Najlepším futbalistom Slovenskej republiky za rok 2015 sa stal obhajca Marek Hamšík, druhé miesto obsadil Martin Škrtel, tretí bol Juraj Kucka.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov 23. ročníka ankety denníka Pravda a Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa uskutočnilo na Veľkonočnú nedeľu v Refinery Gallery v Bratislave.
Dvadsaťosemročný stredopoliar talianskeho klubu SSC Neapol (nar. 27. júla 1987) Hamšík získal rekordné piate prvenstvo (ešte aj za roky 2009, 2010, 2013 a 2014), čím sa osamostatnil na čele a predstihol Škrtela. Obranca anglického klubu FC Liverpool triumfoval štyrikrát – za roky 2007, 2008, 2011 a 2012.
Tri razy v tejto ankete dominoval bývalý výborný stopér Dušan Tittel (1995, 1996 a 1997), Hamšík ho teraz napodobnil tým, že dokázal uspieť rovnako trikrát za sebou. Z celkového primátu sa dosiaľ tešilo naďalej 13 slovenských futbalistov, v ostatných deviatich ročníkoch nebol iný víťaz ako Hamšík alebo Škrtel.
Rodák z Banskej Bystrice Marek Hamšík mal v hlasovaní 35 odborníkov (20 trénerov a 15 novinárov) z 350 možných spolu 348 bodov a prevzal víťaznú trofej s vyobrazenou loptou na podnose. V hlavnej ankete „Futbalista roka 2015“, ktorá má názov Cena Jána Popluhára (najlepší slovenský futbalista 20. storočia zomrel 6. marca 2011 vo veku 75 rokov, pozn.), skončil na druhej priečke s odstupom 35 bodov spomenutý štvornásobný držiteľ hlavného ocenenia Martin Škrtel.
Sme skvelý tím, chváli víťaz ankety
„Rok 2015 bol úspešný. Vrcholom sezóny bol postup na majstrovstvá Európy do Francúzska. Verím, že nastane eufória ako pri našej účasti na svetovom šampionáte 2010 v Juhoafrickej republike a opäť potešíme divákov. V reprezentácii je dobrá partia, sme skvelý tím, držíme spolu,“ uviedol pri ocenení na pódiu Marek Hamšík.
Tretie miesto už s výrazným 95-bodovým odstupom za víťazným Hamšíkom patrí stredopoliarovi Jurajovi Kuckovi, ktorý do augusta 2015 pôsobil v FC Janov a potom prestúpil do ďalšieho talianskeho klubu AC Miláno. Za medailovými pozíciami štvrtý s 52-bodovým mankom na tretieho Kucku skončil Róbert Mak z gréckeho tímu PAOK Solún.
Pozoruhodná je skutočnosť, že v elitnej desiatke, ktorú uzatvára tretí z predchádzajúceho ročníka ankety Ján Ďurica z ruského Lokomotivu Moskva, figurujú rovnakí hráči ako za rok 2014. Táto skutočnosť nastala prvýkrát v histórii. Na lístkoch v hlavnej ankete sa tentoraz objavilo dovedna 29 hráčov s minimálne jedným hlasom, predtým to bolo historické minimum – 21 futbalistov. Najviac mien figurovalo v nominácii za rok 1999 – až 46, vtedy však hlasovalo 50 ľudí. Celkovo už dostalo dôveru v ankete 239 hráčov.
Martin Škrtel posunul svoj rekordný zápis: v hlavnej kategórii je jedenástykrát po sebe v prvej desiatke, čo sa dosiaľ ešte nikomu nepodarilo. Odpútal sa výraznejšie od Miroslava Karhana, ktorý bol deväťkrát v rade medzi najlepšími. Karhan však zostáva rekordérom v počte účastí v elitnej desiatke – bol v nej dovedna 13-krát a bodoval až osemnásťkrát.
Po šiesty raz (dosiaľ iba päťkrát – za roky 2003, 2006, 2009, 2010 a 2013) v histórii ankety sa nestalo, že v Top 10 figurujú iba futbalisti, pôsobiaci v zahraničných kluboch. Za rok 2011 to legionárom „pokazil“ spomenutý Karhan z FC Spartak Trnava a za roky 2012, 2014 a 2015 Viktor Pečovský z MŠK Žilina, teraz deviaty v klasifikácii.
