Ikona Ikona Ikona

Pokrstili publikáciu o Ivanovi Chodákovi

Autor: admin

Pred zápasom 10. kola nadstavby o titul ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina na Tehelnom poli slávnostne pokrstili publikáciu o legendárnom Ivanovi Chodákovi. Bývalému skvelému športovcovi a uznávanému lekárovi bol venovaný 13. diel edície Belasé legendy. Na krste sa zúčastnili aj predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Peter Špilák, Anton Holienčin a Ladislav Harsányi.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: Anton Holienčin

Autormi knihy sú známi publicisti Ladislav Harsányi a Tomáš Černák. Zaujímavé je tiež, že Ivan Chodák bol majstrom Slovenska s futbalovým a hokejovým Slovanom. ,,Pán Chodák je vlastne prvým futbalistom promovaným lekárom, ktorý bol zároveň aj prvoligovým hráčom. Bol veľkým príkladom pre ďalších nasledovníkov. V jeho stopách išiel iný lekár a futbalista, Božin Laskov. Ivan Chodák vo svojej bohatej kariére nikdy nebol napomínaný,“ vraví L. Harsányi, ktorý napísal už dvadsať kníh, 18 futbalových a dve o kanoistike.

,,Musím povedať, že Ivan Chodák mal veľmi zaujímavý aj súkromný život, lebo jeho manželka bola jedna zo spoluzakladateliek skvelého súboru Lúčnice. Bola aj pri zrode populárnej relácie Matelko, preto si myslím, ze ich rodina mala všestranný charakter. Pán Chodák bol uznávaný krčný lekár, na starosti mal aj hercov Národného divadla, takže určite táto kniha nie je len o futbale,“ hovorí Tomáš Černák.

Knihu pokrstili šampanským novinársky bard, 95-ročný Jozef Kšiňan a legenda Slovana, bývalý výborný brankár Alexander Vencel st. Obidvaja sú členmi Siene slávy slovenského futbalu.

Majstri Európy Vencel st., Švehlík a Jurkemik dostali knihu Dvanásty hráč

Autor: admin

V utorok 17. mája tesne pred obedom sa v priestoroch Siene slávy slovenského futbalu uskutočnilo ďalšie pekné stretnutie s tromi legendami slovenského futbalu. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie odovzdal knihu Dvanásty hráč, majstrom Európy z roku 1976 Alexandrovi Vencelovi st., Jánovi Švehlíkovi a Ladislavovi Juremikovi. Na stretnutí boli aj ďalší niekoľkí členovia fanklubu, Peter Zeman, Peter Špilák, Anton Holienčin a mediálny manažér Milan Valko.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Anton Holienčin

Roman Táborský privítal vzácnych hostí a vo svojom krátkom príhovore povedal, že im veľmi ďakuje, že si našli čas prísť medzi nás. ,,Toto stretnutie sme plánovali už dlhšie, hľadali sme voľné termíny a preto som rád, že dnes všetko klaplo. Vy ste jedných z legiend tejto knihy, našťastie na Slovensku ich máme veľa, ale do tejto knihy sa dostali iba jedenásti. Počas takmer dvanásťročnej existencie fanklubu ste mu pomohli účasťou na rôznych stretnutiach, zúčastnili ste sa na krstoch kníh a tiež vo fanzónach. Zároveň vás pozývame v sobotu 4. júna na veľkú akciu do Bernolákova, kde odhalíme reliéf najlepšiemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi, pokrstíme knižku Dvanásty hráč, pripomenieme si 60. výročie od MS v Čile, kde čs. reprezentácia získala skvelé strieborné medaily. Takisto zohráme exhibičný zápas. V tíme Jána Popluhára bývalí dlhoroční internacionáli Slovenska nastúpia proti výberu fanklubu a internacionálom Bernolákova. Samozrejme, počas celého dňa nebude chýbať sprievodný program. Z piatich žijúcich Čilanov prisľúbili účasť Dolfi Scherer a Ján Lála. Veľká škoda, že náš dlhoročný člen a strelec víťazného gólu na MS 1962 proti Španielsku Jozef Štibrányi absolvoval operáciu bedrového kĺbu, ktorá ho vyradila na niekoľko mesiacov,“ povedal šéf fanklubu.

Alexander Vencel st., víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970, trojnásobný majster ČSSR so Slovanom Bratislava a člen Siene slávy slovenského futbalu na margo knihy Dvanásty hráč nám povedal: ,,Je veľmi dobré, že fankub vydal takúto publikáciu, v ktorej sú iste zachytené všetky najpamätnejšie momenty slovenského futbalu. Fanúšikovia sú veľmi dôležitou súčasťou každej reprezentácie a tento fanklub od začiatku svojho vzniku výdatne podporuje naše národné mužstvo. Je chvályhodné koľko cennej a užitočnej práce urobil pre tento výber a vždy som bol veľmi rád, keď som sa s mojimi kolegami mohol zúčastniť na rôznych stretnutiach fanklubu.“

Ján Švehlík, majster Európy do 23 rokov, štvornásobný majster ČSSR (trikrát so Slovanom a raz s Duklou Praha) a člen Siene slávy slovenského futbalu sa preslávil úvodným finálovým gólom proti NSR .

,,Som dosť prekvapený z toho, že som sa dostal medzi takú futbalovú smotánku. Na druhej strane ma to veľmi teší, lebo počas mojej aktívnej kariéry som sa na ihriskách stretával s mnohými výbornými hráčmi. Takže toto ocenenie si veľmi vážim. Obal knihy vyzerá veľmi dobre, s veľkou radosťou si ju prečítam, bude to určite pekný zážitok,“ vraví dlhoročný vedúci mužstva majstrovského Slovana.

Ladislav Jurkemik, majster Európy do 23 rokov, bronzový medailista ME 1980 a účastník MS 1982, člen Siene slávy slovenského futbalu bol veľmi rád, že sa ocitol v takejto elitnej spoločnosti. ,,Na Slovensku v minulosti hralo skutočne veľa osobností, ktoré sa nedostali do tejto elitnej jedenásty, takže si to veľmi vážim. Pre fanklub je iste veľmi dôležité, že vydal takúto knihu, ktorá iste mapuje jeho činnosť. Pre hráčov reprezentácie je tiež veľmi dôležité, keď cítia, že niekto za nimi stojí a majú tiež verných fanúšikov. Fanklub už v minulosti zorganizoval úžasné akcie a patrí mu veľká vďaka za doterajšiu činnosť, ktorou výrazne obohatil slovenský futbal,“ vyjadril sa veľký profík všetkými cólmi.

Slovanisti si pripomenuli 30 rokov od zisku federálneho titulu

Autor: admin

Na konci tohto týždňa v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa to len tak hemžilo veľkými osobnosťami slovenského futbalu. Najprv oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa stretol s bratmi Jánom a Jozefom Čapkovičovcami, Ladislavom Peckom a Vladimírom Kinderom a pred víkendom zorganizoval denník Nový Čas za asistencie markentingového šéfa Vlada Kroupu a športového redaktora Mariána Korbela v spolupráci s majiteľom pubu Tomáša Beneša skvelú akciu…

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: fanklub

O takmer mesiac, presne 3. júna totiž uplynie presne tridsať rokov od zisku posledného federálneho majstrovského titulu futbalistov bratislavského Slovana, keď v poslednom dueli pod vedením trénera Dušana Galisa a Jozefa Valoviča pred takmer 35 000 divákmi zdolali Vítkovice 3:0 dvoma gólmi Petra Dubovského a Jara Timka. Na stretnutie prišli takmer všetci… Chýbali akurát z rôznych dôvodov Alexander Vencel ml., Erik Chytil, Ondrej Krištofík a Haraoui. Bývalí hráči si pripomenuli túto veľkú udalosť a zároveň zaspomínali na Petra Dubovského, ktorý by v sobotu oslávil 50. narodeniny. Jeho krátky život však ukončila tragická smrť počas dovolenky v Thajsku v roku 2000, keď spadol zo skaly pri fotení vodopádov.

Prvý sa k všetkým prítomným prihovoril tvorca veľkých úspechov belasých tréner Dušan Galis, ktorý s nimi získal jeden federálny a štyri slovenské tituly. Po úvodných slovách nevládal hovoriť, chvel sa mu hlas, leskli sa mu oči, ronil slzy. Na počesť jedinečného futbalistu zapálil sviečku a rovnako tak urobil aj v prípade Ľudovíta Lancza, ktorý v roku 2004 spáchal samovraždu. ,,Vtedy sme mali výhodu v tom, že viacerí hráči boli pokorní a pochádzali z našej liahne. Mali veľkú túžbu hrať v Slovane a najviac inklinoval k tomuto klubu Peter Dubovský. Bol to najlepší hráč, akého som v kariére trénoval,“ zdôraznil Galis.

,,Ani sa mi nechce veriť, že odvtedy už uplynulo tridsať rokov. Spomienky na tento veľký úspech sú stále živé, tento titul bol pre nás krásnou odmenou za tvrdú drinu, ktorú sme vtedy podstúpili,“ hovorí Ladislav Pecko. ,,Získať titul v ťažkej konkurencii pražských mužstiev, hlavne Sparty, ktorá nám najviac šliapala na päty, ale aj ďalších nebolo jednoduché, nám sa to však podarilo preto, lebo sme boli výborná partia a rovnako všetko aj kvalitní futbalisti,“ vraví Futbalista roka 1994 Vladimír Kinder.

Mimochodom, Slovan po rozdelení republiky od roku 1994 tvoril v jej začiatkoch kostru reprezentácie Slovenska. Vencel, L. Molnár, Stúpala, Glonek, Tittel, Zeman, Kinder, Krištofík, Tomaschek, Dubovský, Pecko, J. Timko a Gostič nastupovali pod vedením Jozefa Vengoša.

Nálada postupne gradovala, všetky stoly sa spojili, aby futbalisti sedeli vedľa seba a mohli tak spomínať na veľa príhod, huncústiev, ktoré povystrájali v tom čase. Väčšinou pri dobrom pivku sa prejavili aj viacerí ľudoví rozprávači (Chvíla, Kinder, Pecko, Timko). Všade bolo plno smiechu, chalani sa navzájom doberali, podpichovali, ale znova preukázali, že sú stále skvelá partia výnimočných ľudí…

Všetci prítomní prežili skvelý večer, na ktorý budú ešte dlho spomínať. Toto stretnutie len ukázalo, ako sa oplatí takéto akcie organizovať, lebo pri nich všetci pookrejú. ,,V tejto ťažkej dobe to boli v posledných mesiacoch moje najkrajšie chvíle, ktoré som s vami strávil,“ povedal pred odchodom domov Alexander Vencel st., ktorý na stretnutí zastupoval syna Alexandra ml. Ten ako je známe už roky žije vo Francúzsku.

Ladislav Pecko a Vladimír Kinder odovzdali knihu Dvanásty hráč bratom Čapkovičovcom

Autor: admin

Keď sa vydala kniha Dvanásty hráč, tak oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa prostredníctvom svojho predsedu Romana Táborského rozhodol, že dvanástim legendám československého a slovenského futbalu odovzdajú knihu ich pokračovatelia, mladšie hráčske legendy pod Tatrami.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

Vo štvrtok 5. mája naobed v známom bratislavskom pube ,,U belasých“ sa stretli legendy slovenského futbalu a najúspešnejšieho slovenského klubu ŠK Slovan Bratislava. Bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ladislav Pecko, majster Česko-Slovenska, štvornásobný majster Slovenska a s ŠK Slovan Bratislava titul získal aj ako tréner v roku 2009, Vladimír Kinder, Futbalista Roka 1994, so Slovanom majster Česko-Slovenska, trojnásobný majster Slovenska a prvý Slovák, ktorý hral v prestížnej Premier League.

Vladimír Kinder a Ladislav Pecko za účasti predsedu oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romana Táborského, mediálneho manažéra Milana Valka a členov fanklubu Petra Špiláka a Antona Holienčína odovzdali bratom Čapkovičovcom knihu Dvanásty hráč. ,,Tieto stretnutia a odovzdanie knihy majú symbolizovať priateľstvo, solidaritu a musí tieto osobnosti niečo spájať. Už takýmto spôsobom odovzdal knihu Martin Škrtel nášmu vernému fanklubákovi Jozefovi Štibrányimu a v týchto stretnutiach budeme pokračovať. Skutočný oficiálny krst knihy Dvanásty hráč sa uskutoční 4. júna na veľkej akcii v Bernolákove,“ povedal nám Roman Táborský.

,,Kindera s Peckom sme si vybrali zámerne, lebo spĺňajú naše prísne kritéria, boli slovanistami srdcom a dušou, tomuto klubu vždy odovzdali maximum svojich schopností. Nakoniec s ním dosiahli podobné veľké úpechy ako naša generácia, takže môžeme byť na nich hrdí,“ svorne povedali obidvaja slávni bratia.

,,Veľmi dobre viem, že bratia Čapkovičovci písali históriu čs. futbalu a ŠK Slovan Bratislava. Ich veľké úspechy hovoria za všetko, sú niekoľkonásobní majstri ČSSR, vyhrali niekdajší Pohár víťazov pohárov, Jozef je majster Európy a Ján člen Klubu ligových kanonierov. Svojím futbalovým umením boli veľkým vzorom hlavne pre chlapcov z dediny, dodalo im to veľkú energiu, že aj odtiaľ sa dá dostať do veľkého futbalu. Pre mňa bolo veľkým zážitkom, keď som sa s nimi ako mladý chlapec stretol osobne. Keď už neskôr som hrával za Slovan, tak bola pre nás veľká česť, keď takýto hráči nás prišli navštíviť. Som veľmi rád, že moja generácia tiež nadviazala na ich veľké úspechy. Preto ma veľmi potešilo, že som sa dnes s nimi mohol znova zvítať, sú to stále pohodoví chlapci, môjmu srdcu veľmi blízki,“ hovorí Ladislav Pecko, ktorý s výnimkou hosťovanie v Drnoviciach hrával za Slovan 18 rokov!

,,Na Janka a Jožka si pamätám hlavne z televízie, hrali veľké a dôležité zápasy za Slovan a čs. reprezentáciu. Sú to veľké legendy nášho futbalu a aj moja generácia sa mala od nich čo učiť. Pravda, každá z nich mala plusy a mínusy, oni boli majstri v inej dobe ako my, je však dobré, že sme na ich úspechy nadviazali a mohli sa tak tešiť z pekných triumfov. Takisto som rád, že si bratia vybrali mňa a Laca, aby sme im odovzdali túto peknú knihu. Vždy keď je možnosť, tak ma veľmi poteší, keď sa s nimi stretnem,“ vraví Vladimír Kinder.

Vladimír Kyselica oslavuje životné jubileum 60 rokov

Autor: admin

Vladimír Kyselica, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v stredu 20. apríla významné životné jubileu 60 rokov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: vk

Vladimír Kyselica sa narodil v Trnave, ale počas celého svojho doterajšieho života býva v Hrnčiarovciach nad Parnou. ,,Od 8 rokov som hrával futbal v tejto obci. Prešiel som všetkými kategóriami a aktívnu činnosť som ukončil ako 33 ročný za mužov. Od vtedy až doteraz hrávam za starých pánov, i keď momentálne laborujem so zraneným kolenom. Uvidím, či sa bude dať ešte ďalej pokračovať,“ hovorí čerstvý jubilant.

,,Od 35 do 45 rokov som bol predsedom futbalového oddielu a potom ešte ďalších 5 rokov podpredsedom. V tom čase naši muži i dorast hrávali 4. ligu, kam sme postúpili od okresnej súťaže. Do fanklubu som vstúpil pred šiestimi rokmi. Na domáce zápasy chodím pravidelne a s fanklubom som bol dvakrát na Malte. Do pamäti sa mi najviac vryl televízny zápas na MS 2010 v Juhoafrickej republike proti Taliansku. Víťazstvom 3:2 nad ním sme obhajcov majstrovského titulu vyradili z ďalších bojov na šampionáte a my sme postúpili do osemfinále,“ vraví ďalej V. Kyselica, ktorý stále pracuje. S manželkou majú dve deti a už tri vnúčatká, ktoré ich v tomto ťažkom covidovom a vojnovom období najviac tešia.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov.

Róbert Vittek úspešne dokončil školu futbalového manažmentu

Autor: admin

Róbert Vittek (na snímke v modrom drese), odchovanec Slovana Bratislava, ktorý počas svojej kariéry hral vo viacerých zahraničných kluboch a za slovenskú reprezentáciu odohral 82 zápasov a strelil 23 gólov, úspešne dokončil školu futbalového manažmentu.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: hetrik.sk

Jozefovi Rakovi gratulovali za fanklub Štibrányi a Ekhardt

Autor: majka

OFSFR – Trnava

Foto: fanklub – Jozef Rak v strede

Jozefovi Rakovi ku krásnemu životnému jubileu zablahoželali futbalové legendy fanklubu.

Jozef mal oslavy  v rodinnom kruhu, ale aj pracovnom a športovom.  Fanklub neostal bokom a chlapci si mali čo porozprávať . Po 60-tke čo má človek zážitky, ale aj nejaké zdravotné problémy – takže pri vínku a káve bolo čo preberať.

Všetko najlepšie Jozef…

Jozef Štibrányi si veľmi pochvaľuje knihu Dvanásty hráč

Autor: admin

Na svete je už niekoľko mesiacov kniha oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Dvanásty hráč a sme radi, že ohlasy na jej vydanie sú priaznivé, viacerým členom sa páči text i fotografie, takže naplňuje naše očakávania.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Norika Szombatová

Začiatkom tohto týždňa sa za účasti známych hráčov Jozefa Štibrányiho, Martina Škrtela, Vlada Ekhardta a šéfa nášho fanklubu Romana Táborského uskutočnilo na štadióne Antona Malatinského v Trnave pekné stretnutie. Martin Škrtel, bývalý dlhoročný kapitán slovenskej reprezentácie, štvornásobný Futbalista roka a hráč Spartaka Trnava odovzdal knihu Dvanásty hráč Jozefovi Štibrányimu.

,,Je to posledný žijúci ,,Čilan“ na Slovensku a preto sme mu aj symbolicky, ako prvému odovzdali knihu Dvanásty hráč. Som rád, že sa tak stalo na posvätnom mieste štadióna Spartaka. Knihu oficiálne pokrstíme na azda najväčšom podujatí v našej histórii 4. júna v Bernolákove, kde si pripomenieme aj 60. výročie od MS 1962 v Čile, na ktorých čs. reprezentanti vybojovali strieborné medaily. Dovtedy ju dostanú ďalšie naše legendy,“ hovorí Roman Táborský.

,,Kniha Dvanásty hráč sa mi veľmi páči, skutočne sa vydarila, je na vysokej úrovni, je v nej opísaná celá história fanklubu, na svoje si príde mladšia i staršia generácia. Mapuje najvýznamnejšie osobnosti slovenského futbalu, som veľmi rád, že som ju ako prvý dostal od fanklubu, je to pre mňa veľká pocta. A takisto, že mi ju venoval Martin Škrtel, čo je pre mňa pekná pamiatka,“ hovorí Jozef Štibrányi, 9-násobný čs. reprezentant, ktorý na MS 1962 v Čile strelil víťazný gól proti Španielsku.

Štibrányiho v najbližších týždňoch čakajú viaceré spoločenské podujatia. ,,Samozrejme, teším sa do Bernolákova na ďalšiu veľkú akciu fanklubu. Pravda, potom 18. júna som pozvaný do Kroměříža, kde bude veľké stretnutie bývalých hráčov a členov Klubu ligových kanonierov. A vrcholom pre mňa bude 28. septembra účasť v Prahe, kde ma vyznamenajú medailou senátu českej vlády za striebornú medailu v Čile. Okrem mňa pozvánku dostali ešte Lála, Jelínek a Mašek. Pre mňa je to niečo neuveriteľné, v Česku si ma ďaleko viac vážia ako na Slovensku, kde si nás bývalých uznávaných hráčov vôbec nevšímajú. Potom nečudo, že mládež nepozná našu veľkú futbalovú históriu. Všade na svete si prezentujú a vážia svoje legendy, len na Slovensku sa to nerobí. Je to hanba a katastrofa,“ povedal ešte J. Štibrányi.

Rodák z Vlčkoviec sa bojí akurát jednej veci. Je v poradovníku na operáciu bedrového kĺbu. Chcel by ju však absolvovať v tomto mesiaci, aby mohol stihnúť všetky plánované akcie. Pokiaľ by sa tak nestalo, mohli by nastať problémy s jeho účasťou na niektorých podujatiach.

Mimochodom, keďže Jánovi Popluhárovi, ako čestnému predsedovi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie organizujeme 4. júna odhalenie reliéfu v rodnom Bernolákove, jeho rodina si vyžiadala krstného otca tohto projektu. Dôveru dostal dobre známy Jozef Štibrányi.

Fanklubáci si z Osla odniesli pekné dojmy

Autor: admin

Na prvý medzištátny tohtoročný zápas slovenskú reprezentáciu v Oslo proti Nórsku prišli povzbudiť aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: www.fanklub.sk

Viac nám o tomto takmer trojdňovom zájazde povedal šéf fanklubu Roman Táborský. ,,Do Osla sme odleteli v piatok a domov sme sa vrátili v nedeľu. Nórska metropola nás privítala veľmi pekným slnečným počasím. Nebolo tu síce tak teplo, ako u nás, ale aj tých 12 stupňov nám úplne stačilo. Trinásti sme bývali v rovnakom hoteli ako naše mužstvo, ďalší siedmi fanklubáci prišli po svojej linke. Celkovo však v našom sektore bolo na zápase okolo sto Slovákov, teda aj takých, ktorí žijú v Nórsku.“

Výsledok našich fanklubákov nepotešil, lebo Slováci prehrali s dobrým súperom 0:2. ,,Domáci boli lepším a iniciatívnejším mužstvom, mali viacej šancí, napokon vo svojom strede majú svetového útočníka Haalanda a kvalitní sú aj ďalší hráči. Naopak, nášmu mužstvu chýbalo väčšie nasadenie a lepšia ofenzívna činnosť. Dlho nás nad vodou držal výborný brankár Rodák, ktorý mal veľa skvelých zákrokov a zachránil nás od väčšej prehry.“

Na druhý deň fanklubáci mali celodenný program aj so sprievodcom a Oslo prešli krížom krážom. ,,Sprevádzal nás pán Milan Rusnák, ktorý v Nórsku žije už od sedemdesiatych rokov. Venoval sa nám prakticky celý deň a to bez nároku na honorár. Prešli sme si Holmenkollen, boli sme vo Vigeland parku, potom pri dome Opere, absolvovali sme plavbu loďou po fjordoch a návštevu centra mesta. V podstate sme videli všetko najzaujímavejšie, čo ponúka Oslo,“ dodal ešte R. Táborský.

Zájazd splnil očakávanie, fanklubáci boli spokojní, o čom svedčia aj slová dlhoročného fanklubáka Jaroslava Kornaja z Kežmarku. ,,Celý pobyt zásluhou Romana Táborského bol tradične dobre zorganizovaný. Isteže, stál aj oveľa viac peňazí ako inde, lebo je to neskutočne drahý svet. Nie nadarmo sa hovorí, že Oslo je najdrahšie mesto v Európe. Pivo stojí 17 eur a za dva suveníry som zaplatil 100 eur. Ľudia sú milí a skromní, žijú si pokojne. Zaujímavé je tiež, že Nóri sú najbohatší na jedného obyvateľa na svete. V podstate každý obyvateľ má elektrický automobil. Kto príde z iného mesta do Osla, tak buď auto odstaví a ide metrom a iným dopravným prostriedkom, alebo zaplatí 50 eur za parkovanie.“

Samotný zápas našim fanklubákom veľa radosti nepriniesol, Nóri boli počas celého zápasu o dosť lepším mužstvom. ,,Haaland je špičkový útočník, výborným hráčom je aj Ödergaard, ktorý už v 16 rokoch odišiel do Realu Madrid. Tam sa v nabitom kádri nepresadil, v súčasnosti však výborné služby robí londýnskemu Arsenalu. Z nášho tímu si skutočnú pochvalu zaslúžil iba brankár Rodák, ktorý podal výborný výkon. Ešte ma hrou ako-tak uspokojil Hancko,“ povedal J. Kornaj.

Jozef Rak oslavuje životné jubileum 60 rokov

Autor: admin

Vo štvrtok 17. marca Jozef Rak, spolumajiteľ firmy Agrodeal a dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje významné životné jubileum 60 rokov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: fanklub

Jozef má rád víno, cestovanie, bicyklovanie a vo veľkom vyzýva súperov v tenise a v stolnom tenise. Jeho manželka Kvetoslava je tiež členkou fanklubu od samého začiatku. Už niekoľkokrát sa zúčastnila na fanklubových akciách v Ríme a aj na Malte a bola aj v Mníchove na zápase Bayernu.

Náš dnešný jubilant na zájazdy chodil ešte pred jeho vznikom s nami. Za športom precestoval celý svet, je náročný na kvalitu služieb a dobrú partiu.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov a aby sme sa s ním ešte dlho stretávali na rôznych našich akciách a zájazdoch do zahraničia!

Trio fanklubákov zagratulovalo Jurajovi Jánošíkovi k 60. narodeninám

Autor: admin

Juraj Jánošík, ktorý bol nedávno štvrtý raz v rade zvolený na konferencii BFZ za predsedu Bratislavského futbalového zväzu, poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, oslávil v sobotu 5. marca 60 rokov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: fanklub

Pri tejto príležitosti životného jubilea známemu funkcionárovi dnes v sídle BFZ zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča a mediálny manažér Milan Valko.

Oslávenec od nich dostal tradičný darčekový kôš a knihu Dvanásty hráč, ktorá mapuje doterajšiu činnosť oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie za bezmála tucet rokov. Všetci prítomní v družnej debate pobudli vyše hodinu, samozrejme, hovorilo sa iba o futbale a o ďalších plánoch do budúcnosti. J. Jánošík rôznymi spôsobmi pomáha fanklubu, čo si všetci veľmi ceníme.

,,Veľmi si to cením a vážim, že mi prišli fanklubáci zagratulovať k môjmu jubileu. Sú to všetko milí a slušní ľudia, s ktorými si vždy veľmi rád podebatujem na rôzne témy,“ hovorí J. Jánošík. Za sebou má tri oslavy a pred sebou ešte tiež tri oslavy významného výročia.

Juraj Jánošík oslavuje životné jubileu 60 rokov

Autor: admin

Juraj Jánošík, predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ), poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v sobotu 5. marca významné životné jubileu 60 rokov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: Milina Strihovská

Futbal hrával aj aktívne, hlavne mládežnícky v bratislavskom v Interi. Viedli ho tam viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhoffom. Takisto veľmi rád spomína aj na Kazimíra Gajdoša a Gustáva Mráza. Do ligového dorastu sa už nedostal a potom odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal šťastie na dobrých trénerov FridrichaHuberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny hrával vo VTJ Klatovy. Po nej si urobil trénerskú licenciu, viedol žiakov, dorastencov i seniorský tím Dunajskej Lužnej, kde je šéfom klubu od septembra 1996.

Funkcionárska činnosť bratislavského rodáka či už v športe alebo v komunálnej politike je ozaj bohatá. V júni 2011 ho zvolili na mimoriadnej konferencii BFZ za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku. Pod palcom má v rámci BFZ futbalovú základňu s takmer 10 000 aktívnych hráčov a hráčiek.

Na januárovej volebnej konferencii BFZ delegáti rozhodli, že Juraj Jánošík už po štvrtý raz povedie Bratislavský futbalový zväz. Vo voľbách nemal protikandidáta a z možných 57 hlasov presvedčil až 56 delegátov. Jeden člen sa zdržal hlasovania. ,,Futbal je môj život. Žijem ním od rána do večera, takže je to veľká česť. Som vďačný za prejavenú dôveru, ktorá ma zaväzuje pokračovať v poctivej práci. Ďakujem za každý jeden hlas a všetky gratulácie. Veľmi si vážim podporu každého jedného človeka, ktorý robí okolo futbalu,“ povedal.

Na nedávnej volebnej konferencii SFZ Bratislavský futbalový zväz bude vo VV SFZ zastupovať Juraj Jánošík. Okrem zvolenia do funkcie si z rúk prezidenta SFZ Jána Kováčika a generálneho sekretára SFZ Petra Palenčíka prevzal zlatý odznak SFZ za dlhoročnú prácu v prospech Slovenského futbalu.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene celej futbalovej rodiny želá veľkému oslávencovi veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody, pracovných a športových úspechov.

V najlepšej desiatke sú znova iba legionári

Autor: admin

Výsledky 29. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2021 vyhlásia 22. marca v Šamoríne (20.30 h). Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza Ceny Jána Popluhára figurujú opäť výlučne legionári, vrátane najhorúcejšieho kandidáta na obhajobu Milana Škriniara z Interu Miláno.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: tasr

Tento rok je posledným, keď sa na ankete podieľal jej dlhoročný tútor a redaktor Pravdy Michal Zeman. ,,Touto cestou by som sa chcel poďakovať Michalovi Zemanovi, ktorý 29 rokov robil túto anketu. Keď pán Zeman začal s realizáciou tohtoročnej ankety, tak nám denník oznámil, že už nebude ďalej spolupracovať na tomto projekte. Chcem sa mu teda ešte raz špeciálne poďakovať, že toto hlasovanie a tohtoročná realizácia ešte bola celá v jeho kompetencii a on nám odovzdal výsledky,“ vyslovil slová vďaky „krstnému otcovi“ ankety na pondelňajšej tlačovej konferencii prezident SFZ Ján Kováčik.

A potom ešte dodal: ,,Od budúceho roka, v jubilejnom 30. ročníku, bude vyhlasovateľom ankety SFZ, ktorý je aj držiteľom ochrannej známky Futbalista roka. Budú inovácie, budeme chcieť zapojiť do hlasovania aj bývalých reprezentačných trénerov áčka, bývalý reprezentačných trénerov 21-ky. Budeme to chcieť rozšíriť a zapojiť čo najviac relevantných ľudí, ktorí by sa k tomuto mali z nášho pohľadu vyjadriť. O tom ale ešte budeme včas informovať.“

Na vyhlasovaní by mali byť všetci ocenení, keďže Ceny Jána Popluhára a Petra Dubovského si prevezmú laureáti počas zrazu pred prípravnými zápasmi s Nórskom v Oslo (25. marca) a Fínskom v Murcii (29. marca).

Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza prestížnej ankety figurujú opäť výlučne legionári. V abecednom poradí s klubovou príslušnosťou z minulého roku sú nimi: Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (1. FC Kolín), Marek Hamšík (IFK Göteborg/Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha), Juraj Kucka (FC Parma/FC Watford), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Ivan Schranz (FK Jablonec/Slavia Praha), Milan Škriniar (Inter Miláno).

Minulý rok obhájil trofej J. Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, obranca Milan Škriniar z Interu Miláno. Bol to pre neho druhý triumf v ankete a po minuloročnom zisku scudetta je aj tento rok najhorúcejším kandidátom na zisk ocenenia.

Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov si prevezme jeden z dvojice Jakub Kadák (AS Trenčín) a Tomáš Suslov. Pred rokom sa stal celkovo sedemnástym víťazom ankety v tejto kategórii v jej dvadsaťjedenročnej histórii David Strelec.

V ankete hlasovalo 33 odborníkov z radov trénerov či zástupcov médií. V desiatke sú oproti minulému roku tri nové mená – Lobotka, Schranz a Hancko, vypadli Martin Škrtel, Patrik Hrošovský a Martin Valjent. Prvýkrát sú v desiatke Hancko a Schranz, pričom „skokanom“ je práve útočník Slavie Schranz, ktorý mal v doterajšej histórii ankety na konte len jeden bod. Po roku sa do desiatky vrátil Lobotka. V desiatke sú až dvaja brankári, Dúbravka a Rodák.

Najlepším trénerom bude jeden z tria Michal Gašparík (Spartak Trnava), Pavol Staňo (MŠK Žilina) a Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava). Weiss st. uspel pred rokom. Vo finálovom triu v kategórii Futbalistka roka 2021 sú obhajkyňa Mária Korenčiová (Levante), Dominika Škorvánková (Montpellier) a Patrícia Hmírová (Apollon).

Známe sú zatiaľ výsledky v jedinej kategórii, najlepším hráčom Fortuna ligy sa stal Vladimír Weiss ml. zo Slovana Bratislava (45 bodov), druhý skončil András Schäfer (DAC Dunajská Streda) a tretí bol Škrtel (29 bodov). Weiss na tróne nahradil maďarského stredopoliara Zsolta Kalmára (DAC Dunajská Streda).

Top 10 kandidátov na cenu Futbalista roka 2021 (abecedné poradie): Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (1. FC Kolín), Marek Hamšík (IFK Göteborg/Trabzonspor), Dávid Hancko (Sparta Praha), Juraj Kucka (FC Parma/FC Watford), Stanislav Lobotka (SSC Neapol), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Ivan Schranz (FK Jablonec/Slavia Praha), Milan Škriniar (Inter Miláno)
ďalšie poradie: 11. Martin Valjent (RCD Mallorca) 48 bodov, 12. Tomáš Suslov (FC Groningen) 44, 13. Albert Rusnák (Real Salt Lake City) 42, 14. Lukáš Haraslín (Sparta Praha/Sassuolo) 40, 15. Matúš Bero (Vitesse Arnhem), 16. Ľubomír Šatka (Lech Poznaň) a Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) po 20, 18. Martin Škrtel (Spartak Trnava) 15, 19. Patrik Hrošovský (KRC Gent) 10, 20. David Strelec (Spezia/Slovan Bratislava) 7, 21. Dušan Kuciak (Lechia Gdansk) 6, 22. Róbert Boženík (Fortuna Düsseldorf/Feyenoord Rotterdam) 5, 23. Jakub Hromada (Slavia Praha) a Róbert Mak (Ferencváros Budapešť) po 4, 25. Ladislav Almási (Baník Ostrava) a László Bénes (Borussia Mönchengladbach/FC Augsburg) po 3, 27. Martin Koscelník (Slovan Liberec) po 1

Kandidáti na cenu Petra Dubovského 2021:
Ján Kadák (AS Trenčín) a Tomáš Suslov (FC Groningen)
ďalšie poradie: 3. Sebastián Kóša (Spartak Trnava) 2, 4. Gabriel Halabrín (FC Senica), Denis Potoma (ŠKF Sereď), Peter Pokorný (RB Salzburg), David Strelec (Spezia/Slovan) po 1

Kandidátky na cenu Najlepšia futbalistka 2021:
Patrícia Hmírová (Apollon Ladiec FC), Mária Korenčiová (Levante UD Femenino), Dominika Škorvánková (HSC Montpellier)

Kandidáti na cenu Najlepší tréner 2021:
Michal Gašparík (Spartak Trnava), Pavol Staňo (MŠK Žilina), Vladimír Weiss st. (Slovan Bratislava)
ďalšie poradie: 4. Peter Struhár (MFK Ružomberok) a Štefan Tarkovič (reprezentácia SR) po 11, 6. Zsolt Hornyák (Puskásova Akadémia) 5, 7. Jaroslav Kentoš (SR 21) 4, 8. Martin Ševela (Abha Club/Zaglebie Lubin) 3, 9. Ľuboš Benkovský (ViOn Zlaté Moravce-Vráble), Adrián Guľa (Wisla Krakov) a Miroslav Nemec (Zemplín Michalovce) po 2
Celkovo bodovalo 15 trénerov.

Najlepší hráč Fortuna ligy 2021:
1. Vladimír Weiss ml. (Slovan Bratislava) 45, 2. András Schäfer (DAC Dunajská Streda) 39, 3. Martin Škrtel (Spartak Trnava) 29
ďalšie poradie: 4. Vahan Bičachčjan (MŠK Žilina) 16, 5. Ezekiel Henty (Slovan Bratislava) 12, 6. Jakub Kadák (AS Trenčín) 11, 7. Martin Regáli (MFK Ružomberok) 5, 8. Dawid Kurminowski (MŠK Žilina) a Jaroslav Zmrhal (Slovan Bratislava) po 4, 10. Zsolt Kalmár (DAC Dunajská Streda), Adrián Kaprálik (MŠK Žilina), Matej Kochan (MFK Ružomberok), Peter Pavlík (FK Senica), Dominik Takáč (Spartak Trnava) a Igor Žofčák (Zemplín Michalovce) po 3
Celkovo bodovalo 26 hráčov.

Od pondelka 12.00 h funguje internetové hlasovanie, tzv Cena fanúšika na webstránke futbalsfz.sk.

Legendárny Jozef Adamec by v sobotu oslávil 80 rokov

Autor: admin

Desiatku na drese nosia v klube či v reprezentácii väčšinou výnimoční futbalisti a lídri tímu. S týmto číslom prežil celú svoju úspešnú kariéru aj legendárny slovenský futbalista a neskôr tréner Jozef Adamec, ktorý by v sobotu 26. februára oslávil 80 rokov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: www.fanklub.sk

Bývalý búrlivák prezývaný „Hatrlo“, známy aj svojou fintou „prehadzovačkou“, obsadil v ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia druhé miesto za Jánom Popluhárom. Patril k postrachom nielen domácich obrancov a brankárov, ale aj zahraničných hviezd. Počas športovej kariéry ho ľudia obdivovali pre jeho góly a futbalové finesy, ale vďaka búrlivej povahe si získal aj neprajníkov.

Adamec začal vynikať ako dorastenec Vrbového. Prvá vážnejšia ponuka prišla z Považskej Bystrice, kam ho však mama nepustila. No keď prišla ponuka z Trnavy, celá dedina ju prehovárala, aby súhlasila s odchodom syna do Spartaka. V drese Spartaka Trnava a vlastne v najvyššej československej súťaži debutoval ako 17-ročný pod vedením trénera Antona Malatinského v marci 1959. Svoje prvé pôsobenie v drese „bílích andelov“ sa skočilo v roku 1961 povolávacím rozkazom, vďaka ktorému sa však Adamec ocitol v tej dobe v jednom z najlepších mužstiev v Dukle Praha. Zrazu sedel v jednej kabíne s najväčšími hviezdami prvej československej ligy – Masopustom, Pluskalom, Novákom, Kučerom, Jelínkom, Borovičkom, Koubom, Vacenovským a ďalšími. S Duklou získal v rokoch 1962 a 1963 dva federálne ligové majstrovské tituly.

Po skončení vojenskej služby sa vrátil znovu do Trnavy, ale túžil po Slovane Bratislava. Síce doň prestúpil, ale boli to ako sám hovorieval, stratené roky. V tíme belasých pôsobil 639 dní, ale z toho 267 nehral pre tresty a zranenia. Za jednu z výnimočných chvíľ v pôsobení v Slovane možno označiť zápas proti Třincu, v ktorom Adamec zaznamenal šesť gólov. Obávaný útočník sa vrátil naspäť do Trnavy, s ktorou získal päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) československých ligových majstrovských titulov a postúpil tiež do semifinále Európskeho pohára majstrov. Spolu s Karolom Dobiašom a Ladislavom Kunom bol hlavná hviezda Spartaka. Nastúpil tiež štyrikrát vo štvrťfinále najprestížnejšej súťaže – dvakrát v trnavskom drese a dvakrát ako hráč Dukly Praha.

Celkovo vo vtedajšej najvyššej futbalovej súťaži nastrieľal 170 gólov, z toho 138 za Spartak, 17 za Duklu Praha a 15 za Slovan. Prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca si vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971). Zisk Československého pohára si so spoluhráčmi vychutnal v štyroch prípadoch, v roku 1961 v drese pražskej Dukly a v rokoch 1967, 1971, 1975 vo farbách milovaného Spartaka. Záver hráčskej kariéry strávil ako hrajúci tréner v rakúskom tíme Slovan Viedeň, v ktorom pôsobil v rokoch 1977 – 1980.

Jeho futbalové umenie neostalo nepovšimnuté ani československou reprezentáciou. Už v dvadsiatich hral na MS v Čile, odkiaľ sa vrátil ako vicemajster sveta. Československo reprezentoval aj na svetovom šampionáte v roku 1970 v Mexiku. Z reprezentačného pôsobenia sú pamätné jeho hetriky. Tri góly v jednom zápase strelil slávnej Brazílii v roku 1968 na bratislavskom Tehelnom poli. Druhý hetrik zaznamenal proti Írsku. Výborný výkon podal aj v barážovom zápase o postup na MS v roku 1970. V súboji s Maďarskom skóroval z priameho kopu.

Po ukončení aktívnej činnosti prešiel na trénerskú kariéru. Začínal v Spartaku Trnava a viedol aj Slovan Viedeň, Šaľu, Banskú Bystricu, Vorwärts Steyr, Inter Bratislava, Bohemians Praha, Zlín, Dunajskú Stredu, Trnavu, Prešov a bratislavské kluby Slovan a Artmediu. V rokoch 1999 – 2001 bol kormidelníkom slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jozef Adamec, člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentáci a od roku 2016 laureát Siene slávy slovenského futbalu, zomrel 24. decembra 2018 vo veku 76 rokov.

Staronový tréner Tarkovič by mal razantnejšie prebudovať káder

Autor: admin

Slovenská futbalová reprezentácia má už týždeň staronového trénera. Predĺženie zmluvy so Štefanom Tarkovičom v našej verejnosti stále rezonuje. Aj medzi fanklubákmi, ktorým sme v našej ankete položili jednu otázku:

Čo si myslíte o tom, že Štefan Tarkovič pokračuje v tejto veľmi zodpovednej funkcii, je to správny krok a či podľa vás kostru mužstva by mali vytvoriť hráči, ktorí ukončili kvalifikáciu MS 2022 víťazstvom 6:0 na Malte?

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

Juraj Jánošík, predseda BFZ a člen VV SFZ: Podľa môjho názoru je to správny krok, lebo Štefan Tarkovič je skúsený, dobrý a po odbornej stránke vynikajúci tréner. Má okolo seba skvelý tím ľudí. Jednoznačne som prezentoval, že pokiaľ sa SFZ nedohodne s Vladimírom Weissom st., tak treba predĺžiť zmluvu s trénerom Tarkovičom. Čo sa týka kostry mužstva okolo Milana Škriniara, tak toto je otázka na trénerov, určite by som ale nerobil veľké zmeny v mužstve. Opory, ako sú Hamšík či Kucka by mali ešte pokračovať minimálne v kvalifikácii na ME 2024.

Miloš Kopča: V situácii, keď sa nepodarilo vyrokovať obsadenie funkcie trénera slovenskej reprezentácie s Vladimírom Weissom st., je táto voľba najlepšia. Tréner Štefan Tarkovič výkonnostné, ale i osobnostné vlastnosti hráčov súčasného mužstva dobre pozná. Nepochybne má aj dostatočný prehľad o možných kandidátoch na posty, ktoré bude musieť postupne do kádra reprezentácie zabudovať. Je len na ňom, ako a kedy sa tejto úlohy zhostí.

Ondrej Trnovský: Na vymenovanie Štefana Tarkoviča do funkcie trénera reprezentácie mám dva pohľady. Poznám ho ako veľmi zodpovedného, poctivého a inteligentného trénera a človeka. Osobne som si myslel, že keď Vladimír Weiss st. padol, tak toto bude jediné východisko. Tak sa aj stalo, väčším problémom ako tréner sú hráči. Skutočne dobrých máme úzky okruh a kvalitne môžeme hrať iba vtedy, keď všetci budú mať zápasovú prax. Ináč viacerí hráči boli za Tarkoviča, takže to považujem za celkom dobrý krok zo strany SFZ. Viacej priestoru by už mali dostať v zápasoch Ligy národov mladší a agresívnejší hráči. Pravda, najdôležitejšie je, aby všetci legionári pravidelne hrávali v zahraničných kluboch. Ak tak bude, trénerovi sa už ľahšie bude robiť výber.

Vladimír Randa: Myslím si, že to bolo východisko z núdze. Ale lepší typ ani nebol. Musíme vychádzať z toho, čo momentálne máme. Treba nadviazať na zostavu z Malty, ale samozrejme na aktuálnu formu hráčov a pozrieť si aj na ostatných adeptov na reprezentačný dres, v akej sú forme a či pravidelne hrávajú.

Jozef Plank: Určite by som si vedel predstaviť na mieste Štefana Tarkoviča niekoho iného. Je to však rozhodnutie zväzu, ktoré prišlo po stroskotaní rokovaní so Slovanom a Vladimírom Weissom st. Je však pravda, že na Slovensku v podstate nemáme trénerov, ktorí by mohli viesť našu reprezentáciu. Aspoň je správne, že pokračovanie Tarkoviča je podmienené postupom z C-divízie do B-divízie Ligy národov. Mal by teda pokračovať v začatej ceste, ako tomu bolo v zápase na Malte a teda omladiť káder schopnými hráčmi, ktorí prinesú do našej hry väčšiu vášeň a hlavne budú dosahovať lepšie výsledky.

Ladislav Harsányi: Slovenský futbalový zväz veľa možností pri výbere trénera reprezentácie nemal… Aj vzhľadom na to je ďalšia spolupráca so Štefanom Tarkovičom, hoci ten v minulom roku nedosiahol s mužstvom žiaden úspech, očakávaný krok. Tarkovič je pracovitý tréner, z ľudského hľadiska so solídnym vystupovaním. Nie je síce veľkou trénerskou autoritou či menom, ale dokáže komunikovať s hráčmi a vytvoriť bezproblémovú atmosféru v mužstve, čo je jeden zo základných predpokladov úspešného budovania tímu. Žiada sa však, aby razantnejšie prebudoval káder, dal v oveľa väčšej miere možnosť nastupujúcej generácii a preferoval odvážnejší útočný štýl hry, čo mužstvo počas minulej jesene v niektorých zápasoch naznačilo. Všetka česť Petrovi Pekaríkovi, Marekovi Hamšíkovi, Jurajovi Kuckovi, Róbertovi Makovi a zopár ďalším, ktorí v reprezentácii v minulosti odviedli kusisko výbornej roboty, ale ich čas v národnom tíme sa pomaly napĺňa. Pravda, netvrdím, že všetci títo hráči by mali okamžite skončiť v reprezentácii, či dokonca všetci naraz. Podľa potreby či aktuálnej formy pred tým-ktorým zápasom môžu ešte rok či dva pomôcť tímu svojimi skúsenosťami, ale už by tréneri mali viac preferovať alternatívy namiesto nich.

Peter Špilák: Pre vedenie SFZ to bolo ľahké rozhodnutie, lebo nikoho nemuselo dlho hľadať a prehovárať. Tarkovič má prvý krok v tejto funkcii jednoduchší, lebo postup v Lige národov z C-divízie do B-divízie je povinnosťou. Potom ho čaká zložitejšia úloha a tou je postup na ME 2024. Pokiaľ uspeje, bude s jeho prácou spokojnosť. Pravda, už v tomto roku musí zapracovať na generačnej obmene kádra a dať príležitosť viacerým mladým hráčom. Podľa mňa už nemá veľký význam spoliehať sa na veteránoch, ktorí majú najlepšie roky za sebou. Ďalším problémom je, že talenty nám skoro odchádzajú do zahraničných klubov, ale viacerí vysedávajú na lavičke náhradníkov, alebo dokonca na tribúnach. V najvyššej domácej súťaži dávame prednosť rôznym hráčom z exotických krajín (už aj Indonézia) a pritom ich kvalita je mizerná. Tarkovič by mal žiadať o stretnutie so všetkými trénermi prvej a druhej ligy a dohodnúť sa na koncepcii vývoja domácich klubov vzhľadom k reprezentácii Slovenska. Možno by to pomohlo mnoho vecí vyriešiť.

Marián Goňo: Po neúspešnej kvalifikácii MS 2022 a tiež po nevydarenom Eure 2020 som čakal zmenu na poste trénera reprezentácie Slovenska. Keďže sa tak nestalo, myslím, že to nie je správny krok. Bolo by na čase angažovať trénera, ktorý je mladý, študovaný s novými a modernými progresívnymi metódami. Áno, reprezentácia by už mala v tomto roku fungovať a hrávať s touto mladou kostrou, ktorá by bola doplnená o hráčov s podobným myslením.

Jaroslav Psota: ,,Vymenovanie Štefana Tarkoviča za trénera Slovenska vnímam ako z núdze cnosť. Myslím si, že s ním sa naše mužstvo výkonnostne dopredu neposunie. Vôbec by som sa nebál angažovať Jána Kozák ml. Takže to nepovažujem za dobrý krok. Dobre to včera povedal Marek Hamšík v jednej televízii, že keď každý hráč odovzdá v prospech reprezentácie všetko čo je v ňom, tak je úplne jedno, kto bude na lavičke Slovenska. V tomto roku by sa v kádri malo objaviť viacero mladých a perspektívnych hráčov, aby sme hrali rýchlejší futbal. Takisto vystupovanie reprezentantov sa musí zmeniť smerom k nám fanúšikom. Veď nie je predsa možné, aby po zápase na Malte sa ani jeden hráč neprišiel k nám poďakovať za priazeň a povzbudzovanie. Totálne na nás kašlali, toto by si určite nedovolili napríklad českí reprezentanti, kde je puto medzi mužstvom a fanúšikmi na oveľa lepšej úrovni.

Štefan Gálik: Pokiaľ si dobre pamätám, tak po neúspešnej kvalifikácii vždy prišla zmena na trénerskom poste. Minulý rok reprezentácia Slovenska nezvládla nielen kvalifikáciu MS 2022, ale aj odložené Euro 2020. Takže ma veľmi prekvapilo, že Štefan Tarkovič pokračuje v tejto funkcii. SFZ však podľa mňa nemal nejaký veľký záujem získať kvalitného a rešpektovaného trénera. Verím aspoň tomu, že aj tento tréner chce zažiť úspech a bude pokračovať v generačnej obmene a v zapracovaní nových hráčov. Hubočan a Ďuriš už skončili v reprezentácii, uvidíme, ako sa vyjadria Pekarík a Kucka a dobrou správou je, že Hamšík potvrdil, že bude hrať za reprezentáciu aj v tomto roku.

Najvydarenejšou akciou bola oslava 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie

Autor: admin

Na začiatku tohto roka 2022 prinášame s predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským tradičný novoročný rozhovor. Porozprávali sme sa v ňom o najzávažnejších témach, ktoré sa týkajú fanklubu. Rok 2021 bol znova ťažký, koronavírus si vyžiadal ďalšie obete na životoch, množstvo nakazených a druhotne ničí aj futbal.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: www.fanklub.sk

Ako pandémia koronavírusu ovplyvnila chod fanklubu v roku 2021?

Fanklubáci sa museli aj v minulom roku vyrovnávať s ťažkým obdobím pandémie. Keďže sa hralo viackrát bez divákov, s našimi členmi sme stratili kontakt, nemohli sme robiť také aktivity, ako v minulosti. Som však rád, že fanklubáci v rámci svojich možností boli povzbudiť slovenskú reprezentáciu na ME v Petrohrade a v Seville. Tiež sme obnovili fanzóny pred kvalifikačnými zápasmi MS 2022 v Bratislave proti Chorvátsku a Cypru. Bolo dobré, že sme sa po dlhej dobe stretli. Ešte predtým v auguste na bratislavskej Slamenej búde na Kolibe sme zagratulovali a zorganizovali spoločný program pre našich jubilantov. V minulom roku Anna Randová mala 80 rokov, Rudolf Janček 75 rokov, Jozef Plank 70 rokov a Róbert Lamprecht 60 rokov. Oslávenci dostali darčekové koše, ktoré im odovzdal Ladislav Petráš, legenda slovenského a československého futbalu. V tomto príjemnom prostredí sme zároveň zorganizovali besedu o ME 2020. Zúčastnili sa na nej Ivan Hrdlička, bývalý čs. reprezentant, Samuel Slovák, jeden z asistentov trénera Slovenska, Ján Ďurica, bývalý dlhoročný reprezentant, účastník MS 2010 a ME 2016 a jeden z najznámejších funkcionárov na Slovensku Rudolf Janček. Najvydarenejšou akciou však bola oslava (11. a 12. septembra 2021) 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jej dejiskom bolo Horehronie, konkrétne Čierny Balog, Šumiac a Kráľova hoľa. Vrcholom bol výstup na Kráľovu hoľu, keď sa funkcie turistického vodcu ujal bývalý reprezentant Rastislav Kostka a tiež Janko Luža. Takisto ma potešilo, že na dva záverečné kvalifikačné zápasy sa nám podarilo zorganizovať zájazdy do Chorvátska a na Maltu. V Osijeku sme sa stretli so Slovákmi žijúcimi v Chorvátsku a v miestnom pivovare nás privítal jeho majiteľ Ivan Komak, ináč Slovák. Súčasťou tohto zájazdu bol aj futbalový zápas chorvátskeho a slovenského fanklubu.

Prečo podľa teba Slovensko neobstálo v kvalifikácii MS 2022 a tiež na odloženom Eure 2020, kde prvý raz nepostúpilo zo základnej skupiny do osemfinále?

V obidvoch prípadoch naše mužstvo nemalo optimálnu výkonnosť. Hlavne sa to týka ME, kde viacerí hráči prišli v slabšej športovej forme a my sme malá krajina na to, aby sme mali šesť-sedem svetových hráčov. Sme radi aspoň za dvoch-troch, chýbala nám potrebná kvalita a keďže viacerí hráči pred ME nehrávali vo svojich kluboch, ťažko sa mohla od nich čakať dobrá hra. Na Euro sme postúpili dosť šťastne a veľmi nás mohlo mrzieť, že sme nevyužili výborný vstup, keď sme vyhrali nad Poľskom 2:1. Kvalifikáciu MS 2022 sme si pokazili hneď v úvode, chýbali nám veľmi body, ktoré sme stratili s outsidermi Cyprom a Maltou. V druhej časti kvalifikácie a už na našu hru dalo pozerať, herne sme sa vyrovnali Chorvátsku a Rusku, zlyhali sme však strelecky.

Prezident SFZ Ján Kováčik oznámi meno reprezentačného trénera do 31. januára 2022. Platnosť zmluvy doterajšieho kouča Štefana Tarkoviča vypršala 31. decembra 2021. Kto by podľa teba mal prevziať kormidlo reprezentácie?

Trénera by mali vybrať fundovaní ľudia, ktorí tomu rozumejú. Slovenskú reprezentáciu by mal viesť kvalitný tréner s ambicióznou víziou niečo s ňou aj  dokázať. A hlavne kolektív dobre namotivuje. Veľmi dobre si pamätám príbeh Joachima Löwa. Najprv bol dva roky asistentom Jürgena Klinsmanna a po MS 2006 prevzal nemeckú reprezentáciu. Vtedy mu nikto neveril, napokon však pri jej kormidle vydržal 15 rokov a v roku 2014 s ňou v Brazílii získal titul majstrov sveta. Aj o Štefanovi Tarkovičovi počúvame, že je to večný asistent, netrénoval žiadny veľký klub a podobné veci, ktoré podľa mňa nemajú opodstatnenie. Z MS v Brazílii si spomínam na jeden krásny príbeh, ktorý sa uskutočnil pred zápasom Nemecko – Portugalsko. Bolo tam vidieť krásnu väzbu medzi Joachimom Löwom a vtedajšou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Pred hymnami si ukázali jednotku a toto je niečo, čo mi na Slovensku chýba. Nevieme sa zjednotiť pre nejakú vec, ísť za jedným cieľom, čo je u Nemcov úplne prirodzené.

Aký máš názor na 3. skupinu C-divízie Ligy národov 2022/2023, v ktorej sa Slovensko stretne s Bieloruskom, Azerbajdžanom a z víťazom baráže medzi Kazachstanom a Moldavskom?

Troška ma mrzí, že sme nepostúpili z B-divízie do A-divízie, ale na druhej strane som rád, že sme už preč z tejto divízie, lebo hrať dokola pomaly s tými istými súpermi je už pre divákov neatraktívne. Maďarsko a Česko postúpili do A-divízie a bez ohľadu na to, ako skončia majú zabezpečených šesť skvelých zápasov. Slovensko sa v minulosti stretlo s Bieloruskom a Azerbajdžanom v kvalifikáciách ME 2016 a 2020. Želal som si iných súperov, lebo v týchto krajinách sme už boli, ale pokiaľ sa bude dať vycestovať, tak pôjdeme našu reprezentáciu tam povzbudiť. Počas nášho zápasu budú v Azerbajdžane preteky formuly 1, čo je dosť veľké lákadlo.

Dlho očakávaná kniha k 10. výročiu založenia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pod názvom Dvanásty hráč je už na svete. Takto sa naplnil tvoj tajný sen, čo nám o nej bližšie povieš a kedy bude jej oficiálny krst?

Kniha pôvodne mala vyjsť k 10. výročiu, lenže pre pandémiu koronavírusu sa jej termín vydania posunul takmer o dva roky. Ďalší dôvod boli aj odložené ME 2020 o jeden rok, ktoré patria medzi vrcholy tejto knihy. Preto má aj symbolický názov Dvanásty hráč. Má 144 strán, sú v nej predstavené najväčšie legendy slovenského futbalu, top podujatia fanklubu, pamätné zájazdy, hlavne z ME 2016 a 2020, najlepšie fanzóny, oslavy jubileí, príbehy našich fanklubistov, reprezentačná fanklubová anketa, fanklubová kronika, množstvo fotografií a ďalšieho zaujímavého textu. Z toho mám veľkú radosť. Prezentácia papierovej formy knihy bude v Bernolákove, na ktorej sa odhalí tabuľa s reliéfom Jána Popluhára spojená s programom a ukončením určitej etapy fanklubu. Pamätnú tabuľu venujú členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie ako svojmu čestnému predsedovi a najlepšiemu futbalistovi storočia na Slovensku. Celá akcia sa uskutoční iba vtedy, ak sa na ňu dostane aj bežný človek.

