Jozef Baňas je veľký fanúšik slovenského športu a hlavne futbalu. Je teda pochopiteľné, že s najpopulárnejším športom na svete je spojená veľká časť jeho doterajšieho života. S rodeným východniarom sme sa porozprávali na rôzne témy.

OFSR – Bratislava/MilanValko
Foto: Milina Strihovská

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne o tvojej futbalovej a atletickej kariére?
Narodil som sa v Lipanoch v okrese Sabinov, kde som absolvoval základnú školu. Za Lipany som hrával futbal, okrem toho som sa venoval aj behu. Na strednú školu som chodil na Orave, som vyštudovaný televízny opravár a mechanik elektrických zariadení. Tam som za Tesla Orava v Nižnej, na ktorú nedám dopustiť pokračoval vo futbale, ale aj v atletike. Mal som dobrých trénerov a ich zásluhou som sa dostal do Ostravy na veľmi známy míting Zlatá tretra. Po skončení vojenčiny z Nižnej som prestúpil do Tvrdošína. Futbalu som sa však už venoval menej, do popredia vystúpila atletika. S obidvoma športami som ale skončil v roku 1984, keď som si vážne poranil meniskus. Pritom v tom roku som ešte bežal Kysucký maratón. Po roku 1989 som odišiel z Tesly a robil som istý čas v jednej firme zásobovača nábytku. Môj bývalý triedny učiteľ ma nahovoril, aby som sa stal členom HZDS a tak som vstúpil aj do politiky. Bol som teda zamestnancom tohto hnutia a vedúci kancelárie okresu. Robil som aj osobného šoféra poslancovi NR Jozefovi Tarčákovi. Keď padlo HZDS, zakotvil som v stavebníctve a v tomto obore som si založil aj firmu.

Známe je však aj tvoja rozhodcovská kariéra, ako si sa k nej dostal?
V Tvrdošíne na bytovke býval o jedno poschodie nižšie rozhodca, ktorý v tom čase pískal V. triedu. Nahovoril ma, aby som vstúpil do rozhodcovského zboru. Zoznámil ma vtedy so známym arbitrom Vladimírom Mušákom st. a tiež bývalým primátorom Pavlom Pavlíkom. Boli to takí moji tútori, cibrili ma, dobre si pamätám, ako ma dali pískať prípravný zápas Námestovo – Čadca. Bol som hlavný a Mušák s Pavlíkom boli postranní. Veľa ma naučili, hlavne pravidlá som musel poriadne sypať rukáva, moja rozhodcovská kariéra mala veľké napredovanie. Rýchlo som postupoval a už za nejaký čas som sa ocitol v majstrovstvách kraja. Odtiaľ som postúpil do národných súťaží, I. a II. SNL. V roku 1993 však prišlo k reorganizácii súťaží a vrátil som sa do III. ligy. V roku 2008 som ukončil zo zdravotných dôvodov rozhodcovskú kariéru. Potom som vykonával funkciu delegáta ObFZ Bratislava-mesto.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som sa stal v jeho začiatkoch. Za tie roky som videl naživo množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, pochodil som veľa krajín. Napríklad v roku 2018 až osem štátov, vrátane MS v Rusku. S fanklubákmi sme v Lyone boli aj na finále Európskej ligy Olympique Marseille – Atletico Madrid (0:3). Pekný zážitok mám aj z návštevy v krajine helvétskeho kríža, ktorú sme využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.

Ako podľa teba Slovensko dopade vo štvrtok 12. novembra v zápase roka vo finále baráže o postup na ME proti Severnému Írsku v Belfaste?
V súčasnej nevyrovnanej forme je pre nás každý zápas veľmi ťažký. Mám z neho dosť malú dušičku, veľmi tomuto výberu nového trénera Štefana Tarkoviča neverím, lebo k jeho nominácii mám určité výhrady. Je tam aj jeden veľmi problémový hráč Vladimír Weiss ml. Škoda, že svoju sľubnú kariéru premrhal. Pritom, podobne ako Stoch, nevedia čo so sebou. Za svoj život som poznal veľa hráčov, ktorí mali ,,vymleté“ hlavy, ale boli perfektnými futbalistami. Iní si zasa aj bez talentu vydreli dobrú kariéru. Takže nezostáva mi nič iné iba dúfať, že vo štvrtok Slovensko po dlhom čase podá skutočne dobrý výkon a vybojuje si miestenku na ME.

UEFA uvažuje, že upustí od plánu usporiadať EURO v 12 krajinách a uskutoční sa len v jednej krajine. Hlavným kandidátom je Rusko. Čo na to hovoríš?
ME 2018 v Rusku boli výborné po všetkých stránkach. Veľmi sa mi páčila aj ich športová úroveň. Keby Slovensko postúpilo na ME, to by bolo oveľa iné, lepšie a radostnejšie. Na šampionát určite vycestujem, treba len veriť, že korona kríza už bude zažehnaná a všetci sa vrátime do normálneho života.