Do siene slávy zaradili jedenásť legiend
Druhým vrcholom nedeľňajšieho galavečera v Bratislave bolo uvedenie prvých laureátov do novovzniknutej Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), kde zaradili jedenásť legiend. Do dvorany celospoločenského rešpektu a všeobecného uznania sa dostalo šesť žijúcich osobností Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Anton Ondruš, Adolf Scherer, Jozef Vengloš a päť in memoriam: Karol Galba, Karol Jokl, Ján Popluhár, Viliam Schrojf a Leopold Šťastný.
Tento menoslov vybrala čestná rada SSSF na základe nominačnej listiny pätnástich kandidátov navrhnutých tzv. výkonnou komisiou Siene slávy slovenského futbalu zo dňa 12. januára 2016, v súlade so štatútom SSSF. Pre laureátov okrem dekrétov a modrých odznakov SSSF bola pripravená aj exkluzívna 23 cm vysoká a niečo viac ako 2 kg vážiaca bronzová trofej z dielne akademického sochára Jozefa Hobora.
Na slávnosti v Bratislave vyhlásili i výsledky ďalšej „známej“ ankety Cena Petra Dubovského pre najlepšieho mladého futbalistu do 21 rokov. Víťazom sa stal po prvý raz Matúš Bero (nar. 6. septembra 1995). Dvadsaťročný stredopoliar úradujúceho slovenského majstra AS Trenčín získal v ankete Pravdy a SFZ 17 bodov a pred druhým v poradí, obhajcom prvenstva v tejto kategórii Ondrejom Dudom z poľského klubu Legia Varšava, mal šesťbodový náskok. Bero prevzal zarámovaný dres s číslom 10 tragicky zosnulého bývalého úspešného reprezentanta Petra Dubovského, ktorý mu odovzdal jeho otec Viliam. Okrem spomenutých dvoch ankiet a laureátov do Siene slávy slovenského futbalu vyhlásili v Bratislave aj najlepšiu slovenskú futbalistku – Dominiku Škorvánkovú, v súčasnosti hráčka nemeckého klubu SC Sand obhájila svoje prvenstvo a celkovo jej patrí už piaty primát (aj za roky 2009, 2012, 2013 a 2014).
Trénerom roka 2015 v Slovenskej republike sa stal úspešný kouč národného mužstva Ján Kozák (obhájil triumfy z rokov 2013 a 2014) pred lodivodom AS Trenčín Martinom Ševelom a českým kormidelníkom slovenskej reprezentácie do 21 rokov Pavlom Hapalom. „Cenu fanúšikov“ za rok 2015 dostal v internetovom hlasovaní Marek Hamšík, ktorý narušil hegemóniu Martina Škrtela (uspel v rokoch 2012, 2013 a 2014).
Najlepším mladým hráčom je Bero
Už dlhšie boli známe a zverejnené výsledky ďalšej ankety. Najlepšími hráčmi pôsobiacimi v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži Fortuna lige sa stali za rok 2015 spoločne Matúš Bero z AS Trenčín a Viktor Pečovský z MŠK Žilina (druhý menovaný obhájil triumf), tretí skončil kamerunský útočník FC ViOn Zlaté Moravce Léandre Gael Tawamba Kana.
