Slovenskí futbaloví reprezentanti odohrajú najbližší kvalifikačný zápas o postup na majstrovstvá Európy 2020 proti Walesu (10. októbra o 20.45 h v Trnave) pred plnými tribúnami. Zverenci Pavla Hapala mali pôvodne absolvovať súboj s „drakmi“ bez divákov ako trest za rasistické pokriky slovenských fanúšikov počas septembrového duelu proti Maďarsku v Budapešti.
Odvolací orgán Európskej futbalovej únie (UEFA) vyhovel žiadosti Slovenského futbalového zväzu (SFZ) o zrušenie trestu a zároveň znížil finančnú pokutu pre SFZ z pôvodných 20 na 15-tisíc eur. ,,SFZ vo svojom odvolaní argumentoval tým, že v prípade fanúšikovských pokrikov nešlo o rasizmus, ale o politickú provokáciu. Odvolací orgán UEFA zároveň zobral do úvahy aj fakt, že SFZ doteraz nikdy nebol disciplinárne stíhaný za rasizmus,“ píše sa na oficiálnom webe futbalového zväzu.
Ešte pred pôvodným verdiktom disciplinárnej komisie UEFA uzavrieť Štadión Antona Malatinského boli všetky vstupenky na zápas s Walesom vypredané. ,,Lístky, ktoré si fanúšikovia zakúpili prostredníctvom Maxiticket ako aj SFZ sú naďalej platné a ich držitelia sa bez problémov dostanú na štadión,“ vysvetľuje SFZ.
Naopak, sklamanie zavládlo u detí do 14 rokov, ktoré mali zaplniť tribúny v prípade trestu od UEFA. Tie sa už nedostanú na štadión bezplatne. ,,Prihlásené deti zo základných škôl a futbalových klubov sa nebudú môcť na tomto stretnutí zúčastniť, keďže vstupenky boli už dávnejšie vypredané. Prijímanie objednávok na vstupenky pre deti je preto pozastavené,“ dodáva sa v správe na webe futbalsfz.sk.
SFZ má plán B a inšpiruje sa Slovanom, na zápas s Walesom pošle deti
Slovenský futbalový zväz (SFZ) nenechá hrať reprezentáciu Pavla Hapala v Trnave proti Walesu pred prázdnymi tribúnami. Ak neuspeje s odvolaním voči UEFA, inšpiruje sa krokmi Slovana v Európskej lige.
Nateraz platí, že futbalová reprezentácia odohrá najbližšie stretnutie kvalifikácie EURO 2020 v Trnave proti Walesu bez divákov. Duel sa odohrá 10. októbra.
Disciplinárna komisia UEFA potrestala Slovensko za správanie sa divákov v sektore hostí počas septembrového zápasu v Maďarsku. Súčasťou trestu je aj pokuta 20 000 eur. SFZ má možnosť podať odvolanie.
„SFZ sa momentálne zaoberá odvolaním sa voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie UEFA a urobí maximum pre to, aby slovenská reprezentácia napokon odohrala kvalifikačný zápas ME 2020 s divákmi,“ povedala hovorkyňa SFZ Monika Jurigová.
„V prípade, že sa SFZ nepodarí uspieť s odvolaním, umožní vidieť tento zápas na štadióne Antona Malatinského v Trnave deťom do 14 rokov. Následne bude SFZ informovať fanúšikov, ktorí si už zakúpili vstupenky, o spôsobe vrátenia peňazí,“ dodala.
Dobrou správou je, že slovenskí futbalisti budú mať určite v dôležitom kvalifikačnom meraní síl publikum.
Svoj štadión zaplnil deťmi vo štvrtok aj bratislavský Slovan v prvom zápase EL proti Besiktasu Istanbul. Využil tak reglement v zákaze a deti zo škôl z celého Slovenska uvideli víťazstvo belasých 4:2.
Raz by chcel legendárnu zástavu darovať do Siene slávy slovenského futbalu
Vladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.
Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?
Narodil som sa v Nitre a voľakedy ako mladý chlapec som bol členom Zväzarmu a venoval som sa tiež plávaniu. Futbal som hrával so svojimi rovesníkmi len rekreačne. V Nitre som absolvoval základnú a strednú školu. Vysokú školu potravinársku som v rokoch 1978-1983 vyštudoval v Moskve. Na vlastné oči som tam videl aj letné OH v roku 1980. Zaoberám sa technológiou piva a vína a tomuto povolaniu sa venujem doteraz. Som jeden z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky. Mimochodom, sme najväčšími výrobcami slovenského akostného vína zo slovenského hrozna. Bývam v Norovciach, odkiaľ pochádza môj otec. Od roku 1999 do roku 2009 som bol predsedom futbalového klubu TJ Družstevník Norovce.
Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?
Keď sme boli na MS 2010 v Juhoafrickej republike, vtedy sme začali reálne uvažovať o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. V Afrike som sa zoznámil s Romanom Táborským a Milošom Kopčom, lebo sme boli v spoločnom zájazde. A keď po MS vznikol oficiálny fanklub, tak som sa stal jeden z jeho prvých členov. Pokiaľ mi to dovolili moje pracovné povinnosti, väčšinou som sa vždy zúčastnil na zápasoch našej reprezentácie. Videl som veľa vydarených súbojov, taký najpamätnejší pre mňa bol v Moskve, kde Slovensko v kvalifikácii ME 2012 nádherným gólom Stocha vyhralo nad Ruskom 1:0.
Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?
Na MS v JAR sme vyhrávali nad Novým Zélandom 1:0, už som balil zástavu a ani som nevidel, ako súper v závere vyrovnal na 1:1. V druhom zápase s Paraguajom sme prehrali 0:2, na trénera V. Weissa a na mužstvo sa zniesla až neoprávnená kritika, že v našom tábore veľa vecí neladí a že hráči sú rozhádaní. Nebola to pravda, býval som Prétorií, dostal som sa k mužstvu, od trénerov a hráčov mám podpísanú zástavu a odvtedy ju nosím so sebou. Mužstvo na túto prehru zareagovalo najlepším možným spôsobom, víťazstvom nad úradujúcim majstrom sveta Talianskom a Slovensko napokon postúpilo do osemfinále, čo bol pekný úspech. Bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku, zo St. Etienne, kde sme hrali s Anglickom, mám tiež pekný zážitok.
Fotka vašej tváre so slovenskou zástavou obletela po zápase Slovensko – Taliansko (3:2) na MS 2010 celý svet. Vidieť vás bolo aj v Rusku, kde slovenskí futbalisti vyhrali 1:0…
Zástava je neprehliadnuteľná, pravda, dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, šikovná krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať,“ a vzorne reprezentovať našu krajinu. Na šampionáte som bol stredobodom pozornosti televízií z Francúzska, USA, lebo je na nej parochňa mojej hlavy. A po návrate slovenská televízia ma predstavila v krátkych šotoch zo šampionátu. Zástava na pravej strane je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. Chodím s ňou stále na všetky zápasy našej reprezentácie. Raz by som ju chcel darovať SFZ do Siene slávy slovenského futbalu.
Zverencov trénera Pavla Hapala v prvej polovici septembra čakali dva veľmi dôležité zápasy v rámci kvalifikácie ME 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku. S vicemajstrami sveta sme doma jednoznačne prehrali 0:4, ale v Budapešti nad Maďarskom vyhrali 2:1…
Na zápasy našej reprezentácie chodím hlavne preto, lebo jej verím a hlavne, že sa znova prebojuje na významné podujatie. Samozrejme, stretnutie s Chorvátskom nám absolútne nevyšlo, bol to jednoducho deň blbec. Do Budapešti som išiel hlavne preto, lebo som bol zvedavý, ako naše mužstvo zareaguje na túto vysokú prehru. Kvalitným a koncentrovaným výkonom odčinilo výbuch z Trnavy a v Budapešti dosiahlo veľmi dôležité víťazstvo. Pred týmito dvomi zápasmi som rátal so ziskom šiestich bodov, ale aj tri majú veľkú cenu.
Zrejme ste rád, že slovenská reprezentácia sa konečne predstaví v októbrovom zápase proti Paraguaju na novom Tehelnom poli?
Isteže, veľmi ma to teší, že sa tak konečne stane, lebo na novom Tehelnom poli som ešte nebol. Veľmi sa teším na pekný štadión a tiež na výbornú atmosféru. Už dopredu som sa pýtal na lístky, aby som ich čo najskôr mal.
Nedávno ste veľké jubileum 60 rokov vraj oslávili vo veľkom štýle, z kamarátmi z celého sveta. Čo nám k tomu môžete povedať?
K jubileu mi prišli zagratulovať kamaráti z Ruska, Bulharska, Moldavka a Česka. Na oslave vo vinárskych závodoch v Topoľčiankách sa zúčastnilo 130 hostí a to som ešte musel ďalších záujemcov okresať. Zahrala mi kapela z Moravy a aj zo Slovenska. Potom som z určitými ľuďmi zo zahraničia navštívil Prahu, urobili sme si taký výlet, či exkurziu.
Prednáška
Víno sa vracia do Azerbajdžanu
v hladisku…
Foto: Milina Strihovská
Vstupenky na zápas Slovensko – Paraguaj v predaji pre fanklub
Bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie sa v utorok 10. septembra dožíva významného jubilea 80 rokov. Stretávame sa s ním na futbalových ihriskách a vidieť ho aj na rôznych turnajoch. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.
Predstav sa a povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ si rodákom a akému šport si sa v mladosti venoval?
Pochádzam z obce Dolný Hričov a v mladosti od 6 rokov som hrával futbal. Najskôr v obci odkiaľ pochádzam a po nastúpení do mešťanky v Žiline som hrával za žiakov a neskôr za dorast krajskú súťaž vo vtedajšom ŽVL Žilina. Po maturite som pôsobil v TJ Sokol Dolný Hričov, kde som robil aj tajomníka. Keď som začal študovať vysokú školu, tak som hral 2 roky za Slovan Národné divadlo a v roku 1958 sme sa zlúčili so Slovanom Pravda Bratislava. Bola to vtedy tzv. električková súťaž. Tvorili sme veľmi dobrý kolektív, zložený zo študentov a novinárov (už nebohý Janko Novák, Epe Křepela, Rado Burián a myslím, že ešte žijúceho Frico Zagar), hokejistov (Vlado Malec – neskôr i šéfredaktor Športu a Karol Fako). Počas štúdia na JSŠ, terajšie gymnázium som hral za školu všetky športy, azda okrem gymnastiky. Venoval so sa i hokeju v doraste TJ ZVL Žilina. Boli to tvrdé podmienky. Tréningy sme mali 2 x do týždňa na otvorenom štadióne o 23 hod. často aj pri 11 stupňových mrazoch.