Aké budú ďalšie aktivity fanklubu v tomto roku?

Posledné dva roky sme veľa z našich plánov museli korigovať. Niekoľko akcií sme posunuli na rok 2021, preto je ťažké v tejto dobe niečo plánovať. Chceli by sme byť účastníkmi zápasov Ligy národov a aj nejakých prípravných medzištátnych stretnutí slovenskej reprezentácie. Samozrejme, plánujeme pokračovať vo fanzónach a tiež si v lete pripomenieme 60. výročie zisku strieborných medailí reprezentácie Československa na MS 1962 v Čile. Radi by sme vycestovali do Anglicka, kde by sme sa stretli vo futbalovom zápase proti najstaršiemu klubu na svete 1. FC Sheffield, ktorý v tomto roku oslávi 165 rokov svojho založenia. Počas tejto návštevy by sme si chceli pozrieť jeden zápas Premier League a jeden Championship. Máme teda pred sebou rôzne výzvy, ktoré by sme radi splnili, všetko však bude záležať od pandemickej situácie. Na jeseň čakajú nás tiež voľby a smerovanie fanklubu je možné po dohode so SFZ.

Ani sa ťa nemusíme pýtať, aké je tvoje najväčšie želanie do nového roku 2022?

Želám si, aby kompetentní mali šťastnú ruku pri výbere trénera reprezentácie, s ktorým by Slovensko postúpilo na ME 2024. Aby sme znova začali hrať futbal, z ktorého by mali radosť naši fanúšikovia a zažili tak veľa pekných chvíľ. Všetkým fanklubákom prajem hlavne veľa zdravia a aby v športe a osobitne vo futbale našli zmysel svojho života.

Vyšla kniha Belasé legendy o Antonovi Urbanovi

Autor: admin

V edícii Belasé legendy vychádza v týchto dňoch v poradí 12. knižka. Na 194 stranách s množstvom dobových fotografií mapuje život a kariéru dlhoročného hráča, trénera i funkcionára ŠK Slovan Bratislava a kapitána strieborného tímu Československa na OH v Tokiu 1964 Antona Urbana.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: lh

Anton Urban bol aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, zúčastnil sa na slávnosti k 55. výročiu zisku strieborných medailí na Bôriku v roku 2019, ktorá sa uskutočnila pod hlavičkou fanklubu.

Knihu slávnostne pokrstili Ján Medviď a Ivan Hrdlička, bývalí dlhoroční hráči Slovana. Autorom knihy je Ladislav Harsányi, takisto člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Je to v poradí jeho 5. publikácia v rámci edície Belasé legendy.

,,Všetky tieto belasé legendy majú jedného spoločného menovateľa, že boli to mimoriadne osobnosti, ktoré pre Slovan, slovenský a československý futbal urobili veľmi veľa. Bez nich by dnešný Slovan nebol dnešným Slovanom. Anton Urban bol výnimočný tým, že celý svoj život spojil so Slovanom a už ako 14-ročný v ňom zakotvil. Kniha sa zrodila expresne, za tri mesiace intenzívnej práce. Pravda, zbieranie materiálov o pánovi Urbanovi vzniklo skôr, ako športový novinár som mal o ňom informácie už z minulosti, čo mi pomohlo,“ vraví Ladislav Harsányi.

Knihu si možno objednať v shope Slovana https://shop.skslovan.com/ . Cena je 13,90 eura a od budúceho týždňa sa bude dať kúpiť aj renomovaných kníhkupectvách.

Fanklubák Marián Strečanský oslavuje 50. narodeniny

Autor: admin

Marián Strečanský, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a veľký fanúšik najpopulárnejšej hry na svete oslávi v utorok 7. decembra 50 rokov. Pri príležitosti jeho veľkého jubilea sme sa s ním porozprávali.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: ms (archív)

Náš jubilant narodil sa v Piešťanoch a od detstva býva v malej obci v Dubovanoch pri tomto kúpeľnom meste v rodinnom dome so svojou rodinou. Vyštudoval stavebnú priemyslovku v Trnave a stavebníctvu sa venuje doteraz. ,,Mám malú stavebnú firmu, ktorá sa zameriava na sadrokartónové konštrukcie. Som otcom troch detí, dospelej dcéry a dvoch synov, ktorí sa súťažne venujú futbalu od detstva. Starší Oliver hral šesť rokov v Spartaku Trnava v mládežníckej kategórii, kde trénoval aj pod vedením Ľubomíra Benkovského, momentálne lodivoda Vion Zlaté Moravce. V súčasnosti hrá za FC Nitra U19. Mladší syn Samuel je hráčom 2. ligy Akadémie Jozefa Adamca v Trebaticiach. Sám som k športu inklinoval od malička, do ukončenia strednej školy som hrával hádzanú, ale najviac som sa venoval futbalu, ktorý som hral do 36. rokov súťažne v Dubovanoch pod vedením dobrého trénera Stanislava Kovára,“ vraví M. Strečanský.

Marián Strečanský je členom fanklubu 6 rokov, domáce zápasy absolvoval s rodinou takmer všetky a na stretnutia v zahraničí vycestoval vždy, keď mu to dovolil čas. ,,Takmer každý výjazd von, ako to voláme, mal niečo do seba, ale najviac mi utkvel v pamäti futbalový zápas v Škótsku, kde sme navštívili aj iné štadióny ako Rangers a Celtic. MS 2018 v Rusku, kde som bol so starším synom Oliverom a priateľmi z fanklubu Zdenkom Jurkemikom a Romanom Táborským boli tiež neskutočnými zážitkami. Do Kaliningradu sme cestovali mikrobusom a v Petrohrade sa nám podarilo aj vidieť kúsok histórie tohto krásneho mesta. Taktiež sa mi ale páčili aj výjazdy do Walesu a Prahy, ako aj zápasy v Chorvátsku, kde vládla družná atmosféra. Tak isto rád navštívim aj zápasy európskych klubov v rámci voľného času Neapol a Miláno.“

Z množstva merania síl, na ktoré si spomína a má ich pred očami bol zápas kvalifikácie ME 2016 Slovensko-Španielsko v Žiline, kde sme vyhrali2:1. ,,So synom sme sedeli priamo nad španielskou striedačkou a videli sme hviezdy svetového futbalu úplne zblízka. Do budúcnosti sa teším na ďalšie zaujímavé zápasy u nás aj mimo našej republiky a hlavne uvidíme, čo nám prinesie najbližší žreb na ME 2024.“

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Marianovi Strečanskému blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu najmä veľa zdravia a nech sa ešte veľa rokov stretávame na zápasoch slovenskej reprezentácie!

Súťaž pre členov fanklubu

Autor: admin

Ahojte.

Vzhľadom na situáciu, kedy je nemožné zorganizovať akékoľvek oficiálne podujatie, prichádzame opäť aspoň so snahou zorganizovať jednoduchú súťaž o ceny.

Tipovať môže každý člen fanklubu. 1 člen = 1 hlas. Netipujte prosím viackrát!

Nájdite si čas zabaviť sa. Tipovať môžete do losovania skupín, teda do 15.12.2021.

Viac po kliknutí na link: https://forms.gle/Uq7TZ9ksDTk2tQeq6

Miláčik obecenstva Ladislav Petráš oslavuje 75 rokov

Autor: admin

V stredu 1. decembra sa krásneho životného jubilea 75 rokov dožíva jedna z legiend slovenského futbalu, manažér tímu internacionálov Slovenska a člen Siene slávy slovenského futbalu Ladislav Petráš. Skvelý hráč a šoumen sa po skončení kariéry venoval aj trénerskej práci, patril a stále patrí medzi miláčikov obecenstva.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: www.fanklub.sk

Vynikajúci útočník sa narodil 1. decembra 1946 v Necpaloch. V čs. reprezentácii nastúpil v 19 zápasoch a strelil v nich šesť gólov. Dva na MS 1970 v Mexiku. Zúčastnil sa aj na OH 1968, kde strelil štyri góly. S futbalovom začínal v Prievidzi (1964 – 1968), potom hrával v Dukle Banská Bystrica (1968/69) a Interi Bratislava (1969 – 1980). Na sklonku kariéry bol dva roky vo WAC Viedeň. V lige odohral 239 zápasov a dal 85 gólov. Dva razy sa stal kráľom strelcov– v roku 1969 a 1975. V rokoch 2000 a 2001 robil asistenta trénera Jozefovi Bubenkovi v Interi Bratislava pri zisku dvoch titulov majstra Slovenska a víťazstvách v Slovenskom pohári. Bol aj kormidelníkom slovenskej reprezentácie do 21 rokov a zároveň asistentom trénera A-tímu SR.

Jeho meno je zapísané v pamäti futbalových fajnšmekrov, veď v slávnej minulosti slovenského futbalu nebolo veľa takých skvelých postáv… Bol hráčom rozdávajúcim nefalšovanú radosť, bol originálnym kanonierom, ale aj veľkým šoumenom, zabávačom, takpovediac futbalovým umelcom, ihrisko bolo totiž jeho športovou scénou…

Laco Petráš, prezývaný ,,Bača“ bol skutočným hrdinom čs. výberu na svetovom šampionáte v Mexiku 70, kde vsietil naše jediné dva góly. A jeho prežehnanie sa po góle do bránky Brazílčana Felixa, bolo legendárne. Tak sa uchytilo, že dodnes sa hráči po góle prežehnávajú. Dvojnásobný kráľ strelcov má v sebe stále šibalské oči, srší tradičným humorom a vzácny je vždy jeho odborný futbalový pohľad…

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ladislavovi Petrášovi blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu najmä veľa zdravia a nech ešte roky-rokúce rozdáva okolo seba svoj humor.

Fanklubákov na Malte veľmi sklamalo, že sa im hráči neprišli poďakovať za priazeň

Autor: admin

Slovenskú futbalovú reprezentáciu v poslednom zápase nevydarenej kvalifikácie MS 2022 proti Malte na malom ostrove v Stredozemnom mori povzbudzovali tri partie dvadsiatich fanklubákov a celkovo v sektore hostí bolo okolo 50 Slovákov. O tomto štvordňovom zájazde nám viac povedal šéf oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: www.fanklub.sk

,,Ak si odmyslíme tohtoročné ME, tak to bol ďalší väčší výjazd na kvalifikačný zápas na súperovom ihrisku. Na Malte sme boli od soboty 13. novembra do stredy 17. novembra. V pondelok sme navštívili ostrov Gozo ako spomienku na zosnulého nášho bývalého člena Vincenta Brestovanského. V príjemnom počasí sme sa počas celého dňa aj kúpali v Modrej Lagune. V utorok sme absolvovali plavbu loďou okolo ostrova, navštívili aj akvárium, botanickú záhradu a rôzne pamiatky. Videli sme na mori aj tornádo. Zaujímavé je, že počas celého nášho pobytu malo pršať, ale mali sme krásne slnečné počasie s teplotou 25 stupňov celzia,“ hovorí R. Táborský.

Keďže na Malte je teplo, tak nemajú taký problém s pandémiou koronavírusu, ako v iných častiach Európy. ,,Majú veľmi dobré čísla, rúška sa nosia iba v uzavretých priestoroch. Fanúškovia Malty dokonca viac drukujú súperom, ako svojmu mužstvu. Doslova sú unesení našim Milanom Škriniarom, ktorý hráva v Interi Miláno. Na loď sme dostali aj zľavu, keď sa dotyčný pán dozvedel, že sme zo Slovenska.“

Naše mužstvo fanklubákov potešilo vysokým víťazstvom a dobrým výkonom. Škoda len, že hráči po zápase sa neprišli našim fanúšikom poďakovať za priazeň, z čoho boli oprávnene sklamaní. ,,Prekvapilo to aj divákov z iných krajín, ktorí boli na zápase, takéto niečo by sa nemalo stávať. Veď počas celého stretnutia nás bolo aj počuť. Tentoraz v tíme chýbal kapitán Marek Hamšík, zrejme aj preto si nás nikto nevšimol. Milan Škriniar a Ondrej Duda robili pre RTVS rozhovory, ostatných hráčov však nenapadlo prísť za nami,“ vraví ďalej Roman Táborský, ktorý sa podrobnejšie vyjadril k celej záležitosti.

,,Potešil nás výkon a herný prejav nášho mužstva. Futbalom sme sa bavili a viacerí z domácich fanúšikov si prišli pozrieť našu hviezdu Milana Škriniara. V podstate sme sa všetci tešili na koniec zápasu a spoločné poďakovanie aj keď po neúspešnej kvalifikácií. Namiesto slnka však prišlo nečakané tornádo, ktoré sme videli po návšteve ostrova Gozo z lode na Sicílií. Hráči odišli ako po zápase bez divákov, ako keby ho ani nevyhrali a to na tribúnach spôsobilo nečakané tornádo nevôle a aj spravodlivého hnevu. Musím podotknúť nielen zo slovenského sektora…Na futbale bolo veľa nefutbalových fanúšikov, pracujúcich s nami boli aj cudzinci, ktorí iba išli na futbal vyplniť čas a hlavne naozaj oduševnených fanúšikov zo Slovenska. Vidieť bývalého ligového hráča v rokoch a s ním aj iných fanúšikov v rokoch sa hnevať na našich hráčov bolo veľmi smutné a musím podotknúť, že toto nebolo prvýkrát. Rovnako sme museli našim fanúšikom v Thajsku, ktorí mimochodom prišli z Austrálie, Singapúru, pracovníci konzulátu vysvetľovať veci, kedy domáci hráči po prehratom zápase obkrúžia štadión a naši jednoducho odídu bez aspoň kývnutí, či pohľadu na vlastný sektor, ktorý je navyše počuť a aj vidieť…Nie všetci milujú futbal, ale idú naň pretože cítia domovinu, hrdosť idú si oddýchnuť od práce a je jedno či je to na Malte, v Thajsku, alebo na Slovensku, kedy v tejto ťažkej dobe, by mnohí aj chceli, ale jednoducho na futbal nemôžu ísť a vtedy je dobré im to povedať, ukázať a povzbudiť…“

,,Na Malte sme boli štyria z jedného mesta cez fanklub slovenskej reprezentácie, aby sme podporili našich ,,sokolov“ v poslednom stretnutí kvalifikačnej skupiny na MS 2022 v Katare, aj keď už o veľa nešlo. Vývoj zápasu bol pre nás veľmi dobrý, mladí hráči bojovali, osvedčili sa, takže sa nám dobre fandilo a s priebehom hry sme boli veľmi spokojní. Chceli sme sa našim chlapcom po stretnutí poďakovať za výkon, za trochu tej radosti po spackanej kvalifikácií. Zhromaždili sme sa pri zábradlí, oddeľujúcom ihrisko od hľadiska, v nádeji, že nás naši hráči prídu pozdraviť a spolu si ešte niečo zakričať. Na naše veľké prekvapenie sa hráči na nás ani našim smerom nepozreli a odišli do kabín. Svoju nespokojnosť s ich chovaním sme vyjadrovali pokrikmi – musím podotknúť slušnými, pretože fanklub nie sú ultras. Zlízol si to najmä Duda a neskôr aj Škriniar, keď dávali rozhovory v rohu štadióna, kde sme čakali my. Duda nám síce poďakoval a ospravedlňoval ostatných hráčov. Ale to nebolo ono. Aký kontrast voči hráčom Malty, ktorí si s divákmi tľapkali, niektorí aj dresy darovali. A to prosím po debakli 0:6. Je mi to veľmi ľúto. Chápeme to ako pohrdnutie nami, ktorí sme po sfušovanej kvalifikácií išli povzbudzovať naše mužstvo cez pol Európy na takmer bezvýznamný zápas. Je to škoda v situácií, keď slovenský futbal musí bojovať o každého fanúšika. Iné mužstvá sa takto nechovajú. Spomínam si na podobnú situáciu, keď bývalý tréner reprezentácie Ján Kozák vrátil hráčov spred vchodu do šatní k fanúškom. Aj to o niečom svedčí. O zrelosti trénera? Kapitána? Vedenia mužstva, zväzu? Nech si kompetentní odpovedia.“ Takto sa vyjadril k celej situácii Gabriel Tanuška z Púchova. Mimochodom, po stretnutí naša skupina narazila na trojicu fanúšikov z Česka, ktorí to zhodnotili veľmi trefne: ,,Tohle by naši nikdy neudělali.“

,,Našim futbalistom gratulujem k zaslúženému vysokému víťazstvu. Niekto môže povedať, že to bol ľahký súper, ale pred vyše polrokom sme doma s Maltou iba remizovali. Všetko bolo fajn, až na ten záver. Naša malá skupinka (60-70 fanúšikov) očakávala, že za naše povzbudzovanie sa hráči prídu aspoň poďakovať. Stačilo iba zdvihnúť ruky, že nás vnímate a že ste si nás aj všimli. Neviem čo vám lietalo v hlavách, ale poďakovanie za podporu, čo len jednému fanúšikovi sa patrí. Leteli sme za vami naprieč Európou, vynaložili chuť a odhodlanie vás podporiť, ale záverečná odozva neprišla. Ignoranstvo by sa v tejto ťažkej dobe nemalo nosiť. V Európe nás považujú za malú futbalovú krajinu, ale my sme na ňu hrdí , rovnako aj na vás. A aj keď prehráme vieme oceniť váš výkon i kvalitu súpera. Chodíme vás povzbudzovať do blízkych i ďalekých krajín, vynakladáme na cestu i ubytovanie nemalé finančné prostriedky a preto si myslím, že troška úcty k nám by z vašej strany nezaškodilo. Napriek tejto nepeknej udalosti vám želám veľa športových a osobných úspechov,“ vraví Vlado Kyselica z Hrnčiaroviec nad Parnou.

,,Už niekoľko rokov chodím s fanklubom na zápasy reprezentácie, ale toto som ešte nezažil. Po zápase sa ani jeden hráč neprišiel poďakovať fanúšikom, ktorí ich prišli povzbudiť, hoci už o nič nešlo. Všetci odišli z ihriska aa ni jeden ani len nezakýval fanúšikom, totálne nás odignorovali. Pre mňa, ako fanúšika to bolo veľké sklamanie, dlho som sa z toho spamätával. Neviem pre koho hrajú futbal, ak nie pre fanúšikov,“ hovorí Jaroslav Psota z Lehoty pri Nitre.

Stanislav Griga oslávil životné jubileum 60 rokov

Autor: admin

Stanislav Griga vo štvrtok 4. októbra oslávil okrúhle životné jubileum 60 rokov. Tento žilinský rodák patril medzi obávaných útočníkov, lebo člen Klubu ligových kanonierov vo svojej bohatej kariére nastrieľal úctyhodných 141 gólov. V čs. reprezentácii odohral 34 zápasov a strelil osem gólov. V najvyššej federálnej súťaži má na konte 246 zápasov, v ktorých zaznamenal 123 gólov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: Milina Strihovská

Účastník MS 1990 so Spartou Praha získal päť majstrovských titulov. V drese Feyenoordu Rotterdam sa podieľal na dvoch triumfoch v Holandskom pohári. Hráčsku kariéru ukončil v Rapide Viedeň. Griga je jediný československý futbalista, ktorý dokázal streliť gól Realu Madrid a FC Barcelona. Ako tréner získal v roku 1999 majstrovský titul so Slovanom Bratislava, viedol pražské tímy Sparta a Viktoria Žižkov, ale aj slovenskú reprezentáciu spolu s Michalom Hippom v rokoch 2012 a 2013. V poslednom čase v MŠK Žilina a FK Senica pracoval ako tréner útočníkov.

Ľudia sa ma pýtajú, či mi futbal chýba. Dal mi nesmierne veľa. Robil som ho štyridsať rokov a venoval som sa mu naplno. Prišla však nová etapa, ktorú žijem,“ vraví Stanislav Griga, ktorý hráva tenis v jednej bratislavskej mestskej časti s partiou, do ktorej patria bývalí známi tréneri Milan Lešický a Karol Pecze. V minulosti vždy prišiel na pozvanie oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie na nejakú besedu, či do fanzóny.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Na Národnom pamätníku olympionikov odhalili pamätnú tabuľku A. Urbanovi

Autor: admin

Na Národnom pamätníku olympionikov, ktorý je súčasť Národného cintorína v Martine, v stredu 27. októbra odhalili pamätnú tabuľku kapitána strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Antona Urbana. Bývalý výborný futbalista a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie zomrel v Bratislave 5. marca tohto roka vo veku 87 rokov.

OFSR – Martin/mv

Foto: www.olympic.sk

Urbanova tabuľka je symbolicky v striebornej farbe. Pribudla k tabuľkám všetkých ďalších zosnulých olympijských medailistov zo Slovenska, medzi ktorými je Urban štvrtý člen strieborného tokijského tímu (po Štefanovi Matlákovi, Františkovi Schmuckerovi a Vladimírovi Weissovi I.), v ktorom bolo až deväť Slovákov.

Na slávnostnom akte, ktorý sa na počesť zosnulých slovenských olympijských medailistov koná vždy v „preddušičkovom termíne“, sa zúčastnili prezident Slovenského olympijského výboru (SOŠV) Anton Siekel, riaditeľka Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová, zástupcovia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ladislav Petráš a Ján Greguš, predseda Združenia olympijských klubov Ivan Čierny aj zástupcovia olympijského klubu v Šahách.

Za SFZ prehovoril bývalý legendárny futbalista Ladislav Petráš, ktorý si pod piatimi kruhmi zahral štyri roky po Urbanovi – v Mexico City 1968. Vo zväze má už dlhší čas na starosti kontakty s bývalými reprezentantmi. Povedal, že s Antonom Urbanom sa stretával na každoročných predvianočných stretnutiach zástupcov zväzu s internacionálmi, na ktorých bol Urban pravidelným hosťom.

Anton Urban sa narodil v Kysaku. Svoj futbalový život spojil takmer výlučne so Slovanom Bratislava, v československej lige odohral 279 ligových zápasov. Vo dvojici so svojím o rok mladším spoluhráčom Jánom Popluhárom dlhé roky vystužoval obrany Slovana. Obaja boli známi futbalovými schopnosťami, ale aj rytierskosťou na trávniku. V reprezentačnom drese A-tímu ČSSR odohral 4 zápasy a v čs. olympijskom tíme 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól Zjednotenej arabskej republike.

Jozef Baňas sa dožil významného jubilea 60 rokov

Autor: admin

Jozef Baňas, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a veľký fanúšik slovenského športu sa vo štvrtok 14. októbra dožil veľkého životného jubilea – 60 rokov. Rodák z Lipian v okrese Sabinov hrával futbal a venoval sa aj atletike.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub

Najviac sa však zviditeľnil počas rozhodcovskej kariéry. Rýchlo postupoval a už za nejaký čas sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil sa do III. ligy. V roku 2008 ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.

Členom fanklubu sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi v Lyone bol aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok má tiež z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Ondrej Trnovský si prebral Zlatý odznak SFZ

Autor: admin

Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu v piatok 17. septembra v Poprade desať výrazných osobností slovenského futbalového života si prebralo Zlatý odznak SFZ: Viliam Ondrejka, Ladislav Borbély, Ján Sitek, Dušan Keketi, Ladislav Krnáč, Ondrej Trnovský, Jozef Žitník, Eduard Chalmoviansky, Karol Pecze a Norbert Krišna.

OFSR – Poprad/mv

Foto: www.futbalsfz.sk

Medzi nimi je aj člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Ondrej Trnovský, ktorý mu výdatne pomáha. Mimochodom, je to aj popredný funkcionár Bratislavského futbalového zväzu, kde vykonáva funkciu predsedu ekonomickej komisie. Rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku má za sebou bohatú funkcionársku kariéru.

Už ako 18-ročný bol tajomníkom TJ v obci, v ktorej sa narodil. Po skončení kariéry funkcionárčil v Spartaku Kablo, kde sa stal predsedom futbalového klubu. Okrem toho bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu. A tretie volebné obdobie je predseda ekonomickej komisie BFZ.

Juraj Senáši je hrdý a verný člen fanklubu

Autor: admin

V Bernolákove má oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie silné členské zastúpenie. Jedným z agilných členov je známy funkcionár a veľký futbalový nadšenec Juraj Senáši, o čom sa presvedčíme v tomto rozhovore.

OFSR – Bernolákovo/Milan Valko

Foto: archív (js)

O tebe je známe, že si takmer celý pracovný a športový život spojil s Bernolákovom…

Áno je to tak, v tejto obci neďaleko Bratislavy som sa narodil, tu som chodil do základnej školy a potom na technickú priemyslovku. Samozrejme, v miestnom klube som začal v žiackych rokoch hrávať futbal a v 15 rokoch už ako stredoškolák som odišiel do Senca, ktorý v tom čase pôsobil v dorasteneckej lige. Pravda, pre takého mladého chlapca bolo veľké sústo hrávať so staršími spoluhráčmi, neraz 19-ročnými, tak som vrátil znova do Bernolákova. Odtiaľ moja cesta po polroku viedla do dorastu ČH Bratislava, s ktorou som po roku postúpil do celoslovenskej ligy. Z tohto klubu som narukoval do Komárna, lebo v tom čase mal prvý tím veľmi kvalitný káder okolo Jána Čapkoviča, Pukaloviča, Harvánka a ďalších hráčov.

Po návrate z vojenčiny si ešte rok a pol hrával za ČH a od roku 1983 si znova pôsobil v Bernolákove?

S aktívnou činnosťou som skončil až v 38 rokoch, hoci už tri roky predtým som okúsil funkcionársky chlebíček. Bernolákovskému futbalu som hlavne niekoľko rokov ako hlavný sponzor pomáhal do 55 rokov. Z najnižších súťaží sme sa prebojovali až do III. Západoslovenskej ligy, ktorá v tom čase bola rozdelená na západ a východ. Chodím na každý zápas doma i vonku a pokiaľ nové vedenie ma požiada o pomoc, vždy mu rád poradím, lebo za tie roky som získal veľa kontaktov a skúseností. A čo sa týka môjho zamestnania, niekoľko som ich vystriedal, ale už dlhý čas podnikám v oblasti stavebníctva.

V tvojom prípade jablko padlo vedľa stromu, lebo dvaja z tvojich troch synov hrajú tiež futbal za ŠK Bernolákovo?

Najmladší Jakub a najstarší Juraj začali futbalovú kariéru v Interi Bratislava. Boli tam do dorasteneckého veku. V súčasnosti sú členmi základnej zostavy účastníka III. Bratislavskej ligy ŠK Bernolákovo a Juraj je kapitánom mužstva. V podstate prebral moju úlohu funkcionára, venuje sa mu už tretí rok a je podpredsedom klubu. V Bernolákove obidvaja pracujú v betonárke a majú tu dobré zázemie. Stredný syn Janko je úplne odlišný od nich, na rozdiel od športu venuje sa iným činnostiam.

Môžeš sa pochváliť, že členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie si od jeho vzniku. Čo to pre teba znamená?

Dovolím si tvrdiť, že patrím medzi jeho hrdých a najvernejších členov. Za viac ako desať rokov jeho existencie som navštívil veľa zápasov A-mužstva Slovenska doma i vonku. Bol som aj na stretnutí ME 2016 Anglicko – Slovensko. Bývali sme v Lyone, za ktorý hrával slovenský futbalista 20. storočia Ján Popluhár, náš rodák z Bernolákova. Na tohtoročné Euro 2020 sa mi nepodarilo ísť do Petrohradu, ale v Budapešti som videl atraktívny zápas Francúzsko – Portugalsko. Keby Slovensko bolo postúpilo do osemfinále, tak by som ho určite išiel povzbudiť.

Prezraď nám, koľko finálových zápasov Ligy majstrov si videl na vlastné oči?

Zásluhou známych novinárov Jozefa Korbela a Mariána Wallnera som od roku 1997 bol účastníkom deviatich finálových zápasov Ligy majstrov. Ako fanúšika Bayernu Mníchov najviac ma mrzela jeho prehra v roku 1999 v Barcelone proti Manchestru United 1:2, hoci bavorský gigant ešte v poslednej minúte vyhrával 1:0. Bol to neuveriteľný zápas, ktorý sa navždy zapísal do histórie tejto milionárskej súťaže. Zásluhou novinárskej rodiny som sa dostal do blízkosti hráčov svetového kalibru, aj do útrob štadiónov, alebo na tréningy finalistov, čo bol skutočne veľký zážitok. Rovnako skvelé spomienky mám na finále v roku 2002 Glasgowe medzi Realom Madrid a Bayerom Leverkusen (2:1), kde sme boli týždeň a Ľuboš Moravčík v tom čase hráč Celticu a jeho veľká hviezda sa nám venoval.

O tebe je známe, že pokiaľ môžeš vždy nejakým spôsobom pomôžeš fanklubu?

S predsedom fanklubu Romanom Táborským mám výborný vzťah a vždy keď ma požiada o pomoc, rád mu vyhoviem. Naposledy sme v Bernolákove na jar 2018 v penzióne Pálenica oslávili životné jubileum 70 rokov bratov Jána a Jozefa Čapkovičovcov. Mne to osobne veľmi dobre padlo, lebo s Jankom som hrával za ČH.

Oslavy 11. výročia fanklubu: Horehronská rozprávka

Autor: admin

Počasie ako z rozprávky, výborná partia i nálada, pripravení a pozorní domáci usporiadatelia. V takomto duchu sa niesli víkendové oslavy (11. a 12. septembra 2021) 11. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Ich dejiskom bolo Horehronie, konkrétne Čierny Balog (dozvedeli sme sa, že ho tvorí 13 osád a tiahne sa po dĺžke 11 kilometrov), Šumiac a Kráľova hoľa.

OFSR – Čierny Balog, Kráľova hoľa, Šumiac/Ladislav Harsányi

Foto: Anton Holienčin

Potom, ako sa posádka dvoch desiatok členov fanklubu „vylodila“ z autobusu cestovnej kancelárie Awertour v Čiernom Balogu, presadla priamo na vláčik Čiernohorskej železnice (trať bola otvorená pred 112 rokmi!). V ňom sa nám dostalo aj privítania kalištekom domácej pálenky.

Absolvovali sme trať Čierny Balog – Dobroč (a späť) a krátko po poludní  sa stal našou konečnou stanicou miestny štadión TJ Tatran, cez ktorý trať prechádza, čo robí z tohto útulného futbalového stánku svetovú raritu.

Nasledoval futbalový zápas 2×30 minút medzi výberom nášho fanklubu a domácimi Old Boys. Náš tím posilnili aj dvaja bývalí ligoví futbalisti – Ján Luža a Rastislav Kostka, hnacím motorom tímu boli aj naši kamaráti futbalisti z Družstevníka Sobotište, ktorí sa k nám pripojili v Čiernom Balogu.

„Majú tu skvelý  trávnik, lepší ako na Tehelnom poli,“ usmieval sa po zápase už 73-ročný Luža, bývalý skvelý stopér Lokomotívy Košice a Slavie Praha, ktorý si aj v tomto veku zastal miesto na ihrisku.

„Hral som futbal asi po piatich rokoch. Trocha mi trvalo, kým som sa rozhýbal, rozohral, ale hádam som trochu pomohol tímu. Kondične to už nie je bohviečo (smiech), ale čo sa dalo, som uhral“ povedal Rastislav Kostka, v deň zápasu oslavujúci 49. narodeniny. Trojnásobný reprezentant Slovenska a člen nášho fanklubu, ktorý najlepšie futbalové roky prežil v trnavskom Spartaku, sa chystal na operáciu menisku… Ešte predtým však stihol gólom prispieť k remíze 3:3 v Čiernom Balogu.

Po skvelom guláši z diviny, ktorý ukuchtili usporiadatelia (na záver zápasu sa prišiel pozrieť aj starosta Čierneho Balogu František Budovec), sme sa presunuli do miestneho kostola, kde sa konala omša za zosnulých členov fanklubu. Slávil ju duchovný z Liptovskej Osady Martin Mojžiš. Spomínali sme na Jána Popluhára, Jozefa Adamca, Jozefa Vengloša, Igora Šramku, Jána Strausza, Josefa Geryka, Karola Poláka, Pavla Biroša, Antona Urbana, Josefa Kadrabu, Jiřího Tichého, Viliama Dubovského, Petra Ivanova st., Vincenta Brestovanského, Petra Valenta, Dušana Lamoša, Jozefa Bokora, Štefana Kováča a Ľubomíra Konečného.

Večer sme si príjemne posedeli v spoločenskej miestnosti v ubytovacom zariadení Koliba pod Urbanovým vrchom v Čiernom Balogu pri Château Topoľčianky, sponzorskom dare od nášho člena Vladimíra Strieženca, ktorý stojí za touto značkou.

Nedeľa patrila výstupu na Kráľovu hoľu, keď sa funkcie turistického vodcu či sprievodcu ujal Rastislav Kostka, ktorého najväčšími koníčkami sú včelárstvo a turistika. „Tatry som pochodil krížom-krážom. V zahraničí mám výškový rekord Piramide Vincent v masíve Monte Rosa 4215 metrov nad morom,“ hovorí.  Býva v Bošanoch a pracuje ako skladník pre výrobu pracovnej obuvi vo Veľkých Bieliciach.

Na Kráľovu hoľu dorazil ako prvý Ondrej Trnovský, bývalý hráča Spartaka Kablo Bratislava, popredný funkcionár BFZ a jeden zo sponzorov akcie. V sedemdesiatke má neuveriteľnú kondíciu. Postupne sme za ním prichádzali my ostatní a vrchol vo výške 1946 metrov sme dosiahli všetci. Hoci to bola celkom slušná zaberačka zo Šumiaca až na vrchol, s neustálym stúpaním a prevýšením približne tisíc metrov.

Priamo na vrchu sme si zanôtili pri symboloch nášho fanklubu pieseň na Kráľovej holi. Akurát sme zelený strom neobjavili.

Rasťo Kostka nás na vrchole zabavil svojimi kreáciami v prevlečení za Spidermana. „Keď mám čas, tak s fanklubom chodím rád, som navyše jeho člen a má v ňom aj kamarátov. Takže spojím príjemné s užitočným.  Počasie nám vyšlo fantasticky a máme odtiaľto krásne výhľady,“ povedal nám priamo na Kráľovej holi.

Akciu si pochvaľoval aj Ján Luža: „Rád chodím na takéto akcie, človek spoznáva nových ľudí. Trocha sme si zahrali aj futbal, bolo to fajn.“

Šéf fanklubu Roman Táborský zhrnul svoje poznatky takto: „Na oslavy sme si vybrali Čierny Balog pre raritnú železnicu, ktorá vedie cez štadión a Kráľovu hoľu zase preto, že každý Slovák by si ju mal aspoň raz za život vyšliapať, zaspievať si tam, je to také splnenie slovenského sna. Cením si, že účasť prijali aj bývalí hráči Ján Luža a Rastislav Kostka, ktorý prišiel, hoci ho o pár dní čakala plánovaná operácia menisku. Vďaka patrí domácim usporiadateľom – z radov nášho fanklubu, ktorí všetko potrebné pripravili, zabezpečili, zorganizovali a my sme prišli, ako sa hovorí, na hotové. A veľmi ma potešilo na tejto akcii, že bola početná účasť žien a dievčat, rodinných príslušníkov. To ma prekvapilo a potešilo, na našich podujatiach to nebýva bežné.“

Oslavy mali ešte jeden, dalo by sa povedať,  zlatý klinec. Tým bola návšteva Múzea zvoncov v Šumiaci (obec s pôvodným osídlením rusinským obyvateľstvom). Previedol nás ním jeho zriaďovateľ, tvorca a sprievodca v jednej osobe, 75-ročný Mikuláš Gigac, ktorý zbieraniu zvoncov venoval 50 rokov života, pričom v jeho múzeu nájdeme 2-tisíc najrôznejších zvoncov od kravských cez konské až po slonie. Krásne nám porozprával o svojom koníčku i o Šumiaci. Hudobník a folklorista (so svojimi krajanmi účinkoval pri hudobnej zložke vo viacerých slovenských filmoch, z ktorých najznámejší je Pacho hybský zbojník) nám zaspieval i zahral na heligónke a špeciálnych nástrojoch z tohto kraja, predviedol nám zvonkohru, zarecitoval. Pochválil sa, že do jeho múzea zavítali návštevníci už z 38 krajín sveta, ale smutne dodal, že iba ôsmi zo Šumiaca.

Naposledy zazvonil zvonec, a našej horehronskej rozprávke bol koniec.

Ján Medviď a Jozef Kožlej boli presvedčení o našom víťazstve nad Cyprom

Autor: admin

V rozpätí troch dní sa uskutočnila v utorok 7. septembra pred medzištátnym zápasom kvalifikácie MS 2022 Slovensko – Cyprus na NFŠ druhá fazóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz do reštaurácie ,,Jama“ zavítali Ján Medviď, bývalý čs. reprezentant a dvojnásobný majster ČSSR so Slovanom Bratislava a Jozef Kožlej, člen Klubu ligových kanonierov a dvojnásobný majster Slovenska s 1. FC Košice.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

Pred začiatkom besedy všetkých prítomných pozdravil a privítal Roman Táborský, predseda fanklubu a potom moderátor Ľuboš Hlavena zasypal našich hostí zaujímavými otázkami. V strede pozornosti bol hlavne Jozef Kožlej, ktorý hral desať rokov na Cypre za niekoľko klubov. Prvú otázku však dostal Ján Medviď a to, čo si myslí o našom súčasnom mužstve a v čom sa zmenilo od nevydareného Eura 2020? ,,Mnohí naši fanúšikovia už lámu palicu nad ním a pokiaľ nepostúpime na MS 2022 do Kataru, tak sme doplatili na nevydarený úvod, keď sme remizovali na Cypre a doma s Maltou. Káder tímu sa troška zmenil, myslím si však, že je to iba otázka času, kedy v našom tíme nastane ďalšia generačná výmena. Oproti Euru sa snaží hrať rýchlejší a modernejší futbal.“

Jozef Kožlej bol výborný strelec, celkovo dal neskutočných 174 gólov a je v súčte gólov zo všetkých ligových súťaží najlepším strelcom Slovenska v jeho histórii. Aké je to náročné pre útočníka, ktorý nedáva góly a ako dlho bude s týmto problémom bojovať ešte naša reprezentácia? ,,Mám s tým vlastné skúsenosti, lebo v najcennejšom drese v 26 zápasoch som dal iba tri góly a aj to len v priateľských zápasoch. Treba si uvedomiť, že v reprezentácii za rok hráči odohrajú iba niekoľko stretnutí. Od útočníka sa právom čakajú góly a môže ich dať iba vtedy, keď pravidelne hráva, je sebavedomý a v dobrej športovej forme. V tejto formácii už roky máme problém, prakticky od vtedy, ako skončil Robo Vittek. Recept na strieľanie gólov nie je, zohráva tu veľa faktorov a neviem, kedy tento veľký nedostatok vyriešime. Azda sa Boženík a Strelec na nových zahraničných pôsobiskách strelecky uchytia a Schranz si dobrú streleckú formu zo Slavie prenesie aj do reprezentácie. Takisto si treba uvedomiť, že futbal sa neustále vyvíja a mení. V súčasnosti aj útočníci musia brániť, zatiaľ čo za mojej kariéry som si mohol vydýchnuť.“

Ján Medviď si myslí, že súčasný futbal na Slovensku je odrazom našej spoločenskej situácie. ,,Nie sme zvyknutí tvrdo pracovať a potom sa to prejavuje na nepriaznivých výsledkoch. Niečo sa u nás zle robí, určite rezervy máme aj v tréningovom procese a celkovo najvyššia súťaž nepripravuje kvalitne hráčov na konfrontáciu s medzinárodným futbalom.“

V dnešnom zápase na seba narazili mužstvá, ktoré sa trápia v ofenzíve. Jednako naši hostia spolu s fanklubákmi boli presvedčení o našom víťazstve vyšším rozdielom. ,,Keď sme v marci hrali prvý zápas na Cypre, tak som mal z neho obavy. Domáci totiž išli do kvalifikácie s novým trénerom a so slušným kádrom. Napokon bezgólová remíza potvrdila, že sa na nás dobre pripravila. Potom zdolali Slovinsko a začali lietať v oblakoch. Rýchlo však padli na zem po prehre na Malte 0:3 a z veľkého očakávania nastalo veľké sklamanie. V dnešnom súboji Cypru chýbajú traja kľúčoví hráči a preto som presvedčení, že ho zdoláme vyšším rozdielom,“ hovorí J. Kožlej.

,,Tiež som presvedčený, že vyhráme o niekoľko gólov. Bol by som veľmi rád, keby znova skóroval Róbert Boženík. Myslím si, že je to hráč s veľkým potenciálom, potrebuje iba pravidelne hrávať. Rovnako aj Strelec či Mak. Strelec je dobrý vtedy, keď má okolo seba deväť kvalitných spoluhráčov. Góly sa čakajú aj od stredopoliarov, Hamšík a Kucka tiež majú dobrú strelu, škoda len, že túto prednosť často nevyužívajú,“ vraví ďalej J. Medviď.

Tréner Štefan Tarkovič je stále pod paľbou kritiky športovej a odbornej verejnosti, podľa našich hostí by však zmena na tomto poste veľa nevyriešila. ,,Zo slovenských trénerov by ho mohol nahradiť iba Vlado Weiss st., iné mená mi nepripadajú do úvahy,“ myslí si J. Kožlej. ,,Myslím si, že Tarkovič by mal túto kvalifikáciu dokončiť a potom urobiť podrobnú analýzu jeho práce. Ktovie, či by mal niekto zo Slovenska záujem o túto funkciu,“ myslí si J. Medviď. Niektoré okolité krajiny, ako Poľsko či Maďarsko majú zahraničných trénerov, my sme pred Tarkovičom mali Pavla Hapala z Česka, s ktorým nám to nevyšlo a bol predčasne odvolaný.

Slovensko v najbližších dvoch zápasoch kvalifikácie MS 2022 nastúpi v Rusku a v Chorvátsku. Pokiaľ chce myslieť aspoň na druhú barážovú priečku, tak musí aspoň v jednom vyhrať. ,,Podľa mňa skôr naplno bodovať by sa nám mohlo podariť v Rusku, ktoré nehrá nejako presvedčivo a proti tomuto súperovi vieme zahrať. V Chorvátsku to budeme mať veľmi ťažké, najmä keď bude mať k dispozícii lídra a kapitána tímu Luku Modriča,“ myslí si J. Kožej.

Kvalitná beseda trvala hodinu, fanklubáci veľmi kvitovali, že sa mohli znova stretnúť, porozprávať sa, vypočuť si zaujímavé názory našich hostí a už sa tešia na ďalší zraz.

Fanzóna po roku a trištvrte: Štibrányi ako Lasica

Autor: admin

Ani sa tomu nechce veriť, ale pre pandémiu koronavírusu až po roku a trištvrte sa uskutočnila ďalšia fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Naposledy sme sa takto stretli 19. novembra 2019 pred zápasom kvalifikácie na majstrovstvá Európy proti Azerbajdžanu, ktorý sa hral v Trnave.

V sobotu 4. septembra 2021 sa v bratislavskom reštauračnom zariadení Jama (pri bývalom cyklistickom štadióne) zišli zhruba dve desiatky fanklubistov. Predseda nášho fanklubu Roman Táborský privítal strieborného „Čiľana“ Jozefa Štibrányiho ako hosťa fanzóny originálne: „Kým v televíznej relácii Zlaté časy bol stálym hosťom Milan Lasica, v našej fanzóne je to Jožko Štibrányi.“ 

S dnes už nebohým Lasicom má Štibrányi spoločné nielen ročník narodenia (1940), ale aj zmysel pre humor. Dobrú náladu mal počas fanzóny (úlohy moderátora sa ujal športový novinár a publicista Ladislav Harsányi) pred kvalifikačným duelom o postup na majstrovstvá sveta 2022 proti Chorvátsku a na otázku z pléna, že ako to robí, že aj vo veku 81 rokov je stále taký čulý a vitálny, odpovedal: „Keby som teraz vymenoval, koľko mám chorôb, utiekli by ste.“ Potom predsa len prezradil niečo zo svojho elixíru „večnej mladosti“: „Rád pracujem v záhradke a po takej práci človek vysmädne, tak si dávam pohárik vína.“

Ešte skôr, ako sme sa začali rozprávať o téme dňa, ktorým bol nadchádzajúci duel proti Chorvátom, sa Štibrányi vrátil k zápasu našej reprezentácie v Slovinsku (1:1). „Bol to veľmi dobrý zápas, žiaľ, futbalové šťastie nás obišlo. Na to, aké sme mali šance (Mak, Schranz), sme ho mali vyhrať,“ vravel muž s prezývkou Vasil. Aj on videl zlepšenie mužstva v ofenzíve v porovnaní s EUROM 2020 („Tam sme hrali antifutbal, dozadu a do boku,“ konštatoval Štibrányi). „Okrem toho, že nemáme útočníka zakončovateľa, nám chýba aj väčšia podpora ofenzívy zo strany krajných obrancov,“ poznamenal hosť fanzóny.

Potom už upriamil pozornosť na večerný duel. „Chorvátom chýba Luka Modrič. Pre nich znamená tento hráč to, čo pre nás Hamšík. Aj toto nám hrá do kariet. Keď zdoláme Chorvátov, všetko bude v poriadku. Myslím si, že potom nás už na ceste za postupom nič nezastaví. Ak však prehráme, prakticky je po kvalifikácii. Doma musíte vyhrávať,“ uvažoval. Ako večný optimista pridal aj svoj tip na zápas: „Vyhráme 3:0!“

Po roku a trištvrte sa tešil, že opäť uvidí na vlastné oči slovenskú reprezentáciu. Od Slovenského futbalového zväzu dostal vstupenku do VIP.  Akú divácku návštevu očakával? „Neviem, sám som zvedavý. Ak sme normálny futbalový národ a vieme, že mužstvu ide o všetko, tak každý, kto to s naším futbalom myslí dobre, by mal na štadión prísť. Treba ukázať vlastenectvo, ale my na to príliš nie sme…“ odpovedal. A tak zrejme bol z 9-tisícovej návštevy sklamaný a takisto aj z výsledku 0:1, hoci Slováci dokázali na ihrisku držať krok s favorizovaným súperom väčšinu zápasu.

„Chceli sme otestovať nové prostredie pre fanzónu, keď sme si prvý raz zvolili reštauráciu Jama. Aj preto to bolo trocha improvizované. Aj ďalšia fanzóna pred Cyprom sa uskutoční tam a je možné, že sa toto zariadenie stane stálym dejiskom našej fanzóny pred zápasmi v Bratislave,“ povedal Roman Táborský.

Portfólio zberateľských kartičiek, ktoré býva súčasťou prezentácie vo fanzóne, sa rozrástlo o tri mená: Josef Masopust, Stanislav Varga, Róbert Mak. Mená, ktoré netreba futbalovým priaznivcom predstavovať.

OFSR – Bratislava/Ladislav Harsányi

Foto: Milina Strihovská

Fanklubáci zagratulovali jubilantom a s hosťami analyzovali nedávne Euro 2020

Autor: admin

Takmer po osemnástich mesiacoch – naposledy tomu bolo koncom januára 2020 v Modranke na oslave 80. narodenín Jozefa Štibrányiho – sa konečne členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stretli na spoločnej väčšej akcii.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

Na bratislavskej Slamenej búde na Kolibe sme v nedeľu 8. augusta zagratulovali a zorganizovali spoločný program pre našich jubilantov. V tomto roku Anna Randová mala 80 rokov, Rudolf Janček 75 rokov, Jozef Plank 70 rokov a nedávno Róbert Lamprecht 60 rokov. Oslávenci dostali darčekové koše, ktoré im odovzdal Ladislav Petráš, legenda slovenského a československého futbalu. Rudolf Janček dostal ešte dres s číslom 75 a Róbert Lamprecht s číslom 60. Anna Randová v krátkom príhovore poďakovala za účasť na tomto stretnutí všetkým prítomným a zdôraznila, že vek je iba číslo a že sa treba tešiť z každého prežitého dňa.

Potom moderátor René Stern privítal vzácnych hostí, všetko futbalové osobnosti, Ivana Hrdičku, bývalého čs. reprezentanta a víťaza PVP z roku 1969 zo Slovanom Bratislava, Samuela Slováka, jedného z asistentov trénera Slovenska, bývalého dlhoročného reprezentanta, účastníka MS 2010 a ME 2016 Jána Ďuricu a jedného z najznámejších funkcionárov na Slovensku Rudolfa Jančeka. Téma besedy bola jasná, analýza nedávnych ME 2020, na ktorých Slovensko sklamalo najmä pasívnou hrou a ako ďalej v kvalifikácií MS 2022.

Ešte pred besedou Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie zaželal všetkým fanklubákom, aby v tomto peknom zariadení strávili príjemné popoludnie. Veľmi ho potešilo, že takmer po roku a pol sa stretli vo väčšom počte a mohli si aj s našimi hosťami vychutnať tieto výnimočné chvíle. Poďakoval našim osobnostiam, že si našli čas a prišli medzi nás porozprávať sa hlavne o futbale. Najmä Samuelovi Slovákovi, lebo nikto lepší nebol na debatu v súvislosti v ME 2020.

Hneď sa o nich rozprúdila dlhá debata, prvý dostal slovo Ivan Hrdlička, ktorý povedal: ,,Nechcem sa k tejto téme postaviť do úlohy nejakého analytika, berte ma ako fanúšika slovenského futbalu a jej reprezentácie. Veľmi jej držím palce, viem pochopiť trénerov národného mužstva, že to pri výbere hráčov nemajú ľahké, lebo nám chýba viac kvality. Takže z tohto pohľadu sme na ME od Slovenska nemohli veľa čakať. To je môj názor, buďme radi, že pri súčasnej výkonnosti nášho tímu sme sa vôbec Eura zúčastnili. Keby ste vedeli v akých väčšinou nedôstojných podmienkach vyrastá mládež, tak môžeme byť vôbec radi za účasť na kontinentálnom šampionáte.“

Ján Ďurica si myslí, že účasť na Eure musíme brať z tej pozitívnej stránky, lebo turnaj nám ukázal, že s viacerými mladými hráčmi máme na čom stavať. ,,Pravda, v našej hre niektoré veci vôbec nefungovali ideálne. Dlhé roky som hrával so staršou generáciou, ako sú Kucka, Hamšík, Pekarík a Hubočan. Žiaľ, aj ich éra sa pomaly končí, v našom futbale by sme sa mali viac venovať mládeži. Dobrých príkladov z okolitých krajín máme viac ako dosť – Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Utiekli nám a my ich teraz naháňame. Pre našich mladých hráčov tento turnaj bol obrovskou skúsenosťou, konfrontovali si svoje schopnosti s výbornými futbalistami. Euro je už za nami, musíme sa pozerať dopredu a učiť sa od krajín, ktoré som spomínal. Musíme predovšetkým s talentami oveľa lepšie pracovať, aby aj s takým súperom ako je Španielsko, nad ktorým z desiatich zápasov vyhráme zrejme iba raz, sme zohrali vyrovnanejšiu partiu. To je tvrdá realita, verím, že už v septembrovej kvalifikácii MS 2022 predvedieme lepšie výkony. Najdôležitejšie je, aby legionári vo svojich kluboch pravidelne hrávali a do reprezentácie chodili s hernou praxou. Z tohto turnaja sa musíme poučiť, súčasný futbal je rýchly, agresívny a aj dosť útočný.“

Samuel Slovák bol v najväčšej paľbe otázok, na všetky odpovedal trpezlivo a s pokojom. ,,ME sme odštartovali veľmi dobre, víťazstvom nad Poľskom. To nie je každodenná záležitosť, aj keď proti tomuto súperovi sa nám celkom darí. Naše očakávania sa troška zmenili, vyzeralo to, že ten bodík na postup do osemfinále možno ľahšie získame, ako sa čakalo. Zápasy proti Švédsku a Španielsku však boli pre nás extrémne náročné. Napríklad Švéd Emil Forsberg bol podľa mňa najlepší stredopoliar ME. Severania vždy patrili k silným mužstvám, aj nad nimi sa dá vyhrať, ale nám to nebolo súdené. Prehra s nimi nás dostala takmer do neriešiteľnej situácie, lebo sme museli bodovať s jedným top favoritov Španielskom. Na predchádzajúcich ME 2016 sme začali horšie a skončili lepšie. Teraz to bolo opačne. V súboji so Švédskom sme nemali jednoducho dobrý deň, navyše dostali sme gól po náhodnej akcii. Španielsko od začiatku turnaja hralo stále rovnako, akurát v prvých dvoch zápasoch nedalo góly, ale proti nám sa strelecky vybláznilo. V tomto súboji som si želal, aby sa rýchlo skončil, lebo rozbehnutý vlak súpera sa nedal zastaviť. Zverenci Luisa Enriqueho jediní dokázali potrápiť nových majstrov Európy Taliansko. Začiatkom septembra pokračuje kvalifikácia MS 2022, vynasnažíme sa byť v hre o postup až do konca našej skupiny.“

Fanklubákov zaujímalo, prečo znova vypadol z nominácie na ME Matúš Bero, prečo nedostal ani raz príležitosť na hrote Róbert Boženík namiesto nevýrazného Michala Ďuriša, či tréneri neuvažovali po druhom góle proti Španielsku v bráne vystriedať Martina Dúbravku a či Štefan Tarkovič je vhodným trénerom pre slovenskú reprezentáciu. ,,Nemáme širokú základňu hráčov v top ligách, preto aj ťažko konkurujeme najlepším tímom. Bero na svojom poste mal konkurenciu v Kuckovi, Dudovi, Gregušovi, Lobotkovi, nebolo jednoduché mu oznámiť, že nepôjde na ME. Ďuriš nám typologicky viac vyhovoval ako Boženík a napokon nám vystrieľal postup na ME, na čo sa rýchlo zabudlo. Nevyšlo nám to s ním, musíme ďalej hľadať útočníka. Dúbravku nebol dôvod striedať, lebo nás neraz podržal. Tarkovič bol päť rokov asistentom trénera Jána Kozáka, za ten čas získal veľa skúseností, má dokonalý prehľad o našom a európskom futbale. Isteže, na lavičke neskáče a nevykrikuje, snaží sa na mužstvo pôsobiť pokojne,“ vysvetľoval S. Slovák.

,,Ďalším našim problémom je, že nemáme taký herný prejav ako v minulosti, keď sme dokázali držať súperov na uzde a ohroziť aj ich bránu. Chýba nám kvalita, hráme so strachom, preto mám aj obavy z pokračovania kvalifikácie MS 2022. Možno nám vyskočí nejaký mladý hráč, takže som veľmi zvedavý, ako si budeme počínať v septembrových zápasoch vonku v Slovinsku a doma proti Chorvátsku a Cypru,“ hovorí ďalej Ivan Hrdlička.

,,Žiaľ, na rozdiel napríklad od českej reprezentácie z domácej súťaže máme v reprezentácii minimum hráčov. Bolo by dobré keby Slovan, Trnava a Dunajská Streda mali vo svojich kádroch viac dobrých slovenských futbalistov. S týmto problémom sa už dlhšie potýkame, v Slovane sa už v tomto smere pohli ľady, keď v jeho zostave sa objavuje viac domácich hráčov. DAC má výbornú akadémiu, ale stále ešte nevychoval jedinca pre A-mužstvo,“ vraví Ján Ďurica.

Čo si myslí S. Slovák o letných prestupoch Mareka Hamšíka do Trabzonsporu a Juraja Kucku do Watfordu? ,,Je to výborná správa pre slovenský futbal, že títo 34-roční hráči aj v takomto veku budú hrať ťažké a náročné súťaže. Zároveň to dokazuje ich profesionálny prístup k povinnostiam a najmä, ako sa dobre starajú o svoje telo, aby ešte zvládli veľkú záťaž.“

Beseda a celá akcia fanklubu trvala oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo, takmer dve hodiny. Tým sa len potvrdilo, že naši členovia majú o takéto podujatia záujem a už sa tešia na ďalšie!

Verný fanklubák Róbert Lamprecht sa dožíva 60 rokov

Autor: admin

Róbert Lamprecht, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v utorok 27. júla dožíva významného životného jubilea 60 rokov. Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

Odkiaľ si rodákom, čo robíš a venoval si sa v minulosti aj nejakému športu?

Narodil som sa v Bratislave na Kolibe. Základnú školu som navštevoval na Bajkalskej ulici a potom som sa vyučil za kožušníka. Tomuto remeslu som sa venoval do roku 1991. V tom čase nám z reštitúcie vrátili Slamenú Búdu a keďže sme štyria bratia, tak sme sa rozhodovali, čo s ňou urobíme. Nakoniec voľba padla na mňa, aby som sa stal jej majiteľom. Na rekonštrukciu tohto zariadenia som si zobral veľký úver 20 miliónov korún. V roku 2003 sme sa rozhodli vybudovať ubytovaciu časť a zariadenie premenovať na hostinec Slamená búda. V apríli 2008 sa nám podarilo stavebné práce dokončiť, spustiť skúšobnú prevádzku a tešiť sa z prvých zákazníkov. Takže celá rodina, moja manželka Janka a dvaja synovia sa staráme o tento rodinný podnik a pokračujeme v tradícii, ktorú nasmerovali moji prastarí a starí rodičia. V mladosti som sa venoval rekreačne viacerým športom, futbalu, volejbalu, basketbalu, tenisu, bicyklovaniu, korčuľovaniu, ale žiadny som nevykonával súťažne.

