Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v rámci programu Ligy národov sa zúčastní futbalového trojstretnutia fanklubov z Čiech, Ukrajiny a Slovenska. Turnaj sa uskutoční 06.09.2018 v Uherskom Hradišti a Slovenko ako kapitán mužstva povedie Rastislav Kostka, ktorý v Synote prežil úspešné obdobie ako hráč pod vedením trénera Karla Jarolíma. Rozhodcom zo Slovenska bude Vladimír Randa a podujatia sa zúčastnia aj ďalšie športové a futbalové osobnosti.  Program je počas dňa je nasledovný – návšteva detského ústavu v Kunovicích, futbalový turnaj, spoločné stolovanie pri večeri a zápas Česko – Ukrajina./Liga národov 20:45 Uherské Hradište/

Fanklubáci a miestny Kubínčania pred oficiálnym krstom maskota fanklubu futbalovej reprezentácie v úzkom kruhu nezabudli na slávnych dejateľov Pavla Orságha Hviezdoslava a Janka Matúšku.

Zaspievali hymnu a priniesli kytice kvetov…

Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí
A medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva, putá si strháva
Hej, rodina milá! Hodina odbila
Žije matka Sláva.

Maskot oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Ďury pokrstený vodou zo studničky, s ktorej píjaval aj doktor Ivan Chodák v Dolnom Kubíne. Zmysel pre fair play a pozitívne  hodnoty, ktoré reprezentujú Slovensko, nech podporuje a radosť z víťazstiev prajú krstní otcovia Dušan Tittel a Peter Špilák.

Vstupenky na zápas Slovensko –  Dánsko sú už k vyzdvihnutiu podľa pokynov osobne, alebo pred oficiálnym a tradičným predzápasovým programom.  Zároveň program fanzóny bude príjemne spestrený predstavením maskota fanklubu reprezentácie. Program je vhodný predovšetkým pre deti, ktoré majú vstupné zdarma s účasťou člena fanklubu. Viac info po oficiálnom krste v Dolnom Kubíne 28.08.2018 v kruhu fanklubákov.  Tešíme sa nové zberateľské karty, odznaky a zaujímavých hostí…Fanklub SVK

foto: Holienčin 5. výročie fanklubu / Senec – torta /

Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Kozák oznámil v pondelok nomináciu na prípravný zápas s Dánskom a duel Ligy národov na Ukrajine. Vo výbere je 24 hráčov, nechýbajú v ňom opory Marek Hamšík či Martin Škrtel.
Slováci odohrajú najskôr prípravný duel s Dánskom v Trnave 5. septembra, štyri dni pred úvodným zápasom Ligy národov s Ukrajinou vo Ľvove. ,,Ja sa na oba zápasy teším a rovnako aj hráči. V Lige národov nás čaká ťažký zápas, nie prípravný, takže ho aj tak berieme. Navyše sa z Ligy národov máme možnosť kvalifikovať na ME,“ povedal Kozák na pondelkovej tlačovej konferencii v Bratislave.
V nominácii nie sú žiadne prekvapenia, v obrane sa predstavia aj hráči, ktorí majú menej reprezentačných skúseností. ,,Som rád, že nám vyskočili hráči v obrane ako Šatka, Valjent či Vavro a ďalší. Mňa Šatka prekvapil v ťažkých zápasoch, takže sme ho nominovali. Reprezentáciu si váži, čo ma teší,“ dodal Kozák.
Na otázku, prečo sa útočník Samuel Mráz ocitol len medzi náhradníkmi, J. Kozák odpovedal: ,,Som veľmi rád, že prestúpil do veľmi silnej talianskej ligy, začal tam hrať a dal aj gól. Spĺňa zrejme najviac kritéria, ktoré máme na mladých hráčov a v pravý čas dostane šancu. Nechceme, aby to bolo predčasné. Zatiaľ bude v nominácii tímu do 21 rokov.“
Čo sa týka návratu predtým zraneného krídelníka Vladimíra Weissa, Kozák je rád, že už je v poriadku a strelil už aj dva góly. Vyjadril a aj k Adamovi Nemcovi, čerstvému prírastku v cyperskej najvyššej súťaži. ,,Mal som s ním rozhovor. Jeho prestup z Rumunska na Cyprus sa zrealizoval len pred dvoma – troma dňami, verím, že sa postupne dostane fyzicky do formy, keď začne hrávať a v reprezentácii bude prínosom,“ pokračoval Ján Kozák.
Novovzniknutý projekt Ligy národov Slováci premiérovo odštartujú 9. septembra na Ukrajine. Kozák ho vníma pozitívne: ,,Je to súťaž skôr pre mužstvá z 3. a 4. koša. Jedno má šancu dostať sa na ME, ak vám nevyjde kvalifikácia. Ja to tak cítim. Ale sú to derby zápasy a nejde o žiadnu prípravu, čo vnímam pozitívne.“

