olympijské a športové múzeum, všetkých hostí (medzi nimi boli aj účastníci ranného zasadnutie Združenia olympijských klubov SR v Martine) privítala jeho riaditeľka Zdenka Letenayová. Prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) Anton Siekel v krátkom úvodnom slove uvíedol, že v dnešnej uponáhľanej dobe majú ľudia málo času zastaviť sa. „Toto je jedna z príležitostí zastaviť sa a uctiť si pamiatku ľudí, ktorí reprezentovali našu vlasť,“ povedal.
Pred všetkými prítomnými prehovoril aj kapitán strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 v Tokiu, 84-ročný Anton Urban, ktorý si na dávneho spoluhráča zaspomínal: „Bol to veľmi skromný, prostý, ušľachtilý a čestný človek, ktorý rozdával radosť.“
Vladimír Weiss II. bol pri spomienke na otca, ktorý sa odobral na večnosť pred pol rokom, očividne dojatý: ,,Otec mal rád svoju rodinu, futbal, vyrastal v jednoduchých podmienkach. Málokedy rozprával o sebe. Žiaľ, potom prišiel ten nešťastný rok 1965, keď v kvalifikačnom súboji MS 1966 v Bratislave proti Portugalsku v hustom lejaku nepremenil jedenástku. Takto reprezentačnú kariéru skoro ukončil, aj keď futbalovo mal naviac.”
Tabuľku pripomínajúcu jeho otca odkryl spoločne s Antonom Siekelom a takisto spoločne zavesili na stojan aj veniec Slovenského olympijského výboru.
Dolnokubínčan Jozef Krupa je verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Keďže v Dolnom Kubíne nebola pôrodnica, narodil sa v Ružomberku. Celý život vyrastal na Orave, ktorú má veľmi rád. V mladosti ho žiadny šport poriadne nechytil za srdce, hoci futbal hrával.
Na strednom odbornom učilišti sa vyučil za elektromechanika a po návrate z vojenčiny mal šťastie, že spoznal skvelého človeka, pána Jurkoviča, kde sa u neho zamestnal vo výrobnom družstve na desať rokov. ,,Mal som širokú pracovnú náplň, keďže to nebola veľká firma. Veľa som sa naučil a preto v roku 1993 som si založil vlastnú firmu. Bol to vlastne môj sen a už je to teda 25 rokov čo živím seba a vlastnú rodinu. Máme vlastnú predajňu, manželka, synovia a nevesty sú tiež súčasťou tohto súkolia,“ vraví Jozef Krupa. A skromne dodáva, že sa považuje sa za bežného človeka.
Symbolom Dolného Kubína je MUDr. Ivan Chodák, ktorý za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Do dejín slovenského futbalu sa zapísal najmä džentlmenským vystupovaním, ohľaduplnou hrou a zmyslom pre fair play. Za prístup k hre, k spoluhráčom, rozhodcom, divákom, no najmä k súperom, dostal prívlastok „rytier v kopačkách“. Slovenský futbalový zväz pravidelne od roku 1994 udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka za mimoriadne činy, za príkladnú činnosť a celkový prínos pre slovenský futbal. ,,Sme na to neskutočne hrdí, tento človek stelesňuje to najlepšie čo mohol v sebe mať. Bol nesmierne obľúbený, táto morálna a rešpektovaná autorita si výborne meno urobila aj v Bratislave a sme veľmi radi, že spoločnosť ho tak vysoko ocenila,“ vraví ďalej J. Krupa, ktorý 1. septembra 2018 v Dolnom Kubíne výborne zorganizoval akciu a sponzorsky zastrešil krst maskota Ďuryho.
,,Mojim koníčkom je história, veľmi si na nej zakladám, Slováci ju majú bohatú a majú sa čím pochváliť. V týchto dňoch si pripomíname sté výročie vzniku Československa. Mnohí ľudia aj na najvyšších miestach sa tvária, ako keby túto republiku bocian doniesol. To je zlé, takže veľmi rád chodím a vnímam vo svete, ako sa pohľad na nás mení. Pred mnohými rokmi totiž o Slovensku nevedel nikto. Okolnosti to tak zariadili, že vznikol samostatný Slovenský štát. Keďže som bol v zahraničí na viacerých zápasoch našej reprezentácie, tak ma príjemne prekvapilo, koľko sa o nej už vie. Napríklad na turnaji Kráľovského pohára v Bangkoku každý taxikár a každý recepčný v našom hoteli poznal naše hviezdy a to nás napĺňalo veľkou hrdosťou. Za tie roky som pochodil s reprezentáciou veľký kus sveta. Výborných priateľov máme v Česku, s ktorými sa často doberáme. V Trnave sme boli po zápase s našimi západnými susedmi smutní, lebo sme prehrali. Aj taký je futbal,“ hovorí Jozef Krupa.
,,Veľmi pekné spomienky mám na zápas Dánsko – Slovensko. Bolo to pred vyše šiestimi rokmi, naše mužstvo po veľmi dobrom výkone vyhralo 3:1. Po stretnutí nám veľa domácich fanúšikov zagratulovalo k víťazstvu. To je kultúra, takže aj v tomto sa máme čo ešte učiť, lebo nie sme žiadny pupok sveta,“ pokračuje J. Krupa.
Je rád, že je členom fanklubu, lebo sa pravidelne stretáva so svojimi priateľmi a s ďalšími zaujímavými ľuďmi. Takisto podporuje aj sponzorsky jeho činnosť. ,,Je šťastím, že máme niekoľkých ťahúňov. Platí to hlavne o predsedovi fanklubu Romanovi Táborskom. Je to poklad z neba, človek s obrovským srdcom, ktorý sa snaží každému vyhovieť. Pokiaľ mi to čas dovolí, tak chodím pravidelne na každé zápasy slovenskej reprezentácie doma i vonku. Nie je to iba o futbale, ale je tam aj kultúra, či náboženstvo, radi s Romanom navštívime aj kostoly. Bodaj by sme mali čo najviac takých nadšencov. Pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko zobral som dvoch priateľov do fanzóny, ktorí boli príjemne prekvapený vysokou úrovňou celého podujatia a dali klobúk dole pred celou jej organizáciou. Je to teda skvelé, že za niekoľko rokov sa podarilo vo fanklube vybudovať zdravé jadro nadšencov. Takže teším sa na ďalšie spoločné stretnutia,“ zakončil našu debatu J. Krupa.
Foto: Archív fanklubu. Jozef Krupa so šálom nad hlavou v Thajsku (prvý zľava)
Emotívne vystúpenie Kozáka, za svojho nástupcu navrhuje Tarkoviča
Za odstúpením Jána Kozáka z postu trénera slovenskej futbalovej reprezentácie bol neprofesionálny prístup časti hráčskeho kádra po sobotňajšej prehre v Trnave s Českom (1:2) v európskej Lige národov. Ján Kozák na štvrtkovej tlačovej konferencii v sídle Slovenského futbalového zväzu (SFZ) vo svojom emotívnom vystúpení potvrdil, že sedmička hráčov sa v sobotu večer zabávala v nočnom klube a porušila tým interné pravidlá slovenskej reprezentácie. Boli to brankári Martin Dúbravka, Michal Šulla, obrancovia Ľubomír Šatka, Norbert Gyömbér, Milan Škriniar, záložníci Stanislav Lobotka a Vladimír Weiss.
,,Títo siedmi hráči ponocovali a potom prišli na tréning. Mal som tri možnosti, ako to riešiť. Mohol som to urobiť tak, že som ich nevidel a budem čušať. Nie je to môj štýl. Druhá možnosť bola vyhodiť všetkých. Mohol som to urobiť? Najmä tam boli štyria hráči, ktorí majú vysokú kvalitu a slovenský futbal ich potrebuje. Neviem si predstaviť budúcnosť bez Škriniara, Lobotku, Weissa aj Dúbravku. Nemáme taký záber 40-50 hráčov ako v iných krajinách, že si môžeme vyberať. Rozhodol som sa teda pre tretiu možnosť, že skončím ja. Pre futbal to bude najlepšie, tak som to vyhodnotil. S prezidentom sme si neskôr poplakali ako chlapi, keď som mu to oznámil. Neprezradil som mu svoje dôvody, ale v deň zápasu so Švédskom som ho požiadal o možnosť tlačovej konferencie, lebo futbalová verejnosť si zaslúži vysvetlenie,“ uviedol Ján Kozák na tlačovej besede pred slovenskými médiami. Kozák zároveň priznal, že spomenutí hráči neskôr za ním prišli a ospravedlnili sa. ,,Dokážem odpustiť, všetci siedmi prišli za mnou. Snažili sa ospravedlniť, ale mali inak rozmýšľať predtým, než niekam išli.“
Sedmička „hriešnikov“ nebude mať zatvorené dvere do slovenskej reprezentácie, ale musí rátať s finančnými sankciami, resp.následkami. ,,Ak budú títo hráči v budúcnosti nominovaní, celú kvalifikáciu odohrajú bez nároku na odmenu. Tieto finančné prostriedky budú presunuté na Nadáciu SFZ a Nadáciu pre slovenských internacionálov,“ uviedol prezident SFZ Ján Kováčik.
Mimoriadny Výkonný výbor SFZ bude v pondelok, na ňom sa predložia návrhy na post nového trénera. ,,Chceme, aby to bolo čo najskôr, aby dva novembrové zápasy už viedol nový tréner. Urobím preto, aby som vám na budúci týždeň predstavil meno nového trénera,“ vysvetlil Kováčik a dodal: ,,S pánom Kozákom sme spolu prežili viac ako päť rokov. Zostavil mužstvo, ktoré postúpilo na ME, a naučil som sa od neho veľa ako od človeka. Prežili sme obdobie dobré, horšie, zlé i krízové a vždy sme z neho dokázali vyjsť ako ľudia. Ďakujem pánovi Kozákovi za všetko, čo urobil pre slovenský futbal a chcem sa mu tiež poďakovať za osobné priateľstvo.“
Dnes už ex-reprezentačný kouč Kozák má však v otázke svojho nástupcu jasno. ,,V médiách ste navrhli troch trénerov. Len jedného Slováka. Mrzí ma to, že len troch. To nemáme viac dobrých trénerov na Slovensku? Čí záujem je to, aby konkrétny človek bol reprezentačným trénerom? ,,A čo môj asistent Štefan Tarkovič? O ňom ani slovko. Vo vyspelých futbalových krajinách je zvykom, že aby plynulo prešiel nový kouč v práci s tímom, stáva sa hlavným kormidelníkom. Na čo nového trénera? Keď tam máme jedného férového človeka, fundovaného, ktorý má prehľad, skúsenosti. Jeho by som odporučil prezidentovi zväzu, ale rozhodnutie je na ňom.“
Pre kouča Jána Kozáka bol duel s Čechmi 13. októbra 2018 celkovo 54. na lavičke A-tímu SR. Už 31. mája 2018 v prípravnom stretnutí v Trnave proti Holandsku (1:1) sa stal prvým trénerom v histórii slovenského futbalu, ktorý pokoril hranicu 50 zápasov. Kozák má vysoko pozitívnu bilanciu 29 víťazstiev, 10 remíz a 15 prehier, skóre je priaznivé 80:48. V počte víťazstiev (29) je najúspešnejším trénerom slovenskej reprezentácie v ére novodobej samostatnosti, Jozef Jankech má 18 víťazstiev, Vladimír Weiss st. 16. V slovenskom národnom tíme bol Ján Kozák najdlhšie pôsobiacim trénerom.
Fanklubákov privítal Štokholm nádherným počasím – tak mi sme ho za odmenu prešli krížom krážom po súši a aj po vode, kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi skupiny ABBA. Mimochodom sme sa dozvedeli, že v roku 2019 za pomoci moderných technológií bude ich nové turné… Marte Prochwicz z Krakowa (našej sprievodkyni) patrí naša veľká vďaka za krásny zážitok – ktorý sme ukončili v nádhernej Friends aréne.
Legenda slovenského futbalu a rodák z Pustých Úľan Titus Buberník oslavuje v piatok 12. októbra krásnych 85 rokov.
Bývalý hráč Červenej hviezdy Bratislava, Interu Bratislava a VSS Košice bol nepriehľadnuteľným dirigentom obranných radov a skvelým hlavičkárom. V minulosti sa však venoval aj basketbalu, v ktorom získal titul juniorského majstra Československa, napokon dal ale prednosť futbalu. Buberník absolvoval debut v reprezentácii v júni 1958 proti Severnému Írsku a to priamo na záverečnom turnaji MS 1958 vo Švédsku. Práve v tomto zápase dostal jedinú červenú kartu v kariére.
Buberník bol kráľom vzdušných súbojov, vynikal technikou, mal skvelý cit pre prihrávku. Nečudo teda, že patril medzi najväčších strojcov skvelého úspechu ČH Bratislava. Práve v tomto klube v sezóne 1958/59 získal jediný majstrovský titul na domácej scéne.
Buberník hral na MS 1958 vo Švédsku, vybojoval bronz na ME 1960 a bol členom kádra na MS 1962 v Čile. Počas kariéry odohral 23 reprezentačných zápasov a vsietil 5 gólov. V lige nastúpil na 264 stretnutí a dal 47 gólov. V roku 2017 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k narodeninám želá veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!
foto: Fanklub SVK/Hotel Albrecht/ Pripájajú sa osobne kamaráti Josef Jelínek, Peter Mutkovič, Ján Pivarník, Ivan Hrdlička a Vladimír Táborský
Ján Fülöp zanechal veľkú stopu v Nitre a aj v Nikarague
Nitran Ján Fülöp zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí. Hlavne v klube jeho srdca FC Nitra, ale aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie. Pritom pocty viesť národný tím inej krajiny sa dostalo len siedmim Slovákom. Takže rozhovor s týmto uznávaným človekom prinesie určite zaujímavé čítanie.
V stručnosti sa predstavte, povedzte nám niečo o sebe?
Vyštudoval som mechaniku, čo v tom období bolo akceptované ako strojarina. Potom som si na UK urobil aj riadenie podnikovej ekonomiky. Hovorím tiež španielsky, štátnice z tohto jazyka som mal na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1977 pracujem v spoločnosti Služba Nitra. Táto firma voľakedy zamestnávala ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Prerobil som ju na priemyselný podnik. Som jej konateľom a jediným majiteľom. Zamestnávame okolo 330 ľudí, z toho 240 je našich a ostatní sú agentúrni. Robíme elektroniku pre automobilový priemysel, pre celý koncern Volkswagen a tiež aj pre General Motors. Máme vlastnú veľmi modernú výrobu. Pred niekoľkými rokmi som bol spolumajiteľom dvoch zahraničných firiem, ktoré neskôr odkúpili môj podiel. Som otcom troch detí a mám päť vnukov.
Veľa zaujímavého nám však určite poviete aj o vašom športovom živote?
Od rannej mladosti som v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr som pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde sme hrali krajskú súťaž. Vojenčinu som absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel som sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov. Ladislav Knapec hral v Žiline jedenásť rokov pravého obrancu. Ďalej môžem spomenúť Jirku Dvořáka, či brankára Jindřicha Jindru. Prežil som tam pekný rok, lebo som stabilne hrával a ku koncu vojenčiny som bol dokonca aj kapitánom tímu. Po návrate som už začal pracovať, darilo sa mi, zastával som námestnícke funkcie a preto som hrával len v okresných súťažiach za mužstvá Hrnčiarovce a D. Obdokovce.
Pozornosť si zaslúži aj vaša funkcionárska kariéra, čo nám o nej poviete?
Keďže som sa nedostal do žiadneho väčšieho mužstva, tak som svoju pozornosť zameral na trénovanie a funkcionárčenie. V 80-tych rokoch po návrate z Nikaraguy som viedol juniorku Plastiky. Zažil som s ňou tri postupy a keď sme bojovali o postup do II. slovenskej ligy, tak po jesennej časti som pri mužstve skončil. Našim najväčším rivalom bolo Partizánske, aj v Nitre prevládali také názory, aby tento klub išiel hore, lebo skôr by zvládol väčšie finančné nároky. O dva roky som sa stal spolu s Petrom Oremusom a Františkom Kuklom viceprezidentom klubu Plastika Nitra (neskôr FC Nitra). Na čele vtedy stál Ján Kovarčík a všetci štyria sme šesť-sedem rokov ťahali nitriansku káru. Zažil som náročné obdobie po rozdelení republiky, vypadli sme z najvyššej súťaže, ale potom sme sa do nej vrátili pod vedením trénera Mikuláša Komanického. Dobré spomienky mám aj na trénerov Jozefa Prochotského a Jozefa Valoviča.
Výraznú stopu ste zanechali v Nikarague, kde ste odišli pracovať a nakoniec ste sa stali trénerom ligového mužstva a aj tamojšej reprezentácie. Ako na tie roky spomínate?
Po ukončení občianskej vojny boli do krajiny zavolaní odborníci z celého sveta z rôznych oblastí, aby pomohli riadiť krajinu. Do Nikaraguy prišli ľudia z Ameriky – od Kanady po Argentínu, ako aj z Európy – od Fínska, Dánska až po Portugalsko. ČSSR poslalo geológov, jedného energetika a ja som šiel za priemysel. Mal som šťastie, že som uspel ako mladý 30-ročný človek v celoštátnom konkurze. Po polroku prišli za mnou aj rodinní príslušníci. Popri zamestnaní sme sa raz týždenne ako mladí ľudia začali venovať aj futbalu, hrávali sme na malé brány, počet hráčov sa postupne neustále zvyšoval a preto sme začali hrávať na veľkom ihrisku. Medzi nami boli dvaja talianski žurnalisti, vynikajúci hráči, napísali o mne do novín jeden veľký článok, ktorý sa dostal do rúk rôznym ľuďom. Tak sa stalo, že ma zavolali do klubu Buffalos do Toňa Managua, ktorému som pomohol zachrániť sa v prvej lige. Moje futbalové pôsobenie mi však museli najskôr schváliť na veľvyslanectve.
Zrejme vám výrazne pomohol úspech s ligovým mužstvom k trénovaniu reprezentácie Nikaraguy?
To je tiež zaujímavý príbeh. Zväzoví funkcionári ma požiadali, aby som z troch ligových mužstiev z hlavného mesta zložil schopný výber na dva exhibičné medzinárodné zápasy s prvoligovým tímom z Kostariky. Prvý sme prehrali 1:2, ale odvetu sme vyhrali 2:1. Po tomto ďalšom úspechu som dostal ponuku, aby som sa stal trénerom prvej porevolučnej nikaragujskej reprezentácie. Samozrejme, toto všetko musel schváliť aj šéf ČSTV Antonín Himl a predseda futbalového zväzu Rudolf Kocek. Dali mi zelenú a podporoval ma aj nový veľvyslanec v Nikarague Gustáv Stopka, ktorý pochádza z Močenku a žil v Zlatých Moravciach, kde, žiaľ, prednedávnom zomrel. Záujem o futbal stúpal, prípravné zápasy sme už hrávali na bejzbalových štadiónoch s veľkou kapacitou, nakoľko existujúce futbalové nestačili kapacitou. Reprezentácia pod mojím vedením dosahovala veľmi dobré výsledky, hrali sme väčšinou s mužstvami Salvador, Guatemala, Kostarika, Kuba, Honduras a ďalšie. Pred majstrovstvami Strednej Ameriky ma už na pár mesiacov uvoľnili z práce a boli sme napríklad aj na vysokohorskom sústredení v Kostarike, kde bola podobná nadmorská výška ako v Guatemala City. Na Stredoamerických hrách v januári 1986 sme skončili na 3. mieste, čo bol veľký úspech. V súboji s Guatemalou (1:1) sme hrali na štadióne pred 45 000 divákmi a o trinásť rokov neskôr sa tam predstavila slovenská reprezentácia pod taktovkou trénera Antona Dragúňa. V poslednom zápase sme prehrali s Hondurasom 0:4, teda s mužstvom, ktoré hralo na MS 1982 v Španielsku. Pritom kvôli mojim náročným pracovným povinnostiam sme trénovali ráno o 6. hodine. Dôležité však bolo, že hráči, vtedy úplní amatéri boli ochotní pripravovať sa aj v túto hodinu. Počas reprezentačných výjazdov som dostal denne desať dolárov ako diétu a hráči sedem, takže túto prácu cca 2,5 roka som robil gratis!
Ste veľký lokálpatriot FC Nitra a preto ste určite radi, že tento klub hrá znova najvyššiu súťaž?
Som veľmi šťastný a rád, že Nitra znova druhý rok pôsobí vo Fortuna lige. Mám svoje miesto na čestnej tribúne vo vipke, na zápasoch sa stretávam s bývalými hráčmi, starými, mladšími, so všetkými sa veľmi dobre poznám. Prakticky od detstva, lebo som hrdý Nitrančan. Pravda, do futbalu už nezasahujem žiadnym spôsobom.
Odkedy ste členom fanklubu, ktoré zápasy slovenskej reprezentácie ste navštívili a ako vidíte jej šance v Lige národov?
Hneď po vzniku fanklubu v roku 2010 som sa stal jeho členom. Už predtým som chodil na zápasy slovenskej reprezentácie spolu s bývalým rozhodcom Milošom Kopčom. V tomto združení je aj môj syn i vnuk, s nimi tiež navštevujem stretnutia našej reprezentácie. Takisto s pánom Slavomírom Eliášom, majiteľom Bojnických kúpeľov. Pôjdeme na medzištátny súboj Švédsko – Slovensko do Štokholmu. S manželkou som bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili sme zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli sme jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne nám za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Inak sme spolu navštívili veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska. Najlepšie sa poznám s pánom Hamšíkom starším, ktorý má kúsok odo mňa na Donovaloch chatu a tam sa aj každý rok pred Silvestrom stretávame. Chodia tam viacerí známi športovci a funkcionári. Je to tradičné predsilvestrovské stretnutie a pán Hamšík to prebral od pána starostu Daňa. Vďaka tomu sa tam rok čo rok stretávajú známi športovci, funkcionári a aj niektorí ministri, čo majú na Donovaloch chaty. Najbližšie nás v Lige národov v sobotu 13. októbra v Trnave čaká Česko. Do svojho Skyboxu pozývam štyroch riaditeľov z Čiech na tento prestížny duel, ktorý využijem pre mojich partnerov aj na spoločenskú akciu. Verím, že Slovensko v tomto ostro sledovanom meraní síl obstojí, vyhrá a zachová si tak šance na prvé miesto.
Jozef Štibrányi s významným ocenením storočnice ČSR a športu
Praha – Jozef Štibrányi je 28.09.2018 ocenený účasťou na programe oslavy storočnice Československa a Českého športu. Program začal obedom na Pražskom hrade za prítomnosti prezidenta Miloša Zemana. Oslavy pokračujú vo Fóre Karlín.
Aktívny fanklubák bol v prítomnosti futbalistov (Panenka, Kadlec, Kuka) jediným Slovákom… Na podujatí bol celý rad športových osobností a Jozef bol opäť plný humoru počas rozprávania príhod z Čile 1962 – začo si vyslúžil aplauz. Podujatie zastupovali za Slovensko Miloslav Mečiř, Jozef Golonka, Jozef Pribilinec či Imrich Bugár a v spoločnosti Martiny Navrátilovej, Jaromíra Jágra, Heleny Fibingerovej, Jarmily Kratochvílovej, Jana Kodeša a ďalších bol pozvaním dojatý…
Jozef Štibrányi “ Mesto bolo plné turistov, len škoda, že ešte nešiel Orloj, ale Praha je nádherná, som tu v spoločnosti svojej manželky. Veľkolepý program /je pre nás náročný dodáva s úsmevom v hlase/, ale zvládame to a tešíme sa na našu obľúbenú moderátorku počas programu na Karlíne…“
TV – ČT 2 živo
Srdečne blahoželáme
Fanklub SVK
Foto: v spoločnosti fanklubákov tretí zľava v Španielsku, ako ocenenie za jeho pamätný gól a životné jubileum do siete Španielom počas MS 1962 / archív OFSFR
Fanklubáci zagratulovali Márii Táborskej a Petrovi Špilákovi
V pondelok 24. septembra oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti životného jubilea dvoch svojich aktívnych členov spoluorganizoval v bratislavskom hostinci u Deda pekné stretnutie za účasti okolo dvadsiatich hostí. Mária Táborská už 11. mája oslávila 30 rokov a Peter Špilák 23. septembra 70 rokov. Obidvom zagratulovali predseda fanklubu Roman Táborský a jeho zástupca Miloš Kopča.
Na oslave, ktorá mala byť pôvodne vo štvrtok v kruhu priateľov, boli aj dve veľké postavy čs. a slovenského futbalu, Adolf Scherer a Titus Buberník. ,,Na Slovensko som prišiel iba na skok, ale aj tak som veľmi rád, že som mohol niekoľko hodín spolu s manželkou stráviť v príjemnej spoločnosti výborných ľudí. Vždy sa medzi nimi výborne cítim, osobitne sa chcem poďakovať Milošovi Kopčovi, ktorý sa na Slovensku o mňa zakaždým perfektne postará,“ vraví Adolf Scherer.