Tvoj syn Henrich hrával v doraste Interu aj so súčasným reprezentantom Vladimírom Weissom ml., ako hodnotíš jeho kariéru?

Jedenásť rokov som mu robil  vedúceho mužstva. Henrich hrával aj s ďalšími známymi hráčmi, Fieberom ml., Mentelom ml., či Kopčom. Trénovali ich viacerí kvalitní tréneri, ako Gabura, Bôbik a Šajánek. Bola to silná partia a keď z neho malo niečo byť, tak sa v 18 rokoch ťažko zranil. Dve operácie kolena mu ukončili sľubnú kariéru a potom sa so mnou začal venovať nášmu rodinnému podniku.

S Milošom Kopčom si vytvoril cestovateľskú dvojičku počas ktorej ste navštívili veľa zápasov slovenskej reprezentácie. Z ktorých máš najväčší zážitok?

Od vzniku fanklubu sme videli množstvo zápasov slovenskej reprezentácie doma i vonku. S Milošom však navštevujeme aj európske pohárové súťaže, anglickú Premier League a francúzsku Ligue1. Zúčastnili sme sa na ME 2016 i na ME 2020. Osobne som mal veľký zážitok z nášho víťazstva v Borisove nad Bieloruskom 3:1 v kvalifikácii ME 2016. Umocnilo ho ešte aj to, že sme leteli s našou výpravou tam aj naspäť. Veľkú radosť som mal aj z víťazstva v Luxembursku 4:2, kde sme si definitívne spečatili účasť na Eure 2016. Doteraz som navštívil 97 európskych a svetových štadiónov. Vždy si vyberieme taký, na ktorom sme ešte neboli. Takto spoznáme aj kultúru a históriu každej krajiny. Napríklad počas medzištátneho stretnutia Švédsko – Slovensko sme si s karavanom pozreli väčšiu časť Škandinávie. Boli sme na futbale v ligových súťažiach aj v Dánsku a vo Fínsku. Takto už roky chodíme len my dvaja a až na zápasoch sa stretneme s našimi fanklubákmi.

Čo všetko ponúka vaše zariadenie Slamená Búda?

Nachádza sa na bratislavskej Kolibe, štyri kilometre od centra Bratislavy. Ponúkame jedlá domácej a zahraničnej kuchyne, možnosť usporiadania rodinných osláv, firemných školení, alebo svadieb. Pripravíme všetko podľa priania. V letných mesiacoch je k dispozícii terasa, kde si môžete vychutnať napríklad studené pivko so svojou partiou. Kapacita je až 200 miest. Takisto ponúkame ubytovanie, jedná sa o 10 nadštandardných 2-lôžkových apartmánov (mini bar, TV, Internet) s možnosťou prístelky. V okolí Slamenej Búdy sa nachádza televízna veža, lanovka, lesopark, ale aj Bratislavská bobová dráha.

Myslíš si, že sa slovenská reprezentácia po nevydarenom Eure 2020 natoľko zmobilizuje, že v ďalších septembrových zápasoch kvalifikácie ME 2022 zabojuje ešte o svetový šampionát?

Som veľký fanúšik našej reprezentácie a zároveň aj zarytý optimista. Takže si myslím, že má stále šancu úspešne bojovať o účasť na svetovom šampionáte. Po Eure sa zniesla veľká kritika na trénera Štefana Tarkoviča. Tiež by som ho vymenil, podľa mňa je to druhý Laco Borbély, sú to dobrí teoretici, ale nie tréneri. Najviac mu vyčítam, že načo bral na ME Boženíka a nedoliečeného Schranza, keď ani sekundu nehrali? Chorvátsko už nie je tým, čím bolo, Rusko je síce obrovská krajina, ale má iba priemernú reprezentáciu. Slovinsko je v rankingu FIFA nižšie ako my, takže pokiaľ sa v ďalšej nominácii objavia hráči s hernou praxou, mohli by sme si to s týmito súpermi rozdať ako rovný s rovným.

Vo vašom zariadení máš aj izbu, Sieň slávy s dresmi, suvenírmi a fotografiami Ladislava Petráša. Čo nám k tomu povieš?

Na zápasy Interu som začal chodiť ako 16-ročný a navyše som býval oproti jeho štadiónu. Môj otec pracoval v Železničnom staviteľstve a v tomto podnikovom dome bolo 48 bytov. V tom čase takmer všetci chlapci od 10 do 15 rokov, bolo ich okolo 50 drukovali Slovanu, iba ja som fandil Interu. Postupne som sa s mojim idolom Lacom Petrášom zblížil. Najprv som mu vykal, teraz mu už tykám, sme kamaráti. Inter bol moja srdcovka, v Nemecku fandím Dortmundu, lebo má tiež žlto-čierne farby. Petráša považujem za najlepšieho futbalistu Slovenska v jeho histórii a aj preto som sa rozhodol zriadiť mu Sieň slávy.

V minulosti si fanklubu pomohol aj takouto formou, že sa tu uskutočnili niektoré jeho akcie, napríklad krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách?

Vždy som rád, keď môžem poskytnúť fanklubu naše priestory na usporiadanie rôznych akcií. Krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách patrila medzi najvydarenejšie. V tomto našom zariadení pravidelne býva aj Dolfi Scherer, keď príde na Slovensko z Francúzska.

Podnikať v čase pandémie koronavírusu je ťažké, ako sa ti aj s tvojou rodinou v súčasnosti darí?

Počas pandémie sme neprepustili žiadneho z našich deviatich zamestnancov. V súčasnosti keď sa uvoľnili opatrenia sa všetko vrátilo do starých koľají. Samozrejme, naši zákazníci vyžadujú kvalitu, takže im v tomto smere vo všetkom vyhovieme. Keď bolo všetko zavreté, tak sme vydávali stravu cez okienko, robilo sa menej a naši ľudia si vybrali aj dovolenky.

K veľkému jubileu dostaneš luxusné pánske hodinky Rolex…

Celý život som po nich túžil, takže som si takýto darček vybral. Na Slovensku ich nepredávajú, najbližšie je ich dostať vo Viedni. Takže som tam zašiel, vybral som si ich, akurát háčik je v tom, že dodacia lehota je päť rokov. Znamená to teda, že hodinky dostanem najneskôr v 65 rokoch.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Robertovi Lamprechtovi blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu mu najmä veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Ikona Interu Roman Kratochvíl sa rozlúčil so skvelou kariérou

Autor: admin

Roman Kratochvíl, bývalý 35-násobný reprezentant Slovenska, dvojnásobný majster a dvojnásobný víťaz Slovenského pohára, dlhoročný hráč Interu a tureckých klubov Denizlisporu a Konyasporu vo veku 47 rokov definitívne ukončil svoju bohatú a úspešnú profesionálnu kariéru. Stalo sa tak v piatok 23. júla v jeho rozlúčkovom zápase FC Jelka – Inter Bratislava. Roman v prvom polčase nastúpil za Inter, v druhom za Jelku, kde naposledy pôsobil a v 77. minúte definitívne odišiel z ihriska, keď krátko predtým na dvakrát premenil pokutový kop.

OFSR – Jelka/Milan Valko

Foto: fanklub

Do Jelky zavítali známe futbalové osobnosti. Bývalí tréneri Interu Jozef Bubenko a Karol Pecze, niekdajší dlhoročný prezident Juraj Obložinský, nový vlastník Ján Palenčár, prezident FK Jozef Barmoš, spoluhráči Romana Kratochvíla brankár Miroslav Hýll, stopér Marián Šuchančok, útočník Alias Lembakoali, či bývalí hráči a tréneri Marián Novotný a Jozef Šajánek. Medzi nimi boli aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Juraj Jánošík, Peter Špilák, Ladislav Harsányi a Milan Valko.

Zápas prebehol v dobrej atmosfére, výsledok nie je podstatný, po jeho skončení nám dojatý Roman Kratochvíl povedal: ,,Moja rozlúčka sa dlhšie odkladala, napokon už som sa lúčil viackrát, ale tentoraz je to definitívne. Už som trénoval len tak, že som si bol zabehať so psom. Keď sa obzriem za svojou kariérou, tak som s ňou veľmi spokojný, hoci ako sa hovorí, vždy sa dá dosiahnuť viac. O čom som sníval, sa mi podarilo dosiahnuť. Bol som majstrom Slovenska, víťazom Slovenského pohára, hral som za reprezentáciu, pôsobil som aj v zahraničí, takže je toho viac ako dosť. Sedmička bola moja šťastné číslo, nosil som ju takmer počas celej kariéry.“

Roman Kratochvíl od zástupcov Jelky, Interu, Mira Hýlla a Juraja Jánošíka dostal dresy, rôzne upomienkové dary a tiež Pamätnicu Bratislavského futbalu.

Ako hodnotia kariéru Romana Kratochvíla, ikonu Interu, na to sme sa spýtali zainteresovaných, ktorí s ním dlhé roky spolupracovali.

Jozef Bubenko, bývalý tréner: ,,Keď som prišiel do Interu, tak som mal nejaké predstavy vybudovať kvalitný tím, ktorý sa postupne zaradí medzi absolútnu špičku našej ligy. Kratochvíl bol v mojich plánoch jeden z najdôležitejších hráčov. Moju dôveru si veľmi vážil, nikdy ma nesklamal, tento hráč mal roky stabilnú výkonnosť, vždy som sa na neho mohol spoľahnúť. Mal skvelý charakter, pritom bol veľmi skromný, pracovitý, tichší a priateľský. Najviac ma však prekvapilo, že ako obranca s ohromnou istotou premieňal pokutové kopy. Takisto som si veľmi cenil jeho univerzálnosť, bolo mu úplne jedno, na akom poste v obrane hral. Väčšinou hrával proti najlepším súperovým hráčom a dokázal si takmer vždy s nimi poradiť. Pre mňa ako trénera bolo šťastím, že som pracoval s typologicky takým hráčom, akým bol Roman Kratochvíl. Spolu sme prežili najlepšie obdobie v histórii Interu.“

Juraj Obložinský, bývalý prezident Interu: ,,Vždy som hovoril, že keby som bol tréner, tak by som chcel mať v mužstve Romana Kratochvíla. Okrem toho, že mal vynikajú ľudské a morálno-vôľové vlastnosti, tak si štandardne roky udržiaval vysokú výkonnosť. Bol spoľahlivý vo všetkých smeroch a takisto kvalitný na všetkých postoch v našej obrane. Dokázal to nielen v reprezentácii Slovenska, ale aj na zahraničnom angažmáne v Turecku, kde sa dostal do ligového výberu roka. Vydržal tam hrať takmer sedem rokov. Takže hodnotím ho, ako jedného z najlepších hráčov nielen v najúspešnejšej ére Interu, ale aj celej jeho histórii. Je obdivuhodné, že vydržal hrať až do 47 rokov, takže pred Romanom si treba dať klobúk dole.“

Miroslav Hýll, dlhoročný brankár FK Inter: ,,S Romanom bola radosť hrať, lebo bol dôsledný, nekompromisný, v podstate cez neho nikto neprešiel. Tento tvrdý a rýchly obranca mi neraz svojimi skvelými obrannými zákrokmi pomohol. Bol nielen výborný hráč, ale je to aj perfektný človek. Veľmi som si ho cenil pre jeho univerzálnosť, vedel zahrať vždy tam, kde ho tréner najviac potreboval. So svojou kariérou môže byť veľmi spokojný. Do Interu sme prišli v rovnakom čase v roku 1994. Ja som prestúpil zo Žiliny, Roman sa vrátil z hosťovania. V Interi sa začalo pracovať cieľavedome, trpezlivo a táto systematičnosť nám pod vedením náročného trénera Jozefa Bubenka vyniesla dva majstrovské tituly a dve víťazstvá v Slovenskom pohári. Inter vtedy aj predbehol dobu, lebo mal výborný skauting. Ja som mal šťastie v tom, že ma trénoval Jozef Hroš, ktorý zo mňa urobil kvalitného brankára.“

Jozef Barmoš, bývalý dlhoročný hráč a prezident FK Inter: ,,Prvý raz som sa s Romanom Kratochvílom dostal do kontaktu ako asistent trénera Mariána Novotného v ligovom doraste. Už vtedy vynikal úžasnou pracovitosťou a fyzickou zdatnosťou. Mal všetky predpoklady na pozíciu krajného, alebo stredného obrancu. S ním nikdy nebol žiadny problém, lebo vyznával disciplínu a až do konca svojej kariéry bol veľmi náročný na seba. Jemu stačilo zveriť aj najnáročnejšiu úlohu a bolo jasné, že ju splní a zvládne. Dôležité tiež bolo, že ho obchádzali zranenia a nebyť pandémie koronavírusu, tak som presvedčený, že by ešte potiahol svoju výbornú kariéru.“

Marián Novotný, bývalý hráč a tréner FK Inter: ,,Pamätám si, ako ho mamička doviedla k nám do Interu. Roman bol veľmi poctivý, poslušný a inteligentný futbalista. Už ako žiak vynikal medzi svojimi rovesníkmi a postupne sa skvelým prístupom vypracoval až na reprezentanta. Pred sebou mal nejaký cieľ a veľmi tvrdo išiel za ním. Na ihrisku ho bolo poriadne vidieť, vždy patril medzi najlepších hráčov. Na neho sa nedá povedať žiadne krivé slovo, bol to pán futbalista. Zaujímavé, že pôvodne u nás začínal ako pravé krídlo, lebo bol veľmi rýchly. Postupne, keď som ho už mal v doraste, tak sme vytvorili stopérsku dvojicu Valachovič – Kratochvíl a obidvaja to dotiahli vo svojej kariére poriadne ďaleko.“

Roman Kratochvíl si počas svojej úspešnej kariéry získal veľkú úctu, stal sa obľúbencom fanúšikov, trénerov, spoluhráčov a aj protihráčov. Nielen preto, ako hral, ale najmä z dôvodu, ako sa prezentoval. Bol to jeden z lídrov Interu a zároveň džentlmen. Futbalista, ktorý sa stále zdokonaľoval a tiež nikdy nezabúdal na to základné – zodpovedný prístup! Bol inšpiráciou, keď interisti dvakrát po sebe dvihli nad hlavy trofej za víťazstvo v lige a v pohári. Rovnako inšpiratívny bol v časoch, keď novodobému Interu pomohol úplne od piky, od piatej ligy postúpiť až do II. ligy!

 

Peter Guldan sa považuje za športovca telom a dušou

Autor: admin

Peter Guldan šport spojil s úspešným podnikaním. Zaujímavé je, že po skončení gymnázia v Senci a v Galante si urobil nadstavbu na dopravnej škole a istý čas pracoval ako výpravca vlakov. V 24 rokoch to dotiahol na najväčšiu stanicu v bývalom v Československu, Bratislava-východné nádražie. Potom na konci minulého režimu odišiel robiť do súkromného sektoru a odvtedy podniká. Viac sa dočítate v našom rozhovore.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: www.fanklub.sk

Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?

Som rodákom z Bernolákova, kde som v roku 2000 vybudoval a zrekonštruoval známu Pálenicu a od roku 2009 som majiteľom útulného Penziónu. Futbal som v tejto obci hrával do nástupu na vojenčinu a keďže som sa veľmi skoro oženil, išiel som pracovať, aby som uživil rodinu. V podstate športujem celý život, už 12 rokov spolupracujem so známym kondičným trénerom Petrom Boďom. Chodím behávať, denne prejdem aj cez 15 kilometrov. Pokiaľ môžem všade chodím peši, na prechádzkach spoločnosť mi robí môj pes. Považujem sa stále za športovca telom a dušou. Myslím si, že korona prispela k tomu, že ľudia ešte viac zleniveli, málo sa pohybujú, radšej sú doma, nemyslia na svoje zdravie.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?

Do fanklubu aj s dcérou som vstúpil krátko po jeho založení. Keďže v posledných rokoch Slovensko väčšinou kvalifikačné a medzištátne zápasy hráva v Trnave, tak som bol ich častým návštevníkom. Vycestoval som aj na stretnutie vonku, do Belfastu, Londýna. Pravda, kvôli pracovnej vyťaženosti som vynechal Euro 2016 vo Francúzsku, kde slovenská reprezentácia premiérovo štartovala. Rovnako aj ME 2020. V našom penzióne máme totiž stále veľa rôznych akcií, ani počas korony sme sa nezastavili, vždy sme niečo vymysleli, aby ľudia neboli bez práce.

Aké máš zážitky v súvislosti s fanklubom?

S fanklubom som zažil väčšinou dobré chvíle, nepríjemná sa viaže na Belfast, kde v kvalifikácii MS 2010 v miestnom tuneli domáci fanúšikovia sa už chystali napadnúť našu mini skupinu Peter Guldan, Vlado Randa a Alexander Marczell. Našťastie okolo idúca polícia zažehnala črtajúci sa konflikt. Samozrejme, vždy ma potešilo keď Slovensko vyhralo, ale hlavne keď si vybojovalo postup na ME 2016 a 2020. Ani na tieto ME som sa nechystal, lebo jednoducho robota ma nepustila.

Prečo podľa teba Slovensko prvý raz na treťom veľkom turnaji skončilo už v základnej skupine?

Po veľmi cennom víťazstve nad Poľskom 2:1 výkony Slovenska na tohtoročných ME išli rapídne dole, čo vyvrcholilo debaklom proti Španielsku (0:5). Doplatili sme na to, že sme nemali útok.

O tebe je známe, že vždy ochotne pomôžeš fanklubu pri organizovaní rôznych akcií, ktoré sa uskutočnili v Bernolákove?

V našom zariadení Pálenica vždy radi privítame fanklubákov. Veľmi rád spomínam na 55. výročie skvelého finále v Čile na MS 1962 Československo – Brazília, keď sme sa v Bernolákove stretli so šiestimi vicemajstrami sveta najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Výborná bola aj oslava jubilea 70. rokov bratov Čapkovičovcov a ďalšie. S predsedom fanklubu Romanom Táborským sa vždy dohodnem, čo treba urobiť a pripraviť, napríklad na fľaši slivovice je vygravírované meno jubilantov a tiež fanklubu. Takže v rámci našich možností veľmi rád pomôžem nášmu fanklubu.

Jozef Plank oslávil krásnych 70 rokov

Autor: admin

Jozef Plank, jeden z najvernejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa v pondelok 12. júla dožil významného životného jubilea – 70 rokov. Rodák z Modranky je predovšetkým veľkým futbalovým fanúšikom a hlavne zberateľom rôznych suvenírov.

Vo svojej zbierke doma v Modranke má množstvo odznakov, šálov a dresov. Počas celého športového života sa venoval iba futbalu. V Modranke ako brankár prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný chytal za A-mužstvo. A až do päťdesiatky bol v krajských majstrovstvách aktívny hráč a rok pôsobil v Malženiciach. Absolvent strojníckej priemyslovky do roku 1989 pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracuje v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.

Jozef Plank je veľkým fanúšikom Spartaka Trnava. Drukuje mu od roku 1964, za ten čas videl množstvo jeho zápasov. Najviac spomína na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige. ,,Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po 45 rokoch bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy,“ vraví jubilant.

S fanklubom prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov má z návštevy Ríma, keď mu pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v hlavnom meste Talianska na námestí svätého Petra. Stalo sa tak pred zápasom Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Goffa si prešiel peklom, fanklub mu drží palce

Autor: admin

Slová plné bolesti, ale aj nádeje. Bývalý hráč vtedajších ZVL Žilina, niekdajší tréner slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov a viacerých slovenských mužstiev, napríklad ŠK Slovan Bratislava, FC Petržalka 1898 a televízny expert Vladimír Goffa (61) prežil na svojom tele, ale aj duši hotové peklo.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: facebook

Aktuálnu metlu ľudstva, zákerné ochorenie Covid-19 si našlo aj jeho a už vyše tri mesiace zvádza najťažší boj svojho života. Najprv v nemocnici v Žiline a potom v Martine. Niekdajší kvalitný strelec pravidelne na svojom facebookovom profile zverejňuje drsné, ale pravdivé odkazy všetkým popieračom tohto ochorenia: na rovinu im odkázal, že by ich nakopal do zadku.

Goffa si za uplynulé týždne prešiel peklom, bol v umelom spánku a bojoval o život. V súčasnosti sa už nachádza v rehabilitačnom centre v Zazrivej. Verí, že tam ho konečne postavia na nohy!

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v ťažkom boji Vladovi Goffovi drží palce, zo všetkých síl ho podporuje a verí, že čoskoro sa už objaví na nejakom futbalovom zápase.

Naša anketa pred ME 2020: Legendy si želajú postup Slovenska zo skupiny

Autor: admin

Už v piatok 11. júna sa začnú majstrovstvá Európy vo futbale, na ktorých sa druhý raz za sebou zúčastní reprezentácia Slovenska. Piatim bývalým reprezentantom, legendám slovenského futbalu, ktorí zanechali veľkú stopu v ŠK Slovan Bratislava, sme položili tri rovnaké otázky.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

  1. Ako podľa vás dopadne Slovensko na EURO 2020?
  2. Dostanú sa podľa vás Vladimír Weiss ml. a Dávid strelec z ŠK Slovan do záverečnej nominácie na ME, ktorú oznámi tréner Štefan Tarkovič v stredu 2. júna po zápase s Bulharskom?
  3. Koho považujete za najväčších favoritov na zisk titulu majstra Európy?

ALEXANDER VECEL

  1. V každom prípade musíme zobrať do úvahy ťažké obdobie, ktoré pre koranavírus prežíva celý európsky futbal. Bude teda veľmi záležať od toho, ako sa nášmu mužstvu podarí na šampionát načasovať športovú formu. ME a MS sú vrcholom kariéry každého futbalistu, takže si myslím, že náš výber má pred sebou veľkú motiváciu. Pravda, keď chce obstáť v náročnej skupine, tak musí podať výkony na hranici svojich súčasných možností. Teda oveľa lepšie, ako v marcovej kvalifikácii MS 2022. Slovensko vždy vyhrávalo a prekvapilo, keď na takéto vrcholné podujatie išlo skromne. Potom by sme mohli uspieť.
  2. Som o tom presvedčený, že obidvaja pôdu na ME. Taký typ hráča, ako je Vlado Weiss ml. naše mužstvo potrebuje, vie obísť súpera a vytvoriť dobré šance. Dávid Strelec je zasa veľká nádej slovenského futbalu, z našich útočníkov je najgólovejší. Vôbec nepochybujem o tom, že obidvaja budú prínosom.
  3. Myslím si, že v tejto situácii je ťažké hovoriť o tom, kto všetko patrí do okruhu najväčších favoritov. Samozrejme, európske stálice, ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a najnovšie aj Belgicko, budú mať zrejme najväčšie ambície. Za čierneho koňa však tipujem Poľsko, ktoré je v našej skupine a má fenomenálneho strelca Lewandowského.

DUŠAN TITTEL

  1. Hlavne si prajem, aby naši tréneri vyskladali dobré mužstvo, aby sa hráčom vyhýbali zranenia a aby Slovensko dôstojne reprezentovalo našu krajinu na ťažkom šampionáte. Myslím si, že so súpermi v našej skupine môžeme zohrať dobré partie. Ako bonus bude pre nás zápas s takou úspešnou krajinou, akou je Španielsko. Samozrejme, najviac si želám postup z našej skupiny do osemfinále.
  2. Myslím si, že keď obidvaja budú zdravotne v poriadku, mali by byť v záverečnej nominácii trénera Štefana Tarkoviča. Vlado Weiss ml. svoje kvality dokázal už neraz v minulosti, stále môže byť pre reprezentáciu platným hráčom. Strelec je veľký talent, už teraz strieľa dôležité góly, takže mal by dostať šancu hlavne keď medzi útočníkmi máme najmenšiu konkurenciu.
  3. Tento šampionát bude zvláštny tým, že sa uskutoční vo viacerých mestách a domáce prostredie tentoraz nebude takou výhodou, ako v minulosti. Belgicko má veľa tromfov vo svojich rukách, turnaj je však dlhý, zvládnuť tridsať dní až do finále bude pre každého poriadne náročné.

JOZEF ČAPKOVIČ

  1. Bolo by veľmi dobré a pekné, keby sme postúpili z ťažkej skupiny aspoň do osemfinále. Uvidíme, ako budú jednotlivé mužstvá po veľmi ťažkej sezóny pripravené. Pandémia koronavírusu každému spôsobila nejaké problémy, takže som veľmi zvedavý, ako sa s ňou vyrovnali. Myslím hlavne na trénovanosť, ktorá nie všade bola na najvyššej úrovni.
  2. Veľmi by som im to doprial. Weiss ml. má síce takú svojskú povahu, ale stále je to dobrý futbalista. Je silný po individuálnej stránke, vie pripraviť šancu, takže mal by mužstvu pomôcť. Strelec je zasa mladý chlapec, ktorý má pred sebou veľkú perspektívu a ktorý chce niečo dokázať. Takýmto hráčom fandím.
  3. Mne sa páčia Francúzi a Taliani, súčasný futbal je však veľmi vyrovnaný, takže si myslím, že na ME bude niekoľko mužstiev s najvyššími ambíciami. Veľa bude záležať od športovej formy jednotlivých tímov a tiež a od trocha šťastia. Niečo mi však hovorí, že niekto veľmi prekvapí, tak ako my v roku 1976, keď sme sa stali majstrami Európy.

JÁN ŠVEHLÍK

  1. Bolo by dobré a príjemné, keby Slovensko zopakovalo účasť z osemfinále z ME 2016 vo Francúzsku. Myslím si, že v silách nášho mužstva je postúpiť do vyraďovacích bojov. Kľúčoví hráči pôsobia a hrávajú v dobrých zahraničných tímoch. Samozrejme, budeme k splneniu tohto cieľa potrebovať aj trocha športového šťastia, lebo Poľsko, Švédsko a Španielsko sú kvalitné a silné mužstvá.
  2. Neviem, aké má zámery a myšlienky tréner reprezentácie Slovenska Štefan Tarkovič ohľadnej záverečnej nominácie. Podľa mňa, Weiss ml. a Strelec majú reálnu šancu aj v dobrej konkurencii vybojovať si miestenku na ME. Verím, že sa tak stane a odohrajú aj nejaké zápasy na Eure.
  3. Zrejme v hre o prvenstvo si to rozdajú tradičné veľmoci, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Anglicko a hlavne Belgicko, ktoré je prvé v rebríčku FIFA. Pravda, prognózy sa neraz nesplnia, ako v roku 2016, keď vo finále Portugalsko zdolalo nečakane favorizované domáce Francúzsko.

JÁN ČAPKOVIČ

  1. Bol by som rád, keby sa Slovensko na ME ukázalo v dobrom svetle a dosiahlo priaznivé výsledky. Narazíme na silných a vyrovnaných súperov, s každým sa však dá hrať, prečo by sme teda nemohli uspieť? Samozrejme, budem našim fandiť, aby sa dostali čo najďalej, čo by len pomohlo lepšej atmosfére futbalu na Slovensku.
  2. Verím tomu, Weiss ml. je šikovný futbalista. Vie toho dosť, podržať loptu, odcentrovať, vystreliť, silný je aj v hre jeden na jedného. Dobré je, že trénerom Slovana sa stal jeho otec Weiss st., takto ho môže troška usmerniť. Takže si myslím, že nášmu výberu pomôže. Strelec je stále veľmi mladý hráč, všetko má pred sebou, s jeho potenciálom môže myslieť na vysoké ciele.
  3. Kandidátov na titul majstrov Európy je podľa mňa najmenej päť. Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko, takže čakám ťažké a vyrovnané majstrovstvá.

 

Fanklubáčka Anna Randová oslavuje krásnych 80 rokov

Autor: admin

V sobotu 29. mája oslávi krásnych 80 rokov členka oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anna Randová. Rodáčka z Trenčína celý život sa venovala učiteľskému povolaniu. Učila hlavne postihnuté deti, či už v nemocnici, alebo na Špeciálnej škole na Dolinského ulici v Bratislave, kde aj skončila vo veku 75 rokov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: archív vr

Na športovom úseku sa prispôsobila manželovi Vladimírovi Randovi, známemu rozhodcovi, keď ho podporovala v tejto činnosti. Členkou fanklubu sa stala v jeho začiatkoch a to pod číslom 84. Nechýbala vo väčšine na jeho podujatiach, či už na futbalových stretnutiach, alebo na iných akciách organizovaných fanklubom – vo fanzónach.

Aktívne sa zapája do činnosti Klubu dôchodcov pri MČ Bratislava – Ružinov a hlavne telovýchovného krúžku, kde chodí pravidelne cvičiť. Pani Randová má záujem neustále sa vzdelávať. Navštevuje už druhý cyklus na Univerzite tretieho veku, kde zároveň vykonáva funkciu vedúcej ročníka.

Vychovala syna Borisa a dcéru Ľubicu, ktorí majú vysokoškolské vzdelania. Boli jej oporou aj v tomto ťažkom období ochorenia pandémie COVID – 19. Rada chodí, najmä v tomto období na chalupu – dcéry a zaťa – v Oravskej Lesnej, kde vykonáva potrebné práce a s veľkou chuťou absolvuje prechádzky do zasneženej prírody v tomto peknom kúte Slovenska. Radosť má i z dvoch vnukov a vždy sa teší z ich návštevy.

Pani Randová oslávi veľké jubileum v nedeľu v rodinnom kruhu.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávenkyne ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Reprezentačný dres má uložený na čestnom mieste

Autor: admin

Mário Mešina spolu s ďalšími dvomi fanklubákmi správne uhádli výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko v našej súťaži. Šťastie na tohto verného fanúšika našej reprezentácie sa usmialo, lebo vyhral biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie. Aj to bol dôvod, aby sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: archív: mm

Predstav sa nám, povedz nám niečo o sebe? Koľko máš rokov, kde si vyrastal, čo robíš a či sa venoval aj nejakému športu? Mám 37 rokov, vyrastal som v malej obci Nitrica, ktorá sa nachádza v okrese Prievidza. Pracujem ako administrátor v súkromnej rodinnej firme zameranej na zdravie a relax. V minulosti som si vyskúšal skoro všetky športy. Najviac ma upútali futbal, tenis a šach. Tiež sa zaujímam o celú históriu, najviac ma zaujíma história športu.

Čo pre teba znamená dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie? Kde ho máš uložený a budeš ho nosiť aj na nejaké zápasy?

Slovenský reprezentačný dres, ktorý som vyhral v tipovacej súťaži fanklubu s podpismi futbalistov ma veľmi potešil. Mám ho uložený na čestnom mieste vo vitríne s ostatnými trofejami z kvízových súťaží o športe v mojej obľúbenej izbe. Rád si ho oblečiem aj na nasledujúce zápasy našej futbalovej reprezentácie.

Reprezentácia Slovenska mala hrať svoju základnú skupinu ME 2020 v Dubline a v Bilbau, ale po zmenách je všetko inak. Proti Poľsku a Švédsku nastúpi v Petrohrade na štadióne Krestovskij a proti Španielsku v Seville na štadióne Cartuja. Čo na to hovoríš?

Zmenu dejiska zápasov ME 2020 som prijal ako nevyhnutnosť v súvislosti s pandemickou situáciou vo svete. Všetci športoví priaznivci si určite pamätajú na Petrohrad v roku 2000, kde sa našej hokejovej reprezentácii darilo. Prebojovala sa prvý raz do finále a nakoniec získala veľmi cennú striebornú medailu. Vnímam to ako určitú paralelu, že aj futbalová reprezentácia by v tomto meste mohla dosiahnuť dobrý výsledok, pretože reprezentácie Švédska a Poľska dosahujú podobnú úroveň, ako náš výber. V Seville to bude ťažšie pre náročné klimatické podmienky a horúcu pôdu vzhľadom na silu futbalovej reprezentácie Španielska.

Veľmi dobrou správou je, že sa konečne bude hrať pred divákmi…

Ak to zlepšujúca sa pandemická situácia dovolí a futbal, ktorý sa hrá pre divákov, bude za účasti fanúšikov, tak ma to veľmi poteší. Pretože doteraz ho stále môžeme sledovať len na televíznej obrazovke bez fanúšikov, kde vidíme na tribúnach futbalové atrapy a chýba tomu tá pravá atmosféra.

Pôjdeš na ME podporiť našu reprezentáciu?

Veľmi rád vycestujem na zápasy našej futbalovej reprezentácie a povzbudím našich sokolov priamo v hľadisku.

Slovensko na olympijskom štadióne v Seville vyzve Španielsko

Autor: admin

Slovenská futbalová reprezentácia po dvoch zápasoch v základnej E-skupine na odloženom Euro 2020 proti Poľsku a Švédsku sa presunie z Petrohradu do Sevilly, kde na olympijskom štadióne Cartuja sa v stredu 23. júna stretne so Španielskom, najväčším favoritom tejto skupiny.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: stadiumguide.com

Štadión Estadio Olímpico de la Cartuja v Seville je pozoruhodný tým, že je viacúčelový a hlavne využívaný na futbal, atletiku a rôzne kultúrne akcie. Zaujímavé je tiež, že ho nevyužívajú FC Sevilla, štvornásobný víťaz Európskej ligy a dvojnásobný víťaz bývalého Pohára UEFA a Real Betis Sevilla. Každý z nich hrá domáce zápasy na svojom štadióne.

V tomto roku sa na tomto štadióne odohrali už dva významné pohárové zápasy. Najprv v januári Athletic Bilbao v španielskom Superpohári zdolal FC Barcelona 3:2 po predĺžení. A v sobotu 17. apríla FC Barcelona vo finále španielskeho Kráľovského pohára deklasoval Athletic Bilbao 4:0 a Copa del Rey vyhral rekordný 31. krát v klubovej histórii. A vlani v novembri tu Španielsko v Lige národov rozdrvilo Nemecko 6:0.

Aj v minulosti tento stánok bol dejiskom niekoľkých dôležitých stretnutí. V ročníku 2002/2003 vo finále bývalého Pohára UEFA FC Porto po predĺžení zdolal Celtic Glasgow 3:2 a v rokoch 2004 a 2011 sa tu uskutočnilo finále Davisovho pohára. Zakaždým v tejto prestížnej tenisovej súťaži triumfovalo Španielsko, ktoré v prvom prípade zdolalo USA 3:2 a v druhom Argentínu 3:1. Keďže Sevilla si podala prihlášku na usporiadanie olympijských hier v roku 2008, mal byť jej štadión hlavným centrom hier. Letné OH však boli nakoniec pridelené Pekingu.

Tento pekný stánok s kapacitou 60 tisíc divákov otvoril 5. mája 1999 kráľ Juan Carlos a kráľovná Žofia Grécka počas medzištátneho zápasu Španielsko – Chorvátsko. V tom istom roku sa na tomto štadióne uskutočnili majstrovstvá sveta v atletike.

Olympijský štadión Estadio La Cartuja sa nachádza na severozápadnom okraji Sevilly, zhruba 3,5 kilometra od historického centra Sevilly. Prechádzka zo severnej časti historického centra trvá asi 40 minút. Na štadión sa dá pohodlnejšie dostať prímestskými vlakmi Cercania. Cesta trvá asi 15 minút.

Roman Táborský odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie

Autor: admin

Vo štvrtok 29. apríla tesne popoludní Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie za prítomnosti mediálneho manažéra Milana Valka odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie a tiež knihu s názvom Slovan do toho. Jeho syn Mário Mešina totiž správne uhádol výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko a bol vyžrebovaný v tejto súťaži ako víťaz.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: fanklub

Keďže Tibora Mešinu zaviali pracovné povinnosti do Bratislavy, tak sme využili tuto možnosť a odovzdali sme mu dres pre jeho syna. Obidvaja Mesinovci sú veľkými fanúšikmi futbalu a slovenskej reprezentácie. ,,S najpopulárnejším športom na svete sme pochodili kus sveta. Videli sme veľa zápasov našej reprezentácie v rámci kvalifikácií ME a MS doma a aj v zahraničí,“ hovorí T. Mešina, ktorý býva v obci Nitrica neďaleko Prievidze.

,,V mladosti do dorasteneckých rokov som hrával futbal v rodnej obci za Družstevník Koš. Bol som ľavá spojka. Mužský futbal som už neokúsil, lebo som dal prednosť štúdiu, som absolventom vysokej školy elektrotechnickej fakulty v Bratislave. Šport ma však stále veľmi zaujímal, najviac futbal. Počas federálnej ligy som chodil na Slovan, ale aj do Čiech, do Prahy či do Ostravy. Dvadsaťpäť rokov som pracoval v Bani Nováky a potom som sa zamestnal v technickej inšpekcii Bratislava. V súčasnosti som vo firme, kde vykonávam funkciu inšpektora elektrických zariadení.“

Tibor Mešina bol už na MS 2010 v JAR a tiež aj na ME 2016 vo Francúzsku, kde zakaždým hrala slovenská reprezentácia. So synom Máriom sú vo fanklube viac ako päť rokov. Z množstva zápasov v zahraničí si odniesli množstvo zážitkov. ,,Samozrejme, radi spomíname na súboje proti skutočným gigantom, v Ausburgu proti Nemecku, kde sme vyhrali 3:1, v Londýne vo Wembley v kvalifikácii MS 2018 proti Anglicku. Pravda, aj na zápas a víťazstvo v Luxembursku, kde sme si vybojovali priamy postup na ME 2016. Počas týchto výjazdov spojíme príjemné s užitočným. Okrem futbalu nás vždy zaujíma aj krajina, ktorú navštívime.“

V roku 2018 návštevu Švajčiarska fanklubáci využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone. ,,Bol to veľký zážitok, rovnako aj medzištátny zápas s Marokom v Ženeve. Hoci išlo iba o priateľské stretnutie, súper hral s neskutočným zápalom, do boja ich hnali hlavne zapálení fanúšikovia. Rovnako veľký dojem sme mali z pobytu v Štokholme. Tak sme ho za odmenu prešli krížom krážom po súši a aj po vode, kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi skupiny ABBA.“

Už o necelý mesiac a pol sa začnú ME 2020. ,,Pokiaľ to pandemická situácia dovolí, tak by sme radi išli podporiť slovenskú reprezentáciu do Petrohradu a do Sevilly na všetky tri zápasy základnej skupiny,“ dodal na záver našej debaty Tibor Mešina.

Dodnes suvenír od Breitnera považuje za jeden z najvzácnejších

Autor: admin

Po Karolovi Kalbovi v minulom mesiaci uviedli do Siene slávy slovenského futbalu druhého významného nášho rozhodcu – Vojtecha Christova. Je to bývalý československý futbalový rozhodca s najbohatšími skúsenosťami na vrcholnej medzinárodnej scéne.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: www.futbalsfz.sk

V československej najvyššej ligovej súťaži pôsobil v rokoch 1974 – 1992, na konte má 198 ligových stretnutí. Rozhodoval úvodný zápas záverečného turnaja MS 1982 Argentína – Belgicko a vo finále MS, v zápase Taliansko – NSR asistoval v úlohe čiarového rozhodcu.

V roku 1984 bol hlavným rozhodcom finálového duelu ME Francúzsko – Španielsko, na MS 1986 v Mexiku rozhodoval jeden zápas a v úlohe asistenta 7 zápasov, jeden zápas si pripísal aj na Olympijských hrách 1980 v Moskve. Na medzinárodnej klubovej úrovni rozhodoval v Bruseli finále PVP 1980 Arsenal Londýn – FC Valencia. Po skončení aktívnej kariéry pôsobil v úlohe delegáta.

Čo pre vás znamená, že ste vstúpili do Siene slávy slovenského futbalu? ,,Je to pre mňa ohromná česť a udalosť, lebo dostať sa medzi takú významnú spoločnosť nie je každodenná udalosť. Vážim si to tak, ako keď som kedysi pre 120 tisíc divákmi na štadióne Santiago Bernabeu rozhodoval zápas Realu Madrid. Bol to vtedy pre mňa ohromný zážitok, preto si veľmi želám, aby sa konečne diváci čím skôr vrátili na štadióny. Bez nich totiž futbal nemá šťavu,“ hovorí V. Christov.

Vďaka čomu sa V. Christov stal svetovým rozhodcom? ,,Na každý zápas, či to už bol žiacky, ale majstrovský dospelých som sa pripravoval veľmi zodpovedne. Veľmi som sa na tieto súboje tešil a každému som venoval veľkú dôležitosť. Robil som si až do konca svojej rozhodcovskej činnosti pre sebe také interné hodnotenie, ako na moje verdikty reagovali hráči a diváci. Keď som išiel dole s trávnika, tak som cítil, či som podal dobrý, alebo horší výkon. Tieto moje hodnotenia porovnával som ich s hodnoteniami delegátov, niektorí boli v tom čase aj politickými nominantmi. Tiež pre moju rozhodcovskú kariéru bolo dôležité, že som hral futbal. Vždy som hovoril, že rozhodca nemusí hrať najvyššiu súťaž, ale pre jeho vývoj je dobré, aby si ho zahral a aj tak ho lepšie precítil. Poctivý a zodpovedný prístup k rozhodovaniu ma vyniesol až medzi skutočnú elitu.“

Osobitný zážitok máte s legendou svetového futbalu Paulom Breitnerom, majstrom Európy z roku 1972 a majstrom sveta z roku 1974… ,,Tento skvelý nemecký reprezentant a dlhoročný hráč Bayernu Mníchov bol známy kritik rozhodcov. Po zápase Pohára UEFA FC Liverpool – Bayern Mníchov prišiel do kabíny, zobral zápasový biltén a napísal naň vetu: ,,Für den besten Schiedsrichter der Welt! (Pre najlepšieho rozhodcu na svete!) Dodnes tento biltén považujem za jeden z najvzácnejších trofejí a suvenírov.“

,,Nikto nebol na medzinárodnom fóre spomedzi československých rozhodcov tak dlho. Od FIFA som dostal výnimku, aby som mohol rozhodovať aj po naplnení vekového limitu 45 rokov, takže som pod jej egidou dva roky nadsluhoval,“ hovorí rodák z Vranova nad Topľou, ktorého FIFA vyznamenala zlatým rozhodcovským odznakom.

LAUREÁTI SIENE SLÁVY SLOVENSKÉHO FUTBALU:

2016
Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Karol Galba (In memoriam), Karol Jokl (In memoriam), Anton Ondruš, Ján Popluhár (In memoriam), Adolf Scherer, Viliam Schrojf (In memoriam), Leopold Šťastný (In memoriam), Jozef Vengloš

2017
Štefan Čambal (In memoriam), Michal Vičan (In memoriam), Titus Buberník, Ján Pivarník, Jozef Kšiňan

2018
Anton Malatinský (In memoriam), Andrej Kvašňák (In memoriam), Ladislav Petráš, Marián Masný, Anton Urban

2019
Ladislav Jurkemik, Ladislav Kačáni (In memoriam), Ladislav Kubala (In memoriam), Milan Služanič, Alexander Vencel st.

2020
Ladislav Kuna (In memoriam), Ladislav Pavlovič (In memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi, Jozef Jankech

2021
Jaroslav Pollák (In memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek, Jozef Móder

Čerstvý člen SSSF Jozef Štibrányi: Zachránili nás štandardky

Autor: admin

Na vyhlásení Futbalista roka 2020 v Senci minulý týždeň tiež uviedli desiatku mien do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF) za roky 2020 aj 2021, keďže pred rokom prvému kvintetu uvedenie odložila pandémia. Stali sa nimi Ladislav Kuna (in memoriam), Ladislav Pavlovič (in memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi a Jozef Jankech, resp. Jaroslav Pollák (in memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek a Jozef Móder.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: www.futbalsfz.sk

Jozef Štibrányi, je už dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a pravidelným účastníkom rôznych akcií. Rodák z obce Vlčkovce pri Trnave nastúpil v Československej futbalovej lige na 121 zápasov a dal 14 gólov. Okrem Spartaka Trnava pôsobil aj v pražskej Dukle. Najcennejší reprezentačný dres obliekol dovedna v 9 zápasoch a svoj jediný gól strelil na MS 1962 v Čile. Z futbalovej histórie nikto nevymaže vzácny primát Jozefa Štibrányiho. Stal sa prvým Slovákom s gólovou vizitkou v záverečnom turnaji World Cup FIFA.

Šikovné krídlo predviedlo 31. mája 1962 v Čile nezabudnuteľné sólo z polovice ihriska, zakončené lišiackym prelobovaním súperovho brankára. Pamätný okamih priniesla 81. minúta úvodného skupinového zápasu majstrovstiev sveta medzi Československom a Španielskom (1:0) na štadióne vo Viňa del Mar.

Čo pre vás znamenalo uvedenie do Siene slávy slovenského futbalu a aké ste mali z toho pocity? ,,Je to pre mňa obrovská česť a veľmi si to vážim, že som sa ocitol v spoločnosti takých skvelých futbalistov a ľudí. Táto trofej bude mať u mňa doma čestné miesto. Mám totiž izbu, v ktorej sú uložené všetky ocenenia. Som veľmi spokojný so svojou kariérou. Najprv som chcel byť ligovým futbalistom a keď som v roku 1954 pozeral MS, tak som chcel tiež na nich hrať. Nakoniec sa mi to v roku 1962 v Čile podarilo. Gól proti Španielsku mi nikto nezoberie, vďaka nemu som sa stal známym po celom Československu. A zoznámil som sa s mnohými významnými ľuďmi. Mám dobrú povahu a aj preto mám toľko dobrých kamarátov,“ vraví J. Štibrányi.

Slovenskí reprezentanti majú za sebou trojzápasový blok kvalifikácie MS 2022, keď sa postupne stretli s Cyprusom, Maltou a Ruskom. Ako ho hodnotí J. Štibrányi? ,,Kvalifikáciu sme začali veľmi zle, tréner sa netrafil do zostavy, lebo proti Cypru a Malte sme hrali pomaly, mátožne a bez nejakého systému. V prvom polčase v súboji s Maltou sme podali hrozný výkon, ktorý sa nedal komentovať. Ešte dobre, že sme aspoň bod získali v Nikózii, proti Malte to bolo chvíľami zúfalstvo. Kritika sa na mužstvo valila zo všetkých strán, reprezentáciu si podal pre TABLET. TV. aj jej bývalý tréner Laco Jurkemik. Všetko zlé je však na niečo dobré, lebo proti Rusku sme príjemne prekvapili výkonom na hranici momentálnych možností,“ hovorí ďalej J. Štibrányi.

Proti Rusku akoby naše mužstvo bolo pokropené živou vodou, všetci hráči sa prekonávali v bojovnosti a nakoniec zaslúžene porazili jedného z favoritov naše skupiny. ,,Zápas som s vychutnal doma pri televízore pri dobrom vínku od svojho zaťa. Podľa mňa mužom zápasu bol Hubočan, ktorý podal skvelý výkon. Výborne mu sekundovali aj ďalší hráči, ako Pekarík a Duda. Samozrejme, k nim sa pridali aj Kuciak, Kucka a Škriniar. Isteže, pomohli nám aj zmeny v zostave. Koscelník ukázal veľký potenciál, pravda, na pravej strane mu kryl chrbát Pekarík. Takisto debutant Hromada dobre zapadol do mužstva. Nebol to nejako pekný futbal, ale znova nás zachránili štandardky, lebo sme z nich v troch zápasoch dali tri góly. A Mak si spomenul na svoje hviezdne časy, keď po individuálnej akcii a výbornej prihrávke Hubočana dal náš víťazný gól.“

V podstate Slovensko týmto víťazstvom nad Ruskom znova je v H-skupine v hre o postup na MS. ,,Do ďalšieho zápasu 1. septembra v Slovinsku máme dostatok času dobre sa naň pripraviť. Verím, že tréner Štefan Tarkovič už nebude robiť s nomináciou žiadne experimenty a budú v nej iba futbalisti s najlepšou formou a hlavne takí, ktorí pravidelne hrajú vo svojich kluboch. S návratom Hamšíka by malo byť ešte silnejšie. Zápas s Ruskom ukázal, že aj s týmto súperom sa dá hrať a že máme hráčov, ktorí sa mu vyrovnajú.“

Jozef Štibrányi verí, že ďalší zápas kvalifikácie MS 2022 sa už bude hrať pred divákmi a že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripraví tradičnú kvalitnú fanzónu. ,,Už sa neviem dočkať, kedy sa všetci stretneme na nejakej akcii a dobre sa porozprávame,“ povedal nám na záver našej debaty. Mimochodom, fanklubáci sa naposledy vo väčšom počte stretli 26. januára 2020 v Modranke práve na oslave osemdesiatky Jozefa Štibrányiho!

Futbalistu roka 2020 vyhlásia v Senci, v 10-ke iba legionári

Autor: admin

Výsledky 28. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2020 vyhlásia vo štvrtok 25. marca v hoteli Senec v Senci (od 20.00 h). Pred rokom museli slávnostné odovzdávanie zrušiť kvôli rozbiehajúcej sa pandémii COVID-19.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: www.futbalsfz.sk

Na vyhlasovaní by mali byť všetci ocenení, keďže Ceny Jána Popluhára a Petra Dubovského si prevezmú laureáti počas kvalifikačného trojzápasu MS 2022 s Cyprom, Maltou a Ruskom. Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza prestížnej ankety figurujú opäť výlučne legionári. V abecednom poradí s klubovou príslušnosťou z minulého roku sú nimi: Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul) a Martin Valjent (RCD Mallorca).

Na stredajšej online tlačovej konferencii organizátorov mal byť pôvodne aj prezident SFZ Ján Kováčik, ktorý sa ale ospravedlnil a zastúpil ho Peter Palenčík, generálny sekretár SFZ: ,,Sme radi, že sa tento rok po minuloročnej improvizácii podarilo zorganizovať vyhlásenie ankety v Senci. Uskutoční sa 25. marca. Nebude to síce úplne verejné, musíme dbať aj na pandemické opatrenia, no sme radi aj za to. Čo sa týka desiatky, myslím si, že sú tam všetci, ktorí tam majú byť. Dobrou správou je, že aj po intenzívnej komunikácii s klubmi legionárov by mali prísť všetci nominovaní hráči na najbližší zraz.“

Minulý rok získal trofej J. Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, obranca Milan Škriniar z talianskeho Interu Miláno. Bol to pre neho prvý triumf v ankete a stal sa tak jej štrnástym víťazom.

Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov si prevezme jeden z dvojice Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava). Boženík sa pred rokom stal celkovo šestnástym víťazom ankety v tejto kategórii v jej dvadsaťročnej histórii.

,,V ankete hlasovalo 34 odborníkov, trénerov a zástupcov médií. Tento rok sa v ankete objavili 29 mien, o šesť viac ako vlani. V desiatke sú dvaja brankári, to sa stalo iba tretíkrát v histórii, hoci sa zopakovala situácia z minulého roka. Brankár ale ešte doteraz neuspel, Dúbravka bol vlani druhý. Celkovo sa počas 28 rokov ankety v nej objavilo a teda bodovalo 261 futbalistov. V desiatke sú iba legionári, oproti minulému roku sú v nej Pekarík, Hrošovský, Rodák a Valjent, vypadli László Bénes, Stanislav Lobotka, Albert Rusnák, Dominik Greif a Boženík. Pekarík zaznamenal návrat. O Cenu P. Dubovského zabojuje rovnaká dvojica ako vlani, teba Boženík a Strelec zo Slovana. Môže sa stať, že v kategóriách najlepší hráč do 21 rokov, futbalistka roka a tréner roka môžu byť rovnakí víťazi ako za rok 2019, ale nemusia,“ priblížil detaily dlhoročný „krstný otec“ ankety a redaktor Pravdy Michal Zeman.

Známe sú zatiaľ výsledky v jedinej kategórii, najlepším hráčom Fortuna ligy sa stal Zsolt Kalmár z DAC Dunajská Streda s 83 bodmi a suverénnym náskokom pred druhým Dominikom Greifom zo Slovana Bratislava.

Top 10 kandidátov na cenu Futbalista roka 2020 (abecedné poradie): Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul), Martin Valjent (RCD Mallorca).
Ďalšie poradie: 11. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 43 bodov, 12. Stanislav Lobotka (SSC Neapol) 42, 13. Ján Greguš (Minnesota United) 39, 14. Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Michal Ďuriš (Omonia Nikózia) po 25, 16. Dávid Hancko (Sparta Praha) 15, 17. Albert Rusnák (Real Salt Lake City) 12, 18. László Bénes (Borussia Mönchengladbach) 8, 19. Dávid Strelec (Slovan Bratislava) 7, 20. Ľubomír Šatka (Lech Poznaň) 6, 21. Dušan Kuciak (Lechia Gdaňsk) 5, 22. Róbert Mak (Ferencváros Budapešť) 4, 23. Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble/MŠK Žilina) a Tomáš Hubočan (Omonia Nikózia) po 3, 25. Lukáš Pauschek (Slovan Bratislava) 2, 26. Ján Bernát (MŠK Žilina), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), Lukáš Haraslín (Sassuolo Calcio) a Ivan Schranz (FK Jablonec/České Budějovice) po 1

Kandidáti na cenu Petra Dubovského 2020: Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava)
Ďalšie poradie: 3. Peter Pokorný (FC Liefering) 2, 4. Ladislav Almási (MFK Ružomberok), Miroslav Gono (MŠK Žilina), Samuel Petráš (MŠK Žilina) a Tomáš Suslov (FC Groningen) po 1

Kandidátky na cenu Najlepšia futbalistka 2020: Patrícia Hmírová (GKS Leczna), Mária Korenčiová (AC Miláno), Dominika Škorvánková (Montpellier/Bayern Mníchov)
Ďalšie poradie: 4. Alexandra Bíróoá (SKN St. Pölten) 128, 5. Mária Mikolajová (SKN St. Pölten) 117, 6. Diana Bartovičová (Slavia Praha) 101, 7. Jana Vojteková (SC Freiburg) 61, 8. Patrícia Fischerová (Czarny Sosnowiec) 53, 9. Laura Žemberyová (Slavia Praha) 42, 10. Dominika Koleníčková (1. FC Saarbücken) 32
Celkovo bodovalo 23 futbalistiek.

Kandidáti na cenu Najlepší tréner 2020: Ján Kozák ml. (Slovan Bratislava), Pavol Staňo (MŠK Žilina), Vladimír Weiss (reprezentácia Gruzínska)
Ďalšie poradie: 4. Bernd Storck (DAC Dunajská Streda) 20, 5. Ján Haspra (MŠK Ružomberok) 18, 6. Adrián Guľa (Viktória Plzeň) a Štefan Tarkovič (reprezentácia Slovenska) po 7, 8. Ľuboš Benkovský (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) a Martin Ševela (Zaglebie Lubin) po 6, 10. Zsolt Hornyák (Puskás Akadémia) 5, 11. Gergely Géri (FC Nitra) a Pavel Hapal (reprezentácia Slovenska) po 4
Celkovo bodovalo 20 trénerov.

Najlepší hráč Fortuna ligy 2020: 1. Zsolt Kalmár (DAC Dunajská Streda) 83, 2. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 55, 3. Dávid Hrnčár (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) 11, 4. Rafael Ratao (Slovan Bratislava) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava) po 5, 6. Myenty Abena (Slovan Bratislava), Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble), Andrija Balič (DAC Dunajská Streda) a Vernon De Marco (Slovan Bratislava) po 4, 10. Dávid Holman (Slovan Bratislava), Nono (Slovan Bratislava) a Samuel Petráš (MŠK Žilina) po 3
Celkovo bodovalo 25 hráčov.

Fanklubáci sa zúčastnili na pietnej spomienke Janka Popluhára

Autor: admin

V sobotu 6. marca 2021 uplynulo presne desať rokov od smrti najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia Jána Popluhára. Pri príležitosti tohto výročia úmrtia legendárneho stredného obrancu predseda BFZ Juraj Jánošík, zástupca starostu obce Bernolákovo Miroslav Turenič, predseda ŠK Bernolákovo Martin Mravec a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský položili vence k jeho hrobu v Bernolákove. Za fanklub na pietnej spomienke sa ešte zúčastnili Peter Špilák a mediálny manažér Milan Valko.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: mv

Ján Popluhár v bohatej kariére nikdy nedostal žltú a ani červenú kartu a nazbieral množstvo trofejí. Jednu z najcennejších si prevzal v roku 2000, keď si už dlho na svoje ubolené nohy kopačky neobúval. Vo veľkej ankete denníka Pravda ho zvolili odborníci i fanúšikovia za slovenského Futbalistu storočia. Posledné obdobie života ho trápili viaceré zdravotné problémy, ale nikdy sa ani slovkom nesťažoval. Skromný a pokorný Ján Popluhár odišiel do futbalového neba presne pred desiatimi rokmi. Ako sedemdesiatpäťročný.

Keď mu opúchali nohy, nevedel si obuť topánky. Takto kuriózne prišiel aj o audienciu u britskej kráľovnej Alžbety II. Dva razy sa s ňou stretol v Anglicku. Najlepších futbalistov sveta prijala v roku 1963, keď výber planéty nastúpil v pamätnom zápase na Wembley s domácimi futbalistami. Dostal od nej zlaté hodinky s venovaním. A druhý raz ho predstavili Jej Výsosti, keď ho pozvali na rozlúčkový zápas Sira Matthewsa.

