Ikona Ikona Ikona

Verný fanklubák Róbert Lamprecht sa dožíva 60 rokov

Autor: admin

Róbert Lamprecht, jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v utorok 27. júla dožíva významného životného jubilea 60 rokov. Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

Odkiaľ si rodákom, čo robíš a venoval si sa v minulosti aj nejakému športu?

Narodil som sa v Bratislave na Kolibe. Základnú školu som navštevoval na Bajkalskej ulici a potom som sa vyučil za kožušníka. Tomuto remeslu som sa venoval do roku 1991. V tom čase nám z reštitúcie vrátili Slamenú Búdu a keďže sme štyria bratia, tak sme sa rozhodovali, čo s ňou urobíme. Nakoniec voľba padla na mňa, aby som sa stal jej majiteľom. Na rekonštrukciu tohto zariadenia som si zobral veľký úver 20 miliónov korún. V roku 2003 sme sa rozhodli vybudovať ubytovaciu časť a zariadenie premenovať na hostinec Slamená búda. V apríli 2008 sa nám podarilo stavebné práce dokončiť, spustiť skúšobnú prevádzku a tešiť sa z prvých zákazníkov. Takže celá rodina, moja manželka Janka a dvaja synovia sa staráme o tento rodinný podnik a pokračujeme v tradícii, ktorú nasmerovali moji prastarí a starí rodičia. V mladosti som sa venoval rekreačne viacerým športom, futbalu, volejbalu, basketbalu, tenisu, bicyklovaniu, korčuľovaniu, ale žiadny som nevykonával súťažne.

Tvoj syn Henrich hrával v doraste Interu aj so súčasným reprezentantom Vladimírom Weissom ml., ako hodnotíš jeho kariéru?

Jedenásť rokov som mu robil  vedúceho mužstva. Henrich hrával aj s ďalšími známymi hráčmi, Fieberom ml., Mentelom ml., či Kopčom. Trénovali ich viacerí kvalitní tréneri, ako Gabura, Bôbik a Šajánek. Bola to silná partia a keď z neho malo niečo byť, tak sa v 18 rokoch ťažko zranil. Dve operácie kolena mu ukončili sľubnú kariéru a potom sa so mnou začal venovať nášmu rodinnému podniku.

S Milošom Kopčom si vytvoril cestovateľskú dvojičku počas ktorej ste navštívili veľa zápasov slovenskej reprezentácie. Z ktorých máš najväčší zážitok?

Od vzniku fanklubu sme videli množstvo zápasov slovenskej reprezentácie doma i vonku. S Milošom však navštevujeme aj európske pohárové súťaže, anglickú Premier League a francúzsku Ligue1. Zúčastnili sme sa na ME 2016 i na ME 2020. Osobne som mal veľký zážitok z nášho víťazstva v Borisove nad Bieloruskom 3:1 v kvalifikácii ME 2016. Umocnilo ho ešte aj to, že sme leteli s našou výpravou tam aj naspäť. Veľkú radosť som mal aj z víťazstva v Luxembursku 4:2, kde sme si definitívne spečatili účasť na Eure 2016. Doteraz som navštívil 97 európskych a svetových štadiónov. Vždy si vyberieme taký, na ktorom sme ešte neboli. Takto spoznáme aj kultúru a históriu každej krajiny. Napríklad počas medzištátneho stretnutia Švédsko – Slovensko sme si s karavanom pozreli väčšiu časť Škandinávie. Boli sme na futbale v ligových súťažiach aj v Dánsku a vo Fínsku. Takto už roky chodíme len my dvaja a až na zápasoch sa stretneme s našimi fanklubákmi.

Čo všetko ponúka vaše zariadenie Slamená Búda?

Nachádza sa na bratislavskej Kolibe, štyri kilometre od centra Bratislavy. Ponúkame jedlá domácej a zahraničnej kuchyne, možnosť usporiadania rodinných osláv, firemných školení, alebo svadieb. Pripravíme všetko podľa priania. V letných mesiacoch je k dispozícii terasa, kde si môžete vychutnať napríklad studené pivko so svojou partiou. Kapacita je až 200 miest. Takisto ponúkame ubytovanie, jedná sa o 10 nadštandardných 2-lôžkových apartmánov (mini bar, TV, Internet) s možnosťou prístelky. V okolí Slamenej Búdy sa nachádza televízna veža, lanovka, lesopark, ale aj Bratislavská bobová dráha.

Myslíš si, že sa slovenská reprezentácia po nevydarenom Eure 2020 natoľko zmobilizuje, že v ďalších septembrových zápasoch kvalifikácie ME 2022 zabojuje ešte o svetový šampionát?

Som veľký fanúšik našej reprezentácie a zároveň aj zarytý optimista. Takže si myslím, že má stále šancu úspešne bojovať o účasť na svetovom šampionáte. Po Eure sa zniesla veľká kritika na trénera Štefana Tarkoviča. Tiež by som ho vymenil, podľa mňa je to druhý Laco Borbély, sú to dobrí teoretici, ale nie tréneri. Najviac mu vyčítam, že načo bral na ME Boženíka a nedoliečeného Schranza, keď ani sekundu nehrali? Chorvátsko už nie je tým, čím bolo, Rusko je síce obrovská krajina, ale má iba priemernú reprezentáciu. Slovinsko je v rankingu FIFA nižšie ako my, takže pokiaľ sa v ďalšej nominácii objavia hráči s hernou praxou, mohli by sme si to s týmito súpermi rozdať ako rovný s rovným.

Vo vašom zariadení máš aj izbu, Sieň slávy s dresmi, suvenírmi a fotografiami Ladislava Petráša. Čo nám k tomu povieš?

Na zápasy Interu som začal chodiť ako 16-ročný a navyše som býval oproti jeho štadiónu. Môj otec pracoval v Železničnom staviteľstve a v tomto podnikovom dome bolo 48 bytov. V tom čase takmer všetci chlapci od 10 do 15 rokov, bolo ich okolo 50 drukovali Slovanu, iba ja som fandil Interu. Postupne som sa s mojim idolom Lacom Petrášom zblížil. Najprv som mu vykal, teraz mu už tykám, sme kamaráti. Inter bol moja srdcovka, v Nemecku fandím Dortmundu, lebo má tiež žlto-čierne farby. Petráša považujem za najlepšieho futbalistu Slovenska v jeho histórii a aj preto som sa rozhodol zriadiť mu Sieň slávy.

V minulosti si fanklubu pomohol aj takouto formou, že sa tu uskutočnili niektoré jeho akcie, napríklad krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách?

Vždy som rád, keď môžem poskytnúť fanklubu naše priestory na usporiadanie rôznych akcií. Krst knihy Titusa Buberníka Elegán v kopačkách patrila medzi najvydarenejšie. V tomto našom zariadení pravidelne býva aj Dolfi Scherer, keď príde na Slovensko z Francúzska.

Podnikať v čase pandémie koronavírusu je ťažké, ako sa ti aj s tvojou rodinou v súčasnosti darí?

Počas pandémie sme neprepustili žiadneho z našich deviatich zamestnancov. V súčasnosti keď sa uvoľnili opatrenia sa všetko vrátilo do starých koľají. Samozrejme, naši zákazníci vyžadujú kvalitu, takže im v tomto smere vo všetkom vyhovieme. Keď bolo všetko zavreté, tak sme vydávali stravu cez okienko, robilo sa menej a naši ľudia si vybrali aj dovolenky.

K veľkému jubileu dostaneš luxusné pánske hodinky Rolex…

Celý život som po nich túžil, takže som si takýto darček vybral. Na Slovensku ich nepredávajú, najbližšie je ich dostať vo Viedni. Takže som tam zašiel, vybral som si ich, akurát háčik je v tom, že dodacia lehota je päť rokov. Znamená to teda, že hodinky dostanem najneskôr v 65 rokoch.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Robertovi Lamprechtovi blahoželá k veľkému životnému jubileu, praje mu mu najmä veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Ikona Interu Roman Kratochvíl sa rozlúčil so skvelou kariérou

Autor: admin

Roman Kratochvíl, bývalý 35-násobný reprezentant Slovenska, dvojnásobný majster a dvojnásobný víťaz Slovenského pohára, dlhoročný hráč Interu a tureckých klubov Denizlisporu a Konyasporu vo veku 47 rokov definitívne ukončil svoju bohatú a úspešnú profesionálnu kariéru. Stalo sa tak v piatok 23. júla v jeho rozlúčkovom zápase FC Jelka – Inter Bratislava. Roman v prvom polčase nastúpil za Inter, v druhom za Jelku, kde naposledy pôsobil a v 77. minúte definitívne odišiel z ihriska, keď krátko predtým na dvakrát premenil pokutový kop.

OFSR – Jelka/Milan Valko

Foto: fanklub

Do Jelky zavítali známe futbalové osobnosti. Bývalí tréneri Interu Jozef Bubenko a Karol Pecze, niekdajší dlhoročný prezident Juraj Obložinský, nový vlastník Ján Palenčár, prezident FK Jozef Barmoš, spoluhráči Romana Kratochvíla brankár Miroslav Hýll, stopér Marián Šuchančok, útočník Alias Lembakoali, či bývalí hráči a tréneri Marián Novotný a Jozef Šajánek. Medzi nimi boli aj členovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Juraj Jánošík, Peter Špilák, Ladislav Harsányi a Milan Valko.

Zápas prebehol v dobrej atmosfére, výsledok nie je podstatný, po jeho skončení nám dojatý Roman Kratochvíl povedal: ,,Moja rozlúčka sa dlhšie odkladala, napokon už som sa lúčil viackrát, ale tentoraz je to definitívne. Už som trénoval len tak, že som si bol zabehať so psom. Keď sa obzriem za svojou kariérou, tak som s ňou veľmi spokojný, hoci ako sa hovorí, vždy sa dá dosiahnuť viac. O čom som sníval, sa mi podarilo dosiahnuť. Bol som majstrom Slovenska, víťazom Slovenského pohára, hral som za reprezentáciu, pôsobil som aj v zahraničí, takže je toho viac ako dosť. Sedmička bola moja šťastné číslo, nosil som ju takmer počas celej kariéry.“

Roman Kratochvíl od zástupcov Jelky, Interu, Mira Hýlla a Juraja Jánošíka dostal dresy, rôzne upomienkové dary a tiež Pamätnicu Bratislavského futbalu.

Ako hodnotia kariéru Romana Kratochvíla, ikonu Interu, na to sme sa spýtali zainteresovaných, ktorí s ním dlhé roky spolupracovali.

Jozef Bubenko, bývalý tréner: ,,Keď som prišiel do Interu, tak som mal nejaké predstavy vybudovať kvalitný tím, ktorý sa postupne zaradí medzi absolútnu špičku našej ligy. Kratochvíl bol v mojich plánoch jeden z najdôležitejších hráčov. Moju dôveru si veľmi vážil, nikdy ma nesklamal, tento hráč mal roky stabilnú výkonnosť, vždy som sa na neho mohol spoľahnúť. Mal skvelý charakter, pritom bol veľmi skromný, pracovitý, tichší a priateľský. Najviac ma však prekvapilo, že ako obranca s ohromnou istotou premieňal pokutové kopy. Takisto som si veľmi cenil jeho univerzálnosť, bolo mu úplne jedno, na akom poste v obrane hral. Väčšinou hrával proti najlepším súperovým hráčom a dokázal si takmer vždy s nimi poradiť. Pre mňa ako trénera bolo šťastím, že som pracoval s typologicky takým hráčom, akým bol Roman Kratochvíl. Spolu sme prežili najlepšie obdobie v histórii Interu.“

Juraj Obložinský, bývalý prezident Interu: ,,Vždy som hovoril, že keby som bol tréner, tak by som chcel mať v mužstve Romana Kratochvíla. Okrem toho, že mal vynikajú ľudské a morálno-vôľové vlastnosti, tak si štandardne roky udržiaval vysokú výkonnosť. Bol spoľahlivý vo všetkých smeroch a takisto kvalitný na všetkých postoch v našej obrane. Dokázal to nielen v reprezentácii Slovenska, ale aj na zahraničnom angažmáne v Turecku, kde sa dostal do ligového výberu roka. Vydržal tam hrať takmer sedem rokov. Takže hodnotím ho, ako jedného z najlepších hráčov nielen v najúspešnejšej ére Interu, ale aj celej jeho histórii. Je obdivuhodné, že vydržal hrať až do 47 rokov, takže pred Romanom si treba dať klobúk dole.“

Miroslav Hýll, dlhoročný brankár FK Inter: ,,S Romanom bola radosť hrať, lebo bol dôsledný, nekompromisný, v podstate cez neho nikto neprešiel. Tento tvrdý a rýchly obranca mi neraz svojimi skvelými obrannými zákrokmi pomohol. Bol nielen výborný hráč, ale je to aj perfektný človek. Veľmi som si ho cenil pre jeho univerzálnosť, vedel zahrať vždy tam, kde ho tréner najviac potreboval. So svojou kariérou môže byť veľmi spokojný. Do Interu sme prišli v rovnakom čase v roku 1994. Ja som prestúpil zo Žiliny, Roman sa vrátil z hosťovania. V Interi sa začalo pracovať cieľavedome, trpezlivo a táto systematičnosť nám pod vedením náročného trénera Jozefa Bubenka vyniesla dva majstrovské tituly a dve víťazstvá v Slovenskom pohári. Inter vtedy aj predbehol dobu, lebo mal výborný skauting. Ja som mal šťastie v tom, že ma trénoval Jozef Hroš, ktorý zo mňa urobil kvalitného brankára.“

Jozef Barmoš, bývalý dlhoročný hráč a prezident FK Inter: ,,Prvý raz som sa s Romanom Kratochvílom dostal do kontaktu ako asistent trénera Mariána Novotného v ligovom doraste. Už vtedy vynikal úžasnou pracovitosťou a fyzickou zdatnosťou. Mal všetky predpoklady na pozíciu krajného, alebo stredného obrancu. S ním nikdy nebol žiadny problém, lebo vyznával disciplínu a až do konca svojej kariéry bol veľmi náročný na seba. Jemu stačilo zveriť aj najnáročnejšiu úlohu a bolo jasné, že ju splní a zvládne. Dôležité tiež bolo, že ho obchádzali zranenia a nebyť pandémie koronavírusu, tak som presvedčený, že by ešte potiahol svoju výbornú kariéru.“

Marián Novotný, bývalý hráč a tréner FK Inter: ,,Pamätám si, ako ho mamička doviedla k nám do Interu. Roman bol veľmi poctivý, poslušný a inteligentný futbalista. Už ako žiak vynikal medzi svojimi rovesníkmi a postupne sa skvelým prístupom vypracoval až na reprezentanta. Pred sebou mal nejaký cieľ a veľmi tvrdo išiel za ním. Na ihrisku ho bolo poriadne vidieť, vždy patril medzi najlepších hráčov. Na neho sa nedá povedať žiadne krivé slovo, bol to pán futbalista. Zaujímavé, že pôvodne u nás začínal ako pravé krídlo, lebo bol veľmi rýchly. Postupne, keď som ho už mal v doraste, tak sme vytvorili stopérsku dvojicu Valachovič – Kratochvíl a obidvaja to dotiahli vo svojej kariére poriadne ďaleko.“

Roman Kratochvíl si počas svojej úspešnej kariéry získal veľkú úctu, stal sa obľúbencom fanúšikov, trénerov, spoluhráčov a aj protihráčov. Nielen preto, ako hral, ale najmä z dôvodu, ako sa prezentoval. Bol to jeden z lídrov Interu a zároveň džentlmen. Futbalista, ktorý sa stále zdokonaľoval a tiež nikdy nezabúdal na to základné – zodpovedný prístup! Bol inšpiráciou, keď interisti dvakrát po sebe dvihli nad hlavy trofej za víťazstvo v lige a v pohári. Rovnako inšpiratívny bol v časoch, keď novodobému Interu pomohol úplne od piky, od piatej ligy postúpiť až do II. ligy!

 

Peter Guldan sa považuje za športovca telom a dušou

Autor: admin

Peter Guldan šport spojil s úspešným podnikaním. Zaujímavé je, že po skončení gymnázia v Senci a v Galante si urobil nadstavbu na dopravnej škole a istý čas pracoval ako výpravca vlakov. V 24 rokoch to dotiahol na najväčšiu stanicu v bývalom v Československu, Bratislava-východné nádražie. Potom na konci minulého režimu odišiel robiť do súkromného sektoru a odvtedy podniká. Viac sa dočítate v našom rozhovore.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: www.fanklub.sk

Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?

Som rodákom z Bernolákova, kde som v roku 2000 vybudoval a zrekonštruoval známu Pálenicu a od roku 2009 som majiteľom útulného Penziónu. Futbal som v tejto obci hrával do nástupu na vojenčinu a keďže som sa veľmi skoro oženil, išiel som pracovať, aby som uživil rodinu. V podstate športujem celý život, už 12 rokov spolupracujem so známym kondičným trénerom Petrom Boďom. Chodím behávať, denne prejdem aj cez 15 kilometrov. Pokiaľ môžem všade chodím peši, na prechádzkach spoločnosť mi robí môj pes. Považujem sa stále za športovca telom a dušou. Myslím si, že korona prispela k tomu, že ľudia ešte viac zleniveli, málo sa pohybujú, radšej sú doma, nemyslia na svoje zdravie.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?

Do fanklubu aj s dcérou som vstúpil krátko po jeho založení. Keďže v posledných rokoch Slovensko väčšinou kvalifikačné a medzištátne zápasy hráva v Trnave, tak som bol ich častým návštevníkom. Vycestoval som aj na stretnutie vonku, do Belfastu, Londýna. Pravda, kvôli pracovnej vyťaženosti som vynechal Euro 2016 vo Francúzsku, kde slovenská reprezentácia premiérovo štartovala. Rovnako aj ME 2020. V našom penzióne máme totiž stále veľa rôznych akcií, ani počas korony sme sa nezastavili, vždy sme niečo vymysleli, aby ľudia neboli bez práce.

Aké máš zážitky v súvislosti s fanklubom?

S fanklubom som zažil väčšinou dobré chvíle, nepríjemná sa viaže na Belfast, kde v kvalifikácii MS 2010 v miestnom tuneli domáci fanúšikovia sa už chystali napadnúť našu mini skupinu Peter Guldan, Vlado Randa a Alexander Marczell. Našťastie okolo idúca polícia zažehnala črtajúci sa konflikt. Samozrejme, vždy ma potešilo keď Slovensko vyhralo, ale hlavne keď si vybojovalo postup na ME 2016 a 2020. Ani na tieto ME som sa nechystal, lebo jednoducho robota ma nepustila.

Prečo podľa teba Slovensko prvý raz na treťom veľkom turnaji skončilo už v základnej skupine?

Po veľmi cennom víťazstve nad Poľskom 2:1 výkony Slovenska na tohtoročných ME išli rapídne dole, čo vyvrcholilo debaklom proti Španielsku (0:5). Doplatili sme na to, že sme nemali útok.

O tebe je známe, že vždy ochotne pomôžeš fanklubu pri organizovaní rôznych akcií, ktoré sa uskutočnili v Bernolákove?

V našom zariadení Pálenica vždy radi privítame fanklubákov. Veľmi rád spomínam na 55. výročie skvelého finále v Čile na MS 1962 Československo – Brazília, keď sme sa v Bernolákove stretli so šiestimi vicemajstrami sveta najpamätnejšej nedele v histórii československého futbalu. Výborná bola aj oslava jubilea 70. rokov bratov Čapkovičovcov a ďalšie. S predsedom fanklubu Romanom Táborským sa vždy dohodnem, čo treba urobiť a pripraviť, napríklad na fľaši slivovice je vygravírované meno jubilantov a tiež fanklubu. Takže v rámci našich možností veľmi rád pomôžem nášmu fanklubu.

Jozef Plank oslávil krásnych 70 rokov

Autor: admin

Jozef Plank, jeden z najvernejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa v pondelok 12. júla dožil významného životného jubilea – 70 rokov. Rodák z Modranky je predovšetkým veľkým futbalovým fanúšikom a hlavne zberateľom rôznych suvenírov.

Vo svojej zbierke doma v Modranke má množstvo odznakov, šálov a dresov. Počas celého športového života sa venoval iba futbalu. V Modranke ako brankár prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný chytal za A-mužstvo. A až do päťdesiatky bol v krajských majstrovstvách aktívny hráč a rok pôsobil v Malženiciach. Absolvent strojníckej priemyslovky do roku 1989 pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracuje v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.

Jozef Plank je veľkým fanúšikom Spartaka Trnava. Drukuje mu od roku 1964, za ten čas videl množstvo jeho zápasov. Najviac spomína na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige. ,,Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po 45 rokoch bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy,“ vraví jubilant.

S fanklubom prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov má z návštevy Ríma, keď mu pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v hlavnom meste Talianska na námestí svätého Petra. Stalo sa tak pred zápasom Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Goffa si prešiel peklom, fanklub mu drží palce

Autor: admin

Slová plné bolesti, ale aj nádeje. Bývalý hráč vtedajších ZVL Žilina, niekdajší tréner slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov a viacerých slovenských mužstiev, napríklad ŠK Slovan Bratislava, FC Petržalka 1898 a televízny expert Vladimír Goffa (61) prežil na svojom tele, ale aj duši hotové peklo.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: facebook

Aktuálnu metlu ľudstva, zákerné ochorenie Covid-19 si našlo aj jeho a už vyše tri mesiace zvádza najťažší boj svojho života. Najprv v nemocnici v Žiline a potom v Martine. Niekdajší kvalitný strelec pravidelne na svojom facebookovom profile zverejňuje drsné, ale pravdivé odkazy všetkým popieračom tohto ochorenia: na rovinu im odkázal, že by ich nakopal do zadku.

Goffa si za uplynulé týždne prešiel peklom, bol v umelom spánku a bojoval o život. V súčasnosti sa už nachádza v rehabilitačnom centre v Zazrivej. Verí, že tam ho konečne postavia na nohy!

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v ťažkom boji Vladovi Goffovi drží palce, zo všetkých síl ho podporuje a verí, že čoskoro sa už objaví na nejakom futbalovom zápase.

Naša anketa pred ME 2020: Legendy si želajú postup Slovenska zo skupiny

Autor: admin

Už v piatok 11. júna sa začnú majstrovstvá Európy vo futbale, na ktorých sa druhý raz za sebou zúčastní reprezentácia Slovenska. Piatim bývalým reprezentantom, legendám slovenského futbalu, ktorí zanechali veľkú stopu v ŠK Slovan Bratislava, sme položili tri rovnaké otázky.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Milina Strihovská

  1. Ako podľa vás dopadne Slovensko na EURO 2020?
  2. Dostanú sa podľa vás Vladimír Weiss ml. a Dávid strelec z ŠK Slovan do záverečnej nominácie na ME, ktorú oznámi tréner Štefan Tarkovič v stredu 2. júna po zápase s Bulharskom?
  3. Koho považujete za najväčších favoritov na zisk titulu majstra Európy?

ALEXANDER VECEL

  1. V každom prípade musíme zobrať do úvahy ťažké obdobie, ktoré pre koranavírus prežíva celý európsky futbal. Bude teda veľmi záležať od toho, ako sa nášmu mužstvu podarí na šampionát načasovať športovú formu. ME a MS sú vrcholom kariéry každého futbalistu, takže si myslím, že náš výber má pred sebou veľkú motiváciu. Pravda, keď chce obstáť v náročnej skupine, tak musí podať výkony na hranici svojich súčasných možností. Teda oveľa lepšie, ako v marcovej kvalifikácii MS 2022. Slovensko vždy vyhrávalo a prekvapilo, keď na takéto vrcholné podujatie išlo skromne. Potom by sme mohli uspieť.
  2. Som o tom presvedčený, že obidvaja pôdu na ME. Taký typ hráča, ako je Vlado Weiss ml. naše mužstvo potrebuje, vie obísť súpera a vytvoriť dobré šance. Dávid Strelec je zasa veľká nádej slovenského futbalu, z našich útočníkov je najgólovejší. Vôbec nepochybujem o tom, že obidvaja budú prínosom.
  3. Myslím si, že v tejto situácii je ťažké hovoriť o tom, kto všetko patrí do okruhu najväčších favoritov. Samozrejme, európske stálice, ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a najnovšie aj Belgicko, budú mať zrejme najväčšie ambície. Za čierneho koňa však tipujem Poľsko, ktoré je v našej skupine a má fenomenálneho strelca Lewandowského.

DUŠAN TITTEL

  1. Hlavne si prajem, aby naši tréneri vyskladali dobré mužstvo, aby sa hráčom vyhýbali zranenia a aby Slovensko dôstojne reprezentovalo našu krajinu na ťažkom šampionáte. Myslím si, že so súpermi v našej skupine môžeme zohrať dobré partie. Ako bonus bude pre nás zápas s takou úspešnou krajinou, akou je Španielsko. Samozrejme, najviac si želám postup z našej skupiny do osemfinále.
  2. Myslím si, že keď obidvaja budú zdravotne v poriadku, mali by byť v záverečnej nominácii trénera Štefana Tarkoviča. Vlado Weiss ml. svoje kvality dokázal už neraz v minulosti, stále môže byť pre reprezentáciu platným hráčom. Strelec je veľký talent, už teraz strieľa dôležité góly, takže mal by dostať šancu hlavne keď medzi útočníkmi máme najmenšiu konkurenciu.
  3. Tento šampionát bude zvláštny tým, že sa uskutoční vo viacerých mestách a domáce prostredie tentoraz nebude takou výhodou, ako v minulosti. Belgicko má veľa tromfov vo svojich rukách, turnaj je však dlhý, zvládnuť tridsať dní až do finále bude pre každého poriadne náročné.

JOZEF ČAPKOVIČ

  1. Bolo by veľmi dobré a pekné, keby sme postúpili z ťažkej skupiny aspoň do osemfinále. Uvidíme, ako budú jednotlivé mužstvá po veľmi ťažkej sezóny pripravené. Pandémia koronavírusu každému spôsobila nejaké problémy, takže som veľmi zvedavý, ako sa s ňou vyrovnali. Myslím hlavne na trénovanosť, ktorá nie všade bola na najvyššej úrovni.
  2. Veľmi by som im to doprial. Weiss ml. má síce takú svojskú povahu, ale stále je to dobrý futbalista. Je silný po individuálnej stránke, vie pripraviť šancu, takže mal by mužstvu pomôcť. Strelec je zasa mladý chlapec, ktorý má pred sebou veľkú perspektívu a ktorý chce niečo dokázať. Takýmto hráčom fandím.
  3. Mne sa páčia Francúzi a Taliani, súčasný futbal je však veľmi vyrovnaný, takže si myslím, že na ME bude niekoľko mužstiev s najvyššími ambíciami. Veľa bude záležať od športovej formy jednotlivých tímov a tiež a od trocha šťastia. Niečo mi však hovorí, že niekto veľmi prekvapí, tak ako my v roku 1976, keď sme sa stali majstrami Európy.

JÁN ŠVEHLÍK

  1. Bolo by dobré a príjemné, keby Slovensko zopakovalo účasť z osemfinále z ME 2016 vo Francúzsku. Myslím si, že v silách nášho mužstva je postúpiť do vyraďovacích bojov. Kľúčoví hráči pôsobia a hrávajú v dobrých zahraničných tímoch. Samozrejme, budeme k splneniu tohto cieľa potrebovať aj trocha športového šťastia, lebo Poľsko, Švédsko a Španielsko sú kvalitné a silné mužstvá.
  2. Neviem, aké má zámery a myšlienky tréner reprezentácie Slovenska Štefan Tarkovič ohľadnej záverečnej nominácie. Podľa mňa, Weiss ml. a Strelec majú reálnu šancu aj v dobrej konkurencii vybojovať si miestenku na ME. Verím, že sa tak stane a odohrajú aj nejaké zápasy na Eure.
  3. Zrejme v hre o prvenstvo si to rozdajú tradičné veľmoci, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Anglicko a hlavne Belgicko, ktoré je prvé v rebríčku FIFA. Pravda, prognózy sa neraz nesplnia, ako v roku 2016, keď vo finále Portugalsko zdolalo nečakane favorizované domáce Francúzsko.

JÁN ČAPKOVIČ

  1. Bol by som rád, keby sa Slovensko na ME ukázalo v dobrom svetle a dosiahlo priaznivé výsledky. Narazíme na silných a vyrovnaných súperov, s každým sa však dá hrať, prečo by sme teda nemohli uspieť? Samozrejme, budem našim fandiť, aby sa dostali čo najďalej, čo by len pomohlo lepšej atmosfére futbalu na Slovensku.
  2. Verím tomu, Weiss ml. je šikovný futbalista. Vie toho dosť, podržať loptu, odcentrovať, vystreliť, silný je aj v hre jeden na jedného. Dobré je, že trénerom Slovana sa stal jeho otec Weiss st., takto ho môže troška usmerniť. Takže si myslím, že nášmu výberu pomôže. Strelec je stále veľmi mladý hráč, všetko má pred sebou, s jeho potenciálom môže myslieť na vysoké ciele.
  3. Kandidátov na titul majstrov Európy je podľa mňa najmenej päť. Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko, takže čakám ťažké a vyrovnané majstrovstvá.

 

Fanklubáčka Anna Randová oslavuje krásnych 80 rokov

Autor: admin

V sobotu 29. mája oslávi krásnych 80 rokov členka oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Anna Randová. Rodáčka z Trenčína celý život sa venovala učiteľskému povolaniu. Učila hlavne postihnuté deti, či už v nemocnici, alebo na Špeciálnej škole na Dolinského ulici v Bratislave, kde aj skončila vo veku 75 rokov.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: archív vr

Na športovom úseku sa prispôsobila manželovi Vladimírovi Randovi, známemu rozhodcovi, keď ho podporovala v tejto činnosti. Členkou fanklubu sa stala v jeho začiatkoch a to pod číslom 84. Nechýbala vo väčšine na jeho podujatiach, či už na futbalových stretnutiach, alebo na iných akciách organizovaných fanklubom – vo fanzónach.

Aktívne sa zapája do činnosti Klubu dôchodcov pri MČ Bratislava – Ružinov a hlavne telovýchovného krúžku, kde chodí pravidelne cvičiť. Pani Randová má záujem neustále sa vzdelávať. Navštevuje už druhý cyklus na Univerzite tretieho veku, kde zároveň vykonáva funkciu vedúcej ročníka.

Vychovala syna Borisa a dcéru Ľubicu, ktorí majú vysokoškolské vzdelania. Boli jej oporou aj v tomto ťažkom období ochorenia pandémie COVID – 19. Rada chodí, najmä v tomto období na chalupu – dcéry a zaťa – v Oravskej Lesnej, kde vykonáva potrebné práce a s veľkou chuťou absolvuje prechádzky do zasneženej prírody v tomto peknom kúte Slovenska. Radosť má i z dvoch vnukov a vždy sa teší z ich návštevy.

Pani Randová oslávi veľké jubileum v nedeľu v rodinnom kruhu.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávenkyne ku krásnemu životnému jubileu najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Reprezentačný dres má uložený na čestnom mieste

Autor: admin

Mário Mešina spolu s ďalšími dvomi fanklubákmi správne uhádli výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko v našej súťaži. Šťastie na tohto verného fanúšika našej reprezentácie sa usmialo, lebo vyhral biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie. Aj to bol dôvod, aby sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: archív: mm

Predstav sa nám, povedz nám niečo o sebe? Koľko máš rokov, kde si vyrastal, čo robíš a či sa venoval aj nejakému športu? Mám 37 rokov, vyrastal som v malej obci Nitrica, ktorá sa nachádza v okrese Prievidza. Pracujem ako administrátor v súkromnej rodinnej firme zameranej na zdravie a relax. V minulosti som si vyskúšal skoro všetky športy. Najviac ma upútali futbal, tenis a šach. Tiež sa zaujímam o celú históriu, najviac ma zaujíma história športu.

Čo pre teba znamená dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie? Kde ho máš uložený a budeš ho nosiť aj na nejaké zápasy?

Slovenský reprezentačný dres, ktorý som vyhral v tipovacej súťaži fanklubu s podpismi futbalistov ma veľmi potešil. Mám ho uložený na čestnom mieste vo vitríne s ostatnými trofejami z kvízových súťaží o športe v mojej obľúbenej izbe. Rád si ho oblečiem aj na nasledujúce zápasy našej futbalovej reprezentácie.

Reprezentácia Slovenska mala hrať svoju základnú skupinu ME 2020 v Dubline a v Bilbau, ale po zmenách je všetko inak. Proti Poľsku a Švédsku nastúpi v Petrohrade na štadióne Krestovskij a proti Španielsku v Seville na štadióne Cartuja. Čo na to hovoríš?

Zmenu dejiska zápasov ME 2020 som prijal ako nevyhnutnosť v súvislosti s pandemickou situáciou vo svete. Všetci športoví priaznivci si určite pamätajú na Petrohrad v roku 2000, kde sa našej hokejovej reprezentácii darilo. Prebojovala sa prvý raz do finále a nakoniec získala veľmi cennú striebornú medailu. Vnímam to ako určitú paralelu, že aj futbalová reprezentácia by v tomto meste mohla dosiahnuť dobrý výsledok, pretože reprezentácie Švédska a Poľska dosahujú podobnú úroveň, ako náš výber. V Seville to bude ťažšie pre náročné klimatické podmienky a horúcu pôdu vzhľadom na silu futbalovej reprezentácie Španielska.

Veľmi dobrou správou je, že sa konečne bude hrať pred divákmi…

Ak to zlepšujúca sa pandemická situácia dovolí a futbal, ktorý sa hrá pre divákov, bude za účasti fanúšikov, tak ma to veľmi poteší. Pretože doteraz ho stále môžeme sledovať len na televíznej obrazovke bez fanúšikov, kde vidíme na tribúnach futbalové atrapy a chýba tomu tá pravá atmosféra.

Pôjdeš na ME podporiť našu reprezentáciu?

Veľmi rád vycestujem na zápasy našej futbalovej reprezentácie a povzbudím našich sokolov priamo v hľadisku.

Slovensko na olympijskom štadióne v Seville vyzve Španielsko

Autor: admin

Slovenská futbalová reprezentácia po dvoch zápasoch v základnej E-skupine na odloženom Euro 2020 proti Poľsku a Švédsku sa presunie z Petrohradu do Sevilly, kde na olympijskom štadióne Cartuja sa v stredu 23. júna stretne so Španielskom, najväčším favoritom tejto skupiny.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: stadiumguide.com

Štadión Estadio Olímpico de la Cartuja v Seville je pozoruhodný tým, že je viacúčelový a hlavne využívaný na futbal, atletiku a rôzne kultúrne akcie. Zaujímavé je tiež, že ho nevyužívajú FC Sevilla, štvornásobný víťaz Európskej ligy a dvojnásobný víťaz bývalého Pohára UEFA a Real Betis Sevilla. Každý z nich hrá domáce zápasy na svojom štadióne.

V tomto roku sa na tomto štadióne odohrali už dva významné pohárové zápasy. Najprv v januári Athletic Bilbao v španielskom Superpohári zdolal FC Barcelona 3:2 po predĺžení. A v sobotu 17. apríla FC Barcelona vo finále španielskeho Kráľovského pohára deklasoval Athletic Bilbao 4:0 a Copa del Rey vyhral rekordný 31. krát v klubovej histórii. A vlani v novembri tu Španielsko v Lige národov rozdrvilo Nemecko 6:0.

Aj v minulosti tento stánok bol dejiskom niekoľkých dôležitých stretnutí. V ročníku 2002/2003 vo finále bývalého Pohára UEFA FC Porto po predĺžení zdolal Celtic Glasgow 3:2 a v rokoch 2004 a 2011 sa tu uskutočnilo finále Davisovho pohára. Zakaždým v tejto prestížnej tenisovej súťaži triumfovalo Španielsko, ktoré v prvom prípade zdolalo USA 3:2 a v druhom Argentínu 3:1. Keďže Sevilla si podala prihlášku na usporiadanie olympijských hier v roku 2008, mal byť jej štadión hlavným centrom hier. Letné OH však boli nakoniec pridelené Pekingu.

Tento pekný stánok s kapacitou 60 tisíc divákov otvoril 5. mája 1999 kráľ Juan Carlos a kráľovná Žofia Grécka počas medzištátneho zápasu Španielsko – Chorvátsko. V tom istom roku sa na tomto štadióne uskutočnili majstrovstvá sveta v atletike.

Olympijský štadión Estadio La Cartuja sa nachádza na severozápadnom okraji Sevilly, zhruba 3,5 kilometra od historického centra Sevilly. Prechádzka zo severnej časti historického centra trvá asi 40 minút. Na štadión sa dá pohodlnejšie dostať prímestskými vlakmi Cercania. Cesta trvá asi 15 minút.

Roman Táborský odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie

Autor: admin

Vo štvrtok 29. apríla tesne popoludní Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie za prítomnosti mediálneho manažéra Milana Valka odovzdal Tiborovi Mešinovi biely dres s podpismi hráčov slovenskej reprezentácie a tiež knihu s názvom Slovan do toho. Jeho syn Mário Mešina totiž správne uhádol výsledok barážového zápasu o postup na ME Slovensko – Írsko a bol vyžrebovaný v tejto súťaži ako víťaz.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: fanklub

Keďže Tibora Mešinu zaviali pracovné povinnosti do Bratislavy, tak sme využili tuto možnosť a odovzdali sme mu dres pre jeho syna. Obidvaja Mesinovci sú veľkými fanúšikmi futbalu a slovenskej reprezentácie. ,,S najpopulárnejším športom na svete sme pochodili kus sveta. Videli sme veľa zápasov našej reprezentácie v rámci kvalifikácií ME a MS doma a aj v zahraničí,“ hovorí T. Mešina, ktorý býva v obci Nitrica neďaleko Prievidze.

,,V mladosti do dorasteneckých rokov som hrával futbal v rodnej obci za Družstevník Koš. Bol som ľavá spojka. Mužský futbal som už neokúsil, lebo som dal prednosť štúdiu, som absolventom vysokej školy elektrotechnickej fakulty v Bratislave. Šport ma však stále veľmi zaujímal, najviac futbal. Počas federálnej ligy som chodil na Slovan, ale aj do Čiech, do Prahy či do Ostravy. Dvadsaťpäť rokov som pracoval v Bani Nováky a potom som sa zamestnal v technickej inšpekcii Bratislava. V súčasnosti som vo firme, kde vykonávam funkciu inšpektora elektrických zariadení.“

Tibor Mešina bol už na MS 2010 v JAR a tiež aj na ME 2016 vo Francúzsku, kde zakaždým hrala slovenská reprezentácia. So synom Máriom sú vo fanklube viac ako päť rokov. Z množstva zápasov v zahraničí si odniesli množstvo zážitkov. ,,Samozrejme, radi spomíname na súboje proti skutočným gigantom, v Ausburgu proti Nemecku, kde sme vyhrali 3:1, v Londýne vo Wembley v kvalifikácii MS 2018 proti Anglicku. Pravda, aj na zápas a víťazstvo v Luxembursku, kde sme si vybojovali priamy postup na ME 2016. Počas týchto výjazdov spojíme príjemné s užitočným. Okrem futbalu nás vždy zaujíma aj krajina, ktorú navštívime.“

V roku 2018 návštevu Švajčiarska fanklubáci využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone. ,,Bol to veľký zážitok, rovnako aj medzištátny zápas s Marokom v Ženeve. Hoci išlo iba o priateľské stretnutie, súper hral s neskutočným zápalom, do boja ich hnali hlavne zapálení fanúšikovia. Rovnako veľký dojem sme mali z pobytu v Štokholme. Tak sme ho za odmenu prešli krížom krážom po súši a aj po vode, kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi skupiny ABBA.“

Už o necelý mesiac a pol sa začnú ME 2020. ,,Pokiaľ to pandemická situácia dovolí, tak by sme radi išli podporiť slovenskú reprezentáciu do Petrohradu a do Sevilly na všetky tri zápasy základnej skupiny,“ dodal na záver našej debaty Tibor Mešina.

Dodnes suvenír od Breitnera považuje za jeden z najvzácnejších

Autor: admin

Po Karolovi Kalbovi v minulom mesiaci uviedli do Siene slávy slovenského futbalu druhého významného nášho rozhodcu – Vojtecha Christova. Je to bývalý československý futbalový rozhodca s najbohatšími skúsenosťami na vrcholnej medzinárodnej scéne.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: www.futbalsfz.sk

V československej najvyššej ligovej súťaži pôsobil v rokoch 1974 – 1992, na konte má 198 ligových stretnutí. Rozhodoval úvodný zápas záverečného turnaja MS 1982 Argentína – Belgicko a vo finále MS, v zápase Taliansko – NSR asistoval v úlohe čiarového rozhodcu.

V roku 1984 bol hlavným rozhodcom finálového duelu ME Francúzsko – Španielsko, na MS 1986 v Mexiku rozhodoval jeden zápas a v úlohe asistenta 7 zápasov, jeden zápas si pripísal aj na Olympijských hrách 1980 v Moskve. Na medzinárodnej klubovej úrovni rozhodoval v Bruseli finále PVP 1980 Arsenal Londýn – FC Valencia. Po skončení aktívnej kariéry pôsobil v úlohe delegáta.

Čo pre vás znamená, že ste vstúpili do Siene slávy slovenského futbalu? ,,Je to pre mňa ohromná česť a udalosť, lebo dostať sa medzi takú významnú spoločnosť nie je každodenná udalosť. Vážim si to tak, ako keď som kedysi pre 120 tisíc divákmi na štadióne Santiago Bernabeu rozhodoval zápas Realu Madrid. Bol to vtedy pre mňa ohromný zážitok, preto si veľmi želám, aby sa konečne diváci čím skôr vrátili na štadióny. Bez nich totiž futbal nemá šťavu,“ hovorí V. Christov.

Vďaka čomu sa V. Christov stal svetovým rozhodcom? ,,Na každý zápas, či to už bol žiacky, ale majstrovský dospelých som sa pripravoval veľmi zodpovedne. Veľmi som sa na tieto súboje tešil a každému som venoval veľkú dôležitosť. Robil som si až do konca svojej rozhodcovskej činnosti pre sebe také interné hodnotenie, ako na moje verdikty reagovali hráči a diváci. Keď som išiel dole s trávnika, tak som cítil, či som podal dobrý, alebo horší výkon. Tieto moje hodnotenia porovnával som ich s hodnoteniami delegátov, niektorí boli v tom čase aj politickými nominantmi. Tiež pre moju rozhodcovskú kariéru bolo dôležité, že som hral futbal. Vždy som hovoril, že rozhodca nemusí hrať najvyššiu súťaž, ale pre jeho vývoj je dobré, aby si ho zahral a aj tak ho lepšie precítil. Poctivý a zodpovedný prístup k rozhodovaniu ma vyniesol až medzi skutočnú elitu.“

Osobitný zážitok máte s legendou svetového futbalu Paulom Breitnerom, majstrom Európy z roku 1972 a majstrom sveta z roku 1974… ,,Tento skvelý nemecký reprezentant a dlhoročný hráč Bayernu Mníchov bol známy kritik rozhodcov. Po zápase Pohára UEFA FC Liverpool – Bayern Mníchov prišiel do kabíny, zobral zápasový biltén a napísal naň vetu: ,,Für den besten Schiedsrichter der Welt! (Pre najlepšieho rozhodcu na svete!) Dodnes tento biltén považujem za jeden z najvzácnejších trofejí a suvenírov.“

,,Nikto nebol na medzinárodnom fóre spomedzi československých rozhodcov tak dlho. Od FIFA som dostal výnimku, aby som mohol rozhodovať aj po naplnení vekového limitu 45 rokov, takže som pod jej egidou dva roky nadsluhoval,“ hovorí rodák z Vranova nad Topľou, ktorého FIFA vyznamenala zlatým rozhodcovským odznakom.

LAUREÁTI SIENE SLÁVY SLOVENSKÉHO FUTBALU:

2016
Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Karol Galba (In memoriam), Karol Jokl (In memoriam), Anton Ondruš, Ján Popluhár (In memoriam), Adolf Scherer, Viliam Schrojf (In memoriam), Leopold Šťastný (In memoriam), Jozef Vengloš

2017
Štefan Čambal (In memoriam), Michal Vičan (In memoriam), Titus Buberník, Ján Pivarník, Jozef Kšiňan

2018
Anton Malatinský (In memoriam), Andrej Kvašňák (In memoriam), Ladislav Petráš, Marián Masný, Anton Urban

2019
Ladislav Jurkemik, Ladislav Kačáni (In memoriam), Ladislav Kubala (In memoriam), Milan Služanič, Alexander Vencel st.

2020
Ladislav Kuna (In memoriam), Ladislav Pavlovič (In memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi, Jozef Jankech

2021
Jaroslav Pollák (In memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek, Jozef Móder

Čerstvý člen SSSF Jozef Štibrányi: Zachránili nás štandardky

Autor: admin

Na vyhlásení Futbalista roka 2020 v Senci minulý týždeň tiež uviedli desiatku mien do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF) za roky 2020 aj 2021, keďže pred rokom prvému kvintetu uvedenie odložila pandémia. Stali sa nimi Ladislav Kuna (in memoriam), Ladislav Pavlovič (in memoriam), Alexander Horváth, Jozef Štibrányi a Jozef Jankech, resp. Jaroslav Pollák (in memoriam), Ľudovít Cvetler, Vojtech Christov, Stanislav Jarábek a Jozef Móder.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: www.futbalsfz.sk

Jozef Štibrányi, je už dlhoročný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a pravidelným účastníkom rôznych akcií. Rodák z obce Vlčkovce pri Trnave nastúpil v Československej futbalovej lige na 121 zápasov a dal 14 gólov. Okrem Spartaka Trnava pôsobil aj v pražskej Dukle. Najcennejší reprezentačný dres obliekol dovedna v 9 zápasoch a svoj jediný gól strelil na MS 1962 v Čile. Z futbalovej histórie nikto nevymaže vzácny primát Jozefa Štibrányiho. Stal sa prvým Slovákom s gólovou vizitkou v záverečnom turnaji World Cup FIFA.

Šikovné krídlo predviedlo 31. mája 1962 v Čile nezabudnuteľné sólo z polovice ihriska, zakončené lišiackym prelobovaním súperovho brankára. Pamätný okamih priniesla 81. minúta úvodného skupinového zápasu majstrovstiev sveta medzi Československom a Španielskom (1:0) na štadióne vo Viňa del Mar.

Čo pre vás znamenalo uvedenie do Siene slávy slovenského futbalu a aké ste mali z toho pocity? ,,Je to pre mňa obrovská česť a veľmi si to vážim, že som sa ocitol v spoločnosti takých skvelých futbalistov a ľudí. Táto trofej bude mať u mňa doma čestné miesto. Mám totiž izbu, v ktorej sú uložené všetky ocenenia. Som veľmi spokojný so svojou kariérou. Najprv som chcel byť ligovým futbalistom a keď som v roku 1954 pozeral MS, tak som chcel tiež na nich hrať. Nakoniec sa mi to v roku 1962 v Čile podarilo. Gól proti Španielsku mi nikto nezoberie, vďaka nemu som sa stal známym po celom Československu. A zoznámil som sa s mnohými významnými ľuďmi. Mám dobrú povahu a aj preto mám toľko dobrých kamarátov,“ vraví J. Štibrányi.

Slovenskí reprezentanti majú za sebou trojzápasový blok kvalifikácie MS 2022, keď sa postupne stretli s Cyprusom, Maltou a Ruskom. Ako ho hodnotí J. Štibrányi? ,,Kvalifikáciu sme začali veľmi zle, tréner sa netrafil do zostavy, lebo proti Cypru a Malte sme hrali pomaly, mátožne a bez nejakého systému. V prvom polčase v súboji s Maltou sme podali hrozný výkon, ktorý sa nedal komentovať. Ešte dobre, že sme aspoň bod získali v Nikózii, proti Malte to bolo chvíľami zúfalstvo. Kritika sa na mužstvo valila zo všetkých strán, reprezentáciu si podal pre TABLET. TV. aj jej bývalý tréner Laco Jurkemik. Všetko zlé je však na niečo dobré, lebo proti Rusku sme príjemne prekvapili výkonom na hranici momentálnych možností,“ hovorí ďalej J. Štibrányi.

Proti Rusku akoby naše mužstvo bolo pokropené živou vodou, všetci hráči sa prekonávali v bojovnosti a nakoniec zaslúžene porazili jedného z favoritov naše skupiny. ,,Zápas som s vychutnal doma pri televízore pri dobrom vínku od svojho zaťa. Podľa mňa mužom zápasu bol Hubočan, ktorý podal skvelý výkon. Výborne mu sekundovali aj ďalší hráči, ako Pekarík a Duda. Samozrejme, k nim sa pridali aj Kuciak, Kucka a Škriniar. Isteže, pomohli nám aj zmeny v zostave. Koscelník ukázal veľký potenciál, pravda, na pravej strane mu kryl chrbát Pekarík. Takisto debutant Hromada dobre zapadol do mužstva. Nebol to nejako pekný futbal, ale znova nás zachránili štandardky, lebo sme z nich v troch zápasoch dali tri góly. A Mak si spomenul na svoje hviezdne časy, keď po individuálnej akcii a výbornej prihrávke Hubočana dal náš víťazný gól.“

V podstate Slovensko týmto víťazstvom nad Ruskom znova je v H-skupine v hre o postup na MS. ,,Do ďalšieho zápasu 1. septembra v Slovinsku máme dostatok času dobre sa naň pripraviť. Verím, že tréner Štefan Tarkovič už nebude robiť s nomináciou žiadne experimenty a budú v nej iba futbalisti s najlepšou formou a hlavne takí, ktorí pravidelne hrajú vo svojich kluboch. S návratom Hamšíka by malo byť ešte silnejšie. Zápas s Ruskom ukázal, že aj s týmto súperom sa dá hrať a že máme hráčov, ktorí sa mu vyrovnajú.“

Jozef Štibrányi verí, že ďalší zápas kvalifikácie MS 2022 sa už bude hrať pred divákmi a že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripraví tradičnú kvalitnú fanzónu. ,,Už sa neviem dočkať, kedy sa všetci stretneme na nejakej akcii a dobre sa porozprávame,“ povedal nám na záver našej debaty. Mimochodom, fanklubáci sa naposledy vo väčšom počte stretli 26. januára 2020 v Modranke práve na oslave osemdesiatky Jozefa Štibrányiho!

Futbalistu roka 2020 vyhlásia v Senci, v 10-ke iba legionári

Autor: admin

Výsledky 28. ročníka tradičnej ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky za rok 2020 vyhlásia vo štvrtok 25. marca v hoteli Senec v Senci (od 20.00 h). Pred rokom museli slávnostné odovzdávanie zrušiť kvôli rozbiehajúcej sa pandémii COVID-19.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: www.futbalsfz.sk

Na vyhlasovaní by mali byť všetci ocenení, keďže Ceny Jána Popluhára a Petra Dubovského si prevezmú laureáti počas kvalifikačného trojzápasu MS 2022 s Cyprom, Maltou a Ruskom. Medzi desiatimi kandidátmi na víťaza prestížnej ankety figurujú opäť výlučne legionári. V abecednom poradí s klubovou príslušnosťou z minulého roku sú nimi: Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul) a Martin Valjent (RCD Mallorca).

Na stredajšej online tlačovej konferencii organizátorov mal byť pôvodne aj prezident SFZ Ján Kováčik, ktorý sa ale ospravedlnil a zastúpil ho Peter Palenčík, generálny sekretár SFZ: ,,Sme radi, že sa tento rok po minuloročnej improvizácii podarilo zorganizovať vyhlásenie ankety v Senci. Uskutoční sa 25. marca. Nebude to síce úplne verejné, musíme dbať aj na pandemické opatrenia, no sme radi aj za to. Čo sa týka desiatky, myslím si, že sú tam všetci, ktorí tam majú byť. Dobrou správou je, že aj po intenzívnej komunikácii s klubmi legionárov by mali prísť všetci nominovaní hráči na najbližší zraz.“

Minulý rok získal trofej J. Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, obranca Milan Škriniar z talianskeho Interu Miláno. Bol to pre neho prvý triumf v ankete a stal sa tak jej štrnástym víťazom.

Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov si prevezme jeden z dvojice Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava). Boženík sa pred rokom stal celkovo šestnástym víťazom ankety v tejto kategórii v jej dvadsaťročnej histórii.

,,V ankete hlasovalo 34 odborníkov, trénerov a zástupcov médií. Tento rok sa v ankete objavili 29 mien, o šesť viac ako vlani. V desiatke sú dvaja brankári, to sa stalo iba tretíkrát v histórii, hoci sa zopakovala situácia z minulého roka. Brankár ale ešte doteraz neuspel, Dúbravka bol vlani druhý. Celkovo sa počas 28 rokov ankety v nej objavilo a teda bodovalo 261 futbalistov. V desiatke sú iba legionári, oproti minulému roku sú v nej Pekarík, Hrošovský, Rodák a Valjent, vypadli László Bénes, Stanislav Lobotka, Albert Rusnák, Dominik Greif a Boženík. Pekarík zaznamenal návrat. O Cenu P. Dubovského zabojuje rovnaká dvojica ako vlani, teba Boženík a Strelec zo Slovana. Môže sa stať, že v kategóriách najlepší hráč do 21 rokov, futbalistka roka a tréner roka môžu byť rovnakí víťazi ako za rok 2019, ale nemusia,“ priblížil detaily dlhoročný „krstný otec“ ankety a redaktor Pravdy Michal Zeman.

Známe sú zatiaľ výsledky v jedinej kategórii, najlepším hráčom Fortuna ligy sa stal Zsolt Kalmár z DAC Dunajská Streda s 83 bodmi a suverénnym náskokom pred druhým Dominikom Greifom zo Slovana Bratislava.

Top 10 kandidátov na cenu Futbalista roka 2020 (abecedné poradie): Martin Dúbravka (Newcastle United), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), Patrik Hrošovský (KRC Genk), Juraj Kucka (FC Parma), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Marek Rodák (FC Fulham), Milan Škriniar (Inter Miláno), Martin Škrtel (Basaksehir Istanbul), Martin Valjent (RCD Mallorca).
Ďalšie poradie: 11. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 43 bodov, 12. Stanislav Lobotka (SSC Neapol) 42, 13. Ján Greguš (Minnesota United) 39, 14. Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Michal Ďuriš (Omonia Nikózia) po 25, 16. Dávid Hancko (Sparta Praha) 15, 17. Albert Rusnák (Real Salt Lake City) 12, 18. László Bénes (Borussia Mönchengladbach) 8, 19. Dávid Strelec (Slovan Bratislava) 7, 20. Ľubomír Šatka (Lech Poznaň) 6, 21. Dušan Kuciak (Lechia Gdaňsk) 5, 22. Róbert Mak (Ferencváros Budapešť) 4, 23. Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble/MŠK Žilina) a Tomáš Hubočan (Omonia Nikózia) po 3, 25. Lukáš Pauschek (Slovan Bratislava) 2, 26. Ján Bernát (MŠK Žilina), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), Lukáš Haraslín (Sassuolo Calcio) a Ivan Schranz (FK Jablonec/České Budějovice) po 1

Kandidáti na cenu Petra Dubovského 2020: Róbert Boženík (Feyenoord Rotterdam) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava)
Ďalšie poradie: 3. Peter Pokorný (FC Liefering) 2, 4. Ladislav Almási (MFK Ružomberok), Miroslav Gono (MŠK Žilina), Samuel Petráš (MŠK Žilina) a Tomáš Suslov (FC Groningen) po 1

Kandidátky na cenu Najlepšia futbalistka 2020: Patrícia Hmírová (GKS Leczna), Mária Korenčiová (AC Miláno), Dominika Škorvánková (Montpellier/Bayern Mníchov)
Ďalšie poradie: 4. Alexandra Bíróoá (SKN St. Pölten) 128, 5. Mária Mikolajová (SKN St. Pölten) 117, 6. Diana Bartovičová (Slavia Praha) 101, 7. Jana Vojteková (SC Freiburg) 61, 8. Patrícia Fischerová (Czarny Sosnowiec) 53, 9. Laura Žemberyová (Slavia Praha) 42, 10. Dominika Koleníčková (1. FC Saarbücken) 32
Celkovo bodovalo 23 futbalistiek.

Kandidáti na cenu Najlepší tréner 2020: Ján Kozák ml. (Slovan Bratislava), Pavol Staňo (MŠK Žilina), Vladimír Weiss (reprezentácia Gruzínska)
Ďalšie poradie: 4. Bernd Storck (DAC Dunajská Streda) 20, 5. Ján Haspra (MŠK Ružomberok) 18, 6. Adrián Guľa (Viktória Plzeň) a Štefan Tarkovič (reprezentácia Slovenska) po 7, 8. Ľuboš Benkovský (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) a Martin Ševela (Zaglebie Lubin) po 6, 10. Zsolt Hornyák (Puskás Akadémia) 5, 11. Gergely Géri (FC Nitra) a Pavel Hapal (reprezentácia Slovenska) po 4
Celkovo bodovalo 20 trénerov.

Najlepší hráč Fortuna ligy 2020: 1. Zsolt Kalmár (DAC Dunajská Streda) 83, 2. Dominik Greif (Slovan Bratislava) 55, 3. Dávid Hrnčár (ViOn Zlaté Moravce-Vráble) 11, 4. Rafael Ratao (Slovan Bratislava) a Dávid Strelec (Slovan Bratislava) po 5, 6. Myenty Abena (Slovan Bratislava), Filip Balaj (ViOn Zlaté Moravce-Vráble), Andrija Balič (DAC Dunajská Streda) a Vernon De Marco (Slovan Bratislava) po 4, 10. Dávid Holman (Slovan Bratislava), Nono (Slovan Bratislava) a Samuel Petráš (MŠK Žilina) po 3
Celkovo bodovalo 25 hráčov.

Fanklubáci sa zúčastnili na pietnej spomienke Janka Popluhára

Autor: admin

V sobotu 6. marca 2021 uplynulo presne desať rokov od smrti najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia Jána Popluhára. Pri príležitosti tohto výročia úmrtia legendárneho stredného obrancu predseda BFZ Juraj Jánošík, zástupca starostu obce Bernolákovo Miroslav Turenič, predseda ŠK Bernolákovo Martin Mravec a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský položili vence k jeho hrobu v Bernolákove. Za fanklub na pietnej spomienke sa ešte zúčastnili Peter Špilák a mediálny manažér Milan Valko.

OFSR – Bratislava/mv

Foto: mv

Ján Popluhár v bohatej kariére nikdy nedostal žltú a ani červenú kartu a nazbieral množstvo trofejí. Jednu z najcennejších si prevzal v roku 2000, keď si už dlho na svoje ubolené nohy kopačky neobúval. Vo veľkej ankete denníka Pravda ho zvolili odborníci i fanúšikovia za slovenského Futbalistu storočia. Posledné obdobie života ho trápili viaceré zdravotné problémy, ale nikdy sa ani slovkom nesťažoval. Skromný a pokorný Ján Popluhár odišiel do futbalového neba presne pred desiatimi rokmi. Ako sedemdesiatpäťročný.

Keď mu opúchali nohy, nevedel si obuť topánky. Takto kuriózne prišiel aj o audienciu u britskej kráľovnej Alžbety II. Dva razy sa s ňou stretol v Anglicku. Najlepších futbalistov sveta prijala v roku 1963, keď výber planéty nastúpil v pamätnom zápase na Wembley s domácimi futbalistami. Dostal od nej zlaté hodinky s venovaním. A druhý raz ho predstavili Jej Výsosti, keď ho pozvali na rozlúčkový zápas Sira Matthewsa.

Alžbeta II. zavítala na Slovensko v roku 2008 a vyslovila želanie stretnúť sa s Popluhárom. S ľútosťou sa ospravedlnil, dôvod bol unikátny, s niečím podobným sa na kráľovskom dvore akiste nikdy nestretli. „Na opuchnuté nohy si nevedel obuť topánky a v papučiach ku kráľovnej nemohol ísť. Ani k obleku sa mu nehodili…“ potvrdzuje manželka Cecília Popluhárová.

Mimochodom, Ján Popluhár je prvý čestný predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Ešte pred vznikom fanklubu sme ho nahovárali na túto funkciu. Najprv sa zdráhal, ale nakoniec sme ho presvedčili a zobral ju. Popluhár je obrovská osobnosť slovenského futbalu, všetky naše spoločné stretnutia boli jedinečné, lebo v jeho životných príbehoch sa skrývala pokora, ľudskosť a férovosť,“ vraví Roman Táborský.

,,ŠK Bernolákovo v tomto roku oslavuje sto rokov založenia klubu, preto by sme radi zorganizovali zápas starých pánov Bernolákova proti výberu slovenskej reprezentácie zo starších hráčov. Fanklub by rád toto stretnutie zabezpečil, tak isto by sa mala osadiť tabuľa s bustou Janka Popluhára na štadióne v Bernolákove. Takisto rátame s celodenným sprievodným programom a tiež s nejakou besedou so známymi osobnosťami slovenského futbalu. Vzhľadom na súčasnú zlú pandemickú situáciu neviem povedať, kedy sa táto akcia uskutoční. Veľmi nám však záleží na tom, aby bola hodná mena Janka Popluhára, veľkej osobnosti slovenského futbalu,“ dodal ešte Roman Táborský.

Dcéra Jána Popluhára, Iveta Palovčíková, pracuje v Bernolákove ako učiteľka na základnej škole. Teší ju, že na otca spolurodáci nezabúdajú. ,,Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí na Janka nezabudli a stále ho majú vo svojich srdciach. Teda moja vďaka patrí SFZ, BFZ, nášmu klubu z Bernolákova a tiež oficiálnemu fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Celá naša rodina si na Janka spomenie každý deň. Najhoršie je to pre našu mamu, ktorá je už doma a nechodí toľko medzi ľudí. Aj po desiatich rokoch sa na naše tváre tisnú slzičky. Jeho život bol bohatý a dosiahol v ňom veľa. Je to pre nás dobrý pocit napriek smútku, ktorý aj po desiatich rokoch od jeho smrti stále vnímame. Som veľmi rada, že si ho pamätajú aj mladšie ročníky. Stane sa, že ma niekto pristaví a zaspomína si. Je to vždy príjemný pocit, že nechýba len najbližšej rodine,“ povedala nám Iveta Palovčíková.