Konečné výsledky futbalových ankiet denníka Pravda a SFZ za rok 2015:
Najlepší futbalista Slovenskej republiky za rok 2015
1. Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.) 348 bodov, 2. Martin Škrtel (FC Liverpool/Angl.) 313, 3. Juraj Kucka (FC Janov/Tal. – AC Miláno/Tal.) 253, 4. Róbert Mak (PAOK Solún/Gréc.) 201, 5. Vladimír Weiss ml. (Lekhwiya SC/Kat.) 161, 6. Peter Pekarík (Hertha BSC Berlín/Nem.) 125, 7. Tomáš Hubočan (Dinamo Moskva/Rus.) 121, 8. Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň/ČR) 105, 9. Viktor Pečovský (MŠK Žilina) 79, 10. Ján Ďurica (Lokomotiv Moskva/Rus.) 76, 11. Michal Ďuriš (FK Mladá Boleslav/ČR – Viktoria Plzeň/ČR) 61, 12. Ondrej Duda (Legia Varšava/Poľ.) 16, 13. Stanislav Lobotka (AS Trenčín – FC Nordsjaelland/Dán.) 9, 14. Matúš Bero (AS Trenčín) 8, 15. Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň/ČR) 7, 16. Ján Mucha ml. (Arsenal Tula/Rus. – ŠK Slovan Bratislava) a Adam Nemec (FC New York City/USA – Willem II Tilburg/Hol.) po 6, 18. Adam Zreľák (ŠK Slovan Bratislava) 5, 19. Lukáš Čmelík (MŠK Žilina), Ján Greguš (FK Jablonec/ČR), Ľubomír Michalík (FC DAC 1904 Dunajská Streda), Ján Novota (Rapid Viedeň/Rak.), Miroslav Stoch (Al-Ain /SAE – Bursaspor/Tur.) po 3, 24. Jaroslav Mihalík (MŠK Žilina), Kornel Saláta (ŠK Slovan Bratislava), Ákos Szarka (FC DAC 1904 Dunajská Streda), Stanislav Šesták (VfL Bochum/Nem. – Ferencváros Budapešť/Maď.) po 2, 28. Norbert Gyömbér (Catania Calcio/Tal. – AS Rím/Tal.) a Erik Pačinda (MFK Košice – FC DAC 1904 Dunajská Streda) po 1
Prehľad víťazov ankety „Najlepší futbalista Slovenskej republiky“:
rok 1993: Peter Dubovský
rok 1994: Vladimír Kinder
rok 1995: Dušan Tittel
rok 1996: Dušan Tittel
rok 1997: Dušan Tittel
rok 1998: Jozef Majoroš
rok 1999: Vladimír Labant
rok 2000: Szilárd Németh
rok 2001: Ľubomír Moravčík
rok 2002: Miroslav Karhan
rok 2003: Vladimír Janočko
rok 2004: Marek Mintál
rok 2005: Marek Mintál
rok 2006: Róbert Vittek
rok 2007: Martin Škrtel
rok 2008: Martin Škrtel
rok 2009: Marek Hamšík
rok 2010: Marek Hamšík
rok 2011: Martin Škrtel
rok 2012: Martin Škrtel
rok 2013: Marek Hamšík
rok 2014: Marek Hamšík
rok 2015: Marek Hamšík
Cena Petra Dubovského pre najlepšieho mladého futbalistu do 21 rokov za rok 2015 (16. ročník, aspoň jeden hlas dostalo šesť hráčov, za menom futbalistu je jeho klubová príslušnosť v roku 2015):
1. Matúš Bero (AS Trenčín) 17, 2. Ondrej Duda (Legia Varšava/Poľ.) 11, 3. Stanislav Lobotka (AS Trenčín – FC Nordsjaelland/Dán.) 4, 4. Dávid Ivan (Sampdoria Janov/Tal.), Milan Škriniar (MŠK Žilina) a Adam Zreľák (ŠK Slovan Bratislava) po 1
Prehľad doterajších víťazov ankety „Cena Petra Dubovského“:
rok 2000: Ľubomír Meszároš
rok 2001: Róbert Vittek
rok 2002: Róbert Vittek
rok 2003: Roland Števko
rok 2004: Milan Ivana
rok 2005: Martin Škrtel
rok 2006: Dušan Švento
rok 2007: Marek Hamšík
rok 2008: Marek Hamšík
rok 2009: Miroslav Stoch
rok 2010: Miroslav Stoch
rok 2011: Róbert Mak
rok 2012: Róbert Mak
rok 2013: Norbert Gyömbér
rok 2014: Ondrej Duda
rok 2015: Matúš Bero
Tréner roka 2015 v SR (aspoň jeden hlas dostalo 9 kormidelníkov):
1. Ján Kozák (reprezentácia SR) 102, 2. Martin Ševela (AS Trenčín) 55, 3. Pavel Hapal (reprezentácia SR do 21 rokov) 21, 4. Adrián Guľa (MŠK Žilina) 10, 5. Vladimír Weiss (FC Kajrat Almaty/Kaz.) 7, 6. Milan Malatinský (reprezentácia SR do 18 a do 19 rokov) a Ivan Vrabec (AS Trenčín) po 3, 8. Štefan Tarkovič (asistent trénera reprezentácie SR) 2, 9. Štefan Horný (MFK Skalica) 1