,,Som veľmi rád, že ma fanklub pozval na túto oslavu, lebo som bol takto vytiahnutý z denného stereotypu a dostal som tak možnosť porozprávať sa so svojim kamarátom a stretnúť sa s ďalšími fanklubákmi. Dobre mi to padlo, viete v mojom pokročilom veku, keď ma už trápia rôzne zdravotné problémy, ma poteší každá takáto udalosť,“ zdôraznil Titus Buberník.
,,Skôr sme plánovali pôvodne večeru na Kolibe pred odletom do Francúzska, (Adolf Scherer s manželkou boli pozvaný mestom Martin na Slovensko – udelenie ocenenia pre svojho výnimočného rodáka) konkrétne v reštaurácii Slamená Búda u nášho priateľa Roberta Lamprechta. Na malé želanie „Dolfiho“, sme sprostredkovali stretnutie s priateľom Titusom Buberníkom. Rôzne okolnosti však zmenili naše zámery, napokon oslávenci mali neplánovane na večeri hostí, s ktorými by sa radi stretli futbaloví štamgasti a v hostinci u Deda sme našli dobré a príjemné prostredie. Fanklub a predovšetkým niektorí členovia fanklubu sa niekoľkokrát zaslúžili podporou, aby mohli prísť osobnosti futbalu na Slovensko a medzi členov fanklubu. Rozpočet združenia bez mnohých takýchto prispievateľov by nemohol uvedené aktivity vykonávať s jediného príjmu, ktorým je členské…
Mimochodom, 20. septembra náš fanklub mal 8. výročie svojho založenia a najbližšie sa všetci stretneme vo fanzóne v trnavskom hoteli Phoenix pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko,“ hovorí Roman Táborský.
Známy funkcionár v bratislavskom futbale Peter Špilák oslavuje v nedeľu 23. septembra 70 rokov. Najčastejšie ho stretneme na futbalových ihriskách, navštevuje najvyššie súťaže po najmenšie, často ho vidieť aj na rôznych turnajoch mladých talentov. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.
Bratislavský rodák takmer celý svoj život prežil v mestskej časti Trnávka. Za tento klub hrával od žiakov po dospelých až do 30 rokov a na záver kariéry ešte prestúpil do konkurenčného Rapidu Prievoz. Bohatá je aj jeho funkcionárska činnosť, od roku 1986 je stále predsedom TJ Trnávka. Dostal aj viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový aj strieborný odznak SFZ.
Keď sa začiatkom roka 2016 stal členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie, tak odvtedy patrí medzi jeho najaktívnejších členov. Dáva dokopy zberateľov autogramov, odznakov, šálov, bilténov, takže na tomto poli je veľmi užitočný. Takisto v júni tohto roka výraznou mierou zabezpečil pre fanklubákov návštevu a prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone. Pomohol k tomu, aby si splnili veľký sen a spolu sa stretli kamaráti z ihriska Adolf Scherer a Vladimír Weiss. Vďaka priateľskej povahe je veľmi obľúbený v každom kolektíve, vždy je ochotný pomôcť a poradiť, lebo má za sebou veľa cenných životných skúseností.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne stále toľko životného optimizmu!
Foto: Holienčin – Peter Špilák s Jozefom Adamcom a jeho celoživotný koníček
Fanzóna pred zápasom Slovensko – Česko s bohatým programom
Fanzóna pre členov fanklubu v tradičnom duchu a na obvyklom mieste v Trnave.
Distribúcia na zápasových vstupeniek osobne, alebo nevyzdvihnutých vstupeniek ešte v deň zápasu od 11.00 do 11.45 hod. Rovnako príchod do fanzóny si naplánujte v uvedenom čase.
12.00 Krst knihy Ladislav Haršányi – Slovenský futbal: Kronika štvrťstoročia
Možnosť zakúpenia knihy na mieste. Autogramiáda krstných otcov knihy…
Suveníry: Odznak Liga národov, zberateľské karty, tričká fanklubu, knižné publikácie z edície „Športové legendy“
Maskot Ďury
Osobnosti Českého aj Slovenského futbalu a rovnako členovia fanklubu -Josef Jelínek , Jozef Adamec, Alexander Vencel, Titus Buberník, Rastislav Kostka, Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt a ďalší…
100 rokov od vzniku spoločného štátu…
Hudobná produkcia: Medi Cimbal z Moravy
Raut a pivnica v podaní vína z Topoľčianok
Moderátor: Marcel Merčiak
Slovensko – Česko / Liga národov 13.10.2018 sobota 15:00 hod. Trnava
Foto: Holienčin / fanzóna Hotel Phoenix – Stanislav Jarábek, Škantárovci
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ťa informuje o možnosti vycestovať do Štokholmu na priateľský zápas s domácim mužstvom. Utorok 16. októbra 2018 – Friends aréna / Štokholm.
Ceny a možnosti leteniek sú rôzne od Katovíc, Krakova, Budapešti a aj Viedeň je dostupná…Najlacnejšie sú už od 20€ obojsmerne s Katovíc až po cca 300€ z Viedne na exponované termíny…
Ubytovanie rovnako už od 25- 30€ v hosteloch a priemernej ceny hotelov s raňajkami cca 60-70€ / 3* v centre mesta, respektíve v blízkosti Friends arény.
Vstupenky na zápas od 10€ a rezervovať cez fanklub je ich možné do 22.09.2018.
Info: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk
Fanklubáci idú individuálne z Krakova, Katovíc, ale aj Viedne už od cca 80€ do cca 400€ podľa kvality a dostupnosti individuálnych služieb… Letenka, 2x ubytovanie, vstupenka.
Výhodou individuálnych výjazdov je značná cenová úspora oproti CK a často zaujímavejší program…
Láka Ťa okrem futbalu ABBA, či celá rada múzeí, pamätihodností? Spoj futbal s výletom…Odporúčame termín 15.-17.október 2018. Fanklub SVK
Slovensko porazilo Ukrajinu 3:0 a vyhralo turnaj fanklubov v Kunoviciach
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa zúčastnil trojstretnutia fanklubov Českej, Ukrajinskej a Slovenskej reprezentácie. Program vo štvrtok 6.9.2018 bol skutočne náročný a bohatý a to nielen po futbalovej stránke. Osobným stretnutím s predstaviteľmi mesta Kunovice na čele so starostkou Mgr. Ivanou Majíčkovou sa program začal. Ukrajinský fanklubáci odovzdali futbalovú loptu s podpismi hráčov a šál. Slovenký fanklub poskytol do miestnej knižnice knihy s osobnými autogramami Karola Dobiaša, Ferdinanda Daučíka, Ladislava Kubalu a samozrejme čestného predsedu fanklubu Jána Popluhára. Zároveň odznaky ligy národov, DVD Finále a prezenty od oficiálneho fanklubu Bayern&Rivvis na Slovensku – produkt FC Bayern Mníchov.
Následne sme sa presunuli do Domova pre osoby so ZP v Kunoviciach, kde sme sa mohli presvedčiť o službách a ich potrebách s Mgr. Marcelou Trvajovou. Ukrajinský aj Slovenský fanklub svojou troškou prispeli, predovšetkým uterákmi, prezentami pre potreby žijúcich v domove a my predovšetkým produktami FC Bayern Mníchov a fanklubu Bayern&Rivvis.
Nasledoval futbalový turnaj na miestnom štadióne v Kunoviciach, kde si Rastislav Kostka a Martin Macko pospomínali na svoju kariéru počas pôsobenia v Synote, kde chodili počas prípravy. Rozhodovali Vladimír Randa a Antonín Podškupka. Hralo sa na umelej tráve systémom 7+1 hráčov a 2×15 minút.
Zostava Slovenska: Martin Macko, Matej Mišík, Vladimír Ekhardt, Tomáš Čederle, Patrik Kadlečík, Roman Táborský, Rastislav Kostka, Martin Hyža, Denis Nečas, Filip Mišík.
Ukrajina – Slovensko 0:3 (0:2)
Česko – Ukrajina 0:2 (0:2)
Česko – Slovensko 5:5 (3:1)
Slovensko vyhralo turnaj. Následne sme sa všetci presunuli do reštaurácie „Ľidák“ v Uherskom Hradišti, ktorá patrila paradoxne predovšetkým žlto-modrým a rovnako celé mesto…Večer pokračoval zápasom Česko – Ukrajina 1:2.
Ľuboš Zubák, autor maskota Ďuryho, ktorý bol nedávno pokrstený v Dolnom Kubíne a oficiálne predstavený v Trnave pred medzištátnym zápasom Slovensko – Dánsko, je veľký fanúšik Spartaka Trnava. Rodák z Ostrova pri Piešťanoch hrával futbal od ranných čias až po starých pánov za viaceré kluby.
Napríklad v doraste za Vrbové či Nové Mesto nad Váhom. ,,Vyštudoval som strojarinu a pracujem vo firme, ktorá sa venuje grafickým prácam. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a môj kamarát zo susednej dediny ma oslovil, či by som nenavrhol nového maskota. Tak som urobil nejakú skicu, predpokladal som, že to nejaký profík ešte doladí, ale napokon môj návrh vyšiel na prvý pokus. Rozhodli sme sa pre rysa ostrovida, meno Ďury /slangový výraz z nárečia okolia Piešťan a Trnavy – tvrdá výslovnosť, ale aj meno/ dostal po našom najslávnejšom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi,“ vraví Ľuboš Zubák.
Navrhuje rôzne logá, kedysi aj športových klubov. Zaujímavé je tiež, že Ľuboš Zubák bol medzi zakladajúcimi členmi fanklubu v roku 2010, patril určite do prvej dvadsiatky. ,,Samozrejme, zo začiatku som pravidelne navštevoval zápasy slovenskej reprezentácie, ale potom som si dal na určitý čas prestávku. Dlho som na stretnutia chodil s bubnom, spolu so švagrom s Tomášom Kubranom. V kvalifikačnom súboji MS 2010 so Slovinskom som roztrhol aj blanu. Usporiadatelia nás na zápasy nechceli s bubnom púšťať, brali nám paličky a iné veci, takže prestalo ma to baviť. Dva roky som nechodil podporovať reprezentáciu, ale teraz som už znova jej aktívnym fanúšikom, ale hlavne Spartaka Trnava. Bol som na všetkých jeho stretnutiach v predkolách Ligy majstrov, play-off Európskej ligy a teším sa na ďalšie stretnutia skupinovej fázy EL,“ hovorí ďalej Ľuboš Zubák.
Slovenská reprezentácia prehrala v nedeľnom stretnutí 1. skupiny B-dívizie Ligy národov na pôde Ukrajiny 0:1 a na budúci rok ju čaká kvalifikácia v boji o účasť na ME 2020. Dokážu si zverenci trénera Jána Kozáka druhý raz za sebou vybojovať postup na kontinentálny šampionát? ,,Máme dobré a kompaktné mužstvo, viacerých šikovných chlapcov, ktorí hrajú v dobrých kluboch. V poslednej kvalifikácii MS 2018 sme mali aj troška smoly, keď sme nepostúpili do Ruska. Preto verím, že na ME nebudeme chýbať.“
Ľ. Zubák sa ešte vrátil k prezentácii maskota Ďuryho. ,,Ani som nečakal, že to v Dolnom Kubíne a v Trnave tak dobre vypáli. Obidve akcie boli na veľmi dobrej úrovni, dôležité je, aby sa maskot deťom páčil a aby našej reprezentácii priniesol šťastie,“ zakončil našu debatu Ľuboš Zubák.
Foto: Holienčin – Ľuboš Zubák vpravo
Prišli, videli a zvíťazili – fanklubáci zo Sobotišťa
Fanklubáci Martin Hyža, Tomáš Čederle, Patrik Kadlečík a Denis Nečas – nielenže úspešne reprezentovali náš fanklub počas futbalového trojstretnutia medzi Českom, Ukrajinou a Slovenskom v Kunoviciach, ale predovšetkým dostali možnosť vybehnúť na hraciu plochu počas zápasu Česko – Ukrajina v Uherskom Hradišti. Ak si myslíte, že mali posilniť tím futbalistov Česka, alebo prevziať cenu za víťazstvo v spomínanom turnaji, tak to samozrejme nie…
Chlapci keďže nedostali vstupenky na zápas Ligy národov, ktorý bol vypredaný, podnikli rázny krok a zúčastnili sa súťaže v kopaní striel na presnosť pred štadiónom v Uherskom Hradišti.
Sobotište a Slovensko vďaka ich siedmym zásahom malo počas futbalového polčasu možnosť ich vidieť na hracej ploche, kde prevzali šek na nákup od firmy Puma a Fortuna im venovala finančnú možnosť na tipovanie, ktorú znásobili tipom na správny výsledok zápasu 1:2! – kurz 8,5! a samozrejme 4 vstupenky na vypredaný zápas.
Fanklub sa pripája ku gratuláciám, kedy fanklubáci vyhrali všetko čo mohli…
Začiatkom tohto týždňa sa v Dolnom Kubíne uskutočnila pekná slávnosť a to krst maskota Ďuryho. Takže od tejto chvíle bude oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sprevádzať tento maskot, ktorý bol uvedený do života v meste, v ktorom sa narodili viaceré významné osobnosti.
Celú akciu výbornú zorganizoval a sponzorsky zastrešil Dolnokubínčan Jozef Krupa. Na krste sa zúčastnilo cez 20 fanklubákov na čele s jeho predsedom Romanom Táborským. Boli to ľudia z Bratislavy, Trnavy-Modranky, Piešťan, Veľkého Orvišťa a Dolného Kubína. Viac nám o celej akcii povedal Peter Špilák, jeden z krstných otcov maskota Ďuryho. ,,Ešte pred krstom sme navštívili miestny cintorín, kde sú pochovaní veľké osobnosti slovenskej kultúry a histórie Pavol Országh Hviezdoslav a Ján Matúška. Na ich hroby sme priniesli kvety a zaspievali si slovenskú hymnu. Maskot je rys ostrovid, lebo ďalšie zvieratá, ktoré pripadali do úvahy, ako kamzík, či svišť už v čase vzniku fanklubu boli obsadené, ako slovenské endemity. Krst prebehol v utorok 28. septembra podvečer v nádhernom areáli penzión Koliba v Dolnom Kubíne. Ďury bol pokrstený vodou zo studničky, s ktorej píjaval aj doktor Ivan Chodák, slávny rodák z tohto mesta, kde sa každoročne uskutočňuje vyhlásenie Cena fair play Ivana Chodáka. Krstnými otcami Ďuryho sú trojnásobný Futbalista roka Dušan Tittel a ja. Zrejme preto, že som tiež držiteľom Ceny fair play. Po krste nasledovala slávnostná večera a spoločné fotografie.“
Dušan Tittel na margo krstu povedal: ,,Som veľmi nadšený, že sa uskutočnil v mojom rodisku za prítomnosti výborných ľudí, ktorí majú radi futbal a ktorí s veľkým oduševnením drukujú slovenskej reprezentácie. Oficiálny fan klub slovenskej reprezentácie aj týmto krstom dokázal svoju životaschopnosť a napredovanie. Ešte raz veľmi pekne ďakujem fan klubu za pozvanie na tento krst.“
Maskot Ďury rovnako symbolizuje fair play, pozitívnu túžbu po spravodlivosti a morálnych hodnotách Slovákov. Slovenskí reprezentanti s dvojkrížom na prsiach môžu najlepšie mužstvá o body skôr zbíjať tvrdou prácou a morálnymi hodnotami, ktoré symbolizujú doktora Chodáka.
Na druhý deň fanklubáci si urobili výlet po miestnom okolí a na ceste domov navštívili Malú Fatru, Jánošíkové diery, čo bola dosť náročná trasa. Keďže v stredu bol sviatok SNP, tak túto prírodnú rezerváciu navštívilo veľa ľudí. Z Terchovej si to namierili ešte do Starej Bystrice, kde svetoznámom atrakciou v tejto obci je na miestnom námestí orloj. Prišli akurát v pravý čas, lebo o 15.00 h začali hodiny biť. Takže fanklubáci počas necelých dvoch dní spojili príjemné s užitočným.
Mimochodom, maskot Ďury bude oficiálne predstavený v stredu 5. septembra v trnavskom hoteli Phoenix vo fanzóne pred medzištátnym zápasom Slovensko – Dánsko. Jeho autorom je Ľuboš Zubák a je používaný v logu od vzniku občianskeho združenia v roku 2010. O ochrannú známku nielen fanklubu, ale aj maskota sa pričinil Ľuboš Maco.
Foto: Táborský Pavol /Peter Špilák – maskot Ďury – Dušan Tittel na fotografii
Fanklubáci a miestny Kubínčania pred oficiálnym krstom maskota fanklubu futbalovej reprezentácie v úzkom kruhu nezabudli na slávnych dejateľov Pavla Orságha Hviezdoslava a Janka Matúšku.
Zaspievali hymnu a priniesli kytice kvetov…
Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.
To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo.
Ešte jedle rastú na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí
A medzi nás stane.
Už Slovensko vstáva, putá si strháva
Hej, rodina milá! Hodina odbila
Žije matka Sláva.
Vstupenky na zápas Slovensko – Dánsko sú už k vyzdvihnutiu podľa pokynov osobne, alebo pred oficiálnym a tradičným predzápasovým programom. Zároveň program fanzóny bude príjemne spestrený predstavením maskota fanklubu reprezentácie. Program je vhodný predovšetkým pre deti, ktoré majú vstupné zdarma s účasťou člena fanklubu. Viac info po oficiálnom krste v Dolnom Kubíne 28.08.2018 v kruhu fanklubákov. Tešíme sa nové zberateľské karty, odznaky a zaujímavých hostí…Fanklub SVK
Anton Holienčin, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a známy fotograf, sa môže pochváliť viacerými pozoruhodnými úspechmi. Je 14-násobným majstrom ČSSR a Slovenska vo futbale na klubovej úrovni, na deafolympiáde získal druhé miesto a piate na ME. Na ME vo futsale bol tiež druhý. Bol tretí v ankete o najlepšieho športovca a športový kolektív Bratislavy a počas dlhej kariéry nedostal ani jednu žltú a červenú kartu!
Predstav sa nám v stručnosti, odkiaľ si rodákom a venoval si sa v mladosti nejakému športu?
Som rodákom z Čadce, moja manželka sa volá Marta. Vyštudoval som strednú školu pre sluchovo postihnutých v Bratislave. Pracujem ako technik a prezývku mám ,,Toni“. V mladosti som hral stolný tenis, futbal, futsal a volejbal ako dorastenec. Futbalovo som vyrastal v klube pre nepočujúcich v Bratislave. Od roku 1982 do roku 2008 som odohral 405 majstrovských zápasov a nastrieľal som 104 gólov. Za reprezentáciu Československa a Slovenska som odohral dokopy 50 zápasov a dal 8 gólov. V reprezentácii Československa vo futsale som si pripísal 20 štartov a 15 gólov. V Rakúsku som hral dva roky za klub WGSC 1901 Viedeň.
Odkedy si členom fanklubu, koľko zápasov Slovenska si navštívil, ktorý bol taký najpamätnejší, ktorých hráčov najviac uznávaš?
Členom fanklubu som od roku 2012. Moja prvá akcia s týmito výbornými ľuďmi bola 2. júna v Bernolákove počas spomienky 50. výročia majstrovstiev sveta v Čile. Vtedy som si zahral za fanklub aj futbal. Navštívil som veľa zápasov slovenskej reprezentácie, na presný počet si však nespomínam. Najpamätnejší bol súboj Poľsko – Slovensko (0:1) v kvalifikácii MS 2010, lebo v Chorzówe sme si vybojovali účasť na svetovom šampionáte. V Južnej Afrike sme zohrali najlepšie stretnutie proti Taliansku, nad ktorým sme vyhrali 3:2. Osobne sa rád zúčastňujem fanklubových akcií, lebo nie sú iba o futbale, ale spoznávam aj svet. Bol som v Turíne, Nemecku a na rôznych miestach. Veľmi sa mi páčila akcia v Českom Krumlove, Hlubokej v Hošticiach, či návšteva Plzeňského pivovaru. Z hráčov staršej generácie som uznával Zdenka Nehodu, zo slovenských Petra Dubovského a v súčasnosti je to Marek Hamšík.
Odkedy sa venuješ fotografovaniu a kde všade si bol fotiť?
Fotografovaniu sa venujem od základnej školy v Lučenci, kde som začal chodiť do tohto krúžku. Pekné zážitky z fotenia mám zo zápasov ŠK Slovan v európskych pohároch v Paríži proti PSG, alebo v Maďarsku v súboji s Videotonom. Naposledy som bol so slovenskou reprezentáciou v Ženeve na priateľskom zápase proti Maroku a prvý raz som videl, ako po jeho skončení fanúšikovia zo severnej Afriky vbehli na ihrisko.
Ako sa ti páčili MS v Rusku, ktoré mužstvá a hráči ťa najviac zaujali?
Najviac sa mi páčilo mužstvo Francúzska, hoci z jeho hráčov ma osobitne nikto nezaujal. Podľa mňa v najlepšom svetle na MS sa ukázali Belgičania Lukaku a Hazard a Chorvát Modrič. V Rusku som síce nebol, ale organizácia svetového šampionátu bola výborná. Bolo mi ľúto, že som sa nemohol kvôli práci na chalupe zúčastniť fanklubového zájazdu do Kaliningradu.
Ladislav Jurkemik, majster Európy z roku 1976, tretí na ME 1980, účastník MS 1982, 13. v ankete futbalista storočia oslávil 20. júla 65 rokov. V reprezentácii odohral 57 zápasov, v ktorých vsietil tri góly. Naposledy trénoval na Slovensku Nitru, teraz si pochvaľuje, že má voľno aj cez víkend.
Legenda česko-slovenského futbalu hral posledný súťažný zápas ešte pred siedmimi rokmi, keď pomáhal Plaveckému Podhradiu. Podľa jeho slov má dokonca hráčsku registračku platnú dodnes: ,,Nenudím sa, ale žiť sa dá aj bez futbalu. Vždy je čo vybavovať, venujem sa sebe, deťom a teraz je aj priestor na priateľov, pohodu, posedenia na pivku či s pohárom vína,“ komentuje svoje aktivity v súčasnosti.
Patrí medzi štyroch slovenských futbalistov, ktorí nastúpili v československom drese na dvoch majstrovstvách Európy a má z nich zlato (1976) i bronz (1980). V rokoch 2002 a 2003 bol trénerom slovenskej reprezentácie a potom viedol aj výber Slovenska do 21 rokov.
Bol síce obranca, ale zároveň aj obávaný strelec. Dal jeden z najkrajších gólov v československej futbalovej histórii. Jeho exportná bomba patrí k najdôležitejším i najznámejším. Vo finálovom turnaji majstrovstiev Európy 1980 v Neapole v zápase o bronz nedal brankárovi Dinovi Zoffovi nijakú šancu. Československo viedlo 1:0, ale súper vyrovnal a nasledovala penaltová dráma.
Ladislav Jurkemik potvrdzuje, že to bol jeho najslávnejší gól v kariére, hoci ich dal na obrancu nezvyčajne veľa – päťdesiat v lige, tri v reprezentácii a viaceré ďalšie v európskych pohároch.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.
Miloš Kopča je oddaný fanúšik slovenskej reprezentácie
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie má už počas svojej takmer osemročnej činnosti vo svojich radoch veľa zaujímavých členov. Známych hráčov, trénerov, ale aj ľudí z iného prostredia, či už z podnikateľského, ale vo väčšine prevažujú zarytí športoví fanúšikovia, nadšenci, ktorí pravidelne navštevujú zápasy slovenskej reprezentácie. V tomto našom novom seriáli budeme postupne predstavovať členov fanklubu, ktorí sú spätí hlavne s futbalom. Jedným z nich je aj Miloš Kopča.