Žlto-modré srdce admina stránky

Autor: admin

Patrí z tvorcom stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, je hrdým košičanom a jedným z najväčších fanúšikov FC Bayern Mníchov na Slovensku – Martin Mrofka.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: archív MM

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe, čo robíš a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?

Volám sa Martin, ale priatelia a kamaráti mi hovoria Maťaš. Narodil som sa a celý svoj doterajší život som prežil v Košiciach. V pracovnej oblasti podnikám v IT outsourcingu, čo je vlastne profesionálna správa počítačových sietí a servis výpočtovej a kancelárskej techniky. V detstve som snáď vyskúšal každý šport. Keďže to ale nikdy nestačilo na viac ako priemernú úroveň, ostalo mi najmä fandenie. K tomu ma už ako malého chlapca priviedol môj otec. Ako rodený Košičan fandil odmalička žlto-modrým farbám VSS Košice. Často spomína na éru VSS na štadióne na Solovjevovej ulici. Svoj prvý futbalový zápas v roli diváka som videl na dnes už neexistujúcom Všešportovom areáli v Košiciach. Neskôr som patril k fanklubu VSS Košice. S niektorými členmi vtedajšieho fanklubu, z ktorých sú však už otcovia rodín, navštevujeme dodnes domáce zápasy FC VSS Košice. Šport na rekreačnej úrovni je ale dodnes významnou súčasťou môjho každodenného života.

O tebe je známe, že si veľký fanúšik Bayernu Mníchov. Odkedy mu drukuješ a koľko jeho zápasov si videl na vlastné oči aj pričinením nášho fanklubu?

Bayernu som začal fandiť v roku 1997. Postupom času fandenie prerástlo vo vášeň a v súčasť životného štýlu. Sledujem podrobne všetky zápasy a celkové dianie. Záleží mi na výsledkoch, ako aj na smerovaní klubu. Dlho som nosil v hlave myšlienku o slovenskom webe, ktorého hlavnou náplňou by bolo informovanie o najnovšom dianí v klube. Tak uzrel v októbri 2010 svetlo sveta neziskový projekt fcbayern.sk. Následne ma kontaktoval Roman Táborský, vzniklo priateľstvo a v roku 2011 prvá návšteva Allianz Arény. Odvtedy som mal vďaka fanklubu Bayern Rivvis možnosť zažiť atmosféru zaplnenej Allianz Arény celkovo 3x.

Čo pre teba znamená, že si členom Bayernu a že spravuješ webovu stránku FC Bayern?

Odpoveď na prvú polovicu otázky je, že je to pre mňa česť. Som na to hrdý a dokonale to asi vystihuje legendárny slogan FC Bayern – Mia san Mia. Na druhú polovicu otázky by som odpovedal asi takto: je to pre mňa v prvom rade obrovský záväzok. Všetko to vzniklo ako nevinná zábava, za 10 rokov sa z toho ale stal projekt, ktorého udržanie pri živote stojí nemálo energie, času a prostriedkov… Čo by ale človek pre svoj milovaný klub neurobil. Niekedy samozrejme chýba energia a čas, ale ak má človek oporu v rodine, dokáže sa premôcť aby nesklamal fanúšikov, ktorí stránku pravidelne navštevujú s túžbou po aktuálnych informáciách.

Odkedy si administrátorom webovej stránky oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a ako si sa k tomu dostal?

Tomuto tiež predchádzalo moje vzájomné priateľstvo s Romanom Táborským, ktoré vzniklo vďaka oficiálnemu fanklubu FC Bayern Mníchov – Bayern Rivvis. Roman vedel, že som autorom a správcom stránky fcbayern.sk a tak ma oslovil či by som vedel pomôcť vytvoriť niečo podobné aj pre oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Slovo dalo slovo, začiatkom roku 2015 sme oslovili pár šikovných chlapcov a výsledkom je stránka, na ktorej sa práve nachádzame.

Za služby pre náš fanklub si od neho dostal originálny dres Bayernu Mníchov. Koľko ich už máš vo svojej zbierke?

Takto pekne sa vedenie fanklubu rozhodlo odmeniť moje nezištné služby počas celého roka a ja som sa tomu samozrejme nesmierne potešil. Tento posledný dres má v zbierke aktuálne číslo 21. Sú medzi nimi naozaj dnes už aj ťažko dostupné a zohnateľné zberateľské rarity, ale samozrejme každý nový prírastok poteší.

Bayern v minulej sezóne získal historické treble – víťazstvo v Bundeslige, Nemeckom pohári a v Lige majstrov. Čo myslíš, koľko z týchto trofejí obháji v tomto ročníku?

Tento rozhovor vznikal kvôli nedostatku môjho času dlhšiu dobu. V tejto chvíli je už jasné, že pre prekvapivé vypadnutie v Nemeckom pohári sa obhajoba triple v tejto sezóne konať nebude. Viac menej za samozrejmosť považujú fanúšikovia obhajobu a zisk titulu v Bundeslige. Počet trofejí bude závisieť od úspechu alebo neúspechu v Lige majstrov. Obhájiť v nej titul je samozrejme nesmierne náročné a potrebná je aj dávka šťastia, nie je to však nemožné a bol by to ďalší míľnik v histórii klubu. Myslím, že všetci v Bayerne sú maximalisti a túžba neustále vyhrávať je silná. Nám fanúšikom ostáva iba držať palce, nech všetko dopadne čo najlepšie.

Dobre poznáš košický šport a ľudí okolo neho, určite je však škoda, že už niekoľko rokov nemá zastúpenie v najvyššej futbalovej súťaži. Kedy sa tam FC Košice prebojuje?

Žiada sa mi povedať, že včera bolo neskoro. Určite je na škodu celého slovenského futbalu, že tradičné bašty ako Košice, Prešov alebo Banská Bystrica v najvyššej súťaži chýbajú. Vychovali kopec výborných futbalistov a ak by mali adekvátne podmienky, tak verím, že by v tom pokračovali aj naďalej. Košický klub sa dostal na pokraj existencie, navyše nemal adekvátny štadión hodný 21.storočia. To sa v posledných rokoch začalo meniť. Nejaký mestský štadión sa stavia. Našla sa dokonca partia košických podnikateľov, ktorí spolu s maďarským investorom z Miškolca spojili sily a snažia sa vrátiť klub na prvoligovú mapu. Či a v akom časovom horizonte sa im to podarí, je nateraz ťažké odhadovať. Mne v aktuálnom kádri chýba kvalita potrebná na postup do najvyššej súťaže. Môj odhad je 3-5 rokov. Rád by som si však tento rozhovor prečítal o rok a priznal, že som sa mýlil…

Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia na ME a tiež v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?

V spoločnosti Poľska, Španielska a Švédska by bol postup zo skupiny ME malým zázrakom. Každý zápas sa však začína od 0:0 a v športe je možné takmer všetko. Ja len dúfam, že turnaj bude ovplyvnený súčasnou pandémiou koronavírusu čo najmenej, mužstvá sa predstavia v plnej zbroji a o víťazoch rozhodne aktuálna športová forma. Čo sa týka kvalifikácie asi jasným favoritom skupiny je vicemajster sveta Chorvátsko. Dôležitý bude ako vždy samotný vstup do kvalifikácie, keď sa stretneme s papierovo slabšími súpermi. Následne potrebujeme čo najlepšie zvládnuť zápasy s mužstvami, s ktorými sa môžeme pobiť o druhé miesto zabezpečujúce baráž. Postúpiť však na MS bude v tejto konkurencii veľmi ťažké. Opäť by som bol nesmierne rád, keby kvalifikáciu čo najmenej ovplyvnila aktuálne pandémia.

Záverom dovoľte aby som nám všetkým zaprial čo najviac zdravia a šťastia. Nech sa čoskoro všetko na dobré obráti a my sa môžeme vrátiť na štadióny sledovať náš milovaný šport a podporovať našich obľúbencov.

Bol by nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca

Autor: admin

Marcel Sitarčík sa okamžite po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stal jeho plnohodnotným členom aj so svojou rodinou. A s fanklubom už absolvoval aj viacero vydarených zájazdov do zahraničia, o ktorých hovorí v tomto rozhovore.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: archív ms

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval aj nejakému športu?

Vo fanúšikovskej rodine som známy svojím širákom z rodného Brezna, plný odznakov zo všetkých futbalových kútov sveta a dresom slávnej „17ky“ Mareka Hamšíka. Ľudia ma tiež poznajú podľa pokriku „OKAMŽITE DAJTE GÓL!“, ktorým povzbudzujem v sektore fanklubu za bránou. V mladosti som hrával futbal do dorasteneckých kategórií a neskôr som v ňom našiel vášeň, ktorej sa venujem už len z burácajúcich tribún, spolu s neustále sa rozrastajúcou základňou z Horehronia.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?

Členom fanklubu som už od roku 2010, v ktorom som sa zúčastnil MS v Juhoafrickej republike. S veľkým obdivom však spomínam na svoj prvý reprezentačný zápas z roku 1997, kedy Slovensko na domácej pôde v Bratislave porazilo svojho odvekého rivala Česko (2:1). Počas uplynulých rokov som sa snažil našich futbalistov podporiť na každom domácom zápase, či už priateľskom, alebo kvalifikačnom v rámci ME a MS. Od roku 2012 sme začali organizovať zájazdy na 9- miestnej dodávke, neskor sme potrebovali dve dodávky a v posledných rokoch využívame už iba autobus.

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?

Medzi svoje najväčšie z tribún radím veľmi dobre zorganizovaný zájazd na ME vo Francúzsku v roku 2016. Ďalšou nezabudnuteľnou futbalovou jazdou bola cesta do Azerbajdžanu, Chorvátska či Slovinska. Najviac si cením cestu do Štokholmu a Glasgowa, kde spolu so mnou vycestovala aj moja manželka.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti a prečo?

Jednoznačne zápas Slovensko – Španielsko v Žiline, kde naši porazili vtedy majstrov sveta z roku 2010 po výbornom výkone 2:1. S kamarátmi sme spolu s nami vzali aj našich synov, ktorých tá výborná atmosféra dostala až natoľko, že sa venovali futbalu. Medzi obľúbené zápasy rovnako patria vystúpenia slovenského tímu do 21 rokov na ME v roku 2017 v Poľsku.

Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?

Myslím si, že táto kvalifikácia bude veľmi špecifická a výsledky zápasov neovplyvní len aktuálna forma hráčov, ale aj skrytý nepriateľ Covid – 19. Predpovedať tabuľku si určite netrúfam, ale bol by som nesmierne rád, keby sme boli v hre o prvú priečku až do samého konca.

Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?

Určite by som bol šťastný, ak by tu bola táto možnosť vzhľadom k tomu, že som bol aj na ME 2016 vo Francúzsku.

Veľkými záľubami Ladislava Šimurku sú hudba a šport

Autor: admin

Ladislav Šimurka, patrí medzi najaktívnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Svoj voľný čas delí medzi hudbu a šport, v obsiahlom rozhovore sa však o rodákovi z Veľkého Orvišťa dozvieme veľa zaujímavého.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: archív lš

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?

Môj život je úzko spätý s dvomi miestami, ktoré majú blízko k futbalu a samotnému fanklubu. Pochádzam z Veľkého Orvišťa, kde som dlhé roky býval na jednej ulici so súčasným predsedom fanklubu Romankom Táborským. Aktuálne, už vyše dvadsať rokov bývam vo Vrbovom. Mám dvoch synov a chápajúcu manželku, ktorá nám toleruje takmer každodenné sledovanie futbalu a tiež iných športov. Som dlhoročným vlastníkom permanentky na zápasy FC Spartak Trnava. Za slobodna som s klubom cestoval aj na výjazdy. Ešte väčšou mojou záľubou ako šport je však rocková a metalová hudba. Keď to situácia dovoľovala, navštevoval som rôzne koncerty u nás a v zahraničí. O hudbe píšem pre portál prorocker.sk. Futbal som hrával vo Veľkom Orvišti od žiakov a v neskoršom veku to boli epizódne pokusy vo VTJ (Vojenských telovýchovných jednotách). Začiatkom deväťdesiatych rokov sme s Romankom Táborským po dlhých rokoch obnovili činnosť žiackeho družstva v našej obci a začali sme chlapcov trénovať. Zopár z nich ešte aktívne hráva za A mužstvo Veľkého Orvišťa.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?

Členom fanklubu som takmer od začiatku. Presnejšie by to vedel povedať Roman Táborský, ktorý ma do fanklubu nahovoril. Rovnako, ako predtým do fanklubu Bayernu Mníchov a neskôr aj do úlohy maskota Ďuriho (prvýkrát 5.9.2018, na jeho oficiálne predstavenie, vo fanzóne pred zápasom s Dánskom). Zápasové štatistiky si nevediem, takže k presnému číslu by som sa nedopátral. Navštevujem len domáce zápasy „áčka“, ale našli by sa aj nejaké U21 a samozrejme, keď sme mali u nás pod nosom ME U17 v roku 2013, nemohol som si nechať ujsť ani tie. Len pre zaujímavosť spomeniem, že vtedy za našu reprezentáciu nastúpili talenty ako Vavro, Kadlec, Grič, Haraslín, Špalek, Vestenický, Čmelík… Jediný výjazd som absolvoval, spolu so synom (medzičasom tiež členom fanklubu), počas fanklubáckeho zájazdu do Klagenfurtu na prípravný zápas pred ME 2012, Slovensko – Poľsko (0:1).

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?

V pamäti si chcem čo najdlhšie udržať spomienku na zápas nášho fanklubu proti fanklubu Iron Maiden na piešťanskom letisku, počas Topfestu 2013 (škoda, že kvôli zbytočnému strachu agentúry nebolo možné odohrať zápas proti samotnej kapele). Veď komu sa pošťastí hrať v jednom mužstve so štyrmi generáciami slovenských futbalových legiend (z toho tromi spartakovskými)? Za fanklub vtedy okrem samotného predsedu nastúpili Jožko Štibrányi, Vlado Ekhardt, Rasťo Kostka a Filip Hološko. Vyhrali sme 6:1, dal som gól a denník Šport tomuto zápasu venoval celú stranu. Čerešničkou na torte bolo, že zápas cez megafón komentoval Karolko Polák. Veľmi oceňujem aj fanzóny, kde je možnosť nielen spoločného stretnutia fanklubákov, ale aj množstva bývalých vynikajúcich futbalových osobností. Najpamätnejšia je tá z hotela Bôrik, keď sa v roku 2012 krstila fanklubová hymna za účasti Jozefa Vengloša a Márie Královičovej.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti

Takých je viac. Ale prvý musím spomenúť ešte československý, lebo to bola moja premiéra na veľkom reprezentačnom zápase. V novembri 1990 som sa vybral na kvalifikačný zápas na ME 92 na pražský veterný Strahov, na súboj ČSFR – Španielsko (3:2). Rozhodujúci gól dal Ľubomír Moravčík. Z tých slovenských je to zápas Slovensko – Poľsko (4:1) z kvalifikácie ME 96, kedy sme Poliakom oplatili prehru 5:0 z ich domáceho ihriska. Rád spomínam aj na stretnutie proti silným Portugalčanom  (1:1) v kvalifikácii MS 2006. Nesmiem zabudnúť ani priateľský zápas proti Francúzom z augusta 2007 v Trnave (0:1). Tento mal pre mňa zvláštnu príchuť, lebo som pomáhal Petrovi  Zemanovi pri práci s francúzskymi novinármi a dostal som sa naozaj blízko k mnohým francúzskym hviezdam. Špeciálne musím spomenúť dve kvalifikačné stretnutia MS 2010, ktoré som nenavštívil a dokonca som ich ani nevidel v priamom prenose, len zo záznamu. V čase dôležitého zápasu Česko – Slovensko (1:2), som bol práve na pohotovosti zo svokrom a keď sa hral slávny, zasnežený poľský „postupový“ (0:1), tak sme boli s pánom predsedom na koncerte ZZ TOP v Bratislave a stav sme priebežne kontrolovali na mobilných telefónoch. Ale aj to malo svoje plus. Po koncerte sme v trojici, aj s P. Zemanom, išli čakať hráčov na letisko. Bola to dlhá, studená a veselá noc…

Už v marci sa začne kvalifikácia o postup na MS 2022. Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?

Máme ťažkú a vyrovnanú skupinu. Dúfam, že čoraz viac chalanov začne pravidelne hrávať vo svojich zahraničných kluboch a potom by to na baráž mohlo vyjsť.

Pokiaľ sa bude dať, pôjdeš podporiť slovenskú reprezentáciu na tohtoročné EURO?

Určite nie a predpokladám na 95 percent, že to ani možné nebude. Možno sa na zápasy dostane len malé množstvo domácich divákov.

S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj fanklubáci

Autor: admin

V utorok 2. februára podvečer sa Slovensko rozlúčilo s Jozefom Venglošom. Najväčšia osobnosť slovenského futbalu zomrela 26. januára vo veku nedožitých 85 rokov. V bratislavskom Krematóriu zastupovali slovenských futbalových priaznivcov desiatky, na bezprostrednej rozlúčke sa zúčastnili len najbližší – manželka Eva, synovia Jozef s manželkou Ivetou a Juraj.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Miloš Kopča

S Jozefom Venglošom sa prišli rozlúčiť aj zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Predseda Roman Táborský, jeho zástupca Miloš Kopča, člen Peter Špilák a Marcel Merčiak. Spoločne na pietne miesto položili veniec od fanklubu. ,,Pohreb vo veľkom chlade sa uskutočnil za prísnych bezpečnostných a protipandemických opatrení. S výnimkou najbližšej rodiny stáli sme vonku, počúvali slová rozlúčky cez reproduktor a na obrazovke si mali ešte raz možnosť pripomenúť usmiatu tvár svetobežníka, ktorý šíril o Slovensku len to najlepšie a všade mu robil výborné meno,“ povedal nám Miloš Kopča.

Záplava vencov mala odosielateľov z celého sveta, prišli z Austrálie, Ománu, Britských ostrovov či Prahy. Písané zbohom zaslali z Cypru Mario Lefakaridis, z Francúzska Michel Platini, z Nyonu sa vencom rozlúčil prezident Európskej futbalovej únie (UEFA) Aleksander Čeferin.

,,So vzácnym človekom sa prišlo rozlúčiť celé vedenie SFZ na čele s jeho predsedom Jánom Kováčikom a tiež aj jeho predchodca František Laurinc. Zo Švajčiarska prišiel Jozef Kliment, bývalý generálny sekretár SFZ. Pred dverami do Krematóri stáli Ján Medviď, Dušan Kučera, Karol Belaník, Vladimír Wänke, Ladislav Hudec, Tomáš Medveď, Vladimír Weiss st., Dušan Tittel, Martin Obšitník, Andrej Porázik a ďalší. Bolo to dojímavé, za normálnych okolností by Krematóriu bolo natrieskané,“ vraví M. Kopča.

Jozef Vengloš mal veľmi dobré vzťahy s našim fanklubom, vychádzal mu v ústrety. ,,Pokiaľ mohol, prijal pozvanie a vždy sa zúčastnil našich rôznych akcií. Napríklad na krste nášho cédečka spolu s Máriou Královičovou v hoteli Bôrik. V roku 2015 bol našim hosťom, keď fanklub oslavoval 5. výročie založenia a takisto sme mu o rok gratulovali k jeho 80. narodeninám. A v roku 2018 Jozef Vengloš spolu s ďalšími legendami čs. futbalu na okrúhle výročie vzniku Československa pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko bol hosťom v našej fanzóne,“ dodal ešte M. Kopča.

Pán Vengloš nikdy na vás nezabudneme, odpočívajte v pokoji!

 

Zberateľ Petr Švonc verí, že Slovensko by mohlo postúpiť aj na MS 2022

Autor: admin

V našom oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie máme niekoľkých členov aj z iných krajín. Jedným z nich je Čech Petr Švonc, ktorý robí veľmi dobré služby nášmu fanklubu. S veľkým futbalovým fanúšikom sme sa porozprávali na aktuálne témy.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Petr Švonc, archív

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Volám sa Petr Švonc a narodil som sa 14. augusta 1967. Pochádzam z malej dedinky Hrádek okres Ústí nad Orlicí. Futbal sa od malička stal mojou veľkou vášňou a hneď po škole sme s chlapcami kopali do lopty. V 11 rokoch sa moja mama druhý raz vydala a sťahovali sme sa do Prahy. Bola to pre mňa veľká zmena, keď sa chlapec z dediny, ktorá mala 90 obyvateľov ocitne zrazu v miliónovom meste. Dodnes si pamätám, keď ma môj otec v roku 1978 zobral na prvý ligový zápas Slávia Praha – Plzeň (1:0). Vtedy by ma ani vo sne nenapadlo, že sledujem svojho budúceho kamaráta Janka Lužu zo Slavie. Futbal som hrával za RH Praha a tiež som sa venoval aj orientačnému behu v Slávii Praha. Moja športová kariéra skončila sa odchodom na vojenčinu. Po návrate som sa k futbalu vrátil už iba rekreačne, hrával som malý systémom 5+1 a definitívne som mu dal zbohom v 45 rokoch, keď som musel podstúpiť operáciu menisku.

Známa je tvoja zberateľská vášeň autogramov do rôznych kníh so športovou tématikou (futbal, OH, ZOH), čo pre teba tento koníček znamená?
Autogramy som začal zbierať vo svojich 11 rokoch, kedy som sa presťahoval do Prahy. Bola to viac-menej náhoda, pretože ma kamarát vzal na autogramiádu športovcov a tak ma to zaujalo, že som sa tomuto koníčku začal venovať naplno až do odchodu na vojenčinu. Bolo to krásne obdobie a dodnes mám naň úžasné spomienky. Napríklad išiel som si podpísať Jaroslava Boučka, účastníka MS 1934, ktorý býval v Černošiciach a vtedy mal asi 70 rokov. Zavolal som mu, že by som chcel, aby sa mi podpísal do knižky Slávne nohy. Povedal, dobre príď, všetko ti podpíšem, ale musíš mi priniesť pivo. Tak som vystúpil v Černošiciach z vlaku, kúpil som 6 pív a išiel som dva kilometre pešo k nemu na statok. Keď videl, že som splnil svoj sľub vybral zo skrine všetky svoje futbalové artefakty, album s fotkami a začal rozprávať, čo všetko s futbalom zažil. Asi po dvoch hodinách som povedal, že už musím ísť domov (vtedy som mal 14 rokov), aj keď sa mi vôbec nechcelo. Bouček však hovorí, vieš čo, choď mi ešte pre pivo, všimol som si, že počas nášho rozprávanie všetky pivá vypil. Tak som vzal sieťovku, bežal som rýchlo do obchodu na stanicu a späť, aby som bol čo najskôr doma. Samozrejme, domov som prišiel neskoro večer, dostal som zaracha na týždeň, ale stálo to za to. Úprimne sa priznám, že tesne pred vojenčinou v roku 1986 som sa skoro celej svojej zbierky zbavil. Jednoducho som ju predal a rozdal. Jediné čo som si nechal, boli podpísané knižky. Znovu som sa vrátil ku zbieraniu v roku 2012, kedy vyšla nádherná kniha Se lvíčkem na hrudi. Je v nej kompletná futbalová reprezentácia jednotlivých hráčov od roku 1906 do 2012. A tak som sa znovu vrátil k svojmu koníčku. K dnešnému dňu mám túto knižku kompletne podpísanú okrem Jara Červeňana, ktorý sa bohužiaľ nepodpisuje a Jána Morávka, ten momentálne hrá stále v Nemecku. Keď som práve začal túto knižku podpisovať, tak som sa pri svojich cestách na Slovensko zoznámil pri krste knižky Titus Buberník s Romanom Táborským, Júliusom Šefčíkom a Petrom Špilákom. A odvtedy vlastne som sa začal zúčastňovať týchto akcií, ktoré organizuje oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, alebo Julo Šefčík. Úžasné bolo pri podpisovaní tejto knižky sa stretnúť s bývalými hráčmi a to ako v Čechách, tak aj na Slovensku, počúvať ich príbehy i životné osudy. A práve pri jednej tejto mojej ceste som sa spriatelil s Jankom Lužom a navštevujem ho skoro pri každej mojej ceste do Bratislavy.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Žiaľ, čas strašne letí, ale myslím si, že oficiálne som členom fanklubu asi tri roky. Snažím sa nevynechať ani jeden zápas, ale veľa záleží, ako sa mi podarí skĺbiť voľný čas s mojou prácou. Osobne som zatiaľ videl sedem zápasov slovenskej reprezentácie. Strašne som sa tešil aj na výjazd do zahraničia s fanklubom, ale bohužiaľ súčasná situácia to zatiaľ nedovolila. Už, aby tá pandémia koronavírusu bola preč, život i šport sa vrátili do normálu. Musím povedať, že atmosféra na štadiónoch mi veľa chýba, sledovať zápasy v televízii to nie je pravé orechové.

Fanklubu si už neraz pomohol, ako napríklad keď si zorganizoval pre jeho členov pred zápasom Ligy národov Česko – Slovensko plavbu loďou po Vltave. Takisto si zabezpečil účasť olympionikov z Česka pri príležitosti 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964 v hoteli Bôrik…
Všetko toto je dané mojou zberateľskú vášňou. Pri stretnutiach s hráčmi som zistil, že niektorí sa nevideli aj 30 rokov, alebo o sebe nič nevedeli, ako kto žije. Takže som sa v týchto záležitostiach začal viac angažovať. Napríklad Ján Geleta nehovoril s Alexandrom Horváthom od tej doby, čo žije v Belgicku. Keď som im sprostredkoval odovzdanie kontaktov a následne mi potom volali a ďakovali, mal som z toho úprimnú radosť. Rovnako tomu bolo, keď som organizoval účasť olympionikov z Čiech a videl som ako všetkým tým internacionálom pri osobnom stretnutí žiarili oči šťastím. Zrazu všetci zasa boli malí chlapci a tak som sa opäť utvrdil, že to má zmysel angažovať sa v týchto akciách. Pre mňa bolo dojímavé, keď som robil pozdrav s Pepíčkom Vojtom, ktorý nemohol prísť, pretože má ťažko chorú manželku. Na konci sa rozplakal, lebo mu bolo ľúto, že neuvidí svojich spoluhráčov. Myslím si, že túto akciu mal predovšetkým organizovať olympijský výbor. Títo bývalí hráči majú dnes 65 a viac rokov, sú to hrozne skromní ľudia a nesmierne si vážia, keď sa pre nich niečo urobí. Žiaľ, niektorí žijú naozaj od dôchodku k dôchodku a musia si ešte privyrábať väčšinou ako vrátnici. Naša spoločnosť zabudla, čo pre ňu títo bývalí internacionáli urobili, ako zviditeľnili našu republiku. Tu je veľký dlh, ktorý sa už nikdy nepodarí napraviť. Nesmierne si vážim hráčov Viktórie Plzeň a ľudí okolo Spolku 28, ktorí sa snažili pomôcť Mariánovi Čišovskému. Niekoľkokrát som mal možnosť sa s ,,Čišom“ zísť a preto som sa tiež angažoval v tejto pomoci nielen finančne, ale aj organizačne. Bol to výnimočný hráč aj človek a ako som povedal vážim si všetkých, ktorí mu v boji s tou ťažkou chorobou pomáhali.

Tohtoročné EURO by sa malo uskutočniť v 12 krajinách, ako podľa teba na kontinentálnom šampionáte dopadnú Česko a Slovensko?
Veľa bude záležať od momentálnej formy hráčov a tiež od toho, či tréneri nominujú futbalistov podľa skutočnej výkonnosti, alebo za zásluhy. Myslím si, že ani jedna krajina nemá zlých futbalistov, ale v súčasnosti je Česko po hernej stránke na tom lepšie. Slovensko v posledných zápasoch nehralo dobre, viacerí hráči boli z formy a podľa mňa niektorí nemali v reprezentácii čo robiť. Pokiaľ obidve krajiny by postúpili zo základnej skupiny, bol by to veľký úspech.

Ako podľa teba obstojí slovenská reprezentácia v kvalifikácii o postup na MS 2022 v šesťčlennej H – skupine proti Chorvátsku, Rusku, Slovinsku, Cypru a Malte?
Veľmi sa na túto kvalifikáciu teším, verím, že už budeme môcť fandiť v hľadisku. Myslím si, že v tejto skupine nie je vyslovený favorit, ale ani slabé mužstvo. Chorvátsko a Rusko budú prechádzať obmenou hráčov. Slovinsko nemá zlý tím, Cyprus a Malta išli v poslednom čase výkonnostne hore. Jednako verím, že pokiaľ Slovensko bude bojovať ako jeden tím, má veľkú šancu postúpiť na MS 2022.

Veľký fanúšik Bayernu Mníchov Štefan Moncman by sa rád zúčastnil ME

Autor: admin

Štefan Moncman, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie tiež väčšinu svojho života spojil so zeleným trávnikom. Či už ako hráč, rozhodca a v posledných rokoch aj s civilným zamestnaním. Všetko podstatné o agilnom šesťdesiatnikovi sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: fanklub

Povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej kariére?
Som rodákom z Pavlíc, je to malá dedina v okrese Trnava a tu som aj začal hrávať futbal. Na strednú drevársku školu som odišiel študovať do Zvolena. Tam som pôsobil tri roky v II. dorasteneckej lige a počas posledného roka školy som prešiel do seniorského áčka. Na tak mladého chlapca tam bol však dosť kvalitný a silný káder, ktorý hral I. SNL. Trénoval nás známy Anton Hrušecký. Keďže som sa nedostal na vysokú školu lesnícku, vrátil som sa domov Pavlíc, kde som súťažne hrával futbal do 30 rokov. Na sklonku kariéry som ešte odišiel do Voderadov, ktorým som pomohol vybojovať postup do krajských súťaží.

Po skončení aktívnej činnosti si okamžite presedlal na rozhodcovskú dráhu…
K rozhodovaniu som sa dostal cez môjho strýka Gusta Šurana, ktorý pískal a bol delegátom národnej ligy. Začal som v okrese a po vyše roku a pol som postúpil do krajských súťaží. V III. lige som rozhodoval takmer šesť sezón a potom som nastúpil ako sekretár na Západoslovenský futbalový zväz.

Akými zamestnaniami si prešiel?
Ešte pred nástupom na vojenčinu som absolvoval v Trnave prax v Západoslovenských nábytkárskych závodov. Po skončení základnej vojenskej služby som sa tam vrátil a vydržal som tam rok. Potom som desať rokov pracoval na družstve vo Voderadoch. V roku 1997 som odišiel na Bratislavský oblastný futbalový zväz, kde som tri roky vykonával funkciu sekretára. Pravda, v tom čase som tam zastupoval kolegyňu na materskej dovolenke. V roku 2002 som ako sekretár nastúpil na Západoslovenský futbalový zväz. Potom som chvíľu bol v jednej firme a keď sa mi niekedy v roku 2008 ozval správca areálu vtedajšieho Rapidu Juraj Czinege, prikývol som na jeho ponuku. V súčasnej akadémii ŠK Slovan vykonávam funkciu trávnikára. S prácou som spokojný, baví ma, hoci je náročná. Máme dve trávnaté ihriská, malú a veľkú umelú trávu.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v začiatkom jeho existencie, v prvých rokoch som aj dosť chodil na zápasy našej reprezentácie. V posledných je to už slabšie, v televízii si však vždy pozriem stretnutia nášho výberu. Pravda, v minulosti som navštívil aj niekoľko svetových a európskych šampionátov. Na MS 1990 v Taliansku som videl tri zápasy vrátane štvrťfinále Nemecko – Česko-Slovensko. Bol som aj na ME 1996 v Anglicku, na MS 1998 vo Francúzsku, MS 2006 v Nemecku a ME 2008 v Rakúsku a vo Švajčiarsku

O tebe je známe, že veľmi drukuješ Bayernu Mníchov a si aj členom tohto klubu. Fanklub už roky tradične chodí na tamojšie vianočné trhy, ktoré sú spojené so zápasom Bayernu väčšinou v Lige majstrov. Ako ti to chýba, že tentoraz kvôli pandémii koronavírusu sa výjazd do Mníchova neuskutočnil?
V roku 2005 sme založili fanklub Bayernu Mníchov, ale už predtým sme chodili na jeho zápasy na starý Olympijský štadión. Tentoraz po niekoľkých rokoch nenavštívime bavorskú metropolu. Samozrejme, mrzí ma to, ale všetci vieme, aká zlá je pandemická situácia. Verím však, že o rok pôjdeme na dobre staré miesto. A tiež ma potešilo, že v tipovacej súťaži uhádnuť výsledok baráže Slovensko – Írsko som vyhral suvenír FC Bayern Mníchov.

Aký je tvoj názor na to, že Štefan Tarkovič povedie slovenskú futbalovú reprezentáciu aj v nasledujúcom období, keď zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) podpísal do decembra 2021?
Štefana Tarkoviča poznám osobne ešte z čias keď som pracoval na Západoslovenskom zväze, lebo mávali u nás zrazy. Bol asistentom trénera žien Františka Urvaya a Milan Sládkovič bol vedúcim mužstva. Za daného stavu pre mňa je to dobrá voľba. Pozná viacerých hráčov, vie čo na koho platí. Čaká ho ťažká práca, prvoradé je však, aby naši futbalisti pravidelne hrávali vo svojich kluboch. A viacerí z mladších by sa mali poriadne zamyslieť nad sebou. Prestupujú kade tade a k ničomu to nevedie. Príklad by si mali zobrať z Petra Pekaríka, ktorý už viac ako desať rokov pravidelne nastupuje v nemeckej bundeslige!

Pôjdeš Slovensko povzbudiť na ME?
Všetko bude záležať od pandemickej situácie koronavírusu. Stále sa ešte nevie, či sa ME budú hrať vo všetkých v dvanástich mestách v dvanástich európskych štátoch, alebo iba v jednom. V hre je viacero variantov. O všetkom má UEFA rozhodnúť 6. marca. Veľmi ma láka ísť do Bilbaa na súboj Španielsko – Slovensko, videl by som aj krásny štadión. V Španielsku som bol, keď sme tam v roku 2005 hrali baráž a v Madride sme prehrali 1:5.

Už v pondelok 7. decembra na žrebovaní v Zürichu Slovensko spozná súperov v kvalifikácii MS 2022. Akých si želáš pre našu reprezentáciu?
Veľmi rád by som videl na vlastné oči Belgicko, ktoré je už nejaký čas na čele rebríčka FIFA. Už dlhšie je to top tím, môže postaviť aj dve výborné jedenástky. Treba si tiež uvedomiť, že aj z 3. a zo 4. koša môžeme dostať silných a nepríjemných súperov. Z 3. koša by som si prial Island, zo 4. koša by neboli zlí Gruzínci. Myslím si, že pre nás by bola lepšia šesťčlenná, ako päťčlenná skupina.

Miro Maco si v kvalifikácii MS 2022 želá Anglicko a Česko

Autor: admin

Miroslav Maco je oddaný fanúšik slovenského športu, najmä futbalu. Jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie bol pri jej najväčších úspechov, postup na MS 2010 a postup na ME 2016. V našom seriáli sme sa s ním porozprávali na témy súvisiace s našou reprezentáciou.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: archív Miro Maco

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne akému športu si sa v minulosti venoval?
Pochádzam z Piešťan, od štyroch do dvadsiatich rokov som žil v Bratislave. Potom som sa presťahoval do obce Veľké Kostoľany, kde bývam doteraz. Tam aj podnikám, mám stavebnú firmu. V mladosti som sa venoval futbalu, hokeju, basketbalu, šport vypĺňal všetok môj voľný čas. Od prípravky až po seniorov som hrával za Inter Bratislava. Trénovali ma známe mená, legendy, ako Marián Novotný, Jozef Barmoš a Peter Mráz, prvý menovaný ma viedol až sedem rokov. Na Inter mám veľmi pekné spomienky, lebo všetko tam dobre fungovalo. Najradšej by som bol, keby sa to celé vrátilo naspäť. Keďže som sa neuplatnil vo vrcholovom futbale, dostal som ponuku hrať za Veľké Kostoľany. Bol to vydarený krok, dali mi zamestnanie a neskôr som začal aj podnikať. Hral som na viacerých pozíciach, keď bolo treba bol som brankár, stopér, stredopoliar, či útočník. Najčastejšie som však hrával stopéra. Tréneri si ma pre moju univerzálnosť vážili. Šport ma naučil poctivo, tvrdo trénovať a pracovať. Prináša mi to pekné ovocie, takže som spokojný.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010. Na vlastné oči som videl väčšinou zápasov našej reprezentácie doma i vonku, bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku. Fanúšikom futbalu som už od šiestich rokov, keď ma otec zobral na derby Inter – Slovan a vtedy som si vybral žltočierne farby. A potom to už tak išlo, že som chodil na takmer všetky zápasy reprezentácie. Šport ma baví, úprimne drukujem všetkým našim športovcom. Navštívil som MS v hokeji, hádzanárske a basketbalové zápasy. Teší ma, keď Slovensko vyhráva a keď sa spoločne s fanúšikmi stretávame na takýchto športových podujatiach.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Špeciálny bol pre mňa zápas v kvalifikácii MS 2010 na Sliezskom štadióne v Chorzowe, kde Slovensko vyhralo nad Poľskom 1:0 a postúpilo na svetový šampionát. Mrzli sme tam v pätnásť centimetrovom snehu v teniskách, ale stálo to za to. Krásne stretnutia som so slovenskými fanúšikmi zažil v Belfaste, Dubline, Londýne, či Moskve. Takže jeden zápas sa skutočne nedá vybrať, lebo mne každý voľačo dal, videl som nádherné mestá a tiež skvelú atmosféru. Do pamäti sa mi veľmi vryli aj MS v hokeji 2012 v Helsinkách, kde Slovensko skončilo na skvelom druhom mieste. Som teda veľmi rád, že som už videl toľko výborných zápasov a za to všetko ďakujem mojej tolerantnej manželke Mirke, s ktorou mám tri deti.

V utorok 1. decembra VV SFZ na svojom zasadnutí schválil za nového trénera slovenskej reprezentácie Štefana Tarkoviča. Zmluvu so SFZ podpísal do decembra 2021. Považuješ to za dobrú voľbu?
Myslím si, že keď ho hráči berú, tak je to dobré rozhodnutie. Úplne do všetkého nevidím, aby som mohol povedať, ako to vo vnútri reprezentácie vyzerá. V minulosti sme však najväčšie úspechy dosiali so slovenskými trénermi, postup na MS 2010 s Vladimírom Weissom st. a postup na ME 2016 s Jánom Kozákom st. Takže aj na Slovensku máme niekoľko kvalitných trénerov. Vždy by sa mal vybrať ten najvhodnejší. Skôr si myslím, že stále nás najviac trápi slabšia infraštruktúra štadiónov a celkové zázemie okolo futbalu od najvyššej súťaže až po najnižšie. Vrátane mládeže, celkovo štát by mal oveľa viac finančne podporovať futbal, aby sme si dokázali vychovať takých zanietených hráčov, akými boli Laco Jurkemik, Ľuboš Moravčík a ďalší. Teda takých, ktorí nechajú celé srdce na ihrisku. Páči sa mi, ako funguje Slovenský zväz ľadového hokeja, keď v jeho štruktúrach pracujú aj bývalí majstri sveta.

Slovensko druhý raz v novodobej histórii postúpilo na ME, pôjdeš našich sokolíkov povzbudiť na kontinentálny šampionát?
Verím, že v lete sa už bude hrať s divákmi a že pandémia koronavírusu definitívne pominie. Pokiaľ sa teda všetko vráti do bežného života, rád by som sa pozrel do Dublinu na zápasy Slovensko – Poľsko a Slovensko – Švédsko. V Írsku žije veľa Slovákov, takže by tam bola krásna atmosféra. Možno sa odtiaľ presuniem do Bilbaa na súboj Slovensko – Španielsko. Bolo by to pre nás také zadosťučinenie za to, že tento rok sme neboli na tribúnach fandiť slovenskej reprezentácii.

V pondelok 7. decembra sa v Zürichu uskutoční žrebovanie MS 2022. Slovensko ako 19. najlepšie európske mužstvo – celkovo v rebríčku na 33. mieste s koeficientom 1486 – je v druhom koši. Akých súperov si pre našu reprezentáciu želáš a akú skupinu, päťčlennú, alebo šesťčlennú?
Z prvého koša si jednoznačne prajem Anglicko, lebo je to kolíska futbalu a rád by som sa na gigantický štadión vo Wembley vrátil ako fanúšik. Z tretieho koša by som privítal Česko, lebo mu máme čo vracať, keď sme v posledných dvoch ročníkoch v Lige národov prehrali s ním všetky štyri zápasy. Ďalších súperov už neriešim, nechám to na žreb. Som zástanca toho, že lepšie je hrať viac zápasov, vtedy sa ukáže buď skutočná kvalita, alebo slabšia výkonnosť. Takže si želám šesťčlennú skupinu, aby sme videli viac stretnutí.

Vyšla jedinečná publikácia SLOVAN DO TOHO

Autor: admin

V piatok 27. novembra sa pred kinom Lumiere uskutočnil krst a autogramiáda knižnej publikácie pod názvom SLOVAN DO TOHO. Jej autorom je známy publicista Ľuboš Jurík. Kniha má 286 strán. Na podujatí kvôli pandémie koronavírusu sa zúčastnilo okolo 50 hostí, medzi nimi viaceré belasé legendy, majster Európy 1976 Ján Švehlík, kapitán strieborných olympionikov z Tokia 1964 Anton Urban, víťaz PVP z roku 1969 Ivan Hrdlička, bývalý čs. reprezentant Ján Medviď a ďalší. Medzi prítomnými boli aj Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho členovia Natália Kučerová, Ján Gálik, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Lošonský.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Natália Kučerová

Publikácia obsahuje stručnú históriu futbalu a dejiny Športového klubu Slovan Bratislava od jeho vzniku roku 1919, rozhovory s hráčmi, trénermi, funkcionármi, športovými novinármi, fanúšikmi, ako aj osobnosťami kultúry, ktoré fandili Slovanu. V knihe sú aj profily legiend Slovana: P. Šorala, L. Kubalu, F. Daučíka, L. Šťastného, J. Popluhára, P. Dubovského, E. Pažického, K. Jokla, V. Schrojfa, T. Reimanna, M. Vičana, V.Tegelhoffa a ďalších. Kniha je ilustrovaná dokumentárnymi fotografiami.

Ľuboš Jurík je skúsený autor troch desiatok kníh, čo ho viedlo k napísaniu tejto knihy? ,,Pôvodne mala vyjsť vlani na sté výročie Slovana, ale kvôli rôznym problémom a aj objektívnym, sa jej termín posunul takmer o rok. Myslím si však, že rok Slovana je každý rok. Tento klub je totiž spoločenský fenomén, viac ako futbal, lebo spája ľudí najmä keď kvôli korone prežívame ťažké časy a slovenskému futbalu sa veľmi nedarí, hoci reprezentácia postúpila na ME. Myslím si teda, že táto kniha je ako trocha slnka v studenej vode. Vracia optimizmus, lebo ŠK Slovan je jediným klubom, ktorý v minulosti vyhral druhú najvýznamnejšiu európsku súťaž Pohár víťazov pohárov. V minulosti som napísal veľkú knihu slovenský bigbít, čo je tiež veľký fenomén,“ povedal nám Ľ. Jurík.

S myšlienkou napísať takúto knihu prišiel Peter Kučera, bývalý hráč ŠK Slovan. ,,Poznáme sa od školských rokov, priznám sa, že veľmi sa mi do tohto projektu nechcelo. Lenže zavážilo, že som dušou a telom starý prešporák a slovanista, lebo som chodieval na každý ligový zápas ešte v preplnených električkách. Takže mal som teda taký morálny záväzok s touto témou sa vysporiadať. Peter ma ťukol a nakopol a pustili sme sa do toho. Kniha je jedinečná v tom, že ponúka autentické rozhovory, nie je to žiadna encyklopédia. Pochopiteľne, sú tam faktografické prvky, ale my sme sa stretávali s hráčmi, ktorí boli priamymi aktérmi úspechov Slovana a tiež s trénermi, funkcionármi a ďalšími z oblasti kultúrneho a spoločenského života, ktorí tiež neodmysliteľne patrili k futbalu. Verím, že táto kniha raz bude zberateľský unikát,“ dodal ešte Ľ. Jurík.

Napísal čosi ako štruktúru otázok, na ktoré odpovedali všetci zainteresovaní. Rozhovory si nahrávali, v tomto smere zohrala dôležitú úlohu Natália Kučerová, ktorá s diktafónom v ruke zaznamenala dôležité výpovede. Postupne sa tak utváral obraz o bratislavskom Slovane a čitateľovi to umožní utvoriť si lepšiu predstavu o tom, ako kniha vznikla.

,,Táto kniha je taký doplnok k storočnici, ktorú ŠK Slovan oslávil minulý rok. Bol to sen autora a jeho spolupracovníkov vydať takúto publikáciu a tiež to bol sen starších a ešte žijúcich futbalistov, legiend, aby si aj takto moli pospomínať na staré zlaté časy. A tiež aj na tých spoluhráčov, ktorí už nie sú medzi nami. Kniha veľkú históriu Slovana približuje troška z inej stránky, každý hráč predstavil svoju kariéru a aj svoj osud. Myslím si, že čitatelia si prídu na svoje, spoznajú osobné cesty hráčov, ako kráčali po svojej kariére,“ hovorí Ján Medviď.

,,Vlani vyšla kniha 100 rokov Slovan, tak som veľmi zvedavý na túto. Určite je zaujímavá a kvalitná, rád si ju prečítam. Veľmi rád som do knihy poskytol všetky informácie o mne, o Slovane, aby mala dobrú úroveň. Zo svojho archívu som do knihy dal aj niekoľko fotografií. Tých 100 rokov je veľmi dlhé obdobie, takže za ten čas sa udialo veľa rôznych udalostí a som presvedčený, že v knihe všetky najdôležitejšie sú aj zachytené. Nielen pre fanúšikov Slovana, ale aj pre iných z futbalovej brandže, kniha Slovan do toho bude pekným darčekom pod vianočný stromček,“ vraví Ján Švehlík.

,,Som rád, že so športovými knihami na Slovensku sa troška roztrhlo vrece, určite je každá zaujímavá. Slovan je vlajkovou loďou slovenského futbalu, písal jeho históriu, takže fanúšikovia by si mali prísť na svoje, lebo v knihe nájdu veľa zaujímavých príbehov. My starší, sme si pospomínali na bývalé časy, keď chodilo na futbal 20 až 30 tisíc divákov. Takže som veľmi zvedavý, čo všetko si prečítam, teším sa hlavne na starú slávu, keď Slovan dosiahol viaceré veľké úspechy,“ poznamenal Ivan Hrdlička.

Fanklubáci zagratulovali Ondrejovi Trnovskému k veľkému jubileu

Autor: admin

V tomto roku sa väčšia skupina členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie stretla iba na oslave 80. narodenín Jozefa Štibrányiho v Modranke koncom januára. Ďalšie akcie a najmä fanzóny pred zápasmi našej reprezentácie sa kvôli pandémie koronavírusu už neuskutočnili.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: fanklub

Až v utorok 24. novembra si mohli fanklubáci povedať, znova sme tu. V sobotu 7. novembra totiž člen oficiálneho fanklubu Ondrej Trnovský oslávil významné životné jubileum 70 rokov a pri tejto príležitosti sa stretla maličká skupinka, aby mu zagratulovali k narodeninám. V dome Petra Špiláka na Trnávke oslávencovi zagratulovali Roman Táborský, predseda fanklubu, Peter Špilák, Milan Valko a Miroslav Maco.

Roman Táborský a Peter Špilák odovzdali Ondrejovi Trnovskému tradičný darčekov kôš. ,,Veľmi milo ste ma prekvapili, som skutočne dojatý, že aj v tejto ťažkej dobe ste na mňa a na moje narodeniny nezabudli,“ povedal O. Trnovský.

Pekné stretnutie sa nieslo v optimistickom duchu a znamení, že fanklub bude opäť organizovať dobre známe akcie, najmä keď Slovensko druhý raz za sebou postúpilo na ME a už v marci budúceho roka ho čaká kvalifikácia na MS 2022!

Dušan Radolský dnes oslavuje sedemdesiatku

Autor: admin

Dušan Radolský, úspešný tréner a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslavuje v piatok 13. novembra významné životné jubileum 70 rokov.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Radolský si počas hráčskej kariéry obliekal dres Dukly Banská Bystrica v rokoch 1971 až 1972 a trnavského Spartaka (1973-1975). Medzitým mal krátke zastávky v Dukle Tábor a Dukle Kroměříž. V pozícii trénera vstúpil do veľkého futbalu v roku 1985 ako asistent v rodnej Trnave. Počas viac ako 30-ročného obdobia potom pôsobil v dvoch desiatkach prvoligových klubov na Slovensku i v zahraničí.

V rokoch 1999-2000 zažil slovenský futbal úspešné časy práve pod taktovkou Dušana Radolského. Výber do 21 rokov postúpil v kvalifikácii ME zo 7. skupiny ako jej víťaz do baráže a odtiaľ na záverečný turnaj. Hral v Bratislave na Pasienkoch a Slováci vybojovali 4. miesto, čo znamenalo postup na olympijské hry v Sydney. Slovenskí futbalisti sa na OH predstavili vôbec po prvý raz a od roku 2000 už tento úspech nezopakovali.
V októbri 1998 viedol v oficiálnom medzištátnom stretnutí v Bratislave slovenskú reprezentáciu proti Poľsku. Radolského vtedy poverili vedením SR iba dočasne, v tom čase bol aj trénerom SR 21, ktorá taktiež hrala v ten deň zápas proti Poliakom. Je jediný tréner, ktorý počas jedného dňa viedol v oficiálnych medzištátnych zápasoch obe reprezentácie. Svoj jediný zápas v úlohe hlavného trénera reprezentácie neoslávil víťazstvom, Slováci na Tehelnom poli podľahli súperovi 1:3.

Výborné meno si urobil hlavne v Poľsku. Práve u našich severných susedov získal dnešný jubilant aj najviac individuálnych ocenení. V ankete o najlepšieho zahraničného trénera v Poľsku skončil raz na druhom a raz na treťom mieste. V rokoch 2004 a 2011 získal cenu pre najlepšieho trénera Malopoľského vojvodstva a Veľkopoľského vojvodstva a je aj čestný občan mesta Grodzisk. S Grodziskom získal v roku 2005 Poľský pohár. Je prvý a jediný tréner, ktorý priviedol slovenský klub MŠK Žilina v európskych súťažiach k výhre nad klubom z najvyššej anglickej súťaže na jeho pôde. Jeho vtedajší zverenci zdolali Aston Villu na jeho ihrisku 2:1. Radolský má všeobecne s anglickými tímami výbornú bilanciu, na klubovej úrovni s nimi nikdy neprehral. V sezóne 2003/04 vyradil jeho klub Groclin Grodzisk v 2. kole Pohára UEFA slávny Manchester City.

Dušan Radolský pôsobí od roku 2018 vo funkcii zástupcu trénerov vo výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a 20. októbra ho VV SFZ schválil na svojom online zasadnutí za člena Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu. Sedemdesiatku oslavuje deň po zápase Slovákov v Severnom Írsku, v ktorom si naše mužstvo vybojovalo druhú účasť po sebe na ME. ,,Už som poslal Štefanovi Tarkovičovi gratulačnú esmesku, od nášho tímu som dostal pekný darček k narodeninám. Stále som súčasťou slovenského futbalu a mnohých hráčov poznám. Mám teda s nimi blízke vzťahy, je to veľmi pekné, že sme sa znova prebojovali na kontinentálny šampionát,“ vraví Dušan Radolský.

Jeho dcéra Monika je hovorkyňou SFZ. Predtým dlhé roky pôsobila v denníku Plus jeden deň na pozícii vedúcej športovej redakcie a zástupkyne šéfredaktora a novinársku kariéru začala v denníku Smena u uznávaného redaktora Jožka Korbela.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Radolskému k nádhernému jubileu blahoželá, praje mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Zberateľské kartičky

Autor: admin

Pre členov fanklubu a zberateľov je na adrese eshop.fanklubfutbalsvk.sk k nahliadnutiu zoznam všetkých vydaných zberateľských kariet. Karty aktuálne nie je možné zakúpiť cez eshop. Získať ich môžete počas fanzón a podujatí aktivít fanklubu pre hráčov. Podmienky podpory podľa stanov OZ.

Fanklub SVK

Bude mať malú dušičku, dúfa však, že Slovensko si vybojuje miestenku na ME

Autor: admin

Jozef Baňas je veľký fanúšik slovenského športu a hlavne futbalu. Je teda pochopiteľné, že s najpopulárnejším športom na svete je spojená veľká časť jeho doterajšieho života. S rodeným východniarom sme sa porozprávali na rôzne témy.

OFSR – Bratislava/MilanValko
Foto: Milina Strihovská

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej a atletickej kariére?
Narodil som sa v Lipanoch v okrese Sabinov, kde som absolvoval základnú školu. Za Lipany som hrával futbal, okrem toho som sa venoval aj behu. Na strednú školu som chodil na Orave, som vyštudovaný televízny opravár a mechanik elektrických zariadení. Tam som za Tesla Orava v Nižnej, na ktorú nedám dopustiť pokračoval vo futbale, ale aj v atletike. Mal som dobrých trénerov a ich zásluhou som sa dostal do Ostravy na veľmi známy míting Zlatá tretra. Po skončení vojenčiny z Nižnej som prestúpil do Tvrdošína. Futbalu som sa však už venoval menej, do popredia vystúpila atletika. S obidvoma športami som ale skončil v roku 1984, keď som si vážne poranil meniskus. Pritom v tom roku som ešte bežal Kysucký maratón. Po roku 1989 som odišiel z Tesly a robil som istý čas v jednej firme zásobovača nábytku. Môj bývalý triedny učiteľ ma nahovoril, aby som sa stal členom HZDS a tak som vstúpil aj do politiky. Bol som teda zamestnancom tohto hnutia a vedúci kancelárie okresu. Robil som aj osobného šoféra poslancovi NR Jozefovi Tarčákovi. Keď padlo HZDS, zakotvil som v stavebníctve a v tomto obore som si založil aj firmu.

Známe je však aj tvoja rozhodcovská kariéra, ako si sa k nej dostal?
V Tvrdošíne na bytovke býval o jedno poschodie nižšie rozhodca, ktorý v tom čase pískal V. triedu. Nahovoril ma, aby som vstúpil do rozhodcovského zboru. Zoznámil ma vtedy so známym arbitrom Vladimírom Mušákom st. a tiež bývalým primátorom Pavlom Pavlíkom. Boli to takí moji tútori, cibrili ma, dobre si pamätám, ako ma dali pískať prípravný zápas Námestovo – Čadca. Bol som hlavný a Mušák s Pavlíkom boli postranní. Veľa ma naučili, hlavne pravidlá som musel poriadne sypať rukáva, moja rozhodcovská kariéra mala veľké napredovanie. Rýchlo som postupoval a už za nejaký čas som sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ som postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil som sa do III. ligy. V roku 2008 som ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom som vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky som videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil som veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi sme v Lyone boli aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok mám aj z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.

Ako podľa teba Slovensko dopade vo štvrtok 12. novembra v zápase roka vo finále baráže o postup na ME proti Severnému Írsku v Belfaste?
V súčasnej nevyrovnanej forme je pre nás každý zápas veľmi ťažký. Mám z neho dosť malú dušičku, veľmi tomuto výberu nového trénera Štefana Tarkoviča neverím, lebo k jeho nominácii mám určité výhrady. Je tam aj jeden veľmi problémový hráč Vladimír Weiss ml. Škoda, že svoju sľubnú kariéru premrhal. Pritom, podobne ako Stoch, nevedia čo so sebou. Za svoj život som poznal veľa hráčov, ktorí mali ,,vymleté“ hlavy, ale boli perfektnými futbalistami. Iní si zasa aj bez talentu vydreli dobrú kariéru. Takže nezostáva mi nič iné iba dúfať, že vo štvrtok Slovensko po dlhom čase podá skutočne dobrý výkon a vybojuje si miestenku na ME.

UEFA uvažuje, že upustí od plánu usporiadať EURO v 12 krajinách a uskutoční sa len v jednej krajine. Hlavným kandidátom je Rusko. Čo na to hovoríš?
ME 2018 v Rusku boli výborné po všetkých stránkach. Veľmi sa mi páčila aj ich športová úroveň. Keby Slovensko postúpilo na ME, to by bolo oveľa iné, lepšie a radostnejšie. Na šampionát určite vycestujem, treba len veriť, že korona kríza už bude zažehnaná a všetci sa vrátime do normálneho života.

Súťaž pre členov fanklubu

Autor: admin

Ahojte

Vzhľadom na situáciu, kedy je nemožné zorganizovať akékoľvek oficiálne podujatie, prichádzame aspoň so snahou zorganizovať jednoduchú súťaž o ceny.

Tipovať môže každý člen fanklubu aj bez uhradeného členského na rok 2020. 1 člen = 1 hlas. Netipujte prosím viackrát.

Nájdite si čas sa zabaviť a natipovať výsledok zápasu Severné Írsko – Slovensko, ktorý sa odohrá 12. novembra 2020 o 20:45.

Viac po kliknutí na link: https://forms.gle/SX8VUR2ci8a1n3CE8

Jozef Plank si želá zopakovať scenár zo zápasu s Írskom

Autor: admin

Okolo 1500 odznakov, z toho 300 anglických zo všetkých súťaží, profesionálnych i amatérskych, takmer 100 šálov z celého sveta, bezmála 60 dresov a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. Takáto pozoruhodná zbierka sa skvie v dome v Modranke u verného člena oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Jozefa Planka. Nielen o kolekcii jeho futbalových relikvií, ale aj o blížiacom sa finále baráže o postup na ME Severné Írsko – Slovensko, sme sa s ním rozprávali.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: fanklub

Odkiaľ pochádzaš, venoval si sa v minulosti aj nejakému športu, čo robíš a odkedy si členom fanklubu?

Narodil som sa v Modranke a v tejto časti Trnavy som prežil svoj doterajší život s manželkou a so synom. Priženil som sa a bývam u bývalého známeho brankára Spartaka Trnava Františka Kozinku, ktorý je mojím švagrom. Venoval som sa iba futbalu, v Modranke ako brankár som prešiel všetky kategórie, už ako 17-ročný som chytal za A-mužstvo. Aktívnym hráčom som bol až do päťdesiatky v krajských majstrovstvách a rok som pôsobil v Malženiciach. Som absolventom strojníckej priemyslovky, do roku 1989 som pracoval ako vedúci v okresnom stavebnom podniku. V roku 1991 som založil svoju firmu v stavebníctve, v ktorom som vydržal až do dôchodku. V súčasnosti pracujem v Senci na pozícii SBS-kára. Členom fanklubu som sa stal krátko po jeho založení v roku 2010.

Známa je tvoja zberateľská vášeň odznakov, dresov a šálov, čo pre teba tento koníček znamená?

Začal som sa mu venovať už v rannej mladosti, keď som mal 14 rokov.
V tom čase vychádzal týždenník Štart a na jeho zadnej strane mali vždy nejaké športové osobnosti. Napríklad boli tam Slava Metreveli, Vsevolod Bobrov a ďalší. Tak som si začal s nimi dopisovať a poslali mi odznaky Dinama Tbilisi a CSKA Moskva. Ďalšie suveníry som dostal od rôznych klubov, predovšetkým som sa sústredil na anglické. Odoberal som známe časopisy World Soccer, Don Balón a La Gazzetta Sport. Poslal som im svoju adresu a odvtedy sa moja zberateľská vášeň rozrástla do ohromných rozmerov. Zbieram hlavne vlajky, odznaky, šále a dresy. Veľa som ich kúpil aj na rôznych zájazdoch s fanklubom. Všetko to mám uložené doma na jednom mieste, dresy a šále som dal do skrine a odznaky sú zarámované,

Ako zháňaš tieto predmety, chodíš na burzy, alebo máš vybudovanú sieť rôznych kamarátov, s ktorými si vymieňaš odznaky, dresy a šále?

Keďže som už v dôchodkovom veku, tak som v tejto mojej aktivite výrazne poľavil, neviem čo ešte by som zbieral. Pred takými 10-15 rokmi som chodil na burzy do Prahy, Brna a Bratislavy. Podarilo sa mi tiež skontaktovať so známymi novinármi Petrom Telekom a Igorom Telekym, ktorí mi v tejto činnosti tiež pomohli.

Si veľkým fanúšikov Spartaka Trnava, čo pre teba znamenalo, keď po 45 rokoch získal majstrovský titul?

Spartaku drukujem od roku 1964, za ten čas som videl množstvo jeho zápasov. Na zlatú éru s piatimi majstrovskými titulmi v bývalej federálnej lige nikdy nezabudnem. Ďalší titul, tentoraz v slovenskej lige po takej dlhej dobe bol pre nás doslova vykúpením. Som veľmi rád, že som sa ho dožil, rok 2018 bol úžasný, lebo Spartak si nečakane úspešne počínal aj v skupinovej fáze Európskej ligy.
Žiaľ, súčasnosť už nie je taká ružová, mužstvo bez nejakého progresu prešľapuje na mieste. Bývalý dlhoročný majiteľ Vladimír Póor veľa urobil pre trnavský futbal, doteraz nepochopím, keď sa u nás otváral nový štadión, prečo ľudia na neho pískali.

S fanklubom si prešiel kus sveta, zrejme jeden z najväčších zážitkov máš z toho, keď ti pápež Benedikt XVI. podal ruku na audiencii v Ríme…

Predseda fanklubu Roman Táborský zorganizoval zájazd do Ríma na zápas Ligy majstrov AS Rím – Olympique Lyon. Jeho súčasťou bola aj audiencia u pápeža na námestí svätého Petra. Pápež práve išiel z kaplnky, troška som sa v dave pretlačil k nemu a podal mi ruku.
Samozrejme, bol to pre mňa veľký zážitok, hoci naviac si cením tie futbalové. S fanklubom som totiž od jeho založenia navštívil prevažnú časť zápasov slovenskej reprezentácie, vrátane ME 2016 vo Francúzsku.