Alžbeta II. zavítala na Slovensko v roku 2008 a vyslovila želanie stretnúť sa s Popluhárom. S ľútosťou sa ospravedlnil, dôvod bol unikátny, s niečím podobným sa na kráľovskom dvore akiste nikdy nestretli. „Na opuchnuté nohy si nevedel obuť topánky a v papučiach ku kráľovnej nemohol ísť. Ani k obleku sa mu nehodili…“ potvrdzuje manželka Cecília Popluhárová.

Mimochodom, Ján Popluhár je prvý čestný predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Ešte pred vznikom fanklubu sme ho nahovárali na túto funkciu. Najprv sa zdráhal, ale nakoniec sme ho presvedčili a zobral ju. Popluhár je obrovská osobnosť slovenského futbalu, všetky naše spoločné stretnutia boli jedinečné, lebo v jeho životných príbehoch sa skrývala pokora, ľudskosť a férovosť,“ vraví Roman Táborský.

,,ŠK Bernolákovo v tomto roku oslavuje sto rokov založenia klubu, preto by sme radi zorganizovali zápas starých pánov Bernolákova proti výberu slovenskej reprezentácie zo starších hráčov. Fanklub by rád toto stretnutie zabezpečil, tak isto by sa mala osadiť tabuľa s bustou Janka Popluhára na štadióne v Bernolákove. Takisto rátame s celodenným sprievodným programom a tiež s nejakou besedou so známymi osobnosťami slovenského futbalu. Vzhľadom na súčasnú zlú pandemickú situáciu neviem povedať, kedy sa táto akcia uskutoční. Veľmi nám však záleží na tom, aby bola hodná mena Janka Popluhára, veľkej osobnosti slovenského futbalu,“ dodal ešte Roman Táborský.

Dcéra Jána Popluhára, Iveta Palovčíková, pracuje v Bernolákove ako učiteľka na základnej škole. Teší ju, že na otca spolurodáci nezabúdajú. ,,Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí na Janka nezabudli a stále ho majú vo svojich srdciach. Teda moja vďaka patrí SFZ, BFZ, nášmu klubu z Bernolákova a tiež oficiálnemu fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Celá naša rodina si na Janka spomenie každý deň. Najhoršie je to pre našu mamu, ktorá je už doma a nechodí toľko medzi ľudí. Aj po desiatich rokoch sa na naše tváre tisnú slzičky. Jeho život bol bohatý a dosiahol v ňom veľa. Je to pre nás dobrý pocit napriek smútku, ktorý aj po desiatich rokoch od jeho smrti stále vnímame. Som veľmi rada, že si ho pamätajú aj mladšie ročníky. Stane sa, že ma niekto pristaví a zaspomína si. Je to vždy príjemný pocit, že nechýba len najbližšej rodine,“ povedala nám Iveta Palovčíková.

Žlto-modré srdce admina stránky

Autor: admin

Patrí z tvorcom stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, je hrdým košičanom a jedným z najväčších fanúšikov FC Bayern Mníchov na Slovensku – Martin Mrofka.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: archív MM

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe, čo robíš a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?

Volám sa Martin, ale priatelia a kamaráti mi hovoria Maťaš. Narodil som sa a celý svoj doterajší život som prežil v Košiciach. V pracovnej oblasti podnikám v IT outsourcingu, čo je vlastne profesionálna správa počítačových sietí a servis výpočtovej a kancelárskej techniky. V detstve som snáď vyskúšal každý šport. Keďže to ale nikdy nestačilo na viac ako priemernú úroveň, ostalo mi najmä fandenie. K tomu ma už ako malého chlapca priviedol môj otec. Ako rodený Košičan fandil odmalička žlto-modrým farbám VSS Košice. Často spomína na éru VSS na štadióne na Solovjevovej ulici. Svoj prvý futbalový zápas v roli diváka som videl na dnes už neexistujúcom Všešportovom areáli v Košiciach. Neskôr som patril k fanklubu VSS Košice. S niektorými členmi vtedajšieho fanklubu, z ktorých sú však už otcovia rodín, navštevujeme dodnes domáce zápasy FC VSS Košice. Šport na rekreačnej úrovni je ale dodnes významnou súčasťou môjho každodenného života.

O tebe je známe, že si veľký fanúšik Bayernu Mníchov. Odkedy mu drukuješ a koľko jeho zápasov si videl na vlastné oči aj pričinením nášho fanklubu?

Bayernu som začal fandiť v roku 1997. Postupom času fandenie prerástlo vo vášeň a v súčasť životného štýlu. Sledujem podrobne všetky zápasy a celkové dianie. Záleží mi na výsledkoch, ako aj na smerovaní klubu. Dlho som nosil v hlave myšlienku o slovenskom webe, ktorého hlavnou náplňou by bolo informovanie o najnovšom dianí v klube. Tak uzrel v októbri 2010 svetlo sveta neziskový projekt fcbayern.sk. Následne ma kontaktoval Roman Táborský, vzniklo priateľstvo a v roku 2011 prvá návšteva Allianz Arény. Odvtedy som mal vďaka fanklubu Bayern Rivvis možnosť zažiť atmosféru zaplnenej Allianz Arény celkovo 3x.

Čo pre teba znamená, že si členom Bayernu a že spravuješ webovu stránku FC Bayern?

Odpoveď na prvú polovicu otázky je, že je to pre mňa česť. Som na to hrdý a dokonale to asi vystihuje legendárny slogan FC Bayern – Mia san Mia. Na druhú polovicu otázky by som odpovedal asi takto: je to pre mňa v prvom rade obrovský záväzok. Všetko to vzniklo ako nevinná zábava, za 10 rokov sa z toho ale stal projekt, ktorého udržanie pri živote stojí nemálo energie, času a prostriedkov… Čo by ale človek pre svoj milovaný klub neurobil. Niekedy samozrejme chýba energia a čas, ale ak má človek oporu v rodine, dokáže sa premôcť aby nesklamal fanúšikov, ktorí stránku pravidelne navštevujú s túžbou po aktuálnych informáciách.

Odkedy si administrátorom webovej stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a ako si sa k tomu dostal?

Tomuto tiež predchádzalo moje vzájomné priateľstvo s Romanom Táborským, ktoré vzniklo vďaka oficiálnemu fanklubu FC Bayern Mníchov – Bayern Rivvis. Roman vedel, že som autorom a správcom stránky fcbayern.sk a tak ma oslovil či by som vedel pomôcť vytvoriť niečo podobné aj pre oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Slovo dalo slovo, začiatkom roku 2015 sme oslovili pár šikovných chlapcov a výsledkom je stránka, na ktorej sa práve nachádzame.

Za služby pre náš fanklub si od neho dostal originálny dres Bayernu Mníchov. Koľko ich už máš vo svojej zbierke?

Takto pekne sa vedenie fanklubu rozhodlo odmeniť moje nezištné služby počas celého roka a ja som sa tomu samozrejme nesmierne potešil. Tento posledný dres má v zbierke aktuálne číslo 21. Sú medzi nimi naozaj dnes už aj ťažko dostupné a zohnateľné zberateľské rarity, ale samozrejme každý nový prírastok poteší.

Bayern v minulej sezóne získal historické treble – víťazstvo v Bundeslige, Nemeckom pohári a v Lige majstrov. Čo myslíš, koľko z týchto trofejí obháji v tomto ročníku?

Tento rozhovor vznikal kvôli nedostatku môjho času dlhšiu dobu. V tejto chvíli je už jasné, že pre prekvapivé vypadnutie v Nemeckom pohári sa obhajoba triple v tejto sezóne konať nebude. Viac menej za samozrejmosť považujú fanúšikovia obhajobu a zisk titulu v Bundeslige. Počet trofejí bude závisieť od úspechu alebo neúspechu v Lige majstrov. Obhájiť v nej titul je samozrejme nesmierne náročné a potrebná je aj dávka šťastia, nie je to však nemožné a bol by to ďalší míľnik v histórii klubu. Myslím, že všetci v Bayerne sú maximalisti a túžba neustále vyhrávať je silná. Nám fanúšikom ostáva iba držať palce, nech všetko dopadne čo najlepšie.

Dobre poznáš košický šport a ľudí okolo neho, určite je však škoda, že už niekoľko rokov nemá zastúpenie v najvyššej futbalovej súťaži. Kedy sa tam FC Košice prebojuje?

Žiada sa mi povedať, že včera bolo neskoro. Určite je na škodu celého slovenského futbalu, že tradičné bašty ako Košice, Prešov alebo Banská Bystrica v najvyššej súťaži chýbajú. Vychovali kopec výborných futbalistov a ak by mali adekvátne podmienky, tak verím, že by v tom pokračovali aj naďalej. Košický klub sa dostal na pokraj existencie, navyše nemal adekvátny štadión hodný 21.storočia. To sa v posledných rokoch začalo meniť. Nejaký mestský štadión sa stavia. Našla sa dokonca partia košických podnikateľov, ktorí spolu s maďarským investorom z Miškolca spojili sily a snažia sa vrátiť klub na prvoligovú mapu. Či a v akom časovom horizonte sa im to podarí, je nateraz ťažké odhadovať. Mne v aktuálnom kádri chýba kvalita potrebná na postup do najvyššej súťaže. Môj odhad je 3-5 rokov. Rád by som si však tento rozhovor prečítal o rok a priznal, že som sa mýlil…

Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia na ME a tiež v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?

V spoločnosti Poľska, Španielska a Švédska by bol postup zo skupiny ME malým zázrakom. Každý zápas sa však začína od 0:0 a v športe je možné takmer všetko. Ja len dúfam, že turnaj bude ovplyvnený súčasnou pandémiou koronavírusu čo najmenej, mužstvá sa predstavia v plnej zbroji a o víťazoch rozhodne aktuálna športová forma. Čo sa týka kvalifikácie asi jasným favoritom skupiny je vicemajster sveta Chorvátsko. Dôležitý bude ako vždy samotný vstup do kvalifikácie, keď sa stretneme s papierovo slabšími súpermi. Následne potrebujeme čo najlepšie zvládnuť zápasy s mužstvami, s ktorými sa môžeme pobiť o druhé miesto zabezpečujúce baráž. Postúpiť však na MS bude v tejto konkurencii veľmi ťažké. Opäť by som bol nesmierne rád, keby kvalifikáciu čo najmenej ovplyvnila aktuálne pandémia.

Záverom dovoľte aby som nám všetkým zaprial čo najviac zdravia a šťastia. Nech sa čoskoro všetko na dobré obráti a my sa môžeme vrátiť na štadióny sledovať náš milovaný šport a podporovať našich obľúbencov.

Bol by nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca

Autor: admin

Marcel Sitarčík sa okamžite po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stal jeho plnohodnotným členom aj so svojou rodinou. A s fanklubom už absolvoval aj viacero vydarených zájazdov do zahraničia, o ktorých hovorí v tomto rozhovore.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: archív ms

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval aj nejakému športu?

Vo fanúšikovskej rodine som známy svojím širákom z rodného Brezna, plný odznakov zo všetkých futbalových kútov sveta a dresom slávnej „17ky“ Mareka Hamšíka. Ľudia ma tiež poznajú podľa pokriku „OKAMŽITE DAJTE GÓL!“, ktorým povzbudzujem v sektore fanklubu za bránou. V mladosti som hrával futbal do dorasteneckých kategórií a neskôr som v ňom našiel vášeň, ktorej sa venujem už len z burácajúcich tribún, spolu s neustále sa rozrastajúcou základňou z Horehronia.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?

Členom fanklubu som už od roku 2010, v ktorom som sa zúčastnil MS v Juhoafrickej republike. S veľkým obdivom však spomínam na svoj prvý reprezentačný zápas z roku 1997, kedy Slovensko na domácej pôde v Bratislave porazilo svojho odvekého rivala Česko (2:1). Počas uplynulých rokov som sa snažil našich futbalistov podporiť na každom domácom zápase, či už priateľskom, alebo kvalifikačnom v rámci ME a MS. Od roku 2012 sme začali organizovať zájazdy na 9- miestnej dodávke, neskor sme potrebovali dve dodávky a v posledných rokoch využívame už iba autobus.

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?

Medzi svoje najväčšie z tribún radím veľmi dobre zorganizovaný zájazd na ME vo Francúzsku v roku 2016. Ďalšou nezabudnuteľnou futbalovou jazdou bola cesta do Azerbajdžanu, Chorvátska či Slovinska. Najviac si cením cestu do Štokholmu a Glasgowa, kde spolu so mnou vycestovala aj moja manželka.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti a prečo?

Jednoznačne zápas Slovensko – Španielsko v Žiline, kde naši porazili vtedy majstrov sveta z roku 2010 po výbornom výkone 2:1. S kamarátmi sme spolu s nami vzali aj našich synov, ktorých tá výborná atmosféra dostala až natoľko, že sa venovali futbalu. Medzi obľúbené zápasy rovnako patria vystúpenia slovenského tímu do 21 rokov na ME v roku 2017 v Poľsku.

Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?

Myslím si, že táto kvalifikácia bude veľmi špecifická a výsledky zápasov neovplyvní len aktuálna forma hráčov, ale aj skrytý nepriateľ Covid – 19. Predpovedať tabuľku si určite netrúfam, ale bol by som nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca.

Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?

Určite by som bol šťastný, ak by tu bola táto možnosť vzhľadom k tomu, že som bol aj na ME 2016 vo Francúzsku.

Veľkými záľubami Ladislava Šimurku sú hudba a šport

Autor: admin

Ladislav Šimurka, patrí medzi najaktívnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Svoj voľný čas delí medzi hudbu a šport, v obsiahlom rozhovore sa však o rodákovi z Veľkého Orvišťa dozvieme veľa zaujímavého.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: archív lš

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?

Môj život je úzko spätý s dvomi miestami, ktoré majú blízko k futbalu a samotnému fanklubu. Pochádzam z Veľkého Orvišťa, kde som dlhé roky býval na jednej ulici so súčasným predsedom fanklubu Romankom Táborským. Aktuálne, už vyše dvadsať rokov bývam vo Vrbovom. Mám dvoch synov a chápajúcu manželku, ktorá nám toleruje takmer každodenné sledovanie futbalu a tiež iných športov. Som dlhoročným vlastníkom permanentky na zápasy FC Spartak Trnava. Za slobodna som s klubom cestoval aj na výjazdy. Ešte väčšou mojou záľubou ako šport je však rocková a metalová hudba. Keď to situácia dovoľovala, navštevoval som rôzne koncerty u nás a v zahraničí. O hudbe píšem pre portál prorocker.sk. Futbal som hrával vo Veľkom Orvišti od žiakov a v neskoršom veku to boli epizódne pokusy vo VTJ (Vojenských telovýchovných jednotách). Začiatkom deväťdesiatych rokov sme s Romankom Táborským po dlhých rokoch obnovili činnosť žiackeho družstva v našej obci a začali sme chlapcov trénovať. Zopár z nich ešte aktívne hráva za A mužstvo Veľkého Orvišťa.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?

Členom fanklubu som takmer od začiatku. Presnejšie by to vedel povedať Roman Táborský, ktorý ma do fanklubu nahovoril. Rovnako, ako predtým do fanklubu Bayernu Mníchov a neskôr aj do úlohy maskota Ďuriho (prvýkrát 5.9.2018, na jeho oficiálne predstavenie, vo fanzóne pred zápasom s Dánskom). Zápasové štatistiky si nevediem, takže k presnému číslu by som sa nedopátral. Navštevujem len domáce zápasy „áčka“, ale našli by sa aj nejaké U21 a samozrejme, keď sme mali u nás pod nosom ME U17 v roku 2013, nemohol som si nechať ujsť ani tie. Len pre zaujímavosť spomeniem, že vtedy za našu reprezentáciu nastúpili talenty ako Vavro, Kadlec, Grič, Haraslín, Špalek, Vestenický, Čmelík… Jediný výjazd som absolvoval, spolu so synom (medzičasom tiež členom fanklubu), počas fanklubáckeho zájazdu do Klagenfurtu na prípravný zápas pred ME 2012, Slovensko – Poľsko (0:1).

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?

V pamäti si chcem čo najdlhšie udržať spomienku na zápas nášho fanklubu proti fanklubu Iron Maiden na piešťanskom letisku, počas Topfestu 2013 (škoda, že kvôli zbytočnému strachu agentúry nebolo možné odohrať zápas proti samotnej kapele). Veď komu sa pošťastí hrať v jednom mužstve so štyrmi generáciami slovenských futbalových legiend (z toho tromi spartakovskými)? Za fanklub vtedy okrem samotného predsedu nastúpili Jožko Štibrányi, Vlado Ekhardt, Rasťo Kostka a Filip Hološko. Vyhrali sme 6:1, dal som gól a denník Šport tomuto zápasu venoval celú stranu. Čerešničkou na torte bolo, že zápas cez megafón komentoval Karolko Polák. Veľmi oceňujem aj fanzóny, kde je možnosť nielen spoločného stretnutia fanklubákov, ale aj množstva bývalých vynikajúcich futbalových osobností. Najpamätnejšia je tá z hotela Bôrik, keď sa v roku 2012 krstila fanklubová hymna za účasti Jozefa Vengloša a Márie Královičovej.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti

Takých je viac. Ale prvý musím spomenúť ešte československý, lebo to bola moja premiéra na veľkom reprezentačnom zápase. V novembri 1990 som sa vybral na kvalifikačný zápas na ME 92 na pražský veterný Strahov, na súboj ČSFR – Španielsko (3:2). Rozhodujúci gól dal Ľubomír Moravčík. Z tých slovenských je to zápas Slovensko – Poľsko (4:1) z kvalifikácie ME 96, kedy sme Poliakom oplatili prehru 5:0 z ich domáceho ihriska. Rád spomínam aj na stretnutie proti silným Portugalčanom  (1:1) v kvalifikácii MS 2006. Nesmiem zabudnúť ani priateľský zápas proti Francúzom z augusta 2007 v Trnave (0:1). Tento mal pre mňa zvláštnu príchuť, lebo som pomáhal Petrovi  Zemanovi pri práci s francúzskymi novinármi a dostal som sa naozaj blízko k mnohým francúzskym hviezdam. Špeciálne musím spomenúť dve kvalifikačné stretnutia MS 2010, ktoré som nenavštívil a dokonca som ich ani nevidel v priamom prenose, len zo záznamu. V čase dôležitého zápasu Česko – Slovensko (1:2), som bol práve na pohotovosti zo svokrom a keď sa hral slávny, zasnežený poľský „postupový“ (0:1), tak sme boli s pánom predsedom na koncerte ZZ TOP v Bratislave a stav sme priebežne kontrolovali na mobilných telefónoch. Ale aj to malo svoje plus. Po koncerte sme v trojici, aj s P. Zemanom, išli čakať hráčov na letisko. Bola to dlhá, studená a veselá noc…

Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?

Máme ťažkú a vyrovnanú skupinu. Dúfam, že čoraz viac chalanov začne pravidelne hrávať vo svojich zahraničných kluboch a potom by to na baráž mohlo vyjsť.

Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?

Určite nie a predpokladám na 95 percent, že to ani možné nebude. Možno sa na zápasy dostane len malé množstvo domácich divákov.

S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj fanklubáci

Autor: admin

V utorok 2. februára podvečer sa Slovensko rozlúčilo s Jozefom Venglošom. Najväčšia osobnosť slovenského futbalu zomrela 26. januára vo veku nedožitých 85 rokov. V bratislavskom Krematóriu zastupovali slovenských futbalových priaznivcov desiatky, na bezprostrednej rozlúčke sa zúčastnili len najbližší – manželka Eva, synovia Jozef s manželkou Ivetou a Juraj.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Miloš Kopča

S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Predseda Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, člen Peter Špilák a Marcel Merčiak. Spoločne na pietne miesto položili veniec od fanklubu. ,,Pohreb vo veľkom chlade sa uskutočnil za prísnych bezpečnostných a protipandemických opatrení. S výnimkou najbližšej rodiny stáli sme vonku, počúvali slová rozlúčky cez reproduktor a na obrazovke si mali ešte raz možnosť pripomenúť usmiatu tvár svetobežníka, ktorý šíril o Slovensku len to najlepšie a všade mu robil výborné meno,“ povedal nám Miloš Kopča.

Záplava vencov mala odosielateľov z celého sveta, prišli z Austrálie, Ománu, Britských ostrovov či Prahy. Písané zbohom zaslali z Cypru Mario Lefakaridis, z Francúzska Michel Platini, z Nyonu sa vencom rozlúčil prezident Európskej futbalovej únie (UEFA) Aleksander Čeferin.

,,So vzácnym človekom sa prišlo rozlúčiť celé vedenie SFZ na čele s jeho predsedom Jánom Kováčikom a tiež aj jeho predchodca František Laurinc. Zo Švajčiarska prišiel Jozef Kliment, bývalý generálny sekretár SFZ. Pred dverami do Krematóri stáli Ján Medviď, Dušan Kučera, Karol Belaník, Vladimír Wänke, Ladislav Hudec, Tomáš Medveď, Vladimír Weiss st., Dušan Tittel, Martin Obšitník, Andrej Porázik a ďalší. Bolo to dojímavé, za normálnych okolností by Krematóriu bolo natrieskané,“ vraví M. Kopča.

Jozef Vengloš mal veľmi dobré vzťahy s našim fanklubom, vychádzal mu v ústrety. ,,Pokiaľ mohol, prijal pozvanie a vždy sa zúčastnil našich rôznych akcií. Napríklad na krste nášho cédečka spolu s Máriou Královičovou v hoteli Bôrik. V roku 2015 bol našim hosťom, keď fanklub oslavoval 5. výročie založenia a takisto sme mu o rok gratulovali k jeho 80. narodeninám. A v roku 2018 Jozef Vengloš spolu s ďalšími legendami čs. futbalu na okrúhle výročie vzniku Československa pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko bol hosťom v našej fanzóne,“ dodal ešte M. Kopča.

Pán Vengloš nikdy na vás nezabudneme, odpočívajte v pokoji!

 

Zberateľ Petr Švonc verí, že Slovensko by mohlo postúpiť aj na MS 2022

Autor: admin

V našom oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie máme niekoľkých členov aj z iných krajín. Jedným z nich je Čech Petr Švonc, ktorý robí veľmi dobré služby nášmu fanklubu. S veľkým futbalovým fanúšikom sme sa porozprávali na aktuálne témy.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Petr Švonc, archív

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Volám sa Petr Švonc a narodil som sa 14. augusta 1967. Pochádzam z malej dedinky Hrádek okres Ústí nad Orlicí. Futbal sa od malička stal mojou veľkou vášňou a hneď po škole sme s chlapcami kopali do lopty. V 11 rokoch sa moja mama druhý raz vydala a sťahovali sme sa do Prahy. Bola to pre mňa veľká zmena, keď sa chlapec z dediny, ktorá mala 90 obyvateľov ocitne zrazu v miliónovom meste. Dodnes si pamätám, keď ma môj otec v roku 1978 zobral na prvý ligový zápas Slávia Praha – Plzeň (1:0). Vtedy by ma ani vo sne nenapadlo, že sledujem svojho budúceho kamaráta Janka Lužu zo Slavie. Futbal som hrával za RH Praha a tiež som sa venoval aj orientačnému behu v Slávii Praha. Moja športová kariéra skončila sa odchodom na vojenčinu. Po návrate som sa k futbalu vrátil už iba rekreačne, hrával som malý systémom 5+1 a definitívne som mu dal zbohom v 45 rokoch, keď som musel podstúpiť operáciu menisku.

Známa je tvoja zberateľská vášeň autogramov do rôznych kníh so športovou tématikou (futbal, OH, ZOH), čo pre teba tento koníček znamená?
Autogramy som začal zbierať vo svojich 11 rokoch, kedy som sa presťahoval do Prahy. Bola to viac-menej náhoda, pretože ma kamarát vzal na autogramiádu športovcov a tak ma to zaujalo, že som sa tomuto koníčku začal venovať naplno až do odchodu na vojenčinu. Bolo to krásne obdobie a dodnes mám naň úžasné spomienky. Napríklad išiel som si podpísať Jaroslava Boučka, účastníka MS 1934, ktorý býval v Černošiciach a vtedy mal asi 70 rokov. Zavolal som mu, že by som chcel, aby sa mi podpísal do knižky Slávne nohy. Povedal, dobre príď, všetko ti podpíšem, ale musíš mi priniesť pivo. Tak som vystúpil v Černošiciach z vlaku, kúpil som 6 pív a išiel som dva kilometre pešo k nemu na statok. Keď videl, že som splnil svoj sľub vybral zo skrine všetky svoje futbalové artefakty, album s fotkami a začal rozprávať, čo všetko s futbalom zažil. Asi po dvoch hodinách som povedal, že už musím ísť domov (vtedy som mal 14 rokov), aj keď sa mi vôbec nechcelo. Bouček však hovorí, vieš čo, choď mi ešte pre pivo, všimol som si, že počas nášho rozprávanie všetky pivá vypil. Tak som vzal sieťovku, bežal som rýchlo do obchodu na stanicu a späť, aby som bol čo najskôr doma. Samozrejme, domov som prišiel neskoro večer, dostal som zaracha na týždeň, ale stálo to za to. Úprimne sa priznám, že tesne pred vojenčinou v roku 1986 som sa skoro celej svojej zbierky zbavil. Jednoducho som ju predal a rozdal. Jediné čo som si nechal, boli podpísané knižky. Znovu som sa vrátil ku zbieraniu v roku 2012, kedy vyšla nádherná kniha Se lvíčkem na hrudi. Je v nej kompletná futbalová reprezentácia jednotlivých hráčov od roku 1906 do 2012. A tak som sa znovu vrátil k svojmu koníčku. K dnešnému dňu mám túto knižku kompletne podpísanú okrem Jara Červeňana, ktorý sa bohužiaľ nepodpisuje a Jána Morávka, ten momentálne hrá stále v Nemecku. Keď som práve začal túto knižku podpisovať, tak som sa pri svojich cestách na Slovensko zoznámil pri krste knižky Titus Buberník s Romanom Táborským, Júliusom Šefčíkom a Petrom Špilákom. A odvtedy vlastne som sa začal zúčastňovať týchto akcií, ktoré organizuje oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, alebo Julo Šefčík. Úžasné bolo pri podpisovaní tejto knižky sa stretnúť s bývalými hráčmi a to ako v Čechách, tak aj na Slovensku, počúvať ich príbehy i životné osudy. A práve pri jednej tejto mojej ceste som sa spriatelil s Jankom Lužom a navštevujem ho skoro pri každej mojej ceste do Bratislavy.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Žiaľ, čas strašne letí, ale myslím si, že oficiálne som členom fanklubu asi tri roky. Snažím sa nevynechať ani jeden zápas, ale veľa záleží, ako sa mi podarí skĺbiť voľný čas s mojou prácou. Osobne som zatiaľ videl sedem zápasov slovenskej reprezentácie. Strašne som sa tešil aj na výjazd do zahraničia s fanklubom, ale bohužiaľ súčasná situácia to zatiaľ nedovolila. Už, aby tá pandémia koronavírusu bola preč, život i šport sa vrátili do normálu. Musím povedať, že atmosféra na štadiónoch mi veľa chýba, sledovať zápasy v televízii to nie je pravé orechové.

Fanklubu si už neraz pomohol, ako napríklad keď si zorganizoval pre jeho členov pred zápasom Ligy národov Česko – Slovensko plavbu loďou po Vltave. Takisto si zabezpečil účasť olympionikov z Česka pri príležitosti 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964 v hoteli Bôrik…
Všetko toto je dané mojou zberateľskú vášňou. Pri stretnutiach s hráčmi som zistil, že niektorí sa nevideli aj 30 rokov, alebo o sebe nič nevedeli, ako kto žije. Takže som sa v týchto záležitostiach začal viac angažovať. Napríklad Ján Geleta nehovoril s Alexandrom Horváthom od tej doby, čo žije v Belgicku. Keď som im sprostredkoval odovzdanie kontaktov a následne mi potom volali a ďakovali, mal som z toho úprimnú radosť. Rovnako tomu bolo, keď som organizoval účasť olympionikov z Čiech a videl som ako všetkým tým internacionálom pri osobnom stretnutí žiarili oči šťastím. Zrazu všetci zasa boli malí chlapci a tak som sa opäť utvrdil, že to má zmysel angažovať sa v týchto akciách. Pre mňa bolo dojímavé, keď som robil pozdrav s Pepíčkom Vojtom, ktorý nemohol prísť, pretože má ťažko chorú manželku. Na konci sa rozplakal, lebo mu bolo ľúto, že neuvidí svojich spoluhráčov. Myslím si, že túto akciu mal predovšetkým organizovať olympijský výbor. Títo bývalí hráči majú dnes 65 a viac rokov, sú to hrozne skromní ľudia a nesmierne si vážia, keď sa pre nich niečo urobí. Žiaľ, niektorí žijú naozaj od dôchodku k dôchodku a musia si ešte privyrábať väčšinou ako vrátnici. Naša spoločnosť zabudla, čo pre ňu títo bývalí internacionáli urobili, ako zviditeľnili našu republiku. Tu je veľký dlh, ktorý sa už nikdy nepodarí napraviť. Nesmierne si vážim hráčov Viktórie Plzeň a ľudí okolo Spolku 28, ktorí sa snažili pomôcť Mariánovi Čišovskému. Niekoľkokrát som mal možnosť sa s ,,Čišom“ zísť a preto som sa tiež angažoval v tejto pomoci nielen finančne, ale aj organizačne. Bol to výnimočný hráč aj človek a ako som povedal vážim si všetkých, ktorí mu v boji s tou ťažkou chorobou pomáhali.

Tohtoročné EURO by sa malo uskutočniť v 12 krajinách, ako podľa teba na kontinentálnom šampionáte dopadnú Česko a Slovensko?
Veľa bude záležať od momentálnej formy hráčov a tiež od toho, či tréneri nominujú futbalistov podľa skutočnej výkonnosti, alebo za zásluhy. Myslím si, že ani jedna krajina nemá zlých futbalistov, ale v súčasnosti je Česko po hernej stránke na tom lepšie. Slovensko v posledných zápasoch nehralo dobre, viacerí hráči boli z formy a podľa mňa niektorí nemali v reprezentácii čo robiť. Pokiaľ obidve krajiny by postúpili zo základnej skupiny, bol by to veľký úspech.

Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Veľmi sa na túto kvalifikáciu teším, verím, že už budeme môcť fandiť v hľadisku. Myslím si, že v tejto skupine nie je vyslovený favorit, ale ani slabé mužstvo. Chorvátsko a Rusko budú prechádzať obmenou hráčov. Slovinsko nemá zlý tím, Cyprus a Malta išli v poslednom čase výkonnostne hore. Jednako verím, že pokiaľ Slovensko bude bojovať ako jeden tím, má veľkú šancu postúpiť na MS 2022.

Veľký fanúšik Bayernu Mníchov Štefan Moncman by sa rád zúčastnil ME

Autor: admin

Štefan Moncman, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie tiež väčšinu svojho života spojil so zeleným trávnikom. Či už ako hráč, rozhodca a v posledných rokoch aj s civilným zamestnaním. Všetko podstatné o agilnom šesťdesiatnikovi sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: fanklub

Povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej kariére?
Som rodákom z Pavlíc, je to malá dedina v okrese Trnava a tu som aj začal hrávať futbal. Na strednú drevársku školu som odišiel študovať do Zvolena. Tam som pôsobil tri roky v II. dorasteneckej lige a počas posledného roka školy som prešiel do seniorského áčka. Na tak mladého chlapca tam bol však dosť kvalitný a silný káder, ktorý hral I. SNL. Trénoval nás známy Anton Hrušecký. Keďže som sa nedostal na vysokú školu lesnícku, vrátil som sa domov Pavlíc, kde som súťažne hrával futbal do 30 rokov. Na sklonku kariéry som ešte odišiel do Voderadov, ktorým som pomohol vybojovať postup do krajských súťaží.

Po skončení aktívnej činnosti si okamžite presedlal na rozhodcovskú dráhu…
K rozhodovaniu som sa dostal cez môjho strýka Gusta Šurana, ktorý pískal a bol delegátom národnej ligy. Začal som v okrese a po vyše roku a pol som postúpil do krajských súťaží. V III. lige som rozhodoval takmer šesť sezón a potom som nastúpil ako sekretár na Západoslovenský futbalový zväz.

Akými zamestnaniami si prešiel?
Ešte pred nástupom na vojenčinu som absolvoval v Trnave prax v Západoslovenských nábytkárskych závodov. Po skončení základnej vojenskej služby som sa tam vrátil a vydržal som tam rok. Potom som desať rokov pracoval na družstve vo Voderadoch. V roku 1997 som odišiel na Bratislavský oblastný futbalový zväz, kde som tri roky vykonával funkciu sekretára. Pravda, v tom čase som tam zastupoval kolegyňu na materskej dovolenke. V roku 2002 som ako sekretár nastúpil na Západoslovenský futbalový zväz. Potom som chvíľu bol v jednej firme a keď sa mi niekedy v roku 2008 ozval správca areálu vtedajšieho Rapidu Juraj Czinege, prikývol som na jeho ponuku. V súčasnej akadémii ŠK Slovan vykonávam funkciu trávnikára. S prácou som spokojný, baví ma, hoci je náročná. Máme dve trávnaté ihriská, malú a veľkú umelú trávu.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v začiatkom jeho existencie, v prvých rokoch som aj dosť chodil na zápasy našej reprezentácie. V posledných je to už slabšie, v televízii si však vždy pozriem stretnutia nášho výberu. Pravda, v minulosti som navštívil aj niekoľko svetových a európskych šampionátov. Na MS 1990 v Taliansku som videl tri zápasy vrátane štvrťfinále Nemecko – Česko-Slovensko. Bol som aj na ME 1996 v Anglicku, na MS 1998 vo Francúzsku, MS 2006 v Nemecku a ME 2008 v Rakúsku a vo Švajčiarsku

O tebe je známe, že veľmi drukuješ Bayernu Mníchov a si aj členom tohto klubu. Fanklub už roky tradične chodí na tamojšie vianočné trhy, ktoré sú spojené so zápasom Bayernu väčšinou v Lige majstrov. Ako ti to chýba, že tentoraz kvôli pandémii koronavírusu sa výjazd do Mníchova neuskutočnil?
V roku 2005 sme založili fanklub Bayernu Mníchov, ale už predtým sme chodili na jeho zápasy na starý Olympijský štadión. Tentoraz po niekoľkých rokoch nenavštívime bavorskú metropolu. Samozrejme, mrzí ma to, ale všetci vieme, aká zlá je pandemická situácia. Verím však, že o rok pôjdeme na dobre staré miesto. A tiež ma potešilo, že v tipovacej súťaži uhádnuť výsledok baráže Slovensko – Írsko som vyhral suvenír FC Bayern Mníchov.

Aký je tvoj názor na to, že Štefan Tarkovič povedie slovenskú futbalovú reprezentáciu aj v nasledujúcom období, keď zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) podpísal do decembra 2021?
Štefana Tarkoviča poznám osobne ešte z čias keď som pracoval na Západoslovenskom zväze, lebo mávali u nás zrazy. Bol asistentom trénera žien Františka Urvaya a Milan Sládkovič bol vedúcim mužstva. Za daného stavu pre mňa je to dobrá voľba. Pozná viacerých hráčov, vie čo na koho platí. Čaká ho ťažká práca, prvoradé je však, aby naši futbalisti pravidelne hrávali vo svojich kluboch. A viacerí z mladších by sa mali poriadne zamyslieť nad sebou. Prestupujú kade tade a k ničomu to nevedie. Príklad by si mali zobrať z Petra Pekaríka, ktorý už viac ako desať rokov pravidelne nastupuje v nemeckej bundeslige!

Pôjdeš Slovensko povzbudiť na ME?
Všetko bude záležať od pandemickej situácie koronavírusu. Stále sa ešte nevie, či sa ME budú hrať vo všetkých v dvanástich mestách v dvanástich európskych štátoch, alebo iba v jednom. V hre je viacero variantov. O všetkom má UEFA rozhodnúť 6. marca. Veľmi ma láka ísť do Bilbaa na súboj Španielsko – Slovensko, videl by som aj krásny štadión. V Španielsku som bol, keď sme tam v roku 2005 hrali baráž a v Madride sme prehrali 1:5.

Už v pondelok 7. decembra na žrebovaní v Zürichu Slovensko spozná súperov v kvalifikácii MS 2022. Akých si želáš pre našu reprezentáciu?
Veľmi rád by som videl na vlastné oči Belgicko, ktoré je už nejaký čas na čele rebríčka FIFA. Už dlhšie je to top tím, môže postaviť aj dve výborné jedenástky. Treba si tiež uvedomiť, že aj z 3. a zo 4. koša môžeme dostať silných a nepríjemných súperov. Z 3. koša by som si prial Island, zo 4. koša by neboli zlí Gruzínci. Myslím si, že pre nás by bola lepšia šesťčlenná, ako päťčlenná skupina.

Miro Maco si v kvalifikácii MS 2022 želá Anglicko a Česko

Autor: admin

Miroslav Maco je oddaný fanúšik slovenského športu, najmä futbalu. Jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie bol pri jej najväčších úspechov, postup na MS 2010 a postup na ME 2016. V našom seriáli sme sa s ním porozprávali na témy súvisiace s našou reprezentáciou.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív Miro Maco

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne akému športu si sa v minulosti venoval?
Pochádzam z Piešťan, od štyroch do dvadsiatich rokov som žil v Bratislave. Potom som sa presťahoval do obce Veľké Kostoľany, kde bývam doteraz. Tam aj podnikám, mám stavebnú firmu. V mladosti som sa venoval futbalu, hokeju, basketbalu, šport vypĺňal všetok môj voľný čas. Od prípravky až po seniorov som hrával za Inter Bratislava. Trénovali ma známe mená, legendy, ako Marián Novotný, Jozef Barmoš a Peter Mráz, prvý menovaný ma viedol až sedem rokov. Na Inter mám veľmi pekné spomienky, lebo všetko tam dobre fungovalo. Najradšej by som bol, keby sa to celé vrátilo naspäť. Keďže som sa neuplatnil vo vrcholovom futbale, dostal som ponuku hrať za Veľké Kostoľany. Bol to vydarený krok, dali mi zamestnanie a neskôr som začal aj podnikať. Hral som na viacerých pozíciach, keď bolo treba bol som brankár, stopér, stredopoliar, či útočník. Najčastejšie som však hrával stopéra. Tréneri si ma pre moju univerzálnosť vážili. Šport ma naučil poctivo, tvrdo trénovať a pracovať. Prináša mi to pekné ovocie, takže som spokojný.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010. Na vlastné oči som videl väčšinou zápasov našej reprezentácie doma i vonku, bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku. Fanúšikom futbalu som už od šiestich rokov, keď ma otec zobral na derby Inter – Slovan a vtedy som si vybral žltočierne farby. A potom to už tak išlo, že som chodil na takmer všetky zápasy reprezentácie. Šport ma baví, úprimne drukujem všetkým našim športovcom. Navštívil som MS v hokeji, hádzanárske a basketbalové zápasy. Teší ma, keď Slovensko vyhráva a keď sa spoločne s fanúšikmi stretávame na takýchto športových podujatiach.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Špeciálny bol pre mňa zápas v kvalifikácii MS 2010 na Sliezskom štadióne v Chorzowe, kde Slovensko vyhralo nad Poľskom 1:0 a postúpilo na svetový šampionát. Mrzli sme tam v pätnásť centimetrovom snehu v teniskách, ale stálo to za to. Krásne stretnutia som so slovenskými fanúšikmi zažil v Belfaste, Dubline, Londýne, či Moskve. Takže jeden zápas sa skutočne nedá vybrať, lebo mne každý voľačo dal, videl som nádherné mestá a tiež skvelú atmosféru. Do pamäti sa mi veľmi vryli aj MS v hokeji 2012 v Helsinkách, kde Slovensko skončilo na skvelom druhom mieste. Som teda veľmi rád, že som už videl toľko výborných zápasov a za to všetko ďakujem mojej tolerantnej manželke Mirke, s ktorou mám tri deti.

V utorok 1. decembra VV SFZ na svojom zasadnutí schválil za nového trénera slovenskej reprezentácie Štefana Tarkoviča. Zmluvu so SFZ podpísal do decembra 2021. Považuješ to za dobrú voľbu?
Myslím si, že keď ho hráči berú, tak je to dobré rozhodnutie. Úplne do všetkého nevidím, aby som mohol povedať, ako to vo vnútri reprezentácie vyzerá. V minulosti sme však najväčšie úspechy dosiali so slovenskými trénermi, postup na MS 2010 s Vladimírom Weissom st. a postup na ME 2016 s Jánom Kozákom st. Takže aj na Slovensku máme niekoľko kvalitných trénerov. Vždy by sa mal vybrať ten najvhodnejší. Skôr si myslím, že stále nás najviac trápi slabšia infraštruktúra štadiónov a celkové zázemie okolo futbalu od najvyššej súťaže až po najnižšie. Vrátane mládeže, celkovo štát by mal oveľa viac finančne podporovať futbal, aby sme si dokázali vychovať takých zanietených hráčov, akými boli Laco Jurkemik, Ľuboš Moravčík a ďalší. Teda takých, ktorí nechajú celé srdce na ihrisku. Páči sa mi, ako funguje Slovenský zväz ľadového hokeja, keď v jeho štruktúrach pracujú aj bývalí majstri sveta.

Slovensko druhý raz v novodobej histórii postúpilo na ME, pôjdeš našich sokolíkov povzbudiť na kontinentálny šampionát?
Verím, že v lete sa už bude hrať s divákmi a že pandémia koronavírusu definitívne pominie. Pokiaľ sa teda všetko vráti do bežného života, rád by som sa pozrel do Dublinu na zápasy Slovensko – Poľsko a Slovensko – Švédsko. V Írsku žije veľa Slovákov, takže by tam bola krásna atmosféra. Možno sa odtiaľ presuniem do Bilbaa na súboj Slovensko – Španielsko. Bolo by to pre nás také zadosťučinenie za to, že tento rok sme neboli na tribúnach fandiť slovenskej reprezentácii.

V pondelok 7. decembra sa v Zürichu uskutoční žrebovanie MS 2022. Slovensko ako 19. najlepšie európske mužstvo – celkovo v rebríčku na 33. mieste s koeficientom 1486 – je v druhom koši. Akých súperov si pre našu reprezentáciu želáš a akú skupinu, päťčlennú, alebo šesťčlennú?
Z prvého koša si jednoznačne prajem Anglicko, lebo je to kolíska futbalu a rád by som sa na gigantický štadión vo Wembley vrátil ako fanúšik. Z tretieho koša by som privítal Česko, lebo mu máme čo vracať, keď sme v posledných dvoch ročníkoch v Lige národov prehrali s ním všetky štyri zápasy. Ďalších súperov už neriešim, nechám to na žreb. Som zástanca toho, že lepšie je hrať viac zápasov, vtedy sa ukáže buď skutočná kvalita, alebo slabšia výkonnosť. Takže si želám šesťčlennú skupinu, aby sme videli viac stretnutí.

Vyšla jedinečná publikácia SLOVAN DO TOHO

Autor: admin

V piatok 27. novembra sa pred kinom Lumiere uskutočnil krst a autogramiáda knižnej publikácie pod názvom SLOVAN DO TOHO. Jej autorom je známy publicista Ľuboš Jurík. Kniha má 286 strán. Na podujatí kvôli pandémie koronavírusu sa zúčastnilo okolo 50 hostí, medzi nimi viaceré belasé legendy, majster Európy 1976 Ján Švehlík, kapitán strieborných olympionikov z Tokia 1964 Anton Urban, víťaz PVP z roku 1969 Ivan Hrdlička, bývalý čs. reprezentant Ján Medviď a ďalší. Medzi prítomnými boli aj Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho členovia Natália Kučerová, Ján Gálik, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Lošonský.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Natália Kučerová

Publikácia obsahuje stručnú históriu futbalu a dejiny Športového klubu Slovan Bratislava od jeho vzniku roku 1919, rozhovory s hráčmi, trénermi, funkcionármi, športovými novinármi, fanúšikmi, ako aj osobnosťami kultúry, ktoré fandili Slovanu. V knihe sú aj profily legiend Slovana: P. Šorala, L. Kubalu, F. Daučíka, L. Šťastného, J. Popluhára, P. Dubovského, E. Pažického, K. Jokla, V. Schrojfa, T. Reimanna, M. Vičana, V.Tegelhoffa a ďalších. Kniha je ilustrovaná dokumentárnymi fotografiami.

Ľuboš Jurík je skúsený autor troch desiatok kníh, čo ho viedlo k napísaniu tejto knihy? ,,Pôvodne mala vyjsť vlani na sté výročie Slovana, ale kvôli rôznym problémom a aj objektívnym, sa jej termín posunul takmer o rok. Myslím si však, že rok Slovana je každý rok. Tento klub je totiž spoločenský fenomén, viac ako futbal, lebo spája ľudí najmä keď kvôli korone prežívame ťažké časy a slovenskému futbalu sa veľmi nedarí, hoci reprezentácia postúpila na ME. Myslím si teda, že táto kniha je ako trocha slnka v studenej vode. Vracia optimizmus, lebo ŠK Slovan je jediným klubom, ktorý v minulosti vyhral druhú najvýznamnejšiu európsku súťaž Pohár víťazov pohárov. V minulosti som napísal veľkú knihu slovenský bigbít, čo je tiež veľký fenomén,“ povedal nám Ľ. Jurík.

S myšlienkou napísať takúto knihu prišiel Peter Kučera, bývalý hráč ŠK Slovan. ,,Poznáme sa od školských rokov, priznám sa, že veľmi sa mi do tohto projektu nechcelo. Lenže zavážilo, že som dušou a telom starý prešporák a slovanista, lebo som chodieval na každý ligový zápas ešte v preplnených električkách. Takže mal som teda taký morálny záväzok s touto témou sa vysporiadať. Peter ma ťukol a nakopol a pustili sme sa do toho. Kniha je jedinečná v tom, že ponúka autentické rozhovory, nie je to žiadna encyklopédia. Pochopiteľne, sú tam faktografické prvky, ale my sme sa stretávali s hráčmi, ktorí boli priamymi aktérmi úspechov Slovana a tiež s trénermi, funkcionármi a ďalšími z oblasti kultúrneho a spoločenského života, ktorí tiež neodmysliteľne patrili k futbalu. Verím, že táto kniha raz bude zberateľský unikát,“ dodal ešte Ľ. Jurík.

Napísal čosi ako štruktúru otázok, na ktoré odpovedali všetci zainteresovaní. Rozhovory si nahrávali, v tomto smere zohrala dôležitú úlohu Natália Kučerová, ktorá s diktafónom v ruke zaznamenala dôležité výpovede. Postupne sa tak utváral obraz o bratislavskom Slovane a čitateľovi to umožní utvoriť si lepšiu predstavu o tom, ako kniha vznikla.

,,Táto kniha je taký doplnok k storočnici, ktorú ŠK Slovan oslávil minulý rok. Bol to sen autora a jeho spolupracovníkov vydať takúto publikáciu a tiež to bol sen starších a ešte žijúcich futbalistov, legiend, aby si aj takto moli pospomínať na staré zlaté časy. A tiež aj na tých spoluhráčov, ktorí už nie sú medzi nami. Kniha veľkú históriu Slovana približuje troška z inej stránky, každý hráč predstavil svoju kariéru a aj svoj osud. Myslím si, že čitatelia si prídu na svoje, spoznajú osobné cesty hráčov, ako kráčali po svojej kariére,“ hovorí Ján Medviď.

,,Vlani vyšla kniha 100 rokov Slovan, tak som veľmi zvedavý na túto. Určite je zaujímavá a kvalitná, rád si ju prečítam. Veľmi rád som do knihy poskytol všetky informácie o mne, o Slovane, aby mala dobrú úroveň. Zo svojho archívu som do knihy dal aj niekoľko fotografií. Tých 100 rokov je veľmi dlhé obdobie, takže za ten čas sa udialo veľa rôznych udalostí a som presvedčený, že v knihe všetky najdôležitejšie sú aj zachytené. Nielen pre fanúšikov Slovana, ale aj pre iných z futbalovej brandže, kniha Slovan do toho bude pekným darčekom pod vianočný stromček,“ vraví Ján Švehlík.

,,Som rád, že so športovými knihami na Slovensku sa troška roztrhlo vrece, určite je každá zaujímavá. Slovan je vlajkovou loďou slovenského futbalu, písal jeho históriu, takže fanúšikovia by si mali prísť na svoje, lebo v knihe nájdu veľa zaujímavých príbehov. My starší, sme si pospomínali na bývalé časy, keď chodilo na futbal 20 až 30 tisíc divákov. Takže som veľmi zvedavý, čo všetko si prečítam, teším sa hlavne na starú slávu, keď Slovan dosiahol viaceré veľké úspechy,“ poznamenal Ivan Hrdlička.

Fanklubáci zagratulovali Ondrejovi Trnovskému k veľkému jubileu

Autor: admin

V tomto roku sa väčšia skupina členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stretla iba na oslave 80. narodenín Jozefa Štibrányiho v Modranke koncom januára. Ďalšie akcie a najmä fanzóny pred zápasmi našej reprezentácie sa kvôli pandémie koronavírusu už neuskutočnili.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub

Až v utorok 24. novembra si mohli fanklubáci povedať, znova sme tu. V sobotu 7. novembra totiž člen oficiálneho fanklubu Ondrej Trnovský oslávil významné životné jubileum 70 rokov a pri tejto príležitosti sa stretla maličká skupinka, aby mu zagratulovali k narodeninám. V dome Petra Špiláka na Trnávke oslávencovi zagratulovali Roman Táborský, predseda fanklubu, Peter Špilák, Milan Valko a Miroslav Maco.

Roman Táborský a Peter Špilák odovzdali Ondrejovi Trnovskému tradičný darčekov kôš. ,,Veľmi milo ste ma prekvapili, som skutočne dojatý, že aj v tejto ťažkej dobe ste na mňa a na moje narodeniny nezabudli,“ povedal O. Trnovský.

Pekné stretnutie sa nieslo v optimistickom duchu a znamení, že fanklub bude opäť organizovať dobre známe akcie, najmä keď Slovensko druhý raz za sebou postúpilo na ME a už v marci budúceho roka ho čaká kvalifikácia na MS 2022!

Dušan Radolský dnes oslavuje sedemdesiatku

Autor: admin

Dušan Radolský, úspešný tréner a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v piatok 13. novembra významné životné jubileum 70 rokov.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Radolský si počas hráčskej kariéry obliekal dres Dukly Banská Bystrica v rokoch 1971 až 1972 a trnavského Spartaka (1973-1975). Medzitým mal krátke zastávky v Dukle Tábor a Dukle Kroměříž. V pozícii trénera vstúpil do veľkého futbalu v roku 1985 ako asistent v rodnej Trnave. Počas viac ako 30-ročného obdobia potom pôsobil v dvoch desiatkach prvoligových klubov na Slovensku i v zahraničí.

V rokoch 1999-2000 zažil slovenský futbal úspešné časy práve pod taktovkou Dušana Radolského. Výber do 21 rokov postúpil v kvalifikácii ME zo 7. skupiny ako jej víťaz do baráže a odtiaľ na záverečný turnaj. Hral v Bratislave na Pasienkoch a Slováci vybojovali 4. miesto, čo znamenalo postup na olympijské hry v Sydney. Slovenskí futbalisti sa na OH predstavili vôbec po prvý raz a od roku 2000 už tento úspech nezopakovali.
V októbri 1998 viedol v oficiálnom medzištátnom stretnutí v Bratislave slovenskú reprezentáciu proti Poľsku. Radolského vtedy poverili vedením SR iba dočasne, v tom čase bol aj trénerom SR 21, ktorá taktiež hrala v ten deň zápas proti Poliakom. Je jediný tréner, ktorý počas jedného dňa viedol v oficiálnych medzištátnych zápasoch obe reprezentácie. Svoj jediný zápas v úlohe hlavného trénera reprezentácie neoslávil víťazstvom, Slováci na Tehelnom poli podľahli súperovi 1:3.

Výborné meno si urobil hlavne v Poľsku. Práve u našich severných susedov získal dnešný jubilant aj najviac individuálnych ocenení. V ankete o najlepšieho zahraničného trénera v Poľsku skončil raz na druhom a raz na treťom mieste. V rokoch 2004 a 2011 získal cenu pre najlepšieho trénera Malopoľského vojvodstva a Veľkopoľského vojvodstva a je aj čestný občan mesta Grodzisk. S Grodziskom získal v roku 2005 Poľský pohár. Je prvý a jediný tréner, ktorý priviedol slovenský klub MŠK Žilina v európskych súťažiach k výhre nad klubom z najvyššej anglickej súťaže na jeho pôde. Jeho vtedajší zverenci zdolali Aston Villu na jeho ihrisku 2:1. Radolský má všeobecne s anglickými tímami výbornú bilanciu, na klubovej úrovni s nimi nikdy neprehral. V sezóne 2003/04 vyradil jeho klub Groclin Grodzisk v 2. kole Pohára UEFA slávny Manchester City.

Dušan Radolský pôsobí od roku 2018 vo funkcii zástupcu trénerov vo výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a 20. októbra ho VV SFZ schválil na svojom online zasadnutí za člena Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu. Sedemdesiatku oslavuje deň po zápase Slovákov v Severnom Írsku, v ktorom si naše mužstvo vybojovalo druhú účasť po sebe na ME. ,,Už som poslal Štefanovi Tarkovičovi gratulačnú esmesku, od nášho tímu som dostal pekný darček k narodeninám. Stále som súčasťou slovenského futbalu a mnohých hráčov poznám. Mám teda s nimi blízke vzťahy, je to veľmi pekné, že sme sa znova prebojovali na kontinentálny šampionát,“ vraví Dušan Radolský.

Jeho dcéra Monika je hovorkyňou SFZ. Predtým dlhé roky pôsobila v denníku Plus jeden deň na pozícii vedúcej športovej redakcie a zástupkyne šéfredaktora a novinársku kariéru začala v denníku Smena u uznávaného redaktora Jožka Korbela.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Radolskému k nádhernému jubileu blahoželá, praje mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Zberateľské kartičky

Autor: admin

Pre členov fanklubu a zberateľov je na adrese eshop.fanklubfutbalsvk.sk k nahliadnutiu zoznam všetkých vydaných zberateľských kariet. Karty aktuálne nie je možné zakúpiť cez eshop. Získať ich môžete počas fanzón a podujatí aktivít fanklubu pre hráčov. Podmienky podpory podľa stanov OZ.

Fanklub SVK

Bude mať malú dušičku, dúfa však, že Slovensko si vybojuje miestenku na ME

Autor: admin

Jozef Baňas je veľký fanúšik slovenského športu a hlavne futbalu. Je teda pochopiteľné, že s najpopulárnejším športom na svete je spojená veľká časť jeho doterajšieho života. S rodeným východniarom sme sa porozprávali na rôzne témy.

OFSR – Bratislava/MilanValko
Foto: Milina Strihovská

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej a atletickej kariére?
Narodil som sa v Lipanoch v okrese Sabinov, kde som absolvoval základnú školu. Za Lipany som hrával futbal, okrem toho som sa venoval aj behu. Na strednú školu som chodil na Orave, som vyštudovaný televízny opravár a mechanik elektrických zariadení. Tam som za Tesla Orava v Nižnej, na ktorú nedám dopustiť pokračoval vo futbale, ale aj v atletike. Mal som dobrých trénerov a ich zásluhou som sa dostal do Ostravy na veľmi známy míting Zlatá tretra. Po skončení vojenčiny z Nižnej som prestúpil do Tvrdošína. Futbalu som sa však už venoval menej, do popredia vystúpila atletika. S obidvoma športami som ale skončil v roku 1984, keď som si vážne poranil meniskus. Pritom v tom roku som ešte bežal Kysucký maratón. Po roku 1989 som odišiel z Tesly a robil som istý čas v jednej firme zásobovača nábytku. Môj bývalý triedny učiteľ ma nahovoril, aby som sa stal členom HZDS a tak som vstúpil aj do politiky. Bol som teda zamestnancom tohto hnutia a vedúci kancelárie okresu. Robil som aj osobného šoféra poslancovi NR Jozefovi Tarčákovi. Keď padlo HZDS, zakotvil som v stavebníctve a v tomto obore som si založil aj firmu.

Známe je však aj tvoja rozhodcovská kariéra, ako si sa k nej dostal?
V Tvrdošíne na bytovke býval o jedno poschodie nižšie rozhodca, ktorý v tom čase pískal V. triedu. Nahovoril ma, aby som vstúpil do rozhodcovského zboru. Zoznámil ma vtedy so známym arbitrom Vladimírom Mušákom st. a tiež bývalým primátorom Pavlom Pavlíkom. Boli to takí moji tútori, cibrili ma, dobre si pamätám, ako ma dali pískať prípravný zápas Námestovo – Čadca. Bol som hlavný a Mušák s Pavlíkom boli postranní. Veľa ma naučili, hlavne pravidlá som musel poriadne sypať rukáva, moja rozhodcovská kariéra mala veľké napredovanie. Rýchlo som postupoval a už za nejaký čas som sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ som postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil som sa do III. ligy. V roku 2008 som ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom som vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky som videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil som veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi sme v Lyone boli aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok mám aj z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.