Tento rodák z Bratislavy síce veľký futbal nehrával, ale o to viac sa uplatnil na rozhodcovskom poli. Na strednej škole ho prehovoril jeho bývalý učiteľ a výborný medzinárodný rozhodca Michal Jursa, aby sa venoval tejto činnosti. Urobil školenie asi dvadsiatich ľudí a jedine Miloš Kopča vydržal s rozhodcovskou píšťalkou počas celej aktívnej činnosti. ,,Postupne som sa cez bratislavské súťaže prebojoval do slovenských súťaží, po rozdelení republiky som rozhodoval osem rokov najvyššiu súťaž. V roku 2001 som skončil a odvtedy robím delegáta-pozorovatea, patrí do nej najvyššia súťaž, II. liga a dorastenecká liga. Mám skúsenosti aj z niekoľkých stretnutí v európskych pohároch, ako asistent som bol v spoločnosti výborných rozhodcov Ľuboša Micheľa, Ladislava Gádošiho, Karola Ihringa, vtedy sme viedli zápasy niekdajšieho Pohára víťazov pohárov (PVP),“ hovorí Miloš Kopča, ktorý spolu s Romanom Táborským založili oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie. ,,Fanklub sme založili po MS 2010 v JAR, Roman je predseda, niekto musí robiť aj oponenta, takže ja mám funkciu revízora, takto podľa stanov nemôžem byť členom správnej rady. Všetky veci spolu robíme a konzultujeme, obidvaja sme boli na šampionáte v Afrike a tam sme videli, že ľudia so slovenskými zástavami boli roztrúsení po celom štadióne. Vtedy nás napadla myšlienka, aby sme týchto fanúšikov dali dokopy a založili jednotnú organizáciu, aby sme spoločne chodili za mužstvom do zahraničia a aby reprezentácia z hľadiska cítila nejakú podporu.“
Odvtedy Miloš Kopča navštívil množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, či už v kvalifikácii MS, ME, alebo na medzištátnom poli. Patrí medzi jej oddaných fanúšikov. Bol na ME 2016 vo Francúzsku, nenechal si ujsť ani súčasné MS 2018 v Rusku. ,,Tento šampionát je skutočne skvele zorganizovaný, takmer všetky stretnutia sú vypredané, padlo už niekoľko rekordov. Akurát je veľká škoda, že na MS nepostúpila slovenská reprezentácia. Som presvedčený, že by sa aj v tejto nabitej konkurencii nestratila.“
OFSFR usporiadal výlet na MS v Rusku pre záujemcov z radov jeho členov. Vybrali sme najdostupnejšie mesto a zápas počas víkendu Chorvátsko – Nigéria v Kaliningrade. Popri tom sme navštívili príťažlivé festivalové mesto Sopot a hrad Malbork v Poľsku. Ešte navštívime samozrejme aj iné mestá MS v Rusku. Niektorí členovia si vybrali iné zápasy a mestá. Pripájame zopár názorov na organizáciu a zážitky niektorých členov fanklubu.
Marián Strečanský – Na MS som prvý raz a očarila ma priateľská atmosféra v Kaliningrade, ešte idem na zápas do Petrohradu Švédsko – Švajčiarsko.
Jozef Plank – Na MS som bol aj v Nemecku a nemyslel som si, že v Rusku ich predčia. Štadióny a atmosféra bola super…Rusi dokázali vynikajúcu organizáciu…
Miloš Kopča – páči sa mi osobne veľmi Moskva, bol som tam už tretí krát, avšak ako bola pripravená, bolo nezabudnuteľné. Bol som na zápasoch Argentína – Island a Nemecko – Mexiko. Ešte idem na štvrťfinále do Soči s Robom Lamprechtom a Dankou.
Patrik Lendel – Bol som na 12-tich zápasoch. Čo si fanúšik viac môže priať. Bol som v Moskve, Petrohrade v Nižnom Novgorode a stretol som veľa futbalových legiend. Najviac ma potešila fotka a stretnutie s Bora Milutinovičom. Absolvoval som štyri MS a ktoré boli najlepšie? Ťažko hodnotiť, ale moje prvé v Nemecku zanechali pocity prvej lásky a zápas Argentína – Mexiko v Lipsku bol neopakovateľný a zážitok do konca života…
Viktor Kríž – MS sú fantasticky zorganizované. FAN ID spôsob predaja všetko je transparentné a perfektné. Bol som na zápasoch iba v Moskve a ešte aj pôjdem na semifinále a finále.
Velimír Adžic fanúšik z Chorvátska a člen OFSFR – Cesta bola síce dlhšia do Kalinigradu na náš zápas Chorvátska s Nigériou, ale nahradila to fantastická ústretovosť a organizácia ako to všetko fungovalo na hraniciach, FAN ID, pomoc ľudí a atmosféra boli neopísateľné. Jediná výčitka bola, že v nedeľu ráno sa na námestí v meste minulo pivo…Ešte zrejme pôjdem na zápas Chorvátska v prípade postupu a osobne verím ešte sme nepovedali posledné slovo na MS.
Spomienka na prvý oficiálny výlet fanklubu do Moskvy
Spomienka na prvý výlet na zápas futbalovej reprezentácie (september 2010). O pár dní si spomienku zopakujeme počas semifinále MS v Rusku.
Fotka, ktorá nikdy takmer nevznikla a v uvedenom formáte je spojenie dvoch fotiek a za odvahu ďakujeme fotografovi Miroslavovi Michalechovi. Mala to byť prvá fotografia fanklubu na Červenom námestí v Moskve – ihneď nám však asistovala polícia… Slovenská reprezentácia síce nepostúpila na MS v Rusku 2018, avšak v semifinále sa možno predstaví Chorvátsko, ktoré nás predstihlo v boji o baráž. Aj taký môže byť futbal…
Ak sa chcete zúčastniť MS môžeme pomôcť radou…FAN ID, zakúpenie vstupeniek na stránke FIFA.com atď. rivvis@fanklubfutbalsvk.sk
Návšteva sídla UEFA v Nyone potešila oko aj dušu.
Uvidíte súlad prírody a architektúry, krásny výhľad na Ženevské jazero a mnohé miesta, ktoré poznáte z TV prenosov.
Ďakujeme: Christhoper Wild, Eva Pasquier, Jozef Záhorský, Ivana Wild Špiláková a UEFA za zabezpečenie odborného výkladu.
Fanklub SVK
Bratia Daniel a Vladimír Slonkovci vstúpili do fanklubu ešte v roku 2011 a zúčastňujú sa mnohých zápasov našej reprezentácie doma, ale aj v zahraničí.
Mnohí sa pýtajú ako sa o fanklube vôbec dozvedeli a prečo sú jeho aktívnymi členmi?
Odpoveď je jednoduchá…sú deťmi sedmohradských Slovákov, žijú od narodenia vo Švajčiarsku a záujem o našu reprezentáciu majú v krvi.
Vladimír hľadal na Google, kde ho článok z Červeného námestia v Moskve (RUS – SVK 2010) a stretu fanklubákov z políciou nasmeroval na OFSFR a ďalej to už poznáte…
Fanklubáci Vám ďakujú za vynikajúci program počas zápasu s Marokom!
OFSFR OZ RIVVIS
Slovenský reprezentant a brankár Martin Dúbravka zostáva v Newcastli United. Anglický klub si v stredu uplatnil opciu na trvalý prestup slovenského reprezentanta zo Sparty Praha a podpísal s ním zmluvu do júna 2022.
Dvadsaťdeväťročný Dúbravka prišiel do Newcastlu v januári na hosťovanie. Hneď sa stal brankárskou jednotkou v mužstve španielskeho trénera Rafaela Beniteza. V dvanástich stretnutiach najvyššej anglickej súťaže si pripísal štyri čisté kontá. Kvalitnými výkonmi prispel k záchrane a desiatemu miestu v Premier League 2017/2018 a klub využil opciu na jeho trvalý prestup.
,,Sme nadšení, že sme skompletizovali prestup Martina do Newcastlu United. Odkedy k nám prišiel na hosťovanie, ukázal fantastický prístup a skvelú pracovnú morálku. Samozrejme, veľmi nás uchvátil svojimi výkonmi na ihrisku,“ povedal Benitez pre oficiálnu klubovú stránku. Dúbravka je prvý hráč, ktorého „straky“ získali v letnom období. Na reprezentačný zraz pred prípravnými stretnutiami s Holandskom a Marokom ešte neprišiel s istotou transferu, ale tej sa dočkal v stredu. ,,Brankársky post bol priorita na posilnenie. Je excelentné, že sa nám ho podarilo angažovať natrvalo. Hosťovanie s opciou bolo v januári perfektné riešenie, vďaka tomu sme si ho mohli odskúšať a pracovať s ním. Vedeli sme, čo môžeme očakávať, skôr než sme ho podpísali permanentne. Klub odviedol dobrú prácu, gratulujem Martinovi a teším sa na dlhodobú spoluprácu s ním,“ dodal Benitez.
Dúbravka odštartoval kariéru v rodnej Žiline, v rokoch 2014 až 2016 pokračoval v dánskom Esbjergu, odkiaľ zamieril do Česka. V sezóne 2016/2017 si obliekal dres Liberca a prvú polovicu uplynulého ročníka odchytal v Sparte. Počas kvalifikácie MS 2018 sa prepracoval na post jednotky aj v národnom tíme, medzi žrde sa za Slovensko postaví aj vo štvrtok v Trnave proti Holandsku.
Štvrtú nulu v anglickej futbalovej Premier League zaknihoval v nedeľu v poslednom 38. kole slovenský reprezentačný brankár Martin Dúbravka z Newcastle United. „Straky“ zdolali v St. James’ Parku detronizovaného šampióna londýnsku Chelsea vo veľkom štýle 3:0 a po zápase sa dostali 29-ročnému brankárovi ovácie od fanúšikov priamo na ploche.
Dúbravka prišiel do Newcastlu v januári na hosťovanie z pražskej Sparty. Hneď sa stal brankárskou jednotkou v mužstve španielskeho trénera Rafaela Beniteza. Kvalitnými výkonmi prispel k záchrane a jeho hosťovanie sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou premení na riadny prestup. Za Newcastle od februára odchytal 12 zápasov, 6 víťazných a jedno remízové, pričom zaznamenal 4 čisté kontá. Prvé hneď pri debute proti slávnemu Manchestru United a „roletu zatiahol“ aj proti Southamptonu a Huddersfieldu. Mužstvu výrazne pomohol ku konečnému 10. miestu v tabuľke.
,,Myslím si, že toto bol po dlhšom čase náš najlepší výkon. Odviedli sme skvelú robotu. Chlapci boli neskutoční. A ja som si naozaj užíval, že som s nimi na ihrisku,“ povedal Dúbravka v rozhovore pre klubovú televíziu. Pri otázke ohľadom jeho budúcnosti sa za jeho chrbtom ozvalo mohutné skandovanie jeho mena od domácich priaznivcov: ,,Uvidíme čo sa stane. Sami to môžete vidieť. Čo mám na toto povedať? Ďakujem všetkým,“ dodal.
Na oslave 80. narodenín Adolfa Scherera boli aj traja fanklubáci
V sobotu 5. mája Adolf Scherer, strieborný medailista z Čile 1962, člen Klubu ligových kanonierov, legenda slovenského, československého i európskeho futbalu, oslávila veľké jubileum – 80. narodeniny! Keďže už martinský rodák žije takmer 50 rokov vo Francúzsku, do krajiny galského kohúta mu osobne prišli zablahoželať traja členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – Miloš Kopča, jeho partnerka Danka a Robert Lamprecht.
,,Do Francúzska sme sa vydali vo štvrtok 3. mája a keďže táto štreka predstavovala až 1500 kilometrov, prespali sme v Taliansku a do St. Gilles, do domu ,,Dolfiho“ sme dorazili v piatok popoludní. Po krátkom zvítaní sme chceli ísť na zápas II. ligy Nimes – Ajaccio, za ktorý Scherer hrával a ktorý hral rozhodujúci zápas v boji o postup medzi francúzsku elitu. Nimes vyhral 4:0 a mohol sa tak tešiť z postupu. Žiaľ, na stretnutie sme nezohnali lístky, lebo bolo beznádejne vypredané. V piatok večer sme teda strávili u Schererovcov v takom úzkom kruhu. Boli sme tam prví, ďalšia rodina na oslavu prišla v sobotu,“ vraví Miloš Kopča.
Slovenská trojica v sobotu absolvovala pekný výlet po blízkom okolí a do St. Gilles sa vrátila večer. V tom čase už tam bola aj Dolfiho rodina zo Slovenska, dcéry s manželmi, s vnukmi a s vnučkami. ,,Vtedy sme sa dozvedeli, že oslava bude až v nedeľu. Zaujímavé je, že začala sa už dopoludnia o 10.30 h, čo bolo dosť nezvyčajné, lebo u nás sa väčšinou oslavuje až večer. Oslava ,,Dolfiho“ narodením sa uskutočnila na jednom obrovskom ranči, kde chovajú býkov pre býčie zápasy do určitých arén. Aj preto na tomto veľkom priestore premáva miestny vláčik, na ktorom sme sa viezli a videli sme veľa zaujímavého. Najprv sme sa zvítali a každý predstavili, nasledoval slávnostný prípitok a po ňom sme išli na také pasienky, kde nám na tejto chovnej stanici ukázali asi 50 býkov. Sú však tak vycvičené, že sme sa nemuseli ničoho báť. Potom sme sa vrátili do priestorov ranču, kde nasledoval obed, voľná zábava a fotenie. Na oslave sa zúčastnilo 80 hostí a popoludní z ďalších programov bolo, ako tieto býky naháňajú ľudí. Troška nás prekvapilo, že na oslave nebola žiadna oficiálna gratulácia. Každý účastník oslavy doniesol nejaký dar, položil ho na stôl a tým to skončilo. Celý program bol však veľmi zaujímavý a dojímavý,“ hovorí ďalej Miloš Kopča.
,,Takisto bolo zaujímavé, že Dolfi mal tak spravené stoly, že na každom boli napísané vizitky, na ktorých vrcholných podujatiach sa zúčastnil. Účastník MS 1958 vo Švédsku, ME 1960 vo Francúzsku a MS 1962 v Čile. Na nich bola jeho fotku a zoznam ľudí, ktorí tam sedeli. Pri jednom stole sedeli bývalí spoluhráči, pri druhom my Slováci, pri treťom nejaký novinár z rozhlasu a atď.
Oslávenec dostal od Miloša Kopču zarámované fotografie dvoch jeho veľkých kamarátov, Vladimíra Weissa najstaršieho, ktorý, žiaľ, 23. apríla vo veku 78 rokov zomrel a Titusa Buberníka. Od slovenského fanklubu dostal darčekový kôš, loptu s číslom 80 a fľašu slivovice, na ktorej je vygravírované jeho meno. ,,Od nás troch ,,Dolfi“ Scherer dostal ešte poukaz na liečebný pobyt v Rajeckých Tepliciach. Zatiaľ však ešte nevie, kedy najbližšie príde na Slovensko,“ dodal na záver našej debaty Miloš Kopča.
Adolf Scherer si veľmi vážil návštevu troch fanklubákov, už po ich návrate do Bratislavy dvakrát volal Milošovi Kopčovi a ešte raz mu zdôraznil, ako veľmi si cení, že mu osobne prišli zagratulovať k jeho veľkému jubileu. Skvelý človek Adolf „Dolfi“ Scherer si skutočne zaslúžil takúto oslavu veľkého jubilea!
Futbalisti SSC Neapol len remizovali v nedeľňajšom stretnutí 36. kola talianskej Serie A v domácom prostredí s FC Turín 2:2, čím sa prakticky definitívne pripravili o šancu na majstrovský titul. V drese SSC sa strelecky presadil Marek Hamšík. Slovenský reprezentant a stredopoliar nastúpil v 69. min a o dve minúty skóroval, keď sa prezentoval utešenou strelou spoza pokutového územia.
Pre Hamšíka to bol jubilejný stý ligový gól v talianskej Serie A. Lepší v tejto štatistike v rámci SSC je iba Antonio Vojak (102). Radosť zo siedmeho presného zásahu v najvyššej talianskej súťaže v tejto sezóne však tridsaťročnému odchovancovi Jupie Podlavice kazí skutočnosť, že titul s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pripadne rivalom z Juventusu, ktorí majú dve kolá pred koncom k dobru šesťbodový náskok. Keďže Neapolčania i Turínčania majú vyrovnanú bilanciu vzájomných duelov, pri prípadnej rovnosti bodov rozhodne celkové skóre, ktoré majú aktuálne hráči „Juve“ o 16 gólov lepšie.
Adolf Scherer, jeden z najlepších útočníkov československej a slovenskej futbalovej histórie sa v sobotu 5. mája dožíva krásnych 80 rokov. Rodák z dedinky Priekopa medzi Vrútkami a Martinom, dostal futbalový talent do vienka, presnejšie zdedil ho po otcovi, chýrnom hráčovi v dedine, a vo vrcholovom futbale ho ešte zdokonalil.
Mal dvadsaťjeden rokov, dal 21 gólov a prispel k titulu majstra Československa pre ČH Bratislava, ktorá hrávala na petržalskom „letisku“. V najcennejšom drese debutoval 20.9.1958 v Bratislave v zápase ČSR – Švajčiarsko (2:1), postupne sa vypracoval na najlepšieho strelca reprezentácie od čias Oldřicha Nejedlého. Člen slávneho čilského útoku (Pospíchal, Scherer, Kadraba, Kvašňák, Jelínek), kde sa mu na finálovom turnaji MS strelecky mimoriadne darilo. Strelil gól proti Maďa rsku (1: 0) a dvomi gólmi proti Juhoslávii v semifinále (3:1) prispel k postupu ČSSR do finále, kde 17.6.1962 v Santiago de Chile nastúpil proti Brazílii (1:3). Po odchode do Francúzska v roku 1969 pôsobil v Olympique Nimes, s 25 gólmi sa zaslúžil o záchranu klubu v najvyššej súťaži.
Stal sa jedným z najuznávanejších kanonierov, dokázal páliť priamo priehlavkom, halfvolejom, jeho strely mali rýchlosť, v optimálnej forme, bol takmer neudržateľný. V sezóne 1961/62 získal Pohár Práce pre najlepšieho ligového strelca s 24 gólmi a na dlhých 26 rokov bol držiteľom československého rekordu.
Vlani dva dni pred dovŕšením 55. výročia slávneho finále v Čile na majstrovstvách sveta Československo – Brazília (hralo sa 17. júna 1962) sa na pôde Siene slávy slovenského futbalu v Bratislave stretli šiesti priami aktéri najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Jedným z nich bol aj Adolf Scherer.
Najlepší slovenský kanonier MS až do roku 2010 Adolf Scherer pri spomienkach na krásne chvíle na svetovom šampionáte 1962 okrem legendárneho Schrojfa pripomenul obrovskú zásluhu trénera Rudolfa Vytlačila na čilskom striebre. Podľa neho práve on bol človekom, ktorý dokázal obdivuhodne zdvihnúť sebavedomie svojich zverencov, ktorým pred MS nikto neveril.
,,Odchádzali sme v skromnosti. Novinári nám v ich článkoch v tlači radili, aby sme radšej zostali doma, že v Čile nemáme šancu na úspech. V skupine sme mali silných Španielov, Brazílčanov s výborným Pelém, Mexičanov. To mal byť náš koniec,“ spomínal obavaný československý kanonier Adolf Scherer, ktorý dlhé roky žije vo Francúzsku, v St. Gilles pri Nimes.
,,Slovenský futbal stále sledujem. Predvlani som bol na všetkých zápasoch, ktoré Slováci odohrali na európskom šampionáte vo Francúzsku. Som veľmi rád, že sa im na ňom darilo. Rovnako ma potešili aj mladí futbalisti, ktorí sa vo výbornom svetle ukázali na majstrovstvách Európy do 21 rokov v Poľsku. Aj oni sú dôkazom toho, že slovenský futbal ide výkonnostne hore,“ dodal Adolf Scherer, ktorý k senzačnému striebru na MS 1962 prispel tromi gólmi.
V roku 2016 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu a pri príležitosti 70. narodenín prevzal Zlatý odznak SFZ za rozvoj a propagáciu futbalu v zahraničí. Zaslúžene. Do Francúzska odcestoval osobne zablahoželať Adolfovi Schererovi k jeho veľkému jubileu aj Miloš Kopča, zástupca predsedu fanklubu Romana Táborského.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
Dolfi, živió!
Dúbravka vychytal ďalšie víťazstvo, Newcastle je zachránený
Slovenský reprezentant a futbalový brankár Martin Dúbravka pokračuje vo výborných výkonoch v drese Newcastlu United. V nedeľňajšom stretnutí 34. kola anglickej Premier League proti londýnskemu Arsenalu predviedol viacero bravúrnych zákrokov a prispel k víťazstvu „Magpies“ 2:1.
V 14. minúte inkasoval vôbec prvý gól v St. James‘ Parku od Alexandra Lacazetta, ktorý zblízka dorazil center Pierrea-Emericka Aubameyanga, no domáci o štvrťhodinu vyrovnali zásluhou Ayozea Pereza. Španielsky útočník si dobre nabehol do šestnástky na center a strelou na bližšiu žrď prekonal Petra Čecha. O zisku troch bodov pre Newcastle rozhodol v 68. minúte razantnou strelou Matt Ritchie.
Newcastle je v tabuľke na 10. mieste so 41 bodmi a záchranu má prakticky vo vrecku. ,,Myslím si, že Premier League máme aj pre budúcu sezónu v suchu. Je to obrovský úspech pre klub, pre mesto, pre hráčov i pre našich skvelých fanúšikov. Treba pogratulovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o tento výsledok. Proti Arsenalu sme nehrali najlepší futbal, no získali sme skalp popredného tímu, čo si veľmi cením,“ netajil spokojnosť tréner Newcastlu Rafael Benitez.
Dúbravka je v Newcastle na hosťovaní zo Sparty Praha, ale podľa vlastných slov by veľmi rád zotrvanie v tomto klube v lete premenil na trvalý prestup.
Maradona prijal od Hamšíka dres a daroval mu ten svoj
Argentínska legenda Diego Maradona prijal podpísaný dres od slovenského stredopoliara a dlhoročného reprezentanta Mareka Hamšíka a rozhodol sa na oplátku venovať mu ten svoj z čias, keď bol hviezdou talianskeho klubu SSC Neapol. Súčasný kapitán futbalistov SSC Marek Hamšík minulý týždeň daroval Maradonovi svoj dres, v ktorom najlepší futbalista SR za rok 2017 vyrovnal Argentínčanov rekord v počte gólov strelených za Neapol. Päťdesiatsedemročný Maradona sa v drese „Partenopei“ strelecky presadil 115-krát, Hamšík má na konte v tíme z mesta na pobreží Tyrrhenského mora už 119 gólov.
,,Marek, pre mňa bola veľkou cťou, že si mi venoval dres, v ktorom si vyrovnal môj rekord v počte gólov za Neapol. Veľa hráčov pôsobilo v modrom drese, no výraznejšie sa nepresadili. My sme dvaja, ktorí milujú modrý dres SSC a zapísali sme sa aj do histórie klubu. Marek, ešte raz ti gratulujem k prekonaniu rekordu. Veľké objatie od Tvojho priateľa Diega!“ povedal Maradona vo videu, ktoré zverejnil na facebooku a držal v rukách podpísaný dres z čias minulých.
Presne pred týždňom Hamšík Maradonovi odkázal: ,,Ahoj Diego. Som tu s týmto dresom, ktorý je pre mňa veľmi špeciálny. Práve v ňom som totiž strelil 115. gól a vyrovnal tvoj rekord. Bola pre mňa veľká česť byť po tvojom boku, keď som skóroval proti FC Turín. Myslel som na teba a chcel by som ti dať tento malý darček s venovaním: ‚Diego, ten najlepší‘. Dúfam, že sa ti to bude páčiť, posielam silné objatie. Forza Napoli navždy.“
Na nedávnom turnaji o Kráľovský pohár v thajskom Bangkoku, ktorý vyhrala slovenská futbalová reprezentácia sa zúčastnili aj piati členovia oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, Zdenko Jurkemik, Jozef Krupa a Miro Hlinka. S Romanom Táborským sme sa podelili o dojmy z tejto krajiny.