Slovenská reprezentácia v tomto roku v piatich stretnutiach ešte v riadnom hracom čase nevyhrala. Myslíš si, že sa jej to podarí v najdôležitejšom súboji vo finále play-off o postup na ME vo štvrtok 12. novembra Belfaste proti Severnému Írsku?

Na ostrovoch, kde sa nám nikdy nedarilo, nás čaká veľmi ťažký zápas. Veľmi neverím novému trénerovi Štefanovi Tarkovičovi, lebo jeho nominácia vo mne vyvolala niekoľko otáznikov. Pokiaľ by sa však predsa len do mužstva vrátil bývalý kapitán Martin Škrtel, tak by sme mali väčšiu šancu na postup. Myslím si, že by sa mohol zopakovať scenár zo súboja s Írskom a postúpime na pokutové kopy. Mimochodom, na Belfast mám výborné spomienky, lebo som na tam videl naše víťazstvo 2:0 v kvalifikácii MS 2010.

Čo si o tom myslíš, že UEFA sa údajne zaoberá možnosťou reorganizovať budúcoročné EURO, ktoré sa má uskutočniť v dvanástich krajinách. Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu však zvažuje určiť iba jedného hostiteľa. Najväčším favoritom patrí Rusko, v ktorom sa v roku 2018 uskutočnili majstrovstvá sveta…

Bola by to dobrá alternatíva, lebo Rusko skvele zvládlo organizáciu MS 2018. Má krásne a veľké štadióny, osobne som s menšou skupinkou našich fanklubákov navštívil šampionát v Kaliningrade a v Petrohrade, kde som videl dva zápasy. Túto možnosť teda absolútne schvaľujem, Rusko by úspešne obstálo v organizácii ďalšieho veľkého šampionátu.

Pokiaľ Slovensko postúpi na EURO, pôjdeš našu reprezentáciu povzbudiť na kontinentálny šampionát?

Na ME určite pôjdem a to bez ohľadu na to, či Slovensko postúpi, alebo sa tam nedostane. Prvoradé je, aby som bol zdravý a potom sa dá všetko možné plánovať.

Ondrej Trnovský oslavuje 70 rokov

Autor: admin

Ondrej Trnovský, rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku, ktorý od roku 1975 žije a býva v Bratislave, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, v sobotu 7. novembra oslavuje krásne životné jubileum 70 rokov.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: fanklub

Už tretie volebné obdobie je predsedom ekonomicko-marketingovej komisie Bratislavského futbalového zväzu, tento dlhoročný známy funkcionár a tréner je aj držiteľom strieborného odznaku SFZ. Fanklubu neraz nezištne pomohol, hlavne sponzorsky.

Hrával futbal za Kablo Bratislava, po skončení aktívnej činnosti sa stal aj jeho predsedom. Okrem toho bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu.

Jeho 20-ročný syn Martin Trnovský, odchovanec a brankár ŠK Slovan Bratislava už má za sebou debut v najvyššej súťaži. Zatiaľ je tretí gólman za Greifom a Šullom. Pri jeho cieľavedomosti a tréningovom nasadení je predpoklad, že sa presadí aj v seniorskej kategórii.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ondrejovi Trnovskému blahoželá k nádhernému jubileu, želá mu veľa radosti vo futbale nielen zo syna, ale ešte aj mnoho rokov s najbližšími i slovenským futbalom.

Anketa pred zápasom Slovensko – Írsko: Fanklubáci tipujú naše víťazstvo

Autor: admin

Slovenskú futbalovú reprezentáciu po nevydarenom vstupe do novej edície Ligy národov – prehra doma s Českom 1:3 a remíza 1:1 v Izraeli – čaká vo štvrtok 8. októbra zápas roka o postup na ME 2020 v semifinále baráže play off na Tehelnom poli proti Írsku. Pred týmto súbojom sme v našej ankete oslovili niekoľkých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a položili sme im tri otázky.

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

1 Čo si sľubuješ od tohto zápasu?
2. Aký vplyv by mal mať na mužstvo návrat kapitána Mareka Hamšíka?
3. Tvoj tip?

Roman Táborský, predseda fanklubu:
1.,,V ťažkom súboji s Írskom očakávam od nášho tímu veľkú bojovnosť, nasadenie a tiež aj hernú kvalitu. Hráme doma, čo nám velí vyhrať, dúfam, že hráči urobia všetko preto, aby splnili cieľ a postúpili do finále baráže play-off.
2. Už len to, že do zostavy sa vráti Marek Hamšík, musí byť pre celé mužstvo veľkým motivačným faktorom. Pod jeho vedením by sa malo mužstvo viac zmobilizovať a cítiť veľkú zodpovednosť zabojovať za farby Slovenska.
3. Beriem postup, možno, že o ňom rozhodneme po nerozhodnom výsledku v riadnom hracom čase až na pokutové kopy.“

Miloš Kopča:
1.,,Od nášho mužstva očakávam oveľa lepší výkon, ako predviedlo minulý mesiac proti Česku. Íri budú veľmi nepríjemným súperom, dokážu uspieť aj v ťažkých zápasoch. Musíme si dať hlavne pozor na ich nebezpečné štandardné situácie.
2. Napriek tomu, že Hamšík je už vyše rok a pol v Číne a jeho mužstvu sa v domácej súťaži nedarí, myslím si, že ukáže svoju tradičnú kvalitu a svojim výkon strhne celé mužstvo k dobrej a príťažlivej hre.
3. Obidve mužstvá nedávajú veľa gólov, preto si myslím, že vyhráme 1:0.“

Vladimír Randa:
1. ,,V tomto zápase sa musíme zlepšiť vo všetkom, hlavne v premieňaní gólových príležitostí. Takisto by sme mali viac využívať krídelné priestory. Íri sú silní vo vzdušných súbojoch, preto si myslím, že by na nich mala platiť hra po zemi.
2. Prítomnosť Hamšíka na ihrisku by sa mala prejaviť vo väčšom sebavedomí celého mužstva. Verím, že ako správny kapitán vyburcuje mužstvo k maximálnemu výkonu.
3. Vyhráme 3:1.“

Ladislav Harsányi:
1. ,,Samozrejme, neprítomnosť divákov poznačí zápas. Očakávam, že Íri budú hrať svoj typický ostrovný futbal, vedia byť nepríjemní v osobných súbojoch. Myslím si však, že celkovo má Slovensko lepších hráčov, ktorí sa dokážu kombinačne presadiť proti súperovi.
2. Myslím si, že Hamšíkov vplyv bude pozitívny. Stále je to nadpriemerný futbalista, silná individualita, dokáže dať svoje individuálne schopnosti do služieb kolektívu.
3. Vyhráme 2:1.“

Natália Kučerová:
1. ,,Tentoraz verím, že slovenskí chlapci dajú do zápasu celé svoje srdce a v ťažkom futbalovom zápolení predvedú taký výkon, ktorý im zabezpečí veľmi dôležité víťazstvo.
2. Hamšík bude prínosom pre mužstvo, lebo je dobrým kapitánom a má veľké skúsenosti z ťažkých medzištátnych stretnutí vrátane na MS 2010 v JAR a na ME 2016 vo Francúzsku.
3. Pred plným hľadiskom by sa našim ,,sokolíkom“ hralo oveľa lepšie. Takto im budeme držať palce v televízii. Tipujem naše víťazstvo 1:0.“

Marián Goňo:
1. ,,Keďže v tomto zápase ide obidvom mužstvám skutočne o veľmi veľa, predpokladám v ňom veľké napätie a emócie. Bude vyrovnaný a možno o víťazovi rozhodnú malé detaily.
2. Marek Hamšík bude pre naše mužstvo veľkým prínosom, verím, že svojim kvalitným výkonom strhne celé mužstvo k takej hre, aby sme tento súboj zvládli k plnej spokojnosti.
3. Tipujem naše víťazstvo 2:1.“

Gabriel Tanuška:
1. ,,Ako správny fanúšik verím vo víťazstvo. Pred zápasom neberiem nič iného. A ešte niečo, tlačou prebehlo, že Škrtel by sa dal presvedčiť o návrate, aj keď už v reprezentácii skončil. Určite by mužstvo získalo na sebavedomí. Napokon z toho zišlo, čo je škoda, lebo si myslím, že by nám ešte dosť pomohol.
2. Očakávam, že s účasťou Mareka bude naša hra organizovanejšia, bude mať hlavu a pätu a že si napravíme pošramotenú povesť z posledných dvoch nevydarených zápasov.
3. Gólov veľa nepadne, ale o ten jeden vyhráme.“

Jaroslav Kornaj:
1. ,,Žiaľ, pandémia koronavírusu zasiahla do života všetkých ľudí na celom svete. Hrať bez divákov je akoby deň bol bez svetla či slnka. Jednako verím, že podáme oveľa lepší výkon ako proti Česku a že ukážeme aj dostatočnú bojovú morálku.
2. Marek Hamšík je stále najväčšia osobnosť nášho futbalu. Verím teda, že kvalitným výkonom strhne celé mužstvo a že sa k nemu pridajú všetci hráči.
3. Keď vyhráme, tak od šťastia pobozkám televízor a vypijem Tatranský čaj 72.“

Štefan Gálik:
1. ,,Máme čo naprávať, na nevydarený zápas s Českom sa môže dať zabudnúť iba víťazstvom nad Írskom. Futbalová kvalita je na našej strane, otázne je, ako a či sa dokážeme vysporiadať s tvrdosťou, dôrazom a bojovnosťou húževnatých Írov. Jednako čakám, že tentoraz celé mužstvo pre úspech urobí maximum.
2. S Marekom Hamšíkom budeme určite silnejší, jeho prítomnosťou sa zvýši kvalita stredovej formácie, hlavne jej kombinačná stránka.
3. Tipujem naše víťazstvo 1:0.“

Peter Špilák:
1. ,,Samozrejme, po veľmi nevydarených stretnutiach proti Česku a Izraelu by som už rád videl zlepšený výkon celého mužstva s úspešným koncom pre našu reprezentáciu.
2. Príchod nášho kapitána Mareka Hamšíka pomôže skvalitniť hru v útočnej fáze, lebo dokáže pripraviť niekoľko perfektných prihrávok pre útočníkov, hlavne talentovaného Boženíka.
3. V dôležitom zápase vyhráme 2:0.“

Marek Psota st.:
1. ,,Bude to ťažký zápas, ostrovný štýl nám až tak nevyhovuje a navyše domáce prostredie nebude až taká výhoda, keďže sa hrá bez divákov. Po septembrových zápasoch Ligy národov majú ale naši čo naprávať, tak dúfam, že sa zmobilizujú a bude to úplne iný zápas ako s Českom alebo Izraelom.
2. Určite nám pomôže aj návrat Hamšíka, ten je teraz rozohraný aj namotivovaný, lebo dlho nebol na reprezentačnom zraze. Spolu s ďalšími hráčmi, ktorí pred mesiacom chýbali, to musí byť z našej strany výrazne lepší výkon. Verím, že sa aj ostatní rozohrali a podarí sa nám vyhrať, lebo pre niektorých hráčov to môže byť posledná šanca dostať sa na veľký turnaj.
3. Bude to ale vyrovnaný zápas, tipujem 1:0 alebo 2:1 pre Slovensko.“

Prinesú nové dresy šťastie?

Autor: admin

Slovenská futbalová reprezentácia nastúpi na najdôležitejší zápas tohto roka v nových dresoch. Našich sokolov oblečie opäť Nike, bude to už tretí model od tohto dodávateľa od sezóny 2016/17, keď sa značka vrátila do národného tímu.

OFSR – Bratislava/mv
Foto: www.futbalsfz.sk

Farby zostávajú tradičné – biela a modrá, no dizajn je však špecifický a určite poteší nielen reprezentantov, ale aj fanúšikov. V tmavšej verzii sa celým dresom tiahnu naše zasnežené Tatry – dominanta Slovenska. Na bočnom páse to budú čičmianske symboly ako dvojitý kríž, sokol, srdce, hviezda života, ktoré sú úzko spojené so slovenskou reprezentáciou a vytvorené priamo výrobcom. Samozrejmosťou, je štátny znak a logo Slovenského futbalového zväzu na hrudi.

Všetci priaznivci slovenského futbalu veria, že nové dresy prinesú slovenskej reprezentácii šťastie a už výsledok úvodného zápasu s Írskom, ktorý je predposledným krokom pre postup na EURO 2020, poteší celé Slovensko.

Roman Táborský, Ján Švehlík a Ján Luža zagratulovali Mariánovi Masnému k 70. narodeninám

Autor: admin

Marián Masný, majster Európy z roku 1976 v Belehrade, ktorý bol rýchlym hráčom, dynamickým, s nevyspytateľnou kľučkou, skvelými prienikmi, milimetrovými prihrávkami a elegantnými centrami vo štvrtok 13. augusta oslávil 70. narodeniny. V súboji jeden na jedného bol ťažko brániteľný. Jeho hra pôsobila esteticky, pri jeho mene sa často skvel prívlastok „futbalový básnik“. Pre jeho výbornú techniku, rýchlosť a štýl hry ho prirovnávali k nezabudnuteľnému Georgeovi Bestovi.

OFSR-Bratislava/Milan Valko
Foto: Ján Luža

Pri tejto príležitosti životného jubilea legende slovenského a československého futbalu zagratulovali predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, jeho dlhoročný spoluhráč z ŠK Slovan Bratislava a majster Európy z roku 1976 Ján Švehlík a bývalý čs. reprezentant Ján Luža.

,,Za Mariánom Masným sme prišli na jeho pracovisko v Krasňanoch niekoľko hodín pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko. Pôvodne sme jemu a Jankovi Švehlíkovi, ktorý v tomto roku tiež oslávil 70 rokov chceli zagratulovať formou slávnostnej večere. Žiaľ, pandémia koronavírusu zmenila naše plány, takže aspoň takto sme si uctili jeho významné narodeniny,“ hovorí Roman Táborský.

Marián Masný od nášho fanklubu dostal tradičný darčekový kôš.
Ako je známe, Marián Masný na rozdiel od svojich spoluhráčov z majstrovského belehradského mužstva zažíval v posledných rokoch inú tvár osudu. Pretĺkal sa ako sa len dalo, s médiámi absolútne nekomunikuje. Takže nebolo ľahké sa k nemu dostať.

,,Nechcem si prihrievať polievočku, na stretnutí s Mariánom má tiež veľkú zásluhu aj Ján Luža. Zaujímavé je, že v piatok 4. septembra mu prišli zagratulovať až dve delegácie. Najprv dopoludnia vedenie ŠK Slovan a podvečer fanklub. Samozrejme, Mariána to dojalo a mal z týchto stretnutí veľkú radosť. Očividne pookrial, že si na neho ľudia zo Slovana a z fanklubu spomenuli. V deň keď mal 70 rokov si zobral dovolenku, preto sme mu k okrúhlemu jubileu zagratulovali neskôr, spoločne sme našli vhodný termín. Bolo to veľmi milé a Mariánovi to iste dobre padlo,“ povedal nám Ján Švehlík.

A dodal ešte jednu zaujímavosť: ,,Na klubovú a aj moju emailovú adresu stále zo zahraničia prichádzajú fotografie z Belehradu so žiadosťami o autogram Mariána. Takže keď ho občas prídem pozrieť do práce, tak mu dám podpísať fotky a aj takto sa porozprávame. Je to teda pekné, že aj po toľkých rokoch sa ľudia a fanúšikovia stále zaujímajú o majstrov Európy z Belehradu.“

Boris Kitka má dnes 50 rokov

Autor: admin

Boris Kitka, majster Československa so Slovanom Bratislava v roku 1992 v bývalej federálnej lige, oslavuje v nedeľu 16. augusta 50 rokov. Okrem toho rodený Bratislavčan hrával za Spartak Trnava, Inter Bratislava, Baník Prievidza a v zahraničí si vyskúšal pôsobenie v rakúskom SV Ried v silnej lige.

OFSR – Bratislava/mv

Boris Kitka bol v rokoch 2009 a 2010 trénerom reprezentácie Slovenska do 21 rokov, s ktorou v kvalifikačnom cykle o postup na ME 2011 do Dánska bol so svojimi mladými zverencami až do posledného duelu s Nórskom v hre o postup do baráže.

Už takmer tri roky je Boris Kitka asistentom reprezentačného trénera Gruzínska Vladimíra Weissa, s ktorým spolupracuje 12 rokov. Gruzínsko má veľkú príležitosť postúpiť na budúcoročné ME. V semifinále play-off Ligy národov však musí zvládnuť prekážku v podobe súperov z Bieloruska a v prípade postupu do finále triumfovať nad lepším z dua Severné Macedónsko – Kosovo.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Borisovi Kitkovi blahoželá k veľkému jubileu, praje mu veľa zdravia a športových úspechov.

Zomrel bývalý reprezentant Pavol Biroš

Autor: admin

Bývalý československý futbalový reprezentant Pavol Biroš zomrel vo veku 67 rokov po dlhodobých problémoch so srdcom. Informovala o tom oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

OFSR – Bratislava/mv

Na klubovej úrovni pôsobil Biroš v materskom Tatrane Prešov, Košiciach či Slavii Praha. V najvyššej súťaži si pripísal 212 štartov. Bol členom národného tímu, ktorý v Juhoslávii 1976 získal titul majstra Európy, aj keď do finálového turnaja nezasiahol. S hráčskou kariérou skončil už vo veku 32 rokov. Ďalšie desiatky rokov sa venoval civilnému povolaniu sudcu, na ktoré ho pripravila pražská univerzita.

Majster Európy Marián Masný oslavuje 70. narodeniny

Autor: admin

Vo štvrtok 13. augusta sa dožíva významného životného jubilea – 70. narodenín – bývalý špičkový slovenský futbalista, hráč bratislavského Slovana, majster Európy z roku 1976, člen Klubu ligových kanonierov a laureát Siene slávy slovenského futbalu Marián Masný.

OFSR-Bratislava/Milan Valko

Rodák z Rybian „Béla“ Masný nastúpil na 75 zápasov v drese čs. reprezentácie, v ktorých si pripísal 18 gólov. Niekdajší rýchly a technicky zdatný pravý krídelník má v zbierke zlatú medailu z belehradských ME 1976 i bronz z kontinentálneho šampionátu 1980 v Taliansku. Účastník MS 1982 v Španielsku zaznamenal v najvyššej domácej klubovej súťaži dovedna 103 presných zásahov z 345 vystúpení.

Hrával za Bánovce nad Bebravou, Banskú Bystricu, so Slovanom sa stal dvakrát majstrom ČSSR (1974 a 1975), dvakrát triumfoval tiež v Čs. Pohári (1974, 1982). Ďalšími jeho zastávkami boli Petržalku, kde 4. novembra 1984 vstúpil do klubu ligových kanonierov (100. gól), Neusiedl a potom aj ďalšie tímy v nižších rakúskych súťažiach. Nadchýnal tisíce divákov, robil im radosť neopakovateľnými útočnými ťahmi i gólmi.
Pamätníci si spomenú na jeho nevyspytateľnú kľučku, ktorou otváral dvere obrán tímov svetového formátu. V súbojoch jeden na jedného nemal páru a keď po prieniku prišla na milimeter presná prihrávka spoluhráčom, futbalová báseň bola na svete. Pre skvelú techniku ho prirovnávali k slávnemu Georgeovi Bestovi z Manchestru United. Keď mal vrcholnú formu, bol rýchly ako šíp a už v jeho rokoch ovládal tzv. dynamickú techniku pri práci s loptou. Patril k najperfektnejším driblérom.

Po MS 1982, kde sa Československu nedarilo, Masný dostal ponuku od Olympiakosu Pireus. Spĺňal aj požiadavku vtedajších mocných, že von môže ísť slávny futbalista za zásluhy až po tridsiatke. Ibaže jeho nepustili. Vraj pre prepadák na šampionáte. Masného to zrejme dosť poznačilo. Po skočení kariéry sa utiahol do takého ústrania v osobnom živote, že o ňom takmer nič nevedeli ani bývalí dlhoroční spoluhráči a priatelia. Život samotára si vybral dobrovoľne, už roky žije veľmi skromne a nie je mu do reči.

„Som spokojný tak, ako to je. Aj keď si asi každý vie predstaviť lepší život. Hlavne, že som zdravý,“ povedal Masný na vyhlásení ankety Futbalista roka 2017 v marci 2018 v Senci. Na futbal nezanevrel, ale sleduje ho už iba v televízii. „Niekoľkokrát som si z vrátnice, z ktorej dovidím na ihrisko, pozrel zápas piatoligových Krasnian, ale fyzicky na futbal nechodím,“ priznal.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Mariánovi Masnému blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Je veľmi rád, že je súčasťou výborného fanklubu

Autor: admin

Juraj Jánošík, jeden z viceprezidentov Slovenského futbalového zväzu (SFZ), predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ) a poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) s futbalom žije od rána do večera. S členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sme si podebatovali na rôzne témy.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jurajom Jánošíkom

Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?
Pochádzam zo Spišského Podhradia, ale narodil som sa v Bratislave. Na východe Slovenska mám však korene rodičov a starých rodičov. Moji rodičia boli učitelia a keď dostali miesto v Dunajskej Lužnej, tak sme sa tam presťahovali. Tu som prežil celé detstvo a prvé roky dospelosti do 23 rokov, pokiaľ som sa neoženil. Potom som býval v Moste pri Bratislave v rokoch 1985 až 1993. Lenže v Dunajskej Lužnej mám trvalé a v Bratislave prechodné bydlisko. Moja športová kariéra je spojená s futbalom, lebo som mal veľký vzťah k lopte. V Interi som začal hrávať za žiakov ako 12-ročný a v tomto klube som bol štyri roky. Viedli ma tu viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhofom, ktorého som si strašne vážil. Veľmi rád spomínam aj na Kazimíra Gajdoša a Gusta Mráza. Do ligového dorastu som sa už nedostal a po náhlej smrti môjho otca som odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil som tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal som šťastie na dobrých trénerov Fridricha Huberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny som hrával vo VTJ Klatovy.

A po skončení kariéry si ihneď naskočil na trénerskú a funkcionársku dráhu…
Po skončení kariéry som si urobil trénerskú licenciu a v roku 1992 som začal viesť žiakov a dorastencov v Dunajskej Lužnej. Od roku 1995 do roku 1997 som trénoval aj seniorov. V septembri 1996 ma Jozef Straka, ikona futbalu v Dunajskej Lužnej, ktorý bol predsedom 49 rokom nahovoril, aby som zobral stoličku šéfa klubu. Tak som sa stal jeho nástupcom, ale zároveň som bol aj trénerom a s výbornou partiou sme v roku 1997 postúpili do IV. ligy. Za mojej predsedníckej éry sa prvým trénerom stal Viktor Tichý, nasledovali Peter Hasala, Peter Bartoš a Karol Krištof, s ktorým sme v ročníku 2001/2002 postúpili do vtedy najvyššej regionálnej súťaže, majstrovstiev kraja. Hrali sme ju až do roku 2011 a k obrode futbalu v Dunajskej Lužnej prispeli tréneri Jožko Šajánek, Janko Hodúr, Michal Salenka, Marián Novotný a Tomáš Stúpala. V predchádzajúcich troch ročníkoch sme zakaždým skončili na druhom mieste a na štvrtý pokus za pôsobenia Janka Hodúra sa nám v sezóne 2010/2011 podarilo postúpiť do III. ligy západ. Takisto sme vyhrali aj zimný turnaj seniorov BFZ a Pohár BFZ. Potom k nám prišiel trénovať fantastický človek Ivan Vrabec. Keďže o jeho veľkých kvalitách vedel AS Trenčín, odišiel tam v roku 2013. Nahradil ho Stano Moravec, v ročníku 2014/2015 sme postúpili do II. ligy a bola to zatiaľ najvyššia súťaž, ktorú Dunajská Lužná vo svoje histórii hrala. V sezóne 2015/2016 sme v nej pod vedením Petra Fiebera bojovali dokonca o baráž do prvej šestky, keď sme doma prehrali s Nitrou 0:1. Vyhrali sme však v Borčiciach, Seredi a to boli pre náš klub pamätné zápasy. Z II. ligy západ vypadli štyri mužstvá a my sme boli medzi nimi, hoci sme skončili na 9. mieste. Odvtedy hráme III. Bratislavskú ligu a v sezóne 2014/2015 sme boli aj najúspešnejšie mužstvo v Slovnaft Cupe z amatérskych klubov. Po 23 rokoch som chcel trošku ustúpiť zo svojich pozícií a dať priestor ľuďom, ktorým som dôveroval. Žiaľ, veľmi ma sklamali, preto po dvoch mesiacoch v júni 2019 som sa do klubu vrátil. Jediným pozitívom bolo, že A-mužstvo skončilo po jesennej časti III. ligy na prvom mieste. Malo to však aj svoje dôsledky, lebo od 1.7. 2020 som znova šéfom klubu, kde som si vytvoril nový tím. Z kádra z poslednej sezóny nezostal v ňom prakticky nikto. Dvanásti hráči odišli do Rovinky, kde ich stiahol tréner Karol Brezík, alebo niekde inde, do Rakúska.

Dobre známa je aj tvoja funkcionárska kariéra na zväzovej úrovni…
Ako som už spomínal, moja funkcionárska kariéra trvá už od roku 1996 až doteraz. Od roku 2008 do roku 2018 som bol aj poslanec obecného zastupiteľstva v Dunajskej Lužnej. Od roku 2017 som tiež poslancom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), kde som aj zároveň aj predseda komisie školstva, mládeže a športu. V rokoch 2002 – 2006 som bol v Rade ObFZ Bratislava-vidiek, od roku 2006 do roku 2010 zasa v Rade BFZ a vo výkonnom výbore ObFZ Bratislava-vidiek. V roku 2010 som sa stal predsedom ObFZ Bratislava-vidiek. A 25. júna 2011 som bol na mimoriadnej konferencii BFZ zvolený za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku, kde pôsobím až po súčasnosť.

Futbal s vyše 15 tisícimi aktívnymi hráčmi a hráčkami je v Bratislavskom kraji číslo jeden a BFZ dosť veľa robí preto, aby neustále napredoval?
BFZ je v našom kraji najpočetnejším zväzom. Urobili sme si takú analýzu a z nej vyplýva, že z 25 športových zväzov v BSK má BFZ toľko členov od 6 do 19 rokov, ako všetky ostatné zväzy dokopy. Príchodom predsedu BSK Juraja Drobu od 1.1. 2018, jeho poradcu a súčasného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, riaditeľa odboru školstva, mládeže a športu Igora Urbančíka a mňa, BSK skutočne výrazne podporuje nielen školstvo, mládež, ale aj šport ako taký rôznymi dotáciami. BFZ podporujú aj rôzne firmy, počas roka organizujeme veľa mládežníckych turnajov na medzinárodnej úrovni. Máme družbu so zväzmi, ako sú Ľjubľana, Záhreb, Belehrad, Györ-Moson-Sopron, Juhomoravský zväz, Pražský zväz a Krakovský zväz. Myslím si, že za mojej éry, kolegov vo výkonnom výbore, predsedov a členov odborných komisií je podpora mládežníckeho futbalu viac ako dobrá. A za to im patrí veľká vďaka!

Fanklub v auguste oslávi desiate výročie svojho založenia, ako hodnotíš jeho činnosť?
V prvom rade som veľmi rád, že ma ľudia okolo predsedu fanklubu Romana Táborského oslovili s možnosťou byť súčasťou a členom tohto výborného kolektívu. Fanklub od svojho založenia vykazuje bohatú činnosť, organizuje veľmi pekné akcie, či sú to jubileá a spomienky na bývalých výborných hráčov, trénerov, zaujímavé a hodnotné fanzóny s rôznymi hosťami. Osobne si myslím, že vedenie SFZ by malo ešte viac podporovať tento fanklub. Spolupráca určite nie je zlá, ale mohla by byť lepšia, lebo fanklub by mal byť predĺženou rukou medzi SFZ, klubmi, fanúšikmi a športovou verejnosťou. Vždy rád prídem medzi týchto ľudí, ktorých viacerých poznám. Sú to futbaloví a športoví nadšenci, ktorí neľutujú vlastné peniaze i čas a slovenskú reprezentáciu povzbudzujú doma i vonku. Sú takým dvanástym hráčom pre našu reprezentáciu a to nielen seniorov, ale aj ďalších výberov. Za to si zaslúžia veľké uznanie, preto SFZ by mal fanklubu ešte viac vychádzať v ústrety a lepšie s ním spolupracovať.

Pokiaľ všetko pôjde dobre, tak slovenskú reprezentáciu čaká na jeseň veľká porcia zápasov, šesť v Lige národov a verme, že aj dva v play-off o postup na budúcoročné EURO. Ako v nich obstojí?
V lige národov máme kvalitných súperov na čele s našim susedom Českom a v baráži nás čaká nepríjemné a húževnaté ostrovné Írsko. Myslím si, že treba sa pobiť v obidvoch súťažiach o čo najlepší výsledok a pokiaľ by sme postúpili na EURO, tak by to bol pre náš futbal ďalší pekný úspech. Pevne verím, že by sme mohli zvládnuť všetky náročné zápasy. Väčšina našich hráčov hrá v kvalitných zahraničných kluboch, máme dobrý mix starších a mladých futbalistov, takže na veľmi náročnú jeseň sa môžeme pozerať s určitým optimizmom.

foto: Anton Holienčin

Najväčší zážitok mala z oslavy otcovej osemdesiatky

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie majú slušné zastúpenie aj ženy. Jednou z nich je skutočná kapacita, MUDr. Ľubica Murínová, PhD., vedúca oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave. Trpezlivosť, vytrvalosť, chuť ísť ďalej, aj keď sa nedarí… To charakterizuje túto dámu, ktorá zasvätila svoj profesionálny život vede a dosiahla výsledky, ktoré poznajú aj v zahraničí. V tomto roku je nominovaná aj na ocenenie Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Ľubicou Murínovou

Predstavte sa nám, povedzte nám niečo o sebe a hlavne či ste sa v minulosti venovali aj nejakému športu?
Vyštudovala som všeobecné lekárstvo na LF UK a následne som tam dokončila aj postgraduálne štúdium na Ústave hygieny. Začala som pracovať na Ústave preventívnej a klinickej medicíny a od roku 2003 pracujem na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde sa okrem vedy venujem aj pedagogickej činnosti na Fakulte verejného zdravotníctva a Lekárskej fakulte. Náš výskum je zameraný na vplyv znečistenia životného prostredia chemickými látkami na zdravie ľudí. V súčasnosti je náš pracovný tím zapojený do 2-och medzinárodných projektov – celoeurópskeho projektu HBM4EU (Európska iniciatíva ľudského biomonitoringu) v rámci programu EÚ Horizont 2020 a americko-slovenského projektu financovaného z NIH v USA. Športu som sa s prestávkami rekreačne venovala od detstva – najprv to bolo krasokorčuľovanie a gymnastika ešte v predškolskom veku, neskôr to bolo fitnes. Počas vysokej školy ma zaujali bojové športy a hlavne Kung-Fu, neskôr to boli brušné tance a aktuálne ma okrem posilňovania nadchol Nordic walking, predovšetkým kvôli jeho výborným zdravotným účinkom na pohybový systém. Chôdza po kopcoch na Orave, kde máme drevenicu, mi pomáha psychicky sa odreagovať a výborne sa pri nej premýšľa – už som počas trekov vyriešila pár problémov, ktoré mi prišli
predtým neriešiteľné…

Odkedy ste členkou fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste videla na vlastné oči?
S futbalom som vyrastala, keďže môj otec Vladimír Randa bol rozhodca a tak sme s maminou trávili veľa času na tribúnach. Ocinovi som fandila a ťažko som niesla, keď sa jeho rozhodnutia divákom nepáčili. Priznám sa, už si ani nepamätám, koľko zápasov som videla, ale asi môžem s malým zveličením povedať, že som členkou fanklubu už od svojho narodenia.

Aký máte najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Dlhoročným nadšeným členom fanklubu je môj otec, ktorý stál vždy na strane slovenského futbalu v čase jeho úspechov aj neúspechov. Mám emotívny zážitok spojený s fanklubom, ktorý sa týka oslavy otcovho životného jubilea 80 rokov. Úprimne ma dojalo a zároveň potešilo, koľko priateľov a členov fanklubu si spomenulo a blahoželalo spoločne – je to príjemné byť v okruhu priateľov a známych.

Na jeseň slovenskú reprezentáciu čaká veľká porcia dôležitých zápasov, na ktoré sa pôjdete pozrieť?
Plánujem sa ísť pozrieť s ocinom a manželom aspoň na niektoré zo štyroch zápasov, ktoré budú hrané na Slovensku, ale uvidíme, ako sa u nás vyvinie epidemiologická situácia ohľadom COVID-19.

Čo pre vás znamená, že ste v nominácii prestížnej ankete Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum?
Veľmi si vážim, že som nominovaná. Znamená to, že niekto si prácu moju a mojich kolegýň a kolegov všimol a považuje ju za dôležitú a prínosnú. A veľmi ma teší podpora mojej rodiny, priateľov a známych.

Aké sú vaše ďalšie plány?
Veľa sa aktuálne hovorí o znečistení Zemplína polychlórovanými bifenylmi (PCB). Náš pracovný tím sa tejto téme venuje viac ako 20 rokov. Opakovane upozorňujeme zodpovedné autority na vysokú expozíciu ľudí PCB v tejto oblasti. Chceme docieliť, aby naše výsledky napomohli zodpovednému riešeniu tohto problému. V blízkej budúcnosti chcem tiež prispieť k zavedeniu ľudského biomonitoringu – teda meraniu koncentrácií znečisťujúcich látok z prostredia v tele obyvateľov – na celoslovenskej úrovni. V tejto oblasti zaostávame aj v porovnaní s našimi susedmi z V4. Údaje o záťaži obyvateľov Slovenska toxickými látkami sú dôležité pre poznanie aktuálneho stavu, vývojových trendov a pochopeniu súvislostí čo je kľúčové, pretože zníženie záťaže obyvateľstva chemickými látkami znamená zníženie rizika výskytu mnohých nepriaznivých zdravotných následkov z tejto expozície v celej populácii a samozrejme identifikácii zaťažených oblastí na Slovensku.

A touto cestou prosíme našich členov, aby podporili členku fanklubu v ankete Slovenka roka 2020 a dali jej hlas. Hlasuje sa do 12 hodiny 28. augusta formou SMS v tvare SR 11 na číslo 7504, alebo na www.slovenkaroka@hlasovanie.

Foto: archív (ľm)

Pred 20 rokmi tragicky odišiel skvelý futbalista Peter Dubovský

Autor: admin

Smutné výročie! Práve dnes je to 20 rokov, čo predčasne zomrel talentovaný futbalista Peter Dubovský. Na dovolenke v Thajsku spadol z výšky viac ako 10 metrov. Pri tom sa však nešťastne pošmykol a utrpel silné krvácanie a poškodenie mozgu.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko

Pre celé Slovensko bolo neuveriteľným šokom to, čo sa stalo 23. júna 2000 v Thajsku. Nikto tej hroznej správe nechcel uveriť a dodnes mnohým z nás spôsobuje ťažké chvíle a pichanie pri srdci. Peter odišiel tragicky a nečakane bez akéhokoľvek varovania vo veku 28 rokov. Takmer v zlomku sekundy.

Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku 2000 ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť medzinárodný mládežnícky turnaj Memoriál Petra Dubovského. V tomto roku sa však jubilejný 20. ročník z dôvodu pandémie koronavírusu a prijatých opatrení neuskutočnil a bol preložený na budúci rok.

,,Petrovi som rozhodoval niekoľko zápasov, či už v mládežníckych kategóriách, alebo v prípravných stretnutiach Slovana a vždy sa venoval a sústredil iba na hru. Pre rozhodcov to bol jeden bezproblémový hráč, lebo nikdy nekomentoval rozhodnutia arbitrov. Peter bol vo všetkom skvelý, futbalovým myslením totiž prevyšoval viacerých hráčov, už keď dostával prihrávku, vedel čo s ňou urobí. Mal skvelú ľavačku a rovnako aj vynikajúcu techniku. Dobre som poznal i jeho rodičov, otca Viliama a mamu Darinu. S ňou som sa stretával aj po pracovnej stránke, lebo robila v jednej mestskej inžinierskej organizácii,“ zalovil v spomienkach na Petra Dubovského bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.

Peter Dubovský sa výraznou mierou v roku 1992 pričinil v drese Slovana o zisk emotívneho federálneho titulu. Dvakrát po sebe sa stal s 27 a 24 gólmi kráľom strelcov spoločnej československej súťaže. O rok neskôr ho vyhlásili za Najlepšieho slovenského futbalistu. Za belasých odohral 93 súťažných duelov a strelil 59 gólov.

V roku 1993 sa Dubovský upísal slávnemu španielskemu klubu Real Madrid, v ktorom pôsobil do roku 1995. V konkurencii elitných svetových futbalistov však počas éry trénerov „bieleho baletu“ Benita Flora, Vicente del Bosqueho a Jorge Valdana odohral len 33 zápasov a dal dva góly. Napriek tomu sa s „pusinkami“ tešil zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey (1993/1994) a španielskom Superpohári 1994. Španielska Primera División mu však učarovala a tak sa presunul v roku 1995 do konkurenčného Realu Oviedo, kde dostal podstatne väčší priestor. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000 celkovo 120 súťažných stretnutí a dal 17 gólov. Za reprezentáciu Československa nastúpil celkovo v 14 zápasoch a strelil 9 gólov, v drese Slovenska nazbieral 33 štartov, ktoré ozdobil 12 presnými zásahmi.

Profil Petra Dubovského
Narodený: 7. mája 1972 v Bratislave
Zomrel: 23. júna 2000 v Ko Samui (Thajsko)
Post: ofenzívny stredopoliar, útočník
Výška: 179 cm
Vzdelanie: nedokončené štúdium na VŠE v Bratislave (dnešná EU)
Klubová kariéra: Vinohrady Bratislava, Slovan Bratislava (94 zápasov/59 gólov), Real Madrid (31/2), Real Oviedo (120/17)
Reprezentačná kariéra: Československo (14/9), Slovensko (33/12)
Najväčšie úspechy: dvojnásobný kráľ strelcov vo federálnej lige (1991/1992 a 1992/1993), majster federálnej ligy 1992/1992 (Slovan Bratislava), majster Španielska 1994/1995 (Real Madrid), víťaz Copa del Rey 1993/1994 (Real Madrid), víťaz španielskeho Superpohára 1994 (Real Madrid)
Individuálne ocenenia: Najlepší slovenský futbalista 1993, 2. miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia, 4. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia
Prezývky: Bobo, Dubo, Dubák

Najviac sa mu vryl do pamäti zápas so Španielskom

Autor: admin

Marián Póša je telom i dušou jeden z najväčších fanúšikov spomedzi všetkých členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie! Ročne totiž navštívi takmer 200 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, v ktorých pôsobia Slováci vo viacerých športoch. S jedným lídrov našich fanúšikov prinášame obšírnejší rozhovor.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Mariánom Póšom

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Mám 47 rokov a som rodákom zo Šoporne. Po ZŠ v Šoporni som študoval na Gymnáziu v Šali, chemicko-technologickú fakultu v Bratislave som ukončil v momente, keď sa nám narodil syn Andreas. Som slobodný-rozvedený. Síce vlastním Európsku akciovú spoločnosť, ale živím sa i manuálne v stavebníctve (prevažne elektroinštalácie). Na základnej škole bola učiteľkou telesnej výchovy moja mama Alžbeta, ktorá u mňa prebudila už v útlom detstve záujem o šport a aktívne (i keď nie na profesionálnej úrovni ) ma viedla k športovej všestrannosti. Hlavne v atletických disciplínach a lyžovaní som absolvoval súťaže na krajskej úrovni. Hrával som tiež futbal, kde som si prešiel asi všetky posty od brankára až po útočníka. Stolnému tenisu som sa venoval ako žiak i dorastenec v miestnych športových kluboch. Lenže opakovaná zlomenina ruky ma dala bokom a nakoniec som ostal už ,,iba“ pri bezkontaktnom karate-kata počas 3 rokov na gymnáziu. V týchto rokov som nikdy nebral na veľkú váhu diplomy, medaily či páskovanie v karate, skôr išlo o čistú lásku k športom, ktoré som robil. Myslím si, že v súčasnosti rodičia ženú deti veľmi k dokonalosti, venujú sa zväčša iba jednému vybranému športu a potom deti to berú až prehnane profesionálne. Z priebežných neúspechov sú frustrované a samotný- ten pravý pocit zo športovania je na druhom mieste…

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Do fanklubu ma priviedol môj brat Štefan, ktorý sa poznal s Milošom Kopčom. Deviateho októbra 2014 sme spoločne obaja absolvovali prvú fanzónu a prevzali si uvítacie balíčky. Bolo to v Žiline pred zápasom kvalifikácie ME 2016 so Španielskom, ktorý sme vyhrali 2:1. Veľmi dobre sa pamätám, ako som sa prvýkrát zoznámil s vynikajúcimi hráčmi s Jozefom Štibrányim a Adolfom Schererom. Samozrejme, že s takými legendami som si ihneď spravil fotky a porozprával sa s nimi o futbale. Nerobím si žiadnu evidenciu koľko zápasov som videl naživo. Od malička to istotne bude veľké číslo i keď to boli iba domáce zápasy (tie vonku som všetky absolvoval pred telkou). Od vstupu do fanklubu sa to však rapídne zmenilo, počnúc stretnutím so Španielskom až doteraz, teda takmer 6 rokov, som vynechal kvôli zdravotným problémom doma i vonku iba dva zápasy.

Tvojimi vernými spoločníkmi sa stali dva bubny, ktoré berieš na každé podujatie. Počas futbalových stretnutí bubnuješ celých 90 minút, čo je zrejme aj dosť fyzicky náročné?
Bubnovanie, ako aj presun bubnov na i zo zápasov je fakt poriadna makačka, lebo treba ich niekedy niesť aj niekoľko kilometrov. Aj preto posledné zápasy už absolvujem len s jedným (ľahšie zobrať len náhradnú blanu). Keď som väčšinou brával dva bubny, tak na druhom aj tak nemal kto bubnovať. Je to na škodu veci, pretože sám seba zaraďujem len do kategórie podpriemerného bubeníka a preto tento handicap kompenzujem silou úderov a zanietenosťou. Zväčša to má svoje následky, krvavé hánky, roztrhnutú blanu či svalovicu…

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
Všetky zájazdy neabsolvujem s fanklubom, chodievam aj vlastným mikrobusom, ale pekné spomienky mám aj z autobusového zájazdu do Macedónska. Môj najväčší zážitok sa viaže s letom na Maltu. Zrejme aj preto, že som tam bubnoval s bubnom, ktorý vybavil Marek Hamšík od domácich fanúšikov.

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Určite ten prvý domáci s fanklubom, ktorý som už spomenul, teda proti Španielsku. V zahraničí to bol súboj na ME 2016 vo Francúzsku s Ruskom. A ak hovoríme o pozitívnych veciach, tak vo mne veľký dojem zanechalo aj naše víťazstvo v medzištátnom zápase v Augsburgu na pôde úradujúcich majstrov sveta z Nemecka 3:1. Pravda, súper nám túto prehru vrátil na ME 2016 aj s úrokmi. S ohľadom na atmosféru mám krásne spomienky na všetky zápasy na ME vo Francúzku i ME 21 v Poľsku. Isteže, výborné bolo vidieť našu reprezentáciu aj v Anglicku, Škótsku, Maďarsku, či na Ukrajine. Samozrejme, do tohto výpočtu zápasov zaraďujem všetky odohrané na našom krásnom štadióne v Trnave. V srdci mi ostalo i bubnovanie po viacerých mestách, všade tam kde hrala zápasy naša reprezentácia do 21 rokov. A takisto stretnutia našich dievčat na ME hráčok do 19 rokov, ktoré som tiež podporil mojím bubnovaním.

V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vždy privedie skvelých hostí do fanzóny a určite tomu bude aj na oslave 10. výročia fanklubu. A koho by som si osobne želal? Potešilo by ma, keby medzi nás prišiel niekto z kvarteta Marek Hamšík, Martin Škrtel, Ján Kozák st. a Vladimír Weiss st. Všetko veľké osobnosti slovenského futbalu.

Založil si občianske združenie Fandíme Slovensku, čo nám o ňom povieš?
OZ Fandíme Slovensku existuje od roku 2015. Niektoré body zo stanov sa mi darí realizovať viac úspešne, ale ďalšie vôbec. Asi najviac sa popri zájazdom na rôzne športové podujatia darí stránke a skupine s rovnakým názvom Fans Slovakia, kde informujem o dianí v slovenskom športe. Robím rôzne súťaže o vecné ceny a zadávam oznamy ohľadom výjazdov-zájazdov. Dobré meno Fans Slovakia sa síce pomaličky šíri (je nás dokopy 20 000 na oboch platformách). Verím však, že potenciál je až 10 násobok momentálneho počtu, aj keď v podstate každý Slovák Fandí Slovensku, takže možno nás raz v budúcnosti budú milióny na Fans Slovakia (smiech).

Ako vnímaš množstvo stretnutí, ktoré pravdepodobne čakajú slovenskú reprezentáciu na jeseň? Máme na mysli baráž s Írskom o postup na EURO 2020 a tiež aj šesť súbojov v Lige národov?
Dúfam, že všetky zápasy sa budú konať na jeseň tak, ako je to avizované. Je ich fakt veľa a dosť nahusto, ale mne osobne to aj vyhovuje. Som totiž po nedávnej operácii a v septembri by som už mal byť k dispozícii aj s bubnom. Otázkou je, či popri zdraviu budem na tom dobre aj finančne a časovo. Každopádne sa však už teším na futbal – veď je to moja srdcovka!

Foto: archív Marián Póša

Kameraman škótskej televízie ho strihol do obrazu

Autor: admin

OFSFR – Púchov/ Milan Valko sa porozprával s Gabrielom Tanuškom

Pokračujeme v našom seriáli predstavovaní členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našim partnerom na rozhovor je Gabriel Tanuška, ktorého mnohí z fanklubu poznajú pod menom Gabo. A viacerí ho poznáme aj z televíznej súťaže Duel, v ktorej si dobre počínal.

Čo pre teba znamená členstvo vo fanklube a odkedy si jeho členom?
Mám 67 rokov a vo fanklube som tuším šesť rokov. O jeho existencii som sa dozvedel od známych na pive. Veľmi sa mi nechcelo do neho vstúpiť, lebo nemám rád ultras a bojovné skupiny. Pretože sa športom neživím, beriem ho ako zábavu, spestrenie života a to už asi od piatich 5 rokov, keď ma otec začal brávať na futbal. Rýchlo som sa však presvedčil, že v našom fanklube sú inteligentní ľudia, ktorí majú futbal naozaj radi. Akurát som išiel do dôchodku a tak namiesto pracovného kolektívu som sa dostal do inej komunity. Spoznal som nových, zaujímavých ľudí. Na stretnutia slovenskej reprezentácie sa vždy teším a nevynechávam ani zaujímavé a hodnotné fanzóny. Tu získavam mnoho zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa inak nedostal. A stretávam známe tváre z trávnikov i mimo neho.

S fanklubom, ale aj po vlastnej linke si už navštívil dosť zápasov…
S predsedom fanklubu Romanom Táborským sme si dosť sadli. Hlavne pri výjazdoch na Audi Cup do Mníchova, ale aj inde, kde mohol využiť moju znalosť nemčiny. V dobrom spomínam na Garmisch-Partenkirchen, kde som dojednal dosť veľkú zľavu na lanovku na Zugspitze pre všetkých a taktiež na iný ročník Audi Cupu, na ktorom sa Roman nemohol zúčastniť a požiadal ma, aby som si to zobral starosť. Myslím, že sa nám to vydarilo, aj keď gro najdôležitejšieho vybavil Roman z domu vopred. Z Púchova je nás vo fanklube sedem, či osem. Niektoré zahraničné cesty si vybavujeme sami. Kamarát Jano Helík presonduje všetko o mieste kam ideme, spojenia letecké, vlakové, ubytovacie možnosti, ja mám potom na starosti ich obstaranie cez internet a dorozumenie sa.

Ktoré zápasy ti najviac utkveli v pamäti?
Prvý zápas reprezentácie som videl v Bratislave, keď sme v kvalifikácií na ME 1980 (ešte ČSSR) vyhrali nad Francúzskom 2:0. Vtedy Tondo Panenka zopakoval legendárnu penaltu z Belehradu. Najviac spomínam na kvalifikačné stretnutie MS 2018 v Škótsku. Pretože doma spievam v malom ľudovom spevokole Štepnická skala, na futbal som si zobral kroj a v tom som išiel do hľadiska. Po ceste ma zastavovali Škóti, fotili sa so mnou, ponúkli mi whisky a veľmi srdečne sa porozprávali. Aj kameraman škótskej televízie si ma vybral a strihol ma do obrazu počas spievania našej hymny. A už počas spiatočnej cesty domov na londýnskom letisku som mal telefonáty. V Glagowe sa mi veľmi páčilo, že počas prestávky v polčase hrali škótsku ľudovú pieseň, na svetelnej tabuli bežal text, lopta skákala v rytme piesne zo slabiky na slabiku a celý štadión spieval a spieval. Nikde žiadny náznak bitky, alebo ťahaníc. Po zápase sme mali v krčme vedľa našej ubytovne na pivo zľavu 25 percent pri preukázaní sa kľúčom s vysačkou. Aj na druhý deň veľmi uznanlivo rozprávali najmä o brankárovi Dúbravkovi. Taktiež som mal ohromný zážitok z prípravného zápasu s Nemeckom v Augsburgu, keď sme prekvapujúco vyhrali 3:1 a cez pestávku i po zápase sa ponad Augsburg prehnala riadna búrka s prietržou mračien. Každé stretnutie je iné. Nielen na ihrisku, ale aj za bariérami. Sem tam sa mi podarí zobrať so sebou aj manželku a už máme vo Veľkom Orvišti aj kamarátov, Chalániovcov, s ktorými sa aj navštevujeme.

Pre futbal je dobré znamenie, že pandémia koronavírusu je na ústupe a už sa rozbehli niektoré zahraničné ligy v Nemecku, Česku, Maďarsku, Poľsku a aj inde…
Futbal mám veľmi rád, chýba mi, ale v prvom rade myslím na svoju bezpečnosť. Nebol som na ME 2016 vo Francúzsku, ani MS 2018 v Rusku a ani na veľmi vypätom a rizikovom zápase v Maďarsku. To boli hrozby teroristických útokov a pretože futbal považujem predovšetkým za zábavu, kvôli ktorému vraj „chleba lacnejší nebude“ nechcelo sa mi riskovať zdravie a život. Skôr ho považujem za príležitosť stretávať sa s ľuďmi z iných krajín, spoznávať tieto krajiny a nadväzovať priateľstvá. Ak Pán Boh dá, korona sa pominie a futbal sa znovu naplno rozbehne, chcem byť zas pri tom. Na stretnutiach môjho Púchova v II. lige a slovenskej reprezentácie.

foto: archív (gt)

Na osemfinálovom zápase EURA s Nemeckom bol aj s vnukom

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú rôzni zaujímaví ľudia a skutoční priaznivci najpopulárnejšieho športu na svete. Medzi patrí nich aj Jaroslav Psota st., ktorý neraz aj s celou svojou početnou rodinou navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie doma i v zahraničí.

OFSFR – Lehota pri Nitre/ Milan Valko sa porozprával s Jaroslavom Psotom st.

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Narodil som sa v Lehote pri Nitre, kde žijem prakticky celý život. V minulosti som hrával futbal vo viacerých tímoch, okrem iného napríklad v doraste Nitry a Zlatých Moraviec. Neskôr za mužov krajské súťaže a niekoľko sezón v 3. rakúskej lige. Sme taká futbalová rodina, každý z troch synov aj vnuk hrávajú, alebo hrávali súťažne a my s manželkou sme chodili pravidelne na ich zápasy už od žiackych turnajov.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Do tej doby som naživo videl iba zopár zápasov, ale od EURA 2016 sme boli spolu s manželkou na každom domácom stretnutí a vonku sme ich vynechali len niekoľko. Niekedy chodia spolu s nami na zápasy aj synovia a ich vnúčatá. Dokonca na EURO 2016 vo Francúzsku sme boli na osemfinále s Nemeckom celá rodina a najmladším účastníkom celého zájazdu fanklubu bol môj vnuk, ktorý mal vtedy 8 rokov. Takéto podobné rodinné výjazdy sme mali napríklad aj v kvalifikačných zápasoch v Anglicku, Litve, Slovinsku a pod.

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom máme veľa spomienok a zážitkov, ktoré sa spájajú hlavne s „výjazdami“ – spomeniem hlavne Štokholm, Litvu, vo Švajčiarsku Ženevu, Zürich a Nyon, alebo Londýn. Vždy tam bola dobrá partia a atmosféra, veľa sa pochodilo z týchto miest a krajín, spoznali sme ich pamiatky, kultúru, ľudí… Okrem futbalu je tam aj táto pridaná hodnota, že je na čo spomínať. Vypichol by som možno ešte Baku – pekné mesto aj krajina, plno zážitkov (napr. z ochutnávky vína alebo zo zápasu fanklubu) a potom víťazstvo našich futbalistov 5:1… Nezabudnuteľný je aj jeden zážitok z letiska, kedy Jožovi („Čárovi“) manželka pribalila nôž do batožiny a nič mu o tom nepovedala. Potom jeho museli prehľadávať ako nejakého teroristu..

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Tých pamätných zápasov našich futbalistov bolo tiež veľa. Asi najviac ten z MS 2010 proti Taliansku, kedy sme na úkor úradujúcich majstrov sveta postúpili do osemfinále a to hneď pri našej prvej účasti – to vtedy asi málokto čakal. Nezabudnuteľné sú ale aj výhry v kvalifikácii na MS 2010 s Českom a Poľskom (najmä ten v Chorzowe), alebo výhra s ďalšími úradujúcimi majstrami sveta Španielmi v kvalifikácii Eura 2016, či víťazstvo nad Rusmi na ME 2016 vo Francúzsku.

V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Okrem známych futbalistov zo staršej generácie by som možno privítal aj niektorých z tej mladšej generácie. Môžem spomenúť Róberta Vitteka, Mareka Mintála, Szilárda Németha, Martina Škrtela, Jána Ďuricu, Jána Muchu, Stanislava Šestáka, Dušana Tittela, Vladimíra Janočka, Tomáša Hubočana, Vratislava Greška a podobne. Sú to všetko bývalí výborní dlhoroční reprezentanti a Škrtel s Hubočanom stále ešte hrajú v tureckej a cyperskej lige.

Slovenská reprezentácia má stále šancu postúpiť na budúcoročné EURO. Myslíš si, že dokáže zdolať najprv v semifinále play-off Írsko a potom víťaza zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko?
Verím, že na EURO sa kvalifikujeme, aj keď to bude ťažké. S ostrovnými súpermi nám to veľmi nejde, ale výhodou môže byť naše domáce prostredie, lebo v Írsku by to bolo ešte náročnejšie. Ak by sme cez Írov postúpili, potom je to 50:50 a je jedno, proti komu by sme hrali – v tej fáze sa už môže stať čokoľvek.

Viedli ho viacerí výborní tréneri

Autor: admin

V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú aj niekoľkí bývalí známi futbalisti. Jedným z nich je niekdajší útočník ČH Bratislava Ján Gálik, s ktorým sme sa porozprávali na viaceré futbalové témy.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jánom Gálikom

Predstav sa nám, povedz nám hlavne niečo o tvojej známej kariére v ČH Bratislava?
Pochádzam z dedinky Žitavany kilometer od Zlatých Moraviec. Tam som vyrastal a hrával futbal od žiakov až po seniorov. Môj otec bol mojim veľkým fanúšikom, všade chodil za mnou, kde som hral. Už v 17 rokoch som debutoval za mužstvo dospelých. V Žitavanoch ma formovali viacerí tréneri, Ernest Chren ma naučil všetky základy, ďalšími boli Štefan Rosinský a Michal Ondráš. Po skončení základnej školy som absolvoval stredné odborné učilište s maturitou v Calex v Zlatých Moravciach. Vojenčinu som si odkrútil v ČH Bratislava, do tohto klubu som narukoval v sezóne 1985/86. Práve vtedy tu končil s kariérou výborný futbalista a Člen klubu ligových kanonierov Ján Čapkovič. Stretol som sa tu s výbornými trénermi, akými boli Vladimír Hrivnák, Anton Urban, Juraj Szikora, Jaroslav Kravárik, Dušan Jacko a Jaroslav Baláž. Takisto s hráčmi, medzi ktorých patrili Ľuboš Harvánek, Milan Gabura, Stanislav Orth, Augustín Antalík, Jozef Pukalovič a ďalší. Veľa som sa od nich naučil a s Pukalovičom sme vytvorili úderný útok. Keďže tu boli dobré podmienky na futbalový rast, v ČH som ostal aj po skončení vojenčiny. Dostal som byt a odvtedy som sa stal Bratislavčanom. V ČH som pôsobil sedem rokov, zažil som s ňou dobré i horšie časy, postup do I. SNL, ale aj zostup do II. SNL. Dlhší čas som bol civilným zamestnancom na ministerstve vnútra a od roku 2000 podnikám v oblasti tabakového priemyslu.

Tvoju kariéru poznačilo aj niekoľko ťažkých zranení…
V ČH po zrážke s brankárom som si zlomil kľúčnu kosť. Po pol roku som išiel znova trénovať, šmykol som sa a opäť sa mi obnovilo zranenie. Keď sa otvorili hranice išiel som po stopách svojich kamarátov a spoluhráčov a od roku 1992 do roku 2003 som hrával v nižších rakúskych súťažiach. Vtedy som mal 38 rokov a potom ešte na rok som sa vrátil do rodnej dediny Žitavany.

V súčasnosti si členom tímu Old Boys ŠK Slovan Bratislava, s ktorým každý rok zohráš dosť exhibičných zápasov a turnajov po celom Slovensku. Čo to pre teba znamená?
Hrávam za nich sedem rokov, prišiel som do skvelej partie, ktorá sa za tie roky vybudovala. Silná značka Slovana stále rezonuje po celom Slovensku, ľudia si tento klub veľmi vážia. Old Boys výborne vedú Otto Frišták s Palom Jančovičom a sú v ňom také osobnosti, ako Ivan Hrdlička, Stanislav Fišan, Jaroslav Timko, Marián Pochaba, Miroslav Veselý, Vladimír Kinier, Jaroslav Černil, Pavol Sedlák, Samuel Slovák, Martin Karnas a ďalší. Ako napríklad Marián Goňo, ktorý ma priviedol do tohto tímu. Toto združenie funguje na vysokej úrovni, každý pondelok do vypuknutia koronavírusu sme sa stretávali na ihrisku Rapidu. Som veľmi rád, že som v tomto mužstve a už sa neviem dočkať, kedy sa znova stretneme a začneme trénovať.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Aj v tomto mojom členstve má prsty Marián Goňo, s ktorým som dobrý kamarát, takže mne a ďalším, ako napríklad Mariánovi Ježíkovi navrhol, aby sme vstúpili do tohto fanklubu. Keď Slovensko v minulosti hrávalo v Bratislave, tak som nevynechal ani jeden jeho zápas. Do Žiliny som takmer vôbec nechodil, nejaké stretnutia som videl v Trnave, ale väčšinou všetky som si pozrel v televízii.

S fanklubom si navštívil zápas slovenskej reprezentácie v Štokholme proti Švédsku. Aký zážitok si mal z neho?
Veľmi pekný, hoci išlo iba o priateľský medzištátny zápas. Štokholm zanechal vo mne veľmi silný dojem, teda celková jeho kultúra, múzeá, pamiatky – navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi svetoznámej skupiny ABBA. Samozrejme, krásnym zážitkom bolo aj samotné stretnutie v nádhernej Friends aréne. Na zápasy do zahraničia málo cestujem, lebo sa bojím lietania. Veľký zážitok však mám z nášho víťazstva v kvalifikačnom zápase C-skupiny o postup na MS 2010 v Prahe nad Českom 2:1. Videl som ho na vlastné oči a keď strelil Jendrišek náš víťazný gól, radosť mužstva na Letnej bola obrovská a nadšene mu aplaudovala aj početná skupina slovenských fanúšikov, ktorých bolo celý zápas viac počuť ako domácich.

Fortuna liga je prerušená od marca pre pandémiu koronavírusu. Podľa Prezídia Únie ligových klubov (ÚLK) sa neobnoví skôr ako začiatkom júna. Myslíš si, že sa dohrá jej ročník?
Futbal mi veľmi chýba, chodím na takmer každý ligový zápas ŠK Slovan, jednako si myslím, že po vzore Francúzska a Holandska lepšie by už bolo asi ukončiť sezónu a dôkladne sa pripraviť novú. Podľa mňa to nemá význam už nejako siliť. Slovan by bol vyhlásený za majstra a z Fortuna ligy by nikto nevypadol.

foto: Milina Strihovská a archív jg

Zdenko Jurkemik vynechal nedobrovoľne iba zápas s Gibraltarom

Autor: majka

OFSFR – Javorinka / Otázky Milan Valko
Telegraficky.
Foto: archív OFSFR – zľava – futbalový priateľ Jozef Plank, Zdenko Jurkemik, Adam Boleček

Odkiaľ je rodákom, čo robí a venoval sa v minulosti aj nejakému športu?
Medzi fanúšikmi je legenda a môžete ho identifikovať podľa slovenskej vlajky s nápisom Javorinka, dedinky neďaleko Galanty, odkiaľ pochádza. Pracuje tam ako predseda poľnohospodárskeho družstva. Hrával futbal i hokej a pri ňom mal aj nepríjemné zranenie.

Odkedy je členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov videl doma a v zahraničí?
V súčasnosti len ťažko nájdete vernejšieho fanúšika slovenských futbalistov. Člen oficiálneho fanklubu reprezentácie Zdenko Jurkemik vynechal od MS v Afrike iba jediný duel slovenského národného tímu. “Za futbalom som začal cestovať pravidelne po páde železnej opony, predovšetkým na československú reprezentáciu,” rozpráva o svojej futbalovej vášni Zdenko Jurkemik. Ako futbalového fajnšmekra ho lákajú aj klubové zápasy veľkých mužstiev, ale prioritou číslo jeden je národný tím. “V posledných rokoch sa slovenská reprezentácia stala mojou srdcovkou. Od svetového šampionátu v Afrike som bol na všetkých jej zápasoch doma i vonku, s výnimkou duelu s Gibraltárom, ktorý mal byť pôvodne neoficiálnym stretnutím,” dokumentuje svoj vzťah k mužstvu. Členom fanklubu je od začiatku a v podstate tvoril jadro fanúšikov, priateľov ktorí chodili na zápasy spoločne ešte pred jeho vznikom.