Ako podľa teba Slovensko dopade vo štvrtok 12. novembra v zápase roka vo finále baráže o postup na ME proti Severnému Írsku v Belfaste?
V súčasnej nevyrovnanej forme je pre nás každý zápas veľmi ťažký. Mám z neho dosť malú dušičku, veľmi tomuto výberu nového trénera Štefana Tarkoviča neverím, lebo k jeho nominácii mám určité výhrady. Je tam aj jeden veľmi problémový hráč Vladimír Weiss ml. Škoda, že svoju sľubnú kariéru premrhal. Pritom, podobne ako Stoch, nevedia čo so sebou. Za svoj život som poznal veľa hráčov, ktorí mali ,,vymleté“ hlavy, ale boli perfektnými futbalistami. Iní si zasa aj bez talentu vydreli dobrú kariéru. Takže nezostáva mi nič iné iba dúfať, že vo štvrtok Slovensko po dlhom čase podá skutočne dobrý výkon a vybojuje si miestenku na ME.

UEFA uvažuje, že upustí od plánu usporiadať EURO v 12 krajinách a uskutoční sa len v jednej krajine. Hlavným kandidátom je Rusko. Čo na to hovoríš?
ME 2018 v Rusku boli výborné po všetkých stránkach. Veľmi sa mi páčila aj ich športová úroveň. Keby Slovensko postúpilo na ME, to by bolo oveľa iné, lepšie a radostnejšie. Na šampionát určite vycestujem, treba len veriť, že korona kríza už bude zažehnaná a všetci sa vrátime do normálneho života.

Súťaž pre členov fanklubu

Autor: admin

Ahojte

Vzhľadom na situáciu, kedy je nemožné zorganizovať akékoľvek oficiálne podujatie, prichádzame aspoň so snahou zorganizovať jednoduchú súťaž o ceny.

Tipovať môže každý člen fanklubu aj bez uhradeného členského na rok 2020. 1 člen = 1 hlas. Netipujte prosím viackrát.

Nájdite si čas sa zabaviť a natipovať výsledok zápasu Severné Írsko – Slovensko, ktorý sa odohrá 12. novembra 2020 o 20:45.

Viac po kliknutí na link: https://forms.gle/SX8VUR2ci8a1n3CE8

Jozef Plank si želá zopakovať scenár zo zápasu s Írskom

Autor: admin

Okolo 1500 odznakov, z toho 300 anglických zo všetkých súťaží, profesionálnych i amatérskych, takmer 100 šálov z celého sveta, bezmála 60 dresov a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. Takáto pozoruhodná zbierka sa skvie v dome v Modranke u verného člena oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Jozefa Planka. Nielen o kolekcii jeho futbalových relikvií, ale aj o blížiacom sa finále baráže o postup na ME Severné Írsko – Slovensko, sme sa s ním rozprávali.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: fanklub

Odkiaľ pochádzaš, venoval si sa v minulosti aj nejakému športu, čo robíš a odkedy si členom fanklubu?

Narodil som sa v Modranke a v tejto časti Trnavy som prežil svoj doterajší život s manželkou a so synom. Priženil som sa a bývam u bývalého známeho brankára Spartaka Trnava Františka Kozinku, ktorý je mojím švagrom. Venoval som sa iba futbalu, v Modranke ako brankár som prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný som chytal za A-mužstvo. Aktívnym hráčom som bol až do päťdesiatky v krajských majstrovstvách a rok som pôsobil v Malženiciach. Som absolventom strojníckej priemyslovky, do roku 1989 som pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 som založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom som vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracujem v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.

Známa je tvoja zberateľská vášeň odznakov, dresov a šálov, čo pre teba tento koníček znamená?

Začal som sa mu venovať už v rannej mladosti, keď som mal 14 rokov.
V tom čase vychádzal týždenník Štart a na jeho zadnej strane mali vždy nejaké športové osobnosti. Napríklad boli tam Slava Metreveli, Vsevolod Bobrov a ďalší. Tak som si začal s nimi dopisovať a poslali mi odznaky Dinama Tbilisi a CSKA Moskva. Ďalšie suveníry som dostal od rôznych klubov, predovšetkým som sa sústredil na anglické. Odoberal som známe časopisy World Soccer, Don Balón a La Gazzetta Sport. Poslal som im svoju adresu a odvtedy sa moja zberateľská vášeň rozrástla do ohromných rozmerov. Zbieram hlavne vlajky, odznaky, šále a dresy. Veľa som ich kúpil aj na rôznych zájazdoch s fanklubom. Všetko to mám uložené doma na jednom mieste, dresy a šále som dal do skrine a odznaky sú zarámované,

Ako zháňaš tieto predmety, chodíš na burzy, alebo máš vybudovanú sieť rôznych kamarátov, s ktorými si vymieňaš odznaky, dresy a šále?

Keďže som už v dôchodkovom veku, tak som v tejto mojej aktivite výrazne poľavil, neviem čo ešte by som zbieral. Pred takými 10-15 rokmi som chodil na burzy do Prahy, Brna a Bratislavy. Podarilo sa mi tiež skontaktovať so známymi novinármi Petrom Telekom a Igorom Telekym, ktorí mi v tejto činnosti tiež pomohli.

Si veľkým fanúšikov Spartaka Trnava, čo pre teba znamenalo, keď po 45 rokoch získal majstrovský titul?

Spartaku drukujem od roku 1964, za ten čas som videl množstvo jeho zápasov. Na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige nikdy nezabudnem. Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po takej dlhej dobe bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy.
Žiaľ, súčasnosť už nie je taká ružová, mužstvo bez nejakého progresu prešľapuje na mieste. Bývalý dlhoročný majiteľ Vladimír Póor veľa urobil pre trnavský futbal, doteraz nepochopím, keď sa u nás otváral nový štadión, prečo ľudia na neho pískali.

S fanklubom si prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov máš z toho, keď ti pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v Ríme…

Predseda fanklubu Roman Táborský zorganizoval zájazd do Ríma na zápas Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon. Jeho súčasťou bola aj audiencia u pápeža na námestí svätého Petra. Pápež práve išiel z kaplnky, troška som sa v dave pretlačil k nemu a podal mi ruku.
Samozrejme, bol to pre mňa veľký zážitok, hoci naviac si cením tie futbalové. S fanklubom som totiž od jeho založenia navštívil prevažnú časť zápasov slovenskej reprezentácie, vrátane ME 2016 vo Francúzsku.

Slovenská reprezentácia v tomto roku v piatich stretnutiach ešte v riadnom hracom čase nevyhrala. Myslíš si, že sa jej to podarí v najdôležitejšom súboji vo finále play-off o postup na ME vo štvrtok 12. novembra Belfaste proti Severnému Írsku?

Na ostrovoch, kde sa nám nikdy nedarilo, nás čaká veľmi ťažký zápas. Veľmi neverím novému trénerovi Štefanovi Tarkovičovi, lebo jeho nominácia vo mne vyvolala niekoľko otáznikov. Pokiaľ by sa však predsa len do mužstva vrátil bývalý kapitán Martin Škrtel, tak by sme mali väčšiu šancu na postup. Myslím si, že by sa mohol zopakovať scenár zo súboja s Írskom a postúpime na pokutové kopy. Mimochodom, na Belfast mám výborné spomienky, lebo som na tam videl naše víťazstvo 2:0 v kvalifikácii MS 2010.

Čo si o tom myslíš, že UEFA sa údajne zaoberá možnosťou reorganizovať budúcoročné EURO, ktoré sa má uskutočniť v dvanástich krajinách. Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu však zvažuje určiť iba jedného hostiteľa. Najväčším favoritom patrí Rusko, v ktorom sa v roku 2018 uskutočnili majstrovstvá sveta…

Bola by to dobrá alternatíva, lebo Rusko skvele zvládlo organizáciu MS 2018. Má krásne a veľké štadióny, osobne som s menšou skupinkou našich fanklubákov navštívil šampionát v Kaliningrade a v Petrohrade, kde som videl dva zápasy. Túto možnosť teda absolútne schvaľujem, Rusko by úspešne obstálo v organizácii ďalšieho veľkého šampionátu.

Pokiaľ Slovensko postúpi na EURO, pôjdeš našu reprezentáciu povzbudiť na kontinentálny šampionát?

Na ME určite pôjdem a to bez ohľadu na to, či Slovensko postúpi, alebo sa tam nedostane. Prvoradé je, aby som bol zdravý a potom sa dá všetko možné plánovať.

Ondrej Trnovský oslavuje 70 rokov

Autor: admin

Ondrej Trnovský, rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku, ktorý od roku 1975 žije a býva v Bratislave, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, v sobotu 7. novembra oslavuje krásne životné jubileum 70 rokov.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub

Už tretie volebné obdobie je predsedom ekonomicko-marketingovej komisie Bratislavského futbalového zväzu, tento dlhoročný známy funkcionár a tréner je aj držiteľom strieborného odznaku SFZ. Fanklubu neraz nezištne pomohol, hlavne sponzorsky.

Hrával futbal za Kablo Bratislava, po skončení aktívnej činnosti sa stal aj jeho predsedom. Okrem toho bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu.

Jeho 20-ročný syn Martin Trnovský, odchovanec a brankár ŠK Slovan Bratislava už má za sebou debut v najvyššej súťaži. Zatiaľ je tretí gólman za Greifom a Šullom. Pri jeho cieľavedomosti a tréningovom nasadení je predpoklad, že sa presadí aj v seniorskej kategórii.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ondrejovi Trnovskému blahoželá k nádhernému jubileu, želá mu veľa radosti vo futbale nielen zo syna, ale ešte aj mnoho rokov s najbližšími i slovenským futbalom.

Anketa pred zápasom Slovensko – Írsko: Fanklubáci tipujú naše víťazstvo

Autor: admin

Slovenskú futbalovú reprezentáciu po nevydarenom vstupe do novej edície Ligy národov – prehra doma s Českom 1:3 a remíza 1:1 v Izraeli – čaká vo štvrtok 8. októbra zápas roka o postup na ME 2020 v semifinále baráže play off na Tehelnom poli proti Írsku. Pred týmto súbojom sme v našej ankete oslovili niekoľkých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a položili sme im tri otázky.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

1 Čo si sľubuješ od tohto zápasu?
2. Aký vplyv by mal mať na mužstvo návrat kapitána Mareka Hamšíka?
3. Tvoj tip?

Roman Táborský, predseda fanklubu:
1.,,V ťažkom súboji s Írskom očakávam od nášho tímu veľkú bojovnosť, nasadenie a tiež aj hernú kvalitu. Hráme doma, čo nám velí vyhrať, dúfam, že hráči urobia všetko preto, aby splnili cieľ a postúpili do finále baráže play-off.
2. Už len to, že do zostavy sa vráti Marek Hamšík, musí byť pre celé mužstvo veľkým motivačným faktorom. Pod jeho vedením by sa malo mužstvo viac zmobilizovať a cítiť veľkú zodpovednosť zabojovať za farby Slovenska.
3. Beriem postup, možno, že o ňom rozhodneme po nerozhodnom výsledku v riadnom hracom čase až na pokutové kopy.“

Miloš Kopča:
1.,,Od nášho mužstva očakávam oveľa lepší výkon, ako predviedlo minulý mesiac proti Česku. Íri budú veľmi nepríjemným súperom, dokážu uspieť aj v ťažkých zápasoch. Musíme si dať hlavne pozor na ich nebezpečné štandardné situácie.
2. Napriek tomu, že Hamšík je už vyše rok a pol v Číne a jeho mužstvu sa v domácej súťaži nedarí, myslím si, že ukáže svoju tradičnú kvalitu a svojim výkon strhne celé mužstvo k dobrej a príťažlivej hre.
3. Obidve mužstvá nedávajú veľa gólov, preto si myslím, že vyhráme 1:0.“

Vladimír Randa:
1. ,,V tomto zápase sa musíme zlepšiť vo všetkom, hlavne v premieňaní gólových príležitostí. Takisto by sme mali viac využívať krídelné priestory. Íri sú silní vo vzdušných súbojoch, preto si myslím, že by na nich mala platiť hra po zemi.
2. Prítomnosť Hamšíka na ihrisku by sa mala prejaviť vo väčšom sebavedomí celého mužstva. Verím, že ako správny kapitán vyburcuje mužstvo k maximálnemu výkonu.
3. Vyhráme 3:1.“

Ladislav Harsányi:
1. ,,Samozrejme, neprítomnosť divákov poznačí zápas. Očakávam, že Íri budú hrať svoj typický ostrovný futbal, vedia byť nepríjemní v osobných súbojoch. Myslím si však, že celkovo má Slovensko lepších hráčov, ktorí sa dokážu kombinačne presadiť proti súperovi.
2. Myslím si, že Hamšíkov vplyv bude pozitívny. Stále je to nadpriemerný futbalista, silná individualita, dokáže dať svoje individuálne schopnosti do služieb kolektívu.
3. Vyhráme 2:1.“

Natália Kučerová:
1. ,,Tentoraz verím, že slovenskí chlapci dajú do zápasu celé svoje srdce a v ťažkom futbalovom zápolení predvedú taký výkon, ktorý im zabezpečí veľmi dôležité víťazstvo.
2. Hamšík bude prínosom pre mužstvo, lebo je dobrým kapitánom a má veľké skúsenosti z ťažkých medzištátnych stretnutí vrátane na MS 2010 v JAR a na ME 2016 vo Francúzsku.
3. Pred plným hľadiskom by sa našim ,,sokolíkom“ hralo oveľa lepšie. Takto im budeme držať palce v televízii. Tipujem naše víťazstvo 1:0.“

Marián Goňo:
1. ,,Keďže v tomto zápase ide obidvom mužstvám skutočne o veľmi veľa, predpokladám v ňom veľké napätie a emócie. Bude vyrovnaný a možno o víťazovi rozhodnú malé detaily.
2. Marek Hamšík bude pre naše mužstvo veľkým prínosom, verím, že svojim kvalitným výkonom strhne celé mužstvo k takej hre, aby sme tento súboj zvládli k plnej spokojnosti.
3. Tipujem naše víťazstvo 2:1.“

Gabriel Tanuška:
1. ,,Ako správny fanúšik verím vo víťazstvo. Pred zápasom neberiem nič iného. A ešte niečo, tlačou prebehlo, že Škrtel by sa dal presvedčiť o návrate, aj keď už v reprezentácii skončil. Určite by mužstvo získalo na sebavedomí. Napokon z toho zišlo, čo je škoda, lebo si myslím, že by nám ešte dosť pomohol.
2. Očakávam, že s účasťou Mareka bude naša hra organizovanejšia, bude mať hlavu a pätu a že si napravíme pošramotenú povesť z posledných dvoch nevydarených zápasov.
3. Gólov veľa nepadne, ale o ten jeden vyhráme.“

Jaroslav Kornaj:
1. ,,Žiaľ, pandémia koronavírusu zasiahla do života všetkých ľudí na celom svete. Hrať bez divákov je akoby deň bol bez svetla či slnka. Jednako verím, že podáme oveľa lepší výkon ako proti Česku a že ukážeme aj dostatočnú bojovú morálku.
2. Marek Hamšík je stále najväčšia osobnosť nášho futbalu. Verím teda, že kvalitným výkonom strhne celé mužstvo a že sa k nemu pridajú všetci hráči.
3. Keď vyhráme, tak od šťastia pobozkám televízor a vypijem Tatranský čaj 72.“

Štefan Gálik:
1. ,,Máme čo naprávať, na nevydarený zápas s Českom sa môže dať zabudnúť iba víťazstvom nad Írskom. Futbalová kvalita je na našej strane, otázne je, ako a či sa dokážeme vysporiadať s tvrdosťou, dôrazom a bojovnosťou húževnatých Írov. Jednako čakám, že tentoraz celé mužstvo pre úspech urobí maximum.
2. S Marekom Hamšíkom budeme určite silnejší, jeho prítomnosťou sa zvýši kvalita stredovej formácie, hlavne jej kombinačná stránka.
3. Tipujem naše víťazstvo 1:0.“

Peter Špilák:
1. ,,Samozrejme, po veľmi nevydarených stretnutiach proti Česku a Izraelu by som už rád videl zlepšený výkon celého mužstva s úspešným koncom pre našu reprezentáciu.
2. Príchod nášho kapitána Mareka Hamšíka pomôže skvalitniť hru v útočnej fáze, lebo dokáže pripraviť niekoľko perfektných prihrávok pre útočníkov, hlavne talentovaného Boženíka.
3. V dôležitom zápase vyhráme 2:0.“

Marek Psota st.:
1. ,,Bude to ťažký zápas, ostrovný štýl nám až tak nevyhovuje a navyše domáce prostredie nebude až taká výhoda, keďže sa hrá bez divákov. Po septembrových zápasoch Ligy národov majú ale naši čo naprávať, tak dúfam, že sa zmobilizujú a bude to úplne iný zápas ako s Českom alebo Izraelom.
2. Určite nám pomôže aj návrat Hamšíka, ten je teraz rozohraný aj namotivovaný, lebo dlho nebol na reprezentačnom zraze. Spolu s ďalšími hráčmi, ktorí pred mesiacom chýbali, to musí byť z našej strany výrazne lepší výkon. Verím, že sa aj ostatní rozohrali a podarí sa nám vyhrať, lebo pre niektorých hráčov to môže byť posledná šanca dostať sa na veľký turnaj.
3. Bude to ale vyrovnaný zápas, tipujem 1:0 alebo 2:1 pre Slovensko.“

Prinesú nové dresy šťastie?

Autor: admin

Slovenská futbalová reprezentácia nastúpi na najdôležitejší zápas tohto roka v nových dresoch. Našich sokolov oblečie opäť Nike, bude to už tretí model od tohto dodávateľa od sezóny 2016/17, keď sa značka vrátila do národného tímu.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk

Farby zostávajú tradičné – biela a modrá, no dizajn je však špecifický a určite poteší nielen reprezentantov, ale aj fanúšikov. V tmavšej verzii sa celým dresom tiahnu naše zasnežené Tatry – dominanta Slovenska. Na bočnom páse to budú čičmianske symboly ako dvojitý kríž, sokol, srdce, hviezda života, ktoré sú úzko spojené so slovenskou reprezentáciou a vytvorené priamo výrobcom. Samozrejmosťou, je štátny znak a logo Slovenského futbalového zväzu na hrudi.

Všetci priaznivci slovenského futbalu veria, že nové dresy prinesú slovenskej reprezentácii šťastie a už výsledok úvodného zápasu s Írskom, ktorý je predposledným krokom pre postup na EURO 2020, poteší celé Slovensko.

Roman Táborský, Ján Švehlík a Ján Luža zagratulovali Mariánovi Masnému k 70. narodeninám

Autor: admin

Marián Masný, majster Európy z roku 1976 v Belehrade, ktorý bol rýchlym hráčom, dynamickým, s nevyspytateľnou kľučkou, skvelými prienikmi, milimetrovými prihrávkami a elegantnými centrami vo štvrtok 13. augusta oslávil 70. narodeniny. V súboji jeden na jedného bol ťažko brániteľný. Jeho hra pôsobila esteticky, pri jeho mene sa často skvel prívlastok „futbalový básnik“. Pre jeho výbornú techniku, rýchlosť a štýl hry ho prirovnávali k nezabudnuteľnému Georgeovi Bestovi.

OFSR-Bratislava/Milan Valko
Foto: Ján Luža

Pri tejto príležitosti životného jubilea legende slovenského a československého futbalu zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho dlhoročný spoluhráč z ŠK Slovan Bratislava a majster Európy z roku 1976 Ján Švehlík a bývalý čs. reprezentant Ján Luža.

,,Za Mariánom Masným sme prišli na jeho pracovisko v Krasňanoch niekoľko hodín pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko. Pôvodne sme jemu a Jankovi Švehlíkovi, ktorý v tomto roku tiež oslávil 70 rokov chceli zagratulovať formou slávnostnej večere. Žiaľ, pandémia koronavírusu zmenila naše plány, takže aspoň takto sme si uctili jeho významné narodeniny,“ hovorí Roman Táborský.

Marián Masný od nášho fanklubu dostal tradičný darčekový kôš.
Ako je známe, Marián Masný na rozdiel od svojich spoluhráčov z majstrovského belehradského mužstva zažíval v posledných rokoch inú tvár osudu. Pretĺkal sa ako sa len dalo, s médiámi absolútne nekomunikuje. Takže nebolo ľahké sa k nemu dostať.

,,Nechcem si prihrievať polievočku, na stretnutí s Mariánom má tiež veľkú zásluhu aj Ján Luža. Zaujímavé je, že v piatok 4. septembra mu prišli zagratulovať až dve delegácie. Najprv dopoludnia vedenie ŠK Slovan a podvečer fanklub. Samozrejme, Mariána to dojalo a mal z týchto stretnutí veľkú radosť. Očividne pookrial, že si na neho ľudia zo Slovana a z fanklubu spomenuli. V deň keď mal 70 rokov si zobral dovolenku, preto sme mu k okrúhlemu jubileu zagratulovali neskôr, spoločne sme našli vhodný termín. Bolo to veľmi milé a Mariánovi to iste dobre padlo,“ povedal nám Ján Švehlík.

A dodal ešte jednu zaujímavosť: ,,Na klubovú a aj moju emailovú adresu stále zo zahraničia prichádzajú fotografie z Belehradu so žiadosťami o autogram Mariána. Takže keď ho občas prídem pozrieť do práce, tak mu dám podpísať fotky a aj takto sa porozprávame. Je to teda pekné, že aj po toľkých rokoch sa ľudia a fanúšikovia stále zaujímajú o majstrov Európy z Belehradu.“

Boris Kitka má dnes 50 rokov

Autor: admin

Boris Kitka, majster Československa so Slovanom Bratislava v roku 1992 v bývalej federálnej lige, oslavuje v nedeľu 16. augusta 50 rokov. Okrem toho rodený Bratislavčan hrával za Spartak Trnava, Inter Bratislava, Baník Prievidza a v zahraničí si vyskúšal pôsobenie v rakúskom SV Ried v silnej lige.

OFSR – Bratislava/mv

Boris Kitka bol v rokoch 2009 a 2010 trénerom reprezentácie Slovenska do 21 rokov, s ktorou v kvalifikačnom cykle o postup na ME 2011 do Dánska bol so svojimi mladými zverencami až do posledného duelu s Nórskom v hre o postup do baráže.

Už takmer tri roky je Boris Kitka asistentom reprezentačného trénera Gruzínska Vladimíra Weissa, s ktorým spolupracuje 12 rokov. Gruzínsko má veľkú príležitosť postúpiť na budúcoročné ME. V semifinále play-off Ligy národov však musí zvládnuť prekážku v podobe súperov z Bieloruska a v prípade postupu do finále triumfovať nad lepším z dua Severné Macedónsko – Kosovo.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Borisovi Kitkovi blahoželá k veľkému jubileu, praje mu veľa zdravia a športových úspechov.

Zomrel bývalý reprezentant Pavol Biroš

Autor: admin

Bývalý československý futbalový reprezentant Pavol Biroš zomrel vo veku 67 rokov po dlhodobých problémoch so srdcom. Informovala o tom oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

OFSR – Bratislava/mv

Na klubovej úrovni pôsobil Biroš v materskom Tatrane Prešov, Košiciach či Slavii Praha. V najvyššej súťaži si pripísal 212 štartov. Bol členom národného tímu, ktorý v Juhoslávii 1976 získal titul majstra Európy, aj keď do finálového turnaja nezasiahol. S hráčskou kariérou skončil už vo veku 32 rokov. Ďalšie desiatky rokov sa venoval civilnému povolaniu sudcu, na ktoré ho pripravila pražská univerzita.

Majster Európy Marián Masný oslavuje 70. narodeniny

Autor: admin

Vo štvrtok 13. augusta sa dožíva významného životného jubilea – 70. narodenín – bývalý špičkový slovenský futbalista, hráč bratislavského Slovana, majster Európy z roku 1976, člen Klubu ligových kanonierov a laureát Siene slávy slovenského futbalu Marián Masný.

OFSR-Bratislava/Milan Valko

Rodák z Rybian „Béla“ Masný nastúpil na 75 zápasov v drese čs. reprezentácie, v ktorých si pripísal 18 gólov. Niekdajší rýchly a technicky zdatný pravý krídelník má v zbierke zlatú medailu z belehradských ME 1976 i bronz z kontinentálneho šampionátu 1980 v Taliansku. Účastník MS 1982 v Španielsku zaznamenal v najvyššej domácej klubovej súťaži dovedna 103 presných zásahov z 345 vystúpení.

Hrával za Bánovce nad Bebravou, Banskú Bystricu, so Slovanom sa stal dvakrát majstrom ČSSR (1974 a 1975), dvakrát triumfoval tiež v Čs. Pohári (1974, 1982). Ďalšími jeho zastávkami boli Petržalku, kde 4. novembra 1984 vstúpil do klubu ligových kanonierov (100. gól), Neusiedl a potom aj ďalšie tímy v nižších rakúskych súťažiach. Nadchýnal tisíce divákov, robil im radosť neopakovateľnými útočnými ťahmi i gólmi.
Pamätníci si spomenú na jeho nevyspytateľnú kľučku, ktorou otváral dvere obrán tímov svetového formátu. V súbojoch jeden na jedného nemal páru a keď po prieniku prišla na milimeter presná prihrávka spoluhráčom, futbalová báseň bola na svete. Pre skvelú techniku ho prirovnávali k slávnemu Georgeovi Bestovi z Manchestru United. Keď mal vrcholnú formu, bol rýchly ako šíp a už v jeho rokoch ovládal tzv. dynamickú techniku pri práci s loptou. Patril k najperfektnejším driblérom.

Po MS 1982, kde sa Československu nedarilo, Masný dostal ponuku od Olympiakosu Pireus. Spĺňal aj požiadavku vtedajších mocných, že von môže ísť slávny futbalista za zásluhy až po tridsiatke. Ibaže jeho nepustili. Vraj pre prepadák na šampionáte. Masného to zrejme dosť poznačilo. Po skočení kariéry sa utiahol do takého ústrania v osobnom živote, že o ňom takmer nič nevedeli ani bývalí dlhoroční spoluhráči a priatelia. Život samotára si vybral dobrovoľne, už roky žije veľmi skromne a nie je mu do reči.

„Som spokojný tak, ako to je. Aj keď si asi každý vie predstaviť lepší život. Hlavne, že som zdravý,“ povedal Masný na vyhlásení ankety Futbalista roka 2017 v marci 2018 v Senci. Na futbal nezanevrel, ale sleduje ho už iba v televízii. „Niekoľkokrát som si z vrátnice, z ktorej dovidím na ihrisko, pozrel zápas piatoligových Krasnian, ale fyzicky na futbal nechodím,“ priznal.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Mariánovi Masnému blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Je veľmi rád, že je súčasťou výborného fanklubu

Autor: admin

Juraj Jánošík, jeden z viceprezidentov Slovenského futbalového zväzu (SFZ), predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ) a poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) s futbalom žije od rána do večera. S členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sme si podebatovali na rôzne témy.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jurajom Jánošíkom

Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?
Pochádzam zo Spišského Podhradia, ale narodil som sa v Bratislave. Na východe Slovenska mám však korene rodičov a starých rodičov. Moji rodičia boli učitelia a keď dostali miesto v Dunajskej Lužnej, tak sme sa tam presťahovali. Tu som prežil celé detstvo a prvé roky dospelosti do 23 rokov, pokiaľ som sa neoženil. Potom som býval v Moste pri Bratislave v rokoch 1985 až 1993. Lenže v Dunajskej Lužnej mám trvalé a v Bratislave prechodné bydlisko. Moja športová kariéra je spojená s futbalom, lebo som mal veľký vzťah k lopte. V Interi som začal hrávať za žiakov ako 12-ročný a v tomto klube som bol štyri roky. Viedli ma tu viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhofom, ktorého som si strašne vážil. Veľmi rád spomínam aj na Kazimíra Gajdoša a Gusta Mráza. Do ligového dorastu som sa už nedostal a po náhlej smrti môjho otca som odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil som tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal som šťastie na dobrých trénerov Fridricha Huberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny som hrával vo VTJ Klatovy.

A po skončení kariéry si ihneď naskočil na trénerskú a funkcionársku dráhu…
Po skončení kariéry som si urobil trénerskú licenciu a v roku 1992 som začal viesť žiakov a dorastencov v Dunajskej Lužnej. Od roku 1995 do roku 1997 som trénoval aj seniorov. V septembri 1996 ma Jozef Straka, ikona futbalu v Dunajskej Lužnej, ktorý bol predsedom 49 rokom nahovoril, aby som zobral stoličku šéfa klubu. Tak som sa stal jeho nástupcom, ale zároveň som bol aj trénerom a s výbornou partiou sme v roku 1997 postúpili do IV. ligy. Za mojej predsedníckej éry sa prvým trénerom stal Viktor Tichý, nasledovali Peter Hasala, Peter Bartoš a Karol Krištof, s ktorým sme v ročníku 2001/2002 postúpili do vtedy najvyššej regionálnej súťaže, majstrovstiev kraja. Hrali sme ju až do roku 2011 a k obrode futbalu v Dunajskej Lužnej prispeli tréneri Jožko Šajánek, Janko Hodúr, Michal Salenka, Marián Novotný a Tomáš Stúpala. V predchádzajúcich troch ročníkoch sme zakaždým skončili na druhom mieste a na štvrtý pokus za pôsobenia Janka Hodúra sa nám v sezóne 2010/2011 podarilo postúpiť do III. ligy západ. Takisto sme vyhrali aj zimný turnaj seniorov BFZ a Pohár BFZ. Potom k nám prišiel trénovať fantastický človek Ivan Vrabec. Keďže o jeho veľkých kvalitách vedel AS Trenčín, odišiel tam v roku 2013. Nahradil ho Stano Moravec, v ročníku 2014/2015 sme postúpili do II. ligy a bola to zatiaľ najvyššia súťaž, ktorú Dunajská Lužná vo svoje histórii hrala. V sezóne 2015/2016 sme v nej pod vedením Petra Fiebera bojovali dokonca o baráž do prvej šestky, keď sme doma prehrali s Nitrou 0:1. Vyhrali sme však v Borčiciach, Seredi a to boli pre náš klub pamätné zápasy. Z II. ligy západ vypadli štyri mužstvá a my sme boli medzi nimi, hoci sme skončili na 9. mieste. Odvtedy hráme III. Bratislavskú ligu a v sezóne 2014/2015 sme boli aj najúspešnejšie mužstvo v Slovnaft Cupe z amatérskych klubov. Po 23 rokoch som chcel trošku ustúpiť zo svojich pozícií a dať priestor ľuďom, ktorým som dôveroval. Žiaľ, veľmi ma sklamali, preto po dvoch mesiacoch v júni 2019 som sa do klubu vrátil. Jediným pozitívom bolo, že A-mužstvo skončilo po jesennej časti III. ligy na prvom mieste. Malo to však aj svoje dôsledky, lebo od 1.7. 2020 som znova šéfom klubu, kde som si vytvoril nový tím. Z kádra z poslednej sezóny nezostal v ňom prakticky nikto. Dvanásti hráči odišli do Rovinky, kde ich stiahol tréner Karol Brezík, alebo niekde inde, do Rakúska.

Dobre známa je aj tvoja funkcionárska kariéra na zväzovej úrovni…
Ako som už spomínal, moja funkcionárska kariéra trvá už od roku 1996 až doteraz. Od roku 2008 do roku 2018 som bol aj poslanec obecného zastupiteľstva v Dunajskej Lužnej. Od roku 2017 som tiež poslancom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), kde som aj zároveň aj predseda komisie školstva, mládeže a športu. V rokoch 2002 – 2006 som bol v Rade ObFZ Bratislava-vidiek, od roku 2006 do roku 2010 zasa v Rade BFZ a vo výkonnom výbore ObFZ Bratislava-vidiek. V roku 2010 som sa stal predsedom ObFZ Bratislava-vidiek. A 25. júna 2011 som bol na mimoriadnej konferencii BFZ zvolený za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku, kde pôsobím až po súčasnosť.

Futbal s vyše 15 tisícimi aktívnymi hráčmi a hráčkami je v Bratislavskom kraji číslo jeden a BFZ dosť veľa robí preto, aby neustále napredoval?
BFZ je v našom kraji najpočetnejším zväzom. Urobili sme si takú analýzu a z nej vyplýva, že z 25 športových zväzov v BSK má BFZ toľko členov od 6 do 19 rokov, ako všetky ostatné zväzy dokopy. Príchodom predsedu BSK Juraja Drobu od 1.1. 2018, jeho poradcu a súčasného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, riaditeľa odboru školstva, mládeže a športu Igora Urbančíka a mňa, BSK skutočne výrazne podporuje nielen školstvo, mládež, ale aj šport ako taký rôznymi dotáciami. BFZ podporujú aj rôzne firmy, počas roka organizujeme veľa mládežníckych turnajov na medzinárodnej úrovni. Máme družbu so zväzmi, ako sú Ľjubľana, Záhreb, Belehrad, Györ-Moson-Sopron, Juhomoravský zväz, Pražský zväz a Krakovský zväz. Myslím si, že za mojej éry, kolegov vo výkonnom výbore, predsedov a členov odborných komisií je podpora mládežníckeho futbalu viac ako dobrá. A za to im patrí veľká vďaka!

Fanklub v auguste oslávi desiate výročie svojho založenia, ako hodnotíš jeho činnosť?
V prvom rade som veľmi rád, že ma ľudia okolo predsedu fanklubu Romana Táborského oslovili s možnosťou byť súčasťou a členom tohto výborného kolektívu. Fanklub od svojho založenia vykazuje bohatú činnosť, organizuje veľmi pekné akcie, či sú to jubileá a spomienky na bývalých výborných hráčov, trénerov, zaujímavé a hodnotné fanzóny s rôznymi hosťami. Osobne si myslím, že vedenie SFZ by malo ešte viac podporovať tento fanklub. Spolupráca určite nie je zlá, ale mohla by byť lepšia, lebo fanklub by mal byť predĺženou rukou medzi SFZ, klubmi, fanúšikmi a športovou verejnosťou. Vždy rád prídem medzi týchto ľudí, ktorých viacerých poznám. Sú to futbaloví a športoví nadšenci, ktorí neľutujú vlastné peniaze i čas a slovenskú reprezentáciu povzbudzujú doma i vonku. Sú takým dvanástym hráčom pre našu reprezentáciu a to nielen seniorov, ale aj ďalších výberov. Za to si zaslúžia veľké uznanie, preto SFZ by mal fanklubu ešte viac vychádzať v ústrety a lepšie s ním spolupracovať.

Pokiaľ všetko pôjde dobre, tak slovenskú reprezentáciu čaká na jeseň veľká porcia zápasov, šesť v Lige národov a verme, že aj dva v play-off o postup na budúcoročné EURO. Ako v nich obstojí?
V lige národov máme kvalitných súperov na čele s našim susedom Českom a v baráži nás čaká nepríjemné a húževnaté ostrovné Írsko. Myslím si, že treba sa pobiť v obidvoch súťažiach o čo najlepší výsledok a pokiaľ by sme postúpili na EURO, tak by to bol pre náš futbal ďalší pekný úspech. Pevne verím, že by sme mohli zvládnuť všetky náročné zápasy. Väčšina našich hráčov hrá v kvalitných zahraničných kluboch, máme dobrý mix starších a mladých futbalistov, takže na veľmi náročnú jeseň sa môžeme pozerať s určitým optimizmom.

foto: Anton Holienčin

Najväčší zážitok mala z oslavy otcovej osemdesiatky

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie majú slušné zastúpenie aj ženy. Jednou z nich je skutočná kapacita, MUDr. Ľubica Murínová, PhD., vedúca oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave. Trpezlivosť, vytrvalosť, chuť ísť ďalej, aj keď sa nedarí… To charakterizuje túto dámu, ktorá zasvätila svoj profesionálny život vede a dosiahla výsledky, ktoré poznajú aj v zahraničí. V tomto roku je nominovaná aj na ocenenie Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Ľubicou Murínovou

Predstavte sa nám, povedzte nám niečo o sebe a hlavne či ste sa v minulosti venovali aj nejakému športu?
Vyštudovala som všeobecné lekárstvo na LF UK a následne som tam dokončila aj postgraduálne štúdium na Ústave hygieny. Začala som pracovať na Ústave preventívnej a klinickej medicíny a od roku 2003 pracujem na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde sa okrem vedy venujem aj pedagogickej činnosti na Fakulte verejného zdravotníctva a Lekárskej fakulte. Náš výskum je zameraný na vplyv znečistenia životného prostredia chemickými látkami na zdravie ľudí. V súčasnosti je náš pracovný tím zapojený do 2-och medzinárodných projektov – celoeurópskeho projektu HBM4EU (Európska iniciatíva ľudského biomonitoringu) v rámci programu EÚ Horizont 2020 a americko-slovenského projektu financovaného z NIH v USA. Športu som sa s prestávkami rekreačne venovala od detstva – najprv to bolo krasokorčuľovanie a gymnastika ešte v predškolskom veku, neskôr to bolo fitnes. Počas vysokej školy ma zaujali bojové športy a hlavne Kung-Fu, neskôr to boli brušné tance a aktuálne ma okrem posilňovania nadchol Nordic walking, predovšetkým kvôli jeho výborným zdravotným účinkom na pohybový systém. Chôdza po kopcoch na Orave, kde máme drevenicu, mi pomáha psychicky sa odreagovať a výborne sa pri nej premýšľa – už som počas trekov vyriešila pár problémov, ktoré mi prišli
predtým neriešiteľné…

Odkedy ste členkou fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste videla na vlastné oči?
S futbalom som vyrastala, keďže môj otec Vladimír Randa bol rozhodca a tak sme s maminou trávili veľa času na tribúnach. Ocinovi som fandila a ťažko som niesla, keď sa jeho rozhodnutia divákom nepáčili. Priznám sa, už si ani nepamätám, koľko zápasov som videla, ale asi môžem s malým zveličením povedať, že som členkou fanklubu už od svojho narodenia.

Aký máte najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Dlhoročným nadšeným členom fanklubu je môj otec, ktorý stál vždy na strane slovenského futbalu v čase jeho úspechov aj neúspechov. Mám emotívny zážitok spojený s fanklubom, ktorý sa týka oslavy otcovho životného jubilea 80 rokov. Úprimne ma dojalo a zároveň potešilo, koľko priateľov a členov fanklubu si spomenulo a blahoželalo spoločne – je to príjemné byť v okruhu priateľov a známych.

Na jeseň slovenskú reprezentáciu čaká veľká porcia dôležitých zápasov, na ktoré sa pôjdete pozrieť?
Plánujem sa ísť pozrieť s ocinom a manželom aspoň na niektoré zo štyroch zápasov, ktoré budú hrané na Slovensku, ale uvidíme, ako sa u nás vyvinie epidemiologická situácia ohľadom COVID-19.

Čo pre vás znamená, že ste v nominácii prestížnej ankete Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum?
Veľmi si vážim, že som nominovaná. Znamená to, že niekto si prácu moju a mojich kolegýň a kolegov všimol a považuje ju za dôležitú a prínosnú. A veľmi ma teší podpora mojej rodiny, priateľov a známych.

Aké sú vaše ďalšie plány?
Veľa sa aktuálne hovorí o znečistení Zemplína polychlórovanými bifenylmi (PCB). Náš pracovný tím sa tejto téme venuje viac ako 20 rokov. Opakovane upozorňujeme zodpovedné autority na vysokú expozíciu ľudí PCB v tejto oblasti. Chceme docieliť, aby naše výsledky napomohli zodpovednému riešeniu tohto problému. V blízkej budúcnosti chcem tiež prispieť k zavedeniu ľudského biomonitoringu – teda meraniu koncentrácií znečisťujúcich látok z prostredia v tele obyvateľov – na celoslovenskej úrovni. V tejto oblasti zaostávame aj v porovnaní s našimi susedmi z V4. Údaje o záťaži obyvateľov Slovenska toxickými látkami sú dôležité pre poznanie aktuálneho stavu, vývojových trendov a pochopeniu súvislostí čo je kľúčové, pretože zníženie záťaže obyvateľstva chemickými látkami znamená zníženie rizika výskytu mnohých nepriaznivých zdravotných následkov z tejto expozície v celej populácii a samozrejme identifikácii zaťažených oblastí na Slovensku.

A touto cestou prosíme našich členov, aby podporili členku fanklubu v ankete Slovenka roka 2020 a dali jej hlas. Hlasuje sa do 12 hodiny 28. augusta formou SMS v tvare SR 11 na číslo 7504, alebo na www.slovenkaroka@hlasovanie.

Foto: archív (ľm)

Pred 20 rokmi tragicky odišiel skvelý futbalista Peter Dubovský

Autor: admin

Smutné výročie! Práve dnes je to 20 rokov, čo predčasne zomrel talentovaný futbalista Peter Dubovský. Na dovolenke v Thajsku spadol z výšky viac ako 10 metrov. Pri tom sa však nešťastne pošmykol a utrpel silné krvácanie a poškodenie mozgu.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko

Pre celé Slovensko bolo neuveriteľným šokom to, čo sa stalo 23. júna 2000 v Thajsku. Nikto tej hroznej správe nechcel uveriť a dodnes mnohým z nás spôsobuje ťažké chvíle a pichanie pri srdci. Peter odišiel tragicky a nečakane bez akéhokoľvek varovania vo veku 28 rokov. Takmer v zlomku sekundy.

Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku 2000 ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť medzinárodný mládežnícky turnaj Memoriál Petra Dubovského. V tomto roku sa však jubilejný 20. ročník z dôvodu pandémie koronavírusu a prijatých opatrení neuskutočnil a bol preložený na budúci rok.

,,Petrovi som rozhodoval niekoľko zápasov, či už v mládežníckych kategóriách, alebo v prípravných stretnutiach Slovana a vždy sa venoval a sústredil iba na hru. Pre rozhodcov to bol jeden bezproblémový hráč, lebo nikdy nekomentoval rozhodnutia arbitrov. Peter bol vo všetkom skvelý, futbalovým myslením totiž prevyšoval viacerých hráčov, už keď dostával prihrávku, vedel čo s ňou urobí. Mal skvelú ľavačku a rovnako aj vynikajúcu techniku. Dobre som poznal i jeho rodičov, otca Viliama a mamu Darinu. S ňou som sa stretával aj po pracovnej stránke, lebo robila v jednej mestskej inžinierskej organizácii,“ zalovil v spomienkach na Petra Dubovského bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.

Peter Dubovský sa výraznou mierou v roku 1992 pričinil v drese Slovana o zisk emotívneho federálneho titulu. Dvakrát po sebe sa stal s 27 a 24 gólmi kráľom strelcov spoločnej československej súťaže. O rok neskôr ho vyhlásili za Najlepšieho slovenského futbalistu. Za belasých odohral 93 súťažných duelov a strelil 59 gólov.

V roku 1993 sa Dubovský upísal slávnemu španielskemu klubu Real Madrid, v ktorom pôsobil do roku 1995. V konkurencii elitných svetových futbalistov však počas éry trénerov „bieleho baletu“ Benita Flora, Vicente del Bosqueho a Jorge Valdana odohral len 33 zápasov a dal dva góly. Napriek tomu sa s „pusinkami“ tešil zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey (1993/1994) a španielskom Superpohári 1994. Španielska Primera División mu však učarovala a tak sa presunul v roku 1995 do konkurenčného Realu Oviedo, kde dostal podstatne väčší priestor. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000 celkovo 120 súťažných stretnutí a dal 17 gólov. Za reprezentáciu Československa nastúpil celkovo v 14 zápasoch a strelil 9 gólov, v drese Slovenska nazbieral 33 štartov, ktoré ozdobil 12 presnými zásahmi.

Profil Petra Dubovského
Narodený: 7. mája 1972 v Bratislave
Zomrel: 23. júna 2000 v Ko Samui (Thajsko)
Post: ofenzívny stredopoliar, útočník
Výška: 179 cm
Vzdelanie: nedokončené štúdium na VŠE v Bratislave (dnešná EU)
Klubová kariéra: Vinohrady Bratislava, Slovan Bratislava (94 zápasov/59 gólov), Real Madrid (31/2), Real Oviedo (120/17)
Reprezentačná kariéra: Československo (14/9), Slovensko (33/12)
Najväčšie úspechy: dvojnásobný kráľ strelcov vo federálnej lige (1991/1992 a 1992/1993), majster federálnej ligy 1992/1992 (Slovan Bratislava), majster Španielska 1994/1995 (Real Madrid), víťaz Copa del Rey 1993/1994 (Real Madrid), víťaz španielskeho Superpohára 1994 (Real Madrid)
Individuálne ocenenia: Najlepší slovenský futbalista 1993, 2. miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia, 4. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia
Prezývky: Bobo, Dubo, Dubák

Najviac sa mu vryl do pamäti zápas so Španielskom

Autor: admin

Marián Póša je telom i dušou jeden z najväčších fanúšikov spomedzi všetkých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie! Ročne totiž navštívi takmer 200 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, v ktorých pôsobia Slováci vo viacerých športoch. S jedným lídrov našich fanúšikov prinášame obšírnejší rozhovor.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Mariánom Póšom

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Mám 47 rokov a som rodákom zo Šoporne. Po ZŠ v Šoporni som študoval na Gymnáziu v Šali, chemicko-technologickú fakultu v Bratislave som ukončil v momente, keď sa nám narodil syn Andreas. Som slobodný-rozvedený. Síce vlastním Európsku akciovú spoločnosť, ale živím sa i manuálne v stavebníctve (prevažne elektroinštalácie). Na základnej škole bola učiteľkou telesnej výchovy moja mama Alžbeta, ktorá u mňa prebudila už v útlom detstve záujem o šport a aktívne (i keď nie na profesionálnej úrovni ) ma viedla k športovej všestrannosti. Hlavne v atletických disciplínach a lyžovaní som absolvoval súťaže na krajskej úrovni. Hrával som tiež futbal, kde som si prešiel asi všetky posty od brankára až po útočníka. Stolnému tenisu som sa venoval ako žiak i dorastenec v miestnych športových kluboch. Lenže opakovaná zlomenina ruky ma dala bokom a nakoniec som ostal už ,,iba“ pri bezkontaktnom karate-kata počas 3 rokov na gymnáziu. V týchto rokov som nikdy nebral na veľkú váhu diplomy, medaily či páskovanie v karate, skôr išlo o čistú lásku k športom, ktoré som robil. Myslím si, že v súčasnosti rodičia ženú deti veľmi k dokonalosti, venujú sa zväčša iba jednému vybranému športu a potom deti to berú až prehnane profesionálne. Z priebežných neúspechov sú frustrované a samotný- ten pravý pocit zo športovania je na druhom mieste…

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Do fanklubu ma priviedol môj brat Štefan, ktorý sa poznal s Milošom Kopčom. Deviateho októbra 2014 sme spoločne obaja absolvovali prvú fanzónu a prevzali si uvítacie balíčky. Bolo to v Žiline pred zápasom kvalifikácie ME 2016 so Španielskom, ktorý sme vyhrali 2:1. Veľmi dobre sa pamätám, ako som sa prvýkrát zoznámil s vynikajúcimi hráčmi s Jozefom Štibrányim a Adolfom Schererom. Samozrejme, že s takými legendami som si ihneď spravil fotky a porozprával sa s nimi o futbale. Nerobím si žiadnu evidenciu koľko zápasov som videl naživo. Od malička to istotne bude veľké číslo i keď to boli iba domáce zápasy (tie vonku som všetky absolvoval pred telkou). Od vstupu do fanklubu sa to však rapídne zmenilo, počnúc stretnutím so Španielskom až doteraz, teda takmer 6 rokov, som vynechal kvôli zdravotným problémom doma i vonku iba dva zápasy.

Tvojimi vernými spoločníkmi sa stali dva bubny, ktoré berieš na každé podujatie. Počas futbalových stretnutí bubnuješ celých 90 minút, čo je zrejme aj dosť fyzicky náročné?
Bubnovanie, ako aj presun bubnov na i zo zápasov je fakt poriadna makačka, lebo treba ich niekedy niesť aj niekoľko kilometrov. Aj preto posledné zápasy už absolvujem len s jedným (ľahšie zobrať len náhradnú blanu). Keď som väčšinou brával dva bubny, tak na druhom aj tak nemal kto bubnovať. Je to na škodu veci, pretože sám seba zaraďujem len do kategórie podpriemerného bubeníka a preto tento handicap kompenzujem silou úderov a zanietenosťou. Zväčša to má svoje následky, krvavé hánky, roztrhnutú blanu či svalovicu…

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Všetky zájazdy neabsolvujem s fanklubom, chodievam aj vlastným mikrobusom, ale pekné spomienky mám aj z autobusového zájazdu do Macedónska. Môj najväčší zážitok sa viaže s letom na Maltu. Zrejme aj preto, že som tam bubnoval s bubnom, ktorý vybavil Marek Hamšík od domácich fanúšikov.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Určite ten prvý domáci s fanklubom, ktorý som už spomenul, teda proti Španielsku. V zahraničí to bol súboj na ME 2016 vo Francúzsku s Ruskom. A ak hovoríme o pozitívnych veciach, tak vo mne veľký dojem zanechalo aj naše víťazstvo v medzištátnom zápase v Augsburgu na pôde úradujúcich majstrov sveta z Nemecka 3:1. Pravda, súper nám túto prehru vrátil na ME 2016 aj s úrokmi. S ohľadom na atmosféru mám krásne spomienky na všetky zápasy na ME vo Francúzku i ME 21 v Poľsku. Isteže, výborné bolo vidieť našu reprezentáciu aj v Anglicku, Škótsku, Maďarsku, či na Ukrajine. Samozrejme, do tohto výpočtu zápasov zaraďujem všetky odohrané na našom krásnom štadióne v Trnave. V srdci mi ostalo i bubnovanie po viacerých mestách, všade tam kde hrala zápasy naša reprezentácia do 21 rokov. A takisto stretnutia našich dievčat na ME hráčok do 19 rokov, ktoré som tiež podporil mojím bubnovaním.

V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vždy privedie skvelých hostí do fanzóny a určite tomu bude aj na oslave 10. výročia fanklubu. A koho by som si osobne želal? Potešilo by ma, keby medzi nás prišiel niekto z kvarteta Marek Hamšík, Martin Škrtel, Ján Kozák st. a Vladimír Weiss st. Všetko veľké osobnosti slovenského futbalu.

Založil si občianske združenie Fandíme Slovensku, čo nám o ňom povieš?
OZ Fandíme Slovensku existuje od roku 2015. Niektoré body zo stanov sa mi darí realizovať viac úspešne, ale ďalšie vôbec. Asi najviac sa popri zájazdom na rôzne športové podujatia darí stránke a skupine s rovnakým názvom Fans Slovakia, kde informujem o dianí v slovenskom športe. Robím rôzne súťaže o vecné ceny a zadávam oznamy ohľadom výjazdov-zájazdov. Dobré meno Fans Slovakia sa síce pomaličky šíri (je nás dokopy 20 000 na oboch platformách). Verím však, že potenciál je až 10 násobok momentálneho počtu, aj keď v podstate každý Slovák Fandí Slovensku, takže možno nás raz v budúcnosti budú milióny na Fans Slovakia (smiech).

Ako vnímaš množstvo stretnutí, ktoré pravdepodobne čakajú slovenskú reprezentáciu na jeseň? Máme na mysli baráž s Írskom o postup na EURO 2020 a tiež aj šesť súbojov v Lige národov?
Dúfam, že všetky zápasy sa budú konať na jeseň tak, ako je to avizované. Je ich fakt veľa a dosť nahusto, ale mne osobne to aj vyhovuje. Som totiž po nedávnej operácii a v septembri by som už mal byť k dispozícii aj s bubnom. Otázkou je, či popri zdraviu budem na tom dobre aj finančne a časovo. Každopádne sa však už teším na futbal – veď je to moja srdcovka!

Foto: archív Marián Póša

Kameraman škótskej televízie ho strihol do obrazu

Autor: admin

OFSFR – Púchov/ Milan Valko sa porozprával s Gabrielom Tanuškom

Pokračujeme v našom seriáli predstavovaní členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našim partnerom na rozhovor je Gabriel Tanuška, ktorého mnohí z fanklubu poznajú pod menom Gabo. A viacerí ho poznáme aj z televíznej súťaže Duel, v ktorej si dobre počínal.

Čo pre teba znamená členstvo vo fanklube a odkedy si jeho členom?
Mám 67 rokov a vo fanklube som tuším šesť rokov. O jeho existencii som sa dozvedel od známych na pive. Veľmi sa mi nechcelo do neho vstúpiť, lebo nemám rád ultras a bojovné skupiny. Pretože sa športom neživím, beriem ho ako zábavu, spestrenie života a to už asi od piatich 5 rokov, keď ma otec začal brávať na futbal. Rýchlo som sa však presvedčil, že v našom fanklube sú inteligentní ľudia, ktorí majú futbal naozaj radi. Akurát som išiel do dôchodku a tak namiesto pracovného kolektívu som sa dostal do inej komunity. Spoznal som nových, zaujímavých ľudí. Na stretnutia slovenskej reprezentácie sa vždy teším a nevynechávam ani zaujímavé a hodnotné fanzóny. Tu získavam mnoho zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa inak nedostal. A stretávam známe tváre z trávnikov i mimo neho.

S fanklubom, ale aj po vlastnej linke si už navštívil dosť zápasov…
S predsedom fanklubu Romanom Táborským sme si dosť sadli. Hlavne pri výjazdoch na Audi Cup do Mníchova, ale aj inde, kde mohol využiť moju znalosť nemčiny. V dobrom spomínam na Garmisch-Partenkirchen, kde som dojednal dosť veľkú zľavu na lanovku na Zugspitze pre všetkých a taktiež na iný ročník Audi Cupu, na ktorom sa Roman nemohol zúčastniť a požiadal ma, aby som si to zobral starosť. Myslím, že sa nám to vydarilo, aj keď gro najdôležitejšieho vybavil Roman z domu vopred. Z Púchova je nás vo fanklube sedem, či osem. Niektoré zahraničné cesty si vybavujeme sami. Kamarát Jano Helík presonduje všetko o mieste kam ideme, spojenia letecké, vlakové, ubytovacie možnosti, ja mám potom na starosti ich obstaranie cez internet a dorozumenie sa.

Ktoré zápasy ti najviac utkveli v pamäti?
Prvý zápas reprezentácie som videl v Bratislave, keď sme v kvalifikácií na ME 1980 (ešte ČSSR) vyhrali nad Francúzskom 2:0. Vtedy Tondo Panenka zopakoval legendárnu penaltu z Belehradu. Najviac spomínam na kvalifikačné stretnutie MS 2018 v Škótsku. Pretože doma spievam v malom ľudovom spevokole Štepnická skala, na futbal som si zobral kroj a v tom som išiel do hľadiska. Po ceste ma zastavovali Škóti, fotili sa so mnou, ponúkli mi whisky a veľmi srdečne sa porozprávali. Aj kameraman škótskej televízie si ma vybral a strihol ma do obrazu počas spievania našej hymny. A už počas spiatočnej cesty domov na londýnskom letisku som mal telefonáty. V Glagowe sa mi veľmi páčilo, že počas prestávky v polčase hrali škótsku ľudovú pieseň, na svetelnej tabuli bežal text, lopta skákala v rytme piesne zo slabiky na slabiku a celý štadión spieval a spieval. Nikde žiadny náznak bitky, alebo ťahaníc. Po zápase sme mali v krčme vedľa našej ubytovne na pivo zľavu 25 percent pri preukázaní sa kľúčom s vysačkou. Aj na druhý deň veľmi uznanlivo rozprávali najmä o brankárovi Dúbravkovi. Taktiež som mal ohromný zážitok z prípravného zápasu s Nemeckom v Augsburgu, keď sme prekvapujúco vyhrali 3:1 a cez pestávku i po zápase sa ponad Augsburg prehnala riadna búrka s prietržou mračien. Každé stretnutie je iné. Nielen na ihrisku, ale aj za bariérami. Sem tam sa mi podarí zobrať so sebou aj manželku a už máme vo Veľkom Orvišti aj kamarátov, Chalániovcov, s ktorými sa aj navštevujeme.

Pre futbal je dobré znamenie, že pandémia koronavírusu je na ústupe a už sa rozbehli niektoré zahraničné ligy v Nemecku, Česku, Maďarsku, Poľsku a aj inde…
Futbal mám veľmi rád, chýba mi, ale v prvom rade myslím na svoju bezpečnosť. Nebol som na ME 2016 vo Francúzsku, ani MS 2018 v Rusku a ani na veľmi vypätom a rizikovom zápase v Maďarsku. To boli hrozby teroristických útokov a pretože futbal považujem predovšetkým za zábavu, kvôli ktorému vraj „chleba lacnejší nebude“ nechcelo sa mi riskovať zdravie a život. Skôr ho považujem za príležitosť stretávať sa s ľuďmi z iných krajín, spoznávať tieto krajiny a nadväzovať priateľstvá. Ak Pán Boh dá, korona sa pominie a futbal sa znovu naplno rozbehne, chcem byť zas pri tom. Na stretnutiach môjho Púchova v II. lige a slovenskej reprezentácie.

foto: archív (gt)

Na osemfinálovom zápase EURA s Nemeckom bol aj s vnukom

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú rôzni zaujímaví ľudia a skutoční priaznivci najpopulárnejšieho športu na svete. Medzi patrí nich aj Jaroslav Psota st., ktorý neraz aj s celou svojou početnou rodinou navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie doma i v zahraničí.

OFSFR – Lehota pri Nitre/ Milan Valko sa porozprával s Jaroslavom Psotom st.