,,Iniciatórom tohto zájazdu bol Zdenko Jurkemik, ktorý od vzniku fanklubu v podstate nevynechal žiadny zápas našej reprezentácie doma a vonku!!! Do Thajska som spolu s M. Kopčom išiel prvý raz, ostatní traja naši členovia už tam v minulosti boli. Chceli sme tiež spoznať niečo nové, poviem otvorene, Thajsko ma príjemne prekvapilo. Bangkok je oslnivé niekoľkomiliónové mesto s mnohými pamiatkami. Zaujímavé a krásne je hlavne to, že tam žijú spolu bohatí s chudobnými. Nie sú tam teda bohaté a chudobné štvrte, je to taký mix. Keď sme boli na výlete po kanáli s loďou, tak sme videli honosnú vilu a vedľa chatrč na sp adnutie. Ľudia sú v Thajsku veľmi milí, úslužní, väčšina vie aspoň základy angličtiny. A úplne fantastické bolo, že každý poznal Slovensko. Každý vedel, že sa Československo rozdelilo a každý vedel vymenovať troch našich hráčov – Hamšíka, Škrtela a Škriniara. Hlavne taxikári, Slováci určite toľko nevedia o Thajsku, ako oni o nás. V tejto krajine sa dá celkom lacno najesť, ceny sú približne rovnaké ako u nás, zato pivo je tam veľmi drahé, jeho cena sa pohybuje v podnikoch od 3 do 7 eur. V čase našej návštevy teploty v Bangkoku dosahovali až 35 stupňov celzia, hlavne vlhkosť vzduchu bola veľká. Samozrejme, navštívili sme rôzne tamojšie pamiatky, Kráľovský palác a najvýznamnejšie chrámy.“
Slovenská reprezentácia vyhrala na turnaji obidva zápasy, najprv v prvom zdolala Spojené arabské emiráty 2:1 a vo finále domácu reprezentáciu 3:2. ,,V prvom súboji tréner Ján Kozák poslal na ihrisko silnú zostavu so skúsenými hráčmi. Postupne sa na výkone nášho mužstva prejavila veľká horúčava a nedostatočná aklimatizácia. Futbalovo sme však prevýšili snaživého súpera. Vo finále sa na ihrisku objavili aj všetci štyria nováčikovia. Z nich najviac zaujal Erik Pačinda, ktorý prihral na druhý gól a tretí dal nádhernou strelou. Osobne sa mi páčil aj Šatka. Pravda, tiež som si u nich všimol zlozvyky z našej ligy, keď sa po strate lopty pomalšie vracali na našu polovicu. Takže v reprezentácii si musia zvyknúť na oveľa väčšie nároky. Diváci na zaplnenou štadióne zápasu vytvorili výbornú atmosféru. Thajčania futbal milujú, sledujú ligy od 2. japonskej až po najlepšie európske, ako sú nemecká bundesliga, talianska Séria A, španielska La Liga a anglická Premier League. Takže potom o mnohých hráčoch majú dokonalým prehľad, v tomto smere sa môžeme od nich tiež dosť učiť.“
R. Táborský nám ešte povedal, že na prvom zápase boli zo Slovenska iba vedenie výpravy a členovia fanklubu. Na finálový s Thajskom však prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny. Medzi nimi bola aj vedúca slovenského konzulárneho oddelenia v Thajsku ,,Boli to ľudia rôznych profesií, po zápase sme si šli sadnúť do podniku a v družnej debate sme vydržali až niekoľko hodín a niektorí až do rána. Troška ich sklamalo, že naše mužstvo neprišlo k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov. “
Pobyt v Thajsku však splnil predstavy našich fanklubákov, spojili turistiku so športom a hlavne si odtiaľ priniesli veľa pekných zážitkov!
V utorok 13. marca oslavuje životné jubileum 60 rokov bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Kocian a člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia patril k najlepším futbalistom v ČSFR. Výraznou oporou zadných radov bol aj pri poslednom úspechu spoločnej reprezentácie na MS 1990 v Taliansku, kde zverenci trénera Jozefa Vengloša postúpili až do štvrťfinále.
Ján Kocian, rodák zo Zlatých Moraviec začal svoju profesionálnu kariéru v roku 1976 v ZTS Martin, o tri roky neskôr prestúpil nekompromisný obranca do Dukly Banská Bystrica. V drese „vojakov“ odohral počas desiatich rokov 209 zápasov s bilanciou 20 gólov. V roku 1988 nasmeroval svoju kariéru do Nemecka, kde do roku 1992 pôsobil v St. Pauli (147 stretnutí, z toho 90 duelov v najvyššej nemeckej súťaži I. bundeslige/5 gólov). Posledný súťažný zápas odohral Kocian 30. augusta 1992 proti Stuttgarteru Kickers. Dres československej reprezentácie obliekol 26-krát, pričom za ten istý rok ho vyhlásili za Najlepšieho futbalistu v ČSFR.
Kocian kapitánom reprezentácie bol v rokoch 1989 až 1992. Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1992 a následne začal pôsobiť ako tréner. V roku 1993 sa stal asistentom hlavného trénera slovenskej reprezentácie Jozefa Vengloša. Na poste asistenta pôsobil do roku 1995. V rokoch 1996 až 1997 viedol ako hlavný tréner Duklu Banská Bystrica. Na lavičke českého klubu Petra Drnovice sedel v rokoch 1997-1998. Sezónu 1998/1999 strávil ako trénersky asistent v klube 1. FC Košice. V roku 1999 odišiel do Nemecka, kde najprv v rokoch 1999-2002 asistoval na lavičke 1. FC Kolín a neskôr (2002-2004) aj v Eintrachte Frankfurt. Post hlavného trénera zastával v nemeckých kluboch FC Rot-Weiss Erfurt (2005) a Sportfreunde Siegen (2005-2006).
V roku 2006 Kociana oslovilo vtedajšie vedenie Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a bývalý obranca prijal ponuku viesť slovenskú reprezentáciu. Slovenský národný tím viedol do roku 2008, keď sa následne stal asistentom českého trénera Karola Brücknera, hlavného trénera rakúskej reprezentácie, kde pôsobil do roku 2009.
Ako tréner Kocian opustil Európu v roku 2011, keď začal pôsobiť v Ázii, v čínskom klube FC Ťiang-su Sainty a neskôr v hongongskom klube South China AA. Ázijský kontinent opustil Kocian v roku 2012 a vrátil sa do Európy, konkrétne do Poľska, kde ako tréner viedol hráčov klubov Ruch Chorzów (2013-2014), Pogoń Štetín (2014-2015) a Podbeskidzie Bielsko-Biala (2016-2018).
Ján Kocian si nemyslí, že patrí už do starého železa a stále by si vedel predstaviť svoje účinkovanie na lavičke nejakého klubu. ,,Do dôchodku mi ostáva ešte nejaký čas, našťastie zdravotné problémy ma nateraz netrápia, takže myslím aj naďalej na trénovanie. Pravda, veľmi dobre si uvedomujem, že aj konkurencia medzi trénermi je veľká, treba mať aj šťastie, keď si klub vyberá,“ dodal v dobrej nálade J. Kocian.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie!
Futbalisti Holandska sú 31. mája 2018 o 20.45 h v Trnave súpermi slovenských reprezentantov v medzištátnom prípravnom stretnutí. Informuje o tom web Slovenského futbalového zväzu (SFZ) s dôvetkom, že informácie o začiatku predaja vstupeniek zverejní čoskoro. „Oranjes“ rovnako ako Slováci neprenikli na letné MS do Ruska (14. júna – 15. júla).
Slováci proti Holanďanom nastúpili dvakrát a na konte majú dve prehry. Prvá sa zrodila v júni 2010 v osemfinále MS v JAR (1:2), dosiaľ posledná v máji 2012 v rotterdamskom prípravnom zápase (0:2). Zo súčasného kádra v oboch dueloch nastúpili Peter Pekarík a Marek Hamšík, oba súboje si tiež pamätajú z ihriska Ján Mucha, Miroslav Stoch a Kamil Kopúnek.
,,Myslím si, že pre našich fanúšikov i pre nás všetkých je to udalosť – hostiť Holandsko. Som veľmi rád, že taký súper chce s nami hrať. Teším sa na tento súboj,“ povedal pre web SFZ tréner SR Ján Kozák a doplnil: ,,Roky ubiehajú. V časoch, keď sme s nimi hrali, mali stabilizovaný kader, dlhé roky dominovali svetovému i európskemu futbalu a v súčastnosti u nich prebieha generačná výmena, no tá sa deje aj u nás, takže z tohto pohľadu to bude zaujímavá previerka pre obe krajiny. Navyše, oni majú nového trénera, osobnosť holandského futbalu Ronalda Koemana, ktorý bude zostavovať svoj tím a hráči sa budú chcieť ukázať. Uvidíme, v akom st ave pr&i acute;du po náročných sezónach moji i jeho zverenci. Určite to však bude vážny zápas a ja verím, že fanúšikovia budú našou oporou a pomôžu nám.“
Tradičné stretnutie s jubilantami, Ján Pivarník sa stal 700. členom fanklubu
História slovenského futbalu prezentuje každý rok niekoľko jubilantov, ktorí písali nezabudnuteľné stránky. Aj z tohto dôvodu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pozval v sobotu 20. januára do reštaurácie Parlamentka na bratislavskom Hrade na milé stretnutie hneď štyroch: legendárneho brankára z východu Antona Švajlena, vždy elegantného majstra Európy 1976 z Belehradu Jána Pivarníka, tvrdého bojovníka Vladimíra Ekhardta a kapitána strieborného čs. mužstva na OH v Tokiu 1964 Antona Urbana. Prvý vlani oslávil osemdesiatku, druhý sedemdesiatku a tretí pred niekoľkými dňami šesťdesiatku. Anton Urban bol krstným otcom všetkých troch jubilantov.
Prítomných okolo 30 hostí privítal Roman Táborský, predseda fanklubu. ,,Som rád, že všetci traja naši jubilanti a k tomu ešte aj Anton Urban prijali naše pozvanie. Tento deň je významný aj v tom, že Ján Pivarník sa stal 700. členom nášho oficiálneho fanklubu a nadviazal tak na naše osobnosti, akými boli náš prvý člen Janko Popoluhár, najlepší slovenský futbalista 20. storočia či 500. člen Janko Kozák st., tréner reprezentácie Slovenska. Chceli sme urobiť ešte okrem Antona Urbana jedno veľké prekvapenie, verím, že pri ďalšom stretnutí sa nám to podarí a medzi nás príde aj Marián Masný,“ vraví R. Táborský.
,,K mojim mladším dorastencom sa musím úctivo a seriózne správať. Mali sme tú česť hrať v čs. a slovenských kluboch a kde sme sa predstavili, všade bolo vypredané. Od Prešova až po Karlove Vary, v nás jednoducho žilo také povedomie hrdosti a nesmiernej pokory. Keď sme hrali v čs. futbale, tak Česi boli kdesi inde ako my Slováci. My sme si hovorili ako kamikadze, žiješ, alebo umieraš. Preto v tom čase bol čs. futbal zaujímavý a ľudia ho navštevovali vo veľkom počte. A v tom prostredia vyrástli takí velikáni, ako sú tu dnes,“ povedal A. Urban. Všetci traja jubilanti dostali darčekové koše, gravírované flaše s osobným venovaním od fanklubu a kvalitné víno.
,,Som dojatý a poctený, že si ma pri mojich okrúhlych narodenín fanklub slovenskej reprezentácie takto uctil. Som veľmi rád, že sa znova s vami všetkými môžem stretnúť. Osobitne za pozvanie ďakujem hlavnému organizátorovi, predsedovi fanklubu Romanovi Táborskému. Spolu s manželkou nám umožnil vidieť lepšiu Bratislavu. Z hlavného mesta Slovenska si domov odnesieme veľa pekných zážitkov. Na zdravie nám všetkým,“ vraví A. Švajlen.
,,Veľmi ma potešilo, že som strávil niekoľko príjemných hodín s výbornými ľuďmi a so športovými nadšencami. Sedemdesiatka je už nejaký vek, našťastie som v dobrej fyzickej a psychickej pohode,“ hovorí Ján Pivarník, elegantný na ihrisku, kultivovaný v súkromí. Ako to už býva zvykom, Ján Pivarník ako nový člen dostal odznak a šál oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Aj na tomto stretnutí bol čas na spomienky a úvahy, pretože v Parlamentke sa na niekoľko hodín čas zastavil.
Vladimír Ekhardt, rodák z Topoľčian a člen fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje dnes 17. januára pekné jubileum – 60 rokov. S futbalom začal v Tovarníkoch, okrem toho do 18 rokov hrával futbal i hokej za Topoľčany. Odtiaľ narukoval do Dukly Prešov, po vojenčine tri roky pôsobil v Baníku Prievidza pod vedením známeho trénera Jozefa Marka.
S Baníkom veľmi pracovitý a energický stredopoliar postúpil do II. ligy. V. Ekhardt z Prievidze prestúpil do DAC Dunajská Streda a potom nasledovali zastávky v dvoch najúspešnejších slovenských kluboch, v Spartaku Trnava a v Slovane Bratislava. S Trnavou vyhral v roku 1986 Slovenský a Československý pohár, so Slovanom triumfoval v Slovenskom pohári a v sezóne 1989/90 hral s belasými v bývalom PVP proti Grasshoppers Zürich. Okrem toho za olympijský výber ČSSR pod vedením trénerov Miloša Kvačeka a Jozefa Jankecha nastúpil sedemkrát. Zo Slovana odišiel do Rakúska, kde pôsobil desať rokov v nižších súťažiach a istý čas hrával aj s Mariánom Masným.
V. Ekhardt sa po skončení aktívnej činnosti vydal na trénerskú kariéru, začal ako hrajúci tréner v Rakúsku, na Slovensku pôsobil v Smoleniciach, Topoľčanoch, viedol B-tím Trnavy, s ktorým postúpil do II. ligy, ale aj A-mužstvo Spartaka v deviatich stretnutiach. V sezóne 2012/2013 ho zachránil pred zostupom, keď v poslednom kole v Prešove zlatý záchranársky gól Trnavy strelil Ján Vlasko. Nasledovali Sereď, Jaslovské Bohunice, v Senci robil asistenta J. Valovičovi, keď SFM postúpil do najvyššej súťaže, Pezinok, Jablonec a znova sa vrátil do Jaslovských Bohuníc. S Pezinkom postúpil do vtedajšej II. ligy skupina západ a s Jabloncom vyhral majstrovstvá regiónu. V súčasnosti je tr é nerom treťoligovej juniorky Spartaka Trnava.
K počerným gratulantom sa pripája aj fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
Dvojčatá Jozef a Ján Čapkovičovci sa dožili sedemdesiatky
Dvojčatá, ktoré nemajú páru. Jozef a Ján Čapkovičovci, víťazi Pohára víťazov pohárov, jediné dvojčatá v histórii československej futbalovej ligy, sa vo štvrtok dožili životného jubilea – 70 rokov.
Čapkovičovci sa narodili v bratislavskej Petržalke 11. januára 1948, Jozef o pol hodiny skôr ako jeho brat Ján. Ked mali osem rokov, starší brat Miro ich došikoval na bicykli na neďalekú Červenú hviezdu, kde sa „krpcov“ ujal tréner Arnošt Hložek. Prešli všetkými žiackymi i dorasteneckými kategóriami ČH a v devätnástich zaklopali na dvere Tehelného poľa.
,,Neuveriteľne rýchlo sa adaptovali, na ihrisku i v kabíne. Akoby na Slovane vyrastali,“ hovorí o nich spoluhráč z belasého bratislavského tímu Alexander Vencel starší. Ako 21-roční pomohli Slovanu vyhrať v roku 1969 druhú najcennejšiu európsku futbalovú súťaž PVP, keď obaja si zahrali v bazilejskom finále a Ján prispel k výhre nad FC Barcelona (3:2) aj gólom. V Slovane prežili spolu desať rokov, trikrát sa stali majstrami Československa a dvakrát víťazmi Čs. pohára. Spoluhráči vyzdvihovali ich prínos do kolektívu a tímovosť, na ihrisku i mimo neho, veselú povahu. Vedeli odľahčiť atmosféru v mužstve. Kým Ján bol ľavák, Jozef pravák, oboch zdobila mimoriadna rýchlosť.
,,Jediné, čo je nám ľúto a mrzí dodnes, že sme si nikdy nezahrali spolu v reprezentácii,“ tvrdia Čapkovičovci unisono. Najprv si svoju zápasovú porciu v československej reprezentácii odkrútil Ján (20 zápasov, 6 gólov), potom Jozef (16). Obaja začínali futbalovú kariéru v útoku, Ján sa z ľavého krídla „nepohol“ prakticky celú kariéru, so 100 gólmi (všetky v drese Slovana) sa stal členom Klubu ligových kanonierov, v ročníku 1971/1972 bol kráľom strelcom „federálnej“ ligy. Ján má na konte 286 ligových zápasov, Jozef 268 (strelil 25 gólov). Obaja sú držiteľmi Ceny fair play Ivana Chodáka. Jozef lige nastúpil na 268 zápasov a je jediným československým futbalistom, ktorý vyhral majstrovstvá Európy i slávnu kontinentálnu klubovú trofej.
A takisto je členom Siene slávy slovenského futbalu.
Ján Čapkovič pracoval tri desiatky rokov ako tajomník ČH, respektíve ŠKP Bratislava (začínal ako hrajúci tajomník), v klube vypomáhal aj trénersky.
Jozef Čapkovič, ktorý si krátky čas v rámci vojenčiny obliekol dres pražskej Dukly, trénoval mužstvá nižšej súťaže. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol poslancom NR SR, dlhé roky šéfoval Inšpektorátu práce Bratislava.
,,Sme radi, že sme sa dožili takého pekného veku. K súčasnému životu už veľa nepotrebujeme, čo treba to máme, preto si želáme to najdôležitejšie – zdravie,“ povedali nám obidvaja slávni bratia.
Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie veľkým jubilantom srdečne blahoželá!
Táborský: Posunuli sme slovenskú hrdosť o niečo dopredu
Rok 2017 je už za nami a to je jeden z hlavných dôvodov, aby sme sa na prahu Nového roka 2018 na aktuálne témy porozprávali s predsedom Oficiálneho fanklubu Slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským.
Ako by si rok 2017 zhodnotil z pohľadu fanklubu Slovenskej reprezentácie?
Myslím si, že sa nám podarilo splniť záväzok byť na každom zápase reprezentácie a zároveň sme plne podporili mužstvo do 21 rokov počas ME 21 v Poľsku a hlavne aj pri tých stretnutiach, ktoré neboli atraktívne pre cestovné kancelárie. Na tom musíme neustále stavať a vytvárať tým väčšie jadro verných fanúšikov. Samozrejme, na druhej strane sa vyskytli aj chyby a jednou z nich bol predaj vstupeniek na kvalifikáciu MS 2018 a nevôľa fanúšikov, do ktorej sa pridali aj hráči a to predaj vstupeniek hneď na prvý zápas s Anglickom. V predchádzajúcej kvalifikácii ME 2016 sa veľmi osvedčili permanentky a nielen marketingovo, ale hlavne finančne sme mohli mať automaticky vypredané všetky zápasy. Väčšina klubov práve využíva svoj potenciál na prepracovanom systéme predaja a stavia všetko na atraktivite vopred a nie neskôr, tam sa potom veľa môže zmeniť a záujem jednoducho opadne. Ďalším problémom je zabezpečovanie vstupeniek pre našich členov hlavne na atraktívne zápasy, alebo na ME či MS. Nevieme im
ich garantovať. Teší ma však, že veľa fanklubákov sa snaží byť čoraz častejšie na zápasoch slovenskej reprezentácie a sú aj takí, ktorí nevynechali ani jeden.
Slovenská reprezentácia síce nepostúpila na MS do Ruska 2018, ale vo viacerých zápasoch podala dobrý výkon. Skutočne je veľká škoda, že táto dobrá generácia bude na svetovom šampionáte chýbať…
O tejto téme sa už toho hovorilo dosť či už v odborných kruhoch, alebo popísalo v médiách. Mnohí po zápase v Anglicku povedali, že aj napriek prehre si chlapci zaslúžia za svoj výkon uznanie, lebo to bol jeden z vrcholných výkonov našej reprezentácie. V prvom rade pre hráčov a trénerov je veľká
škoda, že sa nezúčastnia na MS v Rusku, ich tvrdá niekoľkoročná práca vyšla nazmar. Pritom sme mali veľmi dobre skĺbenú staršiu generáciu s mladšou. Takisto je to škoda pre zväz a našich fanúšikov. Isteže, slovenskí priaznivci môžu ísť vždy na MS, ME, či iné vrcholné podujatie, ale motiváciou je vždy fandiť vlastnej reprezentácii a nie Brazílii, Argentíne, alebo inym top mužstvám sveta. Je lepšie vidieť hviezdy futbalu proti vlastnej reprezentácii. Po MS budú ME v roku 2020 a pokiaľ popracujeme na drobnostiach, verím, že postúpime na kontinentálny šampionát. S odstupom času si myslím, že minimálne baráž sme mali hrať a v nej by sme určite neboli ďaleko ani od postupu na MS do Ruska.
Reprezentácia do 21 rokov na ME v Poľsku potešila výbornou hrou a iba zhodou nešťastných okolností nepostúpila do semifinále…
Náš fanklub bol na všetkých zápasoch slovenskej ,,21″, povzbudzovali sme ju národnými vlajkami a azda ako jediní zo všetkých účastníkov sme mali choreo na každé stretnutie. Nezainteresovaný fanúšik síce nevie, že toto všetko organizuje fanklub, ale fotografie v médiách rôznych CK a zväzu nás
potešili, ale aj zaväzujú. Posunuli sme slovenskú hrdosť o niečo dopredu. Škoda veľkej šance v posledných minútach proti Švédsku, mohli sme vyhrať 4:0 a žiaden dohodnutý výsledok Nemecko – Taliansko (0:1) by nebol možný. Takéto niečo sa však nestalo prvý raz. Osobne som bol už na ME 2004 v Portugalsku, kde sa podobný prípad stal a dokonca zápas musel skončiť 2:2 medzi Švédskom a Dánskom. Táto remíza znamenala vyradenie Talianska a jeho odchod domov zo šampionátu. O neuveriteľných 13 rokov sme zažili to isté na vlastnej koži. Aj taký je futbal, šport či život. Na druhej strane sa nesmieme ľutovať, ale naopak sa učiť bojovať a ísť výkonom tak dopredu, že naše sebavedomie a skúsenosti nás nezlomia voči favoritom, ktorým v
oboch prípadoch bolo Anglicko. Boli sme lepším mužstvom iba časť zápasov, možno sme chceli brániť, možno sme kondične nedokázali odohrať vyrovnanú partiu celých 90 minút. To vedia tréneri a hráči lepšie ako my. Toto by mala byť cesta a zároveň cieľ. Treba však vidieť realitu, taký schopný káder len ťažko dokáže Slovensko neustále produkovať. Náš systém a spoločnosť nie sú nastavené tak, aby to tak bolo. Futbal nie je zdravo fungujúci ekonomicky, športovo, ale na druhej strane sme toto nevedeli produkovať nikdy dlhodobo. Nevedia to zabezpečiť ani také veľmoci, akými sú Nemecko, Brazília a ani Anglicko, hoci ich ciele a méty sú s našimi rozdielne. My však na rozdiel od iných málo pracujeme na chybách , ktoré vidíme a oveľa ťažšie sa presadzujú zmeny napríklad oproti precíznym Nemcom. Po neúspechu na ME 2004 v Portugalsku stanovili jasne pravidlá pre kluby a
reprezentácii sa musela prispôsobiť bundesliga (počet cudzincov a zameranie na prácu s mládežou) a zrazu prišla generácia Müllera, Lahma a ďalších skvelých hráčov, ktorí vrátili Nemecko na výslnie svetového futbalu.
Rozrastá sa členská základňa podľa tvojich predstáv? Koľko má v súčasnosti členov?
Stabilne nám pribúda 100 členov ročne, takže je nás súčasnosti 700 a to už je dosť na zvládnutie prevádzky fanklubu ako takého. Systém dobrovoľnosti už prestáva byť funkčný a treba sa pozrieť inak – jednoducho nemôže fungovať na pár dobrovoľníkoch. Môže, ale potom sa nebude rozvíjať.
Aké akcie fanklub chystá v nasledujúcom období?
Pracujeme na stabilných fanzónach, výjazdoch, krstoch zaujímavých kníh a v najbližšom období budú či boli výrazne jubileá skvelých futbalových osobností, z ktorých sa zrazu stali priatelia Sú to bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Vladimír Ekhardt, Adolf Scherer, Anton Švajlen, Karol Dobiáš a ďalší. Tento rok sa začne Európska liga národov a niektorí navštívime aj MS v Rusku.
Aké je tvoje najväčšie želanie do roku 2018?
V tomto roku po futbalovej stránke nie sú žiadne méty, čo sa týka reprezentácie – všetko podstatné príde až v roku 2019 a následne vyvrcholí v roku 2020 na ME. Určite si však želáme atraktívnych súperov, nové krajiny na ich spoznávanie. V novom roku 2018 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosť, pohodu v rodinnom kruhu a v práci. Novozvolenému predstavenstvu fanklubu veľa nápadov a sily do ďaľšieho fanklubového obdobia.
Hokejová legenda Jozef Golonka od soboty 6. januára nosí na chrbte osem krížikov. Niekdajší skvelý hráč bratislavského Slovana s číslom 9 oslavuje svoje 80. narodeniny stále v celkom dobrom zdraví.
Útočník s číslom deväť bol skvelý technik, veľký bojovník, kanonier, miláčik tribún, ktorého vlastní milovali a súperi preklínali. Golonka ako dlhoročný center bratislavského Slovana, ale aj hrdý reprezentant Československa vynikal na ľade ostrosťou vo všetkých herných činnostiach a aj preto si vyslúžil prezývku „Žiletka“.
Legendárny hokejista štartoval na ôsmich MS a troch ZOH. Z MS si odniesol štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Na ZOH 1968 v Grenobli priviedol ako kapitán československú reprezentáciu k strieborným medailám, štyri roky predtým získal na olympiáde v Innsbrucku bronz.
Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy.