Nominácia SR na dvojzápas s Dánskom a Ukrajinou:
Brankári: Martin Dúbravka (Newcastle United), Matúš Kozáčik (FC Viktoria Plzeň), Michal Šulla (ŠK Slovan Bratislava)
Obrancovia: Peter Pekarík (Hertha Berlín), Erik Sabo (Beitar Jeruzalem), Martin Škrtel (Fenerbahce Istanbul), Norbert Gyömbér (AC Perugia), Milan Škriniar (Inter Miláno), Ľubomír Šatka (DAC Dunajská Streda), Martin Valjent (RCD Mallorca), Tomáš Hubočan (Olympique Maresille), Róbert Mazáň (Celta Vigo)
Stredopoliari: Stanislav Lobotka (Celta Vigo), Patrik Hrošovský (FC Viktoria Plzeň), Juraj Kucka (Trabzonspor), Ján Greguš (FC Kodaň), Marek Hamšík (SSC Neapol), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Erik Pačinda (DAC Dunajská Streda)
Útočníci: Róbert Mak (Zenit Petrohrad), Albert Rusnák (Salt Lake City), Michal Ďuriš (Anorthosis Famagusta), Adam Nemec (FC Pafos)

Peter Špilák patrí medzi známych funkcionárov v bratislavskom a slovenskom futbale. Vyrastal na jednom z bratislavských sídlisk v Lamači, ale keď mal 7 rokov, tak sa s rodičmi presťahoval na druhý koniec hlavného mesta Slovenska na Trnávku, kde od roku 1955 žije doteraz.
V Trnávke začal hrávať futbal, postupne prešiel všetkými vekovými kategóriami, ale venoval sa aj atletike v blízkej Mierovej kolónii. Základnú vojenskú službu absolvoval v Prostějove, kde hrával za civilný klub OP. Po návrate znova zakotvil v Trnávke. ,,V tom čase sme hrali krajské majstrovstvá, alebo divíziu, prišli k nám na výpomoc aj takí známi hráči, akými boli Buberník či Weiss najstarší. Boli to náročné súťaže, v bratislavskej hrali napríklad Rapid, Matadorka, či Spoje. Zaujímavé je tiež bolo, že môj posledný tréner v Trnávke bol Karol Pecze, ktorý vtedy začínal s úspešnou kariérou. Okrem toho sme sedem rokov boli spoluhráčmi,“ vraví P. Špilák. V 30. rokoch ho kamaráti zo Slovšportu presvedčili, aby prestúpil do miestneho Rapidu, kde bol tri roky. ,,Stalo sa tak   k  1. januáru 1977, do Rapidu som prišiel v čase keď vypadol a hral o súťaž nižšie ako Trnávka. Dvakrát nám postup ušiel pomedzi prsty,“ spomína rýchly obranca P. Špilák na svoju futbalovú kariéru. Napokon Rapid sa najväčšieho úspechu dočkal až v slovenskej ére, keď v sezóne 2002/2003 prvý raz v histórii postúpil do druhej najvyššej súťaže.

Peter Špilák po skončení kariéry si na tri roky dal od futbalu pokoj a potom na podnet trénera Jara Šebestu sa stal vedúcim mužstva TJ Trnávka. V roku 1985 odišiel na dva a pol roka do Maďarska do Békécsaby, kde sa podieľal na stavbe športovej haly. Ešte v tom čase keď pracoval u našich južných susedov bol v decembri 1986 zvolený za predsedu TJ Trnávka, ktorá v tom čase združovala osem oddielov a v tejto funkcii je dodnes. Futbal hral prím a prevádzkovali ho na tomto ihrisku na Trnávke až do roku 2009. Hrali III. ligu a ako jediní v Bratislave mali aj box, teraz im ostal už iba stolnotenisový oddiel.V súčasnosti hráva tam SDM Domino, hráči seniorského tímu TJ Trnávka sa v roku 2010 zlúčili s FK Slovan Ivanka pri Dunaji.
Funkcionárska kariéra Petra Špiláka je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Vargu sa stal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viacer é ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový aj strieborný odznak SFZ.

