Bernolákovo sa v sobotu 4. júna stalo na niekoľko hodín hlavným miestom slovenského futbalu. Po desiatich rokoch, vtedy uplynulo polstoročie od MS 1962 v Čile sa totiž znova stretlo veľa osobností na jednom mieste v rodisku slovenského Futbalistu storočia, v športovom areáli nesúcom meno Jána Popluhára.

OFSR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Anton Holienčin, Milina Strihovská

V tento deň z iniciatívy oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie odhalili tejto našej legende reliéf – pamätnú tabuľu. Stalo sa tak pri príležitosti 60. výročia zisku strieborných medailí národného tímu Československa na majstrovstvách sveta 1962 v Čile. Okrem toho v Bernolákove sa uskutočnil aj krst knihy Dvanásty hráč, ktorá mapuje doterajšiu históriu fanklubu. Program vyvrcholil futbalovým zápasom bývalých internacionálov Slovenska proti výberu fanklubu a internacionálom Bernolákova.

Poďme však pekne po poriadku, ako išiel náš program. Začal sa ráno v hoteli Carlton a pred historickou budovou Slovenského národného divadla fototermínom. Žiaľ, z piatich žijúcich ,,Čilanov“ prišiel do Bratislavy z Francúzska iba legendárny strelec Adolf Scherer s manželkou a so svojou početnou deväťčlennou rodinou. Jozefovi Štibrányimu, Václavovi Maškovi, Janovi Lálovi a Josefovi Jelínkovi zabránili prísť zdravotné problémy. Do Bratislavy však na pozvanie fanklubu zavítali úspešní olympionici, strieborní medailisti z OH v Tokiu 1964 Anton Švajlen a Ján Geleta, ktorý prišiel v sprievode Bohumila Pauknera, brata Petra majiteľa Dukly Praha.

Od SND sme sa presunuli dobovým autobusom, akým sa viezli vicemajstri sveta
z Čile po návrate zo šampionátu v roku 1962, spolu s ďalšími fut- balovými osobnosťami a zástupcami fanklubu do Bernolákova. Na tamojšom cintoríne položili Alexander Vencel st., Ján Pivarník, Jan Geleta, Adolf Scherer a ďalší pod dohľadom šéfa fanklubu Romana Táborského kyticu kvetov na hrob Jána Popluhára. Potom v Kaplnke sv. Anny sa konala omša za reprezentantov z Čile, ktorú celebroval kňaz Alojz Lackovič. Prihovoril sa k nám niekoľkými hrejivými slovami už na hrobe Janka Popluhára.

Po príchode na štadión v Bernolákove nás najprv upútal legendárny bubon nášho verného fanklubáka Mariána Póšu, ktorý ho sprevádza na všetkých významných podujatiach slovenských športovcov. Rovnako vhod nám padlo kvalitné občerstvenie a pitný režim, o ktoré sa postarala partia okolo známeho funkcionára Juraja Senašiho. Potom nadišla dlho očakávaná chvíľa, odhalenie reliéfu, o ktorý sa postaral reštaurátor Stanislav Kľúčik mladší a krst knihy. Moderátor Miroslav Michalech zavolal k sebe Dolfiho Scherera, ktorý odhalil bustu Jána Popluhára. „Jano bol skvelý hráč a môj vynikajúci kamarát. Hrával za Slovan Bratislava a ja za Červenú hviezdu. Boli sme neustále na ihrisku súpermi, no vôbec sme sa nekopali. Vážili sme si jeden druhého. Keď zomrel, tak sa ma to veľmi dotklo a bolelo ma z toho srdce. Bol som mu aj na pohrebe. Nikdy na neho nezabudnem. Pre Československo urobil veľa,“ povedal 84-ročný Scherer.

Vnučka Petra v mene Dolfiho v peknom príhovore vyzdvihla ďalší veľký deň v jeho živote. Pred 60 rokmi pred MS nikto s československým mužstvom nerátal v boji o popredné umiestnenie a nakoniec z toho bola krásna strieborná medaila. K prítomným sa prihovorila aj Iveta Palovčíková, dcéra Jána Popluhára, ktorá vyzdvihla iniciatívu fanklubu a hlavne Romana Táborského, ktorému sa podaril veľký zámer odhaliť bustu najlepšiemu Futbalistovi 20. storočia.

Slávnostný akt sa udial pred zrakmi Antona Švajlena, Jana Geletu, Alexandra Vencela st., Karola Peczeho, Ivana Hrdličku, Jána Medviďa, Jána Pivarníka, bratov Jána a Jozefa Čapkovičovcov, Ľudovíta Cvetlera, Jána Lužu, Jána Švehlíka, Jána Kociana, Vladimíra Ekhardta, Karla Stromšíka, Dušana Tittela, Jozefa Majoroša, Tibora Jančulu, Rastislava Kostku, Karla Stromšíka a Jozefa Kontíra, veľkých osobností nášho futbalu. Záverečné slovo patrilo Alojzovi Lackovičovi, ktorý znova vyzdvihol obrovský prínos Jána Popluhára pre čs. a slovenský futbal a jeho bustu pokropil svätenou vodou.