Známa je hlavne tvoja rozhodcovská kariéra, povedz nám o nej niečo zaujímavé?
K rozhodovaniu som sa dostal v roku 1965 a to náhodou. Robil som stavby vedúceho v Pozemných stavbách. Kolega Ing. Aubrecht prišiel raz ráno za mnou s tým, že popoludní sú skúšky na rozhodcu a že mohli by sme ísť skúsiť šťastie. On neskôr po inzultácii v Kalaje, okr Galanta, kde sme vypomáhali, futbal nechal a v hokeji sa postupne vypracoval na ligového rozhodcu. Ako rozhodca som začínal v MFZ Bratislava v rokoch 1965 -1966, v rokoch 1966 – 1968 som postúpil do MK a v rokoch 1968 – 1970 som pôsobil v II. a v I. SNL. Najkrajšie roky som zažil v II. celoštátnej lige, kde som účinkoval ako hlavný rozhodca a na I. ligu som chodil v funkcii asistenta rozhodcu. Najviac zápasov som rozhodoval Dukle Banská Bystrica a VP Frýdek Místek. S Duklou Banská Bystrica mám z viacerých jeden zážitok. Hrala zápas doma a pripravená bola veľká hostina, ak vyhrá nad mužstvom z dolnej polovice tabuľky, zvýši sa jej šanca na postup do I. ligy. Výsledok bol však veľkým sklamaním – prehrala 2:3. Podozrivo slabé výkony podali 3 hráči, podozrivo hrajúci v prospech súpera a tak hneď po zápase boli preradení do bojového útvaru. Počas rozhodovania som pracoval vo viacerých komisiách. V komisii rozhodcov BFZ a SFZ. V ČSFZ som bol členom hospodárskej komisii spolu s nebohým Jozefom Hupkom z Jura, Štefanom Sapárom z Nitry a Jankom Prochádzkom zo Slovana CHZJD Bratislava. Tu som mal možnosť vycestovať na viaceré medzinárodné stretnutia nášho mužstva a na niektoré ak išla manželka nebohého pána Baťu, tak aj s manželkou. Určite najväčším zážitkom pre mňa boli MS v Španielsku v roku 1982. Veľmi rád spomínam i na Jozefa Barmoša, ktorý z Interu odišiel hrať do Rancingu Brusel, kde hralo i naše národné mužstvo. Bol som tam spolu so synom. J. Barmoš sa nám celý deň venoval, autom sme prešli celé mesto a na večer nás pozval k nemu domov, kde jeho manželka pripravila dobrú večeru. Treba však povedať, že po odchode do dôchodku už nebol záujem o moju prácu v komisii rozhodcov. Potom som na SFZ pracoval ako tajomník Etickej komisie, ktorá bola na čele s JUDr. Kandráčom zložená z vysoko kvalifikovaných odborníkov. Bola však bez udania dôvodu zrušená.
Odkedy si členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a ktoré zápasy národného tímu v tebe zanechali najväčší dojem?
Členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie som od jeho založenia v roku 2010 a mám číslo 13. Postupne sa stali jeho členmi moja manželka, syn i dvaja vnukovia. S našim národným mužstvom mám veľmi pekný zážitok z Moskvy, kde sme na štadióne Lokomotívu Moskva 7. septembra 2010 vyhrali 1:0. Napriek prehre Ruska sa domáci fanúškovia k nám zachovali fér a doslova si vynútili, aby sme sa s nimi odfotili pri starej lokomotíve, ktorá bola umiestnená v areáli. Pred stretnutím na Červenom námestí, kde sme sa chceli odfotiť, okamžite zasiahla ruská polícia.
Na stretnutiach Slovenska, vo fanzónach a na rôznych spoločenských akciách ťa sprevádza aj tvoja manželka. To je taká veľká fanynka futbalu?
Manželka, môžem povedať, že rozumie futbalu a hlavne vie kritizovať rozhodcov, lebo počas mojej rozhodcovskej kariéry ma často sprevádzala. Dobre mi padlo, keď viacerí funkcionári konštatovali, že som jeden z rozhodcov, ktorý chodí stále s tou istou manželkou.
Ako hodnotíš posledné kľúčové vystúpenia slovenskej reprezentácie v náročných jesenných zápasoch kvalifikácie MS 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku?
Po vysokej domáce prehre s Chorvátskom a najmä prevedenou hrou, naše mužstvo sklamalo tisíce slovenských priaznivcov. Naopak, v Budapešti zabralo, vytiahlo sa, dosiahlo veľmi cenné víťazstvo a znova drží v rukách postupové karty na ME 2020. Teraz bude veľmi dôležité, aby sme doma vyhrali nad Walesom a Azerbajdžanom.