Jozef Golonka je aj veľký priaznivec futbalu, dobre sa pozná s viacerými svojimi rovesníkmi, hlavne s Jožkom Adamcom. V minulosti sa tiež zúčastnil na viacerých akciách fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
Hamšík prekonal Maradonu a je najlepším strelcom v histórii SSC Neapol
Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík už je osamoteným najlepším strelcom v histórii talianskeho klubu SSC Neapol. V rámci všetkých súťaží má 30-ročný stredopoliar a kapitán „partenopei“ na konte 116 gólov, od legendárneho Argentínčana Diega Armanda Maradonu (115) sa odpútal presným zásahom do siete Sampdorie Janov (3:2) v domácom sobotňajšom zápase 18. kola talianskej Serie A 2017/2018.
Hamšík strelil víťazný gól, v 39. min po prihrávke Belgičana Driesa Mertensa zblízka poslal loptu do siete a svoj tím prvýkrát v zápase do vedenia. V 70. min slovenského záložníka na ihrisku nahradil Poliak Piotr Zieliňski. Neapol vďaka výhre má istotu, že aj po víkende bude lídrom Serie A. ,,Som šťastný, že som skóroval, ale ešte viac ma teší, že sme zvíťazili. Je to skvelý úspech. Som rád, že práve tento zásah nám zariadil triumf. Odzrkadľuje to dlhé roky môjho úsilia v Neapole. Musím pokračovať v tvrdej práci, pretože chcem dosiahnuť ešte viac,“ cituje Hamšíka oficiálny web Neapola.
Odchovanec Jupie Podlavice a Slovana Bratislava sa na Maradonovu úroveň dostal minulú sobotu, vtedy skóroval v ligovom stretnutí na pôde FC Turín (3:1 pre SSC). Tá trefa pre neho bola druhým tohtosezónnym gólom, prvým od 1. októbra, keď sa presadil v domácom ligovom zápase proti Cagliari (3:0). Stošestnásť gólov Hamšík rozdelil nasledovne: 96 v Serie A, päť v národnom pohári a pätnásť v pohárovej Európe. Maradona má za Neapol na konte 81 ligových zásahov, v Talianskom pohári 29 a päť v európskych súťažiach.
Ďalšie rekordy má Hamšík na dosah v národnom tíme. Dosiaľ zaň odohral 103 duelov, rekordérom je Miroslav Karhan (107). V historickom poradí reprezentačných kanonierov je Hamšík s 21 zásahmi tesne tretí – líder poradia Róbert Vittek má na konte 23 gólov, Szilárd Németh o jeden menej (22).
Strieborný z Tokia Anton Švajlen oslavuje osemdesiatku
V nedeľu 3. decembra sa dožil významného a krásneho životného jubilea 80 rokov účastník olympijských hier v roku 1964 v Tokiu a brankár strieborného futbalového mužstva bývalého Československa na tomto podujatí Anton Švajlen.
Rodák zo Solčian (narodený 3. 12. 1937) je dlhoročným predsedom Olympijského klubu Košice, predsedom Združenia olympijských klubov SR a jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Futbalovú kariéru začal v Topoľčanoch, potom hrával za Trenčín, Prievidzu a vrchol slávy dosiahol ako brankár VSS Košice.
V najvyššej čs. súťaži odchytal 334 duelov. Pred desiatimi rokmi vyšla v spolupráci s Mariánom Kafkom jeho autobiografia s názvom „Sedem vyznaní futbalového kapitána“, ktorú pokrstili v jeho rodných Solčanoch.
Nastúpil v niekoľkých prípravných zápasoch reprezentačného A mužstva, sedel aj na lavičke v bezgólovej kvalifikácii MS 1965 Portugalsko – Československo v Porte, ale prednosť na trávniku dostal vtedy Vencel. V novinách sa však po skvelých výkonoch objavovali o ňom i titulky: „Inter – Švajlen 0:0, Bohemians – Švajlen 0:1“ a pod.
Aj tak teda pútal Tono, ktorý sa v rozohranom ročníku 1964/65 stal kapitánom tímu a bol ním až do odchodu z VSS, kde skončil kariéru, do Brezna, odkiaľ do Košíc prišiel ako brankár, ale vrátil sa tam ako tréner. Pre to všetko ho zdobí Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka i Zlatý odznak SFZ.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
V piatok 24. novembra sa v hoteli Bratislava uskutočnil krst 316-stranovej publikácie s názvom Pamätnica Bratislavského futbalového zväzu. Jej autormi sú Jozef Kšiňan, Milan Valko, Vladimír Wänke, Rudolf Hupka a zostavovateľom Tomáš Černák. Pod moderátorskou taktovkou Marcela Merčiaka a Ľuboša Hlavenu a po príhovore predsedu BFZ Juraja Jánošíka sa slávnostný večer začal privítaním všetkých okolo 120 hostí. Medzi nimi bol aj nový predseda BSK Juraj Droba a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie Roman Táborský.
Krstnými otcami boli bývalí skvelí čes. reprezentanti, bratia Ján a Jozef Čapkovičovci a predseda ObFZ Ľubomír Suchý, ktorý je v tejto funkcii od roku 1998. Krstilo sa šampanským, trávou a vápnom. Na peknej a milej slávnosti sa zúčastnili viacerí významní funkcionári, tréneri na čele s Jozefom Venglošom, trénerom 20. storočia na Slovensku a členom Siene slávy slovenského futbalu a niekdajší skvelí hráči, ako Jurkemik, Urban, Vencel st., Buberník, Dobiáš a ďalší. ,,Je mi veľkou cťou, že sa mi dostalo tej príležitosti uviesť do života knihu o dejinách futbalu v Bratislave a v jej okolí. Tento fakt si cením o to viac, že sa tak stáva počas môjho funkčného obdobia na pozícii predsedu Bratislavského futbalového zväzu, pretože jeden z mnohých cieľov, ktoré som si pri nástupe do funkcie stanovil, bol aj aj vznik tejto publikácie. Predkladaná publikácia je výsledkom dlhého, systematického výskumu a práce jej autorov. Keď som ich pred niekoľkými rokmi oslovil a poprosil, či by nemohli pomôcť pri vzniku knižky mapujúcej históriu futbalu v hlavnom meste Slovenska a zároveň aj v celom bratislavskom regióne, vedeli, že sa vydávajú na dlhú a neľahkú cestu. Mali pred sebou pole neorané a museli začať stavať na zelenej lúke. Alebo futbalovou terminológiou povedané na zelenom ihrisku. Preto sa veľmi teším, že sa im podarilo neľahkú úlohu zvládnuť a všetkým fanúšikom bratislavského futbalu tak môžeme spoločne ponúknuť túto ojedinelú publikáciu,“ povedal vo svojom príhovore predseda BFZ Juraj Jánošík.
V knihe je spracovaná bohatá história bratislavského futbalu od jeho úplných počiatkov na konci 19. storočia až po súčasnosť. Pamätnica obsahuje okrem textu aj veľké množstvo fotografií mapujúce dejiny bratislavského futbalu a jeho najvýznamnejších postáv či logá jednotlivých klubov príslušiacich pod BFZ.
Majster Európy Ján Pivarník oslavuje 70. narodeniny
Bývalý československý futbalový reprezentant, majster Európy z roku 1976, Ján Pivarník má v dnes 13. novembra 70 rokov.
Jeden z najrýchlejších krajných obrancov československých futbalových trávnikov patril k oporám obranných radov národného tímu na ME 1976. Dostal sa aj do nominácie najlepšej jedenástky európskeho šampionátu. Dva roky pred ME 1974 Pivarníka ako hráča Slovana Bratislava, s ktorým vyhral dva československé tituly (1974, 1975), vyhlásili za najlepšieho československého futbalistu. Takisto bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF).
Ján Pivarník sa narodil 13. novembra 1947 vo východoslovenskej obci Cejkov. Futbalovú kariéru začal v klube Slavoj Trebišov, v ktorom strávil sezónu 1965/1966. Mladý talentovaný obranca neušiel pozornosti funkcionárov VSS Košice, za ktorý ako 19-ročný debutoval v najvyššej československej súťaži. V metropole východného Slovenska pôsobil v rokoch 1966 až 1972. V roku 1972 vymenil Košice za Bratislavu. V Slovane sa stal jedným z najlepších obrancov bývalého Československa. V belasom drese získal v rokoch 1974 a 1975 dva tituly majstra Československa a v roku 1974 aj Československý pohár. Celkovo v najvyššej československej lige odohral 267 zápasov a ako obranca strelil 14 gólov. V Bratislave okrem futbalu stihol vyštudovať právo, oženiť sa s herečkou Jarmilou Koleničovou, s ktorou má dcéru Alexandru a syna Tomáša.
Bohatá je aj Pivarníkova trénerská kariéra. Ako asistent hlavného trénera pôsobil v prvej polovici 80. rokov 20. storočia v rakúskom klube Austria Viedeň a v portugalskom klube Sporting Lisabon. Potom nasledovalo dlhoročné trénerské pôsobenie v arabských krajinách ako Kuvajt, Saudská Arábia, Katar, Omán či Spojené arabské emiráty. S kuvajtským tímom Al Qadisiya získal v roku 1994 Ázijsky pohár. Ako hlavný kouč pôsobil v „devätnástke“ Ománu (1995/1996) a v arabských kluboch Al Salmiva (1997/1998), Al Arabi Kuwajt (1998/1999), Al-jazira Club (1999/2000), Al Arabi Kuwajt (2000/2001), Al Kuwait Kaifan (2002/2003) a Al Qadisiva Al Khubar (2003/2004).
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
Vydarená fanzóna bola spojená s krstom knihy Futbalové esá
V poslednom stretnutí kvalifikácie MS 2018 Slovensko – Malta (5:1) sa už tradične v trnavskom hoteli Phoenix uskutočnila fanzóna, ktorú moderoval Marcel Merčiak a bola spojená s krstom knihy Futbalové esá. Napísal ju známy autor viacerých športových kníh Ladislav Harsányi a jej krstným otcom bol legendárny Jozef Adamec, ktorému výdatne asistovali Jozef Štibrányi a Richard Hamšík, otec Mareka, nášho skvelého reprezentanta. Na ďalšej vydarenej akcii sa zúčastnilo okolo 130 fanklubákov a hostí.
,,Stretávame sa tu už piaty raz počas tejto kvalifikácie a pevne verím, že nie naposledy. Všetci vieme, aká súhra okolností musí hrať v náš prospech, aby sme sa dostali do baráže. Je dobré, že znova môžeme siahnuť k futbalovej knihe a každá takáto publikácia o športe je veľmi dôležitá. Táto bude veľmi dôležitá pre našich mladých ľudí, ktorí každý týždeň počas víkendov zasadajú k televíznym obrazovkám, aby sledovali obrovské hviezdy svetového futbalu z najpoprednejších európskych súťaží. Ešte raz vás veľmi srdečne vítam na krste knihy Futbalové esá,“ povedal Marcel Merčiak.
V knihe sú profily 52 špičkových hráčov a je tam aj jedenástka hráčov, ktorí sú stále v našom reprezentačnom výbere. ,,Je to výber toho najlepšieho na svete a v Európe a som rád, že v tejto knihe sa nestratia ani slovenskí reprezentanti. Na knihe som pracoval asi rok, ale keďže vývoj je vo futbale nezastaviteľný a letné prestupy priniesli veľké zmeny, musel som veľa textov prerábať,“ vraví L. Harsányi. Kniha sa pokrstila slovenskou trávou a voňavkou FC Barcelona preto, lebo jej hráči spolu s Realom Madrid sú v tejto publikácii najviac zastúpení a dvaja autorovi synovia tiež drukujú katalánskemu veľkoklubu.
Merčiak sa vzácnych hostí opýtal, že keby si mali vybrať do mužstva, ktoré by viedli zo svetových a našich hráčov, kto by to bol? ,,V každom prípade by tam mali miesto Jožko Adamec, Janko Popluhár, Vildo Schrojf a zo súčasných by tam určite patril Marek Hamšík, Martin Škrtel a Juraj Kucka. Zo svetových môj miláčik Lionel Messi, ale aj Cristiano Ronaldo a kopa ďalších hráčov,“ povedal Jozef Štibrányi. ,,Všetci sú v tejto knihe skutočne výborní, aby som nikoho neurazil, prikláňam sa k menám, ktorého vymenoval Jožko Štibrányi. V tejto knihe je skutočná smotánka svetového futbalu,“ zdôraznil Jozef Adamec. ,,Pán Štibrányi to veľmi dobre zhodnotil, vo veľkej & eacute;r e československého futbalu sme mali skutočne veľa skvelých hráčov. Dvaja sedia vedľa mňa, tým je povedané všetko. Dôležité je však, že máme aj veľmi sľubnú mladú generáciu, myslím hlavne na Milana Škriniara a Stanislava Lobotku, ktorí sú už stabilnými členmi reprezentačného mužstva Slovenska,“ hovorí Richard Hamšík.
Na záver krstu M. Merčiak obzvlášť poďakoval oficiálnemu fanklubu slovenskej reprezentácie za to, že pod vedením jeho predsedu Romana Táborského v posledných trinástich mesiacoch urobil maximum pre náš tím, aby mal veľkú podporu aj v cudzom prostredí, či to už bolo v Slovinsku, Anglicku, Škótsku, alebo aj v Litve a na Malte.
Na stretnutí sa najviac hovorilo o našich vyhliadkach v kvalifikácii F-skupiny MS 2018 a hlavne, či postúpime do baráže. Prvou podmienkou bolo naše víťazstvo nad Maltou a potom, aby Slovinsko neprehralo so Škótskom. To sa splnilo, oveľa horšie bolo, že v pondelok Chorvátsko vyhralo na Ukrajine a Írsko v Cardiffe nad Walesom. Teoretickú šancu sme definitívne stratili v utorok po domácom víťazstve Grécka nad Gibraltárom 4:0 v kvalifikačnej H-skupine. Tréner Ján Kozák mal teda pravdu, keď povedal, že jeho zverencom bude chýbať na účasť v baráži majstrovstiev sveta jediný bod.
Majster Európy z Belehradu z roku 1976 a ikona košickej Lokomotívy Jozef Móder sa v utorok 19. septembra dožil okrúhlych 70 rokov.
Niekdajší vynikajúci stredopoliar zasvätil najväčšiu časť svojej kariéry práve modro-bielym. A to napriek tomu, že sa narodil v Tvrdošovciach pri Nových Zámkoch. Loky ho zlákala a nakoniec si získala i jeho srdce. V klube pôsobil v rokoch 1967 až 1983, s dvomi krátkymi prestávkami. Dobrý priateľ reprezentačného trénera Jána Kozáka sa zaradil medzi najväčšie osobnosti klubovej histórie. S Lokomotívou dvakrát vyhral Československý pohár, zahral si s ňou i v pohárovej Európe. Rýchly a vytrvalý záložník s tvrdou strelou, kvalitný technik, dirigent hry, obávaný strelec rohových kopov. Vo federálnej lige odohral 318 zápasov, dal 75 gólov. S košickou Lokomotívou dvakrát vyhral Československý pohár (1977, 1979), s klubom účinkoval v PVP i pohári UEFA. Československo reprezentoval 17-krát, dal 3 góly. Na ME 1976 získal zlatú medailu.
Kluby: Družstevník Tvrdošovce (1960-1965), Inter Bratislava (1966-1967), Lokomotíva Košice (1967-1971), Dukla Praha (1971-1973), Lokomotíva Košice (1973-1980), Grazer AK (Rakúsko 1980-1982), Lokomotíva Košice (1982-1983)
Jozefovi Móderovi k jeho jubileu zo srdca gratulujeme a prajeme všetko len to najlepšie, hlavne pevné zdravie!
Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík oslavuje vo štvrtok 27. júla 30 rokov. Ofenzívny stredopoliar slovenskej reprezentácie a kapitán talianskeho klubu SSC Neapol púta pozornosť futbalovým umením, ale aj vzorným vystupovaním na ihrisku i mimo neho. Šesťnásobný (2009, 2010, 2013, 2014, 2015, 2016) víťaz ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky (SR) sa svojimi výkonmi zaradil medzi najlepších a najpopulárnejších futbalistov nielen na Slovensku, ale aj na svete.
Marek Hamšík sa narodil 27. júla 1987 v Banskej Bystrici. K futbalu ho priviedol otec Richard Hamšík, bývalý aktívny futbalista. Ako štvorročného ho zapísal do súkromnej futbalovej školy JUPIE v Podlaviciach, ktorá sa v roku 1997 spojila s klubom FK Podlavice a tak vznikol futbalový klub FK JUPIE Banská Bystrica-Podlavice. V mládežníckom podlavickom klube pôsobil do roku 2002, keď podpísal zmluvu so Slovanom Bratislava. Ako mladší a starší dorastenec získal s bratislavským klubom slovenský majstrovský titul. V A-tíme Slovana Bratislava debutoval začiatkom novej sezóny roku 2004. V belasom drese prvého tímu odohral šesť zápasov a strelil jeden gól.
Ešte v tom istom roku sa pre mladučkého Hamšíka otvorili dvere do sveta veľkého futbalu. Prestúpil do talianskeho klubu Brescia Calcio. Mal 17 rokov, keď debutoval v drese Brescie v najvyššej talianskej súťaži Serii A. Jeho výkony gradovali a bolo len otázkou času, kedy prestúpi do silnejšie klubu. Záujem o jeho osobu bol značný. Za 5,5 miliónov eur ho napokon získal v roku 2007 SSC Neapol. V roku 2010 sa vo veku 22 rokov stal najmladším kapitánom v histórii SSC Neapol. Doteraz za tento klub odohral 452 zápasov a strelil 113 gólov. Hamšík patrí medzi ikony neapolského klubu. Svojou hrou, oddanosťou klubu a skromným vystupovaním si získal srdcia vášnivých neapolských fanúšikov.
Banskobystrický rodák je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej reprezentácie, za ktorú doposiaľ odohral 97 zápasov a strelil 21 gólov. S kapitánskou páskou na rukáve priviedol v roku 2010 reprezentačný tím do osemfinále majstrovstiev sveta (MS) v Juhoafrickej republike (JAR). K lídrom reprezentačného výberu patril aj na francúzskych majstrovstvách Európy (ME) v roku 2016, na ktorých sa Slovensko prebojovalo tiež do osemfinále.
K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.
Pavel Príkopa, dlhoročný matrikár Bratislavského futbalového zväzu a sekretár BFZ sa v stredu 12. júla dožil významného životného jubilea 60 rokov. Najdlhšie pôsobiaci zamestnanec BFZ je aj členom fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie od jeho vzniku.
Rodák z Bratislavy detstvo strávil na Ľudovom námestí v blízkosti štadiónov Tehelného poľa a Pasienkov, kde chodil na ligové zápasy Slovana a Interu. Futbal za žiakov hrával za Slovan Energia Bratislava, ZŤS Petržalka a v dorasteneckom veku presídlil do Vinohradov. Keď mal ísť k mužom do juniorky, tak sa vážnejšie zranil. Vtedy sa vydal na rozhodcovskú dráhu a od 19-rokoch vykonával túto činnosť. ,,Najprv som si urobil kurz rozhodcu III. triedy, postupne od mládežníckych súťaží som sa dostal až do seniorských súťaží III., II. a I. triedy. Potom nasledovali vtedajšie majstrovstvá kraja a neskôr som postúpil do národný ch súťaží riadených SFZ, kde som v rokoch 1987 – 1994 rozhodoval stretnutia II. SNL. Po tridsiatich rokoch som ukončil kariéru rozhodcu. Bolo to v marci v roku 2006 finálovým stretnutím o Pohár BFZ na Pasienkoch medzi Iskrou Petržalka a Slovan Bratislava B (2:0) . Odvtedy som začal vykonávať funkciu delegáta v súťažiach ObFZ Bratislava-mesto a v rokoch 2007 a 2010 aj v SFZ na stretnutiach I. a II. ligy,“ hovorí jubilant.
Pavel Príkopa sa roky podieľa na organizovaní mnohých mládežníckych turnajov v rámci BFZ. Spolu s Ladislavom Jaborekom založili známy turnaj prípraviek Attract Kerobaj Cup, ktorý na budúci rok už oslávi 20. ročníkov. Z mládežníckych akcií je nepretržite pri medzinárodnom turnaji žiakov BRATISLAVA CUP, ktorý v decembri tohto roku napíše už svoj 23. ročník. Dlhoročnú tradíciu má Zimná halová liga mladších a starších žiakov, takisto každoročné družobné stretnutia žiackych výberov mládeže z Moravy a Bratislavy na úrovni ObFZ Bratislava-mesto. Od roku 2001 je profesionálnym pracovníkom BFZ. Za jeho éry zažil piatich predsedov BFZ, Mariana Horského, Vladimíra Wänkeho, Andreja Machoviča, Ladislava Bernera a Juraja Jánošíka, ktorých si nesmierne váži.
Vedenie fanklubu slovenskej reprezentácie sa pripája k početným gratulantom, oslávencovi k životnému jubileu želá hlavne veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a životného optimizmu!
Strieborní chlapci z Čile si dokonale užili krásne stretnutie
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti svojho 7. výročia pod vedením predsedu Romana Táborského a jeho zástupcu Miloša Kopču zorganizoval vo štvrtok 15. júna ďalšiu parádnu akciu, na ktorú môžu byť právom hrdí. Dva dni pred dovŕšením 55. výročia skvelého finále v Čile na MS 1962 Československo – Brazília (1 : 3, hralo sa 17. júna v Santiago) sa na pôde Siene slávy slovenského futbalu v Bratislave stretli šiesti priami aktéri najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Avizovaní Jan Lála a Josef Kadraba z vážnych rodinných dôvodov nemohli prísť.
Slovákov zastupovali legendy Jozef Adamec, Adolf Scherer, Titus Buberník a Jozef Štibrányi, čechov Václav Mašek a Josef Jelínek. Všetkých hostí najprv privítala v nových priestoroch Siene slávy hovorkyňa SFZ Monika Jurigová. Potom si zobral slovo Roman Táborský. Povedal: ,,Je pre nás veľkou cťou privítať vás všetkých pri tomto krásnom výročí. Zišli ste sa tu v skvelej zostave, toto podujatie sme neurobili pre nás, ale predovšetkým pre vás, aby ste sa mohli stretnúť a porozprávať sa. Možno ste boli sklamaní z finálového výsledku, ale v každom prípade ste dosiahli jeden z najväčších úspechov československého športu a futbalu.“
Najstarším spomedzi šestice skvelých hráčov je 83-ročný Titus Buberník. ,,Je to milé prekvapenie, sme veľmi radi, že aj po toľkých rokoch sa ešte na nás nezabudlo. Na MS v Čile si sem-tam aj spomeniem, lebo vo svojom dome mám z tohto podujatia niekoľko fotografií a hlavne dosť výstrižkov. Vtedy sme boli mladí, plní elánu a síl, je na čo spomínať.“
Adolf Scherer prišiel na stretnutie spolu s manželkou až z Francúzska, kde roky žije. ,,Pred MS nám nikto neveril, odchádzali sme v skromnosti. Novinári nám v ich článkoch v tlači radili, aby sme radšej zostali doma, že v Čile nemáme šancu na úspech. V skupine sme mali silných španielov, brazílčanov s výborným Pelém a mexičanov. To mal byť náš koniec,“ spomínal obávaný československý kanonier Adolf Scherer, ktorý dlhé roky žije vo Francúzsku. ,,O slovenskom futbale mám celkom dobrý prehľad. Minulý rok som bol na všetkých zápasoch, ktoré Slováci odohrali na európskom šampionáte vo Francúzsku. Som veľmi rád, že sa im na ňom darilo. Rovnako ma potešili aj mladí futbalisti, ktorí teraz budú hrať na majstrovstvách Európy do 21 rokov v Poľsku. Aj oni sú dôkazom toho, že slovenský futbal ide výkonnostne hore,“ dodal Adolf Scherer, ktorý k senzačnému striebru na MS 1962 prispel tromi gólmi.
,,Veľmi ma potešilo, že ste si na nás spomenuli a na Slovensku urobili takéto milé stretnutie. Som rád, že som sa po dlhšom čase mohol stretnúť so spoluhráčmi z reprezentácie. Na Slovensko chodím veľmi rád, lebo tu mám ešte veľa priateľov,“ povedal bývalý dlhoročný československý reprezentant Josef Jelínek a pokračoval: ,,U nás v Česku si na náš úspech v Čile spred 55 rokov teraz ešte nikto nespomenul, nič takéto nepripravil – a dnes už je 15. júna. Preto som s veľkou radosťou prišiel k vám. My starí internacionáli si veľmi ceníme, že nezabúdate na naše úspechy.“
Takmer rovnaký názor mal aj Václav Mašek, ktorého šanca stretnúť a pozdraviť spoluhráčov z MS 1962 dojala až k slzám. ,,V Čile sme prežili najkrajšie chvíle futbalovej kariéry. To sú okamihy, ktoré nám navždy zostanú v pamäti. Aj ten môj gól, ktorý som dal mexičanom už v 10. sekunde zápasu. Ten okamih už navždy zostane v histórii, hoci sa našiel futbalista, ktorý na MS dal ešte ´skorší´ gól (MS 2002, pozn.),“ s úsmevom skonštatoval úspešný strelec do siete Mexika.