Určite má  z týchto stretnutí  veľa zážitkov, ktorý považuje za najväčší?
S futbalom si človek plní sny a spoznáva priateľov a často stretáva futbalové legendy o ktorých sníval… Futbalových zážitkov má nesmierne veľa. Veď Slovensko porazilo Taliansko v Juhoafrickej republike… Osobne sa stretol s trénerom reprezentácie Anglicka na zápase vo Watforde. Videl nespočetne veľa zápasov v zahraničí a určite nezabudnuteľné sú klasické derby zápasy v Anglicku. Navštívil veľa legendárnych historických klubov  v Európe, vrátane najstaršieho klubu na svete 1. FC Sheffield…

Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa neho tento zápas odohrá?
Ak to bude v plánovanom termíne podľa UEFA bude to dobrá správa…

Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie.  Myslí si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Doba bude ťažká vo všeobecnosti a to nebude platiť iba pre futbal.

Je vzdialenejšou rodinou ikony československého futbalu Ladislava Jurkemika. Čo si o ňom myslí, občas sa aj stretnú?
S majstrom Európy z roku 1976 Ladislavom Jurkemikom ho nespája iba priezvisko, ale je s ním prepojený rodinnou väzbou. “Môj dedo a jeho otec boli bratia. Keď Laco prestúpil v roku 1973 do bratislavského Interu, začal som chodiť na jeho zápasy,” objasňuje. „Ladislav je výrazná futbalová osobnosť a rád si spomínam na jeho krásnu delovku z ME. Stretávame sa iba príležitostne“.

 

Najväčší zážitok má zo stretnutia s Jánom Popluhárom

Autor: admin

Medzi verných členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie patrí Ľudovít Boleček. Zaujímavé je, že býva v sídle nášho fanklubu, vo Veľkom Orvišti. S rozhľadeným podnikateľom a fanúšikom sme si podebatovali na niektoré aktuálne témy.

OFSFR – Veľké Orvište/ Milan Valko sa porozprával s Ľudovítom Bolečkom

Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Sládkovičove, kde som hrával futbal za dorastenecké mužstvo Slavoj. Po skončení vysokej školy som pracoval v Tesle Piešťany a od roku 1993 podnikám. Bývam vo Veľkom Orvišti, kde má sídlo Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – ,,RIVVIS.“ V rokoch 2007 až 2014 som bol starostom obce Veľké Orvište. V súčasnosti pomáham synovi Adamovi v rodinnej firme, ktorú som založil v roku 2000.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?
Spolu s dcérou Lenkou a synom Adamom sme členmi fanklubu od jeho založenia, teda od roku 2010. Na domácej pôde sme videli okolo desať zápasov slovenskej reprezentácie a v zahraničí šesť.

Chodíte spolu na zápasy slovenskej reprezentácie?
Na viaceré zápasy slovenskej reprezentácie sme chodili spolu. Žiaľ, v posledných rokoch už máme menej času, takže vidíme menej stretnutí našej reprezentácie.

Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?
Najkrajšie zážitky mám z niekoľkých stretnutí so slovenským futbalistom storočia pánom Jánom Popluhárom. Som rád, že len vďaka fanklubu som mohol osobne stretnúť a bližšie spoznať tohto vzácneho človeka a veľkého hráča, ktorého som od malička obdivoval. Veľmi zaujímavé boli tiež akcie pri výročiach finále MS Čile 1962, alebo finále ME 1976 v Belehrade, kde sme získali titul majstrov Európy. Rovnako ma zaujali diskusie vo fanzónach pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi a oslavy životných jubileí veľkých osobností slovenského a československého futbalu. Veľmi obetavo sa činnosti fanklubu venuje jeho predseda Roman Táborský.

Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa vás tento duel odohrá?
Netrúfam si povedať kedy, ale verím, že reprezentácia Slovenska sa prebojuje na budúcoročné majstrovstvá Európy.

Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie a myslíte si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Obávam sa, že podobný osud hrozí aj ďalším klubom. Hlavný problém vidím v tom, že futbal a všeobecne šport ovládol biznis. Prepracovaný systém výchovy talentov od žiakov cez dorast a celkovú podporu športu v socializme sme po roku 1989 nezmyselne zrušili. Šport sa stal závislý od peňazí a tých je málo. Ak môžu platiť šport svojim deťom len bohatí rodičia, niekde je zásadná chyba.

Foto: archív (ľb)

Spoločne padať aj vyhrávať

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Obdobie, ktoré futbalu veľmi nepraje – tak sa potešte, zamyslite pri pesničke…na to bola určená a to bol je hlavný a možno aj úmyselne skrytý odkaz…všetci sme na tej istej futbalovej, životnej… lodi.

„Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Fakty…

Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Otextoval  Peter Zeman  – skladbu aj naspieval.
Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica  slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Skladba dostala názov „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“, ktorého význam možno označiť za motto fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. (…ale aj mnoho iných) Krstnou mamou skladby bola Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Program neopakovateľne moderoval Karol Polák.

Videoklip môžete nájsť na stránke fanklubu…

Tu si pozrite skladbu fanklubu v TV verzii  –  Futbalista roka 2012

Kapitán majstrov Európy Anton Ondruš má dnes 70 rokov

Autor: majka

OFSFR – Bratislava / Napísal Milan Valko

Kapitán zlatých československých futbalistov z ME 1976 Anton Ondruš má v piatok 27. marca 70 rokov. Bol rodeným lídrom – na trávniku i v kabíne. Porovnávali ho s legendárnym nemeckým reprezentantom Franzom Beckenbauerom.

Bol ešte veľmi malý, keď sa rodina prisťahovala z rodných Solčian do Bratislavy. Bývali na Tehelnom poli, šarvanci sa tam hrávali a raz sa vybrali na štadión k tajomníkovi a oznámili: „Chceme za Slovan hrať.“ To bolo v roku 1960 a o desať rokov hral Ondruš v ligovom mužstve. S výnimkou vojenskej služby v Banskej Bystrici zotrval v belasom drese do roku 1981. Potom skúšal, ako chutí zahraničný futbal v FC Brugge, FC Thonon i FC Biel. Skončil po zranení v roku 1989. Čo všetko sa medzi tým udialo?

V našej lige zohral 226 zápasov, so zahraničnými by to bolo okolo 300. Ako stopér dal 38 gólov! Bol majstrom čs. republiky v rokoch 1970, 1974 a 1975 i víťazom Čs. Pohára v roku 1974. V rokoch 1974 – 1980 58-krát reprezentoval ČSSR a 9-krát skóroval. Tridsaťkrát bol kapitánom. Aj na ME (1976), keď získal v Juhoslávii zlatú medailu, aj na ME 1980, keď sa vracal z Talianska s bronzom. Považovali ho za jedného z najlepších stredných obrancov Európy, prirovnávali k F. Beckenbauerovi. Bol šiestym futbalistom Európy 1976, druhý v ČSSR a v rokoch 1974, 1975 a 1977 tretí. A ako jediný jediný nastúpili vo všetkých 22 zápasoch, v ktorých reprezentácia ČSSR nenašla premožiteľa.

Bol dôstojným nástupcom Popluhára, ktorý chcel vždy víťaziť a byť najlepší. Všetci, s ktorými hral, by vám to potvrdili. Vždy perfektne oblečený, komunikatívny. Na trávniku ako kremeň, húževnatý, vitálny, emotívny, so silnou vôľou. Odohral za sebou aj 30 medzištátnych zápasov, v priebehu štyroch rokov nastúpil 35-krát. Na ME v Belehrade priam oslnil divákov i odborníkov. Slovan stále miluje i navštevuje. Mal v ňom rôzne funkcie ba bol aj predsedom klubu a tiež aj členom širšieho realizačného tímu pred desiatimi rokmi na MS v JAR.

S Antonom Ondrušom sa niekoľkí fanklubáci na čele s jeho predsedom Romanom Táborský stretli začiatkom decembra 2019 v bratislavskom hoteli Holiday Inn na predvianočnom stretnutí SFZ. Vtedy sme mu pripomenuli, že čo hovorí na to, že sa o niekoľko mesiacov zaradí do šíku sedemdesiatnikov. Odvetil nám: ,,Ani si nechcem na to pomyslieť, lebo keď sa povie sedemdesiatka, človek dostane tak trochu aj strach. Lepšie je, keď sa snažím neuvedomovať si to.“

Pochopiteľne, Anton Ondruš si do ďalšieho života želá predovšetkým zdravie: ,,To ostatné si už človek v živote nájde. Zdravie som dával vždy na prvé miesto a dúfam, že sa odo mňa neodkloní ani v ďalších rokoch.“

V roku 2008 mu udelili Cenu fair-play za dlhoročnú úspešnú a príkladnú hráčsku činnosť, v marci 2016 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu a pred ME 2016 ho UEFA zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie majstrovstiev Európy. Anton Ondruš už viac ako tri desiatky rokov žije vo Francúzsku.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Antonovi Ondrušovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte mnoho krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Foto: Milina Strihovská / BFZ podujatie/ podpisovanie zberateľských kariet  fanklubu

Všetko najlepšie Vele !

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Dnes sa krásneho jubilea dožíva člen fanlubu Velimír Adžić.

Všetko najlepšie k 60-tke a nazdravie Vele !!!

Chorvátske srdce verne odovzdané Slovensku.

Milan Valko sa porozprával pre Vás s Velem.

Čerstvý jubilant Velimir Adžič sníva o majstrovskom titule pre Chorvátsko
Velimir Adžič, ktorý je člen oficiálnych fanklubov chorvátskej i slovenskej reprezentácie, chodí do fanzóny a navštevuje zápasy obidvoch reprezentácií, v stredu 18 marca oslávil 60 rokov. Rodák zo Splitu vlastní bezmála 5-tisíc zápasových vstupeniek, okolo 4-tisíc odznakov, vlajky, bulletiny, plakety, spomienkové predmety, sponky na kravaty a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. To je dosť dôvodov na to, aby sme s ním priniesli aktuálny rozhovor.

Aká bola oslava životného jubilea Velimira Adžić?
Moje životné jubileum sme chceli osláviť túto sobotu, ale vzhľadom na súčasnú situáciu okolo koronavírusu sa žiadne posedenie nekoná. Takže v podstate oslava nebola, akurát s manželkou sme si pripili na môj sviatok. Pravda, aj touto cestou ďakujem za množstvo gratulácií od mojich kamarátov a známych, či už formou telefonátov, esemesiek, alebo cez rôzne sociálne siete.

Bol futbal pre teba vždy športom číslo jeden?
Keďže som sa narodil s telesným hendikepom bedrových kĺbov, tak som hrával vodné pólo a bol som aj rozhodca v hádzanej. Dotiahol som to do II. juhoslovanskej ligy. Milujem všetky športy, ale futbal je pre mňa ako diváka na prvom mieste. Je to najlepšia a najpopulárnejšia hra na svete.

Ako vyzeral futbal pred 40 či 50 rokmi, keď ho porovnáš s tým súčasným?
Vtedy pred polstoročím bol futbal pomalší, vtedajšie hviezdy, hoci tiež boli skvelé, zohrali za rok maximálne 40 zápasov. V súčasnosti najlepšie mužstvá niekedy za pol sezóny toľko stretnutí odohrajú. Takisto musím zdôrazniť, že vtedajšia juhoslovanská a československá federálna liga boli kvalitnejšie ako súčasná chorvátska a slovenská najvyššia súťaž. Pravda, myslím si, že vtedy si diváci futbal viac užívali, bolo viac individualít. Na druhej strane mali oveľa viac času loptu si spracovať, teraz je všetko oveľa rýchlejšie a aj preto je tak málo priestoru. Jednako aj v tejto dobre sa s obrovskými nárokmi dokážu vyrovnať viacerí hráči. Messi a Ronaldo sú na čele rebríčka najlepších hráčov na svete už dlhé roky, ale v ich závese je veľa ďalších skvelých hráčov. A som rád, že práve Chorvát Luka Modrič v roku 2018 prerušil ich hegemóniu, keď sa stal podľa FIFA najlepším futbalistom sveta. V súčasnosti futbalisti musia nielen dobre ovládať svoje remeslo, ale sú aj atléti, takže je to taká zmes techniky a dokonalej fyzickej pripravenosti. V minulosti nemuseli ovládať tieto dve činnosti a takisto najväčšie hviezdy toľko nebránili.

Fanúšik zažíva v týchto časoch ťažké obdobie z pandémie spôsobenej koronavírusom, keďže nemôže pozerať a navštevovať nielen domácu súťaž, ale takisto musí zabudnúť aj na elitné európske ligy, Ligu majstrov či Európsku ligu. Takisto sa tento rok nedočká ani záverečného turnaja ME 2020. Kedy sa podľa teba lekárom podarí skoncovať s touto epidémiou?
Fúha, na to si netrúfam odpovedať. Žiaľ, vidím, že všade vo svete sú ľudia nedisciplinovaní a ľahostajní voči tomto vírusu. Takže pokiaľ to takto bude, ktovie kedy sa vrátime do normálneho života. Elitné európske ligy vrátane našej Fortuna ligy chcú dokončiť tento ročník, či sa im to podarí veľa záleží od toho, ako bude pokračovať boj s touto epidémiou. Vo futbale sa točia obrovské peniaze, takže je pochopiteľné, že UEFA má záujem dokončiť tento ročník Ligy majstrov a Európskej ligy. Keďže tento rok sa EURO neuskutoční, môže sa tento jej zámer aj s nejakým oneskorením podariť.

Fanklub chorvátskeho klubu HNK Hajduk Split, ktorý je známy pod pomenovaním Torcida Split, ukázal, že aj fanúšikovia z tvrdého jadra majú dobré srdce. V súčasných ťažkých časoch, ktoré sa nesú v znamení boja proti koronavírusu, neváhali a prišli na pomoc ľuďom v núdzi…
Viem o tom, zachytil som túto správu. Títo fanúšikovia majú dve tváre. Jedna je perfektná, neraz sú darcami krvi a pomôžu ľuďom v núdzi rôznymi spôsobmi. Keď však prídu na štadión, ukazujú druhú odvrátenú tvár, lebo menia sa na agresorov a výtržníkov.

Je niečo, o čom ešte stále snívaš?
Vo svojom súkromnom a športovom živote som si skoro všetko splnil. Bol som na ME i na MS, tešil som sa na toto EURO, ale verím, že ho vidím na budúci rok nielen s chorvátskou, ale aj so slovenskou účasťou. Chorvátsko na MS bolo tretie a druhé a snívam teda o tom, aby ešte počas môjho života sa stalo majstrom Európy, alebo majstrom sveta.

foto: archív OFSFR

Fanklub SVK

Vladimír Randa a Ján Švehlík dostali zlaté odznaky SFZ

Autor: majka

Na konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ) v Senci v piatok 28. februára zlaté odznaky SFZ si prevzala desiatka ocenených, ktorých mená sú v slovenskom futbale výrazne zapísané: Ľubomír Suchý, Ján Švehlík, Dušan Galis, Jozef Jeriga, Alexander Schmidt, Peter Barna, Vincent Krško, Vladimír Randa, Ivan Čierny a Viliam Luknár.

Dvaja z nich, Ján Švehlík, ktorý tento rok oslávil 70 rokov a Vladimír Randa v minulom roku 80 rokov, sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Samozrejme, mám z tohto ocenenia veľkú radosť a zároveň ma veľmi potešilo, keď som na konferencii SFZ dostal k môjmu životnému jubileu Zlatý odznak SFZ, spolu s významnými osobnosťami slovenského futbalu, ako sú majstri Európy z Belehradu 1976 Janko Švehlík a Dušan Galis. A takisto Viliam Luknár a ďalší, medzi ktorými boli aj moji bývalí kolegovia rozhodcovia,“ hovorí stále vitálny Vlado Randa, ktorý je najstarším rozhodcom na Slovensku, lebo vedie mládežnícke súťaže v rámci BFZ.

Do Nórska vycestuje aj početná skupina členov fanklubu…

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Slovenská reprezentácia vycestuje na priateľské futbalové stretnutie s domácim Nórskom  do hlavného mesta Oslo.

Potešiteľná je aj značná podpora fanúšikovskej základne zo strany členov fanklubu.

Vzhľadom na značnú účasť žien, budeme sa snažiť urobiť program aj pre nich.

Pripravujeme krátky program pre členov o ktorom budeme informovať.

Ak máte ešte záujem o vycestovanie nebojte sa nás kontaktovať… rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Ceny v Oslo sú vyššie ako zvyčajne v Európe, avšak ceny leteniek sú momentálne v cene od 9€ z Viedne, Krakova…

Obojsmerná v termíne 3.-8.jún  v cene 18€ ! Ceny priemer hotelov cca 75€ os/noc. Apartmánové ubytovanie cca od 30€/noc.

Ubytovanie členov fanklubu.  Ultras retro – ubytovanie štadión. cca 4 km od centra.

Rodiny s manželkami a deťmi centrum mesta.

Bohužiaľ termín 5.-7. jún a konkrétny náš spoločný let je už v cene cca 150€ – cena sa však mení…

Existuje aj viacej možností a leteckých spoločností.

Cena za vstupenky zatiaľ nie je známa, ale očakáva sa s cenou cca 50€.

Ak máte záujem podporte našu reprezentáciu aj svojou účasťou…

Spoločný program – futbal, spoločne okolie Osla – Holmenkollen atď. podľa možností a spolupráce s Nórskou stranou.

Súčasťou zájazdu sú aj malé suveníry ako je zvykom.

Fanklub SVK

 

Predstavitelia M8 podporujú reorganizáciu európskych pohárových súťaží

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv

Jednou z hlavných tém bratislavského stretnutia popredných futbalových funkcionárov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Lichtenštajnska, Nemecka a Švajčiarska bola zamýšľaná reorganizácia európskych pohárových súťaží. Na tlačovej konferencii to uviedol prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.

„Bavili sme sa o pripravovaných zmenách vo formátoch Ligy majstrov a Európskej ligy. Zhodli sme sa na nejakom spoločnom názore, ktorý budú Sándor Csányi a Zbigniew Boniek prezentovať vo výkonnom výbore UEFA. Čo sa týka zmien, nepoznáme detaily, pretože to zatiaľ nie je verejná záležitosť, ale akonáhle budeme vedieť viac, budeme o tom informovať. Zhodli sme sa na tom, že keď sa súťaž volá Liga majstrov, mali by tam hrať majstri z jednotlivých krajín. Určite to nebude možné, ale principiálne aby tam hrali kluby, ktoré si tam vybojovali účasť na základe športových výsledkov,” uviedol na stredajšom brífingu prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik.

Počas stretnutia futbalových funkcionárov došlo aj k významnej zmene počtu riadnych členov skupiny. Z doterajších pozorovateľov Nemecka a Švajčiarska sa stali riadni členovia skupiny, ktorá tak po novom nesie pomenovanie M8. „Naša skupina má svoju váhu a má čo povedať, keďže sú v nej prezidenti národných zväzov, členovia výkonných výborov UEFA alebo FIFA. Pevne verím, že to tak bude naďalej,” doplnil Kováčik.

Najbližšie stretnutie sa uskutoční o rok v Poľsku. „My sa však stretávame aj priebežne, najbližšie to bude začiatkom marca na kongrese UEFA v Amsterdame,” zakončil Ján Kováčik.

Foto: Natália Kučerová

Maratón osláv veľkého jubilanta Jožka Štibrányiho vyvrcholil s fanklubákmi

Autor: admin

V sobotu 11. januára mal Jozef Štibrányi 80 rokov a v nedeľu 26. januára mu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého roky je členom v Modranke zagratuloval k veľkému jubileu. ,,Verím, že konečne sa už zastaví maratón osláv, bolo toho viac ako dosť,“ vraví manželka Jožka Štibrányiho, pani Lýdia.

Jozef Štibrányi bol šikovné pravé krídlo, v klubovej kariére ako rodák z Vlčkoviec je najviac spätý so Spartakom Trnava. Reprezentačný tréner ČSSR Rudolf Vytlačil si ho vybral do kádra pre MS 1962 v Čile dokonca z vtedy druholigového Spartaka. Jeden z jeho životných momentov prišiel hneď v prvom zápase ČSSR proti Španielsku. Jediný gól zápasu dal práve Jozef Štibrányi, čím naštartoval fantastickú púť československých futbalistov za striebrom zo svetového šampionátu.

Najprv sa dopoludnia v Modranke uskutočnila svätá omša pod taktovkou pána dekana farnosti Alojza Lackoviča. Bola krásna, múdra, inšpirujúca, skutočne zasiahla do duší všetkých prítomných v miestnom kostole. Počas nej povedal, že ako malí chlapci so zatajeným dychom na školskom dvore počúvali rádio z MS v Čile v roku 1962. Boli hrdí a pyšní, keď sa dozvedeli, že Jozef Štibrányi, rodák z Vlčkoviec jediným gólom skolil favorizované Španielsko.

Po svätej omši sa všetci prítomné presunuli do reštaurácie LUX, kde 28 ľudí, členovia rodiny a fanklubáci zagratulovali Jozefovi Štibrányimu k veľkému jubileu. ,,Dovoľte mi, aby som vás všetkých medzi nami privítal a hlavne nášho veľkého oslávenca Jožka Štibrányiho. Pre mňa a celý fanklub je to veľká česť, že vo svojom strede máme takú veľkú osobnosť. Pre nás je to doslova privilégium, že ste tu medzi nami. Nie je to oslava pre nás, ale pre vás. Za tých takmer 10 rokov od existencie fanklubu zažili sme veľa pekných chvíľ, ani neviem spočítať, koľko vydarených akcií máme za sebou. Vy ste dali životný gól na MS 1962 proti Španielsku a striedajúci Kamil Kopúnek, ktorý je tu medzi nami, zaznamenal víťazný gól Slovenska na MS v JAR 2010 proti úradujúcim majstrom sveta Talianom. Prišiel, videl, zvíťazil. Pokiaľ slovenskí reprezentanti zvládnu v marci dva barážové zápasy play-off jednotlivých divízií Ligy národov, tak pánovi Štibrányimu môžem sľúbiť, že sa v lete uvidíme na ME v jednej zo skupín v Bilbau,“ povedal vo svojom krátkom príhovore Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

,,Pred týmto stretnutím s vami som už absolvoval niekoľko osláv a stal som sa čestným občanom Vlčkoviec. Zo strany fanklubu veľmi ma potešila oslava mojich narodenín a tiež to, keď ma Roman Táborský požiadal, či by som nezobral žezlo čestného člena po zosnulom Jankovi Popluhárovi. Človek si ani neuvedomí, že takto sa už pravidelne stretávame takmer 10 rokov, za sebou máme veľa fanzón, besied a rôznych iných akcií. Preto si želám, aby sme sa takto naďalej stretávali a hlavne, aby Slovensko postúpilo na EURO 2020. Všetkým vám ďakujem, že ste mi prišli zagratulovať k mojim okrúhlym narodeninám a verím, že si dobre posedíme, zaspievame a zabavíme sa,“ hovorí dojatý Jožko Štibrányi.

,,Už to najdôležitejšie, akú veľkú radosť sme mali z tvojho gólu v Čile, som povedal v kostole. Ďakujem všetkým prítomným, ktorí prišli zagratulovať Jožkovi Štibrányimu a vzdať mu hold za všetko, čo v živote dokázal. Vďaka Bohu pred nami stojí človek s veľkými hodnotami, s božou pomocou si to dosiahol veľmi ďaleko a za to ti patrí veľká vďaka,“ dodal ešte Alojz Lackovič.

Oslávencovi najprv zagratulovali Roman Táborský, Kamil Kopúnek mu v mene fanklubu odovzdal darčekový kôš, pán dekan Alojz Lackovič krásnu tortu a Vladimír Ekhardt pálenku, ktorú už tradične dodal zo svojej Pálenice Peter Guldan z Bernolákova. Postupne sa ku gratulantom pridali rodinní príslušníci Jožka Štibrányiho a členovia fanklubu a tiež brankár František Kozinka, ktorý so Spartakom Trnava získal dva majstrovské tituly. Samozrejme, prítomní oslávencovi zaspievali známu pesničku ,,Veľa šťastia a veľa zdravia“.

Medzi hostí zavítal aj najznámejší bubeník na Slovensku Marián Póša, ktorý prítomným na chvíľu ukázal, akú hlučnosť má jeho bubon. Je neuveriteľné, že ročne navštívi až 180 športových zápolení, zväčša na reprezentačnej úrovni, kde sa takmer vždy predstavia Slováci v rôznych športoch. To už pomaly hraničí s fanatizmom!

Po výdatnom obede sa rozprúdila živá zábava, k výbornej atmosfére prispel harmonikár Martin Ďuriš, zať Jožka Štibrányiho. Niekoľko hodín spoločného stretnutia ušli ako voda a už sa tešíme na ďalšie, ktoré sa uskutoční pri príležitosti nedávnych 70. narodením Jána Švehlíka, majstra Európy z Belehradu v roku 1976.

Foto: Anton Holienčin

Dominika Škorvánková sa už dokonale zžila s Bayernom a s Mníchovom

Autor: admin

Dominika Škorvánková, ktorá už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka a rodáčka z Dunajskej Lužnej, je už zrelou a skúsenou hráčkou. S oporou FC Bayern Mníchov a s kapitánkou slovenskej reprezentácie sme sa v rozhovore pre náš fanklubový web poobhliadli za uplynulým rokom 2019.

Ako hodnotíš z tvojho pohľadu minulý rok 2019, v čom bol dobrý a v čom sa ti nepodarilo splniť niektoré predsavzatia?
Keď sa pozriem na prvú polovicu roka 2019 zo športového hľadiska, tak ho hodnotím kladne, hoci sa nám nepodarilo získať žiadnu trofej. Po prvýkrát sa nám podarilo prebojovať sa do semifinále ženskej Ligy majstrov, kde sme narazili na Barcelonu a obidva zápasy som si nesmierne užila. Bol to neuveriteľný zážitok aj napriek tomu, že sme vypadli. V Bundeslige sme skončili na druhom mieste a tým pádom sme si zabezpečili účasť v kvalifikácii Ligy majstrov. Žiaľ, v domácom pohári sme vypadli v semifinále. Druhá polovica roka už bola o niečo horšia. V klube nastalo veľa zmien, prišiel nový tréner, vymenil sa skoro celý realizačný tím a ešte to všetko nejako potrebuje čas, aby sa to nejako zladilo. V tabuľke sme zatiaľ na treťom mieste, v Lige majstrov narazíme na veľmi silný Lyon a z pohára nás vyradil Wolfsburg. Každopádne nás čaká ešte druhá polovica tejto sezóny, kde máme šancu sa zlepšiť a urobiť veci lepšie.

Bayern Mníchov patrí aj v ženskej Bundeslige medzi špičku, ale stále sa vám nedarí zosadiť z trónu Wolfsburg. Kedy sa tak stane?
V prvom rade treba uznať, že Wolfsburg má naozaj veľkú kvalitu, je to jedno z najlepších ženských družstiev v Európe a možno má ešte o trošku lepšie zázemie, ako my tu v Mníchove. Nový tréner určite potrebuje nejaký ten čas, aby sme hrali podľa jeho predstáv a tiež si treba uvedomiť veľké zmeny v našom kádri. Odišlo a prišlo dosť nových hráčok. V Bayerne je už takým menším zvykom, že skoro každé dva roky príde k väčšej výmene. Tým myslím, že odíde osem hráčok a príde rovnaký počet. Takže je samozrejmé, že trvá nejaký ten čas, kým si na seba zvykneme a zohráme sa. Odpovedať na otázku, kedy sa nám podarí získať titul asi úplne neviem, ale práve možno vtedy, ak sa nám podarí udržať tím spolu viac ako dve sezóny pokope a doplníme ho ešte o niektoré takzvané individuality.

Čo by podľa teba pomohlo viac spopularizovať ženský futbal na Slovensku?
Určite by to bol väčší úspech, či už na klubovej, ale hlavne na reprezentačnej úrovni. Ženský futbal by sa tým viac dostal do povedomia ľudí, taktiež do medií, viac by sa o ňom hovorilo a možno by prilákal aj viac ľudí na štadióny. Je dôležité, aby sa stále hovorilo o ženskom futbale bez ohľadu na úspechy a aby viac dievčat chcelo hrať futbal a potom aj pri ňom zostalo. Takisto by zrejme bolo dobré, ak by sme prestali rozdeľovať futbal na ženský a mužský a hovorili iba čisto o futbale. Pravidlá sú predsa rovnaké pre obidve pohlavia. Veľa ľudí už len pri slovnom spojení ,,ženský futbal“ prevracia očami.

V Mníchove pôsobíš už tretiu sezónu, dá sa povedať, že si sa už dokonale zžila s novým prostredím?
Áno, jednoznačne sa to dá povedať. V centre, kde trénujeme sa cítim už skoro ako doma a mesto mi naozaj prirástlo k srdcu so všetkým, čo ponúka. Mníchov je naozaj krásne miesto pre život a som vďačná, že tu môžem istý čas žiť.

Bundesliga sa vyznačuje veľkým nasadením a výbornou fyzickou pripravenosťou všetkých mužstiev. Platí toto konštatovanie aj o ženskej Bundeslige?
Platí, každé jedno družstvo je výborne fyzicky pripravené a zápasy sú naozaj vyrovnané, aj keď občas sa stane, že je výsledok jednoznačný. Nemecká ženská Bundesliga je fyzicky náročná a vyznačuje sa veľkým nasadením v každom stretnutí.

Aký kolektív v Bayerne tvoríte, s kým najlepšie vychádzaš, alebo je tvojou spriaznenou dušou?
Musím úprimne povedať, že predtým, ako som prestúpila do Bayernu Mníchov, som mala menšie obavy z kolektívu. Predsa je to veľkoklub a má svoje meno. Bola som ale veľmi milo prekvapená, aký dobrý kolektív ma privítal. Samozrejme, že konkurencia je veľká, ale dievčatá mi boli od začiatku nápomocné. Naozaj dobre vychádzam aj s Nemkami, ale aj so zahraničnými hráčkami. Spriaznenú dušu som našla v podobe mojej spolubyvajúcej (Rakúšanky,) keďže trávime spolu najviac času a naozaj si rozumieme. Sú tu ale aj iné dievčatá, ktorým dôverujem a na ktoré sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. Za to som im veľmi vďačná.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Záleží od toho, či mám v ten deň jeden, alebo dva tréningy. Pokiaľ mám jeden býva skoro vždy doobeda. Ráno vstanem, dám si raňajky a nasleduje cesta do tréningového centra v Campuse, kde musíme byť najneskôr 45 minút pred začiatkom tréningu. Po ňom podľa toho, aký bol náročný má čaká regenerácia, či už bicykel, alebo foam rolling, prípadne bazén a ak mám menšie problémy aj fyzioterapeut. Po spoločnom obede často zájdeme ešte na kávu a stretneme sa s priateľmi aj mimo futbalu. V Mníchove je množstvo menších milých kaviarničiek, kde sa cítite naozaj dobre a človek si užije kávu dvojnásobne. Po príchode domov sa venujem viac menej domácim prácam, alebo v poslednej dobe mám častejšie knižku v rukách, veľmi som si obľúbila čítanie. Po večeri si so spolubývajúcou rada pozriem futbal, alebo nejaký dobrý film a potom ma už čaká vytúžený spánok. Pokiaľ mám dva tréningy, tak vtedy smeruje moja cesta poobede a po regenerácii zvyčajne rovno domov.

Si v zrelom futbalovom veku, aké sú tvoje ďalšie ambície a plány do budúcnosti?
V Mníchove mám zmluvu do leta 2021, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť, najdôležitejšie je, aby som bola zdravá. Možno by som chcela vyskúšať ešte inú ligu, inú krajinu a naučiť sa nový jazyk. Samozrejme, pomaly začínam rozmýšľať, čo bude po mojej kariére, ale veľkú hlavu si z toho zatiaľ nerobím. S reprezentáciou Slovenska nás čaká ešte druhá polovica kvalifikácie na ME 2021, ktorú chceme zakončiť pozitívne.

Pred rokom sfúkla životná svieca legendy…

Autor: majka

OFSFR – Vrbové

Z Vrbového nič dobrého, ale keď sa vydarí – nie je nad to.

Ako deťom nám to rozprávali starí ľudia aj rodičia. Ak sa to dá parafrázovať tak Jozef Adamec popri Móricovi Beňovskom napísali krásne a nezabudnuteľné riadky pre celý svet…

Slovenský futbal mal legendy, ktoré vo futbalovom svete zanechali poriadnu brázdu a určite Jozef Adamec je jednou z nich.

Jozef a Katka

Ako fanúšikovia sme sa s ním mohli často stretávať či priamo na ihrisku, na významných zápasoch, ale aj podujatiach. Fanklubákov môže iba tešiť, že často prijal pozvanie a spolu s Katkou boli vždy príjemným spestrením každého posedenia kam prišli…

Posledná fanzóna, aj podpisy…

Je nám cťou si spomenúť aspoň modlitbou…

Reprezentačný debut – 30.10.1960 / ukončenie 13.10.1974

Reprezentoval 44 krát, vsietil 14 gólov

nezabudnuteľná chvíľa:  23.06.1968  – 3 góly Brazílií v Bratislave

Reprezentačný tréner reprezentácie.

Torta * Jozef Adamec 75 / Fanklub SVK

Foto: Archív OFSFR

kamarát, kamarátovi…

Čilania 1962 – zopakuje sa úspech? / 55. výročie Jozef bol najmladší vo výbere Rudolfa Vytlačila

Na Galavečere bratislavského futbalu boli aj fanklubáci

Autor: admin

Vo veľkom štýle v sobotu 14. decembra v známom divadle Aréna po ôsmy raz vyhlásili Jedenástku roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Po hlasovaní zástupcov klubov, VV BFZ, odborných komisií ŠTK, DK, TMÚ a KM v nej figurujú hráči zo šiestich mužstiev. Najväčšie – až päťčlenné zastúpenie – má OFK Dunajská Lužná, po jednom futbalistovi dodali FC Malacky, FK Inter Bratislava, MŠK Senec, Lokomotíva Devínska Nová Ves, FK Slovan Ivanka pri Dunaji a FK Slovan Most pri Bratislave.

Prvý raz pod moderátorskou taktovkou Filipa Mentela a po tradičnom príhovore predsedu BFZ Juraja Jánošíka sa Galavečer Bratislavského futbalu začal privítaním všetkých hostí. Na vyhlásení sa ich zúčastnilo 250, medzi nimi známi funkcionári, tréneri, niekoľkí bývalí skvelí hráči a tiež významní hostia. Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Juraj Jánošík, predseda BFZ, zamestnankyne odboru školstva, mládeže a športu, Štefan Tarkovič, technický riaditeľ SFZ, Vladimír Wänke a Mikuláš Tarči, bývalí generálni sekretári SFZ, Ján Farbula, vedúci sekretár BFZ a ďalší. Na vyhlásení sa zúčastnili aj niektorí členovia oficiálneho fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Ondrej Trnovský, Pavel Príkopa a Peter Špilák.

Jedenástka roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu:
Milan Valašík (OFK Dunajská Lužná) – Daniel Sopota (Lokomotíva Devínska Nová Ves), Branislav Frátrič (OFK Dunajská Lužná), Štefan Kovárik (FC Malacky), Adam Dunda (FK Slovan Most pri Bratislave) – Marián Kvašňovský (OFK Dunajská Lužná), Matej Rúžička (Slovan Ivanka pri Dunaji), Ján Andrejko (OFK Dunajská Lužná), František Lády (OFK Dunajská Lužná) – Tomáš Majtán (FK Inter), Mate Marafkó (MŠK Senec)

Najlepší tréner: Lukáš Luknár (FK Rača)

Najlepší rozhodca: Mário Bohun

Tichá noc a magický deň – Vianočný výlet od FC Bayern pre fanklub

Autor: majka

BAYERN&RIVVIS – Mníchov/Oberndorf

Ak sa povie slovo Vianoce je to vždy pre deti príjemné, magické, alebo jednoducho šťastné a tajomné v očakávaní darčekov…

FC Bayern umožnil fantastický zážitok pre 40 členov fanklubu FC Bayern  Mníchov na Slovensku. V prvom rade, že nám poskytol TOP zápas skupiny ligy majstrov (FC Bayern Mníchov – Tottenham Hotspur) a od septembra sme sa už nehohli dočkať, že opäť budeme ako každý rok a už viac ako 15-násť rokov na Vianočných trhoch a futbale v Allianz aréne. V ďaľšom kroku nám ponúkol k Vianočnému stretnutiu milú pozornosť v podobe suvenírov od FC Bayern – kedy sme odmenili všetkých 40 účastníkov malou pozornosťou a posledný vylosovaný bol obdarovaný dresom od FC Bayern Mníchov.  Najcennejší darček získal pre seba Róbert Fodor.

Čerešničkou na torte bolo stretnutie s hráčkou FC Bayern – Dominikou Škorvánkovou…Vyskúšali sme čo to na trhu a na kus reči sme išli do Hofbräuhaus. Urobili sme si individuálne aj spoločné foto a dohodli sa, že niekedy sa stretneme aj na Slovensku.

Čo si viac fanúšik môže priať?

Ďakujeme ! FC Bayern…

Vianoce sme si spestrili návštevou kostolíka v Oberndorfe kde sa  v kostole sv. Mikuláša 24.12.1818 prvý krát spievala koleda Tichá noc, svätá noc… Osemuholníková súčasná kaplnka bola postavená výhradne s darov až v roku 1936 na mieste kde sa prvý raz spievala slávna koleda – avšak pôvodný kostol bol zničený povodňami…na pamiatku sú na mieste už iba kamene z pôvodnej stavby a nájdete tváre autorov Jozepha Mohra a Franza Xavera Grubera.

Foto: Anton Holienčin

 

Marek Hamšík predstavil knihu Neapolská odysea

Autor: majka

Po prvej publikácii o futbalovom stredopoliarovi Marekovi Hamšíkovi s názvom Najmladší kapitán z roku 2010 vyšla na Slovensku druhá kniha o stále aktívnom reprezentantovi SR.

Neapolská odysea prináša pohľad na pôsobenie Hamšíka v talianskom Neapole, za ktorý hrával od leta 2007 až do februára 2019. Za ten čas sa stal klubovou ikonou a jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jeho účinkovanie pod Vezuvom sa však skončilo a v Taliansku sa rozhodli priblížiť necelých dvanásť rokov slovenského futbalistu v klube SSC. ,,Neapol je moja srdcová záležitosť, môj druhý domov,“ priznal na štvrtkovom krste v Bratislave 32-ročný rodák z Banskej Bystrice.

Futbal je Hamšíkov osud. Obetavosť rodičov a bezpodmienečná láska k lopte od útleho veku ho vystrelili na dráhu, ktorá vyvrcholila práve pôsobením v Neapole. Dlhoročný slovenský reprezentant opisuje, ako vychádzal s bežnými obyvateľmi mesta, so spoluhráčmi, s kamarátmi a rodinou a spomína aj na nezabudnuteľné zápasy, góly, radosti aj sklamania veľkolepej etapy prežitej v meste, ktoré označuje za svoj druhý domov.

,,Srdcová záležitosť, niečo blízke, druhý domov. Takže srdcovka. Deti boli prekvapené, keď som im oznámil, že musíme ísť preč z Neapola. Veľmi sa im to nepáčilo, ale zvykli si. Keď sme sa tam teraz vracali pred mesiacom po vyše pol roku, tak sa toho nevedeli dočkať. Je to pre našu celú rodinu druhý domov a vždy sa tam budeme radi vracať,“ povedal kapitán slovenskej reprezentácie.

K pôsobeniu v Neapole dodal: ,,Pamätám si na môj prvý deň prestupu a príchodu do Neapola. Bol som šokovaný, nevedel som, do čoho idem, všetci mi hovorili, že pozor na fanúšikov, že to je niečo neskutočné. Aj to tak bolo, prišiel som z Brescie, kde som mal veľký pokoj, na štadióne nás čakalo 1500 fanúšikov, skandovali. Pozeral som na to, veď v Brescii 1500 chodilo na futbal, takže to bolo pre mňa niečo úžasné. Potom som sa už nevedel dočkať, keď nastúpim na môj prvý zápas v Neapole. Potvrdilo sa, že tí fanúšikovia žijú pre futbal.“

Nová kniha na pultoch slovenských kníhkupectiev je prekladom publikácie z Talianska (Marekiaro: La mia autobiografia), slovenská verzia má aj niečo naviac – 40-stranový úvod v podaní publicistu Ivora Lehoťana, ktorý je autorom spomenutej prvej knihy o Hamšíkovi.

,,Priznám sa, že túto knihu som ešte nečítal. Chcel ju vydať klub, je to ich práca. Musím si ju teraz pribaliť a pozrieť. S jej talianskym autorom som mal mnoho dlhých rozhovorov,“ prezradil s úsmevom futbalista aktuálne v službách čínskeho mužstva Ta-lien I-fang.

Na pôsobenie v Taliansku má mnoho krásnych spomienok, no pár z nich má špeciálne postavenie. ,,Najradšej spomínam na trofeje získané v klube. Bolo to nezabudnuteľné, najmä prvá víťazná súťaž,“ zaspomínal si. S Neapolom Hamšík vyhral dvakrát Copa Italia a raz aj národný superpohár.

Foto: Milina Strihovská

Verný fanklubák Martin Soboňa sa oženil, svadba trvala až do bieleho rána

Autor: admin

Martin Soboňa, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa oženil. Jeho vyvolenou sa po päťročnom vzťahu stala Mirka Verešová. Spoločné áno si povedali v sobotu 30. novembra  v Topoľčanoch, kde bol cirkevný obrad a odtiaľ nasledovala hostina v Solčanoch. Na svadbe sa zúčastnilo okolo  80 hostí, ktorí sa zabávali do bieleho rána a poslední odchádzali vytrvalci,  ženích a jeho veľký kamarát Viktor Kríž.

,,Svadba bola super, všetci sme sa dobre zabavili, bolo to skutočne pekné. Som rád, že sme ešte stihli posledný termín, lebo v období adventu sa svadby nerobia. Tento životný krok pre mňa veľa znamená. Je to nová výzva, Mirka je v piatom mesiaci tehotenstva, čakáme dievčatko a volať sa bude Ella. Spoločne sa tešíme na veľkú životnú zmenu. Pravda, naďalej budem na cestách podporovať našu reprezentáciu. Verím, že keď dcérka vyrastie tiež bude veľká futbalová fanynka a bude ju baviť šport. Mirka so mnou tiež chodila na zápasy našej reprezentácie, niekedy aj do zahraničia. V poslednom čase menej, lebo má dosť povinností vo svojej anglickej jazykovej škole,“ vraví M. Soboňa.

Mimochodom, Martin Soboňa patrí medzi spoluzakladateľov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorý vznikol po MS 2010 v JAR. ,,Za ten čas som videl väčšinu zápasov našej reprezentácie, okrem šampionátu v JAR sprevádzal som ju aj na ME 2016 vo Francúzsku. Navštívil som tiež MS 2014 v Brazílii, kde som videl dva zápasy, Čile – Španielsko (2:0) a Uruguaj – Taliansko (1:0). A takisto slávnu Maracanu. A nechýbal som ani na vlaňajších MS v Rusku,“ hovorí M. Soboňa.

Na cestách s našou reprezentáciou zažil veľa pekných zážitkov, najviac spomína na zápas Poľsko – Slovensko (0:1), kde sme si v polovici októbra 2009 vybojovali historický postup na MS 2010. ,,Je to pre mňa  a mojich kamarátov nezabudnuteľný zážitok. Najprv sme premrzli a potom sme od veľkej radosti vnikli na ihrisko. Stal sa taký paradox, že niekoľko našich fanúšikov poľská polícia zatkla. Medzi nimi aj môjho kolegu Viktora Kríža a preto som na policajnej stanici povedal, aby zavreli aj mňa, veď nebudem vonku mrznúť, keď nemám kľúče od auta. Nakoniec sa to vybavilo, lebo viem plynule vyprávať po poľsky, keďže moja mama je Poľka. Veľkým zážitkom pre mňa bola aj cesta do Juhoafrickej republiky, takže mám veľa pekných spomienok. Rovnako aj na zápas Severné Írsko – Slovensko v kvalifikácii MS 2010, kde sme v Belfaste vyhrali 2:0 a hralo sa vo výbornej atmosfére. Víťazstvo sme v bare oslávili spolu s domácimi fanúšikmi.“

Soboňa všetkým fanklubákom odkazuje, že pri najbližšej príležitosti v nejakej fanzóne spolu s nimi oslávi prestup do stavu manželského dobrou pálenkou a špeciálnym solčianskym koláčom.

Slovensko zaváhania s Walesom stáli priamy postup na ME 2020

Autor: admin

OFSR – Bratislava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Slovenská futbalová reprezentácia nepostúpila priamo z kvalifikačnej F-skupiny na záverečný turnaj ME 2020. Šancu na nápravu má v marcovom play-off, v ktorom najskôr v semifinále vyzve Írsko a pokiaľ by postúpila, tak vo finále nastúpi proti víťazovi zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko na jeho pôde.

V našej ankete sme sa bývalých trénerov a hráča reprezentácie Slovenska a tiež niektorých fanklubákov spýtali, prečo sme priamo nepostúpili na ME a aké máme v play-off šance proti Írsku?

Ladislav Jurkemik, tréner Slovenska v rokoch 2002-2003: ,,Z tejto skupiny sme mali na majstrovstvá Európy priamo postúpiť. Žiadna baráž, lebo títo hráči na to majú. Akurát mám pocit, že sa o tom iba rozpráva a chlapcom sa páči, keď ich stále iba chvália. Vo viacerých zápasoch nešli naplno, možno iba na 90 %. Pritom pre reprezentáciu treba hrať na 120 %. Cez ňu sa zarába a chodí sa do sveta. Spomínam si, že keď sme za mojej trénerskej éry dali Lichtenštajnsku 5 gólov, hovorili nám: mali ste dať viac. Nevieme, ako dnes hrajú ostatní? Nemci strelia Severným Írom 6 gólov, Španieli dajú 5 gólov Rumunsku z tretieho koša a Taliani ich strelia 9 Arménsku. Takýmto slabším treba nasúkať čo najviac. Ľudia prídu na štadión preto, aby sa zabávali a tomu pomôžu góly. Myslím si, že Írsko je silnejším súperom ako Wales. Kvalitnejší než Severné Írsko či Bosna. S poslednými menovanými by sme nemali mať vážnejšie problémy a s normálnym prístupom by sme ich mali poraziť. Kvalitu máme, no proti Írsku musí prísť nasadenie. V opačnom prípade nebudeme mať šancu ani proti Írom.“

Dušan Galis, tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2003 – 2006: ,,Z tejto ťažkej a náročnej skupiny sa dalo postúpiť na ME za predpokladu, že hlavne doma budeme úspešní a vyhráme kľúčové zápasy nad Maďarskom a Walesom. Proti Maďarom sa nám to podarilo, ale za to zlyhali sme s Walesom na jeho pôde a doma sme ním iba remizovali. Tieto stratené body nám v konečnom účtovaní veľmi chýbali. Reprezentácia prechádza prestavbou kádra, zrejme aj preto jej výkony v kvalifikácii ME 2020 kolísali a neboli vždy optimálne. V play-off máme šancu cez nebezpečné a nepríjemné Írsko prejsť, lebo ostrovné mužstvá sú vonku slabšie ako doma. Pravda, na toto stretnutie sa musíme čo najlepšie pripraviť a nastúpiť by mali iba hráči so zápasovou praxou vo svojich kluboch.“

Dušan Tittel, reprezentant Slovenska v rokoch 1994-1998, trojnásobný Futbalista roka: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme doma nezvládli zápasy s našimi najväčšími rivalmi Chorvátskom a Walesom. Z nich sme získali iba jeden bod a s takouto bilanciou sa ťažko postupuje na významné európske podujatie. Na druhej strane bolo dobré, že sme nad Maďarskom vyhrali doma i vonku. Zaváhanie s Walesom nás stálo postup, hoci si myslím, že máme lepšie mužstvo, ako výber zverencov trénera Rayna Giggsa. Stále máme šancu postúpiť z play-off Ligy národov, v minulosti sme ju nemali, keď na záverečný turnaj postupovali prvé dva tímy. Pravda, proti Írom nás nečaká nič ľahké a v prípade postupu ani proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko. Hrá sa iba na jeden zápas, čo je nová situácia. Výhoda domáceho prostredia v súboji s Írskom bude dôležitá, hoci to nebude slabší súper ako Wales. Musíme však myslieť na to, že sme doma proti Chorvátsku a Walesu neuspeli, takže verím, že sa z týchto stretnutí poučíme.“

Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie: ,,Postupne sa ukázalo, že najväčším súperom Slovenska o druhé postupové miesto na ME 2020 bude Wales. Žiaľ, naša reprezentácia tieto zlomové a kľúčové zápasy s týmto ostrovným súperom nezvládla, lebo v Cardiffe prehrala a v Trnave iba remizovala. Rozhodli v nich iba detaily, Wales po strelenom góle hral umne a cieľavedomo. Akonáhle sa dostal do vedenia, vedel ho udržať a hral tak, aby získal body, aj za cenu kúskovania hry. Tak to platilo v obidvoch stretnutiach proti nám a veľkou výhodou Walesu bolo, že zakaždým sa ujal vedenia 1:0. My sme v Chorvátsku tiež viedli, ale nedodržali sme taktiku po celý zápas. Proti Írsku nás čaká veľmi náročná konfrontácia, lebo nám nevyhovuje tvrdý ostrovný štýl hry. Hráme však doma a túto veľkú výhodu by sme mali využiť na to, aby sme postúpili do finále play-off. Ťažší však zrejme bude druhý krok, lebo či už narazíme na Bosnu a Hercegovin, alebo Severné Írsko, nastúpime vonku, takže výhoda bude na strane jedného z týchto súperov. Pravda, Slovensko v kvalifikácii MS 2014 vtedy pod taktovkou nového trénera Jána Kozáka vyhralo nad Bosnou v Zenici 1:0 a prečo by teda nemohlo zopakovať tento výsledok? Robert Prosinečki skončil po neúspechu v kvalifikácii EURO 2020 vo funkcii trénera reprezentácie Bosny a Hercegoviny a uvidíme teda, čo dokáže s mužstvom jeho nástupca.“

Miloš Kopča, zástupca predsedu fanklubu: ,,Výsledkovo sme nezvládli dva zápasy s Walesom, vonku a najmä doma, kde sme podali dobrý výkon, podľa priebehu a vypracovaných príležitostí sme mali vyhrať. Remíza 1:1 nás odsunula na tretie miesto. Je to škoda, lebo som videl všetkých osem zápasov naše reprezentácie a z tejto vyrovnanej skupiny sa dalo priamo postúpiť na kontinentálny šampionát. V našej skupine jednotkou boli Chorváti, ktorí však po úspechu na MS 2018 v Rusku, kde sta stali vicemajstrami sveta, sa tiež nevyhli zaváhaniam. Na Írov sa musíme veľmi dobre pripraviť, lebo to bude veľmi ťažký súper. Podľa mňa veľkou výhodou pre nás je, že hráme doma. Verím, že Tehelné pole bude konečne vypredané a že aj s podporou nášho fanklubu pomôžeme nášmu mužstvu vyhrať a zvládnuť tento ťažký zápas. Jedine víťazstvo nás udrží v hre o postup a myslím si, že ďalší súper, či to už bude Bosna a Hercegovina, alebo Severné Írsko, by sme mohli aj napriek ich výhode domáceho prostredia ľahšie zdolať.“

Vladimír Randa, člen fanklubu, bývalý známy rozhodca: ,,Podľa mňa Škrtel, Hubočan a Nemec predčasne ukončili reprezentačnú kariéru. Mali v nej ešte pokračovať počas tejto kvalifikácie a ďalšou chybou bolo, že niektoré zápasy sme prehrali po hrubých chybách našej obrany. Konkrétne v Cardiffe s Walesom a doma s týmto súperom sme sa tiež nevyhli zaváhaniam v defenzíve. Takisto v niektorých stretnutiach nám nepriali ani rozhodcovia. Myslím zápasy v Cardiffe, kde nám nemecký rozhodca odoprel v poslednej minúte zahrávať priamy kop z dobre pozície. Radšej ihneď ukončil zápas. Rovnako v Trnave proti Walesu slovinský rozhodca prehliadol hrubý zákrok Balea na Škriniara. Mal dostať druhú žltú kartu a tým pádom aj červenú. Doma by tak nemohol nastúpiť proti Chorvátsku, ktorému práve Bale strelil vyrovnávajúci gól. Doma nad Írskom musíme vyhrať za každú cenu. Je to v podstate taký istý súper ako Wales, ktorý má v kádri hráčov z dvoch najvyšších anglických súťaží. Takže čaká nás veľmi ťažký zápas a veľa bude záležať aj od výkonu rozhodcu. Preto je škoda a chyba VV SFZ, že Slovensko nemá v komisii rozhodcov UEFA zastúpenie.“

Peter Špilák, člen fanklubu: ,,Na ME 2020 sme priamo nepostúpili preto, lebo sme získali menej bodov ako naši súperi Chorvátsko a Wales. Po neúspešnom štarte v Lige národov sme si vôbec nepripúšťali, že herná kvalita slovenského národného tímu neustále klesá. V niektorých prípadoch pôsobí veľmi neatraktívne, ale samochvála pokračovala. Generačná výmena po odchode Škrtela, Hubočana a Nemca musela prísť. Tréner Pavel Hapal pri nomináciách stále veril hráčom dlhodobo pôsobiacich v zahraničí, z ktorých však viacerí pravidelne nehrávali. Z domácej ligy objavil Boženíka, ale je otázkou, či sa po predpokladanom odchode do zahraničia tam nestratí, ako Vavro, Špalek, Mráz či Bero. Isteže, kvalitatívne musia dorásť, ale nemali by vysedávať na lavičkách, alebo na tribúnach. Zápas s Írskom hráme doma a tak sa nám naskytá veľká šanca už konečne preraziť a zvíťaziť nad ostrovným súperom. Verím, že v marcovom termíne budú naši hráči v takej dobrej športovej forme, že si poradia s Írskom a úspešne obstoja aj vo finále play-off Ligy národov proti jednému z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko, hoci sa bude hrať na ihrisku súpera.“

Velimir Adzic, člen fanklubu: ,,Slováci v tejto kvalifikácii urobili dve chyby, na ktoré tak doplatili, že priamo nepostúpili na ME 2020. Proti Chorvátsku hrali až príliš otvorene, možno si mysleli, že oslabenému súperovi sa doma vyrovnajú vo všetkých činnostiach. Napokon bol z toho výprask 0:4. Proti Walesu začali až príliš opatrne, pritom tento zápas museli vyhrať. Ostrovania do polčasu skórovali a hoci Slovensko po zmene strán vyrovnalo a malo aj ďalšie šance na strelenie gólu, zápas sa nakoniec skončil remízou. Touto stratou sa zverenci trénera Pavla Hapala pripravili o priamy postup. Íri budú veľmi nepríjemným súperom, hoci vo svojom strede nemajú také individuality, akými sú Bale, Ramsey a James. Vynikajú tvrdosťou, húževnatosťou, jednako si myslím, že Slovensko so svojimi technickými hráčmi by mohlo vyhrať. Pravda, potom mám obavy, lebo predpokladám, že jeho druhým súperom bude vo finále play-off Bosna a Hercegovina. V domácom prostredí s takými hviezdami, ktorí hrajú vo veľkých kluboch, Kolašinac, Pjanič, Džeko, urobia všetko pre postup na ME. Slovenské šance tak na účasť na kontinentálnom šampionáte klesnú, ale lopta je guľatá a papierové prognózy sa môžu obrátiť naruby.“

Majster Európy Dušan Galis oslavuje 70 rokov

Autor: admin

Úspešný futbalový tréner Dušan Galis a bývalý čs. reprezentant, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly, v nedeľu 24. novembra oslavuje 70 rokov.

Jeho futbalové začiatky sú zaujímavé. Počas vojenčiny v Dolnom Kubíne ho narýchlo zavolali na pohárový zápas. Dynamo Dolný Kubín vtedy hralo so Strojárňami Martin a nemalo dosť hráčov. Prvý raz nastúpil do útoku. Gól síce nestrelil, no martinský tréner Štefan Jačiansky sa o hráča s číslom deväť veľmi zaujímal. Netrvalo dlho a Dušan Galis prestúpil do druholigového Martina.

,,V Dolnom Kubíne vyrástli Ivan Chodák a Ján Hucko. To boli idoly futbalu a športu. Každé dieťa sa im chcelo priblížiť. Ja som mal futbal rád, mal som sen, že raz budem úspešným hráčom,“ spomína si kráľ strelcov z roku 1976 Dušan Galis.

Rodák z Ružomberka sa do slovenskej futbalovej kroniky zapísal ako hráč i ako vynikajúci tréner. Pamätný je jeho gól z roku 1975, keď Československo zdolalo v kvalifikácii ME Anglicko na Tehelnom poli 2:1.

,,Bol to môj najdôležitejší gól. Po polčase bol stav 1:1. Marián Masný, ktorý mal úžasné centre, potiahol na začiatku druhého polčasu loptu po pravej strane, ja som bežal naslepo do šestnástky a vrhol som sa do lopty,“ opísal krásny moment, ktorý má ešte dnes v živej pamäti.

Československo tak postúpilo na záverečný turnaj majstrovstiev Európy, kde v Juhoslávii získalo titul šampióna. ,,Vždy ma mrzelo, že som sa tam nedostal na ihrisko aspoň na pár minút. Mali sme vtedy fantastické mužstvo.“

Rok po tomto triumfe prestúpil do Slovana Bratislava. V belasom drese hral Galis päť sezón. Chvíľu pôsobil aj v Žiline a legionárčil v španielskom Cádize a belgickom Hasselte.

,,Vždy som chcel hrať za Slovan. Slovan bol pre mňa métou. Krásne roky som zažil v Košiciach, ktoré ma kúpili z Martina. V Slovane však boli takí hráči ako Popluhár, Jokl, Schrojf a hrať popri nich, to bola česť a zážitok,“ prezradil. Celkovo vo vtedajšej najvyššej federálnej lige odohral 226 zápasov, v ktorých nastrieľal 89 gólov.

Galis bol v rokoch 2003 – 2006 trénerom reprezentačného A-mužstva. Hoci sa pre nezhody s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Františkom Laurincom po nie ani mesačnom pôsobení pri národnom kormidle vzdal funkcie, napokon sa k tímu opäť vrátil. A v kvalifikácii o postup na MS 2006 nechýbalo veľa, aby sa stal prvým slovenským trénerom, ktorý si vybojuje postup na svetový šampionát v ére samostatnosti. V baráži však jeho zverenci nestačili na Španielsko.

Po odchode z reprezentácie sa v roku 2006 stal poslancom NR SR a splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Dušanovi Galisovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

V reprezentácii by mali hrať futbalisti, ktorí pravidelne nastupujú za svoje kluby

Autor: admin

OFSR -Trnava/Milan Valko

Pred záverečným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Azerbajdžan sa uskutočnila tradičná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našimi hosťami boli legenda trnavského futbalu a bývalý tréner viacerých ligových mužstiev Stanislav Jarábek a bývalý slovenský reprezentant Igor Demo.

Celé podujatie moderoval známy redaktor denníka Šport Mojmír Staško. ,,Ocitli sme sa v takej zvláštnej situácii, lebo nevieme kto z trojlístka ďalších kandidátov Slovensko, Wales a Maďarsko bude druhým postupujúcim na ME. My už nemáme osud vo vlastných rukách, musíme vyhrať nad Azerbajdžanom a tajne dúfať, že zápas Wales – Maďarsko sa skončí remízou. Dúfam však, že sa nenaplní taký scenár, že domáce tímy Slovensko a Wales iba remizujú. Nesmieme byť však pesimisti, futbal je krásna hra a píše neraz skvelé príbehy,“ povedal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Mojmír Staško sa hneď na úvod opýtal našich hostí, čo si myslia o tom, ako sa dnes vyvinie záver tejto kvalifikačnej skupiny? ,,Futbal je krásny preto, lebo prináša nečakané situácie a výsledky. Pokiaľ existuje nejaká teoretická šanca, tak vždy treba veriť a podporiť svoje mužstvo. Treba fandiť za každých okolností a keď sa na to budeme takto pozerať, tak sme vynikajúci priaznivci,“ vraví onedlho 81-ročný Stanislav Jarábek, ktorý so Spartakom Trnava získal tri majstrovské tituly a bol jeho kapitánom.

,,Presne ako povedal tréner, každý z nášho reprezentačného tímu chce postúpiť na ME a urobí preto maximum. Verím, že dnes nad Azerbajdžanom vyhráme a potom musíme čakať na výsledok z Cardiffu, nič iné nám neostáva,“ hovorí Igor Demo, bývalý hráč FC Nitra ŠK Slovan Bratislava, PSV Eindhoven, Borussie Mönchengladbach a GAK Graz.