Je skvelé, že stále ešte rozhoduješ mládežnícke súťaže ObFZ Bratislava-mesto…
Dobrú kondíciu si udržujem rozhodovaním žiackych stretnutí a prípraviek. Pritom robím aj delegáta. Napriek môjmu veku mi to umožňuje ObFZ Bratislava-mesto a v minulosti i ObFZ Bratislava-vidiek. Zato im patrí moje poďakovanie. Aj keď je v meste nedostatok delegátov, vraj môžem byť delegovaný iba na VI. ligu a nie na V. ligu, ale žiadne uznesenie som o tom nenašiel…
Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimírovi Randovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.
Slováci v budapeštianskej „jame levovej“ vyhrali nad Maďarmi 2 : 1
Slovenskí futbaloví reprezentanti zvíťazili v maďarskej Budapešti nad domácim národným tímom 2:1 v pondelňajšom dueli kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. V tabuľke E-skupiny majú deväť bodov, pričom sa dotiahli práve na Maďarov. So susedmi spoza južnej hranice však majú lepšiu bilanciu zo vzájomných zápasov, keďže nad nimi triumfovali aj pri marcovom vstupe do kvalifikácie ME 2020 v Trnave (2:0). Na líderskú pozíciu poskočili po remíze v Azerbajdžane (1:1) desaťbodoví Chorváti.
Mužstvo trénera Pavla Hapala sa ujalo vedenia v 40. minúte, Róbert Mak upratal do siete zrazený center Mareka Hamšíka z pravej strany. Krátko po zmene strán však bolo vyrovnané – Dominik Szoboszlai zakrútil priamy kop do pravého horného rohu bránky Martina Dúbravku. Tri body pre hostí zariadil v 56. minúte Róbert Boženík, keď profitoval z prihrávky Stanislava Lobotku.
Hlasy po zápase:
Pavel Hapal, tréner SR: ,,Som veľmi rád, že sme sa rehabilitovali za piatok, duel proti Chorvátom nám vôbec nevyšiel. Rehabilitovali sme sa slovenským fanúšikom. Duel v Maďarsku bol vynikajúci z oboch strán, pre divákov to bolo skvelé predstavenie. My sme napokon tí šťastnejší. Kráčali sme si za troma bodmi. Hráčov musím za tento duel pochváliť. Kľúčové dnes bolo, aby sme súpera vysoko napádali. Súper má vysokého útočníka a keď nám kopali loptu do šestnástky, tak bol problém. Keď to šlo z ich polovice, tak sme súboje vyhrávali, pozbierali sme dosť lôpt. Boli sme tiež silní v kombinácii.“
Róbert Boženík, útočník SR, autor víťazného gólu: ,,Dať víťazný gól v takom dôležitom súboji je úžasné, ale nie je to len o mne, ale o celom tíme, ako sme pracovali celých 90 minút. Hrali sme ako jedna mašina a teraz sa môžeme tešiť. Potešili sme fanúšikov, ktorí sem prišli. Pri góle som si to chcel dobre prebrať, vystreliť som to chcel po zemi a vyšlo to. Gól by som chcel venovať ocinovi, pretože leží v nemocnici a nemohol prísť ani na zápas proti Chorvátom. Chcem ho pozdraviť a prajem mu skoré uzdravenie. Na ihrisku sme si veľa odtrpeli, ale triumf teraz chutí o to viac.“
Róbert Mak, stredopoliar SR, autor prvého gólu: ,,Mali sme to veľmi ťažké po domácej prehre s Chorvátmi. Do zápasu sme šli s tým, že nemáme čo stratiť. Vyšlo nám to perfektne. Maďari síce mali v úvode tlak, ale ustáli sme to a potom dali prvý gól. Súper vyrovnal, no našťastie sme my dali ten víťazný zásah. Dnes mužstvo odovzdalo na ihrisku všetko. Tešíme sa, že sme to zvládli a opäť sme v hre o postup na ME. Po výbuchu s Chorvátmi nám nik neveril, ale my sme sa vzopreli.“
Marek Hamšík, stredopoliar SR, kapitán: ,,Bol to tímový výkon, na ihrisku sme nechali všetko a získali dôležité tri body do skupiny. Robo Boženík dal víťazný ako pravý útočník, krásne sa otočil a vystrelil k žrdi. Gratulujem mu k prvému gólu k reprezentácii, bude ho to niečo stáť (smiech). Inkasovaný gól nás nepotešil, chceli sme sa tomu vyhnúť. Našťastie sme na to rýchlo zareagovali. V skupine je to pekne zamotané, veľmi dôležitý bude domáci duel s Walesom. Ak ho zvládneme, jednou nohou budeme na Eure.“
Maďarsko – Slovensko 1 : 2 (0 : 1)
góly: 50. Szoboszlai – 41. Mak, 56. Boženík
rozhodovali: Lahoz – Devís, del Palomar (všetci Španielsko)
ŽK: Szoboszlai, Dzsudzsák, Szalai, Baráth, A. Nagy, Pátkai – Šatka, Vavro
Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali v piatkovom dueli kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy s mužstvom Chorvátska 0:4 (0:1). V polovici kvalifikačného cyklu majú Slováci na konte šesť bodov rovnako ako Walesania. „Vatreni“ sa triumfom v Trnave dotiahli na deväťbodových Maďarov. Zverenci českého trénera Pavla Hapala sa najbližšie predstavia v E-skupine v pondelok 9. septembra o 20.45 h v Budapešti proti Maďarsku.