Zo SFZ sme sa retro autobusom z roku 1968, v ktorom bol transparent ,,Vítame vás strieborní chlapci z Čile z MS vo futbale 1962,“ presunuli na bratislavský Hrad, konkrétne do reštaurácie Parlamentka na slávnostný obed. Medzi hosťami bol aj Milan Lešický, člen VV SFZ a všetkých ešte raz privítal Roman Táborský. ,,Všetci, ktorí na Slovensku milujeme futbal, vieme, čo sa za rokom 1962 v Čile skrýva. Je to jeden z najväčších a najhonosnejších úspechov československého futbalu a športu vôbec. Patríte medzi zlatú generáciu futbalu a hoci o dva roky ďalší fantastickí športovci nám urobili skvelé meno na OH v Tokiu 1964, som presvedčený o tom, že ešte nikdy v histórii nezískala športová značka československého športu taký kredit a punc, ako váš úspech na 7. MS v Čile. Za to vám patrí úprimná vďaka, obrovský potlesk a takisto je skvelé, že ste mali ďalších nasledovníkov, ktorí v roku 1976 v Belehrade získali historický titul majstra Európy. Želám si iba jedno, aby ste tu boli s nami čo najdlhšie,“ povedal vo svojom krátkom plamennom príhovore známy moderátor Marcel Merčiak. Jeho slová od srdca dojali všetkých prítomných.
Vzácnych hostí prišli pozdraviť štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek, ktorý mal aj krátky prejav. Takisto trojnásobný Futbalista roka a poslanec NR SR Dušan Tittel a veľký priaznivec športu a bývalý minister školstva Dušan Čaplovič. Prvý menovaný internacionálov obdaroval vkusnými kravatami a druhý zasa kvalitným bielym vínom. Na oplátku zasa Václav Mašek obdaroval spolu s Josefom Jelínkom Slovákov knihou pod názvom ,,Václav Mašek, verné sparťanské srdce,“ je to veľká biografia o futbalovej legende. Roman Táborský a Dušan Tittel našim internacionálom odovzdali pamätné plakety s menami všetkých hráčov, ktorí boli v Čile. Čestnými členmi slovenského fanklubu sa stali Václav Mašek a Josef Jelínek, pri tejto príležitosti im Roman Táborský a Miloš Kopča odovzdali pekné šály.
Z Bratislavy jazda historickým autobusom Škoda RTO pokračovala do neďalekého Bernolákova. Po príchode nám vo veľkej horúčave dobre padlo krátke posedenie v útulnom penzióne Pálenica, kde nás privítali fanklubáci, jeho majiteľ Peter Guldan a Peter Hlúbik sa zasa postaral o chutné občerstvenie. Ďalší verný fanklubák Vladimír Strieženec poslal našim internacionálom z Vinárskych závodov Topoľčianky niekoľko fliaš výborného vínka. Z penzióna sme sa vybrali na miestny cintorín. Roman Táborský položil kyticu kvetov na hrobe Jána Popluhára, futbalistu 20. storočia. Spolu s nami bola aj jeho dcéra Iveta Palovčíková a okolo hrobu sa zhromaždili všetci šiesti internacionáli, ktorí si minútou ticha uctili pamiatku skvelého človeka a futbalistu.
Na spiatočnej ceste do Bratislavy sa spievala francúzska, česká a slovenská hymna. O skvelú náladu a atmosféru sa staral hlavne Jožko Štibrányi, ktorý má stále energie na rozdávanie. Lúčenie bolo ťažké, ale o to srdečnejšie. ,,Ďakujeme vám za skvelé prijatie a hlavne za to, že sme niekoľko hodín znova mohli byť spolu. Toto stretnutie sme si dokonale užili,“ zdôraznil Václav Mašek.
Na krste knihy o Ladislavovi Kubalovi bol aj fanklub slovenskej reprezentácie!
V tomto mesiaci sa na štadióne Camp Nou, kde sídli svetoznámy španielsky klub a päťnásobný víťaz Ligy majstrov FC Barcelona krstila kniha o legendárnom futbalistovi Ladislavovi Kubalovi. Na veľmi peknej slávnosti sa zúčastnil aj početnejší fanklub slovenskej reprezentácie na čele s jeho predsedom Romanom Táborským a dvaja rodáci z Trnavy – autor knihy Mojmír Staško a vydavateľ Július Šefčík. Krstilo sa na španielske pomery netradične – slivovicou.
Je chvályhodné, že spoločnosť Sport legal zaradila tohto skvelého hráča so slovensko-maďarskými koreňmi do svojej knižnej edície Športové legendy. Mimochodom, unikátnym bol tým, že si obliekol reprezentačný dres Československa (6), Maďarska (3) a Španielska (19. razy). ,,Kniha má názov ,,Ten, kvôli ktorému sa staval Camp Nou“. Je teda logické, že sa aj na tomto gigantickom štadióne uskutočnil jej krst, má dve verzie, slovenskú a španielsku. Pri knihe sa spolupracovalo s bývalými hráčmi FC Barcelona. Boli to Allan Simonsen, Hans Krankl, Zurija a tiež, ktorých mal Kubala pod sebou v reprezentácii, ako napríklad Cardenosa. Veľmi nám pomohol bývalý španielsky reprezentant, 80-ročný pán Justo Tejada, doslova živá encyklopédia, ktorý hral za Barcelonu od roku 1950 do roku 1960 po boku Kubalu. Takisto sa spolupracovalo s Daučíkovcami a Kubalovcami, hlavne so synom Ladislavom. Kniha má 488 strán a je v nej okolo 500 fotografií, ktoré sme čerpali od rodiny Kubalovcov, Daučíkovcov, zo Slovenska, Česka. Významnou mierou ku všetkému prispela Barcelona, ktorá zaujala ku knihe veľmi pozitívny postoj. Veľká vďaka patrí aj Ramonovi Alfonsedovi, šéfovi bývalých hráčov FC Barcelona, “ povedal nám Mojmír Staško, uznávaný futbalový novinár.
Krst sa uskutočnil v sobotu 6. mája priamo pri soche Ladislava Kubalu v dopoludňajších hodinách pred ligovým zápasom FC Barcelona – Villarreal a zúčastnilo sa na ňom veľa bývalých hráčov tohto slávneho klubu. Kniha vyvolala veľký záujem španielskych médií, krst si nenechal ujsť napríklad také významné periodikum ako je El Mundo Deportivo, FC Barcelona informáciu s fotografiami zverejnil na svojom twitterovskom účte i klubovej web stránke. ,,Pekné gesto od domácich bolo, že nás obliekli do dresov Barcelony, do tej historickej repliky, s golierikom a šnúročkami. Dali nám vyrobiť mená s číslom 10. Vedenie klubu nás na spomínaný zápas pozvalo do prezidentskej lóže, čo bol pre všetkých obrovský zážitok. Na stretnutí prezident FC Barcelona Josep Maria Bartomeu nám veľmi ďakoval za napísanie tejto knihy,“ dodal ešte M. Staško.
Fanklubáci využili pozvanie do múzea kde nás všetkých pozvali, urobili sme si spoločnú prehliadku Barcelony a následne sa ešte presunuli do Portugalska a navštívili Batalhu, Nazaré a hlavne Fatimu pri príležitosti jubilea.
Celý fascinujúci príbeh Ladislava Kubalu si môžete prečítať v knihe, zakúpiť sa dá cez stránku www.sportovelegendy.sk
Peter Dubovský by sa v nedeľu 7. mája dožil 45 rokov
Nebyť tragického pádu zo skaly v Thajsku v roku 2000, dožil by sa v nedeľu 7. mája veľký futbalový talent a idol mnohých začínajúcich futbalistov Peter Dubovský 45 rokov. Je dodnes jediný slovenský futbalista, ktorý si obliekol dres španielskeho Realu Madrid, jedného z najslávnejších futbalových klubov na svete.
Peter Dubovský sa narodil 7. mája 1972 v Bratislave. Vyrastal v bratislavskom Novom Meste neďaleko futbalového ihriska klubu Vinohrady Bratislava. V malom bratislavskom klube sa začala odvíjať jeho výnimočná, ale žiaľ predčasne ukončená kariéra. Ihrisko, na ktorom urobil svoje prvé futbalové kroky, už v súčasnosti neexistuje. Na jeho mieste dnes stojí nákupné centrum. Dubovský ešte patril ku generácii chlapcov, pre ktorých bol šport aktivitou číslo jedna. Okrem futbalu rád plával, lyžoval či hral tenis. Už ako dorastenec hral taký futbal, že sa na zápasy dorasteneckej ligy chodili pozerať aj hráči A-mužstva Slovana Bratislava. Aj preto už vo veku sedemnásť rokov nastúpil na svoj prvý zápas prvého mužstva Slovana.
Mladý Dubovský prezývaný Bobo, Dubo alebo Dubák, sa takmer okamžite stal miláčikom tribún bratislavského Tehelného poľa. V roku 1992 sa Dubovský svojimi 27 gólmi stal nielen kráľom strelcov federálnej ligy, ale výnimočnými výkonmi dotiahol Slovan k vytúženému federálnemu titulu. Slovan, ktorý v tej dobe trénoval Dušan Galis, tak pretrhol sedemnásťročnú dominanciu českých klubov v najvyššej československej súťaži. Celkovo v belasých farbách prvého mužstva Slovana odohral 93 súťažných duelov a strelil 59 gólov.
V septembri 1991 odohral Slovan Bratislava v Pohári UEFA dvojzápas so španielskym klubom Real Madrid. Slovan síce cez slávny klub nepostúpil z prvého kola, ale zanechal dobrý dojem. V prvom zápase strelil jediný gól Slovanu práve Dubovský. Aj pod dojmom z týchto zápasov, ale aj po úspešnom pôsobení Dubovského v reprezentácii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) si ho všimli predstavitelia Realu Madrid. O dva roky neskôr v roku 1993 sa Dubovský na päť rokov upísal slávnemu španielsku klubu.
Peter Dubovský patril k oporám československej a aj slovenskej reprezentácie. Jeden z najpamätnejších zápasov v drese československej reprezentácie odohral v Košiciach proti Rumunsku. Tromi gólmi zariadil víťazstvo 5:2, čím udržal končiace sa mužstvo v hre o postup na majstrovstvá sveta 1994 v USA. Za reprezentáciu Československa nastúpil celkovo v 14 zápasoch a strelil 9 gólov. Za reprezentáciu Slovenska nastúpil na 33 zápasov, v ktorých strelil 12 gólov. Osudným sa mu stal jeden z jeho nefutbalových koníčkov fotografovanie. Na dovolenke v Thajsku 23. júna 2000 zomrel po páde z výšky viac ako 10 metrov, keď si hľadal optimálne miesto na nafotenie vodopádov. Mal len 28 rokov a značnú časť kariéry ešte pred sebou. V roku 1993 sa stal prvým víťazom ankety Najlepší slovenský futbalista. Obsadil aj druhé miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia a štvrté miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia.
Kustód Ján Beniak túži po účasti na MS 2018 v Rusku
Neoddeliteľnou súčasťou každého realizačného tímu je funkcia kustóda. V slovenskej futbalovej reprezentácii túto funkciu zastáva Ján Beniak. K tejto práci ho priviedol tréner Vladimír Weiss, ktorý ho oslovil v roku 2000. Vtedy sa ešte staral aj o trávnik a postupne prešiel iba k práci kustóda. Od roku 2008 pracuje aj pri reprezentácii.
„Mal som veľké šťastie na vynikajúcich trénerov. Vlado Weiss dokazuje dodnes svoje vysoké kvality. Pri reprezentácii dal latku poriadne vysoko. Terajší tréner Ján Kozák má veľkú charizmu. Obaja sa vedeli trafiť do základnej zostavy.“ Prvým testom pre Jána Beniaka bola skupinová fáza Ligy majstrov, v ktorej si Artmedia zahrala v roku 2005. Potom prišli majstrovstva sveta v roku 2010 v JAR.
Veľký zážitok v Afrike
„Pred týmto svetovým šampionátom sme všetci mali veľké očakávania. Išli sme do neznáma, ale skúsenosti nám nechýbali. Pred týmto šampionátom som veľa nocí nespával, poctivo som balil materiál, ktorý išiel do dejiska dva týždne pred jeho začiatkom. V Afrike bolo v tom čase chladnejšie, zažili sme množstvo zážitkov. Ten najväčší deň po veľkom víťazstve nad Talianskom. Mali sme voľno a išli sme do nákupného centra. Keď nás spoznali obchodníci, tak vyšli von a začali tlieskať. Bol to naozaj veľký zážitok, vtedy nám behali po chrbáte zimomriavky.“
Slovensko sa minulý rok predstavilo po prvýkrát aj na majstrovstvách Európy, ktoré sa konali vo Francúzsku. „Na ME sme išli sebavedomejší a som rád, že sa nám opäť darilo. Inak pred každým zápasom musím byť na štadióne štyri a pol hodiny pred jeho začiatkom. Na každý zápas máme pripravené dve sady dresov. Tu sa nám však stala zaujímavá situácia. V zápase s Anglickom zlomili Petrovi Pekaríkovi nos a dres mal celý od
krvi. Museli sme mu ho vymeniť dvakrát. Potom sme pripravili ďalší dres. Všetko sme stihli a všetko dobre dopadlo.“
Chce zažiť Ligu majstrov so Slovanom
Ján Beniak okrem reprezentácii vykonáva funkciu kustóda aj v Slovane. „Na klubovej úrovni to mám o niečo ľahšie. Predsa len tréneri pracujú so stabilnejším kádrom. V reprezentácii dochádza k zmenám. Potom to musíme riešiť s technickým vedúcim Robom Tomaschekom, hľadáme voľné čísla a podobne. „Keď sme pri tom Slovane bol by som rád, keby som ešte raz zažil atmosféru Ligy majstrov. Verím, že tento sen sa na novom štadióne stane realitou,“ zdôraznil Ján Beniak.
Kustód reprezentácie má aj veľmi dobré oči. Pred odchodom na MS 2010 našiel deň pred odchodom v tráve na seneckom štadióne štvorlístok, ktorý si zobral so sebou a prinieslo mu to šťastie. Rovnako pochodil aj vo vo Francúzsku, keď ho našiel v deň zápasu s Anglickom a už vtedy vedel, že neprehráme.
Zberateľská vášeň
Má ešte jednu veľkú záľubu, zbiera futbalové dresy. Vo svoje zbierke ich má takmer sto. „Prvý som získal, keď sme sa s Petržalkou predstavili v Intertoto Cupe proti Celje. Odvtedy si so svojimi reprezentačnými kolegami vymieňame dresy. Nechýbajú mi ani klubové našich hráčov. Moju kanceláriu zdobia dresy Martina Škrtela, Vlada Weissa, či Mareka Hamšíka. Keď bude stáť nový štadión, tak ich ponúknem, nech ich vystavia na nejakom mieste.“
Ján Beniak kedysi hrával druhú ligu za Matadorku a momentálne má aj trénerskú kvalifikáciu. Ako tréner sa mu podarilo postúpiť s Polygrafom do štvrtej ligy a potom rovnako aj s Rusovcami. Pôsobil aj vo Vrakuni. Má A licenciu, takže by mohol byť asistentom v prvoligovom tíme. „Slovenskému futbalu želám to najlepšie, aby sa mu darilo. Verím, že sa pod vedením trénera Kozáka prebojujeme na MS 2018 do Ruska. Chcel by som, aby sme si ľudí čo niečo vo futbale dokázali, viac vážili. Musíme sa navzájom rešpektovať a ťahať za jeden koniec povrazu.“
Ľubomír Luhový, bývalý výborný kanonier, ktorý ako jeden z mála futbalistov nastrieľal počas svojej kariéry v najvyššej súťaži takmer sto gólov (97), v piatok 31. marca 2017 oslávil 50 rokov. Patrí medzi tých, čo triezvo hodnotia súčasné pomery vo futbale.
Bol najlepším strelcom v československej aj slovenskej lige, hrával za Púchov, Inter, Banskú Bystricu, Trnavu a Petržalku. V zahraničí za francúzsky Martigues, japonskú Urawu Red Diamonds, rakúsky Grazer a v závere kariéry za rakúske mužstvá z nižších líg. Slovensko reprezentoval v deviatich stretnutiach. Ľ. Luhový sa už viac rokov venuje trénerstvu. Pôsobil v MŠK Iskra Petržalka, v Novom Živote, Moldave nad Bodvou, Interi, FK Fotbal Třinec, FC Petržalka 1898, Gabčíkove a ŠK Lozorno.
Vedenie fanklubu Ľubomírovi Luhovému z príležitosti jeho jubilejných narodenín praje všetko len to najlepšie, hlavne veľa, veľa, veľa šťastia a zdravia!
Futbalistom roka 2016 je Hamšík, je to jeho už šiesty triumf
Marek Hamšík naďalej láme rekordy. Stal sa slovenským futbalistom roka 2016. Po utorku vlastní už šesť víťazných trofejí, rovnú štvrtinu zo všetkých, ktoré v ankete Pravdy a Slovenského futbalového zväzu za 24 rokov udelili. V 24. ročníku existencie ankety sa prvýkrát stalo, že ju štvrtýkrát za sebou ovládol jeden muž a Hamšík tak prekonal rekord Dušana Tittela, ktorý anketu vyhral trikrát za sebou v rokoch 1995-1997.
Dvadsaťdeväťročný špílmacher SSC dostal od 33 hlasujúcich odborníkov celkovo 329 bodov a na druhé miesto odsunul štvornásobného víťaza Martina Škrtela z Fenerbahce Istanbul, ktorý za ním skončil so stratou 64 bodov. Tretiu priečku obsadil krídelník Zenitu Petrohrad Róbert Mak (226 bodov). Na ďalších priečkach sa umiestnili štvrtý Peter Pekarík z Herthy Berlín, Ján Ďurica z Trabzonsporu si podelil piate miesto s Jurajom Kuckom z AC Milána, siedmy skončil Vladimír Weiss (Al-Gharafa) a za nimi nasledovali Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň), Tomáš Hubočan (Olympique Marseille) a jediný nováčik v desiatke Milan Škriniar (Sampdoria Janov). ,,Individuálne ocenenie určite teší, hoci futbal je samozrejme kolektívny šport. Chcem poďakovať spoluhráčom z reprezentácie i Neapola. Rok 2016 bol krásny, čerešničkou bola účasť vo Francúzsku a tam osemfinále. A aj v klube to bolo úspešné, či už druhé miesto v lige alebo účinkovanie v Lige majstrov,“ povedal Marek Hamšík.
Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov získal obranca Milan Škriniar zo Sampdorie Janov. Na tróne vymenil Matúša Bera z Trabzonsporu, ktorého tento rok suverénne zdolal o 20 bodov. Víťaz už jej 17. ročníka tento raz neprebral cenu z rúk otca Petra Dubovského Viliama, ktorý zomrel na následky infarktu len pred niekoľkými dňami. Na pódiu ju Škriniarovi odovzdal historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie Róbert Vittek.
Najlepším slovenským trénerom sa štvrtýkrát v sérii stal kouč reprezentačného „áčka“, 62-ročný Ján Kozák. Ten v minulom roku priviedol Slovensko do osemfinále finálového turnaja EURO vo Francúzsku. Najlepší futbalista ČSSR z roku 1981 anketu ovládol aj za roky 2013, 2014 a 2015, za rok 2012 sa tešil Adrián Guľa, ktorý tento rok ako kormidelník MŠK Žilina skončil tretí. Medzi nich sa dostal lodivod SR 21 Pavel Hapal, ktorý s mladými Slovákmi postúpil na tohtoročné ME v Poľsku.
Na utorňajšom slávnostnom vyhlásení ankety v Refinery Gallery v Bratislave oznámili aj mená nových členov Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), ktorými sa stali Štefan Čambal, Michal Vičan, Jozef Kšiňan, Titus Buberník a Ján Pivarník. Všetkých laureátov uviedli do siene slávy, ktorej oficiálne otvorenie sa uskutoční v stredu. Už minulý rok sa prvými jedenástimi legendami v SSSF stali Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Adolf Scherer, Anton Ondruš, Karol Dobiaš, Jozef Čapkovič, Karol Jokl, Jozef Vengloš, Leopold Šťastný a Karol Galba.
Za Futbalistku roka vyhlásili Dominiku Škorvánkovú. Dvadsaťpäťročná stredopoliarka SC Sand získala ocenenie štvrtýkrát za sebou a celkovo šiestykrát v kariére. Najlepším hráčom Fortuna ligy za rok 2016 sa stal Filip Hlohovský z MŠK Žilina, ktorý sa dostal pred Matúša Bera (AS Trenčín/Trabzonspor) a klubového spoluhráča Michala Škvarku.
V ankete hlasovalo 33 odborníkov, 19 trénerov a 14 novinárov. Jedenásti trafili mená všetkých desiatich, nie však poradie. Hlasy dostalo 22 hráčov. Už šiestykrát sa stalo, že medzi elitnou desiatkou sú len legionári. Až na 15. mieste je hráč z Fortuna ligy, Viktor Pečovský zo Žiliny. Ten bol minulý rok v desiatke, no zo šance obhájiť jeho postavenie ho eliminovalo vážne zranenie.
Ďalšie poradie: 11.Matúš Bero (Trabzonspor/AS Trenčín) 14, 12. Ondrej Duda (Hertha Berlín/Legia Varšava) a Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň) po 9, 14. Stanislav Lobotka (FC Nordsjælland) 7, 15. Michal Ďuriš (Viktoria Plzeň), Adam Nemec (Dynamo Bukurešť/Willem II Tilburg) a Viktor Pečovský (MŠK Žilina) po 5, 18.Kornel Saláta (Slovan Bratislava) 3, 19. Filip Hlohovský (MŠK Žilina) 2, 20. Ján Greguš (FC Kodaň/FK Jablonec), František Kubík (Slovan Bratislava) a Dušan Švento (Slavia Praha/1. FC Koln) po 1bode.
Cena Petra Dubovského 2016
1.Milan Škriniar Sampdoria Janov 25
2.Matúš Bero AS Trenčín/Trabzonspor 5
3.Nikolas Špalek MŠK Žilina 2
Najlepší tréner 2016
1.Ján Kozák reprezentácia SR A 83
2.Pavel Hapal reprezentácia SR 21 60
3.Adrián Guľa MŠK Žilina 33
Prehľad doterajších víťazov ankety Futbalista roka SR, Cena Jána Popluhára:
rok 1993: Peter Dubovský
rok 1994: Vladimír Kinder
rok 1995: Dušan Tittel
rok 1996: Dušan Tittel
rok 1997: Dušan Tittel
rok 1998: Jozef Majoroš
rok 1999: Vladimír Labant
rok 2000: Szilárd Németh
rok 2001: Ľubomír Moravčík
rok 2002: Miroslav Karhan
rok 2003: Vladimír Janočko
rok 2004: Marek Mintál
rok 2005: Marek Mintál
rok 2006: Róbert Vittek
rok 2007: Martin Škrtel
rok 2008: Martin Škrtel
rok 2009: Marek Hamšík
rok 2010: Marek Hamšík
rok 2011: Martin Škrtel
rok 2012: Martin Škrtel
rok 2013: Marek Hamšík
rok 2014: Marek Hamšík
rok 2015: Marek Hamšík
rok 2016: Marek Hamšík
Prehľad doterajších víťazov ankety Futbalista roka do 21 rokov, Cena Petra Dubovského:
rok 2000: Ľubomír Meszároš
rok 2001: Róbert Vittek
rok 2002: Róbert Vittek
rok 2003: Roland Števko
rok 2004: Milan Ivana
rok 2005: Martin Škrtel
rok 2006: Dušan Švento
rok 2007: Marek Hamšík
rok 2008: Marek Hamšík
rok 2009: Miroslav Stoch
rok 2010: Miroslav Stoch
rok 2011: Róbert Mak
rok 2012: Róbert Mak
rok 2013: Norbert Gyömbér
rok 2014: Ondrej Duda
rok 2015: Matúš Bero
rok 2016: Milan Škriniar
V sobotu 8. decembra 2012 o 12.00 h sa v bratislavskom hoteli Bôrik uskutočnil krst skladby „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“.
Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Úlohy sa zhostil Peter Zeman, ktorý okrem textu a realizácie nahrávky s prispením hudobnej agentúry MUSIC PRODUCTION 2PM skladbu aj naspieval.
Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica aktuálnych slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Skladba dostala názov „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“, ktorého význam možno označiť za motto fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. Krstnou mamou skladby bude Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Prítomní si vypočujú pôvodnú skladbu „Na jednej lodi“ v podaní jej autora Milana Dočekala, novú verziu „Veľa tých čo nechcú byť zlí“ zaspieva Peter Zeman. Súčasťou programu bola autogramiáda Jozefa Vengloša a program moderoval Karol Polák.