Spomína si S. Jarábek na taký zápas, keď jeho mužstvu povinnosť velila vyhrať a pritom ten súper bol nepríjemný. ,,Určite mi všetci dáte za pravdu, bolo to síce na klubovej úrovni, ale taký sme s Trnavou zohrali proti Ajaxu Amsterdam. V Holandsku sme prehrali 0:3, ale spomínam si na to, že keď sme si po stretnutí s hráčmi podávali ruky, tak som brankárovi Balsovi povedal, že u nás v Trnave dostanú päťku. Myslím si, že som nebol ďaleko od pravdy, v tomto súboji sme jednostranne dobýjali bránu Ajaxu a keby Jožo Adamec mal lepší deň, tak sme mohli vyhrať vyšším rozdielom a postúpiť do finále PEM.“

Kedy Igor Demo, 24-násobný reprezentant mal pocit z toho, že bol blízko k postupu na MS, alebo na ME? ,,Kvalifikácie na ME a MS som absolvoval za trénerov Jozefa Adamca, Dušana Galisa a Ladislava Jurkemika. Najbližšie k postupu sme boli pod vedením Dušana Galisa, keď nás priviedol až do baráže o postup na MS 2006. Hrali sme vtedy so Španielskom, v Madride sme prehrali 1:5 a na bratislavskom Tehelnom poli sme hrali 1:1. Doteraz ma mrzí, že sa mi nepodarilo postúpiť na tieto najvýznamnejšie podujatia, hoci už viacerí v tom čase sme hrávali v zahraničí.“

Aký je pohľad našich hostí na súčasnú slovenskú reprezentáciu, kto sa im páči, ako hodnotia celkovo tento tím? ,,Myslím si, že súčasný káder prechádza generačnou výmenou, ktorá zohráva pomerne veľkú úlohu najmä v obranných radoch. Prináša rôzne výsledky, hra niekedy nasvedčuje tomu, že mužstvo môže byť perspektívne. To je na tom tá radosť, že existuje zlepšovanie a napredovanie niektorých hráčov v celkovej výkonnosti. Mrzí ma však a nemalo by to byť, že keďže nemáme široký výber hráčov, tak nastupujú aj takí, ktorí v kluboch pravidelne nehrávajú. Pôsobí to dosť na ich psychiku, musia si veriť, ale keďže nie sú členmi základnej zostavy, takto je ich mentalita narušená. Takže toto považujem za dosť veľký problém súčasného mužstva,“ myslí si S. Jarábek.

,,Súhlasím s názorom pána trénera Jarábka, keď totiž hráč nemá hernú prax, tak sa mu ťažko naskakuje do rozbehnutého vlaku. Nikdy nepoviem, že chalani, ktorí vo svojich kluboch nehrávajú, nepatria do širšieho kádra našej reprezentácie. Dostať sa do nej nie je ľahké, ale tiež som toho názoru, že je to vec trénera. Podľa mňa by mali hrávať futbalisti v najlepšej forme, iba tak sa môžeme presadiť na medzinárodnej úrovni,“ vraví I. Demo.

Ako to teda dnes skončí v Trnave a v Cardiffe , kto spolu s Chorvátskom postúpi na ME a kto bude hrať na budúci rok v marci v play-off Ligy národov odkiaľ tiež vedie cesta na kontinentálny šampionát? ,,Nehovorím nič, neviem tipovať, fakt si netrúfam povedať, ako to skončí,“ vyhlásil S. Jarábek. ,,Myslím si, že naši vyhrajú nad Azerbajdžanom 3:0. Samozrejme, Maďari pôjdu do toho, budú bojovať, lebo im ide tiež o postup na ME, ale známe britské prostredie Wales poženie za mimoriadne dôležitým víťazstvom,“ dodal ešte I. Demo.

Vyše polhodinová debata s našimi hosťami splnila účel, bola hodnotná a zaujímavá. Po nej sa ešte uskutočnila autogramiáda a fototermíny.

Foto: Anton Holienčin

V zápase fanklubov Chorvátsko zdolalo Slovensko

Autor: majka

OFSFR – Rijeka

Niekoľko hodím pred kvalifikačným zápasom ME 2020 Chorvátsko – Slovensko sa v Rijeke uskutočnil aj zápas fanklubov obidvoch krajín. Chorváti v ňom vyhrali vyhrali 3:0 (2:0), keď na toto meranie síl sa pripravili veľmi zodpovedne po všetkých stránkach.

Viac nám o tomto súboji povedal jeden z jeho organizátorov, Velimir Adžić, ktorý už viac ako desať rokov žije na Slovensku. ,,Prvý raz som sa zúčastnil takého merania síl a dozvedel som sa takú zaujímavosť, že fanklub Chorvátska je podľa počtu odohraných medzištátnych stretnutí tretí za Brazíliou a Argentínou. Slováci prišli do Rijeky okolo 11. hodiny a už o 14.30 h po dlhej a únavnej ceste nastúpili na zápas. Pravda, aj Chorváti prišli a cestovali autobusom, napríklad zo Splitu. Na rozdiel od Slovákov však mali oveľa širší káder. Som veľmi rád, že sa toto stretnutie uskutočnilo, lebo obidva fankluby nadviazali medzi sebou ďalšie priateľstvo. Hralo sa to presne pri mori, keď sa hralo v priateľskom duchu 2×20 minút na vedľajšom umelom ihrisku HNK Rijeka. V prvých desiatich minútach Slovensko malo šancu streliť gól, potom sa však ukázalo nedáš-dostaneš a domáci z kontry sa ujali vedenia 1:0. V ďalšom priebehu už víťazi kontrolovali hru a svoju prevahu zvýraznili ďalšími dvomi gólmi. Po skončení zápasu bolo spoločné posedenie medzi obidva fanklubmi.“

,,Zápas bol veľmi dobre zorganizovaný, všetko okolo neho ma veľmi milo prekvapilo. Zohrali sme už dosť zápasov s rôznymi fanklubmi. Pre nás všetkých bol veľký zážitok, že na tomto súboji boli dve štátne televízie, ktoré neustále robili rôzne rozhovory pred zápasom, počas neho a po ňom. A neviem si predstaviť, že by sme mali vypredanú tribúnu na nejaký zápas fanklubov. Prišlo tam toľko ľudí, okolo tisíc, ako napríklad niekde na zápase II. slovenskej ligy. Domáci fanklub má veľkú históriu, takže bolo to veľmi milé. Niekedy mávame problémy so vstupenkami na zápasy Slovenska. Chorvátsky fanklub dostal na 8-tisícový štadión v Rijeke 1800 vstupeniek, čo je takmer štvrtina z celkovej kapacity v takomto dôležitom zápase! Preto by sme chceli mať v budúcnosti na zápasy našej reprezentácie permanentky, verím, že sa so SFZ nejako dohodneme,“ vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slovenský fanklub sa musel zaobísť bez dlhoročných opôr. V takomto zložení sa hralo prvý krát. Perličkou je za Slovensko nastúpil najstarší hráč – Jozef Plank. Chorvátsko malo hráča vo veku 62 rokov.

Na stretnutí bol aj náš maskot Ďury.

Reprezentatívny dar venoval Peter Guldan z Bernolákova. Dar pre domáci fanklub.

Fanklub Chorvátsko – Fanklub Slovensko 3:0 (2:0)

Zostava Slovenska: 24 Jozef Plank – 21 Roman Táborský, 1 Radovan Malovec, 20 Andrej Rakický, 4 Jaroslav Zápražný, 11 Marián Strečanský, 13 Matej Daxner, 7 David Donath, 10 Peter Polaček, 3 Martin Konečný, 9 Matúš Lörincz, 17 Michal Džubina, 5 Ondrej Godár, 2 Martin Pénzeš

Vo fanzóne sa krstila kniha a gratulovalo veľkým oslávencom

Autor: admin

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Po dlhých desiatich rokoch sa slovenská futbalová reprezentácia opäť predstavila na bratislavskom Tehelnom poli. V nedeľu nastúpila v nanovo postavenom stánku v medzištátnom prípravnom stretnutí proti juhoamerickému protivníkovi z Paraguaja. Pri tejto príležitosti sa po niekoľkých rokoch v hlavnom meste Slovenska uskutočnila v Športovom bare výborná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jeho predseda Roman Táborský privítal všetkých prítomných hostí. Hlavne krstných otcov Alexandra Vencela st., víťaza PVP z roku 1969 a majstra Európy z roku 1976, Jána Švehlíka, majstra Európy z roku 1976 a tiež ďalšiu ikonu nášho futbalu, Ladislava Jurkemika, majstra Európy z roku 1976 a bronzového medailistu z ME v roku 1980.

Podujatie moderoval bývalý známy športový redaktor Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie Miroslav Tomášik. ,,Som veľmi rád, že vás tiež môžem privítať na tomto peknom stretnutí, ktoré sa už tradične uskutočňuje pred kvalifikačnými a medzištátnymi zápasmi. Dnešné je o čosi slávnostnejšie, lebo slovenská reprezentácia odohrá premiérový zápas na novom Tehelnom poli. Na tomto štadióne sa toho udialo za 80 rokov veľmi veľa. Aj 13. október roku 1974 je významný, lebo pred 45 rokmi sa tu uskutočnil taký pamätný zápas. Tréner Václav Ježek postavil do základnej jedenástky v prípravnom zápase so Švédskom šiestich hráčov ŠK Slovan Bratislava. A dvaja z nich sú tu medzi nami, keď prijali pozvanie fanklubu slovenskej reprezentácie – Alexander Vencel st. a Ján Švehlík. Vtedy sme vyhrali 4:0 a Janko Švehlík strelil dva góly,“ vraví Miroslav Tomášik. Mimochodom, vtedy na rozlúčkový zápas nastúpil výnimočný strelec Jozef Adamec.

Ako si na premiérové zásahy v najcennejšom drese spomína Janko Švehlík? ,,Ako som tie góly dal, si už presne nepamätám, ale v reprezentácii streliť góly či už v priateľskom, alebo v kvalifikačnom zápase, je vždy veľká udalosť. Samozrejme, skórovať doma, na Tehelnom poli pred výborni a nadšenými divákmi, bola veľká vec a preto mám na toto stretnutie veľmi pekné spomienky,“ hovorí Ján Švehlík.

Aký to bol pre vás pocit hrať doma pred vlastnými fanúšikmi? ,,Na tento zápas si spomínam veľmi dobre, lebo som bol vtedy kapitánom. Pravda, na pôsobenie v čs. reprezentácii mám dosť trpkých spomienok. Bol som síce jej súčasťou 12 rokov, ale doma v Bratislave som neodohral veľa zápasov. Žiaľ, tréneri ma vo veľkých stretnutiach ani raz do brány nepostavili. Až prišiel tento súboj, v ktorom som stál medzi tromi žrďami, takže je to jedna z tých spomienok, na ktorú rád spomínam. Futbalový život a hlavne brankársky je už raz taký, z dvoch brankárov chytať môže iba jeden,“ myslí si Alexander Vencel st.

Janko Švehlík v jednom rozhovore povedal, že okrem tohto zápasu ešte jeden taký pamätný odohral na Tehelnom poli. Spomenie si na neho? ,,Mohol to byť na klubovej úrovni so Spartou, nad ktorou sme tuším vyhrali 6:1. Myslím si, že vtedy som dal gól hlavou a to bola taká menšia rarita,“ zalovil v spomienkach J. Švehlík.

Ako si na tohto výborného útočníka spomína A. Vencel st.? ,,Keď k nám Janko do Slovana prišiel, tak ja som bol už v kabíne ostrieľanejším hráčom. Pravda, nikdy sme sa nehrali na to, že mladí a starí. Vtedy bol taký útly chlapec a užil si teda poznámky, že ho treba vykŕmiť. Rýchlo však zapadol do mužstva a stal sa jeho dôležitou súčasťou.“

A čo nám o A. Vencelovi st. povie J. Švehlík? ,,V čase môjho príchodu do Slovana môžem povedať, že tam boli takmer samí reprezentanti. Nehrali sa na nič, všetci pristupovali ku mne veľmi dobre. Šaňa som už vtedy vnímal ako vynikajúceho brankára, bol našou veľkou oporou. Tento výborný a ľudský chlap mi pomohol a poradil v mnohých veciach, takže pred ním môžem dať iba klobúk dole.“

V zápase s Paraguajom sa oficiálne rozlúči trojica Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec, ktorí sa vo februári rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru. Akú rozlúčku s najcennejším dresom mali naši hostia? ,,Veľmi jednoduchú, na žiadnu si nespomíname,“ povedali. ,,Všetci traja si takúto rozlúčku zaslúžia, najmä Škrtel, ktorý odohral za reprezentáciu vyše sto zápasov. My sme sa takej pocty nedočkali, lebo vtedy bola iná doba, berieme to však ako realitu,“ vraví J. Švehlík.

Súčasťou tohto podujatia bolo uvedenie do života knižky Futbalové arény. Napísal ju známy publicista Ladislav Harsányi a úlohy krstných otcov knižky sa zhostili Alexander Vencel st., Ján Švehlík a tiež Tibor Simonics, zástupca vydavateľa Fonibook. Krstilo sa netradične a to úlomkami z tehiel. ,,Je to moja 15 športová knižka, 13 je ich o futbale a dve o rýchlostnej kanoistike. Náš knižný exkurz za najmodernejšími štadiónmi súčasnosti začneme práve na Tehelnom poli, kam detailne nahliadneme slovami i fotografiami so všetkým podstatným, čo sa na ňom do leta 2019 odohralo a uskutočnilo,“ povedal nám L. Harsányi.

V závere fanzóny Roman Táborský spolu s Alexandrom Vencelom st., Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom a Jánom Lužom zagratulovali našim dvoch veľkým oslávencom a jubilantom. Stále aktívny výborný rozhodca Vladimír Randa sa nedávno dožil krásnych 80 rokov a veľký futbalový fanatik Jaroslav Kornaj 70 rokov. Obidvaja od fanklubu dostali darčekové koše a od podniku fľašu šampanského. Zaspievalo sa im tradičné živió a oslávenci sa buchli po vačku. Vladko Randa priniesol dve flaše výbornej škótskej whisky a Jarko Kornaj sedem fliaš Tatranského čaju.

Bodkou za výborným podujatím bola autogramiáda, podpísanie knihy a kartičiek. A za výborné občerstvenie sa treba poďakovať fanklubákom Gabrielovi Fúskovi, Martinovi Soboňovi, Vladimírovi Striežencovi a Petrovi Guldanovi.

Foto: Milina Strihovská

Ján Kocian a Jozef Štibrányi verili, že Slovensko zdolá Wales

Autor: admin

OFSR – Trnava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

Pred zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Wales sa kvôli obmedzeným priestorom v trnavskom hoteli Phoenix konala taká malá neformálka fanzóna. Medzi fanklubákov tentoraz prišli Ján Kocián, bývalý tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2006 a 2008, účastník MS 1990, Futbalista roka 1990 naša stálica Jozef Štibrányi a Vladimír Ekhardt. Všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.

Moderátorom bol známy komentátor RTVS Ľuboš Hlavena, ktorý na úvod povedal: ,,Som medzi vami prvý raz až teraz, lebo kvôli pracovným povinnostiam pred zápasmi som sa nemohol zúčastniť vašich akcií. Páči sa mi, že som sa ocitol medzi ľuďmi, ktorí milujú futbal, našu reprezentáciu, vždy sa tešia z jej úspechov a na veľké stretnutia. Dnes máme zápas, o ktorom sa hovorí, že ide v ňom o všetko, ale takých sme mali počas tejto kvalifikácie ME 2020 už viac. A keď ho nezvládneme, tak ďalší nás bude čakať v Chorvátsku, alebo doma s Azerbajdžanom.“

Ďalej povedal, že dnes nás čaká zápas so súperom, ktorého veľmi dobre poznáme a práve Ján Kocian bol na lavičke pri našej domácej prehre v kvalifikácii ME 2008 2:5 v Trnave. ,,Začali sme dobre, viedli sme gólom Mintála a nič nenasvedčovalo tomu, že by nás neskôr mala postihnúť poriadna pohroma. V tom zápase sme však doplatili na nekompaktnú defenzívu a naše diery v obrane využil Bellamy, autor troch gólov. Dokázali sme ešte znížiť znova Mintálom na 2:3, ale Wales nám potom strelil ďalšie dva góly. Z prehry som bol sklamaný a keďže som ju musel ísť vysvetľovať pred televízne kamery, tak som nepodal ruku trénerovi Walesu Johnovi Toshackovi, čo sa mi ešte nikdy potom nestalo,“ hovorí Ján Kocian.“ Ľuboš Hlavena vzápätí dodal, že Ján Kozák st. zasa nepodal ruku Royovi Hodgsonovi na ME 2016 po remíze Slovenska s Anglickom 0:0.

V tomto roku v marci Slovensko po jednom z najslabších výkonov v Cardiffe prehralo s Walesom 0:1. Dnes musíme hrať oveľa lepšie, aby sme vyhrali. ,,Presne tak, v minulosti sme na svetové a európske šampionáty nekvalifikovali preto, lebo sme nevyhrávali vonku. V Cardiffe sme nehrali dobre ani dopredu, súper chybu Pekaríka potrestal jediným gólom. Verím však, že dnes Walesu odplatíme túto prehru a výrazne sa priblížime k postupu na ME 2020,“ zdôraznil Ján Kocian.

Ľuboš Hlavena si spomína, že keď Slovensko na ME 2016 išlo hrať proti Walesu, tak sa Jozefa Štibrányiho spýtal, ako dopadne tento zápas a on povedal veľmi peknú vetu: ,,My nielenže Wales zdoláme, ale my to EURO aj vyhráme.“! Tak ako dopadne pán Štibrányi dnešný zápas? ,,V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým našim fanúšikom, ktorí boli v Budapešti. Vo veľmi ťažkom prostredí obstálo celé mužstvo s našimi úžasnými priaznivcami. Proti Walesu čakám naše víťazstvo, hoci troška mám obavy zo zloženia našej obrannej štvorice. Dúfam, že jej hviezdny Bale z Realu Madrid nenarobí nejakú neplechu. Myslím si, že je to jediný súperov hráč, ktorý nám môže spôsobiť väčšie problémy. Ostrovania, vrátane Anglicka sú oveľa silnejší doma ako vonku a to by sme mali využiť, verím, že Mak by mohol streliť nejaký gól,“ vraví Jozef Štibrányi.

,,Ako teda zastavíme Garetha Balea, kto ho bude mať na starosti, dokopať ho, znechutiť mu futbal, alebo ho štípať, tak ste to totiž pred desiatkami rokov robili, spýtal sa ešte Ľ. Hlavena skúseného Jozefa Štibrányiho“? ,,Dnes by sme potrebovali v obrane Martina Škrtela. Náš stopér by mu určite tvrdšími zákrokmi ukázal, kto je tu doma, takže troška mám obavy z toho, aby Hancko či Gyömbér nenaleteli na nejaké filmovačky zo strany najväčšej hviezdy Walesu. A ten by nás mohol potrestať gólom z nejakej štandardky. Naše mužstvo je však lepšie, hlavne stred poľa a verím aj mladému Boženíkovi, z ktorého môže vyrásť výborný strelec,“ dodal ešte Jozef Štibrányi.

Mimochodom, na konci fanzóny Viktor Kríž odovzdal Jožkovi Štibrányimu vstupenku do VIP priestorov. Pekné gesto od jedného z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slovenskí fanklubáci po výbornom výkone rozstrieľali fanklubákov z Walesu

Autor: admin

Deň pred veľmi dôležitým kvalifikačným zápasom ME 2020 Slovensko – Wales sa v Bratislave na štadióne Rapidu na umelej tráve v stredu 9. októbra uskutočnilo zaujímavé meranie síl medzi oficiálnym fanklubom slovenskej futbalovej reprezentácie a fanklubom Walesu.

Vo výborne atmosfére si najprv hostia z Walesu zaspievali svoju štátnu hymnu a potom ich nasledovali Slováci. Pred zápasom sa ešte obidve mužstvá spoločne odfotili a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský odovzdal kapitánovi Walesu šál, vlaky a odznaky.

Od začiatku sa hral rýchly a živý futbal. Útoky sa prelievali z jednej strany na druhú a po jednom z nich Wales dal prvý gól. Odpoveď Slovákov však bola taká razantná, že všetkým vyrazila dych. Postupne po výborných a rýchlych akciách strieľali jeden gól za druhým a nakoniec sa zastavili až na neskutočnom čísle 13. Pravda, treba povedať, že vo svojom strede sme mali niekoľko hráčov, ktorí hrávajú futbal v nižších súťažiach. Napríklad Roman Kubina, jeden z najlepších na ihrisku pôsobí v TJ Družstevník Sobotište v VI. lige, Erich Petriľák, odchovanec FC Petržalka, s ktorým vyhral III. ligu hráva v Lozorne a Tomáš Ondrášik v TJ Družstevník Veľké Kostoľany.

Okrem Romana Táborského veľkú zásluhu na zorganizovaní tohto zápas má Jaroslav Rusňák, ktorý nám povedal: ,,Veľmi dávno som rok žil a študoval vo Walese, kde som hrával futbal za istú miestnu dedinku amatérsku súťaž. Môj bývalý spoluhráč je v rámci tohto fanklubu zainteresovaný na jeho akciách. Požiadal ma, či by sme pred súbojom kvalifikácie MS 2020 Slovensko – Wales zorganizovali aj zápas fanklubov. Potom som sa skontaktoval s Romanom Táborským a spolu sme tento zápas dali rýchlo dokopy. Pravda, v posledných dvoch týždňoch sme boli v neustálom kontakte, lebo sa menili hracie termíny, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Celá akcia sa vydarila po všetkých stránkach a z toho máme všetci veľkú radosť. Verím, že toto nebolo posledné stretnutie medzi týmito fanklubmi.“

Ryan March, vedúci waleského fanklubu mal takéto dojmy zo zápasu: ,,Hrávame ich dosť často proti rôznym súperom z rozdielnymi výsledkami. Na našej vysokej prehre sa podpísala únava z cestovania, ale aj to, že niektorí chlapci si dali nejaké to pivečko. Začali sme veľmi dobre, ale postupne náš výkon klesal a najmä kondične sme odpadli.“

Ako sa podľa Ryana skončí dnešné meranie síl medzi Slovenskom a Walesom v Trnave? ,,Naše mužstvo nie je nejako pozitívne naladené, lebo v súčasnosti nemá oslnivú formu. Naopak, myslím si, že Slovensko je v lepšej pozícii, hrá doma, ale každý zápas je iný a dnes večer v Trnave rozhodne momentálna športová výkonnosť. Veríme teda, že dosiahneme dobrý výsledok.“

Fanklub Slovensko – Fanklub Wales 13 : 2 (5 : 1)

góly: 4 Mačička, 3 Petrilák, 2 Horváth, Kubina, Ondrášik, Džuzi, Urban

Za slovenský fanklub hrali: brankár 23 Roman Jamrich, 3 Denis Nečas, 12 Patrik Kadlečik, 17 Richard Dolinek, 11 Marek Mačička, 7 Igor Jáchym, 6 Miroslav Maco, 10 Andrej Irša, 16 Miroslav Urban, 4 Juraj Bachnak, 15 Ľubomír Džuzi, brankár 23 Roman Jamrich, 5 Marián Goňo, 14 Roman Kubina, 21 Tomáš Čederle, 9 Erich Petrilak, 8 Štefan Horváth, 2 Peter Jáchym , 20 Ján Gálik, 19 Tomáš Ondrášik

Rozhodovali Roman Podhradský – Vladimír Randa, Pavel Príkopa

Fanklub ďakujeme vedeniu ŠK Slovan Bratislava za poskytnutie umelého ihriska a zázemia.

foto: Milina Strihovská

Raz by chcel legendárnu zástavu darovať do Siene slávy slovenského futbalu

Autor: majka

Vladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?

Narodil som sa v Nitre a voľakedy ako mladý chlapec som bol členom Zväzarmu a venoval som sa tiež plávaniu. Futbal som hrával so svojimi rovesníkmi len rekreačne. V Nitre som absolvoval základnú a strednú školu. Vysokú školu potravinársku som v rokoch 1978-1983 vyštudoval v Moskve. Na vlastné oči som  tam videl aj letné OH v roku 1980.  Zaoberám sa technológiou piva a vína a tomuto povolaniu sa venujem doteraz. Som jeden z majiteľov  vinárskych závodov Château Topoľčianky. Mimochodom, sme najväčšími výrobcami slovenského akostného vína zo slovenského hrozna. Bývam v Norovciach, odkiaľ pochádza môj otec. Od roku 1999 do roku 2009 som bol predsedom futbalového klubu TJ Družstevník Norovce.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?

Keď sme boli na MS 2010 v Juhoafrickej republike, vtedy sme začali reálne uvažovať o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. V Afrike som sa zoznámil s Romanom Táborským a Milošom Kopčom, lebo sme boli v spoločnom zájazde. A keď po MS vznikol oficiálny fanklub, tak som sa stal jeden z jeho prvých členov. Pokiaľ mi to dovolili moje pracovné povinnosti, väčšinou som sa  vždy zúčastnil na zápasoch našej reprezentácie. Videl som veľa vydarených súbojov, taký najpamätnejší pre mňa bol v Moskve, kde Slovensko v kvalifikácii ME 2012 nádherným gólom Stocha vyhralo nad Ruskom 1:0.

Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?

Na MS v JAR sme vyhrávali nad Novým Zélandom 1:0, už som balil zástavu a ani som nevidel, ako súper v závere vyrovnal na 1:1. V druhom zápase s Paraguajom sme prehrali 0:2, na trénera V. Weissa a na mužstvo sa zniesla až neoprávnená kritika, že v našom tábore veľa vecí neladí a že hráči sú rozhádaní. Nebola to pravda, býval som  Prétorií, dostal som sa k mužstvu, od trénerov a hráčov mám podpísanú zástavu a odvtedy ju nosím so sebou. Mužstvo na túto prehru zareagovalo najlepším možným spôsobom, víťazstvom nad  úradujúcim majstrom sveta Talianskom a Slovensko napokon postúpilo do osemfinále, čo bol pekný úspech.  Bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku, zo St. Etienne, kde sme hrali s Anglickom, mám tiež pekný zážitok.

Fotka vašej  tváre so slovenskou zástavou obletela po zápase Slovensko – Taliansko (3:2) na MS 2010 celý svet. Vidieť vás bolo aj v Rusku, kde slovenskí futbalisti vyhrali 1:0…

Zástava je neprehliadnuteľná, pravda, dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, šikovná krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať,“ a vzorne reprezentovať našu krajinu. Na šampionáte som bol stredobodom pozornosti televízií z Francúzska, USA, lebo je na nej parochňa mojej hlavy. A po návrate slovenská televízia ma predstavila v krátkych šotoch zo šampionátu.  Zástava na pravej strane je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. Chodím s ňou stále na všetky zápasy našej reprezentácie. Raz by som ju chcel darovať SFZ do Siene slávy slovenského futbalu.

Zverencov trénera Pavla Hapala v prvej polovici septembra čakali dva veľmi dôležité zápasy v rámci kvalifikácie ME 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku. S vicemajstrami sveta sme doma jednoznačne prehrali 0:4, ale v Budapešti nad Maďarskom vyhrali 2:1…

Na zápasy našej reprezentácie chodím hlavne preto, lebo jej verím a hlavne, že sa znova prebojuje na významné podujatie. Samozrejme, stretnutie s Chorvátskom nám absolútne nevyšlo, bol to jednoducho deň blbec. Do Budapešti som išiel hlavne preto, lebo som bol zvedavý, ako naše mužstvo zareaguje na túto vysokú prehru. Kvalitným a koncentrovaným výkonom odčinilo výbuch z Trnavy a v Budapešti dosiahlo veľmi dôležité víťazstvo. Pred týmito dvomi zápasmi som rátal so ziskom šiestich bodov, ale aj tri majú veľkú cenu.

Zrejme ste rád, že slovenská reprezentácia sa konečne predstaví v októbrovom zápase proti Paraguaju na novom Tehelnom poli?

Isteže, veľmi ma to teší, že sa tak konečne stane, lebo na novom Tehelnom poli som ešte nebol. Veľmi sa teším na pekný štadión a tiež na výbornú atmosféru.  Už dopredu som sa pýtal na lístky, aby som ich čo najskôr mal.

Nedávno ste veľké jubileum 60 rokov vraj oslávili vo veľkom štýle, z kamarátmi z celého sveta. Čo nám k tomu môžete povedať?

K jubileu mi prišli zagratulovať kamaráti z Ruska, Bulharska, Moldavka a Česka. Na oslave vo vinárskych závodoch v Topoľčiankách sa zúčastnilo 130 hostí a to som ešte musel ďalších záujemcov okresať.  Zahrala mi kapela z Moravy a aj zo Slovenska. Potom som z určitými ľuďmi zo zahraničia navštívil Prahu, urobili sme si taký výlet, či exkurziu.

Foto: Milina Strihovská

 

Vladimír Randa jubiluje, dnes má nádherných 80 rokov

Autor: admin

Bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie sa v utorok 10. septembra dožíva významného jubilea 80 rokov. Stretávame sa s ním na futbalových ihriskách a vidieť ho aj na rôznych turnajoch. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.

Predstav sa a povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ si rodákom a akému šport si sa v mladosti venoval? 

Pochádzam z obce Dolný Hričov a v mladosti od 6 rokov som hrával futbal. Najskôr v obci odkiaľ pochádzam a po nastúpení do mešťanky v Žiline som hrával za žiakov a neskôr za dorast krajskú súťaž vo vtedajšom ŽVL Žilina. Po maturite som pôsobil v TJ Sokol Dolný Hričov, kde som robil aj tajomníka. Keď som začal študovať vysokú školu, tak som hral 2 roky za Slovan Národné divadlo a v  roku 1958 sme sa zlúčili so Slovanom Pravda Bratislava. Bola to vtedy tzv. električková súťaž. Tvorili sme veľmi dobrý kolektív, zložený zo študentov a novinárov (už nebohý Janko Novák, Epe Křepela, Rado Burián a myslím, že ešte žijúceho Frico Zagar), hokejistov  (Vlado Malec – neskôr i šéfredaktor Športu a Karol Fako). Počas štúdia na JSŠ, terajšie gymnázium som hral za školu všetky športy, azda okrem gymnastiky. Venoval so sa i hokeju v doraste TJ ZVL Žilina. Boli to tvrdé podmienky. Tréningy sme mali 2 x do týždňa na otvorenom štadióne o 23 hod. často aj pri 11 stupňových mrazoch.

Známa je hlavne tvoja rozhodcovská kariéra, povedz nám o nej niečo zaujímavé?

K rozhodovaniu som sa dostal v roku 1965 a to náhodou. Robil som stavby vedúceho v Pozemných stavbách. Kolega Ing. Aubrecht prišiel raz ráno za mnou s tým, že popoludní sú skúšky na rozhodcu a že mohli by sme ísť skúsiť šťastie. On neskôr po inzultácii v Kalaje, okr Galanta, kde sme vypomáhali, futbal nechal a v hokeji sa postupne vypracoval na ligového rozhodcu. Ako rozhodca som začínal v MFZ Bratislava v rokoch 1965 -1966, v rokoch 1966 – 1968 som postúpil do MK a v rokoch 1968 – 1970 som pôsobil v II. a v I. SNL. Najkrajšie roky som zažil v II. celoštátnej lige, kde som účinkoval ako hlavný rozhodca a na I. ligu som chodil v funkcii asistenta rozhodcu. Najviac zápasov som rozhodoval Dukle Banská Bystrica a VP Frýdek Místek. S Duklou Banská Bystrica mám z viacerých jeden zážitok. Hrala zápas doma a pripravená bola veľká hostina, ak vyhrá nad mužstvom z dolnej polovice tabuľky, zvýši sa jej šanca na postup do I. ligy. Výsledok bol však veľkým sklamaním – prehrala 2:3. Podozrivo slabé výkony podali 3 hráči, podozrivo hrajúci v prospech súpera a tak hneď po zápase boli preradení do bojového útvaru. Počas rozhodovania som pracoval vo viacerých komisiách. V komisii rozhodcov BFZ a SFZ. V ČSFZ som bol členom hospodárskej komisii spolu s nebohým Jozefom Hupkom z Jura, Štefanom Sapárom z Nitry a Jankom Prochádzkom zo Slovana CHZJD Bratislava. Tu som mal možnosť vycestovať na viaceré medzinárodné stretnutia nášho mužstva a na niektoré ak išla manželka nebohého pána Baťu, tak aj s manželkou. Určite najväčším zážitkom pre mňa boli MS v Španielsku v roku 1982. Veľmi rád spomínam i na Jozefa Barmoša, ktorý z Interu odišiel hrať do Rancingu Brusel, kde hralo i naše národné mužstvo. Bol som tam spolu so synom. J. Barmoš sa nám celý deň venoval, autom sme prešli celé mesto a na večer nás pozval k nemu domov, kde jeho manželka pripravila dobrú večeru. Treba však povedať, že po odchode do dôchodku už nebol záujem o moju prácu v komisii rozhodcov. Potom som na SFZ pracoval ako tajomník Etickej komisie, ktorá bola na čele s JUDr. Kandráčom zložená z vysoko kvalifikovaných odborníkov. Bola však bez udania dôvodu zrušená.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a ktoré zápasy národného tímu v tebe zanechali najväčší dojem?

Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od jeho založenia v roku 2010 a mám číslo 13. Postupne sa stali jeho členmi moja manželka, syn i dvaja vnukovia. S našim národným mužstvom mám veľmi pekný zážitok z Moskvy, kde sme na štadióne Lokomotívu Moskva 7. septembra 2010 vyhrali 1:0. Napriek prehre Ruska sa domáci fanúškovia k nám zachovali fér a doslova si vynútili, aby sme sa s nimi odfotili pri starej lokomotíve, ktorá bola umiestnená v areáli. Pred stretnutím na Červenom námestí, kde sme sa chceli odfotiť, okamžite zasiahla ruská polícia.

Na stretnutiach Slovenska, vo fanzónach a na rôznych spoločenských akciách ťa sprevádza aj tvoja manželka. To je taká veľká fanynka futbalu?

Manželka, môžem povedať, že rozumie futbalu a hlavne vie kritizovať rozhodcov, lebo počas mojej rozhodcovskej kariéry ma často sprevádzala. Dobre mi padlo, keď viacerí funkcionári konštatovali, že som jeden z rozhodcov, ktorý chodí stále s tou istou manželkou.

Ako hodnotíš posledné kľúčové vystúpenia slovenskej reprezentácie v   náročných  jesenných zápasoch kvalifikácie MS 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku?

Po vysokej domáce  prehre s Chorvátskom a najmä prevedenou hrou, naše mužstvo sklamalo tisíce slovenských priaznivcov. Naopak, v Budapešti zabralo, vytiahlo sa, dosiahlo veľmi cenné víťazstvo a znova drží v rukách postupové karty na ME 2020.  Teraz bude veľmi dôležité, aby sme doma vyhrali nad Walesom a Azerbajdžanom.

Je skvelé, že stále ešte rozhoduješ mládežnícke súťaže ObFZ Bratislava-mesto…

Dobrú kondíciu si udržujem rozhodovaním žiackych stretnutí a prípraviek. Pritom robím aj delegáta. Napriek môjmu veku mi to umožňuje ObFZ Bratislava-mesto a v minulosti i ObFZ Bratislava-vidiek. Zato im patrí moje poďakovanie. Aj keď je v meste nedostatok delegátov, vraj môžem byť delegovaný iba na VI. ligu a nie na V. ligu, ale žiadne uznesenie som o tom nenašiel…

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimírovi Randovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Slovenskú reprezentáciu najviac trápi nedostatok kvalitných útočníkov

Autor: admin

OFSR -Trnava/Milan Valko
Foto: Milina Strihovská

V Trnave bolo v piatok 6. septembra poriadne rušno. Okrem kvalifikačného zápasu ME 2020 Slovensko – Chorvátsko sa tu konal aj tradičný jarmok. Reštaurácie boli teda plné, jednako predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský so svojimi spolupracovníkmi v trnavskom hoteli Phoenix pripravili znova dobrú a zaujímavú fanzónu.

Úlohou moderátora bol tentoraz prvý raz  poverený René Stern, ktorý za vrch stolom privítal Tomáša Medveďa, člena Klubu ligových kanonierov a riaditeľa tohto zoskupenia, skutočného svetobežníka, ktorý obliekal dresy štrnástich klubov, Vladimíra Strieženca, jedného z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky, tiež čerstvého šesťdesiatnika a chorvátskeho fanúšika Dalibora Rilka. Vo fanzóne boli aj známi futbalisti Vladimír Ekhardt a Filip Hološko.

Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, ktorý so svojim zástupcom Milošom Kopčom, Vladom Ekhardtom a Filipom Hološkom zagratulovali Vladimírovi Striežencovi k jeho nedávnym 60. narodeninám. Odovzdali mu darčekový kôš a prítomní mu zaspievali mohutné živió… A potom sa rozprúdila živá diskusia.

René Stern sa Tomáša Medveďa, bývalého uznávaného kanoniera opýtal, prečo slovenská reprezentácia v súčasnosti trpí na nedostatok súcich útočníkov. ,,Dobrý podvečer, ďakujem za pozvanie do tejto fanzóny. Áno, v našom slovenskom futbale veľmi chýbajú kvalitní hrotoví útočníci. Akoby z našej scény zmizli takí klasickí, špičkoví. Napríklad Češi majú štyroch až šiestich, my ich stále hľadáme. Nad týmto problémom sa musia zamyslieť hlavne naši odborníci. Dúfam však, že tréneri slovenskej reprezentácie tento nedostatok nejakým spôsobom vyriešia, lebo bez gólov sa nedá vyhrávať. Chorváti majú za sebou fantastický vlaňajší šampionát v Rusku, kde skončili na druhom mieste. Myslím si, že pri viac ako optimálnom výkone nášho tímu sa dajú poraziť a že zverencov trénera Pavla Hapala vypredaný štadión poženie za tromi bodmi. Treba ukázať, kto je  tu doma, vicemajstrov sveta musíme zaskočiť aktívnou hrou. Nesmieme vyčkávať, lebo to by bola voda na mlyn pre výborného súpera,“ vraví Tomáš Medveď, ktorý si pochvaľuje spoluprácu s českou stranou v oblasti Klubu ligových kanonierov.

Chorvátsku stranu vo fanzóne zastupoval Dalibor Rilko, veľmi dobrý kamarát Tomáša Medveďa. ,,Som slovenský Chorvát, študoval som u vás a v súčasnosti žijem v Rakúsku. Futbal veľmi pozorne sledujem, chorvátsku reprezentáciu po MS v Rusku opustili niekoľkí kvalitní hráči na čele s Mandžukičom. Pred zápasom so Slovenskom zranenia postihlo niekoľko futbalistov, k vám teda neprišiel aj jeden z kľúčových hráčov Rakitič. Takže Chorvátsko má problémy, ale je pod obrovským tlakom, lebo musí vyhrať. Jeho priaznivcom zaujíma iba víťazstvo. Neviem teda, ako zápas dopadne, najradšej by som bol keby každý zo súperov získal tri body, ale to nejde. Slovensko je na tom lepšie a preto mu dávam slušné šance na dobrý výsledok. Chorvátsky zväz veľa urobil aj pre bezpečnosť fanúšikov, k vám prišli iba takí, ktorí sa budú normálne správať.“

A niekoľko zaujímavostí povedal o Lukovi Modričovi, ktorý  vlani získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča MS 2018, potom cenu The Best pre najlepšieho hráča sveta v kuratele FIFA a aj tradičnú Zlatú loptu, ktorá je zas spätá s francúzskym magazínom France Football.  ,,V Zadare vyrastal v ťažkých pomeroch, prežil pohnuté detstvo v čase krvavého konfliktu v rámci bývalej Juhoslávie. Stipe Modrič, jeho otec, sa pridal k chorvátskej armáde. Jeho starého otca Luku – meno dostal po ňom – zastrelili Srbi počas konfliktu neďaleko jeho vlastného domu. Jeho vnuk mal vtedy šesť rokov. Rodina Modričovcov prišla o dom, ktorý bol zničený do základov a našla azyl v hoteloch. Slovenskí dovolenkári ich v Zadare stále môžu nájsť, jeden sa volá Hotel Kolovare, druhý Hotel Iž. Samozrejme, oba boli v priebehu vojny s pravidelnosťou odrezané od prívodu elektriny a tečúcej vody. Aj v takých časoch však malý Luka Modrič naháňal futbalovú loptu. Najviac môže ďakovať Zdravkovi Mamičovi, manažérovi a bývalému šéfovi Dinama Záhreb, ktorý mu vo všetkom pomohol a naštartoval jeho hviezdnu kariéru.“

Vladimír Strieženec je verný fanúšik slovenskej reprezentácie, bol s ňou na MS 2010 v JAR i na MS 2016 vo Francúzsku. ,,Najprv sa chcem všetkým prítomným veľmi pekne poďakovať za gratulácie k mojej šesťdesiatke a najkrajším darčekom pre mňa by bolo dnes   víťazstvo Slovenska nad Chorvátskom. O jeden gól by sa nám to mohlo podariť, musíme však dostať zo seba to najlepšie,“ vraví V. Strieženec, ktorého na cestách často sprevádza aj jeho manželka pani Galina.

Foto: Milina Strihovská

Fanklubáci so striebornými olympionikmi oslávili krásne výročie

Autor: majka

Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil vo štvrtok 5. septembra ďalšie veľké a vydarené podujatie. V hoteli Bôrik sa po druhý krát stalo, predtým to bola vo februári 2016 oslava 80. narodenín Jozefa Vengloša, že sa na jednom mieste v Bratislave stretlo niekoľko  legiend československého a slovenského futbalu z  najstaršej generácie.  Všetkých spájalo 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu  v roku 1964. V 17-člennom kádri figurovalo až deväť Slovákov. Slováci tak boli jediný raz v histórii v československom tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše, strelec gólu vo finálovom zápase Čech Jan Brumovský sa narodil v Leviciach.

Do hotela Bôrik prišli Jan Brumovský, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, František Knebort, Ivan Mráz, Vojtech Masný, Anton Švajlen a Anton Urban. Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vo svojom krátkom príhovore najprv za veľkého potlesku predstavil všetkých zúčastnených olympionikov. Takisto aj Dušana Galisa, poslanca Národnej rady za stranu SMER-SD a Ivana Chodáka ml., syna legendárneho hráča, ktorý sa preslávil futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.

Dušan Galis, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly povedal: ,,Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a keď som sa dozvedel s kým sa mám stretnúť, tak sa mi troška roztriasli kolená, lebo ste boli pre mňa a moju generáciu skutočné vzory. Keď sa povedali mená Švajlen, Mráz, Geleta, Cvetler a ďalší, chceli sme sa im v tom čase veľmi podobať a dostať sa na ich úroveň. Určite ste mali veľkú zásluhu na tom, že hráči, ktorí po vás prišli, sa dostali tak vysoko a som veľmi rád, že sa môžem zaradiť aj ja medzi nich. Verím, že dnešný večer prežijeme v jedinečnej atmosfére, veľmi dobre sa porozprávame a že sa takto nestretávame posledný raz.“

Ivan Chodák ml. bol tiež dojatý z toho, že sa zúčastnil na tejto akcii. ,,Veľmi si vážim, že môžem pri jednom stole sedieť s ľuďmi, ktorých som obdivoval na futbalovom trávniku. Takže môžem vám povedať, že som zástupcom všetkých vašich fanúšikov, ktorí mali radosť z vašich úspechov a veľkého futbalového umenia.“

Roman Táborský ešte dodal: ,,Tento večer sme pripravili pre vás, dobre si ho užite, vychutnajte si ho a pospomínajte na všetko možné. Dajte si štamperlík, potom dobré vínečko a my sa veľmi potešíme, keď budete na tento večer spomínať len v sa tom najlepšom.“

Moderátor Ľubomír Souček,  manažér mediálnej komunikácie Slovenského  olympijského a športového výboru svojimi otázkami vyobracal všetkých ôsmich olympionikov zo všetkých strán a prítomným ukázal, že dejiny a históriu olympijských hier má doslova v malíčku.
Po skončení besedy vzácni hostia dostali od Dušana Galisa fanklubový šál, odznak, pamätnú plaketu aj s menom a  čestné členstvo v klube. Potom nasledoval slávnostný prípitok a minúta ticha na pamiatku doteraz zosnulých (Schmucker, Matlák, Weiss najstarší, Pičman, Lichtnégl) z tohto výborného mužstva.

Ján Geleta, Futbalista roka 1967, rodák z Horných Motešíc  neďaleko Partizánskeho, odohral za Duklu Praha  284 zápasov a v tom čase patril medzi najlepších stredopoliarov. Na olympiádu v Tokiu  spomína takto: ,,Bol som vtedy v mužstve jeden z najmladších hráčov, takže som pozeral hlavne po gymnastkách. Japonskí organizátori olympiádu perfektne pripravili, jej zázemie bolo fantastické.  Do Japonska sme išli v inej situácii, ako národný tím na MS v Čile 1962. Na OH nemohli štartovať profesionáli, povedzme si však pravdu, my sme sa už v tom čase venovali iba futbalu, takže  mali sme dosť vysoké ambície.  Pod vedením skvelého trénera, hlavne psychológa Rudolfa Vytlačila, prebojovali sme sa až do finále, kde sme narazili na veľmi silné Maďarsko, ktoré malo vo svojom strede viacerých hráčov z A-tímu a veľké individuality. Prehrávali sme už 0:2, keď Vojta si dal vlastný gól, ale aj také veci sa vo futbale stávajú. Dokázali sme už iba znížiť na 1:2, aj po toľkých  rokoch si myslím, že strieborná medaila zodpovedala sile nášho tímu. Každý športovec, ktorý sa dostane na olympiádu, musí spomínať na najväčší športový sviatok do konca svojho života. Keď sme mali voľno, chodili sme povzbudzovať naše gymnastky, volejbalistov a basketbalistov. V týchto kolektívnych športoch sa nám vtedy darilo. Zaujímavé je, že hneď po návrate z Japonska som sa oženil. Bolo to v nedeľu, takže mám na všetko veľmi pekné spomienky. Slovenský Fanklub nám urobil veľkú radosť, že zorganizoval takéto úžasné stretnutie. V Česku sme v takýchto akciách pozadu, azda aj u nás zavejú svieže  vetry a niekedy prídete k nám.“

František Knebort hral až za tri pražské kluby, Duklu, Slaviu a Bohemians. Vyznačoval sa hlavne dobrou strelou a aj preto dal v československej lige až 77 gólov. ,,Na olympiádu v Tokiu mám úžasné spomienky, hoci  som na turnaji veľa zápasov neodohral. Na druhej strane som bol spokojný, že som sa vôbec  v silnej konkurencii do nominácie dostal. Bolo to za éry skvelého trénera Vytlačila, ktorý mi veľmi fandil. Vo finále sa stretli dve najlepšie mužstvá, Maďari predsa len ťažili z toho, že mali viac hráčov z A-tímu. Boli sme vtedy ohromná partia, nikto sa nedelil na Čechov a Slovákov, všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Chodili sme povzbudzovať volejbalistov a gymnastky. Na OH všetko klapalo na jednotku, nevyskytol sa ani jeden problém, Japonci ukázali, že sú nesmierne precízny a zodpovedný národ. Som veľmi rád, že sme sa po toľkých rokoch aj v tomto menšom zložení stretli, mohli sme si pospomínať na niekdajšie skvelé časy.“

Kapitán strieborného tímu z Tokia Anton Urban bol vtedy jeho najstarším hráčom. Rýchly a razantný obranca mal v samom závere možnosť potrestať zmätok v maďarskej obrane, no história napokon chcela inak.  ,,Celé olympijské hry sa pre mňa niesli vo veľmi vznešenom duchu, dôležité nebolo vyhrať, ale zúčastniť sa. Je to jedna z mojich najmilších spomienok. Už skutočnosť, že som cestoval do dejiska s Emilom Zátopkom, bola pre mňa výnimočná. Bol pre mňa roky veľký idol. Odrazu sa stal naším spoločníkom, zabával sa s nami. Vôbec som nerátal s tým, že v Tokiu zostaneme až do posledného dňa súťaží, že sa zúčastníme aj na záverečnom ceremoniáli a olympiádu si vychutnáme do posledných minút.“ Z olympiády si uchoval aj spomienky na gymnastku Vieru Čáslavskú. „Bol to geniálny, aj zvláštny človek, ktorý dosiahol vrchol v kráse, zručnosti, ale aj v pokore.” Tieto vlastnosti Čáslavská premenila na tri z celkového počtu piatich československých zlatých medailí. Anton Urban tú svoju, striebornú, daroval Slovenskému olympijskému výboru.

Cesta ČSSR k striebru
Zápasy v skupine: ČSSR– Južná Kórea 6:1, ČSSR– Egypt 5:1, ČSSR– Brazília 1:0, štvrťfinále ČSSR– Japonsko 4:0, semifinále ČSSR– NDR 2:1, finále ČSSR– Maďarsko 1:2.

Finálová zostava: Schmucker– Urban, Weiss, Pičman– Vojta, Geleta– Brumovský, Mráz, Lichtnégl, V. Masný, Valošek.

Fanklub ďakuje svojím členom za pomoc a  podporu pri organizovaní a zabezpečení podujatia…

S Ladislavom Jurkemikom na rôzne témy: Na Chorvátov musíme vyletieť

Autor: majka

Ladislav Jurkemik,  majster Európy z roku 1976, bronzový na ME 1980, účastník MS 1982 v minulosti trénoval viaceré ligové mužstvá. V rokoch 2002 a 2003 viedol aj slovenskú reprezentáciu a v tomto roku vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. V súčasnosti síce rodák z Jacoviec už netrénuje, ale futbal pozorne sleduje a jeho názory sú pre fanúšikov stále veľmi zaujímavé a pozoruhodné. Ako hráč šiel vždy vzorom. Bol nesmierne náročný voči sebe i ostatným. A v tom pokračoval ako tréner. Ladislav Jurkemik hral vždy s otvorenými kartami. Čo na srdci, to na jazyku. V jeho prípade slovo chlapa platilo stopercentne. Keď sa rozhodol, svoje rozhodnutie už nemenil, neodvolal. V tom bol nekompromisný. Bez pardonu. Klubom jeho života bol Inter Bratislava, za ktorý hral 12 rokov.

Ladislav Jurkemik – Alexander Vencel spolubývajúci na reprezentačných zrazoch a Rudolf Janček ako kolega s Interu…

Pamätný bol (nielen) pre neho zápas o titul medzi Interom a Slovanom v poslednom kole ročníka 1974/1975, v ktorom žlto-čierni podľahli rivalovi 2:4. „Mnohí mi dodnes hovoria, že taký futbal v Bratislave odvtedy nevideli. Mrzelo ma, že nám titul unikol. Hrialo ma však, že sme hrali pekný futbal, pre ľudí. Hoci sme neboli takí úspešní ako Slovan, samotní fanúšikovia belasých mi v tých časoch hovorili, že Inter hrá krajší futbal ako ich tím. Bola to partia, ktorá držala spolu ako rodina a chcela niečo dosiahnuť,“ spomína 66-ročný L. Jurkemik.

Žiaľ, súčasnosť nie je pre Inter ružová. Žltočierni po dvoch rokoch pôsobenia v II. lige znova spadli do III. ligy. ,,Myslím si, že je to  škoda, že sa spojili s Trenčínom, neprinieslo im to nič dobré. Inter sa už raz popálil s fúziou s Petržalkou a teraz urobil ďalšiu chybu. To je môj názor, nech je na mňa nahnevaný hocikto. Najdôležitejší je vlastný klub, ktorý si vychováva svojich hráčov a má tam svoju krv. Ďalším veľkým nezmyslom je, že Inter stále hráva v Stupave. Kto tam bude chodiť, na jeho zápasy prídu iba najvernejší fanúšikovia! Žiaľ, dlhodobo veľkým problémom sú ihriská, ktoré v Bratislave neustále ubúdajú a kompetentní nič nerobia proti tomu,“ vraví legenda slovenského futbalu.

Slovensko v tomto roku malo v pohárovej Európe štvornásobné zastúpenie – ŠK Slovan Bratislava, DAC Dunajská Streda, Spartak Trnava a MFK Ružomberok. Z nich pokračuje v Európskej lige iba Slovan, ďalší traja už vypadli. ,,Je to obraz slovenského klubového futbalu, raz za čas vystrelí motyka a niektoré naše mužstvo sa prebojuje do skupinovej fázy Ligy majstrov, alebo Európskej ligy. Naše kluby nemajú stabilitu, hráčske kádre sa veľmi menia, za takejto situácie tréneri nie sú schopní poskladať dobré mužstvo. Každý polrok v tímoch  dochádza k veľkým presunom, 5-6 hráčov odíde a rovnaký počet príde. Na tomto všetko padá, v podstate neexistuje žiadna koncepčná práca.“

L. Jurkemik tiež nepovažuje za správne, že  v našich mužstvách je veľa legionárov na úkor  domácich hráčov. ,,Nedávno som čítal, že popredný účastník bundesligy RB Lipsko dostane pokutu za to, že v kádri nemá dvanásť hráčov nemeckej národnosti. Považujem to za správne, podľa mňa u nás by mali hrávať traja zahraniční hráči a dovidenia. Tak je to vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Nikto nie je zvedaví na cudzincov tretej kategórie. K nám chodia takí, ktorých sme učili hrať futbal, napríklad z Rakúska. Nie som fanúšik hráča, ktorí si nevie zastaviť loptu, alebo mu ujde pod nohou. Taký musí zahodiť kopačky a skončiť s futbalom. To je iba zabíjanie času. Na ligu nechodím, naposledy som navštívil pred niekoľkými rokmi zápas Slovan – Dukla Banská Bystrica, to bolo ešte na Pasienkoch. Úroveň niektorých vtedajších hráčov sa neoplatí komentovať.“

Slovensko začiatkom budúceho mesiaca čakajú v kvalifikácii ME 2020 dva veľmi dôležité zápasy, najprv 6. septembra v Trnave proti Chorvátsku a 9. septembra v Budapešti proti Maďarsku. ,,Škoda, že sa nehrá na novom Tehelnom poli, na ktorom som ešte stále nebol. Som však rád, že v októbrovom asociačnom termíne Slovensko konečne na Tehelnom poli sa v prípravnom zápase stretne s reprezentáciou Paraguaja. Mal by som teda navštíviť ten stánok, ktorý  toľko chvália. Pochodil som veľa štadiónov, podľa mňa tento je malý pre Slovensko. Keď raz budeme hrať proti Anglicku či Nemecku, kapacita nepostačí takému veľkému záujmu. Slovensko má stále šancu postúpiť na ME. Na Chorvátov musíme vyletieť, keď ich Maďari porazili, musíme to dokázať aj my. A pritom Maďarsko u nás neukázalo vôbec nič.  Nemôžeme hrať tak ustráchane ako Walese, budeme doma a pokiaľ podáme kvalitný výkon, verím, že sa zápas pre nás dobre skončí.“

Jurkemik aj nám pri našej debate zdôraznil, že keď povie pravdu, tak mnohí ľudia sú urazení.  Jeho zásadovosť, disciplína, priamosť, nároky, sa nie vždy stretli s pochopením u hráčov. Ako futbalista behal, jazdil, šmýkal sa po zadku. A to žiadal aj od svojich zverencov. Rovnako má výhrady aj k súčasným ligovým.,,Keď som nedávno od jedného hráča Trnavy počul, že za mesiac odohrali päť zápasov a že sú unavení, tak potom nech idú viete kde! Však to je choré, keby to povedal v novembri, alebo začiatkom decembra na konci jesennej časti, tak by som to pochopil. Tak potom, akú mali letnú prípravu, že sú už unavení? Jeho generácia trénerov počas kondičnej prípravy používala aj medicinbaly na získavanie sily. ,,Na dovolenke som si prečítal knihu o Zinedinovi Zidane a z nej som sa dozvedel, ako tvrdo trénoval počas pôsobenia v Bordeaux, Juventuse a v Reale Madrid.

Rovnako vo svojej knihe legenda Liverpoolu Steven Gerrard opisuje, že len tvrdým tréningom sa dá dostať na vrchol. Videl som, ako trénoval AS Rím na sústredení v Rakúsku. Hráči do kopca behali s pneumatikami, ktoré mali uviazané na chrbte a to preto, aby mali silu v nohách. Rovnako sa na silu využívajú aj medicinbaly. Súčasní hráči padajú ako hniličky a simulujú. V Anglicku by takto nemohli v živote hrať.“

Na ihrisku stále podáva zodpovedné výkony…Najvyššia slovenská súťaž Fortuna liga v porovnaní  s okolitými krajinami zaostáva v pomalšom tempe, celkovej úrovni hry a kondičnej pripravenosti. ,,V zimnej príprave sme tri týždne behali, väčšinou vo Vysokých Tatrách a v Piešťanoch.  A potom sme už pracovali iba s loptami, tréningy striedali zápasy a tak to išlo.  Hráči môžu jedine vtedy podávať špičkové výkony, keď sú perfektne pripravení aj po fyzickej stránke,“ zakončil našu debatu Ladislav Jurkemik, ktorý na ME 1980 v Taliansku prekonal v súboji o bronz nezabudnuteľnou bombou legendárneho Dina Zoffa. Gól, ktorý obletel svet. UEFA vybrala „bronzový“ gól medzi najkrajšie momenty histórie majstrovstiev Európy a dva roky bol ozdobou zvučky spravodajskej relácie Československej televízie Góly – body – sekundy.

Ladislav Jurkemik na fanklubovej akcii v Piešťanoch

Slováci v októbrovej príprave v Bratislave vyzvú výber Paraguaja

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská

Slovenská futbalová reprezentácia odohrá 13. októbra 2019 v Bratislave prípravný zápas proti 8-násobnému účastníkovi záverečných turnajov majstrovstiev sveta Paraguaju. Informácie priniesol oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

V októbrovom asociačnom termíne čaká na zverencov trénera Pavla Hapala najskôr kvalifikačný zápas o postup na EURO 2020 s Walesom (10.10.), o tri dni neskôr nastúpia slovenskí sokoli v prípravnom zápase v Bratislave, na štadióne na Tehelnom poli, proti reprezentácii Paraguaja.

Asociación Paraguaya de Fútbol (Paraguajský národný zväz) je jednou z desiatich národných asociácií Juhoamerickej futbalovej konfederácie CONMEBOL. Slovenská futbalová reprezentácia má na konte s Paraguajom jeden vzájomný zápas, reprezentačné výbery sa stretli 20. júna 2010 na záverečnom turnaji MS 2010 v juhoafrickom Bloemfonteine. Zverenci trénera Weissa podľahli v zápase skupinovej fázy na svetovom šampionáte juhoamerickému súperovi 0:2, na ihrisku sa objavili aj traja hráči aktuálneho kádra trénera Pavla Hapala – Peter Pekarík, Miroslav Stoch a Marek Hamšík.

Čas výkopu stretnutia bude upresnený dodatočne.

Októbrový duel s Paraguajom by mal byť rozlúčkový s národným tímom pre Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca. Všetci traja sa rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru.

Vladimír Strieženec má krásne jubileum

Autor: majka

OFSFR

Dnes sa krásneho jubilea 60 rokov dožíva aktívny člen fanklubu – Vladimír Strieženec.

Vladimír Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ti srdečne blahoželá a pozdravuje Ťa do slnečného Bulharska.

Vladimír je fanúšikom, ktorého na štadióne neprehliadnete a často vo fanzónach si môžete spomenúť pri pití kvalitného vínka z vlastnej výroby…

  • článok o členovi fanklubu sa bude pripravovať v blízkej budúcnosti.
  • o živote zo súkromia, ale i futbalového fandenia
  • Vladimír napríklad zabezpečoval program v Azerbajdžane

 

Štokholm ABBA múzeum

Foto: archív OFSFR

 

 

Zomrel strieborný medailista z Čile Josef Kadraba

Autor: majka

V pondelok 5. augusta vo veku 85 rokov zomrel Josef Kadraba, strieborný medailista z futbalových MS 1962 v Čile v drese Československa. Kadraba je člen Klubu ligových kanonierov, v najvyššej súťaži zaznamenal 117 gólov. Za československú reprezentáciu nastúpil 17-krát a zaznamenal deväť presných zásahov. Na úspešnom svetovom šampionáte v Čile sa do listiny strelcov zapísal v semifinále proti Juhoslávii. S futbalom začínal v Rakovníku, v roku 1957 prestúpil z pražskej Sparty do SONP Kladno a v roku 1965 do Slavie Praha. V roku 1967 išiel pracovať do Viedne, odtiaľ sa však po päťročnom legálnom pobyte nevrátil a neskôr ho preto v neprítomnosti odsúdili na dva roky odňatia slobody.

Gratulujeme k 80-tke – Fanklub

Ako si na Kadrabu spomína Jozef Štibrányi, ktorý s ním hral na MS 1962 v Čile? ,,S Kadrabom som sa spoznal ešte predtým, ako sme sa stali v reprezentácii spoluhráčmi. Najprv hrával v Kladne a potom za Slaviu, takže stretávali sme sa v ligových zápasoch. Niekoľko zápasov sme spolu odohrali za ČSSR. Vrcholom bol pre nás najprv postup na MS do Čile a potom neskutočná víťazná cesta až do finále. Bol v základnom kádri, hral aj vo finále proti Brazílii. Najviac sa kamarátil s Tomášom Pospíchalom. Naša čilská partia bola fantastická, všetkých 18 hráčov vedelo hrať výborne futbal. Josef bol výborný chalan, spoločenský typ, pokojný aj vtipný, vedel dávať góly. Najhoršie je na tom, že už veľa kamarátov z Čile odišlo na druhý svet. Prakticky na Slovensku som už jediný hrajúci Čilan, ktorý ešte žije, lebo Titus Buberník na MS nehral. Žiaľ, v Čechách si ma vážia viac ako na Slovensku. Nedávno ma pozvali na medzištátny zápas Česko – Brazília, som v sieni slávy českého futbalu a českého športu.“

Jozef Štribrányi obrátil svoju pozornosť aj na ostro sledovaný kvalifikačný zápas ME 2020 Slovensko – Chorvátsko, ktorý je na programe 6. septembra v Trnave. ,,Zo SFZ mi poslali oznámenie, že sa mám nahlásiť na stretnutie. To je taký problém, aby som dostal doživotný VIP vstup? Ešte horšie je, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie dostal na tento súboj o polovicu lístkov menej. Pritom viacerí jeho členovia by si zaslúžili mať lístky zadarmo za to, koľko zápasov slovenskej reprezentácie navštívili v zahraničí a koľko tisíce eur už minuli na tieto výjazdy. Alebo v najhoršom prípade by mali mať vstupenky prednostne. Žiaľ, tie však dostanú ľudia, ktorí chodia na futbal možno raz za uhorský rok,“ zakončil našu debatu Jozef Štibrányi.

Pre fanklub je to smutná správa…Odišiel ďalší s tých, s kým mal OFSFR priateľský vzťah. Hráč, s ktorým sme  sem tam prehodili zopár slov aj počas roka. Mal veľmi chorú manželku pre ktorú sa obetoval a na  niektoré podujatia nemohol prísť z Viedne. Naposledy sme sa mali stretnúť vo Viedni po tenise, ktorý aj v pokročilom veku rád hrával. Škoda nemohol som a teda aj zopár fanklubových zberateľských kariet zostalo navždy nepodpísaných.  Zostane azda iba pohľadnica, ktorú nám zaslal ako ospravedlnenku za  neúčasť na podujatie Čilanov v Bernolákove 2012. Roman Táborský.

