Ladislav Jurkemik, majster Európy z roku 1976, tretí na ME 1980, účastník MS 1982, 13. v ankete futbalista storočia oslávil 20. júla 65 rokov. V reprezentácii odohral 57 zápasov, v ktorých vsietil tri góly. Naposledy trénoval na Slovensku Nitru, teraz si pochvaľuje, že má voľno aj cez víkend.

Legenda česko-slovenského futbalu hral posledný súťažný zápas ešte pred siedmimi rokmi, keď pomáhal Plaveckému Podhradiu. Podľa jeho slov má dokonca hráčsku registračku platnú dodnes: ,,Nenudím sa, ale žiť sa dá aj bez futbalu. Vždy je čo vybavovať, venujem sa sebe, deťom a teraz je aj priestor na priateľov, pohodu, posedenia na pivku či s pohárom vína,“ komentuje svoje aktivity v súčasnosti.

Patrí medzi štyroch slovenských futbalistov, ktorí nastúpili v československom drese na dvoch majstrovstvách Európy a má z nich zlato (1976) i bronz (1980). V rokoch 2002 a 2003 bol trénerom slovenskej reprezentácie a potom viedol aj výber Slovenska do 21 rokov.

Bol síce obranca, ale zároveň aj obávaný strelec. Dal jeden z najkrajších gólov v československej futbalovej histórii. Jeho exportná bomba patrí k najdôležitejším i najznámejším. Vo finálovom turnaji majstrovstiev Európy 1980 v Neapole v zápase o bronz nedal brankárovi Dinovi Zoffovi nijakú šancu. Československo viedlo 1:0, ale súper vyrovnal a nasledovala penaltová dráma.

Ladislav Jurkemik potvrdzuje, že to bol jeho najslávnejší gól v kariére, hoci ich dal na obrancu nezvyčajne veľa – päťdesiat v lige, tri v reprezentácii a viaceré ďalšie v európskych pohároch.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá oslávencovi najmä veľa zdravia a rodinnej pohody.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie má už počas svojej takmer osemročnej činnosti vo svojich radoch veľa zaujímavých členov. Známych hráčov, trénerov, ale aj ľudí z iného prostredia, či už z podnikateľského, ale vo väčšine prevažujú zarytí športoví fanúšikovia, nadšenci, ktorí pravidelne navštevujú zápasy slovenskej reprezentácie. V tomto našom novom seriáli budeme postupne predstavovať členov fanklubu, ktorí sú spätí hlavne s futbalom. Jedným z nich je aj Miloš Kopča.

Tento rodák z Bratislavy síce veľký futbal nehrával, ale o to viac sa uplatnil na rozhodcovskom poli. Na strednej škole ho prehovoril jeho bývalý učiteľ a výborný medzinárodný rozhodca Michal Jursa, aby sa venoval tejto činnosti. Urobil školenie asi dvadsiatich ľudí a jedine Miloš Kopča vydržal s rozhodcovskou píšťalkou počas celej aktívnej činnosti. ,,Postupne som sa cez bratislavské súťaže prebojoval do slovenských súťaží, po rozdelení republiky som rozhodoval osem rokov najvyššiu súťaž. V roku 2001 som skončil a odvtedy robím delegáta-pozorovatea, patrí do nej najvyššia súťaž, II. liga a dorastenecká liga. Mám skúsenosti aj z niekoľkých stretnutí v európskych pohároch, ako asistent som bol v spoločnosti výborných rozhodcov Ľuboša Micheľa, Ladislava Gádošiho, Karola Ihringa, vtedy sme viedli zápasy niekdajšieho Pohára víťazov pohárov (PVP),“ hovorí Miloš Kopča, ktorý spolu s Romanom Táborským založili oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie. ,,Fanklub sme založili po MS 2010 v JAR, Roman je predseda, niekto musí robiť aj oponenta, takže ja mám funkciu revízora, takto podľa stanov nemôžem byť členom správnej rady. Všetky veci spolu robíme a konzultujeme, obidvaja sme boli na šampionáte v Afrike a tam sme videli, že ľudia so slovenskými zástavami boli roztrúsení po celom štadióne. Vtedy nás napadla myšlienka, aby sme týchto fanúšikov dali dokopy a založili jednotnú organizáciu, aby sme spoločne chodili za mužstvom do zahraničia a aby reprezentácia z hľadiska cítila nejakú podporu.“

Odvtedy Miloš Kopča navštívil množstvo zápasov slovenskej reprezentácie, či už v kvalifikácii MS, ME, alebo na medzištátnom poli. Patrí medzi jej oddaných fanúšikov. Bol na ME 2016 vo Francúzsku, nenechal si ujsť ani súčasné MS 2018 v Rusku. ,,Tento šampionát je skutočne skvele zorganizovaný, takmer všetky stretnutia sú vypredané, padlo už niekoľko rekordov. Akurát je veľká škoda, že na MS nepostúpila slovenská reprezentácia. Som presvedčený, že by sa aj v tejto nabitej konkurencii nestratila.“