Nasledova krst knihy Dvanásty hráč, ktorá je už na svete od začiatku tohto roka. Jej autormi sú Ladislav Harsányi a Milan Valko. Krstnými otcami boli Jan Geleta a Ivan Hrdlička, krstilo sa trávou z Veľkého Orvišťa, kde je sídlo fanklubu a z Bernolákova, odkiaľ je rodákom čestný prvý predseda fanklubu Ján Popluhár. Tieto obce majú dosť veľké zastúpenie vo fanklube a v nich sa tiež organizovali rôzne akcie.

,,Som veľmi rád a zároveň šťastný, že sa nám podarila ďalšia veľká akcia v histórii fanklubu a hlavne chcem poďakovať pánovi Schererovi, ktorý meral kvôli jednému dňu v deväťmiestnom mikrobuse poriadne dlhú štreku 1500 kilometrov z Francúzska až do Bratislavy. Klobúk dole pred ním, takisto aj pred ďalšími našimi legendami, ako napríklad pred Alexandrom Vencelom st., či Jánom Pivarníkom, ktorí za nami prišli už do hotela Carlton. Veľké uznanie si zaslúžia tiež Anton Švajlen a Jan Geleta. Aj napriek podlomenému zdraviu prijali naše pozvanie,“ povedal Roman Táborský.

Po odhalení pamätného reliéfu Jána Popluhára sa uskutočnil v Bernolákove aj duel slovenských internacionálov proti miestnym starým pánom. Výsledok nebol nejako dôležitý, ale domácich iste potešilo víťazstvo 6:5 (3:1) nad tímom, v ktorom hrali Dušan Tittel, Tibor Jančula, Rastislav Kostka, Vladimír Ekhardt, Ján Luža, Róbert Ovad, Peter Kučera a Jozef Majoroš.

Jan Geleta si veľmi pochvaľoval účasť na tomto stretnutí a o Jánovi Popluhárovi povedal: ,,Tento pán ma učil hrať futbal. Boli sme v Kodani v roku 1964 spolu s Jožkom Bombom a vtedy som sedel na lavičke, lebo som bol mladý. Popluhára na ihriska som hltal očami, mám na neho krásne spomienky, takých ľudí je škoda, aby umreli. Žiaľ, máme iba jeden život.“

Trojnásobného Futbalistu roka Dušana Tittela veľmi potešilo, že sa fanklubu podarila usporiadať ďalšia skvelá akcia a o Jánovi Popluhárovi sa vyjadril takto: „Je to veľká pocta veľkej osobnosti československého futbalu a myslím si, že si to zaslúži. Pripomíname si tento rok 60-výročie striebra z MS v Čile a som rád, že sa podarilo zabezpečiť aj účasť niekoľkých hráčov, majstrov Európy z Belehradu 1976 (Vencel, Pivarník, Jozef Čapkovič, Švehlík). Takisto si vážim, že tu bol aj pán Scherer s rodinou až z Francúzska, čo je veľmi pekné gesto a pocta pánovi Popluhárovi. Chlapci z fanklubu si zaslúžia obrovské uznanie za zorganizovanie ďalšej jedinečnej akcie.“

Ján Kocian viedol slovenskú reprezentáciu v rokoch 2006 a 2008 a hoci Jána Popluhára na ihrisku nezažil, spomína si na neho len v najlepšom: ,,Zažil som ho ako človeka, ktorý s nami spolupracoval pri zakladaní slovenskej reprezentácie ešte s pánom Venglošom (po rozpade Československa). Je to veľká osobnosť, ktorá mala v sebe aj kus ľudskosti. Bol prvý z generácie, ktorá sa presadila vo svete, od neho začínajúc, cez Tona Ondruša, Jozefa Čapkoviča, Škrtela a teraz Škriniara. Pokračujeme v tejto tradícii svetových stopérov, takže všetká česť, čo urobil pre československý a svetový futbal,“ vraví Kocian, nový tréner ViOnu Zlaté Moravce-Vráble.

,,Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie vo svojej takmer 12-ročnej histórii zorganizoval veľa významných podujatí, ale také, aké sme pripravili v Bernolákove tu ešte nebolo. Za niekoľko hodín sme toho stihli viac ako dosť. Jednalo sa o najnáročnejší projekt, najviac ma teší, že sme odhalili reliéf najlepšiemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi, pokrstili knižku Dvanásty hráč a pripomenuli si 60. výročie od MS v Čile, kde čs. reprezentácia získala skvelé strieborné medaily. Pred sebou máme ďalšie výzvy, na ktoré sa už teraz tešíme,“ vraví Roman Táborský.

Pozdrav účastníka MS 1962

Vážení,

pan Švonc mi doručil Vaše pozvání na připomenutí 60 let od MS v Chile. „Velmi rád vzpomínám na setkání při příležitosti 55 let, které bylo v Bratislavě a kterého jsem se ještě zúčastnil. Rok na to jsem prodělal srdeční infarkt a je mě velice líto, že ze zdravotních důvodů se nemohu již tentokrát zúčastnit. Měl jsem a mám na Slovensku celou řadu kamarádů od té doby, co jsem hrál ligový fotbal. Rád na všechny vzpomínám a pozdravuji je. Přeji Vám, ať se setkání vydaří i když žijících účastníků MS v Chile je nás už málo. Vyřiďte prosím mé pozdravy všem a fanklubu slovenské reprezentace přeji hodně radosti ze slovenského fotbalu.“

Pozdravuji a přeji ať se vzpomínková akce vydaří včetně vzpomínky na Jána Popluhára.

Váš  Ing. Václav Mašek