Vážení priatelia z Fanklubu slovenskej reprezentácie, dovoľte mi pozvať Vás na Myjavu. Dňa 21.5.2016 sa tu budú konať dve akcie, ktoré sú síce samostatné, ale navzájom spolu úzko súvisia.
O 20:15 sa uskutoční zápas medzi reprezentáciami SLOVENSKA a ČESKA hráčov nad 35 rokov kategórie MASTERS.
Slovenský tím zastrešuje ASOCIÁCIA PROFESIONÁLNYCH FUTBALISTOV SLOVENSKA (nie tá čo novovzniká, my fungujeme už od roku 2010 ale vývojom sme sústredili iba na hráčov nad 35 rokov). Možno sa Vám dostala do pozornosti naša prvá akcia v Trnave, kde sme zorganizovali turnaj 8 prvoligových tímov Slovenska (viac nawww.antonmalatinsky.sk).
Český tím zastrešuje ASOCIACE BÝVALÝCH PROFESIONÁLNÍCH FOTBALISTÚ v čele s Honzou Bergerom. Český tím počas svojej existencie ešte NEPREHRAL. Slovenský tím sa dal takto dokopy PRVÝKRÁT v histórii.
Hrať sa bude klasicky 2×45 minút a moderátorom podujatia bude Slávo Jurko. Akciu zakončíme ohňostrojom.
O 20:00 sa zároveň uskutoční krst knihy “ZLATÝ BELEHRAD 1976”, ktorú vydávame v našom vydavateľstve (viac na www.sportovelegendy.sk). Krstu sa zúčastnia takmer všetci hráči, ktorí odohrali kvalifikáciu a aj záverečný turnaj. Zo známych dôvodov sa pravdepodobne nezúčastní Marián Masný, Boby Pollák a Anton Ondruš. Pozvanie dostali, ale nie je potvrdené. Všetci ostatní účasť prisľúbili. Dokonca príde aj syn pána Ježka a aj Ivo Viktor, ktorý verí, že si ho lekári nenechajú v nemocnici, ale predpoklad je veľmi vysoký, že NIE. Každý, kto si zakúpi od nás knihu cez www.sportovelegendy.skdostane pozvánku na autogramiádu týchto osobností. Upozorňujeme, že ide o obmedzený počet 200 ks. Pozvaným osobnostiam chceme zabezpečiť komfort a tak k nim nebude zabezpečený voľný prístup, nebude možná žiadna iná autogramiáda. Pokiaľ sa rozhodnete prísť na zápas do našej A zóny – oddelenej v okolí sedačiek a pod VIP, tak tu bude možný prístup k pozvaným osobnostiam a aj hráčom. Máme k dispozícii obmedzené množstvo 400 miest na rezervovanie a pri cene vstupenky 5€ predpokladáme veľký záujem. Preto pokiaľ máte záujem aj vy, napíšte na mailovú adresu info@sportlegal.com. Jedná sa o našu súkromnú akciu, ktorá nie je organizovaná cez SFZ ani Spartak Myjava. Tieto lístky ponúkame Fanklubu iba z dôvodu priateľskej a nadštandardnej spolupráce. Knihu pre Vás pre autogramiádu ponúkame bez zľavy, nakoľko máme náklady s autogramiádou. Knihu mimo autogramiády ponúkame s 25% zľavou. Pokiaľ ste členom Fanklubu slovenskej reprezentácie, treba napísať k objednávke číslo Vašej klubovej karty.
Verím, že si nájdete cestu na štadión, pretože takúto zostavu hráčov naživo sa podarí vyskladať málokedy a dovolím si tvrdiť, že ešte nebola a už ani nebude. Nájdete nás aj na facebooku ako “Asociácia profesionálnych futbalistov Slovenska” alebo “športové legendy”. Všetkým priateľom futbalu a fanklubákom patrí moje pozvanie.
Najlepším futbalistom Slovenskej republiky za rok 2015 sa stal obhajca Marek Hamšík, druhé miesto obsadil Martin Škrtel, tretí bol Juraj Kucka.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov 23. ročníka ankety denníka Pravda a Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa uskutočnilo na Veľkonočnú nedeľu v Refinery Gallery v Bratislave.
Dvadsaťosemročný stredopoliar talianskeho klubu SSC Neapol (nar. 27. júla 1987) Hamšík získal rekordné piate prvenstvo (ešte aj za roky 2009, 2010, 2013 a 2014), čím sa osamostatnil na čele a predstihol Škrtela. Obranca anglického klubu FC Liverpool triumfoval štyrikrát – za roky 2007, 2008, 2011 a 2012.
Tri razy v tejto ankete dominoval bývalý výborný stopér Dušan Tittel (1995, 1996 a 1997), Hamšík ho teraz napodobnil tým, že dokázal uspieť rovnako trikrát za sebou. Z celkového primátu sa dosiaľ tešilo naďalej 13 slovenských futbalistov, v ostatných deviatich ročníkoch nebol iný víťaz ako Hamšík alebo Škrtel.
Rodák z Banskej Bystrice Marek Hamšík mal v hlasovaní 35 odborníkov (20 trénerov a 15 novinárov) z 350 možných spolu 348 bodov a prevzal víťaznú trofej s vyobrazenou loptou na podnose. V hlavnej ankete „Futbalista roka 2015“, ktorá má názov Cena Jána Popluhára (najlepší slovenský futbalista 20. storočia zomrel 6. marca 2011 vo veku 75 rokov, pozn.), skončil na druhej priečke s odstupom 35 bodov spomenutý štvornásobný držiteľ hlavného ocenenia Martin Škrtel.
Sme skvelý tím, chváli víťaz ankety
„Rok 2015 bol úspešný. Vrcholom sezóny bol postup na majstrovstvá Európy do Francúzska. Verím, že nastane eufória ako pri našej účasti na svetovom šampionáte 2010 v Juhoafrickej republike a opäť potešíme divákov. V reprezentácii je dobrá partia, sme skvelý tím, držíme spolu,“ uviedol pri ocenení na pódiu Marek Hamšík.
Tretie miesto už s výrazným 95-bodovým odstupom za víťazným Hamšíkom patrí stredopoliarovi Jurajovi Kuckovi, ktorý do augusta 2015 pôsobil v FC Janov a potom prestúpil do ďalšieho talianskeho klubu AC Miláno. Za medailovými pozíciami štvrtý s 52-bodovým mankom na tretieho Kucku skončil Róbert Mak z gréckeho tímu PAOK Solún.
Pozoruhodná je skutočnosť, že v elitnej desiatke, ktorú uzatvára tretí z predchádzajúceho ročníka ankety Ján Ďurica z ruského Lokomotivu Moskva, figurujú rovnakí hráči ako za rok 2014. Táto skutočnosť nastala prvýkrát v histórii. Na lístkoch v hlavnej ankete sa tentoraz objavilo dovedna 29 hráčov s minimálne jedným hlasom, predtým to bolo historické minimum – 21 futbalistov. Najviac mien figurovalo v nominácii za rok 1999 – až 46, vtedy však hlasovalo 50 ľudí. Celkovo už dostalo dôveru v ankete 239 hráčov.
Martin Škrtel posunul svoj rekordný zápis: v hlavnej kategórii je jedenástykrát po sebe v prvej desiatke, čo sa dosiaľ ešte nikomu nepodarilo. Odpútal sa výraznejšie od Miroslava Karhana, ktorý bol deväťkrát v rade medzi najlepšími. Karhan však zostáva rekordérom v počte účastí v elitnej desiatke – bol v nej dovedna 13-krát a bodoval až osemnásťkrát.
Po šiesty raz (dosiaľ iba päťkrát – za roky 2003, 2006, 2009, 2010 a 2013) v histórii ankety sa nestalo, že v Top 10 figurujú iba futbalisti, pôsobiaci v zahraničných kluboch. Za rok 2011 to legionárom „pokazil“ spomenutý Karhan z FC Spartak Trnava a za roky 2012, 2014 a 2015 Viktor Pečovský z MŠK Žilina, teraz deviaty v klasifikácii.
Do siene slávy zaradili jedenásť legiend
Druhým vrcholom nedeľňajšieho galavečera v Bratislave bolo uvedenie prvých laureátov do novovzniknutej Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), kde zaradili jedenásť legiend. Do dvorany celospoločenského rešpektu a všeobecného uznania sa dostalo šesť žijúcich osobností Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Anton Ondruš, Adolf Scherer, Jozef Vengloš a päť in memoriam: Karol Galba, Karol Jokl, Ján Popluhár, Viliam Schrojf a Leopold Šťastný.
Tento menoslov vybrala čestná rada SSSF na základe nominačnej listiny pätnástich kandidátov navrhnutých tzv. výkonnou komisiou Siene slávy slovenského futbalu zo dňa 12. januára 2016, v súlade so štatútom SSSF. Pre laureátov okrem dekrétov a modrých odznakov SSSF bola pripravená aj exkluzívna 23 cm vysoká a niečo viac ako 2 kg vážiaca bronzová trofej z dielne akademického sochára Jozefa Hobora.
Na slávnosti v Bratislave vyhlásili i výsledky ďalšej „známej“ ankety Cena Petra Dubovského pre najlepšieho mladého futbalistu do 21 rokov. Víťazom sa stal po prvý raz Matúš Bero (nar. 6. septembra 1995). Dvadsaťročný stredopoliar úradujúceho slovenského majstra AS Trenčín získal v ankete Pravdy a SFZ 17 bodov a pred druhým v poradí, obhajcom prvenstva v tejto kategórii Ondrejom Dudom z poľského klubu Legia Varšava, mal šesťbodový náskok. Bero prevzal zarámovaný dres s číslom 10 tragicky zosnulého bývalého úspešného reprezentanta Petra Dubovského, ktorý mu odovzdal jeho otec Viliam. Okrem spomenutých dvoch ankiet a laureátov do Siene slávy slovenského futbalu vyhlásili v Bratislave aj najlepšiu slovenskú futbalistku – Dominiku Škorvánkovú, v súčasnosti hráčka nemeckého klubu SC Sand obhájila svoje prvenstvo a celkovo jej patrí už piaty primát (aj za roky 2009, 2012, 2013 a 2014).
Trénerom roka 2015 v Slovenskej republike sa stal úspešný kouč národného mužstva Ján Kozák (obhájil triumfy z rokov 2013 a 2014) pred lodivodom AS Trenčín Martinom Ševelom a českým kormidelníkom slovenskej reprezentácie do 21 rokov Pavlom Hapalom. „Cenu fanúšikov“ za rok 2015 dostal v internetovom hlasovaní Marek Hamšík, ktorý narušil hegemóniu Martina Škrtela (uspel v rokoch 2012, 2013 a 2014).
Najlepším mladým hráčom je Bero
Už dlhšie boli známe a zverejnené výsledky ďalšej ankety. Najlepšími hráčmi pôsobiacimi v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži Fortuna lige sa stali za rok 2015 spoločne Matúš Bero z AS Trenčín a Viktor Pečovský z MŠK Žilina (druhý menovaný obhájil triumf), tretí skončil kamerunský útočník FC ViOn Zlaté Moravce Léandre Gael Tawamba Kana.
Konečné výsledky futbalových ankiet denníka Pravda a SFZ za rok 2015:
Najlepší futbalista Slovenskej republiky za rok 2015
1. Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.) 348 bodov, 2. Martin Škrtel (FC Liverpool/Angl.) 313, 3. Juraj Kucka (FC Janov/Tal. – AC Miláno/Tal.) 253, 4. Róbert Mak (PAOK Solún/Gréc.) 201, 5. Vladimír Weiss ml. (Lekhwiya SC/Kat.) 161, 6. Peter Pekarík (Hertha BSC Berlín/Nem.) 125, 7. Tomáš Hubočan (Dinamo Moskva/Rus.) 121, 8. Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň/ČR) 105, 9. Viktor Pečovský (MŠK Žilina) 79, 10. Ján Ďurica (Lokomotiv Moskva/Rus.) 76, 11. Michal Ďuriš (FK Mladá Boleslav/ČR – Viktoria Plzeň/ČR) 61, 12. Ondrej Duda (Legia Varšava/Poľ.) 16, 13. Stanislav Lobotka (AS Trenčín – FC Nordsjaelland/Dán.) 9, 14. Matúš Bero (AS Trenčín) 8, 15. Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň/ČR) 7, 16. Ján Mucha ml. (Arsenal Tula/Rus. – ŠK Slovan Bratislava) a Adam Nemec (FC New York City/USA – Willem II Tilburg/Hol.) po 6, 18. Adam Zreľák (ŠK Slovan Bratislava) 5, 19. Lukáš Čmelík (MŠK Žilina), Ján Greguš (FK Jablonec/ČR), Ľubomír Michalík (FC DAC 1904 Dunajská Streda), Ján Novota (Rapid Viedeň/Rak.), Miroslav Stoch (Al-Ain /SAE – Bursaspor/Tur.) po 3, 24. Jaroslav Mihalík (MŠK Žilina), Kornel Saláta (ŠK Slovan Bratislava), Ákos Szarka (FC DAC 1904 Dunajská Streda), Stanislav Šesták (VfL Bochum/Nem. – Ferencváros Budapešť/Maď.) po 2, 28. Norbert Gyömbér (Catania Calcio/Tal. – AS Rím/Tal.) a Erik Pačinda (MFK Košice – FC DAC 1904 Dunajská Streda) po 1
Prehľad víťazov ankety „Najlepší futbalista Slovenskej republiky“:
rok 1993: Peter Dubovský
rok 1994: Vladimír Kinder
rok 1995: Dušan Tittel
rok 1996: Dušan Tittel
rok 1997: Dušan Tittel
rok 1998: Jozef Majoroš
rok 1999: Vladimír Labant
rok 2000: Szilárd Németh
rok 2001: Ľubomír Moravčík
rok 2002: Miroslav Karhan
rok 2003: Vladimír Janočko
rok 2004: Marek Mintál
rok 2005: Marek Mintál
rok 2006: Róbert Vittek
rok 2007: Martin Škrtel
rok 2008: Martin Škrtel
rok 2009: Marek Hamšík
rok 2010: Marek Hamšík
rok 2011: Martin Škrtel
rok 2012: Martin Škrtel
rok 2013: Marek Hamšík
rok 2014: Marek Hamšík
rok 2015: Marek Hamšík
Cena Petra Dubovského pre najlepšieho mladého futbalistu do 21 rokov za rok 2015 (16. ročník, aspoň jeden hlas dostalo šesť hráčov, za menom futbalistu je jeho klubová príslušnosť v roku 2015):
1. Matúš Bero (AS Trenčín) 17, 2. Ondrej Duda (Legia Varšava/Poľ.) 11, 3. Stanislav Lobotka (AS Trenčín – FC Nordsjaelland/Dán.) 4, 4. Dávid Ivan (Sampdoria Janov/Tal.), Milan Škriniar (MŠK Žilina) a Adam Zreľák (ŠK Slovan Bratislava) po 1
Prehľad doterajších víťazov ankety „Cena Petra Dubovského“:
rok 2000: Ľubomír Meszároš
rok 2001: Róbert Vittek
rok 2002: Róbert Vittek
rok 2003: Roland Števko
rok 2004: Milan Ivana
rok 2005: Martin Škrtel
rok 2006: Dušan Švento
rok 2007: Marek Hamšík
rok 2008: Marek Hamšík
rok 2009: Miroslav Stoch
rok 2010: Miroslav Stoch
rok 2011: Róbert Mak
rok 2012: Róbert Mak
rok 2013: Norbert Gyömbér
rok 2014: Ondrej Duda
rok 2015: Matúš Bero
Tréner roka 2015 v SR (aspoň jeden hlas dostalo 9 kormidelníkov):
1. Ján Kozák (reprezentácia SR) 102, 2. Martin Ševela (AS Trenčín) 55, 3. Pavel Hapal (reprezentácia SR do 21 rokov) 21, 4. Adrián Guľa (MŠK Žilina) 10, 5. Vladimír Weiss (FC Kajrat Almaty/Kaz.) 7, 6. Milan Malatinský (reprezentácia SR do 18 a do 19 rokov) a Ivan Vrabec (AS Trenčín) po 3, 8. Štefan Tarkovič (asistent trénera reprezentácie SR) 2, 9. Štefan Horný (MFK Skalica) 1
Najlepší hráč Fortuna ligy v roku 2015:
1. Matúš Bero (AS Trenčín) a Viktor Pečovský (MŠK Žilina) po 55, 3. Léandre Gael Tawamba Kana (FC ViOn Zlaté Moravce) 21, 4. Gino van Kessel (AS Trenčín) a Marko Milinkovič (ŠK Slovan Bratislava) po 14, 6. Ibrahim Rabiu (AS Trenčín) 6, 7. Ján Mucha ml. (Arsenal Tula/Rus. – ŠK Slovan Bratislava), Jaroslav Mihalík (MŠK Žilina), Ákos Szarka (FC DAC 1904 Dunajská Streda) a Milan Škriniar (MŠK Žilina) po 4
Cena fanúšikov 2015 (internetové hlasovanie): Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.) Najlepšia futbalistka 2015 v SR: Dominika Škorvánková (SV Neulengbach/Rak. – SC Sand/Nem.) Sieň slávy slovenského futbalu (SSSF): Žijúci (6): Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Anton Ondruš, Adolf Scherer, Jozef Vengloš In memoriam (5): Karol Galba, Karol Jokl, Ján Popluhár, Viliam Schrojf, Leopold Šťastný
Rudol Janček, jeden z najznámejších funkcionárov na Slovensku a tiež zakladajúci člen Fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa v stredu 9. marca dožil vzácneho životného jubilea 70 rokov.
Rudolf Janček pôsobil vo všetkých troch bratislavských kluboch – v Slovane, Petržalke a Interi. V prvých dvoch aj ako hráč a najmä v Slovane dosiahol niekoľko prenikavých úspechov. ,,Na prežité chvíle v belasom drese sa nedá zabudnúť, boli to krásne časy.
Stali sme sa majstrami Československa, ale úplne najradšej spomínam na turnaj v Barcelone. O rok po našom víťazstve v PVP nad Barcelonou v katalánskej metropole som strelil gól v tom čase najlepšiemu svetovému mužstvu – Estudiantes La Plata, ktoré v roku 1968 vyhralo Interkontinentálny pohár,“ hovorí oslávenec.
Z Tehelného poľa síce Rudolf Janček ešte ako hráč odišiel, ale rýchlo bol znovu v Bratislave. „Po krátkom pôsobení v Detve ma tréner Čurgaly zavolal do SKS Petržalky, kde som ako tridsaťdvaročný ukončil kariéru.“ Na vtedajšiu Petržalku Rudolf Janček nedá dopustiť: „Dala sa dohromady super partia s Kasanom, Sedlákom, neskôr Kadákom, Pochabom a ďalšími výbornými futbalistami. Postupovalo sa vyššie a vyššie, vyrástla tribúna, nechýbal zápal pre futbal a až nakoniec prišiel v roku 1981 vytúžený postup do niekdajšej federálnej ligy.“ Potom prišlo zlúčenie ZŤS s Interom a po opätovnom rozdelení sa Rudolf Janček za Starý most už nevrátil. Zostal v Interi, kde strávil takmer 15 rokov, so žltočiernymi ako generálny manažér získal v rokoch 2000 a 2001 dvakrát majstrovský titul a víťazstvo v Slovenskom pohári. Potom zakotvil v niekdajšej Artmedii a odtiaľ sa znova presunul do Slovana, v ktorom je členom funkcionárskeho štábu.
,,Niektorí futbalisti končia ako rozhodcovia či tréneri, ja som si však vybral funkcionárčenie. Vždy ma to viac bavilo. Keď si však teraz premietam hráčsku a funkcionársku prácu, hráč to má oveľa jednoduchšie,“ pripomína jubilant.
Fanklub slovenskej reprezentácie vzácnemu jubilantovi a človekovi Rudolfovi Jančekovi želá všetko najlepšie, hlavne veľa zdravia a najmä, aby ešte dlhé roky šíril medzi ľuďmi výbornú náladu!
Rodina legendárneho futbalistu Popluhára pátra po slávnom drese
Ani päť rokov po smrti legendárneho slovenského futbalistu Jána Popluhára sa jeho rodina nevzdala myšlienky vypátrať jeden z najslávnejších futbalových dresov, aké sa kedy na Slovensku objavili.
Rodák z Bernolákova, ktorého v roku 2000 vyhlásili za najlepšieho slovenského futbalistu storočia, nastúpil 23. októbra 1963 v pamätnom stretnutí na londýnskom Wembley za výber sveta. Tento zápas sa vo futbalovej histórii považuje za jeden z najvýnimočnejších a najprestížnejších vôbec, nijaké iné stretnutie podobného druhu ho už nikdy neprekonalo. Anglicko v ňom zdolalo výber sveta 2:1 pred stotisíc divákmi.
Z Československa, ktoré rok predtým hralo vo finále majstrovstiev sveta v Čile proti Brazílii, pozvali na túto výnimočnú udalosť len troch futbalistov – Josefa Masopusta, Svatopluka Pluskala a jediného Slováka Jána Popluhára. Ich spoluhráčmi boli najväčšie esá nielen tej doby – Jašin, Djalma Santos, Schnellinger, Kopa, Gento, Eusébio, Di Stéfano, Puskás a ďalší.
Popluhár vždy považoval za obrovskú poctu, že dostal nomináciu do výberu sveta, radil tento zápas i zážitok z neho na úroveň finálového súboja majstrovstiev sveta 1962. Dres, v ktorom hral, bol pre neho najvzácnejšou pamiatkou. Poskytol ho aj na veľkú výstavu, ktorá sa organizovala na Bratislavskom hrade ešte v období pred revolúciou 1989, ale po jej skončení, už dres nikdy nedostal späť.
„Aj ja som sa na tejto výstave zúčastnil, dres tam bol vystavený dlho,“ vraví Ján Popluhár mladší, syn bývalého československého reprezentanta. „Viem, že otca trápilo, že potom niekam záhadne zmizol, najprv čakal, že mu ho niekto vráti, potom viackrát po ňom pátral, ešte aj krátko pred svojou smrťou, žiadal oň aj písomne, no nebol úspešný. Našiel som doma v jeho korešpondencii listy, ktoré to potvrdzujú. Chceme sa po mnohých rokoch opäť pokúsiť, aby sme túto cennú pamiatku na nášho otca získali späť.“
Syn futbalovej ikony, ktorý sa však v mladosti venoval cyklistike, si uvedomuje, že po takom dlhom čase je to úloha mimoriadne komplikovaná, ak nie vôbec nemožná.
„Niekde ten dres je, spolu s ním zmizla aj jedna z trofejí, váza, ktorú organizátorom poskytol. Nechcem nikoho obviňovať, ale rád by som aj touto cestou vyzval toho, kto vzácny dres omylom vlastní, aby ho vrátil,“ poznamenal.
Ján Popluhár mladší uvažuje aj o krajnom riešení. Chce podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. „Nepredpokladám, že to niekto môže vypátrať, ubehlo odvtedy príliš veľa času. Ide mi len o princíp. Malo by to aj praktický význam v prípade, ak by sa niekde dres objavil, na internete, na nejakej burze. Vtedy by nám to mohlo pomôcť, nemohol by sa predať.“
Popluhárov dres z roku 1963 má veľkú zberateľskú a nepochybne aj finančnú hodnotu. Dresy známych a úspešných športovcov sa na dražbách objavujú často, ich cena stúpa s výnimočnosťou udalosti či zápasu, v ktorom športovec hral. Mnohé predajú za závratné sumy.
Od Popluhárovej smrti uplynulo 6. marca päť rokov. Bývalý vynikajúci futbalista, ktorý väčšinu kariéry prežil v bratislavskom Slovane, má z MS 1962 striebornú a z ME 1960 bronzovú medailu a Československo reprezentoval v 62 zápasoch, zomrel vo veku 75 rokov.
Bola to nevšedná udalosť. Sotva sa niekedy doteraz stalo, aby sa na jednom mieste v Bratislave stretlo toľko legiend československého a slovenského futbalu z viacerých generácií. Všetkých spájal jeden muž. Najlepší prišli zablahoželať najlepšiemu.
Slovenský tréner storočia Jozef Vengloš, ktorý ako jediný kouč viedol bývalé československé mužstvo na dvoch svetových šampionátoch a patrí mu jasne prvé miesto v historickom rebríčku trénerov v počte stretnutí na lavičke československej reprezentácie (1. Vengloš 76, 2. Ježek 54), oslavuje osemdesiatku (narodený 18. februára 1936 v Ružomberku). S pomocou a podporou Fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pozval na nedeľný obed svojich bývalých slávnych spoluhráčov a zverencov.
Zablahoželať mu prišlo deväť majstrov Európy z roku 1976, ktorých viedol spolu s Václavom Ježkom – Karol Dobiaš, Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Ján Švehlík, Zdeněk Nehoda, Antonín Panenka, Alexander Vencel, Pavol Michalík, Pavol Biroš. Nechýbal držiteľ bronzu z ME 1980 Jozef Barmoš, jeden z lídrov tímu z MS 1990 Ján Kocian, ďalší bývalí zverenci a spoluhráči zo Slovana Anton Urban, Jozef Adamec, Ján Čapkovič a ďalšie osobnosti.