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Narodil som sa v Lehote pri Nitre, kde žijem prakticky celý život. V minulosti som hrával futbal vo viacerých tímoch, okrem iného napríklad v doraste Nitry a Zlatých Moraviec. Neskôr za mužov krajské súťaže a niekoľko sezón v 3. rakúskej lige. Sme taká futbalová rodina, každý z troch synov aj vnuk hrávajú, alebo hrávali súťažne a my s manželkou sme chodili pravidelne na ich zápasy už od žiackych turnajov.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Do tej doby som naživo videl iba zopár zápasov, ale od EURA 2016 sme boli spolu s manželkou na každom domácom stretnutí a vonku sme ich vynechali len niekoľko. Niekedy chodia spolu s nami na zápasy aj synovia a ich vnúčatá. Dokonca na EURO 2016 vo Francúzsku sme boli na osemfinále s Nemeckom celá rodina a najmladším účastníkom celého zájazdu fanklubu bol môj vnuk, ktorý mal vtedy 8 rokov. Takéto podobné rodinné výjazdy sme mali napríklad aj v kvalifikačných zápasoch v Anglicku, Litve, Slovinsku a pod.

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom máme veľa spomienok a zážitkov, ktoré sa spájajú hlavne s „výjazdami“ – spomeniem hlavne Štokholm, Litvu, vo Švajčiarsku Ženevu, Zürich a Nyon, alebo Londýn. Vždy tam bola dobrá partia a atmosféra, veľa sa pochodilo z týchto miest a krajín, spoznali sme ich pamiatky, kultúru, ľudí… Okrem futbalu je tam aj táto pridaná hodnota, že je na čo spomínať. Vypichol by som možno ešte Baku – pekné mesto aj krajina, plno zážitkov (napr. z ochutnávky vína alebo zo zápasu fanklubu) a potom víťazstvo našich futbalistov 5:1… Nezabudnuteľný je aj jeden zážitok z letiska, kedy Jožovi („Čárovi“) manželka pribalila nôž do batožiny a nič mu o tom nepovedala. Potom jeho museli prehľadávať ako nejakého teroristu..

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Tých pamätných zápasov našich futbalistov bolo tiež veľa. Asi najviac ten z MS 2010 proti Taliansku, kedy sme na úkor úradujúcich majstrov sveta postúpili do osemfinále a to hneď pri našej prvej účasti – to vtedy asi málokto čakal. Nezabudnuteľné sú ale aj výhry v kvalifikácii na MS 2010 s Českom a Poľskom (najmä ten v Chorzowe), alebo výhra s ďalšími úradujúcimi majstrami sveta Španielmi v kvalifikácii Eura 2016, či víťazstvo nad Rusmi na ME 2016 vo Francúzsku.

V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Okrem známych futbalistov zo staršej generácie by som možno privítal aj niektorých z tej mladšej generácie. Môžem spomenúť Róberta Vitteka, Mareka Mintála, Szilárda Németha, Martina Škrtela, Jána Ďuricu, Jána Muchu, Stanislava Šestáka, Dušana Tittela, Vladimíra Janočka, Tomáša Hubočana, Vratislava Greška a podobne. Sú to všetko bývalí výborní dlhoroční reprezentanti a Škrtel s Hubočanom stále ešte hrajú v tureckej a cyperskej lige.

Slovenská reprezentácia má stále šancu postúpiť na budúcoročné EURO. Myslíš si, že dokáže zdolať najprv v semifinále play-off Írsko a potom víťaza zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko?
Verím, že na EURO sa kvalifikujeme, aj keď to bude ťažké. S ostrovnými súpermi nám to veľmi nejde, ale výhodou môže byť naše domáce prostredie, lebo v Írsku by to bolo ešte náročnejšie. Ak by sme cez Írov postúpili, potom je to 50:50 a je jedno, proti komu by sme hrali – v tej fáze sa už môže stať čokoľvek.

Viedli ho viacerí výborní tréneri

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú aj niekoľkí bývalí známi futbalisti. Jedným z nich je niekdajší útočník ČH Bratislava Ján Gálik, s ktorým sme sa porozprávali na viaceré futbalové témy.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jánom Gálikom

Predstav sa nám, povedz nám hlavne niečo o tvojej známej kariére v ČH Bratislava?
Pochádzam z dedinky Žitavany kilometer od Zlatých Moraviec. Tam som vyrastal a hrával futbal od žiakov až po seniorov. Môj otec bol mojim veľkým fanúšikom, všade chodil za mnou, kde som hral. Už v 17 rokoch som debutoval za mužstvo dospelých. V Žitavanoch ma formovali viacerí tréneri, Ernest Chren ma naučil všetky základy, ďalšími boli Štefan Rosinský a Michal Ondráš. Po skončení základnej školy som absolvoval stredné odborné učilište s maturitou v Calex v Zlatých Moravciach. Vojenčinu som si odkrútil v ČH Bratislava, do tohto klubu som narukoval v sezóne 1985/86. Práve vtedy tu končil s kariérou výborný futbalista a Člen klubu ligových kanonierov Ján Čapkovič. Stretol som sa tu s výbornými trénermi, akými boli Vladimír Hrivnák, Anton Urban, Juraj Szikora, Jaroslav Kravárik, Dušan Jacko a Jaroslav Baláž. Takisto s hráčmi, medzi ktorých patrili Ľuboš Harvánek, Milan Gabura, Stanislav Orth, Augustín Antalík, Jozef Pukalovič a ďalší. Veľa som sa od nich naučil a s Pukalovičom sme vytvorili úderný útok. Keďže tu boli dobré podmienky na futbalový rast, v ČH som ostal aj po skončení vojenčiny. Dostal som byt a odvtedy som sa stal Bratislavčanom. V ČH som pôsobil sedem rokov, zažil som s ňou dobré i horšie časy, postup do I. SNL, ale aj zostup do II. SNL. Dlhší čas som bol civilným zamestnancom na ministerstve vnútra a od roku 2000 podnikám v oblasti tabakového priemyslu.

Tvoju kariéru poznačilo aj niekoľko ťažkých zranení…
V ČH po zrážke s brankárom som si zlomil kľúčnu kosť. Po pol roku som išiel znova trénovať, šmykol som sa a opäť sa mi obnovilo zranenie. Keď sa otvorili hranice išiel som po stopách svojich kamarátov a spoluhráčov a od roku 1992 do roku 2003 som hrával v nižších rakúskych súťažiach. Vtedy som mal 38 rokov a potom ešte na rok som sa vrátil do rodnej dediny Žitavany.

V súčasnosti si členom tímu Old Boys ŠK Slovan Bratislava, s ktorým každý rok zohráš dosť exhibičných zápasov a turnajov po celom Slovensku. Čo to pre teba znamená?
Hrávam za nich sedem rokov, prišiel som do skvelej partie, ktorá sa za tie roky vybudovala. Silná značka Slovana stále rezonuje po celom Slovensku, ľudia si tento klub veľmi vážia. Old Boys výborne vedú Otto Frišták s Palom Jančovičom a sú v ňom také osobnosti, ako Ivan Hrdlička, Stanislav Fišan, Jaroslav Timko, Marián Pochaba, Miroslav Veselý, Vladimír Kinier, Jaroslav Černil, Pavol Sedlák, Samuel Slovák, Martin Karnas a ďalší. Ako napríklad Marián Goňo, ktorý ma priviedol do tohto tímu. Toto združenie funguje na vysokej úrovni, každý pondelok do vypuknutia koronavírusu sme sa stretávali na ihrisku Rapidu. Som veľmi rád, že som v tomto mužstve a už sa neviem dočkať, kedy sa znova stretneme a začneme trénovať.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Aj v tomto mojom členstve má prsty Marián Goňo, s ktorým som dobrý kamarát, takže mne a ďalším, ako napríklad Mariánovi Ježíkovi navrhol, aby sme vstúpili do tohto fanklubu. Keď Slovensko v minulosti hrávalo v Bratislave, tak som nevynechal ani jeden jeho zápas. Do Žiliny som takmer vôbec nechodil, nejaké stretnutia som videl v Trnave, ale väčšinou všetky som si pozrel v televízii.

S fanklubom si navštívil zápas slovenskej reprezentácie v Štokholme proti Švédsku. Aký zážitok si mal z neho?
Veľmi pekný, hoci išlo iba o priateľský medzištátny zápas. Štokholm zanechal vo mne veľmi silný dojem, teda celková jeho kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi svetoznámej skupiny ABBA. Samozrejme, krásnym zážitkom bolo aj samotné stretnutie v nádhernej Friends aréne. Na zápasy do zahraničia málo cestujem, lebo sa bojím lietania. Veľký zážitok však mám z nášho víťazstva v kvalifikačnom zápase C-skupiny o postup na MS 2010 v Prahe nad Českom 2:1. Videl som ho na vlastné oči a keď strelil Jendrišek náš víťazný gól, radosť mužstva na Letnej bola obrovská a nadšene mu aplaudovala aj početná skupina slovenských fanúšikov, ktorých bolo celý zápas viac počuť ako domácich.

Fortuna liga je prerušená od marca pre pandémiu koronavírusu. Podľa Prezídia Únie ligových klubov (ÚLK) sa neobnoví skôr ako začiatkom júna. Myslíš si, že sa dohrá jej ročník?
Futbal mi veľmi chýba, chodím na takmer každý ligový zápas ŠK Slovan, jednako si myslím, že po vzore Francúzska a Holandska lepšie by už bolo asi ukončiť sezónu a dôkladne sa pripraviť novú. Podľa mňa to nemá význam už nejako siliť. Slovan by bol vyhlásený za majstra a z Fortuna ligy by nikto nevypadol.

foto: Milina Strihovská a archív jg

Zdenko Jurkemik vynechal nedobrovoľne iba zápas s Gibraltarom

Autor: majka

OFSFR – Javorinka / Otázky Milan Valko
Telegraficky.
Foto: archív OFSFR – zľava – futbalový priateľ Jozef Plank, Zdenko Jurkemik, Adam Boleček

Odkiaľ je rodákom, čo robí a venoval sa v minulosti aj nejakému športu?
Medzi fanúšikmi je legenda a môžete ho identifikovať podľa slovenskej vlajky s nápisom Javorinka, dedinky neďaleko Galanty, odkiaľ pochádza. Pracuje tam ako predseda poľnohospodárskeho družstva. Hrával futbal i hokej a pri ňom mal aj nepríjemné zranenie.

Odkedy je členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov videl doma a v zahraničí?
V súčasnosti len ťažko nájdete vernejšieho fanúšika slovenských futbalistov. Člen oficiálneho fanklubu reprezentácie Zdenko Jurkemik vynechal od MS v Afrike iba jediný duel slovenského národného tímu. “Za futbalom som začal cestovať pravidelne po páde železnej opony, predovšetkým na československú reprezentáciu,” rozpráva o svojej futbalovej vášni Zdenko Jurkemik. Ako futbalového fajnšmekra ho lákajú aj klubové zápasy veľkých mužstiev, ale prioritou číslo jeden je národný tím. “V posledných rokoch sa slovenská reprezentácia stala mojou srdcovkou. Od svetového šampionátu v Afrike som bol na všetkých jej zápasoch doma i vonku, s výnimkou duelu s Gibraltárom, ktorý mal byť pôvodne neoficiálnym stretnutím,” dokumentuje svoj vzťah k mužstvu. Členom fanklubu je od začiatku a v podstate tvoril jadro fanúšikov, priateľov ktorí chodili na zápasy spoločne ešte pred jeho vznikom.

Určite má  z týchto stretnutí  veľa zážitkov, ktorý považuje za najväčší?
S futbalom si človek plní sny a spoznáva priateľov a často stretáva futbalové legendy o ktorých sníval… Futbalových zážitkov má nesmierne veľa. Veď Slovensko porazilo Taliansko v Juhoafrickej republike… Osobne sa stretol s trénerom reprezentácie Anglicka na zápase vo Watforde. Videl nespočetne veľa zápasov v zahraničí a určite nezabudnuteľné sú klasické derby zápasy v Anglicku. Navštívil veľa legendárnych historických klubov  v Európe, vrátane najstaršieho klubu na svete 1. FC Sheffield…

Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa neho tento zápas odohrá?
Ak to bude v plánovanom termíne podľa UEFA bude to dobrá správa…

Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie.  Myslí si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Doba bude ťažká vo všeobecnosti a to nebude platiť iba pre futbal.

Je vzdialenejšou rodinou ikony československého futbalu Ladislava Jurkemika. Čo si o ňom myslí, občas sa aj stretnú?
S majstrom Európy z roku 1976 Ladislavom Jurkemikom ho nespája iba priezvisko, ale je s ním prepojený rodinnou väzbou. “Môj dedo a jeho otec boli bratia. Keď Laco prestúpil v roku 1973 do bratislavského Interu, začal som chodiť na jeho zápasy,” objasňuje. „Ladislav je výrazná futbalová osobnosť a rád si spomínam na jeho krásnu delovku z ME. Stretávame sa iba príležitostne“.

 

Najväčší zážitok má zo stretnutia s Jánom Popluhárom

Autor: admin

Medzi verných členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí Ľudovít Boleček. Zaujímavé je, že býva v sídle nášho fanklubu, vo Veľkom Orvišti. S rozhľadeným podnikateľom a fanúšikom sme si podebatovali na niektoré aktuálne témy.

OFSFR – Veľké Orvište/ Milan Valko sa porozprával s Ľudovítom Bolečkom

Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Sládkovičove, kde som hrával futbal za dorastenecké mužstvo Slavoj. Po skončení vysokej školy som pracoval v Tesle Piešťany a od roku 1993 podnikám. Bývam vo Veľkom Orvišti, kde má sídlo Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – ,,RIVVIS.“ V rokoch 2007 až 2014 som bol starostom obce Veľké Orvište. V súčasnosti pomáham synovi Adamovi v rodinnej firme, ktorú som založil v roku 2000.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?
Spolu s dcérou Lenkou a synom Adamom sme členmi fanklubu od jeho založenia, teda od roku 2010. Na domácej pôde sme videli okolo desať zápasov slovenskej reprezentácie a v zahraničí šesť.

Chodíte spolu na zápasy slovenskej reprezentácie?
Na viaceré zápasy slovenskej reprezentácie sme chodili spolu. Žiaľ, v posledných rokoch už máme menej času, takže vidíme menej stretnutí našej reprezentácie.

Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?
Najkrajšie zážitky mám z niekoľkých stretnutí so slovenským futbalistom storočia pánom Jánom Popluhárom. Som rád, že len vďaka fanklubu som mohol osobne stretnúť a bližšie spoznať tohto vzácneho človeka a veľkého hráča, ktorého som od malička obdivoval. Veľmi zaujímavé boli tiež akcie pri výročiach finále MS Čile 1962, alebo finále ME 1976 v Belehrade, kde sme získali titul majstrov Európy. Rovnako ma zaujali diskusie vo fanzónach pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi a oslavy životných jubileí veľkých osobností slovenského a československého futbalu. Veľmi obetavo sa činnosti fanklubu venuje jeho predseda Roman Táborský.

Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa vás tento duel odohrá?
Netrúfam si povedať kedy, ale verím, že reprezentácia Slovenska sa prebojuje na budúcoročné majstrovstvá Európy.

Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie a myslíte si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Obávam sa, že podobný osud hrozí aj ďalším klubom. Hlavný problém vidím v tom, že futbal a všeobecne šport ovládol biznis. Prepracovaný systém výchovy talentov od žiakov cez dorast a celkovú podporu športu v socializme sme po roku 1989 nezmyselne zrušili. Šport sa stal závislý od peňazí a tých je málo. Ak môžu platiť šport svojim deťom len bohatí rodičia, niekde je zásadná chyba.

Foto: archív (ľb)

Spoločne padať aj vyhrávať

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Obdobie, ktoré futbalu veľmi nepraje – tak sa potešte, zamyslite pri pesničke…na to bola určená a to bol je hlavný a možno aj úmyselne skrytý odkaz…všetci sme na tej istej futbalovej, životnej… lodi.

„Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Fakty…

Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Otextoval  Peter Zeman  – skladbu aj naspieval.
Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica  slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Skladba dostala názov „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“, ktorého význam možno označiť za motto fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. (…ale aj mnoho iných) Krstnou mamou skladby bola Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Program neopakovateľne moderoval Karol Polák.

Videoklip môžete nájsť na stránke fanklubu…

Tu si pozrite skladbu fanklubu v TV verzii  –  Futbalista roka 2012

Kapitán majstrov Európy Anton Ondruš má dnes 70 rokov

Autor: majka

OFSFR – Bratislava / Napísal Milan Valko

Kapitán zlatých československých futbalistov z ME 1976 Anton Ondruš má v piatok 27. marca 70 rokov. Bol rodeným lídrom – na trávniku i v kabíne. Porovnávali ho s legendárnym nemeckým reprezentantom Franzom Beckenbauerom.

Bol ešte veľmi malý, keď sa rodina prisťahovala z rodných Solčian do Bratislavy. Bývali na Tehelnom poli, šarvanci sa tam hrávali a raz sa vybrali na štadión k tajomníkovi a oznámili: „Chceme za Slovan hrať.“ To bolo v roku 1960 a o desať rokov hral Ondruš v ligovom mužstve. S výnimkou vojenskej služby v Banskej Bystrici zotrval v belasom drese do roku 1981. Potom skúšal, ako chutí zahraničný futbal v FC Brugge, FC Thonon i FC Biel. Skončil po zranení v roku 1989. Čo všetko sa medzi tým udialo?

V našej lige zohral 226 zápasov, so zahraničnými by to bolo okolo 300. Ako stopér dal 38 gólov! Bol majstrom čs. republiky v rokoch 1970, 1974 a 1975 i víťazom Čs. Pohára v roku 1974. V rokoch 1974 – 1980 58-krát reprezentoval ČSSR a 9-krát skóroval. Tridsaťkrát bol kapitánom. Aj na ME (1976), keď získal v Juhoslávii zlatú medailu, aj na ME 1980, keď sa vracal z Talianska s bronzom. Považovali ho za jedného z najlepších stredných obrancov Európy, prirovnávali k F. Beckenbauerovi. Bol šiestym futbalistom Európy 1976, druhý v ČSSR a v rokoch 1974, 1975 a 1977 tretí. A ako jediný jediný nastúpili vo všetkých 22 zápasoch, v ktorých reprezentácia ČSSR nenašla premožiteľa.

Bol dôstojným nástupcom Popluhára, ktorý chcel vždy víťaziť a byť najlepší. Všetci, s ktorými hral, by vám to potvrdili. Vždy perfektne oblečený, komunikatívny. Na trávniku ako kremeň, húževnatý, vitálny, emotívny, so silnou vôľou. Odohral za sebou aj 30 medzištátnych zápasov, v priebehu štyroch rokov nastúpil 35-krát. Na ME v Belehrade priam oslnil divákov i odborníkov. Slovan stále miluje i navštevuje. Mal v ňom rôzne funkcie ba bol aj predsedom klubu a tiež aj členom širšieho realizačného tímu pred desiatimi rokmi na MS v JAR.

S Antonom Ondrušom sa niekoľkí fanklubáci na čele s jeho predsedom Romanom Táborský stretli začiatkom decembra 2019 v bratislavskom hoteli Holiday Inn na predvianočnom stretnutí SFZ. Vtedy sme mu pripomenuli, že čo hovorí na to, že sa o niekoľko mesiacov zaradí do šíku sedemdesiatnikov. Odvetil nám: ,,Ani si nechcem na to pomyslieť, lebo keď sa povie sedemdesiatka, človek dostane tak trochu aj strach. Lepšie je, keď sa snažím neuvedomovať si to.“

Pochopiteľne, Anton Ondruš si do ďalšieho života želá predovšetkým zdravie: ,,To ostatné si už človek v živote nájde. Zdravie som dával vždy na prvé miesto a dúfam, že sa odo mňa neodkloní ani v ďalších rokoch.“

V roku 2008 mu udelili Cenu fair-play za dlhoročnú úspešnú a príkladnú hráčsku činnosť, v marci 2016 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu a pred ME 2016 ho UEFA zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie majstrovstiev Európy. Anton Ondruš už viac ako tri desiatky rokov žije vo Francúzsku.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Antonovi Ondrušovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Foto: Milina Strihovská / BFZ podujatie/ podpisovanie zberateľských kariet  fanklubu

Všetko najlepšie Vele !

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Dnes sa krásneho jubilea dožíva člen fanlubu Velimír Adžić.

Všetko najlepšie k 60-tke a nazdravie Vele !!!

Chorvátske srdce verne odovzdané Slovensku.

Milan Valko sa porozprával pre Vás s Velem.

Čerstvý jubilant Velimir Adžič sníva o majstrovskom titule pre Chorvátsko
Velimir Adžič, ktorý je člen oficiálnych fanklubov chorvátskej i slovenskej reprezentácie, chodí do fanzóny a navštevuje zápasy obidvoch reprezentácií, v stredu 18 marca oslávil 60 rokov. Rodák zo Splitu vlastní bezmála 5-tisíc zápasových vstupeniek, okolo 4-tisíc odznakov, vlajky, bulletiny, plakety, spomienkové predmety, sponky na kravaty a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. To je dosť dôvodov na to, aby sme s ním priniesli aktuálny rozhovor.

Aká bola oslava životného jubilea Velimira Adžić?
Moje životné jubileum sme chceli osláviť túto sobotu, ale vzhľadom na súčasnú situáciu okolo koronavírusu sa žiadne posedenie nekoná. Takže v podstate oslava nebola, akurát s manželkou sme si pripili na môj sviatok. Pravda, aj touto cestou ďakujem za množstvo gratulácií od mojich kamarátov a známych, či už formou telefonátov, esemesiek, alebo cez rôzne sociálne siete.

Bol futbal pre teba vždy športom číslo jeden?
Keďže som sa narodil s telesným hendikepom bedrových kĺbov, tak som hrával vodné pólo a bol som aj rozhodca v hádzanej. Dotiahol som to do II. juhoslovanskej ligy. Milujem všetky športy, ale futbal je pre mňa ako diváka na prvom mieste. Je to najlepšia a najpopulárnejšia hra na svete.

Ako vyzeral futbal pred 40 či 50 rokmi, keď ho porovnáš s tým súčasným?
Vtedy pred polstoročím bol futbal pomalší, vtedajšie hviezdy, hoci tiež boli skvelé, zohrali za rok maximálne 40 zápasov. V súčasnosti najlepšie mužstvá niekedy za pol sezóny toľko stretnutí odohrajú. Takisto musím zdôrazniť, že vtedajšia juhoslovanská a československá federálna liga boli kvalitnejšie ako súčasná chorvátska a slovenská najvyššia súťaž. Pravda, myslím si, že vtedy si diváci futbal viac užívali, bolo viac individualít. Na druhej strane mali oveľa viac času loptu si spracovať, teraz je všetko oveľa rýchlejšie a aj preto je tak málo priestoru. Jednako aj v tejto dobre sa s obrovskými nárokmi dokážu vyrovnať viacerí hráči. Messi a Ronaldo sú na čele rebríčka najlepších hráčov na svete už dlhé roky, ale v ich závese je veľa ďalších skvelých hráčov. A som rád, že práve Chorvát Luka Modrič v roku 2018 prerušil ich hegemóniu, keď sa stal podľa FIFA najlepším futbalistom sveta. V súčasnosti futbalisti musia nielen dobre ovládať svoje remeslo, ale sú aj atléti, takže je to taká zmes techniky a dokonalej fyzickej pripravenosti. V minulosti nemuseli ovládať tieto dve činnosti a takisto najväčšie hviezdy toľko nebránili.

Fanúšik zažíva v týchto časoch ťažké obdobie z pandémie spôsobenej koronavírusom, keďže nemôže pozerať a navštevovať nielen domácu súťaž, ale takisto musí zabudnúť aj na elitné európske ligy, Ligu majstrov či Európsku ligu. Takisto sa tento rok nedočká ani záverečného turnaja ME 2020. Kedy sa podľa teba lekárom podarí skoncovať s touto epidémiou?
Fúha, na to si netrúfam odpovedať. Žiaľ, vidím, že všade vo svete sú ľudia nedisciplinovaní a ľahostajní voči tomto vírusu. Takže pokiaľ to takto bude, ktovie kedy sa vrátime do normálneho života. Elitné európske ligy vrátane našej Fortuna ligy chcú dokončiť tento ročník, či sa im to podarí veľa záleží od toho, ako bude pokračovať boj s touto epidémiou. Vo futbale sa točia obrovské peniaze, takže je pochopiteľné, že UEFA má záujem dokončiť tento ročník Ligy majstrov a Európskej ligy. Keďže tento rok sa EURO neuskutoční, môže sa tento jej zámer aj s nejakým oneskorením podariť.

Fanklub chorvátskeho klubu HNK Hajduk Split, ktorý je známy pod pomenovaním Torcida Split, ukázal, že aj fanúšikovia z tvrdého jadra majú dobré srdce. V súčasných ťažkých časoch, ktoré sa nesú v znamení boja proti koronavírusu, neváhali a prišli na pomoc ľuďom v núdzi…
Viem o tom, zachytil som túto správu. Títo fanúšikovia majú dve tváre. Jedna je perfektná, neraz sú darcami krvi a pomôžu ľuďom v núdzi rôznymi spôsobmi. Keď však prídu na štadión, ukazujú druhú odvrátenú tvár, lebo menia sa na agresorov a výtržníkov.

Je niečo, o čom ešte stále snívaš?
Vo svojom súkromnom a športovom živote som si skoro všetko splnil. Bol som na ME i na MS, tešil som sa na toto EURO, ale verím, že ho vidím na budúci rok nielen s chorvátskou, ale aj so slovenskou účasťou. Chorvátsko na MS bolo tretie a druhé a snívam teda o tom, aby ešte počas môjho života sa stalo majstrom Európy, alebo majstrom sveta.

foto: archív OFSFR

Fanklub SVK

Vladimír Randa a Ján Švehlík dostali zlaté odznaky SFZ

Autor: majka

Na konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ) v Senci v piatok 28. februára zlaté odznaky SFZ si prevzala desiatka ocenených, ktorých mená sú v slovenskom futbale výrazne zapísané: Ľubomír Suchý, Ján Švehlík, Dušan Galis, Jozef Jeriga, Alexander Schmidt, Peter Barna, Vincent Krško, Vladimír Randa, Ivan Čierny a Viliam Luknár.

Dvaja z nich, Ján Švehlík, ktorý tento rok oslávil 70 rokov a Vladimír Randa v minulom roku 80 rokov, sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Samozrejme, mám z tohto ocenenia veľkú radosť a zároveň ma veľmi potešilo, keď som na konferencii SFZ dostal k môjmu životnému jubileu Zlatý odznak SFZ, spolu s významnými osobnosťami slovenského futbalu, ako sú majstri Európy z Belehradu 1976 Janko Švehlík a Dušan Galis. A takisto Viliam Luknár a ďalší, medzi ktorými boli aj moji bývalí kolegovia rozhodcovia,“ hovorí stále vitálny Vlado Randa, ktorý je najstarším rozhodcom na Slovensku, lebo vedie mládežnícke súťaže v rámci BFZ.

Do Nórska vycestuje aj početná skupina členov fanklubu…

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Slovenská reprezentácia vycestuje na priateľské futbalové stretnutie s domácim Nórskom  do hlavného mesta Oslo.

Potešiteľná je aj značná podpora fanúšikovskej základne zo strany členov fanklubu.

Vzhľadom na značnú účasť žien, budeme sa snažiť urobiť program aj pre nich.

Pripravujeme krátky program pre členov o ktorom budeme informovať.

Ak máte ešte záujem o vycestovanie nebojte sa nás kontaktovať… rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Ceny v Oslo sú vyššie ako zvyčajne v Európe, avšak ceny leteniek sú momentálne v cene od 9€ z Viedne, Krakova…

Obojsmerná v termíne 3.-8.jún  v cene 18€ ! Ceny priemer hotelov cca 75€ os/noc. Apartmánové ubytovanie cca od 30€/noc.

Ubytovanie členov fanklubu.  Ultras retro – ubytovanie štadión. cca 4 km od centra.

Rodiny s manželkami a deťmi centrum mesta.

Bohužiaľ termín 5.-7. jún a konkrétny náš spoločný let je už v cene cca 150€ – cena sa však mení…

Existuje aj viacej možností a leteckých spoločností.

Cena za vstupenky zatiaľ nie je známa, ale očakáva sa s cenou cca 50€.

Ak máte záujem podporte našu reprezentáciu aj svojou účasťou…

Spoločný program – futbal, spoločne okolie Osla – Holmenkollen atď. podľa možností a spolupráce s Nórskou stranou.

Súčasťou zájazdu sú aj malé suveníry ako je zvykom.

Fanklub SVK

 

Predstavitelia M8 podporujú reorganizáciu európskych pohárových súťaží

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv

Jednou z hlavných tém bratislavského stretnutia popredných futbalových funkcionárov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Lichtenštajnska, Nemecka a Švajčiarska bola zamýšľaná reorganizácia európskych pohárových súťaží. Na tlačovej konferencii to uviedol prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.

„Bavili sme sa o pripravovaných zmenách vo formátoch Ligy majstrov a Európskej ligy. Zhodli sme sa na nejakom spoločnom názore, ktorý budú Sándor Csányi a Zbigniew Boniek prezentovať vo výkonnom výbore UEFA. Čo sa týka zmien, nepoznáme detaily, pretože to zatiaľ nie je verejná záležitosť, ale akonáhle budeme vedieť viac, budeme o tom informovať. Zhodli sme sa na tom, že keď sa súťaž volá Liga majstrov, mali by tam hrať majstri z jednotlivých krajín. Určite to nebude možné, ale principiálne aby tam hrali kluby, ktoré si tam vybojovali účasť na základe športových výsledkov,” uviedol na stredajšom brífingu prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.

Počas stretnutia futbalových funkcionárov došlo aj k významnej zmene počtu riadnych členov skupiny. Z doterajších pozorovateľov Nemecka a Švajčiarska sa stali riadni členovia skupiny, ktorá tak po novom nesie pomenovanie M8. „Naša skupina má svoju váhu a má čo povedať, keďže sú v nej prezidenti národných zväzov, členovia výkonných výborov UEFA alebo FIFA. Pevne verím, že to tak bude naďalej,” doplnil Kováčik.

Najbližšie stretnutie sa uskutoční o rok v Poľsku. „My sa však stretávame aj priebežne, najbližšie to bude začiatkom marca na kongrese UEFA v Amsterdame,” zakončil Ján Kováčik.

Foto: Natália Kučerová

Maratón osláv veľkého jubilanta Jožka Štibrányiho vyvrcholil s fanklubákmi

Autor: admin

V sobotu 11. januára mal Jozef Štibrányi 80 rokov a v nedeľu 26. januára mu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého roky je členom v Modranke zagratuloval k veľkému jubileu. ,,Verím, že konečne sa už zastaví maratón osláv, bolo toho viac ako dosť,“ vraví manželka Jožka Štibrányiho, pani Lýdia.

Jozef Štibrányi bol šikovné pravé krídlo, v klubovej kariére ako rodák z Vlčkoviec je najviac spätý so Spartakom Trnava. Reprezentačný tréner ČSSR Rudolf Vytlačil si ho vybral do kádra pre MS 1962 v Čile dokonca z vtedy druholigového Spartaka. Jeden z jeho životných momentov prišiel hneď v prvom zápase ČSSR proti Španielsku. Jediný gól zápasu dal práve Jozef Štibrányi, čím naštartoval fantastickú púť československých futbalistov za striebrom zo svetového šampionátu.

Najprv sa dopoludnia v Modranke uskutočnila svätá omša pod taktovkou pána dekana farnosti Alojza Lackoviča. Bola krásna, múdra, inšpirujúca, skutočne zasiahla do duší všetkých prítomných v miestnom kostole. Počas nej povedal, že ako malí chlapci so zatajeným dychom na školskom dvore počúvali rádio z MS v Čile v roku 1962. Boli hrdí a pyšní, keď sa dozvedeli, že Jozef Štibrányi, rodák z Vlčkoviec jediným gólom skolil favorizované Španielsko.

Po svätej omši sa všetci prítomné presunuli do reštaurácie LUX, kde 28 ľudí, členovia rodiny a fanklubáci zagratulovali Jozefovi Štibrányimu k veľkému jubileu. ,,Dovoľte mi, aby som vás všetkých medzi nami privítal a hlavne nášho veľkého oslávenca Jožka Štibrányiho. Pre mňa a celý fanklub je to veľká česť, že vo svojom strede máme takú veľkú osobnosť. Pre nás je to doslova privilégium, že ste tu medzi nami. Nie je to oslava pre nás, ale pre vás. Za tých takmer 10 rokov od existencie fanklubu zažili sme veľa pekných chvíľ, ani neviem spočítať, koľko vydarených akcií máme za sebou. Vy ste dali životný gól na MS 1962 proti Španielsku a striedajúci Kamil Kopúnek, ktorý je tu medzi nami, zaznamenal víťazný gól Slovenska na MS v JAR 2010 proti úradujúcim majstrom sveta Talianom. Prišiel, videl, zvíťazil. Pokiaľ slovenskí reprezentanti zvládnu v marci dva barážové zápasy play-off jednotlivých divízií Ligy národov, tak pánovi Štibrányimu môžem sľúbiť, že sa v lete uvidíme na ME v jednej zo skupín v Bilbau,“ povedal vo svojom krátkom príhovore Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

,,Pred týmto stretnutím s vami som už absolvoval niekoľko osláv a stal som sa čestným občanom Vlčkoviec. Zo strany fanklubu veľmi ma potešila oslava mojich narodenín a tiež to, keď ma Roman Táborský požiadal, či by som nezobral žezlo čestného člena po zosnulom Jankovi Popluhárovi. Človek si ani neuvedomí, že takto sa už pravidelne stretávame takmer 10 rokov, za sebou máme veľa fanzón, besied a rôznych iných akcií. Preto si želám, aby sme sa takto naďalej stretávali a hlavne, aby Slovensko postúpilo na EURO 2020. Všetkým vám ďakujem, že ste mi prišli zagratulovať k mojim okrúhlym narodeninám a verím, že si dobre posedíme, zaspievame a zabavíme sa,“ hovorí dojatý Jožko Štibrányi.

,,Už to najdôležitejšie, akú veľkú radosť sme mali z tvojho gólu v Čile, som povedal v kostole. Ďakujem všetkým prítomným, ktorí prišli zagratulovať Jožkovi Štibrányimu a vzdať mu hold za všetko, čo v živote dokázal. Vďaka Bohu pred nami stojí človek s veľkými hodnotami, s božou pomocou si to dosiahol veľmi ďaleko a za to ti patrí veľká vďaka,“ dodal ešte Alojz Lackovič.

Oslávencovi najprv zagratulovali Roman Táborský, Kamil Kopúnek mu v mene fanklubu odovzdal darčekový kôš, pán dekan Alojz Lackovič krásnu tortu a Vladimír Ekhardt pálenku, ktorú už tradične dodal zo svojej Pálenice Peter Guldan z Bernolákova. Postupne sa ku gratulantom pridali rodinní príslušníci Jožka Štibrányiho a členovia fanklubu a tiež brankár František Kozinka, ktorý so Spartakom Trnava získal dva majstrovské tituly. Samozrejme, prítomní oslávencovi zaspievali známu pesničku ,,Veľa šťastia a veľa zdravia“.

Medzi hostí zavítal aj najznámejší bubeník na Slovensku Marián Póša, ktorý prítomným na chvíľu ukázal, akú hlučnosť má jeho bubon. Je neuveriteľné, že ročne navštívi až 180 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, kde sa takmer vždy predstavia Slováci v rôznych športoch. To už pomaly hraničí s fanatizmom!

Po výdatnom obede sa rozprúdila živá zábava, k výbornej atmosfére prispel harmonikár Martin Ďuriš, zať Jožka Štibrányiho. Niekoľko hodín spoločného stretnutia ušli ako voda a už sa tešíme na ďalšie, ktoré sa uskutoční pri príležitosti nedávnych 70. narodením Jána Švehlíka, majstra Európy z Belehradu v roku 1976.

Foto: Anton Holienčin

Dominika Škorvánková sa už dokonale zžila s Bayernom a s Mníchovom

Autor: admin

Dominika Škorvánková, ktorá už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka a rodáčka z Dunajskej Lužnej, je už zrelou a skúsenou hráčkou. S oporou FC Bayern Mníchov a s kapitánkou slovenskej reprezentácie sme sa v rozhovore pre náš fanklubový web poobhliadli za uplynulým rokom 2019.

Ako hodnotíš z tvojho pohľadu minulý rok 2019, v čom bol dobrý a v čom sa ti nepodarilo splniť niektoré predsavzatia?
Keď sa pozriem na prvú polovicu roka 2019 zo športového hľadiska, tak ho hodnotím kladne, hoci sa nám nepodarilo získať žiadnu trofej. Po prvýkrát sa nám podarilo prebojovať sa do semifinále ženskej Ligy majstrov, kde sme narazili na Barcelonu a obidva zápasy som si nesmierne užila. Bol to neuveriteľný zážitok aj napriek tomu, že sme vypadli. V Bundeslige sme skončili na druhom mieste a tým pádom sme si zabezpečili účasť v kvalifikácii Ligy majstrov. Žiaľ, v domácom pohári sme vypadli v semifinále. Druhá polovica roka už bola o niečo horšia. V klube nastalo veľa zmien, prišiel nový tréner, vymenil sa skoro celý realizačný tím a ešte to všetko nejako potrebuje čas, aby sa to nejako zladilo. V tabuľke sme zatiaľ na treťom mieste, v Lige majstrov narazíme na veľmi silný Lyon a z pohára nás vyradil Wolfsburg. Každopádne nás čaká ešte druhá polovica tejto sezóny, kde máme šancu sa zlepšiť a urobiť veci lepšie.

Bayern Mníchov patrí aj v ženskej Bundeslige medzi špičku, ale stále sa vám nedarí zosadiť z trónu Wolfsburg. Kedy sa tak stane?
V prvom rade treba uznať, že Wolfsburg má naozaj veľkú kvalitu, je to jedno z najlepších ženských družstiev v Európe a možno má ešte o trošku lepšie zázemie, ako my tu v Mníchove. Nový tréner určite potrebuje nejaký ten čas, aby sme hrali podľa jeho predstáv a tiež si treba uvedomiť veľké zmeny v našom kádri. Odišlo a prišlo dosť nových hráčok. V Bayerne je už takým menším zvykom, že skoro každé dva roky príde k väčšej výmene. Tým myslím, že odíde osem hráčok a príde rovnaký počet. Takže je samozrejmé, že trvá nejaký ten čas, kým si na seba zvykneme a zohráme sa. Odpovedať na otázku, kedy sa nám podarí získať titul asi úplne neviem, ale práve možno vtedy, ak sa nám podarí udržať tím spolu viac ako dve sezóny pokope a doplníme ho ešte o niektoré takzvané individuality.

Čo by podľa teba pomohlo viac spopularizovať ženský futbal na Slovensku?
Určite by to bol väčší úspech, či už na klubovej, ale hlavne na reprezentačnej úrovni. Ženský futbal by sa tým viac dostal do povedomia ľudí, taktiež do medií, viac by sa o ňom hovorilo a možno by prilákal aj viac ľudí na štadióny. Je dôležité, aby sa stále hovorilo o ženskom futbale bez ohľadu na úspechy a aby viac dievčat chcelo hrať futbal a potom aj pri ňom zostalo. Takisto by zrejme bolo dobré, ak by sme prestali rozdeľovať futbal na ženský a mužský a hovorili iba čisto o futbale. Pravidlá sú predsa rovnaké pre obidve pohlavia. Veľa ľudí už len pri slovnom spojení ,,ženský futbal“ prevracia očami.

V Mníchove pôsobíš už tretiu sezónu, dá sa povedať, že si sa už dokonale zžila s novým prostredím?
Áno, jednoznačne sa to dá povedať. V centre, kde trénujeme sa cítim už skoro ako doma a mesto mi naozaj prirástlo k srdcu so všetkým, čo ponúka. Mníchov je naozaj krásne miesto pre život a som vďačná, že tu môžem istý čas žiť.

Bundesliga sa vyznačuje veľkým nasadením a výbornou fyzickou pripravenosťou všetkých mužstiev. Platí toto konštatovanie aj o ženskej Bundeslige?
Platí, každé jedno družstvo je výborne fyzicky pripravené a zápasy sú naozaj vyrovnané, aj keď občas sa stane, že je výsledok jednoznačný. Nemecká ženská Bundesliga je fyzicky náročná a vyznačuje sa veľkým nasadením v každom stretnutí.

Aký kolektív v Bayerne tvoríte, s kým najlepšie vychádzaš, alebo je tvojou spriaznenou dušou?
Musím úprimne povedať, že predtým, ako som prestúpila do Bayernu Mníchov, som mala menšie obavy z kolektívu. Predsa je to veľkoklub a má svoje meno. Bola som ale veľmi milo prekvapená, aký dobrý kolektív ma privítal. Samozrejme, že konkurencia je veľká, ale dievčatá mi boli od začiatku nápomocné. Naozaj dobre vychádzam aj s Nemkami, ale aj so zahraničnými hráčkami. Spriaznenú dušu som našla v podobe mojej spolubyvajúcej (Rakúšanky,) keďže trávime spolu najviac času a naozaj si rozumieme. Sú tu ale aj iné dievčatá, ktorým dôverujem a na ktoré sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. Za to som im veľmi vďačná.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Záleží od toho, či mám v ten deň jeden, alebo dva tréningy. Pokiaľ mám jeden býva skoro vždy doobeda. Ráno vstanem, dám si raňajky a nasleduje cesta do tréningového centra v Campuse, kde musíme byť najneskôr 45 minút pred začiatkom tréningu. Po ňom podľa toho, aký bol náročný má čaká regenerácia, či už bicykel, alebo foam rolling, prípadne bazén a ak mám menšie problémy aj fyzioterapeut. Po spoločnom obede často zájdeme ešte na kávu a stretneme sa s priateľmi aj mimo futbalu. V Mníchove je množstvo menších milých kaviarničiek, kde sa cítite naozaj dobre a človek si užije kávu dvojnásobne. Po príchode domov sa venujem viac menej domácim prácam, alebo v poslednej dobe mám častejšie knižku v rukách, veľmi som si obľúbila čítanie. Po večeri si so spolubývajúcou rada pozriem futbal, alebo nejaký dobrý film a potom ma už čaká vytúžený spánok. Pokiaľ mám dva tréningy, tak vtedy smeruje moja cesta poobede a po regenerácii zvyčajne rovno domov.

Si v zrelom futbalovom veku, aké sú tvoje ďalšie ambície a plány do budúcnosti?
V Mníchove mám zmluvu do leta 2021, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť, najdôležitejšie je, aby som bola zdravá. Možno by som chcela vyskúšať ešte inú ligu, inú krajinu a naučiť sa nový jazyk. Samozrejme, pomaly začínam rozmýšľať, čo bude po mojej kariére, ale veľkú hlavu si z toho zatiaľ nerobím. S reprezentáciou Slovenska nás čaká ešte druhá polovica kvalifikácie na ME 2021, ktorú chceme zakončiť pozitívne.

Pred rokom sfúkla životná svieca legendy…

Autor: majka

OFSFR – Vrbové

Z Vrbového nič dobrého, ale keď sa vydarí – nie je nad to.

Ako deťom nám to rozprávali starí ľudia aj rodičia. Ak sa to dá parafrázovať tak Jozef Adamec popri Móricovi Beňovskom napísali krásne a nezabudnuteľné riadky pre celý svet…

Slovenský futbal mal legendy, ktoré vo futbalovom svete zanechali poriadnu brázdu a určite Jozef Adamec je jednou z nich.

Jozef a Katka

Ako fanúšikovia sme sa s ním mohli často stretávať či priamo na ihrisku, na významných zápasoch, ale aj podujatiach. Fanklubákov môže iba tešiť, že často prijal pozvanie a spolu s Katkou boli vždy príjemným spestrením každého posedenia kam prišli…

Posledná fanzóna, aj podpisy…

Je nám cťou si spomenúť aspoň modlitbou…

Reprezentačný debut – 30.10.1960 / ukončenie 13.10.1974

Reprezentoval 44 krát, vsietil 14 gólov

nezabudnuteľná chvíľa:  23.06.1968  – 3 góly Brazílií v Bratislave

Reprezentačný tréner reprezentácie.

Torta * Jozef Adamec 75 / Fanklub SVK

Foto: Archív OFSFR

kamarát, kamarátovi…

Čilania 1962 – zopakuje sa úspech? / 55. výročie Jozef bol najmladší vo výbere Rudolfa Vytlačila

Na Galavečere bratislavského futbalu boli aj fanklubáci

Autor: admin

Vo veľkom štýle v sobotu 14. decembra v známom divadle Aréna po ôsmy raz vyhlásili Jedenástku roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Po hlasovaní zástupcov klubov, VV BFZ, odborných komisií ŠTK, DK, TMÚ a KM v nej figurujú hráči zo šiestich mužstiev. Najväčšie – až päťčlenné zastúpenie – má OFK Dunajská Lužná, po jednom futbalistovi dodali FC Malacky, FK Inter Bratislava, MŠK Senec, Lokomotíva Devínska Nová Ves, FK Slovan Ivanka pri Dunaji a FK Slovan Most pri Bratislave.

Prvý raz pod moderátorskou taktovkou Filipa Mentela a po tradičnom príhovore predsedu BFZ Juraja Jánošíka sa Galavečer Bratislavského futbalu začal privítaním všetkých hostí. Na vyhlásení sa ich zúčastnilo 250, medzi nimi známi funkcionári, tréneri, niekoľkí bývalí skvelí hráči a tiež významní hostia. Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Juraj Jánošík, predseda BFZ, zamestnankyne odboru školstva, mládeže a športu, Štefan Tarkovič, technický riaditeľ SFZ, Vladimír Wänke a Mikuláš Tarči, bývalí generálni sekretári SFZ, Ján Farbula, vedúci sekretár BFZ a ďalší. Na vyhlásení sa zúčastnili aj niektorí členovia oficiálneho fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Ondrej Trnovský, Pavel Príkopa a Peter Špilák.

Jedenástka roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu:
Milan Valašík (OFK Dunajská Lužná) – Daniel Sopota (Lokomotíva Devínska Nová Ves), Branislav Frátrič (OFK Dunajská Lužná), Štefan Kovárik (FC Malacky), Adam Dunda (FK Slovan Most pri Bratislave) – Marián Kvašňovský (OFK Dunajská Lužná), Matej Rúžička (Slovan Ivanka pri Dunaji), Ján Andrejko (OFK Dunajská Lužná), František Lády (OFK Dunajská Lužná) – Tomáš Majtán (FK Inter), Mate Marafkó (MŠK Senec)

Najlepší tréner: Lukáš Luknár (FK Rača)

Najlepší rozhodca: Mário Bohun

Tichá noc a magický deň – Vianočný výlet od FC Bayern pre fanklub

Autor: majka

BAYERN&RIVVIS – Mníchov/Oberndorf

Ak sa povie slovo Vianoce je to vždy pre deti príjemné, magické, alebo jednoducho šťastné a tajomné v očakávaní darčekov…

FC Bayern umožnil fantastický zážitok pre 40 členov fanklubu FC Bayern  Mníchov na Slovensku. V prvom rade, že nám poskytol TOP zápas skupiny ligy majstrov (FC Bayern Mníchov – Tottenham Hotspur) a od septembra sme sa už nehohli dočkať, že opäť budeme ako každý rok a už viac ako 15-násť rokov na Vianočných trhoch a futbale v Allianz aréne. V ďaľšom kroku nám ponúkol k Vianočnému stretnutiu milú pozornosť v podobe suvenírov od FC Bayern – kedy sme odmenili všetkých 40 účastníkov malou pozornosťou a posledný vylosovaný bol obdarovaný dresom od FC Bayern Mníchov.  Najcennejší darček získal pre seba Róbert Fodor.

Čerešničkou na torte bolo stretnutie s hráčkou FC Bayern – Dominikou Škorvánkovou…Vyskúšali sme čo to na trhu a na kus reči sme išli do Hofbräuhaus. Urobili sme si individuálne aj spoločné foto a dohodli sa, že niekedy sa stretneme aj na Slovensku.

Čo si viac fanúšik môže priať?

Ďakujeme ! FC Bayern…

Vianoce sme si spestrili návštevou kostolíka v Oberndorfe kde sa  v kostole sv. Mikuláša 24.12.1818 prvý krát spievala koleda Tichá noc, svätá noc… Osemuholníková súčasná kaplnka bola postavená výhradne s darov až v roku 1936 na mieste kde sa prvý raz spievala slávna koleda – avšak pôvodný kostol bol zničený povodňami…na pamiatku sú na mieste už iba kamene z pôvodnej stavby a nájdete tváre autorov Jozepha Mohra a Franza Xavera Grubera.

Foto: Anton Holienčin

 

Marek Hamšík predstavil knihu Neapolská odysea

Autor: majka

Po prvej publikácii o futbalovom stredopoliarovi Marekovi Hamšíkovi s názvom Najmladší kapitán z roku 2010 vyšla na Slovensku druhá kniha o stále aktívnom reprezentantovi SR.

Neapolská odysea prináša pohľad na pôsobenie Hamšíka v talianskom Neapole, za ktorý hrával od leta 2007 až do februára 2019. Za ten čas sa stal klubovou ikonou a jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jeho účinkovanie pod Vezuvom sa však skončilo a v Taliansku sa rozhodli priblížiť necelých dvanásť rokov slovenského futbalistu v klube SSC. ,,Neapol je moja srdcová záležitosť, môj druhý domov,“ priznal na štvrtkovom krste v Bratislave 32-ročný rodák z Banskej Bystrice.

Futbal je Hamšíkov osud. Obetavosť rodičov a bezpodmienečná láska k lopte od útleho veku ho vystrelili na dráhu, ktorá vyvrcholila práve pôsobením v Neapole. Dlhoročný slovenský reprezentant opisuje, ako vychádzal s bežnými obyvateľmi mesta, so spoluhráčmi, s kamarátmi a rodinou a spomína aj na nezabudnuteľné zápasy, góly, radosti aj sklamania veľkolepej etapy prežitej v meste, ktoré označuje za svoj druhý domov.

,,Srdcová záležitosť, niečo blízke, druhý domov. Takže srdcovka. Deti boli prekvapené, keď som im oznámil, že musíme ísť preč z Neapola. Veľmi sa im to nepáčilo, ale zvykli si. Keď sme sa tam teraz vracali pred mesiacom po vyše pol roku, tak sa toho nevedeli dočkať. Je to pre našu celú rodinu druhý domov a vždy sa tam budeme radi vracať,“ povedal kapitán slovenskej reprezentácie.

K pôsobeniu v Neapole dodal: ,,Pamätám si na môj prvý deň prestupu a príchodu do Neapola. Bol som šokovaný, nevedel som, do čoho idem, všetci mi hovorili, že pozor na fanúšikov, že to je niečo neskutočné. Aj to tak bolo, prišiel som z Brescie, kde som mal veľký pokoj, na štadióne nás čakalo 1500 fanúšikov, skandovali. Pozeral som na to, veď v Brescii 1500 chodilo na futbal, takže to bolo pre mňa niečo úžasné. Potom som sa už nevedel dočkať, keď nastúpim na môj prvý zápas v Neapole. Potvrdilo sa, že tí fanúšikovia žijú pre futbal.“

Nová kniha na pultoch slovenských kníhkupectiev je prekladom publikácie z Talianska (Marekiaro: La mia autobiografia), slovenská verzia má aj niečo naviac – 40-stranový úvod v podaní publicistu Ivora Lehoťana, ktorý je autorom spomenutej prvej knihy o Hamšíkovi.

,,Priznám sa, že túto knihu som ešte nečítal. Chcel ju vydať klub, je to ich práca. Musím si ju teraz pribaliť a pozrieť. S jej talianskym autorom som mal mnoho dlhých rozhovorov,“ prezradil s úsmevom futbalista aktuálne v službách čínskeho mužstva Ta-lien I-fang.

Na pôsobenie v Taliansku má mnoho krásnych spomienok, no pár z nich má špeciálne postavenie. ,,Najradšej spomínam na trofeje získané v klube. Bolo to nezabudnuteľné, najmä prvá víťazná súťaž,“ zaspomínal si. S Neapolom Hamšík vyhral dvakrát Copa Italia a raz aj národný superpohár.

Foto: Milina Strihovská

Verný fanklubák Martin Soboňa sa oženil, svadba trvala až do bieleho rána

Autor: admin

Martin Soboňa, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa oženil. Jeho vyvolenou sa po päťročnom vzťahu stala Mirka Verešová. Spoločné áno si povedali v sobotu 30. novembra  v Topoľčanoch, kde bol cirkevný obrad a odtiaľ nasledovala hostina v Solčanoch. Na svadbe sa zúčastnilo okolo  80 hostí, ktorí sa zabávali do bieleho rána a poslední odchádzali vytrvalci,  ženích a jeho veľký kamarát Viktor Kríž.

,,Svadba bola super, všetci sme sa dobre zabavili, bolo to skutočne pekné. Som rád, že sme ešte stihli posledný termín, lebo v období adventu sa svadby nerobia. Tento životný krok pre mňa veľa znamená. Je to nová výzva, Mirka je v piatom mesiaci tehotenstva, čakáme dievčatko a volať sa bude Ella. Spoločne sa tešíme na veľkú životnú zmenu. Pravda, naďalej budem na cestách podporovať našu reprezentáciu. Verím, že keď dcérka vyrastie tiež bude veľká futbalová fanynka a bude ju baviť šport. Mirka so mnou tiež chodila na zápasy našej reprezentácie, niekedy aj do zahraničia. V poslednom čase menej, lebo má dosť povinností vo svojej anglickej jazykovej škole,“ vraví M. Soboňa.

Mimochodom, Martin Soboňa patrí medzi spoluzakladateľov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorý vznikol po MS 2010 v JAR. ,,Za ten čas som videl väčšinu zápasov našej reprezentácie, okrem šampionátu v JAR sprevádzal som ju aj na ME 2016 vo Francúzsku. Navštívil som tiež MS 2014 v Brazílii, kde som videl dva zápasy, Čile – Španielsko (2:0) a Uruguaj – Taliansko (1:0). A takisto slávnu Maracanu. A nechýbal som ani na vlaňajších MS v Rusku,“ hovorí M. Soboňa.

Na cestách s našou reprezentáciou zažil veľa pekných zážitkov, najviac spomína na zápas Poľsko – Slovensko (0:1), kde sme si v polovici októbra 2009 vybojovali historický postup na MS 2010. ,,Je to pre mňa  a mojich kamarátov nezabudnuteľný zážitok. Najprv sme premrzli a potom sme od veľkej radosti vnikli na ihrisko. Stal sa taký paradox, že niekoľko našich fanúšikov poľská polícia zatkla. Medzi nimi aj môjho kolegu Viktora Kríža a preto som na policajnej stanici povedal, aby zavreli aj mňa, veď nebudem vonku mrznúť, keď nemám kľúče od auta. Nakoniec sa to vybavilo, lebo viem plynule vyprávať po poľsky, keďže moja mama je Poľka. Veľkým zážitkom pre mňa bola aj cesta do Juhoafrickej republiky, takže mám veľa pekných spomienok. Rovnako aj na zápas Severné Írsko – Slovensko v kvalifikácii MS 2010, kde sme v Belfaste vyhrali 2:0 a hralo sa vo výbornej atmosfére. Víťazstvo sme v bare oslávili spolu s domácimi fanúšikmi.“

Soboňa všetkým fanklubákom odkazuje, že pri najbližšej príležitosti v nejakej fanzóne spolu s nimi oslávi prestup do stavu manželského dobrou pálenkou a špeciálnym solčianskym koláčom.

Slovensko zaváhania s Walesom stáli priamy postup na ME 2020

Autor: admin

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Slovenská futbalová reprezentácia nepostúpila priamo z kvalifikačnej F-skupiny na záverečný turnaj ME 2020. Šancu na nápravu má v marcovom play-off, v ktorom najskôr v semifinále vyzve Írsko a pokiaľ by postúpila, tak vo finále nastúpi proti víťazovi zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko na jeho pôde.

V našej ankete sme sa bývalých trénerov a hráča reprezentácie Slovenska a tiež niektorých fanklubákov spýtali, prečo sme priamo nepostúpili na ME a aké máme v play-off šance proti Írsku?