Adolf Scherer – Nimes – Francúzsko

Adolfa Scherera veľmi zarmútila správa o úmrtí Josefa Kadrabu, na druhej strane bol veľmi rád, že sa mohol na chvíľu s nami porozprávať. ,,Kadraba bol odo mňa starší takmer o päť rokov, dal mi viaceré rady do života, veľmi dobre som s ním vychádzal. V reprezentácii sme si výborne rozumeli. Mal dres s číslom 10, ja 8, bol pre mňa vzorom na ihrisku i mimo neho. Samozrejme, najkrajšie spomienky mám na neho na MS v Čile 1962. V prvých zápasoch nehrával, ale potom skvelý tréner Rudolf Vytlačil mu dal príležitosť a Kadraba bol súčasťou základnej zostavy v ťažkých zápasoch proti Maďarsku, Juhoslávii a vo finále proti Brazílii prihral na vedúci gól Masopustovi. Mimochodom, nad Juhoslávio u sme vy hrali 3:1, dal som dva góly a Kadraba jeden. Tento šampionát bol pre nás neskutočný, lebo sme vytvorili fantastickú partiu. Vytlačil bol skutočne trénersky mág, dokonalý psychológ,“ povedal nám Adolf Scherer a potešil nás, že zrejme už na budúci mesiac príde na Slovensko a veľmi rád by sa v Bratislave stretol s fanklubákmi.

Foto: Archív OFSFR

 

Lístky na Slovensko – Chorvátsko boli vypredané za štyri hodiny

Autor: admin

OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská

Vstupenky na zápas kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy vo futbale medzi Slovenskom a Chorvátskom, ktorý sa uskutoční 6. septembra v Trnave, sú už vypredané. Stretnutie proti vicemajstrom sveta z vlaňajšieho šampionátu v Rusku, v ktorých drese by sa mal predstaviť aj úradujúci najlepší hráč sveta Luka Modrič z Realu Madrid či ďalší skvelý záložník Ivan Rakitič z FC Barcelona, vyvolal medzi fanúšikmi obrovský záujem. Lístky v cenách 28 a 52 eur sa 1. augusta vypredali v priebehu štyroch hodín.

,,Do predaja išlo 14 300 lístkov a k ním treba ešte pripočítať vstupenky pre chorvátskych fanúšikov. Zvyšné sú v zmysle reglementu UEFA určené pre FIFA, UEFA, partnerov a sponzorov na základe zmlúv, pozvaných hostí SFZ, členov Siene slávy SFZ, bývalých reprezentačných trénerov či internacionálov. Ďalšie miesta z kapacity štadióna sú blokované pre zástupcov médií, pre útvary talentovanej mládeže, výhercov Školského pohára, ako aj detskú eskortu,“ uviedla pre denník Šport riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Monika Jurigová.

Chorváti dostali od SFZ 1800 vstupeniek do sektora hostí, ktorého kapacitu z bezpečnostných dôvodov znížili. K dispozícii budú mať aj 250 lístkov prvej kategórie. Fanúšikovia, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť si vstup na zápas, budú mať šancu počas prípadného neskoršieho dopredaja. ,,Momentálne ešte prebiehajú partnerské opcie a v prípade, že nebudú využité, budú vstupenky postúpené do voľného predaja. O dopredaji budeme informovať prostredníctvom web stránky futbalsfz.sk,“ doplnila Jurigová.

Panenko Marie Podsrpenská – vidíš to? Výlet s filmovou tématikou…

Autor: majka

OFSFR – BAYERN#RIVVIS – Audi Cup 2019

od vyslaného redaktora Gabriela Tanušku.

Trochu sme sa zdržali následkom malého nedorozumenia medzi šoférmi a prvými cestujúcimi. Po zastávkach vo Veľkom Orvišti, Piešťanoch, Zelenči a Bratislave Tomášikovej sme vyrazili na cestu cez Českú republiku do prvej zastávky v Holašoviciach, kde sa natáčali aj zábery z filmu Babovřesky. (hlavná časť filmu však v Dobčiciach)

Tam sme dorazili asi o 8.15. Všade všetko pozatvárané, obchody a dvory sa otvárali až o deviatej. Ale v jednom dvore sa dali kúpiť raňajky a káva, čo sa aj využilo a na prehliadku neveľkej typickej českej barokovej dedinky zapísanej v dedičstve UNESCO to stačilo.  Odtiaľ sme už išli do pútnickej dedinky Podsrp, ktorá sa spomína vo filmoch Slunce, seno a…. .

Tam na nás čakal miestny člen cirkevnej rady, ktorý nám sprístupnil kostol a urobil výklad o ňom a o dejinách pútneho miesta.
Potom už nás čakala dlhšia cesta do Nepomuku, rodiska sv. Jána Nepomuckého. Tam sme už prišli už o niečo skôr, takže ešte aj v reštaurácií sme museli chvíľu čakať na objednané menu. Na prehliadku samotného mestečka Nepomuk to nestačilo, rozhliadli sme sa po ňom len z priestranného námestia a neskôr zo Zeleného Hradu. (Zámek Zelená Hora)

Tam sa natáčal film Černí baroni. Milá a ochotná pani sprievodkyňa sa nám snažila ukázať a vysvetliť, čo sa len dalo. V kaplnke, ktorá v čase PTPákov slúžila ako učebňa nám ukázala miesto kde bol namaľovaný Jan Žižka so samopalom i neskôr kanceláriu majora Teraskyho. Vodila nám po izbách, ktoré kedysi bývali vyzdobenými, ale temer všetky niesli ťažké stopy neblahého obdobia kasární pomocných praporov i ruských vojsk. Pani bola veľmi usilovná a museli sme ju trošku skrátiť, aby sme mohli prísť na čas do mesta Rothenburg ob der Tauber v Nemecku, kde sme mali ubytovanie v dvoch hoteloch. Niektorí využili ešte čas na zbežnú obhliadku mesta, aby mohli ostatným poradiť, kam majú ísť a na čo sa zamerať. Iní sa išli najesť a dať si piva z veľkých litrákov a nechať nohám odpočinúť. V noci pršalo a bola obava, či bude môcť byť prehliadka tohoto rozprávkového mestečka, hmýriaceho sa turistami hádam zovšadiaľ , v ktorom sa nakrúcali filmy o Harry Potterovi.
Po obede už nasledovala cesta do Mníchova Allianz Areny na samotný Audi cup. V úmysle sme mali navšíviť aj tréningový campus Bayernu, ale kvôli začínajúcim prázdninám v Bavorsku a dvom zápcham sme boli radi, že sme chytili začiatok prvého zápasu Real – Fenerbahce. Niektorým sa ale ani to nepodarilo. Pani mala väčšiu kabelku a neoblomná kontrolórka pri vstupe ju nepustila, kým ju nedala do úschovne, pred vstupom. Príjemnejšie už ale bolo, že keď sme vstupovali do hľadiska a hľadali svoje miesta, prišiel ťažšie stúpajúcej panej na pomoc stewart, ktorý ju odviedol až na miesto. A to sa zopakovalo aj keď išla cez prestávku na toaletu. V hľadisku bolo veľa ľudí zo Slovenska, Čiech, ale hlavne Turkov. Ani taká masívna podpora ale nestačila na Real. Ten vyhral  5:3 a obsadil tretie miesto. V druhom stretnutí mal Bayern masívnu podporu. Nastúpil ale temer so všetkými rezervistami a Tottenham mal v zostave vačšinu hráčov základnej zostavy. Toto sa odrazilo aj na skóre 2:0 v jeho prospech. V druhom polčase sa karta otočila a Bayern po nasadení svojich es a striedaniach Tottenhami vyrovnal na 2:2 a rozhodovali penalty. Tu bol anglický tím úspešnejší a trofej získal.
Ešte jeden zaujímavý postreh z Areny. V druhom zápase prišli do hľadiska hráči Fenerbahce i Realu a hneď boli cieľom záujmu mnohých fanúškov, ktorí koristili selfíčka a autogramy napriek enormnej snahe usporiadateľov zabrániť im v tom. Návrat k autobusu bol bezproblémový, ako aj odchod. Taktiež cesta naspäť prebehla bez rušivých momentov a domov sme všetci prišli v poriadku a načas.

Foto: Miloš Kopča

Fanklubáci aj s legendami oslávili jubileum Alexandra Vencela st.

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Počas prvého augustového piatka oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského zorganizoval ďalšiu parádnu akciu. V známej bratislavskej vinárni u Matyšáka Alexandrovi Vencelovi st. zagratuloval k jeho 75. narodeninám. Toto stretnutie bolo umocnené aj tým, že víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970 a majster Európy z Belehradu 1976, si so sebou priviedol ďalších viacerých spoluhráčov, všetko skutočné legendy, ale aj veľkých priateľov.
,,Som veľmi rád a nadšený, že medzi nami môžem privítať Alexandra Vencela st. Zároveň k sebe volám Lacka Jurkemika a Rudka Jančeka, aby sme zagratulovali nášmu oslávencovi. Viacerí už, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Ján Pivarník a ďalší poznáte, aký máme rituál pri takýchto oslavách. Som veľmi rád, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie vám môže touto cestou zagratulovať k významnému jubileu. Skvelé úspechy pána Alexandra Vencela st. netreba predstavovať, každý o nich vie. V mene fanklubu vám želám veľa zdravia, šťastia, božieho požehnania, aby sme sa takto naďalej pri rôznych príležitostiach stretávali,“ povedal Roman Táborský.

,,Ďakujem vám veľmi pekne, som skutočne dojatý, ani neviem k tomu povedať jedno-dve slovíčka. Veľmi si od fanklubu vážim, že mi pripravil takú peknú oslavu a že som sa v celkom dobrom zdraví dožil 75 rokov. Viete, takmer všetci čo sme tu, máme už nejaký vek. Ani neviem, či sme ešte spoluhráči, lebo už ani karty spolu nehrávame, ale v každom prípade si vážim každú chvíľu, keď sa stretneme pri nejakej príležitosti. A dúfam, že nie je to posledný raz, že sme takto spolu,“ vraví Alexander Vencel st. Oslávenec dostal darčekový kôš, od Rudka Jančeka kvalitné víno a fanklubácky šál, ktorý mu odovzdal Peter Špilák. Zároveň sa Alexander Vencel st. stal 800. členom fanklubu.

Čo si myslia o Alexandrovi Vencelovi niektorí jeho spoluhráči? ,,Poznáme sa spolu už od dorastu, odvtedy sme s menšími prestávkam stále spojený so Slovanom. Sme zrejme jeho najdlhšie slúžiacimi hráčmi. Pôsobili sme spolu teda nielen v A-mužstve, ale už aj v mládežníckych kategóriách a po skončení kariéry na trénerských postoch. Na Šaňa Vencela mám iba tie najlepšie spomienky, lebo to bol výborný brankár a tiež skvelý človek,“ hovorí elegantný stredopoliar Ivan Hrdlička, ktorý v Slovane má na starosti prípravku.

Na oslave bol aj Ladislav Jurkemik, bývalý dlhoročný hráč Interu, teda veľký rival Slovana. ,,So Šaňom Vencelom som býval na reprezentačných zrazoch. Väčšinou som na nich bol sám z Interu a keď slovanisti prišli v nepárnom počte, tak sme boli spolu na izbe. Mám na neho dobré spomienky, sme kamaráti, potvrdzuje to tiež, že keď písali o Vencelovi knihu, tak sa mňa na neho pýtali. A aj toto pozvanie na jeho oslavu narodenín o niečom svedčí. Vyhovujeme jeden druhému, lebo sme slušní a korektní ľudia. Proti sebe sme zohrali veľa zápasov, pochytal mi niekoľko pekných striel. Dal som mu však aj niekoľko gólov, napríklad ten prvý v pamätnom zápase o majstra ČSSR v roku 1975, v ktorom Slovan na Pasienkoch pred 30 000 divákmi vyhral nad Interom 4:2. Aj na Tehelnom poli som ho niekoľkokrát prekonal. Bol to však výborný brankár, s tou jeho postavou mu bolo ťažko streliť gól. Som teda rád, že si ma vážia aj ľudia z najväčšej konkurencie,“ vraví niekdajší výborný stopér Ladislav Jurkemik.

,,Šaňo Vencel formoval našu obranu v dobrom aj v zlom. Tento skvelý brankár a človek pristupoval k svojim tréningovým povinnostiam nesmierne zodpovedne a my sme sa od neho učili všetko možné. Stále udržuje kontakty so Slovanom, som veľmi rád, že som bol súčasťou výborného mužstva. Vtedy bola iná doba ako je teraz, zostali nám však na ňu krásne spomienky. Teším sa z nového štadióna na Tehelnom poli a tiež z toho, že súčasné vedenie Slovana nás berie už vážnejšie a máme svoje miesta aj s menom. Vo VIPII sa pravidelne stretávame a debatujeme o futbale,“ myslí si nekompromisný obranca Peter Mutkovič.

,,Na Šaňa Vencela si dobre pamätám, keď k nám do Slovana prišiel. Bol som už vtedy starší kozák, v bráne sa začal striedať s Vildom Schrojfom. Postupne zapadol do klubu a mužstva a stal sa jeho obrovskou súčasťou. Svoje nesporné kvality dlhé roky ukazoval v klube a aj v reprezentácii. Myslím si, že naša generácia urobila veľmi dobré meno Slovanu, považujem ju za najlepšiu v jeho histórii. Chodím na každý ligový zápas, v súčasnom tíme belasých mi chýba oveľa viac odchovancov a Slovákov. Títo súčasní legionári by si za čias trénera Jima Šťastného určite pod jeho vedením nezahrali,“ vraví Ľudovít Cvetler, držiteľ striebornej medaily z OH 1964 a víťaz PVP z roku 1969.

,,Som veľmi rád, že som šesť rokov pôsobil v Slovane. Teší ma tiež, že tu vidím deviatich mušketierov zo slávneho finále PVP proti FC Barcelona. My sme úplne iná škola, ako súčasná, taká stará, ale dobrá. Naša generácia nehovorila do vetra, svoje umenie ukazovala na ihrisku. Alexander Vencel dlhé roky potvrdzoval veľké umenie, patrí mu moje ohromné uznanie. Takisto bol výborný spoločník v kabíne. Zažil som veľa brankárov, aj takých, ktorí tomu druhému nepomohli. Naopak, Šaňo aj v pozícii prvého gólmana bol vždy nápomocný svojim náhradníkom. Pôsobil na nich ako nejaký učiteľ, nebál sa o svoje miesto, je to férový a čestný človek,“ hovorí Ján Pivarník, majster Európy z roku 1976.

,,Na ,,Šaňa“ Vencela mám výborné spomienky, hrávať s ním bola pasia. Z brány nás skvele dirigoval, hoci niekedy sme sa aj hecovali. Vždy sme išli do zápasu vyhrať a aj preto sme žali úspechy na domácej a medzinárodnej scéne. Okrem zisku PVP sme vyhrali Československý pohár a v roku 1970 sme sa stali aj majstri ČSSR. Som veľmi rád, že som mal šťastie na výborných brankárov. Prvým bol Vildo Schrojf, s ktorým som začal hrávať po príchode do Slovana a druhým bol Šaňo. Takže bola to pre mňa česť, že v bráne boli takí velikáni,“ spomína pravý obranca Jozef Fillo.

,,Keď sme s bratom prišli do Slovana, tak sme Šaňovi na začiatku vykali. A to aj napriek malému vekovému rozdielu. Postupne sme si sadli a zažili sme spolu veľa veselých príhod. Aj sme mu niečo vyviedli, ale nikdy sa neurazil. Vždy bol rodinný typ, je to príjemný a fajn človek. Patril medzi najlepších brankárov československej histórie, akurát mal smolu, že práve v jeho dobre chytal Ivo Viktor. Rád som sa pozeral na jeho brankársky štýl, vždy mi imponoval,“ vracia sa k spomienkam Jozef Čapkovič. Mimochodom, je jediným slovenským futbalistom, ktorý bol priamym aktérom pri zisku titulu majstra Európy aj Pohára víťazov pohárov.

Na oslave sa zúčastnili Alexander Vencel st., Jozef Vengloš, Juraj Vengloš, Ľudovít Cvetler, Peter Mutkovič, Ján Čapkovič, Jozef Čapkovič, Ľudovít Zlocha, Bohumil Bizoň, Ján Beniak, Ladislav Jurkemik, Ján Pivarník, Jozef Filo s manželkou, Ivan Hrdlička, Michal Sokol, za fanklub to boli Roman Táborský, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Kubica.
Alexandra Vencela st. celý život sprevádzala pokora a skromnosť, mnohí súčasní hráči by si od neho mali zobrať príklad.

OFSFR – ďakuje všetkým členom fanklubu, ktorí podporili nezištne … –  za možnosť zorganizovať uvedené podujatie. Venované legandám futbalu  na Slovensku.

Foto: Milan Valko

Jastrabi z Tehelného poľa – mali malú dušičku, cieľ a sen zvíťaziť v Bazileji

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

V bratislavskej Redute za účasti osobností mnohých futbalových legiend a na pozvanie vydavateľa Júliusa Šefčíka sa uskutočnil krst knihy autora Mojmíra Staška – Jastrabi z Tehelného poľa. Prišli všetci účastníci mužstva víťazov z PVP, až na Alexandra Horvátha. Zároveň prišli kamaráti zo Spartaka Trnava, čo bolo viac – krát spomenuté. Na ihrisku išlo o život, ale mimo neho si mali čo povedať a boli priatelia. Rok 1969 bol neuveriteľne úspešný a zrejme sa už ani nikdy nezopakuje, čo sa týka klubových úspechov.

moderátor a vydavateľ

Program moderoval Ľuboš Hlavena a krstných otcov knihy Karola Dobiaša a Alexandra Vencela sa nezabudol spýtať na krásne emotívne pocity.

legendy z Bazileja

Po krste knihy nasledovala autogramiáda pre prítomných. Podujatie bolo organizované pre úzky okruh rodinných  priateľov hráčov a pozvaných vydavateľa. O to viac nás potešilo členov Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pozvanie medzi tvorcov najúžasnejších úspechov nášho futbalu na klubovej úrovni…

faklubáci

Na podujatí boli k dispozícií k fotografovaniu veľmi cenné zberateľské kúsky z finále FC Barcelona – ŠK Slovan Bratislava…

Vlajky, dres zo zápasu Alexandra Vencela, lopta z finále, zlatá medaila, hodinky…

artefakty s nevyčísliteľnou hodnotou

podpisy

Foto: Eleonóra Szombatová

 

 

Tradičný výlet Bayern&Rivvis – tentoraz filmová téma a futbal

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Program výletu pre fanklubákov FC Bayern a OFSFR.

30.07.2019

Holašovice – pamiatka Unesco – selské baroko / Film Babovřesky.

Podsrp – Podnetom ku vzniku pútnického miesta bol  nález sochy Panny , ktorá stávala na strakonickom moste a ktorú pri povodni v roku 1718  strhla voda. Roľník, ktorý sochu našiel, ju postavil na svojom poli a  vyhotovil prístrešok.
Ihneď začali putovať veriaci z širokého okolia, ktorí u Panny Márie hľadali pomoc. V roku 1749 postavili kaplnku a v roku 1766 pre veľký nápor pútnikov musela byť rozšírená. Film Slunce, Seno…Panenko Marie Podsrpenská vidíš to?

Zámok Zelená hora. Postavený v trinástom storočí na mieste bývalého kostola. Hrad patrí k veľmi významným pamiatkam histórie i keď v súčasnosti sa o jeho zlepšenie stavu stará obec Klášter. Zámok už významne stratil zo svojho interiéru a prehliadky sú iba na vyžiadanie. Kedysi na ňom bola uchovávaná česká Svätováclavská koruna a má veľa historických zaujímavostí a jednou z nich je aj pobyt technického práporu… Film Černí baróni.

31.07.2019

Rothenburg ob der Tauber  – historické bavorské mesto na populárnej Romantickej ceste. Film Harry Potter.

Audi Cup 2019 / Campus FC Bayern Mníchov

/FC Bayern Mníchov, Real Madrid, Tottenham Hotspur, Fenerbahce Istambul/

Už budú iba spolu Adam Doktor + Jarmila Slováková

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Fanklub má vo svojich radoch veľa manželských párov. Mnohé sú s dlhoročnou skúsenosťou a praxou… Na sviatok Cyrila a Metoda sa vo Veľkom Orvišti v kostole Nanebovzatia Panny Márie sa odhodlali na spoločný život a s prísľubom žiť spolu, ale i s futbalom na celý život Adam Doktor z Veľkého Orvišťa a Jarmila Slováková z Trnavy.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene jej členov srdečne gratuluje a praje veľa krásnych spoločných chvíľ a veľa úspešných futbalových zážitkov a víťazstiev v rodinnom živote. Rodina Doktorová je futbalovo naladená a predovšetkým mama Eva ide všade kde futbal prináša radosť…od dedinského, reprezentačného, alebo svetového klubového.

Fanklub venuje aspoň malú pozornosť v podobe dvoch vstupeniek podľa ich výberu na zápas našej  reprezentácie…

Ján Fülöp oslavuje krásne životné jubileum 70 rokov

Autor: majka

V pondelok 1. júla sa Nitran Ján Fülöp, ktorý zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí, dožil významného životného jubilea 70 rokov. Klubom jeho srdca je FC Nitra, ale uplatnil sa aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie.

Ján Fülöp od rannej mladosti v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde hrali krajskú súťaž. Vojenčinu absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej napríklad urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov.

Hneď po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie v roku 2010 sa stal jeho členom. V tomto združení je aj jeho syn i vnuk, s nimi tiež navštevuje stretnutia našej reprezentácie. S manželkou bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne im za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Takže zhrnuté a podčiarknuté, Ján Fülöp navštívil veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním naďalej stále stretávali na futbalových ihriskách a zápasoch slovenskej reprezentácie.

Vášnivý zberateľ Velimir Adžić má obdivuhodnú kolekciu suvenírov

Autor: admin

Velimir Adžić, chorvátsky občan a rodák zo Splitu ponúka veľmi zaujímavý životný príbeh. Podľa jeho názoru bývalá Juhoslávia sa v roku 1990 rozpadla veľmi hnusným spôsobom, keď politici spôsobili zbytočnú vojnu medzi Srbmi a Chorvátmi. Žiadna nenávisť medzi týmito národmi nebola, to len medzi ľuďmi, ktorí prahli po moci.

,,Už je to roky našťastie za nami, aj medzi Srbmi mám veľa priateľov z oblasti športu. Keďže som sa narodil telesne postihnutý, lebo mám obojstranné vykĺbenie bedrových kĺbov, tak som hľadal možnosti, ako sa zapojiť do športového diania. Preto som si vybral potápanie a záľubu som našiel aj vo vodnom póle, ktoré som hrával do 19 rokov. V tom čase som aj študoval ekonómiu. Moji rodičia hrali basketbal a otec ešte aj hádzanú, keď som mal 13 rokov bol som na zápase Hajduku Split a odvtedy som jeho veľkým fanúšikom. Zbieram rôzne jeho odznaky a vstupenky zo zápasov. Vyrastal som v čase zlatej generácie tohto klubu, lebo jeho dres obliekali viacerí výborní hráči, ako Jerkovič, Šurjak, Buljan, Oblak a ďalší. V roku 1974 na MS v Nemecku mala Juhoslávia z 23-členného kádra deviatich hráčov z Hajduku,“ vraví 59-ročný Velimir Adžić.

Velimirov otec bol aj hádzanárskym rozhodcom, tak išiel tiež v jeho šľapajách, lebo od roku 1979 do roku 1991 pískal druhú juhoslovanskú ligu. Takisto sa štyri roky staral o ženské hádzanárske družstvo Dalma Split. Vojnu prežil v rodnom meste a ako dobrovoľník šesť mesiacov autom v noci bez osvetlenia rozvážal muníciu. Našťastie sa mu nič nestalo, rovnako ani jeho najbližším. ,,Pravda, boli to ťažké časy. Keď v roku 1992 Goran Ivaniševič hral semifinále Wimbledonu proti Borisovi Beckerovi kvôli výpadku elektriny sme nemohli pozerať tento zápas,“ spomína ďalej Velimir Adžić.

Velimir Adžić začal pracovať v najsilnejšej banke v Dalmácii, bol šéfom pobočky na letisku v Splite. Pri športe bol však stále, lebo sa stal tajomníkom miestneho hádzanárskeho zväzu. Takisto spolu s kamarátom založili firmu s autopožičovňou. Neskôr začal pracovať v poisťovni Allianz, kde je dodnes. A ako sa dostal na Slovensko? ,,Stále mám byt v Splite a dom pri mori. V roku 2000 prišla na dovolenku do Chorvátska istá žena. Bližšie sme sa spoznali, veľmi dobre sme si sadli. Stala sa mojou manželkou a od júna roku 2008 žijem trvalo na Slovensku. Potom sa mi naskytla možnosť pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá ratanovým nábytkom. Lenže v roku 2009 vypukla svetová ekonomická kríza, zavreli svoje pobočky. Oveľa horšie však bolo, že v roku 2009 som ochorel, zistili mi rakovinu semeníkov, ale vďaka kamarátom, ktorých som spoznal cez zberateľstvo, mi veľmi pomohli. Po istom čase som sa úplne vyliečil, hoci zo začiatku to so mnou veľmi zle vyzeralo.“

Velimir Adžić sa cez známych zberateľov dozvedel o oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho členom je od roku 2013 a na domácej pôde videl veľa zápasov slovenskej reprezentácie. ,,Pokiaľ nehrá v tom čase aj Chorvátsko, tak väčšinou vždy idem na stretnutia Slovákov. Vo fanklube som sa zoznámil s viacerými úžasnými ľuďmi. Minulý rok som bol na MS v Rusku, bol to fantastický zážitok. Troška sa aj pochválim, že na finále Francúzsko – Chorvátsko v Moskve som zohnal štyri vstupenky pre našich fanklubákov.“

Mimochodom, Velimir Adžić je považovaný za najväčšieho zberateľa suvenírov chorvátskej reprezentácie. Z doterajších 296 zápasov futbalistov v ,,šachovnicových“ dresoch mu chýba iba 14 vstupeniek. Vo svojej kolekcii doma má viac ako 3500 vstupeniek z futbalových stretnutí a odkedy žije u nás, tak zbiera aj vstupenky slovenskej reprezentácie. Keď v septembri bude hrať Chorvátsko kvalifikáciu ME 2020 v Trnave proti Slovensku, tak ľudia z tamojšieho zväzu prídu k Velimirovi na návštevu, lebo má také niektoré suveníry, ktorými nedisponuje ani zväz.

,,Mám na čo spomínať, lebo som navštívil viaceré najväčšie podujatia a na vlastné oči som videl dva najväčšie úspechy Chorvátskej reprezentácie. V roku 1998 na MS vo Francúzsku to bol zisk bronzových medailí a na MS v Rusku 2018 strieborných medailí. V roku 2016 na ME vo Francúzsku som fandil dvom tímom – Chorvátsku a Slovensku, keď obidvaja postúpili do osemfinále. Bol som tiež na ME 2004 v Portugalsku, 2008 v Rakúsku a 2012 v Poľsku. V roku 2006 som navštívil MS v Nemecku. Takisto zbieram bulletiny z finálových zápasov MS a ME, Ligy majstrov, Európskej ligy, Superpohára a rovnako aj všetky vstupenky. Z finálových turnajov MS a ME je to od roku 1996. Mám aj okolo 4000 odznakov, zbieram aj vlajky, plakety a medaily. Je to teda obrovská kolekcia rôznych suvenírov. Najviac z nich si cením a mám ich aj v trezore uložené, sú všetky trofeje od bývalého reprezentanta Ivana Buljana. Dal mi ich u neho doma v Splite v roku 2003. Tento výborný stopér hrával za Hajduk, potom pôsobil v Hamburgu, New York Cosmos, kde sa stretol s Pelém,“ zakončil našu debatu Velimir Adžić.

Azerbajdžan potešil nielen futbalovým výsledkom

Autor: majka

OFSFR – Baku

Azerbajdžan a Baku majú čo ponúknuť. História, ale aj súčasnosť majú čím očariť turistov a po rozpade ZSSR nabrala krajina v mnohom pozitívny smer a vlastnú tvár a to nielen ekonomicky.

Fanklub ďakuje všetkým, ktorí sa akýkoľvek spôsobom pričinili o bohatý program, alebo aj prišli na futbalový zápas a bolo nás vidieť aj počuť…

Krásne mesto – parky, fontány, múzeá, architektúra …Našli sme tu aj Slovákov. Mohli sme si zahrať futbal u Saleziánov.

 

Výlet do vinárskych závodov a celý pondelkový program – organizoval Vladimír Strieženec

Hamšík má po prekonaní rekordu úžasné pocity

Autor: admin

Rekordný „nástrel“ Róberta Vitteka dlhý čas odolával, aj keď bolo zrejmé, že ho skôr či neskôr Marek Hamšík prekoná. Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie to dokázal v utorkovom zápase E-skupiny kvalifikácie EURO 2020 na pôde Azerbajdžanu, keď sa na víťazstve 5:1 podieľal dvoma zásahmi. Boli to jeho góly s poradovými číslami 23 a 24, tým druhým sa osamostatnil na čele historickej tabuľky strelcov slovenského národného tímu, z čoho mal prirodzene veľkú radosť.

,,Veľmi ma to potešilo. Sú to úžasné pocity. Niečo také sa nestáva každý deň, takže si to nesmierne vážim. O niečom takom som ani nesníval, a tak som veľmi rád, že sa mi niečo také podarilo,“ podelil sa 31-ročný špílmacher o svoje pocity po prekonaní rekordu. Duel s Azerbajdžanom mužstvo pod jeho taktovkou zvládlo výsledkovo i herne. ,,Myslím si, že sme zaslúžene zvíťazili. Ukázali sme veľkú silu a podľa mňa sme odohrali jeden z najlepších zápasov v reprezentácii. Od začiatku sme diktovali tempo a už v prvom polčase sme dokázali streliť tri góly. Veľmi nás to teší, pretože sme získali cenné tri body do tabuľky.“

Dôležité bolo „načať“ súpera čo najskôr, gól Stanislava Lobotku v 8. minúte padol vhod. ,,Určite je to dôležité. Takéto zápasy treba čo najrýchlejšie zlomiť, aby súper nekládol až taký odpor. Začali sme zostra a ako som povedal, diktovali sme hru. Chceli sme si Azerbajdžancov rozťukať a trošku ich otvoriť. Myslím si, že rýchlym sklepávaním lôpt sa nám to darilo. Hrali sme rýchlo a kolmo, cez stred sme si dokázali vytvárať šance. Veľmi ma teší hra, ktorú sme predviedli,“ dodal Hamšík.

Jeho gól na 3:1 z 30. minúty bol výstavný, keď strelou spoza šestnástky postavil súperovho brankára do role štatistu. ,,Schuti som si zahral, mal som z toho radosť a myslím si, že to bolo vidieť. No nielen ja, všetci sme si schuti zahrali. Bol to naozaj veľmi dobrý výkon. A môj gól na 3:1? Určite by som ho zaradil do top trojky, ale ‚Kucov‘ bol ešte krajší, to musím uznať,“ dodal so smiechom Hamšík. Slováci v Baku splnili trojbodový cieľ, v septembri ich čaká náročný dvojzápas s Chorvátskom a Maďarskom. Pre väčšinu hráčov nasleduje zaslúžený oddych a dovolenky, to však nie je prípad Hamšíka. ,,Museli sme tu uhrať tri body. Tak sa aj stalo. V septembri to bude nesmierne náročný dvojzápas. Teraz však po tých dlhých sezónach treba naozaj ‚vypnúť‘. Ja síce veľmi oddychovať nebudem, ale urobil som si tu chuť a radosť, takže sa vrátim dobre naladený do Číny, kde pokračuje ligová súťaž.“

Rebríček hráčov s najvyšším počtom gólov za slovenskú reprezentáciu:
24 – Marek Hamšík (2007-); 114 zápasov
23 – Róbert Vittek (2001-2016); 82 zápasov
22 – Szilárd Németh (1996-2006); 59 zápasov
14 – Marek Mintál (2002-2009); 45 zápasov a Miroslav Karhan (1995-2011); 107 zápasov
13 – Adam Nemec (2006-2018); 42 zápasov a Stanislav Šesták (2004-2016); 66 zápasov
12 – Peter Dubovský (1994-2000), 33 zápasov
11 – Róbert Mak (2013-); 54 zápasov

Jordánsko pred zápasom vo fanzóne slovne zhodnotí Jozef Štibrányi

Autor: majka

OFSFR – Trnava

Predzápasová fanzóna so slovnými príspevkami sa uskutoční na obvyklom mieste a začiatkom od 18.00 hod. Hostia Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt…

Suveníry – Odznak k zápasu a cenné zberateľské karty s podpisom Vojtech Masný, Alexander Horváth a Jozef Masopust zo série MS 1962. V prípade záujmu Jozef Štibrányi osobná autogramiáda.

Foto: Fanklub SVK Maskot Ďury / Hapal

Škrtel, Hubočan a Nemec sa s reprezentáciou rozlúčia v októbrovom prípravnom zápase

Autor: majka

Trio niekdajších dlhoročných slovenských reprezentantov Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec si definitívne poslednýkrát oblečie na seba dres národného mužstva v októbrovom asociačnom termíne.

V ňom Slováci nastúpia doma proti Walesanom v dueli E-skupiny kvalifikácie o postup na ME 2020 (hrá sa 10. októbra, pozn.) a následne aj v jednom prípravnom zápase. Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik pred niekoľkými mesiacmi avizoval, že to bude súper zvučného mena. Následne sa v médiách objavila neoficiálna správa, že by to mohol byť Uruguaj.

,,Ešte neviem, či to bude Uruguaj. Na tento termín zatiaľ súpera nemáme. Stále je to v riešení, ale verím, že sa to v blízkom čase uzavrie. V tom prípravnom zápase po kvalifikačnom dueli s Walesom by sa mali rozlúčiť všetky traja hráči – Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec. Už som s nimi telefonoval a dohodli sa. Prejavili túžbu rozlúčiť sa z ihriska, takže týmto spôsobom im vyjdeme v ústrety,“ povedal kouč reprezentácie SR Pavel Hapal.

Prievidza oslávi storočnicu duelom tímov Kucku a Škrtela

Autor: admin

Juraj Kucka a Martin Škrtel budú v nedeľu 2. júna hlavnými aktérmi oslavy storočnice futbalového klubu FC Baník Prievidza. V tímoch dlhoročných slovenských reprezentantov nastúpia aj Dávid Hancko, Patrik Hrošovský, Igor Šemrinec, Filip Hlohovský či Andrej Pekár.

,,Som rád, že to, čo sme plánovali zhruba trištvrte roka, sa pomaly stáva skutočnosťou. V rámci osláv storočnice sa predstavia všetci ligoví aktívni hráči, ktorí si kedysi obliekali dres Prievidze, ale aj tí, ktorí kariéru nedávno ukončili,“ uviedol prostredníctvom tlačovej správy prezident FC Baník Prievidza Robert Šuník.

Kucka a Škrtel budú kapitánmi mužstiev. ,,Účasť nám prisľúbilo aj 95 percent ďalších hráčov, ktorí ochutnali našu ligu alebo zahraničie. Ak mám povedať pár mien, sú to Hrošovský, Hancko, Oršula, Hlohovský, Šemrinec a z tých, ktorí nedávno skončili kariéru, Guľa, Poliaček, Belák, Černák, Bugár a mnoho ďalších,“ dodal šéf prievidzského futbalu.

Podľa Šuníka by sa podobné akcie mali stať v Prievidzi tradíciou: ,,Už teraz sa na to veľmi teším. Verím, že to bude niečo výnimočné aj pre priaznivcov, ktorí budú mať možnosť odfotiť sa a získať autogram od fantastických hráčov. Okrem hviezdnych futbalistov sa na trávniku predstavia aj aktívni hráči FC Baník Prievidza a MFK Handlová. Okolo roku 1912 odohrali nadšenci prievidzského futbalu vôbec prvý oficiálny zápas. Bol proti Handlovej. A práve preto bude mať tento duel po x rokoch veľkú symboliku.“

Okrem Prievidze oslavuje 100 rokov aj ďalší slovenský klub Slovan Bratislava. Legendy „belasých“ pricestujú do Prievidze, kde si zmerajú sily proti domácim „starým pánom“.

Program futbalovej exhibície (nedeľa 2. júna):
10.00 FC Baník Prievidza – MFK Handlová
12.00 Starí páni Prievidze – ŠK Slovan Bratislava
14.00 Kuco team – Škrťo team

Radolského úspešná dvadsaťjednotka si zahrala v exhibičnom zápase

Autor: majka

V pondelok podvečer sa na bratislavskom Tehelnom uskutočnila milá slávnosť. V exhibičnom stretnutí si zahrali niekdajší slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov, ktorí sa pred dvomi desaťročiami pod vedením trénera Dušana Radolského postarali o dovtedy najvýraznejší reprezentačný úspech v ére samostatnosti.

V spomenutom roku 1999 mužstvo spomenutého kormidelníka Radolského postúpilo na kontinentálny šampionát „dvadsaťjednotiek“, ktorý sa napokon v júni 2000 uskutočnil na Slovensku.

,,Na ME vtedy postupovalo iba osem mužstiev. Najprv sme vyhrali našu kvalifikačnú skupinu a na záverečný turnaj sme sa dostali po zvládnutej baráži proti Rusom. Ako tréner som mal šťastie na túto generáciu hráčov. Prakticky všetci hráči boli z našej prvej alebo druhej ligy a aj toto na tom všetkom bolo úžasné, že to takto dokázali zvládnuť,“ poznamenal Dušan Radolský, dnes už 68-ročný rodák z Trnavy a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jeho pozvanie prijali vtedajší kapitán Juraj Czinege, Ján Mucha, Kamil Čontofalský, Vratislav Greško, Karol Kisel, Szilárd Németh, Miroslav Barčík, Martin Petráš, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor či Pavol Sedlák: ,,Bolo to, ako keby som bol naozaj tréner na lavičke. Keď sme rozposlali nominácie, zvonil mi telefón ako pred dvadsiatimi rokmi. Vrátil som sa do pekných čias. Som veľmi rád, že sme to zorganizovali, aj keď neprišli všetci. Marek Mintál sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, nezabudli sme na Mariána Čišovského. Nemáme informácie o Petrovi Babničovi, čo ma veľmi mrzí.“

Na majstrovstvách Európy postúpili Slováci do boja o tretie miesto, v ktorom síce prehrali so Španielskom, ale umiestnením medzi najlepšou štvorkou si vyslúžili historickú olympijskú miestenku. Účasť v Sydney však poznačila absencia viacerých opôr, Németha s Babničom neuvoľnil Inter Bratislava, Meszároša a Sedláka nepustil bratislavský Slovan. Greško si odpykával trest za červenú kartu zo súboja so Španielskom. „Bola eufória, keď sme postúpili na OH, no potom nastali obrovské problémy s nomináciou. Európska futbalová únia neprispôsobila termíny, museli sme rešpektovať, že bola kvalifikácia áčka, ale myslím si, že málokedy sa stane, aby mužstvo prišlo o polovicu hráčov. Prednosť dostali kluby a seniorská reprezentácia. Moje spomienky na toto obdobie sú krásne, ale ten záver to pokazil,“ dodal Radolský. Pod jeho vedením skončilo Slovensko v Austrálii na poslednej pozícii v základnej skupine, kde prehralo s Brazíliou a Japonskom a získalo tri body za víťazstvo nad Juhoafrickou republikou.

Zostavy:

Modrý tím: Ján Mucha, Andrej Šupka, Miloš Krško, Vratislav Greško, Peter Lérant, Stanislav Turza, Karol Kisel, Szilárd Németh, Juraj Czinege, Miroslav Barčík, Kamil Čontofalský

Biely tím: Peter Bartalský, Ivan Bartoš, Martin Laurinc, Michal Hanek, Radoslav Kráľ, Martin Petráš, Martin Vyskoč, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor, Pavol Sedlák

Slovan pred polstoročím vyhral PVP po triumfe nad FC Barcelona

Autor: majka

ŠK Slovan Bratislava si v utorok 21. mája 2019 pripomenie 50. výročie najväčšieho úspechu slovenského, resp. bývalého československého klubového futbalu. „Belasí“ 21. mája 1969 v Bazileji na Štadióne sv. Jakuba vo finále dnes už neexistujúceho Pohára víťazov pohárov (PVP) zvíťazili nad FC Barcelona 3:2 a ako doteraz jediný klub zo Slovenska i z bývalého Československa vyhrali jednu z troch európskych klubových súťaží.

FC Barcelona – Slovan Bratislava

Najväčší úspech Slovana, ktorý v tomto roku oslavuje 100. rokov existencie a viaceré jeho osobnosti sú členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa zrodil vďaka trénerovi Michalovi Vičanovi. Ten viedol vo švajčiarskom meste vtedy 17 hráčov v zložení A. Vencel – bratia Ján a Ľudovít Zlochovci, dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci, V. Hrivnák, J. Fillo, P. Mutkovič, A. Horváth, I. Hrdlička, Ľ. Cvetler, L. Móder, K. Jokl, B. Bizoň, J. Határ, J. Hlavenka i náhradný brankár J. Kontír. Finalistom pomohli najmä v lige trochu šetriť sily M. Sokol v piatich zápasoch a vo viacerých aj Ján Popluhár, ktorý práve pred finále odchádzal na takmer dva roky do Olympique Lyon.

Gól Ján Čapkovič

Súperom „belasých“, ktorí nastúpili na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji tentoraz v bielych dresoch, bola vo finále PVP slávna Barcelona. Finálovým dňom bol 21. máj 1969, pričom Slovan pod vedením holandského arbitra Van Ravensena pred 22 000 divákmi vyhral zápas 3:2. Na góly Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča odpovedali z katalánskeho veľkoklubu už len Zaldua a Rexach.

,,V samotnom zápase bol futbalový prejav Barcelony elegantnejší, no slovanisti boli oveľa rýchlejší a agresívnejší. Bazilejské finále vtedy značne prevýšilo očakávania nielen európskych expertov, ktorých sedelo na štadióne neúrekom. Najviac sa na stránkach európskej tlače vyzdvihoval fakt, že fináloví súperi hrali otvorene. Milióny divákov pri obrazovkách videli dramatické stretnutie plné zvratov. Bol to skutočne triumf, ktorý neprekonalo doteraz žiadne československé ani slovenské mužstvo. Na tie roky a na to belasé mužstvo nikdy nemožno zabudnúť.

Alexander Horváth s trofejou

O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že o rok neskôr pretrhlo úspešnú sériu Trnavy a po troch druhých miestach získalo titul majstra Československa,“ povedal športový historik Jozef Kšiňan, ktorý nezabudol ani na slová vtedajšieho šéfa UEFA G. Wiederkehra po finále v Baziliji: ,,Ďakujem vašim chlapcom za tento krásny zážitok. Na finále Slovan – Barcelona sa bude dlho spomínať. Je to predsa krásne, keď človek aj vo veľkom zápase vidí päť gólov. Pohár patrí Slovanu právom.“

Horváth nikdy nezabudne na víťazstvo z Bazileja!

Autor: admin

Zápas 8. kola nadstavbovej časti Fortuna ligy ŠK Slovan Bratislava – MŠK Žilina (6:2) bol aj súčasťou osláv 100. výročia najúspešnejšieho slovenského klubu, ktorý vznikol 3. mája 1919. Slovan na výnimočný zápas nastúpil v špeciálnej edícii dresov, ktoré pokrstil poltuctom gólov. A storočnicu oslávil vo veľkom štýle. Hudobné a tanečné vstúpenia, bohatý sprievodný program i narodeninové gratulácie prilákali na Tehelné pole znova výbornú návštevu.

Obrovským lákadlom boli aj legendy klubu. Obrovským lákadlom boli aj legendy klubu. Viacerí z nich, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Alexander Vencel st. sú členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a zúčastňujú sa na našich rôznych akciách. Slovan predstavil svojim fanúšikom takisto najslávnejšiu klubovú trofej, Pohár víťazov pohárov z roku 1969. Jedným z tých, ktorí ju pre belasých získali bol aj kapitán víťazného tímu Alexander Horváth, ktorý už dlhé roky žije v Bruseli. ,,Som veľmi rád, že som sa zúčastnil na oslavách storočnice založenia tohto skvelého klubu. Slovan má kvalitné mužstvo a trpezlivou prácou sa neustále posúva dopredu. Verím, že ho čakajú znova veľké časy, dôležité však bude, aby súčasné mužstvo zostalo pokope a v lete sa ešte posilnilo, lebo Liga majstrov bude pre celý klub obrovskou výzvou. Je to totiž najlepšia klubová súťaž na svete s fantastickými hráčmi,“ hovorí klubová legenda, ktorá na Slovensko prišla na pozvanie klubu spolu so svojou manželkou.

Kapitán víťazov PVP symbolicky priviedol svoj tím na trávnik Tehelného poľa v rámci slávnostného ceremoniálu. Na hracej ploche bola vystavená trofej za triumf v PVP, a ako prví sa jej dotkli práve hráči, ktorí ju vybojovali. „Aj keby na to človek nechcel myslieť, tak nikdy nezabudne finále z Bazileja. Víťazstvo v PVP je nezameniteľné. Klubu som k výročiu priniesol fotografie a taktiež jedno prekvapenie k PVP. Mal som dohodu s Jánom Zlochom, ktorý začal niečo tvoriť spoločne s dcérou, ja a manželka sme na ich prácu nadviazali. Bol som veľmi šťastný, že som znova uvidel túto cennú trofej, ktorú sme získali pre Slovan Bratislava,“ dodal Alexander Horváth.

Originál trofeje PVP je vo vlastníctve UEFA, Slovan však vďaka intenzívnej snahe celého klubu získal do trvalého vlastníctva priamu repliku. Táto replika už zostane na Slovana a neskôr bude umiestnená v Sieni slávy.

foto: Milina Strihovská

Alexander Vencel st.: Deviatka je naše osudové číslo

Autor: admin

Futbalový klub ŠK Slovan Bratislava si v piatok pripomína veľké historické jubileum. Šampión aktuálneho ročníka Fortuna ligy 2018/2019 a najúspešnejšia futbalová značka pod Tatrami má 100 rokov. Vznikla presne 3. mája 1919.

Slovan oslavuje „stovku“ vo významnom období. Práve v ročníku 2018/2019 sa „belasí“ po dlhých rokoch vrátili na Tehelné pole. V rekordnom predstihu získali svoj 25. majstrovský titul v histórii. Popri storočnici si „slovanisti“ ešte 21. mája pripomenú 50. výročie víťazstva v Pohári víťazov pohárov 1969 po finálovom triumfe vo švajčiarskom Bazileji nad FC Barcelona (3:2).

,,Deviatka je naše osudové číslo. Vysvetlím bližšie: 1919 – založenie klubu, 1929 – historické víťazstvo Slovana nad Newcastlom 8:1, 1949 – prvý titul, 1969 – výhra Slovana v PVP, 1999 – posledný titul, po ktorom bola desaťročná odmlka, 2009 – ďalšia majstrovská ligová trofej, 2019 – titul a nádherný štadión. Neboli to len tieto roky a úspechy sa nerodili ľahko, generácie museli urobiť veľa práce, aby sa dosiahli tieto výsledky, poznamenala legenda klubu, niekdajší výborný brankár Alexander Vencel a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie na piatkovom stretnutí so zástupcami médií.

„Belasí“ naplánovali oslavy jubileí na sobotu 11. mája, keď majú na programe domáce stretnutie 8. kola nadstavbovej skupiny o titul s MŠK Žilina. ,,Od 12.00 h budú prebiehať aktivity na námestí štadióna. O 15.00 h sa odohrá zápas Slovan – Žilina, predtým bude slávnostný program na ploche. Predstavíme priamu repliku trofeje PVP, ktorú sa nám podarilo získať od Európskej futbalovej únie (UEFA). Bude nastálo na Slovane, neskôr v budúcej Sieni slávy. Na hraciu plochu prídu žijúci bývalí hráči a rodinní príslušníci nežijúcich hráčov, ktorí sa pričinili o tento úspech. Predstavíme aj hymnu klubu. Verím, že zápas bude pútavý pre f an&uacut e;šikov, po ňom bude pokračovanie osláv na námestí štadióna do 20.00 h,“ uviedol marketingový riaditeľ klubu Tomáš Straka.

Klub pozval na oslavy všetkých hráčov, ktorí sa v roku 1969 pričinili o triumf v PVP, ako aj rodinných príslušníkov futbalistov z vtedajšieho obdobia, ktorí už nie sú na tomto svete. Všetci tí budú súčasťou slávnostného ceremoniálu, počas ktorého priaznivci budú môcť naživo zhliadnuť aj trofej PVP z roku 1969. Slávnostný výkop pred zápasom so Žilinou bude mať kapitán víťazov PVP z roku 1969 Alexander Horváth. Na pozvanie klubu priletí spolu so svojou manželkou.

Ďalšími sprievodnými aktivitami v súvislosti so 100. výročím založenia ŠK Slovan Bratislava bude aj filmový dokument, ktorého premiéra je naplánovaná na jeseň 2019, a taktiež kniha 100 rokov Slovana. Publikácia má mať približne 600 strán a bude mapovať históriu bratislavského klubu. Kniha bude vážiť približne 5 kg a v predaji sa ocitne taktiež na jeseň 2019.

Mimochodom, Slovan odohral v doterajšej histórii 5504 zápasov s bilanciou 3058 víťazstiev, 1055 remíz a 1391 prehier. Skóre z týchto zápasov je 13563:7124.

Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý si užili vyhlásenie ankety Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018

Autor: majka

Minulý mesiac v komplexe x-bionic v Šamoríne sa na vyhlásení 26. ročníka ankety denníka Pravda, na ktorej po 17. raz participoval aj Slovenský futbalový zväz (SFZ), Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018 zúčastnilo aj niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Medzi nimi boli aj Petra Zsigrayová a Jozef Krutý, ktorých na toto vyhlásenie vyžreboval Ondrej Trnovský. Obidvoch fanklubákov sme oslovili a položili sme ich päť rovnakých otázok.

1. Ako sa vám páčilo na vyhlásení ankety Futbalista roka 2018?
2. Čo si myslíte o rekordnom ôsmom prvenstve Mareka Hamšíka?
3. Ktorého slovenského hráča najviac uznávate a prečo?
4. Aký je váš vzťah k slovenskej reprezentácii a koľko jej zápasov na vlastné oči ste videli?
5. Kvalifikácia našej E-skupiny na ME 2020 sa zatiaľ veľmi zaujímavo vyvíja, kto podľa vás nakoniec postúpi na EURO?

PETRA ZSIGRAY:
1. Bol to pre mňa veľký zážitok, na ktorý budem dlho rada spomínať. Vidieť najlepších slovenských futbalistov bola pre mňa veľká vec. Celkové čaro vyhlásenia dodalo aj krásne prostredie v komplexe x-bionic v Šamoríne. Na živom prenose som bola prvý raz, takže sa bolo stále kam a na čo pozerať, jednoducho som si toto vyhlásenie poriadne užila.
2. Marek je v mojich očiach veľký futbalista a človek. U mňa rezonujú nielen jeho fantastické výkony na trávniku, ale aj jeho pokora. A tieto dva atribúty by podľa mňa mal mať skutočný víťaz.
3. Budem sa opakovať a nebudem svojou odpoveďou zaujímavá, ale je to Marek Hamšík. Prečo? Mne ako žene je veľmi sympatické, ak má muž, obzvlášť futbalista, také životné hodnoty, ako Marek. V dnešnej dobe sa to totiž veľmi nenosí – rodina a deti. Nehovorím, že iní futbalisti tieto životné hodnoty nemajú, ale v tomto smere je pre mňa na prvom mieste Marek.
4. Môj manžel je veľký športový nadšenec, vďaka nemu mi neujdú zápasy našej reprezentácie, či slovenskej ligy. Pokiaľ sa dá, tak na stretnutia chodievame spolu, hlavne doma. Boli sme za našou reprezentáciou aj na ME 2016 vo Francúzsku. Okrem iného radi si pozrieme v zahraničí aj zápasy iných mužstiev, ako napríklad Chorvátov, Nemcov, či Portugalčanov.
5. Jednoznačne verím Slovensku, postúpime na ME 2020 buď spolu s Walesm, alebo s Chorvátskom. Rada sa však nechám prekvapiť, môže sa to ešte zvrtnúť, lebo kvalifikácia je stále iba na začiatku.

Petra Zsigray s manželom. (Futbalista roka 2018)

JOZEF KRUTÝ:
1. Najviac ma na vyhlásení upútalo príjemné prostredie a atmosféra. Bola to skutočne veľmi pekná slávnosť.
2. Marek Hamšík vyhral túto anketu už ôsmy raz a zapísal sa tak veľkými písmenami do histórie slovenského futbalu. V súčasnosti lepšieho hráča nemáme.
3. Veľmi sa mi páči brankár Martin Dúbravka, ktorý sa okamžite presadil v drese Newcastle United v takej náročnej súťaži, ako je anglická Premier League. Obdivujem jeho cieľavedomosť a talent.
4. Som Slovák, preto sa hrdo hlásim k našej reprezentácii. Futbal ma veľmi baví, neviem presne koľko zápasov Slovenska som videl, ale bolo ich skutočne veľa.
5. Naša kvalifikačná skupina sa ešte iba rozbehla, ale už úvodné zápasy naznačili, že bude zrejme extrémne vyrovnaná. Verím, že postup na EURO 2020 si vybojuje Slovensko a Chorvátsko.

Jozef Krutý na ceste za reprezentáciou…Wales.(prvý zľava)

 

Bath – mesto, ktoré treba vidieť…

Autor: majka

Bath – OFSFR

 

Mesto, ktoré treba vidieť. Dnes má okolo 100.000 obyvateľov.

Rimania postavili kúpele, ktoré boli takmer zabudnuté.

Tri horúce pramene – kúpajúce sa prasce v horúcom blate…mali krajšiu kožu…tak vyskúšali aj ľudia a vyliečili sa z kožných neduhov.

Prvé mesto s plánovanou výstavbou…

Divadlo – premiéra dobrých diel začínajú buď v meste Bath, alebo v Londýne.

Fanklubáci…

Bath Abbey – anjeli na rebríku do neba…

Foto: Anton Holiencin

Najprv do kostola potom na futbal…tak ako doma.

Autor: majka

Cardiff – OFSFR

Od Tatier k Dunaju boli v zastúpení fanúšikovia zo Slovenska v kostole sv. Petra v Cardiffe. Časť z nich však žije dlhodobo vo Walese. Pospomínali na predošlé úspešné vystúpenie v Cardiffe – kde bolo 5-6 tisíc divákov zo Slovenska. Tentokrát sa očakáva asi iba polovica podporovateľov Slovákov…Prečo? Jednoducho už práca nie je tak pre Slovákov vo Walese zaujímavá ako v dobe silnej domácej libry…

Niektorí obetovali 35 Eur do nášho sektoru, namiesto 10 a 5 libier v sektore Walesu s deťmi. Verili v dobrý výsledok aj keď už s neporovnateľne kvalitnejším súperom ako pred rokmi. Vtedy to boli hráči 3-4 anglickej ligy…dnes hráči Premier league, alebo Champioschip…

Pre pamätníkov…V Cardiffe na Millennium stadium znel prvýkrát zborovo „Macejko“ v podaní fanúšikov zo Slovenska…

 

Dominika Škorvánková sa už teší na dva neuveriteľné zápasy s FC Barcelona

Autor: admin

Škorvánková a Hamšík. Stálice na slovenskom futbalovom nebi. Dominika Škorvánková kráča v stopách Mareka Hamšíka a tak ako on, už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka. Pri tejto príležitosti sme rodáčke z Dunajskej Lužnej položili niekoľko otázok, na ktoré nám z bavorskej metropoly veľmi ochotne odpovedala.

Čo pre teba znamenalo ôsme víťazstvo, z toho siedme v rade, v ankete Futbalistka roka 2018?
Je to pre mňa vždy veľká pocta bez ohľadu na to koľkokrát sa mi túto anketu podarilo vyhrať. Som naozaj vďačná za každé jedno víťazstvo a taktiež to beriem ako veľkú motiváciu pracovať najďalej na sebe.

Keďže si v ideálnom futbalovom veku, mohla by si azda túto anketu vyhrať aj desaťkrát, alebo si už myslíš, že ti už na päty šliapu mladšie spoluhráčky z reprezentácie?
Áno, je pravda, že som v ideálnom futbalovom veku, takže teoreticky by som mohla túto anketu vyhrať aj desaťkrát. Je však dôležité, aby som bola zdravá, ale určite ako vy vravíte sú tu aj mladšie dievčatá, ktoré sú talentované a nie len tie mi šľapú na päty. V reprezentácii hrajú dievčatá, ktoré pôsobia v popredných ligách, ako napríklad brankárka Majka Korenčiová z AC Miláno.

Ako zatiaľ hodnotíš kalendárny rok 2019 z tvojho pohľadu. Určite je pre vás skvelé, že ste v bundeslige zlikvidovali šesťbodový náskok obhajcu majstrovského titulu Wolfsburgu?
Kalendárny rok 2019 hodnotím zatiaľ naozaj veľmi kladne. V lige sme sa už dotiahli práve na spomínaný Wolfsburg a máme rovnaký počet bodov, akurát naše súperky majú lepšie skóre. V Nemeckom pohári sme sa dostali do semifinále, žiaľ však, túto nedeľu doma práve s Wolfsburgom sme prehrali 0:4. V lige majstrov sa nám taktiež podarilo historicky postúpiť do semifinále, kde narazíme v apríli na slávny FC Barcelona. Takže doteraz je to naozaj vydarená sezóna a som šťastná a vďačná, že môžem byť súčasťou takého veľkého klubu, akým je Bayern Mníchov.

A aké máte ambície v Lige majstrov, keď v prvom štvrťfinále ste v Prahe remizovali so Slaviou, hoci sa čakalo vaše víťazstvo…
Ambície boli jednoznačne postúpiť do semifinále Ligy majstrov, čo sa nám podarilo po víťazstve v odvete doma nad Sláviou 5:1. A teraz sa môžeme tešiť na dva neuveriteľné zápasy s FC Barcelona.

Aký je tvoj názor na žreb kvalifikácie ME 2021, v ktorej sa slovenská ženská reprezentácia stretne so Švédskom, Islandom, Maďarskom a Lotyšskom?
Je to naozaj ťažká skupina, ale tak rozhodol žreb a človek si nevyberie a hlavne my, keďže sme boli vo štvrtom výkonnostnom koši. Švédsko a Island sú jednoznačne favoritmi skupiny, obidve družstvá sú na tom fyzicky naozaj výborne, ale aj tak sa im vynasnažíme vyrovnať. Myslím, že Švédky sú možno ešte o niečo futbalovejšie. Maďarsko je veľmi podobné družstvo s veľmi podobným štýlom hry ako my, budú to dva naozaj náročné a vyrovnané zápasy. Lotyšsko je pre mňa trošku neznáma, ale určite to bude húževnatý súper a ani v týchto zápasoch to nebudeme mať vôbec jednoduché.

Ženský futbal si získava čoraz väčšiu popularitu. Svedčia o tom v ostatných dňoch aj dva rekordy v návštevnosti. V Španielsku ligový zápas medzi Atléticom Madrid a FC Barcelona sledovalo na štadióne Wanda Metropolitano 60 739 priaznivcov a v Taliansku súboj o priebežné prvé miesto medzi Juventusom Turín a Fiorentinou 39 027 fanúšikov. Ako je to s návštevnosťou v Nemecku?
Som naozaj veľmi rada, že ženský futbal rastie na popularite a že sa v krátkom období dokázali vypredať spomínané štadióny v Taliansku a Španielsku. Ženský futbal si to zaslúži. Návštevnosť v Nemecku je rozdielna podľa toho, kde sa hrá alebo proti komu sa hrá. Bývajú zápasy, keď príde aj okolo 2000 ľudí, ale aj také, kde príde omnoho menej divákov. Celkovo si myslím, žeby to mohlo byť ešte lepšie, taktiež aj u nás v Mníchove ostáva mi veriť, že meno ako FC Barcelona dokáže vypredať náš štadión v centre v Campuse, kde budeme hrať spomínané semifinále Ligy majstrov.

Naši hostia vo fanzóne dobre tipovali, Slovensko vyhralo nad Maďarskom

Autor: admin

Prvá tohtoročná fanzóna v tradičnom trnavskom hoteli Phoenix pred úvodným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko bola znova úspešná. A to aj napriek tomu, že medzi nás neprišlo sľubované veľké prekvapenie, kapitán majstrov Európy z roku 1976 Anton Ondruš. Jeho náročný program a ďalšie okolnosti tomu zabránili, azda to vyjde nabudúce, najskôr proti Chorvátsku.

Úlohu moderátora si znova zobral na starosť redaktor denníka Šport Mojmír Staško, ktorý štyroch našich hostí – trénerských veličín Jozefa Jankecha a Karola Peczeho, bývalého asistenta trénera slovenskej reprezentácie a nového technického riaditeľa SFZ Štefana Tarkoviča a niekdajšieho prezidenta Ozeta Dukla Trenčín Pavla Hozlára zaujímavými otázkami vyobracal zo všetkých strán. A beseda s nimi, rovnako ako aj tá posledná pred súbojom Ligy národov Slovensko – Ukrajina trvala viac než hodinu a cez 60 fanklubákov mala z nej veľmi dobrý pocit.

Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský a potom sa rozprúdila veľká diskusia. Mojmír Staško sa spýtal, aké skúsenosti naši hostia mali s Maďarskom a hlavne jeho futbalom? ,,Pamätám si, že do I. triedy som začal chodiť do maďarskej a do II. triedy do slovenskej školy. V mojej futbalovej kariére bolo zaujímavé, že som sa v Šali stretol s Alexandrom Vencelom starším. Dali sme ho medzi tri žrde a nakoniec sa z neho stal výborný brankár. Ako tréner VSS, Lokomotívy Košice, Žiliny, Slovana hrávali sme Interpohár a v rôznych priateľských zápasoch sme sa často stretávali s maďarskými mužstvami. Reprezentácia Slovenska hrala s Maďarskom v kvalifikácii ME 2000, tej som sa už ako tréner národného mužstva nedočkal, lebo dva týždne pred prvým zápasom ma odvolali z funkcie,“ vraví Jozef Jankech, ktorý má na konte má 576 odkoučovaných zápasov v najvyššej československej a slovenskej súťaži, čo je absolútny rekord. Od 4. júla 1995 do 23. októbra 1998 bol trénerom slovenskej reprezentácie, ktorú viedol v 34 zápasoch. S národným tímom mal pozitívnu bilanciu 18 víťazstiev, 6 remíz a 10 prehier so skóre 51:33.

Mimochodom, Jozef Jankech pôsobil vo futbalovo exotických krajinách – na Cypre, v Malajzii, Katare a dvakrát na Maldivách. Práve na Maldivách pod jeho vedením národný tím dosiahol vôbec prvé víťazstvo v medzištátnom zápase. ,,V roku 2008 sme vyhrali Pohár južnej Ázie, čo bol historický úspech, pretože sme zdolali Indiu, ktorá mala oveľa viac profesionálnych klubov i futbalistov. Dodnes sa tam o tom hovorí,“ spomína Jozef Jankech. A čo si myslí o tom, že v roku 2022 budú v Katare MS? ,,Je to veľmi bohatá krajina, bol som tam v rokoch 1994 a 1995, už vtedy tam mali všetky mužstvá vybudované výborné tréningové podmienky, vrátane krásnych ihrísk. Keď už dostali možnosť usporiadať svetový šampionát, tak urobia všetko preto, aby MS boli čo najlepšie pripravené. Sú schopní prekonať všetky hranice a očakávam aj vysoké návštevy. Hráči v katarskej lige majú takmer také finančné podmienky ako v anglickej Premier League. Pritom ich najvyššia súťaž je asi na úrovni našej slovenskej.“

Pavol Hozlár sa zviditeľnil v pozícii prezidenta klubu Ozeta Dukla Trenčín (1995–2002), dva roky bol členom Rady SFZ, tri roky (1999–2002) zastával funkciu viceprezidenta SFZ pre štátnu reprezentáciu. Od roku 2014 je na čele Siene slávy trenčianskeho futbalu. ,,Dobre si pamätám na dva kvalifikačné zápasy ME 2000 s Maďarskom. V Bratislave sme hrali 0:0, v Győri sme vyhrali 1:0 už pod vedením nového trénera Jozefa Adamca.

Víťazný gól strelil Martin Fabuš po prihrávke Jozefa Valachoviča, mimochodom, vtedy obliekali dres Trenčína. Takže súboj na maďarskej pôde 9. júna 1999 som prežíval dosť emotívne. Zaujímavý bol aj tým, že nebolo počuť slovenskú hymnu. Vtedy bola polarizovaná spoločnosť, o čo sa, žiaľ, postarali aj politici Ján Slota a Pál Csáky. Na stretnutie prišlo veľa ľudí aj zo Slovenska fandiť Maďarom, atmosféra bola veľmi nevraživá. Dokonca vtedajší prezident Spartaka Trnava Jozef Bachratý obdržal aj nejaký šrám. Pravda, v súčasnosti je spoločnosť už niekde inde, takže verím, že v tomto súboji Slovensko – Maďarsko si v pokoji vypočujeme obidve hymny.“

Karol Pecze má tiež veľmi bohatý futbalový životopis, v zahraničí pôsobil v Maďarsku, Poľsku, Turecku a Grécku, v rokoch 1989 a 1991 viedol Győri ETO. Ako sa dostal do tohto popredného maďarského klubu? ,,Môjmu angažmánu v Győri ETO predchádzalo päťročné úspešné pôsobenie v DAC Dunajská Streda, s ktorým som postúpil do najvyššej súťaže a v zápase storočia sme sa v II. kole Pohára UEFA na jeseň 1988 stretli s Bayernom Mníchov. Vtedy som sa stal aj zásluhou Pragosportu prvým zahraničným trénerom v maďarskej lige. Pre mňa to bola veľká výzva dobre obstáť, v tých časoch boli rozdielne podmienky na Slovensku a v Maďarsku. Mal som teda možnosť trénovať v klube trojnásobného maďarského majstra. V mojej kariére to bola významná zastávka. Mohol som tak prispieť ku skvalitneniu tréningového procesu, hlavne z toho pohľadu, že naša metodika bola v tom čase stále uznávaná,“ vraví košický rodák.

Rukami mu prešlo stovky futbalistov, boli medzi nimi mnohí, ktorých talent posunul nad všeobecný priemer. Najbližšie bol k tomuto označeniu Kamerunčan Geremi, s ním pracoval v Genclerbirligi. A veľmi bol rád, keď sa dočítal, že prestupuje do Realu Madrid. Karol Pecze má za sebou skvelých 812 súťažných zápasov na domácej a zahraničnej scéne. Je medzi nimi taký, ktorý by sa dal nejako špeciálne vyzdvihnúť a potom taký, o ktorom by nechcel hovoriť? ,,V mojej bohatej kariére sa určite nedá vyhnúť zápasu v Rimavskej Sobote, kde Spartak Trnava v poslednom kole ročníka 1996/97 prehral 1:2 a prišiel tak za zvláštnych okolností o majstrovský titul. O to viac som a tešil, keď po 45 rokoch Trnava predsa len získala majstrovský titul. Pravda, oveľa lepšie sa mi spomína na viaceré pôsobiská u nás na Slovensku. S DAC Dunajská Streda som postúpil do federálnej ligy a vyhral Československý pohár. Tri sezóny v Spartaku Trnava boli skvelé preto, lebo som nadobudol pocit, že svojou príťažlivou hrou sme si úplne získali divákov, keď na domácich stretnutiach sme mali aj 20-tisícové návštevy.“ A my dodávame ešte, že majstrom Slovenska sa stal s 1. FC Košice, klub z rodného mesta viedol aj v zápasoch Ligy majstrov proti takým svetovým gigantom, ako sú Manchester United, Juventus Turín či Feynoord Rotterdam.

Štefan Tarkovič je od 1. januára 2019 technickým riaditeľom Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Ako bývalý asistent trénera Jána Kozáka vníma nedávny odchod z reprezentácie tria opôr, dlhoročného kapitána Martina Škrtela, Tomáša Hubočana a Adama Nemca? ,,Dlhé roky boli súčasťou reprezentácie Slovenska, hlavne bez Škrtela sme si našu zostavu nevedeli predstaviť. Pre trénera Pavla Hapala teda pred týmto súbojom s Maďarskom nastala ťažká situácia. Samozrejme, je mi ľúto, že sa títo hráči rozhodli ukončiť reprezentačnú kariéru, ale ich rozhodnutie treba rešpektovať. Osobne si myslím, že ich nahradiť na ihrisku, alebo mimo neho bude dosť náročné. Maďarsko považujem za náročného súpera, pod vedením trénera Marca Rossiho hrá organizovaný a agresívny futbal,“ hovorí 45-ročný rodák z Prešova.

Ako Jozef Jankech vnímal prvé historické víťazstvo Slovenska nad Českom (2:1) v kvalifikácii MS 1998, ktorý bol po Jozefovi Venglošovi druhý tréner v ére samostatnosti Slovenska? ,,Vtedy to bol veľký triumf, výborne zahrali Trnavčania Bališ a Karhan a strelecky sa presadili Majoroš a Jančula. Bolo to prvé víťazstvo nad silným súperom, ktorý bol účastníkom záverečného turnaja a dokonca vicemajster Európy. V kvalifikácii MS 1998 sme mali veľmi ťažkú skupinu so Španielskom, Českom a Juhosláviou. Takmer sme doma zdolali aj Juhoslovanov, vyrovnávajúci gól na 1:1 sme inkasovali až desať minút pred koncom z trestného kopu Mihajloviča.“

V tomto derby zápase nás verejnosť a odborníci považujú za mierneho favorita. Čo teda naši hostia od neho očakávajú? ,,Myslím si, že nebude to nejako veľmi kvalitný zápas, skôr bude bojovný a možno aj nervózny. Verím však, že naše mužstvo ukáže viac kvality, odhodlania a pokiaľ si vypracuje nejaké dobré príležitosti a aj ich premení, tak víťazstvo by nám nemalo ujsť,“ hovorí Jozef Jankech.

,,Tieto súboje vždy vyžadujú veľkú pozornosť verejnosti a médií. Inak tomu nebude ani dnes v Trnave, lebo každý bude chcieť vyhrať. Osobne si však myslím, že naša reprezentácia disponuje kvalitnejšími futbalistami. To je fakt, otázne je iba, ako mužstvo zareaguje na známe zmeny, či bude tvoriť jednoliaty tím. Futbal je nevyspytateľný, verím však, že aj keď zrejme veľa gólov nepadne, tak vyhráme,“ mieni Karol Pecze.

,,Pravdupovediac silu maďarského mužstva nepoznám, v našom tíme je podľa mňa otáznik, ako zvládne pozíciu hrotového útočníka. Tréneri do tejto formácie nemali veľký výber, s odstupom času si treba vážiť prácu Jána Kozáka a Štefana Tarkoviča v tom, že z Adama Nemca vytvorili kvalitného útočníka. Tento hráč v reprezentácii odohral svoje najlepšie zápasy. Všetci tipujeme naše víťazstvo, takže si myslím, že úspešne vstúpime do kvalifikácie,“ myslí si Pavol Hozlár.

,,Vstup do každej kvalifikácie je veľmi dôležitý, sprevádzajú ho veľké očakávania fanúšikov, ale celej širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma o futbal. Verím, že tréneri pošlú na ihrisko takú zostavu, ktorá nahradí niekdajšie opory a zaknihujeme si na úvod náročnej kvalifikácie ME 2020 aj za podpory domáceho prostredia cenné víťazstvo,“ vraví Štefan Tarkovič.

,,Dovoľte mi, aby som sa v mojom, ale aj v mene mojich kolegov mohol poďakovať za pozvanie do vašej fanzóny a prajem vám ďalšie takéto hodnotné besedy,“ povedal na záver dojatý 81-ročný Jozef Jankech.

Jozef Štibrányi aj Josef Jelínek idú na Brazíliu

Autor: admin

Strieborní chlapci z Čile 1962 sa zúčastnia dnešného priateľského futbalového zápasu v Edene medzi Českom a Brazíliou. Sú medzi pozvanými osobnosťami futbalu. Bohužiaľ nie je možná účasť spoluhráčov z Brazílie zo zdravotných dôvodov.

Jozef Štibrányi (na titulnej fotografii prvý sprava): Do Prahy sa teším cestujem vnukom s vlakom, kde máme zabezpečené vstupenky a ubytovanie. Ísť na Brazíliu je vždy sviatok a navyše mám osobné spomienky.

Josef Jelínek: Na Jožka sa  teším, veď sme kamaráti. Včera sme mali karneval v brazílskom nádychu a za účasti veľvyslanca Brazílie. Žijeme týmto zápasom už niekoľko dní…

Petra Zsigray a Jozef Krutý mali to šťastie…

Autor: majka

OFSFR – Veľké Orvište

Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý boli medzi tými, ktorí nielen boli vyžrebovaní, ale aj potvrdili svoju účasť na podujatí Futbalista roka 2018. Vďaka ako každý rok patrí SFZ za poskytnutie vstupeniek pre členov fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Dnes žreboval čísla Ondrej Trnovský – avšak Ján Farbuľa a Marián Ježík sa už zúčastňujú podujatia. Nasledovali  napríklad Ladislav Horváth, Dušan Kováč, alebo aj Margita Táborská…možnosti im však nedovoľovali účasť.

Výhercov účasť veľmi potešila a ako každý rok veríme, že členom ešte veľmi urobí radosť stretnutie s reprezentantmi…

Čísla vyžrebované Ondrejom Trnovským boli 2 a 9. Poradie je dané poradím uhradeného členského v roku 2019.

Jozef Chocholouš a Peter Špilák boli ocenení Zlatým odznakom SFZ

Autor: admin

Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorá sa uskutočnila v piatok 1. marca v Poprade, udelili vysoké ocenenie, zlatý odznak SFZ piatim významným osobnostiam nášho futbalu. Bývalým hráčom a neskôr trénerom Ľudovítovi Cvetlerovi a Ivanovi Hrdličkovi, hráčovi, trénerovi, rozhodcovi, funkcionárovi a delegátovi Jozefovi Chocholoušovi, dlhoročnému funkcionárovi Petrovi Špilákovi a výraznej persóne predovšetkým z rozhodcovského prostredia Jánovi Šuniarovi. Mimochodom, Jozef Chocholouš a Peter Špilák sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.

Bratislavský rodák Jozef Chocholouš celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.

Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).

V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.

,,Som veľmi dojatý z tohto ocenenia, predsa sa len ukázalo, že moja dlhoročná funkcionárska práca mala vo futbalovom hnutí na rôznych úrovniach význam,“ vraví Peter Špilák. Jeho funkcionárska kariéra je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Va rgu sa s tal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový, strieborný a už aj zlatý odznak SFZ.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie gratuluje Jozefovi Chocholoušovi a Petrovi Špilákovi k tomuto významnému oceneniu.

foto: www.sfz.sk

Juraj Soboňa a jeho traja synovia sú posadnutí futbalom

Autor: admin

Juraj Soboňa, ktorý od decembra 1994 je predsedom Obecného futbalového klubu v Solčanoch a od januára 1999 starostom obce Solčany, patrí medzi najvýznamnejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Od mája 2018 je aj poslancom NR SR. Pracuje aj ako podpredseda ObFZ Topoľčany a tri roky zastupoval tento okres vo VV ZsFZ. S Jurajom Soboňom sme sa porozprávali na aktuálne témy.

Predstavte sa nám, venovali ste sa v minulosti nejakému športu a vzhľadom na vašu veľkú pracovnú vyťaženosť máte čas aj na nejaký koníček?
K športu som mal od detstva veľmi blízky vzťah, každú nedeľu, keď sa hrával futbal u nás v Solčanoch, či už A alebo B mužstvo, som chodieval na ihrisko. Tak, ako to bolo v minulosti zvykom klasicky na dedinách, ráno sa išlo do kostola a v popoludňajších hodinách na futbalový zápas. Futbal som hrával za žiakov i za dorast v Solčanoch. V kategórii dospelých som už nepokračoval z jednoduchého dôvodu. Keď som dovŕšil 19 rokov, tak som išiel študovať na 5-ročné zahraničné štúdium do Plovdivu, ale, samozrejme, venoval som sa aj tam na vysokej škole športu. Aktívne som hrával futbal, stolný tenis i tenis. Mojim koníčkom okrem športu a futbalu je cestovanie, geografia, história a zaujímajú ma tiež dejiny. Mám troch synov, ktorí sú viac menej prepojení a „postihnutí“ futbalom. Najstarší Martin je vo fanklube od začiatku a má cestovnú kanceláriu na športové zahraničné zájazdy. Stredný Dárius od 8 rokov sa venuje futbalu a je dlhoročný kapitán a strelec OFK Solčany. A aby toho nebolo málo, ako hovorí moja manželka, najmladší syn Juraj je od 15 rokov futbalovým rozhodcom a teraz pôsobí v krajských súťažiach.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od leta 2012, kedy som v spolupráci s jeho vedením zorganizoval v obci Solčany II. výročie založenia tohto združenia.

Koľko zápasov slovenskej reprezentácie ste navštívili, ktoré vo vás zanechali najväčší dojem?
Na zápasy slovenskej reprezentácie chodím pravidelne doma a aj v zahraničí, samozrejme, ak mi to čas dovolí. Určite najväčší dojem u mňa vyvolal zápas v kvalifikácii o postup na MS 2014 do Brazílie, kde sme v Zenici nad favorizovanou Bosnou a Hercegovinou zvíťazili 1:0 gólom Viktora Pečovského. Na tomto zápase som bol vtedy s oficiálnom delegáciou SFZ a v hoteli v Sarajeve sme to patrične oslávili. Škoda len, že toto víťazstvo nám nestačilo na postup, nakoľko sme neskôr prehrali s Bosnou v Žiline 0:1. Dodnes spomínam na nezabudnuteľný triumf našej reprezentácie v Žiline nad Španielskom 2:1 a víťazný gól Miňa Stocha mám doteraz pred očami.

Slovensko do kvalifikácie ME 2020 vstúpi bez štyroch osvedčených a dlhoročných hráčov – Škrtela, Hubočana, Weissa ml. a Nemca. Dokážeme ich nahradiť?
V prvom rade by som veľmi chcel, aby táto kvalifikácia ME 2020 bola úspešná. Myslím si, že káder na to máme, a či dokážeme nahradiť týchto štyroch hráčov? Verím, že v mužstve do 21 rokov bolo a je aj dosť talentovaných a schopných hráčov, ktorí ich dokážu nahradiť. Treba rešpektovať slobodné rozhodnutie tohto kvarteta, aj keď si myslím, že ešte v tejto kvalifikácii ME 2020 mohli byť prínosom.

Zo Solčian v minulosti vyšli do veľkého futbalu obrovské postavy slovenského a československého futbalu, brankári Anton Švajlen, Ivan Ondruška a stopér svetovej úrovne Anton Ondruš, kapitán majstrov Európy z roku 1976. Čo to pre vašu obec znamená?
Solčany, ako najväčšia obec v Topoľčianskom okrese, je známa folklórom, ako i futbalom. Futbalový klub vznikol už v roku 1930. Som zástanca toho, že kultúrne a športové tradície našich predkov treba rozvíjať a udržiavať. Samozrejme „ Slížari“, taká je prezývka našich občanov, sme hrdí na to, že tu pod Tríbečom vyrástli také obrovské futbalové osobnosti, ako bol Anton Švajlen, Anton Ondruš, Ivan Ondruška, Ivan Horn a ďalší. Verím, že v budúcnosti nadviažu i ďalšie naše talenty na tieto známe osobnosti.

Ako sa darí futbalu v Solčanoch, aké má miestny OFK zázemie a koľko máte mužstiev?
Aj keď si myslím, že v oblasti športu a futbalu sa v poslednej dobe udialo veľa pozitívneho, stále zaostávame za podmienkami, aké sú v okolitých krajinách, či už v Maďarsku alebo v Česku. Tešia ma hlavne investície do futbalovej infraštruktúry, ktoré sa v ostatnom čase uskutočnili. Mojim snom je zobrať deti, vnukov na vypredaný štadión a kultúrne stráviť 90 minút. Keď to dokázali urobiť v Anglicku, Nemecku a v iných krajinách, prečo by sme to nedokázali aj my Slováci? V Solčanoch okrem A-mužstva, ktoré hrá v súčasnosti V. ligu Stred ZsFZ máme ešte tri mládežnícke tímy, ktoré pôsobia v regionálnych súťažiach. Je veľmi ťažké robiť v súčasnosti funkcionára na amatérskej úrovni, treba ešte vylepšiť hlavne legislatívno- sponzorské podmienky na zlepšenie zázemia profesionálneho i amatérskeho futbalu a športu v regiónoch. O to sa snažím a chcem presadzovať tieto športové myšlienky aj v Národnej rade Slovenskej republiky aj s mojimi priateľmi v poslaneckých laviciach, Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom.

MUDr. Ivan Chodák – rytier v kopačkách

Autor: admin

Dátum narodenia: 3.2.1914 Dolný Kubín

Dátum úmrtia: 14.2.1994 Bratislava

Kluby: ŠK Dolný Kubín, FC Vrútky, VŠ Bratislava, ŠK Bratislava

Odohral 193 ligových zápasov a dal v nich 23 gólov

Reprezentoval Slovensko v rokoch 1939 – 1943

Prvý zápas: 27. augusta 1939

Posledný zápas: 7. júna 1943

Počet zápasov: 11

Počet gólov: 0

Vo februári 2019 sme si pripomenuli 105 rokov od narodenia a 25 rokov do úmrtia MUDr. Ivana Chodáka. MUDr. Ivan Chodák bol známy svojou športovou všestrannosťou, venoval sa futbalu, hokeju, atletike, plávaniu, tenisu, krasokorčuľovaniu a lyžovaniu. Najväčšiu stopu vyryl do slovenského futbalu. Okrem brankárskeho postu, nastúpil na všetkých postoch. Patril k najznámejším a najnavštevovanejším bratislavským lekárom chorôb ušných, nosových a krčných. Dlhé roky bol prvým richtárom Obce Oravcov v Bratislave. Preslávil sa futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.

Jeho osobnosť od detstva formovala drsná oravská príroda, ktorá však vytvárala podmienky na športový rast v letných aj zimných športoch. Po štvorročnom štúdiu na gymnáziu v rodisku, študoval na gymnáziu v Ružomberku, kde pokračoval jeho športový rast. Gymnaziálne štúdiá zakončil maturitou, ktorú absolvoval s vyznamenaním. Následne sa rozhodol pre štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde patril k najlepším študentom. Štúdium medicíny úspešne zakončil a za doktora medicíny bol promovaný v roku 1938. V roku 1938 bol zaradený do širšieho výberu ČSR na majstrovstvá sveta vo futbale. V dobe jeho aktívnej športovej kariéry nebolo výnimkou, že futbalisti hrali úspešne ľadový hokej a naopak. MUDr. Ivan Chodák sa stal v roku 1939 prvým kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie v histórii. Od roku 1940 reprezentoval Slovensko aj v ľadovom hokeji.

Za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený a ani napomínaný. Za postoj k hre, spoluhráčom, rozhodcom, divákom, ale predovšetkým k súperovi mal prívlastok „rytier v kopačkách“.

Za VŠ Bratislava behal na pretekoch trate od 800 do 5 000 m, venoval sa i skoku do výšky. Majstrovsky hral i na tenisových dvorcoch, patril k vynikajúcim plavcom.

V roku 1934 získal v behu na lyžiach titul akademického majstra Československa, ktorý mu zabezpečil účasť na zimných svetových hrách študentstva vo švajčiarskom St. Moritzi. V behu na 18 km na nich obsadil 3. miesto.

Ako študent hral ľadový hokej za VŠ Bratislava a neskôr po skončení štúdia za ŠK Bratislava. Dva krát bol majstrom Slovenska, dva razy bol vo finále. Za slovenskú hokejovú reprezentáciu nastúpil tri razy. Po príchode Hildy Múdrej do Bratislavy bol jej prvým krasokorčuliarskym partnerom. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry trénoval všetky futbalové mužstvá Slovana Bratislava od áčka cez dorastencov po neregistrovaných hráčov. Trénoval aj futbalistov ŠK Kablo Bratislava.

Od roku 1994 Slovenský futbalový zväz pravidelne udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorej takmer všetky ročníky boli vyhlásené v Dolnom Kubíne.

Mgr. František Koreň

Môžeme sa tešiť na viaceré hviezdy Uruguaja

Autor: admin

Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik už na utorňajšej tlačovej konferencii pri príležitosti spečatenia partnerstva so spoločnosťami Tempus a LeasePlan avizoval, že národné mužstvo SR v októbri nastúpi v medzištátnom prípravnom zápase proti jednému z najlepších mužstiev sveta. Nekonkretizoval meno súpera, avšak napokon sa ukázalo, že tím trénera Pavla Hapala sa stretne s reprezentáciou Uruguaja.

Štvrťfinalista vlaňajších MS v Rusku disponuje hráčmi ako Edinson Cavani, Diego Godín, José María Giménez či Luis Suárez. Ohľadne tohto stretnutia ešte nepadla oficiálna dohoda, hrať sa však bude na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) v Bratislave, podľa uvedeného zdroja by to malo byť 13. októbra. Slováci v tomto kalendárnom roku nastúpia ešte v jednom prípravnom stretnutí – 7. júna sa stretnú doma s hráčmi Jordánska, podľa slov Jána Kováčika pravdepodobne taktiež v Bratislave.

Diego Godín bol v stredu strelcom veľmi dôležitého druhého gólu v prvom osemfinálovom súboji Ligy majstrov Atlético Madrid – Juventus Turín (2:0) a v lete by sa mal stať spoluhráčom Milana Škriniara v Interi Miláno.

Semko: Najviac som si užil zápasy s Talianskom, Anglickom a Nemeckom

Autor: admin

Milan Semko, zanietený člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, má okrem fandenia a novinárčiny aj jedno veľké hobby, ktorým je zbieranie autogramov známych športovcov. ,,Môžem sa pochváliť, že vo svojej zbierke mám autogramy od viac ako 9000 športovcov a prím hrajú samozrejme futbalisti,“ povedal nám na úvod nášho rozhovoru.

Predstav sa nám, povedz nám niečo o sebe, odkiaľ si rodákom, hrával si v minulosti futbal a známa je aj tvoja novinárska činnosť?
Som rodákom z Olšaviec v okrese Bardejov, ale od roku 1995 žijem v Prešove, kde ma zaviali pracovné povinnosti. S futbalom som začínal ako väčšina detí v tých rokoch, na lúkach v okolí rodnej dediny a pokračoval na základnej škole. Dorastenecké časy som strávil v banskobystrickej Dukle (tu som robil závodne aj atletiku) a potom nasledovali Louny, Rakovník, okresné súťaže v okrese Bardejov a Prešov, americká anabáza v San Antoniu, opäť nižšie slovenské súťaže a koniec aktívnej činnosti v Nemecku ako 45-ročný. K novinárčine som sa dostal náhodou. Po návrate z USA v roku 2003 som bol na jednom pohárovom futbalovom zápase, kde som sa zoznámil s anglickým hovoriacim novinárom pracujúcim pre jednu medzinárodnú agentúru. Dali sme sa do reči a vravel mi, že by potreboval človeka, ktorý bude písať v angličtine o slovenskom futbale a hlavne o slovenskej reprezentácii a slovenských mužstvách v pohárovej Európe. Skúsil som to, ako to pôjde a vydržalo mi to dodnes.

Odkedy si členom oficiálneho fanklubu a ktoré zápasy slovenskej reprezentácie ti najviac utkveli v pamäti?
Členom fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som sa stal pár mesiacov po jeho vzniku. Trvalo to dlhšie, pretože som zvažoval či sa to nebude byť s mojou žurnalistickou činnosťou. Musel som sa naučiť oddeľovať prácu od zábavy aj keď písať nezainteresovane o tom, čo milujete dá pekne zabrať. Počas svojho doterajšieho života som navštívil veľa reprezentačných zápasov ešte bývalej československej reprezentácie ako fanúšik a neskôr aj množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, či už pracovne, alebo aj ako fanúšik. Medzi nimi sa dá nájsť veľa zápasov, ktoré sa mi vryli do pamäte, ale z tých top by som spomenul tie, na ktorých som bol ako fanúšik. Keď som na zápase pracovne, tak to tak emotívne neprežívam, lebo sa musím detailnejšie sústrediť na dianie na ihrisku. K môjmu najväčšiemu osobnému zážitku patrí zápas s Talianskom na majstrovstvách sveta 2010 v Johannesburgu. Zážitkom bol aj zápas s Anglickom vo Wembley v marci 2009, alebo ešte dávnejšie súboj s Nemeckom v Bratislave v roku 2005.

Ako vidíš šance slovenskej reprezentácie v kvalifikácii ME 2020?
Myslím, že naša skupina je dosť vyrovnaná, aj keď jednoznačným favoritom je Chorvátsko. Aj proti tomuto mužstvu však môžeme za priaznivých okolností uspieť. Určite do poradia budú chcieť vážne prehovoriť aj Maďarsko a Wales. S týmito súpermi by to mali byť vyrovnané zápasy, verím, že s úspešným koncom pre nás. Paradoxne najväčšie obavy mám zo zápasov s Azerbajdžanom, ale vo všeobecnosti verím, že sa úspešne pobijeme o prvenstvo v skupine a v najhoršom prípade by nám mala pripadnúť druhá priečka.

Aký je tvoj názor na prestup Mareka Hamšík z SSC Neapol do Číny?
Marek sa tak rozhodol a má na to plné právo. Je stále výborný hráč, aj keď už v Neapole nedostaval toľko príležitosti ako v minulosti. Určite za jeho rozhodnutím bolo aj to, že chcel pravidelne hrávať, že miluje Neapol a nevedel si predstaviť, že by mal hrávať proti nemu, či už v lige alebo v európskych súťažiach. Ako všetci Mareka poznáme, tak určite si dôkladne prehodnotil všetky klady aj zápory tohto svojho kroku. Podstatne je, aby bol spokojný a aby pravidelne hrával. Ešte ho v reprezentácii potrebujeme. Prajem mu, nech sa mu na novom pôsobisku darí.

Keďže pochádzaš z Prešova, aj doma za slovenskou reprezentáciou cestuješ za jej zápasmi do Žiliny, Trnavy a tento rok to bude aj do Bratislavy. Kedy aj na východe republiky bude zodpovedajúci štadión?
S tými štadiónmi na východe je to voľajaké zamotané. Všetko sa to ťahá príliš dlho, menia sa ľudia, menia sa plány, vyhlasujú (aj rušia) sa výberové konania a čas beží. Dúfam, že do dvoch rokoch by konečne mohli v Prešove a v Košiciach stať moderné štadióny. Síce podľa toho, čo som videl, tak nemôžem očakávať, že cesty za reprezentačným futbalom do Trnavy či Bratislavy rapídne poklesnú, ale snáď raz za čas sa reprezentácia predstaví aj Prešove či Košiciach.“

Predpokladám, že si veľký lokálpatriot FC Tatran Prešov, určite ťa však neteší, že najstarší klub na Slovensku prežíva ťažké časy?
Tak toto ma vyslovene štve. Veď okrem toho, že mu fandím odmalička, som aj v Tatrane 14 rokov vypomáhal. S Tatranom som prežil veľa krásnych zápasov, pádov aj vzostupov. Situácia, ktorá tam je momentálne, je slušne povedané „zvláštna“. Nie je štadión, nie sú peniaze, nie je kvalita, nie sú ľudia – pomaly už nemá ani kto hrať. Hráči radšej odchádzajú do štvrtej či piatej ligy v iných krajinách, kde si zarobia viac než v druholigovom Prešove. Žiaľ, v minulosti sa urobilo množstvo prehmatov a teraz sa to vracia. Či už to bolo neodborným riadením, uprednostňovaním osobných záujmov pred klubovými, či počúvaním všakovakých „radcov“ a „krikľúňov“ či tým, že tí čo mohli pomôcť, tak radšej škodili. Žiaľ, neviem či je to v našej povahe, že skôr sa spojíme proti niečomu, ako za niečo. Veď predsa nie je možné, aby sa mestský poslanec vyjadril, že načo nám je štadión, keď futbalové ihrisko má pomaly každá základná škola a futbalisti tam môžu pokojne hrať. Postavenie Tatrana je horšie ako zlé. Klub sa „túla“ po okolí, ako taký bezdomovec. Zatiaľ nemá domáci stánok a stráca aj fanúšikov. Veď s Prešovom má už snáď spoločný len ten názov. Smutné. Ak Tatran zostúpi z 2. ligy, bude dlho trvať, kým sa dostane vyššie. Ja len dúfam, že Tatran nezanikne, lebo aj také šumy sú.

Hamšík sa teší na nové pôsobenie v Číne

Autor: admin

15/02/2019

Sága okolo prestupu slovenského futbalového reprezentanta Mareka Hamšíka z talianskeho SSC Neapol do čínskeho klubu Ta-lien I-fang je definitívne na konci. Tridsaťjedenročný Banskobystričan po takmer dvanástich rokoch strávených pod Vezuvom odchádza do najľudnatejšej krajiny sveta. Hamšík sa dohodol s účastníkom tamojšej najvyššej súťaže na zmluve na tri roky.

,,Transfer bude uskutočnený, akonáhle Marek príde do Číny. Dnes letíme do Šanghaja, kde má Ta-lien I-fang tréningový kemp. Pravdepodobne v nedeľu alebo v pondelok bude oficiálne predstavenie,“ prezradil riaditeľ a hráčsky agent CSM-Agency Juraj Vengloš na piatkovom poludňajšom brífingu v Bratislave.

,,Prestup bol komplikovaný, dlhší, ale našťastie s takým koncom, ako som si želal. Som veľmi šťastný. Chcem sa poďakovať celému Neapolu, že mi vyšli v ústrety, mnohým ľuďom odtiaľ, taktiež manažérovi Venglošovi. Teším sa na novú výzvu. Po dlhých rokoch niečoho zaužívaného ma čaká obrovská zmena a veľmi sa na ňu teším. V Neapole som strávil dlhých vyše jedenásť rokov, bolo to krásne obdobie. Pocity sú iba pozitívne. Vzťah medzi mnou a Neapolom bol úžasný a výnimočný. Bohužiaľ, nerozlúčil som sa s Neapolom tak, ako by som chcel,“ nadviazal Hamšík.

Podľa slov talianskeho právnika Mattiu Grassaniho transfer definitívne „upiekli“ v stredu vo večerných hodinách. Ako referovali médiá z Apeninského polostrova, kluby sa dohodli na odstupnom 20 miliónov eur, pričom 5 miliónov má čínsky klub vyplatiť Neapolčanom hneď a ďalších 15 miliónov v priebehu najbližšieho roka. Hamšík má na Ďalekom východe v priebehu troch rokov zarobiť dovedna 27 miliónov eur. ,,V Taliansku mi chýbala čerešnička na torte v podobe titulu. Trikrát sme skončili v Neapole druhí. Keby nebolo Juventusu, určite by sme nejaký titul získali. Taktiež sme získali tri poháre, či už dva talianske a jeden superpohár. Keby nebola ponuka z Číny, kariéru by som ukončil v Neapole. Neskrývam, že aj financi e pri tomto prestupe zohrávajú rolu. Čaká ma nová výzva, kultúra, futbal. V Číne som už predtým bol, keď sme tam hrali Taliansky superpohár. Pre časový posun som to potom týždeň dospával,“ s úsmevom doplnil Hamšík.

V Ázii bude spočiatku bez rodiny. ,,Dohodol som sa s manželkou, že zo začiatku tam budem bez rodiny. Ide so mnou najlepší kamarát. Najskôr sa sám musím prispôsobiť na prostredie a čo bude potom, to neviem. Do Číny v minulosti prestúpil môj kamarát z Neapola Ezequiel Lavezzi, nejaké informácie som mal od neho. Písal som si aj s Yannickom Carrascom, ktorý hráva v mojom novom klube. Kontakt naňho mi poskytol jeho spoluhráč z belgickej reprezentácie Dries Mertens, ktorý so mnou hrával v Neapole,“ prezradil Hamšík.

Futbalista známy pod prezývkou „Marekiaro“ sa v Neapole stal legendou klubu. V uplynulých mesiacoch dosiahol viacero míľnikov. Dlhoročná stálica neapolského klubu nastúpila 6. novembra 2018 proti Parížu St. Germain (1:1) v C-skupine Ligy majstrov 2018/2019 na svoj 512. súťažný duel za „partenopei“. Hamšík prekonal držiteľa dovtedajšieho maxima Giuseppeho Bruscolottiho, ktorý v rokoch 1972-1988 odohral za Neapol dovedna 511 stretnutí. Predvlani, presne deň pred Vianocami, prekonal rekord slávneho Argentínčana Diega Maradonu v počte strelených gólov (115) v neapolskom drese. Hamšík počas účinkovania v tomto klube dvakrát vyhral Taliansky pohár (2012, 2014) a raz tamojší superpohár (2014). „Myslím si, že Mertens má na konto uō okolo 100 gólov, takže práve on by ma v budúcnosti mohol prekonať,“ skúsil si Hamšík na záver zaprorokovať, kto by jedného dňa mohol v Neapole prekonať niektorý z jeho klubových rekordov.

Hamšík po 12 rokoch v Neapole prestúpil do Číny

Autor: admin

14/02/2019

Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík po dvanástich rokoch definitívne opúšťa taliansky klub SSC Neapol. Podľa správ z Apeninského polostrova transfer sfinalizovali v stredu vo večerných hodinách a 31-ročný Banskobystričan si bude v najbližších troch rokoch obliekať dres tímu Ta-lien I-fang.

,,Hamšík je hráčom čínskeho klubu Ta-lien I-fang približne od stredy 20.30 h SEČ,“ povedal pre Radio Kiss Kiss hráčov právnik Mattia Grassani. Kluby sa podľa webu giornaledirimini.com dohodli na odstupnom 20 miliónov eur, pričom 5 miliónov má čínsky klub vyplatiť Neapolčanom hneď a ďalších 15 miliónov v priebehu najbližšieho roka.

Hamšík sa podľa talianskych médií v piatok presunie do Číny, kde má v priebehu troch rokoch zarobiť dovedna 27 miliónov eur. Vo štvrtok sa k prestupu bližšie vyjadrí na brífingu svojej zastupiteľskej agentúry CSM-Agency, ktorý sa o 15.00 h uskutoční v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave.

Futbalista známy pod prezývkou „Marekiaro“ sa v Neapole stal legendou klubu. V uplynulých mesiacoch dosiahol viacero míľnikov. Dlhoročná stálica neapolského klubu nastúpila 6. novembra 2018 proti Parížu St. Germain (1:1) v C-skupine Ligy majstrov 2018/2019 na svoj 512. súťažný duel za „partenopei“. Hamšík prekonal držiteľa dovtedajšieho maxima Giuseppeho Bruscolottiho, ktorý v rokoch 1972-1988 odohral za Neapol dovedna 511 stretnutí.

Predvlani, presne deň pred Vianocami, prekonal rekord slávneho Argentínčana Diega Maradonu v počte strelených gólov (115) v neapolskom drese. Hamšík počas účinkovania v tomto klube dvakrát vyhral Taliansky pohár (2012, 2014) a raz tamojší Superpohár (2014).

Jordánsko v príprave preverí možno premiérovo NFŠ v Bratislave

Autor: majka

Alexander Vencel mladší na poste trénera brankárov Jordánskej reprezentácie sa predstaví 7. júna zrejme v Bratislave počas prípravného stretnutia našej reprezentácie pred kvalifikačným zápasom v Baku.

 

Foto. Milan Valko

Reprezentačný ples BFZ už tradične absolvovali aj niekoľkí fanklubáci

Autor: majka

Hotel Bratislava bol v piatok 18. januára dejiskom slávnostného vyhlásenia VII. ročníka ankety Jedenástka roka 2018 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Veľká a milá slávnosť zároveň bola spojená s piatym reprezentačným plesom Bratislavského futbalového zväzu.

Zúčastnilo sa na nej cez 170 pozvaných hostí a medzi nimi boli Ján Kováčik, prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ), Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Ladislav Gádoši, predseda Západoslovenského futbalového zväzu, Jozef Paršo, predseda Stredoslovenského futbalového zväzu, Ivan Kozák, prezident Únie ligových klubov (ÚLK), Štefan Tarkovič, nový technický riaditeľ SFZ, Branislav Gröhling, poslanec NR SR a poradca predsedu BSK Juraja Drobu, Igor Urbančík, riaditeľ odboru školstva, mládeže a športu BSK, Jana Lysáková, riaditeľka kancelárie predsedu BSK, Miroslav Baxa, predseda ObFZ Bratislava-vidiek, Ján Farbula, sekretár BFZ a mnohí ďalší.

Na obidvoch akciách sa zúčastnili aj šiesti fanklubáci. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho zástupca Miloš Kopča a členovia Vladimír Randa, Rudolf Janček, Rudolf Liška a Ladislav Lipták, ktorý je predsedom pre komisie a ihriská SFZ. Predovšetkým prví štyria sú pravidelnými účastníkmi Jedenástky roka a reprezentačného plesu BFZ.

Po skončení vyhlásenia ankety Jedenástka roka 2018 odštartoval V. reprezentačný ples BFZ. Pred polnocou organizátori vyžrebovali pestrú tombolu, v ktorej rozdali 43 pekných cien v hodnote niekoľko tisíc eur. Hlavnou cenou bol televízor JVC. Celá, tradične výborne zorganizovaná futbalová paráda sa niesla v duchu dobrej zábavy a v uvoľnenej atmosfére, ktorú si futbaloví činovníci počas roka príliš často nevychutnávajú. O dobrú náladu sa starali skupina GIN-TONIC, Terchovská muzika z Dolniakov a vystúpenie tanečnej skupiny Klimo Dance Štúdio.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie má za sebou dobrý rok

Autor: majka

S predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským prinášame tradičný novoročný rozhovor, v ktorom sme sa obzreli za futbalovým rokom 2018, ale načrtli sme aj iné aktuálne témy.

FC Sheffield – tu je futbal doma

Aký bol rok 2018 v podaní oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Bol oveľa náročnejší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, lebo sme usporiadali veľa dobrých športovo-spoločenských akcií. Medzi najvýznamnejšie patrili predstavenie a krst maskota Ďuryho, či krst knihy Slovenský futbal. Hlavne na tej druhej akcii sa zúčastnilo veľa osobností slovenského a československého futbalu. V minulosti sme pozývali do fanzóny dve-tri osobnosti, v roku 2018 sme ich mali neraz aj cez dvadsať. Takže organizácia týchto podujatí je oveľa náročnejšia. Teší ma však, že osobnosti slovenskému futbalu boli voči nám veľmi ústretové. Niektoré si naše pozvania aj veľmi vážia. Prišli medzi nás aj také, ktoré už majú podlomené zdravie, ako Titus Buberník, Jozef Vengloš či už, žiaľ, nedávno zosnulý Jozef Adamec. Máme teda vo fanklube za sebou úspešný rok, hoci slovenská reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu.

Fanklubáci v Thajsku
Fanklubáci prijali pozvanie aj do Francúzska

Bohatý na rôzne udalosti, akcie a hlavne zápasy bude aj rok 2019…
Slovenskú reprezentáciu čaká v tomto roku kvalifikácia ME 2020. K tomu treba pripočítať ešte aj nejaké medzištátne priateľské stretnutia. Bude to teda veľmi náročný rok hlavne na čas a peniaze. Keby sme totiž zrátali, koľko peňazí najvernejší fanúšikovia investovali od vzniku nášho fanklubu do zápasov slovenskej reprezentácie, tak by to boli veľmi zaujímavé čísla, tri, štyri a aj päťtisíc eur. Niekedy na všetky stretnutia doma aj vonku chodili jeden- dvaja priaznivci, teraz ich je už oveľa viac a to je niečo obdivuhodné. Pred každým kvalifikačným súbojom doma budú fanzóny.

Ján a Jozef 70

Slovenskú reprezentáciu budú fanklubáci v kvalifikácii ME 2020 podporovať nielen doma, ale aj na ihriskách súperov?
Už máme pripravené zájazdy do Cardiffu a do Baku. V takýchto prípadoch keďže ide o väčšie vzdialenosti spolupracujeme s cestovnými kanceláriami, ktoré nám pomôžu zabezpečiť všetko potrebné. A pokiaľ zájazdy organizuje fanklub, tak je to cenovo výhodnejšie, niektorí členovia si ich zabezpečujú aj individuálne. Do Budapešti a do Záhrebu pôjdeme po vlastnej linke, fankluby Slovenska a Chorvátska zohrajú medzi sebou zápasy doma i vonku a možno si zahráme aj proti Maďarom.

Fanklubáci v Mníchove s najlepšou futbalistkou Slovenska

Koľko má v súčasnosti fanklub členov a kedy dosiahne magické číslo 1000?
Momentálne máme 750 členov, tento rok nám pribudlo iba 50, je to menej hlavne preto, že reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu. Fanúšikovia sú oveľa viac motivovaní vstúpiť do fanklubu vtedy, keď sa hrá kvalifikácia MS a ME. Predpokladám však, že v tomto roku získame viac členov a v roku 2020 by sme mohli dosiahnuť na spomínanú tisícku. Po založení fanklubu v roku 2010 bolo našim cieľom za desať rokov dosiahnuť základňu 1000 členov.

Skalní nie sú v ofsajde

V tomto fanklube sú členmi nielen bývalí výborní hráči, tréneri a funkcionári, ale aj ľudia z iných oblastí, ktorí ho neraz podporujú…
V našej činnosti nás sústavne podporujú a pomáhajú Ján Fülöp, Ľubomír Pšenka, Jozef Krupa, Zdenko Jurkemik, Ondrej Trnovský, Vladimír Strieženec, Peter Guldan a viacerí ďalší ľudia. Počas fanzón nám nezištne pomáhajú Peter Špilák a Velimir Adžič. Ich pomoc a priazeň si veľmi vážime.

Fanklubáci Milan Valko a Peter Špilák mediálna a organizačná zložka
Zo zákulisia

Slovenská reprezentácia v minulých rokoch hrávala v Žiline a v Trnave, ale v tomto sa konečne vráti do Bratislavy, na Národný futbalový štadión (NFŠ). Čo to bude pre fanklub znamenať?
To je ťažká otázka, ale pre nás je to nová výzva. Uvidíme, ako sa k tomu všetkému postaví vedenie ŠK Slovan, ako s ním budeme spolupracovať, lebo so Spartakom Trnava sme veľmi dobre vychádzali, hlavne s Marekom Ondrejkom. Verím, že to bude tak aj v prípade Slovana. Niektorí naši členovia, hlavne z východu, budú musieť merať do Bratislavy dlhšiu cestu, ako tomu bolo do Žiliny a Trnavy. Samozrejme, na nový a krásny NFŠ sa všetci tešíme, dúfam, že slovenskej reprezentácii sa bude na ňom dariť!

v zajatí lovcov autogramov
Panenka versus Forgáč

Ako je spolupráca fanklubu so SFZ?
Je to taká systémová spolupráca, na ktorej sme sa dohodli po našom vzniku. Funguje distribúcia vstupeniek a ostatné základné veci. V Trnave máme svoj vyhradený sektor, pred novým kvalifikačným cyklom ME 2020 sa s vedením SFZ stretneme a dohodneme sa na niektorých záležitostiach. Podľa mňa robíme veľa pre potreby reprezentácie. V minulosti sme do fanzóny pozvali aj predsedu SFZ Jána Kováčika. Veľmi radi by sme medzi nami privítali aj generálneho sekretára SFZ Jozefa Klimenta. Žiaľ, pred zápasmi je neskutočne zaneprázdnený, má toho na pleciach strašne veľa, takže jeho povinnosti rešpektujeme.

maskot Ďury v akcii

Aké je tvoje najväčšie želanie v roku 2019?
Stále ma veľmi mrzí aj s odstupom roka a pol, že sme nepostúpili na MS 2018 do Ruska. To bola veľká chyba, že sme nevyužili veľký potenciál skúsených a mladých hráčov. Mali sme byť náročnejší na seba, našim cieľom nemala byť iba účasť v baráži. Neboli sme pripravení na štart kvalifikácie MS, keď sme prvé dva zápasy prehrali a v ďalších sme už ťahali zajaca za chvost. Toto sa nesmie stať v tejto kvalifikácii ME 2020! Naša E-skupina sa síce ukazuje ako hrateľná, ale podľa mňa je veľmi vyrovnaná. Verím však, že hlavne pre mladých hráčov, ktorí ešte neboli na MS a ME bude táto kvalifikácia ohromnou motiváciou na to, aby sa prvý raz vo svojej kariére prebojovali na kontinentálny šampionát. Takisto by som bol rád, keby medzi hráčmi a fanúšikmi bolo väčšie puto a súlad. V marci na turnaji v Thajsku o Kráľovský na finálový súboj s domácou reprezentáciou prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny, ale aj z iných častí sveta, z Austrálie či zo Singapúru povzbudiť naše mužstvo. Boli sklamaní z toho, že naši hráči neprišli k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov a nepozdravili ich. Pritom domáci tím, ktorý nevyhral turnaj, obišiel celý štadión. V novom roku 2019 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosti, pohody v rodinnom kruhu a v práci.

Alexander Horváth oslavuje 80 rokov

Autor: majka

Alexander Horváth, bývalý československý reprezentant, účastník MS 1970 a víťaz PVP v roku 1969 sa v piatok 28. decembra dožil významného životného jubilea 80 rokov. Rodák z turčianskej obce Mošovce má za sebou výbornú futbalovú kariéru.
Na Tehelné pole prišiel zo Žiliny v roku 1963, keď Dynamo vypadlo z najvyššej súťaže a on nechcel hrať v druhej lige. Slovan Bratislava mal vtedy dosť výborných obrancov, ale Šaňo sa konkurencie nebál, vedel, čo dokáže. Čoskoro si vedľa Popluhára vybojoval pevné miesto. Bol tiež vysoký, výborne stavaný, elegantný i húževnatý a nekompromisný v súbojoch. S Popluhárom a Plassom hrával aj v reprezentácii. V rokoch 1964 – 1970 nastúpil za ňu 26-krát. Za vrchol kariéry však považuje ročník 1968 – 1969, keď ako kapitán mužstva priviedol belasých k víťazstvu v PVP nad Barcelonou a zahral si v silnej skupine MS 1970 v Mexiku. Niekoľkokrát bol aj kapitánom čs. reprezentácie.
Stal sa prvým Slovákom, ktorý zdvihol nad hlavu cennú európsku futbalovú trofej na Štadióne svätého Jakuba v Bazileji bez dresu, iba v trenírkach. Bolo to v spomínanom roku1969, keď belasí triumfovali v Pohári víťazov pohárov nad FC Barcelona 3:2. O rok neskôr dostal povolenie pôsobiť v zahraničí a už sa z neho nevrátil. Stal sa emigrantom, jeho i manželku odsúdili na dva a pol roka väzenia. ,,Nemohli sme sa vrátiť, lebo by sme skončili v base,“ neustále pripomína. Žije v Bruseli, kde dnes v kruhu svojej rodiny oslávi veľké jubileum.
V mladších rokoch bol futbalovým nezbedníkom, búrlivákom či frajerom, no neskôr rozvážnym inteligentným hráčom s rešpektom okolia. V Slovane bol 7 rokov a už pred MS v Mexiku mu sľúbili, že bude môcť odísť do zahraničia. Vybral si Belgicko a RWD Molenbeek. Odišiel, dobre sa mu darilo, no ani netušil, že po dvoch rokoch skončí. Roztrhla sa mu totiž achilovka, nasledovali operácie, rehabilitácia, strata formy. Na vrchol sa už nedostal. Trénoval dorastencov i B-mužstvo Molenbeeku, ba bol trénerom aj v kolektíve Anderlechtu. Keď prišiel koniec dátumu povolenia, akosi sa pozabudol, oslavoval dlhšie než bolo únosné a s návratom nastali komplikácie, hrozili mu stíhaním. Rozhodli sa s manželkou aj s dvoma synmi, že ostanú v Bruseli ako emigranti. Z vyučeného zámočníka sa stal dekoratér a so starším synom začali podnikať, mladší išiel hrať futbal do Malagy. Nikdy sa nesťažoval, že by mu niečo chýbalo. Až po 23 rokoch sa odvážil prísť domov, do Žiliny a Bratislavy. Mesto takmer nepoznával, no priateľstvo so spoluhráčmi obnovil. Bolo o čom rozprávať i spomínať. Odvtedy prichádza často, fanúšikovia nezabudli. V ankete storočia ho zaradili medzi 25 najlepších.
K početným gratulantom sa dnešnému oslávencovi pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie!

Štadión na Tehelnom poli otvorí najslávnejšie slovenské derby

Autor: majka

Práce na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) finišujú. Presvedčili sa sa o tom počas kontrolného dňa v stredu 11. decembra. K dokončeniu štadióna na Tehelnom poli chýbajú už len detaily a v marci 2019 sa na ňom odohrá najslávnejšie slovenské derby ŠK Slovan Bratislava – Spartak Trnava.

Kedy si nový stánok vyskúša slovenská reprezentácia, je nateraz otázne, isté však je, že marcový duel kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko sa ešte odohrá v Trnave. ,,Národný tím tu môže hrať v podstate zajtra, ale existujú podmienky UEFA, ktoré hovoria o tom, že štadión musí byť nahlásený niekoľko mesiacov dopredu a musia tu prebehnúť prípravné zápasy, aby sa otestovala bezpečnostná pripravenosť. Ja si osobne myslím, že prvý zápas reprezentácie by sa mohol uskutočniť v prvej polovici budúceho roka a ten skutočne ostrý a veľmi dôležitý bude 6. septembra v kvalifikácii ME 2020 proti Chorvátsku,“ vraví investor a majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava Ivan Kmotrík.

Podľa slovenských noriem sa na Národnom futbalovom štadióne môže odohrať stretnutie za účasti divákov. Po ňom komisia UEFA schváli jeho používanie aj na medzinárodné stretnutia. Kapacita sa pohybuje 23-tisíc miest. Sedačky sa môžu posúvať a počet miest sa tak môže znížiť až na 18-tisíc. To znamená, že aj pri menšej návšteve bude hľadisko zaplnené. „Všetky základné veci sú hotové, možno potrebujeme dva-tri týždne na dotiahnutie detailov,“ pokračoval 59-ročný I. Kmotrík.

Stavba NFŠ sa začala 1. septembra 2016. Mala stáť 75,2 milióna eur. Štadión však bude o niečo drahší. „Podľa hlavného dodávateľa Strabagu sa objektívne zdvihli ceny niektorých vstupov, rástla cena betónu, železa, niektoré dodatky si vyžadovala UEFA. A zvýšila sa cena ľudského zdroja. Uvidíme, aký účet nám vo finále predloží Strabag. Ale teraz neviem ešte povedať presné čísla,“ vysvetlil I. Kmotrík.

ŠK Slovan hral ostatných deväť rokov na Pasienkoch, ktoré po poslednom zápase jesennej časti aktuálnej sezóny Fortuna ligy opustil. A-mužstvo síce na tomto štadióne nebude pôsobiť, ale „belasí“ by tu radi umiestnili mládežnícke mužstvá. ,,Dnes má Slovan Bratislava vybudovanú stopercentnú infraštruktúru, pribudlo osem ihrísk vrátane dvoch s umelou trávou a umelým osvetlením. Na Pasienkoch by sme preto radi zostali a mali by sme tam akýsi tréningový kemp. Mládež nás stojí približne milión eur ročne. Potrebujeme každý týždeň vypraviť niekoľko autobusov s hráčmi, trénermi aj lekármi na to, aby sme o niekoľko rokov mali k dispozícii odchovancov na úrovni zahraničných hráčov, ktorých máme aktuálne v kádri,“ vysvetlil I. Kmotrík.

Na novom stánku hráči Slovana Bratislava ešte netrénovali. ,,Ešte neprebehla finálna kolaudácia. Keď budú všetky veci dotiahnuté, tak verím tomu, že tu na jar pred prvým domácim zápasom hráči absolvujú nejaké tréningy, aby sa zžili s prostredím. Chceli by sme privítať na novom štadióne aj súpera zvučného mena, ktorý by ho slávnostne otvoril. Nebude to však jednoduché, pretože tieto veľké kluby majú nahustený program. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, nechcem však predbiehať,“ hovorí ďalej I. Kmotrík.

Isté je, že futbaloví fanúšikovia sa majú už teraz na čo tešiť. Moderný stánok bude pýchou slovenského futbalu a Bratislavy. Budú hrávať na ňom ŠK Slovan, reprezentácia Slovenska a otvorená je možnosť aj pre ďalšie kluby. ,,Slovan z historického hľadiska patrí na Tehelné pole, tam musí hrávať, lebo to píšu dejiny. Chceme teda urobiť všetko preto, aby sme do hľadiska pritiahli mužov, ženy, deti, jednoducho celé rodiny,“ dodal ešte I. Kmotrík. Štadión na Tehelnom poli spĺňa prísne kritériá UEFA štvrtej kategórie, vo viacerých oblastiach bude patriť k európskej špičke s modernými technológiami s prívlastkom naj. Má 42 skyboxov, jeden prezidentský, veľké tlačové stredisko, dobre vybavené šatne a sociálne zariadenia a tak je predpoklad, že o niekoľko rokov sa tu môže odohrať finále Európskej ligy, alebo Európskeho Superpohára.

Text a foto: Milan Valko

2019 bude rokom futbalových výročí

Autor: majka

Futbal na Slovensku bude mať v roku 2019 dôvod oslavovať. Práve 27. augusta 1939 v Bratislave nastúpilo Slovensko na svoj prvý medzištátny zápas proti Nemecku a vyhralo 2:0 (Góly: Arpáš, Luknár).

OFSFR pripravuje sprievodné podujatia a pevne veríme, že sa nám podarí odohrať priateľský zápas s prvým klubom vo futbalovej histórií FC Sheffield v Anglicku.  Predpokladaný termín futbalového stretnutia je máj 2019. Zápas 1. FC Sheffield – OFSFR 80 (osobnosti futbalu, fanklubáci) v Sheffielde.

Fotografia z roku 1857 – prvá fotografia Anglického futbalového mužstva

K najväčším oslavám bode patriť 100 rokov vzniku ŠK Slovan Bratislava a predovšetkým 21. mája uplynie polstoročie od víťazstva v PVP (Slovan Bratislava – FC Barcelona 3:2 Bazilej – Štadión sv. Jakuba). 


mužstvo Slovenska 1939

mužstvo fanklubu s reprezentatmi

skladba fanklubu – Veľa tých čo nechcú byť zlí

Reduta nabitá športovými legendami

Autor: majka

OFSFR – Bratislava

Oficiálny fanklub sa zúčastnil podujatia v bratislavskej Redute, kde športové legendy, (nielen futbalové) boli zastúpené vo veľkolepom počte. Fanklubáci s radosťou prijali a využili pozvanie organizátora Júliusa Šefčíka, mimochodom člena fanklubu, na príležitosť k fotografii hráčov Slovana Bratislava a zástupcov FC Barcelona a aj syna slovenskej futbalovej legendy, kvôli ktorej postavili Camp Nou – Ladislava Kubalu, ktorí sú na spoločnej fotografii. Hráči – víťazi PVP (Bazilej 1969) si vyslúžili od prítomných potlesk v stoji… 

Foto: Ľuboš Hlavena

Stanislav Jarábek oslávil 80 rokov

Autor: admin

V nedeľu 9. decembra 2018 sa dožila jedna z veľkých postáv trnavského futbalu, kapitán majstrovského Spartaka, ktorý ako prvý zodvihol nad hlavu krištáľový pohár po zisku prvého titulu v roku 1968 – Stanislav Jarábek – 80 rokov.

üRodák zo Suchej nad Parnou a tiež člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie v roku 1963 prevzal po ,,Capanovi“ Stachovi kapitánsku pásku a po ôsmich sezónach ju Šabla odovzdal svojmu kmotrovi a susedovi Jozefovi Adamcovi. So Spartakom získal tri tituly majstra Česko-Slovenska (1968, 1969 a 1971), Česko-Slovenský pohár 1967 (Sparta), Slovenský pohár 1971 (Slovan), na európskej scéne SEP 1967 (Dózsa Újpest), hral aj vo finále SEP 1968 (CZ Belehrad) a semifinále PEM 1969 (Ajax). V európskych pohároch (okrem SEP) nastúpil v trnavskom drese 19-krát (2x Lausanne Sport, 2x Torpedo Moskva, Steaua Bukurešť vonku, 2x Reipas Lahti, 2x AEK Atény, 2x Ajax Amsterdam, Hibernians Paola doma, 2x Galatasaray Istanbul, 2x Olympique Marseille, Hertha Berlín vonku, 2x FC Köln). Do streleckej listiny sa zapísal vo štvrťfinálovom súboji s AEK Atény (2:1) vedúcim gólom.

Do reprezentačného áčka ho nepustil Popluhár, za B mužstvo Česko-Slovenska zohral 13 stretnutí. Za olympijský celok , ktorý viedol ako kapitán na OH 1968 v Mexiku, nastúpil 11 ráz. Posledný ligový zápas za Spartak odohral na jar 1971 doma proti Slovanu, keď po výhre 1:0 získala Trnava tretí titul. Na záver bohatej aktívnej činnosti hral ešte dve sezóny (1971-73) vo Vítkoviciach.

Bohatá je aj jeho trénerská kariéra. Postupne viedol B mužstvo trnavského Spartaka, Žiar nad Hronom, Sereď, Senicu, Baník Ostrava, Nitru, Spartak Trnava (4 roky), Duklu Banská Bystrica, Slušovice, opäť Nitru, Kroměříž, Drnovice, Rimavskú Sobotu, Šaľu, znovu banskobystrickú Duklu a Slovan Bratislava. V Spartaku ako tréner bol víťazom Slovenského pohára 1986 (ZVL Žilina v Prievidzi) a Čs. pohára 1986 (Sparta Praha v Jelšave). Od konca jari 2001 bol opäť v Trnave vo funkcii športového riaditeľa, ale i trénera.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním stále stretávali na futbalových ihriskách.

Hrdlička s cenou Klubu fair-play SOV

Autor: admin

V rámci piatkového 55. valného zhromaždenia Slovenského olympijského výboru (VZ SOV) v Šamoríne si vybraní športovci prevzali výročné ocenenia fair-play za rok 2018. Cenu Klubu fair-play SOV za dlhodobé pôsobenie v športovom duchu si prevzal niekdajší futbalista Slovana Bratislava a dlhoročný tréner predovšetkým mládežníckych tímov Ivan Hrdlička a čerstvý člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.

Ivan Hrdlička je služobne najstarší „futbalový“ slovanista. V klube začínal ako 13-ročný a dodnes, hoci nedávno oslávil 75. narodeniny, pôsobí ako tréner žiakov, ktorých ovplyvňuje hráčsky aj ľudsky. Vyštudovaný inžinier ekonóm, hoci trénersky pôsobil aj pri tímoch mužov, sa celé desaťročia venuje predovšetkým trénovaniu mládeže – teraz žiackej, predtým dorasteneckej. Ako hráč patril medzi najlepších v Československu. V belasých farbách Slovana Bratislava vynikajúci stredopoliar počas 10 sezón v A mužstve prispel k historickému triumfu v Pohári víťazov pohárov 1969, a o rok neskôr aj k zisku majstrovského titulu. Vo vte dy mimor iadne silnej domácej konkurencii sa prebojoval aj do československej reprezentácie, v ktorej odohral 17 zápasov a strelil 2 góly. Zúčastnil sa na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku a zahral si aj proti Brazílii na slávnej Maracane. Na trávniku patril medzi najslušnejších, veľmi príkladne si počína aj v dlhoročnej záslužnej trénerskej práci.

foto: www.olympic.sk

Na úvod ešte v Trnave a následne Cardiff a Baku

Autor: majka

OFSFR

Slovenská reprezentácia odohrá najbližšie kvalifikačný zápas s Maďarskom v Trnave (štvrtok 21.03.2019) a rovnako prípadný domáci priateľský zápas v júnovom termíne pred zápasom v Baku utorok 11.06.2019.