Úradujúci vicemajstri sveta boli počas zápasu aktívnejším tímom a základ svojho úspechu položili na prelome polčasov. V 45. min prekonal Martina Dúbravku strelou spoza šestnástky Nikola Vlašič a krátko po návrate zo šatní sa zapísal do streleckej listiny aj Ivan Perišič. Slováci síce vyslali v zápase šesť striel na bránku súpera, no nevypracovali si žiadnu stopercentnú gólovú šancu. Naopak, víťazstvo hostí spečatili v 72. min Bruno Petkovič a v predposlednej minúte stretnutia obranca Dejan Lovren.
Krátko pred úvodným výkopom zápasu sa s reprezentáciou oficiálne rozlúčil dlhoročný útočník národného tímu a štvorgólový strelec z MS 2010 v JAR Róbert Vittek. Reprezentačný tím spod Tatier sa najbližšie predstaví v pondelok v budapeštianskej Groupama Arene v ďalšom kvalifikačnom vystúpení proti domácim Maďarom.
Trénerovi slovenskej reprezentácie Pavlovi Hapalovi sa zápas, pochopiteľne, hodnotil veľmi ťažko. ,,Chorváti nás ‚vycvičili‘ vo všetkých činnostiach a myslím si, že pre nás je výsledok ešte milosrdný. Mohli sme dostať viac gólov. Nikto z nás nečakal, že predvedú až taký dobrý výkon. Po zápase som hovoril s trénerom hostí a aj on bol z toho prekvapený. Som však sklamaný najmä z našej hry, ktorá bola veľmi slabá,“ skonštatoval na tlačovej konferencii rodák z moravského Kroměříža.
V hre tímu okolo kapitána Mareka Hamšíka bolo množstvo nepresností, viazla spolupráca v krídelných priestoroch a takisto nevyšiel ani predzápasový zámer. ,,Chceli sme pri ich rozohrávke hrať pressing, no vôbec sme sa k nemu nedostali. Dobre si vymieňali loptu, boli neustále v pohybe a my sme boli v súbojoch neskoro. Verili sme, že prečkáme prvý polčas, ale, bohužiaľ, sme inkasovali v poslednej minúte. V druhom polčase sme chceli niečo zmeniť, ale dnes sme na nich absolútne nemali,“ pokračoval 50-ročný kormidelník.
Marek Hamšík, kapitán nášho tímu povedal: ,,V prvom rade je to naša chyba. Podali sme slabý výkon, Chorváti mohli dať aj viac gólov. V mladej zostave nášho tímu by som chybu nehľadal, títo hráči už odohrali viac dôležitých zápasov. Skôr to bolo v našom výkone, ktorý nebol kolektívny. Dostali sme veľkú facku. Hádam sa z toho spamätáme, v Maďarsku to musí byť oveľa lepšie.“
Milan Škriniar videl zápas takto: ,,Chorváti majú veľkú silu, sú veľmi silní na lopte, my sme boli málo agresívni v strede poľa, púšťali sme ich blízko k bráne. Veľa sme toho nepredviedli. Veľa sa toho na nás valilo, nebolo to jednoduché. Zaslúžili sme si takúto facku, bolo to z našej strany veľmi slabé. Musíme na túto prehru čím skôr zabudnúť.“
Kvalifikácia ME 2020 vo futbale – piatok (Trnava):
V Trnave bolo v piatok 6. septembra poriadne rušno. Okrem kvalifikačného zápasu ME 2020 Slovensko – Chorvátsko sa tu konal aj tradičný jarmok. Reštaurácie boli teda plné, jednako predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský so svojimi spolupracovníkmi v trnavskom hoteli Phoenix pripravili znova dobrú a zaujímavú fanzónu.
Úlohou moderátora bol tentoraz prvý raz poverený René Stern, ktorý za vrch stolom privítal Tomáša Medveďa, člena Klubu ligových kanonierov a riaditeľa tohto zoskupenia, skutočného svetobežníka, ktorý obliekal dresy štrnástich klubov, Vladimíra Strieženca, jedného z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky, tiež čerstvého šesťdesiatnika a chorvátskeho fanúšika Dalibora Rilka. Vo fanzóne boli aj známi futbalisti Vladimír Ekhardt a Filip Hološko.
Najprv všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský, ktorý so svojim zástupcom Milošom Kopčom, Vladom Ekhardtom a Filipom Hološkom zagratulovali Vladimírovi Striežencovi k jeho nedávnym 60. narodeninám. Odovzdali mu darčekový kôš a prítomní mu zaspievali mohutné živió… A potom sa rozprúdila živá diskusia.