Ladislav Jurkemik, tréner Slovenska v rokoch 2002-2003: ,,Z tejto skupiny sme mali na majstrovstvá Európy priamo postúpiť. Žiadna baráž, lebo títo hráči na to majú. Akurát mám pocit, že sa o tom iba rozpráva a chlapcom sa páči, keď ich stále iba chvália. Vo viacerých zápasoch nešli naplno, možno iba na 90 %. Pritom pre reprezentáciu treba hrať na 120 %. Cez ňu sa zarába a chodí sa do sveta. Spomínam si, že keď sme za mojej trénerskej éry dali Lichtenštajnsku 5 gólov, hovorili nám: mali ste dať viac. Nevieme, ako dnes hrajú ostatní? Nemci strelia Severným Írom 6 gólov, Španieli dajú 5 gólov Rumunsku z tretieho koša a Taliani ich strelia 9 Arménsku. Takýmto slabším treba nasúkať čo najviac. Ľudia prídu na štadión preto, aby sa zabávali a tomu pomôžu góly. Myslím si, že Írsko je silnejším súperom ako Wales. Kvalitnejší než Severné Írsko či Bosna. S poslednými menovanými by sme nemali mať vážnejšie problémy a s normálnym prístupom by sme ich mali poraziť. Kvalitu máme, no proti Írsku musí prísť nasadenie. V opačnom prípade nebudeme mať šancu ani proti Írom.“

Dušan Galis, tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2003 – 2006: ,,Z tejto ťažkej a náročnej skupiny sa dalo postúpiť na ME za predpokladu, že hlavne doma budeme úspešní a vyhráme kľúčové zápasy nad Maďarskom a Walesom. Proti Maďarom sa nám to podarilo, ale za to zlyhali sme s Walesom na jeho pôde a doma sme ním iba remizovali. Tieto stratené body nám v konečnom účtovaní veľmi chýbali. Reprezentácia prechádza prestavbou kádra, zrejme aj preto jej výkony v kvalifikácii ME 2020 kolísali a neboli vždy optimálne. V play-off máme šancu cez nebezpečné a nepríjemné Írsko prejsť, lebo ostrovné mužstvá sú vonku slabšie ako doma. Pravda, na toto stretnutie sa musíme čo najlepšie pripraviť a nastúpiť by mali iba hráči so zápasovou praxou vo svojich kluboch.“

Dušan Tittel, reprezentant Slovenska v rokoch 1994-1998, trojnásobný Futbalista roka: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme doma nezvládli zápasy s našimi najväčšími rivalmi Chorvátskom a Walesom. Z nich sme získali iba jeden bod a s takouto bilanciou sa ťažko postupuje na významné európske podujatie. Na druhej strane bolo dobré, že sme nad Maďarskom vyhrali doma i vonku. Zaváhanie s Walesom nás stálo postup, hoci si myslím, že máme lepšie mužstvo, ako výber zverencov trénera Rayna Giggsa. Stále máme šancu postúpiť z play-off Ligy národov, v minulosti sme ju nemali, keď na záverečný turnaj postupovali prvé dva tímy. Pravda, proti Írom nás nečaká nič ľahké a v prípade postupu ani proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko. Hrá sa iba na jeden zápas, čo je nová situácia. Výhoda domáceho prostredia v súboji s Írskom bude dôležitá, hoci to nebude slabší súper ako Wales. Musíme však myslieť na to, že sme doma proti Chorvátsku a Walesu neuspeli, takže verím, že sa z týchto stretnutí poučíme.“

Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie: ,,Postupne sa ukázalo, že najväčším súperom Slovenska o druhé postupové miesto na ME 2020 bude Wales. Žiaľ, naša reprezentácia tieto zlomové a kľúčové zápasy s týmto ostrovným súperom nezvládla, lebo v Cardiffe prehrala a v Trnave iba remizovala. Rozhodli v nich iba detaily, Wales po strelenom góle hral umne a cieľavedomo. Akonáhle sa dostal do vedenia, vedel ho udržať a hral tak, aby získal body, aj za cenu kúskovania hry. Tak to platilo v obidvoch stretnutiach proti nám a veľkou výhodou Walesu bolo, že zakaždým sa ujal vedenia 1:0. My sme v Chorvátsku tiež viedli, ale nedodržali sme taktiku po celý zápas. Proti Írsku nás čaká veľmi náročná konfrontácia, lebo nám nevyhovuje tvrdý ostrovný štýl hry. Hráme však doma a túto veľkú výhodu by sme mali využiť na to, aby sme postúpili do finále play-off. Ťažší však zrejme bude druhý krok, lebo či už narazíme na Bosnu a Hercegovin, alebo Severné Írsko, nastúpime vonku, takže výhoda bude na strane jedného z týchto súperov. Pravda, Slovensko v kvalifikácii MS 2014 vtedy pod taktovkou nového trénera Jána Kozáka vyhralo nad Bosnou v Zenici 1:0 a prečo by teda nemohlo zopakovať tento výsledok? Robert Prosinečki skončil po neúspechu v kvalifikácii EURO 2020 vo funkcii trénera reprezentácie Bosny a Hercegoviny a uvidíme teda, čo dokáže s mužstvom jeho nástupca.“

Miloš Kopča, zástupca predsedu fanklubu: ,,Výsledkovo sme nezvládli dva zápasy s Walesom, vonku a najmä doma, kde sme podali dobrý výkon, podľa priebehu a vypracovaných príležitostí sme mali vyhrať. Remíza 1:1 nás odsunula na tretie miesto. Je to škoda, lebo som videl všetkých osem zápasov naše reprezentácie a z tejto vyrovnanej skupiny sa dalo priamo postúpiť na kontinentálny šampionát. V našej skupine jednotkou boli Chorváti, ktorí však po úspechu na MS 2018 v Rusku, kde sta stali vicemajstrami sveta, sa tiež nevyhli zaváhaniam. Na Írov sa musíme veľmi dobre pripraviť, lebo to bude veľmi ťažký súper. Podľa mňa veľkou výhodou pre nás je, že hráme doma. Verím, že Tehelné pole bude konečne vypredané a že aj s podporou nášho fanklubu pomôžeme nášmu mužstvu vyhrať a zvládnuť tento ťažký zápas. Jedine víťazstvo nás udrží v hre o postup a myslím si, že ďalší súper, či to už bude Bosna a Hercegovina, alebo Severné Írsko, by sme mohli aj napriek ich výhode domáceho prostredia ľahšie zdolať.“

Vladimír Randa, člen fanklubu, bývalý známy rozhodca: ,,Podľa mňa Škrtel, Hubočan a Nemec predčasne ukončili reprezentačnú kariéru. Mali v nej ešte pokračovať počas tejto kvalifikácie a ďalšou chybou bolo, že niektoré zápasy sme prehrali po hrubých chybách našej obrany. Konkrétne v Cardiffe s Walesom a doma s týmto súperom sme sa tiež nevyhli zaváhaniam v defenzíve. Takisto v niektorých stretnutiach nám nepriali ani rozhodcovia. Myslím zápasy v Cardiffe, kde nám nemecký rozhodca odoprel v poslednej minúte zahrávať priamy kop z dobre pozície. Radšej ihneď ukončil zápas. Rovnako v Trnave proti Walesu slovinský rozhodca prehliadol hrubý zákrok Balea na Škriniara. Mal dostať druhú žltú kartu a tým pádom aj červenú. Doma by tak nemohol nastúpiť proti Chorvátsku, ktorému práve Bale strelil vyrovnávajúci gól. Doma nad Írskom musíme vyhrať za každú cenu. Je to v podstate taký istý súper ako Wales, ktorý má v kádri hráčov z dvoch najvyšších anglických súťaží. Takže čaká nás veľmi ťažký zápas a veľa bude záležať aj od výkonu rozhodcu. Preto je škoda a chyba VV SFZ, že Slovensko nemá v komisii rozhodcov UEFA zastúpenie.“

Peter Špilák, člen fanklubu: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme získali menej bodov ako naši súperi Chorvátsko a Wales. Po neúspešnom štarte v Lige národov sme si vôbec nepripúšťali, že herná kvalita slovenského národného tímu neustále klesá. V niektorých prípadoch pôsobí veľmi neatraktívne, ale samochvála pokračovala. Generačná výmena po odchode Škrtela, Hubočana a Nemca musela prísť. Tréner Pavel Hapal pri nomináciách stále veril hráčom dlhodobo pôsobiacich v zahraničí, z ktorých však viacerí pravidelne nehrávali. Z domácej ligy objavil Boženíka, ale je otázkou, či sa po predpokladanom odchode do zahraničia tam nestratí, ako Vavro, Špalek, Mráz či Bero. Isteže, kvalitatívne musia dorásť, ale nemali by vysedávať na lavičkách, alebo na tribúnach. Zápas s Írskom hráme doma a tak sa nám naskytá veľká šanca už konečne preraziť a zvíťaziť nad ostrovným súperom. Verím, že v marcovom termíne budú naši hráči v takej dobrej športovej forme, že si poradia s Írskom a úspešne obstoja aj vo finále play-off Ligy národov proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko, hoci sa bude hrať na ihrisku súpera.“

Velimir Adzic, člen fanklubu: ,,Slováci v tejto kvalifikácii urobili dve chyby, na ktoré tak doplatili, že priamo nepostúpili na ME 2020. Proti Chorvátsku hrali až príliš otvorene, možno si mysleli, že oslabenému súperovi sa doma vyrovnajú vo všetkých činnostiach. Napokon bol z toho výprask 0:4. Proti Walesu začali až príliš opatrne, pritom tento zápas museli vyhrať. Ostrovania do polčasu skórovali a hoci Slovensko po zmene strán vyrovnalo a malo aj ďalšie šance na strelenie gólu, zápas sa nakoniec skončil remízou. Touto stratou sa zverenci trénera Pavla Hapala pripravili o priamy postup. Íri budú veľmi nepríjemným súperom, hoci vo svojom strede nemajú také individuality, akými sú Bale, Ramsey a James. Vynikajú tvrdosťou, húževnatosťou, jednako si myslím, že Slovensko so svojimi technickými hráčmi by mohlo vyhrať. Pravda, potom mám obavy, lebo predpokladám, že jeho druhým súperom bude vo finále play-off Bosna a Hercegovina. V domácom prostredí s takými hviezdami, ktorí hrajú vo veľkých kluboch, Kolašinac, Pjanič, Džeko, urobia všetko pre postup na ME. Slovenské šance tak na účasť na kontinentálnom šampionáte klesnú, ale lopta je guľatá a papierové prognózy sa môžu obrátiť naruby.“

Majster Európy Dušan Galis oslavuje 70 rokov

Autor: admin

Úspešný futbalový tréner Dušan Galis a bývalý čs. reprezentant, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly, v nedeľu 24. novembra oslavuje 70 rokov.

Jeho futbalové začiatky sú zaujímavé. Počas vojenčiny v Dolnom Kubíne ho narýchlo zavolali na pohárový zápas. Dynamo Dolný Kubín vtedy hralo so Strojárňami Martin a nemalo dosť hráčov. Prvý raz nastúpil do útoku. Gól síce nestrelil, no martinský tréner Štefan Jačiansky sa o hráča s číslom deväť veľmi zaujímal. Netrvalo dlho a Dušan Galis prestúpil do druholigového Martina.

,,V Dolnom Kubíne vyrástli Ivan Chodák a Ján Hucko. To boli idoly futbalu a športu. Každé dieťa sa im chcelo priblížiť. Ja som mal futbal rád, mal som sen, že raz budem úspešným hráčom,“ spomína si kráľ strelcov z roku 1976 Dušan Galis.

Rodák z Ružomberka sa do slovenskej futbalovej kroniky zapísal ako hráč i ako vynikajúci tréner. Pamätný je jeho gól z roku 1975, keď Československo zdolalo v kvalifikácii ME Anglicko na Tehelnom poli 2:1.

,,Bol to môj najdôležitejší gól. Po polčase bol stav 1:1. Marián Masný, ktorý mal úžasné centre, potiahol na začiatku druhého polčasu loptu po pravej strane, ja som bežal naslepo do šestnástky a vrhol som sa do lopty,“ opísal krásny moment, ktorý má ešte dnes v živej pamäti.

Československo tak postúpilo na záverečný turnaj majstrovstiev Európy, kde v Juhoslávii získalo titul šampióna. ,,Vždy ma mrzelo, že som sa tam nedostal na ihrisko aspoň na pár minút. Mali sme vtedy fantastické mužstvo.“

Rok po tomto triumfe prestúpil do Slovana Bratislava. V belasom drese hral Galis päť sezón. Chvíľu pôsobil aj v Žiline a legionárčil v španielskom Cádize a belgickom Hasselte.

,,Vždy som chcel hrať za Slovan. Slovan bol pre mňa métou. Krásne roky som zažil v Košiciach, ktoré ma kúpili z Martina. V Slovane však boli takí hráči ako Popluhár, Jokl, Schrojf a hrať popri nich, to bola česť a zážitok,“ prezradil. Celkovo vo vtedajšej najvyššej federálnej lige odohral 226 zápasov, v ktorých nastrieľal 89 gólov.

Galis bol v rokoch 2003 – 2006 trénerom reprezentačného A-mužstva. Hoci sa pre nezhody s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Františkom Laurincom po nie ani mesačnom pôsobení pri národnom kormidle vzdal funkcie, napokon sa k tímu opäť vrátil. A v kvalifikácii o postup na MS 2006 nechýbalo veľa, aby sa stal prvým slovenským trénerom, ktorý si vybojuje postup na svetový šampionát v ére samostatnosti. V baráži však jeho zverenci nestačili na Španielsko.

Po odchode z reprezentácie sa v roku 2006 stal poslancom NR SR a splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Galisovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

V reprezentácii by mali hrať futbalisti, ktorí pravidelne nastupujú za svoje kluby

Autor: admin

OFSR -Trnava/Milan Valko

Pred záverečným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Azerbajdžan sa uskutočnila tradičná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našimi hosťami boli legenda trnavského futbalu a bývalý tréner viacerých ligových mužstiev Stanislav Jarábek a bývalý slovenský reprezentant Igor Demo.

Celé podujatie moderoval známy redaktor denníka Šport Mojmír Staško. ,,Ocitli sme sa v takej zvláštnej situácii, lebo nevieme kto z trojlístka ďalších kandidátov Slovensko, Wales a Maďarsko bude druhým postupujúcim na ME. My už nemáme osud vo vlastných rukách, musíme vyhrať nad Azerbajdžanom a tajne dúfať, že zápas Wales – Maďarsko sa skončí remízou. Dúfam však, že sa nenaplní taký scenár, že domáce tímy Slovensko a Wales iba remizujú. Nesmieme byť však pesimisti, futbal je krásna hra a píše neraz skvelé príbehy,“ povedal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Mojmír Staško sa hneď na úvod opýtal našich hostí, čo si myslia o tom, ako sa dnes vyvinie záver tejto kvalifikačnej skupiny? ,,Futbal je krásny preto, lebo prináša nečakané situácie a výsledky. Pokiaľ existuje nejaká teoretická šanca, tak vždy treba veriť a podporiť svoje mužstvo. Treba fandiť za každých okolností a keď sa na to budeme takto pozerať, tak sme vynikajúci priaznivci,“ vraví onedlho 81-ročný Stanislav Jarábek, ktorý so Spartakom Trnava získal tri majstrovské tituly a bol jeho kapitánom.

,,Presne ako povedal tréner, každý z nášho reprezentačného tímu chce postúpiť na ME a urobí preto maximum. Verím, že dnes nad Azerbajdžanom vyhráme a potom musíme čakať na výsledok z Cardiffu, nič iné nám neostáva,“ hovorí Igor Demo, bývalý hráč FC Nitra ŠK Slovan Bratislava, PSV Eindhoven, Borussie Mönchengladbach a GAK Graz.

Spomína si S. Jarábek na taký zápas, keď jeho mužstvu povinnosť velila vyhrať a pritom ten súper bol nepríjemný. ,,Určite mi všetci dáte za pravdu, bolo to síce na klubovej úrovni, ale taký sme s Trnavou zohrali proti Ajaxu Amsterdam. V Holandsku sme prehrali 0:3, ale spomínam si na to, že keď sme si po stretnutí s hráčmi podávali ruky, tak som brankárovi Balsovi povedal, že u nás v Trnave dostanú päťku. Myslím si, že som nebol ďaleko od pravdy, v tomto súboji sme jednostranne dobýjali bránu Ajaxu a keby Jožo Adamec mal lepší deň, tak sme mohli vyhrať vyšším rozdielom a postúpiť do finále PEM.“

Kedy Igor Demo, 24-násobný reprezentant mal pocit z toho, že bol blízko k postupu na MS, alebo na ME? ,,Kvalifikácie na ME a MS som absolvoval za trénerov Jozefa Adamca, Dušana Galisa a Ladislava Jurkemika. Najbližšie k postupu sme boli pod vedením Dušana Galisa, keď nás priviedol až do baráže o postup na MS 2006. Hrali sme vtedy so Španielskom, v Madride sme prehrali 1:5 a na bratislavskom Tehelnom poli sme hrali 1:1. Doteraz ma mrzí, že sa mi nepodarilo postúpiť na tieto najvýznamnejšie podujatia, hoci už viacerí v tom čase sme hrávali v zahraničí.“

Aký je pohľad našich hostí na súčasnú slovenskú reprezentáciu, kto sa im páči, ako hodnotia celkovo tento tím? ,,Myslím si, že súčasný káder prechádza generačnou výmenou, ktorá zohráva pomerne veľkú úlohu najmä v obranných radoch. Prináša rôzne výsledky, hra niekedy nasvedčuje tomu, že mužstvo môže byť perspektívne. To je na tom tá radosť, že existuje zlepšovanie a napredovanie niektorých hráčov v celkovej výkonnosti. Mrzí ma však a nemalo by to byť, že keďže nemáme široký výber hráčov, tak nastupujú aj takí, ktorí v kluboch pravidelne nehrávajú. Pôsobí to dosť na ich psychiku, musia si veriť, ale keďže nie sú členmi základnej zostavy, takto je ich mentalita narušená. Takže toto považujem za dosť veľký problém súčasného mužstva,“ myslí si S. Jarábek.

,,Súhlasím s názorom pána trénera Jarábka, keď totiž hráč nemá hernú prax, tak sa mu ťažko naskakuje do rozbehnutého vlaku. Nikdy nepoviem, že chalani, ktorí vo svojich kluboch nehrávajú, nepatria do širšieho kádra našej reprezentácie. Dostať sa do nej nie je ľahké, ale tiež som toho názoru, že je to vec trénera. Podľa mňa by mali hrávať futbalisti v najlepšej forme, iba tak sa môžeme presadiť na medzinárodnej úrovni,“ vraví I. Demo.

Ako to teda dnes skončí v Trnave a v Cardiffe , kto spolu s Chorvátskom postúpi na ME a kto bude hrať na budúci rok v marci v play-off Ligy národov odkiaľ tiež vedie cesta na kontinentálny šampionát? ,,Nehovorím nič, neviem tipovať, fakt si netrúfam povedať, ako to skončí,“ vyhlásil S. Jarábek. ,,Myslím si, že naši vyhrajú nad Azerbajdžanom 3:0. Samozrejme, Maďari pôjdu do toho, budú bojovať, lebo im ide tiež o postup na ME, ale známe britské prostredie Wales poženie za mimoriadne dôležitým víťazstvom,“ dodal ešte I. Demo.

Vyše polhodinová debata s našimi hosťami splnila účel, bola hodnotná a zaujímavá. Po nej sa ešte uskutočnila autogramiáda a fototermíny.

Foto: Anton Holienčin

V zápase fanklubov Chorvátsko zdolalo Slovensko

Autor: majka

OFSFR – Rijeka

Niekoľko hodím pred kvalifikačným zápasom ME 2020 Chorvátsko – Slovensko sa v Rijeke uskutočnil aj zápas fanklubov obidvoch krajín. Chorváti v ňom vyhrali vyhrali 3:0 (2:0), keď na toto meranie síl sa pripravili veľmi zodpovedne po všetkých stránkach.

Viac nám o tomto súboji povedal jeden z jeho organizátorov, Velimir Adžić, ktorý už viac ako desať rokov žije na Slovensku. ,,Prvý raz som sa zúčastnil takého merania síl a dozvedel som sa takú zaujímavosť, že fanklub Chorvátska je podľa počtu odohraných medzištátnych stretnutí tretí za Brazíliou a Argentínou. Slováci prišli do Rijeky okolo 11. hodiny a už o 14.30 h po dlhej a únavnej ceste nastúpili na zápas. Pravda, aj Chorváti prišli a cestovali autobusom, napríklad zo Splitu. Na rozdiel od Slovákov však mali oveľa širší káder. Som veľmi rád, že sa toto stretnutie uskutočnilo, lebo obidva fankluby nadviazali medzi sebou ďalšie priateľstvo. Hralo sa to presne pri mori, keď sa hralo v priateľskom duchu 2×20 minút na vedľajšom umelom ihrisku HNK Rijeka. V prvých desiatich minútach Slovensko malo šancu streliť gól, potom sa však ukázalo nedáš-dostaneš a domáci z kontry sa ujali vedenia 1:0. V ďalšom priebehu už víťazi kontrolovali hru a svoju prevahu zvýraznili ďalšími dvomi gólmi. Po skončení zápasu bolo spoločné posedenie medzi obidva fanklubmi.“

,,Zápas bol veľmi dobre zorganizovaný, všetko okolo neho ma veľmi milo prekvapilo. Zohrali sme už dosť zápasov s rôznymi fanklubmi. Pre nás všetkých bol veľký zážitok, že na tomto súboji boli dve štátne televízie, ktoré neustále robili rôzne rozhovory pred zápasom, počas neho a po ňom. A neviem si predstaviť, že by sme mali vypredanú tribúnu na nejaký zápas fanklubov. Prišlo tam toľko ľudí, okolo tisíc, ako napríklad niekde na zápase II. slovenskej ligy. Domáci fanklub má veľkú históriu, takže bolo to veľmi milé. Niekedy mávame problémy so vstupenkami na zápasy Slovenska. Chorvátsky fanklub dostal na 8-tisícový štadión v Rijeke 1800 vstupeniek, čo je takmer štvrtina z celkovej kapacity v takomto dôležitom zápase! Preto by sme chceli mať v budúcnosti na zápasy našej reprezentácie permanentky, verím, že sa so SFZ nejako dohodneme,“ vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slovenský fanklub sa musel zaobísť bez dlhoročných opôr. V takomto zložení sa hralo prvý krát. Perličkou je za Slovensko nastúpil najstarší hráč – Jozef Plank. Chorvátsko malo hráča vo veku 62 rokov.

Na stretnutí bol aj náš maskot Ďury.

Reprezentatívny dar venoval Peter Guldan z Bernolákova. Dar pre domáci fanklub.

Fanklub Chorvátsko – Fanklub Slovensko 3:0 (2:0)

Zostava Slovenska: 24 Jozef Plank – 21 Roman Táborský, 1 Radovan Malovec, 20 Andrej Rakický, 4 Jaroslav Zápražný, 11 Marián Strečanský, 13 Matej Daxner, 7 David Donath, 10 Peter Polaček, 3 Martin Konečný, 9 Matúš Lörincz, 17 Michal Džubina, 5 Ondrej Godár, 2 Martin Pénzeš

Vo fanzóne sa krstila kniha a gratulovalo veľkým oslávencom

Autor: admin

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Po dlhých desiatich rokoch sa slovenská futbalová reprezentácia opäť predstavila na bratislavskom Tehelnom poli. V nedeľu nastúpila v nanovo postavenom stánku v medzištátnom prípravnom stretnutí proti juhoamerickému protivníkovi z Paraguaja. Pri tejto príležitosti sa po niekoľkých rokoch v hlavnom meste Slovenska uskutočnila v Športovom bare výborná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jeho predseda Roman Táborský privítal všetkých prítomných hostí. Hlavne krstných otcov Alexandra Vencela st., víťaza PVP z roku 1969 a majstra Európy z roku 1976, Jána Švehlíka, majstra Európy z roku 1976 a tiež ďalšiu ikonu nášho futbalu, Ladislava Jurkemika, majstra Európy z roku 1976 a bronzového medailistu z ME v roku 1980.

Podujatie moderoval bývalý známy športový redaktor Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie Miroslav Tomášik. ,,Som veľmi rád, že vás tiež môžem privítať na tomto peknom stretnutí, ktoré sa už tradične uskutočňuje pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi. Dnešné je o čosi slávnostnejšie, lebo slovenská reprezentácia odohrá premiérový zápas na novom Tehelnom poli. Na tomto štadióne sa toho udialo za 80 rokov veľmi veľa. Aj 13. október roku 1974 je významný, lebo pred 45 rokmi sa tu uskutočnil taký pamätný zápas. Tréner Václav Ježek postavil do základnej jedenástky v prípravnom zápase so Švédskom šiestich hráčov ŠK Slovan Bratislava. A dvaja z nich sú tu medzi nami, keď prijali pozvanie fanklubu slovenskej reprezentácie – Alexander Vencel st. a Ján Švehlík. Vtedy sme vyhrali 4:0 a Janko Švehlík strelil dva góly,“ vraví Miroslav Tomášik. Mimochodom, vtedy na rozlúčkový zápas nastúpil výnimočný strelec Jozef Adamec.

Ako si na premiérové zásahy v najcennejšom drese spomína Janko Švehlík? ,,Ako som tie góly dal, si už presne nepamätám, ale v reprezentácii streliť góly či už v priateľskom, alebo v kvalifikačnom zápase, je vždy veľká udalosť. Samozrejme, skórovať doma, na Tehelnom poli pred výborni a nadšenými divákmi, bola veľká vec a preto mám na toto stretnutie veľmi pekné spomienky,“ hovorí Ján Švehlík.

Aký to bol pre vás pocit hrať doma pred vlastnými fanúšikmi? ,,Na tento zápas si spomínam veľmi dobre, lebo som bol vtedy kapitánom. Pravda, na pôsobenie v čs. reprezentácii mám dosť trpkých spomienok. Bol som síce jej súčasťou 12 rokov, ale doma v Bratislave som neodohral veľa zápasov. Žiaľ, tréneri ma vo veľkých stretnutiach ani raz do brány nepostavili. Až prišiel tento súboj, v ktorom som stál medzi tromi žrďami, takže je to jedna z tých spomienok, na ktorú rád spomínam. Futbalový život a hlavne brankársky je už raz taký, z dvoch brankárov chytať môže iba jeden,“ myslí si Alexander Vencel st.

Janko Švehlík v jednom rozhovore povedal, že okrem tohto zápasu ešte jeden taký pamätný odohral na Tehelnom poli. Spomenie si na neho? ,,Mohol to byť na klubovej úrovni so Spartou, nad ktorou sme tuším vyhrali 6:1. Myslím si, že vtedy som dal gól hlavou a to bola taká menšia rarita,“ zalovil v spomienkach J. Švehlík.

Ako si na tohto výborného útočníka spomína A. Vencel st.? ,,Keď k nám Janko do Slovana prišiel, tak ja som bol už v kabíne ostrieľanejším hráčom. Pravda, nikdy sme sa nehrali na to, že mladí a starí. Vtedy bol taký útly chlapec a užil si teda poznámky, že ho treba vykŕmiť. Rýchlo však zapadol do mužstva a stal sa jeho dôležitou súčasťou.“

A čo nám o A. Vencelovi st. povie J. Švehlík? ,,V čase môjho príchodu do Slovana môžem povedať, že tam boli takmer samí reprezentanti. Nehrali sa na nič, všetci pristupovali ku mne veľmi dobre. Šaňa som už vtedy vnímal ako vynikajúceho brankára, bol našou veľkou oporou. Tento výborný a ľudský chlap mi pomohol a poradil v mnohých veciach, takže pred ním môžem dať iba klobúk dole.“

V zápase s Paraguajom sa oficiálne rozlúči trojica Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec, ktorí sa vo februári rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru. Akú rozlúčku s najcennejším dresom mali naši hostia? ,,Veľmi jednoduchú, na žiadnu si nespomíname,“ povedali. ,,Všetci traja si takúto rozlúčku zaslúžia, najmä Škrtel, ktorý odohral za reprezentáciu vyše sto zápasov. My sme sa takej pocty nedočkali, lebo vtedy bola iná doba, berieme to však ako realitu,“ vraví J. Švehlík.

Súčasťou tohto podujatia bolo uvedenie do života knižky Futbalové arény. Napísal ju známy publicista Ladislav Harsányi a úlohy krstných otcov knižky sa zhostili Alexander Vencel st., Ján Švehlík a tiež Tibor Simonics, zástupca vydavateľa Fonibook. Krstilo sa netradične a to úlomkami z tehiel. ,,Je to moja 15 športová knižka, 13 je ich o futbale a dve o rýchlostnej kanoistike. Náš knižný exkurz za najmodernejšími štadiónmi súčasnosti začneme práve na Tehelnom poli, kam detailne nahliadneme slovami i fotografiami so všetkým podstatným, čo sa na ňom do leta 2019 odohralo a uskutočnilo,“ povedal nám L. Harsányi.

V závere fanzóny Roman Táborský spolu s Alexandrom Vencelom st., Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom a Jánom Lužom zagratulovali našim dvoch veľkým oslávencom a jubilantom. Stále aktívny výborný rozhodca Vladimír Randa sa nedávno dožil krásnych 80 rokov a veľký futbalový fanatik Jaroslav Kornaj 70 rokov. Obidvaja od fanklubu dostali darčekové koše a od podniku fľašu šampanského. Zaspievalo sa im tradičné živió a oslávenci sa buchli po vačku. Vladko Randa priniesol dve flaše výbornej škótskej whisky a Jarko Kornaj sedem fliaš Tatranského čaju.

Bodkou za výborným podujatím bola autogramiáda, podpísanie knihy a kartičiek. A za výborné občerstvenie sa treba poďakovať fanklubákom Gabrielovi Fúskovi, Martinovi Soboňovi, Vladimírovi Striežencovi a Petrovi Guldanovi.

Foto: Milina Strihovská

Ján Kocian a Jozef Štibrányi verili, že Slovensko zdolá Wales

Autor: admin

OFSR – Trnava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Pred zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Wales sa kvôli obmedzeným priestorom v trnavskom hoteli Phoenix konala taká malá neformálka fanzóna. Medzi fanklubákov tentoraz prišli Ján Kocián, bývalý tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2006 a 2008, účastník MS 1990, Futbalista roka 1990 naša stálica Jozef Štibrányi a Vladimír Ekhardt. Všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.

Moderátorom bol známy komentátor RTVS Ľuboš Hlavena, ktorý na úvod povedal: ,,Som medzi vami prvý raz až teraz, lebo kvôli pracovným povinnostiam pred zápasmi som sa nemohol zúčastniť vašich akcií. Páči sa mi, že som sa ocitol medzi ľuďmi, ktorí milujú futbal, našu reprezentáciu, vždy sa tešia z jej úspechov a na veľké stretnutia. Dnes máme zápas, o ktorom sa hovorí, že ide v ňom o všetko, ale takých sme mali počas tejto kvalifikácie ME 2020 už viac. A keď ho nezvládneme, tak ďalší nás bude čakať v Chorvátsku, alebo doma s Azerbajdžanom.“

Ďalej povedal, že dnes nás čaká zápas so súperom, ktorého veľmi dobre poznáme a práve Ján Kocian bol na lavičke pri našej domácej prehre v kvalifikácii ME 2008 2:5 v Trnave. ,,Začali sme dobre, viedli sme gólom Mintála a nič nenasvedčovalo tomu, že by nás neskôr mala postihnúť poriadna pohroma. V tom zápase sme však doplatili na nekompaktnú defenzívu a naše diery v obrane využil Bellamy, autor troch gólov. Dokázali sme ešte znížiť znova Mintálom na 2:3, ale Wales nám potom strelil ďalšie dva góly. Z prehry som bol sklamaný a keďže som ju musel ísť vysvetľovať pred televízne kamery, tak som nepodal ruku trénerovi Walesu Johnovi Toshackovi, čo sa mi ešte nikdy potom nestalo,“ hovorí Ján Kocian.“ Ľuboš Hlavena vzápätí dodal, že Ján Kozák st. zasa nepodal ruku Royovi Hodgsonovi na ME 2016 po remíze Slovenska s Anglickom 0:0.

V tomto roku v marci Slovensko po jednom z najslabších výkonov v Cardiffe prehralo s Walesom 0:1. Dnes musíme hrať oveľa lepšie, aby sme vyhrali. ,,Presne tak, v minulosti sme na svetové a európske šampionáty nekvalifikovali preto, lebo sme nevyhrávali vonku. V Cardiffe sme nehrali dobre ani dopredu, súper chybu Pekaríka potrestal jediným gólom. Verím však, že dnes Walesu odplatíme túto prehru a výrazne sa priblížime k postupu na ME 2020,“ zdôraznil Ján Kocian.

Ľuboš Hlavena si spomína, že keď Slovensko na ME 2016 išlo hrať proti Walesu, tak sa Jozefa Štibrányiho spýtal, ako dopadne tento zápas a on povedal veľmi peknú vetu: ,,My nielenže Wales zdoláme, ale my to EURO aj vyhráme.“! Tak ako dopadne pán Štibrányi dnešný zápas? ,,V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým našim fanúšikom, ktorí boli v Budapešti. Vo veľmi ťažkom prostredí obstálo celé mužstvo s našimi úžasnými priaznivcami. Proti Walesu čakám naše víťazstvo, hoci troška mám obavy zo zloženia našej obrannej štvorice. Dúfam, že jej hviezdny Bale z Realu Madrid nenarobí nejakú neplechu. Myslím si, že je to jediný súperov hráč, ktorý nám môže spôsobiť väčšie problémy. Ostrovania, vrátane Anglicka sú oveľa silnejší doma ako vonku a to by sme mali využiť, verím, že Mak by mohol streliť nejaký gól,“ vraví Jozef Štibrányi.

,,Ako teda zastavíme Garetha Balea, kto ho bude mať na starosti, dokopať ho, znechutiť mu futbal, alebo ho štípať, tak ste to totiž pred desiatkami rokov robili, spýtal sa ešte Ľ. Hlavena skúseného Jozefa Štibrányiho“? ,,Dnes by sme potrebovali v obrane Martina Škrtela. Náš stopér by mu určite tvrdšími zákrokmi ukázal, kto je tu doma, takže troška mám obavy z toho, aby Hancko či Gyömbér nenaleteli na nejaké filmovačky zo strany najväčšej hviezdy Walesu. A ten by nás mohol potrestať gólom z nejakej štandardky. Naše mužstvo je však lepšie, hlavne stred poľa a verím aj mladému Boženíkovi, z ktorého môže vyrásť výborný strelec,“ dodal ešte Jozef Štibrányi.

Mimochodom, na konci fanzóny Viktor Kríž odovzdal Jožkovi Štibrányimu vstupenku do VIP priestorov. Pekné gesto od jedného z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slovenskí fanklubáci po výbornom výkone rozstrieľali fanklubákov z Walesu

Autor: admin

Deň pred veľmi dôležitým kvalifikačným zápasom ME 2020 Slovensko – Wales sa v Bratislave na štadióne Rapidu na umelej tráve v stredu 9. októbra uskutočnilo zaujímavé meranie síl medzi oficiálnym fanklubom slovenskej futbalovej reprezentácie a fanklubom Walesu.

Vo výborne atmosfére si najprv hostia z Walesu zaspievali svoju štátnu hymnu a potom ich nasledovali Slováci. Pred zápasom sa ešte obidve mužstvá spoločne odfotili a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský odovzdal kapitánovi Walesu šál, vlaky a odznaky.

Od začiatku sa hral rýchly a živý futbal. Útoky sa prelievali z jednej strany na druhú a po jednom z nich Wales dal prvý gól. Odpoveď Slovákov však bola taká razantná, že všetkým vyrazila dych. Postupne po výborných a rýchlych akciách strieľali jeden gól za druhým a nakoniec sa zastavili až na neskutočnom čísle 13. Pravda, treba povedať, že vo svojom strede sme mali niekoľko hráčov, ktorí hrávajú futbal v nižších súťažiach. Napríklad Roman Kubina, jeden z najlepších na ihrisku pôsobí v TJ Družstevník Sobotište v VI. lige, Erich Petriľák, odchovanec FC Petržalka, s ktorým vyhral III. ligu hráva v Lozorne a Tomáš Ondrášik v TJ Družstevník Veľké Kostoľany.

Okrem Romana Táborského veľkú zásluhu na zorganizovaní tohto zápas má Jaroslav Rusňák, ktorý nám povedal: ,,Veľmi dávno som rok žil a študoval vo Walese, kde som hrával futbal za istú miestnu dedinku amatérsku súťaž. Môj bývalý spoluhráč je v rámci tohto fanklubu zainteresovaný na jeho akciách. Požiadal ma, či by sme pred súbojom kvalifikácie MS 2020 Slovensko – Wales zorganizovali aj zápas fanklubov. Potom som sa skontaktoval s Romanom Táborským a spolu sme tento zápas dali rýchlo dokopy. Pravda, v posledných dvoch týždňoch sme boli v neustálom kontakte, lebo sa menili hracie termíny, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Celá akcia sa vydarila po všetkých stránkach a z toho máme všetci veľkú radosť. Verím, že toto nebolo posledné stretnutie medzi týmito fanklubmi.“

Ryan March, vedúci waleského fanklubu mal takéto dojmy zo zápasu: ,,Hrávame ich dosť často proti rôznym súperom z rozdielnymi výsledkami. Na našej vysokej prehre sa podpísala únava z cestovania, ale aj to, že niektorí chlapci si dali nejaké to pivečko. Začali sme veľmi dobre, ale postupne náš výkon klesal a najmä kondične sme odpadli.“

Ako sa podľa Ryana skončí dnešné meranie síl medzi Slovenskom a Walesom v Trnave? ,,Naše mužstvo nie je nejako pozitívne naladené, lebo v súčasnosti nemá oslnivú formu. Naopak, myslím si, že Slovensko je v lepšej pozícii, hrá doma, ale každý zápas je iný a dnes večer v Trnave rozhodne momentálna športová výkonnosť. Veríme teda, že dosiahneme dobrý výsledok.“

Fanklub Slovensko – Fanklub Wales 13 : 2 (5 : 1)

góly: 4 Mačička, 3 Petrilák, 2 Horváth, Kubina, Ondrášik, Džuzi, Urban

Za slovenský fanklub hrali: brankár 23 Roman Jamrich, 3 Denis Nečas, 12 Patrik Kadlečik, 17 Richard Dolinek, 11 Marek Mačička, 7 Igor Jáchym, 6 Miroslav Maco, 10 Andrej Irša, 16 Miroslav Urban, 4 Juraj Bachnak, 15 Ľubomír Džuzi, brankár 23 Roman Jamrich, 5 Marián Goňo, 14 Roman Kubina, 21 Tomáš Čederle, 9 Erich Petrilak, 8 Štefan Horváth, 2 Peter Jáchym , 20 Ján Gálik, 19 Tomáš Ondrášik

Rozhodovali Roman Podhradský – Vladimír Randa, Pavel Príkopa

Fanklub ďakujeme vedeniu ŠK Slovan Bratislava za poskytnutie umelého ihriska a zázemia.

foto: Milina Strihovská

Raz by chcel legendárnu zástavu darovať do Siene slávy slovenského futbalu

Autor: majka

Vladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?

Narodil som sa v Nitre a voľakedy ako mladý chlapec som bol členom Zväzarmu a venoval som sa tiež plávaniu. Futbal som hrával so svojimi rovesníkmi len rekreačne. V Nitre som absolvoval základnú a strednú školu. Vysokú školu potravinársku som v rokoch 1978-1983 vyštudoval v Moskve. Na vlastné oči som  tam videl aj letné OH v roku 1980.  Zaoberám sa technológiou piva a vína a tomuto povolaniu sa venujem doteraz. Som jeden z majiteľov  vinárskych závodov Château Topoľčianky. Mimochodom, sme najväčšími výrobcami slovenského akostného vína zo slovenského hrozna. Bývam v Norovciach, odkiaľ pochádza môj otec. Od roku 1999 do roku 2009 som bol predsedom futbalového klubu TJ Družstevník Norovce.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?

Keď sme boli na MS 2010 v Juhoafrickej republike, vtedy sme začali reálne uvažovať o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. V Afrike som sa zoznámil s Romanom Táborským a Milošom Kopčom, lebo sme boli v spoločnom zájazde. A keď po MS vznikol oficiálny fanklub, tak som sa stal jeden z jeho prvých členov. Pokiaľ mi to dovolili moje pracovné povinnosti, väčšinou som sa  vždy zúčastnil na zápasoch našej reprezentácie. Videl som veľa vydarených súbojov, taký najpamätnejší pre mňa bol v Moskve, kde Slovensko v kvalifikácii ME 2012 nádherným gólom Stocha vyhralo nad Ruskom 1:0.

Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?

Na MS v JAR sme vyhrávali nad Novým Zélandom 1:0, už som balil zástavu a ani som nevidel, ako súper v závere vyrovnal na 1:1. V druhom zápase s Paraguajom sme prehrali 0:2, na trénera V. Weissa a na mužstvo sa zniesla až neoprávnená kritika, že v našom tábore veľa vecí neladí a že hráči sú rozhádaní. Nebola to pravda, býval som  Prétorií, dostal som sa k mužstvu, od trénerov a hráčov mám podpísanú zástavu a odvtedy ju nosím so sebou. Mužstvo na túto prehru zareagovalo najlepším možným spôsobom, víťazstvom nad  úradujúcim majstrom sveta Talianskom a Slovensko napokon postúpilo do osemfinále, čo bol pekný úspech.  Bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku, zo St. Etienne, kde sme hrali s Anglickom, mám tiež pekný zážitok.

Fotka vašej  tváre so slovenskou zástavou obletela po zápase Slovensko – Taliansko (3:2) na MS 2010 celý svet. Vidieť vás bolo aj v Rusku, kde slovenskí futbalisti vyhrali 1:0…

Zástava je neprehliadnuteľná, pravda, dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, šikovná krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať,“ a vzorne reprezentovať našu krajinu. Na šampionáte som bol stredobodom pozornosti televízií z Francúzska, USA, lebo je na nej parochňa mojej hlavy. A po návrate slovenská televízia ma predstavila v krátkych šotoch zo šampionátu.  Zástava na pravej strane je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. Chodím s ňou stále na všetky zápasy našej reprezentácie. Raz by som ju chcel darovať SFZ do Siene slávy slovenského futbalu.

Zverencov trénera Pavla Hapala v prvej polovici septembra čakali dva veľmi dôležité zápasy v rámci kvalifikácie ME 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku. S vicemajstrami sveta sme doma jednoznačne prehrali 0:4, ale v Budapešti nad Maďarskom vyhrali 2:1…

Na zápasy našej reprezentácie chodím hlavne preto, lebo jej verím a hlavne, že sa znova prebojuje na významné podujatie. Samozrejme, stretnutie s Chorvátskom nám absolútne nevyšlo, bol to jednoducho deň blbec. Do Budapešti som išiel hlavne preto, lebo som bol zvedavý, ako naše mužstvo zareaguje na túto vysokú prehru. Kvalitným a koncentrovaným výkonom odčinilo výbuch z Trnavy a v Budapešti dosiahlo veľmi dôležité víťazstvo. Pred týmito dvomi zápasmi som rátal so ziskom šiestich bodov, ale aj tri majú veľkú cenu.

Zrejme ste rád, že slovenská reprezentácia sa konečne predstaví v októbrovom zápase proti Paraguaju na novom Tehelnom poli?

Isteže, veľmi ma to teší, že sa tak konečne stane, lebo na novom Tehelnom poli som ešte nebol. Veľmi sa teším na pekný štadión a tiež na výbornú atmosféru.  Už dopredu som sa pýtal na lístky, aby som ich čo najskôr mal.

Nedávno ste veľké jubileum 60 rokov vraj oslávili vo veľkom štýle, z kamarátmi z celého sveta. Čo nám k tomu môžete povedať?

K jubileu mi prišli zagratulovať kamaráti z Ruska, Bulharska, Moldavka a Česka. Na oslave vo vinárskych závodoch v Topoľčiankách sa zúčastnilo 130 hostí a to som ešte musel ďalších záujemcov okresať.  Zahrala mi kapela z Moravy a aj zo Slovenska. Potom som z určitými ľuďmi zo zahraničia navštívil Prahu, urobili sme si taký výlet, či exkurziu.

Foto: Milina Strihovská

 

Vladimír Randa jubiluje, dnes má nádherných 80 rokov

Autor: admin

Bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie sa v utorok 10. septembra dožíva významného jubilea 80 rokov. Stretávame sa s ním na futbalových ihriskách a vidieť ho aj na rôznych turnajoch. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.

Predstav sa a povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ si rodákom a akému šport si sa v mladosti venoval? 

Pochádzam z obce Dolný Hričov a v mladosti od 6 rokov som hrával futbal. Najskôr v obci odkiaľ pochádzam a po nastúpení do mešťanky v Žiline som hrával za žiakov a neskôr za dorast krajskú súťaž vo vtedajšom ŽVL Žilina. Po maturite som pôsobil v TJ Sokol Dolný Hričov, kde som robil aj tajomníka. Keď som začal študovať vysokú školu, tak som hral 2 roky za Slovan Národné divadlo a v  roku 1958 sme sa zlúčili so Slovanom Pravda Bratislava. Bola to vtedy tzv. električková súťaž. Tvorili sme veľmi dobrý kolektív, zložený zo študentov a novinárov (už nebohý Janko Novák, Epe Křepela, Rado Burián a myslím, že ešte žijúceho Frico Zagar), hokejistov  (Vlado Malec – neskôr i šéfredaktor Športu a Karol Fako). Počas štúdia na JSŠ, terajšie gymnázium som hral za školu všetky športy, azda okrem gymnastiky. Venoval so sa i hokeju v doraste TJ ZVL Žilina. Boli to tvrdé podmienky. Tréningy sme mali 2 x do týždňa na otvorenom štadióne o 23 hod. často aj pri 11 stupňových mrazoch.

Známa je hlavne tvoja rozhodcovská kariéra, povedz nám o nej niečo zaujímavé?

K rozhodovaniu som sa dostal v roku 1965 a to náhodou. Robil som stavby vedúceho v Pozemných stavbách. Kolega Ing. Aubrecht prišiel raz ráno za mnou s tým, že popoludní sú skúšky na rozhodcu a že mohli by sme ísť skúsiť šťastie. On neskôr po inzultácii v Kalaje, okr Galanta, kde sme vypomáhali, futbal nechal a v hokeji sa postupne vypracoval na ligového rozhodcu. Ako rozhodca som začínal v MFZ Bratislava v rokoch 1965 -1966, v rokoch 1966 – 1968 som postúpil do MK a v rokoch 1968 – 1970 som pôsobil v II. a v I. SNL. Najkrajšie roky som zažil v II. celoštátnej lige, kde som účinkoval ako hlavný rozhodca a na I. ligu som chodil v funkcii asistenta rozhodcu. Najviac zápasov som rozhodoval Dukle Banská Bystrica a VP Frýdek Místek. S Duklou Banská Bystrica mám z viacerých jeden zážitok. Hrala zápas doma a pripravená bola veľká hostina, ak vyhrá nad mužstvom z dolnej polovice tabuľky, zvýši sa jej šanca na postup do I. ligy. Výsledok bol však veľkým sklamaním – prehrala 2:3. Podozrivo slabé výkony podali 3 hráči, podozrivo hrajúci v prospech súpera a tak hneď po zápase boli preradení do bojového útvaru. Počas rozhodovania som pracoval vo viacerých komisiách. V komisii rozhodcov BFZ a SFZ. V ČSFZ som bol členom hospodárskej komisii spolu s nebohým Jozefom Hupkom z Jura, Štefanom Sapárom z Nitry a Jankom Prochádzkom zo Slovana CHZJD Bratislava. Tu som mal možnosť vycestovať na viaceré medzinárodné stretnutia nášho mužstva a na niektoré ak išla manželka nebohého pána Baťu, tak aj s manželkou. Určite najväčším zážitkom pre mňa boli MS v Španielsku v roku 1982. Veľmi rád spomínam i na Jozefa Barmoša, ktorý z Interu odišiel hrať do Rancingu Brusel, kde hralo i naše národné mužstvo. Bol som tam spolu so synom. J. Barmoš sa nám celý deň venoval, autom sme prešli celé mesto a na večer nás pozval k nemu domov, kde jeho manželka pripravila dobrú večeru. Treba však povedať, že po odchode do dôchodku už nebol záujem o moju prácu v komisii rozhodcov. Potom som na SFZ pracoval ako tajomník Etickej komisie, ktorá bola na čele s JUDr. Kandráčom zložená z vysoko kvalifikovaných odborníkov. Bola však bez udania dôvodu zrušená.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a ktoré zápasy národného tímu v tebe zanechali najväčší dojem?

Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od jeho založenia v roku 2010 a mám číslo 13. Postupne sa stali jeho členmi moja manželka, syn i dvaja vnukovia. S našim národným mužstvom mám veľmi pekný zážitok z Moskvy, kde sme na štadióne Lokomotívu Moskva 7. septembra 2010 vyhrali 1:0. Napriek prehre Ruska sa domáci fanúškovia k nám zachovali fér a doslova si vynútili, aby sme sa s nimi odfotili pri starej lokomotíve, ktorá bola umiestnená v areáli. Pred stretnutím na Červenom námestí, kde sme sa chceli odfotiť, okamžite zasiahla ruská polícia.

Na stretnutiach Slovenska, vo fanzónach a na rôznych spoločenských akciách ťa sprevádza aj tvoja manželka. To je taká veľká fanynka futbalu?

Manželka, môžem povedať, že rozumie futbalu a hlavne vie kritizovať rozhodcov, lebo počas mojej rozhodcovskej kariéry ma často sprevádzala. Dobre mi padlo, keď viacerí funkcionári konštatovali, že som jeden z rozhodcov, ktorý chodí stále s tou istou manželkou.

Ako hodnotíš posledné kľúčové vystúpenia slovenskej reprezentácie v   náročných  jesenných zápasoch kvalifikácie MS 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku?

Po vysokej domáce  prehre s Chorvátskom a najmä prevedenou hrou, naše mužstvo sklamalo tisíce slovenských priaznivcov. Naopak, v Budapešti zabralo, vytiahlo sa, dosiahlo veľmi cenné víťazstvo a znova drží v rukách postupové karty na ME 2020.  Teraz bude veľmi dôležité, aby sme doma vyhrali nad Walesom a Azerbajdžanom.

Je skvelé, že stále ešte rozhoduješ mládežnícke súťaže ObFZ Bratislava-mesto…

Dobrú kondíciu si udržujem rozhodovaním žiackych stretnutí a prípraviek. Pritom robím aj delegáta. Napriek môjmu veku mi to umožňuje ObFZ Bratislava-mesto a v minulosti i ObFZ Bratislava-vidiek. Zato im patrí moje poďakovanie. Aj keď je v meste nedostatok delegátov, vraj môžem byť delegovaný iba na VI. ligu a nie na V. ligu, ale žiadne uznesenie som o tom nenašiel…

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimírovi Randovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Slovenskú reprezentáciu najviac trápi nedostatok kvalitných útočníkov

Autor: admin

OFSR -Trnava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

V Trnave bolo v piatok 6. septembra poriadne rušno. Okrem kvalifikačného zápasu ME 2020 Slovensko – Chorvátsko sa tu konal aj tradičný jarmok. Reštaurácie boli teda plné, jednako predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský so svojimi spolupracovníkmi v trnavskom hoteli Phoenix pripravili znova dobrú a zaujímavú fanzónu.

Úlohou moderátora bol tentoraz prvý raz  poverený René Stern, ktorý za vrch stolom privítal Tomáša Medveďa, člena Klubu ligových kanonierov a riaditeľa tohto zoskupenia, skutočného svetobežníka, ktorý obliekal dresy štrnástich klubov, Vladimíra Strieženca, jedného z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky, tiež čerstvého šesťdesiatnika a chorvátskeho fanúšika Dalibora Rilka. Vo fanzóne boli aj známi futbalisti Vladimír Ekhardt a Filip Hološko.

Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, ktorý so svojim zástupcom Milošom Kopčom, Vladom Ekhardtom a Filipom Hološkom zagratulovali Vladimírovi Striežencovi k jeho nedávnym 60. narodeninám. Odovzdali mu darčekový kôš a prítomní mu zaspievali mohutné živió… A potom sa rozprúdila živá diskusia.

René Stern sa Tomáša Medveďa, bývalého uznávaného kanoniera opýtal, prečo slovenská reprezentácia v súčasnosti trpí na nedostatok súcich útočníkov. ,,Dobrý podvečer, ďakujem za pozvanie do tejto fanzóny. Áno, v našom slovenskom futbale veľmi chýbajú kvalitní hrotoví útočníci. Akoby z našej scény zmizli takí klasickí, špičkoví. Napríklad Češi majú štyroch až šiestich, my ich stále hľadáme. Nad týmto problémom sa musia zamyslieť hlavne naši odborníci. Dúfam však, že tréneri slovenskej reprezentácie tento nedostatok nejakým spôsobom vyriešia, lebo bez gólov sa nedá vyhrávať. Chorváti majú za sebou fantastický vlaňajší šampionát v Rusku, kde skončili na druhom mieste. Myslím si, že pri viac ako optimálnom výkone nášho tímu sa dajú poraziť a že zverencov trénera Pavla Hapala vypredaný štadión poženie za tromi bodmi. Treba ukázať, kto je  tu doma, vicemajstrov sveta musíme zaskočiť aktívnou hrou. Nesmieme vyčkávať, lebo to by bola voda na mlyn pre výborného súpera,“ vraví Tomáš Medveď, ktorý si pochvaľuje spoluprácu s českou stranou v oblasti Klubu ligových kanonierov.

Chorvátsku stranu vo fanzóne zastupoval Dalibor Rilko, veľmi dobrý kamarát Tomáša Medveďa. ,,Som slovenský Chorvát, študoval som u vás a v súčasnosti žijem v Rakúsku. Futbal veľmi pozorne sledujem, chorvátsku reprezentáciu po MS v Rusku opustili niekoľkí kvalitní hráči na čele s Mandžukičom. Pred zápasom so Slovenskom zranenia postihlo niekoľko futbalistov, k vám teda neprišiel aj jeden z kľúčových hráčov Rakitič. Takže Chorvátsko má problémy, ale je pod obrovským tlakom, lebo musí vyhrať. Jeho priaznivcom zaujíma iba víťazstvo. Neviem teda, ako zápas dopadne, najradšej by som bol keby každý zo súperov získal tri body, ale to nejde. Slovensko je na tom lepšie a preto mu dávam slušné šance na dobrý výsledok. Chorvátsky zväz veľa urobil aj pre bezpečnosť fanúšikov, k vám prišli iba takí, ktorí sa budú normálne správať.“

A niekoľko zaujímavostí povedal o Lukovi Modričovi, ktorý  vlani získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča MS 2018, potom cenu The Best pre najlepšieho hráča sveta v kuratele FIFA a aj tradičnú Zlatú loptu, ktorá je zas spätá s francúzskym magazínom France Football.  ,,V Zadare vyrastal v ťažkých pomeroch, prežil pohnuté detstvo v čase krvavého konfliktu v rámci bývalej Juhoslávie. Stipe Modrič, jeho otec, sa pridal k chorvátskej armáde. Jeho starého otca Luku – meno dostal po ňom – zastrelili Srbi počas konfliktu neďaleko jeho vlastného domu. Jeho vnuk mal vtedy šesť rokov. Rodina Modričovcov prišla o dom, ktorý bol zničený do základov a našla azyl v hoteloch. Slovenskí dovolenkári ich v Zadare stále môžu nájsť, jeden sa volá Hotel Kolovare, druhý Hotel Iž. Samozrejme, oba boli v priebehu vojny s pravidelnosťou odrezané od prívodu elektriny a tečúcej vody. Aj v takých časoch však malý Luka Modrič naháňal futbalovú loptu. Najviac môže ďakovať Zdravkovi Mamičovi, manažérovi a bývalému šéfovi Dinama Záhreb, ktorý mu vo všetkom pomohol a naštartoval jeho hviezdnu kariéru.“

Vladimír Strieženec je verný fanúšik slovenskej reprezentácie, bol s ňou na MS 2010 v JAR i na MS 2016 vo Francúzsku. ,,Najprv sa chcem všetkým prítomným veľmi pekne poďakovať za gratulácie k mojej šesťdesiatke a najkrajším darčekom pre mňa by bolo dnes   víťazstvo Slovenska nad Chorvátskom. O jeden gól by sa nám to mohlo podariť, musíme však dostať zo seba to najlepšie,“ vraví V. Strieženec, ktorého na cestách často sprevádza aj jeho manželka pani Galina.

Foto: Milina Strihovská

Fanklubáci so striebornými olympionikmi oslávili krásne výročie

Autor: majka

Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil vo štvrtok 5. septembra ďalšie veľké a vydarené podujatie. V hoteli Bôrik sa po druhý krát stalo, predtým to bola vo februári 2016 oslava 80. narodenín Jozefa Vengloša, že sa na jednom mieste v Bratislave stretlo niekoľko  legiend československého a slovenského futbalu z  najstaršej generácie.  Všetkých spájalo 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu  v roku 1964. V 17-člennom kádri figurovalo až deväť Slovákov. Slováci tak boli jediný raz v histórii v československom tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše, strelec gólu vo finálovom zápase Čech Jan Brumovský sa narodil v Leviciach.

Do hotela Bôrik prišli Jan Brumovský, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, František Knebort, Ivan Mráz, Vojtech Masný, Anton Švajlen a Anton Urban. Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vo svojom krátkom príhovore najprv za veľkého potlesku predstavil všetkých zúčastnených olympionikov. Takisto aj Dušana Galisa, poslanca Národnej rady za stranu SMER-SD a Ivana Chodáka ml., syna legendárneho hráča, ktorý sa preslávil futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.