Najlepší hráč Fortuna ligy v roku 2015:
1. Matúš Bero (AS Trenčín) a Viktor Pečovský (MŠK Žilina) po 55, 3. Léandre Gael Tawamba Kana (FC ViOn Zlaté Moravce) 21, 4. Gino van Kessel (AS Trenčín) a Marko Milinkovič (ŠK Slovan Bratislava) po 14, 6. Ibrahim Rabiu (AS Trenčín) 6, 7. Ján Mucha ml. (Arsenal Tula/Rus. – ŠK Slovan Bratislava), Jaroslav Mihalík (MŠK Žilina), Ákos Szarka (FC DAC 1904 Dunajská Streda) a Milan Škriniar (MŠK Žilina) po 4
Cena fanúšikov 2015 (internetové hlasovanie): Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.) Najlepšia futbalistka 2015 v SR: Dominika Škorvánková (SV Neulengbach/Rak. – SC Sand/Nem.) Sieň slávy slovenského futbalu (SSSF): Žijúci (6): Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Anton Ondruš, Adolf Scherer, Jozef Vengloš In memoriam (5): Karol Galba, Karol Jokl, Ján Popluhár, Viliam Schrojf, Leopold Šťastný
Slovenskí reprezentanti sa na Veľký piatok rozišli v medzištátnom prípravnom stretnutí s futbalistami Lotyšska zmierlivo 0 : 0. Dianie na ihrisku trnavskej City Arény sa počas celých 90 minút odvíjalo od snahy domácich zverencov Jána Kozáka. Tým však nakoniec chýbala údernejšia finálna fáza.
Rudol Janček, jeden z najznámejších funkcionárov na Slovensku a tiež zakladajúci člen Fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa v stredu 9. marca dožil vzácneho životného jubilea 70 rokov.
Rudolf Janček pôsobil vo všetkých troch bratislavských kluboch – v Slovane, Petržalke a Interi. V prvých dvoch aj ako hráč a najmä v Slovane dosiahol niekoľko prenikavých úspechov. ,,Na prežité chvíle v belasom drese sa nedá zabudnúť, boli to krásne časy.
Stali sme sa majstrami Československa, ale úplne najradšej spomínam na turnaj v Barcelone. O rok po našom víťazstve v PVP nad Barcelonou v katalánskej metropole som strelil gól v tom čase najlepšiemu svetovému mužstvu – Estudiantes La Plata, ktoré v roku 1968 vyhralo Interkontinentálny pohár,“ hovorí oslávenec.
Z Tehelného poľa síce Rudolf Janček ešte ako hráč odišiel, ale rýchlo bol znovu v Bratislave. „Po krátkom pôsobení v Detve ma tréner Čurgaly zavolal do SKS Petržalky, kde som ako tridsaťdvaročný ukončil kariéru.“ Na vtedajšiu Petržalku Rudolf Janček nedá dopustiť: „Dala sa dohromady super partia s Kasanom, Sedlákom, neskôr Kadákom, Pochabom a ďalšími výbornými futbalistami. Postupovalo sa vyššie a vyššie, vyrástla tribúna, nechýbal zápal pre futbal a až nakoniec prišiel v roku 1981 vytúžený postup do niekdajšej federálnej ligy.“ Potom prišlo zlúčenie ZŤS s Interom a po opätovnom rozdelení sa Rudolf Janček za Starý most už nevrátil. Zostal v Interi, kde strávil takmer 15 rokov, so žltočiernymi ako generálny manažér získal v rokoch 2000 a 2001 dvakrát majstrovský titul a víťazstvo v Slovenskom pohári. Potom zakotvil v niekdajšej Artmedii a odtiaľ sa znova presunul do Slovana, v ktorom je členom funkcionárskeho štábu.
,,Niektorí futbalisti končia ako rozhodcovia či tréneri, ja som si však vybral funkcionárčenie. Vždy ma to viac bavilo. Keď si však teraz premietam hráčsku a funkcionársku prácu, hráč to má oveľa jednoduchšie,“ pripomína jubilant.