René Stern sa Tomáša Medveďa, bývalého uznávaného kanoniera opýtal, prečo slovenská reprezentácia v súčasnosti trpí na nedostatok súcich útočníkov. ,,Dobrý podvečer, ďakujem za pozvanie do tejto fanzóny. Áno, v našom slovenskom futbale veľmi chýbajú kvalitní hrotoví útočníci. Akoby z našej scény zmizli takí klasickí, špičkoví. Napríklad Češi majú štyroch až šiestich, my ich stále hľadáme. Nad týmto problémom sa musia zamyslieť hlavne naši odborníci. Dúfam však, že tréneri slovenskej reprezentácie tento nedostatok nejakým spôsobom vyriešia, lebo bez gólov sa nedá vyhrávať. Chorváti majú za sebou fantastický vlaňajší šampionát v Rusku, kde skončili na druhom mieste. Myslím si, že pri viac ako optimálnom výkone nášho tímu sa dajú poraziť a že zverencov trénera Pavla Hapala vypredaný štadión poženie za tromi bodmi. Treba ukázať, kto je tu doma, vicemajstrov sveta musíme zaskočiť aktívnou hrou. Nesmieme vyčkávať, lebo to by bola voda na mlyn pre výborného súpera,“ vraví Tomáš Medveď, ktorý si pochvaľuje spoluprácu s českou stranou v oblasti Klubu ligových kanonierov.
Chorvátsku stranu vo fanzóne zastupoval Dalibor Rilko, veľmi dobrý kamarát Tomáša Medveďa. ,,Som slovenský Chorvát, študoval som u vás a v súčasnosti žijem v Rakúsku. Futbal veľmi pozorne sledujem, chorvátsku reprezentáciu po MS v Rusku opustili niekoľkí kvalitní hráči na čele s Mandžukičom. Pred zápasom so Slovenskom zranenia postihlo niekoľko futbalistov, k vám teda neprišiel aj jeden z kľúčových hráčov Rakitič. Takže Chorvátsko má problémy, ale je pod obrovským tlakom, lebo musí vyhrať. Jeho priaznivcom zaujíma iba víťazstvo. Neviem teda, ako zápas dopadne, najradšej by som bol keby každý zo súperov získal tri body, ale to nejde. Slovensko je na tom lepšie a preto mu dávam slušné šance na dobrý výsledok. Chorvátsky zväz veľa urobil aj pre bezpečnosť fanúšikov, k vám prišli iba takí, ktorí sa budú normálne správať.“
A niekoľko zaujímavostí povedal o Lukovi Modričovi, ktorý vlani získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča MS 2018, potom cenu The Best pre najlepšieho hráča sveta v kuratele FIFA a aj tradičnú Zlatú loptu, ktorá je zas spätá s francúzskym magazínom France Football. ,,V Zadare vyrastal v ťažkých pomeroch, prežil pohnuté detstvo v čase krvavého konfliktu v rámci bývalej Juhoslávie. Stipe Modrič, jeho otec, sa pridal k chorvátskej armáde. Jeho starého otca Luku – meno dostal po ňom – zastrelili Srbi počas konfliktu neďaleko jeho vlastného domu. Jeho vnuk mal vtedy šesť rokov. Rodina Modričovcov prišla o dom, ktorý bol zničený do základov a našla azyl v hoteloch. Slovenskí dovolenkári ich v Zadare stále môžu nájsť, jeden sa volá Hotel Kolovare, druhý Hotel Iž. Samozrejme, oba boli v priebehu vojny s pravidelnosťou odrezané od prívodu elektriny a tečúcej vody. Aj v takých časoch však malý Luka Modrič naháňal futbalovú loptu. Najviac môže ďakovať Zdravkovi Mamičovi, manažérovi a bývalému šéfovi Dinama Záhreb, ktorý mu vo všetkom pomohol a naštartoval jeho hviezdnu kariéru.“
Vladimír Strieženec je verný fanúšik slovenskej reprezentácie, bol s ňou na MS 2010 v JAR i na MS 2016 vo Francúzsku. ,,Najprv sa chcem všetkým prítomným veľmi pekne poďakovať za gratulácie k mojej šesťdesiatke a najkrajším darčekom pre mňa by bolo dnes víťazstvo Slovenska nad Chorvátskom. O jeden gól by sa nám to mohlo podariť, musíme však dostať zo seba to najlepšie,“ vraví V. Strieženec, ktorého na cestách často sprevádza aj jeho manželka pani Galina.
Foto: Milina Strihovská
Fanklubáci so striebornými olympionikmi oslávili krásne výročie
Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil vo štvrtok 5. septembra ďalšie veľké a vydarené podujatie. V hoteli Bôrik sa po druhý krát stalo, predtým to bola vo februári 2016 oslava 80. narodenín Jozefa Vengloša, že sa na jednom mieste v Bratislave stretlo niekoľko legiend československého a slovenského futbalu z najstaršej generácie. Všetkých spájalo 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964. V 17-člennom kádri figurovalo až deväť Slovákov. Slováci tak boli jediný raz v histórii v československom tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše, strelec gólu vo finálovom zápase Čech Jan Brumovský sa narodil v Leviciach.
Do hotela Bôrik prišli Jan Brumovský, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, František Knebort, Ivan Mráz, Vojtech Masný, Anton Švajlen a Anton Urban. Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vo svojom krátkom príhovore najprv za veľkého potlesku predstavil všetkých zúčastnených olympionikov. Takisto aj Dušana Galisa, poslanca Národnej rady za stranu SMER-SD a Ivana Chodáka ml., syna legendárneho hráča, ktorý sa preslávil futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.