Dušan Galis, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly povedal: ,,Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a keď som sa dozvedel s kým sa mám stretnúť, tak sa mi troška roztriasli kolená, lebo ste boli pre mňa a moju generáciu skutočné vzory. Keď sa povedali mená Švajlen, Mráz, Geleta, Cvetler a ďalší, chceli sme sa im v tom čase veľmi podobať a dostať sa na ich úroveň. Určite ste mali veľkú zásluhu na tom, že hráči, ktorí po vás prišli, sa dostali tak vysoko a som veľmi rád, že sa môžem zaradiť aj ja medzi nich. Verím, že dnešný večer prežijeme v jedinečnej atmosfére, veľmi dobre sa porozprávame a že sa takto nestretávame posledný raz.“

Ivan Chodák ml. bol tiež dojatý z toho, že sa zúčastnil na tejto akcii. ,,Veľmi si vážim, že môžem pri jednom stole sedieť s ľuďmi, ktorých som obdivoval na futbalovom trávniku. Takže môžem vám povedať, že som zástupcom všetkých vašich fanúšikov, ktorí mali radosť z vašich úspechov a veľkého futbalového umenia.“

Roman Táborský ešte dodal: ,,Tento večer sme pripravili pre vás, dobre si ho užite, vychutnajte si ho a pospomínajte na všetko možné. Dajte si štamperlík, potom dobré vínečko a my sa veľmi potešíme, keď budete na tento večer spomínať len v sa tom najlepšom.“

Moderátor Ľubomír Souček,  manažér mediálnej komunikácie Slovenského  olympijského a športového výboru svojimi otázkami vyobracal všetkých ôsmich olympionikov zo všetkých strán a prítomným ukázal, že dejiny a históriu olympijských hier má doslova v malíčku.
Po skončení besedy vzácni hostia dostali od Dušana Galisa fanklubový šál, odznak, pamätnú plaketu aj s menom a  čestné členstvo v klube. Potom nasledoval slávnostný prípitok a minúta ticha na pamiatku doteraz zosnulých (Schmucker, Matlák, Weiss najstarší, Pičman, Lichtnégl) z tohto výborného mužstva.

Ján Geleta, Futbalista roka 1967, rodák z Horných Motešíc  neďaleko Partizánskeho, odohral za Duklu Praha  284 zápasov a v tom čase patril medzi najlepších stredopoliarov. Na olympiádu v Tokiu  spomína takto: ,,Bol som vtedy v mužstve jeden z najmladších hráčov, takže som pozeral hlavne po gymnastkách. Japonskí organizátori olympiádu perfektne pripravili, jej zázemie bolo fantastické.  Do Japonska sme išli v inej situácii, ako národný tím na MS v Čile 1962. Na OH nemohli štartovať profesionáli, povedzme si však pravdu, my sme sa už v tom čase venovali iba futbalu, takže  mali sme dosť vysoké ambície.  Pod vedením skvelého trénera, hlavne psychológa Rudolfa Vytlačila, prebojovali sme sa až do finále, kde sme narazili na veľmi silné Maďarsko, ktoré malo vo svojom strede viacerých hráčov z A-tímu a veľké individuality. Prehrávali sme už 0:2, keď Vojta si dal vlastný gól, ale aj také veci sa vo futbale stávajú. Dokázali sme už iba znížiť na 1:2, aj po toľkých  rokoch si myslím, že strieborná medaila zodpovedala sile nášho tímu. Každý športovec, ktorý sa dostane na olympiádu, musí spomínať na najväčší športový sviatok do konca svojho života. Keď sme mali voľno, chodili sme povzbudzovať naše gymnastky, volejbalistov a basketbalistov. V týchto kolektívnych športoch sa nám vtedy darilo. Zaujímavé je, že hneď po návrate z Japonska som sa oženil. Bolo to v nedeľu, takže mám na všetko veľmi pekné spomienky. Slovenský Fanklub nám urobil veľkú radosť, že zorganizoval takéto úžasné stretnutie. V Česku sme v takýchto akciách pozadu, azda aj u nás zavejú svieže  vetry a niekedy prídete k nám.“

František Knebort hral až za tri pražské kluby, Duklu, Slaviu a Bohemians. Vyznačoval sa hlavne dobrou strelou a aj preto dal v československej lige až 77 gólov. ,,Na olympiádu v Tokiu mám úžasné spomienky, hoci  som na turnaji veľa zápasov neodohral. Na druhej strane som bol spokojný, že som sa vôbec  v silnej konkurencii do nominácie dostal. Bolo to za éry skvelého trénera Vytlačila, ktorý mi veľmi fandil. Vo finále sa stretli dve najlepšie mužstvá, Maďari predsa len ťažili z toho, že mali viac hráčov z A-tímu. Boli sme vtedy ohromná partia, nikto sa nedelil na Čechov a Slovákov, všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Chodili sme povzbudzovať volejbalistov a gymnastky. Na OH všetko klapalo na jednotku, nevyskytol sa ani jeden problém, Japonci ukázali, že sú nesmierne precízny a zodpovedný národ. Som veľmi rád, že sme sa po toľkých rokoch aj v tomto menšom zložení stretli, mohli sme si pospomínať na niekdajšie skvelé časy.“

Kapitán strieborného tímu z Tokia Anton Urban bol vtedy jeho najstarším hráčom. Rýchly a razantný obranca mal v samom závere možnosť potrestať zmätok v maďarskej obrane, no história napokon chcela inak.  ,,Celé olympijské hry sa pre mňa niesli vo veľmi vznešenom duchu, dôležité nebolo vyhrať, ale zúčastniť sa. Je to jedna z mojich najmilších spomienok. Už skutočnosť, že som cestoval do dejiska s Emilom Zátopkom, bola pre mňa výnimočná. Bol pre mňa roky veľký idol. Odrazu sa stal naším spoločníkom, zabával sa s nami. Vôbec som nerátal s tým, že v Tokiu zostaneme až do posledného dňa súťaží, že sa zúčastníme aj na záverečnom ceremoniáli a olympiádu si vychutnáme do posledných minút.“ Z olympiády si uchoval aj spomienky na gymnastku Vieru Čáslavskú. „Bol to geniálny, aj zvláštny človek, ktorý dosiahol vrchol v kráse, zručnosti, ale aj v pokore.” Tieto vlastnosti Čáslavská premenila na tri z celkového počtu piatich československých zlatých medailí. Anton Urban tú svoju, striebornú, daroval Slovenskému olympijskému výboru.

Cesta ČSSR k striebru
Zápasy v skupine: ČSSR– Južná Kórea 6:1, ČSSR– Egypt 5:1, ČSSR– Brazília 1:0, štvrťfinále ČSSR– Japonsko 4:0, semifinále ČSSR– NDR 2:1, finále ČSSR– Maďarsko 1:2.

Finálová zostava: Schmucker– Urban, Weiss, Pičman– Vojta, Geleta– Brumovský, Mráz, Lichtnégl, V. Masný, Valošek.

Fanklub ďakuje svojím členom za pomoc a  podporu pri organizovaní a zabezpečení podujatia…

S Ladislavom Jurkemikom na rôzne témy: Na Chorvátov musíme vyletieť

Autor: majka

Ladislav Jurkemik,  majster Európy z roku 1976, bronzový na ME 1980, účastník MS 1982 v minulosti trénoval viaceré ligové mužstvá. V rokoch 2002 a 2003 viedol aj slovenskú reprezentáciu a v tomto roku vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. V súčasnosti síce rodák z Jacoviec už netrénuje, ale futbal pozorne sleduje a jeho názory sú pre fanúšikov stále veľmi zaujímavé a pozoruhodné. Ako hráč šiel vždy vzorom. Bol nesmierne náročný voči sebe i ostatným. A v tom pokračoval ako tréner. Ladislav Jurkemik hral vždy s otvorenými kartami. Čo na srdci, to na jazyku. V jeho prípade slovo chlapa platilo stopercentne. Keď sa rozhodol, svoje rozhodnutie už nemenil, neodvolal. V tom bol nekompromisný. Bez pardonu. Klubom jeho života bol Inter Bratislava, za ktorý hral 12 rokov.

Ladislav Jurkemik – Alexander Vencel spolubývajúci na reprezentačných zrazoch a Rudolf Janček ako kolega s Interu…

Pamätný bol (nielen) pre neho zápas o titul medzi Interom a Slovanom v poslednom kole ročníka 1974/1975, v ktorom žlto-čierni podľahli rivalovi 2:4. „Mnohí mi dodnes hovoria, že taký futbal v Bratislave odvtedy nevideli. Mrzelo ma, že nám titul unikol. Hrialo ma však, že sme hrali pekný futbal, pre ľudí. Hoci sme neboli takí úspešní ako Slovan, samotní fanúšikovia belasých mi v tých časoch hovorili, že Inter hrá krajší futbal ako ich tím. Bola to partia, ktorá držala spolu ako rodina a chcela niečo dosiahnuť,“ spomína 66-ročný L. Jurkemik.

Žiaľ, súčasnosť nie je pre Inter ružová. Žltočierni po dvoch rokoch pôsobenia v II. lige znova spadli do III. ligy. ,,Myslím si, že je to  škoda, že sa spojili s Trenčínom, neprinieslo im to nič dobré. Inter sa už raz popálil s fúziou s Petržalkou a teraz urobil ďalšiu chybu. To je môj názor, nech je na mňa nahnevaný hocikto. Najdôležitejší je vlastný klub, ktorý si vychováva svojich hráčov a má tam svoju krv. Ďalším veľkým nezmyslom je, že Inter stále hráva v Stupave. Kto tam bude chodiť, na jeho zápasy prídu iba najvernejší fanúšikovia! Žiaľ, dlhodobo veľkým problémom sú ihriská, ktoré v Bratislave neustále ubúdajú a kompetentní nič nerobia proti tomu,“ vraví legenda slovenského futbalu.

Slovensko v tomto roku malo v pohárovej Európe štvornásobné zastúpenie – ŠK Slovan Bratislava, DAC Dunajská Streda, Spartak Trnava a MFK Ružomberok. Z nich pokračuje v Európskej lige iba Slovan, ďalší traja už vypadli. ,,Je to obraz slovenského klubového futbalu, raz za čas vystrelí motyka a niektoré naše mužstvo sa prebojuje do skupinovej fázy Ligy majstrov, alebo Európskej ligy. Naše kluby nemajú stabilitu, hráčske kádre sa veľmi menia, za takejto situácie tréneri nie sú schopní poskladať dobré mužstvo. Každý polrok v tímoch  dochádza k veľkým presunom, 5-6 hráčov odíde a rovnaký počet príde. Na tomto všetko padá, v podstate neexistuje žiadna koncepčná práca.“

L. Jurkemik tiež nepovažuje za správne, že  v našich mužstvách je veľa legionárov na úkor  domácich hráčov. ,,Nedávno som čítal, že popredný účastník bundesligy RB Lipsko dostane pokutu za to, že v kádri nemá dvanásť hráčov nemeckej národnosti. Považujem to za správne, podľa mňa u nás by mali hrávať traja zahraniční hráči a dovidenia. Tak je to vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Nikto nie je zvedaví na cudzincov tretej kategórie. K nám chodia takí, ktorých sme učili hrať futbal, napríklad z Rakúska. Nie som fanúšik hráča, ktorí si nevie zastaviť loptu, alebo mu ujde pod nohou. Taký musí zahodiť kopačky a skončiť s futbalom. To je iba zabíjanie času. Na ligu nechodím, naposledy som navštívil pred niekoľkými rokmi zápas Slovan – Dukla Banská Bystrica, to bolo ešte na Pasienkoch. Úroveň niektorých vtedajších hráčov sa neoplatí komentovať.“

Slovensko začiatkom budúceho mesiaca čakajú v kvalifikácii ME 2020 dva veľmi dôležité zápasy, najprv 6. septembra v Trnave proti Chorvátsku a 9. septembra v Budapešti proti Maďarsku. ,,Škoda, že sa nehrá na novom Tehelnom poli, na ktorom som ešte stále nebol. Som však rád, že v októbrovom asociačnom termíne Slovensko konečne na Tehelnom poli sa v prípravnom zápase stretne s reprezentáciou Paraguaja. Mal by som teda navštíviť ten stánok, ktorý  toľko chvália. Pochodil som veľa štadiónov, podľa mňa tento je malý pre Slovensko. Keď raz budeme hrať proti Anglicku či Nemecku, kapacita nepostačí takému veľkému záujmu. Slovensko má stále šancu postúpiť na ME. Na Chorvátov musíme vyletieť, keď ich Maďari porazili, musíme to dokázať aj my. A pritom Maďarsko u nás neukázalo vôbec nič.  Nemôžeme hrať tak ustráchane ako Walese, budeme doma a pokiaľ podáme kvalitný výkon, verím, že sa zápas pre nás dobre skončí.“

Jurkemik aj nám pri našej debate zdôraznil, že keď povie pravdu, tak mnohí ľudia sú urazení.  Jeho zásadovosť, disciplína, priamosť, nároky, sa nie vždy stretli s pochopením u hráčov. Ako futbalista behal, jazdil, šmýkal sa po zadku. A to žiadal aj od svojich zverencov. Rovnako má výhrady aj k súčasným ligovým.,,Keď som nedávno od jedného hráča Trnavy počul, že za mesiac odohrali päť zápasov a že sú unavení, tak potom nech idú viete kde! Však to je choré, keby to povedal v novembri, alebo začiatkom decembra na konci jesennej časti, tak by som to pochopil. Tak potom, akú mali letnú prípravu, že sú už unavení? Jeho generácia trénerov počas kondičnej prípravy používala aj medicinbaly na získavanie sily. ,,Na dovolenke som si prečítal knihu o Zinedinovi Zidane a z nej som sa dozvedel, ako tvrdo trénoval počas pôsobenia v Bordeaux, Juventuse a v Reale Madrid.

Rovnako vo svojej knihe legenda Liverpoolu Steven Gerrard opisuje, že len tvrdým tréningom sa dá dostať na vrchol. Videl som, ako trénoval AS Rím na sústredení v Rakúsku. Hráči do kopca behali s pneumatikami, ktoré mali uviazané na chrbte a to preto, aby mali silu v nohách. Rovnako sa na silu využívajú aj medicinbaly. Súčasní hráči padajú ako hniličky a simulujú. V Anglicku by takto nemohli v živote hrať.“

Na ihrisku stále podáva zodpovedné výkony…Najvyššia slovenská súťaž Fortuna liga v porovnaní  s okolitými krajinami zaostáva v pomalšom tempe, celkovej úrovni hry a kondičnej pripravenosti. ,,V zimnej príprave sme tri týždne behali, väčšinou vo Vysokých Tatrách a v Piešťanoch.  A potom sme už pracovali iba s loptami, tréningy striedali zápasy a tak to išlo.  Hráči môžu jedine vtedy podávať špičkové výkony, keď sú perfektne pripravení aj po fyzickej stránke,“ zakončil našu debatu Ladislav Jurkemik, ktorý na ME 1980 v Taliansku prekonal v súboji o bronz nezabudnuteľnou bombou legendárneho Dina Zoffa. Gól, ktorý obletel svet. UEFA vybrala „bronzový“ gól medzi najkrajšie momenty histórie majstrovstiev Európy a dva roky bol ozdobou zvučky spravodajskej relácie Československej televízie Góly – body – sekundy.

Ladislav Jurkemik na fanklubovej akcii v Piešťanoch

Slováci v októbrovej príprave v Bratislave vyzvú výber Paraguaja

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská

Slovenská futbalová reprezentácia odohrá 13. októbra 2019 v Bratislave prípravný zápas proti 8-násobnému účastníkovi záverečných turnajov majstrovstiev sveta Paraguaju. Informácie priniesol oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

V októbrovom asociačnom termíne čaká na zverencov trénera Pavla Hapala najskôr kvalifikačný zápas o postup na EURO 2020 s Walesom (10.10.), o tri dni neskôr nastúpia slovenskí sokoli v prípravnom zápase v Bratislave, na štadióne na Tehelnom poli, proti reprezentácii Paraguaja.

Asociación Paraguaya de Fútbol (Paraguajský národný zväz) je jednou z desiatich národných asociácií Juhoamerickej futbalovej konfederácie CONMEBOL. Slovenská futbalová reprezentácia má na konte s Paraguajom jeden vzájomný zápas, reprezentačné výbery sa stretli 20. júna 2010 na záverečnom turnaji MS 2010 v juhoafrickom Bloemfonteine. Zverenci trénera Weissa podľahli v zápase skupinovej fázy na svetovom šampionáte juhoamerickému súperovi 0:2, na ihrisku sa objavili aj traja hráči aktuálneho kádra trénera Pavla Hapala – Peter Pekarík, Miroslav Stoch a Marek Hamšík.

Čas výkopu stretnutia bude upresnený dodatočne.

Októbrový duel s Paraguajom by mal byť rozlúčkový s národným tímom pre Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca. Všetci traja sa rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru.

Vladimír Strieženec má krásne jubileum

Autor: majka

OFSFR

Dnes sa krásneho jubilea 60 rokov dožíva aktívny člen fanklubu – Vladimír Strieženec.

Vladimír Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ti srdečne blahoželá a pozdravuje Ťa do slnečného Bulharska.

Vladimír je fanúšikom, ktorého na štadióne neprehliadnete a často vo fanzónach si môžete spomenúť pri pití kvalitného vínka z vlastnej výroby…

  • článok o členovi fanklubu sa bude pripravovať v blízkej budúcnosti.
  • o živote zo súkromia, ale i futbalového fandenia
  • Vladimír napríklad zabezpečoval program v Azerbajdžane

 

Štokholm ABBA múzeum

Foto: archív OFSFR

 

 

Zomrel strieborný medailista z Čile Josef Kadraba

Autor: majka

V pondelok 5. augusta vo veku 85 rokov zomrel Josef Kadraba, strieborný medailista z futbalových MS 1962 v Čile v drese Československa. Kadraba je člen Klubu ligových kanonierov, v najvyššej súťaži zaznamenal 117 gólov. Za československú reprezentáciu nastúpil 17-krát a zaznamenal deväť presných zásahov. Na úspešnom svetovom šampionáte v Čile sa do listiny strelcov zapísal v semifinále proti Juhoslávii. S futbalom začínal v Rakovníku, v roku 1957 prestúpil z pražskej Sparty do SONP Kladno a v roku 1965 do Slavie Praha. V roku 1967 išiel pracovať do Viedne, odtiaľ sa však po päťročnom legálnom pobyte nevrátil a neskôr ho preto v neprítomnosti odsúdili na dva roky odňatia slobody.

Gratulujeme k 80-tke – Fanklub

Ako si na Kadrabu spomína Jozef Štibrányi, ktorý s ním hral na MS 1962 v Čile? ,,S Kadrabom som sa spoznal ešte predtým, ako sme sa stali v reprezentácii spoluhráčmi. Najprv hrával v Kladne a potom za Slaviu, takže stretávali sme sa v ligových zápasoch. Niekoľko zápasov sme spolu odohrali za ČSSR. Vrcholom bol pre nás najprv postup na MS do Čile a potom neskutočná víťazná cesta až do finále. Bol v základnom kádri, hral aj vo finále proti Brazílii. Najviac sa kamarátil s Tomášom Pospíchalom. Naša čilská partia bola fantastická, všetkých 18 hráčov vedelo hrať výborne futbal. Josef bol výborný chalan, spoločenský typ, pokojný aj vtipný, vedel dávať góly. Najhoršie je na tom, že už veľa kamarátov z Čile odišlo na druhý svet. Prakticky na Slovensku som už jediný hrajúci Čilan, ktorý ešte žije, lebo Titus Buberník na MS nehral. Žiaľ, v Čechách si ma vážia viac ako na Slovensku. Nedávno ma pozvali na medzištátny zápas Česko – Brazília, som v sieni slávy českého futbalu a českého športu.“

Jozef Štribrányi obrátil svoju pozornosť aj na ostro sledovaný kvalifikačný zápas ME 2020 Slovensko – Chorvátsko, ktorý je na programe 6. septembra v Trnave. ,,Zo SFZ mi poslali oznámenie, že sa mám nahlásiť na stretnutie. To je taký problém, aby som dostal doživotný VIP vstup? Ešte horšie je, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie dostal na tento súboj o polovicu lístkov menej. Pritom viacerí jeho členovia by si zaslúžili mať lístky zadarmo za to, koľko zápasov slovenskej reprezentácie navštívili v zahraničí a koľko tisíce eur už minuli na tieto výjazdy. Alebo v najhoršom prípade by mali mať vstupenky prednostne. Žiaľ, tie však dostanú ľudia, ktorí chodia na futbal možno raz za uhorský rok,“ zakončil našu debatu Jozef Štibrányi.

Pre fanklub je to smutná správa…Odišiel ďalší s tých, s kým mal OFSFR priateľský vzťah. Hráč, s ktorým sme  sem tam prehodili zopár slov aj počas roka. Mal veľmi chorú manželku pre ktorú sa obetoval a na  niektoré podujatia nemohol prísť z Viedne. Naposledy sme sa mali stretnúť vo Viedni po tenise, ktorý aj v pokročilom veku rád hrával. Škoda nemohol som a teda aj zopár fanklubových zberateľských kariet zostalo navždy nepodpísaných.  Zostane azda iba pohľadnica, ktorú nám zaslal ako ospravedlnenku za  neúčasť na podujatie Čilanov v Bernolákove 2012. Roman Táborský.

Adolf Scherer – Nimes – Francúzsko

Adolfa Scherera veľmi zarmútila správa o úmrtí Josefa Kadrabu, na druhej strane bol veľmi rád, že sa mohol na chvíľu s nami porozprávať. ,,Kadraba bol odo mňa starší takmer o päť rokov, dal mi viaceré rady do života, veľmi dobre som s ním vychádzal. V reprezentácii sme si výborne rozumeli. Mal dres s číslom 10, ja 8, bol pre mňa vzorom na ihrisku i mimo neho. Samozrejme, najkrajšie spomienky mám na neho na MS v Čile 1962. V prvých zápasoch nehrával, ale potom skvelý tréner Rudolf Vytlačil mu dal príležitosť a Kadraba bol súčasťou základnej zostavy v ťažkých zápasoch proti Maďarsku, Juhoslávii a vo finále proti Brazílii prihral na vedúci gól Masopustovi. Mimochodom, nad Juhoslávio u sme vy hrali 3:1, dal som dva góly a Kadraba jeden. Tento šampionát bol pre nás neskutočný, lebo sme vytvorili fantastickú partiu. Vytlačil bol skutočne trénersky mág, dokonalý psychológ,“ povedal nám Adolf Scherer a potešil nás, že zrejme už na budúci mesiac príde na Slovensko a veľmi rád by sa v Bratislave stretol s fanklubákmi.

Foto: Archív OFSFR

 

Lístky na Slovensko – Chorvátsko boli vypredané za štyri hodiny

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská

Vstupenky na zápas kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy vo futbale medzi Slovenskom a Chorvátskom, ktorý sa uskutoční 6. septembra v Trnave, sú už vypredané. Stretnutie proti vicemajstrom sveta z vlaňajšieho šampionátu v Rusku, v ktorých drese by sa mal predstaviť aj úradujúci najlepší hráč sveta Luka Modrič z Realu Madrid či ďalší skvelý záložník Ivan Rakitič z FC Barcelona, vyvolal medzi fanúšikmi obrovský záujem. Lístky v cenách 28 a 52 eur sa 1. augusta vypredali v priebehu štyroch hodín.

,,Do predaja išlo 14 300 lístkov a k ním treba ešte pripočítať vstupenky pre chorvátskych fanúšikov. Zvyšné sú v zmysle reglementu UEFA určené pre FIFA, UEFA, partnerov a sponzorov na základe zmlúv, pozvaných hostí SFZ, členov Siene slávy SFZ, bývalých reprezentačných trénerov či internacionálov. Ďalšie miesta z kapacity štadióna sú blokované pre zástupcov médií, pre útvary talentovanej mládeže, výhercov Školského pohára, ako aj detskú eskortu,“ uviedla pre denník Šport riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Monika Jurigová.

Chorváti dostali od SFZ 1800 vstupeniek do sektora hostí, ktorého kapacitu z bezpečnostných dôvodov znížili. K dispozícii budú mať aj 250 lístkov prvej kategórie. Fanúšikovia, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť si vstup na zápas, budú mať šancu počas prípadného neskoršieho dopredaja. ,,Momentálne ešte prebiehajú partnerské opcie a v prípade, že nebudú využité, budú vstupenky postúpené do voľného predaja. O dopredaji budeme informovať prostredníctvom web stránky futbalsfz.sk,“ doplnila Jurigová.

Panenko Marie Podsrpenská – vidíš to? Výlet s filmovou tématikou…

Autor: majka

OFSFR – BAYERN#RIVVIS – Audi Cup 2019

od vyslaného redaktora Gabriela Tanušku.

Trochu sme sa zdržali následkom malého nedorozumenia medzi šoférmi a prvými cestujúcimi. Po zastávkach vo Veľkom Orvišti, Piešťanoch, Zelenči a Bratislave Tomášikovej sme vyrazili na cestu cez Českú republiku do prvej zastávky v Holašoviciach, kde sa natáčali aj zábery z filmu Babovřesky. (hlavná časť filmu však v Dobčiciach)

Tam sme dorazili asi o 8.15. Všade všetko pozatvárané, obchody a dvory sa otvárali až o deviatej. Ale v jednom dvore sa dali kúpiť raňajky a káva, čo sa aj využilo a na prehliadku neveľkej typickej českej barokovej dedinky zapísanej v dedičstve UNESCO to stačilo.  Odtiaľ sme už išli do pútnickej dedinky Podsrp, ktorá sa spomína vo filmoch Slunce, seno a…. .

Tam na nás čakal miestny člen cirkevnej rady, ktorý nám sprístupnil kostol a urobil výklad o ňom a o dejinách pútneho miesta.
Potom už nás čakala dlhšia cesta do Nepomuku, rodiska sv. Jána Nepomuckého. Tam sme už prišli už o niečo skôr, takže ešte aj v reštaurácií sme museli chvíľu čakať na objednané menu. Na prehliadku samotného mestečka Nepomuk to nestačilo, rozhliadli sme sa po ňom len z priestranného námestia a neskôr zo Zeleného Hradu. (Zámek Zelená Hora)

Tam sa natáčal film Černí baroni. Milá a ochotná pani sprievodkyňa sa nám snažila ukázať a vysvetliť, čo sa len dalo. V kaplnke, ktorá v čase PTPákov slúžila ako učebňa nám ukázala miesto kde bol namaľovaný Jan Žižka so samopalom i neskôr kanceláriu majora Teraskyho. Vodila nám po izbách, ktoré kedysi bývali vyzdobenými, ale temer všetky niesli ťažké stopy neblahého obdobia kasární pomocných praporov i ruských vojsk. Pani bola veľmi usilovná a museli sme ju trošku skrátiť, aby sme mohli prísť na čas do mesta Rothenburg ob der Tauber v Nemecku, kde sme mali ubytovanie v dvoch hoteloch. Niektorí využili ešte čas na zbežnú obhliadku mesta, aby mohli ostatným poradiť, kam majú ísť a na čo sa zamerať. Iní sa išli najesť a dať si piva z veľkých litrákov a nechať nohám odpočinúť. V noci pršalo a bola obava, či bude môcť byť prehliadka tohoto rozprávkového mestečka, hmýriaceho sa turistami hádam zovšadiaľ , v ktorom sa nakrúcali filmy o Harry Potterovi.
Po obede už nasledovala cesta do Mníchova Allianz Areny na samotný Audi cup. V úmysle sme mali navšíviť aj tréningový campus Bayernu, ale kvôli začínajúcim prázdninám v Bavorsku a dvom zápcham sme boli radi, že sme chytili začiatok prvého zápasu Real – Fenerbahce. Niektorým sa ale ani to nepodarilo. Pani mala väčšiu kabelku a neoblomná kontrolórka pri vstupe ju nepustila, kým ju nedala do úschovne, pred vstupom. Príjemnejšie už ale bolo, že keď sme vstupovali do hľadiska a hľadali svoje miesta, prišiel ťažšie stúpajúcej panej na pomoc stewart, ktorý ju odviedol až na miesto. A to sa zopakovalo aj keď išla cez prestávku na toaletu. V hľadisku bolo veľa ľudí zo Slovenska, Čiech, ale hlavne Turkov. Ani taká masívna podpora ale nestačila na Real. Ten vyhral  5:3 a obsadil tretie miesto. V druhom stretnutí mal Bayern masívnu podporu. Nastúpil ale temer so všetkými rezervistami a Tottenham mal v zostave vačšinu hráčov základnej zostavy. Toto sa odrazilo aj na skóre 2:0 v jeho prospech. V druhom polčase sa karta otočila a Bayern po nasadení svojich es a striedaniach Tottenhami vyrovnal na 2:2 a rozhodovali penalty. Tu bol anglický tím úspešnejší a trofej získal.
Ešte jeden zaujímavý postreh z Areny. V druhom zápase prišli do hľadiska hráči Fenerbahce i Realu a hneď boli cieľom záujmu mnohých fanúškov, ktorí koristili selfíčka a autogramy napriek enormnej snahe usporiadateľov zabrániť im v tom. Návrat k autobusu bol bezproblémový, ako aj odchod. Taktiež cesta naspäť prebehla bez rušivých momentov a domov sme všetci prišli v poriadku a načas.

Foto: Miloš Kopča

Fanklubáci aj s legendami oslávili jubileum Alexandra Vencela st.

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Počas prvého augustového piatka oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského zorganizoval ďalšiu parádnu akciu. V známej bratislavskej vinárni u Matyšáka Alexandrovi Vencelovi st. zagratuloval k jeho 75. narodeninám. Toto stretnutie bolo umocnené aj tým, že víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970 a majster Európy z Belehradu 1976, si so sebou priviedol ďalších viacerých spoluhráčov, všetko skutočné legendy, ale aj veľkých priateľov.
,,Som veľmi rád a nadšený, že medzi nami môžem privítať Alexandra Vencela st. Zároveň k sebe volám Lacka Jurkemika a Rudka Jančeka, aby sme zagratulovali nášmu oslávencovi. Viacerí už, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Ján Pivarník a ďalší poznáte, aký máme rituál pri takýchto oslavách. Som veľmi rád, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie vám môže touto cestou zagratulovať k významnému jubileu. Skvelé úspechy pána Alexandra Vencela st. netreba predstavovať, každý o nich vie. V mene fanklubu vám želám veľa zdravia, šťastia, božieho požehnania, aby sme sa takto naďalej pri rôznych príležitostiach stretávali,“ povedal Roman Táborský.

,,Ďakujem vám veľmi pekne, som skutočne dojatý, ani neviem k tomu povedať jedno-dve slovíčka. Veľmi si od fanklubu vážim, že mi pripravil takú peknú oslavu a že som sa v celkom dobrom zdraví dožil 75 rokov. Viete, takmer všetci čo sme tu, máme už nejaký vek. Ani neviem, či sme ešte spoluhráči, lebo už ani karty spolu nehrávame, ale v každom prípade si vážim každú chvíľu, keď sa stretneme pri nejakej príležitosti. A dúfam, že nie je to posledný raz, že sme takto spolu,“ vraví Alexander Vencel st. Oslávenec dostal darčekový kôš, od Rudka Jančeka kvalitné víno a fanklubácky šál, ktorý mu odovzdal Peter Špilák. Zároveň sa Alexander Vencel st. stal 800. členom fanklubu.

Čo si myslia o Alexandrovi Vencelovi niektorí jeho spoluhráči? ,,Poznáme sa spolu už od dorastu, odvtedy sme s menšími prestávkam stále spojený so Slovanom. Sme zrejme jeho najdlhšie slúžiacimi hráčmi. Pôsobili sme spolu teda nielen v A-mužstve, ale už aj v mládežníckych kategóriách a po skončení kariéry na trénerských postoch. Na Šaňa Vencela mám iba tie najlepšie spomienky, lebo to bol výborný brankár a tiež skvelý človek,“ hovorí elegantný stredopoliar Ivan Hrdlička, ktorý v Slovane má na starosti prípravku.

Na oslave bol aj Ladislav Jurkemik, bývalý dlhoročný hráč Interu, teda veľký rival Slovana. ,,So Šaňom Vencelom som býval na reprezentačných zrazoch. Väčšinou som na nich bol sám z Interu a keď slovanisti prišli v nepárnom počte, tak sme boli spolu na izbe. Mám na neho dobré spomienky, sme kamaráti, potvrdzuje to tiež, že keď písali o Vencelovi knihu, tak sa mňa na neho pýtali. A aj toto pozvanie na jeho oslavu narodenín o niečom svedčí. Vyhovujeme jeden druhému, lebo sme slušní a korektní ľudia. Proti sebe sme zohrali veľa zápasov, pochytal mi niekoľko pekných striel. Dal som mu však aj niekoľko gólov, napríklad ten prvý v pamätnom zápase o majstra ČSSR v roku 1975, v ktorom Slovan na Pasienkoch pred 30 000 divákmi vyhral nad Interom 4:2. Aj na Tehelnom poli som ho niekoľkokrát prekonal. Bol to však výborný brankár, s tou jeho postavou mu bolo ťažko streliť gól. Som teda rád, že si ma vážia aj ľudia z najväčšej konkurencie,“ vraví niekdajší výborný stopér Ladislav Jurkemik.

,,Šaňo Vencel formoval našu obranu v dobrom aj v zlom. Tento skvelý brankár a človek pristupoval k svojim tréningovým povinnostiam nesmierne zodpovedne a my sme sa od neho učili všetko možné. Stále udržuje kontakty so Slovanom, som veľmi rád, že som bol súčasťou výborného mužstva. Vtedy bola iná doba ako je teraz, zostali nám však na ňu krásne spomienky. Teším sa z nového štadióna na Tehelnom poli a tiež z toho, že súčasné vedenie Slovana nás berie už vážnejšie a máme svoje miesta aj s menom. Vo VIPII sa pravidelne stretávame a debatujeme o futbale,“ myslí si nekompromisný obranca Peter Mutkovič.

,,Na Šaňa Vencela si dobre pamätám, keď k nám do Slovana prišiel. Bol som už vtedy starší kozák, v bráne sa začal striedať s Vildom Schrojfom. Postupne zapadol do klubu a mužstva a stal sa jeho obrovskou súčasťou. Svoje nesporné kvality dlhé roky ukazoval v klube a aj v reprezentácii. Myslím si, že naša generácia urobila veľmi dobré meno Slovanu, považujem ju za najlepšiu v jeho histórii. Chodím na každý ligový zápas, v súčasnom tíme belasých mi chýba oveľa viac odchovancov a Slovákov. Títo súčasní legionári by si za čias trénera Jima Šťastného určite pod jeho vedením nezahrali,“ vraví Ľudovít Cvetler, držiteľ striebornej medaily z OH 1964 a víťaz PVP z roku 1969.

,,Som veľmi rád, že som šesť rokov pôsobil v Slovane. Teší ma tiež, že tu vidím deviatich mušketierov zo slávneho finále PVP proti FC Barcelona. My sme úplne iná škola, ako súčasná, taká stará, ale dobrá. Naša generácia nehovorila do vetra, svoje umenie ukazovala na ihrisku. Alexander Vencel dlhé roky potvrdzoval veľké umenie, patrí mu moje ohromné uznanie. Takisto bol výborný spoločník v kabíne. Zažil som veľa brankárov, aj takých, ktorí tomu druhému nepomohli. Naopak, Šaňo aj v pozícii prvého gólmana bol vždy nápomocný svojim náhradníkom. Pôsobil na nich ako nejaký učiteľ, nebál sa o svoje miesto, je to férový a čestný človek,“ hovorí Ján Pivarník, majster Európy z roku 1976.

,,Na ,,Šaňa“ Vencela mám výborné spomienky, hrávať s ním bola pasia. Z brány nás skvele dirigoval, hoci niekedy sme sa aj hecovali. Vždy sme išli do zápasu vyhrať a aj preto sme žali úspechy na domácej a medzinárodnej scéne. Okrem zisku PVP sme vyhrali Československý pohár a v roku 1970 sme sa stali aj majstri ČSSR. Som veľmi rád, že som mal šťastie na výborných brankárov. Prvým bol Vildo Schrojf, s ktorým som začal hrávať po príchode do Slovana a druhým bol Šaňo. Takže bola to pre mňa česť, že v bráne boli takí velikáni,“ spomína pravý obranca Jozef Fillo.

,,Keď sme s bratom prišli do Slovana, tak sme Šaňovi na začiatku vykali. A to aj napriek malému vekovému rozdielu. Postupne sme si sadli a zažili sme spolu veľa veselých príhod. Aj sme mu niečo vyviedli, ale nikdy sa neurazil. Vždy bol rodinný typ, je to príjemný a fajn človek. Patril medzi najlepších brankárov československej histórie, akurát mal smolu, že práve v jeho dobre chytal Ivo Viktor. Rád som sa pozeral na jeho brankársky štýl, vždy mi imponoval,“ vracia sa k spomienkam Jozef Čapkovič. Mimochodom, je jediným slovenským futbalistom, ktorý bol priamym aktérom pri zisku titulu majstra Európy aj Pohára víťazov pohárov.

Na oslave sa zúčastnili Alexander Vencel st., Jozef Vengloš, Juraj Vengloš, Ľudovít Cvetler, Peter Mutkovič, Ján Čapkovič, Jozef Čapkovič, Ľudovít Zlocha, Bohumil Bizoň, Ján Beniak, Ladislav Jurkemik, Ján Pivarník, Jozef Filo s manželkou, Ivan Hrdlička, Michal Sokol, za fanklub to boli Roman Táborský, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Kubica.
Alexandra Vencela st. celý život sprevádzala pokora a skromnosť, mnohí súčasní hráči by si od neho mali zobrať príklad.

OFSFR – ďakuje všetkým členom fanklubu, ktorí podporili nezištne … –  za možnosť zorganizovať uvedené podujatie. Venované legandám futbalu  na Slovensku.

Foto: Milan Valko

Jastrabi z Tehelného poľa – mali malú dušičku, cieľ a sen zvíťaziť v Bazileji

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

V bratislavskej Redute za účasti osobností mnohých futbalových legiend a na pozvanie vydavateľa Júliusa Šefčíka sa uskutočnil krst knihy autora Mojmíra Staška – Jastrabi z Tehelného poľa. Prišli všetci účastníci mužstva víťazov z PVP, až na Alexandra Horvátha. Zároveň prišli kamaráti zo Spartaka Trnava, čo bolo viac – krát spomenuté. Na ihrisku išlo o život, ale mimo neho si mali čo povedať a boli priatelia. Rok 1969 bol neuveriteľne úspešný a zrejme sa už ani nikdy nezopakuje, čo sa týka klubových úspechov.

moderátor a vydavateľ

Program moderoval Ľuboš Hlavena a krstných otcov knihy Karola Dobiaša a Alexandra Vencela sa nezabudol spýtať na krásne emotívne pocity.

legendy z Bazileja

Po krste knihy nasledovala autogramiáda pre prítomných. Podujatie bolo organizované pre úzky okruh rodinných  priateľov hráčov a pozvaných vydavateľa. O to viac nás potešilo členov Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pozvanie medzi tvorcov najúžasnejších úspechov nášho futbalu na klubovej úrovni…

faklubáci

Na podujatí boli k dispozícií k fotografovaniu veľmi cenné zberateľské kúsky z finále FC Barcelona – ŠK Slovan Bratislava…

Vlajky, dres zo zápasu Alexandra Vencela, lopta z finále, zlatá medaila, hodinky…

artefakty s nevyčísliteľnou hodnotou

podpisy

Foto: Eleonóra Szombatová

 

 

Tradičný výlet Bayern&Rivvis – tentoraz filmová téma a futbal

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Program výletu pre fanklubákov FC Bayern a OFSFR.

30.07.2019

Holašovice – pamiatka Unesco – selské baroko / Film Babovřesky.

Podsrp – Podnetom ku vzniku pútnického miesta bol  nález sochy Panny , ktorá stávala na strakonickom moste a ktorú pri povodni v roku 1718  strhla voda. Roľník, ktorý sochu našiel, ju postavil na svojom poli a  vyhotovil prístrešok.
Ihneď začali putovať veriaci z širokého okolia, ktorí u Panny Márie hľadali pomoc. V roku 1749 postavili kaplnku a v roku 1766 pre veľký nápor pútnikov musela byť rozšírená. Film Slunce, Seno…Panenko Marie Podsrpenská vidíš to?

Zámok Zelená hora. Postavený v trinástom storočí na mieste bývalého kostola. Hrad patrí k veľmi významným pamiatkam histórie i keď v súčasnosti sa o jeho zlepšenie stavu stará obec Klášter. Zámok už významne stratil zo svojho interiéru a prehliadky sú iba na vyžiadanie. Kedysi na ňom bola uchovávaná česká Svätováclavská koruna a má veľa historických zaujímavostí a jednou z nich je aj pobyt technického práporu… Film Černí baróni.

31.07.2019

Rothenburg ob der Tauber  – historické bavorské mesto na populárnej Romantickej ceste. Film Harry Potter.

Audi Cup 2019 / Campus FC Bayern Mníchov

/FC Bayern Mníchov, Real Madrid, Tottenham Hotspur, Fenerbahce Istambul/

Už budú iba spolu Adam Doktor + Jarmila Slováková

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Fanklub má vo svojich radoch veľa manželských párov. Mnohé sú s dlhoročnou skúsenosťou a praxou… Na sviatok Cyrila a Metoda sa vo Veľkom Orvišti v kostole Nanebovzatia Panny Márie sa odhodlali na spoločný život a s prísľubom žiť spolu, ale i s futbalom na celý život Adam Doktor z Veľkého Orvišťa a Jarmila Slováková z Trnavy.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene jej členov srdečne gratuluje a praje veľa krásnych spoločných chvíľ a veľa úspešných futbalových zážitkov a víťazstiev v rodinnom živote. Rodina Doktorová je futbalovo naladená a predovšetkým mama Eva ide všade kde futbal prináša radosť…od dedinského, reprezentačného, alebo svetového klubového.

Fanklub venuje aspoň malú pozornosť v podobe dvoch vstupeniek podľa ich výberu na zápas našej  reprezentácie…

Ján Fülöp oslavuje krásne životné jubileum 70 rokov

Autor: majka

V pondelok 1. júla sa Nitran Ján Fülöp, ktorý zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí, dožil významného životného jubilea 70 rokov. Klubom jeho srdca je FC Nitra, ale uplatnil sa aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie.

Ján Fülöp od rannej mladosti v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde hrali krajskú súťaž. Vojenčinu absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej napríklad urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov.

Hneď po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie v roku 2010 sa stal jeho členom. V tomto združení je aj jeho syn i vnuk, s nimi tiež navštevuje stretnutia našej reprezentácie. S manželkou bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne im za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Takže zhrnuté a podčiarknuté, Ján Fülöp navštívil veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním naďalej stále stretávali na futbalových ihriskách a zápasoch slovenskej reprezentácie.

Vášnivý zberateľ Velimir Adžić má obdivuhodnú kolekciu suvenírov

Autor: admin

Velimir Adžić, chorvátsky občan a rodák zo Splitu ponúka veľmi zaujímavý životný príbeh. Podľa jeho názoru bývalá Juhoslávia sa v roku 1990 rozpadla veľmi hnusným spôsobom, keď politici spôsobili zbytočnú vojnu medzi Srbmi a Chorvátmi. Žiadna nenávisť medzi týmito národmi nebola, to len medzi ľuďmi, ktorí prahli po moci.

,,Už je to roky našťastie za nami, aj medzi Srbmi mám veľa priateľov z oblasti športu. Keďže som sa narodil telesne postihnutý, lebo mám obojstranné vykĺbenie bedrových kĺbov, tak som hľadal možnosti, ako sa zapojiť do športového diania. Preto som si vybral potápanie a záľubu som našiel aj vo vodnom póle, ktoré som hrával do 19 rokov. V tom čase som aj študoval ekonómiu. Moji rodičia hrali basketbal a otec ešte aj hádzanú, keď som mal 13 rokov bol som na zápase Hajduku Split a odvtedy som jeho veľkým fanúšikom. Zbieram rôzne jeho odznaky a vstupenky zo zápasov. Vyrastal som v čase zlatej generácie tohto klubu, lebo jeho dres obliekali viacerí výborní hráči, ako Jerkovič, Šurjak, Buljan, Oblak a ďalší. V roku 1974 na MS v Nemecku mala Juhoslávia z 23-členného kádra deviatich hráčov z Hajduku,“ vraví 59-ročný Velimir Adžić.

Velimirov otec bol aj hádzanárskym rozhodcom, tak išiel tiež v jeho šľapajách, lebo od roku 1979 do roku 1991 pískal druhú juhoslovanskú ligu. Takisto sa štyri roky staral o ženské hádzanárske družstvo Dalma Split. Vojnu prežil v rodnom meste a ako dobrovoľník šesť mesiacov autom v noci bez osvetlenia rozvážal muníciu. Našťastie sa mu nič nestalo, rovnako ani jeho najbližším. ,,Pravda, boli to ťažké časy. Keď v roku 1992 Goran Ivaniševič hral semifinále Wimbledonu proti Borisovi Beckerovi kvôli výpadku elektriny sme nemohli pozerať tento zápas,“ spomína ďalej Velimir Adžić.

Velimir Adžić začal pracovať v najsilnejšej banke v Dalmácii, bol šéfom pobočky na letisku v Splite. Pri športe bol však stále, lebo sa stal tajomníkom miestneho hádzanárskeho zväzu. Takisto spolu s kamarátom založili firmu s autopožičovňou. Neskôr začal pracovať v poisťovni Allianz, kde je dodnes. A ako sa dostal na Slovensko? ,,Stále mám byt v Splite a dom pri mori. V roku 2000 prišla na dovolenku do Chorvátska istá žena. Bližšie sme sa spoznali, veľmi dobre sme si sadli. Stala sa mojou manželkou a od júna roku 2008 žijem trvalo na Slovensku. Potom sa mi naskytla možnosť pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá ratanovým nábytkom. Lenže v roku 2009 vypukla svetová ekonomická kríza, zavreli svoje pobočky. Oveľa horšie však bolo, že v roku 2009 som ochorel, zistili mi rakovinu semeníkov, ale vďaka kamarátom, ktorých som spoznal cez zberateľstvo, mi veľmi pomohli. Po istom čase som sa úplne vyliečil, hoci zo začiatku to so mnou veľmi zle vyzeralo.“

Velimir Adžić sa cez známych zberateľov dozvedel o oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho členom je od roku 2013 a na domácej pôde videl veľa zápasov slovenskej reprezentácie. ,,Pokiaľ nehrá v tom čase aj Chorvátsko, tak väčšinou vždy idem na stretnutia Slovákov. Vo fanklube som sa zoznámil s viacerými úžasnými ľuďmi. Minulý rok som bol na MS v Rusku, bol to fantastický zážitok. Troška sa aj pochválim, že na finále Francúzsko – Chorvátsko v Moskve som zohnal štyri vstupenky pre našich fanklubákov.“

Mimochodom, Velimir Adžić je považovaný za najväčšieho zberateľa suvenírov chorvátskej reprezentácie. Z doterajších 296 zápasov futbalistov v ,,šachovnicových“ dresoch mu chýba iba 14 vstupeniek. Vo svojej kolekcii doma má viac ako 3500 vstupeniek z futbalových stretnutí a odkedy žije u nás, tak zbiera aj vstupenky slovenskej reprezentácie. Keď v septembri bude hrať Chorvátsko kvalifikáciu ME 2020 v Trnave proti Slovensku, tak ľudia z tamojšieho zväzu prídu k Velimirovi na návštevu, lebo má také niektoré suveníry, ktorými nedisponuje ani zväz.

,,Mám na čo spomínať, lebo som navštívil viaceré najväčšie podujatia a na vlastné oči som videl dva najväčšie úspechy Chorvátskej reprezentácie. V roku 1998 na MS vo Francúzsku to bol zisk bronzových medailí a na MS v Rusku 2018 strieborných medailí. V roku 2016 na ME vo Francúzsku som fandil dvom tímom – Chorvátsku a Slovensku, keď obidvaja postúpili do osemfinále. Bol som tiež na ME 2004 v Portugalsku, 2008 v Rakúsku a 2012 v Poľsku. V roku 2006 som navštívil MS v Nemecku. Takisto zbieram bulletiny z finálových zápasov MS a ME, Ligy majstrov, Európskej ligy, Superpohára a rovnako aj všetky vstupenky. Z finálových turnajov MS a ME je to od roku 1996. Mám aj okolo 4000 odznakov, zbieram aj vlajky, plakety a medaily. Je to teda obrovská kolekcia rôznych suvenírov. Najviac z nich si cením a mám ich aj v trezore uložené, sú všetky trofeje od bývalého reprezentanta Ivana Buljana. Dal mi ich u neho doma v Splite v roku 2003. Tento výborný stopér hrával za Hajduk, potom pôsobil v Hamburgu, New York Cosmos, kde sa stretol s Pelém,“ zakončil našu debatu Velimir Adžić.

Azerbajdžan potešil nielen futbalovým výsledkom

Autor: majka

OFSFR – Baku

Azerbajdžan a Baku majú čo ponúknuť. História, ale aj súčasnosť majú čím očariť turistov a po rozpade ZSSR nabrala krajina v mnohom pozitívny smer a vlastnú tvár a to nielen ekonomicky.

Fanklub ďakuje všetkým, ktorí sa akýkoľvek spôsobom pričinili o bohatý program, alebo aj prišli na futbalový zápas a bolo nás vidieť aj počuť…

Krásne mesto – parky, fontány, múzeá, architektúra …Našli sme tu aj Slovákov. Mohli sme si zahrať futbal u Saleziánov.

 

Výlet do vinárskych závodov a celý pondelkový program – organizoval Vladimír Strieženec

Hamšík má po prekonaní rekordu úžasné pocity

Autor: admin

Rekordný „nástrel“ Róberta Vitteka dlhý čas odolával, aj keď bolo zrejmé, že ho skôr či neskôr Marek Hamšík prekoná. Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie to dokázal v utorkovom zápase E-skupiny kvalifikácie EURO 2020 na pôde Azerbajdžanu, keď sa na víťazstve 5:1 podieľal dvoma zásahmi. Boli to jeho góly s poradovými číslami 23 a 24, tým druhým sa osamostatnil na čele historickej tabuľky strelcov slovenského národného tímu, z čoho mal prirodzene veľkú radosť.

,,Veľmi ma to potešilo. Sú to úžasné pocity. Niečo také sa nestáva každý deň, takže si to nesmierne vážim. O niečom takom som ani nesníval, a tak som veľmi rád, že sa mi niečo také podarilo,“ podelil sa 31-ročný špílmacher o svoje pocity po prekonaní rekordu. Duel s Azerbajdžanom mužstvo pod jeho taktovkou zvládlo výsledkovo i herne. ,,Myslím si, že sme zaslúžene zvíťazili. Ukázali sme veľkú silu a podľa mňa sme odohrali jeden z najlepších zápasov v reprezentácii. Od začiatku sme diktovali tempo a už v prvom polčase sme dokázali streliť tri góly. Veľmi nás to teší, pretože sme získali cenné tri body do tabuľky.“

Dôležité bolo „načať“ súpera čo najskôr, gól Stanislava Lobotku v 8. minúte padol vhod. ,,Určite je to dôležité. Takéto zápasy treba čo najrýchlejšie zlomiť, aby súper nekládol až taký odpor. Začali sme zostra a ako som povedal, diktovali sme hru. Chceli sme si Azerbajdžancov rozťukať a trošku ich otvoriť. Myslím si, že rýchlym sklepávaním lôpt sa nám to darilo. Hrali sme rýchlo a kolmo, cez stred sme si dokázali vytvárať šance. Veľmi ma teší hra, ktorú sme predviedli,“ dodal Hamšík.

Jeho gól na 3:1 z 30. minúty bol výstavný, keď strelou spoza šestnástky postavil súperovho brankára do role štatistu. ,,Schuti som si zahral, mal som z toho radosť a myslím si, že to bolo vidieť. No nielen ja, všetci sme si schuti zahrali. Bol to naozaj veľmi dobrý výkon. A môj gól na 3:1? Určite by som ho zaradil do top trojky, ale ‚Kucov‘ bol ešte krajší, to musím uznať,“ dodal so smiechom Hamšík. Slováci v Baku splnili trojbodový cieľ, v septembri ich čaká náročný dvojzápas s Chorvátskom a Maďarskom. Pre väčšinu hráčov nasleduje zaslúžený oddych a dovolenky, to však nie je prípad Hamšíka. ,,Museli sme tu uhrať tri body. Tak sa aj stalo. V septembri to bude nesmierne náročný dvojzápas. Teraz však po tých dlhých sezónach treba naozaj ‚vypnúť‘. Ja síce veľmi oddychovať nebudem, ale urobil som si tu chuť a radosť, takže sa vrátim dobre naladený do Číny, kde pokračuje ligová súťaž.“

Rebríček hráčov s najvyšším počtom gólov za slovenskú reprezentáciu:
24 – Marek Hamšík (2007-); 114 zápasov
23 – Róbert Vittek (2001-2016); 82 zápasov
22 – Szilárd Németh (1996-2006); 59 zápasov
14 – Marek Mintál (2002-2009); 45 zápasov a Miroslav Karhan (1995-2011); 107 zápasov
13 – Adam Nemec (2006-2018); 42 zápasov a Stanislav Šesták (2004-2016); 66 zápasov
12 – Peter Dubovský (1994-2000), 33 zápasov
11 – Róbert Mak (2013-); 54 zápasov

Jordánsko pred zápasom vo fanzóne slovne zhodnotí Jozef Štibrányi

Autor: majka

OFSFR – Trnava

Predzápasová fanzóna so slovnými príspevkami sa uskutoční na obvyklom mieste a začiatkom od 18.00 hod. Hostia Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt…

Suveníry – Odznak k zápasu a cenné zberateľské karty s podpisom Vojtech Masný, Alexander Horváth a Jozef Masopust zo série MS 1962. V prípade záujmu Jozef Štibrányi osobná autogramiáda.

Foto: Fanklub SVK Maskot Ďury / Hapal

Škrtel, Hubočan a Nemec sa s reprezentáciou rozlúčia v októbrovom prípravnom zápase

Autor: majka

Trio niekdajších dlhoročných slovenských reprezentantov Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec si definitívne poslednýkrát oblečie na seba dres národného mužstva v októbrovom asociačnom termíne.

V ňom Slováci nastúpia doma proti Walesanom v dueli E-skupiny kvalifikácie o postup na ME 2020 (hrá sa 10. októbra, pozn.) a následne aj v jednom prípravnom zápase. Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik pred niekoľkými mesiacmi avizoval, že to bude súper zvučného mena. Následne sa v médiách objavila neoficiálna správa, že by to mohol byť Uruguaj.

,,Ešte neviem, či to bude Uruguaj. Na tento termín zatiaľ súpera nemáme. Stále je to v riešení, ale verím, že sa to v blízkom čase uzavrie. V tom prípravnom zápase po kvalifikačnom dueli s Walesom by sa mali rozlúčiť všetky traja hráči – Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec. Už som s nimi telefonoval a dohodli sa. Prejavili túžbu rozlúčiť sa z ihriska, takže týmto spôsobom im vyjdeme v ústrety,“ povedal kouč reprezentácie SR Pavel Hapal.

Prievidza oslávi storočnicu duelom tímov Kucku a Škrtela

Autor: admin

Juraj Kucka a Martin Škrtel budú v nedeľu 2. júna hlavnými aktérmi oslavy storočnice futbalového klubu FC Baník Prievidza. V tímoch dlhoročných slovenských reprezentantov nastúpia aj Dávid Hancko, Patrik Hrošovský, Igor Šemrinec, Filip Hlohovský či Andrej Pekár.

,,Som rád, že to, čo sme plánovali zhruba trištvrte roka, sa pomaly stáva skutočnosťou. V rámci osláv storočnice sa predstavia všetci ligoví aktívni hráči, ktorí si kedysi obliekali dres Prievidze, ale aj tí, ktorí kariéru nedávno ukončili,“ uviedol prostredníctvom tlačovej správy prezident FC Baník Prievidza Robert Šuník.

Kucka a Škrtel budú kapitánmi mužstiev. ,,Účasť nám prisľúbilo aj 95 percent ďalších hráčov, ktorí ochutnali našu ligu alebo zahraničie. Ak mám povedať pár mien, sú to Hrošovský, Hancko, Oršula, Hlohovský, Šemrinec a z tých, ktorí nedávno skončili kariéru, Guľa, Poliaček, Belák, Černák, Bugár a mnoho ďalších,“ dodal šéf prievidzského futbalu.

Podľa Šuníka by sa podobné akcie mali stať v Prievidzi tradíciou: ,,Už teraz sa na to veľmi teším. Verím, že to bude niečo výnimočné aj pre priaznivcov, ktorí budú mať možnosť odfotiť sa a získať autogram od fantastických hráčov. Okrem hviezdnych futbalistov sa na trávniku predstavia aj aktívni hráči FC Baník Prievidza a MFK Handlová. Okolo roku 1912 odohrali nadšenci prievidzského futbalu vôbec prvý oficiálny zápas. Bol proti Handlovej. A práve preto bude mať tento duel po x rokoch veľkú symboliku.“

Okrem Prievidze oslavuje 100 rokov aj ďalší slovenský klub Slovan Bratislava. Legendy „belasých“ pricestujú do Prievidze, kde si zmerajú sily proti domácim „starým pánom“.

Program futbalovej exhibície (nedeľa 2. júna):
10.00 FC Baník Prievidza – MFK Handlová
12.00 Starí páni Prievidze – ŠK Slovan Bratislava
14.00 Kuco team – Škrťo team

Radolského úspešná dvadsaťjednotka si zahrala v exhibičnom zápase

Autor: majka