Peter Špilák vedel o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a dlhodobo ho sledoval. ,,Keďže som však bol v tom aj funkcionárom SFZ, tak som nepovažoval za potrebné, aby som sa stal jeho členom. Keď som v roku 2014 ukončil činnosť v ŠTK SFZ a navyše som sa zoznámil s mojim susedom, predsedom fanklubu Romanom Táborským, slovo dalo slovo a začiatkom roka 2016 vstúpil som do tohto občianskeho združenia. Navyše s Milošom Kopčom, ďalším veľkým fanklubákom som takmer 15 rokov pracoval v Slovšporte. Na prvej veľkej akcii som sa zúčastnil pri príležitosti 80. narodenín Jozefa Vengloša. Som veľmi rád, že som sa za tento krátky čas stretol s viacerými zaujímavými, úspešnými luďmi a hlavne futbalovými legendami. S Romanom Táborským často spolu komunikujeme, vždy sa snažím splniť úlohy, ktoré od neho dostanem. Dávame dokopy zberateľov autogramov, odznakov, šálov, bilténov takže si myslím, že na tomto poli je vždy čo robiť. Na zápasy našej reprezentácie chodím doma, vonku som ešte nebol, stretnutie v Česku v Lige národov si však už zrejme nenechám ujsť. Už len preto, že môj brat dlhé roky býva v Prahe,“ zakončil našu debatu Peter Špilák.

Anton Holienčin, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a známy fotograf, sa môže pochváliť viacerými pozoruhodnými úspechmi. Je 14-násobným majstrom ČSSR a Slovenska vo futbale na klubovej úrovni, na deafolympiáde získal druhé miesto a piate na ME. Na ME vo futsale bol tiež druhý. Bol tretí v ankete o najlepšieho športovca a športový kolektív Bratislavy a počas dlhej kariéry nedostal ani jednu žltú a červenú kartu!

Predstav sa nám v stručnosti, odkiaľ si rodákom a venoval si sa v mladosti nejakému športu?
Som rodákom z Čadce, moja manželka sa volá Marta. Vyštudoval som strednú školu pre sluchovo postihnutých v Bratislave. Pracujem ako technik a prezývku mám ,,Toni“. V mladosti som hral stolný tenis, futbal, futsal a volejbal ako dorastenec. Futbalovo som vyrastal v klube pre nepočujúcich v Bratislave. Od roku 1982 do roku 2008 som odohral 405 majstrovských zápasov a nastrieľal som 104 gólov. Za reprezentáciu Československa a Slovenska som odohral dokopy 50 zápasov a dal 8 gólov. V reprezentácii Československa vo futsale som si pripísal 20 štartov a 15 gólov. V Rakúsku som hral dva roky za klub WGSC 1901 Viedeň.

Odkedy si členom fanklubu, koľko zápasov Slovenska si navštívil, ktorý bol taký najpamätnejší, ktorých hráčov najviac uznávaš?
Členom fanklubu som od roku 2012. Moja prvá akcia s týmito výbornými ľuďmi bola 2. júna v Bernolákove počas spomienky 50. výročia majstrovstiev sveta v Čile. Vtedy som si zahral za fanklub aj futbal. Navštívil som veľa zápasov slovenskej reprezentácie, na presný počet si však nespomínam. Najpamätnejší bol súboj Poľsko – Slovensko (0:1) v kvalifikácii MS 2010, lebo v Chorzówe sme si vybojovali účasť na svetovom šampionáte. V Južnej Afrike sme zohrali najlepšie stretnutie proti Taliansku, nad ktorým sme vyhrali 3:2. Osobne sa rád zúčastňujem fanklubových akcií, lebo nie sú iba o futbale, ale spoznávam aj svet. Bol som v Turíne, Nemecku a na rôznych miestach. Veľmi sa mi páčila akcia v Českom Krumlove, Hlubokej v Hošticiach, či návšteva Plzeňského pivovaru. Z hráčov staršej generácie som uznával Zdenka Nehodu, zo slovenských Petra Dubovského a v súčasnosti je to Marek Hamšík.

Odkedy sa venuješ fotografovaniu a kde všade si bol fotiť?
Fotografovaniu sa venujem od základnej školy v Lučenci, kde som začal chodiť do tohto krúžku. Pekné zážitky z fotenia mám zo zápasov ŠK Slovan v európskych pohároch v Paríži proti PSG, alebo v Maďarsku v súboji s Videotonom. Naposledy som bol so slovenskou reprezentáciou v Ženeve na priateľskom zápase proti Maroku a prvý raz som videl, ako po jeho skončení fanúšikovia zo severnej Afriky vbehli na ihrisko.

Ako sa ti páčili MS v Rusku, ktoré mužstvá a hráči ťa najviac zaujali?
Najviac sa mi páčilo mužstvo Francúzska, hoci z jeho hráčov ma osobitne nikto nezaujal. Podľa mňa v najlepšom svetle na MS sa ukázali Belgičania Lukaku a Hazard a Chorvát Modrič. V Rusku som síce nebol, ale organizácia svetového šampionátu bola výborná. Bolo mi ľúto, že som sa nemohol kvôli práci na chalupe zúčastniť fanklubového zájazdu do Kaliningradu.