Úspešný tréner prijímal mnohé slová uznania s vďakou ale aj skromnosťou. „Táto sláva mi nepatrí. To bola práca týchto vynikajúcich futbalistov, výnimočných borcov. Mali sme mužstvá, ktoré mali rešpekt aj v zahraničí, najlepšie tímy sa s nami radi stretávali a pozývali nás, lebo tieto stretnutia pomáhali aj im, mohli sa v nich takisto učiť,“ vysvetľoval jubilant.
Z Prahy dorazil strelec najslávnejšej jedenástky v histórii československého futbalu. Penalta Antonína Panenku dala bodku za zlatým triumfom v Belehrade. „Prišiel som rád, veľmi si vážim, že som mohol osobne pánovi trénerovi Venglošovi zaželať všetko najlepšie k jeho krásnemu jubileu. Mali sme obrovské šťastie, že sme v národnom mužstve zažili takú skvelú trénerskú dvojicu, akú utvoril on s Václavom Ježkom. Hodili sa k sebe futbalovo i povahovo,“ domnieva sa Panenka.
Výnimočný strelec Zdeněk Nehoda zažil s Venglošom dlhé obdobie v reprezentácii, pretože okrem ME 1976 patril k oporám mužstva aj na ME 1980 a potom na MS 1982. „Pán Vengloš bol pre mňa prvotriedny futbalový odborník. Zároveň mal krásny prístup k hráčom. Bol čestný a férový. Mne ako hráčovi veľmi pomohol, radil mi, stal som sa pod jeho vedením kapitánom reprezentačného tímu. Vážim si, že naša spolupráca postupne prerástla v priateľstvo. Sme stále v kontakte, občas si zavoláme.“
Špeciálny vzťah k svojmu trénerovi má Ján Pivarník. Okrem reprezentácie ho totiž viedol aj vo VSS Košice, ktoré skončili na druhom mieste v československej lige a potom v Slovane Bratislava, kde vybojovali dva tituly majstra ČSSR. Pivarník mal aj šťastie, že si ho neskôr vybral Vengloš za asistenta v Sportingu Lisabon. Veľa sa od neho učil. „To všetko si veľmi cením. Spolupráca s ním mi veľmi pomohla, ako tréner som sa hrdil tým, že som mohol byť jeho spolupracovníkom a otváralo mi to dvere aj v zahraničí.“ Spomína na zaujímavý moment. „Väčšina trénerov, ktorých som zažil, vždy vravela: škola alebo futbal. Jediný on nás viedol k tomu, že popri futbale máme aj študovať, že obe veci sa dajú skĺbiť, že idú dokopy. V Slovane v tom čase pôsobilo pätnásť hráčov, ktorí mali vysokoškolské vzdelanie. Myslel často aj za nás, viedol nás k tomu, aby sme uvažovali, čo budeme robiť, keď raz skončíme s futbalom. Bol intelektuálny tréner, ktorý vedel, že aj jemu sa bude lepšie spolupracovať s hráčmi, ktorí študujú.“
Pivarník väčšinu trénerskej kariéry prežil v arabskom svete. „Cestoval som s tímami po celom svete, hrali sme v Ázii i Afrike, všade kam sme prišli, vedeli, kto je Joe Vengloš. Urobil v cudzine dobré meno nášmu futbalu,“ pripomenul Ján Pivarník.
Slovenská reprezentácia bude mať vo Francúzsku počas Eura 2016 podporu svojich fanúšikov – priaznivci Kozákovho mužstva sa registrujú na portáli UEFA a rezervujú si vstupenky na jednotlivé zápasy.
Potvrdzuje to už prvý týždeň od spustenia registrácie na www.euro2016.com/tickets. UEFA vedie podrobný prehľad o aktivite priaznivcov jednotlivých tímov, sumarizuje objednávky a vyhodnocuje tento nový spôsob distribúcie vstupeniek medzi futbalových fanúšikov.
Z dostupných faktov vyplýva, že Slováci prejavili záujem o všetky tri skupinové zápasy Kozákovho mužstva vo Francúzsku.
Hneď v prvý deň registrácie, 14. decembra, sa prihlásilo na slovenskú časť registračného portálu do 1500 ľudí, každý nasledujúci deň pribúdali ďalší.
Podľa informácii SFZ je najväčší záujem o zápas s Anglickom v St. Etienne (20. júna), registrované žiadosti idú do tisícov, ale to rovnako aj na ďalšie dva duely s Walesom (11. júna v Bordeaux) a Ruskom (15. júna v Lille). Stále platí, že každý fanúšik, ktorý má záujem vidieť na vlastné oči stretnutia na Eure, má možnosť zaregistrovať sa a požiadať o vstupenku podľa stanovených pravidiel a kritérií.
UEFA, ktorá jediná disponuje vstupenkami, určila Slovensku konkrétne kvóty na jednotlivé zápasy (6000 Wales, 7000 Rusko, 5000 Anglicko) v závislosti na kapacite štadiónov. Opakovane informuje, že termín registrácie žiadosti je do 18. januára 2016 a pripomína, že nie je žiaden rozdiel v tom, či žiadateľ podal žiadosť v prvý alebo posledný deň predaja resp. registrácie. Šance žiadateľa sa zvyšujú, pokiaľ akceptuje pridelenie aj inej kategórie vstupenky, ako bolo v pôvodnej žiadosti.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – RIVVIS spolu s denníkom Šport zorganizoval spoločné sledovanie žrebu EURO2016. Súčasťou bola beseda a autogramiáda s legendami nášho futbalu p.Buberníkom, Štibrányim, Vencelom, Jozefom Čapkovičom, Moravčíkom a Švehlíkom. Akciu moderoval Miroslav Tomášik.
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie RIVVIS – 2010-2015
Chceš byť súčasťou programu a podporiť Jána Kozáka a jeho družinu?
Na skladbu Def Leppard – Let´s Go pôjde pred oficiálnym programom fotovideo – kde môžeš vyjadriť svoju emóciu a poďakovanie.
Zober svoj šál fanklubu, obleč dres, tričko fanklubu, širák … a fotoaparát a pošli svoju fotografiu v termíne do 10.11.2015 na adresu:
Fotku urobte kde ste… V akomkoľvek krajine, mieste a pod. máme členov z Francúzska, Anglicka, Poľska, Nórska, Česka, Talianska…neváhajte – čakáme na ne!
Oficiálny fanklub Slovenskej futbalovej reprezentácie – Rivvis sa vybral podporiť našich chlapcov do Luxemburska v zápase o postupovú istotu na ME 2016 vo Francúzsku. Na svojej ceste sa zastavili aj na mieste, kde sa sv.Hubertovi zjavil jeleň s krížom. Podľa legendy bol sv. Hubertovi náruživý poľovník. Keď raz poľoval práve na Veľký piatok, podľa legendy uzrel veľkého jeleňa, ktorému sa týčil medzi parohami kríž. Zároveň ho nadprirodzený hlas vyzýval, aby sa zriekol svetských záľub. O dva roky neskôr ovdovel. Utiahol sa do lesa, kde predtým videl jeleňa s krížom, a tam robil pokánie.
Pred 80 rokmi sa narodila legenda československého a slovenského futbalu – Ján Popluhár
Rodák z Bernolákova zaujal funkcionárov Slovana v drese AC Čeklís na turnaji v Ivanke pri Dunaji. Iba osemnásťročný Popluhár nastúpil najskôr za dorast a o pár minút aj za dospelých, proti juniorke Slovana. Na ihrisku kraľoval, prispel k víťazstvu svojho tímu a bolo rozhodnuté – sťahoval sa na Tehelné pole.
Písal sa rok 1954 a mladý Popluhár sa ocitol v kabíne spolu s Antonom Urbanom, Arpášom, Tegelhofom, Pažickým, Dolinským či Čurgalym. V silnej konkurencii si musel na svoju chvíľu počkať. Od sezóny 1957/58 už patril k oporám zadných radov na ľavej strane obrany a v belasom drese nazbieral 162 štartov.
V reprezentácii debutoval v júni 1958 v úvodnom zápase ČSR na svetovom šampionáte vo Švédsku proti NSR (2:2). Tréner Kolský ho zaradil do stredu obrany, na krajoch mu asistovala dvojica Gustáv Mráz a Ladislav Novák. Za deväť rokov, v ktorých reprezentácia odohrala 70 zápasov, chýbal Popluhár iba v šiestich. Spolu so Schrojfom, Novákom, Masopustom, Pluskalom vybojoval postup v kvalifikácii na MS 1962 v Čile, kde neskôr odohral všetkých šesť zápasov turnaja, vrátane historického finále 17.6.1962 v Santiagu de Chile proti Brazílii 1:3. Získal tak striebro na MS.
S najcennejším dresom sa lúčil v novembri 1967 v kvalifikačnom zápase proti Írsku (1:2) v Prahe, jediný gól reprezentačnej kariéry zaznamenal do siete Brazílie v prípravnom zápase v Rio de Janeiro. Okrem Popluhára skóroval tiež Szikora, v drese súpera sa o góly postaral Pelé. V reprezentácii odohral spolu kompletných 62 zápasov, ani v jednom z nich nebol vystriedaný iným hráčom!
Futbalový rytier, ktorého počas celej kariéry sprevádzala prezývka „Bimbo“, nastúpil spolu s Pluskalom a Masopustom v roku 1963 tiež v mužstve FIFA proti Anglicku a v roku 1965 hral v mužstve sveta proti tímu najstaršieho anglického futbalistu sira Matthewsa. V roku 1965, ako vôbec prvý futbalista, triumfoval v ankete o najlepšieho futbalistu ČSSR.
Futbalista storočia na Slovensku, Ján Popluhár, by sa dnes (12.9.2015) dožil 80 rokov.
Autor: (SFZ/PETER ZEMAN)
Zástupcovia Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – RIVVIS si uctili pamiatku Jána Popluhára položením kvetov na jeho hrob.
Slovenský fanklub rozstrieľal český, veľké víťazstvo aj A-tímu
Slovenský fanklub rozstrieľal český, veľké víťazstvo aj A-tímu
Oficiálnemu slovenskému fanklubu a slovenským reprezentantom dokonale vyšla odveta za dve prehry z polovice novembra 2012 v Olomouci proti Česku, keď v posledný marcový deň zdolali v priateľských medzištátnych zápasoch svojich súperov spoza rieky Morava. Slovenský fanklub rozdrvil český 8:1 a potom Slovensko vo veľkom súboji prvých garnitúr vyhralo nad Českom 1:0.
Náš fanklub si to rozdal proti českému fanklubu na umelom trávniku v Strážove na miestnej Marakane. V utorok bolo na Slovensku veľmi nepriaznivé počasie, na ceste do Žiliny už od Piešťan vytrvalo snežilo a keď sme prišli do dejiska zápasu, tak sa skôr uvažovalo o tom, že sa nebude hrať. Jednak ihrisko bolo zasnežené a jednak našim českým priateľom chýbali viacerí hráči aj s dresmi. Napokon však do hodiny obidve mužstvá poskladali základné jedenástky a hoci Česi nastúpili v rozlišovačkách hralo sa 2×20 minút po šírke ihriska. Slováci podali výborný výkon okorenený častou streľbou a neúnavným pohybom. Vo svojom strede mali kvalitných futbalistov na čele s bývalými ligovými hráčmi Vladimírom Ekhardtom, Vladimírom Sýkorom a Ladislavom Švecom, ale aj oveľa mladší sa ukázali vo veľmi dobrom svetle. V hľadisku ich povzbudzovali predseda fanklubu Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, morálnou podporou bol legendárny Jozef Štibrányi a ďalší členovia.
Slováci vyhrali 8:1 (4:0) a to ešte súperovi džentlmensky odpustili tri góly. ,,Perfektná obrana a smrtiaci útok boli naši hlavnými prednosťami,“ glosoval zápas Vlado Ekhardt. R. Táborský a R. Kopča priznali, že sme prvý raz mali k dispozícii taký silný výber. Prvý polčas rozhodoval 76-ročný Vladimír Randa, druhý Jozef Banás, v minulosti rozhodcovia najvyšších slovenských republikových súťaží. Predseda českého fanklubu Bohumír Vojtovič po zápase povedal, že si najprv mysleli, že Slovákov na mokrom teréne pretlačia silou, keďže v súperovej zostave bol aj bývalý majster Európy v kulturistike Honzo Kubík, autor jediného gólu hostí, ale na ihrisku jednoznačne dominovali Slováci. Veľká škoda, že na stretnutie kvôli chrípke neprišiel známy spevák Jaromír Nohavica. R. Táborskému však poslal esemesku s presvedčením, že Slováci a Česi postúpia na európsky šampionát v roku 2016. Po stretnutí bol na programe spoločný obed a po ňom nasledoval presun do dejiska zápasu A-tímov.
Zlatým klincom celého podujatia bola fanzóna v žilinskom hoteli Holiday Inn, ktorú moderoval legendárny komentátor Karol Polák a mal v nej hviezdne obsadenie – Jána Švehlíka, Zdeňka Nehodu, Vladimíra Ekhardta, Jána Čapkoviča a Horsta Siegla. K. Polák ich svojimi otázkami vyobracal zo všetkých strán. Majstri Európy z Belehradu v roku 1976 J. Švehlík a Z. Nehoda sa znova vrátili svojimi postrehmi k tomuto fantastického triumfu československého futbalu. Hostia odpovedali aj na to, ako sa učili, v ktorom veku sa zaľúbili, ako spávajú, ktorý bol ich životný zápas, kto bol v mužstvách za ktoré hrali najväčší zabávač. Spomínali sa tiež na veľké súboje vo federálnej lige medzi Slovanom a Spartou a tiež Trnavou a Spartou a na viaceré ďalšie. Všetci sa zhodli, že české a slovenské mužstvá by potrebovali väčšiu konkurenciu, práve spoločná liga by tomu pomohla a mala by oveľa väčší náboj. Zatiaľ je však v nedohľadne jej obnovenie. K. Polák medzitým nadšenému publikum, v ktorom bol aj český fanklub vždy povedal nejaký pikantný vtip, takže sála neraz burácala obrovským smiechom. Vlado Ekhardt hovoril o tom, ako Trnava vyfúkla majstrovský titul Bohemiansu, keď vyhrala na jeho pôde. Ján Čapkovič si zaspomínal na staré časy a pridal niekoľko zážitkov z veľkej éry Slovana, čo všetko jeho hráči povystrájali legendárnemu trénerovi Michalovi Vičanovi. Ján Švehlík otvorene povedal, že jeho pozícia v reprezentácii bola podobná ako kedysi na začiatku v Slovane. Bol skôr žolík, na vojenčine v Dukle Praha mal veľmi ťažkú úlohu dostať sa do základnej zostavy, lebo vojaci mali v tom čase veľmi silné mužstvo. Tiež priznal, že okrem futbalu ho bavila aj škola, preto vyštudoval za doktora práv. V rovnakom duchu sa vyjadril aj Zdeněk Nehoda, na maturitu sa začal pripravovať týždeň pred skúškami, ale vysokú školu už zobral oveľa vážnejšie. Vysokú školu dokončil aj Ján Čapkovič a so štúdiom nemali problémy ani Vlado Ekhardt a Horst Siegl. Jeden z najlepších strelcov českej histórie zdôraznil, že jeho najväčšími láskami sú Sparta a teraz Slovan. Takmer hodinu a pol trvajúca fanzóna splnila účel po všetkých stránkach, po nej ešte na rýchlo prebehla autogramiáda Jána Švehlíka a Zdeňka Nehodu.
Už teraz sa všetci tešíme na ďalší kvalifikačný zápas ME 2016 Slovensko – Macedónsko v nedeľu 14 júna v Žiline a na ďalšie krásne zážitky. ,,Sme veľmi radi, že nám v našej činnosti pomáhajú výrazné osobnosti slovenského futbalu, na začiatku to boli Ján Popluhár a Jozef Vengloš, teraz napríklad najnovší člen Milan Lešický. Všetkých sa nedá spomenúť, 20. júna budeme robiť veľkú akciu v Solčanoch, bude to spomienka na Neapol, kde Slovensko na ME 1980 v boji o bronzové medaily zdolalo domáce Taliansko,“ povedal Roman Táborský.
Milan Valko
Bohatý program fanklubu pred zápasmi s Luxemburskom a Českom
Bohatý program fanklubu slovenskej reprezentácie pred zápasmi s Luxemburskom a Českom
Slovenská futbalová reprezentácie odohrá koncom tohto mesiaca v Žiline dva medzištátne zápasy. Najprv v piatok 27. marca o 20.45 h v rámci kvalifikácie ME 2016 sa stretne s Luxemburskom a potom v utorok 31. marca o 20.30 h nastúpi na priateľské meranie síl proti Česku. Na tieto vystúpenia zverencov trénera Jána Kozáka sa s plnou vážnosťou pripravuje aj Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie.
Jeho predseda Roman Táborský nám povedal: ,,Na prvý zápas proti Luxembursku sme predali členom fanklubu do 600 vstupeniek, robíme autobusový zájazd z Bratislavy a v Žiline uskutočníme tradičnú fanzónu. Pozvali sme na ňu niekdajšieho známeho trénera Milana Lešického a bývalého hráča a reprezentanta Jozefa Štibrányiho. Medzi nás by mal prísť aj Michal Zeman (Futbalista roka). Počas fanzóny sú hodinové rozhovory, ktoré bude moderovať Marcel Merčiak. Pripravili sme k zápasu bulletiny, odznaky, občerstvenie, samotná fanzóna začne v Žiline v hoteli Holiday Inn o 18.00 h. Je robená pre našich členov, ostatní návštevníci si môžu zakúpiť vstupenky v hodnote 10 euro. Treba si však uvedomiť, že kapacita tejto miestnosti na desiatom poschodí je sto miest.“
Prestížny medzištátny priateľský zápas Slovensko – Česko bude zaujímavý hlavne z toho pohľadu, že obidve mužstvá doteraz v kvalifikácii ME 2016 nestratili ani bod. ,,S českým fanklubom máme už niekoľkoročnú spoluprácu, po našom vzniku sme už po pár mesiacoch s nimi nadviazali kontakt. Navzájom sa navštevujeme, v polovici novembra 2012 sme hrali u nich zápas v Olomouci, takže tentoraz v Strážovej pri Žiline na tamojšej Maracane sa uskutoční v utorok 31. marca o 12.30 h odveta. Český fanklub má vo svojich radoch osobnosti, ako sú Werner Lička či Jaroslav Netolička. My sa budeme spoliehať na Vlada Ekhardta, Jozefa Štibrányiho a Róberta Nováka, bývalého hráča Slovana, Petržalky a Dubnice. Na Morave sme prehrali 3:4, ale na pokutové kopy sme vyhrali 5:4. Za nás chytal Geryk, v poli hrali Štibrányi, Ekhardt a bývalý egyptský reprezentačný brankár Sameh Nawar, ktorý sa na jedenástky postavil medzi tri žrde. V súčasnosti v Spartaku Trnava má pod palcom prípravu talentovaných brankárov. Po zápase je stretnutie bývalých osobností, na ktoré sme pozvali Jána Švehlíka a speváka Jaromíra Nohavicu. Takisto bude pred derby s Českom fanzóna s Marcelom Merčiakom. Aj na nej sa zúčastnia Ján Švehlík, Zdeněk Nehoda a Jaromír Nohavica. Snažíme sa teda pripraviť bohatý program, aby sme si všetci odniesli pekné zážitky,“ vraví ďalej R. Táborský, ktorý pridal ešte ďalšie zaujímavosti. ,,Jozefovi Štibrányimu sme z príležitosti jeho 75. narodenín dali dar v podobe poukazu na kvalifikačný zápas ME 2016 Španielsko – Slovensko. Je v tom kus symboliky, lebo Štribrányi na MS v Čile v roku 1962 dal jediný a víťazný gól Československa práve proti Španielsku.“
Nuž, všetci si zaželajme, aby slovenská reprezentácia v kvalifikácii ME 2016 pokračovala vo víťaznom ťažení aj proti Luxembursku a v súboji s Českom odohrala tiež dobrý zápas, na ktorý sa bude dlho spomínať!
Adolf Scherer, legendárny slovenský futalista, ktorý nastúpil vo finále majstrovstiev sveta v Čile 1962, nosil sriebornú medailu ako relikviu na retiazke na krku. Vo Francúzsku žije už 45 rokov, býva v Saint Giles neďaleko Nimes. Vždy, keď zavítal na Slovensko, ju hrdo ukazoval na svojej hrudi.
,,Už ju tam mám opäť,“ rozopínal si včera gombíky na košeli, aby podal dôkaz. Populárny Dolfi sa včera po príchode do Bratislavy priznal, že takmer dva roky nemohol medailu nájsť. ,,Päťdesiat rokov som ju nikdy nezvesil. Bývam neďaleko mora a často si chodím zaplávať, manželka mi najmä vtedy vravela, aby som si dával dolu, lebo ju stratím. Raz som ju počúvol, niekde ju založila a dlho sme ju nevedeli nájsť. Až nedávno som ju objavil v topánke, kam zapadla,“ popisoval dnes už úsmevnú historku 76-ročný bývalý československý reprezentant.
Strata medaily ho mimoriadne trápila, pretože je veľmi vzácna, pred vyše 50 rokmi ju dostali iba jedenásti hráči, ktorí nastúpili vo finále MS. Scherer si so smútkom v hlase povzdychne, že už žijú len štyria, ktorí hrali v československých dresoch v legendárnom stretnutí s Brazíliou, z nich je jediný Slovák.
Bývalý vychýrený strelec mal dôveru trénera Rudolfa Vytlačila a patril medzi niekoľkých vyvolených hráčov, ktorí odohrali na MS
1962 plný počet minút (540). ,,Bol som mladý, nebol som síce príliš technicky zdatný, ale rýchly a mal som nos na góly, vedel som zakončiť pravou i ľavou nohou, ale aj hlavou,“ približuje. V Čile strelil tri góly.
Práve Španieli boli prvým súperom Slovákov vo Viňa del Mar a proti ním sa začala senzačná cesta na MS. Štibrányiho gólom ich šokujúco zdolali. ,,Nik nám pred zápasom neveril, v prognózach sme boli na poslednom mieste. Proti nám stál Puskás, Gento a ďalší.
Ale aj my sme mali výborne mužstvo a potvrdilo sa to. Myslím, že aj teraz by sa mohlo zrodiť nejaké prekvapenie a verím, že odohráme so Španielmi veľmi dobrý zápas. Mohli by sme vybojovať remízu,“
prešiel na aktuálnu tému Scherer.
Včera sledoval aj s manželkou Nadijou i synom Rudolfom stretnutie na žilinskom štadióne. Na Slovensko pricestoval po dvoch rokoch opäť na pozvanie fanklubu slovenskej reprezentácie. ,,Som jeho predstaviteľom povďačný, že si na mňa spomenuli a mohol som sa stretnúť s viacerými mojimi priateľmi a bývalými spoluhráčmi. To sú pre mňa mimoriadne vzácne chvíle,“ doplnil.
Opäť si podal ruku s Jozefom Adamcom, Jozefom Štibrányim, Jiřím Tichým, Kazimírom Gajdošom či Titusom Buberníkom, ktorému zablahoželal k jeho nedeľňajším 81. narodeninám i ku knihe Elegán v kopačkách, ktorú uvádza práve do života. Aj Buberník sa priklonil k Schererovmu tipu. ,,Naše mužstvo nastúpi proti výnimočnému súperovi a bude mať obrovskú motiváciu. Ak zabojuje, nemusí prehrať, podľa mňa sa to skončí nerozhodne.“
Štibrányi opäť popisoval svoj pamätný gól do Sédrunovej siete v úvodnom zápase MS 1962, ktorý vyrazil sebavedomým Španielom dych.
,,Ešte ani na druhý deň ráno som neveril, že som ho dal a že sme vyhrali,“ smial sa. Všetky súboje v základnej skupine v Čile odohral vtedy najmladší muž Vytlačilovej partie, ďalší mimoriadny kanonier Jozef Adamec. Na svojich prvých MS si zahral ako dvadsaťročný.
,,Myslím si, že nás Španieli pred vyše polstoročím trochu podcenili. Nik nám vtedy neveril a predsa sme ich zaskočili, po prehre s nami sa ich slávne mužstvo rozbilo a nepostúpilo zo skupiny.
Nemyslím si, že vo štvrtok v Žiline nás favorizovaný súper podcení. Kvalifikácia sa iba rozbieha a my sme urobili vynikajúci výsledok na Ukrajine, to musia aj Španieli rešpektovať, možno ich aspoň trošku straší. Vyššia kvalita je na súperovej strane, musíme sa mu vyrovnávať veľkou bojovnosťou či dobrou taktikou,“ vravel v predzápasovej debate veľkých futbalových legiend Jozef Adamec.