Fanklub slovenskej reprezentácie vzácnemu jubilantovi a človekovi Rudolfovi Jančekovi želá všetko najlepšie, hlavne veľa zdravia a najmä, aby ešte dlhé roky šíril medzi ľuďmi výbornú náladu!
Rodina legendárneho futbalistu Popluhára pátra po slávnom drese
Ani päť rokov po smrti legendárneho slovenského futbalistu Jána Popluhára sa jeho rodina nevzdala myšlienky vypátrať jeden z najslávnejších futbalových dresov, aké sa kedy na Slovensku objavili.
Rodák z Bernolákova, ktorého v roku 2000 vyhlásili za najlepšieho slovenského futbalistu storočia, nastúpil 23. októbra 1963 v pamätnom stretnutí na londýnskom Wembley za výber sveta. Tento zápas sa vo futbalovej histórii považuje za jeden z najvýnimočnejších a najprestížnejších vôbec, nijaké iné stretnutie podobného druhu ho už nikdy neprekonalo. Anglicko v ňom zdolalo výber sveta 2:1 pred stotisíc divákmi.
Z Československa, ktoré rok predtým hralo vo finále majstrovstiev sveta v Čile proti Brazílii, pozvali na túto výnimočnú udalosť len troch futbalistov – Josefa Masopusta, Svatopluka Pluskala a jediného Slováka Jána Popluhára. Ich spoluhráčmi boli najväčšie esá nielen tej doby – Jašin, Djalma Santos, Schnellinger, Kopa, Gento, Eusébio, Di Stéfano, Puskás a ďalší.
Popluhár vždy považoval za obrovskú poctu, že dostal nomináciu do výberu sveta, radil tento zápas i zážitok z neho na úroveň finálového súboja majstrovstiev sveta 1962. Dres, v ktorom hral, bol pre neho najvzácnejšou pamiatkou. Poskytol ho aj na veľkú výstavu, ktorá sa organizovala na Bratislavskom hrade ešte v období pred revolúciou 1989, ale po jej skončení, už dres nikdy nedostal späť.
„Aj ja som sa na tejto výstave zúčastnil, dres tam bol vystavený dlho,“ vraví Ján Popluhár mladší, syn bývalého československého reprezentanta. „Viem, že otca trápilo, že potom niekam záhadne zmizol, najprv čakal, že mu ho niekto vráti, potom viackrát po ňom pátral, ešte aj krátko pred svojou smrťou, žiadal oň aj písomne, no nebol úspešný. Našiel som doma v jeho korešpondencii listy, ktoré to potvrdzujú. Chceme sa po mnohých rokoch opäť pokúsiť, aby sme túto cennú pamiatku na nášho otca získali späť.“
Syn futbalovej ikony, ktorý sa však v mladosti venoval cyklistike, si uvedomuje, že po takom dlhom čase je to úloha mimoriadne komplikovaná, ak nie vôbec nemožná.
„Niekde ten dres je, spolu s ním zmizla aj jedna z trofejí, váza, ktorú organizátorom poskytol. Nechcem nikoho obviňovať, ale rád by som aj touto cestou vyzval toho, kto vzácny dres omylom vlastní, aby ho vrátil,“ poznamenal.
Ján Popluhár mladší uvažuje aj o krajnom riešení. Chce podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. „Nepredpokladám, že to niekto môže vypátrať, ubehlo odvtedy príliš veľa času. Ide mi len o princíp. Malo by to aj praktický význam v prípade, ak by sa niekde dres objavil, na internete, na nejakej burze. Vtedy by nám to mohlo pomôcť, nemohol by sa predať.“
Popluhárov dres z roku 1963 má veľkú zberateľskú a nepochybne aj finančnú hodnotu. Dresy známych a úspešných športovcov sa na dražbách objavujú často, ich cena stúpa s výnimočnosťou udalosti či zápasu, v ktorom športovec hral. Mnohé predajú za závratné sumy.
Od Popluhárovej smrti uplynulo 6. marca päť rokov. Bývalý vynikajúci futbalista, ktorý väčšinu kariéry prežil v bratislavskom Slovane, má z MS 1962 striebornú a z ME 1960 bronzovú medailu a Československo reprezentoval v 62 zápasoch, zomrel vo veku 75 rokov.