Dušan Galis, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly povedal: ,,Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a keď som sa dozvedel s kým sa mám stretnúť, tak sa mi troška roztriasli kolená, lebo ste boli pre mňa a moju generáciu skutočné vzory. Keď sa povedali mená Švajlen, Mráz, Geleta, Cvetler a ďalší, chceli sme sa im v tom čase veľmi podobať a dostať sa na ich úroveň. Určite ste mali veľkú zásluhu na tom, že hráči, ktorí po vás prišli, sa dostali tak vysoko a som veľmi rád, že sa môžem zaradiť aj ja medzi nich. Verím, že dnešný večer prežijeme v jedinečnej atmosfére, veľmi dobre sa porozprávame a že sa takto nestretávame posledný raz.“
Ivan Chodák ml. bol tiež dojatý z toho, že sa zúčastnil na tejto akcii. ,,Veľmi si vážim, že môžem pri jednom stole sedieť s ľuďmi, ktorých som obdivoval na futbalovom trávniku. Takže môžem vám povedať, že som zástupcom všetkých vašich fanúšikov, ktorí mali radosť z vašich úspechov a veľkého futbalového umenia.“
Roman Táborský ešte dodal: ,,Tento večer sme pripravili pre vás, dobre si ho užite, vychutnajte si ho a pospomínajte na všetko možné. Dajte si štamperlík, potom dobré vínečko a my sa veľmi potešíme, keď budete na tento večer spomínať len v sa tom najlepšom.“
Moderátor Ľubomír Souček, manažér mediálnej komunikácie Slovenského olympijského a športového výboru svojimi otázkami vyobracal všetkých ôsmich olympionikov zo všetkých strán a prítomným ukázal, že dejiny a históriu olympijských hier má doslova v malíčku.
Po skončení besedy vzácni hostia dostali od Dušana Galisa fanklubový šál, odznak, pamätnú plaketu aj s menom a čestné členstvo v klube. Potom nasledoval slávnostný prípitok a minúta ticha na pamiatku doteraz zosnulých (Schmucker, Matlák, Weiss najstarší, Pičman, Lichtnégl) z tohto výborného mužstva.
Ján Geleta, Futbalista roka 1967, rodák z Horných Motešíc neďaleko Partizánskeho, odohral za Duklu Praha 284 zápasov a v tom čase patril medzi najlepších stredopoliarov. Na olympiádu v Tokiu spomína takto: ,,Bol som vtedy v mužstve jeden z najmladších hráčov, takže som pozeral hlavne po gymnastkách. Japonskí organizátori olympiádu perfektne pripravili, jej zázemie bolo fantastické. Do Japonska sme išli v inej situácii, ako národný tím na MS v Čile 1962. Na OH nemohli štartovať profesionáli, povedzme si však pravdu, my sme sa už v tom čase venovali iba futbalu, takže mali sme dosť vysoké ambície. Pod vedením skvelého trénera, hlavne psychológa Rudolfa Vytlačila, prebojovali sme sa až do finále, kde sme narazili na veľmi silné Maďarsko, ktoré malo vo svojom strede viacerých hráčov z A-tímu a veľké individuality. Prehrávali sme už 0:2, keď Vojta si dal vlastný gól, ale aj také veci sa vo futbale stávajú. Dokázali sme už iba znížiť na 1:2, aj po toľkých rokoch si myslím, že strieborná medaila zodpovedala sile nášho tímu. Každý športovec, ktorý sa dostane na olympiádu, musí spomínať na najväčší športový sviatok do konca svojho života. Keď sme mali voľno, chodili sme povzbudzovať naše gymnastky, volejbalistov a basketbalistov. V týchto kolektívnych športoch sa nám vtedy darilo. Zaujímavé je, že hneď po návrate z Japonska som sa oženil. Bolo to v nedeľu, takže mám na všetko veľmi pekné spomienky. Slovenský Fanklub nám urobil veľkú radosť, že zorganizoval takéto úžasné stretnutie. V Česku sme v takýchto akciách pozadu, azda aj u nás zavejú svieže vetry a niekedy prídete k nám.“
František Knebort hral až za tri pražské kluby, Duklu, Slaviu a Bohemians. Vyznačoval sa hlavne dobrou strelou a aj preto dal v československej lige až 77 gólov. ,,Na olympiádu v Tokiu mám úžasné spomienky, hoci som na turnaji veľa zápasov neodohral. Na druhej strane som bol spokojný, že som sa vôbec v silnej konkurencii do nominácie dostal. Bolo to za éry skvelého trénera Vytlačila, ktorý mi veľmi fandil. Vo finále sa stretli dve najlepšie mužstvá, Maďari predsa len ťažili z toho, že mali viac hráčov z A-tímu. Boli sme vtedy ohromná partia, nikto sa nedelil na Čechov a Slovákov, všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Chodili sme povzbudzovať volejbalistov a gymnastky. Na OH všetko klapalo na jednotku, nevyskytol sa ani jeden problém, Japonci ukázali, že sú nesmierne precízny a zodpovedný národ. Som veľmi rád, že sme sa po toľkých rokoch aj v tomto menšom zložení stretli, mohli sme si pospomínať na niekdajšie skvelé časy.“
Kapitán strieborného tímu z Tokia Anton Urban bol vtedy jeho najstarším hráčom. Rýchly a razantný obranca mal v samom závere možnosť potrestať zmätok v maďarskej obrane, no história napokon chcela inak. ,,Celé olympijské hry sa pre mňa niesli vo veľmi vznešenom duchu, dôležité nebolo vyhrať, ale zúčastniť sa. Je to jedna z mojich najmilších spomienok. Už skutočnosť, že som cestoval do dejiska s Emilom Zátopkom, bola pre mňa výnimočná. Bol pre mňa roky veľký idol. Odrazu sa stal naším spoločníkom, zabával sa s nami. Vôbec som nerátal s tým, že v Tokiu zostaneme až do posledného dňa súťaží, že sa zúčastníme aj na záverečnom ceremoniáli a olympiádu si vychutnáme do posledných minút.“ Z olympiády si uchoval aj spomienky na gymnastku Vieru Čáslavskú. „Bol to geniálny, aj zvláštny človek, ktorý dosiahol vrchol v kráse, zručnosti, ale aj v pokore.” Tieto vlastnosti Čáslavská premenila na tri z celkového počtu piatich československých zlatých medailí. Anton Urban tú svoju, striebornú, daroval Slovenskému olympijskému výboru.