OFSFR odporúča spoločný výlet pre členov do Cardiffu v predpokladanej cene 350€. Termín 23.-25. marec 2019

Letenka, 2x ubytovanie, transfery a vstupenka – Fakultatívne: mestá Bath a Oxford.

Do Cardiffu, Bristolu je letecké spojenie z Viedne, Krakova, Budapešti aj Prahy.

Azerbajdžan – predpokladaná cena zájazdu je 500€ – Letenka, 2-3x ubytovanie, víza, vstupenka. Čakáme ešte na partnerskú CK s cenovými ponukami.

K vízam je potrebné:

Platnosť na 3 mesiace od Vami zadaného dátumu s max. dĺžkou pobytu na 30 dní s 1 vstupom

  1. Scan pasu (platný 6 mesiacov po skončení platnosti víz)
    2.      Zamestnanie  (stačí oblasť, v ktorej pracujete)
    3.      Adresa trvalého pobytu
    4.      Dátum, od ktorého budú víza platné
    5.      Adresa pobytu v Azerbajdžane
    6.      Navštívili ste v minulosti Náhorný Karabach bez oficiálneho povolenia Azerbajdžanskej republiky?

Zároveň pripravujeme na pondelok 10.06.2019 spoločný program pre fanklubákov v Baku.

Momentálne je najlacnejšia ponuka leteniek z Budapešti cca 150€.

Fanklub SVK

 

Koho si želáme do skupiny vieme – realitu spoznáme v nedeľu v Dubline je žreb kvalifikácie ME 2020

Autor: majka

OFSFR – fanklubáci  si jednoznačne želajú v kvalifikácií Island…Krajina, ktorá je zaujímavá krásou prírody, kultúrou a určite jedným z najprogresívnejším rastom futbalu. Skvelé – fanúšikovia, odhodlanie, nevzdávanie – návšteva krásnej krajiny je a by bola bonusom.  Inak sa slovenskí fanúšikovia zhodujú…Cestovateľsky, ale aj futbalovo sú výzvou aj Faerské ostrovy, alebo Gruzínsko…

 

Podľa košov…Poľsko – Rakúsko – Estónsko – Gibraltár – San Maríno v prípade šesť člennej skupiny.

 

( anketa denníka SME – koho si želáte do skupiny so Slovenskom?)

 

V kongresovom centre v írskom Dubline sa v nedeľu 2. decembra so začiatkom o 12.00 h SEČ uskutoční žreb kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020. Rozdelenie do výkonnostných košov určili výsledky jednotlivých mužstiev v novovzniknutej súťaži – európskej Lige národov 2018/2019.
Futbalisti Slovenska v 1. skupine B-divízie LN skončili na poslednom 3. mieste, čo pre nich znamenalo nielen zostup do „céčka“ novej kontinentálnej súťaže, ale tiež nasadenie v 3. koši pri spomenutom nedeľňajšom poludňajšom žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov – tých z 1. a 2. koša.

„Berieme to ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. My však máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil český kouč reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Do írskej metropoly odcestuje aj päťčlenná oficiálna delegácia Slovenského futbalového zväzu – prezident SFZ Ján Kováčik, generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, viceprezident pre štátnu reprezentáciu a medzinárodné vzťahy Karol Belaník, spomenutý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Pavel Hapal a riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa SFZ Monika Jurigová.

V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. V druhom koši je napríklad štvornásobný svetový šampión Nemecko, štvrťfinalisti tohtoročných MS Švédsko a Rusko, „bronzový“ tím z ME 2016 Wales či nedávni súperi Slovenska v skupinovej časti Ligy národov – Ukrajina a Česko. Z jednotlivých osudí vyžrebujú dovedna 55 reprezentačných mužstiev, premiéru v kvalifikácii o postup na kontinentálny šampionát zažije Kosovo.

Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja Ligy národov (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii LN 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.

Na organizácii najbližšieho šampionátu na „starom kontinente“ bude participovať dovedna dvanásť krajín – Anglicko, Azerbajdžan, Dánsko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko, Rusko, Škótsko, Španielsko a Taliansko. Európska futbalová únia (UEFA) zvolila tento model s tuctom organizátorských krajín po celom kontinente pri príležitosti 60. výročia od momentu, kedy sa uskutočnili premiérové ME. Aby sa na turnaj mali možnosť prebojovať všetky organizátorské krajiny, v jednotlivých eliminačných skupinách sa môžu ocitnúť maximálne dve z nich. UEFA bude pri nedeľňajšom žrebe brať do úvahy aj niekoľko politických, poveternostných a geografický ch obmedzení.

Kvalifikačné zápasy o postup na ME 2020 sa uskutočnia v priebehu budúceho roka, a to v marcovom, júnovom, septembrovom, októbrovom a novembrovom asociačnom termíne.

Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:

1. kôš: Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko
2. kôš: Nemecko, Island, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Dánsko, Švédsko, Rusko, Rakúsko, Wales, Česko
3. kôš: Slovensko, Turecko, Írsko, Severné Írsko, Škótsko, Nórsko, Srbsko, Fínsko, Bulharsko, Izrael
4. kôš: Maďarsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Litva, Gruzínsko
5. kôš: Macedónsko, Kosovo, Bielorusko, Luxembursko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Moldavsko, Gibraltár, Faerské ostrovy
6. kôš: Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, San Maríno

Termíny kvalifikačných zápasov:

1. hrací deň: 21. – 23. marca 2019
2. hrací deň: 24. – 26. marca 2019
3. hrací deň: 7. – 8. júna 2019
4. hrací deň: 10. – 11. júna 2019
5. hrací deň: 5. – 7. septembra 2019
6. hrací deň: 8. – 10. septembra 2019
7. hrací deň: 10. – 12. októbra 2019
8. hrací deň: 13. – 15. októbra 2019
9. hrací deň: 14. – 16. novembra 2019
10. hrací deň: 17. – 19. novembra 2019

Termíny turnajov play-off jednotlivých divízii Ligy národov 2018/2019:

Žreb play-off: 22. novembra 2019
Semifinále: 26. – 28. marca 2020
Finále: 29. – 31. marca 2020

Legendárny Panenka oslávi 70 rokov

Autor: admin

Bývalý československý futbalový reprezentant Antonín Panenka bude mať v nedeľu 2. decembra 70 rokov. Do futbalovej histórie sa zapísal hlavne vďaka originálne kopnutej a zároveň rozhodujúcej jedenástky z finále majstrovstiev Európy (ME) v Belehrade v roku 1976.

V nezabudnuteľnom finále sa výber Československej socialistickej republiky (ČSSR) nabitý prevažne hráčmi bratislavského Slovana postavil proti silnej reprezentácii vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Belehradské finále sa po remízovom výsledku 2:2 a bezgólovom predĺžení dostalo až k penaltovému rozstrelu. Do ôsmeho pokusu všetci aktéri jedenástky premenili. Prvý zaváhal až Nemec Ulli Hoeness, po ktorom nasledoval kanonier Bohemiansu Praha Antonín Panenka. Ten svojou strelou do stredu bránky prekonal bezmocného a očividne šokovaného brankára Seppa Maiera a Československo sa tešilo z titulu európskych šampiónov.

Antonín Panenka sa narodil 2. decembra 1948 v Prahe. Patril k odchovancom Bohemiansu Praha (dnes Bohemians Praha 1905), ktorého zeleno-biely dres si obliekal od žiackych rokov. Na seniorské prvoligové trávniky za pražských „klokanov“ nastúpil v 19 rokoch. Farby materského klubu v najvyššej futbalovej súťaži vtedajšieho Československa hájil v rokoch 1967-1981 a ako stredopoliar strelil 76 gólov. Celkovo v reprezentačnom drese odohral 59 zápasov a strelil 17 gólov.

Legendárny exekútor belehradskej finálovej penalty zanechal nezabudnuteľnú stopu aj v Rakúsku. V rokoch 1981-1985 totiž hrával za renomovaný Rapid Viedeň. So slávnym rakúskym klubom získal dva ligové tituly v najvyššej rakúskej futbalovej súťaži a v roku 1985 sa s Rapidom prebojoval až do finále Pohára víťazov pohárov (PVP), v ktorom však Viedenčania podľahli 1:3 anglickému Evertonu.

Po návrate do vlasti pôsobil niekoľko rokov ako asistent trénera a funkcionár Bohemiansu Praha. V súčasnosti zastáva post prezidenta Bohemiansu Praha 1905. V roku 2008 ocenili Panenku Cenou Václava Jíry. Tá sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj českého futbalu. Je tiež nositeľom českého štátneho vyznamenania – Medaily Za zásluhy I. stupňa, ktoré mu udelil v roku 2008 vtedajší český prezident Václav Klaus.

Antoním Panenka bol hosťom fanklubu v tomto roku v trnavskom hoteli Phoenix pred medzištátnym zápasom Slovensko – Holandsko a už neraz sa vyjadril, že na Slovensko vždy veľmi rád príde a že má k nemu vrúcny vzťah.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním znova na nejakej akcii stretli!

Foto: Anton Holienčin

Ivan Hrdlička vybral 11 reprezentantov na živé losovanie kvalifikácie

Autor: majka

OFSFR Bratislava

Oficiálny fanklub pripravuje malú oslavu pri príležitosti životného jubilea a zároveň na živo reakcie z losovania kvalifikácie na ME 2020. Ivan Hrdlička nominoval 11 reprezentantov na prvú adventnú nedeľu…

Mená sú prekvapením pre členov…, ale, že to budú mená veľkých a asi aj najväčších úspechov ČSR a Slovenska netreba pochybovať.

(členovia fanklubu môžu a budú pritom…)

Fanklub SVK

Dominika Škorvánková s fanklubom na Vianočných trhoch

Autor: majka

Mníchov – Bayern Rivvis

Členovia fanklubu sa zúčastnili zápasu Ligy majstrov FC Bayern Mníchov – Benfica Lisabon (výsledok 5 : 1).

Svojou účasťou podporila aj kapitánka reprezentácie Slovenska a hráčka FC Bayern Mníchov Dominika Škorvánková.

Vianočným balíčkom fanklub podporil klub FC Bayern Mníchov.

Dominika si s fanklubákmi vyskúšala kvalitu punču a následne sme jej ukázali fanúšikovské miesto na prípravu pred zápasom: miestny Hofbräuhaus. Pivo síce neokoštovala, avšak bavorské koleno malo u nej premiéru rovnako ako návšteva spomínaného svetoznámeho hostinca. Dominike veľmi pekne ďakujeme za podporu.

Jozef Chocholouš oslávil 70 rokov

Autor: majka

Slovensko malo v minulosti niekoľkých výborných rozhodcov s vysokým medzinárodným kreditom a jedným z nich určite bol Jozef Chocholouš, ktorý oslávil v utorok 27. novembra životné jubileum 70 rokov. Pozoruhodné je, že vo futbalovom hnutí pôsobil ako hráč, tréner, rozhodca, delegát zväzu a funkcionár celkom 58 rokov.
Bratislavský rodák celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.
Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).
V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním stále stretávali na futbalových ihriskách.
Foto: facebook

Slovensko je v 3. koši, môže naraziť aj na velikánov

Autor: majka

Po utorňajších posledných zápasoch skupinovej časti európskej futbalovej Ligy národov 2018/2019 je definitívne známe zloženie košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020, ktorý sa uskutoční v nedeľu 2. decembra v írskom Dubline. Rozdelenie do jednotlivých košov určili práve výsledky jednotlivých mužstiev v tejto novovzniknutej súťaži.
Keďže Slováci skončili v 1. skupine B-divízie až na poslednom 3. mieste, znamená to pre nich nielen zostup do „céčka“ LN, ale taktiež nasadenie v 3. koši pri žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov, tých z 1. a 2. koša. To môže značne skomplikovať cestu na ME 2020. Paradoxne posledný zápas na ME hralo Slovensko s Nemeckom, ktoré nám môže byť nalosované z druhého koša, čo je samozrejme atraktívny súper, ale nie do kvalifikačnej skupiny a zrejme obidve strany si asi prajú schodnejšieho súpera.

,,Sme sklamaní, že po prehre v Česku sa nám nepodarilo obhájiť druhý kôš. Berieme to však ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. Ale my máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil tréner reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. Práve utorňajšia remíza Poliakov v Portugalsku (1:1) definitívne odsunula „iba“ do 2. koša štvornásobného majstra sveta Nemecko. Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja LN (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. ,,Nemecko je vo výkonnostnom a hernom kŕči už od majstrovstiev sveta v Rusku. Je to však obrovská futbalová krajina s veľkým množstvom skvelých hráčov. Podľa mňa je to len ich krátky výpadok. To však znamená, že skupina, do ktorej príde Nemecko z druhého koša, bude veľmi náročná,“ dodal Hapal.
Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii Ligy národov 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.

Najvyššie nasadení pre los budú víťazi skupín prvej ligy, teda Anglicko, Holandsko, Portugalsko a Švajčiarsko. Tých čaká v júni záverečné final four, pri losovaní tak budú automaticky nalosovaní do kvalifikačných skupín A, B, C, D, ktoré budú mať iba päť účastníkov a na finalistu tak bude čakať iba osem kvalifikačných zápasov, aby sa mohli venovať Final Four.
V prvom koši tak bude ostatných šesť najlepších z /A/ koša, ktorí budú nalosovaní do ďalších šiestich z desiatych  kvalifikačných skupín.
Ďalších desať najlepších ide do druhého koša a tak ďalej až po šiesty kôš, v ktorom je päť najhorších z 55 účastníkov Ligy národov, a to San Marino, Malta, Andorra, Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Títo budú nalosovaní do kvalifikačných skupín F, G, H, I, J o celkovom počte šiestich účastníkoch.

Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:
1. kôš: Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko
2. kôš: Nemecko, Island, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Dánsko, Švédsko, Rusko, Rakúsko, Wales, Česko
3. kôš: Slovensko, Turecko, Írsko, Severné Írsko, Škótsko, Nórsko, Srbsko, Fínsko, Bulharsko, Izrael
4. kôš: Maďarsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Litva, Gruzínsko
5. kôš: Macedónsko, Kosovo, Bielorusko, Luxembursko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Moldavsko, Gibraltár, Faerské ostrovy
6. kôš: Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, San Maríno

OFSFR pripravuje pre svojich členov spoločný obed a sledovanie losovania spoločne s legendami futbalu. Miesto podľa interných informácií fanklubu.

Scenáre sú rôzne lepšie i keď menej atraktívne – Poľsko, Bosna a Hercegovina, Estónsko, Gibraltár a San Maríno.

Horšie…Anglicko, Nemecko, Grécko, Kosovo…menej zápasov s veľmi silnými súpermi a možným neželaným pádom.

V nedeľu 2.12. 2018 budeme múdrejší a pripravujeme reakcie známych osobností, ale aj fanklubákov ihneď po žrebe.

Foto: archív ME 2016 vo Francúzsku./ Zopakuje Slovensko radostnú cestu tentokrát po celej Európe na ME?

Podporili Mariána Čišovského…

Autor: majka

Vydražené dresy kapitánov prevzali obaja členovia fanklubu. Podporili sumou takmer 70000 korún. Výťažok ide na pomoc pacientom s ALS. Richard Hamšík prevzal dres za syna Mareka a Petr Švonc si síce veľmi prial dres Martina Škrtela, tam však mal prisilného súpera…Ďakujeme aktívnym členom a Petrovi ešte raz za podujatie v Prahe pre fanklubákov…

Weiss koniec v reprezentácii neľutuje, otec ho akceptuje

Autor: majka

Slovenský futbalový reprezentant Vladimír Weiss neľutuje svoje rozhodnutie skončiť v reprezentácii pod vedením trénera Pavla Hapala. Pre portál šport24.sk uviedol, že jeho rozhodnutie spoluhráči i otec Vladimír Weiss starší pochopili.

Weiss pod vedením nového trénera Hapala zostal v novembrových dueloch Ligy národov UEFA proti Ukrajine (4:1) a Česku (0:1) len na lavičke náhradníkov. Keď sa na ihrisko nedostal ani pri treťom striedaní v súboji v pražskom Edene, zamieril počas stretnutia do šatne. ,,Zo strany trénera Hapala som mal indície byť jednou z opôr reprezentácie spolu s Hamšíkom a Škrtelom. To bola pre mňa jedna z najväčších motivácií pokračovať. Osobne si myslím, že v reprezentácii som nepovedal posledné slovo, no pod trénerom Hapalom hrať nebudem, keďže z jeho strany nepociťujem žiadnu dôveru a rešpekt voči mne,“ povedal Weiss pre šport24.sk. ,,Samozrejme mi je ľúto, že momentálne nebudem v reprezentácii najmä kvôli atmosfére a vzťahom medzi hráčmi. Vždy som sa na zrazy tešil a určite mi bude chýbať. Je to rozhodnutie, ktoré neľutujem.“

Dvadsaťosemročný krídelník katarského klubu Al Gharafa informoval o svojom rozhodnutí aj otca, ktorý v súčasnosti trénuje reprezentáciu Gruzínska. Do Kataru prestúpil slovenský futbalista v roku 2014, tento krok vyvolal polemiku aj u Hapalovho predchodcu Jána Kozáka. Weiss mal podľa neho zostať v Európe. ,,S trénerom Kozákom som nemal žiadne problémy a na zrazy som prišiel vždy na 100% pripravený. V Katare som momentálne s rodinou spokojný a moju budúcnosť nateraz neriešim. S otcom som si to hneď po zápase vydiskutoval. Neteší ho to, ale ako moja najväčšia opora ma plne akceptuje,“ dodal.

Weiss patril medzi sedmičku hráčov, ktorí po októbrovom zápase Ligy národov s Českom porušili životosprávu. ,,Názory ľudí ja osobne neovplyvním. Na ihrisku sa vždy snažím nechať maximum a myslím si, že ten, kto futbalu rozumie, to vidí.“ povedal Weiss.

Ivan Hrdlička oslávil 75 rokov

Autor: majka

Jeden z najlepších futbalistov slovenskej a československej histórie Ivan Hrdlička v utorok 20. novembra oslávil 75 rokov. V najúspešnejšom slovenskom klube ŠK Slovan Bratislava vyoral hlbokú brázdu. Neskôr hrával za Zbrojovku Brno, odkiaľ odišiel po sezóne 1974/75 do Petržalky, kde aj zakončil úspešnú kariéru.

Už ako žiak začínal v belasom a keď mal 19 rokov, stal sa jednou z opôr A-mužstva. Stredopoliar s obrovským prehľadom, výbornou technikou a inteligenciou. Je držiteľom majstrovského titulu z roku 1970 a víťaz niekdajšieho Pohára víťaza pohárov z roku 1969 po triumfe nad slávnou CF Barcelona, ktorú belasí zdolali 3:2. Za Slovan odohral 10 ligových sezón, odohral 315 ligových zápasov, v reprezentačnom drese hrával v rokoch 1964 – 1971 a odohral za ňu 17 zápasov. Hral na majstrovstvách sveta v Mexiku v roku 1970.

V súčasnosti vychováva belasé talenty v kategórii prípraviek, jeho rukami prešlo veľa ligových hráčov a aj reprezentantov. Ivan Hrdlička sa tiež zúčastňuje na rôznych akciách oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. V októbri bol súčasťou veľkej fanzóny pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k narodeninám želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a pracovných úspechov!

Zopakuje sa v Edene čo na Letnej? „MY SME TU DOMA!“

Autor: majka

Veľa fanúšikov pozná, používame ho a berieme ho za svoj…

Viete však ako vznikol? 1.4.2009 hral výber Vladimíra Weissa v Prahe o postup na MS do JAR.

Moderátor vyzval a hecoval domácich fanúšikov k podpore domáceho mužstva a ako to už býva nastal presný opak.

Nechtiac vyburcoval opačný tábor fanúšikov jasnou odpoveďou… nech je zjavné kto je tu doma? …

Foto: Miloš Kopča

Fanklub ešte síce neexistoval no však na fotkách sú terajší fanklubáci…Rak, Zubák, Táborský, Kopča, Galbička…

Krásny 1. apríl po vysokej prehre na Wembley…Prešli sme pamiatky Prahy vrátane dvoch kde sme sa symbolicky snažili o podporu…Pražské Jezulátko a socha Panny Márie na Strahove. Len málo ľudí vie prečo je otočená chrbtom k mestu…rok 1918 presnejšie 3. novembra  zboril dav Mariánsky stĺp a doteraz sa nenašla ochota ho obnoviť hoci bol mylne považovaný za symbol nechceného režimu. Bol postavený ako poďakovanie za ochranu Prahy počas vojny…

Niekedy chcené a myslené sa môže otočiť tam kam to vôbec nemalo smerovať…život býva taký a nás Slovákov toto dôležité víťazstvo nasmerovalo do Juhoafrickej republiky…ĎAKUJEME!

Naopak my by sme nemali zabudnúť na hráčov a poďakovať  prvý gól Šesták,  či druhý Jendrišek…a samozrejme výkon celého mužstva.

Zostava Slovenska: Mucha, Pekarík, Škrtel, Ďurica, Zábavník, Štrba, Karhan, Šesták, Hamšík, Jendrišek, Hološko / Stoch, Sapara, Vittek.

Futbalový turnaj fanklubov ovládla mužstvo spoza Moravy

Autor: majka

OFSFR – Futbalový turnaj štadión Lokomotívy Trnava 16.11.2018

Výsledky:

Ukrajina – Česká republika 0:3 (0:1)

Slovensko – Ukrajina 1:0 (1:0) Malovec Radovan

Česká republika – Slovensko 3:2 (1:1) Marek Mačica, Tomáš Ondrášik

Zostava Slovenského fanklubu: Roman Jamrich, Marek Mačica, Kristián Mačica, Jakub Ondrášik, Radovan Malovec, Pavel Príkopa, Matúš Vavrinec, Matej Mišík, Ivan Matyáš, Tomáš Ondrášik, Filip Mišík, Ervin Miština a mužstvo za reprezentantov doplnil Ján Luža / vedúci mužstva Vladimír Ekhardt

1.Česká republika

2. Slovensko

3. Ukrajina

Fanklub ďakujeme FK Lokomotíva Trnava (osobitne pánovi Moravčíkovi) za poskytnutie zázemia a všetku príkladnú starostlivosť. Bez nároku na akýkoľvek honorár!

Deti z detského sanatória roztancovali Ďuryho !

Autor: majka

Fanklubáci zo Slovenska a Ukrajiny v rámci charitatívneho dňa pred zápasom v Trnave Slovensko – Ukrajina prispeli deťom.

Navštívili detičky a priniesli to čo potrebujú k svojmu životu v sanatóriu. Deti boli úžasné tancovali, spievali pripravili si darčeky  a vlastnú tvorbu…

Čo viac dodať…Bolo to skvelé! Ďakujeme

Program fanklubu pred zápasom s Ukrajinou

Autor: majka

16.11.2018 piatok Stretnutie fanklubov CZE UKR SVK

9:50 Hotel Spectrum zraz UKR SVK
10:00-11:00 Návšteva  – Detské sanatórium v Trnave Prednádražie – charitatívna časť . Maskot Ďury
11:00 Zraz na futbalový turnaj  – ulica Juraja Slottu Areál Lokomotívy Trnava
11:30-14:00 Futbalový turnaj Ihrisko Lokomotívy Trnava – umelá tráva 7+1 hráčov. 2x20min.
11:30 CZE – UKR
12:25 SVK – CZE
13:20 UKR – SVK

Vedúci mužstva a nehrajúci kapitán: Vladimír Ekhardt

Reprezentanti: Luža Ján

Rozhodcovia Vladimír Randa a Roman Podhradský

15:00-17:00 pivo a jedlo za vlastné-:) Hotel Phoenix UKR SVK CZE

17:00-18:00 odovzdávanie vstupeniek na zápas/príchod do fanzóny.

Uzavretá spoločnosť – na základe vstupeniek do fanzóny.

18:00-19:30 fanzóna  – Hostia Jozef Barmoš,  Ján Kapko, Ján Luža, Vladimír Ekhardt, Michal Zeman.
Hostia z Ukrajiny – dve výrazné osobnosti ME 1988 striebro ZSSR Oleg Protasov a Anatoliy Demyanenko.
Karty zberateľské… Jozef Barmoš,  Martin Jakubko iba podpisovanie kariet podľa časovej dostupnosti.

Fanklub SVK

Foto: prílet do Bratislavy / RTA

Takto to bolo: TJ Slovan Veľké Orvište I.

Autor: majka

TJ Slovan Veľké Orvište – klub, akých bolo na Slovensku tisíce. Dve hrdzavé bránky, chodník cez ihrisko do susedných Bašoviec, alebo futbalové kabíny z družstevných kvádrov v akcii Z. Klub vznikol v roku 1928 avšak prvý zápas odohral až 11.05.1933 na už neexistujúcom ihrisku na Záhumní, ktoré je v súčasnosti zaplavené rybníkom. Terajšie Ihrisko za kostolom je z roku 1951. TJ vyhral svoju súťaž v sezóne 1954/1955 a mal celý rad skutočných zanietencov a funkcionárov, či vlastný autobus RTO 706. Skutočný obrat nastal až po zmene režimu – teda po roku 1990. Futbalový progres rástol, vydal vlastné CD / napr. Elán, Team, Budvarka, Moravanka, Slniečko so skladbou Fodbalistická s textom o Veľkom Orvišti a videoklipom a predovšetkým hymnou (11 apoštolov) od skupiny 2PM svojho času označenú za jednu z najlepších z klubových na Slovensku, či vlastnú knižnú publikáciu, zlepšil kvalitu ihriska a zázemia, ale bohužiaľ aj zažil svoj koniec namiesto svojej 90-tky. Jednu pikošku k tomu. V roku 2004 mal v Bratislave reklamnú električku – na dedinský klub úsmevné. S pozvánkou na ME do Portugalska. Zástupcu odchovancov medzi reprezentantmi Vladimír Bechera – Slovan Bratislava – ČSSR olympijský výber. Matúš Kunik – FC Nitra – reprezentant SVK do 15 a 17 rokov. Zopár hodových štartov má aj Filip Hološko, avšak iba ako obyvateľ Veľkého Orvišťa.

Roman Táborský  – Peter Zeman – Ľudovít Líška – Ladislav Šimurka – Rastislav Kostka –  Róbert Čapla – Miloš Kopča – Igor Šramka – Ondrej Trnovský – Anton Jankovič. Čo majú spoločné?

Roman Táborský, Peter Zeman, Ladislav Šimurka a aj Rastislav Kostka obliekali dres TJ Slovan Veľké Orvište. Ľudovít Líška bol funkcionárom klubu a Róbert Čapla pripravoval bulletiny, rozhovor s hráčmi pre TJ Slovan.

Klub jednoducho ak chcel rásť musel zháňať peniaze a keďže všetkých nás bavilo cestovať za športom FC Bayern, ME vo futbale 2000 či reprezentácia.

V tom čase bolo veľmi málo športových CK a kto chcel ísť tak sa musel starať sám. Jednoducho slovo dalo slovo a išli sme kam sme chceli. Avšak bolo treba začať so stavbou kabín TJ a to nás naštartovalo. Na projekty kabín sme zarobili zájazdom na MS v hokeji v Čechách v Ostrave (Zeman – Táborský). Na Bayern sme išli prvý krát autobusom 8.5.2004. No zájazd do Portugalska už, taký úspech nemal avšak tu prišli nové obzory a priatelia. Miloš Kopča, Igor Šramka, či Anton Jankovič. Portugalsko bolo síce nakoniec parádne, ale výborné zápasy a vynikajúca cena v spolupráci s CK Awertour nebola zárukou predaja, pretože českým fanúšikom bol zájazd podozrivo lacný a bolo to v čase krachu CK v Čechách. Slováci v tom čase ešte veľmi za športom necestovali.

Foto: Anton Holienčin – Orvišťania (Hološko-Kunik)

 

Korenčiová je v AC Miláno brankárskou jednotkou

Autor: majka

V lete tohto roka zaujal futbalových fanúšikov pod Tatrami prestup slovenskej brankárky Márie Korenčiovej do AC Miláno. Sympatická Bratislavská rodáčka sa s vedením talianskeho klubu dohodla na ročnej zmluve. Ako to v takomto veľkoklube funguje, sme sa s 29-ročnou brankárkou rozprávali.

o Do AC Miláno ste prichádzali s určitými ambíciami a predstavami. Boli prvé mesiace v klube pre vás náročné?
– Určite som išla do AC Miláno s nejakými očakávaniami, ale hlavne si treba uvedomiť, že prestúpila som do novovzniknutého klubu a inej krajiny. Mojimi ambíciami bolo presadiť sa, hlavne hrávať a nájsť si miesto v kvalitnom kádri. Isteže, prvé mesiace boli náročné, lebo všetky hráčky sme sa navzájom spoznávali, takisto aj realizačný tím. Klub si pred novou sezónou dal vysoké ciele a som rada, že ich zatiaľ vcelku napĺňame.

o Aký dojem máte z klubu a mesta?
– Z klubu mám veľmi dobré pocity, je veľký po všetkých stránkach, napriek tomu, že iba nedávno vznikol všetci k svojim povinnostiam pristupujú na vysokej profesionálnej úrovni. Miláno je krásne mesto, na každom kroku cítiť, že Taliansko je futbalová krajina a ľudia najpopulárnejším športom na svete veľmi žijú.

o Ide o váš piaty zahraničný angažmán, v ktorom klube ste sa najlepšie cítili a v ktorom sa vám najviac darilo?
– V každom klube a v krajine som si našla niečo, čo sa mi páčilo a čo mi vytvorilo pohodu mimo domova. Najväčšiu pohodu som mala vo Švajčiarsku, v klube FC Neunkirch. Prestúpila som tam z nemeckej ligy a švajčiarska najvyššia súťaž bola predsa len troška na nižšej úrovni. Hralo sa tam pomalšie, čo mi celkom vyhovovalo a mala som tam jednoznačnú pozíciu brankárskej jednotky. Po prestupe do Nemecka či Talianska som nevedela, ako to so mnou bude.

o Zaujímavé je, že ženské mužstvo AC Miláno vzniklo iba v tomto roku. Predstavte nám ho a ako sa vám darí na novom pôsobisku?
– AC Miláno si zobralo pod krídla ženský klub až na túto sezónu. Je to teraz taký nový trend zakladania klubov s veľkou históriou. Či je to už v Taliansku, alebo v Anglicku, kde tiež vznikol ženský klub Manchester United. V minulom ročníku taliansku ligu pri svojej premiére vyhral Juventus Turín, teraz si dobré meno robí aj v Lige majstrov. AC Miláno najviac hráčok, okolo osem získalo z Brescie, ktorá v minulej sezóne skončila druhá. Od nej prebralo aj licenciu, aby mohlo hrať hneď najvyššiu súťaž. Ďalšie hráčky prišli z iných talianskych klubov a káder doplnili legionárky. Sú v ňom Slovenka, Brazílčanka, Portugalčanka, Fínka, Chorvátka a ešte sa čaká na príchod útočn í čky z Kolumbie. Hráme rovnako ako muži v Sérii A, po 6. kolách sme z dvanástich účastníkov na prvom mieste. Doteraz sme vyhrali päť razy, raz sme remizovali a v nedeľu sme doma zdolali Juventus 3:0. Som spokojná, lebo od prvého majstrovského zápasu som v bráne, dúfam, že to takto bude pokračovať.

o Predpokladáme, že v takom veľkoklube iste máte dobré podmienky na celkovú prípravu?
– Hlavne po materiálnej stránke je klub veľmi dobre zabezpečený. Trénujeme a hrávame zápasy v mládežníckom centre, kde sú kvalitné ihriská, celkové zázemie je ozaj na vysokej úrovni. Samozrejme, s finančnými podmienkami sa s mužmi, alebo s inými krajinami nemôžeme porovnávať. Taliansko sa v ženskom futbale iba snaží dostať tiež na najvyššiu úroveň, či už platovú, alebo výkonnostnú. My si svojich fanúšikov stále iba hľadáme, chce to čas, aby začali chodiť aj na naše zápasy.

o O brankároch sa hovorí, že čím sú starší, tým sú lepší. Platí to aj v ženskom futbale?
– Myslím si, že toto platí takmer pre každý kolektívny šport. Čím je brankárka staršia, skúsenejšia, vyhratejšia, má väčší pokoj v bráne a prehľad, tým je cennejšia pre mužstvo.

Škorvánková má za sebou úspešný rok, Mníchov ju doslova očaril

Autor: majka

Dominika Škorvánková, hráčka slávneho FC Bayern Mníchov pôsobí v bundeslige, v jednej z najlepších líg Európy. Rodáčka z Dunajskej Lužnej je v 27 rokoch aj kapitánkou slovenskej ženskej reprezentácie. So sedemnásobnou držiteľkou ocenenia pre najlepšiu futbalistku Slovenska sme sa porozprávali na aktuálne témy.

Kalendárny rok 2018 sa blíži ku koncu, aký bol z vášho pohľadu na klubovej a reprezentačnej úrovni?
V klube mám za sebou úspešný rok, lebo sme v bundeslige skončili na druhom mieste za majstrovským Wolfsburgom a prebojovali sme sa do finále národného pohára. Takže kvalifikovali sme sa do tohto ročníka Ligy majstrov, kde sme už postúpili do štvrťfinále a v piatok na žrebovaní sa dozvieme meno nášho ďalšieho súpera. V Bundeslige sme znova na druhom mieste, zatiaľ sme prehrali iba s Wolfsburgom. Na reprezentačnej úrovni nám nevyšla kvalifikácia MS 2019. Musíme urobiť všetko preto, aby nová kvalifikácia ME bola z našej strany oveľa lepšia.

Povedzte nám niečo bližšie o Bayerne Mníchov, aké hráčky ho tvoria a koľko máte legionárok?
Bayern Mníchov sa skladá z domácich reprezentantiek, ktorých je v mužstve okolo desať, ale máme aj dosť legionárok. Okrem mňa v tíme je Češka, Srbka, Američanka, dve Holanďanky, myslím si, že je to dobrá a vyvážená zmes kvalitných hráčok. Cieľom klubu je hlavne udržať doma najlepšie nemecké hráčky.

Chodievate aj na zápasy A-mužstva Bayernu a stretli ste sa už s nejakými veľkými hviezdami tohto slávneho klubu?
Na áčko sa môžem chodiť pozrieť vždy, ak nehráme v ten víkend, čo však veľmi nebýva pravidlom. Dostaneme jeden lístok, vlani som sa bola na príťažlivom zápase Ligy majstrov Bayern – Real Madrid. Bol to pre mňa veľký zážitok, lebo mám rada aj kráľovský klub z Madridu a tento súboj som si veľmi užila. S hráčmi Bayernu sa veľmi nestretávame, lebo sa pripravujeme v novom tréningovom centre v Campuse. Stretla som sa však s Jamesom Rodriguezom, obidvaja sme totiž niečo vybavovali na jednom úrade. Najskôr by sme sa všetci stretli vtedy, keby sme obidvaja vyhrali pohár pre majstra a na námestí by sme ho oslávili.

Kde a pred akou kulisou hrávate majstrovské zápasy?
Hrávame na štadióne Mníchov 1860, ale niektoré stretnutia sme už odohrali v novom tréningovom centre v Campuse, kde hráva aj mládežnícke mužstvo Bayernu do 17 a 19 rokov. Týka sa to hlavne najdôležitejších stretnutí, v ktorých nám ide o veľa. Kulisa záleží od kvality našich súperov, napríklad minulý rok proti Wolfsburgu sme mali na Campuse vypredané. Bolo tam cez 2000 divákov a vládla tam výborná atmosféra.

Kedy podľa vás ženská futbalová reprezentácia napodobní svojich mužských kolegov a postúpi na ME, alebo na MS?
Ženský futbal hlavne v Európe je veľmi kvalitný a vyrovnaný, vládne v ňom obrovská konkurencia. Pri žrebe by sme potrebovali aj troška šťastia a na každý zápas by sme museli byť stopercentne pripravené a hlavne nikto by nesmel chýbať pre zranenie. Pred sebou máme kvalifikáciu ME, začneme ju na budúci rok a verím, že v nej obstojíme lepšie ako v nedávnej v kvalifikácii MS 2019.

Máte nejakého obľúbeného hráča a hráčku?
Keď som bola mladšia, veľmi som uznávala Franka Lamparda z londýnskej Chelsea. Navyše mal na drese moje obľúbené číslo 8. Rada si pozriem mužský i ženský futbal. Keďže som v takej pozícii, že som už staršia, tak nemôžem povedať, že niekto je môj idol.

Čo si sľubujete od dvoch prípravných medzištátnych stretnutí v Grécku?
Pre nás to bude dobrá previerka, lebo Grécko je taký súper, bez nejakého znevažovania, nad ktorým musíme vyhrať. Bude dobré vidieť, ako sme na tom výkonnostne. V novembri sme už všetky hráčky odohrali v našich ligách dosť zápasov, takže som veľmi zvedavá, ako si budeme na ihrisku počínať.

Mníchov je krásne mesto, určite si užívate život v bavorskej metropole?
Predtým som v Nemecku pôsobila v menšej dedine, v klube SC Sand. Po prestupe do Bayernu pociťujem veľký rozdiel, lebo Mníchov ma doslova očaril. Popri futbale ponúka strašne veľa možností na dobrý život. Hocikedy sa môžem vybrať kde sa mi zachce, či už do centra mesta, alebo do anglickej záhrady. V Mníchove je veľa zelene, čo mi veľmi vyhovuje, je to krásne mesto s veľkou životnou úrovňou. Som veľmi rada, že tu v súčasnosti žijem.

 

Fanklubáci a maskot Ďury navštívili slovenskú ženskú reprezentáciu

Autor: majka

V pondelok 5. novembra ženská futbalová reprezentácia sa v Senci zišla na poslednom zraze v tomto kalendárnom roku. Zverenky trénera Petra Kopúňa odcestovali dnes do Grécka, kde ich čakajú dva zápasy s domácim tímom. Túto reprezentáciu navštívili aj fanklubáci, predseda Roman Táborský s manželkou Máriou, jeho zástupca Miloš Kopča a redaktor nášho webu Milan Valko. Dôvodom ich návštevy bolo spoločná fotografia celého tímu s maskotom Ďurym a rozhovory s dvomi našimi legionárkami, brankárkou Máriou Korenčiovou z AC Miláno a stredopoliarkou Dominikou Škorvánkovou, sedemnásobnou Najlepšou futbalistkou Slovenska.

Slovenský šport – rozhovor Michala Zemana s historikom Jánom Grexom

Autor: majka

V posledných dňoch sme prežívali krásne jubileum výročia vzniku ČSR. Každý máme svoj názor a každý môžeme prežívať hrdosť inak. V čase superrýchlej komunikácie sa dnes až zdá neuveriteľné čo bolo v Prahe 28.10 v Brne bolo 29.10 a v Turčianskom Svätom Martine 30.10…No a čo sa týka futbalu sa niekedy dnes u susedov vie skôr ako doma… Prevzali sme článok z denníka Pravda – Slovenský šport ťaží najmä z vody. A často aj z vody varí Históriu poznať neuškodí.

Foto: archív Ján Súkup

Slovenský a český šport existovali pod jednou strechou 75 rokov. Aké bolo ich spolunažívanie, sme hovorili so športovým historikom, profesorom Jánom Grexom (77).

Niektorí ľudia aj po štvrťstoročí od rozdelenia prejavujú nostalgiu za spoločným štátom, iní vyzdvihujú éru samostatnosti. Do ktorej skupiny patríte?
Bol som zástanca zachovania Československa. Mrzí ma, že nebolo ani referendum, hoci by asi nič nevyriešilo. Rozdelenie ma bolelo. Po prvé, mal som syna v Prahe, kde vyštudoval medicínu, po druhé, vychádzal som z toho, že česká kultúra i spoločenský status národa bol na vyššej úrovni. To bolo dané historicky. Česi mali dlhšiu históriu, menej odnárodňovacích tlakov, vyspelú ekonomiku. Mali sme sa od koho učiť.

Videli ste aj nejaké pozitíva rozdelenia?
Prijal som realitu a hovoril som si, že konečne sa nebudeme mať na koho vyhovárať, za všetko si budeme môcť sami.

Presvedčil vás dvadsaťpäťročný vývoj o opodstatnenosti samostatnej existencie dvoch krajín?
Slovenská cesta vyznela lepšie i úspešnejšie, ako som sa pôvodne obával. Hoci prvé roky Mečiarovho obdobia boli zlé a Česi nám utekali. Ale trošku sa to už vyrovnáva. Len neviem, či je to najmä slovenským rastom alebo českým úpadkom… Ak by som zostal v športe, mám dojem, že výkonnostné rozdiely i slovenské manko sa zmierňuje. Aj keď je to ako na hojdačke. V deväťdesiatych rokoch bol napríklad český futbal a hokej na výslní, teraz nastala trochu iná situácia.

Akú pozíciu mal slovenský šport pod československou strechou?
Bolo to postavenie mladšieho brata a najmä začiatky neboli jednoduché. Uhorsko, kde sme predtým patrili, bolo v športe pomerne vyspelé, hoci to bola polofeudálna krajina v porovnaní s rakúskou časťou ríše. Šport sa rozmáhal aj vďaka maďarskej šľachte. Študovala v Anglicku a priniesla domov aj šport. Maďari sa dokonca ponúkli, že usporiadajú prvé olympijské hry, keď nebolo isté, či Atény stihnú pripraviť prvé novoveké hry. Aj v slovenských mestách šport prekvital, lenže mal maďarského ducha, maďarských funkcionárov, nerozvíjal sa na slovenskej národnej báze.

Ako sa zmenila situácia po vzniku republiky?
Keď vzniklo Československo, veľa maďarských funkcionárov odišlo, ale pomocnú ruku podal český šport, najmä Sokol, učitelia a telocvikári. O všetkom sa však rozhodovalo v Prahe. Československý olympijský výbor bol český, prvý Slovák sa do neho dostal v roku 1947. Ale sťažovali sa aj Česi, výbor nazývali „spolok pražských pánov“, nebol v ňom ani jeden mimopražský člen.

Slováci si neraz povzdychli, že Praha mala hlavné slovo a ťažko sa presadzovali slovenské záujmy a špecifiká. Bolo to opodstatnené?
Občas to niekde zaškrípalo, ale myslím si, že často nešlo o nacionálny útlak, ale o klubizmus. Hráč z Prahy bol vždy bližšie ako z Košíc. Reprezentačná páka a vyššia výkonnostná úroveň bola v Čechách. Keď sa futbalisti prebojovali do finále MS 1934, v tíme bol jediný Slovák Štefan Čambal, aj ten hrával v pražskej Slavii. To isté platilo o hokeji. Jediný Slovák, ktorý reprezentoval ČSR, bol Košičan Ladislav Troják, ale už ako hráč LTC Praha. Do druhej svetovej vojny sme mali jedinú majsterku sveta Matyldu Pálfyovú – aj to ako členku družstva Československa, ktoré tvorili sokolské gymnastky.

Po druhej svetovej vojne sa situácia zlepšovala?
V protektoráte bol český šport dusený, medzinárodné styky prakticky nulové. Slováci v tom čase mali možnosť súperiť aj so zahraničnou konkurenciou, hoci prakticky len v rámci Hitlerových satelitov. Slovenský šport zásluhou medzinárodných stykov kvalitou vzrástol. Keď sa napríklad po vojne obnovili ligové súťaže, naraz bolo vo futbalovej lige až šesť slovenských klubov.

V reprezentácii mali však dlho jasnú prevahu českí športovci…
Ak berieme do úvahy výkonnosť, bolo to spočiatku logické. Česi boli napríklad v hokeji majstri Európy už v roku 1911 a 1913, na Slovensku sa začal hrať hokej až v roku 1925. V zimných športoch sa prví slovenskí športovci dostali na olympiádu až v roku 1936. Okrem hokejistu Trojáka ešte bežec na lyžiach Lukáš Mihalák.

Aká bola úspešnosť slovenských športovcov?
Pred vojnou len dvaja prispeli do československého medailového mešca. Už spomenutá gymnastka Pálfyová a zápasník Herda, ktorý vtedy takisto pôsobil v Čechách. Pocit skrivodlivosti sa objavoval, lebo my Slovania – nielen Česi a Slováci – sa radi hráme na pánov, keď cítime, že je niekto ešte horší ako my. O klubizme som už vravel. Aj teraz to tak funguje – pre Zvolen je pažravá Banská Bystrica, pre Banskú Bystricu Bratislava a my sme predtým mali pažravú Prahu.

Ako to bolo s financovaním? Dodržiavala sa proporcionalita?
Za prvej republiky boli štátne dotácie minimálne, neviem, ako sa vtedy rozdeľovanie dodržiavalo. Inak to bolo v školskom športe. Tam boli stanovené normy. Nedávno som bol v Ľubietovej. Pani riaditeľka nás s pýchou povodila po škole. Budova bola postavená ešte v roku 1928 a obci ju darovala manželka prezidenta Masaryka. Na Slovensko išlo vo všeobecnosti darov viac, lebo u nás boli chudobnejšie oblasti. Aj to malo svoje zákonitosti. Čechy boli kedysi najpriemyselnejšia časť Rakúsko-Uhorska, Slovensko agrárna krajina.

V čom sa rozdelenie Československa najciteľnejšie prejavilo v slovenskom športe?
Otvorili sa nové možnosti. Konkurencia sa znížila a odrazu bolo jednoduchšie stať sa štátnym reprezentantom i olympionikom. Tým, že klesla konkurencia, padala aj sila slovenského športu. A stratila sa motivácia: ukázať Čechom, že sme lepší. Aká to bola sláva, keď v najpopulárnejších športoch, vo futbale či hokeji, získavali slovenské tímy tituly – najmä Trnava, Slovan, v hokeji aj Košice. Ale platí aj to, že viac Slovákov sa dostalo do sveta. A medzinárodný styk akceleruje rozvoj športu.

Ako to bolo na funkcionárskom poli?
Cítil som často až pionierske nadšenie. Bolo potrebné budovať športové zväzy, reprezentačné výbery, Slovenský olympijský výbor, športové ustanovizne. Prebiehalo to však podobne ako divoká privatizácia. Dobro išlo so zlom. Ako všade na svete, aj u nás boli ľudia, ktorí žijú pre šport a aj takí, ktorí žijú zo športu. Nevyhli sme sa aféram, rôznym problémom. Už v závere československej éry som pôsobil v olympijskom hnutí a po vzniku Slovenska som stretol aj veľa ľudí, ktorí zahoreli myšlienkami olympizmu a nemali problém ani s dobrovoľnou prácou.

Futbalisti a hokejisti sa aj po rokoch sťažujú, že im chýba konkurencia špičkových českých tímov…
Toto súperenie priťahovalo divákov. Dnes je smutný pohľad, keď na vedúci tím futbalovej súťaže príde na Pasienky päťsto ľudí. Zisk zo vstupného nestačí ani na natretie lavičiek. Myslím si, že problém je aj v tom, že v zostave najúspešnejšieho slovenského klubu nastupuje jeden či dvaja Slováci. Ak vychádzame zo štatistík, úspešnosť slovenských športovcov po rozdelení príliš neutrpela: na olympiádach získali 12 zlatých, 16 strieborných a 8 bronzových medailí. V československých podmienkach sa na úspechoch podieľali 9 zlatými, 14 striebornými a 13 bronzovými. A v podstatne dlhšom časovom úseku. Ale treba dodať, že z letných olympiád máme okrem Tótha už len medaily z vody. Je pre nás symbolické, že často „varíme z vody“.

Slovenský šport sa jednoznačne oslabil v kolektívnych športoch, ktoré mali v Československu silnú a úspešnú tradíciu. V čom vidíte príčinu?
Štátna podpora nie je výrazná a je málo transparentná, nejaká časť peňazí sa niekde stratí, nedostane sa priamo do športového procesu. A chýbajú nám sponzori. Zahraničné firmy kašlú na slovenský šport. Ľahšie si nájde podporu a sponzorov sólošportovec ako početný tím. To všetko niečo stojí.

V československej ére mali aj basketbal, volejbal, hádzaná silné pozície, na Slovensku vyrastalo veľa výborných hráčov a hráčok. Prečo to už neplatí?
Nie vždy dostanú talenty priestor. V niektorých športoch oslabuje kvalitu mládežníckych výberov uprednostňovanie detí bohatých rodičov, často sponzorov klubov. Kto chce preraziť aj v skromnejších podmienkach, musí byť naozaj mimoriadny talent. Je zriedkavé, že ho niekto dostane od Pána Boha. To je možno Saganov prípad. Talent treba vždy vybrúsiť. Ale keď rozhodnú peniaze a prednosť majú deti papalášov, stráca sa motivácia.

Diskutovanou témou boli spartakiády, mali zástancov i odporcov. Hrdili sa veľkou tradíciou od čias Sokola. Aký význam im prikladáte?
Nadväzovali na Všesokolské zlety, ktoré založil Tyrš. Nebola to sokolská špecialita, Tyrš odpozoroval masové cvičenia v Nemecku. Šesť sa ich uskutočnilo ešte pred vznikom ČSR, štyri v predmníchovskej republike a jedenásty po vojne v roku 1948. Zlety boli nádherné, aj vizuálne, aj organizačne. A najmä – nácvik bol dobrovoľný, bolo cťou vystupovať na zlete. Zlety vystriedali spartakiády, čo bol už termín, ktorý má korene v Sovietskom zväze, hoci tam sa pod ním viac myslelo na športové súťaže ako na masové cvičenia. Aj ja som na dvoch cvičil – ako žiak v roku 1955 a o päť rokov už ako vysokoškolák – ale v skladbe mužov. Tých nevedeli zohnať, to bol vždy problém.

V čom vidíte zásadný rozdiel medzi zletmi a spartakiádami?
Boli vo svojej podstate dobrá vec, ale kým zlety fungovali na báze absolútnej dobrovoľnosti, spartakiády skĺzavali na násilný nábor. Len u žien tento problém neexistoval. Tie k spartakiádnym cvičeniam mali vždy veľmi blízko. Nácvik spartakiády bolo lepšie ako nič. Ale mňa to nebavilo. Ako vysokoškoláci sme v rámci dvoch hodín telesnej výchovy hrávali futbal, basketbal, milovali sme hry a odrazu sme mali cvičiť prostné. Treba však povedať, že tí, ktorí spartakiády organizovali, vytvárali skladby, pohyb, hudbu, robili kus kvalitnej práce. Vyzdvihovali sme masovosť, ale veľa ľudí odcvičilo spartakiádu a skončilo. Postupne nám padali počty členov v oddieloch základnej a rekreačnej telesnej výchovy, bojovali v nich o členstvo. Aj v tomto prípade situáciu zachraňovali najmä ženy.

Viete si predstaviť v dnešnej modernej dobe spartakiádu na Slovensku?
To je ako veštenie zo sklenenej gule. Neviem, neviem… Ženy by sa asi pozbierali. Ale v Česku sa tradícia sokolských zletov udržala – aj s medzinárodnou účasťou. Nemajú takú publicitu, nie je to už taká masovka, ale majú modernejšie vydanie. Videl som niektoré vystúpenia. Bolo to pekné, dojímavé.

Mali ľudia v Československu lepšie podmienky na šport a cvičenie ako teraz?
Bolo asi viac možností a mali sme aj viac športových objektov. Profesor Perútka uvádzal, že v Bratislave bolo v roku 1967 o osem futbalových ihrísk menej ako v roku 1945! A tiež, že v roku 1968 bolo v českých krajoch 1700 telocviční a hál, na Slovensku ich bolo iba 70, necelé štyri percentá. Zanikajú ihriská, stále je nedostatok krytých bazénov, zimných štadiónov, klzísk… Slovensko v materiálnom vybavení zaostáva. Ak bol v niečom kedysi protekcionalizmus, tak v tomto. V Čechách sa budovalo viac športových objektov ako na Slovensku. Boli len výnimky. Napríklad majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách.

Platí, že kedysi viac ľudí športovovalo, cvičilo?
Počet rekreačne športujúcich je dnes možno limitovaný tým, že mládež má podstatne väčšiu šírku rôznych záujmov i možností. Náš život sa zmenil. Vyvíja sa športové vybavenie, všetko je čoraz drahšie. Už si nekúpite tenisky za trinásť korún. Mladí športovci mali kedysi zabezpečenie v klube, teraz leží ťarcha na rodičoch. A negatívom je parazitovanie na športe. Projekty na výstavbu objektov sú predražené, lebo každý si chce z nich uliať nejaké peniaze. Aký štát, taký šport. Sme krajina s vyspelou korupciou, nečakajme, že šport bude čistý.

Bol československý šport úspešnejší ako slovenský a český?
Mohli by sme to vyjadriť počtom úspechov, medailí. Zrátať, koľko cenných kovov z OH, MS a ME získali československí športovci a koľko ich po rozdelení vybojovali českí a koľko slovenskí športovci. Pred časom som sa o to pokúsil. Vychádzalo to tak, že Československo bolo úspešnejšie ako dnes Česko či Slovensko. Porovnávanie je však zložitejšie. Mnohé sa zmenilo. Podmienky sú iné.

V čom vidíte najväčšie rozdiely?
Inak skáčete s laminátovou a inak s bambusovou žrďou. Legendárny cyklista Vlasto Ružička jazdil na bicykli á la „ukrajina“ a dnešní pretekári sedia na dokonalých strojoch. Iná je doba, iné sú podmienky, iný technický stav, iné tréningové metódy, iné financie, iná spoločenská atmosféra. Vo veľkom športe je množstvo rôznych záujmov a vplyvov, trápi ho doping. Mal by byť menej cirkusom a viac športom. Ale to je nereálne. Už dávnejšie som si povedal, že profesionálnemu športu nemôžem stopercentne veriť. Preto preferujem rekreačný šport. Dáva človeku zábavu, aj úsilie sa zlepšovať. A ak nie, nič sa nestane. Dôležité je, že sa človek hýbe.

Takto sa tvorila história fanklubu

Autor: majka

Zdá sa Vám, že logá spolu nesúvisia? Možno opak je pravdou…

Pripravujeme – ako sme sa stretli – čo robili vtedy a dnes…

Roman Táborský

Peter Zeman

Miloš Kopča

Igor Šramka

Rastislav Kostka

Róbert Čapla

Ladislav Šimurka

Ondrej Trnovský

Anton Jankovič

Ľudovít Líška

SOV odhalil pamätnú tabuľu Vladimírovi Weissovi najstaršiemu

Autor: majka

Pamätnú tabuľu člena strieborného futbalového mužstva z Tokia 1964 Vladimíra Weissa najstaršieho v stredu 24. októbra odhalili na Národnom pamätníku olympionikov v Martine, neďaleko jeho rodných Vrútok. Bývalý skvelý stopér odohral všetky zápasy olympijského turnaja, vrátane víťazného s Brazíliou. Československo prehralo až vo finále s Maďarskom 1:2.
Na pietnom akte sa zúčastnilo viac než päťdesiat hostí, medzi nimi aj syn strieborného olympionika, bývalý známy futbalový reprezentant a popredný tréner Vladimír Weiss II. s manželkou, dcéra Zuzana Schwartzová, aj kapitán tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Anton Urban. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie zastupoval jeho agilný člen Peter Špilák. Oficiálny fanklub za pomoci jeho aktívnych členov zorganizoval stretnutie Vladimíra Weissa najstaršieho s Adolfom Schererom, ktoré si osobne veľmi prial. Podarilo sa nám splniť jeho veľký sen na sklonku života.

Pietny akt pripravilo SOV – Slovenské olympijské a športové múzeum, všetkých hostí (medzi nimi boli aj účastníci ranného zasadnutie Združenia olympijských klubov SR v Martine) privítala jeho riaditeľka Zdenka Letenayová. Prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) Anton Siekel v krátkom úvodnom slove uvíedol, že v dnešnej uponáhľanej dobe majú ľudia málo času zastaviť sa. „Toto je jedna z príležitostí zastaviť sa a uctiť si pamiatku ľudí, ktorí reprezentovali našu vlasť,“ povedal.

Pred všetkými prítomnými prehovoril aj kapitán strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 v Tokiu, 84-ročný Anton Urban, ktorý si na dávneho spoluhráča zaspomínal: „Bol to veľmi skromný, prostý, ušľachtilý a čestný človek, ktorý rozdával radosť.“

Vladimír Weiss II. bol pri spomienke na otca, ktorý sa odobral na večnosť pred pol rokom, očividne dojatý: ,,Otec mal rád svoju rodinu, futbal, vyrastal v jednoduchých podmienkach. Málokedy rozprával o sebe. Žiaľ, potom prišiel ten nešťastný rok 1965, keď v kvalifikačnom súboji MS 1966 v Bratislave proti Portugalsku v hustom lejaku nepremenil jedenástku. Takto reprezentačnú kariéru skoro ukončil, aj keď futbalovo mal naviac.”
Tabuľku pripomínajúcu jeho otca odkryl spoločne s Antonom Siekelom a takisto spoločne zavesili na stojan aj veniec Slovenského olympijského výboru.

Jozef Krupa si veľmi zakladá na histórii

Autor: majka

Dolnokubínčan Jozef Krupa je verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Keďže v Dolnom Kubíne nebola pôrodnica, narodil sa v Ružomberku. Celý život vyrastal na Orave, ktorú má veľmi rád. V mladosti ho žiadny šport poriadne nechytil za srdce, hoci futbal hrával.

Na strednom odbornom učilišti sa vyučil za elektromechanika a po návrate z vojenčiny mal šťastie, že spoznal skvelého človeka, pána Jurkoviča, kde sa u neho zamestnal vo výrobnom družstve na desať rokov. ,,Mal som širokú pracovnú náplň, keďže to nebola veľká firma. Veľa som sa naučil a preto v roku 1993 som si založil vlastnú firmu. Bol to vlastne môj sen a už je to teda 25 rokov čo živím seba a vlastnú rodinu. Máme vlastnú predajňu, manželka, synovia a nevesty sú tiež súčasťou tohto súkolia,“ vraví Jozef Krupa. A skromne dodáva, že sa považuje sa za bežného človeka.

Symbolom Dolného Kubína je MUDr. Ivan Chodák, ktorý za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Do dejín slovenského futbalu sa zapísal najmä džentlmenským vystupovaním, ohľaduplnou hrou a zmyslom pre fair play. Za prístup k hre, k spoluhráčom, rozhodcom, divákom, no najmä k súperom, dostal prívlastok „rytier v kopačkách“. Slovenský futbalový zväz pravidelne od roku 1994 udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka za mimoriadne činy, za príkladnú činnosť a celkový prínos pre slovenský futbal. ,,Sme na to neskutočne hrdí, tento človek stelesňuje to najlepšie čo mohol v sebe mať. Bol nesmierne obľúbený, táto morálna a rešpektovaná autorita si výborne meno urobila aj v Bratislave a sme veľmi radi, že spoločnosť ho tak vysoko ocenila,“ vraví ďalej J. Krupa, ktorý 1. septembra 2018 v Dolnom Kubíne výborne zorganizoval akciu a sponzorsky zastrešil krst maskota Ďuryho.

,,Mojim koníčkom je história, veľmi si na nej zakladám, Slováci ju majú bohatú a majú sa čím pochváliť. V týchto dňoch si pripomíname sté výročie vzniku Československa. Mnohí ľudia aj na najvyšších miestach sa tvária, ako keby túto republiku bocian doniesol. To je zlé, takže veľmi rád chodím a vnímam vo svete, ako sa pohľad na nás mení. Pred mnohými rokmi totiž o Slovensku nevedel nikto. Okolnosti to tak zariadili, že vznikol samostatný Slovenský štát. Keďže som bol v zahraničí na viacerých zápasoch našej reprezentácie, tak ma príjemne prekvapilo, koľko sa o nej už vie. Napríklad na turnaji Kráľovského pohára v Bangkoku každý taxikár a každý recepčný v našom hoteli poznal naše hviezdy a to nás napĺňalo veľkou hrdosťou. Za tie roky som pochodil s reprezentáciou veľký kus sveta. Výborných priateľov máme v Česku, s ktorými sa často doberáme. V Trnave sme boli po zápase s našimi západnými susedmi smutní, lebo sme prehrali. Aj taký je futbal,“ hovorí Jozef Krupa.

,,Veľmi pekné spomienky mám na zápas Dánsko – Slovensko. Bolo to pred vyše šiestimi rokmi, naše mužstvo po veľmi dobrom výkone vyhralo 3:1. Po stretnutí nám veľa domácich fanúšikov zagratulovalo k víťazstvu. To je kultúra, takže aj v tomto sa máme čo ešte učiť, lebo nie sme žiadny pupok sveta,“ pokračuje J. Krupa.

Je rád, že je členom fanklubu, lebo sa pravidelne stretáva so svojimi priateľmi a s ďalšími zaujímavými ľuďmi. Takisto podporuje aj sponzorsky jeho činnosť. ,,Je šťastím, že máme niekoľkých ťahúňov. Platí to hlavne o predsedovi fanklubu Romanovi Táborskom. Je to poklad z neba, človek s obrovským srdcom, ktorý sa snaží každému vyhovieť. Pokiaľ mi to čas dovolí, tak chodím pravidelne na každé zápasy slovenskej reprezentácie doma i vonku. Nie je to iba o futbale, ale je tam aj kultúra, či náboženstvo, radi s Romanom navštívime aj kostoly. Bodaj by sme mali čo najviac takých nadšencov. Pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko zobral som dvoch priateľov do fanzóny, ktorí boli príjemne prekvapený vysokou úrovňou celého podujatia a dali klobúk dole pred celou jej organizáciou. Je to teda skvelé, že za niekoľko rokov sa podarilo vo fanklube vybudovať zdravé jadro nadšencov. Takže teším sa na ďalšie spoločné stretnutia,“ zakončil našu debatu J. Krupa.

Foto: Archív fanklubu. Jozef Krupa so šálom nad hlavou v Thajsku (prvý zľava)

Emotívne vystúpenie Kozáka, za svojho nástupcu navrhuje Tarkoviča

Autor: admin