Cesta ČSSR k striebru Zápasy v skupine: ČSSR– Južná Kórea 6:1, ČSSR– Egypt 5:1, ČSSR– Brazília 1:0, štvrťfinále ČSSR– Japonsko 4:0, semifinále ČSSR– NDR 2:1, finále ČSSR– Maďarsko 1:2.
Vo Fanklube sme dostali pozvanie od našich členov i od futbalového klubu z Oravského Podzámku a starostu obce, aby sme prišli spolu s nimi osláviť uvedenie do používania novej tribúny na futbalovom ihrisku.
Naopak fanklub si pripomína 9. výročie vzniku a futbalová reprezentácia si pripomenula 27.08.2019 80 rokov od svojho prvého oficiálneho zápasu. (Slovensko – Nemecko 2:0) Nakoľko slovo dalo slovo a z blízkeho Dolného Kubína pochádza jedna z najväčších osobností mužstva z roku 1939 Dr. Ivan Chodák nebolo prečo váhať a prijať pozvanie na jednom z najaromatickejších miest Slovenska. Oravský hrad…
Fanklub zároveň pripravil novú sériu zberateľských kariet s motívom prvého oficiálneho zápasu a zároveň legendy Dr. Ivana Chodáka. Zároveň boli pre fanúšikov na podujatí pripravené kartičky Mareka Hamšíka, Stanislava Lobotku a Mareka Saparu.
Niektorí naši členovia prišli na Oravu už v stredu, aby pookriali v krásnom prostredí. Potom sme sa stretli dopoludnia na sv. omši venovanej bývalým zosnulým domácim futbalistom i zosnulým bývalým reprezentantom Slovenska aj zosnulým členom nášho fanklubu. Na záver sa nám prihovoril aj domáci pán farár František Čureja a zoznámil nás popri spomienke na 75. Výročie SNP s dokumentom o športe sv. otca Františka, v ktorom píše o športe ako o dôležitom spôsobe výchovy ako morálnej tak aj telesnej.
Zo svätej omše sme išli na dominantu Oravy, Oravský hrad. Ochotná pani sprievodkyňa nás po ňom povodila, poukazovala a povysvetľovala čo len mohla. Z hradu sme sa kochali nádhernými výhľadmi na našu krajinu, pretože aj počasie nám prialo a viditeľnosť bola veľmi dobrá.
Predzápas prípraviek domáci privítali Dolný Kubín.
Po prehliadke a nákupe suvenírov sme už išli na futbalové ihrisko, kde nás čakali naši hostitelia s výborným gulášom a pohostením. Potom už nasledovalo pokrstenie novej tribúny, za účasti Dušana Tittela a Ladislava Pecka, obyvateľov obce, tamojších rodákov i nášho maskota, rysa Ďuryho . Krst vykonal pán kaplán Peter Gaži a k ľuďom sa prihovorili pán starosta Záhora, ktorý slávnosť moderoval, pán Tittel a aj náš predseda Roman Táborský
Ten odovzdal pánovi starostovi a L. Peckovi preukazy čestných členov nášho Fanklubu i s rekvizitami, vlajočkou, odznakom, šálom a knižkou o futbale vydanou naším klubom. Prišla zahrať aj Terchovská muzika.
Potom už nasledoval futbalový zápas medzi domácimi bývalými hráčmi a naším Fanklubom. V stretnutí, ktoré sa nieslo vo vzácnom športovom duchu, nakoniec naši hráči vyhrali 2:1. Rozhodoval náš člen, bývalý ligový rozhodca pán Randa, ktorý v týchto dňoch oslavoval svoju 80-tku.
Aj týmto sa chceme poďakovať všetkým členom domáceho futbalového klubu, medzi ktorými sú tiež naši členovia, hlavne pánovi Starostovi Záhorovi a pánovi Krúpovi za zorganizovanie pekného dňa, ako aj našim členom, ktorí i z ďalšia prišli zdieľať radosť domácich priaznivcov z pekného diela.
FC TJ ORAVSKÝ PODZÁMOK – OFSFR 1:2 (1:1)
Góly: Kováč Ján – Medvecký Miroslav, Dvorský Dávid.
Rozhodcovia: HR Randa Vladimír, AR 1 Baňas Jozef, AR 2 Kubáni Július
